SPRÁVA o perspektíve obchodných vzťahov medzi EÚ a Čínou
5.9.2005 - (2005/2015(INI))
Výbor pre medzinárodný obchod
Spravodajkyňa: Caroline Lucas
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o perspektíve obchodných vzťahov medzi EÚ a Čínou
Európsky parlament,
– so zreteľom na 7. summit EÚ - Čína, ktorý sa konal v Haagu dňa 8. decembra 2004,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo dňa 18. decembra 2003 o predaji zbraní do Číny [1],
– so zreteľom na politický dokument Komisie o rozvíjajúcom sa partnerstve - spoločné záujmy a výzvy vo vzťahoch EÚ - Čína (KOM(2003)0533),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo dňa 18. decembra 2002 o situácii v oblasti ľudských práv Tibeťanov[2],
– so zreteľom na uznesenie z 11. apríla 2002 o oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu o stratégii EÚ voči Číne: Uplatňovanie oznámenia z roku 1998 a ďalšie kroky pre účinnejšiu politiku EÚ (KOM(2001) 265)[3], ktorá berie do úvahy správu Komisie Rade a Európskemu parlamentu o uplatňovaní oznámenia „Budovanie komplexného partnerstva s Čínou“ (KOM(2000)0552),
– so zreteľom na rozhodnutie prijaté na štvrtej ministerskej konferencii Svetovej obchodnej organizácie (WTO) v Dohe v Katare v dňoch 9. - 14. novembra 2001 o prijatí Číny a čínskeho Tchaj-peja do WTO,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2001 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa vytvára postoj Spoločenstva v rámci ministerskej konferencie, ktorú zriadila dohoda vytvárajúca Svetovú obchodnú organizáciu (WTO) o vstupe Čínskej ľudovej republiky do Svetovej obchodnej organizácie (KOM(2001)0517)[4],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo dňa 20. januára 2000 o situácii v oblasti ľudských práv v Číne[5],
– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A6-0262/2005),
A. keďže rýchly rozvoj Čínskej ľudovej republiky (ČĽR) za posledných 20 rokov významne ovplyvnil obchodné a hospodárske vzťahy medzi EÚ a Čínou a keďže Čína je teraz po USA druhým najväčším obchodným partnerom EÚ; keďže v roku 2004 mala EÚ voči Číne deficit 78,5 mld. eur, najväčší deficit zo všetkých obchodných partnerov, ktorý okrem iného odráža vplyv prekážok prístupu na trh v Číne,
B. keďže Čína sa stala členom WTO v roku 2001, na základe záväzkov k WTO zredukovala svoje priemerné colné a mimocolné bariéry, čo viedlo k nárastu európskych investičných projektov v Číne; keďže však v niektorých prípadoch pretrváva ochrana čínskeho domáceho priemyslu,
C. keďže prostredníctvom vstupu do WTO a otvorením sa medzinárodnému obchodu sa najľudnatejší štát sveta stal kľúčovým hráčom vo svetovom obchode; keďže vplyv výroby národa s 1,3 miliardami ľudí sa môže len zvyšovať; keďže ostatné krajiny s veľkou populáciou (ako sú India, Brazília, Indonézia a množstvo ďalších) určite zamiešajú súčasné poradie vyvážajúcich krajín;
D. keďže predpokladom obchodu medzi EÚ a Čínou je strategické partnerstvo so vzájomným prístupom na trh na základe pravidiel WTO a spravodlivej hospodárskej súťaže,
E. keďže Čína neuplatňuje dostatočne pravidlá Svetovej obchodnej organizácie a najmä obchádza zákaz štátnej podpory vývozu, porušuje právo na ochranu duševného vlastníctva a bráni vzájomnému prístupu na svoj vlastný trh tovarom a službám z krajín EÚ a úmyselne podhodnocuje menu štátnymi zásahmi,
F. keďže veľa rozhodnutí z viac ako 9000 súdnych konaní ohľadom pirátstva konaných v minulom roku ešte nie je účinne uplatnených;
G. keďže Čína nespĺňa v súčasnosti podmienky pre udelenie štatútu trhovej ekonomiky;
H. keďže Taiwan zohral dôležitú úlohu pri hospodárskom raste Číny,
I. keďže skvelý ekonomický vývoj Číny a jej integrácia do svetovej ekonomiky sú vo svojej podstate pozitívne a zvyšujú prosperitu na celom svete,
J. keďže z dôvodu svojej kontinentálnej veľkosti, počtu obyvateľov a dynamickému hospodárskemu rastu v posledných rokoch je Čína ekonomickou veľmocou schopnou ovplyvňovať kurz svetovej ekonomiky a je subjektom, s ktorým musia všetky ostatné ekonomické oblasti súťažiť
K. keďže expanzia Číny následne prinesie enormné prospešné príležitosti, avšak prinesie so sebou aj oprávnené obavy európskeho priemyslu s následnou potrebou politického riadenia týchto vzťahov na európskej úrovni,
L. keďže obchodné vzťahy medzi Európskou úniou a Čínou sú stredobodom diskusie o globalizácii a znázorňujú všetky očakávania a rozpory s tým spojené,
M. keďže EÚ potrebuje nájsť odpoveď na zvyšujúce sa znepokojenie verejnosti nad vplyvom globalizácie, ktoré ešte viac posilní rastúca prevaha Číny na svetových trhoch,
N. keďže Čína v uplynulých piatich rokoch strojnásobila svoje výdavky na výskum a vývoj a Európa sa musí vyrovnať s touto výzvou, aby mohla aj v budúcnosti naďalej ťažiť z celosvetového obchodu,
O. keďže problémy európskeho textilného priemyslu sa dali predpokladať, pretože investície čínskeho priemyslu do tohto sektoru sú dobre známe a nebude to ojedinelý prípad, keďže podobné okolnosti sa vyskytli v prípade výroby ostatných tovarov ako sú topánky, ale okrem iného aj vo výrobe bicyklov, v automobilovom, oceliarskom a železiarskom priemysle,
P. keďže sa EÚ nemôže uspokojiť sama so sebou tvárou v tvár výzvam, ktoré predstavuje rastúca hospodárska sila Číny a ako odpoveď musí vypracovať ucelenú dlhodobú stratégiu, ktorá až doteraz veľmi chýbala,
Q. keďže dopad rýchleho hospodárskeho rastu Číny na jej prírodné zdroje a životné prostredie a na zdroje svetového trhu je extrémne veľký a keďže spoločnosti v EÚ majú ťažkosti z dôvodu rastúcich cien zdrojov na svetovom trhu následkom vysokého dopytu z Číny,
R. keďže v roku 2000 sa Čína umiestnila na 97. mieste, čo sa týka výšky emisií skleníkových plynov na obyvateľa a bola zároveň celkovo druhým najväčším znečisťovateľom a stala sa druhým najväčším spotrebiteľom energie a surovín na svete; keďže v odhadoch pre rok 2025 sa predpovedá rekordne vysoký rast čínskych emisií, Čína musí zohrať veľmi významnú úlohu pri znižovaní záťaže svetového životného prostredia,
S. keďže si postupný príchod spravodlivejšieho a bezpečnejšieho sveta vyžaduje väčšiu solidaritu nielen medzi ľuďmi v rozvinutých a menej rozvinutých krajinách, ale aj v rámci jednotlivých krajín;
T. keďže je v politickom a hospodárskom záujme EÚ podporovať prechod Číny k slobodnému a otvorenému štátu, v ktorom vládnu zákony a plné dodržiavanie zásad demokracie a trhovej ekonomiky,
U. keďže hospodársky rozvoj Číny dáva krajine aj väčšiu zodpovednosť v ázijskom regióne,
V. keďže je povinnosťou Európskej únie ako vedúcej svetovej ekonomickej sily nielen udržiavať svoje obchodné vzťahy so všetkými svojimi partnermi, ale tiež presadzovať univerzálne hodnoty ľudskosti, demokracie a právneho štátu; keďže v tomto ohľade je Čína, napriek jej súčasnému hospodárskemu úspechu, ďaleko od umožnenia uplatniť celú škálu demokratických a ľudských práv svojim občanom,
WTO
1. víta včasné splnenie niektorých záväzkov Číny v rámci WTO, vyzýva k pokračovaniu v dialógu, ktorý by umožnil Číne, aby rýchlo riešila mnohé významné oblasti záujmu pre priemysel EÚ, najmä v súvislosti s presadzovaním práv duševného vlastníctva, rovnakým prístupom k domácim a zahraničným firmám, transparentnosťou a environmentálnymi, sociálnymi a zdravotníckymi normami;
2. vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na množstvo prípadov neprimeraného uskutočňovania alebo uplatňovania záväzkov Číny voči WTO ponúkla v tejto súvislosti európskym podnikom svoju podporu prostredníctvom účinnej pomoci;
