SPRÁVA o Európskej únii a Iraku – rámec pre angažovanosť
20.6.2005 - (2004/2168(INI))
Výbor pre zahraničné veci
Spravodajca: Giorgos Dimitrakopoulos
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o Európskej únii a Iraku – rámec pre angažovanosť
Európsky parlament,
– so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o Európskej únii a Iraku – Rámec pre angažovanosť KOM(2004)0417,
– so zreteľom na spoločný list Rady Európskej únie a Európskej komisie o Iraku: Strednodobá stratégia EÚ, D(2004)10111, z 9. júna 2004,
– so zreteľom na dokument Komisie o Iraku – Program pomoci na rok 2005, PE/2005/401,
– so zreteľom na oznámenie Rady Európskej únie o integrovanej misii Európskej únie pre oblasť právneho štátu v Iraku, 6405/3/05 - REV 3, z 21. februára 2005,
– so zreteľom na závery rokovania Európskej rady v Bruseli (17. februára 2003) a Tesalonikách (19. a 20. júna 2003) a vyhlásenie gréckeho predsedníctva (Atény, 16. apríla 2003)
– so zreteľom na závery Rady pre vonkajšie vzťahy z 25. apríla 2005
– so zreteľom na rezolúcie č. 1483 (2003), 1500 (2003), 1511 (2003) a 1546 (2004) Bezpečnostnej rady OSN,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia zo 16. mája 2002 o situácii v Iraku jedenásť rokov po vojne v Perzskom zálive[1], z 30. januára 2003[2] a 16. septembra 2004[3] o situácii v Iraku, jeho odporúčanie Rade z 24. septembra 2003 o situácii v Iraku[4] a rozhodnutie 2004/155/ES Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2003 o mobilizácii nástroja pružnosti v prospech obnovy a rekonštrukcie Iraku podľa bodu 24 medziinštitucionálnej dohody zo 6. mája 1999[5],
– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre medzinárodný obchod (A6‑0198/2005),
A. keďže vypuknutie vojny v Iraku bolo nešťastnou náhradou politického riešenia, ktoré by sa usilovalo podporovať politickú zmenu a demokratizáciu v krajine,
B. keďže konflikt mal za následok hlboké rozdelenie medzinárodného spoločenstva,
C. keďže boj proti terorizmu a predchádzanie rozširovaniu zbraní hromadného ničenia predstavujú nesmierne dôležité záujmy medzinárodného spoločenstva,
D. keďže Európsky parlament je jednotný v túžbe po rýchlom a komplexnom riešení množstva problémov, ktoré v dnešnom Iraku stále existujú,
E. keďže roky diktatúry a útlaku obyvatelstva, medzinárodné embargo a vojna viedli k zlyhaniu všetkých spolocenských a politických štruktúr v Iraku nechávajúc za sebou stav anarchie a neistoty,
F. kedže rastúca neistota, teroristické ciny, únosy civilistov vrátane novinárov a porušovanie ludských práv pretrvávali pocas posledných mesiacov a mali znacný vplyv na každodenný život obycajných Iracanov,
G. kedže EÚ nevyslala volebných pozorovateľov, ktorí by boli svedkami udalostí na pozadí volieb v januári 2005, napriek tomu, že sa významne podieľala na pomoci a financovaní ich prípravy,
H. kedže proces obnovy by nemal byt chápaný ako cisto mechanický postup, obmedzený na znovuvybudovanie infraštruktúry, ale skôr ako výsledok komplexnej politickej stratégie, ktorá zahrna ekonomickú, spolocenskú a kultúrnu premenu založenú na plnom dodržiavaní zásad právneho štátu, ludských práv a práv menšín,
I. kedže aspekty, ktoré by sa mali v rámci obnovy vziať do úvahy, zahŕňajú zahraničné a medzinárodné faktory, domáce faktory a mimovládne príspevky,
J. kedže spolocnost a spolocenský život v Iraku boli úplne znicené diktatúrou Saddáma Husajna, porušovaním ludských práv, útlakom irackých obyvatelov a vojnou, a preto nevyhnutne potrebujú reorganizáciu vo všetkých rozmeroch a prostredníctvom stratégie urcujúcej priority spolu s irackými orgánmi a s pomocou Spojených národov a medzinárodného spolocenstva,
K. kedže Program pomoci EÚ na rok 2005 prisľúbil celkové vyčlenenie rozpočtových prostriedkov vo výške 200 miliónov eur a určil potreby, ktoré odráža Národná rozvojová stratégia (2005 - 2007) vypracovaná irackou dočasnou vládou,
L. kedže Európska únia musí úzko spolupracovať s Organizáciou Spojených národov, ktorá sa v rozhodujúcej miere podieľa na obnove krajiny, a s ďalšími medzinárodnými organizáciami,
M. keďže EÚ bude jedným z usporiadateľov medzinárodnej konferencie o Iraku v Bruseli 22. júna 2005,
1. vyjadruje potrebu posunút sa vpred od minulých udalostí a hladiet do budúcnosti; vyjadruje veľké znepokojenie nad zhoršujúcou sa bezpečnostnou situáciou v Iraku od vyhlásenia bojových akcií za skončené 1. mája 2003; vyjadruje nádej, že poznatky získané z vojny v Iraku v budúcnosti povedú k mnohostrannejšiemu, demokratickejšiemu a na výsledky zameranému riadeniu konfliktov vo svete;
2. pripomína závery Európskej rady z júna 2003; pripomína prijatie rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 1483 (2003); pripomína rezolúciu Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 1546 (2004), ktorá predstavuje nový duch spolupráce v rámci medzinárodného spoločenstva a vytvára základ pre úcinnú medzinárodnú podporu politickej zmeny v Iraku a obnovenie jeho politickej moci a zvrchovanosti, ako aj zmierenie irackého obyvatelstva pod vedením OSN a s jasným časovým plánom;
3. je toho názoru, že pád režimu Saddáma Husajna pripravil irackému ľudu pôdu pre to, aby mohol vykročiť smerom k pokojnej, bezpečnej a demokratickej budúcnosti, ktorú im represívna politika režimu desaťročia odopierala; zdôrazňuje, že bezpečnosť a stabilita v Iraku a v regióne je najnaliehavejšou výzvou pre medzinárodné spoločenstvo, pretože predstavuje zásadný predpoklad rozvoja životaschopného a dobrovoľného občianskeho ducha medzi irackých občanov; vyjadruje obavu zo súčasnej neistej situácie, ktorá je výsledkom narastajúceho počtu teroristických útokov a prejavov odporu voči zahraničným jednotkám;
4. pripomína v tejto súvislosti význam boja s beztrestnosťou, podpory národného zmierenia a potrebu postaviť pred súd všetkých zodpovedných za vážne porušenia ľudských práv v krajine; odsudzuje porušovanie práv väzňov vo väznici v Abu Ghraib a príslušných ženevských dohovorov;
Voľby do Dočasného národného zhromaždenia v januári 2005
5. opakuje svoje presvedčenie, že voľby do Dočasného národného zhromaždenia boli prvým nevyhnutným krokom k hladkej politickej zmene v krajine a že umožnili voličom nadobudnúť pocit, že majú v rukách svoju politickú budúcnosť, hoci voľby nevedú sami o sebe k demokracii; demokracia znamená brať do úvahy vôľu obyvateľov prostredníctvom zastupiteľskej vlády zvolenej obyvateľmi;
6. víta skutočnosť, že aj napriek zložitým okolnostiam spôsobeným prostredím neistoty a násilia v mnohých častiach krajiny, sa prvé voľby uskutočnili v plánovaný deň a že celková účasť znamenala významný úspech, ktorý ukázal vôľu a presvedčenie obyvateľov Iraku rozhodovať demokratickými prostriedkami o svojej nezávislej budúcnosti; zdôrazňuje, že bezpečnosť je nevyhnutná pre budovanie demokratického procesu; poznamenáva, že veľká časť sunnitskej menšiny sa volieb nezúčastnila a že príslušníkom ostatných menšín ako sú Asýrčania a Turkméni bolo zabránené zúčastniť sa hlasovania; vyzýva iracké orgány, aby zaručili účasť týchto menšín v nadchádzajúcich voľbách;
