SPRÁVA o stave európskeho hospodárstva: prípravná správa o širších zámeroch hospodárskej politiky na rok 2006

23.3.2006 - (2006/2047(INI))

Výbor pre hospodárske a menové veci
Spravodajca: José Manuel García-Margallo y Marfil

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o stave európskeho hospodárstva: prípravná správa o širších zámeroch hospodárskej politiky na rok 2006

(2006/2047(INI))

Európsky parlament,

- so zreteľom na integrované usmernenia Komisie pre rast a zamestnanosť (2005 – 2008) (KOM(2005)0141) (integrované usmernenia),

- so zreteľom na článok 99 ods. 2 Zmluvy o ES,

- so zreteľom na osobitnú správu č. 4/2005 Výboru Komisie pre hospodársku politiku „Prognózy Výboru pre hospodársku politiku k nákladom súvisiacim so starnutím obyvateľstva (2004 – 2050) pre 25 členských štátov EÚ (2005): základné predpoklady a metodológie prognózovania“,

- so zreteľom na národné programy lisabonskej reformy 25 členských štátov pre rast a zamestnanosť na roky 2005 – 2008,

- so zreteľom na výročnú správu Komisie o pokroku lisabonskej stratégie z 25. januára 2006,

- so zreteľom na svoje uznesenia z 15. mája 2003[1] a 22. apríla 2004[2] o odporúčaní Komisie pre širšie zámery hospodárskych politík členských štátov a Spoločenstva (na obdobie 2003 – 2005) (KOM(2003)0170) a svoje uznesenie z 26. mája 2005[3],

- so zreteľom na Dokument predsedníctva Rady o kľúčových otázkach pre Radu ECOFIN vzhľadom na jarné zasadanie Európskej rady dňa 7. februára 2006,

- so zreteľom na hospodárske predpovede Komisie[4],

- so zreteľom na články III-179 a III-206 Zmluvy o Ústave pre Európu podpísanej 29. októbra 2004 (Ústava),

- so zreteľom na Bielu knihu Komisie „Európska dopravná politika na rok 2010: čas rozhodnúť“ (KOM(2001)0370),

- so zreteľom na pracovný dokument Komisie zo 7. júla 2004 o jednotnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb,

- so zreteľom na Európsku chartu pre malé podniky, ktorú prijala Európska rada v Santa Maria de Feira 19. a 20. júna 2000 (charta MSP),

- so zreteľom na kódex správania v oblasti priameho zdaňovania podnikov, ktorý schválila rada ECOFIN 1. decembra 1997,

- so zreteľom na program OECD pre medzinárodné hodnotenie študentov (PISA),

- so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Lisabone z 23. a 24. marca 2000, Európskej rady v Göteborgu z 15. a 16. júna 2001, Európskej rady v Barcelone z 15. a 16. marca 2002 a Európskej rady v Bruseli z 20. a 21. marca 2003, 25. a 26. marca 2004 a z 22. a 23. marca 2005,

- so zreteľom na správu skupiny Komisie na vysokej úrovni z novembra 2004, ktorej predsedal Wim Kok „Tvárou v tvár náročným úlohám - Lisabonská stratégia pre rast a zamestnanosť“,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A6‑0077/2006),

A.  keďže sa nezohľadnilo značné množstvo odporúčaní, ktoré vyslovil Parlament vo svojich posledných troch správach o ŠZHP; keďže sa od prijatia poslednej správy Parlamentu vyskytli nové významné faktory; keďže mnohé, v minulosti identifikované dlhodobé úlohy nadobudli na naliehavosti; keďže hospodárstvo EÚ naďalej zažíva pomalší rast ako jeho hlavní konkurenti a zdá sa, že je slabšie pripravené na globalizáciu,

B.  keďže globalizácia je revolučný fenomén, ktorý spochybňuje naše konvenčné využívanie dostupných zdrojov, umožňuje novým rozvíjajúcim sa ekonomikám doviezť kapitál a technológie a konkurovať v stále viac prepojenom svete, zvyšuje migračné toky, mení tradičné schémy medzinárodného obchodu a pripisuje finančnému hospodárstvu nebývalý význam v reálnom hospodárstve; keďže význam finančného hospodárstva zaraďuje dôveru medzi kľúčové faktory a vytvára novú potrebu účinnej kontroly a užšej spolupráce s cieľom zabezpečiť hospodársku stabilitu,

C.  keďže od prijatia poslednej správy Parlamentu o ŠZHP v máji 2005 sa objavili tieto nové významné faktory: ťažkosti týkajúce sa ratifikácie Zmluvy o Ústave pre Európu; prijatie finančného výhľadu EÚ na roky 2007 – 2013 Európskou radou bez súhlasu Parlamentu; prvé dve zvýšenia úrokovej sadzby ECB v priebehu viac ako 5 rokov; reforma paktu stability a rastu, pričom 12 členských štátov vykazuje rozpočtový deficit viac ako 3 %; prijatie národných programov lisabonskej reformy členskými štátmi; zvýšené povedomie o celosvetových energetických šokoch a s tým súvisiace geopolitické napätie; rokovania týkajúce sa úsilia Estónska, Litvy a Slovinska vstúpiť do eurozóny v roku 2007; a potreba oživiť priority rokovaní WTO z Dohy po tom, ako sa spomalili rokovania v Hongkongu;