3. zastáva názor, že EÚ sa musí snažiť o vytvorenie obchodných vzťahov s Čínou v duchu spolupráce a vzájomného doplňovania, pričom musí zabezpečiť, aby tieto dve strany mohli udržať a harmonicky rozvinúť svoje sektory priemyslu, poľnohospodárstva a služieb s cieľom zaručiť čo najvyššiu životnú úroveň pre všetkých svojich obyvateľov;
4. nalieha na Čínu, aby konala v duchu a podľa článku 18 svojho protokolu o pristúpení tak, aby sa prechodný kontrolný mechanizmus mohol stať účinnejším nástrojom na vyriešenie zostávajúcich problematických otázok;
5. vyzýva Komisiu starostlivo posúdiť, či má udeliť Číne štatút trhovej ekonomiky a udeliť tento štatút len v tom prípade, ak Čína splní príslušné kritériá;
6. zastáva názor, že pirátstvo a falšovanie európskych výrobkov a značiek zo strany čínskeho priemyslu je vážnym porušením pravidiel medzinárodného obchodu; vyzýva Komisiu, aby prijala vhodné opatrenia na ochranu duševného vlastníctva európskych podnikov vrátane podpory čínskych orgánov v boji, ktorý začali proti pirátstvu, monitorovania problematiky a ak to bude potrebné, vrátane nastolenia tejto otázky vo WTO;
7. vyzýva členské štáty, aby vypracovali účinný systém kontroly trhu v záujme čo najlepšej ochrany európskych spotrebiteľov pred výrobkami, ktoré nezodpovedajú normám ES;
8. vyzýva Čínu, aby zaručila rovnaké podmienky pre všetkých obchodných partnerov a aby nevytvárala byrokratické prekážky obchodu a aby primerane zohľadnila výhrady zo strany EÚ a priemyslu, vrátane oblastí korupcie, právnej istoty, daní, úverov atď;
9. vyzýva Čínu ako člena WTO, aby dodržiavala medzinárodné normy v oblasti štatistiky;
10. vyzýva Komisiu, aby preštudovala vplyv liberalizácie obchodu v Číne a jej členstva vo WTO na rast a pokrok v sociálnej oblasti tejto krajiny;
11. vyzýva Čínu, v súlade s jej významom v oblasti svetového obchodu, aby v kontexte rozvojovej agendy z Dohy vo väčšej miere využila svoju úlohu sprostredkovateľa s krajinami tretieho sveta a tak napomohla dosiahnuť úspešný výsledok ďalšieho kola rokovaní o rozvojovej agende z Dohy v Hongkongu;
12. vyzýva Čínu, aby otvorila svoje trhy zahraničným tovarom a službám a uskutočňovala príslušné reformy jej trhového a hospodárskeho systému;
13. vyzýva Čínu, aby používala pri udeľovaní verejných zákaziek transparentné a spravodlivé postupy, ktoré dajú zahraničným podnikom rovnakú príležitosť na účasť v nich;
14. vyzýva Čínu, aby zlepšila prepojenia medzi jej dopravnými sieťami a medzinárodnými sieťami s cieľom uľahčiť voľný pohyb osôb a tovarov;
15. vyzýva Komisiu a Čínu, aby vypracovali účinné opatrenia, ktoré v budúcnosti zabránia opakovane sa vyskytujúcim priestupkom v súvislosti so správnym vyberaním ochranných ciel;
Vplyvy na medzinárodnú hospodársku súťaž
16. víta memorandum o porozumení uzatvorené 10. júna 2005 medzi Komisiou a čínskou vládou o obmedzení vývozu čínskeho textilu a vyzýva Komisiu, aby sledovala plnenie podmienok tejto dohody a aj situáciu vzhľadom na ostatný textilný, odevný a obuvnícky priemysel v Európe a zohľadňovala pritom aj dlhodobé záujmy európskych dovozcov a maloobchodníkov; vyzýva Čínu, aby sprehľadnila systém výpočtov použitý na obmedzenie exportov; nalieha na Komisiu, aby bola pripravená prijať mimoriadne opatrenia, ak sa zistí, že priemysel EÚ utrpel vážne materiálne straty; ďalej vyzýva Komisiu a Čínu, aby vyriešili problém rozvojových krajín, ktoré najviac trpia čínskymi exportami tým, že im umožnia chrániť časti svojich trhov s cieľom nájsť riešenie pre niektoré z najchudobnejších národov;
17. je mimoriadne znepokojený tým, že spôsob uplatňovania memoranda o porozumení v praxi spôsobil vážne problémy niektorým európskym maloobchodníkom; poznamenáva, že Komisia sa v rámci nových rokovaní s čínskymi orgánmi snaží o riešenie tohto problému a o zabránenie ďalším problémom v oblasti dodávok určitých textilných a odevných výrobkov na európsky trh; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že akákoľvek upravená dohoda primerane zohľadní nielen záujmy európskych spotrebiteľov a podnikov, ale aj výrobcov textilu z rozvojových krajín, ktoré boli nepriaznivo ovplyvnené ukončením platnosti dohody o textile a odevoch;
18. vyzýva Komisiu, aby preskúmala dlhodobé vyhliadky výroby textilu a odevov v EÚ a brala pri tom do úvahy rozsah dovozov z Číny a ostatných krajín;
19. nalieha na Komisiu, aby vyšla v ústrety rastúcemu znepokojeniu rozvojových krajín v súvislosti s následkami čínskych vývozov textilu na ich trhy tým, že bezodkladne vykoná vyhodnotenie celkového vplyvu rušenia dovozných kvót na jednotlivé štáty;
20. vyzýva Radu a Komisiu, aby uznali, že výzvy, ktorým v súčasnosti čelí odvetvie textilu, odevov a obuvy a ktorými čoskoro prejdú ostatné sektory ako je výroba bicyklov, automobilový, strojársky, železiarsky a oceliarsky priemysel majú systémový charakter a že sa musí urýchlene vypracovať dlhodobá stratégia pre priemysel EÚ s cieľom, aby medzinárodná obchodná politika EÚ zohľadnila a dopredu riešila dôležité otázky, akou je súčasná nerovnováha vo vzťahu k Číne nielen v oblasti pracovných miest EÚ a rozvojových krajín, ale aj v oblasti existujúcich úvah o víťazoch a porazených v procese globalizácie;
21. poznamenáva, že nárast v objeme vývozov čínskeho textilu do Európskej únie je spojený so silným poklesom hodnoty týchto výrobkov až o 60% ich kúpnej hodnoty, pričom z toho európski spotrebitelia nemajú výraznejší prospech; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či existovali nejaké dohody medzi dovozcami a (alebo) veľkými distribútormi a aby zabezpečila transparentnosť procesu tvorby cien;
22. uznáva, že liberalizácia ovplyvňuje mužov a ženy rôznym spôsobom a že riziko kolapsu odevného priemyslu v množstve chudobných krajín po zrušení kvót vážne oslabí postavenie žien v týchto krajinách;
23. vyzýva Komisiu, aby pripravila dlhodobú prognózu vývoja globálneho priemyslu a stratégiu priemyselného rozvoja EÚ na účely určenia možných vývojových trendov v priemysle EÚ v budúcnosti na zabezpečenie konkurencieschopnej reakcie na všetky globálne výzvy;
24. vyzýva Komisiu, aby vytvorila užšie komplexné partnerstvo, ktoré by bolo prospešné pre Čínu a pre EÚ, aby rozšírila túto spoluprácu do viacerých oblastí a aby zamerala na aktívne prekonanie negatívnych faktorov medzi týmito dvomi stranami;
25. žiada o to, aby obchodné vzťahy medzi EÚ a Čínou prispievali k vyrovnanému, trvalo udržateľnému hospodárskemu, sociálnemu a environmentálnemu a tiež k regionálnemu rozvoju, keďže dôsledkom nevyváženého rozvoja by bola vo veľkej miere ohrozená vnútorná a vonkajšia bezpečnosť;
26. vyzýva Komisiu a Radu, aby vypracovali cielenú štúdiu o možnostiach európskeho obchodu a priemyslu vyplývajúcich z hospodárskeho vývoja v Číne;
27. vyzýva Komisiu, aby podporila obchodnú spoluprácu, zvýšila informovanosť a pomohla pri naväzovaní kontaktov v záujme podpory väčšej konvergenciev oblasti právnych predpisov (spoločné normy, posudzovanie plnenia podmienok, technické právne úpravy, vylepšené účtovné postupy, vylepšený mechanizmus riešenia sporov atď.);
28. vyzýva Komisiu, aby uskutočnila rozsiahlejší priebežný výskum s cieľom lepšie pochopiť plný rozsah problematiky presunu pracovných miest mimo územia EÚ (off-shoring);
