SPRÁVA o stratégii Spoločenstva týkajúcej sa ortuti
27. 2. 2006 - (2005/2050(INI))
Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
Spravodajca: Marios Matsakis
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o stratégii Spoločenstva týkajúcej sa ortuti
Európsky parlament,
– so zreteľom na oznámenie Komisie adresované Rade a Európskemu parlamentu o stratégii Spoločenstva týkajúcej sa ortuti (KOM(2005)0020),
- so zreteľom na rozhodnutie PARCOM 90/3 o redukcii emisií látok z existujúcich chlór-alkalických zariadení do ovzdušia;
– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6‑0044/2005),
A. keďže ortuť a jej zlúčeniny sú vysoko toxické pre ľudí, ekosystémy a voľne žijúcu zver,
B. keďže ortuť pôsobí dlhodobo a v prostredí sa môže zmeniť na metylortuť – najtoxickejšiu formu, ktorá ľahko preniká placentovou bariérou a hematoencefalitickou bariérou a môže poškodiť vyvíjajúci sa mozog;
C. keďže ortuť, ktorá je správne uskladnená a izolovaná, nepredstavuje potenciálne riziko, pretože nedochádza k jej odparovaniu, ale predsa by sa mala uskladňovať na bezpečných miestach, ktoré sú pod neustálou kontrolou, a kde by bol v prípade nutnosti možný rýchly zásah;
D. keďže znečistenie ortuťou je všeobecný, stály a rozšírený problém, pretože prekračuje medzinárodné hranice, šíri sa ďaleko od svojho zdroja a kontaminuje európske, ako aj svetové zásoby potravín; keďže Komisiou navrhnutá stratégia Spoločenstva týkajúca sa ortuti významne prispieva k boji proti tejto globálnej hrozbe, ale je potrebné prijať ďalšie záväzné opatrenia na ochranu ľudského zdravia a životného prostredia,
E. keďže Komisia v dokumente Rozšírené hodnotenie vplyvu uviedla, že nie sú známe negatívne vplyvy ortuti na zdravie, a preto je potrebné viac informovať o zdravotných rizikách; keďže ďalšie štúdie Spoločenstva by však nemali zapríčiniť oneskorenie stratégie Spoločenstva;
F. keďže ortuť a jej zlúčeniny sú podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva [1] (rámcovej smernice o vode) , zaradené medzi prednostné nebezpečné látky; keďže od Komisie sa podľa článku 16 ods. 8 uvedenej smernice vyžadovalo, aby podala návrh na prerušenie alebo postupné ukončenie vypúšťania, emisií a únikov prednostných nebezpečných látok do decembra 2003, ale tento návrh ešte nepodala;
G. keďže EÚ je najväčší svetový vývozca ortuti a keďže zákaz vývozu EÚ by významne prispel k obmedzeniu obchodu a zníženiu globálnych zásob ortuti;
H. keďže 12 000 ton ortuti v priemysle EÚ na výrobu chlóru alkalickým procesom, kde sa využívajú ortuťové články, ktoré predstavujú najväčšie zásoby ortuti v EÚ, je určených na vyradenie v období nasledujúcich 5 rokov na základe rozhodnutia PARCOM 90/3; keďže EÚ potrebuje bezodkladne konať s cieľom postupne zastaviť vývoz tejto prebytočnej ortuti, aby sa zabránilo poškodeniu životného prostredia v tretích krajinách, najmä vzhľadom na skutočnosť, že vývozy ortuti zo strany EÚ podporujú pokračujúce využívanie ortuti v baniach na zlato, ktoré vo veľkej miere znečisťuje životné prostredie, a keďže všetka táto prebytočná ortuť sa musí bezpečne uskladniť, aby sa EÚ vyhla ďalšiemu poškodeniu životného prostredia;
I. keďže ortuť sa už storočia ťaží v Almadéne v Španielsku a keďže zatvorenie týchto baní musia sprevádzať hospodárske a sociálne reštrukturalizačné opatrenia v príslušnej oblasti;
J. keďže je potrebné bezodkladne určiť miesto, kde bude zaistené bezpečné skladovanie prebytočnej ortuti z celej Európy;
