SPRÁVA o európskych politických stranách
27.2.2006 - (2005/2224(INI))
Výbor pre ústavné veci
Spravodajca: Jo Leinen
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o európskych politických stranách (2005/2224(INI))
Európsky parlament,
- so zreteľom na článok 191 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a článok 12 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 4 Zmluvy o Európskej únii,
- so zreteľom na článok I-45 ods. 4 Zmluvy o Ústave pre Európu,
- so zreteľom na nariadenie (ES) č. 2004/2003 Európskeho parlamentu a Rady zo 4. novembra 2003 o štatúte a financovaní politických strán na európskej úrovni[1], najmä na jeho článok 12 (ďalej len „nariadenie“),
- so zreteľom na správu generálneho tajomníka EP predsedníctvu z 21. septembra 2005 o financovaní politických strán na európskej úrovni podľa článku 15 rozhodnutia predsedníctva z 29. marca 2004 s vykonávacími ustanoveniami v súvislosti s týmto nariadením[2],
– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanovisko Výboru pre právne veci (A6‑0042/2006),
A. keďže ďalší rozvoj demokratickej Únie blízkej občanom je predpokladom toho, aby občania odsúhlasili ďalšie kroky európskej integrácie a keďže uskutočňovanie európskej demokracie musí preto predstavovať najvyššiu prioritu,
B. keďže politické strany sú dôležitým prvkom pri budovaní politického priestoru v Európe, čo bude na prospech demokracie na európskej úrovni,
C. keďže politické strany zohrávajú dôležitú úlohu pri podporovaní hodnôt ako sloboda, tolerancia, solidarita a rovnoprávne postavenie mužov a žien,
D. keďže si hlbšie zamyslenie nad budúcnosťou Európy vyžaduje rozsiahly dialóg s občanmi a keďže je potrebné, aby pritom politické strany na európskej úrovni zohrávali kľúčovú úlohu,
E. keďže vo viacerých členských štátoch Únie sú politické strany podporované pri plnení svojich úloh v oblasti šírenia politických informácií a tvorby verejnej mienky z verejných prostriedkov,
F. keďže sa politické zoskupenia spojili do európskych politických strán a ich práca je podporovaná z prostriedkov Spoločenstva,
G. keďže verejné financovanie európskych politických strán na úrovni Únie je založené na článku 191 Zmluvy,
H. keďže európske politické strany nesmú vytvárať rezervy tým, že nevyčerpajú príspevky alebo svoje vlastné zdroje; keďže, ak súvaha ukáže, že strany dosiahli pozitívny finančný výsledok (zisk), výška prebytku sa odráta od konečnej sumy príspevku,
I. keďže nariadenie tvorí prvý krok smerom k vytvoreniu právneho rámca pre európske politické strany,
J. keďže politické strany predniesli viacero požiadaviek v súvislosti s budúcou úpravou financovania strán na európskej úrovni[3];
K keďže generálny tajomník Európskeho parlamentu predložil správu o uplatňovaní nariadenia[4],
L. keďže cieľom ustanovenia o verejnom financovaní politických strán podľa tohto nariadenia nie je sťažiť alebo dokonca znemožniť politickým stranám vytváranie rezerv zo svojich vlastných prostriedkov (finančných darov, členských príspevkov, odmien za výkony) a keďže majú iba zakázané využiť finančné prostriedky z tejto pomoci na dosiahnutie prebytku na konci rozpočtového roka,
M. keďže európske politické strany rovnako ako iné ziskové lebo neziskové organizácie potrebujú pri stanovovaní dlhodobých plánov určitú minimálnu mieru istotu v oblasti finančného plánovania, a to najmä preto, že počas dlhšieho obdobia si musia plniť svoje záväzky voči zamestnancom, dodávateľom a zmluvným partnerom,
