SPRÁVA o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení
8. 2. 2006 - (2005/2097(INI))
Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci
Spravodajkyňa: Edit Bauer
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení
Európsky parlament,
– so zreteľom na oznámenie Komisie Návrh Spoločnej správy o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení (KOM(2005)0014),
– so zreteľom na pracovný dokument zamestnancov Komisie Príloha k Návrhu Spoločnej správy o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení (SEC(2005)0069),
– so zreteľom na pracovný dokument zamestnancov Komisie o sociálnom začlenení v nových členských štátoch: syntéza spoločných memoránd o sociálnom začlenení (SEC(2004)0848),
– so zreteľom na závery predsedníctva bruselskej Európskej rady z 22. a 23. marca 2005,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 9. marca 2005 o strednodobom vyhodnotení lisabonskej stratégie[1],
– so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Santa Maria da Feira v dňoch 19. a 20. júna 2000 a predovšetkým na dohodu, že ukazovatele by sa mali definovať ako spoločné referenčné ukazovatele v boji proti sociálnemu vylúčeniu a odstráneniu chudoby,
– so zreteľom na oznámenie Komisie o sociálnej agende (KOM(2005)0033),
– so zreteľom na rozhodnutie Rady 2005/600/ES z 12. júla 2005 o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov[2],
– so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 50/2002/ES zo 7. decembra 2001 ustanovujúce akčný program Spoločenstva na podporu spolupráce členských štátov v boji proti sociálnemu vylúčeniu[3],
– so zreteľom na článok 27 ods. 1 Dohovoru OSN o právach dieťaťa, ktorým štáty, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru, uznávajú právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny vývoj dieťaťa,
– so zreteľom na článok 27 ods. 2 a ods. 3 Dohovoru OSN o právach dieťaťa, ktoré pripisujú hlavnú zodpovednosť v tejto oblasti rodičom a úlohu vládam pri prijímaní zodpovedajúcich opatrení na to, aby im pomohli naplniť toto právo a ktoré v prípade potreby zabezpečujú materiálnu pomoc a podporné programy, predovšetkým so zreteľom na výživu, ošatenie a bývanie,
– so zreteľom na oznámenie Komisie o upevňovaní sociálneho aspektu lisabonskej stratégie: Zefektívnenie otvorenej metódy v oblasti sociálnej ochrany (KOM(2003)0261),
– so zreteľom na oznámenie Komisie o modernizácii sociálnej ochrany v záujme rozvoja vysoko kvalitnej, prístupnej a udržateľnej zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti: podpora národných stratégií používajúcich „otvorenú metódu koordinácie“ (KOM(2004)0304),
– so zreteľom na zelenú knihu Komisie Ako čeliť demografickým zmenám: nová solidarita medzi generáciami (KOM(2005)0094),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 11. júna 2002 k oznámeniu Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Návrh spoločnej správy o sociálnom začlenení“[4],
– so zreteľom na uznesenie z 5. júna 2003 o uplatňovaní otvorenej metódy koordinácie[5],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 24. septembra 2003 k spoločnej správe Komisie a Rady o primeraných a udržateľných dôchodkoch[6],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2005 o modernizácii sociálnej ochrany a rozvoji vysoko kvalitnej zdravotnej starostlivosti[7],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 2005 o sociálnej agende na obdobie rokov 2006-2010[8],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2005 o sociálnom začlenení v nových členských štátoch[9],
– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6‑0028/2006),
A. keďže na zasadaní lisabonskej Európskej rady v marci 2000 definovala Európska únia komplexnú stratégiu, ktorej cieľom je dlhodobý hospodársky rast, úplná zamestnanosť, sociálna súdržnosť a udržateľný rozvoj v spoločnosti založenej na poznatkoch, know-how a inováciách, keďže po piatich rokoch nie sú ciele stratégie zďaleka splnené,
B. keďže sa na zasadaní Európskej rady v Nice v roku 2000 členské štáty zaviazali preukázať do roku 2010 významné a merateľné zníženie chudoby a sociálneho vylúčenia,
C. keďže sociálne začlenenie je záležitosťou ľudskej dôstojnosti, ako základného práva,
D. keďže za určitých podmienok sociálne začlenenie môže priamo a účinne prispieť k hospodárskemu nárastu,
E. keďže sociálne začlenenie je záležitosťou sociálnej súdržnosti, základnej hodnoty Európskej únie a nástrojom boja so sociálnym vylúčením a diskrimináciou, ktorým sa rozumie boj s plytvaním s ľudskými zdrojmi a so závažnými dôsledkami demografických zmien,
F. keďže podľa štatistických údajov pochádzajúcich zo zdrojov OECD obyvateľstvo krajín OECD starne a zatiaľ čo v súčasnosti pripadá na 100 pracujúcich 38 dôchodcov, pri nezmenenej politike zamestnanosti by sa tento pomer mohol v roku 2050 zhoršiť až na 70 dôchodcov pripadajúcich na stovku zamestnancov,
G. keďže modernizáciou sociálnej ochrany by sa nemalo rozumieť iba zaručenie finančnej udržateľnosti, ale zdieľanie rizík, ktorým jednotlivci nie sú schopní čeliť samostatne a podporovanie hospodárskeho rastu a zamestnanosti, aby sa stali trvalo udržateľnými,
H. z toho dôvodu je potrebné zdôrazniť, že sociálna ochrana založená na univerzálnosti, spravodlivosti a solidarite je základným pilierom európskeho sociálneho modelu,
Základné body
1. víta uvedenú spoločnú správu, ktorá po prvýkrát na úrovni EÚ-25 zahŕňa sociálnu ochranu i sociálne začlenenie a hodnotí úspechy členských štátov v dosahovaní cieľov schválených lisabonskou Európskou radou; berie na vedomie, že cieľom správy je podstatným spôsobom zasiahnuť do boja proti sociálnemu vylúčeniu a do procesu vykorenenia chudoby do roku 2010 a taktiež pomôcť členským štátom reformovať systémy sociálnej ochrany, aby sa tým zabezpečila ich schopnosť poskytovať vysokokvalitné služby a ich primeranosť a udržateľnosť v budúcnosti;