29. vyzýva Komisiu, aby sa vyjadrila, do akej miery súčasné nízke dovozné a predajné ceny čínskych výrobkov prinášajú zlepšenia prosperity spotrebiteľov v Európe a s akým strednodobým a dlhodobým vývojom ráta Komisia v tejto súvislosti;
30. poznamenáva, že produkované výrobky predstavujú prakticky 75% svetového obchodu s tovarmi a službami, pričom výrobný sektor predstavuje iba okolo 20% celosvetového HDP; poukazuje na to, že premiestňovanie sa týka najmä vyrábaných produktov s malým prínosom a že tieto priemyselné zmeny sa týkajú v prvom rade najzraniteľnejších a najmenej kvalifikovaných pracovníkov, a teda tých najmenej schopných sa prispôsobiť; vyzýva preto na silnú sociálnu solidaritu s týmito pracovníkmi najmä vo forme väčších investícií do ich odborného vzdelávania a rekvalifikácie v záujme ich nasmerovania na pracovné miesta v sektoroch, v ktorých je Európa ešte stále svetovým lídrom;
31. žiada Komisiu, aby podrobne preskúmala, ktoré sektory majú v súčasnosti prospech, alebo budú mať prospech v budúcnosti, z mimoriadneho hospodárskeho rastu Číny, koľko pracovných miest bolo zabezpečených alebo vytvorenýchv týchto sektoroch, aké stratégie má Komisia na určenie a podporu iných takýchto sektorov v záujme toho, aby bol celkový vplyv na európske ekonomiky čo sa týka zamestnanosti a prosperity pozitívny a ktoré práce si členské štáty EÚ ponechajú v odvetví špičkových technológií, ktoré nemôže vykonávať konkurencia s nižšími mzdami a najmä Čína;
32. žiada Komisiu, aby preskúmala možnosť zavedenia európskeho systému označovania, ktorý by obsahoval údaje o krajine pôvodu;
33. vyzýva Radu a Komisiu, aby uplatnili politický a ekonomický vplyv krajín EÚ s cieľom dosiahnuť zmenu v prístupe Číny k dodržiavaniu medzinárodných obchodných pravidiel a transparentnosti pri poskytovaní čínskych štátnych dotácií podnikom tak, aby nedochádzalo k obchádzaniu zákazu štátnej podpory pre vývoz a s cieľom odstrániť administratívne a vládne prekážky, ktoré bránia dovozu z členských štátov EÚ a z tretích krajín;
34. uznáva však, že okrem vyjadrených zrejmých obáv prdstavuje Čína trh s veľkým potenciálom pre európskych investorov a že doteraz bola využitá iba jeho časť; vyzýva preto Komisiu na presné označenie najúčinnejších prostriedkov pomoci európskemu priemyslu pri hľadaní a využívaní všetkých možností ponúkaných takýmto veľkým a zväčšujúcim sa trhom;
35. poznamenáva, že súčasný účtovný prebytok Číny klesol z 3,1% HDP v roku 2003 na 1,1% HDP v roku 2004 najmä z dôvodu rýchleho nárastu dovozov do Číny; konštatuje, že Čína je v súčasnosti druhým hlavným obchodným partnerom a vyhliadky pre európske vývozy na tento veľký trh sú naďalej sľubné; je toho názoru, že aj Čína dosiahne hranice svojho rastu, keďže nevyhnutné opatrenia uskutočnené z dôvodu obmedzenia rastu populácie sa prejavia obrátením vekovej pyramídy najneskôr do roku 2015;
36. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali súčasné a budúce programy rozvojovej pomoci a najmä všeobecný systém preferencií určené Číne s cieľom zistiť, či je pomoc Číne vyvážená finančnými výhodami pre Európu alebo európske podniky;
37. zdôrazňuje, že rýchly rast Číny je čiastočne zapríčinený aj silnými hospodárskymi väzbami medzi Čínou a Taiwanom, ktoré sa odrážajú v prítomnosti 1 miliónu Taiwančanov pracujúcich v Číne vo viac ako 60 000 taiwanských spoločnostiach a množstve taiwanských investícií v Číne;
38. vyjadruje svoje obavy z fungovania čínskeho sektoru neželezných kovov, ktorý vedie k štrukturálnemu narušeniu medzinárodného trhu recyklácie neželezných kovov; vyzýva Komisiu, aby preskúmala situáciu a, ak je to vhodné, usilovať sa o nápravu zo strany WTO s cieľom zabezpečiť firmám EÚ prístup ku šrotu za spravodlivých podmienok;
39. podporuje Radu a Komisiu v ich úsilí dosiahnuť flexibilitu a skutočnú hodnotu čínskej meny vo vzťahu k svetovému finančnému trhu po zavedení eura;
40. vyzýva Čínu, aby postupne ukončila vládnu kontrolu výmenných kurzov svojej meny a medzitým čo najskôr nahradila pevné spojenie s dolárom napojením sa na menový kôš obsahujúci aj euro; ďalej vyzýva Čínu, aby liberalizovala svoje finančné trhy;
41. vyzýva Komisiu, aby spoločne s Čínou preskúmala spôsoby väčšieho otvorenia čínskych trhov pre zahraničné spoločnosti a aby umožnila a podporila zahraničné podniky pri zakladaní spoločností bez povinnej účasti čínskych partnerov;
42. víta skutočnosť, že Komisia pripravuje novú rámcovú dohodu s Čínou a žiada EÚ, aby posilnila svoje zastúpenie v Číne;
Vplyvy na sociálnu oblasť a životné prostredie
43. poznamenáva, že Čína dokázala vyslobodiť z chudoby za 20 rokov viac ako 300 miliónov svojich obyvateľov, vyjadruje však znepokojenie nad tým, že približne štvrtina vidieckeho obyvateľstva Číny žije naďalej v extrémnej chudobe a že nerovnosti príjmov v Číne patria medzi najrýchlejšie rastúce na svete; vyzýva Komisiu, aby podporovala Čínu v ďalšom rozvoji kohéznej politiky a aby vzala do úvahy tento aspekt v rámci obchodných vzťahov s Čínou;
44. uznáva, že napriek zlepšeným ekonomickým vyhliadkam pre mnohých Číňanov to nezmenšilo potrebu rovnomernejšieho geografického rozdelenia hospodárskeho rozvoja, aby sa znížila hrozba ešte väčšej nezamestnanosti a sociálneho vylúčenia v budúcnosti;
45. vyzýva Čínu, aby do svojich právnych predpisov prijala Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a tým zabezpečila, okrem iného, vytvorenie minimálnych sociálnych a environmentálnych noriem;
46. vyjadruje hlboké znepokojenie nad nedostatočnou úrovňou práv pracovníkov v Číne, veľmi nízkymi mzdami a rastúcim počtom pracovných úrazov v dôsledku nevyhovujúcich predpisov v oblasti zdravia a bezpečnosti a nalieha na Čínu, aby ratifikovala kľúčové dohody MOP (ILO), najmä dohodu č. 87 o slobode združovania a ochrane práva organizovať sa a dohodu č. 98 o kolektívnom vyjednávaní a zrušila štátny monopol na vytváranie odborov zakotvený v čínskej legislatíve; vyzýva Čínu, aby prijala opatrenia zamerané na účinný boj proti všetkým podobám moderného otroctva, proti detskej práci a vykorisťovaniu a najmä proti vykorisťovaniu pracujúcich žien s cieľom rešpektovať základné práva pracovníkov a odstrániť sociálny damping;
47. berie na vedomie stály rast počtu priemyselných sporov od roku 1998; nalieha na Čínu z dôvodu ich vyriešenia, aby povolila vytvorenie nezávislých odborov napr. prostredníctvom vytvorenia silného právneho statusu, postupného zavádzania slobodného kolektívneho vyjednávania, príležitostí pre demokraticky zvolených predstaviteľov odborov podstúpiť nezávislý výcvik a prostredníctvom vytvorenia výmenných programov medzi predstaviteľmi európskych a čínskych odborov s cieľom umožniť Číne ťažiť z mnohoročných európskych skúseností v oblasti zapojenia zamestnancov; nalieha na Čínu, aby zaviedla systém sociálneho zabezpečenia vychádzajúci z potrieb spoločnosti a zameraný predovšetkým na nezamestnaných, ktorých počet sa má v dôsledku hospodárskej transformácie v Číne zvýšiť;
48. uznáva zvyšujúcu sa konkurencieschopnosť Číny v dnešnom medzinárodnom hospodárskom prostredí, avšak vyzýva Čínu, aby podnikla rýchle a účinné opatrenia proti využívaniu detskej práce a nútených prác; žiada Komisiu, aby v tejto súvislosti ponúkla svoju podporu Číňanom;
49. vyzýva Komisiu a Radu, aby boli ostražité vzhľadom na možné obmedzenia slobodného organizovania odborov v Hongkongu; upriamuje pozornosť na pozitívnu úlohu, ktorú by slobodné organizovanie odborov v Hongkongu mohlo zohrať pri zlepšovaní pracovného práva v Číne;