K. keďže hlavným zdrojom uvoľňovania ortuti je spaľovanie uhlia a keďže emisie z veľkých spaľovní sú usmerňované právnymi predpismi Spoločenstva (smernica Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia [2] (smernica IPRZ) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/80/ES z 23. októbra 2001 o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia z veľkých spaľovacích zariadení [3]);
L. keďže ortuť zo zubných amalgámov predstavuje druhú najväčšiu zásobu ortuti v spoločnosti; keďže najväčším zdrojom vystavenia účinkom ortuti je pre väčšinu ľudí v rozvinutých krajinách vdychovanie výparov ortuti zo zubného amalgámu; keďže emisie z krematórií budú počas mnohých nasledujúcich rokov predstavovať dôležitý zdroj znečisťovania životného prostredia ortuťou, pokiaľ sa čo najskôr nezavedú technológie, ktoré umožnia tieto emisie výrazným spôsobom znížiť;
M. keďže náhrada ortuti v nástrojoch na meranie a kontrolu pre spotrebiteľov a na odborné využitie predstavuje účinný spôsob, ako vyriešiť otázku emisií, ktoré nevyhnutne vznikajú pri ich používaní a odstraňovaní;
N. keďže znečistenie ortuťou pochádzajúce z odpadu z domácností je narastajúcim problémom a keďže je potrebné zaviesť projekty na povinný triedený zber a čistenie všetkých produktov obsahujúcich ortuť, ktoré sú v spoločnosti v obehu;
O. keďže k vystaveniu účinkom metylortuti väčšinou dochádza prostredníctvom stravy a keďže sa zhromažďuje a sústreďuje najmä vo vodnom potravinovom reťazci, osobitne zraniteľnými sa stávajú populácie s vysokou spotrebou rýb a morských živočíchov.
P. keďže vystavenie citlivých častí obyvateľstva (dojčiat, detí, tehotných žien a žien v plodnom veku) ortuti sa musí znížiť na najmenšiu mieru; keďže účinnosť takéhoto znižovania sa musí efektívne kontrolovať; keďže obyvateľstvo ako celok, a najmä citlivé skupiny, musí byť informované a poučené o možnom riziku znečistenia potravín ortuťou a jej zlúčeninami a musí si byť vedomé tohto rizika;
Q. keďže okrem toho je potrebné nezávisle preskúmať závažnosť takýchto zdrojov ortuti, akými sú amalgám, očkovacie látky obsahujúce ortuť a dezinfekčné prostriedky, s ohľadom na zdravie;
R. keďže EÚ by mala smerovať svoje úsilie ku globálnym krokom vedúcim k zníženiu zásob ortuti a dopytu po ortuti a ku kontrole s tým spojeného obchodovania; keďže EÚ by mala podniknúť právne záväzné konanie na úrovni Spoločenstva, aby zabezpečila dôležitú vierohodnosť konania na medzinárodnej úrovni;
S. keďže pri revízii stratégie v roku 2010 sa musia vziať do úvahy výsledky merania v pôde, vzduchu a vode, ktoré musia byť verejne dostupné;
T. keďže absorpcia ortuti v určitej miere závisí od biologickej dostupnosti, vyskytujúcej sa v rôznych ekosystémoch na miestnej úrovni;
1. víta oznámenie Komisie o stratégii Spoločenstva týkajúcej sa ortuti a zdôrazňuje celkový zvolený prístup s cieľmi znížiť a prípadne postupne zastaviť emisie a dodávky ortuti, dopyt po nej na európskej úrovni, rovnako ako aj spravovať prebytočnú ortuť a zabezpečiť ochranu proti vystaveniu;
2. v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ pokračovala vo svojich snahách na medzinárodnej úrovni, napr. prostredníctvom európskeho nástroja susedských vzťahov a partnerstva, s cieľom výrazne znížiť emisie a použitie ortuti v globálnej miere za predpokladu, že existujú alternatívy, a zároveň s cieľom postupne ukončiť primárnu produkciu ortuti a zamedziť, aby sa prebytky vracali na trh;
