SPRÁVA o výročnej správe Rady Európskemu parlamentu o hlavných aspektoch a základných možnostiach Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP), vrátane finančných dôsledkov pre všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev – 2004
1.12.2005 - (2005/2134(INI))
Výbor pre zahraničné veci
Spravodajca: Elmar Brok
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o výročnej správe Rady Európskemu parlamentu o hlavných aspektoch a základných možnostiach Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP), vrátane finančných dôsledkov pre všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev – 2004
Európsky parlament,
– so zreteľom na výročnú správu Rady (7961/2005 PESC 272 FIN 117 PE 70),
– so zreteľom na Zmluvu o Ústave pre Európu podpísanú v Ríme 29. októbra 2004,
– so zreteľom na Európsku bezpečnostnú stratégiu prijatú Európskou radou 12. decembra 2003,
– so zreteľom na medziinštitucionálnu dohodu zo 6. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a zlepšení rozpočtových postupov[1], najmä na jej odsek 40,
– so zreteľom na článok 21 Zmluvy o EÚ,
– so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady v Bruseli v dňoch 16. – 17. júna 2005 a najmä jeho vyhlásenie k ratifikácii Zmluvy o Ústave pre Európu,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 12. januára 2005 o Zmluve o Ústave pre Európu[2],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. apríla 2005 o postupe dosiahnutom v implementácii Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (2003)[3],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. apríla 2005 o Európskej bezpečnostnej stratégii[4],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2005 o reforme Organizácie Spojených národov[5],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2005 o globálnej výzve k akcii: Urobme chudobu minulosťou[6],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 2005 o vzťahoch medzi EÚ a Ruskom[7],
– so zreteľom na uznesenie z 9. júna 2005 o transatlantických vzťahoch[8] a so zreteľom na osem spoločných vyhlásení, ktoré boli výsledkom posledného summitu EÚ-USA vo Washingtone DC, ktorý sa konal 20. júna 2005,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2003 o dôstojnom a mierovom riešení konfliktu na Blízkom východe[9],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 27. januára 2005 o situácii na Blízkom východe[10],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2005 o Európskej únii a Iraku – rámec pre angažovanosť[11],
– so zreteľom na svoje uznesenie o Výročnej správe o ľudských právach vo svete za rok 2004 a politike EÚ v tejto veci z 28. apríla 2005[12],
– so zreteľom na článok č.112 ods. 1 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A5-0389/2005),
A. keďže Rada naďalej presadzuje a posteriori prístup, ktorý spočíva len v predkladaní detailného zoznamu aktivít SZBP, ktoré boli realizované predchádzajúci rok namiesto toho, aby sa dopredu poradila s Parlamentom, ako je to uvedené v článku 21 Zmluvy o Európskej únii a v medziinštitucionálnej dohode zo 6. mája 1999,
B. keďže Parlament opätovne žiadal Radu o náhradu takéhoto postupu skutočnou konzultáciou Parlamentu tak, aby sa zaistilo, že názory Parlamentu budú mať reálny vplyv na rozhodnutia pre nasledujúci rok,
C. keďže obdobie úvah o ratifikačnom procese týkajúceho sa ústavnej zmluvy, o ktorom rozhodla Európska rada v Bruseli v dňoch 16. – 17. júna 2005, by malo v dnešnej dobe ísť ruka v ruke s optimálnym uplatňovaním existujúcich zmlúv na dosiahnutie Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ktorá by sa dokázala vyrovnať s globálnou zodpovednosťou, hrozbami a výzvami dnešného sveta,
D. keďže Parlament opakovane vyjadril svoj názor, že vzťahy Únie s každou treťou krajinou a regiónom by mali byť na náležitej úrovni, pričom by sa brali do úvahy záujmy Únie, úzka spätosť každej tretej krajiny a regiónu s európskym modelom a jeho hodnotami a skutočnosť, že Únia sa stáva jedným z hlavných geopolitických aktérov vo svetovom meradle a preto potrebuje silných a spoľahlivých politických a hospodárskych partnerov,
E. keďže rozvoj a upevnenie demokracie, zásady právneho štátu a rešpektovanie ľudských práv a základných slobôd tvoria všeobecné ciele Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ,
F. keďže na to, aby sa SZBP a EBOP stali spoľahlivými, musia im byť pridelené rozpočty, ktoré zodpovedajú ich cieľom, a odsudzujúc skutočnosť, že v súčasnosti finančné zdroje pridelené pre tieto dve politiky zostávajú naďalej nepostačujúce; ľutujúc skutočnosť, že financovanie vojenských operácií Európskou úniou je naďalej príliš často bez demokratickej kontroly,
1. berie na vedomie vyčerpávajúcu výročnú správu, ktorú predložila Rada v polovici apríla 2005 o hlavných aspektoch a základných možnostiach Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky na rok 2004, považuje sa preto byť dostatočne informovaný o udalostiach v roku 2004; pripomína však svoju požiadavku byť plnej miere zaangažovaný a svoje právo byť každoročne vopred konzultovaný o nadchádzajúcich aspektoch a možnostiach ako je zakotvené v existujúcich zmluvách,