2. poukazuje na to, že spoločná správa uvádza, že boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu zostáva hlavnou úlohou Únie a jej členských štátov, pretože údaje, ktoré súvisia s chudobou a sociálnym vylúčením v Únii a vychádzajú z príjmov, sú veľmi významné a dokumentujú, že viac ako 68 miliónov, t.j. 15 percent obyvateľov EÚ, bolo v roku 2002 ohrozených chudobou;
3. poznamenáva, že napriek významným štrukturálnym zlepšeniam na trhu práce v EÚ v ostatnej dekáde zostáva úroveň zamestnanosti a účasti na zamestnanosti nedostatočná a vo viacerých členských štátoch je nezamestnanosť stále vysoká, predovšetkým v určitých kategóriách, akými sú mladí ľudia, starší pracovníci, ženy a ľudia s osobitným znevýhodnením; poukazuje na to, že vylúčenie z pracovného trhu má nielen národný, ale aj lokálny a regionálny charakter;
4. upozorňuje na skutočnosť, že nedávne hospodárske spomalenie spojené so zvyšujúcou sa nezamestnanosťou a znížením počtu pracovných príležitostí, stavia viac ľudí do pozície ohrozenia chudobou a vylúčením a zhoršuje situáciu tých, ktorí sú už takto postihnutí; ide tu obzvlášť o tie členské štáty, ktoré sú dlhodobo postihnuté nezamestnanosťou alebo nečinnosťou;
5. zdôrazňuje, že zamestnanie musí byť považované za najlepšiu ochranu proti chudobe, a preto je potrebné zachovať finančný aspekt záujmu o prácu pomocou opatrení, ktoré budú nabádať k zamestnávaniu žien a stanovením kvalitatívnych cieľov pre navrhované pracovné miesta;
Sociálne začlenenie
6. v tejto súvislosti zastáva názor, že úsilie namierené proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu musí byť vytrvalé a musí pretrvávať dostatočnú dobu, aby zlepšilo postavenie ľudí najviac ohrozených chudobou a vylúčením, akými sú príležitostne zamestnaní, nezamestnaní, neúplné domácnosti s jedným rodičom (obvykle matkou), starší ľudia žijúci osamotene, ženy, rodiny s viacerými závislými osobami, znevýhodnené deti, ako aj etnické menšiny, chorí alebo invalidní ľudia, bezdomovci, obete obchodovania s ľuďmi a obete drogovej a alkoholovej závislosti;
7. domnieva sa, že je veľmi dôležité rozpoznať ťažkosti, s ktorými sa pri vstupe na trh práce alebo zotrvaní na ňom vyrovnávajú ľudia so znevýhodnením vrátane invalidov, etnických menšín, prisťahovalcov a neskúsených pracovníkov; vyzýva členské štáty, aby podporovali začleňovanie znevýhodnených ľudí, a tak predchádzali sociálnemu vylúčeniu a potláčali ho a tiež zvyšovali účasť na zamestnanosti, zlepšili prístup k zamestnaniu, vzdelaniu a napredovaniu v kariére, zosúladili pracovný a rodinný život a zabezpečili právo na rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti a dôstojné bývanie; zabezpečili udržateľnosť systémov sociálnej ochrany; v tejto súvislosti poukazuje na potrebu zlepšenia porovnateľných údajov,
8. zdôrazňuje skutočnosť, že vyrovnanie sa so znevýhodneniami vo vzdelávaní a odbornej príprave a zvýšenie kvalifikácie pracovnej sily bez ohľadu na vek, mužov a ženy a etnické či národnostné menšiny, sú kľúčovými nástrojmi v boji s nezamestnanosťou; poznamenáva tiež, že riešenie týchto nerovností je zvlášť dôležité s ohľadom na dosahovanie lisabonských cieľov v oblasti zamestnanosti, kvality práce a sociálneho začlenenia;
9. v tomto zmysle zdôrazňuje, že pokiaľ ide o rómsku menšinu, je žiaduce, aby jej členovia boli plne motivovaní prejaviť záujem o ďalšie vzdelávanie svojich detí, rozvoj ich kladných vlastností i zručností a prezentovať tieto vlastnosti a zručnosti širokému publiku; domnieva sa, že kladné príklady úspešných Rómov dokazujú, že príslušnosť ku konkrétnej etnickej skupine sa v demokratickej spoločnosti nepovažuje za hendikep;
10. vyzýva členské štáty, aby si vymenili príklady najlepších postupov, ktorých cieľom je predchádzať predčasnému ukončeniu vzdelávania, najmä v oblastí jazykov a nových technológií, uľahčovať prechod zo školy do práce, zvyšovať prístup k vzdelaniu a odbornej príprave pre znevýhodnené skupiny vrátane menej kvalifikovaných a starších pracovníkov a vytvárať základy pre celoživotné vzdelávanie pre všetkých; zdôrazňuje, že tieto stratégie by mali zahŕňať všetky zainteresované strany vrátane sociálnych partnerov, ale aj občiansku spoločnosť a poskytovateľov služieb vo vzdelávaní;
11. v záujme odstránenia prípadov vylúčenia osôb starších ako 50 rokov a na uľahčenie ich schopnosti zotrvať na trhu práce odporúča členských štátom predchádzať riziku prerušenia výkonu profesijnej činnosti zlepšením prístupu k vzdelávaniu počas celého života;
12. v tejto súvislosti zastáva názor, že kvalitná pracovná sila je pre zamestnávateľa prínosom, a preto netreba zdôrazňovať fakt, že zamestnávatelia by sa mali viac angažovať v procese celoživotného vzdelávania;
13. napriek tomu poukazuje na to, že v istých prípadoch nie je zárukou zamestnania ani dostatočné vzdelanie či opakovaná rekvalifikácia; a preto zdôrazňuje potrebu väčšieho využitia neziskových verejnoprospešných prác;
14. zdôrazňuje, že v štrnástich zo sedemnástich členských štátov, pre ktoré sú k dispozícii údaje[10] vzrástla v deväťdesiatych rokoch chudoba detí; upriamuje pozornosť na skutočnosť, že pretrvávajúca chudoba detí sa sústreďuje predovšetkým v neúplných rodinách, vo veľkých rodinách s tromi a viacerými závislými deťmi, v skupinách prisťahovalcov a ľudí z etnických menšín a detí nezamestnaných a nedostatočne zamestnaných rodičov; zdôrazňuje, že hlavná pozornosť na úrovni EÚ a členských štátov sa musí venovať predchádzaniu a vylúčeniu medzigeneračného prenosu chudoby a že ju musia podporiť primerané finančné zdroje (napr. zvýšeným využitím štrukturálnych fondov, najmä Európskeho sociálneho fondu); zdôrazňuje, že k ukazovateľom sa musí pristupovať z perspektívy detí a ľudí žijúcich osamote i keď je známe, že nemožno znížiť chudobu detí bez toho, aby sa znížila chudoba v domácnostiach a zaručil prístup všetkých k vysokokvalitným službám;
