SPRÁVA  o vplyve globalizácie na vnútorný trh

1.2.2006 - (2004/2225 (INI))

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
Spravodajkyňa: Edit Herczog

Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy

• 001-001 (PDF - 81 KB)
• 001-001 (DOC - 71 KB)

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vplyve globalizácie na vnútorný trh (2004/2225 (INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A6‑0021/2006),

A.  keďže globalizácia, definovaná ako „zvýšené celosvetové zabezpečovanie tovarov, služieb, práce a kapitálových tokov, posilnené informačnou revolúciou“, sa vníma ako zásadná výzva pre tradičné európske sociálne, kultúrne a hospodárske modely, modely rozhodovania a hospodársky systém, a najmä ako výzva pre vnútorný trh EÚ,

B.   keďže vývoj vnútorného trhu EÚ a svetového hospodárstva je úzko prepojený a keďže globalizácia vďaka technologickému pokroku a odstráneniu politických a technických prekážok obchodu uľahčuje medzinárodnú výmenu tovaru a služieb,

C.  keďže zo štatistických údajov vyplýva, že EÚ ako celok v posledných rokoch čelila výzvam v súvislosti s udržaním svojho vedúceho postavenia v kľúčových oblastiach, ako sú hospodársky rast, fungovanie trhu práce, výskum a inovácie, ako sa uvádza v strednodobom hodnotení lisabonskej stratégie[1],

D.  keďže cieľom lisabonskej stratégie, ako to potvrdzuje strednodobé hodnotenie, je vybudovať konkurencieschopnú Európu v globálnom prostredí; keďže ústredným cieľom lisabonskej stratégie je vybudovať do roku 2010 najdynamickejšiu a najkonkurencieschopnejšiu znalostnú ekonomiku s väčším počtom a lepšími pracovnými miestami, vyššími cieľmi v oblasti životného prostredia a posilnenou sociálnou súdržnosťou,

E.   keďže celosvetovú hospodársku súťaž ovplyvnil príchod veľkých, rýchlo rastúcich ekonomík, najmä z Ázie, ktoré sú konkurentmi vo výrobe a obchodovaní s tovarmi a vo zvýšenej miere so službami, čo môže mať nepredvídané dôsledky v rámci EÚ, najmä v súvislosti s ohrozením práv stanovených v acquis communautaire,

F.   keďže globalizácia by sa nemala považovať výlučne za negatívny prvok vedúci k sociálnemu rozdrobeniu, ale skôr za rámec poskytujúci na jednej strane nové príležitosti vo forme prístupu na celosvetový trh, no na druhej strane predstavujúci hrozbu vo forme závislosti EÚ od vývoja celosvetového hospodárstva, preto by malo politické usmerňovanie podporovať pozitívne a eliminovať negatívne vplyvy na vnútorný trh,

G.  keďže rýchla mnohostranná liberalizácia obchodu s tretími krajinami s nízkymi pracovnými a environmentálnymi normami predstavuje značnú výzvu pre konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva a vyžaduje obrovské prispôsobenie európskych hospodárskych a sociálnych modelov,

H.  keďže EÚ na to, aby mohla dosiahnuť potenciálne prínosy z globalizácie, sa musí prispôsobiť globálnym hospodárskym zmenám; pokročiť v silných oblastiach svojho hospodárstva, ako napríklad v sektore stredne náročných a vysoko náročných technológií; zaoberať sa svojimi slabými stránkami, aké má napríklad v oblasti vysoko náročných technológií vrátane informačno-komunikačných technológií a biotechnológií; a rozvinúť nové oblasti komparatívnych výhod;

I.    keďže realizácia znalostnej ekonomiky nie je možná bez náležitej stratégie a vyhovujúceho financovania,

J.    keďže EÚ, ktorá sa z pätnástich členských štátov čoskoro pravdepodobne rozrastie na dvadsaťsedem, prípadne viac členských štátov, musí formulovať stratégiu riešenia týchto výziev prostredníctvom väčšej flexibility a globálnej orientácie vnútorného trhu a zároveň nachádzať spôsoby zabezpečenia rastu, pracovných príležitostí a sociálnej spravodlivosti pri súčasnom zachovaní našich hodnôt a sociálneho modelu, aby tak reagovala na výzvy globalizácie na základe skúsenosti z budovania jednotného trhu,

