SPRÁVA o stratégiách na prevenciu obchodovania so ženami a deťmi, ktoré sú zraniteľné v zmysle sexuálneho zneužívania

7.12.2005 - (2004/2216(INI))

Výbor pre práva žien a rovnosť pohlaví
Spravodajkyňa: Christa Prets

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

• 001-001 (PDF - 79 KB)
• 001-001 (DOC - 74 KB)
• 002-004 (PDF - 89 KB)
• 002-004 (DOC - 87 KB)
• 005-008 (PDF - 88 KB)
• 005-008 (DOC - 83 KB)
• 009-009 (PDF - 81 KB)
• 009-009 (DOC - 72 KB)
• 010-010 (PDF - 78 KB)
• 010-010 (DOC - 78 KB)
• 011-018 (PDF - 116 KB)
• 011-018 (DOC - 107 KB)

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o stratégiách na prevenciu obchodovania so ženami a deťmi, ktoré sú zraniteľné v zmysle sexuálneho zneužívania

(2004/2216(INI))

Európsky parlament,

- so zreteľom na článok 5 Charty základných práv Európskej únie[1], v ktorej sa tvrdí, že „obchodovanie s ľudskými bytosťami je zakázané“,

- so zreteľom na články 4 a 5 Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948,

- so zreteľom na dohovory a deklarácie OSN, najmä na články 5 a 6 Dohovoru z roku 1979 o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien[2],

- so zreteľom na Dohovor o právach dieťaťa z roku 1989, v ktorom sa rieši ochrana detí pred všetkými formami sexuálneho zneužívania a sexuálneho vykorisťovania a prevencia únosov, predaja alebo obchodovania s deťmi,

- so zreteľom na Protokol o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne ženami a deťmi, doplňujúci Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu z roku 2000,

- so zreteľom na Bruselskú deklaráciu o prevencii a boji proti obchodovaniu s ľuďmi prijatú 20. septembra 2002, v ktorej je zdôraznená efektívna koordinovaná činnosť zdrojových, tranzitných a cieľových zúčastnených krajín na relevantných poliach, najmä na jej články 7 a 8,

- so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady č. 2002/629/JHA o boji proti obchodovaniu s ľudskými bytosťami[3], ktorá bola prijatá 19. júla 2002,

- so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady č. 2004/68/JHA o boji proti sexuálnemu zneužívaniu detí a detskej pornografii[4], ktoré bolo prijaté 22. decembra 2003,

- so zreteľom na smernicu Rady č. 2004/81/ES o povolení na pobyt pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú obeťami obchodovania s ľuďmi alebo ktorým bola poskytnutá pomoc pri nelegálnej imigrácii a ktorí spolupracujú s príslušnými orgánmi[5], ktorá bola prijatá 29. apríla 2004,

- so zreteľom na správu Expertnej skupiny na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorá bola vytvorená v roku 2003 Európskou komisiou,

- so zreteľom na závery zasadania Európskej rady z Tampery v dňoch 15. a 16. októbra 1999, v ktorých sa požaduje, aby sa viedol boj s osobami participujúcimi na obchodovaní s ľudskými bytosťami a zdôrazňuje sa potreba prevencie akejkoľvek podoby obchodovania s ľuďmi,

- so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Parlamentu s názvom „Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti: Bilancia Tamperského programu a perspektívy“ (KOM(2004)0401)[6]

- so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 293/2000/ES s 24. januára 2000, ktorým sa prijíma Akčný program spoločenstva Daphne na prevenciu boja proti násiliu páchanom na deťoch, mladých ľuďoch a ženách[7],

- so zreteľom Pekinskú deklaráciu zo Štvrtej svetovej konferencie OSN o ženách[8],

- so zreteľom na Haagsky program[9] o slobode, bezpečnosti a spravodlivosti, v ktorom Radu a Komisiu vyzývajú na vytvorenie plánu osvedčených postupov, štandardov a mechanizmov v boji proti obchodovaniu s ľuďmi,

- so zreteľom na Dohovor Rady Európy o činnosti proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorý prijal Výbor ministrov 3. mája 2005,

- so zreteľom na uznesenie z 19. mája 2000 o oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu „Pre nové aktivity v oblasti boja proti obchodovaniu so ženami“[10]

- so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

-  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rovnosť pohlaví a stanovisko Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A6-0400/2005)

A.  keďže obchodovanie s ľuďmi predstavuje závažné porušovanie ľudských práv a používanie nehumánnych praktík ako napr. nátlak, hrubá sila, hrozba, ponižovanie, únos, násilie, uvádzanie do omylu alebo podvod,

B.  pripomínajúc, že, ako uviedol predseda Rady v Európskom parlamente dňa 23. júna 2005, každoročne sa 600 000 až 800 000 ľudí na celom svete stane obeťou obchodovania; keďže každoročne je vyše 100 000 žien obeťami obchodovania v Európskej únii,

C.  keďže ženy a deti sú obzvlášť zraniteľné voči tomuto organizovanému zločinu a modernej forme otroctva, ktorá je väčšinou pod kontrolu zločineckých sietí, a sú preto vystavené väčšiemu riziku obchodovania s ľuďmi,

D.  keďže jedným z hlavných faktorov, ktoré umožňujú medzinárodné obchodovanie so ženami a deťmi je existencia miestnych trhov s prostitúciou, kde existuje možnosť a vôľa predať a kúpiť ženy a deti za účelom ich sexuálneho zneužívania; keďže obchodníci s ľuďmi predávajú ženy a deti predovšetkým z južných krajín na sever a z východu na západ - tam, kde je dopyt nákupcov najsilnejší,

E.  vzhľadom na to, že na dosiahnutie nulovej tolerancie v súvislosti s obchodovaním s ľuďmi by Únia mala stanoviť niektoré viditeľné a presvedčivé ciele, ako napr. znížiť v priebehu nasledujúcich 10 rokov počet obetí obchodovania na polovicu; keďže prvoradým cieľom by samozrejme malo byť čo najrýchlejšie a úplné odstránenie tejto formy veľmi závažnej trestnej činnosti a hrubého porušovania ľudských práv,

F.  keďže vo Viedenskom akčnom pláne Rady a Komisie[11] o najlepšom spôsobe realizácie ustanovení Amsterdamskej dohody o vytvorení priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti je stanovená požiadavka vyvinúť väčšie úsilie v prvom rade na dohodu o spoločných definíciách, trestoch a sankciách v limitovanom počte sektorov ako napr. obchodovanie s ľuďmi a najmä sexuálne zneužívanie žien, mladistvých a detí,

G.  keďže obchodovanie s deťmi a mladistvými sa nemôže posudzovať na základe rovnakých kritérií ako obchodovanie so ženami a keďže je potrebná špecifická starostlivosť, na jednej strane pre potreby detí a na strane druhej pre potreby mladistvých, ktoré sa stále odlišujú od potreby detí,

