Postup : 2004/2259(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0040/2006

Predkladané texty :

A6-0040/2006

Rozpravy :

PV 23/03/2006 - 6
CRE 23/03/2006 - 6

Hlasovanie :

PV 23/03/2006 - 11.15
CRE 23/03/2006 - 11.15
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2006)0116

SPRÁVA     
24.2.2006
PE 359.887v02-00 A6-0040/2006

o podpore pestovania plodín určených na nepotravinárske účely

(2004/2259(INI))

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

Spravodajca: Neil Parish

ERRÁTA/DOPLNKY
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o podpore pestovania plodín určených na nepotravinárske účely

(2004/2259(INI))

Európsky parlament,

- so zreteľom na Zelenú knihu Komisie z 29. novembra 2000: „Za európsku stratégiu zásobovania energiou“ (KOM(2000)0769),

- so zreteľom na oznámenie Komisie „Energia pre budúcnosť: obnoviteľné zdroje energie – Biela kniha pre stratégiu a akčný plán Spoločenstva“ (KOM(1997)0599),

- so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/77/ES z 27. septembra 2001 o podpore elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov energie na vnútornom trhu s elektrickou energiou(1),

- so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o podiele obnoviteľnej energie v EÚ, v súlade s článkom 3 smernice 2001/77/ES (KOM(2004)0366),

-     so zreteľom na program Komisie Inteligentná energia - Európa, akčný plán pre biomasu a oznámenie Komisie o Stratégii EÚ v oblasti biopalív (KOM(2006)0034),

- so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/30/ES z 8. mája 2003 o podpore používania biopalív alebo iných obnoviteľných palív pre dopravu(2),

- so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES z 13. októbra 1998 týkajúcu sa kvality benzínu a naftových palív, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/12/EHS(3),

- so zreteľom na nariadenie Rady č. 1782/2003/ES z 29. septembra 2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zavádzajú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov(4),

- so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 280/2004/ES z 11. februára 2004 o mechanizme sledovania emisií skleníkových plynov v Spoločenstve a uplatňovania Kjótskeho protokolu(5),

- so zreteľom na smernicu Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny(6),

- so zreteľom na svoje uznesenie z 29. septembra 2005 o podiele obnoviteľnej energie v EÚ a návrhoch konkrétnych opatrení(7),

- so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

- so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A6-0040/2006),

A.  keďže produkcia obnoviteľných surovín je prostriedkom na prepojenie spoločnej poľnohospodárskej politiky s modernými a inovačnými politikami, ako napríklad lisabonskou a göteborskou stratégiou,

B.  keďže v rámci koncepcie trvalo udržateľného rozvoja môže výroba obnoviteľných surovín a využívanie organického odpadu prispievať k zlepšovaniu životného prostredia, trvalo udržateľnej výrobe energie, zamestnanosti a regionálnej rovnováhe a v plnej miere sa podieľať na diverzifikácii a väčšej autonómii multifunkčného poľnohospodárstva,

C.  keďže čiastočným nahradením fosílnych zdrojov energie môžu obnoviteľné suroviny spolu s vyváženou strategickou kombináciou všetkých zdrojov energie prispieť k zníženiu energetickej závislosti EÚ pri znížení politických a hospodárskych rizík z dovozu; whereas, at the same time, renewable raw materials contribute to the reduction of greenhouse emissions as well as a better management of the life cycle of materials,

D.  keďže vývoj plodín na nepotravinárske účely nesmie spochybniť strategický cieľ potravinovej závislosti, ktorý bol v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky stanovený už v jej začiatkoch,

E.  keďže, ako sa zdá, hoci plodiny určené na nepotravinárske účely by mohli v oblasti poľnohospodárstva otvoriť nové perspektívy najmä v energetickej oblasti, je nevyhnutné, aby sa primerane stanovili úrovne hospodárskej súťaže, v ktorých sa táto náhrada začne uplatňovať pre poľnohospodárov a podnieti fungovanie nového výrobného odvetvia,

F.  keďže je nevyhnutné, aby sa každá politika zameraná na vývoj biopalív a zhodnocovanie biomasy riadila energeticky úspornými výrobnými modelmi, a to v záujme validácie energetickej diverzifikácie v Európe s ohľadom na boj proti skleníkovému efektu,

G.  keďže hoci vývoj plodín určených na nepotravinárske účely môže mať priaznivý vplyv v súvislosti s klimatickým otepľovaním, je taktiež potrebné vypracovať najskôr bezchybnú bilanciu týkajúcu sa energie a životného prostredia, aby bolo možné osvojiť si celkové výrobné náklady a primerane navrhnúť výhody možných nových koncepcií,

H.  keďže zásoby ropy a zemného plynu sa neustále zmenšujú, ťažba ropy sa v priebehu nasledujúcich 15 rokov pravdepodobne zníži (vypustenie), čo spôsobí ďalší nárast cien ropy; keďže úsporné a účinné zaobchádzanie s energiou v poľnohospodárskom a potravinárskom sektore je preto otázkou zásadného významu, a to najmä vzhľadom na skrátenie prepravných trás a decentralizované zásobovanie potravinami a výrobu energie,

I.  keďže výroba energie z biomasy predstavuje výzvu, ktorá sa týka najrôznejších oblastí, medzi ktoré patria zásobovanie energiou, ochrana životného prostredia, štandardizácia, ako aj bezpečnosť zásobovania energiou využívaním obnoviteľných nositeľov energie dostupných na miestnej úrovni, ako aj obnoviteľných surovín,

J.  keďže dopyt po tradičných palivách sa v prudko sa rozvíjajúcich priemyselných krajinách Ázie, ako aj v ostatných rozvojových krajinách čoskoro výrazne zvýši, čo prispeje k radikálnemu zníženiu celosvetových zásob ropy,