15. upozorňuje na skutočnosť, že podľa zdrojov Eurostatu sa v Európskej únii rodí až tretina detí mimo inštitúcie manželstva a toto číslo z roka na rok rastie; domnieva sa, že tento trend svedčí o potrebe hľadať účinné mechanizmy napomáhajúce fungovaniu rôznych typov rodín ako inštitúcie,
16. domnieva sa, že sociálne služby, ktoré sa zaoberajú deťmi a starostlivosťou o deti sú dôležitou podmienkou pri predchádzaní a znižovaní chudoby detí, sociálneho vylúčenia a diskriminácie a pri uľahčovaní zlaďovanie práce a rodinného života; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť jednoduchý a rovný prístup k vzdelaniu pre všetky deti; uvedomuje si kľúčovú úlohu súkromných zariadení, ktoré poskytujú služby v tejto oblasti;
17. vyzýva Komisiu, aby predložila zelenú knihu o chudobe detí, ktorá vytýči jasné ciele a primerané opatrenia na odstránenie chudoby detí, ktoré budú krokmi k sociálnemu začleneniu chudobných detí;
18. vyzýva Komisiu, aby posilnila svoju snahu o zavedenie Charty detí, ktorej cieľom je dosiahnuť pokrok pri presadzovaní práv dieťaťa a ktorá bude tvoriť súčasť domácej a zahraničnej politiky EÚ;
19. upriamuje pozornosť na potreby mladých ľudí, ktorí čelia osobitným ťažkostiam pri začlenení v ekonomickej a sociálnej oblasti po ukončení vzdelania a pri vstupe do práce a ktorí sú náchylnejší stať sa obeťami sociálneho vylúčenia; vyzýva členské štáty, aby zaručili, že nezamestnanosť mládeže sa bude riešiť osobitne ako priorita svojho vlastného významu osobitnými opatreniami a odbornou prípravou, ktoré budú podporovať okrem iného iniciatívu a rozvoj podnikateľského ducha;
20. vyzýva členské štáty, aby vyvinuli komplexné stratégie, ktoré budú podporovať rozvoj geograficky odľahlých a málo rozvinutých mestských, ostrovných a vidieckych oblastí, pokiaľ ide o ich hospodárske, sociálne, kultúrne a environmentálne podmienky s cieľom konfrontovať problémy súvisiace s vyčlenením a chudobou a zabrániť ich prenosu z jednej generácie na ďalšiu;
21. zdôrazňuje potrebu zvýšiť účasť žien na zamestnanosti odstránením prekážok, ktoré bránia ženám vo vstupe do zamestnania a osobitne stimulovaním starších žien, aby zotrvali dlhšie na trhu práce;
22. odporúča členským štátom, aby podporili politiku rastu a zamestnanosti žien uľahčením prístupu žien ku kvalitným pracovným miestam a rovnakým zaobchádzaním pri odmeňovaní;
23. zdôrazňuje, že nárast počtu zárobkovo činných žien musí byť chápaný nielen ako nevyhnutná ochrana proti riziku chudoby, ktorou trpia hlavne ženy, ale aj ako prostriedok na zachovanie rovnováhy medzi počtom ekonomicky činných a nečinných osôb, ktorá je ohrozená starnutím obyvateľstva;
24. v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby sa zamerali na odstránenie nerovností na trhu práce, aké predstavujú rodové rozdiely v zamestnanosti, nezamestnanosti a netypickej zamestnanosti, odlišné zaobchádzanie s oboma pohlaviami v odvetviach a zamestnaniach, rodové rozdiely v platoch, nerovnaké postavenie a obmedzená účasť žien v rozhodovacích pozíciách; domnieva sa, že členské štáty by tým mali uľahčiť osobné rozhodovanie pri zosúladení práce a rodinného života a prístupe ku kvalitným a dostupným službám v oblasti starostlivosti o deti a iné závislé osoby; je presvedčený, že dôležité je aj zahrnutie hľadiska pohlavia do všetkých politík a programov;
25. ďalej vyzýva členské štáty, aby pri výpočte starobného dôchodku zaručili ženám, že nebudú penalizované za neodpracované obdobie z dôvodu materskej alebo rodičovskej dovolenky;
26. vyzýva členské štáty, aby vo svojom boji proti vysokej úrovni vylúčenia, ktorej čelia etnické menšiny a prisťahovalci, vypracovali a implementovali opatrenia na začlenenie týchto cieľových skupín na oficiálny trh práce, a to vrátane opatrení na zvýšenie povedomia, aby uviedli v platnosť právne predpisy na potlačenie obchodovania s ľuďmi a diskriminácie a aby uľahčili ich sociálnu integráciu prostredníctvom osobitných ustanovení a komplexných programov týkajúcich sa špeciálnych vzdelávacích programov, slušných podmienok pre život a bývanie ako predpokladu pre ich sociálne začlenenie;
27. vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy, ktorých cieľom bude vytvorenie vhodného právneho rámca na potlačenie diskriminácie ľudí s postihnutím, podpora rovnosti príležitostí a plného začlenenia týchto ľudí do práce, spoločnosti a politiky, najmä prostredníctvom návrhu smernice na základe článku 13 Zmluvy, ktorý pokryje stále nedoriešené oblasti;
28. zdôrazňuje potrebu zlepšiť podmienky na bývanie najmä prístup k nemu, pre menej zvýhodnené skupiny, ktoré sú obzvlášť postihnuté chudobou, napríklad ľudí so znevýhodnením a starších ľudí, ktorí sa o seba nemôžu postarať; požaduje, aby sa venovalo viac pozornosti bezdomovcom, predovšetkým poskytnutím starostlivosti, základných zručností a podporou ich sociálnej integrácie, čo si vyžiada nové štátne politiky, najmä v oblasti bývania, zdravia a vzdelávania, ktoré zaručia prístup týchto ľudí k uvedeným príležitostiam;
29. okrem toho sa domnieva, že celá európska spoločnosť by už od základnej školskej dochádzky mala neustále získavať elementárne zručnosti, ktorých výučba by bola zameraná nielen na rozvoj schopností, ktoré ľudia potrebujú na to, aby sa vedeli o seba postarať, ale okrem toho by im vštepovala solidaritu voči menej schopným ľuďom;