H.  keďže napriek prijatiu rámcového rozhodnutia 2002/629/SVV z 19. júla 2002 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, ktoré stanovuje základné prvky a zavádza spoločnú definíciu obchodovania s ľuďmi pre členské štáty Európskej únie, stále neexistuje harmonizácia sankcií uplatniteľných v členských štátoch, predovšetkým ohľadom sexuálneho zneužívania žien a detí,

I.  vzhľadom na to, že napriek Zmluvám o EÚ, početným legislatívnym opatreniam, ktoré sa už prijali, a politickým vyhláseniam, ako napríklad Bruselskej deklarácii z roku 2002, ktoré všetky ako politickú prioritu zdôrazňujú boj proti obchodovaniu s ľuďmi, najmä so ženami a deťmi, v skutočnosti nedošlo k žiadnemu viditeľnému zlepšeniu; keďže na druhej strane je obchodovanie s ľuďmi v porovnaní s ďalšími druhmi organizovanej kriminality najrýchlejšie sa rozvíjajúcou trestnou činnosťou,

J.  keďže je nevyhnutné riešiť prevenciu obchodovania s ľuďmi nielen prostredníctvom individuálnych činností každého členského štátu, ale prostredníctvom holistického a integrovaného multidisciplinárneho prístupu na medzinárodnej úrovni a úrovni EÚ, ktorý by zahŕňal definovanie spoločných prvkov trestného práva pre všetky členské štáty, predovšetkým čo sa týka účinných, primeraných a odstrašujúcich sankcií,

K.  s ohľadom na vážnosť osobných situácií obetí a ich zraniteľnosť ale aj potrebu ich prínosu k spochybneniu kriminálnej organizácie, ako aj k vyhľadávaniu a zadržaniu zodpovedných osôb,

L.  keďže neexistencia spoločnej definície obchodovania so ženami a deťmi a chýbajúce spoločné usmernenia pre porovnávanie údajov, výskumov a analýz sú hlavnými prekážkami účinnej činnosti a politiky,

M.  keďže vytvorenie účinných stratégií na prevenciu obchodovania so ženami a deťmi, ktoré je medzinárodným zložinom, si vyžaduje:

- riešenie trojuholníka na trhu obchodovania s ľuďmi, t.j. obeť - obchodník - klient;

- programy a ochranu z hľadiska právnej a psychologickej pomoci pre najohrozenejšie skupiny;

- primerané, trvalé a systematické informovanie a zvyšovanie povedomia všetkých kategórií obyvateľstva a predovšetkým zraniteľných skupín;

- spoluprácu medzi krajinami pôvodu, tranzitnými a cieľovými krajinami;

- spoluprácu na celosvetovej, medzinárodnej, regionálnej, národnej a miestnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ;

- koordinované úsilie medzi medzinárodnými organizáciami ako napr. OSN, Rada Európy, Európska únia, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a krajinami G8;

N.  keďže virtuálny sex predovšetkým cybersex (virtuálny sex cez internet) je ďalším rozvíjajúcim sa trhom, ktorého rozširovanie vplýva na nárast obchodovania, pretože nové technológie uľahčujú sexuálne zneužívanie žien a detí;

1.  zdôrazňuje dôležitosť prístupu založeného na rešpektovaní ľudských práv, uplatňovania rodového hľadiska a prístupu citlivého voči deťom pri tvorbe a realizácii preventívnych stratégií;

2.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že doterajšie opatrenia prijaté na boj proti obchodovaniu s ľuďmi neumožnili znížiť počet žien a detí zneužívaných za účelom sexuálneho otroctva; naopak, obchodovanie s ľuďmi za sexuálnym účelom je považované za kriminálnu činnosť, ktorá zaznamenáva najväčší nárast v porovnaní s ostatnými formami organizovaného zločinu v rámci EÚ; zdôrazňuje, že teraz je najvyšší čas na stanovenie jasných a konkrétnych cieľov, zameraných napríklad na zníženie počtu obetí obchodovania s ľuďmi o polovicu v priebehu nasledujúcich 10 rokov; aj keď samozrejme, globálnym cieľom musí byť celkové odstránenie tejto formy kriminality a to v čo najkratšom čase,

3.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným rozpoznaním súvislostí medzi obchodovaním a migráciou, sociálnou ochranou a politikou rozvoja a požaduje súdržnejšiu vonkajšiu politiku v oblasti obchodovania;

4.  vyzýva Komisiu a Radu, aby vytvorili jednoznačný právny základ na boj proti akejkoľvek forme násilia voči ženám, vrátane obchodovania so ženami a aby rozhodli o tom, že európska politika boja proti obchodovaniu s ľuďmi, ako aj oblasti prepojené s prisťahovalectvom a azylom, predovšetkým právo na azyl pri útlaku a prenasledovaní z dôvodov spojených s pohlavým, sa stanú záležitosťou celého Spoločenstva;

5.  odporúča zavedenie spoločnej politiky EÚ zameranej na vypracovanie právneho rámca a na transponovanie právnych opatrení, na sankcie, prevenciu, na právne stíhanie a odsúdenie zločincov, ako aj na ochranu a pomoc obetiam;

6.  zdôrazňuje potrebu vytvorenia špecifických opatrení proti obchodovaniu s ľuďmi v rámci politiky susedských vzťahov EÚ; naliehavo žiada, aby sa pristupujúcim krajinám , akými sú Bulharsko a Rumunsko, poskytla finančný pomoc, aby tieto krajiny mohli rozvíjať dlhodobé stratégie na zabránenie obchodovaniu s ľuďmi;

7.  domnieva sa, že činnosť členských štátov by mala byť v súlade s ich politickými vyhláseniami a že členské štáty by mali účinnejšie uplatňovať príslušné právne predpisy Spoločenstva, najmä zlepšením funkčnej spolupráce a výmenou dôležitých informácií medzi sebou a s Europolom a Eurojustom;

8.  zdôrazňuje, že podpora rovnosti pohlaví vo všetkých politikách EÚ a implementácia národnej legislatívy o rovností šancí sú základom boja proti „pôvodcom“ obchodovania s ľuďmi ako napr. chudoba, sociálne vylúčenie, nezamestnanosť, nedostatočné vzdelanie, korupcia, diskriminácia a násilie páchané na ženách;

