SPRÁVA o stratégii pre zjednodušenie regulačného prostredia
23.3.2006 - (2006/2006(INI))
Výbor pre právne veci
Spravodajca: Giuseppe Gargani
Spravodajkyňa požiadaná o stanovisko (*):
Marie-Line Reynaud, Výbor pre ústavné veci
(*) Rozšírená spolupráca medzi výbormi – článok 47 rokovacieho poriadku
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o stratégii pre zjednodušenie regulačného prostredia
Európsky parlament,
– so zreteľom na uznesenie z 26. októbra 2000 o správe Komisie Európskej rade: Lepšie zákonodarstvo 1998 – Spoločná zodpovednosť ... a Lepšie zákonodarstvo 1999[1],
– so zreteľom na uznesenie z 29. novembra 2001 o Bielej knihe Komisie o Európskej verejnej správe[2],
– so zreteľom na uznesenie z 8. apríla 2003 o správe Komisie Európskej rade: Lepšie zákonodarstvo 2000 a o správe Komisie Európskej rade: Lepšie zákonodarstvo 2001[3],
– so zreteľom na uznesenie z 26. februára 2004 o správe Komisie: Lepšie zákonodarstvo 2002[4],
– so zreteľom na uznesenie z 9. marca 2004 o oznámení Komisie o zjednodušení a zlepšení regulačnej aktivity Spoločenstva[5],
– so zreteľom na uznesenie z 20. apríla 2004 o posudzovaní vplyvu legislatívy Spoločenstva a konzultačných postupoch[6],
– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre ústavné veci, Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6‑0080/2006),
A. keďže zjednodušenie legislatívneho prostredia ako aj záruka jasnosti, efektívnosti a kvality súčasnej ako aj budúcej legislatívy sú hlavnými podmienkami plnenia cieľa lepšieho zákonodarstva, ktorý je pre Úniu prioritou v rámci zvyšovania rastu a zamestnanosti,
B. so zreteľom na povinnosti a ciele stanovené v medziinštitucionálnej dohode o lepšom zákonodarstve, najmä tie, ktoré sú zamerané na zjednodušenie a zníženie objemu legislatívy Spoločenstva, a tie, ktoré sa týkajú dopadu legislatívy Spoločenstva v členských štátoch,
C. keďže Komisia vo svojom oznámení z 25. októbra 2005 s názvom „Presadzovanie lisabonského programu Spoločenstva: Stratégia pre zjednodušenie regulačného prostredia“ (KOM(2005)0535), oprávnene prezentuje zjednodušenie, nie ako legislatívny postup, ktorý je odlišný od kodifikácie, prepracovania alebo jednoduchého odvolania, ale ako súhrnný postup, ktorý tieto nástroje obsahuje a. ktorého cieľom je zjednodušiť a znížiť náklady na uplatňovanie vnútroštátnych noriem a noriem Spoločenstva,
D. keďže tento postup je nástrojom Lisabonskej stratégie pre Komisiu, Parlament a Radu,
E. keďže takýto postup si vyžaduje úzke partnerstvo, a to na prvom mieste medzi európskymi inštitúciami navzájom, a až potom medzi inštitúciami a národnými orgánmi,
F. so zreteľom na neutíchajúcu snahu Komisie, Rady a Parlamentu v nedávnych rokoch nastoliť, definovať a vylepšiť uplatňovanie nástrojov na zjednodušenie legislatívy,
G. keďže iniciatívy zjednodušenia, predložené od začatia druhého programu zjednodušenia vo februári 2003, v následnosti na oznámenie Komisie: Aktualizovať a zjednodušiť acquis Spoločenstva (KOM(2003)0071), sa svojou povahou a rozsahom veľmi odlišovali od čiastkovej revízie smerníc až po normatívne prepracovanie celého sektora, čo sťažuje zjednotenie procedurálneho prístupu,
H. so zreteľom na skúsenosti získané pri implementácii medziinštitucionálnych dohôd o kodifikácii a prepracovaní predpisov, a keďže tieto nástroje považuje za základ pre zjednodušenie acquis communautaire,
I. keďže odkedy nadobudla platnosť medziinštitucionálna dohoda o prepracovaní predpisov, bolo predložených len 12 návrhov na prepracovanie, z ktorých 2 nakoniec viedli ku zverejneniu výsledných aktov, 2 boli stiahnuté a o 8 sa ešte rokuje; a keďže spomedzi zhruba 2400 okruhov legislatívnych aktov, na ktoré sa by sa mohol uplatniť postup kodifikácie, bolo dodnes Parlamentu predložených len 49 kodifikačných návrhov,
J. keďže oznámenie Komisie o zjednodušení regulačného prostredia obsahuje vo svojom kĺzavom programe zjednodušenia (príloha 2) 30 návrhov, ktoré nie je možné jednoducho klasifikovať, pretože používajú termíny ako opätovné posúdenie, revízia, modernizácia, zjednodušenie, atď.,
1. dôrazne podporuje proces zjednodušenia regulačného prostredia Únie, ako aj cieľ zabezpečiť, aby regulačné prostredie bolo nevyhnutné, jednoduché a účinné; zdôrazňuje však, že takýto proces by mal byť založený na niekoľkých predpokladoch:
i) plné zapojenie Európskeho parlamentu do medziinštitucionálnej diskusie o zjednodušení a ako spoluzákonodarcu aj do procesu prijímania právnych predpisov, ktoré súvisia s „procesom zjednodušenia“;
ii) široká a transparentná konzultácia so všetkými relevantnými zúčastnenými stranami, aby boli zapojené nielen členské štáty a podniky, ale aj mimovládne organizácie;
iii) posilnenie všeobecnej transparentnosti regulačného procesu, obzvlášť sprístupnením rokovaní Rady verejnosti v prípadoch, keď Rada vystupuje ako zákonodarný orgán;
2. vyzýva Komisiu, aby v rámci medziinštitucionálnej dohody o lepšom zákonodarstve prijala cielené a dôkladne vypracované právne predpisy, ktorých účinky budú predvídateľné a ktoré prispejú k zvyšovaniu rastu a zamestnanosti prostredníctvom znižovania nadbytočných správnych výdavkov a zjednodušovania administratívnych postupov, odstraňovania prekážok pre adaptáciu a inováciu a zabezpečenia právnej istoty vo všeobecnosti;
3. víta oznámenie Komisie o zjednodušení regulačného prostredia, záväzok predložiť program na zjednodušenie právnych predpisov, a metódy a ciele určené na zrealizovanie tohto programu;
4. víta skutočnosť, že Komisia má v pláne začleniť významné iniciatívy na zjednodušenie do svojich ročných legislatívnych programov, a vyhlásenie, že Komisia predloží ďalšie oznámenia, ktoré pokryjú rôzne sektory ekonomiky Spoločenstva; zdôrazňuje význam úzkej spolupráce medzi členskými štátmi a Komisiou s cieľom určiť právne predpisy, ktoré by mali byť zjednodušené;
5. víta úmysel zjednodušiť zbytočné zaťaženie MSP a posilniť využívanie informačných technológií; domnieva sa, že jedným z cieľov zjednodušenia regulačného prostredia Únie by malo byť zjednodušenie právnych predpisov, aby boli účinnejšie a tým viac zamerané na používateľa;
6. domnieva sa, že proces zjednodušenia by v žiadnom prípade nemal viesť k zníženiu noriem obsiahnutých v súčasných právnych predpisoch;
7. konštatuje, že „miera úspešnosti“ iniciatív zjednodušenia od roku 2003 je uspokojivá a že priemerná dĺžka trvania legislatívnych postupov nie je prehnaná vzhľadom na komplexný charakter daných tém; konštatuje však, že počet iniciatív zjednodušenia predložených od tohto dátumu je veľmi obmedzený a že pôvodne vytýčené ciele zredukovania Acquis Spoločenstva neboli zďaleka dosiahnuté;
