SPRÁVA o návrhu rozhodnutia Rady a Komisie o uzatvorení dočasnej dohody o obchode a záležitostiach súvisiacich s obchodom medzi Európskym spoločenstvom a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Turkménskom na strane druhej
22.3.2006 - (5144/1999 – C5‑0338/1999 – 1998/0304(CNS)) - *
Výbor pre medzinárodný obchod
Spravodajca: Daniel Caspary
NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o návrhu rozhodnutia Rady a Komisie o uzatvorení dočasnej dohody o obchode a záležitostiach súvisiacich s obchodom medzi Európskym spoločenstvom a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu na jednej strane a Turkménskom na strane druhej
(5144/1999 – C5‑0338/1999 – 1998/0304(CNS))
(Konzultačný postup)
Európsky parlament,
– so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady a Komisie (5144/1999)[1],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2001 o situácii v Turkménsku[2],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2003 o Turkménsku, vrátane strednej Ázie[3],
– so zreteľom na článok 133 a článok 300 ods. 2 prvý pododsek Zmluvy o ES,
– so zreteľom na článok 300 ods. 3 prvý pododsek Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Parlamentom (C5‑0338/1999),
– so zreteľom na článok 51 a článok 83 ods. 7 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A6‑0085/2006),
1. schvaľuje uzavretie zmluvy;
2. poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a Turkménska.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Historické pozadie
Vzťahy medzi Európskymi spoločenstvami a Turkménskom v súčasnosti zastrešuje Dohoda o obchode a obchodnej a hospodárskej spolupráci medzi Spoločenstvami a ZSSR
z roku 1989. Rokovanie o Dohode o partnerstve a spolupráci (PCA) s Turkménskom bolo uzatvorené 24. mája 1997. O dohode PCA sa konzultovalo s Parlamentom začiatkom roku 1998 (gestorský výbor: Výbor pre zahraničné veci, spravodajkyňa pani Lalumière), ale rozhodlo sa nepripraviť správu pre nedostatočné zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv. V súčasnom zákonodarnom období Výbor pre zahraničné veci znovu začal pracovať na tejto dohode (spravodajca pán Beglitis) a Výbor pre medzinárodný obchod poveril autora tohto návrhu, aby vo veci jeho stanoviska vystupoval ako navrhovateľ.
24. februára 1998 bola parafovaná dočasná dohoda týkajúca sa obchodovania a opatrení, ktoré súvisia s obchodovaním, s cieľom zahrnúť obdobie pred vstupom dohody PCA do platnosti. Výbor pre zahraničné veci prijal stanovisko k dočasnej dohode 26. mája 2000 (navrhovateľ Ioannis Souladakis), ale Výbor pre priemysel, výskum a energetiku ako gestorský výbor sa rozhodol nepostúpiť správu, opäť z dôvodov súvisiacich s ľudskými právami. Toto rozhodnutie bolo potvrdené plenárnymi uzneseniami v marci 2001 a v októbri 2003.
Vývoj od parafovania dohôd
Významným faktorom na odročenie práce na týchto dokumentoch bolo rozhodnutie
z decembra 1999 o zrušení všetkých časových obmedzení pána Nyiazova vo funkcii, čím sa stal doživotným prezidentom. Očividný pokus o atentát na prezidenta v novembri 2002 mal za následok vlnu zatýkania a demonštračných procesov s ľuďmi zapojenými do útoku, z ktorých mnohí boli obvinení z prepojenia na exilovú opozíciu. Sprievodným javom boli nové drastické kontroly týkajúce sa slobody pohybu a združovania sa, vrátane prísnych požiadaviek na registráciu všetkých verejných zhromaždení, a nové registračné podmienky všetkých náboženských a občianskych spoločenských skupín.
V nedávnej dobe Turkménsko schválilo zákon zakazujúci prácu detí a súhlasilo s návštevami spravodajcu OBSE v súvislosti s národnostnými menšinami. Má však ešte ratifikovať a zaviesť mnoho dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (ILO).
Situácia ohľadom ľudských práv a demokracie nie je uspokojivá, hoci sa zdá, že existuje ochota o týchto otázkach rokovať.
