SPRÁVA o postavení žien v spoločenskom, hospodárskom a politickom živote v Turecku
10.6.2005 - (2004/2215(INI))
Výbor pre práva žien a rovnosť pohlaví
Spravodajkyňa: Emine Bozkurt
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o postavení žien v Turecku v sociálnom, hospodárskom a politickom živote
Európsky parlament,
- so zreteľom na pravidelnú správu za rok 2004 a odporúčanie Európskej komisie o pokroku Turecka na ceste k pristúpeniu zo 6. októbra 2004 (KOM(2004)0656 - C6-0148/2004)[1]1 a na svoje uznesenie[2]2 z 15. decembra 2004 k tejto správe,
- so zreteľom na rozhodnutie Európskej rady zo 17. decembra 2004 o začatí rokovaní s Tureckom o pristúpení k Európskej únii,
- so zreteľom na acquis Spoločenstva v oblasti práv žien a rovnosti pohlaví,
- so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
- so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rovnosť pohlaví (A6‑0175/2005),
A. keďže Turecko začne rokovania o pristúpení k Európskej únii 3. októbra 2005,
B. keďže Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW)3 tvorí súčasť medzinárodného práva a má prednosť pred tureckým vnútroštátnym právom, ako uznáva článok 90 tureckej ústavy; a keďže Turecko je od roku 1985 zmluvnou stranou Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie, ako aj jeho opčného protokolu od roku 2002,
C. keďže kandidáti, ktorí majú v úmysle pristúpiť k Európskej únii, sú povinní prijať acquis Spoločenstva,
D. keďže práva žien a rovnosť pohlaví tvoria súčasť acquis Spoločenstva,
E. keďže najnovšie právne reformy v Turecku týkajúce sa práv žien sú primerané na plnenie acquis, ale uvádzanie týchto reforiem a zmien do praxe a dosahovanie praktických výsledkov je stále veľkým problémom,
F. keďže pokrok dosiahnutý na papieri je potrebné uskutočniť v praxi a nový trestný zákon ešte nenadobudol účinnosť, ale malo by sa tak stať 1. júna 2005,
G. keďže pravidelná správa Európskej komisie o pokroku Turecka na ceste k pristúpeniu zisťuje v súvislosti s postavením žien tieto podstatné skutočnosti: násilie proti ženám, predovšetkým domáce násilie a zločiny z dôvodov cti a tradícií, vysokú mieru negramotnosti, nízke zastúpenie žien v parlamente, ako aj v miestnych zastupiteľských orgánoch, nízku účasť žien na pracovnom trhu a pretrvávajúcu diskrimináciu,
H. keďže hospodárska a sociálna zaostalosť v niektorých mestách a vidieckych oblastiach vo všeobecnosti a v znevýhodnených regiónoch Turecka, ako aj migrácia a s ňou spojené problémy, ako je chudoba, a rozdiely v mestách zhoršujú problémy žien v týchto regiónoch a podrývajú ich postavenie, ktoré je obmedzované aj prevažne patriarchálnymi štruktúrami,
I. keďže turecké vládne orgány a organizácie pre ľudské práva dostali v rokoch 2003 a 2004 oznámenia o stovkách prípadov mučenia a keďže členské štáty EÚ v roku 2003 schválili vyše 2000 žiadostí tureckých občanov o azyl (medzi nimi veľa žien),
J. keďže kurdské ženy trpia dlhodobým hromadením problémov, ako sú negramotnosť, chorobnosť, chudoba, spoločenské vylúčenie, pretože neexistuje integrovaná stratégia na rozvoj ich hospodárskych, spoločenských a kultúrnych potrieb,
K. keďže existujúci stav negatívnej diskriminácie žien možno niekedy najlepšie riešiť dočasnými opatreniami pozitívnej diskriminácie, ktorú, okrem iného povoľuje CEDAW, a existuje absolútna potreba ženských vzorov v mocenských funkciách a pri prijímaní rozhodnutí aj na najvyššej úrovni,