7. berie na vedomie výsledky volieb, ako boli oficiálne vyhlásené a pripomína, že v žiadnom prípade ich nemožno považovať za cieľ sám o sebe; vyzýva iracký parlament a novú vládu, aby si osvojili otvorený a konštruktívny prístup, zameraný na združovanie všetkých zložiek irackej spoločnosti okolo spoločného politického projektu pre krajinu s cieľom prekonať to, čo by sa mohlo pokladať za rozdelenie inštitucionálneho usporiadania podľa etnických línií; víta, že parlament navrhol a schválil ako nových ministrov legitímnej vlády aj Sunnitov; víta skutočnosť, že 31% kandidátov zvolených do Dočasného národného zhromaždenia sú ženy; poznamenáva, že nový iracký parlament zvolil svojho predsedu a vyjadruje veľkú nádej, že odteraz bude parlament schopný stretávať sa pravidelne; domnieva sa, že prvoradou úlohou nového parlamentu musí byť upevnenie demokracie a právneho štátu, najmä prostredníctvom prípravy novej ústavy;
8. víta vytvorenie dočasnej irackej vlády a záväzok premiéra na zabezpečenie plnej účasti sunnitských ministrov;
9. vyzýva susediace krajiny, aby sa zdržali akéhokoľvek vmiešavania sa do vnútorných záležitostí Iraku a aby rešpektovali jeho nezávislosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť a túžbu irackého ľudu vlastným úsilím budovať ústavný a politický systém krajiny;
10. zdôrazňuje, že je nesmierne dôležité pre medzinárodné spoločenstvo venovať pozornosť politickým zmenám a pomáhať irackým orgánom v príprave budúceho referenda o ústave a všeobecných volieb plánovaných na 15. decembra 2005; vyzýva EÚ, aby po dohode s irackými orgánmi vyslala hodnoverný počet pozorovateľov EÚ, ktorí by boli svedkami volebných udalostí, v rámci plne kvalifikovanej volebnej pozorovateľskej misie EÚ, doplnenej o delegáciu pozorovateľov z Európskeho parlamentu, a aby poskytla potrebnú finančnú pomoc;
11. trvá na tom, že Európska únia má povinnosť podporovať a povzbudzovať aktivity demokratických organizácií v irackej občianskej spoločnosti, pretože je to nevyhnutný spôsob podpory rozvoja nového demokratického Iraku; vyzýva Európsku komisiu, aby v budúcnosti podporila programy umožňujúce demokratickým organizáciám v irackej občianskej spoločnosti udržiavať právny štát a základné ľudské práva irackého ľudu;
Obnovenie bezpečnosti a cesta k obnove
12. zdôrazňuje, že vytvorenie uspokojivého a spoľahlivého sociálno-politického prostredia závisí od splnenia týchto predpokladov:
(a) dodržiavanie medzinárodnej zákonnosti a súlad s príslušnými medzinárodnými zmluvami o ľudských právach s cieľom skončiť porušovanie ľudských práv,
(b) podpora irackých orgánov a spolupráca s nimi na základe mandátu OSN,
(c) presvedčiť iracký národ, aby sa zapojil do opätovného vybudovania svojho vlastného zvrchovaného, zjednoteného a nezávislého štátu,
(d) odsúdenie všetkých foriem terorizmu a násilných činov páchaných na irackom civilnom obyvateľstve a mnohonárodných silách v Iraku,
(e) podpora aktívnej činnosti Európskej únie a irackých orgánov v boji proti terorizmu;
13. zdôrazňuje, že v krajine pustošenej po viac než dve desaťročia takmer nepretržitými vojnami a sankciami je pre návrat stability kľúčovo dôležité zabezpečiť, aby mali všetci Iračania prístup ku kľúčovým službám ako základná zdravotná starostlivosť, vzdelanie, čistá pitná voda a dostatočná hygiena; vyzýva Európsku úniu zamerať jej značné znalosti a zdroje na prácu s irackými orgánmi a medzinárodnou darcovskou spoločnosťou, aby sa zabezpečilo prvoradé poskytovanie týchto základných služieb;
14. vyzýva Európsku úniu a jej členské štáty využiť príležitosť na podporu novej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o Iraku s cieľom zhodnotit situáciu, podporit proces stabilizácie a po a) stanovit záruky väcšej angažovanosti Organizácie Spojených národov a jej vedúcu úlohu, po b) stanovit preskúmanie a rozhodovanie vo veci nahradenia zahranicných vojenských jednotiek v Iraku mierovými silami OSN, najmä z tohto dôvodu, že sa akékolvek rozhodnutie o stiahnutí zahranicných jednotiek má postupne uplatnovat podla jasného casového plánu, po c) zvážit úcast na výcviku irackých ozbrojených síl a policajných síl krajín, ktoré sa nezúcastnili vojny;
15. pripomína, že hlavnou úlohou obnovy zostáva v rovine inštitucionálnej a spolocenskej
upevnenie právneho štátu prostredníctvom vytvorenia a posilnenia efektívnych demokratických inštitúcií, odstranovanie zdrojov napätia medzi rôznymi spolocenskými zložkami, uplatnovanie hladiska rovnosti pohlaví vo všetkých projektoch, posilnovanie obcianskej spolocnosti podporou mimovládnych organizácií a zabezpecením slobody médií a skutocného rešpektovania noriem základných ludských práv a najmä práv menšín;
16. víta rozhodnutie Iraku stat sa stranou Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu (ICC), opätovne však vyzýva iracké orgány, aby zrušili trest smrti, zabezpecili primerané podmienky väzby a vytvorili úcinný súdny systém, ktorý umožní bojovat proti beztrestnosti trestným stíhaním páchatelov; poukazuje na to, že tieto opatrenia by mali sprevádzat dôslednú ekonomickú, sociálnu a kultúrnu politiku a musia byt doplnené v krátkodobom a strednodobom období pohotovostným plánom pomoci, kedže velká cast irackého obyvatelstva je vážne zbedacená a preto sú potrebné medzinárodné podporné opatrenia;
17. domnieva sa, že by sa mala vytvoriť nezávislá komisia pod vedením OSN zložená z uznávaných irackých a medzinárodných právnikov, ktorá by vypracovala návrhy celkového programu na zabezpečenie spravodlivosti v Iraku vzhľadom na porušovanie ľudských práv a základných slobôd v minulosti, ako aj na rozsiahle kriminálne činy; z tohto hľadiska zdôrazňuje potrebu postaviť pred súd vedúcich predstaviteľov predchádzajúceho režimu s právom na spravodlivý a nestranný súdny proces v súlade so všeobecnými normami vrátane zrušenia trestu smrti;
18. zdôrazňuje, že ženy v Iraku naďalej čelia rôznym formám nerovnakého zaobchádzania v legislatívnej a právnej praxi; nalieha najmä na iracké orgány, aby odstránili zločiny cti a zabezpečili, že tieto zločiny budú stíhané a trestané rovnakým spôsobom, ako ďalšie vraždy; vyzýva v tejto súvislosti iracké orgány na prehodnotenie celej legislatívy, ktorá je voči ženám diskriminačná vrátane trestného zákonníka a zákona o osobnom postavení a aby stiahli všetky výhrady voči Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW); je toho názoru, že by mali byť prijaté osobitné opatrenia na zabezpečenie rovnoprávnosti žien prostredníctvom rovnoprávneho prístupu k hospodárskym a sociálnym právam vrátane vzdelania, zamestnania a zdravotnej starostlivosti, ako aj slobody pohybu a účasti na politickom živote;
