SPRÁVA Lepšia tvorba práva 2004: uplatňovanie zásady subsidiarity – 12. výročná správa

23.3.2006 - (2005/2055 (INI))

Výbor pre právne veci
Spravodajca: Bert Doorn

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

Lepšia tvorba práva 2004: uplatňovanie zásady subsidiarity – 12. výročná správa

(2005/2055 (INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. júna 2002 o hodnotení vplyvu (KOM(2002)0276),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. júna 2002 o akčnom pláne Zjednodušovanie a zlepšovanie regulatívneho prostredia (KOM(2002)0278),

–   so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 16. decembra 2003 o lepšej tvorbe práva[1], uzatvorenú medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 20.apríla 2004 o hodnotení vplyvu právnych predpisov Spoločenstva a konzultačnom postupe[2] ,

–   so zreteľom na závery Rady pre konkurencieschopnosť z 25. až 26.novembra 2004,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Lepšia právna úprava pre rast a zamestnanosť v Európskej únii zo 16.marca 2005 (KOM(2005)0097),

–    so zreteľom na správu Komisie s názvom Lepšia tvorba práva 2004 z 21. marca 2005 (KOM(2005)0098),

–   so zreteľom na usmernenia Komisie pre hodnotenie vplyvu z 15. júna 2005 a prílohy k nemu (SEC-(2005)-0791),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Výsledok skríningu návrhov právnych predpisov v legislatívnom procese z 27. septembra 2005 (KOM(2005)0462),

–   so zreteľom na stanoviská Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru o lepšom uplatňovaní právnych predpisov EÚ a o lepšej právnej úprave z 28. septembra 2005,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o spoločnej metodike EÚ na hodnotenie administratívnych nákladov uložených právnymi predpismi z 21. októbra 2005 (KOM (2005)0518),

–   so zreteľom na uznesenie z 15. decembra 2005 o legislatívnom a pracovnom programe Komisie na rok 2006[3],

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–    so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A6‑0082/2006),

A. keďže Komisia vo svojom oznámení o lepšej právnej úprave pre rast a zamestnanosť v Európskej únii jasne spája dosiahnutie lisabonských cieľov s lepšou právnou úpravou,

B.   keďže prioritným cieľom politiky Európskej únie by malo byť vytvorenie transparentného, jasného, účinného a vysokokvalitného regulatívneho prostredia,

C.   keďže regulatívne prostredie, v ktorom fungujú podniky, je určujúcim činiteľom ich konkurencieschopnosti, trvalo udržateľného rozvoja a v dôsledku toho aj ich schopnosti zamestnávať ľudí,

D.  keďže hodnotenie vplyvu v kontexte nových právnych predpisov a zjednodušovania existujúcich právnych predpisov by mohlo prispieť k lepšiemu posúdeniu ich sociálnych, ekonomických, environmentálnych a zdravotných vplyvov a mohlo by znížiť administratívne zaťaženie, ktoré podkopáva konkurencieschopnosť európskych podnikov, a najmä malých a stredných podnikov,

E.    keďže európski zákonodarcovia sa u občanov a podnikov v EÚ netešia príliš dobrej povesti najmä preto, že právne predpisy, ktoré sú často výsledkom rozsiahlych politických kompromisov, nie sú jasné a členské štáty nie sú schopné alebo ochotné správne ich uplatňovať,

F.  keďže Komisia pri návrhu právnych predpisov dáva možnosť niektorým zainteresovaným stranám reagovať prostredníctvom konzultácií a rôznych pracovných skupín, ale keďže predmet týchto konzultácií, účastníci a spôsob, akým Komisia zohľadňuje ich výsledky, nie sú dostatočne transparentné,

G. keďže v uvedenom uznesení z 20. apríla 2004 sa Európsky parlament vyjadril veľkou väčšinou v prospech využívania hodnotenia vplyvu v EÚ s cieľom zlepšiť právne predpisy a keďže Rada a Komisia v mnohých dokumentoch zdôraznili význam hodnotenia vplyvu,