L. keďže turecká vláda doteraz neuzavrela rokovania s Európskou komisiou týkajúce sa účasti na programe Daphne II o boji proti násiliu na ženách a zdá sa, že nie je ochotná prispieť vlastnými finančnými prostriedkami,
M. keďže podľa odhadov UNICEF-u každoročne 600 000 až 800 000 dievčeniec, ktoré dosiahnu vek na začatie povinnej školskej dochádzky, nemôžu ísť do školy, pretože im v tom bránia ich rodiny, alebo neexistuje infraštruktúra, ktorá by umožnila deťom na vidiek navštevovať školu,
N. keďže neexistuje dostatok presných informácií o postavení žien v Turecku, najmä čo sa týka násilia na ženách, a existujúce údaje ešte nepokrývajú všetky problémy súvisiace s právami žien,
O. keďže pokračuje pokles podielu žien na tureckom pracovnom trhu,
P. keďže politická účasť žien v tureckých rozhodovacích orgánoch je znepokojujúco nízka, pričom ženy predstavujú iba 4,4 % v parlamente a asi 1 % poslancov v miestnych zastúpeniach a len veľmi slabo početné zastúpenie žien v ekonomických a politických rozhodovacích strediskách,
Q. keďže pre schopnosť žien presadiť svoje práva má zásadný význam ich hospodárska nezávislosť,
R. keďže vzhľadom na to, že v Turecku, ktoré má približne 70 miliónov obyvateľov, existuje iba 14 núdzových ubytovacích zariadení pre ženy, ktoré sa stali obeťami násilia, a že ani malé možnosti vyplývajúce z platných tureckých právnych predpisov, t. j. mať jeden azylový dom v každej obci s vyše 50 000 obyvateľmi, sa dostatočne nevyužívajú,
S. keďže 6. marca 2005 polícia násilne zakročila proti demonštrácii v Istanbule spojenej s Medzinárodným dňom žien,
1. zdôrazňuje, že rešpektovanie ľudských práv vrátane práv žien je podmienkou sine qua non členstva v Európskej únii a vyzýva Európsku komisiu, aby otázku práv žien zaradila na popredné miesto v programe rokovaní s Tureckom;
2. zdôrazňuje, že turecká vláda by mala pozorne dodržiavať a podľa potreby zaviesť celoštátnu registráciu sobášov a narodení, aby každému mužovi a každej žene zaručila plný nárok na občianstvo a príležitosť naplno využívať svoje ľudské práva, ako sú prístup ku vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti;
3. ocenuje úsilie tureckej vlády a parlamentu v súvislosti s najnovšími legislatívnymi reformami, okrem iného v ústave, v obcianskom zákonníku a v trestnom zákonníku a zákonníku práce v oblasti postavenia žien, vyjadruje svoje znepokojenie nad nedostatočným pokrokom v súvislosti s využívaním a uplatňovaním právnych predpisov v oblasti práv žien, a preto ocakáva konkrétne rodovo citlivé opatrenia, programy a projekty pre ich implementáciu, ako aj pokracujúci monitoring uplatnovania legislatívy, napr. pravidelným hodnotením vplyvu na rodovú problematiku;
4. oceňuje úsilie tureckej vlády v súvislosti s nedávnymi právnymi zmenami, ktoré umožňujú potrestať vraždu v záujme cti doživotným väzením a umožňuje potrestať spolupáchateľov a spoluvinníka vraždy v záujme cti; oceňuje a schvaľuje uznanie znásilnenia v manželstve za trestný čin, vyzýva vlády členských štátov Európskej únie, aby tento príklad sledovali;
5. zdôrazňuje význam uplatňovania nových právnych predpisov a vyzýva tureckú vládu, aby zabezpečila, že turecké generálne riaditeľstvo pre postavenie žien bude dostatočne financované a bude mať dostatočný počet zamestnancov a jednoznačné vymedzenie pôsobnosti;