K.  keďže je nevyhnutné zaručiť bezpečnosť zásobovania energiou prostredníctvom diverzifikácie zásobovania energiou, aby bolo možné znížiť závislosť EÚ od dovozov fosílnych palív z tretích krajín,

L.  keďže vo vidieckych oblastiach môžu biopalivá vytvoriť oveľa viac pracovných miest ako fosílne palivá, ba v mnohých oblastiach, v ktorých pestovanie domácich kultúr v dôsledku reformy spoločnej organizácie trhu ustupuje, respektíve sa stráca, sa môžu vyvinúť aj na skutočnú socioekonomickú alternatívu, ako v prípade cukrovej repy alebo bavlny,

M.  keďže rozvoj v oblasti využívania obnoviteľných zdrojov energie môže mať priaznivý vplyv, okrem iného na situáciu z hľadiska zamestnanosti v oblastiach s vysokou mierou nezamestnanosti, a to podporovaním rozvoja výroby vo vidieckych oblastiach, rastu zamestnanosti, rozvoja priemyslu a služieb v súvislosti s obnoviteľnými nositeľmi energie, ako aj obnoveného obhospodarovania poľnohospodárskej pôdy v nových členských štátoch, ktorej obrábanie bolo pozastavené v dôsledku transformačného procesu,

N.  keďže smernica 2003/30 o biopalivách stanovuje, že do roka 2010 by cieľová spotreba biopaliva v pomere k celkovej spotrebe paliva v doprave mala dosiahnuť 5,75 %, čo predstavuje ekvivalent 40 miliónov ton oxidu uhličitého ročne; keďže úroveň spotreby biopaliva v členských štátoch je v súčasnosti iba 1,4 % celkovej spotreby paliva v doprave; a keďže z toho dôvodu sa odporúča podstatná zmena politiky,

O.  keďže mnohé členské štáty sa spoliehajú na oslobodenie od dane z palív na podporu produkcie biopalív, čo umožňuje smernica 2003/96/ES o zdaňovaní energetických produktov,

P.  keďže je potrebný vnútorný trh s poľnohospodárskymi produktmi na energetické použitie a výrobu palív,

Q.  keďže všetky európske a národné dotácie, clá a nariadenia, resp. smernice na podporu energetických plodín a biopalív musia byť v trvalom súlade s normami Svetovej obchodnej organizácie,

R.  keďže pestovanie energetických plodín môže mať priaznivý vplyv na biodiverzitu, vlastnosti pôdy a vodné zdroje, a to vtedy, keď sa pestovaním zdokonalí postup striedania plodín, požiadavky vyplývajúce z krížovej zhody („Cross Compliance“) sa zohľadnia v plnej miere a úrodnosť pôdy sa aktívne zvýši,

S.  keďže pri výrobe energie z poľnohospodárskych produktov sa musí ďalej využiť potenciál vedľajších produktov poľnohospodárskej výroby, resp. vedľajších produktov lesného hospodárstva, ako napríklad drevných zvyškov, vlny, maštaľného hnoja, slamy a jatočného odpadu,

T.  keďže nielen spotrebitelia, ale aj poľnohospodári a vlastníci lesov potrebujú získať informácie o vlastnostiach nepotravinového využitia plodín, produkcii biomasy, obnoviteľnej energii a možnostiach, ktoré poskytujú sektorom poľnohospodárstva a lesníctva,

U.  keďže nedávna reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky vytvorila potrebné podmienky na rozvoj nepotravinových plodín prostredníctvom oddeľovania platieb od produkcie, režimu energetických plodín a kultivácie pôdy vyňatej z produkcie,

V.  keďže energia z biomasy je obnoviteľným zdrojom energie s veľkým potenciálom, najmä pre trvalo udržateľnú poľnohospodársku činnosť,

W.  keďže medzi hlavné formy energie z biomasy patria biopalivá pre dopravu (vyrobené najmä z obilnín, cukrových a olejnatých plodín a odpadových olejov), vykurovanie domácností biomasou (použitím dreva a drevených zvyškov) a spaľovanie dreveného odpadu a slamy v elektrárňach na účely výroby elektriny, tepla alebo oboch,

X.  keďže obnoviteľná energia má v súčasnosti predpoklady tvoriť do roku 2010 iba 9 až 10 % energetickej zmesi EÚ namiesto cieľových 12 %,

Y.  keďže nové členské štáty strednej a východnej Európy, ktoré sa čoskoro stanú členmi EÚ, ako Bulharsko a Rumunsko, predstavujú potenciálnych výrobcov obnoviteľných zdrojov energie a na základe skutočnosti, že čerpajú, resp. budú čerpať značnú časť prostriedkov zo štrukturálnych fondov, ale aj z poľnohospodárskeho fondu, ich treba neustále povzbudzovať k tomu, aby účinne zhodnocovali tieto zdroje energie a začlenili ich do horizontálnych ustanovení spoločnej poľnohospodárskej politiky,

Z.  keďže trh s cukrom v Európskej únii sa reformuje a pestovanie cukrovej repy sa znižuje; keďže možnosti intenzívnejšieho využívania dostupného potenciálu na výrobu biopalív z cukrovej repy alebo z iných alternatívnych kultúr na týchto pestovateľských plochách by preto mali byť predmetom dôkladného výskumu,

Budúcnosť nepotravinárskych plodín

1.  zdôrazňuje význam zvýšenia podpory výskumu a vývoja technológie v súvislosti s plodinami na nepotravinárske účely s cieľom zvýšiť potenciál a účinnosť priemyslu; žiada, aby sa pritom kládol dôraz na najvýkonnejšie bioenergetické projekty, ktoré by mohli byť najlepším prínosom k hospodárstvu vidieka a ktoré jasne priblížia možnosti biomasy a vo významnej miere prispejú k uspokojeniu európskeho dopytu po energii;