K.  keďže súčasťou takejto stratégie musí byť výzva na jednoznačnú politickú účasť na dotvorení vnútorného trhu ako najväčšieho prínosu EÚ, ktorý zmaximalizuje pozitíva globalizácie; keďže reformné úsilie zamerané na zníženie regulačných zaťažení musí zohľadňovať signály strednodobého hodnotenia lisabonskej stratégie, ako je to naznačené vo vyššie uvedených oznámeniach Komisie a v oznámení o lepšej právnej úprave[2],

L.   keďže EÚ chce dosiahnuť svoje vlastné ciele, vyrovnať sa s vlastnými osobitnými výzvami, pričom chce zachovať svoje historické a sociálne hodnoty a nevzdať sa vysokých noriem, ktoré utvárajú európsky životný štýl (aspekty ako sociálne zabezpečenie, solidarita, environmentálne normy), ale zároveň je pripravená vyvinúť úsilie na to, aby tieto hodnoty boli uznané za celosvetové normy,

M.  keďže sa rozšírili možnosti a záväzky EÚ v súvislosti s krajinami tretieho sveta,

N.  keďže solidarita, rešpektovanie ľudských práv, ekologické a sociálne normy, trvalo udržateľný rozvoj a spoločná zodpovednosť za riešenie chudoby v rozvojových krajinách sú kľúčovými hodnotami Európskej únie;

1.   víta nedávnu európsku diskusiu o výzvach, ktoré predstavuje globalizácia pre vnútorný trh a poukazuje na to, že dôležitosť tejto otázky zdôraznili hlavy štátov a vlád členských štátov Európskej únie na svojom neformálnom samite v Hampton Court dňa 27. októbra 2005;

2.   zdôrazňuje význam dotvorenia vnútorného trhu (financie, práca, služby) v súlade so základnými zásadami a slobodami stanovenými v Zmluvách;

3.   upozorňuje na obavy, ktoré vyjadrila Komisia vo svojom oznámení o európskych hodnotách v globalizovanom svete[3] v súvislosti s vplyvom globalizácie na európskych pracovníkov;

4.   vyzýva Komisiu, aby dozerala na konkurencieschopnosť priemyslu EÚ ako celku, vypracovala skutočnú priemyselnú politiku EÚ a začala proces preskúmania v sektoroch obzvlášť ovplyvnených globalizáciou;

5.   vyzýva Komisiu, aby sledovala náznaky protekcionizmu v členských štátoch a aby o nich pravidelne podávala správy Parlamentu;

6.   uznáva potrebu vytvoriť zdravé a stimulujúce prostredie pre malých a stredných podnikateľov a posilniť ich pozíciu a prístup k inováciám a finančným nástrojom;

7.   ďalej zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby významné subjekty na európskom trhu získali dostatočnú podporu a príležitosti na vnútornom trhu, a tak sa mohli stať významnými účastníkmi svetového trhu;

8.   dodáva, že vnútorný trh musí byť dostatočne atraktívny na to, aby bol najlepšou voľbou pre svetové spoločnosti a investorov;

9.   je presvedčený, že plnenie lisabonskej stratégie si vyžaduje primeranú a nepretržitú pozornosť, najmä v podobe ročných správ hodnotiacich pokrok dosiahnutý od strednodobého hodnotenia;

10. zastáva názor, že lisabonská stratégia ako všeobecný hospodársky plán možno nie je dostatočnou odpoveďou na globalizáciu a požaduje ďalšie akčné línie, ktoré možno vypracovať špeciálne s cieľom stlmiť negatívne účinky globalizácie a napomôcť využitie jej pozitívnych účinkov (napríklad Fond prispôsobenia sa globalizácii);

11. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali úspešné stratégie na ochranu európskych hodnôt v konkurenčnom globálnom prostredí a aby tieto hodnoty uplatňovali pri vytváraní globálnych politík;