6. vyzýva tureckú vládu, aby pokračovala v nevyhnutných reformách, týkajúcich sa ochrany a dôstojnosti menšín, a ich riadnom uplatňovaní, a to najmä u kurdských spoločenstiev na juhovýchode Turecka, kde situácia v dodržiavaní práv žien zostáva znepokojujúca (negramotnosť, vylúčenie zo zamestnania a spoločnosti, chudoba, atď.); a vyzýva tureckú vládu, aby spolupracovala so starostami v kurdských regiónoch pri vypracúvaní a podpore programov zameraných na rovnosť príležitostí a práva žien;
7. zdôraznuje, že vláda za pomoci generálneho riaditelstva a v spolupráci so ženskými mimovládnymi organizáciami musí stanovit holistický prístup s kvalitatívnymi a kvantitatívnymi cielmi k otázke dodržiavania práv žien, ktorý bude plne rešpektovat a uznávat ludské práva žien ako práva jednotlivcov, bez ohladu na ich tradicné úlohy manželiek a matiek, s plným politickým nasadením, a zdôraznuje, že vláda musí zaviest uplatnovanie rodového hladiska (gender mainstreaming) podla clánku 10 ústavy, zvyšovat povedomie o ženských otázkach a chránit práva žien a musí vytvorit rozpocet pre rodovú problematiku na národných a miestnych úrovniach a pravidelne iniciovat a vypracúvat projekty týkajúce sa práv žien;
8. ocenuje prínos obcianskej spolocnosti k dokonceniu najnovších právnych reforiem a uznáva, že uskutocnovanie demokratických zmien si vyžaduje informovanost a mobilizáciu celej politickej triedy, obcianskej spolocnosti, náboženských spolocenstiev a médií;
9. vyzýva Európsku komisiu, ako aj tureckú vládu, aby uznali postavenie organizácií na ochranu práv žien ako partnerov vlády, aby ich podporili a poskytli im dostatočné finančné prostriedky a zabezpečili ich nezávislosť v súlade s praxou Európskej únie;
10. vyzýva tureckú vládu, aby pokračovala v zmysluplnom dialógu s občianskou spoločnosťou, spolupracovala, ak je to možné, a zosúladila túto spoluprácu prostredníctvom oficiálnych a stabilných štruktúr a inštitúcií a zahrnula mimovládne organizácie do negociacného procesu v súvislosti so vstupom do EÚ;
11. zdôrazňuje dôležitosť organizovanej spolupráce medzi tureckými sociálnymi partnermi a medzi mimovládnymi organizáciami v Turecku a Európskej únii, napríklad prostredníctvom výmenných programov a „twinningom“ takýchto organizácií;
12. konštatuje, že vo finančnom výhľade EÚ na roky 2007 - 2013 sa musí stanoviť dostatočná výška finančných prostriedkov pre turecké mimovládne organizácie v rámci Európskej iniciatívy za demokraciu a ľudské práva;
13. vyzýva Európsku komisiu, aby v zmysle tretieho piliera svojej prístupovej stratégie a v spolupráci s tureckou vládou iniciovala a podporovala v tureckej spoločnosti rozpravu o právach žien a aby osobitnú pozornost venovala organizovaniu debát, najmä o násilí, negramotnosti a práve na vzdelanie, a najmä vo vidieckych a menej rozvinutých oblastiach;
14. odsudzuje nadmerné použitie sily príslušníkmi policajných jednotiek počas demonštrácií a víta nedávny prísľub vlády zo 17. augusta 2004 podporiť vydávanie obežníka ministerstva vnútra o prevencii a potrestaní prípadného neprimeraného použitia sily bezpečnostnými zložkami; naliehavo vyzýva vládu, aby zvýšila povedomie o právach žien a zabezpecila vzdelávanie, ako sa vyžaduje v odseku 15 tohto uznesenia;
15. domnieva sa, že ochrana práv žien je v praxi nedostatočná, najmä čo sa týka násilia páchaného na ženách, a dôrazne žiada vládu, aby zamerala väčšiu pozornosť na uplatňovanie právnych predpisov, okrem iného urgentným zriaďovaním útulkov, podporou iniciatív zo strany občianskej spoločnosti a zabezpečením dostatocných financných prostriedkov z národného a obecných rozpoctov pre vládne útulky i útulky mimovládnych organizácií, ako aj povinného výcviku v citlivosti na problematiku rodu a násilia pre štátnych úradníkov, políciu, súdnictvo a zamestnancov v zdravotníctve a školstve;
