SPRÁVA o prehodnotení barcelonského procesu
30.9.2005 - (2005/2058(INI))
Výbor pre zahraničné veci
Spravodajkyňa: Anneli Jäätteenmäki
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o prehodnotení barcelonského procesu
Európsky parlament,
– so zreteľom na Barcelonskú deklaráciu z 28. novembra 1995, ktorou sa ustanovuje euro-stredomorské partnerstvo s podrobným pracovným programom,
– so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu „Desiate výročie euro-stredomorského partnerstva: program práce na plnenie výziev ďalších piatich rokov“ (KOM(2005)0139) a jeho prílohy (SEK(2005)0482 a SEK(2005)0483),
– so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu „Rozšírená Európa – susedstvo: nový rámec pre vzťahy s našimi východnými a južnými susedmi“ (KOM(2003)0104), na strategický dokument Európska susedská politika (ESP) (KOM(2004)0373), návrh Nástroja európskeho susedstva a partnerstva (KOM(2004)0628), jej oznámenie o akčných plánoch v rámci ESP (KOM(2004)0795) a akčné plány pre Izrael, Jordánsko, Maroko, Palestínsku samosprávu a Tunisko,
– so zreteľom na závery všetkých euro-stredomorských ministerských konferencií a sektorových ministerských konferencií, ktoré sa uskutočnili od začiatku barcelonského procesu, a najmä na závery VII. euro-stredomorskej konferencie ministrov zahraničných vecí konanej 30. až 31. mája 2005,
– so zreteľom na strategické partnerstvo pre Stredomorie a Stredný východ, o ktorom Európska rada rozhodla v júni 2004,
– so zreteľom na vyhlásenia piatich plenárnych zasadnutí euro-stredomorského parlamentného fóra vydané v období medzi jeho ustanovením v novembri 1998 a jeho transformáciou na Euro-stredomorské parlamentné zhromaždenie (ESPA) pri príležitosti VI. konferencie ministrov konanej 3. decembra 2003 v Neapoli,
– so zreteľom na politické priority predsedníctva Európskeho parlamentu v rámci EMPA (vyhlásené 21. apríla 2005) prehĺbiť dialóg o ľudských právach s parlamentmi partnerských krajín,
– so zreteľom na uznesenie z 15. marca 2005, ktoré v Káhire prijalo prvé Euro-stredomorské parlamentné zhromaždenie,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 12. februára 2004 o „oživení činnosti EÚ v oblasti ľudských práv a demokratizácie so stredomorskými partnermi“[1],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 20. novembra 2003 o oznámení „Rozšírená Európa – susedstvo: nový rámec pre vzťahy s našimi východnými a južnými susedmi“[2],
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o stredomorskej politike Európskej únie,
– so zreteľom na výročné správy Rozvojového programu OSN (UNDP) o ľudskom vývoji v arabskom svete z rokov 2002, 2003 a 2004,
– so zreteľom na správu Euro-stredomorskej študijnej komisie (EuroMeSCO) „Barcelona Plus: smerom k euro-stredomorskému spoločenstvu demokratických štátov“ z apríla 2005,
– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre práva žien a rovnosť pohlaví (A6‑0280/2005),
A. keďže presadzovanie a rešpektovanie demokracie, ľudských práv, právneho štátu a základných slobôd sú základnými zásadami a prioritami Európskej únie a sú nevyhnutným základom pre rozvoj stredomorského regiónu,
B. berúc do úvahy obsah Euro-stredomorskej dohody o pridružení, najmä článku 2, ktorý stanovuje, že domáce a vonkajšie politiky strán sa riadi rešpektovaním zásad demokracie a základných práv a predstavuje základný prvok dohôd,
C. keďže vo svojom uznesení z 23. februára 2005 o euro-stredomorskom partnerstve[3] Parlament vyzýva Radu a Komisiu, aby vyvinuli nové úsilie o posilnenie demokracie a prispeli k nevyhnutným politickým, hospodárskym a sociálnym reformám v stredomorských krajinách a podielali sa na nich,
D. keďže stredomorská politika tvorí jednu z hlavných priorít zahraničnej politiky EÚ; keďže účinnosť barcelonského procesu možno posilniť iba prostredníctvom jednotnej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie, ktorá by tým tiež zvýšila svoju dôveryhodnosť,
E. keďže rozšírená Európa má vážny záujem na ustanovení koherentného systému vzťahov so susednými krajinami v stredomorskom regióne a na Strednom východe, ktorý vychádza z uvedených zásad a hodnôt, ako aj na dialógu medzi kultúrami a náboženstvami, a keďže jej cieľom je komplexné partnerstvo, ktoré zahŕňa politickú a hospodársku liberalizáciu, udržateľný hospodársky rast a spoločnú prosperitu,
F. keďže demokratický a úspešný rozvoj euro-stredomorského partnerstva podstatne závisí od vôle partnerských krajín a ich národov zdieľať spoločné hodnoty demokracie a rešpektovať ľudské práva v duchu obojstrannej spolupráce, rovnosti, spoločnej účasti a angažovanosti, ako aj spoločnej zodpovednosti,
G. keďže európska susedská politika je zameraná na zlepšovanie tohto partnerstva a ponúka ďalšiu príležitosť na prehĺbenie vzťahov, posilnenie politického dialógu a zapojenie partnerských krajín do politík EÚ,
H. keďže Barcelonská deklarácia z 28. novembra 1995 znamenala obrat vo vzťahoch medzi Európskou úniou a jej stredomorskými susedmi,
I. keďže euro-stredomorské partnerstvo, v ktorom sa prelínajú dvojstranné a viacstranné konzultačné mechanizmy a rozhodovacie kanály, je jedinečné vo svojom rozsahu pôsobnosti a filozofii a preto je potrebné ho zachovať, oživiť, prehodnotiť vo svetle dosiahnutých výsledkov a naďalej realizovať tak, aby smerovalo k splneniu ambicióznych cieľov, ktoré mu boli pôvodne uložené,
J. keďže sa však dosiahol iba malý pokrok v regionálnom rozmere partnerstva, ktorý by mal byť značne rozvinutý a na ktorý by mali byť pridelené väčšie finančné prostriedky, ako sa plánovalo na začiatku procesu,
K. keďže stiahnutie Izraela z Gazy by sa malo považovať iba za jeden krok, aj keď dôležitý, smerom ku komplexnému vyriešeniu konfliktu na Strednom východe, ktorý, ak ho budú nasledovať ďalšie kroky na obidvoch stranách, by mohol predstavovať nový stimul pre barcelonský proces,
L. keďže hodnotenie prvých desiatich rokov existencie partnerstva prinieslo zmiešané výsledky, pričom na jednej strane sa dosiahlo veľa pozitívneho, na druhej strane však treba vykonať ešte množstvo práce, aby sa plne vyčerpal potenciál Barcelonskej deklarácie,
M. keďže nad viacstranným rámcom doposiaľ prevládajú dvojstranné vzťahy aj v dôsledku slabosti partnerských krajín a ťažkostí pri rozvíjaní a posilňovaní vzťahov „juh-juh“,