H. keďže hodnotenie vplyvu, ktoré robí Komisia, nevykonáva sa vždy dôsledne rovnakým spôsobom, a máva preto nerovnakú kvalitu, a keďže hodnotenie vplyvu často pripomína skôr odôvodnenie návrhu než skutočné objektívne hodnotenie,

I.   keďže veľký podiel vykonávacích (alebo sekundárnych) právnych predpisov sa prijíma prostredníctvom komitologického postupu bez náležitého vplyvu Parlamentu alebo hodnotenia vplyvu,

J.  keďže tvorba právnych predpisov je čiastočne procesom učenia sa, z ktorého sa možno poučiť z predchádzajúcich chýb; keďže hodnotenie právnych predpisov nie je dostatočne transparentné a keďže správy Komisie o zavádzaní právnych predpisov Spoločenstva sa venujú len zavádzaniu v členských štátoch a neposkytujú pohľad na to, či predmetný právny predpis splnil stanovené ciele v praxi,

1.  zdôrazňuje potrebu, aby boli všetky prijímané právne predpisy Spoločenstva plne v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality;

2.  podporuje cieľ zlepšiť európske právne predpisy s cieľom posilnenia rastu a pracovných miest a zdôrazňuje potrebu integrovaného a dôsledného prístupu k iniciatívam pre „lepšiu právnu úpravu“, ktoré by podporovali tri lisabonské piliere v prípade nepriaznivého vývoja na trhu; zdôrazňuje, že iniciatívy pre „lepšiu právnu úpravu“ sa musia uplatňovať transparentným a demokratickým spôsobom;

3.  podporuje zákonodarstvo založené na príslušných zásadách a zamerané na kvalitu, a nie na kvantitu; považuje diskusiu o „lepšej právnej úprave“ za príležitosť uvažovať o zákonodarstve ako o procese, ktorého cieľom je dosiahnuť jasne definované politické ciele angažovaním a zapojením všetkých zúčastnených strán počas všetkých etáp tohto procesu od prípravy až po presadzovanie;

4.  odporúča, aby sa program „lepšej právnej úpravy“ predtým, ako sa bude v širšej miere uplatňovať, v niektorých oblastiach testoval a starostlivo vyhodnotil; považuje skúsenosti s Lamfalussyho procesom v oblasti legislatívy finančných trhov a najmä dialóg medzi regulátormi a účastníkmi trhu za hodnotný príklad dynamického legislatívneho procesu;

5.  zastáva názor, že Lamfalussyho proces je užitočným mechanizmom; domnieva sa, že zbližovanie postupov dohľadu je kľúčové; víta v tejto súvislosti prácu výborov 3. úrovne a podporuje ich požiadavky týkajúce sa súboru primeraných nástrojov; je presvedčený o tom, že ak sa orgánom dohľadu poskytne priestor pre manévrovanie, do značnej miery to odstráni potrebu technických podrobností v právnych predpisoch a pravdepodobne to umožní vytvoriť primeranejšie pravidlá pre dynamický trh; zdôrazňuje však, že to nikdy nemôže spochybniť politickú zodpovednosť za konečné ciele príslušných právnych predpisov; trvá na tom, aby zákonodarcovia starostlivo sledovali tento proces, a opakovane pripomína, že legislatívne právomoci Parlamentu by mali byť plne rešpektované;

6.  pripomína, že je potrebné, aby bol každý legislatívny návrh sprevádzaný hodnotením vplyvu, čo sa uvádza v spomínanom uznesení z 20. apríla 2004, a to umožní priamo určiť dôsledky na sociálne, hospodárske a environmentálne podmienky, ako i stanoviť politické alternatívy, ktoré má zákonodarca v danom scenári k dispozícii;

7.  domnieva sa, že ak Komisia predkladá návrh na žiadosť jedného alebo viacerých členských štátov, je to potrebné uviesť;