16. vyzýva tureckú vládu, aby zmenila zákon o samosprávnych celkoch č. 5215 o útulkoch stanovením povinnosti zriadiť viaceré útulky vo všetkých samosprávnych oblastiach, v ktorých je viac ako 50 000 obyvateľov, aby zabezpečila vybudovanie a správu všetkých útulkov v súlade s medzinárodnými normami, umožnila mimovládnym organizáciám zabezpečiť takéto útulky a podobné zariadenia a podporila ich v tejto činnosti;
17. uznáva, že Turecko už začalo implementovať právne predpisy a uznáva individuálne projekty, ktoré sa už začali; uznáva aj pozitívnu úlohu, ktorú zohrala Európska komisia v súvislosti s týmito projektmi;
18. vyzýva vládu Turecka, aby zriadila viac predškolských zariadení, čím by sa výrazne zvýšil podiel žien na trhu práce;
19. víta v prvom rade nedávne oznámenie vlády, že do konca roka 2005 sa otvorí asi 5 ďalších útulkov;
20. dôrazne žiada tureckú vládu, aby velmi vážne zvážila úcast na programe Daphne II venovanému boju proti násiliu voci ženám;
21. odsudzuje prípady polygamie, manželstvo z donútenia, zlociny na základe tradície, zlociny v záujme cti a násilie voci ženám všeobecne vrátane sexuálneho obtažovania na pracovisku a žiada tureckú vládu ako celok a každého ministra jednotlivo a clenov parlamentu, aby tieto prípady takisto odsúdili, aby hladali spôsoby na predchádzanie týmto zlocinom a ich eliminovanie, aby trestali zlociny na základe tradície a zlociny v záujme cti rovnako prísne, aby sa zúcastnovali na kampaniach na zvýšenie verejného povedomia o týchto otázkach a aby financne podporovali kampane mimovládnych organizácií venované týmto otázkam;
22. dôrazne žiada vládu, aby prijala opatrenia zaistujúce bezpecnost obetí násilia a svedkov pocas súdnych konaní v prípadoch týkajúcich sa násilia voci ženám;
23. víta kriminalizáciu nedobrovoľných skúšok panenstva a prehliadok pohlavných orgánov, všíma si výnimky v prípadoch súdneho príkazu, ale zdôrazňuje, že aj v prípadoch takéhoto príkazu by mal byť súhlas príslušnej ženy absolútnou nevyhnutnosťou;
24. vyzýva vládu, aby poskytla ženám, ktoré sa stali obeťami násilia, alebo im hrozí, že sa nimi stanú, riadnu zdravotnícku starostlivosť a právnu pomoc a ochranu, ako aj zriadila telefónne linky pomoci pre ženy, kde by mohli ohlásiť prípady násilia a hľadať pomoc;
25. ocenuje úsilie tureckej vlády v súvislosti s nedávnymi právnymi zmenami, v dôsledku ktorých za vraždy v záujme cti môže byt uložený trest doživotného odnatia slobody a ktoré umožnia potrestanie úcastníkov vrážd v záujme cti; ocenuje skutocnost, že znásilnenie v manželstve je uznané za zlocin, a vyzýva tureckú vládu, aby zabezpecila, že v zákone stanovené tresty sa úcinne uplatnujú; vyzýva clenské štáty Európskej únie, aby vo svojich štátoch bojovali proti zlocinom v záujme cti;
26. žiada Európsku komisiu, aby podporila vytvorenie nezávislého a súhrnného výskumu prevalencie, ktorý bude, okrem iného, zdrojom spolahlivých údajov, najmä co sa týka negramotnosti žien, problémov spojených s úcastou žien na trhu práce a výskytu násilia voci ženám, najmä domáceho násilia a vrážd v záujme cti, ktorý môže neskôr pomôct zodpovedným orgánom, aby prijali potrebné opatrenia;
