SPRÁVA o strategickom dokumente Komisie o rozširovaní na rok 2005

1. 2. 2006 - (2005/2206(INI))

Výbor pre zahraničné veci
Spravodajca: Elmar Brok


Postup : 2005/2206(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A6-0025/2006

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o strategickom dokumente Komisie o rozširovaní na rok 2005

(2005/2206(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na strategický dokument Komisie o rozširovaní na rok 2005 (KOM(2005)0561),

–   so zreteľom na návrh Komisie na rozhodnutie Rady o zásadách, prioritách a podmienkach obsiahnutých v Prístupovom partnerstve s Chorvátskom (KOM(2005)0556),

   so zreteľom na návrh Komisie na rozhodnutie Rady o zásadách, prioritách a podmienkach obsiahnutých v Prístupovom partnerstve s Tureckom (KOM(2005)0559),

–   so zreteľom na stanovisko Komisie k žiadosti bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko o členstvo v Európskej únii (KOM(2005)0562) a s tým súvisiaci návrh Komisie na rozhodnutie Rady o zásadách, prioritách a podmienkach obsiahnutých v Európskom partnerstve s bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko (KOM(2005)0557),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade o pokroku, ktorý dosiahla Bosna a Hercegovina pri uplatňovaní priorít určených v „realizačnej štúdii o pripravenosti Bosny a Hercegoviny na rokovania o stabilizačnej a asociačnej dohode s Európskou úniou (KOM(2003) 692 konečné znenie)“ (KOM(2005)0529),

–   so zreteľom na správu Komisie o pokroku týkajúcu sa Albánska (SEC(2005)1421), Kosova (SEC(2005)1423), Bosny a Hercegoviny (SEC(2005)1422), Srbska a Čiernej Hory (SEC(2005)1428), Turecka (SEC(2005)1426) a Chorvátska (SEC(2005)1424),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 28. septembra 2005 o začatí rokovaní s Tureckom[1],

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A6‑0025/2005),

1.  víta skutočnosť, že strategický dokument Komisie propaguje Úniu orientovanú smerom von, ktorá sa naďalej prezentuje ako zodpovedný partner susedných krajín, ktorý sa zaviazal podporovať stabilné demokracie a prosperujúce ekonomiky;

2.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby úzko spolupracovali pri vytváraní komunikačnej stratégie a reagovali na oprávnené obavy európskej verejnosti v súvislosti s rozšírením a integráciou;

3.  s uspokojením konštatuje, že stratégia rozšírenia Európskej únie bola podnetom, ktorý bezpochyby prispel k začatiu reforiem v Turecku, Chorvátsku a v krajinách západného Balkánu;

4.  schvaľuje a podporuje dôraz, ktorý Komisia kladie na spravodlivú a dôkladnú podmienenosť, ktorou Komisia stanoví jasné a objektívne požiadavky pre každú fázu prístupového procesu a umožní pokračovanie rokovaní len v prípade, že sa v plnej miere uspokojí so splnením všetkých závažných podmienok; opätovne pripomína, že pokrok každej kandidátskej krajiny bude závisieť od vlastných zásluh konkrétnej krajiny;

5.  pripomína, že absorpčná kapacita Únie, ako bola stanovená na summite v Kodani v roku 1993, zostáva jednou z podmienok pre vstup nových krajín; je presvedčený, že definovanie povahy Európskej únie vrátane jej zemepisných hraníc má zásadný význam pre pochopenie koncepcie absorpčnej kapacity; žiada Komisiu, aby do 31. decembra 2006 predložila správu, v ktorej uvedie zásady tvoriace základ tejto koncepcie; vyzýva Komisiu, aby tento prvok zahrnula do celkového rokovacieho harmonogramu; žiada, aby jeho Výbor pre zahraničné veci spoločne s Výborom pre ústavné veci dostali povolenie vypracovať iniciatívnu správu o tejto otázke;