N. keďže podľa súčasných právnych úprav nedostávajú európske politické strany žiadne finančné záruky na dobu dlhšiu ako jeden rok, keďže príspevky, ktoré sa im poskytujú, sa stanovujú každý rok a úplne závisia od počtu strán, ktoré žiadajú o uznanie a od počtu poslancov EP, ktorí sú ich členmi, keďže predmetné príspevky sa môžu z roka na rok dramaticky meniť, ak sa objavia nové politické strany alebo nastanú zmeny v počtoch poslancov EP za jednotlivé politické strany,
O. keďže nedávno požiadali o uznanie dve nové strany, ktoré Európskemu parlamentu predložili žiadosti o príspevky, v dôsledku čoho vzrástol počet politických strán z 8 na 10,
P. keďže súčasný stav spôsobuje, že strany sú do veľkej miery finančne závislé od Európskeho parlamentu, pretože svoje dlhodobé činnosti môžu financovať iba za predpokladu, že majú zabezpečený stabilný prísun príspevkov z Parlamentu,
Q. keďže súčasný stav nevedie európske politické strany k tomu, aby mali riadne finančné hospodárenie, pretože neexistuje nijaký skutočný stimul na uplatňovanie zásad hospodárskej efektívnosti v rámci hospodárenia s výdavkami,
R. keďže sa európske politické strany musia predložiť ročný rozpočet rozdelený do piatich kategórií; keďže túto rozpočtovú štruktúru stanovuje Európsky parlament,
S. keďže článok I. 3. 3 štandardnej dohody o poskytnutí príspevku medzi Európskym parlamentom a európskou politickou stranou[5] stanovuje, že prenos medzi rozpočtovými okruhmi (kategóriami) neprevýši 20 % sumy každej kategórie,
T. keďže obmedzenia platné na prenos financií medzi rozpočtovými kategóriami bránia politickým stranám meniť ich politické priority počas roka,
U. keďže európske politické strany môžu mať v súčasnosti právne postavenie, ktoré je založené na právnej subjektivity v krajine, kde majú sídlo, a keďže niektoré strany si zvolili právnu formu neziskového združenia podľa belgického práva a iné právnu formu medzinárodného neziskového združenia,
V. keďže sa však daňové zaobchádzanie s európskymi politickými stranami a európskymi inštitúciami naďalej výrazne líši,
W. keďže Európsky parlament bol na základe ustanovení nariadenia poverený uverejnením správy o uplatňovaní nariadenia, ktorá upozorní na prípadné zmeny,
Politické pozadie
1. poznamenáva, že medzi veľkým počtom občanov a európskymi inštitúciami je vákuum, čo vyplýva aj zo skutočnosti, že doteraz neexistuje v dostatočnej miere politická komunikácia a informovanie o európskej politike;
2. je presvedčený, že je potrebné, aby sa politické strany na európskej úrovni zbavili nálepky zastrešujúcich organizácií, pričom musia prejsť vývojom smerom k aktívnym aktérom v oblasti európskej politiky pôsobiacim na všetkých úrovniach spoločnosti, ktorí sa zasadia za aktívne zapojenie občanov nielen v súvislosti s európskymi voľbami, ale aj vo všetkých ostatných aspektoch európskeho politického života;
3. domnieva sa, že politické strany na európskej úrovni tvoria dôležitý prvok formovania a vyjadrovania názorov európskej verejnosti, bez ktorého nie je možný ďalší rozvoj Únie;
4. zdôrazňuje, že je potrebné ísť nad rámec pravidiel financovania politických strán na európskej úrovni smerom k vytvoreniu skutočného európskeho štatútu strán, ktorý stanoví ich práva a povinnosti a ktorý im umožní na základe práva Spoločenstva získať právnu subjektivitu a v jednotlivých členských štátoch vyvíjať svoju činnosť; požaduje, aby Výbor pre ústavné veci posúdil otázku európskeho štatútu európskych politických strán z právneho a daňového hľadiska a v tejto veci vypracoval konkrétne návrhy;
5. nalieha na to, aby tento štatút zahŕňal ustanovenia o individuálnom členstve v stranách na európskej úrovni, ich riadení, menovaní kandidátov, voľbách a spôsoboch organizácie a podpore v súvislosti s kongresmi a zjazdmi strany.