27. dôrazne žiada Turecko, ktoré je zmluvnou stranou CEDAW Organizácie spojených národov a jeho Opcného protokolu, aby ratifikovalo dodatocný protokol c. 12 k Európskemu dohovoru o ludských právach[3], ktorý sa zaoberá predchádzaním diskriminácii;
28. navrhuje prijatie systému povinných kvót spojeného so striedavým umiestnením na volebných listinách, ako najlepší možný spôsob na čo najrýchlejšie zvýšenie podielu žien na tureckej politike, navrhuje, aby sa zodpovedajúco tomu zmenili príslušné turecké právne predpisy;
29. vyzýva politické strany v Turecku, aby rozšírili úlohu žien v straníckej hierarchii nad stranícke útvary žien, aby poskytli ženám vedúce miesta v organizačnej štruktúre politických strán a aby zvýšili povedomia o dôležitosti ženskej účasti na politike a aby hľadali a školili nadané ženské kandidátky na politické funkcie a je presvedčený, že takéto politiky možno posilniť spoluprácou s európskymi politickými stranami, ktorá ponúka veľmi významnú a vzájomnú výmenu skúseností a názorov;
30. víta návrh na zriadenie výboru pre práva žien a rovnosť pohlaví s plnými legislatívnymi právomocami v tureckom parlamente, dôrazne žiada, aby sa čo najskôr prijali potrebné právne predpisy a vyzýva tento výbor, aby udržiaval pravidelný kontakt s Výborom pre práva žien a rovnosť pohlaví v Európskom parlamente;
31. vyzýva turecký parlament, aby takisto zabezpečil účasť poslankýň v delegácii Spoločného parlamentného výboru EÚ a Turecka;
32. opätovne potvrdzuje svoju výzvu tureckým orgánom, aby zvýšili úsilie o zabezpečenie práva žien na vzdelanie a slobodného prístupu k vzdelaniu ženám, ktorých rodinné alebo kultúrne prostredie im sťažuje plne presadiť právo na vzdelanie, a navrhuje tureckej vláde, aby zarucila právo na základné a stredoškolské vzdelanie, aby zvýšila financnú pomoc rodicom, najmä vo vidieckych a menej rozvinutých oblastiach, co by ich neskôr malo podporovat v tom, aby svoje deti, a predovšetkým svoje dcéry, vzdelávali; vzhľadom na vysokú úroveň negramotnosti žien;
33. vyzýva tureckú vládu, aby prijala potrebné opatrenia, najmä vo vidieckych a menej rozvinutých oblastiach na boj s negramotnosťou, najmä organizovaním informačných kampaní a kampaní na zvýšenie povedomia o dôležitosti vzdelania a jeho potencionálneho prínosu pre hospodárstvo a spoločnosť s mimoriadnym dôrazom na vzdelávanie dievčeniec;
34. zastáva názor, že podporovanie vzdelávania na základe rovnosti pohlaví a povinnej účasti žiačok/študentiek, ktorých rodiny žijú v podstate v decentralizovaných regiónoch, by pomohlo zvýšiť spoločenskú úroveň a otvorila spoločnosť pre otázky súvisiace s pohlavím, povzbudzuje preto proces zameraný na vytvorenie vzdelávacieho systému, ktorý viac zohľadní otázku rovnosti pohlaví, napríklad preskúmaním obsahu vzdelávania v súlade s článkom 5 CEDAW, a vyzýva vládu, aby zabezpečila vzdelávanie dievčeniec a chlapcov o otázkach práv žien a rovnosti pohlaví;
35. vyzýva Komisiu a vládu Turecka, aby začali mediálne kampane v televízii a rozhlase, ktoré majú upriamiť pozornosť na dôležitosť dodržiavania práv žien a na pozitívne vplyvy na spoločnosť a pracovisko;
36. zdôrazňuje, že Turecko musí plne zladiť svoje právne predpisy s acquis Spoločenstva, čo sa týka rovnakého odmeňovania, rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v pracovnom živote na pracovnom trhu, a zlepšiť prístup žien na trh práce k celoživotnému vzdelávaniu, okrem iného opatreniami na boj proti diskriminácii a zabezpečením súladu medzi pracovným a rodinným životom;