8. je toho názoru, že zrušenie irelevantných a zastaraných predpisov je prioritnou požiadavkou, ktorú musí Komisia neodkladne splniť; domnieva sa však, že keď sa z týchto dôvodov zruší právny predpis Spoločenstva, musí sa zároveň zaviesť iný, aby sa zabránilo členským štátom regulovať otázky, ktoré boli na úrovni Spoločenstva deregulované;
9. zdôrazňuje, že v niektorých oblastiach dochádza k nadmernej regulácii, čo je dané vo väčšine prípadov legislatívnou činnosťou členských štátov a že zrušenie noriem Spoločenstva by sa malo premietnuť aj v príslušných ustanoveniach vnútroštátnych právnych predpisov jednotlivých členských štátov;
10. navrhuje, aby Komisia neustále monitorovala tú národnú legislatívu, ktorá môže zostať v platnosti po tom, čo bola zrušená legislatíva Spoločenstva, ktorá ju spôsobila; domnieva sa, že Komisia by mala k svojim návrhom pridať vhodnú revíznu doložku;
11. považuje kodifikáciu a prepracovanie predpisov za primárny prostriedok zjednodušenia acquis communautaire a naliehavo žiada, aby sa používali viac; domnieva sa, že prepracovanie predpisov sa používa len v obmedzenej miere a že je to dôsledok tak nedostatočného záujmu zo strany Komisie ako aj toho, že sa nepodarilo dostatočne priblížiť rokovací poriadok Parlamentu k medziinštitucionálnej dohode o prepracovaní predpisov;
12. chváli výsledky doteraz dosiahnuté kodifikáciou legislatívy Spoločenstva a dúfa, že príslušné odbory Komisie pripravia širšie spektrum nových a ambicióznejších kodifikačných návrhov, ktoré rozšíria i na iné odvetvia, než tie, ktoré sú ku dnešnému dňu pokryté, najmä právo spoločností, duševného vlastníctva a ochrany spotrebiteľa;
13. domnieva sa, že ak inštitúcie skutočne chcú zjednodušiť legislatívu a k tomuto účelu použiť prepracovanie predpisov, mala by sa Medziinštitucionálna dohoda o prepracovaní predpisov uplatňovať systematickejšie;
14. chápe, že ak je zámerom, aby prepracovanie predpisov bolo účinnejšie, Parlament a Rada sa budú v zásade musieť zdržať zmien a doplnení v kodifikovaných častiach predpisov; domnieva sa, že ak inštitúcie skutočne chcú zjednodušiť legislatívu a k tomuto účelu použiť prepracovanie predpisov, kodifikované časti predpisu by spravidla mali podliehať podmienkam stanoveným v Medziinštitucionálnej dohode o kodifikácii; uznáva však, že by mal existovať zvláštny postup, ktorý by umožňoval pozmeniť či doplniť kodifikovanú časť predpisu kedykoľvek to bude potrebné na zosúladenie alebo prepojenie s tou časťou, ktorá sa môže meniť;
15. domnieva sa, že inštitúcie môžu posúdiť, či je vhodné stanoviť - okrem kodifikácie a prepracovania - tretí typ operácie s cieľom zabezpečiť najvhodnejšie prostriedky na zjednodušenie právnych predpisov Spoločenstva; domnieva sa však, že v súčasnosti v tých prípadoch, v ktorých Komisia vypracovala všeobecné návrhy na zjednodušenie, ktoré nemôžu byť klasifikované ako zrušenie, kodifikácia alebo konsolidácia, nemôže Európsky parlament začať žiaden iný postup okrem bežného postupu, a preto sa v týchto prípadoch nemôžu uplatniť ustanovenia bodu 36 medziinštitucionálnej dohody o lepšom zákonodarstve zo 16. decembra 2003;
16. domnieva sa, že medziinštitucionálna dohoda o prepracovaní predpisov by mala podrobne upraviť postup v prípadoch, keď sa v priebehu legislatívneho procesu ukáže, že je potrebné pozmeniť kodifikované časti predpisu;
17. vyzýva Komisiu, zohľadňujúc vyššie stanovené usmernenia, aby neodkladne predložila návrh s cieľom prepracovať medziinštitucionálne dohody o kvalite legislatívy Únie;
18. vyjadruje svoju pripravenosť spolu s Komisiou a Radou vynaložiť zvýšené úsilie na opätovné začatie procesu zjednodušenia;
19. zaväzuje sa k zhodnoteniu svojich interných legislatívnych postupov a techník s cieľom urýchliť konanie vo veci „zjednodušenia“, rešpektujúc postupy v tejto oblasti stanovené primárnou legislatívou , Zmluvou ES
20. poveruje Výbor pre ústavné veci, aby určil, ako je možné zmeniť a doplniť rokovací poriadok, aby sa umožnilo skutočne implementovať dohodu o prepracovaní predpisov, s cieľom prinajmenšom viac využiť zjednodušené postupy stanovené v rokovacom poriadku;
21. podporuje postupy koregulácie a samoregulácie, ale zdôrazňuje, že Komisia musí stanoviť podmienky a obmedzenia, ktoré musia pri uplatňovaní týchto postupov všetky strany dodržiavať, a že by sa v každom prípade mali použiť len pod dohľadom Komisie a bez toho, aby bolo dotknuté právo Parlamentu namietať proti ich použitiu;
22. s prekvapením konštatuje, že otázka reformy súčasného systému delegovania normatívnej funkcie (systém komitológie) sa v citovanom oznámení Komisie vyskytuje len sporadicky[7]2, pričom táto reforma by mohla výrazne prispieť k zjednodušeniu sekundárnej legislatívy Spoločenstva tak, že by bolo Komisii umožnené prijímať vykonávacie predpisy v zrýchlených postupoch;
23. zastáva názor, že zákonodarca by tiež mohol prispieť k zjednodušeniu prostredníctvom dohody o menej podrobných právnych aktoch a o využívaní širšej škály vykonávacích opatrení zo strany Komisie, za predpokladu, že zákonodarca zabezpečí efektívnu kontrolu dodržiavania týchto vykonávacích predpisov;
24. berie na vedomie zoznam opatrení zahrnutých v priebežnom programe zjednodušenia, ktorý zostavila Komisia, a ak to bude vhodné, bude v kontexte nadchádzajúceho legislatívneho procesu aktívne spolupracovať na zjednodušení príslušných článkov právnych predpisov;
25. očakáva, že rôzne návrhy Komisie na prepracovanie a revíziu prispejú k zvýšeniu hospodárskeho a sociálneho rozvoja v Únii v zmysle politiky udržateľného rozvoja, ako aj k zvýšeniu ochrany zdravia občanov a kvality životného prostredia v súlade s cieľmi stanovenými v článku 2 Zmluvy;
26. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, a vládam a parlamentom členských štátov.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
I. Úvod
1. Oznámenie KOM(2005)0535 nadväzuje na iniciatívy, ktoré Komisia dlhodobo sleduje s cieľom zlepšiť kvalitu legislatívy Spoločenstva. Celkovým cieľom je pomôcť vytvoriť európsky regulačný rámec, ktorý by spĺňal legislatívne kritériá istoty a pevnosti. V súlade s tým je lisabonská stratégia navrhnutá tak, aby zlepšila tie prvky acquis communautaire, ktoré majú vplyv na konkurencieschopnosť výrobných odvetví.