6.  zastáva názor, že patová situácia v procese ratifikácie ústavy bráni Únii v posilňovaní absorpčnej kapacity;

7.  pripomína Rade, že pred prijatím konečného rozhodnutia o vstupe akýchkoľvek nových členských štátov musí zabezpečiť dostupnosť primeraných rozpočtových prostriedkov, ktoré umožnia riadne financovanie politík Únie;

8.  opakovane žiada zvýšenie o 2,5 mld. EUR a prerozdelenie 1,2 mld. EUR v okruhu 4 (EÚ ako globálny partner) v porovnaní s príslušným návrhom Komisie, najmä pre predvstupový nástroj (IPA) a pre nástroj susedstva a partnerstva (ENPI);

9.  pripomína, že dlhodobá európska perspektíva zostáva cieľom , ktorý sa má sledovať na základe už uvedených kritérií a podmienok vrátane absorpčnej kapacity Únie, ako aj na základe záväzkov prijatých Úniou, pričom toto všetko musí byť súčasťou možného rokovacieho harmonogramu;

10. vyzýva preto Komisiu a Radu, aby v prípade, že táto perspektíva si bude vyžadovať širšie spektrum operačných možností, predložili pre všetky európske krajiny, ktoré v súčasnosti nemajú perspektívu členstva, návrhy na bližšie mnohostranné vzťahy s EÚ; zdôrazňuje, že záleží na jednotlivých krajinách s uznanou perspektívou členstva, či sa pripoja k tomuto mnohostrannému rámcu ako k prechodnému kroku k úplnému členstvu;

11. zastáva názor, že takáto možnosť voľby by zároveň ponúkla európsku perspektívu, ktorá je nevyhnutná na podporu mnohých vnútorných reforiem vyžadovaných v príslušných krajinách;

12. opätovne zdôrazňuje, že integračný proces EÚ nemožno viesť čisto technokratickými kritériami, ale vyžaduje si úplné odovzdanie sa zásadám slobody, demokracie, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd, a právneho štátu; súlad s týmito hodnotami bude považovať za rozhodujúci faktor pri hodnotení pripravenosti vstupu do Únie;

13. vyzýva členské štáty Európskej únie, aby dodržiavali svoje záväzky týkajúce sa možného vstupu daných krajín; poukazuje na to, že účinné uplatňovanie politickej podmienenosti závisí aj od dôvery v to, že Európska únia sa pevne pridŕža svojich rozhodnutí o perspektíve členstva v EÚ pre tieto štáty;

14. pripomína však kandidátskym a potenciálnym kandidátskym štátom, že je veľmi dôležité dôsledne uplatňovať a presadzovať právne predpisy, ktoré sa prijali s cieľom dosiahnuť súlad s právom ES; v tejto súvislosti je presvedčený, že nevyhnutnou podmienkou toho je skutočne nezávislý a riadne fungujúci systém verejnej správy a súdnictva, ktorý disponuje potrebnými logistickými zdrojmi a finančnými prostriedkami; vyzýva preto tieto krajiny, aby v tomto smere vykonali za pomoci Komisie konkrétne opatrenia;

15. zastáva názor, že kandidátske krajiny musia dokázať svoju schopnosť chrániť vonkajšie hranice Únie po pripojení sa k Schengenskej dohode;

16. opakuje potrebu podporovať regionálnu spoluprácu v závažných problémoch, ktoré postihujú krajiny západného Balkánu, ako je etnické a náboženské zmierenie, cezhraničná spolupráca a voľný pohyb osôb, boj proti organizovanému zločinu, uľahčovanie návratu utečencov, vytvorenie zóny voľného obchodu schopnej prilákať zahraničné investície, spoločné využívanie prírodných zdrojov a rozvoj integrovaných cezhraničných sietí; vyjadruje presvedčenie, že Komisia by sa na rôznych rokovacích fórach a prostredníctvom rozličných programov pomoci, ktoré má k dispozícii, mala aktívne snažiť o tento cieľ poskytovaním skutočných stimulov; pripomína v tejto súvislosti prínos Paktu stability a podporuje jeho snahu o presadzovanie väčšej účasti krajín západného Balkánu na procese regionálnej integrácie;