D.  keďže relatívne oslabenie európskeho hospodárstva môže súvisieť s: nadmernou reguláciou spojenou s nedostatkom štrukturálnych reforiem, ktorá činí našu ekonomiku menej pružnou ako ekonomiky našich hlavných konkurentov, stagnujúcim domácim dopytom, nedostatkom dynamiky v podnikaní a slabými trhmi práce v dôsledku pomalého demografického rastu, nízkou mierou zamestnanosti a nízkym rastom produktivity; keďže príčinou nízkeho rastu produktivity je nedostatok investícií, nedostatočné inovácie a nerovnováha medzi ponukou a dopytom po práci z dôvodu neschopnosti našich nedostatočne financovaných vzdelávacích a školiacich systémov prispôsobiť našich pracovníkov neustálym zmenám vo svete;

E.  keďže od prijatia poslednej správy Parlamentu získali navyše väčší význam tieto úlohy: pokračujúce starnutie obyvateľstva; migračné napätie na hraniciach EÚ a vnútorné problémy spôsobené nedostatočnou pomocou poskytovanou s cieľom integrácie prisťahovaleckého obyvateľstva druhej generácie; prudký nárast dovozu z tretích krajín v niektorých odvetviach ako aj delokalizácia podnikov a outsourcing; rastúci dopyt po zdrojoch, akými sú ropa, zemný plyn, uhlie alebo železo zo strany Číny a ďalších nových rozvíjajúcich sa ekonomík; rastúca závislosť Európy na dovoze energie pochádzajúcej z nestabilných oblastí; a riziká spôsobené globálnou makroekonomickou nerovnováhou;

1. vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby prijali tie odporúčania, ktoré sú obsiahnuté v posledných troch správach Parlamentu o ŠZHP, ale ešte neboli vykonané, konkrétne transpozícia smerníc v oblasti vnútorného trhu; prijatie opatrení na zníženie deficitu členskými štátmi s nadmerným deficitom; spoločná komunikačná politika orientovaná na nedôveru obyvateľov v súvislosti s globalizáciou; akčný plán štrukturálnej reformy, kde sa stanovia prekážky, ktoré je nutné zvládnuť, potrebné kroky a časový rámec; úplná realizácia charty MSP, najmä výhodnejší daňový systém a viac investícií do výskumu a inovácie;

2. víta dokument o kľúčových otázkach pre Radu Ecofin a podporuje rozhodnutie Komisie sústrediť sa na 4 základné oblasti (poznatky a inovácia; podnikateľský potenciál; globalizácia a demografické zmeny; a efektívny energetický trh), čo by sa malo realizovať prostredníctvom integrovaných usmernení o raste a zamestnanosti; okrem toho súhlasí s názorom, že vyšší a trvalo udržateľný rast našich hospodárstiev sa dosiahne len vzájomným upevňovaním stability a makroekonomických politík zameraných na rast a prostredníctvom štrukturálnych reforiem, vrátane účinnejšej koordinácie v oblasti hospodárstva; víta zámer Komisie navrhnúť orientačný plán s načrtnutím požadovaných krokov a kľúčových dátumov na dokončenie týchto štyroch činností do konca roku 2007;

Inštitucionálne reformy

je presvedčený, že počas prebiehajúceho obdobia uvažovania o Zmluve o Ústave pre Európu je potrebné riešiť:

súčasný rámec makroekonomického riadenia, ako už o ňom diskutovala pracovná skupina Konventu pre hospodárske riadenie; hospodárske a sociálne ciele EÚ; rozšírenie procesu spolurozhodovania na otázky hospodárskej politiky; zodpovednosť ECB rešpektujúc jej nezávislosť; koordináciu hospodárskych politík a úlohu euroskupiny v tomto kontexte; postup na zvládnutie nadmerných deficitov; právomoc EÚ v daňových otázkach; uplatnenie práva EP na odvolanie v kontexte procesu komitológie najneskôr do 1. apríla 2008; a zastúpenie eurozóny v rámci medzinárodných inštitúcií;

4. víta zlúčenie ŠZHP a usmernení pre zamestnanosť v integrovaných usmerneniach Komisie, ale domnieva sa, že aj výročná správa Komisie o pokroku lisabonského procesu a ostatné dokumenty súvisiace s otvorenou metódou koordinácie by sa mali spojiť a prediskutovať spoločne; je presvedčený, že ŠZHP musia získať rovnaké legislatívne postavenie ako usmernenia pre zamestnanosť a že je potrebné znovu zadefinovať úlohu Parlamentu a Komisie;