37. vyzýva tureckú vládu, aby poskytla informácie o situácii v oblasti dodržiavania práv žien pracujúcich v rodinných podnikoch, v poľnohospodárstve alebo pracujúcich ilegálne;
38. vyzýva tureckú vládu, aby podporovala výmeny medzi školami, združeniami a inými orgánmi, ktoré spájajú mladých Európanov a Turkov oboch pohlaví;
39. vyzýva Európsku komisiu a tureckú vládu, aby pokračovali v tvorbe a podpore práce žien a projektov zamestnanosti vrátane projektov vrátane projektov vytváraných mimovládnymi organizáciami a vyzýva tureckú vládu, aby realizovala národné akčné plány venované ženám a zamestnanosti, pretože v súčasnosti sa tak deje v členských štátoch Európskej únie;
40. vyzýva odborové zväzy a sociálnych partnerov Európskej únie a Turecka, aby spolupracovali na zvýšení úcasti žien na tureckom trhu práce a v riadiacich funkciách v rozlicných odvetviach pracovného trhu;
41. zdôrazňuje svoj úmysel podrobne sledovať situáciu žien v Turecku, každoročne podávať správu o ich situácii prostredníctvom Výboru pre práva žien a rovnosť pohlaví, a poveruje Európsku komisiu, aby urobila to isté;
42. vyzýva Komisiu, aby vo svojej prvej správe pre Európsku radu v decembri 2005, týkajúcej sa postupu reforiem – ktorá tiež určí ďalší postup v prístupových rokovaniach –systematicky a vyčerpávajúco zhodnotila dosiahnutý pokrok v zmene a uplatňovaní právnych predpisov na podporu práv žien;
43. poveruje predsedu Parlamentu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, generálnemu tajomníkovi Rady Európy a vláde a parlamentu Turecka;
EXPLANATORY STATEMENT
In preparing her draft report, the rapporteur has been in regular contact and has had in-depth discussions with a whole range of interested parties in Turkey and the European Union, both in public and private. This work has included:
- an exchange of views between Ambassador Demiralp, Permanent Representative of Turkey with the European Union, and the members of the Committee on Women's Rights and Gender Equality of the European Parliament on the 25th of November 2004
- a visit with members of the Women's Rights Committee to the exhibition ´Women in Turkey - Mothers, Sultanas and Goddesses´ in the BOZAR on the 6th of January 2005
- an exchange of views with the European Commission's enlargement team for Turkey on the 27th of January 2005
- a delegation visit of the Women's Rights Committee to Turkey, including discussions with the Turkish Parliament, the Prime Minister, the Minister of Women's Issues, the Minister of Justice and Trade Union representatives, visits to Universities and local projects as well as exchanges of views with several women's rights organizations; the visit took place from the 31st of January to the 2nd of February 2005
- a public hearing on the issue of women's rights in Turkey in the European Parliament on the 16th of March 2005
- conducting an exchange of views between the Turkish Minister for Women's issues, Güldal Aksit, and the European Commissioner for Employment and Gender Equality, Vladimir Spidla on the 16th of March 2005
The rapporteur regrets that the rules of the European Parliament made it impossible for the delegation to Turkey to also visit the rural areas, but hopes that having met with representatives from these areas has helped to obtain a full and complete picture of the situation in the whole of Turkey. The rapporteur recommends that on a future occasion special permission be granted to extend a delegation trip beyond the three days officially allowed for.