N. keďže na barcelonskom summite konanom v dňoch 27. a 28. novembra 2005 by mali byť stanovené jasné a zvládnuteľné kritériá pre blízku budúcnosť s ohľadom na skúsenosti vyplývajúce z minulých zlyhaní a patových situácií s cieľom dosiahnuť konkrétne výsledky v krátkodobom a strednodobom horizonte,
O. keďže podpora reformy vzdelávania, spoločné riadenie pohybu osôb a migrácie, ako aj posilnenie dialógu – aj medzi rôznymi náboženstvami – a pomoc v súvislosti s dohodnutými stratégiami boja proti terorizmu by mohli predstavovať potenciálne oblasti zvýšenej spolupráce medzi euro-stredomorskými partnermi,
P. keďže úspešné prvé zasadnutie Euro-stredomorského parlamentného zhromaždenia v marci 2005 a ďalší inštitucionálny vývoj euro-stredomorského partnerstva umožnia posilniť jeho viacstranný politický rozmer,
Q. keďže je dôležité posilniť aj tento rozmer prostredníctvom väčšej účasti občianskej spoločnosti a mimovládnych organizácií v tomto procese,
R. keďže vyhlásenie roku 2005 za rok Stredomoria by malo viac zviditeľniť barcelonský proces a zvýšiť informovanosť občanov o jeho činnosti,
S. keďže proces euro-stredomorského partnerstva je obzvlášť vhodným rámcom na uskutočnenie iniciatívy pre „alianciu civilizácií“, ktorú vyhlásil generálny tajomník OSN Kofi Annan vo svojom vyhlásení zo 14. júla 2005,
1. víta nedávno predložené oznámenie Európskej komisie, v ktorom sa prehodnocuje desať rokov partnerstva a vymedzujú osobitné oblasti spolupráce – ľudské práva a demokracia, trvalo udržateľný hospodársky rast a hospodárske reformy a vzdelávanie – ktoré sa majú v nasledujúcich piatich rokoch ďalej rozvíjať;
2. je presvedčený, že aj keď partnerstvo doposiaľ neprinieslo očakávané výsedky a vzhľadom na svoje možnosti plne neprispelo k zníženiu napätia v oblasti, existuje priestor na zlepšenie a barcelonský proces preto zostáva vhodným rámcom pre politiku v Stredomorí, ktorú je potrebné zmeniť, aby sa dosiahli lepšie výsledky;
3. upozorňuje, že na to, aby bola euro-stredomorská politika účinná, musí sa jej vyčleniť rozpočet, ktrorý zodpovedá jej ambíciám;
4. vyslovuje poľutovanie nad tým, že euro-stredomorské partnerstvo doteraz nemalo žiadny priamy vplyv na závažné nevyriešené konflikty v stredomorskom regióne, aj keď v rámci pracovných skupín bol iniciovaný dialóg o konkrétnych snahách;
5. poukazuje na to, že rozvoj demokracie je jedným z cieľov barcelonského procesu a musí sa dosiahnuť presadzovaním politických reforiem za podpory občianskej spoločnosti a všetkých politických skupín a hnutí, ktoré odmietajú používanie násilia;
6. domnieva sa, že jednou z hlavných otázok, na ktoré sa treba zamerať, je zvýšenie účasti všetkých partnerských krajín stredomorskej oblasti na rozhodovacom procese partnerstva s cieľom podporiť spoločné iniciatívy a posilniť spoluzodpovednosť;
7. víta v tejto súvislosti vytvorenie euro-stredomorskej mimovládnej platformy pre občianske fórum, ktorej zakladajúca schôdza sa konala v apríli 2005 v Luxemburgu; zdôrazňuje v tomto ohľade význam udržiavnia vzťahu s touto platformou a rozvíjania úzkej spolupráce s ňou s cieľom rozšíriť účasť na euro-stredomorskom partnerstve a zvýšiť povedomie verejnosti o tomto procese;
8. považuje za dôležité, aby politický dialóg sprevádzala užšia spolupráca na kultúrnej a sociálnej úrovni, aby sa kládol väčší dôraz na hľadiská a priority vyplývajúce z čoraz väčšieho počtu analýz z arabského a stredomorského sveta tak, ako ich odráža nedávna výročná správa Rozvojového programu OSN (UNDP);
9. víta vytvorenie Euro-stredomorského parlamentného zhromaždenia a požaduje, aby mu boli v budúcnosti poskytnuté zdroje a administratívne štruktúry potrebné na to, aby bolo jeho pôsobenie citeľné a aby fungovalo účinne;
10. je presvedčený, že budúca spolupráca sa musí riadiť nielen požiadavkami bezpečnostnej politiky EÚ alebo inými súvisiacimi potrebami, ale že je potrebné zdôrazniť väzbu medzi tromi oblasťami spolupráce – mier, obchod a občianska spoločnosť; najmä tu uznáva spojenie medzi bezpečnosťou a rozvojom a mimoriadny význam sociálnych a hospodárskych otázok pre obyvateľov južného Stredomoria;
11. domnieva sa, že európska susedská politika (ESP), ktorá nadväzuje na úspechy barcelonského procesu a ktorá je založená na zásade spoluzodpovednosti a diferenciácie, by mala posilňovať existujúce formy spolupráce v rámci euro-stredomorského partnerstva s cieľom ponúknuť partnerským krajinám možnosť zúčastňovať sa na programoch a politikách EÚ na základe spoločne schválených priorít a cieľov prostredníctvom dôsledného uplatňovania zásady regionálnej a subregionálnej (ako aj miestnej a komunálnej) spolupráce tak zo strany euro-stredomorskými partnerov, ako aj zo strany členských štátov;
12. poukazuje na to, že regionálna integrácia „juh-juh“ má zásadný význam v súvislosti s vytvorením stabilného rámca pre spoločnú prosperitu, a to je príklad a skúsenosť EÚ;
13. pripomína, že jedným z hlavných cieľov stredomorskej politiky EÚ, ako aj ESP, je podporovať politické reformy (pokrok v procese demokratizácie, posilňovanie pluralizmu a zásad právneho štátu a väčšie rešpektovanie ľudských práv) spolu s hospodárskymi a sociálnymi reformami;
14. víta vytvorenie podvýboru pre ľudské práva v rámci príslušných dohôd o pridružení s Jordánskom a Marokom a požaduje vytvorenie takýchto podvýborov pre ľudské práva aj v rámci iných dohôd o pridružení, aby sa tak rozvíjal štruktúrovaný dialóg o ľudských právach a demokracii; je presvedčený, že takéto podvýbory predstavujú kľúčový prvok akčných plánov; zdôrazňuje význam konzultovania s občianskou spoločnosťou a jej zapojenia do práce týchto podvýborov s cieľom lepšieho monitorovania situácie v oblasti ľudských práv; zdôrazňuje tiež potrebu toho, aby bol Parlament zapojený do práce a kontroly týchto podvýborov;
15. znovu vyjadruje svoju podporu ochrancom ľudských práv a víta prijatie usmernení v súvislosti s ochrancami ľudských práv; vyzýva v tejto súvislosti Radu, aby vyvinula potrebný tlak na stredomorských partnerov, aby splnili svoje záväzky a rešpektovali práva ochrancov ľudských práv a zabezpečili ich ochranu;
16. pripomína, že vytvorenie oblasti spoločnej prosperity je hlavným cieľom euro-stredomorského partnerstva a že tento cieľ musí smerovať k dosiahnutiu pokroku pri znižovaní chudoby v regióne a zmierniť sociálne a hospodárske rozdiely medzi severom a juhom; berie na vedomie, že partnerské krajiny dosiahli značný pokrok v oblasti makroekonomickej stability a že liberalizácia obchodu s tovarom sa výrazne zlepšuje;