2. z tohto dôvodu žiada svoj Výbor pre právne veci, aby preskúmal vhodnosť riešenia praktík Rady na Európskom súdnom dvore, ktoré spočívajú len v informovaní Parlamentu a podávaní detailného zoznamu aktivít Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky za predchádzajúci rok, namiesto skutočného konzultovania Parlamentu na začiatku každého roka o hlavných aspektov a základných možností na tento rok a následného informovania Parlamentu, či a akým spôsobom boli jeho podnety brané na vedomie, ako je uvedené v článku 21 Zmluvy o Európskej únii a v medziinštitucionálnej dohode zo 6. mája 1999;
3. dôrazne nalieha na Radu, aby podporila otvorenejšiu, transparentnejšiu a zodpovednejšiu Spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku tým, že sa zaviaže predstúpiť pred Výbor pre zahraničné veci Európskeho parlamentu s cieľom podať správu o každom zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy a o každom samite na vysokej úrovni, na ktorom sa zúčastnia kľúčoví medzinárodní partneri;
Vplyv hlavných aspektov a základných možností SZBP na rok 2006 obdobia úvah o procese ratifikácie ústavnej zmluvy
4. pripomína už podniknuté kroky na predvídanie uplatnenia niektorých ustanovení novej ústavnej zmluvy v otázkach Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky, ako napríklad založenie Európskej obrannej agentúry, tvorba konceptu „bojovej skupiny“, vypracovanie oveľa detailnejšej susedskej politiky Európskej únie a uplatnenie doložky o solidarite v prípade teroristického útoku alebo jeho hrozby;
5. v rámci existujúcich zmlúv a dohôd znovu zdôrazňuje svoju výzvu Rade a vysokému predstaviteľovi/generálnemu tajomníkovi Rady k aktívnej účasti na každoročnej rozprave o hlavných aspektoch a základných možnostiach Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky pre nadchádzajúci rok, ako aj k diskusii o Európskej bezpečnostnej stratégii s Európskym parlamentom a národnými parlamentmi;
6. zastáva názor, že obdobie reflexií o procese ratifikácie ústavnej zmluvy, o ktorom rozhodla Európska rada v Bruseli v dňoch 16. – 17. júna 2005, predstavuje vynikajúcu príležitosť na ďalšiu identifikáciu a skúmanie akýchkoľvek existujúcich nedostatkov v oblasti Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a Európskej obrannej a bezpečnostnej politiky a spôsobu primeraného riešenia týchto nedostatkov, v prvom rade využitím existujúcich zmlúv a v druhom rade, keď nadíde správny čas, uplatnením nových ústavných ustanovení;
7. ľutuje, v tomto ohľade, postoj niektorých členských štátov, ktoré, napriek prijatiu ústavy Európskou radou, použili z vnútroštátnych dôvodov právo veta v dôležitých otázkach zahraničných záležitostí; zdôrazňuje, že Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika nemôže byť zredukovaná len na dodatok k zahraničným politikám jednotlivých členských štátov a preto žiada všetky členské štáty, aby konali konštruktívne a v súlade s duchom ústavy a tak umožnili Európskej únii, aby zohrávala vo svete efektívnu úlohu;
Špecifické návrhy pre jednotlivé tematické aspekty na rok 2006
8. víta prístup Rady zaraďujúci hlavné úspechy v oblasti Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a Európskej obrannej a bezpečnostnej politiky do iných tematických aspektov v rámci Bezpečnostnej stratégie Európskej únie, ktorú prijala Európska rada 12. decembra 2003;
9. žiada, aby bola aktualizovaná Bezpečnostná stratégia Európskej únie, pričom by sa zachovala jej duálna civilno-vojenská povaha a kľúčová koncepcia o preventívnom zásahu a efektívnom multilateralizme, ktorá je odrazom „zodpovednosti za ochranu“ prijatou na samite OSN v septembri 2005; odporúča, aby sa v takejto aktualizácii venovala zvláštna pozornosť zvyšujúcej sa závislosti Únie na energii a iných strategických dodávkach z krajín a regiónov, ktoré sú čoraz viac nestabilné, zdôrazňovaniu možných budúcich scenárov a otázke dostupnosti a rozvoju alternatívnych zdrojov; zastáva názor, že klimatické zmeny ako aj šíriaca sa chudoba vo svete by sa mali v súčasnosti tiež považovať za hlavné hrozby pre bezpečnosť Únie, ktoré si vyžadujú rozhodné konanie, viditeľné riešenia a striktný časový plán; vyzýva na tvorbu stratégie prehodnotenia energetickej bezpečnosti EÚ; zastáva však názor, že šírenie zbraní hromadného ničenia by sa malo považovať za najvážnejšiu hrozbu medzinárodnej bezpečnosti;
10. preto pokladá vnútornú bezpečnosť a obranu za nevyhnutnú súčasť bezpečnostnej stratégie Európskej únie, keďže sa týka vonkajších hraníc a hlavnej infraštruktúry;
11. opätovne v tejto súvislosti pripomína svoje stanovisko, že bezpečnosť je kolektívna koncepcia zahŕňajúca všetky oblasti, ktorá nemôže byť prispôsobená výlučne záujmom a požiadavkám jednej krajiny a musí byť realizovaná v multilaterálnom rámci;