19. dôrazne požaduje úctu a ochranu základných práv najväčšej irackej skupiny vnútorných utečencov, tzv. Arabov z mokradí, s ktorými režim Saddáma Husajna zaobchádzal obzvlášť neľudsky a tragicky; dôsledne podporuje hľadanie dlhodobého riešenia otázky vnútorných utečencov v južnom Iraku, vrátane práva na návrat na zem a na vody, na ktorých Arabovia z mokradí obhospodarovali pôdu a rybárčili po viac ako 5000 rokov; v tejto súvislosti podporuje rozvoj novej irackej politiky ľudských práv, ktorej základom je reštitúcia majetku nezákonne odcudzeného predchádzajúcim režimom;
20. zdôrazňuje dôležitosť ochrany archeologických nálezísk krajiny, ako napríklad starovekého mesta Babylon, prostredníctvom prítomnosti zahraničných jednotiek a nabáda UNESCO na financovanie obnovných projektov ako súčasti obnovy krajiny;
21. víta spoločné kroky SZBP v rámci integrovanej misie Európskej únie pre oblasť právneho štátu v Iraku a zasadzuje sa o ďalšie kroky financované z rozpočtu Spoločenstva, ktorých uskutočnenie si vyžaduje účasť rôznych inštitúcií EÚ;
22. trvá na potrebe posilniť transatlantické partnerstvo zdieľaním bremien a zodpovednosti, v rámci účinného multilateralizmu, ktorý tiež zahŕňa moslimské a susedné krajiny; v tejto súvislosti vyzýva na vytvorenie misie na udržiavanie mieru pod vedením Organizácie Spojených národov;
23. poznamenáva potrebu zapojenia susedov Iraku do procesu obnovy; pokladá inštitucionalizovanú spoluprácu za užitočné fórum na diskusiu a koordináciu otázok spoločného významu ako je bezpečnosť hraníc, terorizmus, pašovanie zbraní a drog a organizovaný zločin; je presvedčený, že takéto fórum by mohlo postupne vyvinúť mechanizmus na budovanie dôvery bezpečnostnej spolupráce v regióne;
24. uznáva a podporuje skúsenosti hodpodárskych partnerov zo súčasných členských štátov EÚ, ktorí účinne vystupovali ako investori a dodávatelia služieb v predvojnovom Iraku;
Špecifické postavenie a činnosť EÚ a EP
25. posudzuje politiku EÚ smerom k Iraku v širšej súvislosti strategického partnerstva EÚ pre
Stredomorie a Stredný východ a vyslovuje želanie, aby v strednodobom výhlade vypracovala Európska únia komplexnú regionálnu stratégiu pre krajiny mimo oblasti Stredozemného mora a Stredného východu;
26. poznamenáva, že EÚ musí podporovať regionálnu spoluprácu a vyzvať Irak, aby sa zapojil do strategického partnerstva EÚ s regiónom Stredozemného mora a Blízkym východom; zdôrazňuje, že pokrokové vytvorenie regionálnej hospodárskej spolupráce bude hodnotným prvým krokom k zníženiu napätia a k tomu, aby sa umožnil postupný rozvoj politickej a bezpečnostnej spolupráce;
27. zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú môžu zohrať susedné krajiny Iraku v procese vytvárania mieru, pri ochrane jednoty tejto krajiny a pri posilňovaní demokratického procesu; vyzýva Európsku úniu a členské štáty v kontexte ich vonkajších vzťahov, aby povzbudili susedov Iraku v úspešnom plnení tejto úlohy a v tomto ohľade podporili ich úsilie;
28. poukazuje na to, že pomoc EÚ a politika obnovy by mala napraviť minulé nedostatky a podnietiť lepšie porozumenie dynamiky irackej spoločnosti a jej skutočnosti s pomocou občianskej spoločnosti a mimovládnych organizácií; zdôrazňuje, že budúce politické inštitúcie Iraku by mali byť prejavom vôle irackého národa a preto by sa mali zamerať na zachovanie jednoty krajiny a zároveň podporovať zriadenie geograficky decentralizovanej vlády a účastníckeho politického systému a federatívneho štátu, ktorý zohľadní rôznorodosť krajiny a zaručí hladkú účasť všetkých spoločenských a etnických zložiek, zabezpečiť zastúpenie žien a umožniť, aby sa mohli skutočne a aktívne podieľať na politickom procese a obnove bez toho, aby museli čeliť nerovnakému zaobchádzaniu;
29. schvaľuje vznik sociálneho trhového hospodárstva, ktoré ponúka malým a stredným podnikom potrebnú príležitosť prosperovať; domnieva sa, že rovnako dôležitá je pomoc EÚ pri posilňovaní demokracie a právneho štátu;
30. podporuje otvorenie rozhovorov o pristúpení k WTO ako kľúčový krok k opätovnému zapojeniu Iraku do medzinárodného hospodárstva; považuje však za nevyhnutné zriadiť v Iraku náležité a zákonné orgány, ktoré umožnia svojim predstaviteľom viesť rokovania o podmienkach vstupu, a podporuje trvalú pomoc EÚ pri presadzovaní členstva a aktívnej účasti Iraku v medzinárodných organizáciách aj pri pristúpení k dohovorom a zmluvám, ako sú napríklad Konferencia OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD), Rozvojový program OSN (UNDP), Program OSN pre životné prostredie (UNEP), Medzinárodná organizácia práce (ILO), Kjótsky protokol a Dohovor o biodiverzite;
31. trvá na tom, že žiadny významný príspevok EÚ v súvislosti s obnovou Iraku by nemal nepriaznivo vplývať na pomoc určenú ostatným krajinám alebo regiónom; zdôrazňuje, že Komisia by mala poskytovať ucelené, pravidelné a transparentné informácie o aktuálnom rozdelení a uplatňovaní pomoci EÚ vrátane tých finančných prostriedkov, ktoré sa majú použiť nepriamo prostredníctvom iných organizácií, akou je Medzinárodný fond pre obnovu Iraku;
32. víta dôraz Komisie na odpustenie dlhu a podporuje spoločnú stratégiu, ktorej výsledkom je dohoda Parížskeho klubu z novembra 2004 o odpustení 80% dlhu Iraku v troch etapách;
33. berie na vedomie, že vzhľadom na rozlohu krajiny a historické i geografické prepojenia majú EÚ a Irak spoločné trhy s tovarom a službami, a preto povzbudzuje úsilie zamerané na zlepšenie hospodárskeho regulačného zbližovania EÚ a Iraku a angažovanosť v politickom a hospodárskom dialógu, v ktorom sa prejaví spoločný záujem na plnohodnotnom partnerstve;
34. podporuje trvalú pomoc EÚ zameranú na budovanie plnohodnotných irackých administratívnych a hospodárskych inštitúcií, predovšetkým pri reštrukturalizácii inštitučného rámca, a to najmä vzhľadom na vytvorenie nezávislej centrálnej banky, stabilnej meny, daňového a rozpočtového orgánu a ničím nerušený rozvoj finančných trhov a súkromného sektoru takým spôsobom, aby sa podporila reforma hospodárskeho trhu a priame zahraničné investície;
35. berie na vedomie, že Irak je užívateľom Všeobecného systému preferencií Európskeho spoločenstva (GSP), podporuje osobitnú administratívnu spoluprácu, aby sa obchodné preferencie GSP mohli účinne uplatňovať na Irak, hneď ako to situácia umožní;
36. zdôrazňuje, že jednou z najdôležitejších podmienok obnovy a rozvoja irackého hospodárstva je využitie celkových príjmov z predaja ropy tak, aby sa zabezpečilo opätovné investovanie týchto prostriedkov v Iraku;