30. plne podporuje úmysel Komisie zorganizovať v roku 2007 Európsky rok rovných príležitostí pre všetkých; domnieva sa, že by mal prispieť k zvýrazneniu významu týchto otázok, k zhodnoteniu pokroku dosiahnutého v EÚ a poskytnutiu rámca pre ďalšie politické opatrenia a iniciatívy s cieľom rozšíriť právne predpisy EÚ namierené proti diskriminácii, priamej i nepriamej a zároveň riešiť otázku rodovej rovnosti vo všetkých oblastiach;
31. oceňuje uvedomenie si skutočnosti, že vo všeobecnosti sociálne najviac znevýhodnení ľudia sú vystavení najhorším sociálno-environmentálnym podmienkam a že pri prekonávaní spoločenského vylúčenia by bolo potrebné brať túto skutočnosť do úvahy;
32. vyzýva Komisiu, aby podnikla právne kroky proti členským štátom, ktoré neuplatňujú antidiskriminačné smernice založené na článku 13 Zmluvy o ES alebo ich netransponovali k požadovanému termínu;
33. opätovne potvrdzuje potrebu zlepšenia harmonizovaného zberu dát a vývoja spoločných ukazovateľov, ktoré berú do úvahy vekové a rodové rozdiely, a preto ako ukazovatele tohto druhu zohrávajú významnú úlohu pri monitorovaní a hodnotení politík v oblasti chudoby a sociálneho vylúčenia;
34. domnieva sa, že otázka sociálneho začlenenia sa musí zaviesť do centra tvorby politík prostredníctvom ex-ante a ex-post hodnotenia politík na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ;
35. poukazuje na to, že proces sociálneho začlenenia by mal skutočne zahŕňať kľúčových činiteľov na miestnej alebo regionálnej úrovni, akými sú miestne orgány zodpovedné za politiky sociálneho začlenenia, sociálni partneri, nevládne organizácie a osoby nachádzajúce sa v chudobe a sociálnom vylúčení;
36. podporuje zámer Komisie venovať zvláštnu pozornosť boju proti chudobe vyhlásením Európskeho roka boja proti vylúčeniu a chudobe;
Sociálna ochrana
37. domnieva sa, že rýchle zmeny spôsobené globalizáciou a širokým využívaním informačných a komunikačných technológií zvyšujú zraniteľnosť voči sociálnym ohrozeniam a vytvárajú potrebu účinnejších opatrení v oblasti sociálnej ochrany s cieľom zabezpečiť právo na sociálnu ochranu pre všetkých;
38. poukazuje na skutočnosť, že systémy sociálneho zabezpečenia a výhod sú obvykle príliš pomalé a nestíhajú reagovať na flexibilnejšie formy zamestnania a samozamestnania, a tak neposkytujú primeranú podporu, čo pre ľudí, ktorí nastupujú do práce, môže znamenať prekážku; z toho dôvodu sa domnieva, že pri modernizovaní systému by sa mala táto skutočnosť zvážiť;
39. zastáva názor, že súčasné demografické trendy - starnúca pracovná sila a znižovanie populácie v produktívnom veku - ohrozujú v strednodobom a dlhodobom horizonte finančnú udržateľnosť systémov sociálnej ochrany;
40. v tejto súvislosti poukazuje na potrebu podporovať vývoj a implementáciu komplexných stratégií v otázkach starnutia obyvateľstva, ktorých cieľom by malo byť pobádať pracovníkov, aby zostávali dlhšie aktívnymi a povzbudiť zamestnávateľov k tomu, aby prijímali a ponechávali si starších pracovníkov;
41. vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na vytvorenie vhodného právneho rámca s cieľom odstrániť diskrimináciu ľudí na základe veku;
42. so zreteľom na to sa domnieva, že Európsky sociálny fond môže zohrávať dôležitú úlohu v začleňovaní a opätovnom začleňovaní starších ľudí na trh práce a vo všeobecnosti pri sociálnom začleňovaní zraniteľných a/alebo sociálne vylúčených skupín;
43. domnieva sa, že k tomu, aby boli dôchodkové systémy finančne udržateľné, je potrebný hospodársky rast a dostatočná produktivita a rovnako aj vysoká úroveň zamestnanosti a aktívna podpora celoživotného vzdelávania, kvality práce a bezpečného a zdravého pracovného prostredia;
44. odporúča, aby dôchodkové systémy obsahovali nielen široké rozpätie foriem sociálneho poistenia a pripoistenia (zákonného aj súkromného), ale aby zabezpečili aj čo najvyššiu mieru sociálnej spravodlivosti v dôchodkových systémoch;
45. zastáva názor, že pri reformách verejných dôchodkových systémov by sa nemalo zvyšovať celkové daňové zaťaženie pracovnej sily, aby sa zabránilo nepriaznivým vplyvom na zamestnanosť, ale mala by sa dosiahnuť primeraná rovnováha medzi zdanením práce a zdanením pochádzajúcim z iných zdrojov;
46. vyzýva členské štáty, aby posilnili svoje administratívne a inštitucionálne kapacity spolu so zlepšením rovného prístupu k vysokokvalitným službám, predovšetkým v oblasti zdravotnej a dlhodobej starostlivosti, sociálneho zabezpečenia, sociálnych služieb, vrátane poskytovania poradenstva v otázkach sociálnych práv, v oblasti služieb súvisiacich so starostlivosťou o deti, služieb súvisiacich s dopravou a mobilitou a služieb zameraných na začlenenie na trh práce a na odbornú prípravu;
47. očakáva, že dokument Komisie o minimálnej mzde bude pravdepodobne prínosom v diskusii o sociálnom začlenení a sociálnej ochrane;
48. víta rozhodnutie Rady o uplatňovaní otvorenej metódy koordinácie v oblasti zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti; poukazuje na to, že organizácia a poskytovanie služieb a zdravotná starostlivosť je oblasťou s právomocami členských štátov a mala by ňou zostať; znovu zdôrazňuje svoju podporu trom základným cieľom zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti: všeobecnému prístupu bez ohľadu na príjem a zámožnosť, vysokej úrovni kvality a finančnej udržateľnosti;
49. zdôrazňuje, že je potrebné venovať zvláštnu pozornosť osobám, ktoré vyžadujú dlhodobú alebo nákladnú starostlivosť a osobám, ktoré čelia ťažkostiam v prístupe k starostlivosti; upozorňuje na to, že ak sa má zdravie propagovať a chrániť, systém zdravotníctva musí spočívať nielen na zásade poistenia, ale aj na zásade solidarity;