12. zdôrazňuje význam úlohy, ktorú zohráva NATO v rámci Európskej zahraničnej a bezpečnostnej politiky;
13. zdôrazňuje najdôležitejší záujem Európskej posilňovať globálne riadenie, medzinárodné inštitúcie a hodnoty medzinárodného práva; zastáva názor, že jedným z kľúčových cieľov Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky by malo byť zainteresovanie Číny a Indie ako vynárajúcich sa mocností, ako aj Ruska, v záujme zodpovednosti za stav globálneho riadenia a riešenia globálnych problémov; zdôrazňuje nenahraditeľnú úlohu, ktorú by mali v tejto súvislosti spoločne zohrávať transatlantickí partneri;
14. dôrazne odsudzuje rozsiahly teroristický útok v Londýne 7. júla 2005; vyjadruje solidaritu s obyvateľmi Veľkej Británie a najmä vyjadruje úprimnú sústrasť obetiam týchto brutálnych útokov a ich rodinám;
15. znovu pripomína, že boj proti terorizmu musí byť považovaný za jednu z priorít Únie a za kľúčovú súčasť jej vonkajšej činnosti pri opätovnom potvrdení dôležitosti rešpektovania ľudských práv a občianskych slobôd; domnieva sa, že hranice medzi vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou by mali byť postupne zmenšené; zdôrazňuje, že je to nevyhnutné pre túto vnútornú a vonkajšiu prioritu veľmi jasne zdôrazniť na každom rokovaní s tretími krajinami a regiónmi a že je potrebné vynaložiť oveľa väčšie úsilie na posilnenie medzinárodnej spolupráce v boji proti terorizmu; opätovne vyzýva Radu, aby v plnej miere informovala Výbor pre zahraničné veci a Výborom pre občianske slobody spravodlivosť a vnútorné veci a prekonzultovala s nimi zoznam EÚ týkajúci sa teroristických organizácií;
16. zdôrazňuje naliehavú potrebu zastaviť šírenie chudoby vo svete, bojovať proti stigmatizácii a diskriminácii a proti závažným chorobám a opätovne potvrdzuje význam zachovávania záväzkov Únie napĺňať rozvojové ciele milénia;
17. uznáva rozhodujúci význam akcií Únie pri predchádzaní konfliktom a v úsilí pre nastolenie mieru a opätovne pripomína svoj záväzok bojovať proti beztrestnosti vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a iných vážnych prípadov porušovania ľudských práv aj prostredníctvom posilnenia úlohy Medzinárodného trestného súdu;
18. zdôrazňuje potrebu pokračovať v podpore uplatňovania stratégie EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia na medzinárodnej úrovni a podpore väčšieho zdôrazňovania iniciatív týkajúcich sa odzbrojenia a nešírenia zbraní, v posilňovaní multilaterálnych dohôd na tvorbu režimov nešírenia zbraní a v poskytovaní nevyhnutných finančných zdrojov na implementáciu stratégie EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia; vyjadruje ľútosť nad neschopnosťou čelných štátov a vlád dosiahnuť v rámci OSN novú komplexnú dohodu o podpísaní zmluvy o nešírení jadrových zbraní;
19. je presvedčený, že otázky migrácie, vrátane boja proti nelegálnej imigrácii, by mali tvoriť významnú súčasť vonkajších akcií Únie vo vzťahu s krajinami pôvodu ako aj s tranzitnými krajinami; žiada, aby Rada a Komisia pravidelne predkladali Parlamentu správy na túto tému prostredníctvom Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre zahraničné veci;
20. domnieva sa, že vnútorná obrana si zasluhuje v európskom strategickom myslení väčší dôraz a ochrana vonkajších hraníc Únie by mala byť dôležitým prvkom; domnieva sa, že spoločné riadenie vonkajších hraníc by malo byť hlavnou súčasťou Európskej susedskej politiky; zastáva názor, že Únia by mala nadobudnúť spoločné vybavenie bojovou technikou na ochranu svojich vonkajších hraníc;
21. žiada, aby sa zohľadnili záujmy niektorých členských štátov, ktoré sa týkajú ich energetických dodávok, vzhľadom na to, že energetické dodávky môžu byť využívané ako politické nástroje;
Priority Parlamentu v rôznych geografických oblastiach na rok 2006
22. zastáva názor, že postupné rozširovanie Únie, o ktorom rozhodla Európska rada v dňoch 16.-17. decembra 2004, by malo zostať prioritou politickej agendy Únie v roku 2006 spolu s tvorbou reálnej európskej susedskej politiky, vrátane štruktúry akou je napríklad európsky hospodársky priestor pre európske krajiny;
23. podporuje stanovisko Rady, že budúce priority Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky Únie, ktorá má zámer stať sa globálnym aktérom, sú v mnohých ohľadoch seba-definujúce a že najmä oblasť Stredozemného mora, transatlantické partnerstvo, a Blízky východ, Balkán, východná Európa a konfliktné situácie, podpora mieru a bezpečnosti vo všetkých aspektoch, ako aj neustávajúci boj proti terorizmu, odzbrojenie a nešírenie zbraní masového ničenia musia aj naďalej zostať základným prvkom Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky na rok 2006;