Nedávne snahy v tejto oblasti vytvorili Medziinštitucionálnu dohodu (IIA) o lepšom zákonodarstve, podpísanú 16. decembra 2003[1], ktorá pokrýva rôzne aspekty tejto otázky, od lepšej koordinácie legislatívneho procesu po väčšiu transparentnosť a prístupnosť, analýzu dopadu a transpozíciu práva Spoločenstva, techniky kodifikácie a zjednodušenia a komitológiu, a alternatívne metódy regulácie a zníženie objemu legislatívy.
Všeobecnejšie povedané, za posledných päť rokov Komisia predložila mnoho oznámení a návrhov k týmto otázkam[2]. Parlament zase niekoľkokrát deklaroval svoju pozíciu k problémom spojeným s kvalitou legislatívy Spoločenstva[3].
2. I Rada sa touto otázkou dlhodobo zaoberala. V rozsiahlej diskusii na schôdzi, ktorá sa konala 28. a 29. novembra 2005, privítala oznámenie o zjednodušení a opäť potvrdila dôležitosť snahy o jeho nastolenie. Uznala najmä, že za istých okolností by sa nariadenia mohli ukázať ako vhodnejšie nástroje než smernice v tom smere, že prispievajú k väčšej právnej istote a uľahčujú hladký chod vnútorného trhu. V každom prípade trvá Rada na tom, že správny právny prístup sa musí určiť prípad od prípadu, pričom sa má nevyhnutne dbať o zásady subsidiarity a proporcionality.
V iných prípadoch Rada zaznamenala, že komplexné právne texty sú pre občanov a podnikateľské kruhy životne dôležité, a poukázala na dôležitosť úlohy priznanej kodifikácii a hodnoteniu dopadu.
II. Oznámenie Komisie
1. Berúc do úvahy, že cieľom zjednodušenia je, aby legislatíva Spoločenstva a členských štátov bola menej ťažkopádna, ľahko vynútiteľná a teda účinnejšia pri dosahovaní svojich stanovených cieľov, pokúša sa Komisia prostredníctvom oznámenia KOM(2005)0535 pokročiť na zvolenej ceste a stavať na vopred stanovených princípoch, s cieľom zhmotniť proces zjednodušenia.
Čo sa týka základných myšlienok, je oznámenie rozdelené na dve časti. Prvú tvorí „Otvorený program pre zjednodušenie“ a naznačuje, ktoré právne predpisy plánuje Komisia revidovať v nasledujúcich troch rokoch za účelom zjednodušenia. Program je detailne popísaný v prílohe 2 oznámenia a bude sa periodicky revidovať a aktualizovať.
Komisia navyše vtelí hlavné iniciatívy za zjednodušenie do svojich ročných pracovných programov a plánuje zverejniť niekoľko ďalších oznámení, ktoré pokryjú poľnohospodárstvo, životné prostredie a iné odvetvia.
2. Druhá časť oznámenia, ktorá je všeobecnejšia, určuje ciele, metódy a postupy zjednodušenia.
Komisia navrhuje päť spôsobov zjednodušenia legislatívy: zrušenie, kodifikácia, prepracovanie, úprava regulačného prístupu a posilnenie používania informačných technológií.
3. Konkrétnejšie: zrušenie zahŕňa odstránenie tých právnych predpisov prijatých od roku 1957, ktoré sa za tie roky stali irelevantnými či zastaranými kvôli technickému alebo technologickému pokroku, rozvoju politík Únie, zmenám vo vynucovaní všeobecných pravidiel Zmluvy alebo medzinárodným pravidlám či štandardom.
4. Kodifikácia znamená postup, pri ktorom sa predpisy, ktoré majú byť kodifikované, zrušia a nahradia jediným predpisom, pričom sa čo do podstaty nijak nemenia. Konsolidovaný text sa tak prepracuje do jediného právneho predpisu, súdržného a zrozumiteľného nového textu, ktorý formálne nahrádza pôvodný predpis a všetky jeho následné zmeny a doplnenia.
Na praktickej úrovni funguje kodifikácia s pomocou poradnej pracovnej skupiny zloženej z Právnych servisov všetkých troch inštitúcií, ktorá má za úlohu skríning návrhov Komisie a zaručiť Parlamentu a Rade, že ide o kodifikáciu v pravom slova zmysle a že Komisia zásadne nepozmenila texty.
Úplne odstránenie zastaranej úpravy, harmonizácia terminológie používanej v novom predpise a vypracovanie jeho preambuly – to všetko spadá do kodifikácie, čo umožňuje znížiť objem legislatívy pri zachovaní jej podstaty nedotknutej.
5. Prepracovanie je postup, pri ktorom právne záväzný predpis rušiaci predpisy, ktoré nahrádza, na jednej strane mení a dopĺňa podstatný politický prvok legislatívy a za druhé kodifikuje iné ustanovenia, ktoré majú ostať nezmenené.
Technika prepracovania nielenže umožňuje aktualizáciu právnych predpisov ich zmenou a doplnením čo do ich podstaty, ale možno ju použiť na kodifikáciu často rozpínajúcich sa legislatívnych textov: pomáha tak zjednodušeniu legislatívy a činí ju ľahšie pochopiteľnú.
Prepracovanie sa riade Medziinštitucionálnou dohodou (IIA) z 28. novembra 2001[4].