9.  domnieva sa, že na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni Spoločenstva, by sa mal uskutočniť výskum hlavných príčin obchodovania s ľudskými bytosťami, predovšetkým obchodovania so ženami a deťmi na účely sexuálneho zneužívania (tzn. ktoré faktory spôsobujú, že sa ľudia ocitnú v ohrození, že sa s nimi bude obchodovať, a ktoré faktory ovplyvňujú dopyt po sexuálnych službách a sexuálnom zneužívaní žien a detí); vyzýva členské štáty a Komisiu, aby pokračovali vo výskume tejto problematiky a poskytli nevyhnutné finančné prostriedky z dostupných programov, medzi ktoré patrí napr. program Daphne; domnieva sa, že finančné prostriedky z takéhoto výskumu môžu pomôcť spustiť vhodný program v oblasti sexuálnej výchovy vo všetkých členských štátoch;

10.  upriamuje pozornosť Komisie a členských štátov na výsledky štúdie iniciovanej Európskym parlamentom v súvislosti s rôznymi typmi vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti prostitúcie a obchodovania so ženami a deťmi za sexuálnym účelom (Transcrime, „Štúdia týkajúca sa národných legislatív vzťahujúcich sa na prostitúciu a na obchodovanie so ženami a deťmi“);

11.  zdôrazňuje, že predovšetkým treba explicitne odstrašiť dopyt a to tiež prostredníctvom výchovných, legislatívnych, sociálnych a kultúrnych opatrení;

12.  vyzýva Radu a Komisiu, aby do svojho politického dialógu s tretími krajinami systematicky zahrnuli problematiku obchodovania so ženami a s deťmi a - ak nenastane zlepšenie alebo tretia krajina jasne nepreukáže politickú vôľu v súvislosti s prijatím primeraných opatrení - prijali vhodné opatrenia podobné tým, ktoré sú uvedené v doložkách o ľudských právach a demokracii v rámci všetkých dohôd o spolupráci a asociačných dohôd s tretími krajinami;

13.  žiada členské štáty aby sa vo väčšej miere zaviazali k uplatňovaniu rodového hľadiska a prístupu citlivého voči deťom v programoch EÚ na rozvoj spolupráce a potláčanie chudoby a dôrazne žiada medzinárodné organizácie ako napr. Svetová banka, Medzinárodný menový fond a Svetová obchodná organizácia, aby prioritne riešili otázku boja proti feminizácii chudoby a detskej chudoby;

14.  zdôrazňuje význam riešenia súvislosti medzi obchodovaním s ľuďmi a legálnym a ilegálnym prisťahovalectvom, ako aj význam vnímania legálnych migračných kanálov ako mechanizmu na zabránenie obchodovaniu s ľuďmi;

15.  zdôrazňuje spojenie medzi sexuálnym zneužívaním a pracovným vykorisťovaním pri zabezpečovaní domácich služieb; zdôrazňuje skutočnosť, že deti a dospievajúca mládež sú závislí na iných, čo obchodníci s ľuďmi zneužívajú, a že nie sú zneužívaní len sexuálne ale aj zotročovaní, poskytovaní k nezákonnej adopcii a nútení k prácam; požaduje rázne kroky zamerané na prevenciu a boj proti všetkým formám trestnej činnosti a priestupkov;

16.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že neexistuje analýza dopytu po prostitúcii v členských štátoch ako možnej motivácie nezákonného obchodovania s ľuďmi; domnieva sa, že Komisia by mala uskutočniť komplexnú štúdiu o vplyve právnych predpisov jednotlivých členských štátov v oblasti prostitúcie na počet obetí obchodovania s ľuďmi;

17.  žiada členské štáty, aby skontrolovali a/alebo revidovali svoju vízovú politiku kvôli prevencii zneužívania a poskytnutia ochrany voči vykorisťovaniu; členské štáty, aby zabezpečili, že zamestnanci ich konzulátov v krajinách pôvodu budú spolupracovať a vymieňať si skúsenosti a že títo zamestnanci absolvujú školenie, aby pri spracovávaní žiadostí o víza ľahšie rozpoznali prípady obchodovania s ľuďmi; zastáva názor, že takýto zamestnanci by mali byť tiež vyškolení na spoluprácu s príslušnými mimovládnymi organizáciami;

18.  vyzýva členské štáty, aby vytvorili vnútroštátne a medzinárodné telefónne linky pomoci proti obchodovaniu so ženami, o ktorých by sa verejnosť dozvedela prostredníctvom informačných kampaní vysielaných okrem iného aj v celoštátnej a miestnej televízii; podporuje požiadavky na vytvorenie detskej linky pomoci, ktorá by mala mať podobu jednotného a bezplatného medzinárodného čísla;

19.  žiada aby boli tieto ponižujúce praktiky kupovania a vykorisťovania žien a detí predmetom aktívnej a účinnej kampane v rámci programov Európskej únie; túto kampaň musí oznámiť Komisia a členské štáty s bezvýhradnou podporou Európskeho parlamentu, ako aj všetkých ostatných európskych inštitúcií v rámci ich príslušných právomocí;

20.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlene a primeraným spôsobom (vrátane prijatia právnych predpisov) riešili tendenciu využívať nové technológie, predovšetkým internet, pri šírení informácií o dostupnosti a dopyte po ženách a deťoch na účely sexuálneho zneužívania vrátane pornografie, ktorých nárast má vplyv na nárast obchodovania s ľuďmi;

21.  vyjadruje poľutovanie nad pretrvávajúcimi ťažkosťami medzi členskými štátmi a európskymi inštitúciami v súvislosti s ratifikáciou medzinárodných zmlúv a dohovorov a ich zavádzaním do praxe;

22.  žiada Komisiu, aby monitorovala implementáciu a jednotnú interpretáciu existujúcich nástrojov proti obchodovaniu s ľuďmi a vykonala štúdiu o existujúcich právnych opatreniach a činnostiach na medzinárodnej úrovni a úrovni EÚ v boji proti obchodovaniu so ženami a deťmi;

23.  víta návrh obsiahnutý v Dohovore Rady Európy o činnosti proti obchodovaniu s ľuďmi vytvoriť kontrolný mechanizmus (GRETA) na zabezpečenie účinného uplatňovania ustanovení tohto dohovoru a zdôrazňuje potrebu intenzívnejšej spolupráce s Radou Európy, ako aj ďalšími medzinárodnými organizáciami v rámci realizácie stratégie na boj proti sexuálnemu zneužívaniu; informuje, že tento návrh obsahuje aj možnosť postihovať zákazníkov;

24.  nalieha na Komisiu, aby spolupracovala s Radou Európy a ďalšími medzinárodnými organizáciami ako Medzinárodná organizácia pre migráciu IOM v rámci rozvoja všeobecných usmernení pre zhromažďovanie údajov a odporúča, aby sa čo najrýchlejšie vytvorilo spoločné stredisko zamerané na vytvárania spoločných definícií (obchodovanie s ľuďmi, obeť, atď.), zhromažďovanie porovnateľných homogénnych údajov, hodnotenie situácie a rozvoj, výmenu informácií a vyhodnocovanie súvislostí medzi účelom právnych predpisov proti obchodovaniu s ľuďmi, politikami a činnosťami a ich skutočným dopadom;