37. zdôrazňuje, že vzhľadom na možnosti významného príspevku Iraku pre zabezpečenie zásobovania energiou v Únii a potenciál, ktorý pre EÚ a Irak znamená vzájomný prínos zo zvýšenia irackej produkcie ropy a zemného plynu, vo veľkom záujme EÚ aj Iraku sú rovnaké podmienky pre investovanie a zbližovanie v odvetví energetiky;
38. poukazuje na to, že je veľmi dôležité, aby sa európskym daňovým poplatníkom poskytli jasné informácie o vynaložených finančných sumách a uskutočnených projektoch EÚ v Iraku; vyzýva preto Komisiu, aby vypracovala informačnú stratégiu v európskych médiách a internetovú stránku na portále Komisie EuropeAid Co-operation s cieľom primerane informovať o svojich činnostiach zameraných na rozvoj v Iraku a zvýšiť transparentnosť;
39. požaduje, aby sa všetky projekty v rámci činností humanitárnej pomoci uskutočňovali po dôkladnom zvážení, transparentným spôsobom a so zameraním sa na zabezpečenie nevyhnutných bezpečnostných podmienok pre humanitárnych pracovníkov, ako aj na základe posilnenej koordinácie a spolupráce s medzinárodnými poskytovateľmi pomoci;
40. zdôrazňuje, že proces obnovy sa musí uskutočňovať neutrálne, pričom projekty na obnovu krajiny budú kontrolovať iracké dočasné a zvrchované orgány;
41. zdôrazňuje, že je potrebné sústrediť sa najmä na najzraniteľnejšie oblasti obyvateľstva, a to na deti, starších ľudí a osoby s postihnutím, aby sa zabezpečilo čo najlepšie poskytovanie zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb;
42. žiada darcovské krajiny, aby navrhli v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti a finančnej podpory osobitné programy pre začlenenie obetí nášľapných mín a leteckých bômb a ich rodín do spoločnosti, a aby zorganizovali pre obyvateľstvo, predovšetkým pre deti a ženy, účinnú kampaň a školenie v súvislosti s hrozbou, ktorú predstavujú míny, a aby aktívne odstraňovali míny a nepoužívali protipechotné míny;
43. domnieva sa, že proces tvorby ústavy je nesmierne dôležitý pre krajinu a pre dalšie budovanie inštitúcií; zdôraznuje, že je klúcovo dôležité, aby boli v novej irackej ústave zachované práva žien a v tejto súvislosti vyzýva Európsku úniu, aby tento zámer podporovala celou svojou váhou a pri každej príležitosti; ponúka svoje odborné skúsenosti a pomoc pri tvorbe irackej ústavy; navrhuje obnovit parlamentný rozmer nového Iraku rozvíjaním dialógu medzi irackým parlamentom, Európskym parlamentom, parlamentmi susedných krajín a Kongresom Spojených štátov amerických v rámci rozšíreného transatlantického dialógu zákonodarcov;
44. vyzýva na okamžité vytvorenie parlamentnej delegácie ad hoc pre vzťahy s irackým dočasným parlamentom, ktorá by sa v strednodobom výhľade pretvorila na stálu parlamentnú delegáciu pre vzťahy s Irakom;
45. vyzýva Komisiu nasledovať príklad Rady pri zriaďovaní stálej prítomnosti v Iraku na základe potrebného hodnotenia na zaistenie bezpečnosti jej personálu;
46. poveruje predsedu, aby postúpil toto uznesenie členským štátom EÚ, Rade, Komisii, irackému Dočasnému národnému zhromaždeniu, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, vládam krajín zapojených do barcelonského procesu, vládam Iránu a členským štátom Rady pre spoluprácu v Perskom zálive a vláde a Kongresu Spojených štátov amerických.
EXPLANATORY STATEMENT
Introduction:
A. The War is over: necessity to overcome the past and to look towards the future
1. Starting on a sound basis: assessment of failures and shortcomings of the past
As stated in the June 2003 conclusions of the European Council (Greek Presidency), and following the war, the adoption of UNSC Resolution 1483 demonstrates a new spirit of co-operation within the international community and provides the basis for effective international support for Iraq's political transition as the international community is facing the emergency of actively supporting the restoration of political authority in the failed state of Iraq - where increased insecurity, acts of terrorism and violations of human rihgts have been constant over the last months, leaving behind thousands of casualties, both military and civilians- and of fostering economic and social prosperity in a deliquescent Iraqi society.
2. Facing new political options for Iraq
The fall of the government of Saddam Hussein has paved the way for the people of Iraq to enjoy a peaceful, secure and prosperous future. Restorating a lively and voluntary civic spirit among Iraqi citizens, which would allow for the establishment of a responsible democratic society, therefore appears to be the most urgent challenge for the international community. It is thus the role of external interference to trigger, foster and accompany changes.
B. What does reconstruction entail?
The reconstruction process should not be viewed as a mechanical procedure limited to the rebuilding of roads, bridges or other types of infrastructure. Referring to UNSC resolution 1483, reconstruction should be far more the result of an all-encompassing political strategy, which would globally integrate the complex political and economic process -including its social and cultural aspects- that aims at transforming progressively Iraq into a modern democracy.
C. Overview of the main interfering factors
Parameters and factors to be considered in the elaboration and implementation of the above-mentioned reconstruction strategy are of different nature and include:
-External and international elements: the respective roles and interaction/co-operation of main governmental and intergovernmental actors like the United Nations, the European Union, and the United States of America on the one hand; regional actors like Iraq's neighbours on the other hand, as they have to play a key-role in supporting stability in the country and in the region, and in contributing to deepen the dialogue and co-operation in all fields with the Arab and Islamic worlds;
-Domestic elements: the influence exerted by the ethnic composition of Iraq and the relative strength of the various components must not be underestimated; especially in the aftermath of the January elections, the key-issue remains the agreed establishment of sufficient conditions for a smooth national Iraqi reconciliation between the main groups of the Iraqi society; the Shia and Kurdish communities should thus make all possible efforts to have the Sunni community on board in future;
I. The January 2005 elections for a Transitional National Assembly: a first step towards political legitimacy and social/civic sustainability
A. Overall assessment of the January 2005 elections
Often viewed as an instrument of American policy in Iraq, elections for a Transitional National Assembly are by far a necessary first step towards a smooth political transition in the country.
