SPRÁVA o demografických výzvach a solidarite medzi generáciami

24.2.2006 - (2005/2147(INI))

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci
Spravodajca: Philip Bushill-Matthews
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*) : Edite Estrela,
Výbor pre práva žien a rovnosť pohlaví
(*) Rozšírená spolupráca medzi výbormi - článok 47 rokovacieho poriadku


Postup : 2005/2147(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A6-0041/2006

(*) Rozšírená spolupráca medzi výbormi - článok 47 rokovacieho poriadkuNÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o demografických výzvach a solidarite medzi generáciami

(2005/2147(INI))

Európsky parlament,

–    so zreteľom na svoje uznesenie o správe Komisie o demografickej situácii v Európskej únii (1995)[1],

–    so zreteľom na svoje uznesenie o demografickej správe Komisie z roku 1997[2],

–    so zreteľom na svoje uznesenie o oznámení Komisie „Na ceste k Európe pre všetky vekové skupiny - podpora prosperity a medzigeneračnej solidarity“[3],

–    so zreteľom na oznámenie Komisie „Odpoveď Európy na starnutie svetovej populácie - podpora hospodárskeho a sociálneho pokroku v starnúcom svete - príspevok Európskej komisie k druhému Svetovému zhromaždeniu o starnutiu“ (KOM(2002)0143),

–    so zreteľom na Európsky pakt mládeže, ktorý bol schválený na zasadnutí Európskej rady v Bruseli v dňoch 22. a 23. marca 2005;

–    so zreteľom na Zelenú knihu Komisie „Čelíme demografickej zmene: nová solidarita medzi generáciami“ (KOM(2005)0094),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre práva žien a rovnosť pohlaví (A6‑0041/2006),

A. keďže demografická zmena, ktorá je okrem iného spôsobená zvýšenou priemernou dĺžkou života, nesmie byť stigmatizovaná iba ako problém, ale predstavuje pre spoločnosť aj pozitívnu výzvu, aby bolo možné hľadať kontakt s ľuďmi všetkých vekových skupín a ponúkať možnosti, ktoré predtým neexistovali,

B.  keďže lisabonská stratégia podčiarkuje potrebu zvýšenej účasti žien na trhu zamestnanosti pre dosiahnutie lisabonských cieľov plnej zamestnanosti prostredníctvom kvalitných pracovných miest,

C. keďže smernica 92/85/EHS zavádza opatrenia na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok,

1.   víta oznámenie Komisie k Zelenej knihe „Čelíme demografickej zmene: nová solidarita medzi generáciami“;

2.   vyjadruje radosť, že Komisia predložením zelenej knihy „Ako čeliť demografickým zmenám, nová solidarita medzi generáciami“ (KOM(2005)0094) zaujala stanovisko týkajúce sa celej Európy, ktoré sa vzťahuje na to, čo predstavuje jednu z najväčších politických a sociálnych výziev, pričom však pripomína, že množstvo otázok súvisiacich s demografickým vývojom spoločnosti spadá do výlučnej kompetencie členských štátov, čo vo všeobecnosti vylučuje stanovenie kompetencií Spoločenstva, ktoré by mohli podporiť európske predpisy v tejto oblasti;

3.   ľutuje, že zelená kniha Komisie nezahŕňa systematicky rodovú perspektívu do makroekonomickej, ani mikroekonomickej analýzy, hoci by to mohla byť zásadná pomoc pri spracovaní úvahách a vytvorení akcií so širokým záberom;

4.   domnieva sa, že demografická zmena a jej následky na spoločnosť majú rozhodujúci význam pre budúcnosť členských štátov a Únie; žiada preto Komisiu, aby uznala demografickú zmenu ako horizontálnu úlohu a aby ju primerane zohľadnila formou integrácie do politík Spoločenstva vo všetkých činnostiach Únie;

5.   poznamenáva, že v dôsledku demografickej zmeny spojenej s nízkym hospodárskym rastom/pretrvávajúcou vysokou nezamestnanosťou tieto problémy postupom času exponenciálne rastú; domnieva sa preto, že je potrebné zvýšiť rast a znížiť vysokú nezamestnanosť, aby bolo možné čeliť nepriaznivým následkom demografických zmien;

6.   vyjadruje prekvapenie nad skutočnosťou, že sa Zelená kniha iba zbežne zmieňuje o zdravotno-politických aspektoch demografických zmien; zdôrazňuje, že sa v dôsledku starnutia obyvateľstva zvyšuje dopyt po zdravotnej starostlivosti a dlhodobej opatrovateľskej službe z hľadiska kvality i kvantity; je presvedčený, že investície do prevencie chorôb počas celého života predstavujú dôležitý krok pri vyrovnávaní sa s demografickými zmenami z ľudského a finančného hľadiska; upozorňuje na to, že čím dlhšie sa môžu ľudia tešiť z rokov plného zdravia, tým dlhšie môžu ostať aktívni a pracovať;

7.   súhlasí, že pri klesajúcej miere reprodukcie je možné dosiahnuť hospodársky rast iba prostredníctvom opatrení zameraných na vyššiu zamestnanosť, inovácie a zvyšovanie produktivity práce, ako aj modernizáciou sociálnej ochrany;

8.   vyslovuje sa vzhľadom na výrazne zmenené demografické rámcové podmienky za novú solidaritu medzi generáciami a za ďalší rozvoj súčasných sociálnych modelov v Európskej únii, ktorého hlavným cieľom by malo byť zabezpečenie účasti v spoločnosti, sociálnej istoty a sociálnej súdržnosti pre všetkých, ako aj podpora potenciálov všetkých generácií;

9.   uznáva, že jednotlivé členské štáty bojujú v tejto oblasti so spoločnými problémami a s odlišnou mierou úspešnosti hľadajú rôzne riešenia; domnieva sa, že neexistujú univerzálne „správne“ odpovede, a najmä nie v Únii s 25 alebo viac členskými štátmi; zdôrazňuje, že potreba diferencovaného prístupu pri riešení demografických výziev je ešte výraznejšia v dôsledku existencie významných rozdielov medzi rôznymi regiónmi a subregiónmi; takéto rozdiely si budú vyžadovať vynaliezavé riešenia, ktoré nie sú univerzálne;

10. vyjadruje ľútosť nad tým, že Zelená kniha neberie na zreteľ podstatnú úlohu reprodukčného a sexuálneho zdravia pri demografických zmenách; zdôrazňuje, že miera neplodnosti, zvlášť mužskej, narastá, a to hlavne v priemyselne najrozvinutejších regiónoch, a že v niektorých európskych krajinách môže neplodnosť spôsobená okrem iného chemickým znečistením zasiahnuť až 15 % párov;

11. ľutuje, že Zelená kniha nevenuje pozornosť rastúcemu počtu neúplných rodín, pričom v 85 % sú v nich hlavou rodiny ženy, väčšina z nich je viac vystavená hrozbe chudoby, preto je potrebné poskytnúť im zvláštnu podporu;

12. vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že v mnohých členských štátoch rastie počet osôb, najmä detí, ktoré sú obeťami chudoby a ktoré sú odkázané samé na seba; navrhuje zavádzať inovatívne programy, ktoré budú zamerané najmä na deti, a to hlavne v mestských zónach konfrontovaných s problémom chudoby a nezáujmu; chce povzbudiť rodičov, aby sa do týchto projektov zapájali, aby tak získali povedomie o svojej zodpovednosti za blaho svojich detí; zdôrazňuje dôležitosť zavádzania široko dostupných a bezplatných sietí telefonických liniek dôvery, určených deťom;

13. nazdáva sa, že by bolo zaujímavé uskutočniť štúdiu o priemernej výške výživného a o tom, nakoľko je skutočne vyplácané v krajinách Európskej únie, ako aj o praxi rozdelenia práv na dôchodkové a na sociálne zabezpečenie;

14. berie na vedomie skúsenosť členských štátov, kde existuje „minimálny garantovaný príjem“;

15. je znepokojený nad rozdielmi v systémoch zdravotnej starostlivosti medzi členskými štátmi, regiónmi a sociálnymi skupinami; zdôrazňuje, že rozdiely v zdravotnom stave (kratšia priemerná dĺžka života, častejšie chronické ochorenia, choroby vyvolané životnými podmienkami) spolu s nízkou mierou pôrodnosti a vysťahovaním môžu viesť k ďalšiemu nárastu regionálnych nerovností a k vzniku začarovaného kruhu, ktorý sa dá ťažko prelomiť; žiada členské štáty, aby informovali o rozdieloch v zdravotnom stave s cieľom dosiahnuť, s pomocou Komisie, systematickú výmenu osvedčených postupov a účinné prekonávanie týchto rozdielov;