2.  vyzýva Komisiu, aby definovala stratégiu Spoločenstva a akčný plán na podporu obnoviteľných zdrojov energie ako prínos k zabezpečeniu zásobovania potravinami a zlepšeniu energetickej účinnosti Spoločenstva v záujme posilnenia spoľahlivého zásobovania potravinami čo možno najlepším využívaním obnoviteľných surovín;

3.  vyzýva Komisiu, aby za pomoci členských štátov uskutočnila analýzu príslušných združení, činiteľov a individuálnych alebo kolektívnych skúseností súvisiacich s využívaním biomasy (obnoviteľné suroviny a organický odpad z poľnohospodárstva a lesného hospodárstva) so zreteľom na výrobu biopalív, tepelnej a elektrickej energie, a to s cieľom začať rozvíjať tie iniciatívy, ktoré sú z celoeurópskeho hľadiska najzaujímavejšie;

4.  víta doterajšie úsilie Komisie, ktoré vynaložila na podporu intenzívnejšieho pestovania plodín určených na nepotravinárske účely, ako aj na zvýšenie účinnosti využívania energie v rámci programu „Inteligentná energia – Európa“, čiastkového programu „Akčný plán pre biomasu“ a oznámenia o biopalivách; žiada však lepšiu koordináciu s už existujúcimi koncepciami v jednotlivých členských štátoch; a vyzýva Komisiu, aby dodržiavala časový harmonogram pre obe iniciatívy a v čo najkratšej dobe uskutočnila s tým súvisiace opatrenia;

5.  považuje v rámci dlhodobého plánovania energetickej politiky EÚ, ktorá musí zaručovať hospodársku, ako aj podnikateľskú bezpečnosť investorov a výrobcov, za nevyhnutné, aby sa stanovili národné akčné plány týkajúce sa biomasy, a to na základe rozsiahlych návrhov, ktoré určia priority pre rôzne typy biomasy a písomne ustanovia cielené ekologické opatrenia, ako aj kampane zamerané na informovanie občanov o výhodách biomasy, problémoch a prínose obnoviteľných zdrojov energie k trvalo udržateľnému rozvoju;

6.  poukazuje na nevyhnutnosť uskutočnenia štúdie na účely preverenia hospodársko-technických parametrov, ktoré sú základom pri výbere druhov vhodných na pestovanie vzhľadom na pôdne a klimatické podmienky jednotlivých regiónov;

7.  vyzýva Komisiu, aby aj v oblasti poľnohospodárstva prednostne podporovala úsporu energie, využívanie vedľajších produktov na výrobu energie a decentralizované využívanie obnoviteľných surovín;

8.  zdôrazňuje, že suroviny na výrobu biodieselu a bioetanolu, ako aj na výrobu tepelnej a elektrickej energie z biomasy by mali pochádzať najmä z vlastných surovinových zásob jednotlivých členských štátov;

9.  vyzdvihuje potenciál, ktorý sa ponúka na základe vývoja v sektore pestovania plodín na nepotravinárske účely a investícií do neho pre poľnohospodárov v rámci reformy trhu s cukrom;

10. zdôrazňuje význam toho, aby boli ustanovenia smernice 2003/30/ES o podpore používania biopalív v budúcnosti záväzné, pričom je nevyhnutné, aby existovali prísne kontrolné mechanizmy a zabezpečilo sa plnenie prijatých záväzkov najmä v rámci miestnej výroby v Európe; preto považuje obchodnú politiku Európskej únie, ktorá zodpovedá tomuto cieľu, za otázku zásadného významu;

11. zdôrazňuje, že písomné ustanovenie záväzných cieľov nesmie v žiadnom prípade viesť k odstráneniu alebo zníženiu existujúcich stimulov pre výrobu biopalív v Európskej únii; zastáva názor, že je nevyhnutné zabezpečiť, aby ustanovenie tejto záväznosti záviselo od revízie daňových predpisov Spoločenstva pre energetické produkty;

12. na pozadí zmenšujúcich sa surovinových zásob zdôrazňuje význam mechanizmov trhového hospodárstva, ktoré dávajú plodinám ako nositeľom energie šancu na trvalo udržateľnú konkurencieschopnosť aj bez prísunu verejných dotácií;

13. zdôrazňuje, že rozhodnutia o ďalšom využívaní obnoviteľných zdrojov energie by jednotlivým členským štátom mali prináležať po individuálnom zohľadnení miestnych podmienok, najmä možností takéhoto ďalšieho využívania;

14. poukazuje na skutočnosť, že všetky vidiecke oblasti majú potenciál na výrobu značného množstva biomasy, ale najviac znevýhodnené oblasti spomedzi nich majú vzhľadom na svoju nízku úroveň výroby a prirodzené štrukturálne prekážky stále najväčšie ťažkosti s využívaním tohto potenciálu; ďalej poukazuje na to, že musia mať prednosť pri uplatňovaní prostriedkov zo štrukturálnych fondov na využívanie týchto zdrojov;

15. zdôrazňuje, že je nevyhnutné stanoviť v rámci národných a regionálnych rozvojových stratégií na obdobie rokov 2007 – 2013 aj operačné programy na využívanie biomasy a zaručiť ich finančnú podporu zo štrukturálnych a kohéznych fondov, ako aj v rámci Siedmeho rámcového programu pre výskum;

16. žiada, aby žiadne z opatrení na podporu energetických plodín v žiadnom prípade neviedlo k ďalšiemu zdražovaniu odberu energie pre domácnosti a podniky a tým ani k zhoršovaniu konkurencieschopnosti Európy ako lokality na globálnej úrovni;

17. dôrazne žiada Komisiu, aby prehodnotila systém vyňatia pôdy z produkcie v rámci reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky (systém podpory pre energetické plodiny), ustanovenia o maximálnej ploche, pre ktorú možno poskytnúť dodatočnú podporu, aby ich zmenila tak, že výrazne zväčší túto plochu, a výšku podpory; v tomto ohľade pripomína nedávne oznámenie o zvýšení pomoci poskytovanej pre plochy s energetickými plodinami na 80 EUR na ha a na rok, a to na základe maximálnej garantovanej plochy s rozlohou 2 200 000 ha;