24. žiada predsedníctvo Rady, aby pravidelne informovalo Parlament o prehodnotení mandátu a plánovaní misie EUFOR v Bosne a Hercegovine, ako aj o vývoji iniciatívy bojovej skupiny; domnieva sa, že spolupráca s NATO a Organizáciou Spojených národov by mala byť vzhľadom na skúsenosti získané v nedávnych civilných a vojenských operáciách EÚ výrazne posilnená; zastáva názor, že EÚ by mala byť pripravená prevziať policajnú misiu v Kosove;
25. vyzýva Radu, aby bola aktívna s cieľom nájdenia konštruktívneho riešenia na základe medzinárodného práva a príslušných rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN v rámci riešenia otázky budúceho štatútu Kosova, rešpektujúc jeho územnú integritu, adekvátne dodržiavajúc práva menšín, neohrozujúc celkovú politiku Únie voči Balkánu a podporujúc nastolenie mieru, stability a bezpečnosti v danej oblasti; vyzýva radu, Komisiu a členské štáty, aby vypracovali spoločnú stratégiu aktívnej účasti na rokovaniach a v kontaktných skupinách a aby spolupracovali úzko s OSN; víta pokrok, ktorý bol vykonaný vo vzťahu so Srbskom a Čiernou horou a ktorý viedol k začatiu rokovaní o dohode o stabilizácii a pridružení;
26. nalieha na Radu, aby sa perspektíva EÚ pre Balkán stala najvyššou prioritou, napriek súčasným vnútorným krízam vzhľadom na proces ratifikácie ústavy; zastáva názor, že budúce pristúpenie krajín západného Balkánu je ďalším krokom k opätovnému zjednoteniu Európy;
27. vyzýva Radu a Komisiu, aby zvýšili svoje úsilie o uzavretie rokovaní o dohodách o stabilizácii a partnerstve s krajinami západného Balkánu a opätovne pripomína svoju podporu európskej perspektíve krajín západného Balkánu na základe „solúnskej ageny“;
28. opakovane pripomína, že rozvoj Afriky musí byť prioritou vonkajšej činnosti Únie na základe základného princípu solidarity a pre tento účel musí Únia zohrávať vedúcu úlohu v napĺňaní enormných potrieb Afriky s konečným cieľom podpory mieru, stability, prosperity , správneho riadenia regiónu (najmä boja proti korupcii) a rešpektu voči ľudským právam v regióne; v tejto súvislosti žiada o posilnenie politického dialógu; víta iniciatívu Komisie ohľadne spoločnej stratégie pre Afriku, ktorá je mimo rámca tradičných politík rozvojovej pomoci a ktorej cieľom by bola hospodárska a sociálna obnova krajín afrického kontinentu; očakáva, že vlády afrických krajín splnia záväzky v oblasti demokracii, zásad právneho štátu a rešpektovania ľudských práv;
29. zdôrazňuje, že predchádzanie konfliktom, ich riadenie, udržiavanie mieru, prevádzková podpora a miestny rozvoj kapacít sú v súlade so zásadou „afrického vlastníctva“ naozaj mimoriadne dôležité, pričom hlad a chudoba, hospodárska nerovnosť, politická nespravodlivosť, vyostrovanie konfliktov prostredníctvom násilia, násilné vyháňanie ľudí, epidémie, obmedzenosť zdrojov a mnohé ekologické hrozby zostávajú najakútnejšími problémami afrického ľudu; je hlboko znepokojený skutočnosťou, že medzinárodné spoločenstvo nie je schopné primerane reagovať na obrovské vojnové zločiny a nedodržiavanie ľudských práv, za ktoré sa dá pokladať genocída v Darfure;
30. žiada Radu a Komisiu, aby spolu s Parlamentom vykonali na konci roka 2005 celkové hodnotenie summitov EÚ s Indiou, Čínou (september 2005), Ruskom (október 2005), Ukrajinou a Kanadou (november 2005), majúc na pamäti, že koncept „strategického partnerstva“ musí byť založený na zdieľaní a podpore spoločných hodnôt, pričom Parlament musí byť v každom prípade plne zúčastnený;
31. zdôrazňuje, že súčasné partnerstvo s Ruskom je viac pragmatické ako strategické, keďže odráža spoločné hospodárske záujmy bez dosiahnutia akéhokoľvek pokroku, čo sa týka ľudských práv a zásad právneho štátu; v tejto súvislosti očakáva konkrétne výsledky z nedávno začatých bilaterálnych konzultácií ohľadne ľudských práv; zastáva názor, že skutočné partnerstvo by malo motivovať k priateľskému a spravodlivému riešeniu otázky hraničných dohôd s niektorými susedskými štátmi a spustiť skutočný mierový proces v Čečensku so zainteresovaním všetkých demokratických zložiek spoločnosti tak, aby bolo možné nájsť mierové riešenie konfliktu; žiada neodkladné uplatnenie Dohody o štyroch spoločných priestoroch medzi EÚ a Ruskom; podporuje spoločnú prácu oboch partnerov v oblasti krízového manažmentu;
32. žiada obmedzenie zbrojenia v regióne Kaliningradu;
33. domnieva sa, že politika uplatňovaná Európskou úniou voči Bielorusku dosiahla slabé výsledky a preto navrhuje vypracovanie nových opatrení vytvorených na posilnenie väzieb s bieloruskými obyvateľmi, ktorí budú môcť využívať výhody demokracie;
34. podčiarkuje potrebu zlepšenia vzťahov s Čínou spôsobom, ktorý by priniesol pozitívny vývoj nielen v oblasti obchodu a ekonomiky, ale aj v otázkach ľudských práv a demokracie; pre tento účel znovu pripomína svoju požiadavku záväzného kódexu správania sa pri vývoze zbraní a žiada Radu, aby nezrušila embargo na zbrane, kým nebude zaznamenaný výraznejší pokrok v oblasti ľudských práv a kontrole vývozu zbraní v Číne a vzťahov naprieč prielivom; podporuje návrh britského predsedníctva Rady zabezpečiť užšiu spoluprácu medzi EÚ a Čínou v otázkach bezpečnosti energie a klimatických zmien; zdôrazňuje potrebu užšej spolupráce v rámci Svetovej obchodnej organizácie, ktorá povedie k vyriešeniu vážnych bilaterálnych obchodných problémov a zabezpečí, že Čína vyhovie medzinárodným normám tejto organizácie;