5. žiada Komisiu, aby preskúmala realizovateľnosť prijatia právnych predpisov ES s cieľom stanoviť jednotné vymedzenie pojmu daňového bydliska - platné pre obyvateľov v rámci i mimo EÚ - založené na koncepte občianstva EÚ; Európskeho dohovoru o dvojitom zdanení v rámci EÚ (v súlade s článkom 293 Zmluvy o ES); a zahrnutie zásady nediskriminácie v oblasti zdaňovania do práva ES, ako ju vymedzil vo svojich rozsudkoch Súdny dvor Európskych spoločenstiev;

6. je rád, že členské štáty majú v súčasnosti povinnosť vykazovať ročné národné reformné programy (NRP) v štruktúre podľa 24 integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť na roky 2005 – 2008; domnieva sa, že hospodárska výkonnosť by sa v tejto súvislosti mohla zvýšiť, ak by Komisia stanovila a podporovala osvedčené postupy odvodené od NRP, a tiež by sa mohla zvýšiť zavedením ročného hodnotenia najlepšie a najhoršie sa rozvíjajúcich krajín, ako to navrhla skupina nezávislých odborníkov na vysokej úrovni, ktorej predsedal Wim Kok; vyzýva na hlbšiu analýzu politík štrukturálnej reformy posledného desaťročia s cieľom objasniť dôvody pretrvávajúceho pomalého rastu a nedostatočnej produktivity; vyzýva na stratégiu inteligentného rastu (tzv. „smart growth strategy“), ktorá by zjednotila rozdielne prístupy k hospodárskej politike EÚ do súvislej stratégie s cieľom posilniť potenciál EÚ v súvislosti s novou generáciou výrobkov a výrobných metód, pri súčasnom zapojení informačných a komunikačných technológií a technológií s účinným využívaním zdrojov na trvalo udržateľný rozvoj;

7. vyjadruje poľutovanie nad tým, že dohoda Európskej rady o finančnom výhľade z decembra 2005 si kladie menšie ciele ako v návrhu Parlamentu, obzvlášť preto, že sa zameriava na tradičné politiky a nevenuje dostatočnú pozornosť tým politikám, ktoré občanom poskytujú pridanú hodnotu; vyjadruje nesúhlas so znížením viazaných rozpočtových prostriedkov v oblasti výskumu a vedy ako aj hospodárskej súťaže a rastu, MSP, občianstva, slobody, spravodlivosti a vonkajších činností; žiada Radu, aby opätovne rokovala s Parlamentom o dohode, ktorá posilní prosperitu, konkurencieschopnosť, zamestnanosť a súdržnosť EÚ;

vyzýva členské štáty na urýchlené a presné uplatňovanie NRP pri zapojení národných parlamentov a zainteresovaných strán, akými sú sociálni partneri, a vyzýva na včasné informovanie Parlamentu, Rady a Komisie; vyzýva Radu a Komisiu, aby spolu s Parlamentom zaviedli Kódex správania s cieľom umožniť svedomité spoločné skúmanie týchto programov;

Makro-ekonomická, menová a fiškálna politika

9. vyzýva Komisiu, aby sa pridržiavala presného výkladu obnoveného paktu stability a rastu a nepovolila využívanie dočasných opatrení alebo účtovných úprav; nalieha na členské štáty, aby podporovali konkurencieschopnosť a usilovali sa o ročné zlepšovanie svojich rozpočtových deficitov očistených o cyklické vplyvy a aby zabezpečili vyššie úsilie o zníženie deficitu v hospodársky priaznivých obdobiach; je presvedčený, že zvýšenie miezd by malo byť zo strednodobého hľadiska v súlade s vývojom produktivity; vyzýva na umiernenú a zodpovednú politiku určovania cien, najmä v prípade monopolistických alebo oligopolistických trhov, ktorou sa stlmia inflačné tlaky a udržia úrokové sadzby na takej nízkej úrovni, ktorá neohrozí súčasné hospodárske oživenie;

10. nalieha na členské štáty, aby vyvinuli dodatočné úsilie na zníženie zaťaženia verejného dlhu a skvalitnenia ich verejného financovania, čo povedie k tomu, že sa použije menej finančných prostriedkov na splácanie úrokov a dlžnej čiastky a bude k dispozícii viac prostriedkov na vzdelávanie, odborné školenia, infraštruktúru, výskum a inováciu; zdôrazňuje, že v súlade so zabezpečením finančnej stability je v prvom rade potrebné všeobecné preskúmanie zdaňovania v členských štátoch s cieľom podporiť konkurencieschopnosť, čo so sebou prináša aj obmedzené a/alebo efektívnejšie verejné výdavky;

11.  konštatuje, že nízky hospodársky rast, nadmerná zadlženosť a vysoká nezamestnanosť výrazne zvyšujú počet problémov vyplývajúcich z demografickej zmeny; zdôrazňuje preto, že úplná realizácia lisabonskej stratégie na vytvorenie spoločnosti s vysokou produktivitou a vysokou zamestnanosťou, ktorá je prístupná pre všetkých, je nevyhnutná, aby bolo možné túto zložitú úlohu zvládnuť; vyzýva Komisiu, aby otvorila rozsiahlu diskusiu s cieľom identifikovať osvedčené postupy a najvýnosnejšie metódy na riadenie nadchádzajúcich vývojov;