17. domnieva sa, že regionálny rozvoj a investičné programy, spoločné iniciatívy v oblasti vzdelávania a zamestnanosti, spoločné dopravné projekty a projekty cestovného ruchu by mali vyústiť do vytvorenia spoločných mechanizmov, ako napr. colná únia krajín západného Balkánu, a to oveľa skôr, ako všetky príslušné krajín vstúpia do EÚ;

18. vyzýva krajiny západného Balkánu, aby zabezpečili práva menšín a ich právo na návrat do miesta pôvodu;

19. víta nedávne podpísanie dohody medzi Chorvátskom, Bosnou a Hercegovinou a Srbskom a Čiernou Horou o návrate utečencov a majetkovom odškodnení ako dôležitý krok pri riešení problému približne troch miliónov utečencov a vnútorne presídlených osôb; nalieha na Európsku komisiu a členské štáty, aby ďalej neznižovali svoje príspevky na prestavbu obydlí a projekty trvalo udržateľného hospodárstva, a aby podmieňovali príspevky, pôžičky a investície vytváraním pracovných príležitostí pre navrátilcov, ak je to možné;

20. konštatuje, že aj napriek hospodárskemu rastu je nezamestnanosť na západnom Balkáne stále neprijateľne vysoká; vyzýva preto Komisiu, aby zaradila vytváranie pracovných príležitostí medzi svoje priority celkovej politiky týkajúcej sa tohto regiónu;

Turecko

21. vyjadruje presvedčenie, že demokratické a sekulárne Turecko by mohlo zohrávať konštruktívnu úlohu pri presadzovaní porozumenia medzi civilizáciami;

22. pripomína, že, hoci prebieha proces politickej transformácie Turecka, tempo zmien sa v roku 2005 spomalilo a realizácia reforiem zostáva naďalej nevyvážená; vyjadruje nádej, že začatie rokovaní bude podnetom na ďalšie nevyhnutné reformy, ktoré by Turecko malo vykonať, aby v plnej miere splnilo všetky politické a hospodárske kritériá; očakáva, že Komisia dôkladne a hĺbkovo preskúma konkrétny vývoj na mieste v súvislosti s účinným vykonávaním zákonných ustanovení, ktoré sa týkajú predovšetkým ľudských práv a základných slobôd, právneho štátu a demokracie;

23. nalieha na Turecko, aby odstránilo všetky existujúce legislatívne a praktické prekážky, ktoré by všetkým občanom Turecka bránili v plnej miere požívať základné práva a slobody, predovšetkým slobodu prejavu, náboženskú slobodu, kultúrne práva, práva menšín vo všeobecnosti a zvlášť práva ekumenického patriarchu, ako aj práva gréckej menšiny v Istanbule a na ostrovoch Imbros a Tenedos;

24. očakáva, že Turecko zabezpečí úplnú nezávislosť súdnictva a jeho riadne fungovanie, okamžite odstráni mučenie a nedôstojné zaobchádzanie a bude sa intenzívne snažiť o podporu práv žien a trestné stíhanie násilia páchaného na ženách; nalieha na Turecko, aby ženám, ktoré sú ohrozené násilím, poskytovalo útočisko;

25. víta pozitívne vyjadrenie premiéra Erdogana o potrebe vyriešenia kurdskej otázky demokratickými prostriedkami; odsudzuje zhoršenie súčasnej bezpečnostnej situácie na juhovýchode, najmä vystupňovanie násilia po obnovení teroristických útokov; pripomína všetkým zúčastneným stranám, že ďalšie provokácie alebo eskalácia násilia by nielen vážne postihli ľudí tohto regiónu, ale boli by aj prekážkou v procese rokovaní;