16. žiada členské štáty, aby uznali demografickú zmenu ako spoločnú výzvu a aby na jarnom zasadnutí Európskej rady rozhodli o posilnení výmeny skúseností týkajúcich sa následkov demografickej zmeny a o osvedčených postupoch, najmä v oblastiach, akými sú aktívne starnutie, životné podmienky rodín a zlučiteľnosť pracovného a rodinného života;

17. je presvedčený o tom, že všetky členské štáty sa môžu lepšie navzájom od seba učiť tým, že si budú intenzívnejšie vymieňať najlepšie skúsenosti, a to najmä s tými škandinávskymi krajinami, kde sa vysoká miera účasti mužov a žien na trhu práce spája s mierou pôrodnosti v Európe, ktorá patrí medzi najvyššie, a kde dostupnosť bezplatných alebo cenovo dostupných zariadení starostlivosti o deti, možnosti rodičovskej dovolenky a predpisy o materskej dovolenke sú faktormi, ktoré prispievajú k vysokej účasti žien na trhu práce;

18. víta skutočnosť, že Európska únia chce prostredníctvom opatrení na zlepšenie rámcových podmienok podporovať členské štáty pri znižovaní rozdielu medzi tým, koľko detí si rodičia želajú (2,3) a koľko ich majú v skutočnosti (1,5);

19. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali štúdie o demografických zmenách v jednotlivých členských štátoch so zreteľom na príčiny a krátkodobé predvídateľné dôsledky a aby uverejnili výsledky týchto štúdií;

20. navrhuje, aby sa pri porovnávaní najlepších skúseností týkajúcich sa účasti žien na trhu práce vyžadovali porovnávania s inými krajinami;

21. zdôrazňuje, že vzhľadom na spoločenské a ekonomické problémy vyplývajúce zo zníženia miery pôrodnosti jednou z podmienok existencie a rozvoja spoločnosti je vytvorenie priaznivých podmienok na to, aby páry mohli mať toľko detí, koľko si želajú, a preto by sa malo niečo urobiť na podporu materstva a otcovstva;

22. domnieva sa, že rozhodnutie mnohých žien alebo párov obmedziť počet detí alebo odložiť narodenie dieťaťa alebo detí nemusí byť ich vlastnou voľbou, ale voľbou, ktorú si vynútila potreba zladiť pracovný, súkromný a rodinný život; domnieva sa, že umožniť rodičom, aby mohli mať toľko detí, koľko si želajú, a v čase, kedy si ich želajú, nie je iba v záujme rodičov samotných, ale aj v záujme spoločnosti ako celku vzhľadom na to, že v súčasnosti pôrodnosť v Európe klesá; dôrazne preto žiada, aby zo štátnych zdrojov bolo podporované zriaďovanie a prevádzka jasieľ a denných materských škôl, ako aj opatrovanie starších osôb, ktoré si vyžadujú starostlivosť; zdôrazňuje, že adekvátny prístup k službám starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí s postihnutím, ako aj iných závislých osôb je nevyhnutný pre to, aby bola umožnená plná a rovnoprávna účasť mužov a žien na trhu práce;

23. naliehavo vyzýva členské štáty, aby podporovali fiškálne opatrenia, ktoré napomôžu rastu pôrodnosti, a upozorňuje na potrebu zabezpečiť ženám po pôrode, hlavne mladým slobodným matkám, špeciálnu ochranu a podporu;

24. vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia, ktoré umožnia budovanie vysoko kvalitných a cenovo dostupných zariadení dennej starostlivosti o deti a iné závislé osoby, čo prispeje k zosúladeniu rodinného a pracovného života;

25. žiada členské štáty, aby preskúmali náklady a prínosy neplatenej, dobrovoľnej a občasnej práce vykonávanej mladými ľuďmi ako spôsob preniknutia na trh práce; poukazuje na možnú súvislosť medzi takýmito činnosťami a nízkou úrovňou pôrodnosti v dôsledku zhoršeného prístupu k bývaniu a zníženej stability; vyzýva súkromné spoločnosti, aby v tejto súvislosti prehodnotili svoj prístup;

26. domnieva sa, že rovnosť pohlaví a boj proti diskriminácii žien na pracovisku, a to jednak na úrovni zamestnania a zverením zodpovednosti a jednak na úrovni odmeňovania, by mohli a mali zohrávať kľúčovú úlohu pri zakladaní rodín, ich podpore a zároveň v boji proti nízkej pôrodnosti v Európe;

27. domnieva sa, že schopnosť mnohých rodičov aktívne sa zúčastňovať trhu práce závisí od možnosti získania kvalitnej a spoľahlivej starostlivosti o deti, chorých a starších za ceny dostupné pre všetkých bez ohľadu na príjem; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili poskytovanie takýchto služieb;

28.      vyzýva členské štáty, aby sa viac usilovali identifikovať a prekonať všetky prekážky podpory rodín vrátane mimopracovných prekážok pomocou týchto opatrení:

i)         umožnenie väčšej pružnosti pracovného času, zohľadňujúc potreby pracovníkov, ktorí tak budú môcť lepšie prispôsobiť svoj pracovný čas požiadavkám rodinného života a v súvislosti s nevyhnutnými nákupmi;

ii)        zlepšenie obmedzeného prístupu na trh bývania, napríklad podporou ľahšieho prístupu k hypotekárnym zdrojom, aby sa viac ľudí mohlo stať vlastníkmi nehnuteľností a získať tak skôr nezávislosť;

iii)        uplatňovanie daňových politík, ktoré sú priaznivejšie pre rodiny;

iv)       podpora komplexnejších a prístupnejších zariadení starostlivosti o deti a závislé osoby;

v)        podpora úspešných miestnych škôl;

vi)       zlepšenie zlučiteľnosti vyučovacích hodín s pracovným časom a zároveň podpora pružného pracovného času a boj proti kultúre dlhého pracovného času;

vii)       pokračujúca podpora rovnosti na pracovisku;

viii)      opätovné úsilie o podporu rovnosti v domácnosti, spravodlivejšie rozdeľovanie povinností v domácnosti a rodine a odstraňovanie stereotypov prostredníctvom kampaní zameraných na informovanie verejnosti a zvyšovanie povedomia;

29. vyzýva členské štáty, aby v rámci mestského rozvoja a plánovania posilnili poskytovanie vhodného ubytovania pre rodiny, zvlášť pre rodiny s jedným rodičom a pre starších ľudí (napríklad podporou „medzigeneračných projektov“);

30. žiada modernizáciu a rozvoj národných systémov sociálneho zabezpečenia, najmä v oblasti dennej starostlivosti o deti a závislé osoby, pričom uznáva, že táto oblasť spadá do pôsobnosti členských štátov; konštatuje, že neúplné rodiny s jedným rodičom a osamelé staršie ženy sú osobitne ohrozené sociálnym vylúčením, izoláciou a schudobnením, a preto by sa v rámci tejto reformy mala venovať osobitná pozornosť zlepšovaniu životnej úrovne a sociálneho začlenenia tejto rastúcej skupiny obyvateľstva;

31. želá si pôsobenie členských štátov zamerané na odstránenie byrokracie spojenej s opatreniami na podporu rodín v oblasti starostlivosti o deti;

32. zdôrazňuje, že napriek pokrokom, ktoré dosiahli členské štáty v oblasti zvýšenia miery zamestnanosti žien, naďalej pretrvávajú alebo silnejú iné diskriminácie spojené s prácou žien; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby zavádzali smernicu Rady 75/117/EHS z 10. februára 1975 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy[4]; zdôrazňuje, že pretrvávajúci rozdiel v mzdách medzi mužmi a ženami a prijímanie žien na slabšie platené pracovné miesta, ktoré nezodpovedajú ich kvalifikácii, poškodzuje potrebnú ekonomickú nezávislosť žien, čo má priamy vplyv na ich rozhodovanie o tom, či budú mať dieťa; odporúča členským štátom podporovať rozvoj pracovnej aktivity žien, prístup žien ku kvalitným pracovným miestam a rovnosť v mzdovom zaobchádzaní;

33. žiada členské štáty, aby prijali opatrenia na vytvorenie kvalitných a cenovo prístupných zariadení poskytujúcich opateru deťom a iným závislým osobám v súlade s cieľmi, ktoré stanovila Európska rada v Barcelone v roku 2002 a v ktorých sa uvádza, že do roku 2010 by mali členské štáty poskytovať starostlivosť pre minimálne 90 % detí vo veku od troch rokov do veku nástupu do školy a pre minimálne 33 % detí vo veku nižšom ako tri roky; zdôrazňuje skutočnosť, že tieto opatrenia by mali umožniť ženám zladiť prítomnosť na trhu práce s rytmom ich života; a okrem toho žiada členské štáty, aby navrhli podobné ciele týkajúce sa zariadení starostlivosti o starších ľudí a ľudí s postihnutím;