50. vyzýva Komisiu a Radu, aby v rámci svojho dialógu s Čínou zdôrazňovali dôležitosť prepustenia aktivistov za práva pracovníkov;
51. vyzýva Komisiu, aby preskúmala vhodné spôsoby zvyšovania vzájomného porozumenia a ocenenia jednotlivých charakteristických kultúrnych čŕt a zvyšovania povedomia a akceptácie európskeho právneho a hospodárskeho systému;
52. očakáva, že západné, najmä európske podniky, ktoré pôsobia v Číne, naplno uznajú práva odborových zväzov a budú sa príkladným spôsobom správať voči pracovníkom a životnému prostrediu;
53. je vážne znepokojený vysokou úrovňou znečistenia spôsobeného čínskym priemyslom a rastúcou spotrebou prírodných zdrojov ako je napr. úžitkové drevo z trvalo neudržateľných zdrojov a víta najnovšie známky toho, že Čína prijíma seriózne opatrenia na ochranu životného prostredia; zdôrazňuje, že obchod a životné prostredie sú základnými prvkami dohody WTO, a nalieha na čínsku vládu, aby v plnej miere zohrávala pozitívnu úlohu v podpore trvalo udržateľného rozvoja v Číne, ako aj z globálneho hľadiska; berie na vedomie, že z dôvodu veľkosti Číny by rozsiahle prijatie udržateľných technológií a postupov mohlo mať pozitívny globálny vplyv, mohlo by znížiť náklady a motivovať ostatné krajiny, aby Čínu nasledovali a nalieha na čínske orgány, aby naplno využili potenciál Číny zohrávať vedúcu úlohu v oblasti životného prostredia;
54. vyjadruje svoje obavy nad tým, že enormný hospodársky rast v Číne vedie nielen k znečisťovaniu životného prostredia, ale aj k nedostatku zdrojov a zvyšovaniu cien komodít na svetovom trhu; vyzýva Čínu, aby prijala zodpovednosť za začlenenie environmentálnych noriem do výroby a likvidácie odpadov a za pomoc pri odstraňovaní škôd na životnom prostredí; vyzýva Komisiu, aby začala riešiť otázku, ako sa dá v budúcnosti zaručiť finančne zvládnuteľné a trvalé zásobovanie obyvateľov a podnikov v Európe surovinami a energiou;
55. okrem toho nalieha na Radu a Komisiu, aby využili všetky vhodné bilaterálne postupy, ako aj multilaterálne inštitúcie a dohody, ktorých stranami je EÚ aj Čína, na ďalšie presadzovanie vysokého štandardu sociálneho zabezpečenia a ochrany životného prostredia ako veľmi dôležitej súčasti medzinárodnej solidarity;
56. uznáva kľúčovú úlohu Číny pri hľadaní účinného riešenia globálneho otepľovania a nalieha na čínsku vládu, aby pokračovala vo svojej konštruktívnej účasti na medzinárodných rokovaniach na zabránenie nebezpečnej zmene klímy; zdôrazňuje dôležitosť pokračovania v snahách o zníženie spotreby fosílnych palív;
57. vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečili prostredníctvom programu EÚ a Číny pre energiu a životné prostredie a iných prostriedkov, aby spolupráca v otázkach obnoviteľných zdrojov energie/energetickej účinnosti bola prioritou v rámci budúcej spolupráce EÚ a Číny a aby podporili rozvoj trvalo udržateľných technológií a priemyslu v Číne, najmä, aby jej umožnili spoluprácu pri vývoji nových technológií umožňujúcich trvalo udržateľný budúci vývoj; vyzýva Čínu, aby pri budovaní nových uhoľných elektrární využívala najnovšie, najúčinnejšie a pre životné prostredie najvhodnejšie technológie a aby čo najskôr začala používať tzv. čisté uhoľné technológie pri stavbe takýchto elektrární; ďalej vyzýva Čínu na zlepšenie bezpečnostných noriem v uhoľných baniach; vyzýva Komisiu, aby ponúkla spoluprácu európskych výrobcov technológií na ťažbu uhlia; vyzýva Čínu, aby v prípade možného vybudovania jadrových elektrární využila európske skúsenosti a bezpečnostné technológie a aby úzko spolupracovala s európskymi výrobcami a orgánmi, akým je Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu;
58. vyzýva Komisiu, aby zistila najúčinnejší spôsob rokovania o zavedení minimálnych sociálnych a environmentálnych noriem do obchodných dohôd zabezpečenia ich účinného presadzovania;
59. víta iniciatívu Komisie riešiť nezákonný dovoz úžitkového dreva a výrobkov z dreva z krajín vrátane Číny prostredníctvom navrhovaného akčného plánu o vymáhateľnosti práva, správe a obchode v lesníctve (FLEGT);je však znepokojený skutočnosťou, že rokovanie o partnerských zmluvách s krajinami na dobrovoľnom základe by nevyriešilo problém dostatočne;
60. poznamenáva, že väčšina dreva dovezeného z Číny prichádza vo forme spracovaných produktov, z ktorých sú niektoré vyrobené z dreva, ktoré Čína získala nezákonne;
61. vyzýva Komisiu a Radu, aby vyvinuli tlak na čínske orgány, aby prijali zodpovedajúce rozsiahle opatrenia na zastavenie dovozu nezákonného úžitkového dreva a výrobkov z dreva a aby povzbudili Čínu, aby v plnej miere zohrávala svoju úlohu v regionálnych a medzinárodných procesoch, ako napríklad východoázijský FLEG zameraný na obmedzovanie obchodu s nezákonne získaným úžitkovým drevom;
Existujúce projekty, riadenie
62. víta dobre vypracovaný program Komisie spolupráce s Čínou v oblasti životného prostredia a to prostredníctvom financovania pomocných projektov a vyzýva ju, aby zabezpečila pokračovanie a rozšírenie programu; víta všeobecnú vôľu čínskej vlády spolupracovať pri ochrane životného prostredia;
63. uznáva, že mnohé z environmentálnych problémov Číny nevyplývajú z nedostatočných zákonov, ale z ich nedostatočného uplatňovania a preto vyzýva Komisiu, aby rozvoj kapacít na miestnej úrovni stanovila ako ústredný prvok projektov spolupráce;
64. povzbudzuje nárast počtu programov akým je vzdelávací program pre riadiacich pracovníkov na zvýšenie obchodnej účasti medzi Čínou a EÚ;
65. vyzýva Komisiu, aby splnila záväzok, ktorý dala Európskemu parlamentu 8. marca 2005 a ponúkla vyslanie európskych colných úradníkov do Číny s cieľom poskytnúť podporu a odborné vzdelávanie;
Vzdelávanie
66. vyzýva Komisiu, aby sa dohodla s čínskou vládou na podpore vzájomného učenia a výmeny študentov; ďalej nalieha na Komisiu, aby vytvorila v rámci EÚ viac škôl s vyučovaním v čínskom jazyku s možnosťou štipendií alebo financovania pre študentov z EÚ majúcich záujem o štúdium čínštiny;
Politický dialóg
67. očakáva, že EÚ zároveň s rozvojom obchodných vzťahov rozvinie intenzívnejší politický dialóg, v oblastiach od otázok ľudských práv po otázky regionálnej a globálnej bezpečnosti;
68. ľutuje, že rýchly hospodársky rozvoj Číny nesprevádzal pokrok v oblasti politických a občianskych práv obyvateľstva a že oficiálny dialóg o ľudských právach, ktorý EÚ a Čína vedú od roku 1997 zároveň s rastúcimi obchodnými a hospodárskymi vzťahmi nebol úspešný; zdôrazňuje preto potrebu odlišného prístupu, vrátane vytvorenia jasnej a účinnej politiky podmienenosti ľudských práv vzhľadom na všeobecnú obchodnú politiku EÚ voči Číne;
69. opakuje svoje obavy nad situáciou v oblasti ľudských práv v Číne; poznamenáva, že počas uplynulých pätnástich rokov došlo k istému pokroku; zdôrazňuje, že je potrebné v tejto oblasti urobiť viac a domnieva sa, že dialóg o ľudských právach medzi Čínou a EÚ by mal byť neustále prehlbovaný;
Embargo na vývoz zbraní
70. pripomína členským štátom, že kódex správania sa štátov EÚ pri vývoze zbraní uvádza rešpektovanie ľudských práv v krajine konečného určenia takýchto vývozov ako kritérium a kladie osobitný dôraz na skutočnosť, že vývozné licencie sa neudeľujú, ak existuje riziko, že vyvážaný tovar by sa mohol použiť na vnútorné represie alebo nepriateľské vojenské akcie proti susedným krajinám, napr. v prípade Číny proti Taiwanu;