3. zdôrazňuje, že je potrebné, aby stratégiu Spoločenstva sprevádzali osobitné opatrenia a legislatívne akty, a to hneď, ako to bude prakticky možné;
4. vzhľadom na uvedené fakty zdôrazňuje význam iniciatívneho návrhu Komisie postupne ukončiť vývoz kovovej ortuti a jej zložiek zo Spoločenstva a žiada Komisiu, aby zabezpečila, že sa zákaz vývozu ortuti uskutoční podľa možnosti čo najskôr a najneskôr do roku 2010;
5. vyzýva Komisiu, aby do 28. marca 2008 navrhla opatrenia na sledovanie dovozu a vývozu ortuti a jej zložiek v rámci členských štátov, ako aj do Spoločenstva a zo Spoločenstva, ktoré by vstúpili do platnosti pred zákazom vývozu;
6. vyzýva Komisiu, aby sa zamyslela nad rozšírením súčasného zákazu vývozu mydiel obsahujúcich ortuť, ako to stanovuje nariadenie (ES) č. 304/2003 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2003[4] o vývoze a dovoze nebezpečných chemikálií [5], o ďalšie výrobky obsahujúce ortuť, na ktoré sa vzťahujú, alebo čoskoro sa budú vzťahovať, obmedzenia v súvislosti s ich používaním a uvádzaním na trh v rámci EÚ;
7. žiada Komisiu, aby predložila návrhy právne záväzných opatrení s cieľom zabezpečiť, aby sa ortuť pochádzajúca z priemyslu elektrolýzy alkalických chloridov nedostala späť do obehu, aby bola uskladnená na bezpečných miestach, ktoré by boli pod neustálou kontrolou a kde by bol v prípade nutnosti možný okamžitý aktívny zásah;
8. žiada Komisiu, aby okrem uvedených skutočností zabezpečila, že sa nasledujúce prvky začlenia do príslušných nástrojov s ohľadom na skladovanie nadbytočnej kovovej ortuti: minimálne bezpečnostné normy, pravidelné a transparentné podávanie správ, vopred vykonané plánovanie a odhadovanie, pokuty a sankcie;
9. vyzýva Komisiu, aby posilnila verejné povedomie organizovaním informačných kampaní v súvislosti so zdravotnými rizikami, s rizikami vyplývajúcimi z vystavenia a problémami v oblasti životného prostredia, ktoré môže spôsobiť ortuť;
10. okrem toho prízvukuje význam uplatňovania zásady „znečisťovateľ platí“, najmä pokiaľ ide o skladovanie prebytočnej ortuti; zdôrazňuje, aby bezpečné uskladňovanie nadbytočnej ortuti v plnej miere financovali priemyselné odvetvia, ktoré sú zodpovedné za jej výrobu;
11. vyzýva Komisiu, aby zároveň zabezpečila, že žiadna európska primárna ortuť sa nedostane na európsky a (alebo) svetový trh;
12. zdôrazňuje, že hlavným zdrojom emisií ortuti je spaľovanie uhlia a žiada Komisiu, aby v rámci smernice IPKZ alebo pomocou osobitného legislatívneho nástroja čo najskôr predložila ako minimálne opatrenie medzné hodnoty ortuti zo všetkých dôležitých činností, a najmä zo spaľovacích procesov veľkého aj malého rozsahu;
13. vyzýva Komisiu, aby v krátkom čase zabezpečila prísne uplatňovanie smernice IPPC, majúc na vedomí, že výroba ortuťových batériových článkov v priemysle elektrolýzy alkalických chloridov sa nepovažuje za najlepšiu dostupnú technológiu;
14. vyzýva Komisiu, aby prijala nevyhnutné opatrenia a v krátkom čase navrhla v prípade ortuti národné limity pre množstvo emisií, ako aj miestne limity pre kvalitu ovzdušia v rámci príslušných existujúcich alebo samostatných legislatívnych nástrojov;
15. vyzýva Komisiu, aby podnikla kroky na uplatňovanie rozhodnutia PARCOM 90/3, aby bolo možné postupne zastaviť používanie ortuťových článkov v zariadeniach na výrobu chlóru alkalických procesom podľa možností čo najskôr, s cieľom úplne ho zastaviť do roku 2010;