Hospodárstvo Turkménska
Turkménsko robí najpomalšie pokroky v prechode na trhové hospodárstvo zo všetkých krajín v regióne. Bolo sprivatizovaných iba niekoľko štátnych podnikov a vláda si udržuje pevnú kontrolu nad výrobou a exportom plynu, ropy a bavlny, ako i v niektorých ďalších priemyselných odvetviach. Spoločnosti Siemens z Nemecka a Alcatel z Francúzska sa podieľajú na modernizácii telefónnych centrál v krajine. Priame zahraničné investície sú však v porovnaní s inými krajinami Strednej Ázie bohatými na zdroje energie stále nízke.
Podľa Štatistického prehľadu svetovej energie BP (British Petroleum) na konci roku 2002 bolo Turkménsko, pokiaľ ide o zistené zásoby plynu, s 1,3 percentami celosvetových zásob na 15. mieste na svete a na druhom mieste za Ruskom spomedzi bývalých sovietskych republík. Zistené zásoby ropy boli 500 mil. barelov na konci roku 2002, čo je 0,1% celosvetových zásob. Ropa a plyn tvoria približne tri štvrtiny príjmov krajiny z exportu.
Poľnohospodárstvo je druhým významným hospodárskym odvetvím, ktoré tvorí takmer 30% HDP. Rozšírilo sa spracovanie bavlny, pričom okolo 30% bavlneného vlákna spracováva domáca výroba (v porovnaní s 3% v roku 1992). Vláda venuje pozornosť aj rozvoju petrochemického priemyslu.
Obsah dočasnej dohody
Dočasná dohoda obsahuje doložky z PCA, ktoré sa vzťahujú na obchod a opatrenia súvisiace s obchodom. Patrí sem:
· doložka najvyšších výhod a zrušenie kvantitatívnych obmedzení (podliehajúce ochranným klauzulám);
· záväzok Turkménska dosiahnuť do piatich rokov úroveň ochrany duševného vlastníctva podobnú s úrovňou Spoločenstva; a
· protokol o vzájomnej administratívnej pomoci v colných záležitostiach
Rešpektovanie demokracie a základných ľudských práv sú opísané ako „základný prvok tejto dohody“ a dohoda obsahuje ustanovenie, na základe ktorého ju možno vypovedať so šesťmesačnou výpovednou lehotou.
Mala by sa dohoda ratifikovať?
Hoci je jednoznačné, že situácia v oblasti ľudských práv v Turkménsku nie je ani zďaleka uspokojivá, Výbor pre medzinárodný obchod nie je oprávnený zaoberať sa touto témou. Stojí však za povšimnutie, že EÚ má dohody o partnerstve a spolupráci s ďalšími štyrmi stredoázijskými republikami, a že každá z týchto dohôd obsahuje ustanovenie, ktoré umožňuje jej jednostranné pozastavenie, ak bude porušená niektorá z hlavných zásad. Vďaka tomuto ustanoveniu mohla EÚ pozastaviť niektoré súčasti dohody PCA medzi EÚ a Uzbekistanom ako reakciu na udalosti v Adidžane z 13. mája 2005.
Z obchodného hľadiska je nahradenie súčasnej dohody s bývalým Sovietskym zväzom jednoznačne užitočné. Ak aj vzniknú pochybnosti o reálnosti niektorých častí dohody – napríklad že Turkménsko dosiahne úroveň EÚ v ochrane práv duševného vlastníctva za päť rokov od vstúpenia dohody do platnosti – bude aspoň zreteľným meradlom pokroku, zodpovedajúcim pravidlám WTO.
A najdôležitejšia stránka: nedostatočná hospodárska integrácia medzi EÚ a Turkménskom za posledné roky neprispela k zlepšeniu situácie pre ľud Turkménska. Na podpísanie dočasnej dohody treba pozerať ako na krok EÚ k Turkménsku a úsilie zvýšiť prosperitu obyvateľstva prostredníctvom obchodu. EÚ očakáva, že odpoveďou bude významný pokrok. O podpísaní dohody PCA možno uvažovať len po účinnom uskutočnení krokov na zlepšenie situácie v oblasti demokracie a ľudských práv, ako i hospodárskych reforiem.
STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci (21. 3. 2006)
pre Výbor pre medzinárodný obchod
k návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí dočasnej dohody o obchode a záležitostiach súvisiacich s obchodom medzi Európskym spoločenstvom, Európskym spoločenstvom uhlia a ocele a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a Turkménskom
(5144/1999 – C5-0338/1999 – 1998/0304(CNS))
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Panagiotis Beglitis
SHORT JUSTIFICATION
The draftsman proposes to recommend to the Committee on International Trade that it give its approval to the conclusion of the Interim Agreement with Turkmenistan on trade and trade-related matters for the following reasons.
1. What is the Interim Agreement?
Relations between the EU and Turkmenistan are still governed by the 1989 Agreement on Trade and Commercial Cooperation between the erstwhile European Communities and the USSR. In 1997, a decision was taken to progress to a Partnership and Cooperation Agreement (PCA) with Turkmenistan, in order to update these relations and reflect the changed political situation. The PCA is a 'mixed' agreement, establishing a political dialogue and covering trade in goods, investment-related questions, and cooperation, in a wide range of areas.
Given the normally protracted time-scale for ratification of a PCA, the Commission also negotiated and initialled an Interim Agreement with Turkmenistan in 1997. This would provide - as its name suggests - for provisional implementation of the part of the PCA which deals with trade-related matters, thereby greatly facilitating trade between the two parties. The Council is required to conclude the Agreement on behalf of the European Community, and Parliament (lead committee: Committee on International Trade) is consulted. (It should be noted that, while INTA is the lead committee on trade matters, AFET is the competent committee on the PCA). While the Interim Agreement is more restrictive in scope than the PCA, it also contains a clause allowing for suspension in cases of breaches of respect for democracy or human rights.
2. Brief Background
In 2000, Parliament was consulted on the Interim Agreement. AFET's draftsman at the time, Mr Souladakis, had recommended approval, with the proviso that the committee would expect to see improvements in the human rights situation before drawing up its report on the PCA. However, the lead committee on the Interim Agreement decided not to move ahead with its report. Today, the dossier is again before the two relevant committees.
3. The situation now
As AFET's draftsman on the Interim Agreement - and rapporteur on the forthcoming PCA - I repeat the recommendation made by my predecessor, basing my judgement on the new willingness shown by the Turkmen side to engage with the EU in a dialogue on several issues, including individual human rights cases, and a strongly-held view that, by isolating Turkmenistan even further than it is already, the possibility of democratisation and improvements in human rights will be made much more remote.
The abolition of the death penalty, the announcement of a general amnesty whereby a number of prisoners will be released next year, the recently introduced law against child labour, and visits from the OSCE rapporteur on national minorities, are all steps in the right direction. The fact that new business and political classes are emerging, albeit very tentatively, may well be a precursor to a strengthened civil society sector and, eventually, to the emergence of political parties.
But let us be under no illusions - the Turkmen regime is still a repressive one, run by a president who in 1999 extended his term of office indefinitely and was elected, without opposition, with 99.5% of the vote.
President Niyazov (or "Turkmenbashi" - great leader of the Turkmens) has stated he will leave office in 2010, making way for multi-party elections. By definition, in this single-party state formal opposition parties are outlawed and the clampdown on freedom of movement and association following the 2002 attempt on the president's life still continues. There is strict censorship, repression of political dissent, ill-treatment of prisoners, and an all-pervasive "cult of personality". The authorities control virtually all aspects of civil life, to the extent that opera, ballet and even car radios are banned!
While Turkmenistan has some of the world's largest natural gas reserves and important oil reserves and is a major cotton exporter, half the population live in poverty; it still has to ratify/implement many ILO conventions. Turkmenistan is neutral and is recognised by the UN as such. It maintains good relations with Iran and Turkey as well as with Russia, which could be helpful in the region. It should also be noted that Turkmenistan's foreign policy is closely linked with energy and that access to external markets is one of its main objectives. While the EU clearly has energy needs, it should be at the same time cautious about subsuming its human rights principles to commercial considerations.
4. Conclusion
The above-mentioned willingness to engage in dialogue is welcome and a step in the right direction towards the next stage.
This committee believes that a stimulus for improvement in Turkmenistan must be provided and that is why, 7 years after the Interim Agreement was first proposed, we think it is time to approve it.
What we now expect to see from Turkmenistan - before any further discussion on the PCA is possible - is significant progress on human rights.
The Interim Agreement is an indication of the EU's goodwill; now it is up to Turkmenistan to take this opportunity to respond.