o
o o
71. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Číny.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Introduction
This report focuses on the threats and opportunities posed by China’s growth as a major trading power, and on measures the EU can take in response. It analyses the impact of China’s WTO accession, explores China’s compliance with its WTO obligations, and identifies areas of continuing concern to EU industry and to those concerned with issues of equality in China.
Trade cannot be viewed in isolation, however, and the report examines some of the social and environmental costs of China's rapid growth, both within China, and globally.
The report also addresses the wider question of the challenge China poses, not just to the international trading system, but to international trade theory itself, and makes the case for a new framework for understanding the impacts of globalisation.
EU-China Trade relations
China and the EU, two of the world’s largest markets, have deepened their commercial ties during recent decades. Two-way trade has increased more than forty-fold since reforms began in China in 1978, and was worth €175 billion in 2004. In 2003, China and the EU became each others’ 2nd largest trading partners and whereas the EU enjoyed a trade surplus with China at the beginning of the 1980s, EU-China trade relations are now marked by a large and growing EU deficit with China – reaching €78 billion in 2004 (see Annex I, trade statistics).
The 2004 European Competitiveness Report[1] highlights the challenge to the EU from a China competing on the basis of labour abundance, as well as in goods embodying both skills and technology. China is proving to be a sought-after base for the establishment of offshore centres for the manufacture of a broad range of products and services. So far, the effects have been felt most in the new Member States and candidate countries, since they tend to compete as nearshore production centres in the same sectors. However, as this report will demonstrate, these impacts are likely to spread to the EU-15.
During the visit of the Chinese Premier Wen Jiabao to the European Commission in May 2004, a high level Trade policy Dialogue was set up to address issues in rapidly-growing bilateral trade relations as well as on WTO issues. There are currently around 20 sectoral policy Dialogues which address many of the non-tariff barriers that still remain. Moreover, during the last EU-China summit in December 2004, the two parties set the objective to actively explore the feasibility of concluding a new framework agreement.
China's integration into the world economy will also be determined by its relations with its Asian neighbours. In particular, the prospect of India and China finding complementarity would not only boost "power house" Asia, but would have global geopolitical consequences, challenging the EU's role as a second global power. India’s expertise in software, and China’s in hardware mean that, together, they could prove a powerful force. Bilateral trade between them could top $15 billion for the first time in 2005, compared to just $300 million a decade ago. A virtual ‘Chindia’, a loose economic link-up, is already beginning to take shape.
Growth and Poverty in China
Given China’s impressive growth rate, it is easy to forget that vast areas of poverty remain. China has quadrupled its income in the space of 25 years, lifted over 270 million people out of poverty, and dramatically improved health and education indicators. But rapid growth and structural change have also created new challenges: employment insecurity, environmental pressures, and persistent poverty, while Chinese income inequalities are among the fastest growing in the world. Using the World Bank’s “$1 a day” indicator for absolute poverty, around one quarter of the rural population – more than 100 million people – are still in extreme poverty. It is important that EU policy makers do not forget that their trade policies can have a direct bearing on poverty reduction in China.
China and the WTO
The accession of China to the WTO in 2001 was an historic event. When negotiations started in the mid-1980s, China accounted for less than 1% of world trade. Today it is the world’s fourth-largest exporter.
The terms of China’s accession are far-reaching, and its market-opening commitments extensive. For example, having lowered the weighted average tariff from 40% to 13% between 1992-2001, China is now required to implement a further cut to 6.8% by the end of the accession period - cuts that are far deeper than anything contemplated by the EU or US. On services, a World Bank assessment suggests that China’s commitments on the liberalization of this sector are the most radical ever undertaken in the WTO. Even so, far more radical commitments are being demanded, including by the EU, covering financial services, banking, and wider capital markets. Accession provisions on anti-dumping and safeguard measures also place China at a disadvantage.
The implications of WTO accession for agriculture raise the most serious concerns. In spite of rapid industrialisation, agriculture still accounts for 16% of GDP and around half of all employment. Currently, China has around 238 million farm households, the vast majority operating on small plots. However, many of them – particularly producers of major commodities such as wheat, maize, cotton, sugar and soybean - could suffer income declines as lower import prices are transmitted through domestic markets.
There is a broad consensus among trading partners over the general improvement in trading conditions since China's accession to the WTO, particularly on trade-related laws and market access. A multi-country study published in June 2004[2] observes that a large variety of non-tariff barriers affecting access for EU goods have been progressively removed and the country has also significantly opened foreign investment in services.
Nonetheless, the study also identified specific "burdensome" procedures, including pre-import registration procedures. It noted that some of these problems are more likely the result of lack of resources, training and appropriate harmonisation of customs rules than of intentional barriers to trade. However, serious concerns remain.
For many EU businesses, the principal point of frustration is China's lack of enforcement of intellectual property rights (IPRs), particularly now that China is a substantial market for branded goods as well as for the recording industry. China was required to implement the TRIPS Agreement in full from the date of accession. Although the situation has improved since 2001, many still believe the authorities have not sufficiently tackled counterfeiting. For the recording industry piracy accounts for 85% of all units sold. Those responsible rarely face criminal sanctions.
From a Chinese perspective, however, the TRIPS Agreement poses other threats, particularly in the field of pharmaceuticals. Groups working on public health inequalities in China are rightly concerned that, since prices of patented drugs are typically much higher than for generic versions, any price inflation will hurt the poorest hardest.