25.  vyzýva Komisiu, aby predložila svoj vlastný program Daphne a zabezpečila jeho oddelenie od protidrogového programu;

26.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom spoľahlivých údajov o obchodovaní s ľuďmi v Európe a nad skutočnosťou, že ani Komisia ani Europol ani žiadny iný orgán EÚ nebol schopný uverejniť presné čísla o rozsahu obchodovania s ľuďmi[12] v celej EÚ a vyjadruje poľutovanie najmä nad nedostatkom údajov o zraniteľnejších skupinách, ako sú ženy a deti, a nad neprijatím účinných opatrení na riešenie tohto problému;

27.  nalieha na členské štáty, aby vytvorili kontaktné miesta alebo menovali národných spravodajcov, ktorých úlohou bude zhromažďovanie, výmena a spracovávanie informácii o obchodovaní s ľuďmi a zdôrazňuje potrebu zhromažďovania porovnateľných údajov s ohľadom na rodovú rovnosť, pričom veľkú dôležitosť prikladá ochrane osobných údajov a poskytnutiu informácií a číselných údajov mimovládnym organizáciám;

28.  vyzýva členské štáty, aby spustili a/alebo rozšírili kampane na zvýšenie povedomia zamerané na informovanie o rizikách a vzdelávanie zraniteľných členov spoločnosti v krajinách pôvodu a aby upozornili verejnosť v cieľových krajinách na tento problém s cieľom väčšej informovanosti a zníženia dopytu v krajinách určenia; vyzýva členské štáty, predovšetkým Nemecko, aby v priebehu majstrovstiev sveta vo futbale v roku 2006 prijali primerané opatrenia, ktoré by zabránili obchodovaniu so ženami a nútenej prostitúcii;

29.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby vytvorili kontaktnú sieť médií zaoberajúcich sa obchodovaním s ľuďmi s cieľom poskytnúť verejnosti aktuálne informácie v rámci EÚ a mimo jej územia;

30.  vyzýva Komisiu, aby stanovila celoeurópsky deň boja proti obchodovaniu s ľuďmi spojený s medzinárodným logom boja proti obchodovaniu s ľuďmi s cieľom zvýšiť informovanosť o probléme obchodovania so ženami a deťmi, ako aj s cieľom zvýšiť citlivosť verejnosti a viditeľnosť daného problému;

31.  zdôrazňuje potrebu obsadenia kompetentných orgánov kvalifikovaným personálom, ktorý bude špeciálne vyškolený na prevenciu obchodovania s ľuďmi prostredníctvom spoločných vzdelávacích programov pre všetky zainteresované strany – polícia, represívne orgány, sociálni pracovníci, zastupujúce združenia, špecializujúce sa na boj a na prevenciu proti obchodovaniu so ženami a deťmi a iné, aplikovaním nástrojov a zručností s prihliadnutím na rodovú otázku;

32.  žiada členské štáty, aby vytvorili skupinu externých odborníkov pracujúcich pri polícii s cieľom častejšieho odhaľovania obchodovania so ženami;

33.  zdôrazňuje dôležitosť posilnenia finančných a personálnych prostriedkov konzultačných oddelení pre obchodovanie so ženami a zvýšenia spolupráce neštátnych organizácií pracujúcich v tejto oblasti;

34.  žiada členské štáty, aby prijali právne predpisy a posilnili trestné stíhanie a zvýšili tresty pre obchodníkov s ľuďmi, ich spolupáchateľov a osoby vyhľadávajúce sexuálne služby maloletých, zároveň trestne stíhali pranie príjmov z obchodovania s ľuďmi;

35.  vyzýva členské štáty, aby uplatňovali právne predpisy, ktoré by posilnili prenasledovanie a tresty obchodníkov s ľuďmi - fyzických alebo právnických osôb - (predovšetkým stanovením primeraných, účinných a odstrašujúcich trestov), ich spolupáchateľov, autorov internetových stránok, ktoré propagujú sprostredkovanie obchodných služieb, osôb podporujúcich, zabezpečujúcich alebo využívajúcich sexuálne služby neplnoletých osôb (pojem neplnoletej osoby sa musí definovať rovnako vo všetkých členských štátoch, tzn. ako osoba mladšia ako 18 rokov) a osôb snažiacich sa začať takéto činnosti a aby stíhali pranie ziskov z obchodovania s ľuďmi;

36.  žiada členské štáty, aby spustili vzdelávaciu kampaň v policajných školách, akadémiách sociálnych vied a bežných školách, s cieľom bojovať proti obchodovaniu so ženami a naučiť sa, ako mu čeliť;

37.  žiada členské štáty, aby posilnili kontrolu nad spôsobom umiestňovania pracovných síl tak, aby zabránili možnosti organizovania medzinárodného obchodovania so ženami;

38.  vyzýva k pokračovaniu boja proti praniu príjmov z obchodovania s ľuďmi tým, že členské štáty uplatnia texty prijaté na európskej a medzinárodnej úrovni a k zváženiu, ak to bude potrebné, posilnenia existujúceho právneho nástroja v tejto veci;

39.  podporuje členské štáty, aby do svojho národného práva čo najskôr transponovali smernicu 2004/81/ES Rady z 29. apríla 2004 o o povoleniach na trvalý pobyt vydaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi;

40.  žiada členské štáty, aby podporili zásadu spoločenskej zodpovednosti firiem a zásadu verejno-súkromného partnerstva vrátane zapojenia občianskych organizácií do uplatňovania stratégií prevencie, reintegrácie a koordinácie; vyzýva orgány EÚ, aby išli dobrým príkladom ostatným národným verejným orgánom a súkromnému sektoru;

41.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoje kontakty s podnikmi v oblasti hotelierstva a cestovného ruchu a vytvorili tak lepšiu spoluprácu vzhľadom na sociálnu zodpovednosť týchto podnikov a podnietili ich, aby prijali etický kódex, ktorý by sa týkal obchodovania s ľuďmi a prostitúcie, ak takýto kódex neexistuje; domnieva sa, že príklady dobrých etických kódexov by sa mali zdôrazniť a zaznamenať;

42.  vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s kompetentnými orgánmi a spoločnosťami a v záujme predchádzania nárastu obchodovania a „opätovného obchodovania“ vyvinuli a realizovali programy sociálneho začleňovania a rehabilitácie žien a detí, ktoré sa v minulosti stali obeťami obchodovania; a aby zvážili vytvorenie európskeho fondu pre opätovné začlenenie do spoločnosti; nalieha na členské štáty, aby vytvorili služby mokrofinancovania s cieľom pomôcť ženám pri získavaní finančnej podpory;