26. víta rozhodnutie súdu zastaviť trestné stíhanie voči Orhanovi Pamukovi, ale odsudzuje pokračovanie trestného stíhania ďalších za nenásilné vyjadrenie názoru; nalieha preto na turecké orgány, aby zrevidovali zákonné ustanovenia, ktoré súdnictvo niekedy uplatňuje pri trestnom stíhaní aj na základe nedávno prijatého trestného zákonníka a v niektorých prípadoch pri odsúdení jednotlivcov napriek tomu, že svoje názory vyjadrili nenásilným spôsobom;

27. vyjadruje poľutovanie nad jednostranným vyhlásením Turecka pri príležitosti podpísania dodatkového protokolu k Ankarskej dohode; pripomína Turecku, že uznanie všetkých členských štátov je nevyhnutnou súčasťou prístupového procesu;

28. vyzýva turecké orgány, aby v plnej miere vykonávali ustanovenia vychádzajúce z dohody o colnej únii a priorít Prístupového partnerstva bezodkladne odstránili všetky obmedzenia voľného pohybu tovaru, ktorými sú postihované okrem iného lode plaviace sa pod vlajkou Cyperskej republiky alebo lode plaviace sa do prístavov Turecka z prístavov Cyperskej republiky alebo cyperské lietadlá; vyzýva tureckú vládu, aby jasne vyhlásila, že toto vyhlásenie nie je súčasťou ratifikačného procesu vo Veľkom národnom zhromaždení Tureckej republiky, čím by Európskemu parlamentu umožnila ratifikovať dodatkový protokol;

29. vyzýva Radu, aby obnovila úsilie o dosiahnutie dohody o balíku finančnej pomoci a nariadeniach na uľahčenie obchodu v súvislosti so severnou časťou Cypru;

30. opätovne pripomína svoju pozíciu, že tie priority v Prístupovom partnerstve, ktoré sa týkajú politických kritérií, sa musia dosiahnuť v prvej fáze rokovaní; s uspokojením poznamenáva, že Komisia teraz tiež podporuje toto stanovisko vyhlásením, že tieto kritériá sa musia splniť do jedného až dvoch rokov; vyzýva Turecko, aby v čo najskoršom termíne predstavilo plán, ktorý by obsahoval harmonogram a konkrétne opatrenia na splnenie týchto termínov; nalieha na Komisiu a Radu, aby pokrok v rokovaniach podmienili včasným splnením týchto priorít;

31. očakáva, že Turecko nebude brániť uplatneniu dohody „Berlín plus“ s NATO;

Chorvátsko

32. víta rozhodnutie EÚ začať rokovania s Chorvátskom v októbri 2005 v dôsledku hodnotenia hlavnej prokurátorky Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY), že Chorvátsko teraz plne spolupracuje a vyjadruje pochvalu za doteraz dosiahnutý značný pokrok; nalieha na jeho orgány, aby pokračovali v uplatňovaní svojho reformného programu, pokračovali v úplnej spolupráci s ICTY a celkovo posilnili svoju administratívnu a súdnu kapacitu;

33. víta zatknutie generála Gotovinu španielskymi orgánmi; vyjadruje nádej, že týmto sa vyvinie ďalší tlak na Srbsko a Srbskú republiku, aby plne spolupracovali s Medzinárodným tribunálom pre vojnové zločiny v Juhoslávii (ICTY), a že tento súdny proces prispeje k otvorenej diskusii o vojnových udalostiach v bývalej Juhoslovanskej zväzovej republike, do ktorých bol zapojený generál Gotovina;

34. s potešením konštatuje, že Chorvátsko spĺňa nevyhnutné politické kritériá, avšak upozorňuje, že v oblasti reformy súdnictva čelí niekoľkým závažným problémom, predovšetkým v súvislosti s veľkým množstvom nevyriešených prípadov a s rozsudkami, ktoré dokazujú etnickú zaujatosť voči srbským obžalovaným v trestnom stíhaní vojnových zločinov; okrem toho zdôrazňuje, že je treba zvýšiť úsilie na obmedzenie korupcie, a že napriek existencii Ústavného zákona o národnostných menšinách je potrebné bezodkladne konať, aby sa ďalej zlepšila situácia Rómov;

