SPRÁVA obsahujúci návrh odporúčania Európskeho parlamentu Rade o hodnotení európskeho zatýkacieho rozkazu
27.2.2006 - (2005/2175(INI))
Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
Spravodajkyňa: Adeline Hazan
NÁVRH ODPORÚČANIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU RADE
o hodnotení európskeho zatýkacieho rozkazu
Európsky parlament,
– so zreteľom na návrh odporúčania Rade o hodnotení európskeho zatýkacieho rozkazu, ktoré v mene skupiny PSE predložila Adeline Hazan (B6-0455/2005),
- so zreteľom na Amsterdamskú zmluvu, v texte ktorej sa po prvý krát uvádza cieľ vytvoriť európsky súdny priestor,
- so zreteľom na závery summitu z Tampere v dňoch 15. a 16. októbra 1999, ktoré určili zásadu vzájomného uznania ako základný kameň súdnej spolupráce,
- so zreteľom na uznesenie zo 6. februára 2002 o návrhu rámcového rozhodnutia Rady o európskom zatýkacom rozkaze a postupoch vydávania medzi členskými štátmi[1],
- so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatýkacom rozkaze a postupoch vydávania medzi členskými štátmi[2],
- so zreteľom na správu Komisie (KOM (2005)0063) založenej na čl. 34 rámcového rozhodnutia Rady z 13. júna 2002,
- so zreteľom na správu Komisie (KOM (2006)0008 v konečnom znení) založenej na čl. 34 rámcového rozhodnutia Rady z 13. júna 2002,
- so zreteľom na rozhodnutia ústavných súdov Poľska (27. apríla 2005), Nemeckej federatívnej republiky (18. júla 2005) a Cypru (7. novembra 2005) a iné prebiehajúce konania, najmä pred belgickým zmierovacím súdom,
- so zreteľom na parlamentné stretnutia v dňoch 17. a 18. októbra 2005 na tému zlepšenia parlamentnej kontroly súdnej a policajnej spolupráce v Európe, na ktorej sa stretlo asi sto poslancov národných parlamentov a členov Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci,
- so zreteľom na článok 114 ods. 3 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A6‑0049/2006),
A. keďže európsky zatýkací rozkaz je pre rozvoj súdnej spolupráce a posilnenie vzájomnej dôvery vo svojej podstate novátorský a príkladný a má priamy vplyv na verejné slobody;
B. keďže európsky zatýkací rozkaz zostáva jedným z hlavných nástrojov Európskej únie v oblasti súdnej spolupráce a boja proti terorizmu a proti vysokej kriminalite,
C. keďže prvé hodnotenie Komisie poukazuje na to, že európsky zatýkací rozkaz je dôkazom jeho účinnosti v porovnaní s mechanizmom vydávania, ktorý je pomalý, ťažkopádny a dnes už prekonaný; keďže tiež umožňuje znížiť riziká, že zadržaná alebo odsúdená osoba unikne spravodlivosti z dôvodu súdnej zvrchovanosti a umožní tak účinnejším spôsobom bojovať proti organizovanému zločinu a terorizmu;
D. zdôrazňuje, že jedným z pokrokových prvkov európskeho zatýkacieho rozkazu je odstránenie zasahovania politickej moci do postupu, na rozdiel od postupu vydávania,
E. keďže niektoré členské štáty zjavne chcú zachovať prvky tradičného systému vydávania (kontrolu dvojitého obžalovania, zasahovanie politickej moci do súdneho riadenia) alebo dokonca pridať dodatočné dôvody zamietnutia, ktoré sú v protiklade s rámcovým rozhodnutím 2002/584/SVV, ako napríklad politické dôvody, dôvody národnej bezpečnosti alebo dôvody založené na dodržiavaní základných práv,
F. keďže počas uplatňovania európskeho zatýkacieho rozkazu sa objavili praktické prekážky, najmä pri preklade, odovzdávaní alebo používaní rôznych formulárov, ktoré sa veľmi nezhodujú s požiadavkami európskeho zatýkacieho rozkazu,
G. keďže niektoré členské štáty sa pri transpozícii stretli s ťažkosťami (najmä v Nemecku) a keďže je potrebné zosúladiť vnútroštátne ústavné texty s rámcovým rozhodnutím 2002/584/SVV s cieľom umožniť vydávanie štátnych príslušníkov (najmä v Poľsku a na Cypre),
H. obáva sa, aby tieto ťažkosti neoslabili vzájomnú dôveru a nevytvorili reťazovú reakciu, ktorá by spochybnila uplatňovanie európskeho zatýkacieho rozkazu inými členskými štátmi, ako o tom svedčí skutočnosť, že v súvislosti s rozhodnutím nemeckého ústavného súdu, ktorým zrušil právne predpisy na realizáciu rámcového rozhodnutia, niekoľko členských štátov oznámilo, že kým do platnosti nevstúpi európsky zatýkací rozkaz, by sa znovu mali dočasne uplatňovať platné nástroje vydávania, kým sa neprijme nový zákon o transpozícii v súlade so základným zákonom,
I. keďže nedostatočná vzájomná dôvera medzi sudcami je zapríčinená nedostatkom minimálnych noriem Spoločenstva v trestných konaniach, čo bráni akejkoľvek účinnej súdnej spolupráci,
J. pripomína, že budovanie európskeho priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti založeného na vzájomnej dôvere sa nemôže uskutočniť bez minimálneho priblíženia vnútroštátnych právnych systémov, ako to zdôraznil Parlament vo svojom uznesení z 15. februára 2005[3],
K. keďže prvé hodnotenie, ktoré Komisia predložila (KOM(2005)0063), sa týkalo len 24 členských štátov a mohlo sa doplniť len nedávno údajmi týkajúcimi sa Talianska (KOM(2006)0008), posledného štátu, ktorý transponoval rámcové rozhodnutie 2002/584/SVV,
L. keďže členské štáty sa počas transpozície stretli s prevažne rovnakými problémami, ako ukázali diskusie počas parlamentných stretnutí 17. a 18. októbra 2005 a keďže posilnená výmena informácií a užšia spolupráca medzi národnými parlamentmi a Európskym parlamentom budú v budúcnosti potrebné na zabezpečenie dobrých podmienok transpozície rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV a iných, ktoré sa ešte prehodnocujú,
M. keďže Zmluva o Ústave pre Európu obsahuje veľa prínosov v oblasti súdnej a policajnej spolupráce v Európe; keďže v rámci týchto pokrokov odstránenie pilierov a uplatnenie metódy Spoločenstva svojou povahou posilnia akcieschopnosť Európskej únie a demokratický a transparentný charakter prijatých rozhodnutí; zdôrazňuje, že táto časť zmluvy nebola počas nedávnej ratifikačnej kampane predmetom diskusie ani nevyvolala nesúhlas,
N. ľutuje, že úloha Európskeho parlamentu v procese prijímania európskeho zatýkacieho rozkazu, ako aj kontrola Súdneho dvora pri jeho uplatňovaní sú obmedzené skutočnosťou, že predstavuje nástroj tretieho piliera založeného na článkoch 31 a 34 Zmluvy o EÚ (hlava VI),
O. domnieva sa, že je vhodné plne uplatňovať v súčasnosti platné zmluvy a následne realizovať „premostenie“ stanovené v článku 42 Zmluvy o EÚ, ktoré členským štátom umožní rozhodnúť o zahrnutí európskeho zatýkacieho rozkazu do prvého piliera s cieľom zabezpečiť, aby Európsky parlament mohol vykonávať demokratickú kontrolu a Európsky súdny dvor súdnu kontrolu,
P. keďže dňa 15. decembra 2005 podpísali Dánsko, Fínsko, Island, Švédsko a Nórsko dohovor o severskom zatýkacom rozkaze; keďže, hoci sa severský zatýkací rozkaz zakladá na zásadách a štruktúre európskeho zatýkacieho rozkazu, obsahuje v porovnaní s ním niektoré pokrokové prvky, ktoré umožňujú účinnejší režim vydávania vďaka najmä: zníženiu počtu nepovinných dôvodov k odmietnutiu výkonu; skráteniu lehôt postupu v porovnaní s lehotami stanovenými pre európsky zatýkací rozkaz; domnieva sa, že Európska únia sa bude môcť vhodne inšpirovať severským zatýkacím rozkazom pri posilňovaní účinnosti európskeho zatýkacieho rozkazu,
1. adresuje Rade nasledujúce odporúčania:
Transpozícia a praktické uplatňovanie
a) prijať čo najskôr návrh rámcového rozhodnutia o určitých procedurálnych právach udeľovaných v rámci trestných konaní v Európskej únii berúc do úvahy pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu, ktoré navrhol vo svojom stanovisku z 12. apríla 2005[4]; toto opatrenie je nevyhnutné na zabezpečenie rovnakej úrovne právnej ochrany občanov Európskej únie a vďaka zárukám, ktoré obsahuje, uľahčí jednému členskému štátu vydanie svojho štátneho príslušníka inému členskému štátu,
b) ubezpečiť sa, že členské štáty pri transponovaní rámcového rozhodnutia znovu nezavádzajú systematickú kontrolu dvojitého obžalovania svojich občanov, pretože by to narušilo účinnosť európskeho zatýkacieho rozkazu a oslabilo zásadu vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi,
c) ubezpečiť sa, že žiadna politická moc nemôže zasahovať do postupu uplatňovania európskeho zatýkacieho rozkazu, zasahovanie, ktoré vyvolávalo problémy v postupe vydávania; pripomína, že odteraz ústredná moc nemusí prekročiť rámec úlohy uľahčovania postupu odovzdávania podozrivých alebo odsúdených osôb,
d) dbať na to, aby sa ťažkosti, ktoré pretrvávajú v niektorých členských štátoch pri uplatňovaní ratione temporis rámcového rozhodnutia 2005/584/SVV vyriešili tak, aby neškodili jeho realizácii členskými štátmi, ktoré ho doteraz uplatňovali správne,
e) dbať na to, aby členské štáty neodkladne prijali nevyhnutné opatrenia na odstránenie všetkých ústavných alebo právnych prekážok uplatňovania európskeho zatýkacieho rozkazu na svojich občanov,
f) požiadať Radu, aby každoročne predkladala správu Európskemu parlamentu o opatreniach, ktoré prijala s cieľom povzbudiť členské štáty k správnej transpozícii a efektívnemu uplatňovaniu európskeho zatýkacieho rozkazu tak, ako odporúča v bodoch b), c) d) a e),
Hodnotenie
g) stanoviť s Parlamentom v rámci kompetencií obidvoch rozpočtových orgánov, aby Komisia, ako strážkyňa zmlúv, mala k dispozícii zdroje potrebné na hlbšiu kontrolu kvality transpozície,
h) viesť koordinovaným spôsobom a za podpory Komisie objektívne, nestranné a hlbšie hodnotenie ťažkostí, s ktorými sa stretli právnici v jednotlivých členských štátoch a obohatiť ho o kvalitatívne hodnotenie prostredníctvom rozdelenia európskych zatýkacích rozkazov podľa typu trestného činu,
i) vyhnúť sa paralelným výskumom na túto tému, hoci Rada by sa mohla pokúsiť vypracovať svoju vlastnú štúdiu, keďže ide o opatrenie tretieho piliera (hlava VI Zmluvy o Európskej únii),
j) informovať a pravidelne konzultovať s Európskym parlamentom a národnými parlamentmi o uskutočnených pokrokoch pri uplatňovaní európskeho zatýkacieho rozkazu a zapojiť ich do procesu hodnotenia podľa článku III-260 Zmluvy o Ústave pre Európu,
Základné práva
k) dbať na to, aby členské štáty pri transpozícii rámcového rozhodnutia nežiadali od sudcu vykonávajúceho európsky zatýkací rozkaz, aby systematicky kontroloval jeho súlad so základnými právami, čo by mohlo viesť k diskriminácii, zatiaľ čo mechanizmus je založený na zásade vzájomného uznania a kontrolu vykonáva už vydávajúci členský štát;
l) venovať mimoriadnu pozornosť otázke dodržiavania ľudských práv a osobných slobôd pri používaní európskeho zatýkacieho rozkazu, k čomu by mal prispieť budúca Agentúra pre základné práva,
Účinnosť a demokracia
m) aktivizovať v čo najkratšom čase „premostenie“ stanovené v článku 42 Zmluvy o Európskej únii zahŕňajúc tak európsky zatýkací rozkaz do prvého piliera s cieľom dať plne demokratický charakter a väčšiu účinnosť opatreniam prijatým v oblasti Európskeho súdneho priestoru,
2. poveruje svojho predsedu, aby toto odporúčanie predložil Rade a pre informáciu aj Komisii a parlamentom členských štátov.
- [1] Ú. v. ES C 284, 21.11.2002, s. 193.
- [2] Ú. v. ES L 190, 18.7.2002, s. 1.
- [3] Texty prijaté od tohto dátumu, P6_TA(2005)0030.
- [4] Texty prijaté od tohto dátumu, P6_TA(2005)0091.
Dôvodová správa
En présentant, au nom de la commission des libertés civiles, de la justice et des affaires intérieures, cette recommandation sur l'évaluation du mandat d'arrêt européen, votre rapporteur se fonde sur les résultats présentés par la Commission dans son rapport fondé sur l'article 34 de la décision-cadre du Conseil du 13 juin 2002 relative au mandat d'arrêt européen et aux procédures. Je ne reviendrai pas ici sur les commentaires détaillés contenus dans les deux documents de travail présentés précédemment[1].
Les Rencontres parlementaires tenues à Bruxelles les 17 et 18 octobre derniers[2], qui ont rassemblé près d'une centaine de membres des parlements de l'Union et les membres de notre commission, ont permis, lors d'une séance spécialement consacrée au mandat d'arrêt européen, de faire le point sur les modalités de sa mise en oeuvre dans les différents Etats membres. Les débats ont montré à la fois les progrès réalisés par rapport au système classique d'extradition, mais aussi que de nombreuses difficultés subsistaient, soit en raison de choix de transposition contestables, sanctionnés parfois lors de contrôles de constitutionnalité des lois de transposition nationales, soit dans l'application pratique.
Sur la base des données actuellement disponibles, comme d'informations complémentaires reçues des Etats membres, d'organisations professionnelles et d'ONG, et tenant compte des débats des Rencontres parlementaires, votre rapporteur soumet donc à l'approbation de la commission LIBE et du Parlement les recommandations détaillées ci-joint,
Votre rapporteur attend avec intérêt les évaluations actualisées que la Commission doit encore fournir pour l'Italie, puis pour l'ensemble des Etats membres en 2006, en souhaitant qu'elles comportent des données qualitatives plus détaillées qu'au stade actuel.
Návrh odporúčania Rade (B6‑0455/2005) (1.9.2005 )
ktorý v súlade s článkom 114 ods. 1 rokovacieho poriadku predložila
Adeline Hazan
v mene Socialistickej skupiny
o hodnotení európskeho zatýkacieho rozkazu
Európsky parlament,
– so zreteľom na rámcové rozhodnutie zo dňa 13. júna 2002 o európskom zatýkacom rozkaze a postupoch vydávania medzi členskými štátmi;
– so zreteľom na správu Komisie (KOM (2005)0063) založenej na čl. 34 rámcového rozhodnutia Rady z 13. júna 2002;
– so zreteľom na nedávne rozhodnutia poľského a nemeckého ústavného súdu;
– so zreteľom na článok 114 ods. 1 rokovacieho poriadku,
1. adresuje Rade nasledujúce odporúčania:
a) ubezpečiť sa, že členské štáty pri transponovaní rámcového rozhodnutia znovu nezavádzajú systematickú kontrolu dvojitého obžalovania svojich občanov, pretože to narušuje účinnosť európskeho zatýkacieho rozkazu a oslabuje zásadu vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi;
b) venovať pozornosť tomu, že nejednotná implementácia európskeho zatýkacieho rozkazu (všetky štáty netransponovali odôvodnenia 12 a 13 týkajúce sa základných práv) prináša riziko diskriminácie podľa toho, či sudca vo vykonávacom štáte musí alebo nemusí kontrolovať súlad európskeho zatýkacieho rozkazu so základnými právami a pritom podstata tohto textu je založená na zásade vzájomného uznania;
c) zaoberať sa pretrvávaním určitého zasahovania politických orgánov do postupu európskeho zatýkacieho rozkazu, zasahovanie, ktoré vyvolávalo problémy v postupe vydávania, hoci v tomto prípade by ústredné orgány nemali prekročiť rámec úlohy uľahčovania postupu pri odovzdávaní podozrivých alebo odsúdených osôb;
d) brať do úvahy ťažkosti, ktoré pretrvávajú v niektorých členských štátoch pri uplatňovaní ratione temporis rámcového rozhodnutia a z toho vyplývajúceho rizika, že to pri jeho implementácii vyvolá problémy ostatným štátom, ktoré rámcové rozhodnutie uplatňujú správne;
e) zabezpečiť pravidelné konzultácie s Európskym parlamentom týkajúce sa pokroku, ktorý sa dosiahol pri implementácii európskeho zatýkacieho rozkazu;
f) zabezpečiť implementáciu hlbšieho, objektívnejšieho a nestrannejšieho hodnotenia ťažkostí, s ktorými sa právni praktici stretávajú v teréne;
g) zvážiť do budúcnosti možnosť revízie rámcového rozhodnutia s cieľom rozšíriť zoznam 32 trestných činov, pri ktorých sa dvojité obžalovanie nepreveruje;
h) dohliadať, aby sa pri vydávaní európskeho zatýkacieho rozkazu venovala mimoriadna pozornosť otázke dodržiavania ľudských práv a osobných slobôd;
2. poveruje svojho predsedu, aby toto odporúčanie predložil Rade a pre informáciu aj Komisii a vládam členských štátov.
POSTUP
|
Názov |
Návrh odporúčania Európskeho parlamentu Rade o hodnotení európskeho zatýkacieho rozkazu | |||||||||||
|
Číslo postupu |
2005/2175)(INI) | |||||||||||
|
Návrh odporúčania, na ktorom je správa založená |
|
| ||||||||||
|
Základ v rokovacom poriadku |
čl. 114 ods. 3 | |||||||||||
|
Gestorský výbor |
LIBE | |||||||||||
|
Dátum rozhodnutia o vypracovaní správy |
| |||||||||||
|
Výbor požiadaný o stanovisko |
|
|
|
|
| |||||||
|
Bez predloženia stanoviska |
|
|
|
|
| |||||||
|
Rozšírená spolupráca |
| |||||||||||
|
Ďalší návrh odporúčania obsiahnutý v správe |
|
|
| |||||||||
|
Spravodajkyňa |
Adeline Hazan |
| ||||||||||
|
Predchádzajúci spravodajca |
|
| ||||||||||
|
Prerokovanie vo výbore |
5.10.2005 |
24.1.2006 |
22.2.2006 |
|
| |||||||
|
Dátum prijatia |
22.2.2006 | |||||||||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
za: proti: zdržali sa: |
39 3 4 | ||||||||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Alexander Nuno Alvaro, Roberta Angelilli, Edit Bauer, Mihael Brejc, Kathalijne Maria Buitenweg, Michael Cashman, Giusto Catania, Jean-Marie Cavada, Charlotte Cederschiöld, Carlos Coelho, Fausto Correia, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Rosa Díez González, Antoine Duquesne, Kinga Gál, Patrick Gaubert, Elly de Groen-Kouwenhoven, Lilli Gruber, Adeline Hazan, Lívia Járóka, Timothy Kirkhope, Ewa Klamt, Barbara Kudrycka, Stavros Lambrinidis, Romano Maria La Russa, Henrik Lax, Sarah Ludford, Jaime Mayor Oreja, Claude Moraes, Hartmut Nassauer, Martine Roure, Inger Segelström, Ioannis Varvitsiotis, Manfred Weber, Stefano Zappalà, Tatjana Ždanoka | |||||||||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Panayiotis Demetriou, Gérard Deprez, Camiel Eurlings, Evelyne Gebhardt, Ignasi Guardans Cambó, Sophia in 't Veld, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Bill Newton Dunn, Marie-Line Reynaud, Kyriacos Triantaphyllides, Jan Zahradil | |||||||||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
| |||||||||||
|
Dátum predloženia – A6 |
27.2.2006 |
A6‑0049/2006 | ||||||||||
|
Poznámky |
... | |||||||||||
NÁVRH ODPORÚČANIA, NA KTOROM JE SPRÁVA ZALOŽENÁ
|
Číslo B6 Autor(-i) Názov Gestorský výbor Výbor požiadaný o stanovisko Dátum oznámenia na schôdzi |
B6-0455/2005
|