34. domnieva sa, že demografická zmena si bude vyžadovať novú a rozšírenú vzdelávaciu a sociálnu infraštruktúru pre mladých aj starších ľudí vrátane väčšieho počtu zariadení celoživotného vzdelávania, starostlivosti o deti, opatrovateľskej starostlivosti a starostlivosti o starších; upozorňuje na potrebu rozšírenej sociálnej infraštruktúry zameranej na podporu vitality starých ľudí a ich aktívnejšie opätovné začleňovanie do spoločenského života;

35. zdôrazňuje, že v mnohých členských štátoch existuje značné riziko, že verejné finančné záväzky sa z dlhodobého hľadiska stanú neudržateľnými, čo svedčí o neliehavej potrebe reformy; podčiarkuje mimoriadny význam toho, aby zodpovední politici v EÚ zohľadnili finančný vplyv nových a súčasných právnych predpisov v sociálnej oblasti;

36. vyzýva členské štáty, aby podporili kvalitu pracovných miest a pracovného prostredia, aby sa tak uľahčilo zavádzanie odborného vzdelávania počas celého života, ktoré umožní mužom a ženám plniť si jednak svoje rodinné záväzky, jednak nároky trhu práce;

37. vyzýva členské štáty, aby stanovili rovnoprávnosť medzi pohlaviami a rovnováhu medzu prácou a súkromným životom za priority vlád;

38. uvedomuje si, že vystupňovanie nákladov na sociálne zabezpečenie si vyžiada dynamický hospodársky rast, aby bolo možné tieto náklady financovať; upozorňuje, že k tomu môže dôjsť iba vtedy, ak budú podporované inovácie; poznamenáva, že fiškálne metódy, akou je zvyšovanie daní na financovanie sociálneho zabezpečenia, sú z dlhodobého hľadiska menej udržateľné vzhľadom na klesajúci daňový základ a vyšší podiel závislých obyvateľov, ako aj na naliehavú potrebu podporiť podnikateľský sektor v Európe; poukazuje preto na potrebu holistického prístupu v politike, pokiaľ ide o posudzovanie reformy sociálneho zabezpečenia;

39. je presvedčený o tom, že sa potrebujeme vyvíjať nad rámec koncepcie „sociálneho štátu“, podľa ktorého má štát hlavnú zodpovednosť za sociálne zabezpečenie, a viac smerom k „sociálnej spoločnosti“, v ktorej všetky zainteresované strany uznávajú, že majú takisto zodpovednosť za vzájomnú starostlivosť a že táto zodpovednosť môže byť vzájomne posilňujúca;

40. zastáva názor, že lepšia vyváženosť medzi pracovným a súkromným životom jednotlivcov by mala byť trvalou prioritou vlád; domnieva sa, že táto vyváženosť môže byť ohrozená v dôsledku zvyšujúcej sa nezamestnanosti a rastúceho pracovného zaťaženia jednotlivcov; podotýka, že pružnejší pracovný čas pre ženy a mužov, ak ide o slobodné rozhodnutie a nie je vnútený pod ekonomickým tlakom, môže prispieť k lepšiemu zladeniu rodinného života a profesionálneho života; usudzuje, že by to malo znamenať povinnosť vlád, aby umožnili jednotlivcom rozhodovať skutočne slobodne namiesto toho, aby vlády rozhodovali za nich;

41. vyzýva Komisiu, aby konzultovala so sociálnymi partnermi o otázke lepšej zlučiteľnosti pracovného a rodinného života;

42. domnieva sa, že zodpovednosť podnikov za vytváranie pracovísk priaznivejších pre rodiny by sa mala posilniť; odporúča, aby členské štáty vypracovali usmernenia pre podniky, ktoré si želajú prijať takéto opatrenia, pričom zohľadnia osobitné otázky týkajúce sa malých a stredných podnikov;

43. vyzýva členské štáty, aby uplatňovali pravidlá zavádzajúce platené materské/rodičovské dovolenky po narodení dieťaťa a aby podporovali spravodlivé rozdelenie práva na rodičovskú dovolenku medzi mužov a ženy; nabáda členské štáty, aby bojovali proti ekonomickým, sociálnym a kultúrnym predsudkom, ktoré sú spojené s otcovskou dovolenkou; vyzýva Komisiu, aby zrevidovala smernicu 96/34/EHS o rodičovskej dovolenke[5]; domnieva sa, že rodičovskú dovolenku by mali využívať tak otcovia, ako aj matky, pričom bude súčasne garantované ich pracovné miesto; podporuje systém stimulov, ktorý zvýhodňuje rozdelenie rodičovskej dovolenky medzi partnerov a umožňuje kompenzovanie nákladov spojených s výchovou detí; žiada Komisiu, aby konzultovala so sociálnymi partnermi o otázke možných zmien týkajúcich sa reformy v oblasti rodičovskej dovolenky z roku 1996, ktorých cieľom by mohlo byť predĺženie minimálneho obdobia z troch na šesť mesiacov;

44. pripomína členským štátom tretiu zásadu Európskej charty malých podnikov, podľa ktorej môžu byť malé podniky oslobodené od niektorých regulačných povinností; vyzýva členské štáty, ako aj Komisiu, aby uplatňovali túto zásadu v praxi;

45. čo najdôraznejšie pripomína význam prístupu k vzdelaniu, rozvoju schopností, technológiám a príležitostiam na celoživotné vzdelávanie spolu s podporou kultúry vzdelávania, ktorá podnecuje účasť ľudí všetkých vekových skupín, najmä tých, ktorí prvýkrát alebo opätovne vstupujú na trh práce; zdôrazňuje, že by sa mal klásť väčší dôraz na skutočné kvalifikácie, akými sú technické a jazykové schopnosti, z hľadiska optimalizácie mobility, prispôsobivosti a zamestnateľnosti jednotlivcov, ako aj ich sebarealizácie; zdôrazňuje význam preventívnych zásahov s cieľom zabrániť predčasnému opusteniu školy, ako aj potrebu hľadať alternatívne spôsoby hodnotenia s ohľadom na prístup k ďalšiemu vzdelávaniu; osobitne zdôrazňuje potrebu vzdelávania starších ľudí v oblastiach, akými sú informačné technológie, aby bolo možné odstrániť prekážky ich priebežnej účasti na trhu práce; s týmto zámerom podporuje vývoj osobitných metód vzdelávania, ktoré sú zamerané na starších ľudí;

46. vyzýva preto členské štáty, aby najmä starším pracovníkom umožnili využívať programy odborného vzdelávania s cieľom zabezpečiť, aby sa títo ľudia až do dôchodkového veku mohli aktívne zúčastňovať pracovného života; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby schválila operačné programy v rámci ESF iba vtedy, ak obsahujú prioritu týkajúcu sa opatrení ďalšieho vzdelávania zameraných na starších ľudí;

47. podporuje uzatváranie partnerstiev medzi vládami a sociálnymi partnermi v súlade so zvyklosťami a obvyklými postupmi v jednotlivých členských štátoch s cieľom podporovať zamestnanosť starších pracovníkov prostredníctvom opatrení zameraných na boj proti diskriminácii na základe veku, pružného pracovného času a opatrení zameraných na opätovné začleňovanie starších nezamestnaných pracovníkov;

48. domnieva sa, že európske súkromné spoločnosti, najmä s ohľadom na potrebu ochraňovať najviac ohrozené sociálne skupiny (vrátane starých ľudí, ľudí s postihnutím a najmä mladých rodičov), zvyšovať bezpečnosť na pracovisku a podporovať také formy organizácie práce, ktoré môžu pomôcť pri zlepšovaní dostupnosti, zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri aktívnej podpore a presadzovaní rovnakých príležitostí, najmä v súvislosti s rodinnou politikou a v boji proti diskriminácii na základe veku, pohlavia a rodinného stavu; dodáva, že spoločnosti by mali vziať na seba sociálnu zodpovednosť podnikov a riešiť problémy v súvislosti so starnúcim obyvateľstvom prostredníctvom takých iniciatív, akou je presadzovanie pružného pracovného času a práce na čiastočný úväzok, zameraných napríklad na rodičov, budúcich rodičov a starších pracovníkov;

49. podporuje iniciatívu Komisie týkajúcu sa rámcovej smernice na vykonávanie článku 13 Zmluvy o ES (2001/C 80/01);