35. uznáva, že sa dosiahol pokrok v oblasti regionálnej spolupráce v súvislosti so vzťahmi Chorvátska so susednými krajinami a s regionálnymi iniciatívami a víta nedávne rozhodnutie chorvátskej vlády poslať Parlamentu na ratifikáciu návrh Dohody o štátnych hraniciach medzi Chorvátskou republikou a Bosnou a Hercegovinou, ale domnieva sa, že je potrebné väčšie úsilie o vyriešenie pretrvávajúcich bilaterálnych otázok, najmä tých, ktoré sa týkajú hraníc a majetku; žiada Chorvátsko a Slovinsko, aby svoje bilaterálne problémy riešili v atmosfére dobrého susedstva a vzájomnej úcty;

36. zdôrazňuje, že je potrebné ďalej pracovať na vytváraní podmienok, ktoré podporia definitívny návrat utečencov v rámci sarajevskej deklarácie o návrate utečencov; v tejto súvislosti víta spoločnú iniciatívu misie OBSE v Chorvátsku, chorvátskej vlády, UNHCR a delegácie Európskeho spoločenstva v Chorvátsku začať kampaň na zvýšenie povedomia verejnosti v otázke návratu utečencov; verí, že iniciatívy zamerané na aktívnu podporu zmierenia medzi jednotlivými etnickými skupinami sú nevyhnutné pre budúcu stabilitu krajiny a celého regiónu;

37. víta skutočnosť, že Chorvátsko možno považovať za fungujúce trhové hospodárstvo, a že bude konkurencieschopné, pokiaľ bude pokračovať v uplatňovaní svojich reforiem; upriamuje pozornosť Chorvátska na zostávajúce slabosti, akými sú nadmerné zasahovanie štátu do hospodárstva, ako aj zložité pravidlá a nedostatky vo verejnej správe, ktoré brzdia rozvoj v súkromnom sektore a v oblasti priamych zahraničných investícií;

38. víta podpísanie memoranda o porozumení o vytvorení národného fondu, ktoré vytvára právny základ pre zavedenie decentralizovaného systému implementácie predvstupovej pomoci EÚ;

Bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko (BJRM)

39. schvaľuje odporúčanie Komisie udeliť Bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko štatút kandidátskej krajiny; považuje to za zaslúžené uznanie snáh, ktoré táto krajina vyvinula v súvislosti s plným uplatnením Ohridskej dohody a vytvorením stabilného, demokratického, multietnického štátu a spoločnosti, reformou súdnych a policajných štruktúr a vytvorením výkonného trhového hospodárstva;

40. domnieva sa, že treba venovať osobitnú pozornosť rozvoju ďalších stratégií posilňovania Ohridskej dohody a tým aj vytvorenia budúcej stability krajiny;

41. s uspokojením poukazuje na pokrok, ktorý Bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko dosiahla v dodržiavaní noriem a práva EÚ; je znepokojený oneskoreniami v oblastiach, akými sú voľný pohyb tovaru, zákon o duševnom vlastníctve, politika hospodárskej súťaže a finančná kontrola; pripája sa k výzve Komisie, ktorú adresovala orgánom Bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko, aby zintenzívnili úsilie pri vykonávaní právnych predpisov v niektorých kľúčových oblastiach vrátane spravodlivosti a vnútorných záležitostí a pri realizácii odporúčaní OBSE/ODHIR pred nasledujúcimi parlamentnými voľbami;

42. je presvedčený, že tempo prijatia acquis communautaire by malo zodpovedať rozvoju požadovaných kapacít v oblasti uplatňovania a vykonávania, aby sa nekompromitovala dôveryhodnosť právnych predpisov EÚ v očiach verejnosti; v tejto súvislosti vyjadruje pochvalu za zvýšenú spoluprácu medzi Chorvátskou republikou a Bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko s cieľom vymieňať si skúsenosti a odborné znalosti;