Skúsenosti a návrhy na zlepšenie
6. berie na vedomie, že voči nariadeniu boli podané tri súdne žaloby, ktoré Súd prvého stupňa zamietol ako neprípustné dňa 11. júla 2005, pričom voči jednému rozsudku bol podaný opravný prostriedok;
7. víta skutočnosť, že od začiatku legislatívneho obdobia po voľbách do Európskeho parlamentu v júni 2004 došlo k ôsmym spojeniam politických strán z jednotlivých členských štátov a vytvoreniu politických skupín na európskej úrovni, ktorým je možné poskytnúť finančnú podporu na základe ustanovení tohto nariadenia;
8. konštatuje, že poskytovanie finančnej podpory pre rozpočtový rok 2004 vo výške 4 648 miliónov eur sa začalo 18. júna 2004 výzvou na podanie návrhov a bolo riadne uzatvorené rozhodnutím predsedníctva zo 6. júla 2005 o konečnom stanovení finančnej podpory;
9. poukazuje na skutočnosť, že sa v rozpočte Európskej únie na rok 2005 vyčlenili prostriedky vo výške 8,4 milióna eur na financovanie politických strán, ktoré rozdelilo predsedníctvo na základe kľúču rozdelenia, stanoveného nariadením, medzi osem strán, ktoré predložili žiadosť o finančný príspevok;
10. uvedomuje si, že politickým stranám na európskej úrovni, ktorým sa na základe nariadenia Európskeho parlamentu poskytuje technická podpora za úplatu, boli v roku 2004 vyúčtované náklady na sály, technikov a najmä prekladateľské služby v celkovej výške 20 071 eur;
11. domnieva sa, že na základe doterajších praktických skúseností pri zohľadnení rozpočtových usmernení je potrebné vykonať v systéme financovania tieto zmeny:
a) Nariadenie upravuje len hlavné rysy postupu podania žiadosti. S cieľom vyhnúť sa zbytočnému zaťaženiu žiadateľov by mal tento postup prebiehať v dvoch stupňoch, pričom by sa najprv malo rozhodnúť o tom, či strana v zásade spĺňa predpoklady pre poskytnutie podpory, a až potom by sa mala stanoviť výška finančných prostriedkov.
b) Načasovanie vyplácania finančných prostriedkov nie je optimálne prispôsobená spôsobu práce prijímateľov. Malo by sa zmeniť v tom zmysle, aby sa 80 % finančnej podpory vyplatilo po podpísaní dohody o financovaní a zvyšok sa doplatil po skončení rozpočtového roka na základe vyúčtovania, ktoré predloží prijímateľ.
c) S cieľom poskytnúť prijímateľom v rámci zásad rozpočtu, záväzne stanovených rozpočtovými pravidlami, väčšiu mieru istoty v oblasti finančného plánovania by sa mali predsedníctvo a Výbor pre rozpočet ako orgány, ktoré sa každoročne podieľajú na vypracovaní ročných návrhov rozpočtu, na začiatku legislatívneho obdobia dohodnúť na viacročnom finančnom plánovaní v súvislosti so základnou sumou pre každú stranu (15 % z celkového rozpočtu), ako aj s ohľadom na dodatočnú sumu pre každého člena strany, ktorý je poslancom Európskeho parlamentu, (85 % z celkového rozpočtu), ktoré bude v prípade založenia nových strán predpokladať určitú flexibilitu.
d) Európskym politickým stranám sa musia vytvoriť podmienky, ktoré im umožnia dlhodobé plánovanie v oblasti financií. Je preto potrebné, aby na vytvorenie rezerv mohli využiť vlastné finančné prostriedky, najmä prostriedky pochádzajúce z finančných darov a členských príspevkov, ktoré presahujú predpísaný 25 % podiel výdavkov hradených z vlastných finančných prostriedkov;
e) V rámci v súčasnosti prebiehajúceho postupu preskúmania rozpočtových pravidiel alebo prostredníctvom zmeny nariadenia je potrebné dosiahnuť obmedzenú výnimku, ktorá umožní, aby sa 25 % finančných prostriedkov vymedzených pre daný rozpočtový rok dala použiť aj v prvom štvrťroku nasledujúceho rozpočtového roku.