50. ďalej podporuje posilnenie tých sociálnych služieb, ktoré sú potrebné v starostlivosti o odkázané osoby, t.j. tie, ktoré nie sú schopné sami vykonávať základné každodenné úkony;
51. domnieva sa, že i keď by významným zdrojom príjmov dôchodcov mali zostať verejné dôchodkové systémy, súkromné zabezpečenie prostredníctvom režimov založených na profesijnej alebo osobnej báze by mohlo zohrávať doplnkovú úlohu pri získavaní dodatočných dôchodkových príjmov;
52. v tejto súvislosti poukazuje na potrebu koordinácie komplexných informačných a monitorovacích systémov, ktoré budú klásť dôraz na dôsledky na príjmy a životnú úroveň jednotlivcov;
53. zdôrazňuje význam neustáleho vyhodnocovania účinnosti dôchodkových systémov so zreteľom na ich finančnú udržateľnosť ako aj na dosahovanie sociálnych cieľov;
54. v snahe zefektívnenia a zjednodušenia otvorenej metódy koordinácie vyzýva Európsku radu, aby na svojom samite na jar 2006 prijala jednotný rámec v oblasti sociálnej ochrany a integrácie a zhodla sa na jednotnom zozname spoločných cieľov v oblasti sociálnej integrácie, dôchodkov, zdravotníckej a dlhodobej starostlivosti;
55. v kontexte lisabonského procesu považuje zostavenie jednotného rámca a zefektívnenie koordinácie v oblasti sociálnej ochrany a integrácie za možnosť, ako posilniť sociálny rozmer sociálnej ochrany ako rozmer s vlastným spoločensko-hospodárskym významom, ktorý sa líši od koordinácie sociálnej politiky a politiky zamestnanosti;
56. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby v budúcnosti pri zavádzaní otvorenej metódy koordinácie do sociálnej ochrany a integrácie kládli väčší dôraz na otázky súvisiace so zladením pracovného a osobného života so špecifickým dôrazom na prístup k starostlivosti o deti, rodinnú rozpočtovú situáciu a zamestnanosť matiek;
57. vyzýva členské štáty, aby optimálne využívali možnosti, ktoré poskytuje otvorená metóda procesu koordinácie ako nástroj tvorby politík v oblastiach zamestnanosti, sociálnej ochrany, sociálneho začlenenia, dôchodkov a zdravotníctva;
58. vyzýva členské štáty, a najmä nové členské štáty, aby prehodnotili svoje dôchodkové systémy berúc do úvahy podstatne nižšiu priemernú dĺžku života mužov a veľké platové rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré sa odrážajú aj na výške dôchodkov ovdovelých, čím sa často títo jedinci dostávajú pod hranicu chudoby;
59. poukazuje na to, že rozvoj a udržanie systémov sociálneho zabezpečenia sú úzko späté s cieľmi lisabonskej stratégie a môžu mať veľký prínos pre zvýšenie zamestnanosti a rastu, väčšiu solidaritu a lepšiu sociálnu integráciu;
60. opätovne opakuje presvedčenie, že jeho úloha pri uplatňovaní otvorenej metódy koordinácie - ako orgánu, ktorý priamo zastupuje občanov Európy - sa musí vyjasniť a posilniť, aby tento proces nadobudol demokratickú legitímnosť;
61. vyzýva Radu a Komisiu, aby začali rokovania s Európskym parlamentom o vytvorení medziinštitucionálnej dohody, na základe ktorej sa stanovia pravidlá výberu oblastí politík, v ktorých sa bude uplatňovať otvorená metóda koordinácie a zabezpečí sa koherentné uplatňovanie tejto metódy s neobmedzenou a rovnocennou účasťou Európskeho parlamentu;
62. zdôrazňuje, že takáto medziinštitucionálna dohoda musí obsahovať pravidlá pre spolupôsobenie Európskeho parlamentu pri stanovovaní cieľov a ukazovateľov a pri prístupe k dokumentom, pravidlá účasti na stretnutiach, sledovania pokroku a dohľadu nad ním, informovania o správach a najlepších postupoch a postup, ktorý umožní, aby sa otvorená metóda koordinácie vypracovala až na metódu Spoločenstva;
63. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Výboru pre sociálnu ochranu, členským štátom a parlamentom členských štátov, pristupujúcich krajín a kandidátskych krajín.
- [1] Ú. v. EÚ C 320E, 15. 12. 2005, s. 164.
- [2] Ú. v. EÚ L 205, 6. 8. 2005, s. 21.
- [3] Ú. v. ES L 10, 12. 1. 2002, s. 1.
- [4] Ú. v. EÚ C 261E, 30. 10. 2003, s. 136.
- [5] Ú. v. EÚ C 68E, 18. 3. 2004, s. 604-605.
- [6] Ú. v. EÚ C 77E, 26. 3. 2004, s. 251.
- [7] Prijatý text P6_TA(2005)0152.
- [8] Prijatý text P6_TA(2005)0210.
- [9] Prijatý text P6_TA(2005)0244.
- [10] Pre zvyšok členských štátov nie sú k dispozícii údaje: UNICEF Report Card No. 6 Child Poverty in Rich Countries 2005.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
I. Background and global overview
Tackling poverty and social exclusion is a strategic priority of the European Union since the European Council of Lisbon in March 2000 endorsed the Open Method of Coordination on social inclusion (OMC). The goal of the European Union is the eradication of poverty and social exclusion by 2010. The OMC is based on a set of common objectives to be translated into national policy by Member States through two-year National Action Plans (NAPs). From 2006 onwards the OMC/social inclusion will be developed in a new streamlined framework encompassing pensions and possibly healthcare.
The Community Action Programme to combat Social Exclusion 2002-2006, with an initial budget of 75 million euros, is meant to support cooperation which enables the Community and the Member States to enhance the effectiveness and efficiency of policies which combat social exclusion.
The joint report of the European Commission, issued on 27 January 2005[1], shows that Member States are stepping up efforts to fight poverty and to ensure that pension systems remain capable of delivering adequate incomes to pensioners. According to the Commission, Member States are more clearly focusing on key issues such as eliminating child poverty, improving housing conditions and raising school leavers’ qualifications.