8.  Je presvedčený, že pri hodnotení vplyvu je dôležité posúdiť aj interakcie každého nového legislatívneho návrhu s existujúcimi predpismi a súlad s nimi a tiež celkové náklady, ktoré vyvolá v dotyčnom hospodárskom odvetví z pohľadu kumulatívnych účinkov;

9.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa jasné usmernenia a štruktúry na hodnotenie vplyvu, ktoré zverejnila Komisia v júni 2005, uplatňovali jednotne a bezodkladne vo všetkých generálnych riaditeľstvách;

10. víta vypracovanie hodnotení vplyvu v prípravnej fáze, upozorňuje však, že tieto hodnotenia nemôžu nahradiť politickú diskusiu o výhodách a nevýhodách právnych predpisov; zdôrazňuje, že záujmy spotrebiteľov, spoločností a občanov nemožno obmedziť iba na analýzu nákladov a prínosov; zastáva názor, že vykonávanie právnych predpisov by malo patriť do plnej zodpovednosti samotných inštitúcií v súlade s ich politickými prioritami; požaduje plnú transparentnosť počas prípravnej fázy, ako aj odôvodnenia založené na požadovaných výsledkov a v prípade potreby aj ďalšie spresnenie ; trvá na dôležitosti spoločných usmernení, ktoré plne zohľadňujú tri lisabonské piliere; a trvá na primeranom rozpočte;

11. zdôrazňuje, že Komisia by mala do svojho hodnotenia vplyvu konkrétnejšie zahrnúť dôsledky neprítomnosti právnych predpisov z hľadiska stratených prínosov, najmä v súvislosti so zdravím, prosperitou a trvalou udržateľnosťou; zdôrazňuje, že Komisia by mala tiež čím skôr uviesť do praxe metódu, ktorú vytvorila na kvantifikovanie administratívnej záťaže v rámci hodnotenia vplyvu; konštatuje, že takáto metóda je potrebná na porozumenie nákladom spojeným s uplatňovaním a vykonávaním právnych predpisov; je toho názoru, že definitívna metodológia sa musí do hodnotenia vplyvu zapracovať najneskôr do roku 2006;

12. považuje za nevyhnutné, aby sa kvalita hodnotenia vplyvu v záujme jeho jednotného uplatňovania zo strany Komisie podrobila nezávislej kontrole; Európsky parlament nebude brať do úvahy žiadne návrhy bez toho, aby boli doložené nezávisle kontrolovaným a schváleným hodnotením vplyvu;

13. želá si, aby sa „lepšia právna úprava“ riadila globálnym prístupom, ktorý by v plnej miere zapájal Parlament, Radu a Komisiu, ako aj členské štáty a v rámci ktorého by boli konzultované všetky zúčastnené strany s cieľom zapojiť občanov, ktorí nedávno v niektorých členských štátoch preukázali nedostatok dôvery v európsky projekt; odporúča zvýšenie účasti a zapojenia spotrebiteľov a zástupcov zamestnancov do konzultačných procesov;

14. zdôrazňuje, že konzultácia zúčastnených strán počas prípravnej fázy sa odlišuje od rokovania so zainteresovanými stranami počas legislatívneho procesu, a vyjadruje obavy v súvislosti s tendenciou Komisie viesť dvojstranné rokovania s jednotlivými členskými štátmi pred predložením legislatívnych návrhov, čo niekedy vedie k prijímaniu zvláštnych, nekonzistentných a rozporuplných ustanovení, k neúčasti alebo výnimkám v prospech konkrétnych členských štátov, čo deformuje rovnaké podmienky;

15. považuje za potrebné, aby počas prípravy právnych predpisov a hodnotenia vplyvu mali zainteresované strany možnosť a dostatok času na oznámenie svojich reakcií a aby ich Komisia informovala, ako ich reakcie zohľadnila v návrhu; zastáva názor, že v tejto súvislosti musí Komisia zachovať maximálnu transparentnosť tým, že zverejní reakcie zainteresovaných strán a hodnotenie vplyvu vo verejne dostupnom registri;