18. navrhuje Komisii, aby v rámci podporných systémov rozšírila zoznam plodín vhodných na podporu na účely výroby biopalív; zabezpečila, aby sa výber najvhodnejších energetických plodín uskutočnil na regionálnej a miestnej úrovni; zabezpečila, aby pre všetky druhy obnoviteľných zdrojov energie, napr. pre bioetanol, biodiesel a anaeróbne prekvasenie (bioplyn), boli zaručené zodpovedajúce formy podpory; poskytla výrobcom dostatočné množstvo stimulov, aby sa mohli začať venovať pestovaniu týchto plodín;

19. zdôrazňuje, že podpora plodín určených na nepotravinárske účely sa musí primerane financovať, vrátane rozumného využívania fondov na rozvoj vidieka;

20. vyzýva Komisiu, aby odstránila prekážky rozvoja pestovania energetických plodín v nových členských štátoch, ktoré uplatňujú zjednodušený režim jednotnej platby na plochu (SAPS) a tým nedostávajú od EÚ žiadnu finančnú podporu;

21. považuje za potrebné oddeliť prémie na pestovanie energetických plodín v nových členských štátoch od mechanizmu postupného zavádzania (phasing-in);

22. zastáva názor, že pestovanie energetických plodín v nových členských štátoch by sa malo podporovať z režimu jednotnej platby na plochu (SAPS), aby bolo možné poskytovanie dodatočnej podpory na pestovanie týchto plodín;

23. zdôrazňuje, že z dlhodobejšieho hľadiska je nevyhnutné zabezpečiť hospodársku životaschopnosť plodín určených na nepotravinárske účely, a vyzýva Komisiu, aby pre priemysel zabezpečila trvalo udržateľné riešenia a stály regulačný rámec s cieľom podporiť zodpovedajúce úpravy a investície, aby sa tieto kultúry už nemuseli financovať z verejných prostriedkov;

24. poukazuje na to, že je potrebné dbať najmä na to, aby sa predchádzalo intenzifikácii pestovania, ktorá by mohla mať nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ako napríklad znečistenie pôdy hnojivovými zvyškami a prípravkami na ochranu rastlín, ako aj vyčerpanie alebo znečistenie vodných zásob;

25. zdôrazňuje význam podpory komunikácie medzi poľnohospodárskym a spracovateľským sektorom poskytnutím jasných zmlúv, prekladu technológie a ďalšími stimulmi;

26. žiada Komisiu, aby podporila programy dotácií a úverov na úrovni EÚ, na národnej, ako aj regionálnej úrovni na účely, ako je napríklad výstavba spracovateľských závodov a vývoj východiskových surovín;

27. žiada Komisiu, aby zhodnotila potenciálne výhody nepotravinárskych plodín vzhľadom na pracovné príležitosti a zníženie nákladov na dopravu v dôsledku vybudovania elektrární využívajúcich obnoviteľné zdroje vo vidieckych oblastiach;

28. zdôrazňuje význam zavedenia opatrení na zabezpečenie určitej kvality dovezených východiskových surovín a súladu s environmentálnymi normami na základe environmentálnych noriem platných v Európskej únii;

29. žiada Komisiu, aby vyvinula ďalšie úsilie na prepojenie produktových štandardov a podpory obnoviteľných zdrojov v EÚ s cieľom povzbudiť vnútorný trh obnoviteľných zdrojov energie;

30. vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom úpravy pravidiel podporovala zlepšenie pestovania plodín na nepotravinárske účely za predpokladu, že táto podpora spĺňa kritériá trvalo udržateľného rozvoja a napomáha rozvoju multifunkčného poľnohospodárstva na celom území Európskej únie;

31. zdôrazňuje, že je potrebné sledovať vplyv pestovania energetických plodín na poľnohospodárstvo a preskúmať zavedenie pravidiel na zabránenie nekontrolovaného rozšírenia pestovania inváznych druhov plodín;

32. podporuje využívanie existujúcich mechanizmov kontroly, ako napr. „uplatňovania krížneho plnenia“ na zabezpečenie toho, aby výroba paliva, energie a materiálov založená na biotechnológiách nebola na úkor biodiverzity a environmentálnych zdrojov, akými sú pôda, voda a ovzdušie, a skutočne sa dosiahlo zníženie skleníkových plynov;

33. žiada Komisiu, aby zvážila vytvorenie prehľadnej, verejne dostupnej databázy na úrovni EÚ, ktorá bude obsahovať prínosy životného cyklu obnoviteľných surovín spolu s výsledkami jeho hodnotení;

34. žiada, aby stratégie verejného obstarávania podporovali zavedenie materiálov odvodených z obnoviteľných surovín založených na biotechnológiách s cieľom zvýšiť povedomie o potenciálnych možnostiach využitia obnoviteľných zdrojov a ich širších prínosoch pre životné prostredie a zdravie;

35. žiada Komisiu, aby podporila šírenie a technický preklad európskeho výskumu, rozvoja a demonštrácie biomateriálov, bioenergie a biopalív a aby podporila kampaň na zvýšenie verejného povedomia;

36. zdôrazňuje potrebu integrácie národných aktivít v oblasti výskumu, rozvoja a demonštrácie biomateriálov na úrovni EÚ, najmä vzhľadom na zriadenie celoeurópskeho programu na výskum technológie na premenu biomasy na energiu, palivo a chemické látky;

37. vyzýva Komisiu, aby s ohľadom na výrobu biopalív prijala čo možno najrýchlejšie opatrenia na dosiahnutie kompromisu medzi automobilovým a ropným priemyslom z duchu zásady „biopalivá pre automobily, nie automobily pre biopalivá“;