But overall, the report confirms that more than 68 million people, or 15% of the EU population, were living at risk of poverty in 2002 (which is defined as those living below a threshold of 60 percent of median national income), the unemployed, the homeless and women (single parents and the elderly living alone) being usually the most vulnerable. The percentage of those at a poverty risk range from 10% or less in the Czech Republic, Sweden, Denmark, Hungary and Slovenia to 20% or more in Ireland, the Slovak Republic, Greece and Portugal.
The Member States and the European Commission have identified a series of severe risk factors that increase the likelihood of being trapped in poverty, these being:
· long-term unemployment,
· low quality employment,
· poor qualifications and leaving school early,
· growing up in a family vulnerable to social exclusion, disability,
· poor health, drug abuse and alcoholism,
· living in an area of multiple disadvantage, homelessness and precarious housing,
· immigration, ethnic background and risk of racial discrimination.
That means that being in the trap of poverty is not primarily an individual failure.
II. Key policy priorities
The report looks at the progress of the Member States in achieving objectives agreed by the European Council in 2000. It makes serious inroads into the eradication of poverty by 2010 and is intended to help Member States reform pensions to ensure that they are adequate and sustainable in the future.
The Commission stresses that modernisation of the economy should go hand in hand with efforts to reduce poverty and social exclusion. Member States are urged to give particular attention to seven key priorities over the next two years:
· promoting investment in and tailoring of active labour market measures to meet the needs of those who have the greatest difficulties in accessing employment;
· modernising social protection systems
· increasing the access of the most vulnerable and those most at risk of social exclusion to decent housing, quality health and lifelong learning opportunities; implementing a concerted effort to prevent early school leaving and to promote smooth transition from school to work;
· improving access to quality services;
· developing a focus on ending child poverty as a key step to stop the intergenerational inheritance of poverty;
· tackling educational disadvantage;
· initiating a drive to reduce poverty and social exclusion of immigrants and ethnic minorities.
As a consequence, Member States have to commit to the following:
· extending working lives and raising employment levels as key drivers of the modernisation of social protection
· stronger focus on implementation and synergies ahead of next year's planned extension to health care of social protection and social inclusion processes
· multi-faceted approaches and strategies continue to be a priority; key priority areas include preventing child poverty, supporting the caring capacities of families, addressing gender inequalities, tackling homelessness and opening new routes to integration of ethnic minorities and migrants
· considering how to make the national strategies more effective
· bringing people back to the labour market, maintaining workers in employment
· in the area of pensions, maintaining older workers in employment
III. Focus on Member States commitment
Member States are tackling social exclusion and poverty in different ways[2]. For example, Ireland, Denmark and the UK are doing a lot to tackle child poverty. The Commission stresses the importance of eliminating child poverty in order to prevent it from being passed down the generations. The UK has one of the highest rates of child poverty. This is mainly because of the high number of single-parent households.
Some countries, for example Belgium, the UK and the Czech Republic, have a high number of households with no one in work and therefore dependent on benefits.
In the Netherlands, for example, the focus is on combating poverty by getting more people into jobs. The Commission endorses this but points that people with jobs can also suffer poverty.
Measures to improve housing conditions are gaining importance, e.g. in France, the Baltic States and Central and Eastern European countries. In some new Member States the housing stock is obsolete and inadequate. The Commission is keen to see policies across the EU to tackle homelessness.
Tackling educational disadvantage is a concern across the EU. Poland, Malta and Spain are three countries with high levels of early school-leavers. The new Member States generally have good performance in terms of basic educational attainment but gaps in tertiary education and life-long learning (e.g. skills training and re-skilling).
Moreover, a particular attention should be given to the new Member States. Even if some progress has been noted, a greater commitment must be reached. Indeed better and more specific priorities and targets need to be set, social protection systems need to be further modernised and the links with the broader national economic and budgetary policies need to be strengthened.
The average risk of poverty rate for the EU-10 (15%) is practically the same as that for the EU-25. At the same time, the figure varies widely among the EU-10, from 8% in the Czech Republic to 21% in Slovakia.
Some characteristics must be underlined:
· material deprivation and a subsistence lifestyle are common in the EU-10, due to substantially lower average income
· long-term unemployment is a major problem, in particular in Poland, Slovakia and the Baltic states
· negative natural population growth is also a major problem
· bad housing and health care conditions are common
With the exception of Slovenia, the new Member States' levels of expenditure on social protection as a proportion of GDP are significantly below the EU average. Furthermore, in its Report on social inclusion in the 10 new Member States[3], the Commission identifies six challenges the EU-10 States to face over the next two years:
· expand active labour market policies and develop coherent and comprehensive lifelong learning strategies in order to increase labour market integration
· ensure that social protection systems have sufficient coverage and levels of payment to guarantee an adequate minimum income for all to live with dignity
· strengthen policies to tackle child and family poverty and to protect the rights of children
· improve access to decent housing and tackle homelessness
· invest more, and more efficiently, in order to improve the quality of and access to key public services (particularly health and social services, education, training and transport)
· step up efforts to overcome particularly high levels of exclusion and discrimination experienced by some ethnic groups, especially the Roma, and by people with disability.
IV. Critical policy issues
Finally, we consider that the three most critical social issues for the EU are life-long learning, technological gap and regional disparities.
Life-long learning
Investing in knowledge must be one of the top priorities of the Member States. Indeed life-long learning can be a very strong tool to fight poverty and social exclusion, as well as a major factor in promoting active citizenship and democracy. However, attention has to be paid to the fact that lifelong learning and access to training is available in a non-discriminatory way in order to assure an opportunity of a new beginning for everyone. The divide between high skill jobs and low skill/ low pay jobs is widening, with women and migrant workers mainly to be found on the low pay side. Measures to assure equal access to life-long learning have to be taken, as well as positive measures to explicitly promote disadvantaged people.
Technological gap
Societal changes could lead to new risks of poverty and social exclusion for particularly vulnerable groups unless appropriate policy responses are developed. These changes include changes in the labour market due to globalisation and the very rapid growth of the knowledge-based society and information and communication technologies.
Regional disparities
The opportunities for inclusion, particularly among children and youth, are highly unequal across space. Advantages and disadvantages have a compounding effect. In particular, areas where children grow up in poor and disadvantaged households are also often the areas where schools are of worse quality and in long distance, transport is inefficient, resulting deterioration of human capital and potential of development of region. These compounding processes develop partially on their own, but can be seriously compounded by government policies.
- [1] Communication from the Commission to the Council, the European Parliament, the European Economic and Social Committee and the Committee of regions: Draft Joint Report on Social Protection and Social Inclusion (COM(2005)0014).