16. žiada Komisiu, aby v krátkom čase prijala ďalšie opatrenia na kontrolu emisií z krematórií keďže tieto emisie predstavujú znepokojujúci a stále závažnejší zdroj emisií;
17. podporuje návrh Komisie požiadať skupinu odborníkov pre zdravotnícke prístroje, aby posúdila možné riziká súvisiace s používaním ortuti v zubných amalgámoch a nalieha, aby Komisia zároveň prijala opatrenia na zabezpečenie riadneho uplatňovania požiadaviek Spoločenstva, ktoré sa týkajú zaobchádzania so zubným odpadom;
18. žiada Komisiu, aby obmedzila obchodovanie s ortuťou a jej používanie vo všetkých meracích a kontrolných prístrojoch na spotrebiteľské a služobné účely (najmä v domácnostiach, zariadeniach zdravotnej starostlivosti, školách a vedeckých a výskumných inštitúciách), ale dovolila isté oslobodenia iba tam, kde ešte nie sú k dispozícii primerané alternatívy; takéto oslobodenia by mali platiť aj vo výnimočných prípadoch údržby múzejných zbierok a priemyselného dedičstva;
19. žiada Komisiu, aby v krátkom čase prijala opatrenia na zabezpečenie toho, že všetky výrobky (nielen elektrické a elektronické), ktoré obsahujú ortuť a sú v súčasnosti v spoločenskom obehu, sa zbierajú osobitne a zaobchádza sa s nimi bezpečne;
20. vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala využitím ortuti na výrobu vakcín, ako sa spomína aj v záveroch Rady z 24. júna 2005, a aby ho zhodnotila s cieľom dosiahnuť obmedzenie takéhoto využitia a úplný zákaz v prípadoch, keď budú existovať vhodné a bezpečné alternatívy, a podporila výskum uskutočniteľných spôsobov budúcich dodávok viacdávkových balení vakcín, ktoré neobsahujú thiomersal, do rozvojových krajín;
21. žiada Komisiu, aby zabezpečila, že prostredníctvom 7. rámcového programu v oblasti výskumu, rozvoja a demonštračných činností a ďalších vhodných mechanizmov financovania sa dá prednosť výskumu ortuti a vyčlenia sa naň primerané finančné prostriedky;
22. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že všetky zostávajúce spôsoby využitia ortuti, ktoré nie sú zahrnuté v predloženej stratégii podliehajú, kde je to realizovateľné, náhrade bezpečnými alternatívami podľa navrhnutého nariadenia REACH, keď sa toto nariadenie prijme;
23. zdôrazňuje dôležitosť vykonávania opatrení proti vystaveniu sa účinkom ortuti a opatrení na zlepšovanie znalostí a potvrdzuje dôležitosť informovania verejnosti, komunikácie a vzdelávania, najmä v súvislosti so zdravotnými rizikami vyplývajúcimi z vystavenia sa účinkom ortuti; zdôrazňuje potrebu prístupu k informáciám o životnom prostredí v súlade s Aarhujským dohovorom;
24. vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti uložiť členským štátom povinnosť predkladať Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) údaje o príjme ortuti v potrave v prípade ohrozených skupín a žiada Vedecký výbor pre zdravotné a ekologické riziká, aby vyhodnotil riziká vyplývajúce z ortuti pre ohrozené skupiny;
25. vyzýva Komisiu, aby v rovnakej súvislosti venovala hlavnú pozornosť finančnému zabezpečeniu komunikácie s ohrozenými skupinami obyvateľstva, pokiaľ ide o škodlivý vplyv ortuti, a aby sa podelila o osvedčené postupy;
26. vyzýva Komisiu, aby uskutočnila úplné hodnotenie vplyvu na zdravie s cieľom preskúmať zdravotné náklady vyplývajúce z kontaminácie ortuťou, ako aj zníženú intelektuálnu kapacitu európskych detí v dôsledku vystavenia účinkom ortuti;
27. vyzýva Komisiu, aby podľa možnosti čo najskôr splnila svoj záväzok v súvislosti s rámcovou smernicou o vodách, ktorá od Komisie vyžadovala navrhnúť už do decembra 2003 vhodnú kontrolu emisií a kvalitatívne normy na postupné zastavenie vypúšťania, emisií a únikov ortuti a jej zlúčenín do vodného prostredia;
28. víta návrh Komisie preskúmať ďalšie osobitné príjmy rozličných druhov rýb a morských živočíchov v strave ohrozených skupín obyvateľstva a považuje ho za jeden z najnaliehavejších krokov, ktorý zabezpečí, že sa vystavenie ohrozených skupín obyvateľstva zníži pod hranicu medzinárodne prijatých noriem bezpečnej hladiny metylortuti;
29. vyzýva Komisiu, aby čo najskôr v celej Európe zabezpečila začatie programu na testovanie hladiny metylortuti a ďalších faktorov, ktoré vyplývajú na vstrebávanie ortuti a a/alebo jej účinky, v rybách vrátane veľkých dravých rýb, s cieľom, aby Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EÚBP) vydal odporúčania na konzumáciu rýb s vysokou hladinou ortuti s osobitným dôrazom na inštrukcie pre ohrozené skupiny obyvateľstva; domnieva sa, že takýto program by mal zobrať do úvahy osobitné riziká spojené so skutočnosťou, že určité ekosystémy premieňajú ortuť na biologicky dostupnú metylortuť ľahšie než iné ekosystémy;
30. v tomto kontexte žiada Komisiu, aby zabezpečila, že ortuť prítomnú u ohrozených vrstiev obyvateľstva bude súčasťou programu biomonitorovania, ktorý bol pôvodne plánovaný v Európskom akčnom pláne pre životné prostredie a zdravie na obdobie 2004 – 2010 (KOM(2004)0416), ako to žiadal Európsky parlament vo svojom uznesení z 23. februára 2005;
31. víta závery Rady, ktoré uznávajú environmentálne a sociálne problémy vyplývajúce zo zatvorenia ortuťových baní s dlhodobou tradíciou v Almadéne v Španielsku ako následok stratégie Spoločenstva týkajúcej sa ortuti; odporúča, aby sa prijali vhodné kompenzačné opatrenia, náležite financované Komisiou, aby sa oblasti postihnutej zatvorením ortuťových baní umožnilo dosiahnuť realizovateľné ekonomické a sociálne alternatívy; zdôrazňuje, že by sa mala posúdiť možnosť využiť Almadén ako miesto na bezpečné skladovanie existujúcich zásob kovovej ortuti alebo kovovej ortuti získanej ako vedľajšieho priemyselného produktu z celej Európy, ale v žiadnom prípade jej zložiek, a tým využiť infraštruktúry a miestnu pracovnú silu, ktorá sa tam nachádza;
32. podporuje opatrenia na zabezpečenie asanácie a monitorovania znečistených oblastí vrátane zatvorených baní, priemyselných plôch alebo skládok odpadu z týchto miest, pričom rešpektuje zásadu, že náklady nesie znečisťovateľ;
33. víta všetky kroky navrhnuté Komisiou na medzinárodnej úrovni a zdôrazňuje, že je dôležité, aby Komisia a členské štáty podporovali a presadzovali medzinárodné opatrenia na účely dosiahnutia dohody o uplatňovaní globálneho legislatívneho nástroja týkajúceho sa ortuti;
34. výrazne podporuje iniciatívy, aby ortuť podliehala postupu predchádzajúceho súhlasu (PIC), stanoveného Rotterdamským a/alebo Bazilejským dohovorom, s cieľom zvýšiť transparentnosť v obchode s ortuťou;
35. ďalej vyzdvihuje význam spolupráce EÚ s krajinami s najvyššou ťažbou, Alžírskom a Kirgizskom s cieľom dosiahnuť postupné ukončenie vstupu primárnej ortuti na svetový trh prostredníctvom podpory príslušných krokov;
36. zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ prevzala iniciatívu a organizovala dvojstranné stretnutia s inými regiónmi, ako sú krajiny G 77 a Čína, s cieľom lepšie pripraviť rokovania, ktoré sa majú uskutočniť počas nadchádzajúcej schôdze Riadiacej rady UNEP v roku 2007;
37. žiada Komisiu, aby preskúmala možnosť poskytnutia technickej a odbornej pomoci postihnutým rozvojovým krajinám a krajinám s transformujúcim sa hospodárstvom pri postupnom ukončovaní používania a vypúšťania ortuti a jej zlúčenín;
38. zdôrazňuje, že okrem toho je nevyhnutné znížiť používanie amalgámu v transformujúcich sa krajinách a v krajinách tretieho sveta;
39. vyzýva Komisiu, berúc do úvahy uvedené skutočnosti, aby požiadala členské štáty podávať správy o všetkých svojich činnostiach a projektov, ktoré sa týkajú ortuti, do ktorých sú zapojené rozvojové krajiny s cieľom určiť prípady, kde je potrebné účinnejšie využívať fondy EÚ;
40. žiada Komisiu, aby zabezpečila obmedzenie používania ortuti pri ťažbe zlata tak, že zároveň podporí realizovateľné bezortuťové technológie, a aby okrem toho predložila návrh na pozitívne označovanie zlata, ktoré sa vyťažilo bez použitia ortuti, čo by sa vzťahovalo aj na zlato spracované v rámci Európskej únii a mimo nej;
41. považuje za veľmi dôležité, aby sa pri určovaní zloženia skupiny odborníkov zabezpečil vyvážený pomer medzi zubnými lekármi, toxikológmi a odborníkmi v oblasti environmentálnej medicíny;
42. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Introduction
Mercury is a heavy metal, sometimes known as quicksilver, which occurs naturally in the environment in different chemical forms. Mercury is the only metal that in its pure form is a liquid and at room temperature it slowly forms a vapour. Natural events (e.g. volcanic activity, weathering of rocks) and human activities (e.g. mining, burning fuel) can cause mercury release into the environment. Mercury placed on the world market has been obtained mainly from cinnabar mines located in Spain, China, Kyrgyzstan and Algeria. It can also be recycled from industrial processes.
Mercury deposits at Almadén in Spain account for the largest quantity of liquid mercury metal produced in the world. Its total production from historical times is approximately 250,000 metric tons, which is approximately one third of the entire quantity produced worldwideMercury has been mined at Almaden for more than 2,000 years and is the nucleus of social economic activity in that region.
Mercury and its compounds are highly toxic to humans, ecosystems and wildlife. It is a global, diffuse and persistent pollutant. Mercury can change into the environment into methylmercury, its most toxic form, which readily passes both the placental barrier and the blood-brain barrier with the risk of causing damage to the nervous system, and thus making it particularly harmful to foetal development.
Mercury is a global threat. It crosses national or regional boundaries, travelling long distances through the atmosphere, contaminating European and global food supplies at levels posing a significant risk to human health.
The European Union is the world’s largest mercury exporter, having been responsible for some 30% of global consumption in 2001-2003. EU leadership in dealing with global mercury problems is therefore clearly an economic, political and moral imperative. Community action as well as international commitment is necessary for the protection of human health and the environment. The Community Strategy concerning Mercury with its integral approach is therefore an important contribution in tackling this global threat.