Other areas of concern noted by European industry include problems in the construction industry, banking, and the automobile sector. The economic viability of some European industries also risks being undermined by China’s policy on raw materials, including the drop of Chinese exports of cokes.
As far as the Doha Round is concerned, China has important role to play. At Cancun, China worked closely with others in the G-20 to challenge the dominance of the WTO’s traditional leaders – the EU and the US. China's membership of the G-20 may be more an expression of solidarity with developing countries' interests than with its intrinsic trade interests, but nonetheless this alliance looks set to remain influential at the WTO.
Textiles and Clothing
Of all the sectors of Chinese growth, the area that poses greatest immediate challenges to the EU is textiles and clothing. On 1 January 2005, all remaining quotas under the WTO Agreement on Textiles and Clothing (ATC) disappeared. As a result, the World Bank and WTO predict China's share of world trade and textiles and clothing will rise from 17% in 2003 to over 50% by 2010. China is the EU's largest supplier of textiles and clothing products, representing 18% of all T & C imports (quota and non-quota) in 2003. However, it accounted for 43% of the liberalised, quota-free segment, and its quota-free imports under the third stage of the ATC almost doubled over the 2001-03 period.
Some argue that China's imports have mostly grown at the expense of imports from third countries, which have seen their share of the EU market decrease. However, the EU's T & C industry is also already experiencing significant pressure. According to the European Apparel and Textile Organisation, which has called for the introduction of quantitative restrictions, exports to the EU 15 of pullovers and jerseys have grown in the first two months of this year by 893%, trousers by 201% and tights and pantyhose by 1,940%, and the sector risks losing 1000 jobs per day, and 1,000,000 jobs before the end of 2006.
Although the European Commission has begun to try to address this problem, there is growing frustration that it is not acting more quickly to introduce safeguards. On 24 April, Commissioner Mandelson finally announced he was launching investigations into nine categories of textile exports, where import volumes from China have risen above the 'alert levels'. China's own instrument for limiting its producers' impact - an export tax on garments - has been set so low that manufacturers say it has almost no effect.
But if the impact in the EU will be severe, in many least developed, and small developing countries, it will be devastating. Since the 1980s, largely as a result of the quota system of the MFA, many have built a huge dependency on the sector. In 2000, it accounted for 95% of all Bangladesh's industrial goods exports, in Laos 93%, Cambodia 83%, Pakistan 73%, Sri Lanka 71%, and Nepal 61%. The sector employs over 1.8 million workers in Bangladesh, 1.4 million in Pakistan, and 250,000 in Sri Lanka. Little wonder, then, that several dozen countries made an 11th-hour appeal to the WTO to save their textile industries – it fell, however, on deaf ears.
It seems clear that China's deflationary pressures will further drive down wages, pushing global suppliers to reduce their workers rights and conditions in a bid to remain competitive – first in the textiles sector, but increasingly in other sectors as well. With regard to T & C, the negative effects are already beginning to be felt: in the Philippines, the government has ruled that its minimum wage law would no longer apply to the clothing industry, while the Bangladeshi government recently announced that it would increase authorised overtime hours and reduce the restrictions on women's night work.
The Commission's response has been to urge European manufacturers to produce higher-value garments rather than competing with China on basics. Yet China's rapid ability to climb the value-added ladder across most sectors shows what unhelpful counsel this is, not just for the EU, but also for countries like Bangladesh. China is also fast developing competitive advantage not only in footwear, machine components, and automobiles, but also in higher tech goods. This is a systemic challenge, not a one-off sectoral one.
Shaking up Trade Theory
Harvard economist Richard B. Freeman has observed, "what is stunning about China is that for the first time we have a huge, poor country that can compete both with very low wages and in high tech. Combine the two, and America has a problem."[3] . This report argues that the EU has a problem, too.
Proponents of globalisation argue that, although some EU jobs are lost, either to imports or because factories move to cheap labour countries like China or India, on balance everyone benefits. The bulk of this work is labour-intensive and lower skilled and can be done more efficiently by countries that have an abundance of less-educated workers. In return, those countries buy more of our higher-valued goods made by skilled workers - for which we have a comparative advantage. In theory, the lost jobs and lower wages in the EU and US are more than offset, leading to more robust exports and lower prices on imported goods.
But this long-held consensus is now beginning to crack. With both China and India now graduating more college students than the US every year, economists are increasingly uncertain about just where the EU and US have comparative advantage any more - or whether the standard framework for understanding globalisation still applies in the face of so-called white-collar off shoring.
With a recent article from Nobel laureate Paul A. Samuelson in the Journal of Economic Perspectives, this debate gained new prominence, as he concluded “comparative advantage cannot be counted on to create…net gains greater than the net losses from trade”.
The China Price
‘“The China Price”. They are the three scariest words in US industry. In general it means 30% to 50% less than what you can possibly make something for in the US. In the worst cases, it means below your cost of materials.” So the December 6 2004 issue of Business Week opens its special report on China.
Extrapolating to the EU, there are good reasons for European manufacturers to worry even though they have weathered decades of competition from Japan and Korea. China is different in a number of ways:
· Speed: Earlier rivals usually took years to build up a presence. Chinese competition often seizes share rapidly with unbeatable prices, leaving little time for domestic companies to adjust
· Breadth: Other Asian nations shed labour-intensive work as they industrialised, but China is gaining share in low-tech at the same time as advancing into higher-value areas such as digital electronics
· Competition: Japan and Korea are limited players in many industries. But in China, dozens of manufacturers battle for share in the domestic markets for appliances, cell phones, cars, keeping everyone more competitive
· Alliances: Unlike Japan or Korea, China welcomes foreign investment in key industries. Foreign ventures account for 60% of exports and a big share of local sales
· Size: China is both an export power and is itself becoming the world’s biggest market for cars, appliances, cell phones and more, giving China unparalleled economies of scale.
Clearly, the traditional assumption that the US and EU will keep leading in knowledge-intensive industries while developing nations focus on lower-skill sectors is open to serious debate. China is emerging as the most competitive manufacturing platform ever. Chief among its formidable assets is its cheap labour, from $120/month production workers to $2000/month chip designers. Even in sophisticated electronics industries, where direct labour is less than 10% of costs, China’s low wages are reflected in the entire supply chain, from components and office workers to cargo handlers.
China is also propelled by an enormous domestic market that brings economies of scale, strong local competition that keeps prices low, an army of engineers that is growing by 350,000 annually, young workers and managers willing to put in 12-hour days and work weekends, an unparalleled component and material base in electronics and light industry, and an entrepreneurial zeal to do whatever it takes to please big retailers.
These are enormous challenges that need to be taken far more seriously, both by the EU and by all China’s trading partners. The Commission’s response to date has been both tardy and complacent, resting on the assumption that diversifying into higher skilled, more specialised work will protect European jobs. In reality, however, advantages from these kind of micro-level specialities could be fleeting: there is no reason why China couldn’t develop advantage in those areas, too. Instead, the Commission should urgently investigate the extent to which “the China price” is already affecting EU industries, examine the level of existing off-shoring, and identify sectors that could be under threat in the future.
At the same time, new ideas are emerging about how to respond in the longer term, including the concept of maximizing power at the local and national level, and of protecting and rebuilding local and national economies rather than gearing them to ruthlessly out-compete each other internationally. Given the size of the Chinese domestic market, it would be a new world order that China would still thrive in – but no longer at the expense of so many others.
Social Impacts
There is much debate over whether China’s competitiveness is built on unfair trade practices, in particular its failure to respect minimum social and environmental standards. This certainly seems to be at least partially the case. For example, although China has very strict laws about the obligations of employers to protect their workers in dangerous environments, more than 100,000 people a year are estimated to die in work related accidents.
The mining industry is most hazard-prone, with over 5000 Chinese miners are killed each year. Working under appalling safety conditions, they are sacrificed to fuel the factories that make China’ cheap goods for export. Existing mine safety regulations must be rigorously implemented; mine owners and managers who knowingly put their workers’ lives at risk must be prosecuted, and the government must ratify the ILO Convention on Safety and Health in Mines.