35. vyzýva Radu, aby obnovila všetko úsilie, v rámci kvarteta, na oživenie rozhovorov medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi a domnieva sa, že by mala byť vytvorená komplexná stratégia pre širší región Stredného východu s cieľom upevniť mier, bezpečnosť a demokraciu;
36. zdôrazňuje potrebu dodať barcelonskému procesu nový impulz s cieľom podporiť vyvážený hospodársky, sociálny a demokratický rozvoj zainteresovaných krajín;
37. zastáva názor, na základe relevantných usmernení EÚ, že dialógy o ľudských právach sú prijateľnou možnosťou len v prípade, že sa partnerská krajina dostatočne zasadzuje za zásadné zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv; z toho dôvodu žiada Radu, aby pravidelne hodnotila výsledky týchto dialógov, aby bolo možné určiť, do akej miery boli jej očakávania naplnené; opätovne pripomína svoju požiadavku hlbšieho zainteresovania do tohto procesu;
38. zastáva názor, že Únia musí vynaložiť čo najväčšie úsilie na spoluprácu s vládnymi orgánmi Iraku, Organizáciou Spojených národov a inými dôležitými regionálnymi aktérmi, aby prispela k ústavodarnému procesu v Iraku, k príprave na budúce referendum o ústave a na voľby, ktoré sa majú konať 15.decembra 2005; víta jednotnú akciu SZBP ohľadom integrovanej misie Európskej únie v Iraku pre dodržiavanie zásad právneho štátu a žiada, aby boli ďalšie akcie financované z rozpočtu Spoločenstva; podporuje zriadenie delegácie Komisie v Bagdade v nasledujúcich mesiacoch;
39. zastáva názor, že podpora národnej solidarity, stability, mieru, demokratického a ekonomického rozvoja, ktorá už nezávisí od produkcie ópia, musí v nasledujúcich rokoch zostať v popredí politiky Únie voči Afganistanu; podporuje expanziu ISAF pod velením NATO na posilnenie úlohy novozvoleného národného parlamentu, ale zdôrazňuje, že súčasnou prioritou je boj proti terorizmu a zabezpečenie bezpečnosti hraníc a preto dôrazne žiada, aby nad touto úlohou prevzala jednoznačný mandát OSN; zastáva názor, že operácia USA pod názvom Trvalá sloboda, by sa nemala zlúčiť s misiou obnovy ISAF; považuje za nevyhnutné, aby Európska únia obzvlášť podporila rozvoj silných vnútroštátnych inštitúcií, hospodársky, sociálny a kultúrny rozvoj krajiny, odzbrojenie domobrany a opatrenia na boj proti pestovaniu a obchodovaniu s drogami;
40. pripomína svoju dlhodobú podporu hľadania riešenia prostredníctvom rokovaní, v rámci ktorých by sa Irán stal aktívnym partnerom, rešpektujúcim ľudské práva; opakuje svoju výzvu Iránu, aby prijal nevyhnutné opatrenia na obnovenie dôvery medzinárodného spoločenstva v súlade s návrhmi Parlamentu v odseku 46 jeho uznesenia zo 17. novembra 2005[13]; výrazne podporuje stanovisko IAEA, že v tomto štádiu je najlepším spôsobom pohnúť sa z miesta obsiahla verifikácia agentúrou spojená s aktívnym dialógom všetkých zúčastnených strán; zdôrazňuje potrebu, aby Únia a USA úzko spolupracovali na riešení tejto otázky a aby sa vytvorila trvalo udržateľná súdržná politika pre tento región ako celok, pričom je potrebné sa zamerať na obyvateľov Iránu, jeho režim, ako aj na konečný cieľ demokratizácie krajiny; dúfa, že rokovania medzi EÚ-3 a Iránom sa skončia čo najskôr a že ich závery budú obsahovať ruský návrh presunu činnosti Iránu súvisiacej s obohateným uránom do Ruska; odporúča pravidelnú aktualizáciu tejto témy a úzky dialóg o nej s ostatnými medzinárodnými aktérmi ako je Čína, Rusko a rozvojové krajiny;
41. zdôrazňuje, že úspech IV. samitu Európska únia-Liga arabských štátov, ktorý sa má konať vo Viedni v máji 2006, je pre oboch partnerov rozhodujúcou výzvou a že je zároveň tento samit dobrou príležitosťou dodať ich strategickej asociácii konkrétnu podobu tak, aby získali čo najviac z jej nesmierneho potenciálu; zastáva názor, že je potrebné vyvarovať sa vyslaniu akéhokoľvek negatívneho finančného signálu v roku konania summitu;
42. ľutuje, že svoje uznesenia a správy, ktoré sa týkajú rôznych geografických oblastí záujmu Únie, Rada a Komisia často nezohľadňujú; zdôrazňuje, že majú hodnotný prínos k diskusii o spôsobe, akým by sa mal vyvíjať politika Únia voči týmto geografickým oblastiam; žiada rozšírenie klauzuly o ľudských právach a demokracii na všetky nové dohody medzi Európskou úniou a tretími krajinami a domnieva sa, že je potrebné začleniť Európsky parlament vo väčšej miere do tvorby príslušného rokovacieho mandátu pre takéto dohody;
Financovanie SZBP
43. v očakávaní ratifikácie ústavnej zmluvy zastáva názor, že medziinštitucionálna dohoda zo 6. mája 1999 by mala byť čo najskôr revidovaná tak, aby zodpovedala novej politickej, inštitucionálnej a finančnej situácii Únie;