50. usudzuje, že zodpovednosť podnikov za udržanie starších pracovníkov by mala byť vzhľadom na potenciál tejto skupiny posilnená; domnieva sa, že by sa mal klásť dôraz na podporovanie ľudí v tom, aby pracovali dlhšie a aby im to bolo umožnené, a že zamestnávatelia by mali byť vedení k tomu, aby pochopili, že je to v záujme oboch strán; domnieva sa, že zdraví starší ľudia by mali pre spoločnosť predstavovať pozitívny zdroj, a nie ekonomickú hrozbu; domnieva sa, že by sa mal klásť väčší dôraz na pozitívny výsledok Európskeho roka starších (1993);

51. žiada podniky, aby ponúkli flexibilnejšie modely organizácie pracovného času, ktoré zohľadňujú rôzne obdobia života a otvárajú, rozširujú či ponúkajú možnosti zamestnania najmä pre rodičov a starších pracovníkov, ktoré zodpovedajú ich potrebám;

52. zastáva názor, že sociálni partneri by mali zabezpečiť existenciu prispôsobivého trhu práce, aby bolo možné vytvárať viac flexibilných pracovných miest, čo zaručí, že na trhu práce bude pre každého existovať možnosť umiestnenia a uplatnenia;

53. uvedomuje si, že vzhľadom na mobilitu európskych pracovníkov a centralizáciu trhov práce je v súčasnosti potrebné nielen zlepšiť vzájomné porozumenie rôznym systémom sociálneho zabezpečenia, ale aj zabezpečiť plynulý prechod medzi jednotlivými národnými systémami formou, ktorá sa dá uplatniť na verejné, súkromné a iné formy poistenia;

54. zdôrazňuje význam preberania znalostí od zamestnancov odchádzajúcich do dôchodku, najmä vo verejnom sektore, pričom napríklad vo Francúzsku bude mať počas nasledujúcich desiatich rokov nárok na odchod do dôchodku 50 % zamestnancov vo verejnom sektore; nalieha na členské štáty, aby podporovali súkromný aj verejný sektor v prijímaní proaktívnych opatrení zameraných na zabránenie strate cenných skúseností a poznatkov, napríklad inštruktáž pracovníkov vstupujúcich na trh práce, postupný odchod do dôchodku a zavádzanie programov celoživotného vzdelávania; vyzýva členské štáty, aby v tejto súvislosti poskytli malým a stredným podnikom osobitnú pomoc;

55. je presvedčený o tom, že osobitná pozornosť by sa mala venovať najstaršej vekovej skupine (t. j. vyše 80-ročných), z ktorých 25 % nie je sebestačných, a vyzýva Komisiu, aby predložila návrh zameraný na dosiahnutie zníženia tohto podielu prostredníctvom kolektívnych a individuálnych opatrení a na riešenie problémov v súvislosti s poskytovaním štátnej sociálnej starostlivosti a zdravotníckych a sociálnych služieb pre tých, ktorí nie sú sebestační;

56. uznáva však, že profesie náročné na prácu, akými sú pokrývačstvo, stavebníctvo a poľnohospodárstvo, čelia väčším problémom pri využívaní výrobnej kapacity starších zamestnancov a pri nábore mladých pracovníkov; vyzýva členské štáty, aby vypracovali osvedčené postupy pre tieto profesie a zabránili tak nedostatku personálu a stratám odborných schopností;

57. vyzýva členské štáty a súkromné spoločnosti, aby oddelili vyšší vek a automaticky vyššie mzdové úrovne a uznali pritom, že niektorí ľudia pred nástupom do dôchodku, oceňujúc nejaký príjem, nemusia požadovať rovnakú úroveň platu alebo rovnaký pracovný čas ako počas ich pôsobenia v minulosti; zdôrazňuje význam flexibilnejších pracovných príležitostí, akou je práca na čiastočný úväzok, ktorá je vo vyššom veku potenciálnym riešením;

58. vyzýva členské štáty, aby odstránili všetky prekážky pre starších ľudí týkajúce sa pokračovania v ich pracovnom živote, najmä v súvislosti s daňami a dôchodkami, a aby preskúmali možnosť odobratia časti dôchodku pracovníkom v dôchodkovom veku, pokým naďalej poberajú zárobkový príjem;

59. poukazuje na to, že starší ľudia môžu zohrávať pozitívnu úlohu pri zabezpečovaní starostlivosti o deti, a že naopak príslušníci mladších generácií často musia zohrávať úlohu pri zabezpečovaní starostlivosti o závislé osoby; žiada členské štáty a zamestnávateľov, aby preukázali, že túto skutočnosť uznávajú v plnšej miere;

60. poznamenáva, že v niektorých prípadoch, napríklad v prípade právnych predpisov zameraných na boj proti diskriminácii na základe veku, môže byť niekedy zákon kontraproduktívny v tom zmysle, že môže odradiť spoločnosti od zamestnávania starších pracovníkov, alebo im v tom dokonca môže brániť; žiada, aby členské štáty členské štáty dôkladnejšie preskúmali vplyv a uplatňovanie takýchto právnych predpisov s cieľom posúdiť, či takéto opatrenia majú želaný účinok; naliehavo žiada, aby sa dodržiaval duch aj obsah takejto antidiskriminačnej legislatívy;

61. zdôrazňuje, že starnúce obyvateľstvo EÚ pravdepodobne bude mať za následok zvýšený podiel ľudí s postihnutím; berie na vedomie trvalo vysoké úrovne nezamestnanosti v tejto skupine ľudí; vyzýva vlády a spoločnosti, aby uľahčili začlenenie týchto ľudí do pracovného procesu príkladom;

62. vyslovuje poľutovanie nad tým, že „aktívne starnutie“ je v lisabonskej stratégii takmer výlučne definované v súvislosti s plateným zamestnaním, zatiaľ čo tento pojem by sa mal používať v širšom zmysle a mal by zahŕňať aj neplatené činnosti, akou je práca v občianskych, politických a iných dobrovoľných organizáciách; uznáva, že takáto aktívna angažovanosť v spoločnosti formou neplatenej práce si vyžaduje dostatočný príjem z iných zdrojov; uznáva, že „aktívne starnutie“ je úzko spojené so zvyšovaním dôchodkového veku, a považuje takéto opatrenie za jednu z možných odpovedí na demografickú zmenu;

63. uznáva, že dôchodkové systémy spadajú do pôsobnosti členských štátov; domnieva sa však, že v súvislosti s dôchodkovými príjmami by sa pracovníci vo verejnom a súkromnom sektore mali posudzovať rovnocenne a nemali by byť uprednostňovaní pracovníci jedného z týchto sektorov; domnieva sa, že je taktiež potrebné prijať opatrenia na podporu postupného a pružného odchodu do dôchodku, pričom bude zohľadnená zvýšená dĺžka života a vyššia úroveň verejného zdravia; uznáva, že s ohľadom na to, že ľudia žijú dlhšie, môžu dlhšie aj pracovať, a vyzýva vlády, aby vytvorili finančné stimuly, ktoré by v tom ľudí podporovali;

64. je presvedčený o tom, že všetky členské štáty sa môžu lepšie navzájom od seba učiť tým, že si budú intenzívnejšie vymieňať najlepšie skúsenosti v súvislosti s dôchodkovou reformou; dobrým príkladom je aj reforma dôchodkového systému v Maďarsku, ktorý je založený na troch pilieroch, pričom čiastočná privatizácia zaručuje lepšiu udržateľnosť, alebo platená starostlivosť, ktorá tiež tvorí dôchodkový príjem a znamená opatrovanie osoby, ktorá potrebuje starostlivosť, členom rodiny za finančnú odmenu od štátu;

65. zdôrazňuje, vzhľadom na demografický vývoj, kľúčový význam výkonnosti a finančnej udržateľnosti systémov sociálneho zabezpečenia, najmä dôchodkových systémov, ktoré poskytujú primerané a udržateľné dôchodky, a systémov zdravotnej starostlivosti, ktoré sú založené na zásadách solidarity, spravodlivosti a univerzálnosti, aby sa pre všetkých občanov zlepšila dostupnosť primeranej a vysokokvalitnej starostlivosti v prípade choroby, alebo ak si vyžadujú stálu opateru; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia potrebné na modernizovanie dôchodkových systémov, aby sa zabezpečila ich finančná a spoločenská životaschopnosť a aby dokázali riešiť dôsledky starnutia populácie;

66. je presvedčený o tom, že reformy národných dôchodkových systémov by sa nemali sústreďovať iba na to, aby sa tieto systémy stali finančne udržateľnými, ale mali by aj pomôcť pri tom, aby sa životy starších ľudí stali finančnej udržateľnejšími;