Civil society
The relationship between NGOs and the Turkish government has not always been a very easy one. It is for that reason that this report stresses the importance of an open attitude of cooperation between civil society and the government. This includes allowing NGOs and others the right to demonstrate. Since there was much public outcry after the excessive use of force during a demonstration in Istanbul on the 6th of March 2005, the rapporteur has found it opportune to include in this explanatory statement a short overview of the incident, based on preliminary findings by the European Commission's delegation in Turkey. On the basis of these findings the report condemns the excessive use of force but welcomes the government's pledge to punish the perpetrators and prevent any reoccurrence.
On Sunday the 6th of March the Turkish police in Istanbul violently dispersed a demonstration which was organized in the light of International Women's Day. On that day there were several demonstrations linked to International Women's Day. The one that was forced to disperse was prohibited at the site where it took place and consisted of men and women, not women only. All the other demonstrations went on without any incidents. Already in 2004 the Turkish Minister of the interior issued a memorandum which stated clearly that disproportional use of force by the police is strictly forbidden and should be punished. Following the events and the reaction of both the European public and the European institutions the Turkish authorities have started an investigation and have relieved six policemen of their duties pending this investigation.
Violence against women
Although there exists very little reliable, accurate and independent data on violence against women in Turkey, the rapporteur wishes to share with you the following from existing research, which helps illustrate the size of the problem, but in no way pretends to give a full and complete picture of the situation. Because of this lack of data this report requests the European Commission to undertake and support independent prevalence studies.
Existing research[4] tells the following:
Between 1990 - 1996, 1259 women were interviewed of which 88.2% said that they were living in a violent environment and 68% said that they had been beaten.
According to men, 34 percent of married women were subjected to violence by their spouses in 1995.
Almost all women living in slum areas in Ankara in 1995 had experienced domestic violence.
58% of women in east and south-east Anatolia reported having experienced a physical assault in 1998.
23% of high and middle income women had been assaulted or beaten by their husbands in 1998.
86.1% of the victims of domestic violence are women.
39.2% of women agree that a husband is justified in beating his wife; 63% of young women between the ages of 15 and 19 agree that beating can be justified.
Political participation of women
Political participation of women in Turkey remains worryingly low. NGOs and female politicians alike call for the introduction of quota systems. There is a legal debate on whether article 10 of the new Turkish Constitution, which obliges the government to ensure the equal treatment of men and women, allows for such measures of what is called positive discrimination. The rapporteur is of the opinion that either this article should be interpreted as not prohibiting the adoption of measures which seek to reverse existing inequality, such as quota systems for the elections, or the article should be changed to explicitly allow for such measures. Either way, this report underlines that the dramatically low figures of women's participation in Turkish politics justifies such measures.
Education
More than half a million girls do not attend school each year even though in Turkey it is mandatory to get education for at least 8 years. There are several reasons for this. Families do not attach enough importance to girls getting an education. Especially in the South East the number of girls not attending school is disproportionately large. Regional conflicts have destabilized society in this region. Many families are afraid to send their children to school due to the insecurity surrounding transport. The government has set up a programme together with UNICEF which provides children with safe transport. It is estimated that around 700.000 children will be transported in this way. This is part of the plan to get 100% of children in school by the year 2010. This also includes rewarding the poorest families for registering their children with a school, giving more for girls than for boys. Education is crucial in order to get the illiteracy rate in Turkey down (currently about 25% among women), which in turn is crucial in order to allow women to participate in the labour market and in politics.