43.  zdôrazňuje, že osoby vystavené sexuálnemu zneužívaniu musia byť posudzované ako obete; že vzhľadom na nesmierne ťažkosti, s ktorými sú konfrontované, aby sa dostali zo svojej vážnej situácie, musí Európska únia, ako aj členské štáty na ich ochranu a podporu prijať potrebné prostriedky, ako

-    nestíhanie osôb, ktoré sú obete obchodovania s ľuďmi,

-    zdravotná a psychologická pomoc,

-    právne poradenstvo a prítomnosť kompetentného prekladateľa,

-    špecifické prostriedky na reintegráciu žien prostitútok, atď.,

-    aby prevzali zodpovednosť za ženy a deti, ktoré sa stali obeťami obchodovania s ľuďmi v rámci EÚ; domnieva sa, že takýmto ženám a deťom by sa mala poskytnúť podpora, aby sa na vlastnú žiadosť mohli vrátiť do svojej krajiny pôvodu alebo mohli začať nový život;

44.  žiada členské štáty, aby prijali povinné a naliehavé opatrenia vzťahujúce sa na ochranu obetí obchodovania s ľuďmi, pretože tieto obete zohrávajú kľúčovú úlohu pri stíhaní obchodníkov s ľuďmi;

45.  zdôrazňuje, že do dnešného dňa iba Belgicko a Taliansko zaviedli právo na trvalý pobyt pre obete obchodovania so ženami po procese vedenom proti obchodníkom s ľuďmi a zdôrazňuje, že z dôvodu podnietenia obetí aby prehovorili a z dôvodu odsúdenia vinníkov by bolo vhodné priznať toto právo na trvalý pobyt vo všetkých členských štátoch; zvlášť zdôrazňuje, že na odhaľovanie obchodovania so ženami musia byť umožnené anonymné oznámenia, s cieľom usvedčenia väčšieho počtu zločincov;

46.  zdôrazňuje význam zavedenia pojmu „úmyselné vykorisťovanie osôb pochádzajúcich z rizikových sociálnych skupín a osôb v situácii, v ktorej sa nachádzajú z donútenia“;

47.  nalieha na členské štáty, aby uplatňovali osobitné opatrenia na povolenie trvalého pobytu v osobitných prípadoch, s cieľom umožniť obetiam cudzieho pôvodu, ktoré sa nachádzajú v nezákonnej situácii, vyhnúť sa násilnostiam a odporúča realizáciu programu pomoci a integrácie obetí, ktoré by vykonávali zariadenia sociálnej starostlivosti;

48.  nalieha na všetky členské štáty, aby zjednotili ustanovenia trestného práva a prijali jednoznačnú právnu definíciu obchodovania s deťmi na základe medzinárodné prijatých noriem obsiahnutých v Palermskom protokole a Dohovore OSN o právach dieťaťa, ktorej cieľom je zabrániť, aby sa obchodovanie s deťmi považovalo za podkategóriu obchodovania s ľudskými bytosťami;

49.  zdôrazňuje naliehavú potrebu vytvoriť a realizovať špeciálne preventívne programy pre práva detí založené na spolupráci medzi krajinami pôvodu, tranzitnými a cieľovými krajinami; a upozorňuje na nedostatok súdržnej vonkajšej politiky EÚ v tretích krajinách, odkiaľ pochádza najväčší počet detských obetí obchodovania s ľuďmi;

50.  žiada Komisiu, aby predložila primerané legislatívne návrhy na opatrenia EÚ v rámci boja proti detskej prostitúcii a obchodovaniu s ľudskými orgánmi a tkanivom; poznamenáva, že hoci právne predpisy o boji proti nelegálnemu obchodovaniu, schválené v prvom a treťom pilieri, obsahujú osobitné ustanovenia o ochrane detí, deti sú stále ohrozené, predovšetkým v súvislosti so sexuálnym zneužívaním;

51.  žiada členské štáty a Spoločenstvo, aby ratifikovali Opčný protokol k Dohovoru OSN o právach dieťaťa o obchodovaní s deťmi, detskej prostitúcii a detskej pornografii z 25. mája 2000, ktorý ide ďalej ako Palermský protokol, pretože sa vzťahuje aj na trestné činy, ktoré nie sú nadnárodnej povahy a do ktorých nie sú zapojené zločinecké organizácie, navyše sa vzťahuje aj na prenos ľudských orgánov a nelegálnu adopciu;

52.  verí, že na takýchto programoch by sa mali spolupodieľať aj deti a žiada členské štáty, aby realizovali vzdelávacie programy pre chlapcov a dievčatá na boj proti diskriminácii a podpory rodovej rovnosti;

53.  naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila, že národné a regionálne strategické dokumenty zdôraznia nevyhnutnosť registrácie narodených v tretích krajinách;

54.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným prínosom existujúcich agentúr a organizácií na európskej úrovni, najmä čo sa týka obmedzenej výmeny informácií medzi členskými štátmi a Europolom, ktorý je podľa článku 2 ods. 2 Dohovoru o Europole[13], Zmluvy o EÚ, záverov predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady v Tampere a Haagskeho programu hlavným európskym nástrojom boja proti obchodovaniu s ľuďmi; ďalej vyjadruje poľutovanie nad tým, že medzi množstvom analýz o špecifických druhoch zločinu, ktoré Europol vypracoval, sa iba jeden analytický dokument vzťahuje na túto oblasť;

55.  nalieha, aby sa finančné a personálne zdroje Europolu použili na zefektívnenie prevencie obchodovania s ľuďmi, predovšetkým v oblasti prevencie obchodovania so ženami a deťmi a v boji proti rozsiahlemu medzinárodnému organizovanému zločinu;

56.  zdôrazňuje význam úzkej spolupráce medzi oddeleniami Europolu a ich partnermi na medzinárodnej úrovni, ktorí zodpovedajú za boj proti obchodovaniu s ľuďmi (a to predovšetkým na úrovni výmeny informácií o kriminálnych sieťach, o cestách obchodovania s ľuďmi a o totožnosti obchodníkov), s cieľom zlepšiť účinnosť ich stíhania;

57.  žiada Komisiu, aby každoročne predložila správu o činnostiach vykonaných v každom členskom štáte;

58.  vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili koordináciu a súdržnosť svojich činností v rámci rôznych medzinárodných platforiem, ako sú OSN, Rada Európy, OECD, Pekinský kontrolný proces, pakt stability pre južnú Európu a G8;

59.  vyzýva členské štáty, aby vytvorili programy spolupráce na miestnej úrovni s bezpečnostnými službami v regiónoch s najvyššou nezamestnanosťou, aby tak zabránili obchodovaniu s ľuďmi;

60.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a pristupujúcich krajín.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

As stated by the United Nations Secretary-General Kofi Annan the trafficking of persons, particularly women and children for sexual as well as other forms of exploitation is "one the most egregious violations of human rights"[14]. Internationally defined as the recruitment, transport, transfer, harbouring or receipt of a person by use of threat, force, coercion, abduction fraud or deception for the purpose of the exploitation[15] (sexual exploitation, forced labour or services, slavery or practices similar to slavery, servitude or the removal of organs) trafficking in human beings is growing globally led by the increase of organise crime and their profitability (broad pool of potential victims out of category of irregular migrants reveal profitability of the trafficking as according to International Organisation of Migration some 50 percent of the 175 million migrant worldwide are women).