NÁVRHY
Výbor pre zahraničné veci žiada Výbor pre medzinárodný obchod, aby ako gestorský výbor prijal do svojho návrhu uznesenia tieto návrhy:
1. na základe dôkladného zváženia viacerých hľadísk a za predpokladu, že Rada spojí akékoľvek budúce obchodné alebo hospodárske dohody s turkménskou vládou so zlepšením v mnohých otázkach, predovšetkým ľudských práv, odporúča, aby Výbor pre medzinárodný obchod odsúhlasil uzavretie dočasnej dohody o obchode a záležitostiach súvisiacich s obchodom s Turkménskom;
2. upozorňuje, že nedostatočné reformy a prílišná kontrola zo strany štátu v Turkménsku vyústili do zahraničnej politiky, ktorá izoluje krajinu od spoločenstva demokratických štátov s trhovým hospodárstvom, rešpektujúcich ľudské práva; berie na vedomie, že turkménska ekonomika nie je založená na mechanizmoch voľného trhu, že súkromné podnikanie je slabo rozvinuté a že tu okrem toho existuje znepokojivá miera štátneho zasahovania do ekonomiky;
3. uznáva, že hoci situácia ohľadom ľudských práv a izolácia Turkménska zostávajú aj naďalej dôvodom pre vážne obavy, objavili sa aj náznaky zmien, okrem iného zrušenie trestu smrti a všeobecná amnestia väzňov; zamýšľa vyjadriť podporu týmto zmenám; vyzýva turkménsku vládu, aby vykonala zmeny v súlade s odporúčaniami spravodajcu OBSE pre Turkménsko a Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR); chápe dočasnú dohodu za predpokladu, že sa tieto zmeny uskutočnia, ako dôležitý prvý krok pri podpore Turkménska v ďalšom - a rýchlejšom - napredovaní pri zlepšovaní v oblasti ľudských práv a v zapájaní sa do dialógu o ľudských právach s EÚ;
4. poznamenáva, že úrady, žiaľ, pokračujú v snahách postaviť konkurenčné politické strany mimo zákona, potláčajú všetky prejavy nesúhlasu a kritiky, tvrdo zakročujú proti náboženským skupinám, ktoré nie sú oficiálne uznané a proti MVO, ovládajú skoro všetky aspekty občianskeho života a aktívne izolujú občanov štátu od medzinárodného spoločenstva; opakovane žiada o úplné a okamžité skončenie mučenia politických oponentov, prepustenie politických väzňov, nezávislé vyšetrenie všetkých prípadov úmrtia počas väzby a o umožnenie prístupu nezávislým pozorovateľom na súdne pojednávania;
5. dôrazne vyzýva Turkménsko, aby dôsledne uplatňovalo ústavu z roku 1992 a plne rešpektovalo záväzky vyplývajúce z najdôležitejších zmlúv o ľudských právach, ktoré ratifikovalo;
6. víta skutočnosť, že 28. júla 2005 Rada vymenovala Jána Kubiša za prvého osobitného vyslanca EÚ pre strednú Áziu, čo odráža rastúci záujem EÚ o túto dôležitú oblasť; vyjadruje nádej, že osobitný vyslanec EÚ prispeje k účinnej a lepšie koordinovanej medzinárodnej reakcii voči Turkménsku;
7. berie na vedomie, že OSN oficiálne uznalo neutrálne postavenie Turkménska a že Turkménsko má dobré vzťahy s Iránom a Tureckom a úzke dvojstranné väzby s Ruskom; uvedomuje si, že vzhľadom na zásoby zemného plynu, ktoré patria medzi najväčšie na svete, a vzhľadom na významné zásoby ropy je zahraničná politika Turkménska úzko spätá s energetikou;
8. poukazuje na to, že hoci sa dohoda sústreďuje hlavne na obchodné záležitosti, rešpektovanie demokracie a ľudských práv je dôležitou súčasťou strategickej spolupráce predpokladanej tak v dočasnej dohode, ako aj pri možnej budúcej ratifikácii Dohody o partnerstve a spolupráci (PCA); upriamuje pozornosť Turkménska na skutočnosť, že EÚ je pripravená zrušiť časti svojich dohôd so štátmi, ktoré nedodržujú príslušnú doložku, podobne ako v prípade Uzbekistanu v októbri 2005;
9. zdôrazňuje, že očakáva ďalšie preukázateľné dôkazy o výrazných pokrokoch v oblasti ľudských práv predtým, ako odporučí ratifikáciu Dohody o partnerstve a spolupráci (PCA);
10. pripomína svoju žiadosť, aby Komisia poskytla informácie o situácii v oblasti ľudských práv najneskôr do marca 2006.