67. uznáva však, štátom financované dôchodky môžu iba ťažko uspokojiť finančné potreby dôchodcov; domnieva sa, že členské štáty by mali pripisovať väčší význam a venovať viac energie vytvoreniu vhodných doplnkových dôchodkových systémov a podpore individuálneho sporenia;

68. domnieva sa, že štátom financované dôchodky poskytované jednotlivými štátmi na úrovni, ktorú stanovili jednotlivé členské štáty, by mali byť rovnako prístupné pre všetkých a mali by byť nárokom, ktorý nepodlieha skúmaniu finančnej situácie osôb;

69. pripomína, že vlastníci malých podnikov podliehajú demografickej zmene rovnakým spôsobom ako zamestnávaní pracovníci; je znepokojený tým, že v nasledujúcich 10 rokoch odíde do dôchodku tretina vlastníkov malých podnikov v Európe, a vyzýva všetky zainteresované strany, aby podporovali podnikateľstvo s cieľom nielen prebrať schopnosti a znalosti tejto skupiny, ale aj vykompenzovať negatívne následky pre rast;

70. domnieva sa, že imigračné politiky, ktoré sa usilujú o udržateľnú ekonomickú, sociálnu a právnu integráciu migrantov, sú nevyhnutné pre dosiahnutie rovnováhy medzi právami a povinnosťami migrantov a hosťujúcich krajín, a že mechanizmy prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín musia byť riadené efektívne a transparentne; základnými predpokladmi procesu integrácie sú rovnaké zaobchádzanie vďaka odstráneniu všetkých foriem diskriminácie migrantov a ich potomstva a úzke prepojenie s politikou v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí; takéto politiky by mali byť podporované v rámci úsilia o zmiernenie niektorých demografických problémov; uznáva však, že prisťahovalectvo samo osebe nevyrieši všetky problémy spojené s demografickou zmenou a taktiež spôsobuje špecifické problémy;

71. konštatuje, že v regiónoch východnej Európy dochádza k výraznému migračnému úbytku mladých žien a že je tam preto potrebná zodpovedná hospodárska a zamestnanecká politika a cielené použitie európskych štrukturálnych fondov v záujme žien, vychádzajúc zo súčasných predpisov o uplatňovaní rodového hľadiska a plánovaní rozpočtu pre oblasť rovnosti pohlaví;

72. uznáva, že riadenie prisťahovalectva spadá do pôsobnosti členských štátov; domnieva sa, že by sa malo vyvinúť väčšie úsilie zamerané na vzdelávanie a rozvoj schopností, osobitne prisťahovalcov a etnických spoločenstiev;

73. domnieva sa, že podiel príslušníkov etnických menšín medzi staršími ľuďmi, ktorí si vyžadujú dlhodobú starostlivosť, v niektorých členských štátoch výrazne rastie; okrem toho sa domnieva, že by sa nemalo predpokladať, že prisťahovalci a ich potomstvo uprednostnia návrat do ich krajiny pôvodu, osobitne v staršom veku alebo vtedy, ak ich potomstvo vyrastalo v EÚ; dodáva, že hoci je dostupnosť kvalitnej starostlivosti o deti a starších dôležitá pre všetky etnické skupiny, najmä pre všetky ženy, jej vplyv na každú etnickú skupinu je rozdielny, čo by sa malo náležite zohľadniť pri plánovaní týchto služieb; zdôrazňuje, že pri poskytovaní týchto služieb je tiež kľúčovým faktorom boj proti diskriminácii a rovnaké zaobchádzanie; odporúča venovať väčšiu pozornosť tomuto aspektu, najmä pokiaľ ide o porovnávanie najlepších postupov;

74. konštatuje, že integrácii migrantov sa doteraz nevenovala dostatočná pozornosť, čo sa okrem iného prejavuje nízkou úrovňou úspešnosti vo vzdelaní a pokračujúcim vyčleňovaním týchto nových spoluobčanov; žiada preto členské štáty, aby posilnili integračné opatrenia, najmä pre migrantov, ktorí už dlhšiu dobu žijú v Únii;

75. podčiarkuje dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú prisťahovalkyne, a vyzýva členské štáty, aby vo svojich integračných politikách uznali pre tieto ženy také miesto, aké si zasluhujú, a aby im zabezpečili neporušenosť ich práv; poukazuje na trend, že ženy, ktoré sú prisťahovalkyňami bez náležitých dokladov, sú stále častejšie zamestnávané ako pracovníčky v domácnosti, aby sa starali o závislé osoby; konštatuje, že táto skupina môže byť objektom využívania, a vyzýva členské štáty, aby riešili tento problém;

76. upozorňuje, že prisťahovalcom, ktorí prichádzajú vo veku, keď sú tridsiatnikmi alebo štyridsiatnikmi, zrejme nemusí byť vyplácaný dôchodok; vyzýva členské štáty, aby našli najlepší postup pri riešení tejto situácie a predišli tak ešte väčšiemu tlaku na dôchodkové systémy;

77. pripomína členským štátom, že demografická zmena sa týka aj najmenej rozvinutých krajín, ktoré tiež čelia výzvam v súvislosti so starnúcim obyvateľstvom, chudobou a nerovným rozdeľovaním príjmov, ako aj narastajúcim problémom s nezamestnanosťou mladých ľudí; povzbudzuje vlády členských štátov a Európsku úniu, aby tento faktor zohľadnili pri príprave programov pomoci a spolupráce;

78. upozorňuje, že politiky, ktoré medzi prisťahovalcami uprednostňujú kvalifikovaných pracovníkov, aby posilnili ekonomiky EÚ, taktiež spôsobujú opačný výsledok, ktorým je oslabenie ekonomík v krajinách, z ktorých títo kvalifikovaní prisťahovalci prišli; domnieva sa, že členské štáty by v tejto súvislosti mali uznať svoju zodpovednosť;

79. naliehavo žiada členské štáty, aby zlepšili úroveň poskytovania služieb všeobecného záujmu vo vidieckych oblastiach, čím umožnia starším ľuďom po dlhšiu dobu ostať nezávislými, znížia tlak na systémy zdravotnej starostlivosti a systémy sociálneho zabezpečenia a zabránia kultúre predčasnej závislosti;

80. konštatuje, že v dôsledku demografickej zmeny je potrebné v členských štátoch zabezpečiť služby starostlivosti a opatrovníctva a žiada posilnenú výmenu najlepších postupov v tejto oblasti; žiada, aby boli služby starostlivosti a opatrovníctva ochraňované ako služby všeobecného záujmu, a vyzýva preto Komisiu, aby túto ochranu ustanovila v Zelenej knihe o sociálnych službách;

81. zdôrazňuje význam výmeny informácií a najlepších postupov medzi členskými štátmi v súvislosti s možnosťami prípravy systémov zdravotnej starostlivosti na zvýšené požiadavky zo strany starnúceho obyvateľstva;

82. odporúča členským štátom zaviesť politiky prevencie rizík vylúčenia, hlavne čo sa týka vylúčenia zo vzdelania a straty ubytovania, a pripomína, že je dôležité uprednostňovať všetky aktivity smerujúce k ochrane rodinnej solidarity, zvlášť vo sfére ochrany práv dieťaťa, pričom ale treba rovnako rešpektovať aj práva rodičov;

83. zdôrazňuje význam poskytovania kultúrnych aktivít a aktivít vo voľnom čase zameraných na staršiu generáciu, čo je prejavom uznania možností, ktoré predstavuje „strieborná ekonomika“;

84. odporúča venovať väčšiu pozornosť štandardizácii odlišných postupov, ktoré používajú jednotlivé členské štáty pri odovzdávaní informácií pre Eurostat, aby bolo možné lepšie porovnávať a taktiež osvojovať si osvedčené postupy;

85. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využili 7. rámcový program pre výskum v otázkach týkajúcich sa demografických trendov, podpory rodín a zlepšovania zdravia;

86. vyzýva Komisiu, aby v rámci budúceho programu Spoločenstva PROGRESS vykonala rozsiahle prieskumy, analýzy a hodnotenia partnerov týkajúce sa demografickej zmeny a jej následkov na spoločnosť a príslušné oblasti politiky;

87. usudzuje, že zatiaľ čo EÚ by mala naďalej porovnávať a hodnotiť výsledky, skúsenosti a najlepšie postupy členských štátov pri riešení rôznych problémov spojených s demografickou zmenou, existujúce inštitúcie EÚ sú na tento účel postačujúce a nie sú potrebné žiadne ďalšie štruktúry EÚ;

88. poveruje predsedu Parlamentu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