16. konštatuje, že veľká časť vykonávacích predpisov sa prijíma prostredníctvom tzv. postupu komitológie; zastáva názor, že tieto právne predpisy musia spĺňať rovnaké požiadavky na kvalitu ako vykonávané právne predpisy, a budú preto musieť podliehať hodnoteniu vplyvu, hneď ako bude k dispozícii potrebné know-how a nástroje;

17. navrhuje medziinštitucionálnu dohodu, ktorá by sa zaoberala rôznymi postupmi prijímania právnych predpisov a zapojením Parlamentu do každého z nich, a najmä uznala Parlament ako rovnocenného spoluzákonodarcu v nadväznosti na rozhodnutia prijaté postupom vo výboroch; požaduje podobné opatrenia v súvislosti s medzinárodnou štandardizáciou, napríklad také, aké poskytuje Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB);

18. je presvedčený o tom, že ak budú legislatívne právomoci Parlamentu rešpektované v rámci postupu vo výboroch, bude Parlament ochotnejší sústrediť sa na všeobecné zásady a podporovať zjednodušovanie a inovácie právnych predpisov; znovu preto vyzýva na prijatie medziinštitucionálnej dohody o zlepšení postupu vo výboroch, aby sa definitívne objasnila a zaručila úloha Parlamentu ako spoluzákonodarcu;

19. zastáva názor, že v súvislosti so zabezpečením kvality európskych právnych predpisov by mal mať Parlament právo podmieniť prijatie právnych predpisov v rámci postupu komitógie svojím súhlasom, pokiaľ z hodnotenia vplyvu vyplynie takáto potreba; žiada Radu a Komisiu, aby takéto právo zakotvili v medziinštitucionálnej dohode do 1. apríla 2008;

20. zdôrazňuje, aby aj Parlament a Rada podali podstatné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k návrhom Komisie, ktoré sú predmetom hodnotenia vplyvu, a zdôrazňuje, že uvedené hodnotenie vplyvu má zmysel len vtedy, ak sa použije rovnaká metóda ako v prípade Komisie;

21. vyzýva Radu a Komisiu, aby v rámci medziinštitucionálnych konzultácií vypracovali v blízkej budúcnosti metódu a postup Spoločenstva na uplatňovanie hodnotenia vplyvu v európskom politickom procese a aby dosiahli konkrétne dohody do septembra 2006;

22. upozorňuje, že metódy „lepšej právnej úpravy“ by mali zohľadňovať vyváženosť moci a príslušné úlohy Parlamentu, Rady a Komisie; želá si, aby Parlament prispieval rozvážnym a jednotným spôsobom na základe predchádzajúcich skúseností; zdôrazňuje, že je potrebné, aby inovácie mali politickú podporu v legislatívnom procese;

23. domnieva sa, že výrazne technické právne predpisy by nemali viesť k tomu, aby boli spoluzákonodarcovia vylúčení z demokratického procesu tvorby práva, ale skôr by ich mali stimulovať k tomu, aby sa sústredili na hlavné politické zásady a ciele a na to, ako ich zavádzať do praxe, a aby pritom prešli z normatívneho na pohotový a participatívny prístup a využívali technické know-how a kapacity regulačných orgánov, ktoré musia právne predpisy uplatňovať;

24. vyzýva členské štáty, aby si vymieňali skúsenosti s používaním hodnotenia vplyvu a aby hodnoteniu vplyvu podrobili aj vnútroštátne právne predpisy;

25. víta zvýšené zapojenie národných parlamentov do pracovného programu Komisie, ale varuje pred náhodným výberom návrhov na základe subsidiarity a proporcionality; žiada, aby všetky nové návrhy obsahovali prehľad existujúcich právnych predpisov v príslušnej oblasti a vysvetlenie úlohy nového právneho predpisu v tomto rámci; žiada, aby boli Rade a Parlamentu predložené rôzne alternatívne možnosti vrátane spoľahlivej analýzy príslušných dôsledkov v súvislosti s očakávaniami občanov, troma lisabonskými piliermi, nákladmi a administratívnou záťažou, najmä pre malé a stredné podniky;