12. vyzýva Radu a členské štáty, aby zachovali a rozvíjali európsku tradíciu vysokej kvality a aby ako prioritnú úlohu zabezpečili vybudovanie vzdelávacieho systému na vysokej úrovni, ktorý by bol sprevádzaný primeraným finančným základom pre výskum, vývoj a inovácie;

13. uznáva potrebu spoločného systému riadenia poznatkov s účinnými nástrojmi ochrany poznatkov a potrebu účinného programu na premenu inovácií na investície a hospodársku hodnotu;

14. zdôrazňuje, že v tejto súvislosti sa musia chrániť práva priemyselného vlastníctva, okrem iného prostredníctvom vytvárania integrovaných a účinných patentových schém, spolu s účinnými právnymi úpravami a kontrolami falšovania, aby sa tak chránili európske hospodárske záujmy;

15. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pokračovali v programe Lepšia právna úprava na úrovni EÚ aj na národnej úrovni a aby podávali Parlamentu správy o dosiahnutom pokroku;

16. zdôrazňuje význam rýchlejšieho a účinnejšieho riešenia sporov v rámci vnútorného trhu;

17. vyzýva členské štáty, aby urýchlili transpozíciu pravidiel vnútorného trhu;

18. zaväzuje sa vypracovať účinný a pravidelný postup ex post hodnotenia vplyvu s cieľom vyhodnotiť účinky a implementáciu hospodárskych právnych úprav a právnych úprav pre vnútorný trh, a vyzýva Komisiu, aby urobila to isté;

19. vyzýva Komisiu, aby pokračovala v celosvetovom dialógu o regulácii a aby Parlament informovala o jeho smerovaní;

20. požaduje analýzu netrhových faktorov hospodárstva EÚ, ktoré súvisia s výzvami globalizácie v rámci EÚ (napríklad demografická výzva) a v celosvetovom meradle (napríklad zodpovednosť voči krajinám tretieho sveta);

21. v tomto úsilí vyzýva všetkých politických činiteľov EÚ a členských štátov na zodpovednú spoluprácu s cieľom uskutočniť európske ambície vysokej kvality;

22. považuje uplatňovanie jasných pravidiel na označovanie tovaru a dodržiavanie označovania pôvodu za prostriedok, ktorý zaručí ochranu európskeho tovaru a európskych hodnôt;

23. vyzýva Komisiu, aby preferenčný prístup na trh EÚ rozšírila iba v prípade tých tretích krajín, ktoré ratifikovali a riadne uplatňujú základné medzinárodné normy v oblasti práce a životného prostredia, a poskytla ďalší preferenčný prístup na trh krajinám, ktoré prijali právne predpisy v oblasti sociálnej ochrany a ochrany životného prostredia a ktoré rešpektujú kultúrnu rôznorodosť;

24. poukazuje na to, že vytvorenie vnútorného trhu so službami je dôležité na dosiahnutie cieľov lisabonskej stratégie, a teda na zvýšenie konkurencieschopnosti Európskej únie na svetovom trhu;

25. chváli tie členské štáty, ktoré otvorili svoje pracovné trhy obyvateľom nových členských štátov, a tým významne prispeli k mobilnejšiemu a konkurenčnejšiemu vnútornému trhu v oblasti zamestnanosti; nalieha na tie členské štáty, ktoré v tomto ohľade stále zachovávajú obmedzenia, aby odstránili existujúce prekážky voľnému pohybu pracovníkov;

26. vyzýva Komisiu, aby vykonala hodnotenie vplyvu ďalšieho viacstranného otvorenia trhu v oblasti poľnohospodárstva, priemyselnej výroby a služieb na vnútorný trh a informovala o tomto hodnotení širokú škálu zúčastnených strán predtým, ako sformuluje svoju stratégiu obchodných rokovaní v rámci medzinárodných obchodných rokovaní;

27. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam členských štátov.

• [1]  KOM(2005)0024 Oznámenie jarnej Európskej rade: Spoločne pracujeme na hospodárskom raste a zamestnanosti - Nový začiatok lisabonskej stratégie; KOM(2005)0330 Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu: Spoločné akcie pre rast a zamestnanosť: Lisabonský program Spoločenstva
• [2]  KOM(2005)0097 Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu: Lepšia právna úprava pre rast a zamestnanosť v Európskej únii.
• [3]  KOM(2005)0525.

STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod (27.1.2006)

pre Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa

k vplyvu globalizácie na vnútorný trh
(2004/2225(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Helmuth Markov

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod žiada Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, aby ako gestorský výbor zaradil do svojho návrhu uznesenia tieto návrhy:

1.  víta nedávnu európsku diskusiu o výzvach, ktoré predstavuje globalizácia pre vnútorný trh, a poukazuje na to, že dôležitosť tejto otázky zdôraznili hlavy štátov a vlád členských štátov Európskej únie na svojom neformálnom samite v Hampton Court dňa 27. októbra 2005;

2.  upozorňuje na obavy, ktoré vyjadrila Komisia vo svojom oznámení o európskych hodnotách v globalizovanom svete[1] v súvislosti s vplyvom globalizácie na európskych pracovníkov; víta podnet Komisie zriadiť Fond prispôsobovania sa globalizácii a požaduje pridelenie vysokej sumy prostriedkov pre tento podnet;

3.  poznamenáva, že napriek obavám v súvislosti s negatívnym vplyvom globalizácie na hospodárstvo EÚ si EÚ zachovala svoju vedúcu pozíciu v globálnom obchode a že spoločnosti z členských štátov EÚ investujú prevažne na trhoch EÚ a USA, napriek objaveniu sa nových zahraničných hráčov, akými sú Čína, India a Brazília;

4.  poznamenáva, že EÚ a členské štáty musia venovať značnú pozornosť neustálemu vzdelávaniu svojich občanov, aby zabezpečili zvýšenú účasť pracovnej sily v sektore s pridanou hodnotou v nastupujúcej globálnej ekonomike;

5.  poznamenáva, že rýchla mnohostranná liberalizácia obchodu s tretími krajinami s nízkymi pracovnými a environmentálnymi normami predstavuje značnú výzvu pre konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva a vyžaduje obrovské prispôsobenie európskych hospodárskych a sociálnych modelov;

6.  poznamenáva, že k tomu, aby EÚ mohla dosiahnuť potenciálne prínosy z globalizácie, sa musí prispôsobiť globálnym hospodárskym zmenám; pokročiť v silných oblastiach svojho hospodárstva, ako napríklad v sektore stredne náročných a vysoko náročných technológií; zaoberať sa svojimi slabými stránkami, aké má napríklad v oblasti vysoko náročných technológií vrátane informačno-komunikačných technológií a biotechnológií; a rozvinúť nové oblasti komparatívnych výhod;

7.  domnieva sa, že je potrebné vypracovať vhodné politiky na zachovanie našich sociálnych systémov a predchádzanie možným sociálnym nerovnostiam, ktoré by mohli byť výsledkom globalizácie;

8.  považuje uplatňovanie jasných pravidiel na označovanie tovaru a dodržiavanie označovania pôvodu za prostriedok, ktorý zaručí ochranu európskeho tovaru a európskych hodnôt;

9.  vyzýva Komisiu, aby preferenčný prístup na trh EÚ rozšírila iba v prípade tých tretích krajín, ktoré ratifikovali a riadne uplatňujú základné medzinárodné normy v oblasti práce a životného prostredia, a poskytla ďalší preferenčný prístup na trh krajinám, ktoré prijali právne predpisy v oblasti sociálnej ochrany a ochrany životného prostredia a ktoré rešpektujú kultúrnu rôznorodosť;

10. je si vedomý toho, že v súčasnosti 65 % iniciatív týkajúcich sa otvorenia trhu predstavujú jednostranné iniciatívy (štátov a združení štátov), po ktorých nasledujú mnohostranné iniciatívy, ako napríklad zo strany WTO (25 %) a bilaterálne iniciatívy (10 %);

11. poukazuje na skutočnosť, že pokrok v oblasti harmonizácie sociálnej a daňovej politiky na európskej úrovni by mohol znížiť odpor voči dobudovaniu vnútorného trhu so službami;

12. poukazuje na to, že vytvorenie vnútorného trhu služieb je dôležité na dosiahnutie cieľov lisabonskej stratégie, a teda na zvýšenie konkurencieschopnosti Európskej únie na svetovom trhu;

13. chváli tie členské štáty, ktoré otvorili svoje pracovné trhy obyvateľom nových členských štátov, a tým významne prispeli k mobilnejšiemu a konkurenčnejšiemu vnútornému trhu zamestnanosti; nalieha na tie členské štáty, ktoré v tomto ohľade stále zachovávajú obmedzenia, aby odstránili existujúce prekážky voľnému pohybu pracovníkov;

14. vyzýva Komisiu, aby vykonala hodnotenie vplyvu ďalšieho viacstranného otvorenia trhu v oblasti poľnohospodárstva, priemyselnej výroby a služieb na vnútorný trh a informovala o tomto hodnotení širokú škálu zúčastnených strán predtým, ako sformuluje svoju stratégiu obchodných rokovaní v rámci medzinárodných obchodných rokovaní.

POSTUP

Názov	Vplyv globalizácie na vnútorný trh
Číslo postupu	2004/2225(INI)
Gestorský výbor	IMCO
Stanovisko   dátum oznámenia na schôdzi	INTA 18.11.2004
Rozšírená spolupráca – dátum oznámenia na schôdzi	Nie
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko   dátum menovania	Helmuth Markov 17.1.2005
Predchádzajúci spravodajca
Prerokovanie vo výbore	14.3.2005		29.8.2005	23.11.2005
Dátum prijatia	24.1.2006
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	28 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jean-Pierre Audy, Enrique Barón Crespo, Jean-Louis Bourlanges, Daniel Caspary, Christofer Fjellner, Béla Glattfelder, Jacky Henin, Syed Kamall, Sajjad Karim, Caroline Lucas, Erika Mann, Helmuth Markov, David Martin, Javier Moreno Sánchez, Georgios Papastamkos, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Bogusław Rogalski, Tokia Saïfi, Robert Sturdy, Johan Van Hecke, Daniel Varela Suanzes-Carpegna, Zbigniew Zaleski
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Margrietus van den Berg, Elisa Ferreira, Robert Goebbels, Antolín Sánchez Presedo
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Seán Ó Neachtain, Carl Schlyter
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)	…

• [1]  KOM(2005) 0525

POSTUP

Názov	Vplyv globalizácie na vnútorný trh
Číslo postupu	2004/2225(INI)
Základ v rokovacom poriadku	článok 45
Gestorský výbor	IMCO
Výbory požiadané o stanovisko         dátum oznámenia na schôdzi	INTA 18.11.2004		EMPL 18.11.2004					ENVI 18.11.2004
Bez predloženia stanoviska dátum rozhodnutia	EMPL 24.5.2005		ENVI 30.11.2004
Spravodajkyňa   dátum menovania	Edit Herczog 30..11.2004
Prerokovanie vo výbore	21.11.2005	12.12.2005			30.1.2006
Dátum prijatia	30.1.2006
Výsledok záverečného hlasovania	+: -: 0:			23 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Charlotte Cederschiöld, Mia De Vits, Evelyne Gebhardt, Małgorzata Handzlik, Malcolm Harbour, Edit Herczog, Pierre Jonckheer, Lasse Lehtinen, Arlene McCarthy, Toine Manders, Manuel Medina Ortega, Bill Newton Dunn, Zita Pleštinská, Giovanni Rivera, Zuzana Roithová, Heide Rühle, Andreas Schwab, Marianne Thyssen, Barbara Weiler
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Joel Hasse Ferreira, Guntars Krasts, Cecilia Malmström, Maria Matsouka, Hartmut Nassaue, SIeke van den Burgr
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní
Dátum predloženia - A6	1.2.2006					A6-0021/2006