The EU played a significant role in the preparation of these elections, notably by injecting € 31.5 million into the electoral assistance process and by participating in the training of domestic electoral observers, under the aegis of the United Nations Electoral Assistance Mission.
Despite the climate of threats and violence, elections took place on the scheduled day, clearly showing the determination of the Iraqi people and their serious and courageous commitment to a democratic transition. Although attacks were perpetrated on polling stations in Baghdad, Basra and Samarra, the average voting turnout, mainly in Shia and Kurdish areas, was higher than expected (58% on average) for this first free and pluralistic elections in 50 years.
Without minimising the fact that in certain areas (especially in Sunni areas South and West of Baghdad) polling stations remained closed or deserted, it seems that, according to the 179 international observers on the ground and to the Independent Electoral Commission, the 275 Members (out of 7000 candidates) of the Transitional National Assembly were elected in a free and fair manner, as much as this was possible under the difficult above-mentioned circumstances and bearing in mind the serious security problems in important parts of the country.
The final results, announced two weeks after election day, reflect the clear victory of the clerical Shia list lead by religious leader Grand Ayatollah Ali Sistani (48% of the votes), followed by the Kurdish parties (26%). The alliance list (non clerical Shia list) lead by interim Prime Minister Iyad Allawi reached 14% of the votes and the Sunni list casted less than 2%. The above-mentioned reconciliation process is more than ever a necessity.
B. Next steps towards political legitimacy and social/civic sustainability: the organisation of future elections
The election schedule for the future includes two important events:
-15 October 2005: Possible referendum on constitution
-15 December 2005: General elections for government
The international community will have the duty to support the elected national assembly in monitoring the processes leading to these events. Moreover, it will have to offer its contribution -through its expertise- in order to overcome the organisational shortcomings that have emerged during the January elections. Broader issues like the redrafting of the electoral law could also gain from the experience that various international bodies would be willing to share.
C. A necessary post-electoral strategy
As Election Day clearly shows, elections can in no way be considered as an end in itself. The most urgent task now, both for the Iraqi government and for the international community, is to avoid that the already unstable political situation in the country transforms into serious civil unrest, which would clearly undermine any future possibility of democratic promotion and consolidation. A post-electoral political strategy, which would allow all religious (mainly associating the Sunni minority) and ethnic components of the Iraqi society to participate in one way or another in the shaping of the future of the country, is therefore of utmost necessity in order to preserve the unity and viability of the Iraqi state and institutions.
D. EU Electoral Observation Mission
It is a pity that, given the security situation, the EU could not organise a significant electoral observation mission on the ground, as this is usually the case for important elections. The EU, and especially the European Commission, should make all possible efforts to have a credible number of EU observers on the ground to observe the December 2005 elections, preceded by a significant effort in financing electoral assistance. The European Parliament should seriously consider to complement such EU election observation mission by an EP delegation, and seriously consider this option even in the absence of a broader EU mission.
II. Facing the security issue
As the holding of recent elections has shown, security remains the key-factor and the necessary precondition when dealing with the implementation of any single policy. The establishment of a satisfactory and reliable climate and feeling of security in the country and among the Iraqi population is therefore a fundamental forestep to any type of undertaking. A greater commitment of the United Nations in the political stabilisation process is necessary in that respect; monitoring and follow-up should be foreseen as well from the start.
III. What should reconstruction entail?
The issue at stake is the reshaping of a whole society that was dismantled by war, taking into account all aspects of social life, and through a strategy of setting priorities together with the Iraqi authorities.
The EU Assistance Programme 2005 sets out the strategy for the Community contribution to reconstruction in Iraq covering the activities to be undertaken from a total budgetary allocation of €200 million under Heading IV, including the involvement of the European Initiative for Democracy and Human Rights programme. Moreover, the National Development Strategy (2005-2007) developed by the Interim Government already provides a useful contribution to a response to the identified needs.
The EU financial assistance to Iraq shall aim at the following objectives:
a)-On the political front: the establishment of conditions allowing the true respect of universal human right standards, including the protection of minorities; the establishment of an efficient judiciary apparatus and the consolidation of the rule of law, in order to fight impunity and to prosecute in fairness and equity all those responsible for violations of human rights in the country;
b)-On the economic front: move from a centralised oil based war economy to a diversified post conflict peace economy based on a modern and performing but natural agriculture, services and industry, in adequation with the needs and wishes expressed by the Iraqi society;
c)-On the social front: reduce unemployment, poverty and the lack of economic opportunities in order to eliminate main sources of social tension and restore prosperity, whose absence is, in a naturally rich country like Iraq, against all logic;
d)-On the cultural front: fighting illiteracy, contribute to the training of various professional sectors of the Iraqi society, specific programmes aimed at women;
e)-On the environmental front: international standards should be implemented from start in the reconstruction process;
The key challenge, however, remains on the institutional front, i.e. the establishment and consolidation of effective democratic institutions and the rule of law, as well as putting an end to insecurity in the country.
IV. The international dimension of the Iraqi future
The effective multilateralisation of the political process needs to be rethought in the light of a renewed transatlantic partnership on crisis management, as shared involvement does not go without shared responsibility and leadership.
EU policy towards Iraq should not be disconnected from the various EU policies already in place in the broader regional environment, and most notably the Strategic Partnership for the Mediterranean and the Middle East launched at the European Council in June 2004 and which will be reviewed by the Euromed Council of Ministers later in May this year; Iraq should also become a consistent part of the European Neighbourhood Policy (ENP) in the framework of the Euromed institutions and policy-making.
The EU should consider to be a priority the strengthening of its relations with the Arab world in general and with members of the Gulf Cooperation Council and other neighbouring countries of Iraq, mainly Syria, Iran and Turkey. V. The domestic (social and ethnic) aspects of the democratic transition process in Iraq
Reconstruction should not be viewed as a process limited to mere logistics and engineering. There is indeed an absolute necessity to remedy first to the failure of the United States and its allies to understand the dynamics of Iraqi society; the EU and its member states cannot ignore the importance of the transition process in Iraq and its impact on both one of their neighbouring regions and on international politics in general. Therefore, the priorities are:
-Ensure a stable transition process that would help the integration of all significant groups and prevent the re-emergence of a repressive authoritarian regime;
-Preserve Iraq's unity while encouraging the establishment of a geographically decentralised government and participatory political system; -Foster the reconstruction of Iraqi civil society by supporting non-governmental organisations and offering training in democratisation, human rights, religious tolerance and civil conflict management;
VI. Specific action to be taken by the European Union and specifically by the European Parliament: organisational and policy actions
Given its front-line legitimacy in democratic matters as the only directly elected institution of the EU, the EP could aim at the following objectives:
-The Foreign Affairs Committee of the European Parliament should call for the creation of an ad hoc delegation for relations with the Iraqi interim Parliament in order to closely accompany the future evolution of the political transition (drafting of constitutional implementation of announced measures, preparation and taking place of the October referendum) and to prepare a possible electoral observation mission of the EP to Iraq in December 2005; this would be the forerunner of the creation -on the medium-term- of a permanent delegation for relations with Iraq;
-Get directly involved in the training of new Iraqi parliamentarians through the fostering of assistants' exchanges or even by welcoming observers on a short-term basis;
-Recalling that the EP hosted the Convention leading to the European Constitutional Treaty, consider the possibility of hosting and organising preparatory/academic events linked to the drafting of the new Iraqi Constitution;
-Reactivate the parliamentary dimension of the new Iraqi "Social Contract" by fostering a triangular dialogue between the Iraqi Parliament, the European parliament and the US Congress in the framework of an extended TLD;
-Encourage the EC to establish a delegation in Baghdad as soon as possible and foresee the necessary means for that purpose;
VII. Financing of EU policies in Iraq and EU strategy for action
Although the EP welcomes existing financial commitments, it is necessary to insist on the fact that -because of limited resources and financial deficiencies in heading 4- there is a constant difficulty in reconciling the traditional priorities of the Union's external action with a large number of new budget responsibilities resulting from crisis situation, among which the stabilisation and reconstruction of Iraq. This should be resolved more satisfactorily in the longer term, possibly by using the opportunity of the ongoing negotiations on the new financial instruments as well as the current redefining of EU external action instruments.