26. v záujme zabezpečenia právneho rámca jednotného pre celú EÚ vyzýva Komisiu, aby zaručila, že tento právny rámec nebude narušený Radou prostredníctvom odchylných ustanovení v prospech konkrétnych členských štátov;

27. vyzýva Komisiu, aby najneskôr do troch rokov od nadobudnutia účinnosti nového právneho predpisu informovala Parlament o jeho praktických dôsledkoch; zaujíma sa predovšetkým o to, či právny predpis splnil pôvodný účel, aké dôsledky má na medzinárodnú konkurencieschopnosť príslušného odvetvia, v neposlednom rade z hľadiska rôznych nariadení (alebo neprítomnosti nariadení) v krajinách zúčastňujúcich sa na súťaži, a ako sa právny predpis dodržiava v praxi; žiada Komisiu aj o to, aby kvantitatívne výsledky hodnoteniu vplyvu pravidelne podrobila kritickej analýze s cieľom určiť, či použitá metóda poskytuje spoľahlivé predpovede, a aby Parlament informovala o výsledkoch;

28. zdôrazňuje, že je potrebné, aby Parlament, a najmä zodpovedný spravodajca zohrávali aktívnejšiu úlohu pri monitorovaní vykonávaní európskych právnych predpisov v členských štátoch, a využívali existujúcu sieť, ktorá spája Európsky parlament a národné a/alebo regionálne parlamenty;

29. zastáva názor, že transpozícia právnych predpisov ES by sa mala dôsledne a proaktívne sledovať, aby sa zabránilo odlišným výkladom a prikrášľovaniu; želá si, aby Komisia zohrávala v transpozícii aktívnu úlohu spolu s orgánmi dohľadu a skupinami odborníkov, a to tak na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni, keďže včasná analýza prípadných nástrah môže zamedziť omeškaniam a zbytočnému zaťaženiu podnikov; navrhuje, aby Parlament v úzkej spolupráci s národnými partnermi vypracoval primeraný postup sledovania transpozície;

30. pripomína zaujímavé perspektívy, ktoré poskytla tzv. metóda otvorenej koordinácie v kontexte lisabonskej stratégie; zdôrazňuje, že sám má záujem o to, aby bol plne informovaný o danom postupe; vyzýva Komisiu, aby predložila správu o pokroku, ktorý sa doteraz dosiahol touto metódou, a trvá na tom, že z otvorená metóda koordinácie sa nesmie stať paralelným, skrytým legislatívny postupom, ktorý by bol v rozpore s postupmi ustanovenými v Zmluve o ES;

31. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii;

• [1]  Ú.v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1.
• [2]  Ú.v. EÚ 104 E, 30.4.2004, s. 146.
• [3]  Prijaté texty, P6_TA(2005)0524.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Since the report on Better lawmaking /impact assessment was adopted by the European Parliament in March 2004, your rapporteur is pleased to note a great deal of activity on this issue. The publication by the Commission of its communication ‘Better regulation for growth and jobs in the European Union’, the publication of the impact assessment guidelines, and the Commission’s and Council’s initiatives on the measurement of administrative burdens and the simplification of existing legislation, all show which way the wind is blowing. In your rapporteur’s view it is now time to ensure the proper implementation of all the initiatives for better lawmaking. This is very important with a view to the Lisbon strategy and the credibility of European legislation in the eyes of European citizens and businesses.

In the Commission, care needs to be taken that the impact assessment instrument is uniformly applied. Only in this way can a clear improvement in European lawmaking be achieved. In this connection, it is essential that there should be checks on the quality and uniformity of the impact assessment. Your rapporteur proposes that this should be the responsibility of an independent agency. It is also of the greatest importance that impact assessments are published in good time, so that interested parties can exercise an influence on the final impact assessment.