6. Úprava regulačného prístupu pracuje vo dvoch smeroch. Predovšetkým poskytuje väčší priestor pre alternatívne metódy regulácie, ako koregulácia a samoregulácia.
Koregulácia, ako je definovaná v IIA o lepšom zákonodarstve (bod 18) je „mechanizmus, ktorým právny predpis Spoločenstva zveruje dosiahnutie cieľa definovaného zákonodarným orgánom stranám, ktoré sú v danej oblasti uznané (ako hospodárski činitelia, sociálni partneri, mimovládne organizácie alebo združenia)“.
Samoregulácia naproti tomu označuje „možnosť, aby hospodárski činitelia, sociálni partneri, mimovládne organizácie alebo združenia prijali medzi sebou a pre seba usmernenia na európskej úrovni (najmä etické kódexy či sektorové dohody)“ (bod 22 vyššie spomínanej IIA).
Za druhé, na výber správneho legislatívneho nástroja sa uplatňuje zmena regulačného prístupu v tom, že smernice majú byť nahradené nariadeniami.
Je všeobecne známe, že nariadenie je priamo aplikovateľné, bez deformácií spôsobených transpozíciou, bez rozporov plynúcich z výberu implementačných opatrení, a bez potreby pridania do súboru národnej legislatívy.
Keďže je tomu tak, hrajú nariadenia v zjednodušovaní zásadnú úlohu. Smernice by sa mali navrhovať len vtedy, keď zo zásad subsidiarity a proporcionality plynie, že by sa členským štátom mala poskytnúť väčšia miera uváženia.
7. Ak sa budú viac používať informačné technológie, je možné účinnejšie využiť ich potenciál. Bezpečný integrovaný systém elektronickej verejnej správy (e-government) môže prostredníctvom zrýchlenia postupov, redukcie výmeny písomností, zabezpečenia uplatňovania práva jednotnejším spôsobom a zníženia rizika pochybení pomôcť pri znižovaní administratívnej záťaže.
8. Komisia v závere žiada inštitúcie a členské štáty, aby podporovali práce na zjednodušení.
III. Názor spravodajcu
1. Tento návrh správy o zjednodušení má za cieľ odpovedať na oznámenie Komisie a tam, kde to bude možné, predložiť návrhy na zlepšenie účinnosti navrhnutých metód zjednodušenia.
2. Konkrétne váš spravodajca môže len schváliť techniku zrušenia.
Zdá sa logické nielen podporiť, ale skutočne žiadať, aby Komisia navrhla zrušenie právnych predpisov, ktoré sa stali irelevantné či zastarané.
Pozornosť Komisie by sa však mala zamerať na skutočnosť, že v takýchto prípadoch bude potrebné nielen zrušiť legislatívu Spoločenstva, ale i prijať nový právny predpis Spoločenstva, ktorý by podľa teórie prevencie slúžil na to, aby členské štáty neregulovali otázky, ktoré boli deregulované na úrovni Spoločenstva. Komisia by preto mala prijať v tomto smere potrebné kroky.
Myšlienka Komisie vteliť doložky o revízii do svojich legislatívnych návrhov je zaujímavá a po počiatočnom zvážení sa zdá, že by ju Parlament mohol podporiť.
3. Váš spravodajca tiež silne podporuje kodifikáciu, keďže táto metóda vytvára zrozumiteľné a právne isté texty a je preto jedným z hlavných nástrojov zjednodušovania.
Existuje zhruba 2 400 okruhov právnych predpisov, na ktoré by sa táto metóda mohla uplatniť, ale napriek tomu sa Parlament doteraz zaoberal len 49 kodifikačnými návrhmi, ktoré sa týkali najmä poľnohospodárskeho sektora alebo iných vysoko špecializovaných politík. JE treba dúfať, že v priebehu ďalších dvoch rokov sa kodifikácia pocíti v kľúčových ekonomických oblastiach, ako je právo spoločností, duševné vlastníctvo a ochrana spotrebiteľa. Komisia si zaslúži kritiku za nedostatočné ambície pri uplatňovaní tejto techniky. Musí sa politicky postaviť do čela, aby bolo možné prioritne sa zaoberať kodifikáciou ústredných otázok priemyselnej konkurencieschopnosti a záujmov občanov.
4. Prepracovanie je pravdepodobne najvýznamnejším nástrojom zjednodušovania a jeho používanie by sa malo rozsiahlo podporovať. Legislatívne iniciatívy Komisie, ktoré sa týkajú napríklad vnútorného trhu alebo životného prostredia, by mohli mať formu návrhov na prepracovanie.
Často je však prepracovanie kvôli svojej duálnej povahe – pôvodný predpis sa kodifikuje a pozmení a doplní, a potom zruší novým právnym predpisom – veľmi komplexnou technikou. To vysvetľuje, prečo ho Komisia len zriedka používa a vskutku ukázala, že uprednostňuje tradičnejšie typy iniciatív, ako prosté zmeny a doplnenia alebo prídavky k platným predpisom.
Vie sa len o dvanástich prepracovaných predpisoch, ktoré boli predložené podľa IIA z roku 2002 o prepracovaní predpisov: dva boli nakoniec zverejnené, dva boli stiahnuté a o ôsmych sa stále rokuje. JE ťažko pochopiteľné, prečo sa hlavný nástroj zjednodušovania využíva tak málo. Toto je jeden z bodov, kde by Parlament mohol konať.
Váš spravodajca sa domnieva, že prepracovanie predpisov sa používa len v obmedzenom rozsahu a že je to preto, že sa nepodarilo dostatočne priblížiť rokovací poriadok Parlamentu k príslušnej Medziinštitucionálnej dohode.
Parlament by tiež mohol vyzvať Komisiu, aby uplatňovala IIA o prepracovaní predpisov systematickejšie, najmä s cieľom jasnejšie rozlíšiť medzi kodifikovanou časťou predpisu, na ktorú by sa zjavne mala vzťahovať IIA o kodifikácii z roku 1994[5], podstatnými zmenami a doplneniami, a „čisto formálnymi či redakčnými úpravami“ (bod 4 tretia zarážka IIA o prepracovaní predpisov).
Okrem rozlíšenia medzi podstatne pozmenenými a doplnenými časťami a kodifikovanými časťami, je možné umožniť operácie v tretej kategórii, ktorá existuje vedľa kodifikácie a prepracovania, s cieľom poskytnúť vhodné prostriedky na zjednodušenie právnych predpisov Spoločenstva. Táto tretia kategória by mohla obsahovať formálne či redakčné úpravy v zmysle tretej zarážky bodu 4 IIA spomínaného v predchádzajúcom odseku. Formálne zmeny či úpravy tohto druhu by preskúmala poradná pracovná skupina (bod 4 IIA o kodifikácii), ktorá by zaistila, že sú politicky neutrálne, podľa zásad, ktoré sa už uplatňujú pri postupoch kodifikácie.