VIII. Implementing EU policies in the field of democratisation, Human rights and cooperation with civil society (NGOs, Foundations)
As stated already throughout this report, the dramatic and constant worsening of the security situation leads to heavy breaches of fundamental rights and freedoms, among others torture, the kidnapping of civilians and lethal violence against women, which creates additional impediments on the road to democracy;
The European Parliament welcomes the Iraqi decree (6 January 2005) stating that Iraq adopts the Rome Statute for the International Criminal Court (ICC), but reiterates its call on Iraqi authorities to abolish death penalty in the country and to ensure appropriate detention conditions and equitable trial for prisoners; specific attention should also be paid to the case of disappeared people and be investigated adequately;
In order to remedy to the rapid deterioration of women's condition, the drafting of the constitution should clearly stipulate non-discrimination against women. Violence, attacks and murders of women must be properly investigated. On a more general basis, clear measures should be taken in order to allow women to participate actively in the reconstruction process and political rehabilitation of the country.
STANOVISKO Výboru pre rozvoj (30.3.2005)
pre Výbor pre zahraničné veci
o Európskej únii a Iraku - rámec pre angažovanosť
(KOM(2004)0417 – 2004/2168(INI))
Navrhovateľka: Luisa Morgantini
NÁVRHY
Výbor pre rozvoj žiada Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor začlenil do svojho návrhu uznesenia tieto návrhy:
1. konštatuje, že priebeh volieb v Iraku, ktoré sa uskutočnili 30. januára 2005, ako aj účasť na týchto voľbách odráža, že pre iracký národ je demokracia potrebná, a že ich vôľa je žiť v slobode a mieri v demokratickom usporiadaní, v súlade s rezolúciou OSN č. 1546; zdôrazňuje, že vysoká účasť na voľbách napriek nesmierne nebezpečnej situácii jasne dokazuje vôľu prevažnej väčšiny Iračanov rozhodovať o vlastnej budúcnosti demokratickými prostriedkami; ďalej zdôrazňuje, že počas týchto volieb bola vážne ohrozená bezpečnosť a boli vyvíjané mnohé tlaky, pokiaľ ide o hlasovanie, ako aj zdržanie sa hlasovania;
2. zdôrazňuje, že hoci tieto voľby predstavujú významný krok v rámci mierového procesu a procesu obnovy v Iraku, mali by sa vnímať ako prvý krok v rámci celého procesu obnovy po skončení konfliktu a že pokračujúca pomoc Európskej únie preto zohráva nenahraditeľnú úlohu pri ďalšej demokratizácii, politickej, sociálnej a hospodárskej premeny vrátane vytvárania inštitúcií, vypracovania ústavy, organizovania referenda o ústave a prípravy volieb do národného zhromaždenia, a je tiež rozhodujúca pre podporu právneho štátu;
3. považuje za dôležité, aby voľby v Iraku monitorovali nezávislé volebné pozorovateľské misie z medzinárodných organizácií a EÚ a vyjadruje poľutovanie nad tým, že to nebolo možné počas posledných volieb;
4. zdôrazňuje kľúčovú úlohu všetkých demokraticky zvolených inštitúcií - zhromaždenia, vlády a predsedníctva - v procese irackého národného zmierenia, ktoré by sa malo výlučne zakladať na úplnom dodržiavaní existujúcich a vznikajúcich právnych predpisov, upevnenia právneho štátu a plného dodržiavania existujúcich a vznikajúcich právnych predpisov zo strany obyvateľov, ktoré sú základnými predpokladmi stability a rozvoja slobodného Iraku;
5. nalieha na Európsku úniu, aby zvážila všetku možnú podporu v posilnení irackej justície a oblasti vnútorných vecí spolu s procesom legislatívnej reformy; zdôrazňuje dôležitosť posilnenia demokratického procesu, ako aj účasť irackej spoločnosti zastúpenej politickými stranami, rôznymi občianskymi organizáciami a demokratickými mimovládnymi organizáciami;
6. víta nedávne schválenie programu pomoci Iraku na rok 2005, ktorý vypracovala Komisia a ktorý dosahuje celkovú výšku 200 miliónov EUR, čo je jasným prejavom pevného záväzku a veľkej dôležitosti, ktorú tejto krajine a jej ľudu pripisuje EÚ, a jasne poukazuje na tie kľúčové sektory, ktoré je nutné podporiť: vzdelávanie, kultúra a umenie, zdravotná starostlivosť, zamestnanosť, energetika, obchod a investície;
7. zdôrazňuje význam posilňovania demokratického procesu prostredníctvom podpory miestnych organizácií a združení, ktoré sú prejavom občianskej spoločnosti a ktoré pôsobia v rôznych oblastiach rozvoja kultúry a informovanosti;
8. poukazuje na to, že je veľmi dôležité, aby sa európskym daňovým poplatníkom poskytli jasné informácie o vynaložených finančných sumách a uskutočnených projektoch EÚ v Iraku; vyzýva preto Komisiu, aby vypracovala informačnú stratégiu v európskych médiách a internetovú stránku na portále Komisie EuropeAid Co-operation s cieľom primerane informovať o svojich činnostiach zameraných na rozvoj v Iraku a zvýšiť transparentnosť;
9. požaduje, aby sa všetky projekty v rámci činností humanitárnej pomoci uskutočňovali po dôkladnom zvážení, transparentným spôsobom a so zameraním sa na zabezpečenie nevyhnutných bezpečnostných podmienok pre humanitárnych pracovníkov, ako aj na základe posilnenej koordinácie a spolupráce s medzinárodnými poskytovateľmi pomoci;
10. s hlbokým zármutkom odsudzuje pokračujúce únosy zahraničných novinárov a humanitárnych pracovníkov a vyzýva iracké a zahraničné bezpečnostné sily, aby sa zamerali predovšetkým na vytváranie bezpečného pracovného prostredia pre tieto extrémne zraniteľné skupiny odborníkov; v tomto ohľade víta zámer Rady usporiadať špeciálny výcvik pre irackú políciu - ktorá by tiež mala byť vyškolená v oblasti ľudských práv a rovnosti pohlaví a navrhuje zvážiť nasadenie policajnej misie EÚ s cieľom vytvoriť bezpečné pracovné prostredie pre tieto vysoko zraniteľné profesijné skupiny humanitárnych pracovníkov;