Another important thing is to ensure that legislation adopted under the comitology procedure is submitted to an impact assessment. This both guarantees the quality of legislation and creates greater transparency in this process, which is not subject to parliamentary control.

The Council and the European Parliament must also shoulder their responsibility and submit their ‘significant’ amendments to an impact assessment.

The proper implementation of European legislation also forms a part of the strategy for better lawmaking. The European Parliament, and in particular its rapporteur responsible for a given legislative text, must be more closely involved in the implementation of European legislation.

STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci (20. 2. 2006)

pre Výbor pre právne veci

k Lepšej tvorbe práva 2004: uplatňovanie princípu subsidiarity - 12. výročná správa
(2005/2055(INI))

Spravodajkyňa: Ieke van den Burg

NÁVRHY

Výbor pre hospodárske a menové veci žiada Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do svojho návrhu uznesenia tieto návrhy:

1.  podporuje cieľ zlepšiť európske právne predpisy s cieľom posilnenia rastu a pracovných miest a zdôrazňuje potrebu integrovaného a dôsledného prístupu k iniciatívam pre „lepšiu právnu úpravu“, ktoré by podporovali tri lisabonské piliere v prípade nepriaznivého vývoja na trhu; zdôrazňuje, že iniciatívy pre „lepšiu právnu úpravu“ sa musia uplatňovať transparentným a demokratickým spôsobom;

2.  podporuje zákonodarstvo založené na príslušných zásadách a zamerané na kvalitu, a nie na kvantitu; považuje diskusiu o „lepšej právnej úprave“ za príležitosť uvažovať o zákonodarstve ako o procese, ktorého cieľom je dosiahnuť jasne definované politické ciele angažovaním a zapojením všetkých zúčastnených strán počas všetkých etáp tohto procesu od prípravy až po presadzovanie;

3.  želá si, aby sa „lepšia právna úprava“ riadila globálnym prístupom, ktorý by v plnej miere zapájal Parlament, Radu a Komisiu, ako aj členské štáty a v rámci ktorého by boli konzultované všetky zúčastnené strany s cieľom zapojiť občanov, ktorí nedávno v niektorých členských štátoch preukázali nedostatok dôvery v európsky projekt; odporúča zvýšenie účasti a zapojenia spotrebiteľov a zástupcov zamestnancov do konzultačných procesov;

4.  zdôrazňuje, že konzultácia zúčastnených strán počas prípravnej fázy sa odlišuje od rokovania so zainteresovanými stranami počas legislatívneho procesu, a vyjadruje obavy v súvislosti s tendenciou Komisie viesť dvojstranné rokovania s jednotlivými členskými štátmi pred predložením legislatívnych návrhov, čo niekedy vedie k prijímaniu zvláštnych, nekonzistentných a rozporuplných ustanovení, k neúčasti alebo výnimkám v prospech konkrétnych členských štátov, čo deformuje rovnaké podmienky;

5.  odporúča, aby sa program „lepšej právnej úpravy“ predtým, ako sa bude v širšej miere uplatňovať, v niektorých oblastiach testoval a starostlivo vyhodnotil; považuje skúsenosti s Lamfalussyho procesom v oblasti legislatívy finančných trhov a najmä dialóg medzi regulátormi a účastníkmi trhu za hodnotný príklad dynamického legislatívneho procesu;

6.  upozorňuje, že metódy „lepšej právnej úpravy“ by mali zohľadňovať vyváženosť moci a príslušné úlohy Parlamentu, Rady a Komisie; želá si, aby Parlament prispieval rozvážnym a jednotným spôsobom na základe predchádzajúcich skúseností; zdôrazňuje, že je potrebné, aby inovácie mali politickú podporu v legislatívnom procese;

7.  domnieva sa, že výrazne technické právne predpisy by nemali viesť k tomu, aby boli spoluzákonodarcovia vylúčení z demokratického procesu tvorby práva, ale skôr by ich mali stimulovať k tomu, aby sa sústredili na hlavné politické zásady a ciele a na to, ako ich zavádzať do praxe, a aby pritom prešli z normatívneho na pohotový a participatívny prístup a využívali technické know-how a kapacity regulačných orgánov, ktoré musia právne predpisy uplatňovať;