44. navrhuje, aby sa v štruktúre revidovanej medziinštitucionálnej dohody vzali do úvahy kroky, ktoré by mala Únia podniknúť v súlade s Európskou bezpečnostnou stratégiou a rozpočtovými dohodami, ktoré sú vytvorené na tento účel vo finančných výhľadoch;
45. odporúča, aby revidovaná medziinštitucionálna dohoda bola krokom vpred a umožnila financovanie spoločných nákladov pre vojenské operácie v rámci EBOP z rozpočtu Spoločenstva, čím by sa prerušil súčasný spôsob financovania prostredníctvom pridružených rozpočtov alebo iniciačných fondov členských štátov;
46. navrhuje, aby revidovaná medziinštitucionálna dohoda zároveň umožňovala, že v prípade akýchkoľvek budúcich operácií EBOP a na rozdiel od súčasných pravidiel ako napríklad od zásady „náklady nesie ten, ktorý ich vynaložil“, alebo iných k tomu účelu vytvorených opatrení ako napríklad tzv. „mechanizmu ATHENA“, sa bude financovanie spoločných nákladov takýchto operácií čerpať aj z rozpočtu Spoločenstva;
*
* *
47. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, generálnemu tajomníkovi NATO a predsedovi zhromaždenia Rady Európy.
- [1] Ú. v. ES C 172, 18.6.1999, s. 1.
- [2] Ú. v. EÚ C 247 E, 6.10.2005, s. 88.
- [3] Text prijatý, P6_TA(2005)0132.
- [4] Text prijatý, P6_TA(2005)0133.
- [5] Text prijatý, P6_TA(2005)0237.
- [6] Text prijatý, P6_TA(2005)0289.
- [7] Text prijatý, P6_TA(2005)0207.
- [8] Text prijatý, P6_TA(2005)0238.
- [9] Ú.v. EÚ C 82 E, 1.4.2004, s. 610.
- [10] Ú.v. EÚ C 253 E, 13.10.200, s. 35.
- [11] Text prijatý, P6_TA(2005)0288.
- [12] Text prijatý, P6_TA(2005)0150
- [13] Prijaté texty, P6_TA(2005)0439.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
A preliminary question: referral of the Council practice to the European Court of Justice
On 25 April 2005, the Council adopted its annual report on the main aspects and basic choices of CFSP, including the financial implications for the general budget of the European communities corresponding to 2004. This report was submitted to the Parliament two days later. As stated in paragraph 1 of the accompanying letter from the Council Secretariat to COREPER dated 15 April 2005, the interinstitutional agreement of 6 May 1999 provides that "once a year the Council Presidency will consult the European Parliament on a Council document setting out the main aspects and basic choices of the CFSP, including the financial implications for the general budget of the European Communities". However, as recognised in the same letter, the scope of the Council document is limited to a description of CFSP activities, and it is complementary to the chapter on external relations of the annual report on the progress of the European Union presented to the Parliament in application of Article 4 of the Treaty of the European Union.
Parliament has repeatedly asked to be properly consulted in advance rather than simply kept informed on a comprehensive list of past events. This is the reason that in paragraph 1 of its report for 2003, the Parliament expressly stated "Although satisfied with the manner in which the High Representative/Secretary General of the Council has indeed kept Parliament fully informed of progress regarding the main CFSP issues, emphatically rejects the a posteriori approach followed by the Council so far of merely submitting a descriptive list of CFSP activities carried out in the previous year, and considers such a practice as clearly infringing Article 21 of the Treaty on European Union and the Interinstitutional Agreement of 6 May 1999 as far as prior consultation of the European Parliament is concerned;" The Parliament instead requested the Council, "... to discontinue the existing practice and to replace it with an a priori approach whereby Parliament is consulted at the beginning of each year on the main aspects and basic choices envisaged by the Council for that year both on global and horizontal issues, as well as on the priorities planned for the different geographical areas; further asks the Council to subsequently report on whether and, if so, how Parliament's contribution has been taken into account;"
In its report for 2004, the Council has ignored this repeated request. From the rapporteur's point of view time has arrived to challenge this practice on a legal basis. For this reason, he is proposing to ask the Committee on Legal Affairs to examine the appropriateness of referring to the European Court of Justice the Council's practice of merely informing Parliament and submitting a descriptive list of CFSP activities carried out in the previous year, instead of really consulting Parliament at the beginning of each year on the main aspects and basic choices to be made for that year and subsequently reporting to Parliament whether and, if so, how the Parliament's contribution has been taken into account as provided for in Article 21 of the EU Treaty and in the interinstitutional agreement of 6 May 1999.