43. vyzýva Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, aby spoločne s Gréckom hľadali konštruktívnym a pružným spôsobom okamžité a obojstranne prijateľné riešenie stále otvoreného problému, ktorým je názov krajiny; zastáva názor, že otázka názvu republiky nie je prekážkou pre Macedónsko na ceste k jeho ďalšej integrácii do Európskeho spoločenstva;

Ostatné krajiny západného Balkánu

44. pripomína a v plnej miere podporuje závery európskeho summitu v Solúne v júni 2003, na ktorom hlavy štátov a vlád sveta opätovne prejavili odhodlanie plne a účinne podporovať európsku perspektívu členstva krajín západného Balkánu, ktoré sa stanú súčasťou EÚ, keď splnia stanovené kritériá;

45. je presvedčený, že stratégia európskej integrácie a s ňou súvisiaca perspektíva členstva v EÚ je zásadným podnetom na realizáciu reforiem, ktoré sú potrebné na vytvorenie trvalého mieru a stability na západnom Balkáne, v európskom regióne, ktorý bude čoskoro úplne obklopený členskými štátmi EÚ;

46. domnieva sa, že budúci vstup krajín západného Balkánu by mal byť chápaný ako ďalšia fáza pri opätovnom zjednocovaní Európy po studenej vojne;

47. upozorňuje, že predvstupová „cestovná mapa“ pre západný Balkán si vyžaduje podrobnejší a konkrétnejší, ako aj politickejší prístup založený na stimuloch a prispôsobený konkrétnym krajinám, ktorých spoločným znakom sú slabé ústredné inštitúcie, a ktorý umožňuje z dlhodobého hľadiska zachovať dynamiku reformy;

48. povzbudzuje Komisiu, aby pokračovala v presmerovávaní pomoci Spoločenstva v tomto regióne, a aby podporu EÚ zamerala na rozvoj účinnej štátnej správy a súdnictva, na vytvorenie moderných vzdelávacích systémov bez segregácie a napokon na podporu opatrení na sociálne a ekonomické začleňovanie navrátilcov; je presvedčený, že táto pomoc by sa mala zároveň použiť na vykonávanie takej vízovej politiky voči týmto krajinám, ktorá by bola viac orientovaná na budúcnosť zameraná na boj proti organizovanému zločinu, ktorá by však nebránila cezhraničným výmenám medzi podnikateľskými spoločenstvami, sociálnymi partnermi, akademickými pracovníkmi a študentmi;

49. konštatuje, že Albánsko je blízko k ukončeniu rokovaní o stabilizačnej a asociačnej dohode (SAD), čo svedčí o snahách, ktoré táto krajina vyvinula na splnenie európskych noriem, ale nalieha na politické orgány, aby uplatňovali prijaté právne normy a očakáva, že pred uzavretím týchto rokovaní dosiahnu hmatateľné výsledky v boji proti korupcii a v podpore slobodných nezávislých médií; vyzýva vládu a parlament, aby pred nadchádzajúcimi voľbami zmenili volebný zákon s cieľom zaručiť spravodlivé zastúpenie politických síl podporovaných albánskymi občanmi v Parlamente a predísť existujúcim praktikám taktického hlasovania;

50. nalieha na Komisiu, aby krajine pomohla ukončiť pretrvávajúce krvné pomsty, ktoré okrem iného bránia deťom v školskej dochádzke a iným vo výkone volebného práva;