I. Export Ban and safe storage
The Commission plans the phasing out of mercury exports from the Community, with the introduction of an export ban by 2011. However, this ban should be introduced as soon as possible, and by 2010 at the latest. Coupled with international action as proposed by the UNEP Governing Council resolution adopted in February 2005 and the GEF/UNDP/UNIDO Global Mercury Project, pressure is building with actions geared at reducing the global demand for mercury.
It is estimated that the EU chlor-alkali industry will have some 12.000 tonnes of mercury destined for decommissioning over the next 15 years. This surplus of mercury must be safely stored in secure sites, continuously monitored and located where intervention can take place immediately if necessary.
II. Emission limit values
The main source of emissions from mercury is the burning of coal. Implementation of existing instruments such as directive 2001/80/EC to reduce sulphur dioxide will bring some reductions to mercury emissions. However, particularly elemental mercury (with a lifetime in the atmosphere of up to one year), which can travel globally, will still be released in the environment contributing to the global pollution. Therefore, emission limit values for mercury from large combustion plants and other related activities should be introduced as soon as possible in IPPC directive 96/61/EC, and/or in a separate legislative document. Considering that various control options already exist, such as abatement techniques, use of low-mercury coal, coal cleaning or switching to a cleaner fuel. Furthermore, as is mentioned in the Strategy, international action under the Protocol on Heavy Metals under the Long-Range Transboundary Air Pollution Convention (LRTAP) should also be taken into consideration.
Emissions from small-scale combustion facilities are presently not regulated under Community law; emission limit values for such installations should also be set through a Community instrument, since the cumulative effect of mercury emissions from these installations contributes substantially to the overall level of emissions.
Furthermore, mercury emissions from crematoria are an increasing source of pollution, and should be controlled at EU level. Legislation is already in place in Denmark, the Netherlands, Germany and the UK, and should be harmonised before more Member States adopt their own legislation. The relevant OSPAR recommendation covers only 12 out of the 25 Member States and no sanctions are foreseen in case of no implementation.
III. Ban of Mercury in measuring and control equipment
The only effective way of addressing inevitable mercury emissions from use and disposal of measuring and control equipment is by substituting mercury in these product categories. Examples of restricting the use of hazardous chemicals in products already exist in the EU legislation e.g. directives 76/769, 2002/95. Consequently, the marketing and use of mercury in all measuring and control equipment for consumer and professional uses (especially in household, healthcare facilities and schools) should be restricted, allowing for some exemptions where adequate alternatives are not yet available. Derogations should be limited in time, to provide incentives for research and development in order to encourage a shift to alternative substances and techniques by the industry concerned. Several Member States such as Sweden, Denmark and the Netherlands have experience of successfully implementing such restrictions.
IV. Collect and treat Mercury Waste
Separate, safe collection and treatment measures must be put in place for those products containing mercury already circulating in society. Much of the mercury containing waste comes from households and might be released in a non-controlled way in the environment. The Commission should propose measures under the Strategy aiming at dealing with this problem. In the same way, Community requirements on treatment of waste from dental amalgam must be properly applied.
V. Protect against and inform about risks of Mercury
Given that mercury has bioaccumulative and biomagnifications properties and given the dangers associated with mercury exposure to brain development, it is essential that vulnerable groups of the population (children, pregnant women and women of childbearing age) are well informed and alerted of the possible risks of some fish consumption. As recommended by EFSA, exposure to mercury of these vulnerable groups of the population need to be monitored, and recommendations on dietary intake of fish and seafood need to be set. Such monitoring should be part of the environment and health monitoring system and the biomonitoring programme, originally envisaged under the Environment and Health Action Plan 2004-2010.
VI. Vaccines
Mercury is contained in vaccines in the form of thimerosal, also known as thiomersal, containing approximately 50% ethylmercury by weight, and it is used as a preservative, to prevent the growth of microbes. While at this point there is still significant controversy over whether or not thimerosal in vaccines causes adverse health effects in humans, it is important to note that in 1991 the World Health Organization (WHO) concluded that a safe level of mercury exposure below which no adverse effects occur, had never been established. Some measures have already been taken in different Member states: In August 2004 in the UK the Department of Health and Social Security announced that it would no longer use thimerosal in infant vaccines; in Denmark, the National Central Laboratory of the Danish Health System has not used thimerosal in vaccines for children since 1992. The situation, regarding the case of mercury in vaccines, in other Member States is not clear.