- [2] Draft Joint Report on Social Protection and Social Inclusion, Technical annex (SEC(2005)0069).
- [3] Report on social inclusion 2005 - An analysis of the National Action Plans on Social Inclusion (2004-2006) submitted by the 10 new Member States.
STANOVISKO VÝBORU PRE PRÁVA ŽIEN A RODOVÚ ROVNOSŤ (24. 1. 2006)
pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci
k sociálnej ochrane a sociálnemu začleneniu
(2005/2097(INI))
Spravodajkyňa: Věra Flasarová
NÁVRHY
Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť žiada Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor prijal do svojho návrhu uznesenia tieto návrhy:
- so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Santa Maria da Feira v dňoch 19. a 20. júna 2000 a predovšetkým na dohodu, že ukazovatele by sa mali definovať ako spoločné referenčné ukazovatele v boji proti sociálnemu vylúčeniu a odstráneniu chudoby,
A. keďže podľa štatistických údajov pochádzajúcich zo zdrojov OECD obyvateľstvo krajín OECD starne a zatiaľ čo v súčasnosti pripadá na 100 pracujúcich 38 dôchodcov, pri nezmenenej politike zamestnanosti by sa tento pomer mohol v roku 2050 zhoršiť až na 70 dôchodcov pripadajúcich na stovku zamestnancov,
B. keďže vo výročnej správe Populačného fondu OSN za rok 2005 sa okrem iného hovorí, že úsilie o odstránenie chudoby v celosvetovom meradle nebude úspešné, pokiaľ nebudú urýchlene prijaté opatrenia v boji proti nerovným podmienkam založeným na rode, proti čoraz častejšie sa vyskytujúcemu sexuálnemu násiliu na ženách a proti beztrestnosti jeho páchateľov,
C. keďže boj proti rozdielom v prístupe k mužom a ženám musí zostať prioritou v sociálnych politikách uskutočňovaných Európskou úniou,
D. keďže v štátoch EÚ rastie percento ľudí ohrozených sociálnym vylúčením a percento rizikových skupín, ktorých podmienky pre začlenenie do spoločnosti sú vo všeobecnosti horšie ako podmienky iných skupín obyvateľstva,
E. keďže ženy sú nedostatočne zastúpené v politických rozhodovacích orgánoch v celej Únii a v niektorých členských a kandidátskych štátoch je percento žien v parlamente nižšie ako svetový priemer 15,6 %,
1. odporúča, aby bola zásada presadzovania rovnosti pohlaví (gender mainstreaming) dôsledne uplatňovaná pri podpore priorít v oblasti sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia;
2. zdôrazňuje, že nárast počtu zárobkovo činných žien musí byť chápaný nielen ako nevyhnutná ochrana proti riziku chudoby, ktorou trpia hlavne ženy, ale aj ako prostriedok na zachovanie rovnováhy medzi počtom pracujúcich a nepracujúcich, ktorá je ohrozená starnutím obyvateľstva;
3. znovu potvrdzuje potrebu nielen zhromažďovať, ale aj analyzovať porovnateľné a dôveryhodné údaje a štatistiky, ak je to možné, rozčlenené podľa veku a pohlavia, o chudobe a sociálnom vylúčení, najmä pokiaľ ide o najviac znevýhodnené skupiny obyvateľstva a o uplatňovaní rodovej rovnosti; odporúča, aby sa prisúdila zvýšená dôležitosť vyhodnoteniam, ktoré by mohol poskytnúť budúci inštitút pre rodovú rovnosť na základe týchto údajov a štatistík;
4. odporúča členským štátom, aby podporili politiku rastu a zamestnanosti žien uľahčením prístupu žien ku kvalitným pracovným miestam a podporou rovnakých podmienok pri odmeňovaní;
5. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podnikli opatrenia na odstránenie chudoby detí a zabránili jej prenosu z generácie na generáciu a podporovali práva detí, vrátane práva na vzdelanie a primeranú zdravotnú starostlivosť; zdôrazňuje, že deti žijúce v neúplnej rodine alebo deti, ktorých rodičia nie sú ekonomicky aktívni alebo sú nezamestnaní a tiež deti z mnohopočetných rodín sú obzvlášť zraniteľné, a preto je potrebné vyzvať členské štáty, aby rozvíjali politiky zamerané na odstránenie sociálneho vylúčenia, ktorým sú postihnuté deti;
6. upozorňuje na skutočnosť, že podľa zdrojov Eurostatu sa v Európskej únii rodí až tretina detí mimo inštitúcie manželstva a toto číslo z roka na rok rastie. Tento trend svedčí o potrebe hľadať účinné mechanizmy napomáhajúce fungovaniu rôznych typov rodín ako inštitúcie,
7. poukazuje na to, že ohrozenie chudobou je výrazne vyššie v prípade nezamestnaných, neúplných domácností s jedným rodičom (prevažne matkou), starších ľudí žijúcich osamotene (tiež najmä žien) a rodín s viacerými závislými osobami; zdôrazňuje, že je väčšia pravdepodobnosť, že deti, ktoré vyrastajú v chudobe, majú horší zdravotný stav, horšie prospievajú vo vzdelávacom procese a v budúcnosti sú viac ohrozené nezamestnanosťou;
8. odporúča členským štátom uskutočňovať systematickú politiku zamestnanosti, ktorej cieľom je podpora flexibility, udržanie kvality zamestnanosti a zabezpečenie dodržiavania zásad rovnosti v zaobchádzaní medzi pohlaviami v rámci prijímania do zamestnania, prístupu k vzdelaniu a kariérneho postupu;
9. vyzýva členské štáty, aby v rámci sociálnej a hospodárskej politiky prijali osobitné opatrenia na podporu sociálneho začlenenia znevýhodnených osôb, vrátane neúplných rodín, viacčlenných rodín, zdravotne postihnutých osôb, národnostných menšín a prisťahovalcov; tieto opatrenia by mali predovšetkým zahŕňať boj proti všetkým formám diskriminácie, zlepšenie prístupu k zamestnaniu, vzdelaniu a napredovaniu v kariére, zosúladenie pracovného a rodinného života a právo na rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti a dôstojnému bývaniu;
10. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila následné kroky so zreteľom na odporúčanie z roku 1992 o zaručenom minimálnom príjme, ktorý majú poskytovať systémy sociálnej ochrany členských štátov v kontexte celkovej politiky na zlepšenie ekonomického a sociálneho začlenenia ľudí, ktorí tento príspevok dostávajú;