f) Striktné rozdelenie finančných prostriedkov do piatich oprávnených kategórií a obmedzenie presunu finančných prostriedkov medzi jednotlivými kategóriami nezodpovedá potrebám európskych strán. Dohoda o financovaní by sa preto mala upraviť tak, aby bol možný presun vyššej sumy finančných prostriedkov medzi jednotlivými kategóriami, a to za predpokladu, že administratívna záťaž spojená s týmto postupom bude čo najnižšia.
g) Okrem toho by mala existovať možnosť, aby strany mohli ročný program práce, ktorý musia predkladať, pružne využívať v takom rozsahu, ktorý im umožní v rámci svojej politickej práce primerane reagovať na nepredvídané udalosti.
h) V záujme účinného priebehu financovania by sa mala lehota na podávanie záverečných správ strán predĺžiť do 15. mája nasledujúceho roku.
i) Zdá sa, že na dosiahnutie cieľa, ktorým je posilniť európske politické strany ako prvky európskej demokracie, a s ohľadom na rastúce požiadavky na ich politickú prácu, ktoré súvisia s rozšírením, je žiaduce primerané zvýšenie finančnej podpory politických strán.
12. považuje za vhodné, aby sa v období úvah nad budúcnosťou Európskej únie diskutovalo okrem iného o týchto otázkach:
a) Akou formou možno podporiť európske politické nadácie s cieľom doplniť informačnú a vzdelávaciu prácu európskych politických strán? Parlament vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s touto otázkou predložila návrhy.
b) Akým spôsobom je možné zostaviť zoznamy európskych strán v súvislosti s voľbami do EP, aby to prispelo k vytvoreniu európskej politickej verejnosti?
c) Akú úlohu môžu európske politické strany zohrávať pri ľudových hlasovaniach o európskych témach, vo voľbách do Európskeho parlamentu a pri voľbe predsedu Komisie?
d) Akým spôsobom možno podporiť a posilniť úlohu európskych politických organizácií mládeže, ktoré tvoria neodmysliteľný nástroj rastu a budovania európskeho povedomia, ako aj formovania identity mladých generácií?
°
° °
13. poveruje predsedu Parlamentu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.
- [1] Ú. v. EÚ L 297, 15.11.2003, s. 1.
- [2] Dokument PE 362.124/BUR/AN.2.
- [3] List predsedovi Európskeho parlamentu zo dňa 1. júna 2005, ktorý spoločne zaslali poslanci Hoyer, Nyrup, Martens, Francescato, Maes, Bertinotti, Kaminski, Bayrou a Ruttelli.
- [4] Dokument PE 362.124/BUR.
- [5] Príloha 2 k rozhodnutiu predsedníctva Európskeho parlamentu z 29. marca 2004 (Ú.v. EÚ C 155, 12.6.2004, s. 1).