Navyše by bolo vhodné zistiť, či Parlament a Rada môžu zaviesť zrýchlený postup pre prepracované predpisy, ktorý by samozrejme neoslabil normálny legislatívny proces Spoločenstva, ale umožnil namiesto toho taký postup, pri ktorom by sa napríklad prepracovanými predpismi zaoberal jediný parlamentný výbor, alebo by bolo stanovené, že zodpovedný výbor by v prvom rade musel rozhodnúť, či by sa na návrh prepracovania mal vzťahovať zjednodušený postup (podľa rokovacieho poriadku).
Bod 36 IIA o lepšom zákonodarstve vyzýva zákonodarné orgány, aby upravili svoje pracovné metódy tým, že vypracujú ad hoc mechanizmus pre zjednodušenie legislatívy. Revízia IIA o prepracovaní predpisov (alebo nová IIA alebo zmena a doplnenie IIA o lepšom zákonodarstve) by mohla pokrývať takýto ad hoc postup.
V každom prípade, keďže prepracovanie je tak dôležitým nástrojom zjednodušenia, by sa mal Parlament zamyslieť nad IIA a dôvodmi, prečo sa uplatňuje tak zriedka, a inštitúcie by mali prevziať svoj zodpovednosť.
Konkrétne, ak existuje skutočná túžba po zefektívnení prepracovania predpisov, mali by Parlament a Rada akceptovať obmedzenia plynúce z uplatňovania IIA o kodifikácii a zdržať sa zmien a doplnení kodifikovaných ustanovení pri prepracovávaní predpisu (k tomuto smeruje bod 8 IIA o prepracovaní predpisov). Záväzok v tomto smere by mohol sprevádzať zvláštny postup pre zmenu a doplnenie kodifikovanej časti predpisu, kde to bude potrebné na zaistenie súladu s meniteľnou časťou. To by prirodzenie viedlo k zmene bodu 8 IIA o prepracovaní predpisov, ktorý v dnešnej podobe takýto postup zakazuje.
5. Čo sa týka úpravy regulačného prístupu a koregulácie, Parlament otvorene vyjadril svoje stanovisko v uznesení z 9. marca 2004 o oznámení Komisie o zjednodušení a zlepšení regulačnej činnosti Spoločenstva a potvrdil svoje právo namietať proti nadobudnutiu účinnosti dobrovoľnej dohody prijatej koregulačným postupom.
Komisia musí zjavne byť veľmi opatrná, keď pristúpi ku koregulácii a samoregulácii, a mala by rozhodne zostať v referenčnom rámci IIA o lepšom zákonodarstve, ktorá každopádne stanovila, že návrhy zmien a doplnení sa musia poslať zákonodarnému orgánu.
Návrh Komisie rozšíriť koraguláciu tak, aby zahŕňala kľúčové odvetvia ekonomiky (napríklad služby), sa zdá byť úplne rozumný. Je dôležité, aby Komisia implementovala IIA o lepšom zákonodarstve a predovšetkým sa zaviazala vo svojich legislatívnych návrhoch špecifikovať, za akých podmienok a v akých medziach môžu dotknuté strany uzavrieť dobrovoľnú dohodu.
6. Nahradenie smerníc nariadeniami je pre zjednodušenie legislatívy životne dôležité, pretože eliminuje problémy transpozície a výrazne pomôže znížiť objem legislatívnych nástrojov za predpokladu, že sa tento postup použije opatrne a bez zasahovania do právomocí členských štátov.
7. Váš spravodajca nemá námietky proti návrhu Komisie plne využiť potenciál informačných technológií. Parlament môže podporovať budúci akčný plán pre e-government i legislatívne návrhy na otvorenie postupov novým technológiám.
8. V krátkosti, Komisia by sa mala pochváliť za jej odhodlanie realizovať stratégiu zjednodušenia legislatívneho prostredia s cieľom – a na toto by sa nemalo zabúdať – prehĺbiť záujem občanov, zefektívnenia inštitúcií a zvýšenia účinnosti legislatívnych nástrojov.
Mala by však venovať pozornosť vyššie uvedeným pripomienkam a mala by sa pokúsiť byť presnejšia vo veci vylepšení, ktoré čakajú metódy zjednodušenia, bez zásahu do legislatívnych postupov stanovených v Zmluvách. Ako sa už niekoľkokrát spomenulo, revízia IIA o prepracovaní predpisov môže výrazne stimulovať zjednodušenie čo do nástrojov i výsledku.
Napokon, váš spravodajca považuje za správne vyzvať Komisiu, pri zohľadnení vyššie stanovených usmernení, aby neodkladne predložila návrh s cieľom prepracovať medziinštitucionálne dohody o kvalite legislatívy Únie.
- [1] Ú. v. EÚ 321, 31.12.2003, s. 1.
- [2] Okrem všeobecných oznámení predložila Komisia nedávno zvláštne oznámenia spojené s touto širšou témou, ktorá pokrýva odvetvia poľnohospodárstva, rybolovu a životného prostredia.
- [3] Svedčia o tom tieto uznesenia:
- uznesenie z 26. októbra 2000 o správe Komisie ...: Lepšie zákonodarstvo 1998 – Spoločná zodpovednosť,
- uznesenie z 29. novembra 2001 o Bielej knihe Komisie o európskej verejnej správe,
- uznesenie z 8. apríla 2003 o správach Komisie o lepšom zákonodarstve 2000 a o lepšom zákonodarstve 2001,
- uznesenie z 26. februára 2004 o správe Komisie „Lepšie zákonodarstvo 2002”,
- uznesenie z 9. marca 2004 o oznámení Komisie o zjednodušení a zlepšení regulačnej činnosti Spoločenstva,
- uznesenie z 20. apríla 2004 o posudzovaní dopadu legislatívy Spoločenstva a konzultačných postupoch. - [4] Ú. v. ES C 77, 28.3.2002, s. 1.
- [5] Ú. v. ES C 102, 4.4.1996, s. 2.
STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci (20.3.2006)
pre Výbor pre právne veci
o stratégii zjednodušenia právneho prostredia
(2006/2006(INI))
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Pervenche Berès
NÁVRHY
Výbor pre hospodárske a menové veci žiada Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor prijal do svojho návrhu uznesenia tieto návrhy:
1. jednoznačne podporuje posun smerom k jednoduchším právnym predpisom EÚ a súhlasí s Komisiou, že je potrebné zamerať právne predpisy EÚ na tri hlavné ciele lisabonskej stratégie;
2. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia v súvislosti so zjednodušením právnych predpisov nekonzultovala Parlament ani Radu ; je znepokojený nedostatočným zvážením dôsledkov zjednodušenia, ktoré je často nielen výlučne technickou záležitosťou, ale môže viesť k zásadným zmenám, a ktoré by malo ostať v zodpovednosti zákonodarcu; so zreteľom na nedostatok konzultácie a koordinácie zo strany Komisie má vážne pochybnosti o jej odhodlaní naozaj zjednodušiť a zlepšiť právnu úpravu.