Participation of women in the labour market
According to studies by the European Foundation for the Improvement of Living and Working Conditions only 27% of women in Turkey currently participates in the labour market, keďže in 1998 this was still 35%. Legislation and the availability of childcare infrastructures have already been improved and the European Commission has several projects which seek to improve the number of women who are gainfully employed, such as vocational training programmes and programmes supporting women entrepreneurs. The fact that the number of women in the labour force is still dropping is therefore worrying and surprising since in some areas women are doing very well, with around 30% of lawyers, academics and doctors being women. It may be partly explained by migration from rural areas to urban areas and the relatively high participation of women in the so-called informal sector, but the rapporteur believes that it is also still due to negative public perception of women in the labour force. Trade unions could play an important role in organizing women already in the labour force and those seeking to be gainfully employed, so that it becomes easier for women to take part in the labour market. In this light this report also calls for the cooperation between trade unions in the European Union and those in Turkey.
Commitment of the Turkish Government
Once the Turkish government acknowledges that something has to be done about a specific problem, things start changing quickly. This report has to be seen as an appeal to the Turkish government to recognize that women in Turkey face severe problems in their everyday lives, in the family, in society, in the workforce and in the political sphere. A lot has been done on paper, but this now needs to be put in practice. Implementation of current legislation and the effective protection of women's rights by the Turkish authorities, as well as having respect for and giving substantial support to NGOs is a necessity if Turkey wants to become a member of the European Union. The ball is now in the court of the government, and it is up to the former soccer player and now Prime Minister, Erdogan, to do something with it.
POSTUP
|
Názov |
Postavenie žien v spoločenskom, hospodárskom a politickom živote v Turecku | ||||||||||||
|
Referenčné čísla |
|||||||||||||
|
Základ v rokovacom poriadku |
článok 45 | ||||||||||||
|
Gestorský výbor dátum pridelenia v pléne |
FEMM | ||||||||||||
|
Výbor požiadaný o stanovisko dátum oznámenia v pléne |
AFET |
|
|
|
| ||||||||
|
Bez predloženia stanoviska dátum rozhodnutia |
AFET |
|
|
|
| ||||||||
|
Rozšírená spolupráca dátum oznámenia v pléne |
|
|
|
|
| ||||||||
|
Návrh(-y) uznesenia(-í) zahrnutý(-é) v správe |
|
|
| ||||||||||
|
Spravodajca dátum menovania |
Emine Bozkurt |
| |||||||||||
|
Predchádzajúci spravodajca |
Emine Bozkurt |
| |||||||||||
|
Prerokovanie vo výbore |
20.4.2005 |
26.5.2005 |
|
|
| ||||||||
|
Dátum prijatia pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov |
26.5.2005 | ||||||||||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
za: proti: zdržali sa: |
27 0 4 | |||||||||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Emine Bozkurt, Hiltrud Breyer, Maria Carlshamre, Věra Flasarová, Lissy Gröner, Zita Gurmai, Anneli Jäätteenmäki, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Pia Elda Locatelli, Angelika Niebler, Siiri Oviir, Doris Pack, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Christa Prets, Marie-Line Reynaud, Amalia Sartori, Eva-Britt Svensson, Britta Thomsen, Anna Záborská | ||||||||||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Véronique De Keyser, Mary Honeyball, Karin Jöns, Christa Klaß, Zuzana Roithová, Feleknas Uca | ||||||||||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Alejandro Cercas, Alexandra Dobolyi, Ioannis Gklavakis, Manolis Mavrommatis, Zita Pleštinská, José Javier Pomés Ruiz, Andreas Schwab, | ||||||||||||
|
Dátum predloženia – A6 |
10.6.2005 |
A6-0175/2005 | |||||||||||