VII. Support and promote international action
The European Union and the Member States need to intensify its international efforts and strive for global measures to control mercury emissions, demand and supply globally. Given the transboundary nature of mercury contamination, efforts have to be undertaken with a view to agreeing on an international legislative instrument on mercury. Co-operation should be strengthened in the way of financial and technical assistance with the two main mercury mining countries Algeria and Kyrgyzstan, in order to encourage phasing out of primary mercury production. Bilateral contacts should be intensified in preparation for the UNEP Governing Council in 2007, with countries such as China, India, Russia and the G77, which are all increasingly dependent on solid fuels for coal-fired power plants.
Conclusions/ Recommendations
Mercury is toxic to humans, ecosystems and wildlife and it constitutes a transboundary global threat. The problem of mercury contamination is complex and measures need to be taken on several fronts in order to diminish the associated health and environment risks significantly. The Commission Strategy concerning mercury is a welcome step in the right direction. The actions proposed in the strategy need to be followed by legislative measures in the following areas:
- emission limit values for relevant activities
- abatement technique to be compulsory for crematoria
- an export ban of mercury by 2010
- safe storage of surplus mercury
- control and treatment of waste from dental amalgam
- restrict the use of mercury in dental amalgams
- a ban on mercury use in control and measuring equipment where safe alternatives exist.
POSTUP
|
Názov |
Stratégia Spoločenstva týkajúcej sa ortuti | ||||||||||
|
Číslo postupu |
|||||||||||
|
Základ v rokovacom poriadku |
článok 45 | ||||||||||
|
Gestorský výbor |
ENVI 12.5.2005 | ||||||||||
|
Výbor požiadaný o stanovisko |
ITRE 12.5.2005 |
|
|
|
| ||||||
|
Bez predloženia stanoviska |
ITRE 14.7.2005 |
|
|
|
| ||||||
|
Rozšírená spolupráca |
Nie |
|
|
|
| ||||||
|
Spravodajca |
Marios Matsakis 24.5.2005 |
| |||||||||
|
|
|
| |||||||||
|
Prerokovanie vo výbore |
21.11.2005 |
24.1.2006 |
|
|
| ||||||
|
Dátum prijatia |
22.2.2006 | ||||||||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
pre: proti: zdržal(i) sa: |
50 1 0 | |||||||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Adamos Adamou, Georgs Andrejevs, Liam Aylward, Irena Belohorská, Johannes Blokland, John Bowis, Hiltrud Breyer, Martin Callanan, Dorette Corbey, Avril Doyle, Jillian Evans, Anne Ferreira, Karl-Heinz Florenz, Matthias Groote, Françoise Grossetête, Satu Hassi, Gyula Hegyi, Mary Honeyball, Marie Anne Isler Béguin, Christa Klaß, Eija-Riitta Korhola, Holger Krahmer, Urszula Krupa, Aldis Kušķis, Marie-Noëlle Lienemann, Marios Matsakis, Roberto Musacchio, Riitta Myller, Péter Olajos, Miroslav Ouzký, Vittorio Prodi, Frédérique Ries, Karin Scheele, Carl Schlyter, Horst Schnellhardt, Richard Seeber, Kathy Sinnott, Jonas Sjöstedt, María Sornosa Martínez, Antonios Trakatellis, Evangelia Tzampazi, Thomas Ulmer, Anja Weisgerber, Anders Wijkman | ||||||||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
María del Pilar Ayuso González, Philip Bushill-Matthews, Bairbre de Brún, Milan Gaľa, Erna Hennicot-Schoepges, Miroslav Mikolášik, Renate Sommer | ||||||||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Miguel Angel Martínez Martínez | ||||||||||
|
Dátum predloženia - A6 |
27.2.2006 |
A6-0044/2006 | |||||||||