STANOVISKO Výboru pre právne veci (1.2.2006)
pre Výbor pre ústavné veci
k správe o európskych politických stranách
(2005/2224(INI))
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Antonio López-Istúriz White
PA-NonLeg
NÁVRHY
Výbor pre právne veci žiada Výbor pre ústavné veci, aby ako gestorský výbor začlenil do svojho návrhu uznesenia tieto návrhy:
A. keďže európske politické strany, ako aj iné ziskové alebo neziskové organizácie, potrebujú pri príprave svojich dlhodobých plánov minimálnu mieru finančného zabezpečenia, v neposlednom rade preto, aby dlhodobo plnili svoje záväzky voči zamestnancom, dodávateľom a zmluvným stranám,
B. keďže podľa súčasných právnych úprav nedostávajú európske politické strany žiadne finančné záruky na dobu dlhšiu ako jeden rok, keďže príspevky, ktoré sa im poskytujú, sa stanovujú každý rok a úplne závisia od počtu strán, ktoré žiadajú o uznanie a od počtu poslancov EP, ktorí sú ich členmi, keďže predmetné príspevky sa môžu z roka na rok dramaticky meniť, ak sa objavia nové politické strany alebo nastanú zmeny v počtoch poslancov EP za jednotlivé politické strany,
C. keďže nedávno požiadali o uznanie dve nové strany, ktoré Európskemu parlamentu predložili žiadosti o príspevky, v dôsledku čoho vzrástol počet politických strán z 8 na 10,
D. keďže európske politické strany nemôžu vytvárať rezervy tým, že nevyčerpajú príspevky alebo svoje vlastné zdroje; keďže, ak súvaha ukáže, že strany dosiahli pozitívny finančný výsledok (zisk), výška prebytku sa odráta od konečnej sumy príspevku,
E. keďže súčasný stav spôsobuje, že strany sú do veľkej miery finančne závislé od Európskeho parlamentu, pretože svoje dlhodobé činnosti môžu financovať iba za predpokladu, že majú zabezpečený stabilný prísun príspevkov z Parlamentu,
F. keďže súčasný stav nevedie európske politické strany k tomu, aby mali riadne finančné hospodárenie, pretože neexistuje nijaký skutočný stimul na uplatňovanie zásad hospodárskej efektívnosti v rámci hospodárenia s výdavkami,
G. keďže sa od európskych politických strán vyžaduje, aby predložili ročný rozpočet rozdelený do piatich kategórií; keďže túto rozpočtovú štruktúru stanovuje Európsky parlament,
H. keďže článok I. 3. 3 štandardnej dohody o poskytnutí príspevku medzi Európskym parlamentom a európskou politickou stranou[1] stanovuje, že prenos medzi rozpočtovými okruhmi (kategóriami) neprevýši 20 % sumy každej kategórie,
I. keďže obmedzenia platné na prenos financií medzi rozpočtovými kategóriami bránia politickým stranám meniť ich politické priority počas roka,
J. keďže európske politické strany v súčasnosti môžu mať právne postavenie založené na ich právnej subjektivite v krajine, v ktorej sídlia, keďže niektoré strany sa rozhodli pre právnu formu belgického neziskového združenia a niektoré si zvolili právnu formu medzinárodného neziskového združenia,
K. keďže rozdiel medzi daňovým režimom európskych politických strán a daňovým režimom platným pre európske inštitúcie je však stále veľmi výrazný,
L. keďže správa generálneho tajomníka vyvoláva vážne pochybnosti v súvislosti s tým, či článok 191 Zmluvy o ES predstavuje vhodný právny základ na vyriešenie otázky právnej subjektivity európskych politických strán podľa právnych predpisov Spoločenstva,
1. víta možnosti a návrhy predložené v správe generálneho tajomníka ako výsledok dôkladnej analýzy súčasnej situácie, ktorá poskytuje celkovo pozitívnu odpoveď na otázky, úvahy a pripomienky európskych politických strán;
2. domnieva sa, že európske politické strany by mali mať minimálnu mieru finančnej stability a víta návrh na stanovenie viacročného finančného rámca na začiatku každého parlamentného obdobia, čo sa týka základnej sumy na stranu (15 % z celkového rozpočtu), ako aj dodatočnej sumy na poslancov EP, ktorí tvoria strany (85 % z celkového rozpočtu), čo by existujúcim politickým stranám umožnilo potrebné dlhodobé plánovanie v súvislosti s ich politickými činnosťami, programami a personálom a v súvislosti s prostriedkami nevyhnutnými na ich realizáciu;