25.1.2006

STANOVISKO Výboru pre práva žien a rovnosť pohlaví

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

o demografických výzvach a solidarite medzi generáciami

(2005/2147 (INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*): Edite Estrela

(*) Rozšírená spolupráca výborov – článok 47 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rovnosť pohlaví žiada Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor prijal do svojho návrhu uznesenia tieto návrhy:

A. keďže lisabonská stratégia zdôrazňuje potrebu zvýšenej účasti žien na trhu práce na dosiahnutie stanovených cieľov,

B. keďže vo väčšine členských štátov existuje zreteľná súvislosť medzi vysokou zamestnanosťou žien a vysokou pôrodnosťou, ako aj medzi nízkou zamestnanosťou žien a nízkou pôrodnosťou,

C. keďže pre hospodársky rast v členských krajinách Európskej únie je potrebná kvalifikovaná ženská pracovná sila a nová rovnováha medzi množstvom pracovne aktívnych a pracovne neaktívnych, čím sa poskytne odpoveď na problém financovania dôchodkov a bude podporená solidarita medzi generáciami,

D. keďže vo viacerých členských štátoch boli spustené pozoruhodné iniciatívy, zamerané na „podporu rodičov“, aby sa tak lepšie chránili deti pred novými spoločenskými hrozbami, najmä pokiaľ ide o používanie internetu, zvýšenú spotrebu marihuany a ostatných drog adolescentmi, šírenie zvlášť degradujúcich pornografických materiálov alebo nárast násilia,

E. vzhľadom k vyvstávajúcim problémom, ak je v rodine jedno alebo viac detí s poruchami učenia (dyslexia, dyspraxia, dyskalkulia, znížená pozornosť alebo hyperaktivita) alebo s hendikepom, a vzhľadom k rozličným spôsobom, akými sa členské štáty usilujú pomôcť týmto deťom a ich rodičom,

F. vzhľadom na smernicu 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok,

1. vyjadruje radosť, že Komisia predložením zelenej knihy „Ako čeliť demografickým zmenám, nová solidarita medzi generáciami“ (KOM(2005)0094) zaujala stanovisko týkajúce sa celej Európy, ktoré sa vzťahuje na to, čo predstavuje jednu z najväčších politických a sociálnych výziev, pričom však pripomína, že množstvo otázok súvisiacich s demografickým vývojom spoločnosti spadá do výlučnej kompetencie členských štátov, čo vo všeobecnosti vylučuje stanovenie kompetencií Spoločenstva, ktoré by mohli podporiť európske predpisy v tejto oblasti;

2. ľutuje, že zelená kniha Komisie nezahŕňa systematicky rodovú perspektívu do makroekonomickej, ani mikroekonomickej analýzy, hoci by to mohla byť zásadná pomoc pri spracovaní úvahách a vytvorení akcií so širokým záberom;

3. vyjadruje výhrady voči diskriminácii starších osôb, prítomnej v zelenej knihe Komisie;

4. vyzýva členské štáty, aby bojovali proti predsudkom a stereotypom vedúcim k štrukturálnym nerovnostiam v rodovej oblasti, ktoré bránia na jednej strane plnej účasti žien vo všetkých sférach spoločnosti a na druhej strane aktívnejšej účasti mužov na rodinnom živote;

5. vyjadruje ľútosť nad tým, že Zelená kniha neberie na zreteľ podstatnú úlohu reprodukčného a sexuálneho zdravia pri demografických zmenách;

6. vyzýva členské štáty k prehodnoteniu fiškálnych režimov a k zavedeniu opodstatneného individuálneho zdanenia, a podporuje zavádzanie ochranných sociálnych systémov pre deti a rodiny, ako aj preplácanie výdavkov spojených s detskou starostlivosťou a tiež nižšiu DPH na všetky výrobky určené deťom;

7. zdôrazňuje, že napriek pokrokom, ktoré dosiahli členské štáty v oblasti zvýšenia miery zamestnanosti žien, naďalej pretrvávajú alebo silnejú iné diskriminácie spojené s prácou žien; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby zavádzali smernicu Rady 75/117/EHS z 10. februára 1975 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy;

8. zdôrazňuje, že pretrvávajúci rozdiel v mzdách medzi mužmi a ženami a prijímanie žien na slabšie platené pracovné miesta a na miesta, ktoré nezodpovedajú ich kvalifikácii, poškodzuje potrebnú ekonomickú nezávislosť žien, čo má priamy vplyv na ich rozhodovanie o tom, či budú mať dieťa;

9. podotýka, že pružný pracovný čas pre ženy a pre mužov, ak ide o slobodné rozhodnutie a nie je vnútený, môže prispieť k lepšiemu zladeniu rodinného života a profesionálneho života, pričom musí byť za každých okolností zaručené kvalitné pracovné miesto v súlade s právom a rovnosťou v odmeňovaní, ktorého dôsledkom nebude vzdanie sa kariéry alebo práca na čiastočný úväzok;

10. odporúča členským štátom podporovať rozvoj aktivity žien a prístup žien ku kvalitným pracovným miestam a rovnosť v mzdovom zaobchádzaní;

11. zdôrazňuje, že vzhľadom na spoločenské a ekonomické problémy vyplývajúce zo zníženia miery pôrodnosti jednou z podmienok existencie a rozvoja spoločnosti je vytvorenie priaznivých podmienok na to, aby páry mohli mať toľko detí, koľko si želajú, a preto by sa malo niečo urobiť na podporu materstva a otcovstva;

12. naliehavo vyzýva členské štáty, aby podporovali fiškálne opatrenia, ktoré napomôžu rastu pôrodnosti, a upozorňuje na potrebu zabezpečiť ženám po pôrode, hlavne mladým slobodným matkám, špeciálnu ochranu a podporu;

13. zdôrazňuje, že miera neplodnosti, zvlášť mužskej, narastá, a to hlavne v priemyselne najrozvinutejších regiónoch, a že v niektorých európskych krajinách môže neplodnosť spôsobená okrem iného chemickým znečistením zasiahnuť až 15 % párov;

14. upozorňuje na skutočnosť, že mnoho párov trpí tým, že nemôžu mať deti, hoci si ich želajú; vyzýva členské štáty, aby zvýšili hornú hranicu veku pre tých, ktorí si chcú adoptovať dieťa, aby aj staršie osoby boli zákonom považované za spôsobilé adoptovať si dieťa, a zdôrazňuje, že zrelosť môže byť výhodou pri starostlivosti o deti, ktorých prvé roky života mohli byť komplikované;

15. vyzýva členské štáty, aby v rámci mestského rozvoja a plánovania posilnili poskytovanie vhodného ubytovania pre rodiny, zvlášť pre rodiny s jedným rodičom a pre starších ľudí (napríklad podporou „medzigeneračných projektov“);

16. zdôrazňuje, že pružný pracovný čas pre ženy by nemal poškodzovať kvalitu vytváraných pracovných miest, ani kvalitu ponúkaných opatrovateľských služieb pre deti, ktoré sú zárukou profesionálneho rozvoja žien;

17. nabáda členské štáty, aby prijali opatrenia na podporu vyššej účasti mužov do politík zameraných na lepšie zosúladenie rodinného a pracovného života a do štruktúr umožňujúcich väčšiu rovnováhu medzi týmito dvoma pólmi, ako aj aby pripravili osvetové kampane na podporu väčšej rovnosti pri rozdelení zodpovednosti za domácnosť a rodinu medzi mužmi a ženami;

18. vyzýva členské štáty, aby podporili kvalitu pracovných miest a pracovného prostredia, aby sa tak uľahčilo zavádzanie odborného vzdelávania počas celého života, ktoré umožní mužom a ženám plniť si jednak svoje rodinné záväzky, jednak nároky trhu práce;

19. vyzýva členské štáty, aby zvážili možnosť zaviesť na pracoviskách flexibilnejšiu organizáciu, ktorá dáva do súladu potreby mužských a ženských zamestnancov, ktorí majú rodinné záväzky, s potrebami zamestnávateľa, aby pri tom ale za každých okolností dbali na zabezpečenie práv žien;

20. žiada Komisiu, aby definovala prístup, ktorý bude viac zameraný na humánnu organizáciu práce, na inovatívne režimy v oblasti pracovnej doby a na novátorské personálne politiky;

21. žiada členské štáty, aby prijali opatrenia na vytvorenie kvalitných a cenovo prístupných zariadení poskytujúcich opateru deťom a iným závislým osobám v súlade s cieľmi, ktoré stanovila Európska rada v Barcelone v roku 2002 a v ktorých sa uvádza, že do roku 2010 by mali členské štáty poskytovať starostlivosť pre minimálne 90 % detí vo veku od troch rokov do veku nástupu do školy a pre minimálne 33 % detí vo veku nižšom ako tri roky; zdôrazňuje skutočnosť, že tieto opatrenia by mali umožniť ženám zladiť prítomnosť na trhu práce s rytmom ich života;

22. vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že v mnohých členských štátoch rastie počet osôb, najmä detí, ktoré sú obeťami chudoby a ktoré sú odkázané samé na seba; navrhuje zavádzať inovatívne programy, ktoré budú zamerané najmä na deti, a to hlavne v mestských zónach konfrontovaných s problémom chudoby a nezáujmu; chce povzbudiť rodičov, aby sa do týchto projektov zapájali, aby tak získali povedomie o svojej zodpovednosti za blaho svojich detí; zdôrazňuje dôležitosť zavádzania široko dostupných a bezplatných sietí telefonických liniek dôvery, určených deťom;

23. víta výmenu skúseností s využitím otvorenej metódy koordinácie medzi členskými štátmi; zdôrazňuje účinnosť tvorivých demografických politík krajín Európskej únie, v ktorých je vysoká miera účasti žien na trhu práce, prekračujúca aj lisabonské ciele, sprevádzaná najvyššou mierou pôrodnosti v rámci Únie; poznamenáva, že tie krajiny, kde je najnižšia miera zamestnanosti žien, sú zároveň krajinami, v ktorých je najnižšia miera pôrodnosti; nazdáva sa, že uvedené politiky by mali byť predmetom štúdie Komisie, pričom by bola braná na zreteľ disponibilnosť zariadení pre starostlivosť o deti a iné závislé osoby (starí ľudia a hendikepované osoby);

24. vyzýva členské štáty k vytvoreniu podmienok, umožňujúcich zvýšenie zamestnanosti, pričom treba vziať do úvahy hlavne: rozdiely v mzdách medzi mužmi a ženami, fiškálny režim ľudí v slobodných profesiách, pracovné podmienky a deľbu úloh medzi mužmi a ženami v rámci rodiny, domácnosti a pri starostlivosti o závislé osoby;

25. vyzýva členské štáty, aby stanovili rovnoprávnosť medzi pohlaviami a rovnováhu medzu prácou a súkromným životom za priority vlád;

26. podčiarkuje dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú prisťahovalkyne, a vyzýva členské štáty, aby vo svojich integračných politikách uznali pre tieto ženy také miesto, aké si zasluhujú, a aby im zabezpečili neporušenosť ich práv;

27. ľutuje, že Zelená kniha nevenuje pozornosť rastúcemu počtu neúplných rodín, pričom v 85 % sú v nich hlavou rodiny ženy, väčšina z nich je viac vystavená hrozbe chudoby, preto je potrebné poskytnúť im zvláštnu podporu;

28. nazdáva sa, že by bolo zaujímavé uskutočniť štúdiu o priemernej výške výživného a o tom, nakoľko je skutočne vyplácané v krajinách Európskej únie, ako aj o praxi rozdelenia práv na dôchodkové a na sociálne zabezpečenie;

29. berie na vedomie skúsenosť členských štátov, kde existuje „minimálny garantovaný príjem“;

30. povzbudzuje členské štáty, aby sa inšpirovali tým najlepším z praxe v oblasti politiky zamestnanosti, a to z hľadiska rodovej perspektívy;

31. vyzýva členské štáty, aby uplatňovali pravidlá zavádzajúce platené materské/rodičovské dovolenky po narodení dieťaťa a aby podporovali spravodlivé rozdelenie práva na rodičovskú dovolenku medzi mužov a ženy; nabáda členské štáty, aby bojovali proti ekonomickým, sociálnym a kultúrnym predsudkom, ktoré sú spojené s otcovskou dovolenkou; vyzýva Komisiu, aby zrevidovala smernicu 96/34/EHS o rodičovskej dovolenke;

32. vyzýva členské štáty, aby riešili problémy pretrvávajúce po zavedení smernice 92/85/EHS a aby sa spolu so sociálnymi partnermi inšpirovali tým najlepším z praxe, čo sa týka dĺžky materskej dovolenky (v závislosti od členského štátu sa jej dĺžka pohybuje od 14 do 28 týždňov), dĺžky povinného obdobia, výšky mzdy počas materskej dovolenky a práva na návrat na pôvodné pracovné miesto; vyzýva takisto členské štáty, aby sa inšpirovali tým najlepším z praxe, čo sa týka otcovských dovoleniek a rodičovských dovoleniek, ako pre ženy, tak aj pre mužov;

33. vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia potrebné modernizovanie systémov sociálnej ochrany a hlavne dôchodkového systému, aby sa zabezpečila ich finančná a spoločenská životaschopnosť a aby dokázali riešiť dôsledky starnutia populácie;

34. nabáda členské štáty, aby organizovali kampane na zvyšovanie povedomia o demografických otázkach ako aj kampane na zvyšovanie povedomia zamerané na deti, ktoré by ukazovali, akú radosť a potešenie dokážu deti priniesť rodičom a spoločnosti, a aby študovali kultúrne aspekty pôsobiace na demografickú situáciu a na zamestnanosť žien;

35. odporúča členským štátom zaviesť sociálne politiky, ktorých cieľom bude prístup všetkých občanov k potrebnej zdravotnej starostlivosti, hlavne v prípade hendikepu alebo závislého postavenia;

36. odporúča členským štátom propagovať vhodnú prax týkajúcu sa pomoci pri ťažkostiach s učením sa (napríklad poskytovanie počítačov školám pre deti s dyslexiou) a pomoci hendikepovaným deťom;

37. odporúča členským štátom zaviesť politiky prevencie rizík vylúčenia, hlavne čo sa týka vylúčenia zo vzdelania a straty ubytovania, a pripomína, že je dôležité uprednostňovať všetky aktivity smerujúce k ochrane rodinnej solidarity, zvlášť vo sfére ochrany práv dieťaťa, pričom ale treba rovnako rešpektovať aj práva rodičov;

38. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby uznali vzrastajúcu dôležitosť boja proti novým spoločenským hrozbám, hlavne hrozbe nesprávneho využívania internetu deťmi a dospievajúcimi, hrozbe rastúcej spotreby marihuany a iných drog dospievajúcimi, ba aj deťmi, a to aj v prostredí školy, rastúcemu šíreniu pornografických materiálov v mládežníckom prostredí a nárastu násilia; vyzýva ich takisto, aby propagovali účinné praktiky v týchto oblastiach;

39. pripomína členským štátom ich záväzky, schválené Radou Európy v Barcelone v roku 2002, že odstránia prekážky rovnej účasti mužov a žien na trhu práce, zavedú do roku 2010 zariadenia pre deti vo veku od troch rokov do veku nástupu do školy; vyzýva členské štáty, aby navrhli obdobné ciele v súvislosti so zariadeniami pre starých ľudí, pre osoby v závislom postavení a pre hendikepované osoby;

40. žiada Komisiu o vypracovanie štúdie o vplyve daňových režimov na demografickú situáciu v členských štátoch;

POSTUP

Názov

Demografické výzvy a solidarita medzi generáciami

Číslo postupu

2005/2147(INI)

Gestorský výbor

EMPL

Gestorský výbor
  dátum oznámenia na schôdzi

FEMM

8.9.2005

Rozšírená spolupráca

dátum oznámenia na schôdzi

áno

8.9.2005

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko
  dátum menovania

Edite Estrela

 

7.9.2005

Prerokovanie vo výbore

28.11.2005

24.1.2006

 

 

 

Dátum prijatia návrhov

24.1.2006

Výsledok záverečného hlasovania

+:

-:

0:

28

2

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Edit Bauer, Edite Estrela, Věra Flasarová, Claire Gibault, Lissy Gröner, Zita Gurmai, Anneli Jäätteenmäki, Piia-Noora Kauppi, Urszula Krupa, Pia Elda Locatelli, Doris Pack, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Teresa Riera Madurell, Raül Romeva i Rueda, Amalia Sartori, Konrad Szymański, Corien Wortmann-Kool, Anna Záborská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Katerina Batzeli, Anna Hedh, Mary Honeyball, Elisabeth Jeggle, Karin Jöns, Christa Klaß, Kartika Tamara Liotard, Maria Martens, Zita Pleštinská, Zuzana Roithová, Heide Rühle, Bernadette Vergnaud

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Miroslav Mikolášik

25.1.2006

STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

k demografickým výzvam a solidarite medzi generáciami

(2005/2147(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Thomas Ulmer

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín žiada Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor začlenil do svojho návrhu uznesenia tieto návrhy:

1.  víta skutočnosť, že Európska únia chce prostredníctvom opatrení na zlepšenie rámcových podmienok podporovať členské štáty pri znižovaní rozdielu medzi tým, koľko detí si rodičia želajú (2,3) a koľko ich majú v skutočnosti (1,5);

2.  vyjadruje prekvapenie nad skutočnosťou, že sa Zelená kniha iba zbežne zmieňuje o zdravotno-politických aspektoch demografických zmien; zdôrazňuje, že sa v dôsledku starnutia obyvateľstva zvyšuje dopyt po zdravotnej starostlivosti a dlhodobej opatrovateľskej službe z hľadiska kvality i kvantity; je presvedčený, že investície do prevencie chorôb počas celého života predstavujú dôležitý krok pri vyrovnávaní sa s demografickými zmenami z ľudského a finančného hľadiska; upozorňuje na to, že čím dlhšie sa môžu ľudia tešiť z rokov plného zdravia, tým dlhšie môžu ostať aktívni a pracovať;

3.   vyjadruje prekvapenie nad skutočnosťou, že Zelená kniha neuvádza zvyšujúci sa počet nových rodinných štruktúr, predovšetkým neúplných rodín, v ktorých tvoria v 85 % prípadov hlavu rodiny ženy, ako aj nad tým, že sa tieto rodiny, ktoré sú vo väčšej miere vystavené riziku chudoby, stretávajú s väčšími ťažkosťami v súvislosti s prístupom k zdravotnej starostlivosti;

4.   zdôrazňuje potrebu zabezpečiť ženám po pôrode osobitnú ochranu a podporu, a to najmä mladým slobodným matkám;

5.  súhlasí, že pri klesajúcej miere reprodukcie je možné dosiahnuť hospodársky rast iba prostredníctvom opatrení zameraných na vyššiu zamestnanosť, inovácie a zvyšovanie produktivity práce, ako aj modernizáciou sociálnej ochrany;

6.  je znepokojený nad rozdielmi v systémoch zdravotnej starostlivosti medzi členskými štátmi, regiónmi a sociálnymi skupinami; zdôrazňuje, že rozdiely v zdravotnom stave (kratšia priemerná dĺžka života, častejšie chronické ochorenia, choroby vyvolané životnými podmienkami) spolu s nízkou mierou pôrodnosti a vysťahovaním môžu viesť k ďalšiemu nárastu regionálnych nerovností a k vzniku začarovaného kruhu, ktorý sa dá ťažko prelomiť; žiada členské štáty, aby informovali o rozdieloch v zdravotnom stave s cieľom dosiahnuť, s pomocou Komisie, systematickú výmenu osvedčených postupov a účinné prekonávanie týchto rozdielov;

7. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali štúdie o demografických zmenách v jednotlivých členských štátoch so zreteľom na príčiny a krátkodobé predvídateľné dôsledky a aby uverejnili výsledky týchto štúdií;

8. víta výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie a upozorňuje na rozumný prístup k demografickým zmenám v škandinávskych krajinách, ktoré sa vyznačujú nielen vysokým podielom žien na trhu práce, ale súčasne aj vysokou mierou pôrodnosti; domnieva sa, že by Komisia mala vykonať štúdiu, ktorá zhodnotí vzájomný vzťah medzi týmito dvoma trendmi;

9. vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia, ktoré umožnia budovanie vysoko kvalitných a cenovo dostupných zariadení starostlivosti o deti a iné závislé osoby, čo prispeje k zosúladeniu rodinného a pracovného života;

10. kritizuje implicitný a nepodložený predpoklad, obsiahnutý v Zelenej knihe, že pokles obyvateľstva má na zavedený spoločenský systém výhradne nepriaznivé účinky; vyzýva preto, aby sa posúdili tieto otázky:

a) Do akej miery možno zamedziť negatívnym následkom poklesu obyvateľstva inováciou, vyššou mierou zamestnanosti a modernizáciou sociálnej ochrany?

b) Môže mať úbytok obyvateľstva aj pozitívne aspekty, napr. v otázkach týkajúcich sa životného prostredia, dopravného zaťaženia, zaberania pôdy atď.?

c) Je možné vytvoriť tzv. „Paretovo optimum“ pre dlhodobo optimálny počet obyvateľov Európy?

11. vyzýva Komisiu, aby vypracovala plány sociálneho začlenenia stále sa zvyšujúcej skupiny starších občanov, ako aj plány, ktoré by odrážali zmenené potreby týchto občanov;

12.  nalieha na Komisiu a členské štáty, aby zorganizovali kampane o demografických otázkach v EÚ s cieľom zvýšiť povedomie verejnosti o negatívnych dôsledkoch nízkej pôrodnosti, najmä na hospodársky rast a udržateľnosť systémov sociálneho zabezpečenia.

POSTUP

Názov

Demografické výzvy a solidarita medzi generáciami

Referenčné čísla

2005/2147(INI)

Gestorský výbor

EMPL

Stanovisko           

dátum oznámenia na schôdzi

ENVI12.7.2005

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko  

dátum menovania

Thomas Ulmer

12.7.2005

Prerokovanie vo výbore

28.11.2005

24.1.2006

 

 

Dátum prijatia

24.1.2006

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

37

1

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Irena Belohorská, Johannes Blokland, John Bowis, Frederika Brepoels, Dorette Corbey, Mojca Drčar Murko, Edite Estrela, Anne Ferreira, Karl-Heinz Florenz, Matthias Groote, Françoise Grossetête, Cristina Gutiérrez-Cortines, Satu Hassi, Gyula Hegyi, Marie Anne Isler Béguin, Dan Jørgensen, Christa Klaß, Peter Liese, Jules Maaten, Linda McAvan, Riitta Myller, Miroslav Ouzký, Dimitrios Papadimoulis, Vittorio Prodi, Frédérique Ries, Guido Sacconi, Karin Scheele, Carl Schlyter, Richard Seeber, Jonas Sjöstedt, Antonios Trakatellis, Evangelia Tzampazi, Thomas Ulmer, Anja Weisgerber, Åsa Westlund

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jutta D. Haug, Jolanta Dičkutė, Ria Oomen-Ruijten, Renate Sommer

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

 

POSTUP

Názov

Demografické výzvy a solidarita medzi generáciami

Číslo postupu

2005/2147(INI)

Základ v rokovacom poriadku

Článok 45

Gestorský výbor
  dátum oznámenia o pridelení na schôdzi

EMPL8.9.2005

Výbory požiadané o stanovisko
  dátum oznámenia na schôdzi

FEMM8.9.2005

DEVE8.9.2005

 

 

 

Bez predloženia stanoviska

        dátum rozhodnutia

 

 

 

 

 

Rozšírená spolupráca
  dátum oznámenia na schôdzi

Áno

8.9.2005

 

 

 

 

Spravodajca
  dátum menovania

Philip Bushill-Matthews20.4.2005

 

Predchádzajúci spravodajca

 

 

Prerokovanie vo výbore

26.1.2006

21.2.2006

 

 

 

Dátum prijatia

22.2.2006

Výsledok záverečného hlasovania

+

-

0

34

6

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jan Andersson, Roselyne Bachelot-Narquin, Emine Bozkurt, Iles Braghetto, Philip Bushill-Matthews, Milan Cabrnoch, Alejandro Cercas, Ole Christensen, Derek Roland Clark, Luigi Cocilovo, Jean Louis Cottigny, Proinsias De Rossa, Harald Ettl, Richard Falbr, Ilda Figueiredo, Joel Hasse Ferreira, Roger Helmer, Stephen Hughes, Karin Jöns, Ona Juknevičienė, Sepp Kusstatscher, Jean Lambert, Raymond Langendries, Bernard Lehideux, Elizabeth Lynne, Thomas Mann, Mario Mantovani, Ana Mato Adrover, Maria Matsouka, Ria Oomen-Ruijten, Csaba Őry, Siiri Oviir, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Pier Antonio Panzeri, José Albino Silva Peneda, Kathy Sinnott, Gabriele Zimmer.

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Elspeth Attwooll, Edit Bauer, Mihael Brejc, Agnes Schierhuber, Elisabeth Schroedter.

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

 

Dátum predloženia

24.2.2006

A6-0041/2006

  • [1]  Ú. v. ES C 115, 14. 4. 1997, s. 224.
  • [2]  Ú. v. ES C 104, 6. 4. 1997, s. 222.
  • [3]  Ú. v. ES C 232, 17. 8. 2001, s. 381.
  • [4]  Ú. v. ES L 45, 19. 2. 1975, s. 19.
  • [5]  Ú. v. ES L 10, 16. 1. 1998, s. 24.