Príležitosti, ktoré poskytujú špeciálne plodiny a produkty

38. vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na podporu výroby špeciálnych chemických látok z poľnohospodárskych surovín s cieľom zvýšiť príjem poľnohospodárov a zásobiť trh zdravými produktmi priaznivými pre životné prostredie; namiesto chemických výrobkov, ktoré nie sú biologicky rozložiteľné;

39. pripúšťa, že špeciálne plodiny možno veľmi účinne využívať (vypustenie) v decentralizovanom a malom rozsahu a preto môžu byť prínosom pre veľké percento poľnohospodárov; vyzýva preto Komisiu, aby podporila rozvoj v tejto oblasti s výhľadom na postupné zvyšovanie produkcie týchto plodín;

40. podporuje nedávny vývoj v odvetví plastov, mazív a izolácií smerom k nahradeniu tradičných produktov rastlinnými produktmi, ako napr. ľanových a konopných vlákien namiesto minerálnych vlákien, pri výrobe ktorých dochádza k veľkej spotrebe fosílnej energie;

41. vyzdvihuje možnosť poľnohospodárstva produkovať farmaceutické plodiny na výrobu vakcín a ďalších produktov, ktorých cieľom je poskytovať medicínskemu odvetviu vhodné nástroje zdravotnej starostlivosti;

42. podporuje, aby sa v poľnohospodárstve využívali látky (hnojivá, pesticídy a insekticídy), ktoré sú vyrobené z poľnohospodárskych výrobkov, pretože to napomáha rozvoju metód ekologického poľnohospodárstva v oblasti hnojenia a ochrany plodín;

43. zdôrazňuje, že rastúci dopyt spotrebiteľov po výrobkoch priaznivých pre životné prostredie a podporujúcich zdravie poskytuje poľnohospodárskemu sektoru výzvu na produkciu surovín pre prírodnú a hypoalergénnu kozmetiku a nové potravinové výrobky;

44. vyzýva Komisiu, aby podporila ďalšiu inováciu a sľubné nové technológie, ako je kombinovaná výroba papiera a bioetanolu zo slamy;

Podpora výroby tepla a elektriny z poľnohospodárskych zdrojov

45. zdôrazňuje potenciál, ktorý poskytuje používanie poľnohospodárskych zvyškov a odpadu na výrobu tepla, chladu a elektriny využijúc metódy, ktoré sú hospodársky účinné, šetrné voči životnému prostrediu a ktoré môžu poskytnúť odvetviu poľnohospodárstva a vidieckym spoločenstvám väčšiu mieru nezávislosti;

46. požaduje, aby sa úsilie v oblasti výskumu a finančné prostriedky, určené na rozvoj vidieka, zamerali predovšetkým na účinnejšie a rozsiahlejšie využívanie organického odpadu z poľnohospodárstva a lesného hospodárstva na individuálne a kolektívne účely vo vidieckych oblastiach;

47. žiada Komisiu, aby podporila účinné využívanie biomasy získanej z poľnohospodárskeho a lesného odpadu, ako aj pestovanie energetických plodín vo forme vhodných drevín (rýchlo rastúce dreviny, napr. vŕby, topole alebo trávy, napr. trávy z čeľade Poaceae) pri zohľadnení udomácnených druhov rastlín v jednotlivých členských štátoch na účely výroby tepla (vypustenie), čím by súčasne napomohli k využívaniu určitého druhu odpadu;

48. zdôrazňuje význam stanovenia povinných požiadaviek na výrobu tepla z obnoviteľných zdrojov, ktoré budú stimulovať efektívne využívanie biomasy ako obnoviteľného zdroja energie a rozvoj nových lokálnych trhov poľnohospodárskych produktov;

49. považuje za potrebné, aby sa vytvorili čo možno najoptimálnejšie podmienky na využívanie biomasy, stanovili sa jasné pravidlá pre systémy podpory a zvýšili sa finančné prostriedky určené na podporu výroby biomasy a zabezpečenie jej účinnejšieho využívania;

50. vyzýva Komisiu, aby vypracovala odporúčanie, s cieľom povzbudiť členské štáty, aby použili efektívne stimuly, ako je zníženie daní a cla, s cieľom podporiť používanie energie z obnoviteľných zdrojov a miestnych obnoviteľných surovín na jej výrobu;

51. navrhuje, aby sa ďalej podporovalo úsilie mnohých malých spracovateľov na úrovni hospodárstiev, ktorého cieľom je výroba a používanie obnoviteľnej energie priamo na hospodárstvach v prípade, že existujú dobré vyhliadky na rýchly komerčný úspech bez potreby dlhodobých dotácií;

52. informuje poľnohospodárov o možnostiach a nových perspektívach v oblasti podnikania, ktoré ponúka pestovanie energetických plodín po zavedení ohraničení v rámci prehodnotenej spoločnej poľnohospodárskej politiky;

53. podporuje zriadenie biorafinérií, ktoré zvyšujú efektívnosť nákladov na konečné produkty využívaním biomasy;

54. vyzýva členské štáty, aby pozdvihli povedomie svojich občanov o kladných účinkoch používania biomasy a obnoviteľných zdrojov energie na životné prostredie organizovaním verejných kampaní zameraných najmä na mladú generáciu, keďže je potrebné rozvíjať jej ekologické vedomie;

55. zdôrazňuje, že náležitá pozornosť by sa mala venovať využitiu vedľajších produktov poľnohospodárskej výroby a iného bioodpadu vrátane biologicky rozložiteľného priemyselného odpadu;

Príležitosti pre biopalivá

56. zdôrazňuje, že nahradenie fosílnych palív môže viesť k ekonomickým príležitostiam a vytvoreniu pracovných miest v súlade s lisabonskou stratégiou;