POSTUP
Názov |
Návrh rozhodnutia Rady o uzavretí dočasnej dohody o obchode a záležitostiach súvisiacich s obchodom medzi Európskym spoločenstvom a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a Turkménskom | |||||
Referenčné čísla |
5144/1999 - C5-0338/1999 - 1998/0304(CNS) | |||||
Gestorský výbor |
INTA | |||||
Výbor požiadaný o stanovisko |
AFET | |||||
Spravodajca |
Panagiotis Beglitis | |||||
Prerokovanie vo výbore |
23.11.2005 |
20.3.2006 |
|
|
| |
Dátum prijatia |
21.3.2006 | |||||
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
40 7 1 | ||||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Angelika Beer, Panagiotis Beglitis, André Brie, Elmar Brok, Philip Claeys, Véronique De Keyser, Giorgos Dimitrakopoulos, Ana Maria Gomes, Alfred Gomolka, Richard Howitt, Jana Hybášková, Toomas Hendrik Ilves, Michał Tomasz Kamiński, Helmut Kuhne, Vytautas Landsbergis, Emilio Menéndez del Valle, Francisco José Millán Mon, Pasqualina Napoletano, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Baroness Nicholson of Winterbourne, Raimon Obiols i Germà, Cem Özdemir, Alojz Peterle, João de Deus Pinheiro, Mirosław Mariusz Piotrowski, Hubert Pirker, Paweł Bartłomiej Piskorski, Libor Rouček, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Jacek Emil Saryusz-Wolski, György Schöpflin, Gitte Seeberg, Marek Maciej Siwiec, István Szent-Iványi, Konrad Szymański, Charles Tannock, Ari Vatanen, Karl von Wogau, Luis Yañez-Barnuevo García, Josef Zieleniec | |||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Irena Belohorská, Alexandra Dobolyi, Patrick Gaubert, Jaromír Kohlíček, Ģirts Valdis Kristovskis, Miguel Angel Martínez Martínez, Aloyzas Sakalas, Tatjana Ždanoka | |||||
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii) |
| |||||
POSTUP
Názov |
Návrh rozhodnutia Rady o uzavretí dočasnej dohody o obchode a záležitostiach súvisiacich s obchodom medzi Európskym spoločenstvom a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a Turkménskom | |||||
Referenčné čísla |
5144/1999 – C5-0338/1999 – 1998/0304(CNS) | |||||
Dátum konzultácie s EP |
13.12.1999 | |||||
Gestorský výbor |
INTA 16.9.2004 | |||||
Výbor požiadaný o stanovisko |
AFET 16.9.2004 |
|
|
|
| |
Bez predloženia stanoviska |
|
|
|
|
| |
Rozšírená spolupráca |
nie |
|
|
|
| |
Spravodajca |
Daniel Caspary 18.1.2005 |
| ||||
Predchádzajúci spravodajca |
|
| ||||
Zjednodušený postup - dátum rozhodnutia |
| |||||
Námietky voči právnemu základu |
|
|
| |||
Zmena výšky finančných prostriedkov |
|
|
| |||
Konzultácia s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom - dátum rozhodnutia na schôdzi |
| |||||
Konzultácia s Výborom regiónov - dátum rozhodnutia na schôdzi |
| |||||
Prerokovanie vo výbore |
12.7.2005 |
22.2.2006 |
|
|
| |
Dátum prijatia |
21.3.2006 | |||||
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
14 2 1 | ||||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Jean-Pierre Audy, Enrique Barón Crespo, Daniel Caspary, Giulietto Chiesa, Sajjad Karim, Caroline Lucas, David Martin, Javier Moreno Sánchez, Georgios Papastamkos, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Tokia Saïfi, Peter Šťastný, Robert Sturdy, Daniel Varela Suanzes-Carpegna, Zbigniew Zaleski | |||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Antolín Sánchez Presedo, Frithjof Schmidt | |||||
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
| |||||
Dátum predloženia |
24.3.2006 |
| ||||
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii) |
| |||||