17. víta v tomto ohľade vytvorenie nástroja pre euro-stredomorské investície a partnerstvo v rámci Európskej investičnej banky v roku 2002, vyzýva však na ďalšiu diskusiu medzi členskými štátmi Únie a ich euro-stredomorskými partnermi s cieľom pretvoriť túto iniciatívu na skutočný finančný nástroj spolupráce, otvorený účasti príslušných krajín euro-stredomorského regiónu;
18. zdôrazňuje, že do roku 2010 je dôležité vytvoriť zónu voľného obchodu a želá si rýchle uplatňovanie zásady kumulácie pôvodu, systému, ktorý umožňuje výrobkom vyrobeným zo súčiastok pochádzajúcich z viacerých stredomorských krajín voľný prístup na trh Spoločenstva v záujme väčšej integrácie v smere „juh-juh“;
19. berie na vedomie pokrok pri vytváraní oblasti voľného obchodu do roku 2010 a začatie realizácie stratégie liberalizácie obchodu v poľnohospodárstve; požaduje, aby boli do tohto procesu zahrnuté kritériá trvalo udržateľného rastu a aby sa v každej fáze vykonávalo riadne a dôkladné hodnotenie vplyvu na životné prostredie; vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu o vplyve liberalizácie obchodu s poľnohospodárskymi a rybárskymi výrobkami v euro-stredomorskom regióne;
20. poznamenáva, že napriek významnému pokroku v oblasti liberalizácie trhu s tovarom narastá obchodný deficit stredomorských partnerov Európskej únie;
21. konštatuje, že napriek očakávaniam spojeným so začatím procesu neprinieslo toto obchodno-politické otvorenie partnerským krajinám žiadne hospodárske výhody a ich hospodárska situácia zostáva naďalej zložitá a vyznačuje sa veľmi vysokou mierou nezamestnanosti a nízkou úrovňou investícií, čo sa vzhľadom na veľmi mladú populáciu týchto štátov odráža na prílive prisťahovalcov;
22. domnieva sa, že hospodársky aspekt partnerstva by sa mal zamerať na sociálnu súdržnosť a trvalo udržateľný hospodársky vývoj, keďže liberalizácia obchodu nemôže byť jediným cieľom a musí mať primeraný zákonný rámec;
23. žiada, aby Komisia a členské štáty zabezpečili, aby budúci finančný výhľad počítal s dostatočnými finančnými zdrojmi na podporu hospodárskej reštrukturalizácie partnerských stredomorských krajín a aby referenčná finančná suma pridelená novému finančnému nástroju susedských vzťahov a partnerstva umožnila zabezpečiť istú stabilitu a kontinuitu európskej pomoci v stredomorskej oblasti (pozri bývalý program MEDA);
24. považuje za potrebné, aby sa pracovný program Komisie zameral aj na spoločenské dôsledky prechodu v krajinách južného Stredomoria a riešil ich berúc do úvahy rôzne potreby a priority partnerských krajín;
25. domnieva sa, že hospodárska situácia partnerských stredomorských krajín si vyžaduje značnú podporu projektov v infraštruktúre, najmä v oblasti dopravy, zásobovania pitnou vodou a bývania;
26. zastáva názor, že príjmy pochádzajúce z nálezísk ropy a zemného plynu v tomto regióne by mali byť vo väčšej miere sprístupnené v prospech hospodárskeho a sociálneho rozvoja regiónu a použité s úplnou transparentnosťou v záujme obyvateľstva ako celku;
27. požaduje zlepšenie infraštruktúry pre nákladnú a osobnú dopravu v euro-stredomorskom regióne s osobitným dôrazom na prístavy;
28. pripomína význam podporovania konkrétnych malých projektov spolupráce v praxi; domnieva sa, že malé a stredné podniky môžu výraznou mierou prispieť k väčšej prosperite partnerských krajín a preto doporučuje prijať opatrenia na zvýšenie hospodárskeho rastu a spotreby, najmä pomocou pôžičiek a mikroúverov;
29. zdôrazňuje, že je dôležité reagovať na problémy, ktorým čelí odvetvie textilu, prostredníctvom podpory európsko-stredomorského partnerstva, keďže toto partnerstvo napomáha spolupráci a konkurencieschopnosti odvetvia tým, že cielene podporuje vzdelávanie, výskum a vývoj, technologickú inováciu, šírenie osvedčených postupov a výmenu informácií o trhoch; odporúča vytvoriť európsko-stredomorskú sieť škôl, vzdelávacích inštitúcií a špecializovaných technických stredísk v textilno-odevnom odvetví na podporu technického partnerstva, vzdelávania a spoločných výskumných programov;
30. berie do úvahy, že decentralizovaná spolupráca medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi môže prispievať k budovaniu miestnych inštitúcií a kapacít, ako aj k väčšej viditeľnosti a zodpovednosti partnerstva; poukazuje na to, že konkrétne menšie projekty spolupráce medzi mestami, či už na dvojstrannej úrovni alebo v rámci regionálnych alebo transregionálnych sieti, ktoré sa týkajú trvalo udržateľného mestského rozvoja (napr. hospodárenie s odpadom a vodou, dodávky čistej vody), môžu priniesť hmatateľné výsledky pre občanov a okamžité zlepšenia v kvalite ich života;
31. berie na vedomie, že v uplynulých rokoch nastal výrazný pokrok v urýchlení realizácie projektov a programov v rámci programu MEDA, najmä v dôsledku, že Komisia zásadne prepracovala svoje plánovanie programov pomoci a vďaka významnejšiemu zapojeniu miestnych aktérov; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Rada znížila v návrhu rozpočtu na rok 2006 sumu vyčlenenú na program MEDA, najmä v položke určenej na inštitucionálnu reformu, demokratický vývoj a ľudské práva, hospodársku a sociálnu reformu a subregionálnu spoluprácu; domnieva sa, že takéto obmedzenie nie je v súlade s podnetom, ktorý si vyžaduje barcelonský proces;
32. domnieva sa, že nadišiel správny čas na rozšírenie činnosti euro-stredomorského partnerstva a na využitie možností, ktoré poskytuje európska susedská politika, aby sa partnerstvo viac priblížilo ľuďom;
33. odporúča, aby sa v budúcnosti kládol osobitný dôraz na vybraný počet spoločne schválených činností na viacstrannej a dvojstrannej úrovni, ktorých realizácia by sa mala urýchliť a ktorých pôsobenie by sa malo viac zamerať na výsledky;
34. zastáva názor, že rozvoj demokracie v regióne predstavuje jednu z kľúčových otázok pre Európu: stredomorské partnerstvo existuje nielen s partnerskými krajinami, ale aj s neštátnymi aktérmi a občianskou spoločnosťou; odporúča preto, aby bola viac využívaná napríklad Európska iniciatíva pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) – program Spoločenstva na financovanie rôznych projektov – na začatie rôznych projektov na podporu demokracie;
35. domnieva sa, že spolupráca v oblasti ochrany životného prostredia a zvládania prírodných katastrof by mala byť jednou z hlavných priorít; domnieva sa, že rámci toho by mali byť urýchlené postupy na zriadenie systému včasného varovania v stredomorskej obalsti na zabránenie takýmto katastrofám;