12. zdôrazňuje, že nerovnováha medzi určitými krajinami eurozóny je mimoriadne znepokojivá vzhľadom na objem obchodných deficitov a pozorovaného inflačného rozdielu v niektorých z nich a vyzýva členské štáty, aby prijali hospodárske politiky potrebné na nápravu v tejto oblasti, pričom zdôrazňuje potrebu rozpočtovej politiky, ktorá by vyvážila túto nerovnováhu;

13. vyzýva členské štáty, aby sa vyhli škodlivému súťaženiu v oblasti nadmerného cezhraničného zdaňovania, ktoré obmedzuje rozpočtové schopnosti pre verejné investície do hmotných a nehmotných aktív;

Podnikateľské prostredie

14. žiada podporu podnikateľského ducha - vo význame možnosti presadenia podnikateľskej myšlienky v praxi - v rámci systémov stredoškolského vzdelávania členských štátov, a to upevnením postavenia podnikateľov v spoločnosti a zdôrazňovaním dôležitosti koncepcií riadenia podnikov a sociálnej zodpovednosti podnikov;

15. vyzýva Komisiu, aby uplatňovala zásadu „kladných opatrení“ v prospech MSP a aby podnikla kroky s cieľom pomôcť: zakladať podniky elektronickou formou; náležite zjednodušiť regulačné prostredie; uľahčiť MSP prístup k finančným zdrojom počas prvých piatich rokov existencie prostredníctvom rizikového kapitálu alebo neformálnych investorov (tzv. business angels - podnikateľskí anjeli): zvýšiť úlohu EIB a EIF; zlepšiť prístup MSP k informačným a komunikačným technológiám berúc do úvahy, že medzera v konkurencieschopnosti medzi EÚ a USA nie je len v odvetviach s vysokou úrovňou technológie, ale aj v distribučných kanáloch a maloobchodnom sektore; uľahčiť štruktúry spolupráce a posilniť ich internacionalizáciu prijatím navrhovanej 14. smernice o podnikovom práve, ktorá sa týka cezhraničného presunu registrovaného sídla spoločností s ručením obmedzeným a prediskutovaním pridanej hodnoty budúceho predpisu o európskej súkromnej spoločnosti pre MSP;

16. opätovne pripomína svoju podporu kódexu správania v oblasti priameho zdaňovania podnikov, podľa ktorého sa členské štáty dohodli ukončiť škodlivú súťaž v oblasti zdaňovania; vyjadruje podporu návrhu Komisie o jednotnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb; nalieha na Radu, aby uzatvorila dohodu o návrhoch Komisie na zjednodušenie povinnosti odvádzania DPH; podporuje snahy zjednodušiť a znížiť zdaňovanie, ako sa uvádza v charte MSP; v tejto súvislosti vyjadruje podporu nedávneho systému zdaňovania MSP v domácom štáte, ktorý predložila Komisia, a vyzýva ju, aby zvážila možnosť zmeniť zásadu miesta určenia za zásadu miesta pôvodu s ohľadom na DPH splatnú týmito spoločnosťami vrátane spravodlivých pravidiel pre delenie príjmov;

17. rozhodne odporúča, aby sa v rámci národných programov lisabonskej reformy riešili plánované a existujúce opatrenia s cieľom obmedziť byrokraciu a regulačné prekážky pre MSP a zdôrazniť rozhodnutia na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni, ktoré by mohli slúžiť ako štandardy na porovnanie pre orgány v iných členských štátoch;

18. vyzýva členské štáty a ich miestne a regionálne orgány, aby vypracovali spoločný plán vyhodnocovania dôsledkov svojich daňových programov na jednotlivcov a na región a účinkov dotácií, ktoré pridelili, vzhľadom na skutočnosť, že daňové politiky na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ často nie sú koordinované, a pripomína čoraz dôležitejšiu úlohu miestnych spoločenstiev pri zabezpečovaní hospodárskej, sociálnej a politickej prosperity EÚ;

19. je presvedčený, že odstránenie vývozných kvót výrazne zmenilo medzinárodný obchod a donútilo politických činiteľov k reakcii na nespravodlivú hospodársku súťaž z tretích krajín, konkrétne k boju proti falšovaniu a k ochrane práv duševného a priemyselného vlastníctva; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby vytvorili účinný systém patentov EÚ pomocou Patentu Spoločenstva a iných vhodných nástrojov;

Zamestnanosť a ľudský kapitál

20. domnieva sa, že na zvýšenie podielu obyvateľov v produktívnom veku sú potrebné tieto kroky: prijať ambiciózne opatrenia na podporu pôrodnosti; zlepšiť zariadenia určené na starostlivosť o deti; presadiť systémy na podporu zosúladenia pracovného a súkromného života; začleniť prisťahovalcov do pracovného trhu a bojovať proti nelegálnemu prisťahovalectvu stratégiami na podporu trvalo udržateľného rozvoja v tretích krajinách, ako aj realizáciou imigračnej politiky spoločnej pre celú EÚ; a zaviesť stimuly, ktoré by podporili neskorší dobrovoľný odchod pracovníkov do dôchodku;

21. zdôrazňuje potenciál tzv. „flexicurity“ (rovnováhy medzi pružnosťou a istotou zamestnania) na zvýšenie účasti na pracovnom trhu, a to najmä žien, starších pracovníkov, mladých ľudí, dlhodobo nezamestnaných a prisťahovalcov;

22. domnieva sa, že na zvýšenie podielu obyvateľov v produktívnom veku je potrebné prijať opatrenia špecificky zamerané na skupiny, ktoré majú problémy s prístupom na trh práce, menovite na mladých ľudí, ženy, ľudí vo veku nad 55 rokov a postihnutých s cieľom rozvíjať prístup k práci a pracovnej dobe založený na životnom cykle, ktorý by maximálne zohľadňoval potreby jednotlivca a najmä s cieľom zaviesť stimuly povzbudzujúce starších pracovníkov k tomu, aby sa delili o pracovné skúsenosti; vyzýva preto členské štáty a sociálnych partnerov, aby podporili opatrenia zamerané na prispôsobenie pracovných vzťahov a pracovnej doby zvláštnym potrebám týchto skupín spoločnosti;

23. domnieva sa, že ak chceme odstrániť nelegálnu ekonomiku, je potrebné znížiť nemzdové náklady na prácu, najmä na nekvalifikovanú prácu; v tomto kontexte víta rozhodnutie Rady rozšíriť program znižovania DPH o oblasť služieb náročných na pracovnú silu a navrhuje, aby Komisia dostala mandát na vypracovanie novej štúdie, ktorou sa preskúma to, ako znížené sadzby DPH vplývajú na ceny zdaňovaných služieb, pokles tieňovej ekonomiky a na celkové príjmy z daní včítane príspevkov inštitúciám sociálneho poistenia

24. zdôrazňuje, že stagnujúce miery rastu v Európe sú odrazom nedostatku účinných opatrení na zníženie nezamestnanosti, zvýšenie počtu aktívneho obyvateľstva a zvýšenie nízkej produktivity;

25. vyzýva Komisiu, aby mala na zreteli, že právne predpisy ES by mali byť v súlade s právnymi predpismi našich konkurentov, aby nemali negatívne dôsledky na konkurenčnú pozíciu EÚ v a na inovatívny potenciál podnikov EÚ na globálnom trhu;

26. domnieva sa, že vzhľadom na to, že v nasledujúcich rokoch vstúpia mnohé deti prisťahovalcov s relatívne nízkym stupňom vzdelania do školského systému, sú potrebné na zvýšenie kvality vzdelávania tieto kroky: zvýšiť kapacitu miest na základných školách; zlepšiť znalosti cudzích jazykov, matematiky a vedných odborov v základnom i stredoškolskom vzdelávaní vzhľadom na naše slabé výsledky v porovnaní s našimi konkurentmi, ako to vyjadrila správa OECD v rámci medzinárodného hodnotenia študentov PISA; dosiahnuť integrovaný model odborného vzdelávania prostredníctvom neustálej aktualizácie vedomostí;

27. vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na zlepšenie mobility výskumníkov a aby poskytli lepšiu infraštruktúru s cieľom vzbudiť záujem väčšieho počtu študentov o vedecké povolanie; ďalej vyzýva na opatrenia, ktorých cieľom je vybaviť európske univerzity tak, aby spĺňali najvyššie normy výskumu, posilniť spoluprácu medzi univerzitami a priemyselnými a obchodnými sektormi, prispôsobiť ponuku v oblasti vzdelávania pracovnému trhu s dôrazom na kvalifikácie v inžinierskych profesiách a špičkových technológiách a zabezpečiť lepšie odovzdávanie a šírenie výsledkov výskumu a ich uplatňovanie;

28. nazdáva sa, že rozpočty EÚ a členských štátov by mali viac zohľadňovať priority lisabonskej stratégie posilňovaním inovačnej a výskumnej kapacity EÚ a rozširovaním snáh o celoživotné vzdelávanie vrátane využívania dodatočných finančných prostriedkov;

Infraštruktúra, doprava a energia

29. domnieva sa, že nedostatočné investície sú jednou z príčin, prečo dosahujeme nižšiu konkurencieschopnosť v porovnaní s USA a preto vyzýva členské štáty, aby podporili súkromné investície a preorientovali investičné výdavky na také investície, ktoré zvýšia hospodársku výkonnosť a produktivitu, napríklad do infraštruktúry, výskumu a rozvoja, vzdelávania, celoživotného učenia, športu a ktoré tiež zlepšia využitie zdrojov, a aby uskutočnili reformy svojich daňových systémov s cieľom posilniť rast a súkromné investície do nových trvalo udržateľných technológií;

30. nalieha na členské štáty, aby prísne dodržiavali konečné termíny na realizáciu projektov dopravnej infraštruktúry (transeurópske siete), a to zjednodušením príslušných administratívnych postupov a v prípade potreby venovaním väčšieho objemu investícií, vzhľadom na to, že pri súčasnom tempe bude dokončenie takýchto projektov podľa Bielej knihy Komisie o doprave trvať 20 rokov;

31. nalieha na členské štáty, aby počas summitu na jar 2006 rozhodli o novej koherentnej energetickej politike EÚ so zameraním na 3 hlavné ciele: zabezpečenie dodávok energie, trvalo udržateľný rozvoj a hospodárska konkurencieschopnosť; navrhuje preto: po prvé spoločný postup pri posilňovaní politických a hospodárskych vzťahov s dodávateľskými krajinami ako aj pri vytváraní vnútorného energetického trhu EÚ s náležitým nediskriminačným konkurenčným prostredím pre dodávateľov a distribútorov energie, po druhé určiť rovnováhu medzi vnútornými a vonkajšími zdrojmi energie, po tretie zamerať sa na zabránenie nestálosti cien v závislosti na výmennom kurze tým, že dodávky komodít a energie sa budú fakturovať v eurách, po štvrté zvýšenie energetickej účinnosti, po piate postupné zbavovanie sa závislosti na rope zintenzívnením výskumu EÚ s cieľom dosiahnutia nových trvalo udržateľných zdrojov energie založených na veternej a vodnej energii, energii z biomasy, solárnej a geotermálnej energii;

Inovácia, výskum a vývoj

32. domnieva sa, že proti konkurencii dovozu z rozvíjajúcich sa krajín a trendu podnikov zabezpečovať činnosti externými firmami (outsourcing) sa dá bojovať iba prostredníctvom rozsiahleho výskumu a inovačnej snahy; vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na financovanie výskumu v rámci Únie; vyzýva členské štáty, aby vyčlenili viac zdrojov na výskum a inováciu pri súčasnom zaručení účinnej ochrany práv duševného vlastníctva, a umožnili daňové stimuly pre podniky a univerzity, ktoré investujú do výskumu a vývoja s vedomím, že takéto stimuly sú v porovnaní s priamymi dotáciami lepšou zárukou, že verejné zdroje sa použijú na podporu úspešných podnikov;

33. nazdáva sa, že koordinovaná inovačná politika EÚ je základom vytvárania bohatstva, rastu a pracovných miest, posilňuje konkurencieschopnosť EÚ a prispieva k dosiahnutiu celkového cieľa politiky, ktorým je trvalo udržateľný rozvoj;

Väčšia konkurencia a reforma trhov so službami

34. je presvedčený o úspechu ráznej konkurenčnej politiky; žiada preskúmanie kritérií na rozdelenie prípadov týkajúcich sa konkurencie medzi národné úrady pre konkurenciu a Komisiu, ako aj obnovenie vnútroštátnych právnych predpisov s cieľom zabezpečiť: právnu istotu; politickú nezávislosť regulačných orgánov; transparentnosť a zodpovednosť a súlad s právom ES;

35. konštatuje, že je nevyhnutné dosiahnuť spoločný európsky trh v oblasti služieb v súlade so zmluvami ES s cieľom posilniť odvetvie, ktoré je rozhodujúce pre európske hospodárstvo ako celok a najmä pre hospodársky rozvoj nových členských štátov;

36. víta akčný plán štátnej pomoci, ktorý vypracovala Komisia, a je presvedčený, že transparentnejšia a účinnejšia štátna pomoc bude prínosná pre EÚ, obzvlášť so zreteľom na inováciu, výskum a vývoj; zároveň sa domnieva, že je potrebné preskúmať i daňové stimuly, nakoľko tieto sú alternatívou grantov a priamych dotácií;

37. žiada progresívny program v oblasti finančných služieb so zameraním na: dosiahnutie jednotnej oblasti platieb v eurách do roku 2010; preverenie poistnej solventnosti (Solvency II); návrh týkajúci sa cezhraničných bankových fúzií s cieľom uľahčiť konsolidáciu a zabrániť konfliktom medzi subjektmi vykonávajúcimi dozor v domácej a hosťovskej krajine; návrh o hypotekárnych úveroch; a prijatie smernice k spotrebným úverom;

38. domnieva sa, že v prostredí integrovaného finančného trhu a tiež vzhľadom na to, ako rýchlo podniky menia svoje sídlo, ako prudko rastú medzinárodné kapitálové toky a s akou rýchlosťou sa investuje, je nevyhnutný účinný dozor a úzka spolupráca medzi regulačnými a dozornými orgánmi rôznych členských štátov, pričom na mieste je aj ďalšie zvažovanie najvhodnejšieho modelu EÚ pre dozor, reguláciu a kontrolu v oblasti bankovníctva, poisťovníctva a cenných papierov;

o
o   o

39. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a sociálnym partnerom.