According to the year 2005 Trafficking in Persons report released by USA Department of State Office to Monitor and Combat Trafficking in Persons, "of the estimated 600,000 to 800,000 men, women, and children trafficked across international borders each year, approximately 80 percent are women and girls and up to 50 percent are minors"[16]. The data also illustrate that the majority of transnational victims are trafficked into commercial sexual exploitation. Trafficking networks have recently become increasingly flexible, managing to adapt to various situations and changing faces to adjust to the different possible routes. Their decentralised nature allows them to rapidly respond to law enforcement measures and possible competitors[17].

Developing successful prevention strategies should go hand in hand with addressing main causes of trafficking just as the feminisation of poverty and unemployment rate, the attraction by difference in life quality between the country of origin and country of destination, violence against women and children, discrimination against women, strict migratory policies in the countries of destination, political instability in the countries of origin, etc. It is of ultimate importance to introduce and promote gender mainstreaming and child-sensitive approach in all the policies of the European Union including strategies to combat trafficking.

For development of efficient social and economic policies within the countries, it is important to identify main vulnerability factors of women and children to trafficking that might be country - specific and needs to be addressed with high priority. Study conducted by the International Migration Organisation in Romania reveals, that many factors such as early school leave, coming from an abusive family environment, single-parent families, living in medium-sized towns, belonging to minorities or poor knowledge of conditions living and working abroad, etc. can actually affect the increase in the women's vulnerability to trafficking. Special attention should be granted to women and children belonging to minorities, women and children living in rural areas. Their increased vulnerability to become the victims of trafficking should be therefore addressed with special measures. Understanding vulnerability factors can become an effective instrument to fight trafficking from the ground and to organise prevention efforts. Knowing who potential victims are shall assist the law enforcement with identifying the profiles of the traffickers[18].

Trafficking is a humanitarian problem requiring global, regional and local cooperation. Development of preventive strategies should be based on cooperation between civil society organisations and law enforcement agencies. As one of the first steps to develop cooperation on EU level is to use an integrated and harmonised approach to collecting data on trafficking. Obtaining reliable and comparable data is a prerequisite for developing the successful prevention strategies. The Report draws attention to the importance of establishing national and/or regional focal points or rapporteurs in every EU member and future member state in order to facilitate and synchronise the data collection process. It also emphasizes the importance of collecting data on child victims and argues that they should constitute a separate category.

Furthermore, to be efficient, prevention strategies must address triangle of the trafficking: supply and demand sides and the traffickers. When talking about the supply side or the potential victims of trafficking, preventive measures should firstly address the most vulnerable groups of this phenomenon by improving and expanding their opportunities for education and employment, fighting the problem of the feminisation of poverty, discrimination and inequality. On the level of practical actions, awareness raising campaigns including common logo on EU level to make the problem easily visible should be developed informing about the dangers of trafficking, ways of recruitment, help lines, etc. Trafficking phenomenon has harsh consequences of women's and children's health. The corresponding health consequences associated with trafficking include physical health, sexual and reproductive health, mental health, substance abuse and misuse, social well-being, etc. Strategies to prevent trafficking should include public health promotion strategies aimed at providing information on reproductive and sexual health, on infectious diseases, mental health, or health risks associated with migration including legal rights to health services in other countries.[19] As regards traffickers, law enforcement must prosecute and strictly punish traffickers, fight corruption, and put efforts to successfully identify changing trafficking routes, using the internationally established common definition of trafficking in human beings. Special training to better identify the trafficking victims should be provided to law enforcement personnel so the victims of trafficking would be encouraged to address the appropriate institutions. It also concerns the better understanding of trafficking flows and trends leading to better understanding of magnitude and nature of the problem so that effective policy responses could be developed. Addressing the demand side requires development of awareness raising campaigns in the destination countries in order to put the problem for public discussion. Furthermore, persons claiming sexual services with minors should be prosecuted as well as indirect accomplices (covered model agencies, massage agencies etc.) cooperating with traffickers. Diplomatic Immunity should be suspended in case of implication in human trafficking or abuse of authority. The Member States should also review their Visa policies in order to prevent and reduce abuse and provide protection against exploitation.

It is undeniable that trafficking for sexual exploitation is directly linked to the prostitution. From country to country the governmental policies on prostitution differ from abolitionism, new abolitionist to prohibitionism and regulationism; and although new study on National Legislation on Prostitution and the Trafficking in Women and Children[20] suggests that while the models of new abolitionism and regulationism seem to increase the number of trafficking victims as compared to the model of prohibitionism, the final evaluation of the legislative models on prostitution in the European Union in terms of their impact on the number of victims should be based on more reliable and comparable statistics as well as on the broader set of data referred to other factors.

Finally, there is no simple solution to human trafficking. It is a global problem and solving it requires global partnership. Taking the Millennium Development Goal as a road map, eliminating root causes of trafficking is not only about eradicating poverty, creating conditions for education and employment, solving health problems or ensuring environmental sustainability; these goals cannot be achieved unless gender equality and empowerment of women is worked on. It is essential to understand the importance of promoting gender equality in all the international, national and local policies designed to prevent and combat the phenomenon of trafficking.