More fundamentally, China’s miners – along with all its other workers – should be permitted to establish their own independent trade unions, so they can negotiate on working conditions, wages, health and safety, and other issues of vital concern to workers around the country. Until that happens, the mass worker protests in many sectors of Chinese industry against excessive working hours, low pay, and frequent wage arrears look likely to continue – and, in the trade arena, the accusations from China’s trading partners of social dumping will increase. China must ratify and comply with two key ILO Conventions: No.87 on Freedom of Association (1948), and No. 98 on the Right to Organise and Collective Bargaining (1949).
Environmental Impacts
China’s rapid economic growth is increasing pressures on its own resources as well as those of other nations. It is already the world’s second largest consumer of oil and water, and trails only the US in emissions of carbon dioxide. Food and timber imports are also growing rapidly, placing pressures on fragile landscapes as distant as the Brazilian Amazon. It has been estimated that China imports more than 100m cubic metres of wood a year, between a quarter and a third of which is illegally felled in eastern Russia, the Brazilian rainforests, Burma and Africa. One in four logs is processed into furniture and other products for export to wealthy nations, including those of the EU.
Since the mid-1990s, China’s oil consumption has soared, with imports going from zero to over 3 million barrels per day in just a decade, making China the world’s third largest oil importer. But it is coal which provides 70% of China’s energy, leading to major air pollution problems, and contributing further to climate change. Local air pollution from power plants and industrial facilities has reached crisis proportions in most urban areas, and the World Health Organisation has concluded that six of the world’s ten most polluted cities are in China.
The solution lies not just in more rigorous legislation, but in stricter enforcement of existing laws. A ‘leapfrog’ strategy, where China adopts sustainable technologies and avoids the most polluting processes of western industrialization, must be strongly supported. Because of China’s size, such a move could have a global impact, lowering costs and spurring other nations to follow. For example, energy efficiency is already being widely promoted and, as a result, China has quickly leap-frogged over Europe and the US to become the world’s number one producer and consumer of compact fluorescent light bulbs.
China has also become the world leader in two important renewable energy technologies: small hydropower and solar water heating. China is installing solar collectors on thousands of apartment buildings, and had a remarkable 75% of the world market for the devices in 2003. In June 2004, China announced an ambitious new commitment to generate 10% of its power using renewable energy by 2010. Support for commitments of this kind should become a priority for future EU-China relations.
- [1] SEC(2004)1397, http://europa.eu.int/comm/enterprise/enterprise_policy/competitiveness/doc/comprep_2004_en.pdf
- [2] Identification of concrete trade obstacles to be removed through the future WTO negotiations on trade facilitation or other negotiations in the framework of the Doha Development Agenda
http://mkaccdb.eu.int/cgi-bin/stb/study/consult/study.pl - [3] Quoted in Business Week, December 6, 2004
STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci (25.7.2005)
pre Výbor pre medzinárodný obchod
o perspektíve obchodných vzťahov medzi EÚ a Čínou
(2005/2015(INI))
Navrhovateľ: Bastiaan Belder
NÁVRHY
Výbor pre zahraničné veci žiada Výbor pre medzinárodný obchod, aby ako gestorský výbor prijal do svojho návrhu uznesenia tieto návrhy:
1. uznáva, že rýchly rozvoj Čínskej ľudovej republiky (ČĽR) za posledných 20 rokov významne ovplyvnil obchodné a hospodárske vzťahy medzi EÚ a Čínou a že Čína je teraz po USA druhým najväčším obchodným partnerom EÚ; konštatuje tiež , že v roku 2004 mala EÚ voči Číne deficit 78,5 mld. eur, najväčší deficit zo všetkých obchodných partnerov, ktorý okrem iného odráža vplyv prekážok prístupu na trh v Číne;
2. očakáva, že EÚ zároveň s rozvojom obchodných vzťahov rozvinie intenzívnejší politický dialóg, v oblastiach od otázok ľudských práv po otázky regionálnej a globálnej bezpečnosti;
3. zdôrazňuje, že rýchly rast čínskeho hospodárstva by mala sprevádzať politická a sociálna reforma rovnakého rozsahu, vrátane aspektov, ktoré pokrývajú napríklad odborové práva a bezpečnosť pri práci a vyvlastňovanie majetku; zdôrazňuje, že rýchly rast čínskeho hospodárstva by mala sprevádzať politická reforma rovnakého rozsahu, bez ktorej je ohrozený i politický rozvoj; tieto reformy musia zahŕňať i presadzovanie hospodárskych a politických práv na všetkých úrovniach spoločnosti;
4. vyzýva, aby obchodné vzťahy medzi EÚ a Čínou prispievali k vyrovnanému, trvalo udržateľnému hospodárskemu, sociálnemu a environmentálnemu, ale tiež regionálnemu rozvoju, keďže dôsledkom nevyváženého rozvoja by boli veľké ohrozenia vnútornej i vonkajšej bezpečnosti;
5. očakáva, že západné, najmä európske podniky, ktoré operujú v Číne, naplno uznajú odborové práva a budú sa správať voči pracovníkom a životnému prostrediu exemplárne;
6. je rovnako znepokojený ako gestorský výbor vo svojej správe, najmä v súvislosti s medzinárodnou súťažou a sociálnymi a environmentálnymi vplyvmi; vzhľadom na svoje konkrétne právomoci má však v úmysle sústrediť hlavnú pozornosť tohto stanoviska na otázku zbrojného embarga a na ochranu ľudských práv v ČĽR;
7. ľutuje, že zlepšenie obchodných a hospodárskych vzťahov s Čínou neprinieslo žiadny podstatný pokrok na poli demokracie, ľudských práv a právneho štátu, ktoré sú základnými zložkami politického dialógu medzi Čínou a EÚ; v tomto smere je toho názoru, že rozvoj obchodných vzťahov s Čínou musí ísť ruku v ruke s rozvojom skutočného, plodného a efektívneho politického dialógu;
8. obracia pozornosť na skutočnosť, že zbrojné embargo Číne vyhlásila EÚ a USA (a iní) ako priamy dôsledok brutálneho potlačenia demokratických demonštrácií na Námestí nebeského pokoja (Tiananmen) v júni 1989 čínskymi orgánmi; považuje za nevhodné, aby EÚ v tejto chvíli embargo zrušila;
9. naďalej sa vážne obáva o ľudí, ktorí sú stále väznení za svoju úlohu v demonštráciách ku ktorým došlo na Námestí nebeského pokoja (Tiananmen) v júni 1989 a je znepokojený nedostatkom informácií zo strany čínskych orgánov o ich osude a osude iných ľudí, o ktorých odvtedy nikto nepočul a vyzýva čínske orgány, aby podali správu o týchto ľuďoch, zadržaných prepustili alebo podrobili spravodlivému súdnemu procesu;
10. vyzýva orgány ČĽR, aby už neodkladali ratifikáciu Dohovoru OSN o občianskych a politických právach a aby plne rešpektovali ľudské práva všetkých občanov a menovite práva menšín;
11. je hlboko znepokojený neustálym porušovaním práva na slobodu prejavu, združovania a náboženskej slobody, a najmä represiou početných komunít, ako sú katolícka cirkev a skupina Falun Gong;