• [1]  Ú. v. EÚ C 67 E, 17.3.2004, s. 295.
• [2]  Ú. v. EÚ C 104 E, 30.4.2004, s. 1061.
• [3]  Prijatý text, P6_TA(2005)0209.
• [4]  Jeseň 2005, č. 5/2005

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Debaty o širších zámeroch hospodárskej politiky (ŠZHP) majú v tomto Parlamente tradíciu, ktorá je rovnako dlhá ako zoznam odporúčaní, ktoré Rada, Komisia a členské štáty nezohľadnili. Samotný fakt, že Parlament sa musí zmieniť o týchto nedostatkoch, odôvodňuje potrebu novej správy napriek tomu, že Komisia rozhodla ponechať minuloročné integrované usmernenia pre rast a zamestnanosť na roky 2005 – 2008 nezmenené.

Je však tiež očividné, že od našej poslednej debaty o Goebbelsovej správe v roku 2005, vyvstali nové dôležité faktory, ktoré je potrebné pripomienkovať. Nevydarená Ústava sa obmedzuje na prepracovanie existujúcich ustanovení v ekonomickej a sociálnej oblasti. Zámer rakúskeho predsedníctva znovu otvoriť obdobie zvažovania textu o Ústave stavia Parlament do situácie, keď sme i my povinní premýšľať o týchto záležitostiach. Dohoda o finančnom výhľade, o ktorej sa v súčasnosti rokuje, ustanovuje nový rozpočtový rámec, ktorý nevyhnutne ovplyvňuje širšie hospodárske zámery, keďže v Hampton Courte sa navyše rozhodlo o hĺbkovom preverení rozpočtu Únie vo veľmi obmedzenom časovom rámci. Európska centrálna banka (ECB) zvýšila úrokové sadzby po prvý krát počas viac ako piatich rokov a z toho dôvodu sa menový kontext, v ktorom sa o tejto správe diskutuje, jasne líši od minulého roku. Súčasné rozpočtové prostredie je tiež iné, keďže dnes rokujeme o hospodárskych zámeroch v kontexte obnoveného paktu stability a rastu.

Po prvý krát máme tiež na stole národné reformné plány, ktoré sa snažia zhrnúť pokrok na našej ceste za dosiahnutím lisabonských cieľov. Všetky tieto príčiny nanajvýš odôvodňujú potrebu parlamentnej správy v súčasnej situácii.

Od momentu prijatia Goebbelsovej správy získali niektoré dávnejšie spomenuté témy na povedomí v rámci širokej verejnosti, ako aj u politických činiteľov: starnutie obyvateľstva, následky globalizácie a energetická kríza, ktorá sa môže vymknúť spod kontroly, ak sa budú naďalej zhoršovať spory s producentskými krajinami.

· Nedávno zverejnené štúdie (najmä osobitná správa č. 4/2005 Komisie pre hospodársku politiku) dostatočne popisujú hrozby európskeho sociálneho štátu, resp. inými slovami, ťažkosti s jeho financovaním: v nasledujúcich rokoch sa rast obyvateľstva spomalí a bude stále menej mladých ľudí v produktívnom veku a viac ľudí vyradených z pracovného trhu kvôli vysokému veku; výdavky na dôchodky, zdravotnú pomoc a dlhodobú starostlivosť si vyžiadajú vyššie rozpočtové zdroje, aby sme sa mohli postarať o našich starých ľudí; príspevky do systému sociálneho zabezpečenia sa nebudú ďalej zvyšovať súčasným tempom, pretože na jednej strane stále menej mladých ľudí bude vstupovať na trh práce a na strane druhej nemôžeme zvyšovať príspevky, ak si máme udržať konkurencieschopnosť v globálnej ekonomike.

· Následky globalizácie - diverzifikácia výrobných procesov a skutočnosť, že podniky uskutočňujú činnosť naraz v rôznych krajinách - nie sú novinkou, ale získali v tomto roku na význame. Tento Parlament už dlho diskutuje o otázke dovozu z rozvíjajúcich sa krajín (textilu, obuvi, atď.), o probléme delokalizácie podnikov a outsourcingu, o potrebe európskeho poľnohospodárstva prispôsobiť sa novým podmienkam tejto doby, resp. o dopade elektronického obchodu a internetu na rast v oblasti služieb.

· Parlament venuje svoju pozornosť i potrebe zosúladiť hospodársky rast so zachovaním životného prostredia. Udržateľný rozvoj sa stáva stále dominantnejšou zásadou, ktorá musí byť zohľadňovaná v právnych predpisoch týkajúcich sa všetkých oblastí, či ide o poľnohospodárstvo, hospodársku politiku, energetiku alebo dopravu; toto všetko je teraz ešte dôležitejšie z dôvodu rastu cien ropy a politickej nestability v mnohých producentských krajinách, pričom oba tieto problémy nepríjemne poukazujú na nadmernú závislosť EÚ od externých neobnoviteľných zdrojov energie.