Impact of the reflection period on the Constitutional Treaty ratification process on the main aspects and basic choices of CFSP for 2006
In its report for 2003, rather than examining a list of past events, the Parliament presented proposals on the main aspects and basic choices for CFSP for 2005 in the aftermath of the signing of the Constitutional Treaty. It underlined a number of improvements deriving from the new Constitutional Treaty in the field of CFSP and ESDP and asked in general terms for some of these to be anticipated prior to the ratification of the Constitutional Treaty. The situation has now dramatically changed due to the current uncertainty traversing the ratification process. On a positive note, the rapporteur's viewpoint is that the reflection period on the Constitutional Treaty ratification process decided by the Brussels European Council of 16–17 June 2005 presents an excellent occasion to further identify and examine any existing shortcomings in the CFSP/ESDP fields and proposes that these shortcomings be appropriately addressed, firstly by making the most of the existing treaties, and secondly, when the time comes, according to the new constitutional provisions. In the meantime, the reflection period has gained the utmost importance not only for the European institutions and the Member States, but also for European citizens who are anxious that their worries and concerns be adequately addressed. The rapporteur's recommendation on this point is that the Parliament takes the initiative of favouring a large debate primarily with the national parliaments and secondly with any other interested actors. To this aim, a first discussion will take place in the meeting of its Committee on Foreign Affairs with representatives of the committees of foreign affairs and the committees for defence of the national parliaments on 4 and 5 October 2005. On this occasion, a specific draft opinion will be distributed and discussed. It contains various proposals regarding the current impasse for the ratification process of the Constitutional Treaty as well as a large number of recommendations to make the most of the existing treaties in the meantime. Proposals are also included regarding the future of the proposed new External Action Service. Needless to say, the role that both the European Parliament and the national parliaments can play during this period will be the subject of extended discussion possibly leading to some additional useful recommendations.
Some thematic aspects of the CFSP for 2006
The rapporteur supports the Council approach of grouping the main development in the area of both CFSP and ESDP according to the thematic aspects and risk evaluation included in the European Union's Security Strategy adopted by the European Council on 12 December 2003. He proposes however that the Security Strategy be updated and pay special attention to addressing the Union's increasing dependence on energy and other strategic supplies from countries and regions that are more and more unstable. The recent rise of oil prices and the large dependence of European countries on foreign markets for oil and gas illustrates a clear vulnerability that should be constantly borne in mind and addressed in a concerted manner. Equally, the rapporteur is of the view that both climate change and the spread of poverty in the world should now be seen as major threats to the Union's security, requiring decisive action, tangible compromises and a strict timetable. Obviously the revised Security Strategy should maintain its civil/military dual approach and its main elements of preventive engagement and effective multilateralism. The large scale terrorist attack in London on 7 July 2005 demonstrates that the fight against international terrorism must remain a high priority for the Union and be a key part of its external action. Moreover, to avoid the risk of WMDs falling into the hands of terrorist groups, every effort must continue to advance disarmament initiatives and non-proliferation issues. This report does not enter into detail on these matters, since Parliament is already dealing extensively with these issues.
Priorities in the different geographical areas for 2006
Whatever uncertainty there may be regarding the nature of the European Union, it is clear that it is becoming more and more a global actor. It should be recalled that, according to the latest Eurobarometer, public support exists in all Member States (almost 69%) in favour of a larger role for the Union in external relations and that the new Constitution's provisions in this area have not been questioned during the ratification process. The problem is rather to identify the areas which should receive priority since they connect better with the wishes and concerns of the European citizens and their expectations of the role to be played by the Union in international affairs. From the rapporteur's viewpoint, one of those areas will be the development of a genuine European Neighbourhood Policy, including a European Economic Area for European countries. Other priority areas should be human security and the aforementioned fight against terrorism, as well as the Union's contribution towards more justice and better economic and sustainable development in a globalised world. In addition, the rapporteur supports the Council's view that, in many ways, the future priorities for CFSP for a Union aiming to be a global actor define themselves, and that in particular the Near and Middle East, Balkans, Eastern Europe and conflict situations, as well as the Transatlantic relationship and the ongoing fight against terrorism and non-proliferation of weapons of mass destruction must continue being at the centre of CFSP for 2006.
Furthermore, the rapporteur makes specific proposals on the most demanding foreseeable CFSP issues for 2006 such as the future status of Kosovo; the role that Africa should play in the external action of the Union; the Union's strategic partnerships with Russia and with China, including the recommendation not to lift the arms embargo with China until greater progress is achieved in the field of human rights; the role that the Union should continue playing in Afghanistan and Iraq; and the increasingly complex issue of Iran's nuclear plans and eventual referral of this matter to the United Nations Security Council.