11. zdôrazňuje, že zamestnanie musí byť považované za najlepšiu ochranu proti chudobe, a preto je potrebné zachovať finančný aspekt záujmu o prácu pomocou opatrení, ktoré budú nabádať k zamestnávaniu žien a stanovia kvalitatívne ciele pre navrhované pracovné miesta;
12. zdôrazňuje, že na zabezpečenie trvalého financovania systému sociálnej ochrany vrátane dôchodkov by malo byť predlžovanie ľudského života sprevádzané stratégiami, ktoré podporujú aktívne starnutie pracujúcich na jednej strane a zlepšenie kvality života pre všetkých na strane druhej, ktoré by sa prejavilo, medziiným, úpravami rytmu a kvality práce, rovnakým prístupom k službám, najmä zdravotnej a sociálnej starostlivosti, vzdelaniu a odbornému vzdelávaniu;
13. v záujme obmedzovania vylúčenia osôb starších ako 50 rokov a na uľahčenie ich schopnosti zotrvať na trhu práce odporúča členských štátom predchádzať riziku vylúčenia z pracovného procesu zlepšením prístupu k vzdelávaniu počas celého života;
14. odporúča, aby dôchodkové systémy obsahovali nielen široké rozpätie foriem sociálneho poistenia a pripoistenia (zákonného aj súkromného), ale aby zabezpečili čo najvyššiu mieru sociálnej spravodlivosti v dôchodkových systémoch;
15. pripomína, že do procesu sociálneho začlenenia je dôležité zahrnúť všetkých dotknutých činiteľov na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, sociálnych partnerov, mimovládne organizácie a občiansku spoločnosť a nabáda členské štáty, aby naplno využívali možnosti, ktoré im poskytuje postup otvorenej metódy koordinácie v tejto oblasti;
16. zdôrazňuje tiež, že mladí sú mimoriadne citliví na sociálne vylúčenie v dôsledku ťažkostí, ktorým musia čeliť pri prechode zo školy do pracovného prostredia; preto odporúča členským štátom vypracovať opatrenia zamerané osobitne na mladých ľudí a najmä na tých, ktorí čelia ťažkostiam pri prechode zo školy do pracovného prostredia, ktorí nie sú vo vzdelávacom systéme a ktorí nemajú odbornosť;
17. zdôrazňuje, že uplatňovanie aktívnej sociálnej politiky a zachovanie sociálneho štátu sú zahrnuté do základných cieľov, ktoré musí Európska únia sledovať v kontexte globalizácie a medzinárodnej hospodárskej konkurencie;
18. odporúča členským štátom vyvinúť úsilie na vývoj systémov monitorovania v sociálnej oblasti, ktoré by umožnili postarať sa o osoby vo vážnym ťažkostiach, poskytnúť im informácie, usmernenie a riešenia týkajúce sa bývania;
19. navrhuje prehĺbiť otázky súvisiace so sociálnym začlenením predovšetkým tých prisťahovalcov, ktorí pochádzajú z kultúrne odlišných oblastí sveta a ich kultúrne hodnoty a tradície nemusia v niektorých ohľadoch zodpovedať chápaniu prijímanému v štátoch EÚ. V dôsledku týchto rozdielov môžu vznikať trecie plochy a nedorozumenia, ktoré sťažujú sociálne začlenenie práve týchto skupín obyvateľstva, čo sa, ako vidíme na niektorých aktuálnych udalostiach v Európe, prejavuje najmä u mladej generácie.
POSTUP
|
Názov |
Sociálna ochrana a sociálne začlenenie | |||||
|
Číslo postupu |
||||||
|
Gestorský výbor |
EMPL | |||||
|
Výbor požiadaný o stanovisko |
FEMM 9.6.2005 | |||||
|
Rozšírená spolupráca |
Nie | |||||
|
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko |
Věra Flasarová 20.6.2005 | |||||
|
Prerokovanie vo výbore |
28.11.2005 |
24.1.2006 |
|
|
| |
|
Dátum prijatia návrhov |
24.1.2006 | |||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
pre: proti: zdržal(i) sa: |
19 0 0 | ||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Edit Bauer, Věra Flasarová, Claire Gibault, Lissy Gröner, Zita Gurmai, Piia-Noora Kauppi, Urszula Krupa, Pia Elda Locatelli, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Teresa Riera Madurell, Raül Romeva i Rueda, Amalia Sartori, Anna Záborská | |||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Mary Honeyball, Christa Klaß, Zita Pleštinská, Zuzana Roithová, Heide Rühle, Bernadette Vergnaud | |||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
| |||||
POSTUP
|
Názov |
Sociálna ochrana a sociálne začlenenie | ||||||||||
|
Číslo postupu |
|||||||||||
|
Základ v rokovacom poriadku |
Článok 45 | ||||||||||
|
Gestorský výbor |
EMPL | ||||||||||
|
Výbor požiadaný o stanovisko |
FEMM |
|
|
|
| ||||||
|
Spravodajkyňa |
Edit Bauer |
| |||||||||
|
Prerokovanie vo výbore |
22.11.2005 |
25.1.2006 |
|
|
| ||||||
|
Dátum prijatia |
26.1.2006 | ||||||||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
pre: proti: zdržal sa: |
40 0 1 | |||||||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Jan Andersson, Roselyne Bachelot-Narquin, Emine Bozkurt, Iles Braghetto, Philip Bushill-Matthews, Milan Cabrnoch, Derek Roland Clark, Luigi Cocilovo, Jean Louis Cottigny, Harlem Désir, Harald Ettl, Richard Falbr, Carlo Fatuzzo, Joel Hasse Ferreira, Roger Helmer, Stephen Hughes, Karin Jöns, Jan Jerzy Kułakowski, Sepp Kusstatscher, Jean Lambert, Bernard Lehideux, Elizabeth Lynne, Thomas Mann, Ana Mato Adrover, Maria Matsouka, Ria Oomen-Ruijten, Csaba Őry, Siiri Oviir, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Pier Antonio Panzeri, Jacek Protasiewicz, José Albino Silva Peneda, Kathy Sinnott, Gabriele Zimmer | ||||||||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Edit Bauer, Lasse Lehtinen, Jamila Madeira, Marianne Mikko, Leopold Józef Rutowicz, Elisabeth Schroedter, Patrizia Toia, Tadeusz Zwiefka | ||||||||||
|
Dátum predloženia – A6 |
8.2.2006 |
A6-0028/2006 | |||||||||