SPRÁVA o žiadosti o zbavenie imunity Tobiasa Pflügera

28.4.2006 - (2006/2030(IMM))

Výbor pre právne veci
Spravodajca: Francesco Enrico Speroni

NÁVRH ROZHODNUTIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o žiadosti o zbavenie imunity Tobiasa Pflügera

(2006/2030(IMM))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na žiadosť o zbavenie imunity Tobiasa Pflügera, ktorú podalo Ministerstvo spravodlivosti Nemeckej spolkovej republiky dňa 29. novembra 2005 a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi dňa 15. decembra 2005,

–   po vypočutí Tobiasa Pflügera, v súlade s článkom 7 odsekom 3 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na článok 10 Protokolu o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev z 8. apríla 1965 ako aj na článok 6 odsek 2 Aktu týkajúceho sa voľby poslancov Európskeho parlamentu všeobecným priamym hlasovaním z 20. septembra 1976,

–   so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z 12. mája 1964 a z 10. júla 1986[1],

–   so zreteľom na článok 46 Ústavy Spolkovej republiky Nemecko,

–   so zreteľom na článok 6 odsek 2 a článok 7 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A6‑0156/2006),

1.  rozhodol, že zbavuje Tobiasa Pflügera imunity;

2.  poveruje svojho predsedu, aby ihneď postúpil toto rozhodnutie a správu príslušného výboru príslušným orgánom Spolkovej republiky Nemecko.

• [1]  Prípad 101/63, Wagner/Fohrmann a Krier, zbierka 1964, str. 383, a prípad 149/85, Wybot/Faure a iní, zbierka 1986, str. 2391.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

I. SKUTKOVÁ PODSTATA

Predseda Európskeho parlamentu pridelil listom z 22. decembra 2005 Výboru pre právne veci list Ministerstva spravodlivosti Spolkovej republiky Nemecko z 29. novembra 2005 obsahujúci žiadosť o zbavení imunity Tobiasa Pflügera, poslanca Európskeho parlamentu v rámci právneho konania pred "Leitende Oberstaatsanwalt München I". Výbor pre právne veci, ako gestorský výbor, mal v súlade s článkom 6 ods. 2 rokovacieho poriadku preskúmať danú záležitosť.

Žiadosť o zbavenie poslanca imunity bola pridelená Výboru pre právne veci, ako gestorskému výboru a parlament bol v súlade s článkom 6. ods. 2 rokovacieho poriadku o predmetnej záležitosti informovaný počas plenárnej schôdze dňa 15. decembra 2005.

Vo svojej žiadosti o zbavenie imunity žiada prvý generálny prokurátor Mnichova I o povolenie začať trestné konanie proti Tobiasovi Klausovi Pflügerovi, poslancovi Európskeho parlamentu, pre podozrenie z trestného činu urážky podľa článkov 185 a 194 ods. 1 trestného zákona a z trestného činu úmyselného ublíženia na zdraví podľa článkov 223 ods. 1 a 230, ods. 1, pododsek 1 trestného zákona[1].

Podozrenie sa zakladá na nasledujúcich skutočnostiach: 12. februára 2005 medzi 11.30 a 17.00 h sa pri príležitosti 41. Mníchovskej konferencie o bezpečnostnej politike konala protestná manifestácia na voľnom priestranstve, po ktorej nasledovala uzatvorená manifestácia na námestí Lenbach v Mníchove. Po tom, čo sa na závere manifestácie, okolo 17. hodiny, jej pokojní účastníci vzdialili, členovia „autonómnej scény“ a ich prívrženci zotrvali na námestí Lenbach a začali hádzať fľaše smerom na prítomné policajné hliadky. Polícia preto začala vypočúvať niektorých účastníkov. Na ochránenie miesta vypočúvania vytvorili policajní dôstojníci zástup, ktorý mal oddeľovať vypočúvaných od ostatných demonštrantov, ktorí sa pripravovali na bitku.

Podľa obvinení dvoch policajných dôstojníkov, pána Proskeho a pána Michaelisa, ktorý podali sťažnosť, sa poslanec Európskeho parlamentu pán Pflüger oddelil od demonštrantov, pristúpil k dôstojníkovi Proskemu, ktorý stál vo vytvorenom zástupe a vyzval ho, aby ho okamžite nechal prejsť. Pán Pflüger uviedol, že je poslancom Európskeho parlamentu, na čo ho pán Proske ako policajný dôstojník vyzval k predloženiu dokladu totožnosti a zabránil mu v ceste. Pán Pflüger sa následne začal vyhrážať prítomným dôstojníkom, že na nich podá sťažnosť. Ako dôvod uviedol, že dôstojníci porušili zákon tým, že ho nenechali prejsť. Vzhľadom na to, že pán Pflüger nepredložil doklad totožnosti, policajný dôstojník pán Proske položil svoju ľavú ruku na jeho pravé plece, aby mu dal najavo, že sa má vzdialiť od policajného zástupu. Pán Pflüger násilne odstrčil ruku policajného dôstojníka a vyhrážal sa mu podaním sťažnosti pre ublíženie na zdraví. Iný člen policajného zboru, pán Michaelis takisto požiadal pána Pflügera o doklad totožnosti, ktorý p. Pflüger opätovne odmietol predložiť. Na záver nazval oboch policajných dôstojníkov, pána Proskeho et Michaelisa „hajzľami“ a „idiotmi“, čím zaútočil na ich dôstojnosť.