36. poukazuje na to, že v uplynulých rokoch zaznamenali štáty stredomorskej oblasti a viaceré členské štáty pokles rovnováhy životného prostredia, väčšie znečisťovanie, narastajúci nedostatok vody a nekontrolovaný rozvoj miest a špekulácie, najmä na pobreží; domnieva sa, že je potrebné dodať väčší impulz tvorbe politík v oblasti životného prostredia v Stredomorí, keďže sa ukazuje, že táto oblasť má kľúčový význam pre každú politiku trvalo udržateľného rastu;
37. domnieva sa, že jednou z hlavných priorít je rozvoj vzdelávania a odbornej prípravy, ktorý je výsostne dôležitý pre hospodársky a sociálny rozvoj stredomorských krajín; požaduje, aby sa venovala osobitná pozornosť znevýhodneným skupinám, akými sú negramotné skupiny obyvateľstva, študentky, utečenci a vysídlenci a obyvateľstvo vidieckych a prímestských oblastí; zastáva názor, že na podporu úsilia stredomorských partnerov o reformu vzdelávania a modernizáciu inštitúcií v tejto oblasti je potrebný strategickejší prístup; predovšetkým vyzýva Radu, členské štáty a Komisiu, aby vytvárali a podporovali výmenné programy pre žiakov, študentov a štipendistov a partnerstvá medzi mestami a geografickými oblasťami a aby zintenzívnili výmeny na parlamentnej úrovni; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam ďalšieho rozvíjania iniciatívy „Erasmus Mundus“, ako aj akčného programu pre mládež v rokoch 2007 - 2013 na posilnenie medzikultúrnej výmeny v stredomorských krajinách;
38. víta založenie a inauguráciu Euro-stredomorskej nadácie Anny Lindhovej pre Dialóg medzi kultúrami; je presvedčený, že svojou činnosťou môže rozhodujúcim spôsobom prispieť k zvýšeniu vzájomného porozumenia a čo najlepšie využiť naše spoločné dedičstvo;
39. vyzýva Komisiu, členské štáty a krajiny euro-stredomorského partnerstva, aby našli spôsoby a mechanizmy na podporu vytvorenia, posilnenia a rozvoja národných sietí Nadácie Anny Lindhovej vo všetkých 35 partnerských krajinách; vyzýva nadáciu, aby prispela k posilneniu zásady viditeľnosti a spoluzodpovednosti barcelonského procesu, aby euro-stredomorské partnerstvo nadobudlo podobu tak na národnej, ako aj regionálnej úrovni;
40. žiada, aby boli sloboda tlače a sloboda názoru v stredomorskom regióne chránené a podporované, aby mohli mediálni odborníci slobodne vykonávať svoju profesiu a aby bol zaručený demokratický vývoj, ktorý sa v tomto regióne zatiaľ ukázal ako nedostatočný;
41. je presvedčený, že s ohľadom na súčasnú svetovú situáciu je potrebné zahájiť vážny medzikulturálny dialóg medzi partnermi, ktorý by mal zahŕňať opatrenia, ako sú opatrenia, ktoré vo svojej správe odporúča poradná skupina pre dialóg medzi národmi a kultúrami na vysokej úrovni, založená Romanom Prodim v roku 2003;
42. domnieva sa, že euro-stredomorské partnerstvo, ktoré je založené na spoločnej zodpovednosti, by malo podporovať náboženský dialóg medzi kresťanstvom, islamom a judaizmom nielen na účely vzdelávania a šírenia poznatkov, ale aj ako súčasť boja proti terorizmu, jednej z celosvetových úloh, ktoré treba riešiť;
43. odporúča spoločnú realizáciu vedeckých činností expertmi a odborníkmi v súvislosti s úlohou islamu v demokratických a otvorených spoločnostiach a posúdenie dôvodov, ktoré môžu niekedy viesť členov kultúrnej a náboženskej obce k páchaniu násilných činov;
44. zdôrazňuje, že migrácia a integrácia migrantov do spoločnosti je ďalšou kľúčovou témou euro-stredomorského partnerstva; zastáva názor, že dohody o pridružení a akčné plány susedskej politiky sú primeranými nástrojmi podpory spoločného riadenia pohybu osôb a migračných vĺn; navrhuje, aby sa v tomto ohľade využil európsky nástroj susedskej politiky (ENSP) na podporu cezhraničnej spolupráce medzi jednotlivými partnermi; zdôrazňuje potrebu zaoberať sa týmto problémom a vážnymi negatívnymi následkami nelegálneho prisťahovalectva vrátane takých základných aspektov, akými sú rokovanie o readmisných dohodách alebo potreba rázne zakročiť proti obchodovaniu s ľuďmi, ktoré spôsobuje straty na životoch a mnoho utrpenia; pripomína potrebu konzultovať s miestnymi a regionálnymi orgánmi v tejto oblasti vzhľadom na ich skúsenosti so sociálnou integráciou prisťahovalcov, prijímaním žiadateľov o azyl a citlivou otázkou zaobchádzania s osobami bez dokladov a odmietnutými žiadateľmi o azyl a vzhľadom na ich zodpovednosť za tieto oblasti;
45. pripomína, že všetka spolupráca v oblasti prisťahovalectva musí byť v súlade s medzinárodným humanitárnym právom a právnymi predpismi v oblasti ľudských práv; trvá na tom, že všetky readmisné dohody musia byť verejné a založené na zásade nevracania utečencov do krajiny, ako je ustanovené v článku 33 Ženevskej konvencie z roku 1951 o postavení utečencov; odmieta zásadu vytvorenia „vstupných brán“ a/alebo záchytných táborov v susedných krajinách EÚ;
46. zdôrazňuje, že podporovanie účasti žien v hospodárskej, sociálnej a kultúrnej oblasti a v politickej činnosti každej krajiny musí byť základným mechanizmom upevňovania demokracie a riešenia diskriminácie žien; žiada tiež, aby bolo hľadisko rovnosti pohlaví všeobecne zahrnuté do hlavných činností euro-stredomorského partnerstva;
47. vyzýva preto vlády partnerských krajín, aby uznávali, rešpektovali a chránili základné práva a postavenie ženy tak, ako je to zakotvené v medzinárodných zmluvách, a žiada vlády týchto partnerských krajín, aby urýchlili legislatívne, administratívne a iné reformy s cieľom vytvoriť rovnoprávnosť mužov a žien v rodinnom a verejnom živote, a aby zahrnuli rovnosť pohlaví do všetkých svojich politík so stanovením krátkodobých a dlhodobých cieľov;
48. vyzýva Komisiu, aby poskytla kvalitatívne a kvantitatívne informácie o realizácii a konkrétnom plnení finančných záväzkov prijatých v rámci bilaterálnej spolupráce (dohody o pridružení) a v rámci regionálnej spolupráce MEDA II (súčasná fáza) na podporu aktívnej účasti žien v politickom, hospodárskom a sociálnom živote;
49. víta nedávne zahájenie prvého regionálneho programu pre účasť žien na hospodárskom a sociálnom živote a jeho rozvoji (program, o ktorého začatí sa rozhodlo už v roku 2001) a žiada Komisiu, aby rozšírila jeho rozsah pôsobnosti a tematiku o informačné aktivity a zvyšovanie povedomia o obraze ženy a význame jej úlohy v procese demokratizácie;