8.  víta vypracovanie hodnotení vplyvu v prípravnej fáze, upozorňuje však, že tieto hodnotenia nemôžu nahradiť politickú diskusiu o výhodách a nevýhodách právnych predpisov; zdôrazňuje, že záujmy spotrebiteľov, spoločností a občanov nemožno obmedziť iba na analýzu nákladov a prínosov; zastáva názor, že vykonávanie právnych predpisov by malo patriť do plnej zodpovednosti samotných inštitúcií v súlade s ich politickými prioritami; požaduje plnú transparentnosť počas prípravnej fázy, ako aj odôvodnenia založené na požadovaných výsledkov a v prípade potreby aj ďalšie spresnenie; trvá na dôležitosti spoločných usmernení, ktoré plne zohľadňujú tri lisabonské piliere; a trvá na primeranom rozpočte;

9.  víta zvýšené zapojenie národných parlamentov do pracovného programu Komisie, ale varuje pred náhodným výberom návrhov na základe subsidiarity a proporcionality; žiada, aby všetky nové návrhy obsahovali prehľad existujúcich právnych predpisov v príslušnej oblasti a vysvetlenie úlohy nového právneho predpisu v tomto rámci; žiada, aby boli Rade a Parlamentu predložené rôzne alternatívne možnosti vrátane spoľahlivej analýzy príslušných dôsledkov v súvislosti s očakávaniami občanov, troma lisabonskými piliermi, nákladmi a administratívnou záťažou, najmä pre malé a stredné podniky;

10. v záujme zabezpečenia právneho rámca jednotného pre celú EÚ vyzýva Komisiu, aby zaručila, že tento právny rámec nebude narušený Radou prostredníctvom odchylných ustanovení v prospech konkrétnych členských štátov;

11. vyslovuje poľutovanie nad neprimeraným postupom Komisie pri stiahnutí alebo zjednodušení právnych predpisov bez toho, aby diskutovala o prioritách so svojimi dvoma spoluzákonodarcami; požaduje jednoznačné odôvodnenie na základe jednotlivých prípadov a v prípade potreby aj alternatívne návrhy;

12. pripomína, že zjednodušovanie nie je iba technickou záležitosťou; vyslovuje sa za preorientovanie acquis na tri lisabonské piliere za predpokladu, že sa to uskutoční demokratickým spôsobom a nie iba ako administratívny akt; požaduje preto, aby stratégia Komisie bola komplexne vyhodnotená;

13. navrhuje medziinštitucionálnu dohodu, ktorá by sa zaoberala rôznymi postupmi prijímania právnych predpisov a zapojením Parlamentu do každého z nich, a najmä uznala Parlament ako rovnocenného spoluzákonodarcu v nadväznosti na rozhodnutia prijaté postupom vo výboroch; požaduje podobné opatrenia v súvislosti s medzinárodnou štandardizáciou, napríklad také, aké poskytuje Rada pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB);

14. zastáva názor, že transpozícia právnych predpisov ES by sa mala dôsledne a proaktívne sledovať, aby sa zabránilo odlišným výkladom a prikrášľovaniu; želá si, aby Komisia zohrávala v transpozícii aktívnu úlohu spolu s orgánmi dohľadu a skupinami odborníkov, a to tak na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni, keďže včasná analýza prípadných nástrah môže zamedziť omeškaniam a zbytočnému zaťaženiu podnikov; navrhuje, aby Parlament v úzkej spolupráci s národnými partnermi vypracoval primeraný postup sledovania transpozície;