11. požaduje väčšiu účasť Organizácie spojených národov (OSN), v súlade s rôznymi rezolúciami OSN, na procese obnovy a presun operácií zameraných na udržanie a budovanie mieru pod mandát Bezpečnostnej rady OSN, čím sa posilní celosvetový multilateralizmus;
12. zdôrazňuje, že proces obnovy sa musí uskutočňovať neutrálne, pričom projekty na obnovu krajiny budú kontrolovať iracké dočasné a zvrchované orgány;
13. zdôrazňuje, že počas celého procesu obnovy sa musí ženám venovať osobitná pozornosť presadzovaním zásady rovnosti pohlaví vo všetkých projektoch, navrhovaním osobitných malých a stredných projektov, ktoré sa zameriavajú na ženy - predovšetkým v rámci obnovy zdravotnej starostlivosti, vzdelávacích a rekreačných zariadení - ako aj menovaním úradníka v budúcom úrade/delegácii EÚ, ktorý bude osobitne zodpovedať za otázky rovnosti pohlaví;
14. zdôrazňuje, že je potrebné sústrediť sa najmä na najviac zraniteľné skupiny obyvateľov, a to deti, starších ľudí a osoby s postihnutím, aby sa zabezpečilo čo najlepšie poskytovanie zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb;
15. žiada darcovské krajiny, aby vypracovali osobitné programy pre najzraniteľnejšie skupiny irackých obyvateľov, najmä pre deti a mladých ľudí, a to v oblasti vzdelávania a školenia v súvislosti s vojnovou traumou, ktorú utrpeli v dôsledku neľudského útlaku baathistického režimu, sankcií Bezpečnostnej rady OSN a všetkých vojnových a povojnových situácií;
16. žiada darcovské krajiny, aby vypracovali osobitné programy pre začlenenie obetí nášľapných mín a kazetových bômb a ich rodín do spoločnosti, a to v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti a finančnej podpory, a aby zorganizovali pre obyvateľstvo, predovšetkým pre deti a ženy, účinnú kampaň a školenie v súvislosti s hrozbou, ktorú predstavujú míny, a aby aktívne odstraňovali míny a nepoužívali protipechotné míny;
17. podporuje začlenenie otázky spolupráce pri obnove Iraku do programu schôdzí bilaterálnej delegácie EÚ a USA, Výborov pre zahraničné záležitosti a pre rozvoj, pracovnej skupiny OSN a ďalších príslušných orgánov, ako aj do programu pravidelných vypočutí, počas ktorých Komisia a Rada informujú Európsky parlament o problémoch a úspechoch v rámci procesu obnovy Iraku;
18. podporuje iniciatívu Výboru pre zahraničné veci vytvoriť ad-hoc delegáciu Európskeho parlamentu pre vzťahy s Dočasným irackým parlamentom a poslať volebnú pozorovateľskú misiu EP do Iraku v decembri 2005.
POSTUP
|
Názov |
Európska únia a Irak - rámec pre angažovanosť | |||||
|
Referenčné čísla |
||||||
|
Gestorský výbor |
AFET | |||||
|
Výbor požiadaný o stanovisko dátum pridelenia |
DEVE | |||||
|
Rozšírená spolupráca |
nie | |||||
|
Navrhovateľka dátum pridelenia |
Luisa Morgantini | |||||
|
Prerokovanie vo výbore |
10.3.2005 |
|
|
|
| |
|
Dátum prijatia návrhov |
17.3.2005 | |||||
|
Výsledok konečného hlasovania |
za: proti: zdržal sa: |
25 0 1 | ||||
|
Poslanci prítomní na konečnom hlasovaní |
Margrietus van den Berg, Danutė Budreikaitė, Nirj Deva, Michael Gahler, Jana Hyb?škov?, Filip Andrzej Kaczmarek, Maria Martens, Miguel Angel Martínez Martínez, Luisa Morgantini, Józef Pinior, José Ribeiro e Castro, Toomas Savi, Jürgen Schröder, Anna Záborská, Jan Zahradil, Mauro Zani | |||||
|
Zástupcovia prítomní na konečnom hlasovaní |
John Bowis, Milan Gaľa, Ana Maria Gomes, Fiona Hall, Manolis Mavrommatis, Linda McAvan, Anne Van Lancker, Gabriele Zimmer | |||||
|
Zástupcovia (čl. 178 ods. 2) prítomní na konečnom hlasovaní |
Inés Ayala Sender, Carl Schlyter | |||||
STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod (18.4.2005)
pre Výbor pre zahraničné veci
o Európskej únii a Iraku - rámec pre angažovanosť
(2004/2168(INI))
Navrhovateľ: Daniel Caspary
NÁVRHY
Výbor pre medzinárodný obchod žiada Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor začlenil do svojho návrhu uznesenia tieto návrhy:
1. víta strednodobú stratégiu angažovanosti v Iraku navrhnutú Komisiou a znovu potvrdzuje odhodlanie Európskej únie pomáhať pri hospodárskej premene Iraku na diverzifikované trhové hospodárstvo, ktoré reaguje na potreby a požiadavky irackej spoločnosti a ktoré sa vyrovnáva s požiadavkami a príležitosťami slobodnej a rovnocennej účasti na svetovom obchode;
2. podporuje otvorenie rozhovorov o pristúpení k WTO ako kľúčový krok k opätovnému zapojeniu Iraku do medzinárodného hospodárstva; považuje však za nevyhnutné, aby sa v Iraku najprv vybudovali primerané a zákonné orgány, ktoré umožnia svojim predstaviteľom viesť rokovania o podmienkach vstupu, a podporuje trvalú pomoc EÚ pri presadzovaní členstva a aktívnej účasti Iraku v medzinárodných organizáciách aj pri pristúpení k dohovorom a zmluvám, ako sú napríklad Konferencia OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD), Rozvojový program OSN (UNDP), Program OSN pre životné prostredie (UNEP), Medzinárodná organizácia práce (ILO), Kjótsky protokol a Dohovor o biodiverzite;
3. podporuje rozhodnutie vyčleniť sumu 200 miliónov eur na obnovu Iraku na rok 2005, ako aj ciele stanovené v Programe pomoci Iraku na rok 2005; výrazne podporuje bilaterálnu technickú pomoc v kľúčových oblastiach energetiky, obchodu a investícií;
4. trvá na tom, že žiadny významný príspevok EÚ v súvislosti s obnovou Iraku by nemal nepriaznivo vplývať na pomoc určenú ostatným krajinám alebo regiónom; zdôrazňuje, že Komisia by mala poskytovať ucelené, pravidelné a transparentné informácie o aktuálnom rozdelení a uplatňovaní pomoci EÚ vrátane tých finančných prostriedkov, ktoré sa majú použiť nepriamo prostredníctvom iných organizácií, akou je Medzinárodný fond pre obnovu Iraku;
5. víta dôraz Komisie na odpustenie dlhu a podporuje spoločnú stratégiu, ktorej výsledkom je dohoda Parížskeho klubu z novembra 2004 o odpustení 80% dlhu Iraku v troch etapách;