12. berie na vedomie Bielu knihu s názvom Pokrok Číny v oblasti ľudských práv v roku 2004, ktorú vydal informačný úrad čínskej štátnej rady, ale je naďalej znepokojený všeobecným nedostatkom viditeľného pokroku v oblasti ľudských práv v ČĽR; ešte ostrejšie odsudzuje nedávne zvýšené úsilie čínskych orgánov potlačiť domácu diskusiu vrátane zrušenia akademických konferencií o politike a zadržiavania významných novinárov; odsudzuje porušovanie ľudských a menšinových práv, ktoré sa deje únosom, zotročovaním a možným manipulovaním mladého Tibeťana Gendhun Choekyi Nyima, najvyššou náboženskou autoritou určeného nástupcu Panchen lámu, ako aj perzekúciu praktikantov rituálov hnutia Falun Gong;
13. uvedomuje si, že niekoľko krajín zrušilo alebo navrhlo zrušiť zbrojné embargo voči Číne, ale niektoré krajiny sú v tejto chvíli a za súčasných okolností rozhodne proti jeho zrušeniu a postoj týchto iných krajín podporuje;
14. vyzýva Komisiu a Radu, aby sa vyjadrili, v akom rozsahu dodali USA a krajiny Európskej únie za posledných niekoľko rokov, napriek súčasnému embargu, do Číny zbrane;
15. vyzýva členské štáty Európskej únie, aby súbor pravidiel pre vývoz zbraní vyhlásili v tých krajinách, kde sa to ešte nestalo, za právne záväzný;
16. chápe túžbu ČĽR posilniť svoju medzinárodnú legitimitu tým, že by EÚ embargo zrušila, ale zdôrazňuje ČĽR, že zavedenie zákona proti odlúčeniu od vlasti je osobitne neprospešné;
17. okrem toho zdôrazňuje, že zrušenie embarga by mohlo vážne narušiť regionálnu stabilitu;
18. uznáva skutočnosť, že Rada EÚ naliehala na Čínu v oblasti ľudských práv a zdôrazňovala čínskej strane, že EÚ očakáva od Číny v tejto oblasti významný krok; je preto prekvapený očividnou ochotou Rady uvažovať o zrušení embarga, pretože veľa otázok zostáva nevyriešených (bez ohľadu na prepracovaný kódex správania sa štátov EÚ pri vývoze vojenského zariadenia, ktorý Rada prijala 25. apríla 2005) a najmä v súvislosti s nedávnym prijatím zákona proti odlúčeniu od vlasti; je presvedčený, že zrušenie embarga v tomto čase by nepodporilo Čínu v tom, aby podnikla príslušné významné kroky, a zdôrazňuje nedostatok dôveryhodnosti, ktorý by takéto stanovisko prinieslo pre v podstate dvojtvárny prístup EÚ v oblasti ľudských práv vo svete;
19. zdôrazňuje, že krátkodobé hospodárske zisky zo zrušenia embarga treba zvážiť v súvislosti so skutočnosťou, že zrušenie embarga by vyslalo úplne zmiešané signály o serióznosti EÚ pri riešení otázok ľudských práv, a preto opätovne zdôrazňuje svoje dlhodobé stanovisko, že zbrojné embargo voči Číne by sa teraz nemalo rušiť a súčasné národné obmedzenia týkajúce sa predaja zbraní sa nemajú oslabiť;
20. vyjadruje znepokojenie nad rozsahom spolupráce s Čínou na programe Galileo a vyzýva na zavedenie ďalších ochranných mechanizmov, ktoré by zaistili, že Čína alebo iní partneri neprevedú citlivé technológie používané v tomto programe na vojenské účely;
21. ľutuje, že rýchly hospodársky rozvoj Číny nesprevádzal pokrok v politických a občianskych právach obyvateľstva a že oficiálny dialóg o ľudských právach, ktorý EÚ a Čína vedú od roku 1997 zároveň s rastúcimi obchodnými a hospodárskymi vzťahmi nebol úspešný; zdôrazňuje preto potrebu odlišného prístupu, vrátane zriadenia jasnej a efektívnej politiky podmienenosti ľudských práv vzhľadom na všeobecnú obchodnú politiku EÚ voči Číne;
22. upozorňuje Radu a Komisiu na skutočnosť, že je naliehavo potrebné zlepšiť postupy vedúce k novej rámcovej dohode s Čínou, ktorá zaktualizuje súčasnú Dohodu o obchodnej a hospodárskej spolupráci v súlade s dynamikou dnešného partnerstva; v tomto rámci, zohľadňujúc historický míľnik 30. výročia založenia diplomatických vzťahov medzi EÚ a Čínou, naliehavo žiada Čínu, aby urýchlila rozvoj v oblasti ľudských práv a slobody prejavu a náboženskej slobody, ako aj o urýchlenú ratifikáciu Medzinárodného dohovoru o občianskych a politických právach, čo prispeje k lepšiemu globálnemu porozumeniu a zvýšeniu mieru a stability v krajine.
POSTUP
|
Názov |
Perspektíva obchodných vzťahov medzi EÚ a Čínou | |||||
|
Referenčné čísla |
||||||
|
Gestorský výbor |
INTA | |||||
|
Výbor požiadaný o stanovisko dátum oznámenia v pléne |
AFET | |||||
|
Rozšírená spolupráca |
Nie | |||||
|
Navrhovateľ dátum menovania |
Bastiaan Belder | |||||
|
Prerokovanie vo výbore |
21.6.2005 |
12.7.2005 |
|
|
| |
|
Dátum prijatia návrhov |
13.7.2005 | |||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
za: proti: zdržali sa: |
62 0 1 | ||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Vittorio Emanuele Agnoletto, Angelika Beer, Panagiotis Beglitis, Bastiaan Belder, André Brie, Elmar Brok, Philip Claeys, Véronique De Keyser, Giorgos Dimitrakopoulos, Camiel Eurlings, Anna Elzbieta Fotyga, Alfred Gomolka, Klaus Hänsch, Richard Howitt, Anna Ibrisagic, Georgios Karatzaferis, Ioannis Kasoulides, Bogdan Klich, Joost Lagendijk, Vytautas Landsbergis, Edward McMillan-Scott, Cecilia Malmström, Francisco José Millán Mon, Pasqualina Napoletano, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Baroness Nicholson of Winterbourne, Raimon Obiols i Germà, Vural Öger, Justas Vincas Paleckis, Alojz Peterle, Tobias Pflüger, João de Deus Pinheiro, Mirosław Mariusz Piotrowski, Michel Rocard, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Jacek Emil Saryusz-Wolski, György Schöpflin, Marek Maciej Siwiec, István Szent-Iványi, Konrad Szymański, Antonio Tajani, Charles Tannock, Paavo Väyrynen, Inese Vaidere, Geoffrey Van Orden, Karl von Wogau, Luis Yañez-Barnuevo García | |||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Philip Bushill-Matthews, Proinsias De Rossa, Árpád Duka-Zólyomi, Michael Gahler, Milan Horáček, Sajjad Karim, Jo Leinen, Erik Meijer, Janusz Onyszkiewicz, Doris Pack, Aloyzas Sakalas, Marcello Vernola | |||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Sylwester Chruszcz, Neena Gill, Jean Lambert, Tadeusz Zwiefka | |||||
POSTUP
|
Názov |
Perspektíva obchodných vzťahov medzi EÚ a Čínou | ||||||||||||
|
Referenčné čísla |
|||||||||||||
|
Základ v rokovacom poriadku |
článok 45 | ||||||||||||
|
Gestorský výbor |
INTA 10.3.2005 | ||||||||||||
|
Výbor požiadaný o stanovisko |
AFET 10.3.2005 |
|
|
|
| ||||||||
|
Bez predloženia stanoviska |
|
|
|
|
| ||||||||
|
Rozšírená spolupráca |
|
|
|
|
| ||||||||
|
Návrh uznesenia začlenený v správe |
|
|
| ||||||||||
|
Spravodajca |
Caroline Lucas 3.2.2005 |
| |||||||||||
|
Predchádzajúci spravodajca |
|
| |||||||||||
|
Prerokovanie vo výbore |
23.5.2005 |
13.6.2005 |
12.7.2005 |
|
| ||||||||
|
Dátum prijatia pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov |
30.8.2005 | ||||||||||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
za: proti: zdržal sa: |
25 2 1 | |||||||||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Kader Arif, Enrique Barón Crespo, Daniel Caspary, Françoise Castex, Nigel Farage, Christofer Fjellner, Glyn Ford, Béla Glattfelder, Jacky Henin, Sajjad Karim, Caroline Lucas, Erika Mann, Helmuth Markov, David Martin, Javier Moreno Sánchez, Georgios Papastamkos, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Tokia Saïfi, Peter Šťastný, Johan Van Hecke, Zbigniew Zaleski | ||||||||||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Panagiotis Beglitis, Bastiaan Belder, Albert Deß, Pierre Jonckheer, Zuzana Roithová, Antolín Sánchez Presedo, Ivo Strejček | ||||||||||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
| ||||||||||||
|
Dátum predloženia – A6 |
5.9.2005 |
A6-0262/2005 | |||||||||||