16.11.2005

STANOVISKO Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

pre Výbor pre práva žien a rovnosť pohlaví

o stratégiách prevencie obchodovania so ženami a deťmi, ktoré sú vystavené sexuálnemu zneužívaniu

(2004/2216(INI))

Navrhovateľka: Inger Segelström

NÁVRHY

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci vyzýva Výbor pre práva žien a rovnosť pohlaví, aby ako gestorský výbor začlenil do svojho návrhu uznesenia tieto návrhy:

A.       pripomínajúc, že, ako uviedol predseda Rady v Európskom parlamente dňa 23. júna 2005, každoročne sa 600 000 až 800 000 ľudí na celom svete stane obeťou obchodovania; keďže každoročne je vyše 100 000 žien obeťami obchodovania v Európskej únii;

B.        vzhľadom na to, že na dosiahnutie nulovej tolerancie v súvislosti s obchodovaním s ľuďmi by Únia mala stanoviť niektoré viditeľné a presvedčivé ciele, ako napr. znížiť v priebehu nasledujúcich 10 rokov počet obetí obchodovania na polovicu; keďže prvoradým cieľom by samozrejme malo byť čo najrýchlejšie a úplné odstránenie tejto formy veľmi závažnej trestnej činnosti a hrubého porušovania ľudských práv;

C.       pripomínajúc, že napriek Zmluvám o EÚ, početným legislatívnym opatreniam, ktoré sa už prijali, a politickým vyhláseniam, ako napríklad Bruselskej deklarácii z roku 2002, ktoré všetky ako politickú prioritu zdôrazňujú boj proti obchodovaniu s ľuďmi, najmä so ženami a deťmi, v skutočnosti nedošlo k žiadnemu viditeľnému zlepšeniu; keďže na druhej strane je obchodovanie s ľuďmi v porovnaní s ďalšími druhmi organizovanej kriminality najrýchlejšie sa rozvíjajúcou trestnou činnosťou;

1.        Vyjadruje poľutovanie nad:

a)   nedostatkom spoľahlivých údajov o obchodovaní s ľuďmi v Európe a skutočnosťou, že ani Komisia ani Europol ani žiadny iný orgán EÚ nebol schopný uverejniť presné čísla o rozsahu obchodovania s ľuďmi[21] v celej EÚ a vyjadruje poľutovanie najmä nad nedostatkom údajov o zraniteľnejších skupinách, ako sú ženy a deti, a nad neprijatím účinných opatrení na riešenie tohto problému,

b)   pretrvávajúcimi ťažkosťami medzi členskými štátmi a európskymi inštitúciami v súvislosti s ratifikáciou medzinárodných zmlúv a dohovorov a ich zavádzaním do praxe[22],

c)   nedostatočným prínosom existujúcich agentúr a organizácií na európskej úrovni, najmä čo sa týka obmedzenej výmeny informácií medzi členskými štátmi a Europolom, ktorý je podľa článku 2 ods. 2 Dohovoru o Europole[23], Zmluvy o EÚ, záverov predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady v Tampere a Haagskeho programu hlavným európskym nástrojom boja proti obchodovaniu s ľuďmi; ďalej vyjadruje poľutovanie nad tým, že medzi množstvom analýz o špecifických druhoch zločinu, ktoré Europol vypracoval, sa iba jeden analytický dokument vzťahuje na túto oblasť,

d)   skutočnosťou, že neexistuje analýza dopytu po prostitúcii v členských štátoch ako možnej motivácie nezákonného obchodovania s ľuďmi.

2.        Domnieva sa, že:

a)   činnosť členských štátov by mala byť v súlade s ich politickými vyhláseniami a že členské štáty by mali účinnejšie uplatňovať príslušné právne predpisy Spoločenstva, najmä zlepšením funkčnej spolupráce a výmenou dôležitých informácií medzi sebou a s Europolom a Eurojustom,

b)   Komisia by mala predložiť novú legislatívnu iniciatívu, aby sa zosúladili rôzne prístupy členských štátov k právnym predpisom, ktoré sa týkajú kupovania sexuálnych služieb alebo jeho kupovania vo všeobecnosti a najmä kriminalizácie kupovania sexuálnych služieb prostitútok z prinútenia; domnieva sa, že takáto iniciatíva by doplnila súčasné právne ustanovenia rámcového rozhodnutia 2002/629/JHA a rámcového rozhodnutia 2004/68/JHA,

c)   je potrebné vytvoriť užšiu a efektívnejšiu spoluprácu medzi Úniou a ďalšími medzinárodnými organizáciami, najmä Radou Európy, s cieľom zjednotiť snahy o riešenie tohto problému,

d)   Komisia by mala uskutočniť komplexnú štúdiu o vplyve právnych predpisov jednotlivých členských štátov v oblasti prostitúcie na počet obetí obchodovania s ľuďmi,

e)   Komisia a členské štáty by mali primerane reagovať na skutočnosť, že sa nové technológie, najmä internetové stránky a textové správy z mobilných telefónov, využívajú na šírenie nezákonných informácií o dostupnosti detí poskytujúcich sexuálne služby a o dopyte po nich.

3.        Pokiaľ ide o deti:

a)   žiada Komisiu, aby predložila primerané legislatívne návrhy na opatrenia, ktoré treba v Európe uskutočniť v rámci boja proti detskej prostitúcii a obchodovaniu s ľudskými orgánmi a tkanivom; poznamenáva, že hoci právne predpisy o boji proti nelegálnemu obchodovaniu, schválené v prvom a treťom pilieri, obsahujú osobitné ustanovenia o ochrane detí, deti sú stále ohrozené, predovšetkým v súvislosti so sexuálnym zneužívaním,

b)   žiada členské štáty a Spoločenstvo, aby ratifikovali Opčný protokol k Dohovoru OSN o právach dieťaťa o obchodovaní s deťmi, detskej prostitúcii a detskej pornografii z 25. mája 2000, ktorý ide ďalej ako Palermský protokol, pretože zahrnuje aj trestné činy, ktoré nie sú nadnárodnej povahy a do ktorých nie sú zapojené zločinecké organizácie, navyše sa vzťahuje aj na prenos ľudských orgánov a nelegálnu adopciu.

4.        Pokiaľ ide o finančnú pomoc Únie:

zdôrazňuje potrebu podstatného zvýšenia prostriedkov v tejto oblasti a osobitne navrhuje, aby sa program Daphne II (2007 - 2013) viac zameral na mimoriadne naliehavé prípady, ktoré vznikajú v praxi, a na situáciu v jednotlivých členských štátoch;

vyzýva:

a)   Radu a Komisiu, aby do svojho politického dialógu s tretími krajinami systematicky zahrnuli problematiku obchodovania so ženami a s deťmi a - ak nenastane zlepšenie alebo tretia krajina jasne nepreukáže politickú vôľu v súvislosti s prijatím primeraných opatrení - prijali vhodné opatrenia podobné tým, ktoré sú uvedené v doložkách o ľudských právach a demokracii v rámci všetkých dohôd o spolupráci a asociačných dohôd s tretími krajinami,

b)   Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoje kontakty s podnikmi v oblasti hotelierstva a cestovného ruchu a vytvorili tak lepšiu spoluprácu vzhľadom na sociálnu zodpovednosť týchto podnikov a podnietili ich, aby prijali etický kódex, ktorý by sa týkal obchodovania s ľuďmi a prostitúcie, ak takýto kódex neexistuje; domnieva sa, že príklady dobrých etických kódexov by sa mali zdôrazniť a zaznamenať,

c)   Komisiu a členské štáty, aby prevzali zodpovednosť za ženy a deti, ktoré sa stali obeťami obchodovania s ľuďmi v rámci EÚ; domnieva sa, že takýmto ženám a deťom by sa mala poskytnúť podpora, aby sa na vlastnú žiadosť mohli vrátiť do svojej krajiny pôvodu alebo mohli začať nový život,

d)   členské štáty, aby zabezpečili, že zamestnanci ich konzulátov v krajinách pôvodu budú spolupracovať a vymieňať si skúsenosti a že títo zamestnanci absolvujú školenie, aby pri spracovávaní žiadostí o víza ľahšie rozpoznali prípady obchodovania s ľuďmi; zastáva názor, že takíto zamestnanci by mali byť tiež vyškolení na spoluprácu s príslušnými mimovládnymi organizáciami.