50. vyjadruje svoje znepokojenie nad výraznou diskrimináciou žien na trhu práce a v systémoch všeobecného a odborného vzdelávania, nad ich diskrimináciou v súvislosti s účasťou na politickom a občianskom živote, ako aj nad závažnými problémami, ktorým čelia, ako je napríklad násilie; žiada, aby partnerské krajiny prejavili skutočnú politickú vôľu a schopnosť účinne pôsobiť s cieľom zmeniť myslenie a podporovať rovnosť medzi ženami a mužmi;
51. zdôrazňuje, že je potrebné, aby euro-stredomorskí partneri ustanovili nové programy s cieľom podporovať spoluprácu tak medzi policajnými orgánmi, ako aj medzi súdnymi orgánmi a zabezpečiť spoločný prístup v boji proti organizovanému zločinu a terorizmu; vyzýva všetky krajiny, aby ratifikovali Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu a jeho dodatkové protokoly proti obchodovaniu s ľuďmi a pašovaniu prisťahovalcov; zdôrazňuje skutočnosť, že euro-stredomorskí partneri zdieľajú záväzok voči ľudským právam a základným slobodám, a vyzýva preto Radu, členské štáty a Komisiu, aby aktívne podporovali cieľ euro-stredomorskej dohody, ktorým je zabezpečiť sledovanie dodržiavania ľudských práv prostredníctvom trvalého politického dialógu s partnerskými krajinami; zdôrazňuje tiež, že zdieľajú aj spoločnú skúsenosť s terorizmom, čo by im malo umožniť spoločne pracovať s cieľom odradiť nespokojné skupiny od voľby teroristických metód a páchania násilných útokov, a na tento účel rozvíjať schopnosť štátov bojovať proti terorizmu a brániť ľudské práva v boji proti nemu; poukazuje na to, že teroristické činy akéhokoľvek druhu v podstate zahŕňajú priamy útok na práva a slobody občanov, stanovené vo Všeobecnej deklarácii o ľudských právach, a na demokraciu a právny charakter štátu;
52. v tejto súvislosti opakovane zdôrazňuje, že boj proti terorizmu nesmie byť v žiadnom prípade vedený na úkor občianskych slobôd a ľudských práv; víta zlepšujúcu sa spoluprácu v tejto oblasti, žiada však otvorenejšie a priehľadnejšie postupy; v tomto ohľade podporuje návrh kódexu správania sa v tejto oblasti;
53. ľutuje, že v oblasti demokracie a ľudských práv nebol dosiahnutý žiadny výrazný pokrok a v tejto súvislosti zdôrazňuje význam akčných plánov európskej susedskej politiky (ESP), ktorých cieľom je stanoviť jasné záväzky týkajúce sa činnosti partnerských krajín v záujme zlepšenia demokratizačného proces a rešpektovania ľudských práv; zdôrazňuje skutočnosť, že priority v týchto akčných plánoch budú predstavovať kritériá, ktoré je potrebné pravidelne monitorovať a vyhodnocovať;
54. vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby plne zapojila Parlament do hodnotenia zavádzania akčných plánov európskej susedskej politiky (ESP), ktoré by mali stanoviť jasné ustanovenia o pozastavení činnosti pre prípad, že uvedené kritériá týkajúce sa demokratizácie a ľudských práv nie sú dodržiavané;
55. vyzýva Komisiu, aby otázky ľudských práv považovala za hodnotiace kritérium pri posudzovaní dodržiavania dohôd medzi Európskou úniou a partnerskými krajinami a dúfa, že Komisia bude každoročne predkladať správu o svojich zisteniach v rámci euro-stredomorského partnerstva;
56. vyzýva Radu a Komisiu, aby v prípade porušovania ľudských práv a demokratických slobôd uplatňovali ustanovenia pozastavujúce euro-stredomorské dohody o pridružení;
57. opätovne vyzýva všetky zmluvné strany euro-stredomorských dohôd o pridružení, aby začlenili ustanovenie o ľudských právach a demokracii do akčného programu na zlepšenie a podporu rešpektovania ľudských práv a presadenia rešpektovania ľudských práv a zaviedli mechanizmus pravidelného hodnotenia dodržiavania článku 2 dohody o pridružení; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby zriadila podvýbory pre ľudské práva, ktorých úlohou by bolo monitorovať uplatňovanie ustanovenia o ľudských právach, a aby plne zapojila Európsky parlament a občiansku spoločnosť do týchto podvýborov; s ohľadom na 10. výročie barcelonského procesu vyzýva Komisiu, aby vypracovala verejnú správu o uplatňovaní politiky ľudských práv a demokracie v stredomorských krajinách, na základe ktorej by sa ďalej vyvíjalo partnerstvo;
58. navrhuje, aby medzi Európskou úniou a stredomorskými krajinami pokračovala a bola posilnená spolupráca v oblasti bezpečnosti; víta zahrnutie ustanovení o zákaze šírenia zbraní hromadného ničenia do najnovších dohôd a akčných plánov; poukazuje na to, že takéto opatrenia musia uskutočňovať všetky partnerské krajiny bez výnimky s cieľom vyhlásiť stredomorskú oblasť za oblasť bez zbraní hromadného ničenia; požaduje ďalšie zapojenie partnerských krajín do európskej bezpečnostnej a obrannej politiky; s ohľadom na tento cieľ vyzýva Radu, aby počítala s možnosťou konzultovať otázky SZBP, zaradené do programu zasadnutia, s našimi stredomorskými partnermi vždy, keď sa ich to bude týkať, ako aj s možnosťou ich účasti, v prípade potreby, na zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy;
59. zastáva názor, že vzhľadom na minulé nedostatky barcelonského procesu predstavujú politická vôľa a pragmatický pohľad, viac než kedykoľvek predtým, nevyhnutnú podmienku úspešného výsledku partnerstva;
60. poukazuje na to, že EMPA je základným prvkom euro-stredomorského politického dialógu a že úloha rozhodovacích postupov zhromaždenia v euro-stredomorskom procese by sa mala v budúcnosti posilniť;
61. pripomína účastníkom mimoriadneho zasadnutia na vysokej úrovni, ktoré sa uskutoční v Barcelone 27. až 28. novembra 2005, že oslavu 10. výročia euro-stredomorského partnerstva musí sprevádzať vymedzenie jasného a záväzného súboru priorít a činností do budúcnosti; domnieva sa tiež, že treba opätovne potvrdiť základnú zásadu deklarácie a vôľu členských štátov vytvoriť spoločenstvo demokratických krajín, ktoré dodá impulz vzťahom medzi krajinami Stredomoria, a vyzýva predovšetkým všetky členské štáty Európskej únie, aby zjednotili svoje snahy o udelenie nového impulzu barcelonskému procesu do budúcnosti;
o
o o
62. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie blížiacemu sa mimoriadnemu zasadnutiu na vysokej úrovni, Rade, Komisii a vládam a národným parlamentom členských štátov a partnerských krajín zúčastňujúcich sa na barcelonskom procese, ako aj Euro-stredomorskému parlamentnému zhromaždeniu.
- [1] Ú. v. EÚ C 97 E, 22.4.2004, s. 656.
- [2] Ú. v. EÚ C 87 E, 7.4.2004, s. 506.