3. uprednostňuje právne predpisy založené na zásadách, ale je toho názoru, že návrhy Komisie nemusia postačovať;
4. podporuje kodifikáciu acquis communitaire, ale vyjadruje pochybnosti o jeho celkovom prepracovaní, keďže to môže ľahko viesť k rozdielnemu výkladu medzi inštitúciami; upozorňuje na skutočnosť, že zjednodušenie by nemalo viesť k prepisu acquis bez demokratickej kontroly;
5. neodmieta samoreguláciu priemyslu ako takú tam kde je to vhodné a účinné, avšak vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom demokratickej preukázateľnosti v prípadoch, keď sa zodpovednosť za hlavné zmeny politiky, ako v prípade medzinárodných účtovných štandardov, prenáša na externé a samozvané organizácie bez dohľadu parlamentu;
6. vyjadruje presvedčenie, že zameranie právnych predpisov na politické zásady na jednej strane a na strane druhej ponechanie vykonávacích opatrení na postup vo výboroch je prípustné iba na základe novej medziinštitucionálnej dohody; je toho názoru, že lepšia tvorba právnych predpisov sa dosiahne iba ak bude existovať vzájomná dôvera medzi inštitúciami EÚ, plne rešpektujúca právomoci Parlamentu;
7. preto vyzýva Komisiu, aby predložila premyslenejší a demokraticky vhodnejší plán lepších a jednoduchších právnych predpisov EÚ.
POSTUP
|
Názov |
Stratégia zjednodušenia právneho prostredia | |||||
|
Číslo postupu |
||||||
|
Gestorský výbor |
JURI | |||||
|
Opinion by |
ECON | |||||
|
Rozšírená spolupráca – dátum oznámenia na schôdzi |
| |||||
|
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko dátum menovania |
Pervenche Berès | |||||
|
Predchádzajúca spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko |
| |||||
|
Prerokovanie vo výbore |
20.3.2006 |
|
|
|
| |
|
Dátum prijatia |
20.3.2006 | |||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
28 0 0 | ||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Zsolt László Becsey, Pervenche Berès, Udo Bullmann, Sharon Bowles, Ieke van den Burg, Elisa Ferreira, José Manuel García-Margallo y Marfil, Jean-Paul Gauzès, Robert Goebbels, Karsten Friedrich Hoppenstedt, Sophia in 't Veld, Othmar Karas, Wolf Klinz, Christoph Konrad, Astrid Lulling, Hans-Peter Martin, Cristobal Montoro Romero, Joseph Muscat, John Purvis, Eoin Ryan, Antolín Sánchez Presedo, Peter Skinner, Margarita Starkevičiūtė, Ivo Strejček. | |||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Harald Ettl, Catherine Guy-Quint, Werner Langen, Vladimír Maňka. | |||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
| |||||
|
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii) |
... | |||||
STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (23.2.2006)
pre Výbor pre právne veci
o stratégii pre zjednodušenie regulačného prostredia
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Gyula Hegyi
NÁVRHY
Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín žiada Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do svojho návrhu uznesenia tieto návrhy:
1. dôrazne podporuje proces zjednodušenia regulačného prostredia EÚ, ako aj cieľ zabezpečiť, aby regulačné prostredie bolo nevyhnutné, jednoduché a účinné; zdôrazňuje však, že takýto proces by mal byť založený na niekoľkých predpokladoch:
i) plné zapojenie Európskeho parlamentu do medziinštitucionálnej diskusie o zjednodušení a ako spoluzákonodarcu aj do procesu prijímania právnych predpisov, ktoré súvisia s „procesom zjednodušenia“;
ii) široká a transparentná konzultácia so všetkými relevantnými zúčastnenými stranami, aby boli zapojené nielen členské štáty a podniky, ale aj mimovládne organizácie;
iii) posilnenie všeobecnej transparentnosti regulačného procesu, obzvlášť sprístupnením rokovaní Rady verejnosti v prípadoch, keď Rada vystupuje ako zákonodarný orgán;
2. víta úmysel zjednodušiť zbytočné zaťaženie MSP a posilniť využívanie informačných technológií; domnieva sa, že jedným z cieľov zjednodušenia regulačného prostredia EÚ by malo byť zjednodušenie právnych predpisov, aby boli účinnejšie a tým viac zamerané na používateľa;
3. víta prístup Komisie k určeniu potreby zjednodušenia z pohľadu odvetvia, ako aj
k navrhovanému využitiu metód zrušenia, kodifikácie a prepracovania; varuje však pred príliš úzko zameranou, čisto finančnou a administratívnou analýzou prínosov a nákladov príslušných právnych predpisov; je pevne presvedčený, že pri každom posúdení zjednodušenia sa musia rovnomerne zvážiť hospodárske, sociálne, environmentálne a zdravotné aspekty a nemalo by sa obmedzovať na krátkodobé hľadiská; domnieva sa, že proces zjednodušenia by v žiadnom prípade nemal viesť k zníženiu noriem obsiahnutých v súčasných právnych predpisoch;
4. zdôrazňuje, že tradičné legislatívne nástroje musia naďalej zostať obvyklými prostriedkami na dosahovanie cieľov politík stanovených v zmluvách a domnieva sa, že využitie alternatívnych metód regulácie, ako napríklad koregulácia, môže byť užitočným doplnením legislatívnych opatrení v prípade, že prinesie zlepšenia rovnakého alebo širšieho rozsahu, ako sa dá dosiahnuť prostredníctvom právnych predpisov; zdôrazňuje, že každé použitie alternatívnych metód regulácie by malo byť v súlade
s medziinštitucionálnou dohodou o lepšej tvorbe práva[1];
5. domnieva sa, že použitie koregulácie nesie riziko menšej transparentnosti a zodpovednosti, pretože vylučuje volených zástupcov z procesu rozhodovania a tiež pre nerovné práva účasti mimovládnych organizácií a ostatných dotknutých strán; domnieva sa preto, že koregulácia vo forme štandardizácie by sa mala prísne obmedziť iba na opatrenia technickej harmonizácie;
6. opakuje, že ak sa má spoľahnúť na vykonávacie právomoci Komisie („komitológiu“), je potrebná celková revízia Rozhodnutia 1999/468/ES s cieľom zabezpečiť:
i) väčšiu otvorenosť,