Výbor pre právne veci vypočul pána Pflügera na svojej schôdzi dňa 21. marca 2006. Pán Pflüger vzniesol námietku voči takémuto výkladu skutočností a predložil vyhlásenie svojho advokáta k predmetnej veci. Podľa tohto vyhlásenia bol priebeh udalostí nasledovný:

„Dňa 12. februára sa môj klient, poslanec Európskeho parlamentu zúčastnil protestných manifestácií usporiadaných v hlavnom meste Bavorska pri príležitosti konferencie o bezpečnostnej politike v Mníchove.

Bol svedkom zadržania, za podmienok, ktoré považuje za mimoriadne kruté a neodôvodnené, vzhľadom na to, že išlo o osobu, ktorá sa predtým zúčastnila na hudobnom koncerte. Osoba bola zadržiavaná v izolovaná za policajným zástupom.

Môj klient sa chcel informovať o dôvodoch tohto zadržania a snažil sa zabrániť, aby sa táto osoba nestala obeťou ďalšieho nezákonného konania. Preto sa usiloval o stretnutie s vedúcim policajného zboru. Ako poslanec Európskeho parlamentu žiadal prítomných policajtov o to, aby sa mohol dostať k zadržanej osobe. Na tento účel predložil zrejmým a viditeľným spôsobom svoj poslanecký preukaz. Policajní dôstojníci si preukaz odmietli všimnúť a poslancovi zakázali priblížiť sa k zadržanej osobe bez toho, aby mu vysvetlili akékoľvek okolnosti zadržania. Môj klient s takýmto správaním nesúhlasil o to viac, že neuznali ani jeho poslanecké práva a požiadal prítomných dôstojníkov, aby uviedli svoju totožnosť, vzhľadom na to, že mal v úmysle sa sťažovať na ich správanie. Aj toto mu bolo odmietnuté. Všetci policajní dôstojníci, ktorých požiadal o uvedenie totožnosti, odmietli jeho žiadosť. Poslanecké práva môjho klienta boli naďalej brané na ľahkú váhu.

Tvrdenie policajného dôstojníka, podľa ktorého môj klient násilne odstrčil ruku policajta, ktorú mu tento „položil na plece“ je nepresná, takisto ako je nepravdivé tvrdenie, že môj klient nazval policajných dôstojníkov „hajzľami“ a „idiotmi“. Je to len čistý výmysel. Situácia bola napätá a padli rôzne slová. Môj klient však nikdy nevyslovil žiadne invektívy (...).“

II.       ZNENIA PRÁVNYCH TEXTOV A VŠEOBECNÉ FAKTORY, KTORÉ JE POTREBNÉ ZOHĽADNIŤ PRI POSUDZOVANÍ IMUNITY POSLANCOV EURÓSPSKEHO PARLAMENTU

1.        V článkoch 9 a 10 Protokolu o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev z 8. apríla 1965 sa uvádza:

9.   Členovia Zhromaždenia nepodliehajú žiadnej forme vyšetrovania, zadržania alebo súdneho stíhania vo vzťahu k vyjadreným názorom alebo hlasovaniu pri výkone svojich úloh.

10. Členovia Európskeho parlamentu požívajú v priebehu zasadnutia:

a.   na území ich vlastného štátu imunitu priznanú členom ich parlamentu;

b.   na území ktoréhokoľvek iného členského štátu imunitu proti zadržaniu a právomoci súdov.

Imunita sa obdobne vzťahuje na členov Európskeho parlamentu počas ich cesty z miesta a do miesta jeho zasadnutia.

Imunita sa neuplatní, ak je člen Zhromaždenia pristihnutý pri páchaní trestného činu, a tiež nezabráni Zhromaždeniu vo výkone jeho práva zbaviť imunity niektorého zo svojich členov.