51. víta rozhodnutie Rady pre všeobecné veci a vonkajšie vzťahy začať rokovania o SAD s Bosnou a Hercegovinou, ale nalieha na orgány Bosny a Hercegoviny s podporou Komisie a nastupujúceho vysokého predstaviteľa, aby revidovali ústavné opatrenia dohody z Daytonu ďalším upevňovaním inštitúcií na štátnej úrovni, a aby súčasne zaručili, že prevod kompetencií v sektoroch súdnictva, obrany a polície sprevádzajú primerané finančné prevody; zdôrazňuje, že takéto ústavné reformy sa musia snažiť o skĺbenie demokracie a účinnosti s reprezentatívnosťou a multietnickosťou; pripomína orgánom Bosny a Hercegoviny, že úplná spolupráca s ICTY zostáva základnou požiadavkou pre rokovania o SAD s Úniou;

52. v tejto súvislosti víta nedávne vyhlásenie vysokého predstaviteľa, že Bosna a Hercegovina konečne prekročila Dayton a rozhodne napreduje smerom k Európe; verí, že v tejto rozhodujúcej fáze by programy pomoci Spoločenstva a misie SZBP mali byť úzko koordinované; vyzýva preto Radu, aby vykonala príslušné kroky a zabezpečila, že Európska únia bude vyjadrovať jednotné stanovisko;

53. domnieva sa, že v rámci rokovaní na ukončenie SAD musí byť prioritou ďalšie zníženie potreby medzinárodnej intervencie do vlády Bosny a Hercegoviny; vyzýva Radu a Komisiu, aby starostlivo pripravili pôdu pre postupné ukončenie pôsobnosti úradu vysokého splnomocnenca;

54. rešpektuje prianie čiernohorských orgánov predložiť ľudovému hlasovaniu, v súlade s ústavnými ustanoveniami Srbska a Čiernej Hory a európskymi normami, otázku štatútu Čiernej Hory v štátnej únii; vyzýva orgány oboch republík, aby bez ohľadu na konečný výsledok úzko a konštruktívne spolupracovali v rámci rokovaní o stabilizačnej a asociačnej dohode, a aby prijali opatrenia, ktoré sa požadujú na dosiahnutie plnej hospodárskej integrácie ich vlastných trhov;

55. s potešením zaznamenáva významný pokrok, ktorý dosiahli belehradské orgány pri spolupráci s ICTY; pripomína im však, že je nevyhnutné zabezpečiť, aby politika vlády voči ICTY mala plnú podporu na všetkých úrovniach administratívy, polície, súdnictva a armády;

56. víta odporúčanie osobitného vyslanca generálneho tajomníka OSN, že rokovania o štatúte Kosova by sa mali začať okamžite; vyjadruje však znepokojenie nad skutočnosťou, že správa osobitného vyslanca označuje situáciu vo vzťahoch medzi etnikami, najmä v súvislosti so srbskou a rómskou menšinou, za zlú a vyzýva dočasné inštitúcie samosprávy, aby okamžite vykonali kroky k zmene tejto situácie;

57. podobne ako Komisia zdôrazňuje pokrok Kosova, ale zároveň aj mnohé nedostatky pri uplatňovaní noriem OSN;

58. pripomína, že ukončenie rokovaní o štatúte Kosova predpokladá úplné dodržiavanie všetkých noriem OSN a súhlasí s Radou, že riešením otázky štatútu môže byť len multietnické Kosovo, kde všetci občania môžu slobodne žiť, pracovať a cestovať, Kosovo, ktorého územná celistvosť je zaručená OSN a Európskou úniou; zastáva názor, že táto otázka by sa mala zvážiť v súvislosti s integráciou Kosova do EÚ a mali by prispieť k posilneniu mieru, bezpečnosti a stabilitu v regióne;

59. okrem toho je presvedčený, že rozhodnutie o konečnom štatúte by mal sprevádzať časový plán jeho plnenia s uvedením podmienok, aby sa zabránilo destabilizácii v oblasti;

60. vyzýva Európsku úniu a Komisiu, aby v úzkej spolupráci s Organizáciou spojených národov a všetkými členmi Kontaktnej skupiny hrala v rokovaniach o budúcom štatúte Kosova vedúcu úlohu; vyjadruje presvedčenie, že tieto rokovania sú zložitou úlohou pre celý región, a že sa očakáva, že všetky zúčastnené strany sa zapoja do tohto procesu, že ho budú podporovať a prijmú jeho konečné výsledky;

°

°         °

61. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, parlamentom a vládam členských štátov, parlamentom a vládam Turecka, Chorvátska, Bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko, Albánska, Bosny a Hercegoviny, Srbska a Čiernej Hory, dočasným orgánom kosovskej samosprávy a misii OSN v Kosove (UNMIK).