ii) že akékoľvek zverenie vykonávacích právomocí Komisii sa obmedzuje na vykonávacie opatrenia, pričom musí byť jasne stanovený cieľ, obsah, rozsah a trvanie delegovaných právomocí,
iii) zavedenie formálnej rovnosti medzi právomocami Európskeho parlamentu a Rady pri posudzovaní týchto opatrení zavedením vhodných spätných mechanizmov a „doložiek o skončení platnosti“;
7. vyjadruje podporu názoru Komisie, že doložky o preskúmaní slúžia podobnému účelu ako „doložky o skončení platnosti“, pričom predstavujú menšie riziko právnych medzier a preto vyjadruje, že jasne uprednostňuje doložky o preskúmaní pred „doložkami o skončení platnosti“;
8. nie je presvedčený o správnosti návrhu nahradiť smernice nariadeniami, pretože by to mohlo zvýšiť doterajšie problémy s uplatňovaním, keďže nariadenia neberú do úvahy rozmanité vnútroštátne administratívne podmienky a prostredie a obáva sa, že by to mohlo následne viesť k právnym predpisom s minimálnym spoločným menovateľom, a nie k úrovni potrebnej na dosiahnutie stanovených cieľov; žiada preto na individuálnom základe starostlivo zhodnotiť výhody a nedostatky takéhoto kroku skôr, ako by sa navrhlo nahradenie smernice nariadením;
9. berie na vedomie zoznam opatrení zahrnutých v priebežnom programe zjednodušenia, ktorý zostavila Komisia, a ak to bude vhodné, bude v kontexte nadchádzajúceho legislatívneho procesu aktívne spolupracovať na zjednodušení príslušných článkov právnych predpisov;
10. vyjadruje poľutovanie nad stiahnutím niektorých legislatívnych návrhov, najmä tých, ktoré sa týkali označovania, úpravy a propagácie potravín, a nad možnosťou uplatniť zníženú sadzbu spotrebnej dane na biopalivá a určité minerálne oleje s obsahom biopalív;
11. očakáva, že rôzne návrhy Komisie na prepracovanie a revíziu prispejú k zvýšeniu hospodárskeho a sociálneho rozvoja v EÚ v zmysle politiky udržateľného rozvoja, ako aj k zvýšeniu ochrany zdravia občanov a kvality životného prostredia v súlade s cieľmi stanovenými v článku 2 Zmluvy;
POSTUP
|
Názov |
Stratégia pre zjednodušenie regulačného prostredia | |||||
|
Číslo postupu |
||||||
|
Gestorský výbor |
JURI | |||||
|
Výbor, ktorý predložil stanovisko |
ENVI | |||||
|
Rozšírená spolupráca – dátum oznámenia na schôdzi |
| |||||
|
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko |
Gyula Hegyi | |||||
|
Predchádzajúci spravodajca |
| |||||
|
Prerokovanie vo výbore |
22.2.2006 |
|
|
|
| |
|
Dátum prijatia |
22.2.2006 | |||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
45 0 0 | ||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Adamos Adamou, Georgs Andrejevs, Liam Aylward, Johannes Blokland, John Bowis, Frederika Brepoels, Dorette Corbey, Avril Doyle, Jillian Evans, Anne Ferreira, Karl-Heinz Florenz, Matthias Groote, Françoise Grossetête, Satu Hassi, Gyula Hegyi, Marie Anne Isler Béguin, Christa Klaß, Eija-Riitta Korhola, Holger Krahmer, Urszula Krupa, Aldis Kušķis, Marie-Noëlle Lienemann, Marios Matsakis, Roberto Musacchio, Miroslav Ouzký, Vittorio Prodi, Frédérique Ries, Karin Scheele, Carl Schlyter, Richard Seeber, Jonas Sjöstedt, María Sornosa Martínez, Antonios Trakatellis, Thomas Ulmer, Anja Weisgerber, Åsa Westlund, Anders Wijkman | |||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
María del Pilar Ayuso González, Bairbre de Brún, Milan Gaľa, Jutta D. Haug, Erna Hennicot-Schoepges, Miroslav Mikolášik, Robert Sturdy | |||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Miguel Angel Martínez Martínez | |||||
|
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii) |
| |||||
- [1] Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1.
STANOVISKO Výboru pre ústavné veci (*) (20.3.2006)
pre Výbor pre právne veci
o stratégii zjednodušenia legislatívneho prostredia
(2006/2006(INI))
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko(*): Marie-Line Reynaud(*) Rozšírená spolupráca výborov – čl. 47 rokovacieho poriadku
NÁVRHY
Výbor pre ústavné veci žiada Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor prijal do svojho návrhu uznesenia tieto návrhy:
A. keďže iniciatívy zamerané na „zjednodušenie legislatívneho prostredia“ (zjednodušenie) sú už desať rokov aktuálne a riešenie tohto problému naberá rôzny smer a formu,
B. keďže Komisia vo svojom oznámení z 25. októbra 2005 s názvom „Presadzovanie lisabonského programu Spoločenstva: Stratégia pre zjednodušenie regulačného prostredia“ (KOM(2005)0535), oprávnene prezentuje zjednodušenie, nie ako legislatívny postup, ktorý je odlišný od kodifikácie, prepracovania alebo jednoduchého odvolania, ale ako súhrnný postup, ktorý tieto nástroje obsahuje a. ktorého cieľom je zjednodušiť a znížiť náklady na uplatňovanie vnútroštátnych noriem a noriem Spoločenstva,
C. keďže tento postup je nástrojom Lisabonskej stratégie pre Komisiu, Parlament a Radu,
D. keďže takýto postup si vyžaduje úzke partnerstvo, a to na prvom mieste medzi európskymi inštitúciami navzájom, a až potom medzi inštitúciami a národnými orgánmi,
E. keďže skúsenosti, ktoré Komisia, Rada a Parlament nadobudli v oblasti prepracovania legislatívnych textov boli nedávno zhodnotené v správe právnych služieb týchto troch inštitúcií, v ktorej vyšli na povrch niektoré „choroby z mladosti“, ale aj užitočné informácie pre budúcnosť[1]1,
F. keďže iniciatívy zjednodušenia, predložené od začatia druhého programu zjednodušenia vo februári 2003 (KOM(2003)0071) sa svojou povahou a rozsahom veľmi odlišovali od čiastkovej revízie smerníc až po normatívne prepracovanie celého sektora, čo sťažuje zjednotenie procedurálneho prístupu,
1. pripomína, že aj keď je zjednodušenie nevyhnutné a vhodné, nemalo by v žiadnom prípade viesť k spochybneniu prijatých politík, a teda, ak by malo dôjsť k čo i malej zmene acquis Spoločenstva, nesmie sa o nej rozhodnúť bez demokratickej kontroly, ale prostredníctvom legislatívneho postupu Spoločenstva.