3. je presvedčený, že európske politické strany využívajú verejné finančné prostriedky a peniaze daňových poplatníkov, a preto mali by byť vedené k tomu, aby pracovali hospodársky efektívne, a víta myšlienku zmeniť a doplniť na tento účel článok 109 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách (nariadenie (ES) č. 1605/2002)[2] a článok 7 ods. 3 rozhodnutia predsedníctva z 29. marca 2004 alebo vložiť do nariadenia (ES) č. 2004/2003[3] ustanovenie o odchýlke;
4. zdôrazňuje potrebu umožniť európskym politickým stranám vytvárať rezervy a stanoviť strop sumy, ktorú možno ušetriť a preniesť do ďalších rozpočtových rokov, a víta návrh týchto politických strán, aby sa 25 % každého prebytku na konci roka mohlo ponechať v rezervách;
5. považuje prenos peňazí medzi rozpočtovými okruhmi za neprijateľný, pretože činnosti európskych politických strán sú odrazom politickej skutočnosti, a tá podlieha zmenám (napr. zamietnutie Zmluvy o Ústave pre Európu vo Francúzsku a v Holandsku), čo si môže vyžiadať dodatočné motivačné opatrenia v oblasti komunikácie;
6. víta návrh zachovať v zásade prahovú hodnotu na úrovni 20 %, ale umožniť prenos nadbytku tejto prahovej hodnoty vo výnimočných odôvodnených prípadoch po predošlom získaní súhlasu schvaľujúceho úradníka; je však presvedčený, že tento nový návrh stále vytvára priestor na prílišnú administratívnu byrokraciu a európskym politickým stranám neumožňuje pružne prispôsobovať ich politické akčné programy;
7. je presvedčený, že európske politické strany majú právo žiadať, aby sa ich postavenie zladilo s európskymi inštitúciami, a vyzýva predsedníctvo Parlamentu, aby túto problematiku hlbšie preskúmalo.
POSTUP
Názov |
Európske politické strany | |||||
Referenčné číslo |
||||||
Gestorský výbor |
AFCO | |||||
Výbor, ktorý predložil stanovisko dátum oznámenia na schôdzi |
JURI | |||||
Rozšírená spolupráca dátum oznámenia na schôdzi |
Antonio López-Istúriz White | |||||
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko dátum menovania |
| |||||
Prerokovanie vo výbore |
31.1.2006 |
|
|
|
| |
Dátum prijatia |
31.1.2006 | |||||
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
18 1 0 | ||||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Maria Berger, Bert Doorn, Giuseppe Gargani, Kurt Lechner, Klaus-Heiner Lehne, Katalin Lévai, Marcin Libicki, Hans-Peter Mayer, Aloyzas Sakalas, Francesco Enrico Speroni, Rainer Wieland, Nicola Zingaretti, Jaroslav Zvěřina, Tadeusz Zwiefka | |||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Alexander Nuno Alvaro, Nicole Fontaine, Jean-Paul Gauzès, Roland Gewalt, Eva Lichtenberger, Manuel Medina Ortega, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Michel Rocard | |||||
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
| |||||
POSTUP
Názov |
Európske politické strany | ||||||||||
Referenčné číslo |
|||||||||||
Základ v rokovacom poriadku |
čl. 45 | ||||||||||
Gestorský výbor |
AFCO 15.12.2005 | ||||||||||
Výbor požiadaný stanovisko |
JURI 15.12.2005 |
|
|
|
| ||||||
Bez predloženia stanovísk |
CONT |
BUDG 1.2.2006 |
|
|
| ||||||
Rozšírená spolupráca |
nie |
|
|
|
| ||||||
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko |
Jo Leinen |
| |||||||||
Prerokovanie vo výbore |
29.11.2005. |
23.1.2006 |
21.2.2006 |
|
| ||||||
Dátum prijatia |
22.2.2006 | ||||||||||
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
20 5 0 | |||||||||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
James Hugh Allister, Jens-Peter Bonde, Carlos Carnero González, Richard Corbett, Jean-Luc Dehaene, Panayiotis Demetriou, Andrew Duff, Maria da Assunção Esteves, Ingo Friedrich, Bronisław Geremek, Genowefa Grabowska, Ignasi Guardans Cambó, Daniel Hannan, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Jo Leinen, Íñigo Méndez de Vigo, Andreas Mölzer, Borut Pahor, Rihards Pīks, Hans-Gert Poettering, Sérgio Sousa Pinto, Alexander Stubb, Bernard Piotr Wojciechowski | ||||||||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Gérard Onesta, Jacek Protasiewicz, Jacques Toubon | ||||||||||
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
| ||||||||||
Dátum predloženia – A6 |
27.2.2006 |
A6‑0042/2006 | |||||||||