POSTUP

Názov	Stratégie prevencie obchodovania so ženami a deťmi, ktoré sú vystavené sexuálnemu zneužívaniu
Referenčné čísla	2004/2216(INI)
Gestorský výbor	FEMM
Výbor požiadaný o stanovisko   dátum oznámenia v pléne	LIBE 18.11.2004
Rozšírená spolupráca – dátum oznámenia v pléne
Navrhovateľka   dátum menovania	Inger Segelström 21.2.2005
Predchádzajúci navrhovateľ
Prerokovanie vo výbore	13.10.2005		14.11.2005
Dátum prijatia	14.11.2005
Výsledok záverečného hlasovania	za: proti: zdržal(i) sa:	18 10 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Alexander Nuno Alvaro, Edit Bauer, Johannes Blokland, Kathalijne Maria Buitenweg, Michael Cashman, Jean-Marie Cavada, Charlotte Cederschiöld, Carlos Coelho, Fausto Correia, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Rosa Díez González, Antoine Duquesne, Wolfgang Kreissl-Dörfler, Barbara Kudrycka, Stavros Lambrinidis, Edith Mastenbroek, Hartmut Nassauer, Martine Roure, Inger Segelström, Ioannis Varvitsiotis, Stefano Zappalà, Tatjana Ždanoka
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Panayiotis Demetriou, Maria da Assunção Esteves, Ignasi Guardans Cambó, Sophia in 't Veld, Jean Lambert, Siiri Oviir, Marie-Line Reynaud
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní
Poznámky (k dispozícii iba v jednom jazyku)

POSTUP

Názov

Stratégie na prevenciu obchodovania so ženami a deťmi, ktoré sú zraniteľné v zmysle sexuálneho zneužívania

Referenčné čísla

2004/2216(INI)

Základ v rokovacom poriadku

článok 45

Gestorský výbor   dátum oznámenia v pléne

FEMM 18.11.2004

Výbor požiadaný o stanovisko   dátum oznámenia v pléne

LIBE 18.11.2004

Bez predloženia stanoviska   dátum rozhodnutia

Rozšírená spolupráca   dátum oznámenia v pléne

nie

Spravodajca   dátum menovania

Christa Prets 16.12.2004

Predchádzajúci spravodajca

Prerokovanie vo výbore

20.6.2005

4.10.2005

24.11.2005

Dátum prijatia

24.11.2005

Výsledok záverečného hlasovania

za: proti: zdržal(-i) sa:

27 0 0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Edit Bauer, Emine Bozkurt, Edite Estrela, Ilda Figueiredo, Věra Flasarová, Nicole Fontaine, Claire Gibault, Lissy Gröner, Zita Gurmai, Lívia Járóka, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Christa Prets, Marie-Line Reynaud, Eva-Britt Svensson, Britta Thomsen, Anna Záborská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Katerina Batzeli, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Anna Hedh, Mary Honeyball, Elisabeth Jeggle, Christa Klaß, Zita Pleštinská

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Mieczysław Edmund Janowski, Miroslav Mikolášik, Kathy Sinnott

Dátum predloženia - A6

14.12.2005

A6-0400/2005

• [1]  Ú. v. ES C 364, 18.2.2000
• [2]     http://www.un.org/Overview/rigths.html
• [3]  Ú. v. ES L 203, 1.8.2002, s. 1.
• [4]  Ú. v. EÚ L 13, 20.1.2004, s. 44.
• [5]  Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, s. 19
• [6]  Bulletin EÚ 6-2004
• [7]  Ú. v. ES L 34, 9.2.2000, s. 1.
• [8]  Organizácia Spojených národov, Pekingská deklarácia a Akčná platforma http://www.un.org/womenwatch/daw/beijing/platform/declar.htm
• [9]  Haagsky program, ktorý schválila Európska rada v novembri 2004.
• [10]  Ú. v. ES C 59, 23.2.2001, s. 307.
• [11]  Ú. v. ES C 191, 23.1.1999
• [12]  Napríklad CIREFI (Centrum pre informácie, diskusiu a výmenu v oblasti prekračovania hraníc a prisťahovalectva); zbierka údajov CIFERI obsahuje kategóriu cudzincov, ktorí dostali pomoc, ale v súčasnej dobe už nie je možné rozlíšiť, či išlo o obchodovanie s ľuďmi alebo nie, a tak je použiteľnosť zozbieraných údajov pomerne nízka.
• [13]  Ú. v. ES C 316, 27.11.1995.
• [14]  From Statement released in December 12 2000, Palermo Italy.
• [15]  Report of the Experts Group on Trafficking in Human Beings (European Commission, DG Justice, Freedom and Security, 2004)
• [16]  Trafficking in Persons Report, (Department of State, United States of America, 2005)
• [17]  Who is next victim? Vulnerability of young Romanian women to trafficking in human beings, (International Organization for Migration, 2003, p.61)
• [18]  Who is next victim? Vulnerability of young Romanian women to trafficking in human beings, (International Organization for Migration, 2003)
• [19]  The Health Risks and Consequences of Trafficking in Women and Adolescents: Findings from a European study, (London School of Hygiene and Tropical Medicine, 2003)
• [20]  Study on National Legislation on Prostitution and Trafficking in Women and Children, (Transcrime, 2005)
• [21]  Napríklad CIREFI (Centrum pre informácie, diskusiu a výmenu v oblasti prekračovania hraníc a prisťahovalectva); zbierka údajov CIFERI obsahuje kategóriu cudzincov, ktorí dostali pomoc, ale v súčasnej dobe už nie je možné rozlíšiť, či išlo o obchodovanie s ľuďmi alebo nie, a tak je použiteľnosť zozbieraných údajov pomerne nízka.
• [22]  Pozri neprijateľné odklady ratifikácie Palermských protokolov Spoločenstvom a dokonca nedávne rozpravy v dohovore Európskej rady o pripojení/vypustení doložiek o opatreniach proti obchodovaniu s ľuďmi.
• [23]  Ú. v. ES C 316, 27.11.1995.