2. zdôrazňuje, že v niektorých oblastiach dochádza k nadmernej regulácii, čo je dané vo väčšine prípadov legislatívnou činnosťou členských štátov a že zrušenie noriem Spoločenstva by sa malo premietnuť aj v príslušných ustanoveniach vnútroštátnych právnych predpisov jednotlivých členských štátov;
3. s prekvapením konštatuje, že otázka reformy súčasného systému delegovania normatívnej funkcie (systém komitológie) sa v citovanom oznámení Komisie vyskytuje len sporadicky[2]2, pričom táto reforma by mohla výrazne prispieť k zjednodušeniu sekundárnej legislatívy Spoločenstva tak, že by bolo Komisii umožnené prijímať vykonávacie predpisy v zrýchlených postupoch;
4. konštatuje, že „miera úspešnosti“ iniciatív zjednodušenia od roku 2003 je uspokojivá a že priemerná dĺžka trvania legislatívnych postupov nie je prehnaná[3]3 vzhľadom na komplexný charakter daných tém;
5. konštatuje však, že počet iniciatív zjednodušenia predložených od tohto dátumu je veľmi obmedzený a že pôvodne vytýčené ciele zredukovania Acquis Spoločenstva neboli zďaleka dosiahnuté;
6. poznamenáva taktiež, že postupy, vzťahujúce sa na niektoré nástroje používané v rámci stratégie zjednodušenia, a predovšetkým postup prepracovania, by sa mohli jasnejšie definovať z pohľadu právomocí jednotlivých inštitúcií, zabránilo by sa tak nezhodám a zablokovaniam, ktoré by mohli nastať; upozorňuje, že je vhodné zároveň zachovať všetky legislatívne právomoci Parlamentu a domnieva sa, že Výbor pre ústavné záležitosti by mal navrhnúť pracovné metódy, ktoré by umožnili poslancom účinne preskúmať postup zjednodušenia;
7. vyjadruje svoju pripravenosť spolu s Komisiou a Radou vynaložiť zvýšené úsilie na opätovné začatie procesu zjednodušenia;
8. zaväzuje sa k zhodnoteniu svojich interných legislatívnych postupov a techník s cieľom urýchliť konanie vo veci „zjednodušenie“, rešpektujúc postupy v tejto oblasti stanovené primárnou legislatívou , Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva;
9. domnieva sa, že východiskovým bodom takéhoto postupu musí byť analýza iniciatív zjednodušenia, ktoré boli predložené od roku 2003. Takáto analýza by neskôr mohla odhaliť spôsoby zlepšenia techník a postupov, ktoré uplatňuje Parlament;
10. poveruje svojho predsedu, aby otázku prípadných úprav Rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu postúpil na preskúmanie príslušnému výboru .
POSTUP
|
Názov |
Stratégia zjednodušenia legislatívneho prostredia | |||||
|
Číslo postupu |
||||||
|
Gestorský výbor |
JURI | |||||
|
Výbor, ktorý predložil stanovisko |
AFCO | |||||
|
Rozšírená spolupráca – dátum oznámenia na schôdzi |
19.1.2006 | |||||
|
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko |
Marie-Line Reynaud | |||||
|
Predchádzajúci spravodajca výboru požiadaného o stanovisko |
| |||||
|
Prerokovanie vo výbore |
21.2.2006 |
|
|
|
| |
|
Dátum prijatia |
20.3.2006 | |||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
14 0 0 | ||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Carlos Carnero González, Richard Corbett, Jean-Luc Dehaene, Panayiotis Demetriou, Andrew Duff, Maria da Assunção Esteves, Ignasi Guardans Cambó, Jo Leinen, Íñigo Méndez de Vigo, Marie-Line Reynaud, Johannes Voggenhuber | |||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Georgios Papastamkos, Jacek Protasiewicz, Jacques Toubon | |||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods.2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
| |||||
|
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii) |
| |||||
POSTUP
|
Názov |
Stratégia pre zjednodušenie regulačného prostredia |
||||||||||||
|
Číslo postupu |
|||||||||||||
|
Gestorský výbor |
JURI |
||||||||||||
|
Výbory požiadané o stanovisko |
AFET 19.1.2006 |
DEVE 19.1.2006 |
INTA 19.1.2006 |
BUDG 19.1.2006 |
CONT 19.1.2006 | ||||||||
|
|
ECON 19.1.2006 |
EMPL 19.1.2006 |
ENVI 19.1.2006 |
ITRE 19.1.2006 |
IMCO 19.1.2006 | ||||||||
|
|
TRAN 19.1.2006 |
REGI 19.1.2006 |
AGRI 19.1.2006 |
PECH 19.1.2006 |
CULT 19.1.2006 | ||||||||
|
|
LIBE 19.1.2006 |
FEMM 19.1.2006 |
PETI 19.1.2006 |
|
| ||||||||
|
Bez predloženia stanoviska |
AFET 23.1.2006 |
DEVE 25.1.2006 |
INTA 23.1.2006 |
BUDG 16.3.2006 |
CONT 22.2.2006 |
||||||||
|
|
EMPL 1.2.2006 |
ITRE 26.1.2006 |
IMCO 30.1.2006 |
TRAN 24.1.2006 |
REGI 31.1.2006 |
||||||||
|
|
AGRI 26.1.2006 |
PECH 31.1.2006 |
CULT 23.1.2006 |
LIBE 16.3.2006 |
FEMM 24.1.2006 |
||||||||
|
|
PETI 16.3.2006 |
|
|
|
|
||||||||
|
Rozšírená spolupráca |
AFCO |
|
|
|
|
||||||||
|
Spravodajca |
Giuseppe Gargani |
|
|||||||||||
|
Predchádzajúci spravodajca |
|
|
|||||||||||
|
Prerokovanie vo výbore |
30.1.2006 |
23.2.2006 |
21.3.2006 |
|
|
||||||||
|
Dátum prijatia |
21.3.2006 |
||||||||||||
|
Výsledky záverečného hlasovania |
+ : – : 0 : |
19 0 0 |
|||||||||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Maria Berger, Rosa Díez González, Bert Doorn, Monica Frassoni, Giuseppe Gargani, Piia-Noora Kauppi, Klaus-Heiner Lehne, Katalin Lévai, Antonio López-Istúriz White, Hans-Peter Mayer, Aloyzas Sakalas, Francesco Enrico Speroni, Gabriele Hildegard Stauner, Andrzej Jan Szejna, Diana Wallis, Rainer Wieland, Jaroslav Zvěřina, Tadeusz Zwiefka |
||||||||||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Jean-Paul Gauzès, Marie Panayotopoulos-Cassiotou |
||||||||||||
|
Náhradníci (čl- 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
|
||||||||||||
|
Dátum predloženia |
23.3.2006 |
|
|||||||||||
|
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii) |
... |
||||||||||||
- [1] 1 Hodnotiaca správa o výkone Medziinštitucionálnej dohody o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov z 21. septembra 2005
- [2] 2 V bode 3.d., na konci.
- [3] 3 Komisia v citovanom oznámení uvádza v poznámke dole na strane 26, že „doposiaľ je neukončené legislatívne konanie“ v 15 prípadoch legislatívnych návrhov, ktoré boli predložené v súlade s programom zjednodušenia začatom v roku 2003. Právne služby sa v súčasnosti zaoberajú aktualizáciou uvedených údajov, ktorá ukáže , že viac ako polovica z nich je už prijatá alebo v procese prijatia.