57. poukazuje na to, že Európska únia, ktorá musí prijať opatrenia na boj proti skleníkovému efektu a na ochranu životného prostredia, ktoré môžu prispieť k diverzifikácii zdrojov energie, musí zobrať do úvahy ustanovenia, na ktorých je založené trvalo udržateľné poľnohospodárstvo;

58. upozorňuje na to, že je potrebné sa prednostne zamerať na výskum nových technológií rozvoja a využitia obnoviteľných palív;

59. žiada členské štáty, aby zvážili opatrenia, ako sú ďalšie daňové stimuly, určené množstvo biopaliva zmiešaného s fosílnymi palivami a povinné požiadavky, ktoré predstavujú sľubné spôsoby podpory biopalív v budúcnosti;

60. zdôrazňuje však, že pri zavedení daňových opatrení, ako sú daňové úľavy, je potrebné postupovať opatrne, aby sa zabránilo narušeniu trhu v dôsledku nadmerných kompenzačných platieb v prípade dovezených biopalív a iných foriem energie s osobitne nízkymi výrobnými nákladmi;

61. žiada členské štáty, aby na dostatočne dlhé obdobia zaviedli dane a clá s cieľom zabezpečiť dôveru v odvetvie a stimulovať investície;

62. žiada Komisiu, aby zvážila zavedenie opatrení na podmienený prístup na trh v prípade dovozov (vypustenie) biopaliva z tretích krajín, ako je Brazília, s cieľom zaistiť celosvetovú bezpečnosť dodávok potravín, biodiverzitu a schopnosť pralesov absorbovať CO2 prostredníctvom cieleného vyberania colných poplatkov a podporovania projektov rozvoja vidieka, ktoré sú zamerané na trvalo udržateľné využívanie zdrojov v tretích krajinách; tým sa umožní, aby si odvetvie výroby biopalív v Európe udržalo konkurencieschopnosť aj pri uplatňovaní vysokej úrovne ochrany životného prostredia;

63. vyzýva na zvýšenie financovania výskumu nových a úspornejších technológií a rozvoj kultivarov, ktoré sú lepšie prispôsobené potrebám priemyslu biopalív;

64. víta, že sa primeraná pozornosť venuje podpore výskumu nových a úspornejších technológií výroby biopalív;

65. odporúča, aby sa dostatočná podpora venovala výskumu a vývoju biopalív druhej generácie, ale súčasne aby sa skutočne zobrali do úvahy možnosti vyplývajúce z už existujúcich návrhov, ktoré podstatne prispievajú k vyriešeniu problémov v oblasti životného prostredia, ako napr. výroba vodíka z obnoviteľných zdrojov energie;

66. pripúšťa, že biopalivá sú drahšie ako fosílne palivá (aspoň v súčasnej situácii a pokiaľ sa nepodarí ich lacnejšie vyrábať, z čoho vyplýva dôležitosť vyčlenenia finančných prostriedkov na výskum), ale upozorňuje, že zmiešanie s minerálnym olejom má pozitívny dopad na životné prostredie;

67. vyzýva Komisiu, aby rýchlo navrhla revíziu smernice 98/70/ES týkajúcej sa kvality benzínu a naftových palív s cieľom určiť primerané opatrenia na uľahčenie realizácie cieľov smernice 2003/30/ES o biopalivách a tým ďalej podporiť biopalivá;

68. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

EXPLANATORY STATEMENT

The main goal of the promotion of crop production for non-food purposes is to provide important new markets for farmers in the European Union. Developing this sector has the potential to bring enormous social, economic and environmental benefits.

The European farming sector today is under increasing pressure, with globalisation and liberalisation of national and international markets making it very difficult for European farmers to compete with countries producing at a lower cost. As this trend continues, farmers will find it more difficult to forge a decent income and the least competitive producers will be forced out of the sector. This will not only have major economic and social implications but will also lead to a decrease of land used for food production.

It is within this context that the promotion of crops for non-food purposes provides major opportunities.

Land use

As the agricultural sector continues to develop, more land will become available for non-food uses. Agriculture nowadays does not only have an economic and social value but also an environmental and ecological importance. The loss of agricultural land would therefore be to the detriment of the environment. If the land could keep its agricultural destiny by using it for the production of crops for non-food purposes, these ecological benefits and our natural heritage would remain.

Current provisions: CAP reform

The decoupling of income support from production introduced by the 2003 CAP reform will help to facilitate the supply of energy crops. In particular, crops that were eligible for direct payments only under the non-food regime on set-aside areas may now be cultivated on any area without loss of income support. Under the new system farmers are, in principle, able to adapt their production system to agronomic conditions and market developments, without any impact on the amount of income support they receive. It will be the net margin of the different crops at local level that will determine their production programme.

The decoupling system also provides for special provisions for some crops (e.g. starch potato, durum wheat). To receive this payment, farmers must comply with a number of good agricultural and environmental practices. The maximum area eligible for support is fixed per region and it can vary within the region, depending on the irrigation, the specific crop concerned and average yields. In addition, Member States are allowed to contribute national aid up to 50% of the total costs associated with establishment of multi-annual crops for biomass production on set aside land.

Set aside land

The set-aside obligation, which was introduced with the 1992 reform as a tool to balance the cereals market, has been integrated into the new single payment scheme. Set-aside land can normally not be used for any type of production, but the cultivation of non-food crops (including energy crops) is authorised if the use of the biomass is guaranteed either by a contract or by the farmer himself. The set-aside regime therefore constitutes an incentive for the cultivation of non-food crops.

Energy crops scheme

The production of fuel and energy crops is promoted not only through the set aside payment, but also through the Energy Crops Scheme, which provides a per hectare support for producers on non set-aside land. The maximum guaranteed area is 1.5 million hectares and a premium of € 45 per ha is available. Payments are established for two main energy crops: short rotation coppice and miscanthus. In the first year of implementation of the Energy Crops Scheme, 2004, only 300.000 ha (20% of the maximum guaranteed area) were used for this purpose.