- [3] Prijaté texty, P6_TA(2005)0046.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
The Barcelona Process revisited: a timely and necessary assessment of the Partnership
On 28 November 2005, the Barcelona Process will be ten years old. Along with the Euro-Mediterranean Partnership (hereafter EMP), which stemmed from it in the mid-nineties together with its financial instrument, the MEDA Programme, the launching of the Barcelona Process marked a turning-point in relations between the European Union and its southern neighbours and was intended as a framework for a concerted and mutually supportive development of the Mediterranean countries.
Apart from being a sound method of promoting EU interests in its most immediate neighbourhood, the motivations and objectives that prevailed in 1995 when the Euro-Mediterranean Partnership was launched were on the one hand core EU/universal ones (the full promotion of human dignity in a common environment of peace and shared prosperity) and in part more specific ones (driven by the political context, the main priority being the establishing of political stability in an area where conflicts and political gridlock had been looming or raging for decades).
Ten years later, although the fundamental principles and values underlying the Barcelona Process remain truly valid, a certain number of regional and international parameters have changed, be it the 2004 enlargement of the EU and its new neighbourhood in the East, the candidate-member status of Turkey, the fallback into violence in the Middle East, the Iraq crisis, or the wide-ranging outbreak of terrorism and its impact on societies. The Barcelona Declaration remains still valid in its essence, but its implementation definitely needs to be adjusted and enhanced in order to enable the EMP to face present challenges and to adapt to a modified regional and international environment.
By its very nature, the Barcelona Process constitutes a unique political project, combining bilateral and regional levels of political, economic and social dialogue as well as opportunities of interaction, bridges and confidence-building among peoples. Therefore the overall philosophy of the project is an acquis in itself that ought to be preserved and whose political potential needs to be further enhanced and more result-oriented.
However, and without minimising the successes since the inception of the project, it is legitimate, in the light of several notable shortcomings and even failures, to raise the point as to whether in practice - and even in scope to some extent - the process should not undergo in-depth review. In a nutshell:
- What about redefining priorities with a view to generating a new impetus, including when dealing with core objectives of the Barcelona Process?
- What about reviewing today the level of these ambitions and even slightly downsizing their scope and outlook in order to be assured that more modest goals can be reached?
- How can the right balance be found between vision and concrete steps towards the genuine creation of a multilateral regional community of states and peoples based on shared democratic values, a climate of trust and a common political and human project?
Challenges faced, tackled and imperfectly met
The Barcelona Declaration set out medium and long-term goals to be achieved. It remains the cornerstone of the Partnership and is even more relevant today than ever. Indeed, its vast potential is far from being exhausted and the Declaration sets the objectives for many years to come. As the process was designed to produce results over the long haul and given the absence of reliable indicators and evaluation mechanisms, it is yet difficult to assess the political aspects of the Partnership. A useful exercise is nevertheless the overall comparison of original goals with reality.
Regional political dialogue
One of the key successes of EMP resides in providing the Mediterranean Partners with various intertwined regular and consistent forums for political dialogue at ministerial, parliamentary, business community and civil society levels, especially between the actors involved in the Middle East Peace Process. A very positive achievement in this context is the establishment of the Euro-Mediterranean Parliamentary Assembly (EMPA) and its successful first plenary session held in Cairo from March 12-15, 2005.
Although progress was made, mainly in recognising the Palestinian Authority as an equal Partner, neither did the Barcelona Process have a decisive positive impact on solving any of the major lasting conflicts in the region (Israeli-Arab, Western Sahara, Cyprus) -quite on the reverse, the persistence of such conflicts acted in turn negatively on the Process-, nor did it manage to convince all the partner countries to engage into an effective dialogue.
Regional economic integration and trade
As a major trading partner of every country in the region (the EU accounts for almost 50% of goods traded compared to 13% for the US), the EU actively supported regional economic integration and the promotion of free trade in the Mediterranean.
Bilateral Association Agreements between the EU and the partner countries of the EMP were concluded, except for Syria, with whom negotiations have been concluded and whose Agreement still awaits signature (as well as the assent of the European Parliament).
In the South-South trade dimension, the most significant development was the signing in February 2004 of the Agadir Free Trade Agreement between Egypt, Jordan, Morocco and Tunisia. Other Free Trade Agreements have been concluded in 2004, notably between Turkey and Morocco, Turkey and Tunisia, Turkey and Palestinian Authority, which all witnesses to the progress in regional integration in the Mediterranean region. However, on the overall, progress in the liberalisation process of trade has been slow in important areas (services and agricultural products) and most notably, intra-regional trade in the Southern Mediterranean is currently below 15% of the total.
With the launching of the European Neighbourhood Policy (ENP) and the conclusion of bilateral action plans with most of the Mediterranean Partner Countries, a new impetus is given to reach the objective of further regional ties and integration.
The establishment of the Euro-Mediterranean Free-trade area has a target date of 2010. Once completed, it should cover some 40 states and around 700 million consumers. Thanks to the association agreements, a tariff-free free trade zone with the earliest signatories should be completed in a few years time, while for others the full completion of tariff dismantling will be achieved on a longer term.
Human Rights and Democracy
The EU is actively committed to promoting democracy, the rule of law, and respect for human rights and fundamental freedoms in the region, both in cooperation with governments of partner countries as well as with non-state actors and civil societies. In that respect, several Euro-Mediterranean partner countries benefit for instance from the European Initiative for Democracy and Human Rights (EIDHR), a community programme which funds projects in the areas of electoral assistance and observation missions, gender equality, protection of women rights, media, etc. It is a unique instrument for the reason that it can operate without the consent of the host government. As a matter of fact, the complementary use of official and civil society channels are by far the most efficient way of action in the area, since it allows to trigger reform in difficult matters on the one hand without generating frontal opposition and mistrust on the other. Additional policy actions in this field have already been negotiated bilaterally under the European Neighbourhood Policy and its first generation of bilateral action plans.
However, results primarily depend on a genuine want for reform on the side of partner countries and societies. So far, reforms in political and administrative structures have materialised in a few countries only, and democratic convergence has fallen short of expectations. There has been some progress concerning the respect for human rights, but much remains to be done. While overall press freedom tends to improve, the legal and regulatory framework for the practice of activities by civil society did generally not improve. Moreover, the fight against terrorism in the aftermath of September 11 also led to setbacks and restrictions on civil liberties. This makes regular and concerted institutional monitoring even more of a necessity.
Society and gender issues
Gender equality and the improvement of the situation of women in economic, social and political life was a constant priority in the context of the Barcelona Process. Governments in partner countries started to tackle gender disparities, as evidenced in several countries by the progressive rising of school enrolment rates as well as women’s participation in the labour market.
The main instruments available to civil society are the Euro-Mediterranean Civil Forums, which articulate and consolidate the co-operation of civil society actors in the Euro-Mediterranean area and strengthen the EuroMed networks. Awareness of the partnership among civil society has progressed and has led to the setting up of a non-governmental Euromed Platform at the Civil Forum in Luxembourg in April 2005, providing a better interface with the official activities of the Partnership in the future.
Human development indicators show progress over the past ten years. Health conditions have broadly improved in the region, with significant improvements for child health and overall life expectancy. Most countries made progress in access to water and sanitation. However, the most important indicator, income per capita, shows increased divergence between the EU and the partner countries -and even among the partner countries themselves-, as economic growth rates in the latter remain rather low.
Barcelona re-found: renewed priorities in an adjusted framework
On 12 April 2005, the European Commission unveiled a wide-ranging work programme to reinforce the Euro-Mediterranean Partnership over the next five years. The Commission outlined proposals for concrete progress in three areas critical for the future of the region: Education and vocational training, Sustainable Economic Growth, Human Rights and Democracy.