The financing of CFSP for 2006
For years, the lack of constructive political dialogue between the Council and the Parliament on the resources and priorities for the external action policy has been self-evident. For example, the Council's draft budget for the financial year 2006 after the first reading provides for a 0.39% overall cut in commitments as compared to the PDB; however, the reduction of expenditure falling under heading 4 (external action) amounts to 3.16% of the allocations proposed by the Commission. The Committee on Foreign Affairs has considered this as totally unacceptable given the fact that the external policy of the Union, including the pre-accession process, has produced unparalleled results, and must be able to continue to provide the necessary incentives and assistance to achieve its priorities. In addition, response to unforeseen disasters (such as the recent tsunami) or prolonged crises (such as in Iraq) should not be to the detriment of the Community's assistance to other equally strategically important regions. This Committee has therefore recently proposed either a revision of the Financial Perspectives or, alternatively, greater recourse to the Flexibility Instrument in order to cover new operations without undermining existing ones.
With particular reference to the CFSP budget, it has become clear that Parliament does not receive in advance sufficiently detailed information on CFSP expenditure in order to be able to monitor the efficiency or indeed effectiveness of such expenditure. In fact the CFSP budget is currently mainly used for four areas: civilian crisis management operations; programmes to tackle WMD non-proliferation; EU Special Representatives; and programmes to tackle small arms and light weapons reduction. However, the rapid growth in the number of EU Special Representatives in particular since 2004 is a good example of the need for the Council to adopt clear guidelines, based on objective and verifiable criterion before creating new posts. Notably, some CFSP/ESDP operations draw from a variety of sources of funding and that civilian and military components of civilian crisis management operations are becoming more and more interconnected.
The rapporteur therefore proposes the revision of the Interinstitutional Agreement of 6 May 1999 to accommodate the new political, institutional and financial situation of the Union and in order to rectify the above-mentioned shortcomings. Such a revised Interinstitutional Agreement would have a new structure better adapted to the European Security Strategy, improving the quality of information provided on CFSP expenditure, particularly with regard to actions financed under each item, their implementation rates, transfers of appropriations between budget lines and the reasons for such transfers. Finally, the rapporteur recommends in particular that the revised Interinstitutional Agreement makes a step forward and foresees that joint costs for military operations in the framework of the ESDP come from the community budget, in turn repealing the existing practice of fixing subsidiary budget or start-up funds by the Member States.
POSTUP
|
Názov |
Výročná správa Rady Európskemu parlamentu o hlavných aspektoch a základných možnostiach Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP), vrátane finančných dôsledkov pre všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev – 2004 | ||||||||||||
|
Referenčné čísla |
|||||||||||||
|
Právny základ |
článok 112 ods. 1 | ||||||||||||
|
Gestorský výbor |
AFET | ||||||||||||
|
Výbor požiadaný o stanovisko |
|
|
|
|
| ||||||||
|
Bez predloženia stanoviska |
|
|
|
|
| ||||||||
|
Rozšírená spolupráca |
|
|
|
|
| ||||||||
|
Návrh uznesenia začlenený v správe |
|
|
| ||||||||||
|
Spravodajca |
Elmar Brok |
| |||||||||||
|
Predchádzajúci spravodajca |
|
| |||||||||||
|
Prerokovanie vo výbore |
4.10.2005 |
28.11.2005 |
|
|
| ||||||||
|
Dátum prijatia |
29.11.2005 | ||||||||||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
za: proti: zdržali sa: |
53 6 0 | |||||||||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Panagiotis Beglitis, Monika Beňová, André Brie, Elmar Brok, Simon Coveney, Véronique De Keyser, Giorgos Dimitrakopoulos, Camiel Eurlings, Jas Gawronski, Ana Maria Gomes, Alfred Gomolka, Klaus Hänsch, Richard Howitt, Jana Hybášková, Anna Ibrisagic, Toomas Hendrik Ilves, Jelko Kacin, Georgios Karatzaferis, Helmut Kuhne, Joost Lagendijk, Vytautas Landsbergis, Edward McMillan-Scott, Cecilia Malmström, Francisco José Millán Mon, Pasqualina Napoletano, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Baroness Nicholson of Winterbourne, Cem Özdemir, Justas Vincas Paleckis, João de Deus Pinheiro, Mirosław Mariusz Piotrowski, Poul Nyrup Rasmussen, Michel Rocard, Libor Rouček, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Jacek Emil Saryusz-Wolski, Marek Maciej Siwiec, István Szent-Iványi, Konrad Szymański, Charles Tannock, Paavo Väyrynen, Inese Vaidere, Geoffrey Van Orden, Luis Yañez-Barnuevo García, Josef Zieleniec | ||||||||||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Irena Belohorská, Proinsias De Rossa, Alexandra Dobolyi, Árpád Duka-Zólyomi, Glyn Ford, Milan Horáček, Marie Anne Isler Béguin, Tunne Kelam, Jaromír Kohlíček, Eija-Riitta Korhola, Yiannakis Matsis, Janusz Onyszkiewicz, Doris Pack, Csaba Sándor Tabajdi | ||||||||||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Panayiotis Demetriou, Tadeusz Zwiefka | ||||||||||||
|
Dátum predloženia – A6 |
1.12.2005 |
A6-0389/2005 | |||||||||||