6. podporuje vedúcu úlohu OSN v koordinácii pomoci pri obnove prostredníctvom Medzinárodného fondu pre obnovu Iraku a opätovne poukazuje na veľký význam zabezpečenia, aby v rámci vykonávania svojich činností členské štáty EÚ, Európska komisia, vysoký predstaviteľ a všetky ďalšie zúčastnené strany postupovali v plnom súlade s OSN a medzinárodnými finančnými spoločnosťami priamo na mieste, ako aj na medzinárodných fórach;
7. podporuje vytvorenie pravidelného dialógu medzi Komisiou, Svetovou bankou, Medzinárodným menovým fondom a Európskou investičnou bankou s cieľom koordinovať prístupy a iniciatívy v rámci reštrukturalizácie a (alebo) zrušenia dlhu a príslušné požiadavky hospodárskej politiky;
8. berie na vedomie, že vzhľadom na rozlohu krajiny a historické i geografické prepojenia majú EÚ a Irak spoločné trhy s tovarom a službami, preto povzbudzuje úsilie o zlepšenie hospodárskeho regulačného zbližovania EÚ a Iraku a angažovanosť v politickom, ako aj hospodárskom dialógu, v ktorom sa prejaví spoločný záujem na plnohodnotnom partnerstve;
9. podporuje trvalú pomoc EÚ pri budovaní plnohodnotných irackých administratívnych a hospodárskych inštitúcií, predovšetkým pri reštrukturalizácii inštitučného rámca, a to najmä nezávislej centrálnej banky, pevnej meny, daňového a rozpočtového orgánu, ničím nerušený rozvoj finančných trhov a súkromného sektoru, aby sa podporila reforma hospodárskeho trhu a priame zahraničné investície;
10. berie na vedomie, že Irak je užívateľom Všeobecného systému preferencií Európskeho spoločenstva (GSP), podporuje osobitnú administratívnu spoluprácu, aby sa obchodné preferencie GSP účinne uplatňovali na Irak, hneď ako to situácia umožní;
11. zdôrazňuje, že jednou z najdôležitejších podmienok obnovy a rozvoja irackého hospodárstva je využitie celkových príjmov z predaja ropy tak, aby sa zabezpečilo opätovné investovanie týchto prostriedkov v Iraku;
12. zdôrazňuje, že vzhľadom na možnosti významného príspevku Iraku pre zabezpečenie zásobovania energiou v Únii a potenciál, ktorý pre EÚ a Irak znamená vzájomný prínos zo zvýšenia irackej produkcie ropy a zemného plynu, vo veľkom záujme EÚ aj Iraku sú rovnaké podmienky pre investovanie a zbližovanie v odvetví energetiky;
13. poznamenáva, že EÚ musí podporiť regionálnu spoluprácu a vyzvať Irak, aby sa zúčastňoval na Strategickom partnerstve EÚ pre krajiny Stredomoria a Blízkeho Východu a zdôrazňuje skutočnosť, že postupné vytvorenie regionálnej hospodárskej spolupráce bude predstavovať prvý významný krok smerom k zníženiu napätia a vytvorí podmienky pre postupný rozvoj spolupráce v oblasti politiky a bezpečnosti.
POSTUP
|
Názov |
Európska únia a Irak - rámec pre angažovanosť | |||||
|
Referenčné čísla |
||||||
|
Gestorský výbor |
AFET | |||||
|
Výbor požiadaný o stanovisko dátum oznámenia v pléne |
INTA | |||||
|
Rozšírená spolupráca |
nie | |||||
|
Navrhovateľ: dátum pridelenia |
Daniel Caspary | |||||
|
Prerokovanie vo výbore |
12.10.2004 |
14.3.2005 |
|
|
| |
|
Dátum prijatia návrhov |
18.4.2005 | |||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
za: proti: zdržal(i) sa: |
21 0 0 | ||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Francisco Assis, Enrique Barón Crespo, Jean-Louis Bourlanges, Daniel Caspary, Giulietto Chiesa, Sajjad Karim, Caroline Lucas, Erika Mann, David Martin, Javier Moreno Sánchez, Georgios Papastamkos, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Tokia Saïfi, Peter Štastný, Robert Sturdy | |||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Danutė Budreikaitė, Elisa Ferreira, Antol?n S?nchez Presedo | |||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Paulo Casaca, Den Dover, Manolis Mavrommatis | |||||
POSTUP
|
Názov |
Európska únia a Irak – rámec pre angažovanosť | ||||||||||||
|
Referenčné čísla |
|||||||||||||
|
Základ v rokovacom poriadku |
článok 45 | ||||||||||||
|
Gestorský výbor dátum pridelenia v pléne |
AFET 28.10.2004 | ||||||||||||
|
Výbory požiadané o stanoviská dátum oznámenia v pléne |
DEVE 24.2.2005 |
INTA 28.10.2004 |
BUDG 28.10.2004 |
|
| ||||||||
|
Bez predloženia stanoviska dátum rozhodnutia |
BUDG 31.1.2005 |
|
|
|
| ||||||||
|
Rozšírená spolupráca dátum oznámenia v pléne |
|
|
|
|
| ||||||||
|
Návrh(-y) uznesenia(-í) zahrnutý(-é) v správe |
|
|
| ||||||||||
|
Spravodajca(-ovia) dátum menovania |
Giorgos Dimitrakopoulos 13.9.2004 |
| |||||||||||
|
Predchádzajúci spravodajca(-ovia) |
|
| |||||||||||
|
Prerokovanie vo výbore |
21.2.2005 |
17.3.2005 |
26.4.2005 |
14.6.2005 |
| ||||||||
|
Dátum prijatia pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov |
15.6.2005 | ||||||||||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
za: proti: zdržali sa: |
32 9 15 | |||||||||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Vittorio Emanuele Agnoletto, Angelika Beer, Panagiotis Beglitis, Bastiaan Belder, Monika Beňová, Elmar Brok, Philip Claeys, Simon Coveney, Giorgos Dimitrakopoulos, Camiel Eurlings, Anna Elzbieta Fotyga, Ana Maria Gomes, Alfred Gomolka, Klaus Hänsch, Anna Ibrisagic, Toomas Hendrik Ilves, Jelko Kacin, Ioannis Kasoulides, Helmut Kuhne, Vytautas Landsbergis, Armin Laschet, Francisco José Millán Mon, Philippe Morillon, Pasqualina Napoletano, Cem Özdemir, Justas Vincas Paleckis, Tobias Pflüger, João de Deus Pinheiro, Miroslaw Mariusz Piotrowski, Pawel Bartlomiej Piskorski, Raül Romeva i Rueda, Libor Roucek, György Schöpflin, Gitte Seeberg, Marek Maciej Siwiec, Konrad Szymański, Charles Tannock, Paavo Väyrynen, Ari Vatanen, Josef Zieleniec | ||||||||||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Proinsias De Rossa, Alexandra Dobolyi, Árpád Duka-Zólyomi, Giovanni Claudio Fava, Hélène Flautre, Jaromír Kohlícek, Miguel Angel Martínez Martínez, Rihards Piks, Aloyzas Sakalas, Alexander Stubb | ||||||||||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Filip Adwent, Ioannis Gklavakis, Luis de Grandes Pascual, Manolis Mavrommatis, Luisa Fernanda Rudi Ubeda, Thomas Wise | ||||||||||||
|
Dátum predloženia – A6 |
20.6.2005 |
A6-0198/2005 | |||||||||||