In addition to these priority areas, the work programme also covers social reforms, environment, migration issues, weapons of mass destruction and counter-terrorism. Within this framework, special focus is to be given to:
- Education: Increasing the quality of education for all, and ensuring a more equitable access is a central objective of the work plan. The latest annual Arab Human Development Reports have as well stressed the need for substantial improvements in education systems and delivering.
- Economic Growth and Reform: The Barcelona Declaration set the target of creating a Free Trade Agreement by 2010. With only five years to go, action is needed to make a reality of that ambition. In parallel, south-south regional integration needs to be considerably increased.
- Human Rights and Democracy: Political reform is the key to achieving sustainable security and stability. The EU must be seeking a new focus within the Euro-Med partnership on issues such as protection of human rights, empowerment of women, strengthening of democracy, pluralism and independent judiciaries.
STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod (13.9.2005)
pre Výbor pre zahraničné veci
k zrevidovanému Barcelonskému procesu
(2005/2058(INI)
Navrhovateľ: Kader Arif
NÁVRHY
Výbor pre medzinárodný obchod žiada Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor prijal do svojho návrhu uznesenia tieto návrhy:
1. víta rozhodnutie usporiadať v novembri schôdzu na vysokej úrovni pri príležitosti desiateho výročia Európsko-stredomorského partnerstva, vzhľadom na to, že je zjavne nevyhnutné dať tomuto procesu nový impulz;
2. konštatuje, že napriek očakávaniam na začiatku procesu, zostáva ekonomická situácia v partnerských krajinách naďalej zložitá, vyznačuje sa vysokou nezamestnanosťou a nízkou úrovňou investícií, vzhľadom k nízkemu veku obyvateľov týchto krajín ovplyvňuje táto situácia migračné prúdy;
3. konštatuje, že napriek očakávaniam na začiatku procesu, partnerské krajiny vhodne ekonomicky nevyužili tieto obchodné výhody a ich hospodárska situácia zostáva naďalej zložitá, s veľmi vysokou mierou nezamestnanosti a nízkou úrovňou investícií, čo sa so zreteľom na demograficky veľmi mladú populáciu týchto štátov odráža na prílive migrantov;
4. domnieva sa, že ekonomický aspekt partnerstva sa musí preorientovať na sociálnu súdržnosť a dlhodobo udržateľný hospodársky vývoj, keďže liberalizácia ekonomickej výmeny nemôže byť jediným cieľom a musí mať primeraný zákonný rámec;
5. zdôrazňuje skutočnosť, že cieľom Európskej únie nemôže byť privatizácia verejných služieb a najmä tých služieb, ktoré sa týkajú základných potrieb obyvateľstva, vzdelávania, zdravia, kultúry a prístupu k vode a energetike;
6. žiada, aby Komisia a členské štáty zabezpečili, že budúci finančný výhľad bude obsahovať dostatočné finančné zdroje na podporu hospodárskej reštrukturalizácie partnerských stredomorských krajín a že referenčná finančná čiastka pridelená novému finančnému nástroju susedských vzťahov a partnerstva umožní zabezpečiť istú stabilitu a kontinuitu európskej pomoci v stredomorskej oblasti (pozri bývalý program MEDA);
7. zdôrazňuje potrebu pokračovať a zvýšiť financovanie určené na boj proti vážnemu poškodzovaniu životného prostredia v Stredomorí a poskytnúť technickú pomoc stredomorským partnerským krajinám na zaručenie dôsledného uplatňovania Barcelonských dohovorov o znečisťovaní mora a znečisťovaní mora pôdou ako aj ostatných medzinárodných dohôd o ochrane životného prostredia v Stredomorí;
8. víta, že piata schôdza na ministerskej úrovni o Finančnom nástroji pre európsko-stredomorské investície EIB (FEMIP), ktorá sa konala 20. júna 2005, rozhodla, že FEMIP sa musí sústrediť na vytváranie pracovných miest a valorizáciu ľudského kapitálu a prispievať k mierovému procesu;
9. zdôrazňuje, že je potrebné reagovať na problémy týkajúce sa kľúčového odvetvia poľnohospodárstva a želá si, aby sa medzi stredomorskými krajinami a Európskou úniou vyvinula skutočná integrovaná poľnohospodárska politika, ktorá by umožnila nastoliť spravodlivý obchod zahŕňajúci koordináciu riadenia v oblasti poľnohospodárstva, rybolovu a zásobovania vodou;
10. je znepokojený vývojom na textilnom trhu spôsobeným zrušením kvót a konkurenciou Číny a vyzýva Komisiu, aby vyvinula účinnú politiku pomoci pre reštrukturalizáciu európskeho priemyslu a priemyslu partnerských stredomorských krajín; v tomto ekonomickom kontexte žiada Komisiu, aby vyvinula rýchle iniciatívy a okamžite sa zaviazala vytvoriť konsolidovaný trh v rámci európsko-stredomorských asociačných dohôd a rýchlo uzatvorila a účinne uplatňovala bilaterálne dohody medzi stredomorskými krajinami v záujme uľahčenia voľného pohybu tovarov v európsko-stredomorskej oblasti; odporúča vypracovať spoločný colný rámec pre túto oblasť;
11. zdôrazňuje význam reagovania na problémy textilného odvetvia podporou európsko-stredomorského partnerstva; toto partnerstvo podporuje spoluprácu a konkurencieschopnosť odvetvia prostredníctvom voluntaristickej politiky podpory vzdelávania, výskumu a vývoja, technologickej inovácie, šírenia dobrej praxe a výmeny informácií na trhoch; odporúča vytvoriť európsko-stredomorskú sieť škôl, vzdelávacích inštitúcií a špecializovaných technických stredísk v textilno-odevnom odvetví na podporu technického partnerstva, vzdelávania a spoločných výskumných programov;
12. zdôrazňuje význam vytvorenia zóny voľného obchodu v horizonte do roku 2010 a želá si skoré uplatňovanie princípu kumulovania pôvodu; systém, ktorý umožňuje pre výrobky vyrobené zo súčiastok pochádzajúcich z viacerých stredomorských krajín voľný prístup na trh Spoločenstva v záujme väčšej integrácie v smere juh-juh;
13. domnieva sa, že hospodárska situácia partnerských stredomorských krajín si vyžaduje značnú podporu pre projekty infraštruktúry, najmä v oblasti dopravy, zásobovania pitnou vodou a bývania;
14. želá si, aby posilnenie Európsko-stredomorského partnerstva vytvorilo nevyhnutné podmienky na dodržiavanie základných hodnôt ľudských práv, demokracie, transparentnosti, rovnosti medzi mužmi a ženami a dialógu medzi kultúrami.