Greenhouse effect

The protection of the environment has also become an important part of today's policies, including the agricultural policy. By implementing the Kyoto Protocol, detailed rules have been laid down, for example, a target emission rate per Member State was set to achieve an average of 8% decrease in greenhouse gas emission within the EU. The cultivation of biomass, for example, can contribute efficiently in decreasing the greenhouse effect, which is primarily caused by CO2, by buffering the CO2 emission. Afforestation programmes and agroforestry systems always have been and still are providing the best results in combating the greenhouse effect. The establishment of forests on agricultural land is already promoted within certain policies and needs to be kept that way.

Renewable energy

The European Parliament recently recognized the potential of renewable energy as an important means to boost employment and create regional added value in rural areas, thus conforming to the Lisbon and Gothenburg strategies.

Renewable energies in general

Renewable energy is a general term used for many different kinds of energy, such as renewable electricity, heat and biofuels which are all derived from sources that are inexhaustible, unlike conventional fossil fuels. Examples of renewable sources are wind, solar energy, wood, waste, oilseed rape and other crops and products derived from crops grown for non-food purposes.

The production of renewable energy needs to be promoted within the European Community, especially in the context of sustainable development but also to decrease dependency on conventional fuels, such as petrol. Several current technologies, like energy derived from biomass, are economically viable and competitive.

The European Commission set out a target of 12% of renewable energy consumption in their White Paper on renewable sources of energy (COM/2001/69). Recently, the Parliament adopted an initiative report on renewable energy in this context. Within their opinion the Committee on Agriculture and Rural Development stressed that the production of renewable energy, to which the CAP has contributed, needs to be further developed and the use of renewables needs to be encouraged:

"It is indispensable to increase the possibility of the co-funding of investment schemes by the European Agricultural Fund for Rural Development an the other Structural Funds so as to ensure the balanced and rational development and use of renewable energy, provided the energy and environmental outcomes of this use prove positive and compatible with sustainable production methods."

The Parliament also asked the Commission and the Member States to intensify their efforts in order to meet the target of 12% renewable energy consumption as early as possible.

Biomass Action Plan

The area within the EU-25 eligible for support for cultivation of non-food crops either under set-aside or under the Energy Crops Scheme will total 8 million hectares in 2005, rising up to 9.4 million in 2011. This includes the maximum area allowance in the Energy Crops Scheme and the 30% increase in voluntary set-aside. In order to meet the EU targets for renewable energy and biofuels, it has been estimated that 6.5 million hectares will need to be devoted to solid fuel energy crops, and at least a further 6.6 million for biofuels. The total of 13.1 million hectares needed is 3.5 hectares more than the area that is predicted to receive support.

Currently, the European Commission is drawing up a proposal for a Biomass Action Plan expected to come out at the beginning of next year. This initiative will address the problem stated above. One of the other issues that will be addressed is the reason why the Energy Crops Scheme is not used sufficiently.

Biofuels

Another possibility provided by the growth of crops for non-food purposes is the production of biofuels from starch potatoes, cereals, sugar beet, rapeseed and others. The major markets for biofuels are biodiesel and bioethanol, the first is a substitute for diesel and derived mainly from rapeseed oil, the second is a substitute for petrol and can be derived from many carbohydrate sources.

Today, the EU is the world leader in developing novel technologies for biodiesel production and use. Within the bioethanol industry, the EU has to compete with cheap bioethanol producing countries like Brazil, which implemented a national programme of fuel alcohol (“proalcool”) in 1974. Another issue with the current EU bioethanol technologies is that, above a certain percentage of ethanol mixed with petrol, there is an increase in NOx and aldehyde emissions, which are highly pollutant in terms of air quality and thus larger greenhouse gas emission savings could cause environmental damage.

Directive 2003/30/EC on biofuels sets targets for the market share of biofuels on the energy market: 2% in 2005 to increase until 5.75% in 2010. At present, biofuels contribute less than 1% of the fuel consumption in the EU. The European Commission is currently working on a Communication on biofuels which is expected to have both an agricultural perspective and an international perspective and may make the link with the adjustments of the Directive 1998/70/EC on fuel quality, which are being reviewed during the first half of 2006.

In order to achieve the targets as set out in the Directive 2003/30/EC on biofuels, different strategies could be followed. One way to promote the cultivation of crops for non-food purposes is to make the biofuel targets obligatory. This strategy is supported by many stakeholders in the public consultation on the Biomass Action Plan. Another strategy is based on the fact that by creating a demand for biofuels, the supply will follow. This can be created through tax exemptions, which are already used in Germany, or through support for setting up local biofuel production units, linked to local crop production, within the rural development context. We must also consider whether we need to add a tariff to cheap fuels (for instance bio-ethanol from Brazil) in a manner not dissimilar to the United States.

Finally, the support for biofuel technology research should not only be focussed on first generation biofuels (the biofuel technologies currently being used) but also for novel biofuels (second and third generation) such as syngas based biofuels, and lignocellollosic ethanol. Furthermore, the energy conversion efficiency and the cost efficiency can be significantly increased by stimulating research and development of novel technologies and the improvement of existing technologies.

Oil crops

Most of the vegetable oil is consumed by food markets but there are also important industrial applications: detergents and surfactants, lubricants, paints, solvents, polymers and linoleum, to name just a few. All of these products can be derived from 4 main crops: oilseed rape, soya, sunflower and linseed.

The future use of biolubricants, in particular, is predicted to increase by up to 20% in the next few years. The opportunities to improve the oil content through plant breeding or biotechnology are not yet fully exploited. The main problem in the oil sector is the competition with cheap alternatives (mainly imports), for example palm oil. The cheap production of palm oil in Indonesia has also caused many environmental problems. Possible competition from within the biodiesel market might also reduce the potential future use.