15. zastáva názor, že Lamfalussyho proces je užitočným mechanizmom; domnieva sa, že zbližovanie postupov dohľadu je kľúčové; víta v tejto súvislosti prácu výborov 3. úrovne a podporuje ich požiadavky týkajúce sa súboru primeraných nástrojov; je presvedčený o tom, že ak sa orgánom dohľadu poskytne priestor pre manévrovanie, do značnej miery to odstráni potrebu technických podrobností v právnych predpisoch a pravdepodobne to umožní vytvoriť primeranejšie pravidlá pre dynamický trh; zdôrazňuje však, že to nikdy nemôže spochybniť politickú zodpovednosť za konečné ciele príslušných právnych predpisov; trvá na tom, aby zákonodarcovia starostlivo sledovali tento proces, a opakovane pripomína, že legislatívne právomoci Parlamentu by mali byť plne rešpektované;

16. je presvedčený o tom, že ak by legislatívne právomoci Parlamentu boli rešpektované v rámci postupu vo výboroch, Parlament by bol ochotnejší sústrediť sa na všeobecné zásady a podporovať zjednodušovanie a inovácie právnych predpisov; znovu preto žiada prijať medziinštitucionálnu dohodu o zlepšení postupu vo výboroch a definitívne tak objasniť a zaručiť uznanie Parlamentu ako spoluzákonodarcu.

POSTUP

Názov	Lepšia tvorba práva 2004: uplatňovanie princípu subsidiarity - 12. výročná správa
Číslo postupu	2005/2055(INI)
Gestorský výbor	JURI
Výbor, ktorý predložil stanovisko         dátum oznámenia na schôdzi	ECON 29.9.2005
Rozšírená spolupráca   dátum oznámenia na schôdzi
Spravodajkyňa   dátum menovania	Ieke van den Burg 4.7.2005
Predchádzajúci spravodajca
Prerokovanie vo výbore	11.10.2005		28.11.2005	24.1.2006	13.2.2006
Dátum prijatia	20.2.2006
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	27 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Zsolt László Becsey, Pervenche Berès, Sharon Bowles, Udo Bullmann, Ieke van den Burg, David Casa, Jonathan Evans, José Manuel García-Margallo y Marfil, Jean-Paul Gauzès, Robert Goebbels, Gunnar Hökmark, Karsten Friedrich Hoppenstedt, Sophia in 't Veld, Wolf Klinz, Guntars Krasts, Astrid Lulling, Cristobal Montoro Romero, John Purvis, Karin Riis-Jørgensen, Dariusz Rosati, Peter Skinner, Margarita Starkevičiūtė, Sahra Wagenknecht
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Harald Ettl, Klaus-Heiner Lehne, Thomas Mann, Corien Wortmann-Kool
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)

POSTUP

Názov	Lepšia tvorba práva 2004: uplatňovanie zásady subsidiarity – 12. výročná správa
Číslo postupu	2005/2055(INI)
Gestorský výbor   dátum oznámenia udelenia povolenia na schôdzi	JURI 14.4.2005
Výbor požiadaný o stanovisko   dátum oznámenia na schôdzi	ECON 29.9.2005
Bez predloženia stanoviska         dátum rozhodnutia
Rozšírená spolupráca   dátum oznámenia na schôdzi
Spravodajca   dátum menovania	Bert Doorn 24.11.2004
Predchádzajúci spravodajca
Prerokovanie vo výbore	5.10.2005		22.11.2005		30.1.2006			23.2.2006		21.3.2006
Dátum prijatia	21.3.2006
Výsledok záverečného hlasovania	+ - 0	12 0 7
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Maria Berger, Rosa Díez González, Bert Doorn, Monica Frassoni, Giuseppe Gargani, Piia-Noora Kauppi, Klaus-Heiner Lehne, Katalin Lévai, Alain Lipietz, Hans-Peter Mayer, Aloyzas Sakalas, Francesco Enrico Speroni, Gabriele Hildegard Stauner, Andrzej Jan Szejna, Diana Wallis, Rainer Wieland, Jaroslav Zvěřina, Tadeusz Zwiefka
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jean-Paul Gauzès, Marie Panayotopoulos-Cassiotou
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní
Dátum predloženia	23.3.2006
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)