Zo všetkých dokumentov Spoločenstva vyplýva, že rast v EÚ je nižší, ako je jej potenciál, a tiež podstatne nižší ako v Spojených štátoch. Tieto dokumenty tiež potvrdzujú, že EÚ je horšie pripravená čeliť výzvam novej éry ako Spojené štáty a v niektorých oblastiach aj horšie ako rozvíjajúce sa krajiny, ako napríklad Čína a India. Zdá sa však, že zodpovednosť sa v týchto dokumentoch presúva na iných: preto z pohľadu Vášho spravodajcu nastal čas jasne poukázať na všetky prekážky, ktoré zabraňujú nášmu hospodárskemu rastu, presne určiť, aké kroky sú potrebné na ich prekonanie a stanoviť jasný a presný časový harmonogram ich plnenia.

Slabá výkonnosť európskeho hospodárstva má rôzne príčiny. Zdá sa však, že väčšina predložených návrhov a dokumentov sa zhoduje v tom, že Európa trpí nadmernou reguláciou, ktorá znižuje pružnosť hospodárstva v porovnaní s Amerikou. Tiež sa zhodujú v tom, že máme menej spoločností, ktoré patria medzi svetových lídrov, ako majú Spojené štáty a že naše MSP rastú počas prvých rokov svojej existencie pomalšie ako v USA. Zhodujú sa tiež na skutočnosti, že máme slabší demografický rast a nižšiu mieru zamestnanosti, ako aj produktivitu práce. Nižšia produktivita práce je následkom toho, že máme slabšiu infraštruktúru, venujeme menej zdrojov do verejných a súkromných investícií, nedisponujeme dostatočnými inováciami v oblasti technológií a nevkladáme dostatočné množstvo zdrojov do vzdelávania a odborného vzdelávania.

Vo všetkých našich diskusiách - a diskusia o Ústave je toho dobrým príkladom - márnime príliš veľa energie na debaty o inštitucionálnych a procedurálnych otázkach; oveľa viac, ako by sme sa mali venovať príčinám relatívneho poklesu európskeho hospodárstva a opravným prostriedkom, ktoré sú potrebné na odvrátenie tohto trendu;

Jedným z hlavných cieľov tejto správy je vyhnúť sa čisto rečníckym výrokom a sústrediť sa na odporúčania, ktoré vedú k jasným normatívnym záverom. Správa navyše zdôrazňuje tie ekonomické a sociálne otázky, o ktorých je Váš spravodajca presvedčený, že by mali byť zahrnuté do Zmluvy o Ústave pre Európu. Európsky Parlament musí zohrávať aktívnu úlohu pri určovaní hospodárskej politiky s cieľom pomôcť členským štátom spustiť obdobie hospodárskeho rastu a dynamiky, ako to bolo dohodnuté v Lisabone. Európsky Parlament ako jediná celoeurópska inštitúcia volená občanmi predstavuje skutočné fórum pre hodnotenie a analýzu stratégií a opatrení, ktoré uplatňujú členské štáty s cieľom dosahovať lisabonské ciele.

POSTUP

Názov	Stav európskeho hospodárstva: prípravná správa o širších zámeroch hospodárskej politiky na rok 2006
Číslo postupu	2006/2047(INI)
Gestorský výbor   Dátum oznámenia povolenia na schôdzi	ECON 16.3.2006
Výbor požiadaný o stanovisko   dátum oznámenia na schôdzi	EMPL 16.3.2006
Bez predloženia stanoviska   dátum rozhodnutia	EMPL 15.3.2006
Rozšírená spolupráca   dátum oznámenia na schôdzi
Spravodajca   dátum menovania	José Manuel García-Margallo y Marfil 16.11.2005
Predchádzajúci spravodajca
Prerokovanie vo výbore	31.1.2006		20.2.2006		20.3.2006
Dátum prijatia	21.3.2006
Výsledok záverečného hlasovania	+ - 0	38 2 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Zsolt László Becsey, Pervenche Berès, Sharon Bowles, Udo Bullmann, Ieke van den Burg, David Casa, Jan Christian Ehler, Jonathan Evans, Elisa Ferreira, José Manuel García-Margallo y Marfil, Jean-Paul Gauzès, Robert Goebbels, Gunnar Hökmark, Karsten Friedrich Hoppenstedt, Sophia in 't Veld, Othmar Karas, Piia-Noora Kauppi, Wolf Klinz, Christoph Konrad, Guntars Krasts, Astrid Lulling, Gay Mitchell, Cristobal Montoro Romero, Joseph Muscat, John Purvis, Alexander Radwan, Bernhard Rapkay, Dariusz Rosati, Eoin Ryan, Antolín Sánchez Presedo, Manuel António dos Santos, Margarita Starkevičiūtė, Ivo Strejček.
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Katerina Batzeli, Jorgo Chatzimarkakis, Harald Ettl, Ján Hudacký, Alain Lipietz, Jules Maaten, Vladimír Maňka, Poul Nyrup Rasmussen, Corien Wortmann-Kool.
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní
Dátum predloženia	23.3.2006
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)