Carbohydrate crops

At present, the most important non-food products derived from carbohydrate crops are: paper, biodegradable polymers, adhesives, glues, agrochemicals, detergents and paints. Wheat, maize and potato are the three main carbohydrate sources in the EU.

Currently 3.6 million tonnes of cereal production per year is used for this purpose and the amount is expected to increase to 5.5 million within the coming 5 years. Although this accounts for only a few percentages of the yearly EU area devoted to cereal production, it can provide high value market opportunities to farmers.

Speciality crops

Pharmaceuticals, medicinal, flavours, biocides and fragrances are provided by the cultivation of such crops as mustard, poppy, sesame, thyme, rosemary, lavender and mint.

These crops are grown on a very small scale but they can provide a high return for farmers. Because of the high quality of products produced in the EU compared to other countries, the competition with cheaper products is less significant.

Finally, industrial and special (non-food) uses of crops can help to add on farm value and some of these uses additionally provide environmental benefits. Biodegradable plastics are only one of the many examples that have huge opportunities for increased future use.

Research and technologies

In the report on the share of renewable energy in the EU and proposals for concrete actions, the Parliament asked the Commission to take new regulatory measures and to increase the Union's financial support for research into renewable energy sources, innovation spreading, information sharing and energy economies. Producers also need to be supported so that they can obtain the appropriate technology by taking part in the relevant national and Community programmes. The Parliament drew attention to the fact that encouraging a greater use of biomass in the production of a renewable form of energy using sustainable production methods must not be an excuse for the European Union not to pursue research aimed at achieving greater energy efficiency and any potential means of lowering the financial burden on farmers.

Final remarks

Six years ago, the European Commission and the Economic and Social Committee stressed the need to develop a centralised non-food policy. The main reason to develop one consolidated policy is to be able to meet the future needs as we seek to use more renewable energy. Current production is discouraged (or at the very least not encouraged) by a number of EU legislations. It has been suggested several times by the European Parliament that the Commission should put more emphasis on the removal of administrative and network-specific obstacles in the Member States and on the creation of attractive encouragement schemes instead.

In order to decrease the competition against European raw agricultural material from cheap imports and other feedstock at the processing level, quality standards must be introduced. Agriculture within the EU generates very high quality, traceable and increasingly safe products in comparison to other countries. This is a comparative advantage that can and must be exploited further by implementing minimum quality levels on imported products.

Finally, there is wide support to promote the cultivation of crops for non-food purposes by making the renewable energy targets obligatory. This will not only be of benefit to the environment but the obligation to comply will also make it easier for Member States to focus a larger amount of their agricultural support on the production for non-food purposes, which will eventually lead to a more sustainable future for the agricultural sector.

Final comment from the Rapporteur

The Rapporteur would like to express his thanks for the input from the other Members, and, in particular, for the fact-finding missions to Austria, Denmark, France, Germany and the UK which have proved extremely useful in drafting this report.

POSTUP

Názov

Podpora pestovania plodín určených na nepotravinárske účely

Číslo postupu

2004/2259 (INI)

Základ v rokovacom poriadku

článok 45

Gestorský výbor
  dátum oznámenia na schôdzi

AGRI
13.1.2005

Výbor požiadaný o stanovisko
  dátum oznámenia na schôdzi

-

-

 

 

 

Bez predloženia stanoviska
  dátum rozhodnutia

-

 

 

 

 

Rozšírená spolupráca
  dátum oznámenia na schôdzi

-

 

 

 

 

Návrh(y) uznesenia(í) zahrnuté v správe

+

 

 

Spravodajca
  dátum menovania

Neil Parish
23.11.2004

 

Predchádzajúci navrhovateľ

-

 

Prerokovanie vo výbore

13.7.2005

11.10.2005

28.11.2005

22.02.2006

 

Dátum prijatia

22.2.2006

Výsledok záverečného hlasovania

+:

-:

0:

36

-

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marie-Hélène Aubert, Peter Baco, Katerina Batzeli, Thijs Berman, Niels Busk, Luis Manuel Capoulas Santos, Giuseppe Castiglione, Joseph Daul, Albert Deß, Michl Ebner Carmen Fraga Estévez, Duarte Freitas, Jean-Claude Fruteau, Ioannis Gklavakis, Lutz Goepel, Friedrich-Wilhelm Graefe zu Baringdorf, María Esther Herranz García, Elisabeth Jeggle, Heinz Kindermann, Stéphane Le Foll, Albert Jan Maat, Diamanto Manolakou, Rosa Miguélez Ramos, Neil Parish, María Isabel Salinas García, Agnes Schierhuber, Willem Schuth, Czesław Adam Siekierski, Marc Tarabella, Jeffrey Titford, Kyösti Virrankoski, Janusz Wojciechowski, Andrzej Tomasz Zapałowski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Bernadette Bourzai, Astrid Lulling, Zdzisław Zbigniew Podkański,

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

 

Dátum predloženia - A6

24.2.2006

A6-0040/2006

(1)

Ú. v. ES L 283, 27.10.2001, s. 33.

(2)

Ú. v. EÚ L 123, 17.5.2003, s. 42.

(3)

Ú. v. ES L 350, 28.12.1998, s. 58. Smernica v znení zmien a doplnení nariadenia (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).

(4)

Ú. v. EÚ L 270, 21.10.2003, s. 1. Nariadenie v znení zmien a doplnení nariadenia (ES) č. 2183/2005 (Ú. v. EÚ L 347, 30.12.2005, s. 56).

(5)

Ú. v. EÚ L 049, 19.2.2004, s. 1.

(6)

Ú. v. EÚ L 283, 31.10.03, s. 51. Smernica v znení zmien a doplnení smernice (ES) 2004/75/ES, Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 1.

(7)

Prijaté texty, P6_TA(2005)0365.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia