SPRÁVA o pobrežnom rybolove a problémoch, ktorým čelia rybári loviaci v pobrežných vodách
26.4.2006 - (2004/2264(INI))
Výbor pre rybné hospodárstvo
Spravodajca: Seán Ó Neachtain
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o pobrežnom rybolove a problémoch, ktorým čelia rybári loviaci v pobrežných vodách
Európsky parlament,
– so zreteľom na spoločnú politiku rybného hospodárstva,
– so zreteľom na nariadenia Rady o Európskom fonde rybného hospodárstva,
– so zreteľom na článok 11 nariadenia Rady (ES) č. 2792/1999 zo 17. decembra 1999, ktorým sa stanovujú presné predpisy a opatrenia týkajúce sa štrukturálnej pomoci Spoločenstva v sektore rybného hospodárstva[1],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 5. apríla 2001 o rybnom hospodárstve: bezpečnosť a príčiny nehôd[2],
– so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu[3],
– so zreteľom na nariadenie Rady č. 1421/2004 z 19. júla 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2792/1999, ktorým sa stanovujú presné predpisy a opatrenia týkajúce sa štrukturálnej pomoci Spoločenstva v sektore rybného hospodárstva[4],
– so zreteľom na uznesenie z 15. decembra 2005 o ženských sieťach: rybolov, chov rýb a diverzifikácia[5],
– so zreteľom na Lisabonskú stratégiu,
– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6‑0141/2006),
A. keďže pobrežný rybolov, najmä maloobjemový pobrežný a tradičný rybolov, značne prispieva k sociálno-ekonomickému blahu pobrežných komunít tým, že prispieva k miestnemu rozvoju, zachovávaniu a vytváraniu pracovných miest aj na strane dodávateľov a odberateľov, dodávaniu čerstvých rýb a zachovávaniu tradičných miestnych kultúr,
B. keďže hospodárska a sociálna kríza, ktorá postihuje sektor rybného hospodárstva, znepokojuje najmä menej konkurencieschopné segmenty flotily, zvlášť odvetvie pobrežného rybolovu,
C. keďže v súčasnosti existuje množstvo opatrení vzťahujúcich sa na rôzne aspekty maloobjemového rybného hospodárstva v mnohých nariadeniach Spoločenstva,
D. keďže spoločná politika a nástroje rybného hospodárstva, najmä vzhľadom na budúcu európsku politiku rybného hospodárstva (EFP), musí zohľadňovať pobrežný rybolov a prispôsobiť sa jeho špecifickým problémom, najmä vzhľadom na maloobjemový a tradičný pobrežný rybolov,
E. keďže je dôležité zaistiť budúcnosť pobrežného rybolovu v rámci Európskej únie vzhľadom na jeho významný príspevok k zamestnanosti v pobrežných oblastiach pri súčasnom rešpektovaní potreby zabrániť nadmernému výlovu v tomto segmente flotily a následnému vyčerpaniu zdrojov,
F. keďže navzdory vysokej nezamestnanosti a starnutiu populácie pobrežných rybárov existuje v niektorých pobrežných oblastiach vážny nedostatok najímania mladých ľudí,
G. keďže v určitých pobrežných oblastiach, najmä na ostrovoch alebo vzdialených pobrežných oblastiach, existuje vysoká závislosť na rybolove a súvisiacom priemysle,
H. keďže konkurencieschopnosť a hospodársku životaschopnosť veľkej časti spracovateľského sektora v najvzdialenejších regiónoch zaisťuje pridelená podpora Spoločenstva,
I. keďže je v mnohých členských štátoch vážny nedostatok presných štatistických informácií o sektore pobrežného rybolovu, čo znemožňuje serióznu analýzu a porovnanie sektora,
J. keďže vzhľadom na rôznorodé národné politiky pobrežného rybolovu existuje potreba nového prístupu Spoločenstva smerujúceho k harmonizácii a odstraňujúceho rozdielne zaobchádzanie s rybármi z rôznych členských štátov,
K. keďže vzhľadom na možnú kľúčovú úlohu zastupujúcich organizácií v tomto sektore a miestnych úradov pri jeho rozvoji na miestnej úrovni existuje potreba projektov a akcií, ktoré uvedené orgány rozpracujú na podporu pobrežného rybolovu, najmä maloobjemového a tradičného rybolovu, s cieľom podporiť ho na úrovni Spoločenstva,
L. keďže je pre pobrežných rybárov dôležité zapojiť sa do obchodného procesu, zlepšiť mechanizmy uvádzania ich produktov na trh a podporovať revíziu spoločnej organizácie trhu (SOT) s produktmi rybného hospodárstva s cieľom zaistiť spravodlivejšie ceny pri výkupe a podporiť lepšie rozloženie pridanej hodnoty v rámci celého hodnotového reťazca,
M. keďže je nevyhnutné zabezpečiť účasť pobrežných rybárov a ich zastupujúcich organizácii v rozhodovacom procese spoločnej politiky rybného hospodárstva, ochrane morského prostredia a obnove zásob rýb podporovaním uplatňovania princípu spoločného riadenia a decentralizácie spoločnej politiky rybného hospodárstva (SPRH),
N. so zreteľom na nestálosť postihujúcu príjmy a mzdy v tomto sektore vyplývajúcu z marketingových postupov a spôsobov tvorby cien pri výkupe a z nepravidelnej povahy tejto činnosti,
O. keďže sektor pobrežného rybolovu je tiež ovplyvňovaný rastúcimi variabilnými nákladmi, spolu s vysokou nestabilitou cien ropy,
P. keďže medzi pobrežnými rybármi, ktorí lovia ryby pre živobytie a rekreačnými rybármi, existuje rastúce napätie a súťaž o zdroje a keďže toto je problém, s ktorým je potrebné sa zaoberať,
Q. keďže je nevyhnutné zaistiť, aby techniky pobrežného rybolovu tiež prispievali k zlepšeniu ochrany životného prostredia a udržateľnému rozvoju sektora rybného hospodárstva,
R. so zreteľom na potrebu podpory odborného školenia pobrežných rybárov,
1. zdôrazňuje, že pobrežný rybolov podstatne prispieva nielen v prospech miestnych hospodárstiev, ale aj k zachovaniu sociálnej štruktúry pobrežných komunít, pretože vytvára viac pracovných miest v pomere k množstvu chytených rýb ako iné segmenty flotíl, a to zvlášť na ostrovoch alebo vzdialených pobrežných oblastiach;
2. verí, že činnosti pobrežného rybolovu sú nevyhnutné pre zachovanie kultúrnych tradícií a zvykov, zaisťujúce nielen ochranu kultúrnej diverzity v dotknutých regiónoch, ale aj samotné prežitie celých pobrežných spoločenstiev; okrem toho verí, že tieto tradície a zvyky musia byť zachované;
3. uznáva, že pobrežný rybolov môže a zároveň musí zohrávať konštruktívnu úlohu pri ochrane životného prostredia morského pobrežia;
4. uvedomuje si však, že ak by bola kapacita pobrežných flotíl príliš veľká, mohli by tiež prispievať k vyčerpaniu zdrojov;
5. zastáva názor, že členské štáty by ako súčasť regionálnej politiky mali uplatňovať spoločné mechanizmy na ochranu pobrežného rybolovu s cieľom zabezpečiť jeho pokračovanie a dosahovanie cieľov a vykonávanie konkrétnych ustanovení by mali prispôsobiť prírodným podmienkam v pobrežných zónach a ochrane zdrojov; pobrežné zóny sú oblasti, v ktorých sa trú mnohé druhy rýb, vrátane rýb určených na priemyselný rybolov, a v ktorých vyrastajú mladé ryby;
6. avšak verí, že existuje potreba pokračujúceho výskumu o úlohe a vplyve pobrežného rybolovu, ktorým sa má zabezpečiť, aby všetky rybárske činnosti ostali na udržateľnej úrovni;
7. domnieva sa, že je potrebný osobitný výskum v oblasti ochrany rybného hospodárstva v priestore troch námorných míľ od brehu s využitím plavidiel s dĺžkou do 12 m a pasívnym rybárskym zariadením;
8. navrhuje vylúčiť používanie rybárskeho zariadenia, ktoré ohrozuje udržateľnosť pobrežných zásob rýb a udržanie sociálnej štruktúry súvisiacej so sektorom rybného hospodárstva;
9. uznáva zložitosť stanovenia spoločnej definície pobrežného rybolovu na úrovni EÚ a preto verí, že existuje naliehavá potreba určiť minimálne kritériá, ktoré sú akceptovateľné pre všetkých a ktoré stanovujú nevyhnutnú rovnováhu medzi pobrežnými, morskými a rekreačnými rybárskymi činnosťami;
10. je preto presvedčený, že minimálne kritéria musia zohľadniť medziiným aj také aspekty, ako sú:
(a) maloobjemové pobrežné rybné hospodárstva;
(b) dĺžka plavidiel;
(c) vzdialenosť od domovského prístavu, z ktorého sa plavidlá prevádzajú činnosť, so zreteľom na geografické a námorné podmienky v členských štátoch;
(d) maximálna doba, počas ktorej sa plavidlo nachádza mimo domovský prístav;
(e) plavidlá , ktoré sa denne vracajú do prístavu a predávajú čerstvé úlovky.
11. verí, že harmonizovaný prístup k súboru údajov pobrežného rybolovu je nevyhnutný pre poskytovanie presných údajov o aktivitách pobrežného rybolovu – nevyhnutný predpoklad pre stanovenie spoločnej definície;
12. vyzýva Komisiu, aby naliehavo navrhla spôsoby harmonizovania údajov o pobrežnom rybolove v rámci Európskej únie pri súčasnom zachovaní charakteristických prvkov jednotlivých národných a regionálnych rybných hospodárstiev;
13. zdôrazňuje existenciu naliehavej potreby zaoberať sa početnými problémami v sektore pobrežného rybolovu, predovšetkým v oblastiach riadenia, štrukturálneho zlepšenia, rozvoja, vzdelávania a odborného výcviku;
14. verí, že pre pobrežných rybárov a závislé spoločenstvá je nevyhnutné, aby boli priamejšie zahrnutí do spracovania a obchodovania, a tým sa posilnila ich zisková základňa a zlepšila životná úroveň;
15. navrhuje udržať v rámci sektora podporu spracovaniu produktov rybného hospodárstva v najvzdialenejších regiónoch, najmä pomoc pre používanie olivového oleja na konzervovanie tuniaka;
16. vyzýva Komisiu, aby v rámci SPRH uznala osobitnú povahu pobrežného a tradičného rybolovu a určila, do akej miery sú existujúce nástroje vhodné pre potreby sektora, a podľa toho ich prispôsobila;
17. uznáva existenciu ustanovení v rámci súčasnej legislatívy EÚ osobitne sa zaoberajúcich riadením a štrukturálnym zlepšením sektora pobrežného rybolovu;
18. nazdáva sa, že nová EFP musí pokračovať vo financovaní opatrení na obnovu flotíl pre pobrežný rybolov, najmä na zlepšenie pracovných podmienok na palube, ako aj v zabezpečovaní potrebných hospodárskych a sociálnych opatrení;
19. vyzýva Komisiu na financovanie modernizácie plavidiel pobrežného rybolovu;
20. z toho dôvodu vyzýva Komisiu, aby pre tento dôležitý sektor aktivít zvážila novú iniciatívu Spoločenstva;
21. ďalej v tomto kontexte vyzýva Komisiu, aby zaistila sprístupnenie špecifickej a primeranej finančnej podpory, ako aj povolila náležitú implementáciu všetkých nových politík;
22. zdôrazňuje, že plány pobrežného riadenia (CMP), ktoré sú v stanovené v niektorých členských štátoch, mali na tento sektor pozitívny efekt, a preto verí, že tieto CMP by mali tvoriť významný prvok akejkoľvek novej iniciatívy EÚ;
23. poukazuje na to, že v súčasnej dobe je odborné vzdelávanie orientované na sektor v členských štátoch buď úplne nedostatočné alebo neexistuje;
24. poukazuje na potrebu neodkladného vytvorenia programu odborného vzdelávania zahŕňajúceho bezpečnosť pri práci v odvetví rybného hospodárstva, ochranu morského prostredia, ochranu zdrojov, ochranu mora a pobrežných zón, kvalitu výlovu a marketing a riadenie v sektore spracovania rýb;
25. tvrdí, že náležité a špecifické vzdelávanie a odborné vzdelávanie je nevyhnutné, ak sa v našich pobrežných regiónoch majú povzbudiť mladí ľudia k záchrane aktivít a tradícií pobrežného rybolovu;
26. z toho dôvodu vyzýva Komisiu, aby pripravila špecifické vzdelávacie a školiace programy pre sektor pobrežného rybolovu, zvlášť na podporu vstupu mladých profesionálov do tohto sektora, a aby poskytla primerané financovanie v snahe zaistiť úplnú implementáciu a úspech týchto programov;
27. ďalej v tomto kontexte požaduje, aby prijaté opatrenia mali nevyhnutnú publicitu, aby sa zaistilo, že komplexné informácie o školiacich príležitostiach budú ľahko dostupné všetkým zúčastneným stranám;
28. verí, že každá nová legislatíva v oblasti pobrežného rybolovu musí venovať zvláštnu pozornosť potrebe vytvorenia a udržania kultúry bezpečnosti, v ktorej sa najvyššia priorita prikladá bezpečnosti, a zaistiť správnu implementáciu bezpečnostných pravidiel vhodných pre sektor pobrežného rybolovu; trvá na tom, že takáto kultúra bezpečnosti musí začať zaistením bezpečnejšej a modernejšej flotily s dostatočnou kapacitou a zahŕňať nové bezpečné vybavenie a materiál, ktorý je nevyhnutný na to, aby poskytovanie pomoci na obnovu a modernizáciu flotily mohlo pokračovať v rámci budúceho Európskeho fondu rybného hospodárstva, ktorý už schválil Parlament;
29. uznáva, že ženy hrajú v sektore pobrežného rybolovu významnú úlohu, predovšetkým v oblasti riadenia, predaja a marketingu, akvakultúry, spracovania a výskumu;
30. verí, že siete žien môžu významne prispieť k sociálno-ekonomickému rozvoju spoločenstiev závislých na rybolove, predovšetkým pobrežných spoločenstiev;
31. žiada Komisiu a členské štáty, aby systematicky zohľadňovali rodovú dimenziu a rovnoprávnosť žien a mužov pri riešení situácií a problémov spojených s pobrežným rybolovom, ako aj v pilotných projektoch financovaných prostredníctvom spoločnej politiky rybolovu a štrukturálnych fondov, keďže tento druh rybolovu sa vyznačuje hospodárskou štruktúrou, ktorá je založená hlavne na malých rodinných podnikoch, v ktorých hrajú ženy podstatnú úlohu, a preto sa im musí dostať právneho a sociálneho uznania;
32. domnieva sa, že zmeny prebiehajúce v spoločenstvách závislých od pobrežného rybolovu sa dotýkajú žien priamo aj nepriamo, a preto vyzýva Komisiu, aby podporovala osobitné projekty zamerané na uznanie, stimulovanie a diverzifikáciu činností žien v oblastiach súvisiacich s rybolovom a aby so zreteľom na diverzifikáciu činností a prestavbu týchto spoločenstiev prijímala riešenia, ktoré majú nielen podporu zo strany miestnych, regionálnych a národných orgánov a Európskej únie, ale ktoré tiež vychádzajú z rovnakej účasti mužov a žien;
33. nalieha na Komisiu, aby v spolupráci s budúcim Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť zbierala a analyzovala údaje o pobrežnom rybolove rozdelené podľa pohlavia a zároveň hľadala a navrhovala riešenia pre osobitné problémy žien v spoločenstvách zaoberajúcich sa pobrežným rybolovom;
34. konštatuje, že často ťažké pracovné podmienky žien priamo zapojených do pobrežného rybolovu môžu mať dosah na ich zdravie, vo väčšine prípadov im však neexistujúci zákonný štatút ich pracovného pomeru neumožňuje prístup k systému zdravotnej starostlivosti za rovnakých podmienok ako v prípade mužov; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby urýchlene našli riešenie pre tento problém prijatím potrebných opatrení na zaručenie ekonomických a sociálnych práv týchto žien a najmä ich práva na prístup k sociálnemu zabezpečeniu a zdravotníckym službám, ako aj opatrení na zlepšenie ich bezpečnosti a ochrany ich zdravia pri práci;
35. je zásadným spôsobom presvedčený, že pobrežní rybári, maloobjemoví spracovatelia a ostatné pobrežné podniky priamo zahrnuté alebo ovplyvnené aktivitami pobrežného rybolovu musia byť zapojení do riadenia sektoru;
36. vyzýva Komisiu konzultovať so sektorom pobrežného rybolovu a zaistiť aktívnu účasť tohto sektora na príslušnej politickej úrovni v rozhodovacom procese, ktorý ho priamo ovplyvňuje;
37. verí, že regionálne poradné rady zohrávajú v tomto kontexte neodmysliteľnú rolu;
38. vyzýva Komisiu, aby podala správu Európskemu parlamentu o každej iniciatíve, ktorá sa osobitne týka sektora pobrežného rybolovu;
39. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam členských štátov.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1. ÚVOD
Pobrežný rybolov má pre sociálno-ekonomické prežitie všetkých pobrežných hospodárstiev podstatný význam. Potenciálne zohráva neodmysliteľnú úlohu v rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva – čo momentálne nie je tento prípad. V neposlednom rade zohráva veľmi významnú úlohu v udržateľnom využívaní zdrojov rybolovu v pobrežných vodách Spoločenstva.
Sektoru pobrežného rybolovu chýba špecifický regulačný rámec. Následkom toho sa tento dôležitý sektor ocitáva vylúčený zo súčasnej legislatívy rybného hospodárstva. Táto situácia dáva priestor prostrediu nepriaznivému voči priemyslu pobrežného rybolovu a je potrebné sa tým naliehavo zaoberať.
Na žiadosť spravodajcu a Výboru pre rybné hospodárstvo Európsky parlament zadal spracovať štúdiu o tomto sektore. Túto štúdiu nazvanú Pobrežný rybolov a problémy, s ktorými sa stretávajú pobrežní rybári, predložilo centrum Centro Tecnolólogico del Mar - Fundación Cetmar. Výboru ju predložilo na verejnom vypočutí, ktoré sa konalo 24. novembra 2005 v Bruseli. Ďalšie prezentácie predniesli významní špecialisti z viacerých členských štátov.
Vychádzajúc zo záverov tejto štúdie, rôznych prezentácií expertov, veľmi cenných príspevkov poslancov a záverov diskusie, sa váš spravodajca zameria na momentálnu situáciu pobrežného rybolovu v EÚ.
Snaží sa identifikovať základné slabé stránky sektora a navrhnúť niekoľko možných riešení, ktoré by mohli výrazne posilniť sektor, a prispieť nie iba k rozvoju miestnych hospodárstiev, ale tiež k zachovaniu sociálnej štruktúry pobrežných spoločenstiev.
2. DEFINÍCIA POBREŽNÉHO RYBOLOVU
Legislatíva Európskeho spoločenstva sa zmieňuje o malom pobrežnom rybolove ako o rybárskej činnosti, ktorej sa zúčastňujú plavidlá s dĺžkou menšou ako 12 metrov, ktoré nepoužívajú vlečnú sieť.
„Na účely tohto článku 'maloobjemový pobrežný rybolov' znamená rybolov uskutočňovaný plavidlami s celkovou dĺžkou menšou ako 12 metrov, ktoré nepoužívajú vlečnú sieť spomínanú v tabuľke 2 prílohy 1 k nariadeniu Rady 2090/98 z 30. septembra 1998 týkajúce sa rybárskeho plavidla registrovaného v rámci Spoločenstva.“[1]
Avšak v praxi každý členský štát používa svoju vlastnú definíciu. Široký rozsah pojmov, ktoré sa v súčasnosti používajú pre definíciu sektora vrátane pojmov remeselný rybolov, maloobjemový rybolov a pobrežný rybolov. Každý z týchto pojmov je predmetom rozdielnych interpretácií v členských štátoch. Odlišujú sa podľa vnútroštátnej legislatívy, kultúrnych tradícií, typu rybolovu, ktorý zahŕňajú a štruktúry národných flotíl. Iba dva členské štáty majú právne definície.
Pobrežný rybolov môže byť prevádzkovaný na rôznych druhoch lodí – od veľmi malých plavidiel, ktoré rybárčia iba blízko pri brehu, na väčších plavidlách, ktoré rybárčia oveľa ďalej od brehu. Najbežnejšími a najfrekventovanejšími kritériami, ktoré sa používajú, sú dĺžka plavidla, oblasť činnosti a typ rybárskeho zariadenia. Hodnoty priradené každému parametru sa líšia od krajiny ku krajine a dokonca v rámci regiónov a navyše sú parametre často nejasne definované.
Spoločenstvo potrebuje k pobrežnému rybolovu zaujať koordinovaný prístup. Z dôvodu jasne heterogénneho kontextu, akým je toto odvetvie vnímané v každom členskom štáte, váš spravodajca verí, že harmonizácia pojmu a definovanie malého pobrežného rybolovu sa môže dosiahnuť iba prostredníctvom legislatívneho prístupu EÚ.
Avšak váš spravodajca tiež verí, že EÚ musí zaujať realistický prístup, ktorý by umožnil jemné rozdiely v definícii v jednotlivých členských štátoch. V každom budúcom právnom predpise musí existovať opatrenie, ktoré umožní vnútroštátne úpravy.
Kritériá, ktoré sa majú využiť v spoločnej definícii, by mohli zahŕňať:
a) remeselný rybolov
b) plavidlá, ktoré sa vracajú do prístavu každý deň
c) plavidlá, ktoré pôsobia v rámci 20 km od domovského prístavu.
3. LEGISLATÍVA OVPLYVŇUJÚCA POBREŽNÝ RYBOLOV
● Uplatnenie práva Spoločenstva
Jednou zo základných ťažkostí v právnych predpisoch týkajúcich sa pobrežného rybolovu je celkový nedostatok v zosúladení nariadení ES a vnútroštátnej legislatívy. Takmer všetky nariadenia ES sú zamerané na morský rybolov.
Paradoxne, nariadenia ES sa často zmieňujú o neistej ekonomickej situácii v sektore rybného hospodárstva a o závislosti rôznych pobrežných populácií od rybolovu. Avšak sú to práve tieto pobrežné spoločenstvá, ktoré sú najviac závislé od pobrežného rybolovu, toto sa však v práve ES neodzrkadľuje.
● Pobrežné rybné hospodárstvo a spoločná politika rybného hospodárstva
Keďže sa v existujúcej legislatíve Spoločenstva nenachádza nič konkrétne, čo by priamo spájalo pobrežný rybolov s daným geografickým alebo námorným miestom, predpokladá sa, že tento typ rybolovu spoluexistuje vedľa ostatných väčších a silnejších obchodných lodí.
Spolu s nariadením Komisie 2090/98 z 30. septembra 1998 týkajúceho sa registrácie rybárskych plavidiel Spoločenstva, jedným z mála odkazov, ktoré napovedajú o tom, že malé pobrežné plavidlá môžu fungovať v pobrežných vodách pod riadením členského štátu je článok 9 nariadenia 2371/2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu:
„Opatrenia členských štátov pre pásmo do 12 námorných míľ
1. Členský štát môže prijať nediskriminačné opatrenia na ochranu a hospodárenie so zdrojmi rybárskych oblastí a minimalizovať účinok rybolovu na zachovanie morských ekosystémov do 12 námorných míľ od ich základných čiar za predpokladu, že Spoločenstvo neprijalo opatrenia týkajúce sa ochrany a hospodárenia konkrétne pre túto oblasť. Opatrenia členských štátov musia byť v súlade s cieľmi uvedenými v článku 2 a nesmú byť menej prísne ako existujúca legislatíva Spoločenstva.“
● Ostatné aspekty nariadenia č. 2371/2002
Nariadenie vylučuje z povinnosti inštalovať diaľkový vyhľadávací a identifikačný mechanizmus lode do 15 metrov. Toto je charakteristická črta pobrežného rybolovu, ktorá ho odlišuje od priemyselného a oceánskeho rybolovu. Tento aspekt však nie je v tomto nariadení špecifikovaný.
V článku 31 o regionálnych poradných radách nie je zmienka o špecifickej povahe pobrežného rybolovu. Zmieňuje sa iba o „morských oblastiach alebo rybárskych pásmach“ a o akvakultúre, ale nie o typoch rybárskych činností.
● Nariadenie č. 1421/2004
Nariadenie 1421/2004[2] uvádza, že „ochrana a rozvoj vodných zdrojov sa netýka výhradne opatrení prijatých na mori“, ale, ani zďaleka sa nezmieňuje o ochrane pobrežných zdrojov prostredníctvom pobrežného rybolovu, nariadenie sa v tejto súvislosti nezmieňuje osobitne o pobrežnom rybolove.
4. RIADENIE POBREŽNÉHO RYBOLOVU
Počas vypočutia niekoľko rečníkov opísalo sektor pobrežného rybolovu ako „zliatinu mnohých malých podnikov“. Ostatní rečníci hovorili, že nedostatok asociačných a kooperačných štruktúr medzi operátormi pobrežného rybolovu „vytvára nesúvislý podsektor rybárskeho priemyslu.“
V niektorých oblastiach rastú rybárske aktivity individuálnych operátorov. V ďalších oblastiach, kde počet operátorov klesá, existujú snahy zlučovať sa do väčších výkonnejších celkov. Tiež sa zvyšuje špecializácia na individuálne druhy, t. j. sektor je menej rozmanitý, pokiaľ ide o druhy, ako to bolo v minulosti.
Existuje len zopár riadiacich orgánov, ktoré sa špecializujú na pobrežné rybné hospodárstvo. Sektor tiež chýba alebo je minimálne zastúpený, ak sa prijímajú rozhodnutia o politike rybolovu na úrovni Spoločenstva, na domácej a regionálnej úrovni. Vzhľadom na obmedzenie prístupu do 12 míľovej zóny, sú to práve pobrežné členské štáty, ktoré majú výhradné právo riadiť pobrežné rybné hospodárstvo v rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva. Každá krajina alebo región sa preto snaží vybudovať si vlastné riadiace štruktúry. Napriek tomu sektor rybného hospodárstva stále čelí vážnemu problému nízkeho zastúpenia vo väčšine konaní.
Nedávny rozvoj spoločného riadenia mal v niektorých členských štátoch pozitívny vplyv na sektor, táto situácia bola počas vypočutia vyzdvihovaná, a vytvorila vhodné fórum pre diskusie o trendoch a otázkach týkajúcich sa sektora.
Slovami jedného z pozvaných rečníkov na zasadnutí „Je rozhodujúce pohnúť sa od nezhody k zhode a od izolacionizmu k postupu začleňovania, aby pobrežní rybári smerovali spolu dopredu so zdieľanou víziou. Spolupráca, pokiaľ je to možné, by mala byť založená na dobrovoľnom partnerstve. Spojenie miestnych rybárov a ich zastupujúcich organizácií je kľúčovou prioritou budúcnosti. Efektívne riadenie rybného hospodárstva môže zaručiť udržateľné a životaschopné rybné hospodárstva a maximalizovať hospodárske a sociálne prínosy.“
4. SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ ASPEKTY
Výrazne tradičný sektor rybného hospodárstva, kde je zamestnanecká štruktúra založená na miestnych spoločenských a rodinných vzťahoch, prechádza znepokojujúcimi zmenami.
Dôsledkom starnutia rybárskych spoločenstiev je rastúci problém modernizácie rybného hospodárstva a zavádzania nových, zlepšených technológií. V dôsledku toho dnešné pobrežné rybné hospodárstvo stráca príťažlivosť pre mladých ľudí. Bohužiaľ úroveň vzdelania v rybárskych spoločenstvách je vo všeobecnosti nízka, akademického i odborného. Odborné vzdelávanie v sektore je neformálne a tradičné bez špecifických kurzov alebo školiacich schém.
Nedostatok adekvátnych a vhodných vzdelávacích programov je vážnou prekážkou rozvoja sektora. Vážne obmedzuje tok príslušných informácií k inštitúciám a riadiacim orgánom. Vo väčšine prípadov obmedzuje schopnosť zapojiť sektor do definovania riadiacich opatrení, ktoré ho ovplyvňujú. Bráni schopnosti rybárov využiť najnovšie a najlepšie postupy a profitovať z nich.
Počas vypočutia sa jednohlasne dohodlo, že vzdelanie a odborný výcvik sú rozhodujúce pre nevyhnutný rozvoj tohto sektora.
● Životná úroveň a sociálne podmienky
V pobrežných oblastiach, kde existujú rybárske spoločenstvá, existuje vysoká závislosť od pobrežného rybolovu. Sektor sa však žiaľ vo všeobecnosti spája s nízkym príjmom kapitána aj posádky. Vo väčšine prípadov to znamená nestabilné zamestnanie a ťažké pracovné podmienky.
Tiež to znamená vysoko rizikovú prácu a nízke sociálne postavenie. Sektor je tiež charakterizovaný prácou na čiastočný úväzok. Pre zabezpečenie svojich rodín a tiež pre zachovanie a udržanie svojich rybárskych činností sú rybári často nútení doplniť svoj príjem rôznou prácou na čiastočný úväzok.
Pre rybárov v pobrežnom sektore je nesmierne ťažké získať finančné pôžičky a pomoc. Finančné inštitúcie považujú pobrežný rybolov za vysoko rizikový. Tieto otázky sú len príkladom toho, čo sťažuje prístup tohto sektoru k financiám.
● Ženy a pobrežné rybné hospodárstva
Je zrejmé, že úloha žien v európskom rybnom hospodárstve je poznamenaná silnou tradičnou povahou sektoru a mnohé jeho činnosti sa vykonávajú na dobrovoľnom základe. Parlament svojím návrhom uznesenia EÚ o ženských sieťach[3] vzal predtým na vedomie , že ženy v sektore rybného hospodárstva sú aktívne nielen v spracovateľstve, vo výlove a v akvakultúre, ale aj v marketingu, výskume, žurnalistike, riadení, odbornom výcviku a zastupovaní oboch sektorov, rybného hospodárstva i akvakultúry. Ženy zohrávajú dôležitú v spracovateľskom priemysle, a v niektorých regiónoch predstavujú ženy viac ako 50 % zamestnancov. Ženy môžu významne prispieť k sociálno-ekonomickému rozvoju spoločenstiev závislých od rybného hospodárstva a je teraz nutné z týchto príležitostí vyťažiť výhody. Prvým krokom smerom dopredu môže byť integrácia žien do rozhodovacích orgánov alebo združení.
● Ekonomické aspekty
Z vypočutia vyplynuli jasné závery, že logistika prístupu na trhy je zložitá z dôvodu a) obmedzenej dostupnosti záchytných zariadení na pobreží, b) vzdialenosti od trhu, c) trvanlivosti produktu, a d) obmedzených marketingových a obchodných skúseností malých operátorov.
Tieto závery zdieľa aj váš spravodajca, ktorý je presvedčený, že významná fragmentácia bodov, v ktorých sa vykladajú úlovky, vážne komplikuje vykonávanie kontroly, transportu a marketingu. Pozícia rybárov so zreteľom na predajnú cenu produktov je oslabená, keďže im chýba vyjednávacia sila.
Nedostatok kooperačných marketingových štruktúr vedie k významným finančným stratám rybárov. Cena produkcie pobrežného rybolovu pre spotrebiteľov je v mnohých prípadoch neúnosná, predovšetkým pre vysoký počet sprostredkovateľov pri predaji produkcie. Žiadne dosiahnuté zvýšenie ceny sa nikdy nedostane k výrobcovi / rybárovi.
● Konkurencia v oblasti zdrojov a pracovnej sily
Nemožno ignorovať existenciu rozličných typov rybných hospodárstiev, ktoré si konkurujú na rovnakom mieste v tých istých pobrežných oblastiach o tie isté ryby a kôrovce.
Existuje konkurencia medzi rybármi pracujúcimi s rovnakým typom rybárskeho zariadenia. Existuje konkurencia medzi rybármi používajúcimi rôzne typy rybárskych zariadení, napríklad medzi pobrežnými trajlermi a oveľa menšími plavidlami.
Ďalším dôležitým aspektom, ktorý je potrebné zvážiť, je konkurencia novovznikajúcich činností, akou je rekreačný rybolov. Pri neexistencii formálneho rámca vytvára rekreačný rybolov napätie a nepriateľstvo vo vzťahu ku komerčnému využívaniu. Pokiaľ sa vážne nebude hovoriť o tejto otázke a nenájde sa riešenie, je vysoko pravdepodobné, že budeme svedkom ďalších konfliktov medzi rybárskymi spoločenstvami a ostatnými užívateľmi na pobreží.
Váš spravodajca verí, že v snahe vyhnúť sa konkurencii v oblasti zdrojov, by sa využívanie morských oblastí malo regulovať pridelením užívacích a prístupových práv, napríklad prostredníctvom zamedzenia rozvoja určitých činností a zavedením povinných licencií.
● Bezpečnostné aspekty
Pobrežný rybolov v súčasnosti vykonávajú maloobjemovými plavidlá, ktoré pôsobia väčšinou blízko pobrežia. Malo by sa zaviesť viacero opatrení s cieľom zlepšiť bezpečnosť na palube týchto plavidiel, keďže mnoho plavidiel s dĺžkou menšou ako 12 metrov je starých alebo zastaralých.
So zreteľom na veľké rozdiely medzi oceánskymi a maloobjemovými rybárskymi flotilami z pohľadu bezpečnosti je dôležité zaviesť právne úpravy týkajúce sa bezpečnosti malých lodí. Tento koncept, ktorý jasne načrtla Miguelezova správa Rybolov: bezpečnosť a príčiny nehôd[4], prijal Výbor pre rybné hospodárstvo a rovnako aj plénum.
6. ZÁVERY
Budúci rozvoj sektora pobrežného rybolovu závisí od existencie príslušných zastupiteľských orgánov. Závisí od vytvorenia vhodných riadiacich štruktúr. Rovnako závisí od sociálnych zmien a na ekonomických aspektov, ktoré ovplyvňujú prevádzkové náklady a vytvárajú dopyt po produkcii. A čo je najdôležitejšie, závisí od prijatia vhodných právnych predpisov EÚ, ktoré budú navrhnuté osobitne pre tento sektor.
Váš spravodajca by rád zdôraznil potrebu:
- Uznať sociálny a ekonomický význam sektoru.
- Zlepšiť životnú úroveň ľudí závislých od pobrežného rybolovu.
- Prijať adekvátne systémy odborného vzdelávania zamerané na príslušné skupiny populácie zaoberajúcej sa pobrežným rybolovom, v neposlednom rade na rozvoj marketingových schopností.
- Prilákať do sektora mladých ľudí, aby sa zabezpečila jeho kontinuita.
- Povzbudiť integráciu žien do sektoru rybolovu.
- Vybudovať a modernizovať sektor pobrežného rybolovu.
- Vybudovať nové spôsoby komercionalizácie a plne začleniť pobrežných rybárov do procesu predaja.
- Zlepšiť spoluprácu a komunikačné kanály medzi organizáciami a zúčastnenými stranami.
- Integrovať vnútroštátne politiky týkajúce sa pobrežného rybolovu do politík Spoločenstva.
- Navrhnúť opatrenia na minimalizáciu efektu zvýšenia variabilných nákladov, ktoré vyplývajú z nestabilných cien ropy.
- Právne upraviť bezpečnosť na palube malých plavidiel, ktoré sa zúčastňujú na pobrežnom rybolove.
- Prijať novú iniciatívu Spoločenstva pre tento dôležitý sektor činností, sprevádzanú príslušným návrhom právnych predpisov.
- [1] Článok 11 nariadenia Rady (ES) č. 2792/1999 z 17.decembra 1999, ktorým sa stanovujú presné predpisy a opatrenia týkajúce sa štrukturálnej pomoci Spoločenstva v sektore rybného hospodárstva.
- [2] Nariadenie č. 1421/2004 z 19. júla 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2792/1999, ktorým sa stanovujú presné predpisy a opatrenia týkajúce sa štrukturálnej pomoci Spoločenstva v sektore rybného hospodárstva
- [3] Uznesenie Európskeho parlamentu A6-0341/2005 z 30.novembra 2005 o ženských sieťach: rybolov, chov rýb a diverzifikácia
- [4] Uznesenie európskeho parlamentu A5-0087/2001 z 12.marca 2001 o rybnom hospodárstve: bezpečnosť a príčiny nehôd
STANOVISKO Výboru pre práva žien a RODOVÚ ROVNOSŤ (25.1.2006)
pre Výbor pre rybné hospodárstvo
o pobrežnom rybolove a problémoch, ktorým čelia rybári loviaci v pobrežných vodách
(2004/2264(INI))
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Teresa Riera Madurell
NÁVRHY
Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť žiada Výbor pre rybné hospodárstvo, aby ako gestorský výbor zaradil do svojho návrhu uznesenia tieto návrhy:
1. žiada Komisiu a členské štáty, aby systematicky zohľadňovali rodovú dimenziu a rovnoprávnosť žien a mužov pri riešení situácií a problémov spojených s pobrežným rybolovom, ako aj v pilotných projektoch financovaných prostredníctvom spoločnej politiky rybolovu a štrukturálnych fondov, keďže tento druh rybolovu sa vyznačuje hospodárskou štruktúrou, ktorá je založená hlavne na malých rodinných podnikoch, v ktorých hrajú ženy podstatnú úlohu, a preto sa im musí dostať právneho a sociálneho uznania;
2. domnieva sa, že zmeny prebiehajúce v spoločenstvách závislých od pobrežného rybolovu sa dotýkajú žien priamo aj nepriamo, a preto vyzýva Komisiu, aby podporovala osobitné projekty zamerané na uznanie, stimulovanie a diverzifikáciu činností žien v oblastiach súvisiacich s rybolovom a aby so zreteľom na diverzifikáciu činností a prestavbu týchto spoločenstiev prijímala riešenia, ktoré majú nielen podporu zo strany miestnych, regionálnych a národných orgánov a Európskej únie, ale ktoré tiež vychádzajú z rovnakej účasti mužov a žien;
3. nalieha na Komisiu, aby v spolupráci s budúcim Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť zbierala a analyzovala údaje o pobrežnom rybolove rozdelené podľa pohlavia a zároveň hľadala a navrhovala riešenia pre osobitné problémy žien v spoločenstvách zaoberajúcich sa pobrežným rybolovom;
4. konštatuje, že často ťažké pracovné podmienky žien priamo zapojených do pobrežného rybolovu môžu mať dosah na ich zdravie, vo väčšine prípadov im však neexistujúci zákonný štatút ich pracovného pomeru neumožňuje prístup k systému zdravotnej starostlivosti za rovnakých podmienok ako v prípade mužov; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby urýchlene našli riešenie pre tento problém prijatím potrebných opatrení na zaručenie ekonomických a sociálnych práv týchto žien a najmä ich práva na prístup k sociálnemu zabezpečeniu a zdravotníckym službám, ako aj opatrení na zlepšenie ich bezpečnosti a ochrany ich zdravia pri práci;
5. domnieva sa, že pokiaľ to nebude viesť k rodovej diskriminácii, je potrebné uznať prácu týchto žien z právneho aj sociálneho hľadiska, podporovať a oceniť ju, aby bola možná úplná účasť a profesijný rast žien v odvetví rybolovu, najmä prostredníctvom lepšieho zosúladenia pracovného a rodinného života, ako aj uľahčiť ich prístup k úverom a vzdelaniu bez diskriminácie, keďže ženy sa v plnej miere zúčastňujú na procese diverzifikácie hospodárstva spoločenstiev závislých od pobrežného rybolovu, najmä v ostrovných alebo odľahlých oblastiach, ako aj na zachovaní kultúrnych tradícií a osobitných zručností rybárskych spoločenstiev;
6. vyzýva Komisiu, aby rozšírila pôsobnosť smernice 86/613/EHS o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby vrátane činnosti v poľnohospodárstve a o ochrane samostatne zárobkovo činných žien počas tehotenstva a materstva[1] tak, aby sa vzťahovala aj na činnosť žien v odvetví rybného hospodárstva;
7. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaručili plnú účasť žien v rozhodovacích, zastupiteľských a poradných orgánoch spoločenstiev pobrežného rybolovu na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni;
8. vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala problémom trvalého starnutia populácie rybárskych spoločenstiev a aby prijala opatrenia na podporu účasti mladých ľudí, mužov aj žien, v odvetví rybného hospodárstva s cieľom zabezpečiť jeho kontinuitu.
POSTUP
|
Názov |
Pobrežný rybolov a problémy, ktorým čelia rybári loviaci v pobrežných vodách | |||||
|
Číslo postupu |
||||||
|
Gestorský výbor |
PECH | |||||
|
Výbor, ktorý predložil stanovisko |
FEMM | |||||
|
Rozšírená spolupráca – dátum oznámenia na schôdzi |
| |||||
|
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko |
Teresa Riera Madurell | |||||
|
Predchádzajúci spravodajca |
| |||||
|
Prerokovanie vo výbore |
5.10.2005 |
23.1.2006 |
0.0.0000 |
|
| |
|
Dátum prijatia |
24.1.2006 | |||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
22 0 0 | ||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Edit Bauer, Věra Flasarová, Claire Gibault, Lissy Gröner, Zita Gurmai, Piia-Noora Kauppi, Urszula Krupa, Pia Elda Locatelli, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Teresa Riera Madurell, Raül Romeva i Rueda, Amalia Sartori, Corien Wortmann-Kool, Anna Záborská | |||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Anna Hedh, Mary Honeyball, Christa Klaß, Maria Martens, Zita Pleštinská, Zuzana Roithová, Heide Rühle, Bernadette Vergnaud | |||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
| |||||
|
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii) |
| |||||
- [1] Ú. v. ES L 359, 19.12.1986, s. 56
POSTUP
|
Názov |
Pobrežný rybolov a problémy, ktorým čelia rybári loviaci v pobrežných vodách | ||||||||||
|
Číslo postupu |
|||||||||||
|
Gestorský výbor |
PECH | ||||||||||
|
Výbor požiadaný o stanovisko |
FEMM |
|
|
|
| ||||||
|
Bez predloženia stanoviska |
|
|
|
|
| ||||||
|
Rozšírená spolupráca |
|
|
|
|
| ||||||
|
Spravodajca |
Seán Ó Neachtain |
| |||||||||
|
Predchádzajúci spravodajca |
|
| |||||||||
|
Prerokovanie vo výbore |
23.11.2005 |
29.11.2005 |
20.3.2006 |
|
| ||||||
|
Dátum prijatia |
19.4.2006 | ||||||||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+ - 0 |
24 0 5 | |||||||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
James Hugh Allister, Stavros Arnaoutakis, Elspeth Attwooll, Marie-Hélène Aubert, Iles Braghetto, Luis Manuel Capoulas Santos, David Casa, Paulo Casaca, Zdzisław Kazimierz Chmielewski, Carmen Fraga Estévez, Ioannis Gklavakis, Alfred Gomolka, Pedro Guerreiro, Ian Hudghton, Heinz Kindermann, Henrik Dam Kristensen, Albert Jan Maat, Willy Meyer Pleite, Rosa Miguélez Ramos, Philippe Morillon, Seán Ó Neachtain, Bernard Poignant, Struan Stevenson, Margie Sudre | ||||||||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Simon Coveney, Chris Davies | ||||||||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Carlos Carnero González, Salvador Garriga Polledo, Eugenijus Gentvilas, Antonio Masip Hidalgo | ||||||||||
|
Dátum predloženia |
26.4.2006 | ||||||||||
|
Poznámky |
| ||||||||||