POSTUP

Názov

Strategický dokument Komisie o rozširovaní na rok 2005

Číslo postupu

2005/2206(INI)

Základ v rokovacom poriadku

Článok 45

Gestorský výbor
  dátum oznámenia na schôdzi

AFET
17.11.2005

Výbory požiadané o stanovisko
  dátum oznámenia na schôdzi

DEVE
17.11.2005

INTA
17.11.2005

BUDG

17.11.2005

CONT

17.11.2005

ECON

17.11.2005

EMPL

17.11.2005

ENVI

17.11.2005

ITRE

17.11.2005

IMCO

17.11.2005

TRAN

17.11.2005

REGI

17.11.2005

AGRI

17.11.2005

PECH

17.11.2005

CULT

17.11.2005

JURI

17.11.2005

LIBE

17.11.2005

AFCO

17.11.2005

FEMM

17.11.2005

PETI

17.11.2005

Bez predloženia stanovísk
  dátum rozhodnutia

DEVE

14.11.2005

INTA

23.11.2005

BUDG

15.11.2005

CONT

14.11.2005

ECON

30.11.2005

EMPL

15.11.2005

ENVI

27.10.2005

ITRE

23.11.2005

IMCO

21.11.2005

TRAN

22.11.2005

REGI

21.11.2005

AGRI

14.11.2005

PECH

21.11.2005

CULT

23.11.2005

JURI

24.10.2005

LIBE

14.11.2005

AFCO

16.11.2005

FEMM

24.11.2005

PETI

23.11.2005

Rozšírená spolupráca
  dátum oznámenia na schôdzi

 

 

 

 

Návrh(y) uznesenia(í) zahrnuté v správe

 

 

Spravodajca
  dátum menovania

Elmar Brok
19.10.2005

 

Prerokovanie vo výbore

28.11.2005

12.12.2005

25.1.2006

 

 

Dátum prijatia

26.1.2006

Výsledok záverečného hlasovania

pre:

proti:

zdržali sa:

36

3

11

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Elmar Brok, Simon Coveney, Giorgos Dimitrakopoulos, Camiel Eurlings, Jas Gawronski, Maciej Marian Giertych, Ana Maria Gomes, Alfred Gomolka, Klaus Hänsch, Anna Ibrisagic, Toomas Hendrik Ilves, Georgios Karatzaferis, Ioannis Kasoulides, Bogdan Klich, Vytautas Landsbergis, Cecilia Malmström, Emilio Menéndez del Valle, Francisco José Millán Mon, Philippe Morillon, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Raimon Obiols i Germà, Cem Özdemir, Mirosław Mariusz Piotrowski, Paweł Bartłomiej Piskorski, Bernd Posselt, Michel Rocard, Raül Romeva i Rueda, Libor Rouček, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Jacek Emil Saryusz-Wolski, György Schöpflin, Hannes Swoboda, István Szent-Iványi, Konrad Szymański, Charles Tannock, Inese Vaidere, Jan Marinus Wiersma, Karl von Wogau, Luis Yañez-Barnuevo García, Josef Zieleniec

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Árpád Duka-Zólyomi, Marie Anne Isler Béguin, Erik Meijer, Janusz Onyszkiewicz, Rihards Pīks, Frédérique Ries, Aloyzas Sakalas, Inger Segelström

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Lena Ek, Jules Maaten

Dátum predloženia – A6

3.2.2006

A6-0025/2006