SPRÁVA o uskutočňovaní, dôsledkoch a vplyvoch platných právnych predpisov v oblasti vnútorného trhu
23.3.2006 - (2004/2224(INI))
Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
Spravodajkyňa: Arlene McCarthy
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o uskutočňovaní, dôsledkoch a vplyvoch platných právnych predpisov v oblasti vnútorného trhu
Európsky parlament,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. júna 2002 o hodnotení vplyvu (KOM(2002)0276),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. júna 2002 o akčnom pláne pod názvom Zjednodušenie a zlepšenie regulačného prostredia (KOM(2002)0278),
– so zreteľom na medziinštitucionálnu dohodu zo 16. decembra 2003 o lepšej tvorbe práva[1]medzi Parlamentom, Radou a Komisiou,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 20. apríla 2004 o vplyve právnych predpisov a konzultačného postupu[2]
– so zreteľom na závery Rady pre konkurencieschopnosť z 25. a 26. novembra 2004,
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. marca 2005 pod názvom Lepšia právna úprava pre rast a zamestnanosť v Európskej únii (KOM(2005)0097),
– so zreteľom na správu Komisie z 21. marca 2005 pod názvom Lepšia tvorba práva 2004 (KOM(2005)0098,
– so zreteľom na usmernenia Európskej komisie k hodnoteniu vplyvu z 15. júna 2005 a ich prílohy (SEC(2005)0791),
– so zreteľom na stanoviská Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k lepšiemu uplatňovaniu právnych predpisov EÚ a lepšej právnej úprave z 28. septembra 2005,
– so zreteľom na druhú správu Komisie o uplatňovaní stratégie pre vnútorný trh na roky 2003 až 2006 uverejnenú v roku 2005,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. októbra 2005 pod názvom Presadzovanie lisabonského programu Spoločenstva: Stratégia pre zjednodušenie regulačného prostredia (KOM(2005)0535),
– so zreteľom na obnovenie lisabonskej stratégie 22. a 23. marca 2005,
– so zreteľom na správy o výsledkoch vnútorného trhu,
– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A6‑0000/2005), a stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci (A6-0083/2006),
A. keďže v medziinštitucionálnej dohode zo 16. decembra 2003 sa Parlament, Rada a Komisia zaviazali zlepšiť tvorbu právnych predpisov,
B. keďže základom úsilia Komisie o tvorbu pracovných miest a rast v Európskej únii v rámci obnovenej lisabonskej stratégie sa stali lepšie právne úpravy,
C. keďže deregulácia a znižovanie byrokratických nákladov na základe právnych predpisov EÚ sú nevyhnutným predpokladom na dosiahnutie lisabonských cieľov
D. keďže zlepšená európska tvorba právnych predpisov by mala viesť k výhodnejšiemu konkurenčnému postaveniu v rámci celosvetového hospodárstva, spravodlivým podmienkam hospodárskej súťaže medzi podnikmi, podpore rastu a posilneniu sociálnej súdržnosti
E. keďže výsledkom plnenia cieľa zlepšiť právne úpravy nesmie byť oslabenie environmentálnych, sociálnych alebo spotrebiteľských noriem,
F. keďže dobré, jasné a jednoduché zákony týkajúce sa vnútorného trhu budú na prospech občanov a podnikov a uľahčia ich uplatňovanie a presadzovanie,
G. keďže zainteresované strany vyjadrili obavu týkajúcu sa problémov, ktoré vznikli následkom nejasných a neúplných koncepcií, definícií a ustanovení legislatívy Spoločenstva,
H. keďže problémy pri transpozícii a uplatňovaní často vyplývajú zo zle navrhnutého znenia legislatívnych textov, keďže európske legislatívne orgány sú za túto oblasť vo významnej miere zodpovedné, a pri rokovaniach by preto mali upustiť od zložitých a nejasných kompromisov,
I. keďže nejednoznačnosť textu spôsobuje právnu neistotu a rozpory pri transpozícii textov do právneho poriadku jednotlivých štátov a prípadné narušenie hospodárskej súťaže a rozdrobenie vnútorného trhu,
J. keďže z niekoľkých po sebe nasledujúcich správ týkajúcich sa ukazovateľov vnútorného trhu vyplýva, že transpozícia a vykonávanie právnych predpisov Spoločenstva predstavujú i naďalej problém, a to i napriek zlepšeniam v niektorých členských štátoch,
K. keďže v rámci programu pre lepšiu tvorbu právnych predpisov musia byť na prvom mieste vykonávanie a transpozícia platných právnych predpisov, aby sa zabránilo rozporom, ktoré oslabujú konkurencieschopnosť Európy, práva zamestnancov a spotrebiteľov a schopnosť spotrebiteľov a podnikov plne využívať výhody vnútorného trhu,
L. keďže zo správ o výsledkoch vnútorného trhu vyplýva, že transpozícia zostáva v niektorých členských štátoch aj naďalej vážnym problémom,
M. keďže si lepšie právne úpravy vyžadujú hodnotenia vplyvu ex ante a ex post, ktorými sa zistí, či sa dajú dosiahnuť vytýčené ciele, alebo či už tieto ciele boli dosiahnuté,
N. keďže Parlament, Rada a Komisia uznali potrebu využitia alternatívneho regulačného mechanizmu v príslušných prípadoch a v prípadoch ak zo Zmluvy o ES špecificky nevyplýva použitie právneho nástroja,
O. keďže na základe uvedenej medziinštitucionálnej dohody sa takýto mechanizmus nebude dať uplatniť v prípadoch, ak pôjde o základné práva alebo dôležité politické otázky, alebo v situáciách, v ktorých sa musia uplatniť predpisy jednotne vo všetkých členských štátoch,
P. keďže neexistuje formálny mechanizmus informovania Parlamentu pred predložením návrhu o použití alternatív právnych úprav, alebo konzultovania Parlamentu o opatreniach prijatých prostredníctvom uplatnenia alternatívnej právnej úpravy, a keďže tento nedostatok kontroly a rovnováhy oslabuje právomoci Parlamentu,
Q. keďže je nevyhnutné, aby všetky tri inštitúcie využili zdroje a zamestnancov na zriadenie pracovných skupín pre lepšie právne úpravy,
1. zdôrazňuje potrebu spoločného prístupu s cieľom zlepšiť právne predpisy, ktorý musí vychádzať zo základného súboru regulačných zásad, a to subsidiarity, proporcionality, zodpovednosti, súdržnosti, transparentnosti a účelnosti; zdôrazňuje, že tento prístup nemôže opomenúť práva týkajúce sa sociálneho dialógu a musí rešpektovať zásady participatívnej demokracie;
2. zdôrazňuje potrebu, aby Parlament, Rada a Komisia zriadili pracovné skupiny pre lepšie právne úpravy, vytvorili medziinštitucionálnu pracovnú skupinu na rozvoj odborného vzdelávania, schopností a kontroly kvality a aby zdieľali a štandardizovali optimálne právne úpravy;
3. vyzýva Komisiu, aby vypracovala krátky a jasný informačný materiál k procesu zlepšovania tvorby právnych predpisov, ktorý by uvádzal najdôležitejšie hodnotiace kroky, ktoré by sa mali uskutočniť v rámci vývoja a vykonávania právnych predpisov EÚ; navrhuje, aby tento materiál taktiež poskytoval súhrn zásad lepšej tvorby právnych predpisov, ktoré by mali dodržiavať všetky strany zúčastnené na legislatívnom procese;
4. trvá na tom, aby bol k návrhom Komisie priložený „zoznam bodov na zlepšenie tvorby právnych predpisov“, ktorý by obsahoval súhrn krokov, ktoré by bolo treba v rámci návrhu uskutočniť, pričom zoznam by sa aktualizoval po ukončení každej jednotlivej etapy, a to s odkazom na príslušné štúdie alebo hodnotenia vplyvu;
5. zdôrazňuje, že strategický regulačný prístup a ustálený rámec zabezpečia optimálne výsledky tým, že umožnia dotknutým sektorom plánovať a vykonávať právne predpisy čo najúčinnejším spôsobom; vyjadruje Komisii uznanie za iniciatívu CARS 21, ktorá je dobrým príkladom strategického prístupu v oblasti tvorby právnych predpisov;
6. žiada, aby Komisia vykonávala hodnotenia vplyvu legislatívy ex ante a ex post, ktoré pomôžu pri zisťovaní toho, či boli dosiahnuté kľúčové ciele, alebo pri revízii právnych úprav;
7. vyzýva Komisiu, aby zriadila nezávislý audítorský orgán s cieľom stanoviť a zaručiť kvalitu a nezávislosť hospodárskych hodnotení vplyvu pre právne predpisy EÚ;
8. v záujme jednotného uplatňovania vyhodnocovania vplyvu zo strany Komisie považuje za podstatné, aby bola jeho kvalita podrobená dôkladnej kontrole akosti v rámci Komisie; zdôrazňuje, že sa nebude zaoberať návrhmi, ktoré nebudú doplnené hodnotením vplyvu kvality;
9. je presvedčený, že hodnotenia vplyvu by mali byť hodnotené v rámci povinného posúdenia expertmi a že sa Parlament musí zúčastňovať na menovaní a výbere expertných výborov a na tvorbe hodnotiacich kritérií;
10. trvá na tom, aby všetky legislatívne návrhy predložené Parlamentu obsahovali krátke zhrnutie výsledkov hodnotenia vplyvu;
11. zdôrazňuje, že členské štáty musia zabezpečiť, že (vypustenie) pri transpozícii právnych predpisov Spoločenstva nespôsobia nové problémy s ich vykonávaním uložením dodatočných požiadaviek („vylepšenie“) na národnej úrovni a potvrdia to prostredníctvom formálneho vyhlásenia Komisii;
12. trvá na tom, že Komisia musí pokračovať v konsolidácii, zjednodušovaní a kodifikovaní legislatívy Spoločenstva tak, aby sa zlepšila jej prístupnosť a čitateľnosť;
13. žiada Komisiu, aby predložila nové návrhy o transparentnejšom a efektívnejšom konzultovaní so zainteresovanými stranami; zastáva názor, že je nevyhnutné zapojiť do tohto procesu partnerov v rámci sociálneho dialógu na základe rovnosti a konzultovať so spotrebiteľskými organizáciami a organizáciami zameranými na životné prostredie;
14. dôrazne vyzýva Komisiu, aby zvýšila účinnosť preventívnej kontroly národného návrhu technických predpisov v rámci smernice 98/34/ES o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, okrem iného zlepšením verejného prístupu k námietkam zo strany Komisie a ostatných členských štátov;
15. trvá na tom, aby Komisia ustanovila transparentný a urýchlený postup porušenia pre skúšobné prípady v oblasti vnútorného trhu a aby informovala Parlament o spôsobe, akým sa v praxi skúmajú jeho prednostné kritériá na riešenie prípadov porušenia, a ako o nich upovedomiť sťažovateľov – ako sa uvádza v oznámení Komisie o lepšej kontrole uplatňovania právnych predpisov Spoločenstva (KOM(2002)0725);
16. nalieha na Radu a Komisiu, aby zlepšili kontrolu realizácie právnych predpisov a súladu s európskym právom; domnieva sa, že to môže pomôcť v oblasti zrýchlenia transpozície a pri výmene optimálnych pracovných postupov medzi členskými štátmi, ako aj v zavádzaní sankcií za ich nedodržiavanie; požaduje, aby sa správy Komisie, ktoré sa týkajú vykonávania, neobmedzovali na právnu analýzu nástrojov transpozície, ale venovali sa i hodnoteniu uplatňovania smernice v praxi;
17. trvá na tom, aby mal Parlament k dispozícii zoznam politických opatrení, v prípade ktorých Komisia použila alternatívne regulačné mechanizmy, ktorý obsahuje okrem iného i hodnotenie pozitívnych a negatívnych bodov týchto opatrení, ich vplyv na konkrétnu situáciu, osobitne na práva zamestnancov a spotrebiteľov, ako aj na sociálnu súdržnosť, spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže, podporu rastu a konkurenčné postavenie EÚ, optimálne pracovné postupy a poznatky, ktoré vyplývajú z tohto procesu; trvá na tom, aby tieto informácie boli súčasťou výročnej správy Komisie o lepšej tvorbe právnych predpisov;
18. uznáva, že klasická metóda tvorby právnych predpisov nie je vždy najvhodnejším spôsobom na dosiahnutie politického cieľa;
19. zdôrazňuje kľúčovú úlohu parlamentu, a to najmä zodpovedného spravodajcu, pri kontrole vykonávania a dodržiavania európskych právnych predpisov členskými štátmi, ako aj dozoru, ktorý v tejto súvislosti uskutočňuje Európska Komisia;
20. trvá na tom, aby Komisia vo výročnom pracovnom programe poskytla zoznam návrhov, na ktoré by sa mohli vzťahovať alternatívne právne úpravy;
21. trvá na tom, aby návrhy alternatívnych právnych úprav obsahovali jasné ciele a obdobia určené na realizáciu opatrení, ako aj tresty za ich nedodržiavanie;
22. navrhuje, aby parlamentné výbory zriadili silný hodnotiaci mechanizmus na vyhodnocovanie a kontrolu uplatňovania a využívania alternatívnych foriem právnych úprav vzhľadom na to, aby sa na základe týchto alternatívnych návrhov právnych úprav zabezpečilo zákonné odškodnenie spotrebiteľov v prípadoch, keď si prevádzkovatelia neplnia svoje povinnosti;
23. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii;
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Pushing forward the better regulation agenda is vital, if the European Union is to meet the Lisbon goal of creating jobs and growth, and compete successfully in an increasingly aggressive global market. Better regulation is not deregulation. It is not a choice between economic and social standards, while regulation is essential to make markets work efficiently and it is clear that EU laws are necessary, where the objectives of the Treaty cannot be met by a member state acting alone, or where collective EU policy adds value.
Better regulation for the Internal Market is about ensuring good quality, effective legislation, which does not stifle innovation and lead to unnecessary burden and costs, in particular for SMEs, public authorities or voluntary groups.
It is clear that the confidence and trust of citizens, consumers and business in the EU, is linked to their experience or perception of EU laws and their impact on their daily lives. Internal market legislation must open up opportunities to trade and business, to give consumers and citizens increased choice, while protecting environmental, social and consumer rights.
All 3 EU institutions have committed themselves in the inter-institutional agreement of 2003 to the better regulation agenda. While progress has been achieved with a raft of new proposals from the Commission and initiatives from successive EU presidencies, improvements still need to be made to enhance the regulatory experience of all stakeholders. Council, Commission and Parliament should agree on a set of guiding principles for better regulation, such as proportionality, accountability consistency, transparency and targeting.
In a statement, Commissioner President Barroso has committed to scrapping legislative proposals that no longer seem to have a raison d´etre and to do away with "absurd" laws. The better regulation process must ensure that we do not end up with "absurd" laws in the first place.
This can be achieved by improving the drafting process, better consultation with stakeholders, good ex-ante and ex-post impact assessments, good transposition and critically good enforcement at a Member State level. Introducing a system of both ex-ante and ex-post assessment, of EU laws, can lead to a better regulation cycle, enabling legislators to review and evaluate whether the legislation has achieved its objectives. The European Parliament must be fully involved in this process, and needs resources to enable the Committees to perform a scrutiny of EU law.
Impact assessments should undergo a mandatory peer review process, and Parliament must be involved in the nomination and selection of the peer review panel and setting the requirements for such panels.
Successive internal market scoreboard reports indicate that, despite improvements in some member states, transposition and implementation continues to be a problem, while member states argue that more precise drafting of laws can help the effective implementation. Member states should equally resist the temptation to "add-on" to or gold plate EU laws with additional national requirements.
The 3 EU institutions have committed themselves in the inter-institutional agreement, to the use of alternative methods of regulation. This is an area, which has no democratic scrutiny or oversight and it is vital that Parliament is not merely notified of such proposals, but is actively involved in the decision making process.
If such models of regulation are to prove successful and engender trust and confidence, they must have a robust and transparent monitoring regime and must provide for sanctions for non-compliance. The better regulation agenda is a continuous learning process. This report underlines Parliaments commitment to the process and proposals, as outlined above. There are a number of areas of action, in which all 3 institutions can take the better regulation agenda forward, whilst ensuring that they fall within the democratic checks and balances.
STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci (20.2.2006)
pre Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
o uplatňovaní, dôsledkoch a vplyvoch platných právnych predpisov v oblasti vnútorného trhu
(2004/2224(INI))
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Eoin Ryan
NÁVRHY
Výbor pre hospodárske a menové veci žiada Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, aby ako gestorský výbor začlenil do svojho návrhu uznesenia tieto návrhy:
1. je toho názoru, že aby EÚ dosiahla ciele Lisabonskej stratégie II, predovšetkým tvorbu pracovných miest a konkurencieschopnosť, musí sa stať príťažlivejšou pre investorov a akcionárov; zdôrazňuje priamu súvislosť medzi primeranými a cielenými právnymi predpismi a rastom; je presvedčený, že by sa mal posúdiť vplyv všetkých legislatívnych návrhov v oblasti voľnej súťaže, a preto podporuje súčasnú iniciatívu Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, zodpovedne sa zaoberať reformou legislatívy;
2. pripomína, že po vytvorení eurozóny je primárnym cieľom legislatívy umožniť, aby vnútorný trh fungoval bez prekážok, ktoré predstavujú hranice pre rast priemyselných odvetví a dosiahol výrazné úspory vyplývajúce z veľkosti, ktoré uľahčia fúzie a akvizície; preto sa domnieva, že legislatíva v Európe musí byť jednoduchá a priama; je presvedčený, že posilnenie konkurencieschopnosti prostredníctvom legislatívnej reformy je stimulom, ktorý Európa potrebuje na zlepšenie produktivity; preto sa domnieva, že legislatíva v Európe musí byť jednoduchá a priama; je presvedčený, že hospodárska súťaž posilnená na základe reformy právnych predpisov je stimulom, ktorý Európa potrebuje na zvýšenie svojej produktivity;
3. je toho názoru, že Akčný plán pre finančné služby (FSAP) je vhodným mechanizmom na dosiahnutie cieľa vytvoriť jednotný trh finančných služieb; domnieva sa, že FSAP je z procesného hľadiska úspechom a mohol by viesť k výrazným úsporám, čím by sa uvoľnil kapitál na financovanie európskeho hospodárstva; víta prebiehajúce hodnotenie legislatívy v oblasti finančných služieb; poznamenáva, že implementácia nebola dosiaľ ani rýchla a ani konzistentná, musí sa ešte zrealizovať veľa plánov a je potrebné pracovať na presadzovaní predpisov; konštatuje, že v niektorých prípadoch členské štáty zavádzajú postupy, ktoré právne predpisy EÚ nevyžadujú, a navrhuje, aby sa tento postup pozorne kontroloval, aby sa zabezpečilo, že tak nevzniknú nové medzinárodné prekážky, alebo že to nepovedie k obvineniu EÚ z nátlaku; je presvedčený, že celosvetová konkurencia sa stupňuje, čo sa musí zobrať do úvahy pri hodnotení účinkov právnych predpisov;
4. podporuje postup konzultácií generálneho riaditeľstva pre vnútorný trh a služby s podnikmi prostredníctvom Európskeho skúšobného panelu podnikov (European Business Test Panel), čo uľahčuje rozhodovací proces a usmerňuje transpozíciu (prostredníctvom dvojstranných stretnutí riešiacich problémy transpozície (Transposition Package meetings a mnohostranných expertných skupín); vyzýva k vykonaniu posúdenia vplyvov na tieto iniciatívy vzhľadom na ich využitie ďalšími generálnymi riaditeľstvami; požaduje, aby sa starostlivo zvážili alternatívne návrhy k uzákoneniu legislatívnych predpisov v súlade s medziinštitucionálnou dohodou o „zdokonaľovaní tvorby právnych predpisov“ a aby sa lepšie využívala politika hospodárskej súťaže; vyzýva tiež k tomu, aby sa zaviedla revízna doložka, aby európske právne predpisy lepšie reagovali na zmeny;
5. zdôrazňuje potrebu toho, aby sa finančné produkty dali využívať bez ohľadu na hranice; v tejto súvislosti požaduje, aby sa odstránili všetky zostávajúce prekážky, napr. v maloobchodnom bankovníctve alebo poisťovníctve; domnieva sa, že väčší dôraz by sa mal klásť na to, aby sa existujúca legislatíva pre odvetvie finančných služieb účinne implementovala v členských štátoch, aby sa vytvorili rovné podmienky pre všetkých; je toho názoru, že i keď Lamfalussyho proces funguje dobre, na posilnenie účinnosti procesu legislatívnej reformy je potrebné preskúmať ďalšie opatrenia, ako sú rozsiahlejšie konzultácie a vhodné mechanizmy na rýchlejšie riešenie sporov; v tejto súvislosti vyzýva, aby sa na úrovni EÚ stanovil účinný a zrýchlený mechanizmus nápravy prostredníctvom arbitráže/ombudsmana, aby sa tým podporilo rýchle riešenie rozporov v otázkach pravidiel pre vnútorný trh; opätovne pripomína, že je potrebné zabezpečiť, aby v rámci Lamfalussyho procesu mal Parlament plné práva na odvolanie;
6. predovšetkým sa domnieva, že uplatňovanie sankcií na vnútroštátnej úrovni musí byť vo všetkých členských štátoch porovnateľné; právne predpisy, ktoré majú nahradiť neaktuálne právne predpisy, by sa nemali uplatňovať spolu s týmito právnymi predpismi; domnieva sa tiež, že výbory regulátorov by mali prijať skutočnosť, že menšia regulácia môže byť výhodnejšia a že nemusí časom dochádzať k jej zvyšovaniu.
POSTUP
Názov |
Implementácia, dôsledky a vplyv platných právnych predpisov v oblasti vnútorného trhu | |||||
Číslo postupu |
||||||
Gestorský výbor |
IMCO | |||||
Výbor, ktorý predložil stanovisko |
ECON | |||||
Rozšírená spolupráca – dátum oznámenia na schôdzi |
| |||||
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko |
Eoin Ryan | |||||
Predchádzajúci spravodajca výboru požiadaného o stanovisko |
| |||||
Prerokovanie vo výbore |
28.11.2005 |
24.1.2006 |
13.2.2006 |
|
| |
Dátum prijatia |
20.2.2006 | |||||
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
25 2 0 | ||||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Zsolt László Becsey, Pervenche Berès, Sharon Bowles, Udo Bullmann, Ieke van den Burg, David Casa, Jonathan Evans, José Manuel García-Margallo y Marfil, Jean-Paul Gauzès, Robert Goebbels, Gunnar Hökmark, Karsten Friedrich Hoppenstedt, Sophia in 't Veld, Wolf Klinz, Guntars Krasts, Astrid Lulling, Cristobal Montoro Romero, John Purvis, Karin Riis-Jørgensen, Dariusz Rosati, Peter Skinner, Margarita Starkevičiūtė, Sahra Wagenknecht | |||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Harald Ettl, Klaus-Heiner Lehne, Thomas Mann, Corien Wortmann-Kool | |||||
Náhradníci (čl. 178 ods. 2)prítomní na záverečnom hlasovaní |
| |||||
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii) |
. | |||||
POSTUP
Názov |
Správa o implementácii, dôsledkoch a vplyvoch platných právnych predpisov v oblasti vnútorného trhu | ||||||||||
Číslo postupu |
|||||||||||
Gestorský výbor dátum oznámenia udelenia povolenia na schôdzi |
IMCO 18.11.2004 | ||||||||||
|
| ||||||||||
|
| ||||||||||
Výbory požiadané o stanovisko |
|
JURI 18.11.2004 |
ECON 29.9.2005 |
|
| ||||||
Bez predloženia stanoviska dátum rozhodnutia |
JURI 24.11.2005 |
|
|
|
| ||||||
Rozšírená spolupráca |
|
|
|
|
| ||||||
Spravodajca |
Arlene McCarthy 30.11.2004 |
| |||||||||
Predchádzajúci spravodajca |
|
| |||||||||
Prerokovanie vo výbore |
15.3.2005 |
12.12.2005 |
15.9.2005 |
24.1.2006 |
21.03.2006 | ||||||
Dátum prijatia |
21.3.2006 | ||||||||||
Výsledok záverečného hlasovania |
+ |
30 3 | |||||||||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Charlotte Cederschiöld, Mia De Vits, Bert Doorn, Janelly Fourtou, Małgorzata Handzlik, Malcolm Harbour, Christopher Heaton-Harris, Anna Hedh, Edit Herczog, Pierre Jonckheer, Henrik Dam Kristensen, Kurt Lechner, Lasse Lehtinen, Arlene McCarthy, Toine Manders, Manuel Medina Ortega, Zita Pleštinská, Guido Podestà, Giovanni Rivera, Zuzana Roithová, Heide Rühle, Leopold Józef Rutowicz, Andreas Schwab, Eva-Britt Svensson, József Szájer, Marianne Thyssen, Jacques Toubon, Bernadette Vergnaud, Barbara Weiler, Glenis Willmott | ||||||||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Šarūnas Birutis, Joseph Muscat, Alexander Stubb | ||||||||||
Náhradníci (čl.178 ods.2) |
| ||||||||||
Dátum predloženia |
23.3.2006 |
| |||||||||
Poznámky |
... | ||||||||||