POSTUP
|
Názov |
Prehodnotenie barcelonského procesu | |||||
|
Číslo postupu |
||||||
|
Gestorský výbor |
AFET | |||||
|
Výbor(-y) požiadaný(-é) o stanovisko |
INTA 12.5.2005 | |||||
|
Rozšírená spolupráca |
Nie | |||||
|
Navrhovateľ |
Kader Arif | |||||
|
Prerokovanie vo výbore |
12.7.2005 |
29.8.2005 |
13.9.2005 |
|
| |
|
Dátum schválenia návrhov |
13.9.2005 | |||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
za: proti: zdržal(-i) sa: |
17 0 2 | ||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Kader Arif, Jean-Pierre Audy, Christofer Fjellner, Béla Glattfelder, Caroline Lucas, Erika Mann, Helmuth Markov, Georgios Papastamkos, Bogusław Rogalski, Tokia Saïfi, Peter Šťastný, Robert Sturdy, Johan Van Hecke, Zbigniew Zaleski | |||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Panagiotis Beglitis, Danutė Budreikaitė, Albert Deß, Elisa Ferreira, Paul Rübig | |||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
| |||||
STANOVISKO Výboru pre práva žien a rovnosť pohlaví (16.9.2005)
pre Výbor pre zahraničné veci
o zrevidovanom Barcelonskom procese
(2005/2058(INI))
Navrhovateľka: Rodi Kratsa-Tsagaropoulou
NÁVRHY
Výbor pre práva žien a rovnosť pohlaví žiada Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor prijal do svojho návrhu uznesenia tieto návrhy:
1. plne podporuje pozíciu Komisie (oznámenie o desiatom výročí euro-stredomorského partnerstva: program práce na plnenie výziev ďalších piatich rokov (KOM(2005)0139)) podľa ktorej je rovnosť príležitostí medzi mužmi a ženami prierezová otázka, ktorá zasahuje do ľudského a hospodárskeho vývoja; žiada preto rešpektovanie a podporovanie práv žien v zrevidovanom Barcelonskom procese a najmä v troch pilieroch partnerstva;
2. vyzýva teda vlády partnerských krajín, aby uznávali, rešpektovali a chránili základné práva a štatút ženy, tak ako sú zakotvené v medzinárodných zmluvách; žiada vlády partnerských krajín, aby urýchlili legislatívne, administratívne a iné reformy s cieľom vytvoriť rovnoprávnosť mužov a žien v rodinnom a verejnom živote, a aby rovnako rovnosť pohlaví zahrnuli do všetkých svojich politík, so stanovením krátkodobých a dlhodobých cieľov;
3. žiada Komisiu, aby poskytla kvalitatívne a kvantitatívne informácie čo sa týka realizácie a konkrétneho plnenia finančných záväzkov prijatých v rámci bilaterálnej spolupráce (dohody o pridružení) a v rámci regionálnej spolupráce MEDA II (súčasná fáza) na podporu aktívnej účasti žien v politickom, hospodárskom a sociálnom živote;
4. víta nedávne zavedenie prvého regionálneho programu pre účasť žien na hospodárskom a sociálnom živote a rozvoji (program, o ktorého zavedení už bolo rozhodnuté od roku 2001) a žiada Komisiu, aby rozšírila jeho rozsah pôsobnosti a tematiku o informačné aktivity a zvyšovanie povedomia o obraze ženy a význame jej úlohy v procese demokratizácie;
5. vyjadruje svoje znepokojenie nad silnou diskrimináciou žien na trhu práce, vo vzdelávacích systémoch, odbornom vzdelávaní, politickej a občianskej účasti a rovnako nad závažnými problémami ktorým čelia, ako je napríklad násilie; žiada aby partnerské krajiny prejavili skutočnú politickú vôľu a operatívnu účinnosť s cieľom zmeniť myslenie a podporovať rovnosť medzi mužmi a ženami.
POSTUP
|
Názov |
Prehodnotenie barcelonského procesu | |||||
|
Referenčné čísla |
||||||
|
Gestorský výbor |
AFET | |||||
|
Výbor požiadaný o stanovisko |
FEMM | |||||
|
Rozšírená spolupráca |
nie | |||||
|
Spravodajkyňa |
Rodi Kratsa-Tsagaropoulou | |||||
|
Prerokovanie vo výbore |
14.9.2005 |
15.9.2005 |
|
|
| |
|
Dátum prijatia pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov |
15.9.2005 | |||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
za: 21 proti: 0 zdržal(-i) sa: 0 |
| ||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Edit Bauer, Emine Bozkurt, Hiltrud Breyer, Maria Carlshamre, Edite Estrela, Věra Flasarová, Lissy Gröner, Lívia Járóka, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Astrid Lulling, Angelika Niebler,, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Raül Romeva i Rueda, Amalia Sartori, Britta Thomsen, Corien Wortmann-Kool, Anna Záborská | |||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Anna Hedh, Sophia in 't Veld | |||||
|
Náhradníci (čl. 179 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Manolis Mavrommatis, (remplace María Esther Herranz García) Zita Pleštinská (remplace Piia-Noora Kauppi) | |||||
POSTUP
|
Názov |
Prehodnotenie barcelonského procesu | ||||||||||||
|
Referenčné čísla |
|||||||||||||
|
Základ v rokovacom poriadku |
článok 45 | ||||||||||||
|
Gestorský výbor |
AFET | ||||||||||||
|
Výbory požiadané o stanovisko |
INTA |
FEMM |
|
|
| ||||||||
|
Bez predloženia stanoviska |
|
|
|
|
| ||||||||
|
Rozšírená spolupráca |
|
|
|
|
| ||||||||
|
Návrh uznesenia začlenený v správe |
|
|
| ||||||||||
|
Spravodajca |
Anneli Jäätteenmäki |
| |||||||||||
|
Predchádzajúci spravodajca |
|
| |||||||||||
|
Prerokovanie vo výbore |
13.7.2005 |
30.8.2005 |
26.9.2005 |
|
| ||||||||
|
Dátum prijatia |
26.9.2005 | ||||||||||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
za: proti: zdržali sa: |
58 1 2 | |||||||||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Vittorio Agnoletto, Panagiotis Beglitis, Bastiaan Belder, Monika Beňová, André Brie, Philip Claeys, Paul Marie Coûteaux, Simon Coveney, Véronique De Keyser, Giorgos Dimitrakopoulos, Camiel Eurlings, Jas Gawronski, Ana Maria Gomes, Toomas Hendrik Ilves, Georgios Karatzaferis, Ioannis Kasoulides, Cecilia Malmström, Willy Meyer Pleite, Francisco José Millán Mon, Philippe Morillon, Pasqualina Napoletano, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Raimon Obiols i Germà, Cem Özdemir, Tobias Pflüger, Bernd Posselt, Raül Romeva i Rueda, Libor Rouček, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, György Schöpflin, Marek Maciej Siwiec, István Szent-Iványi, Konrad Szymański, Paavo Väyrynen, Inese Vaidere, Geoffrey Van Orden, Francis Wurtz, Luis Yañez-Barnuevo García, Josef Zieleniec | ||||||||||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Philip Bushill-Matthews, Carlos Carnero González, Árpád Duka-Zólyomi, Hélène Flautre, Gerardo Galeote Quecedo, Anneli Jäätteenmäki, Alexander Lambsdorff, Yiannakis Matsis, Íñigo Méndez de Vigo, Józef Pinior, Lapo Pistelli, Anders Samuelsen | ||||||||||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
María Badía i Cutchet, Pilar del Castillo Vera, Daniel Marc Cohn-Bendit, Cristina Gutiérrez-Cortines, Luis Herrero-Tejedor, Carlos José Iturgaiz Angulo, Manolis Mavrommatis, Luisa Fernanda Rudi Ubeda, Johan Van Hecke, Bernadette Vergnaud | ||||||||||||
|
Dátum predloženia – A6 |
30.9.2005 |
A6-0280/2005 | |||||||||||