2.        Postup, ktorý sa vzťahuje na Európsky parlament upravujú články 6 a 7 jeho rokovacieho poriadku V predmetných ustanoveniach sa uvádza:

„ Článok 6: Zbavenie imunity:

1. Pri výkone svojich právomocí týkajúcich sa výsad a imunít sa Parlament predovšetkým usiluje o zachovanie svojej integrity ako demokratického zákonodarného zhromaždenia a o zabezpečenie nezávislosti poslancov pri výkone ich povinností.

2. Každá žiadosť o zbavenie poslanca imunity predložená predsedovi príslušným orgánom členského štátu sa oznámi v pléne a pridelí gestorskému výboru.

(...)"

„ Článok 7: Imunitné konanie:

1. Príslušný výbor bezodkladne a v poradí, v ktorom boli predložené, preskúma žiadosti o zbavenie imunity alebo žiadosti o ochranu imunity a výsad.

2. Príslušný výbor pripraví návrh rozhodnutia, v ktorom iba odporučí prijatie alebo zamietnutie žiadosti o zbavenie imunity alebo ochranu imunity a výsad.´

3. Výbor môže požiadať príslušný orgán o poskytnutie všetkých informácií a vysvetlení, ktoré výbor považuje za potrebné na zaujatie stanoviska k zbaveniu alebo ochrane imunity. Dotknutému poslancovi sa poskytne možnosť byť vypočutý; môže predložiť všetky dokumenty a iné písomné dôkazy, ktoré považuje za dôležité. Môže sa nechať zastupovať iným poslancom.

(...)

7. Výbor môže predložiť odôvodnené stanovisko týkajúce sa príslušnosti daného orgánu a prípustnosti žiadosti, ale za žiadnych okolností sa nevyslovuje o vine či nevine poslanca alebo o tom, či názory a činy pripisované poslancovi sú dôvodom na trestné stíhanie, a to ani v prípade, že výbor pri posudzovaní žiadosti nadobudol podrobnú znalosť okolností prípadu.

(...)"

3.      Od prvého päťročného funkčného obdobia Európsky parlament vyvinul na základe dlhodobej praxe niektoré všeobecné zásady, ktoré boli s konečnou platnosťou uznané v uznesení[2] prijatom na zasadaní z 10. marca 1987, na základe správy pána Donneza týkajúcej sa návrhu protokolu o revízií Protokolu o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev z 8. apríla 1965, pokiaľ ide o poslancov Európskeho parlamentu (dok. A2-121/86). Medzi týmito zásadami je vhodné spomenúť nasledovné zásady, ktoré sa uplatňujú v tejto veci:

Účel parlamentnej imunity

Parlamentná imunita nie je výsadou v prospech jedného alebo druhého poslanca Parlamentu, ale zárukou nezávislosti Parlamentu a jeho členov vo vzťahu k ostatným orgánom. Podľa tejto zásady nie je dôležitý dátum inkriminovanej udalosti, ktorá sa mohla odohrať pred alebo po parlamentných voľbách a do úvahy sa berie len ochrana inštitúcie Parlamentu prostredníctvom ochrany jeho členov.

Obmedzenie trvania imunity

Súdny dvor bol dvakrát požiadaný o výklad slov „počas trvania zasadnutia Európskeho parlamentu“ obsiahnutých v článku 10 Protokolu o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev. Z dvoch rozsudkov Dvora (Wagner/Fohrmann a Krier z 12. mája 1964, 101/63, Zb. 1964, s. 397 a Wybot/Faure z 10. júla 1986, 149/85, Zb. 1986, s. 2403) vyplýva, že Európsky parlament uskutočňuje ročné zasadnutie v trvaní jedného roka, počas ktorej jej členovia majú imunitu stanovenú podľa Protokolu, vrátane počas prerušení schôdze. Okrem toho zo samotného účelu parlamentnej imunity vyplýva, že jej účinky sa vzťahujú na celé trvanie mandátu, či už ide začatie stíhania, vyšetrovacích opatrení, vykonávacích opatrení, opatrení v súvislosti s už vyhlásenými rozsudkami alebo postupmi týkajúcimi sa odvolania alebo zrušenia rozsudku.

Autonómny charakter európskej parlamentnej imunity vo vzťahu k vnútroštátnej parlamentnej imunite

Skutočnosť, že článok 10 prvý pododsek bod a) Protokolu o výsadách a imunitách odkazuje na imunity priznané členom národných parlamentov, neznamená, že Európsky parlament nemôže vypracovať vlastné pravidlá v oblasti zbavenia parlamentnej imunity. Rozhodnutia Parlamentu postupne formovali koherentný pojem európskej parlamentnej imunity, ktorá je v zásade autonómna vo vzťahu k rôznym zvyklostiam národných parlamentov. Toto umožňuje zabrániť tomu, aby sa s poslancami jednalo rozdielne podľa ich štátnej príslušnosti. Následne aj v prípade, ak sa zohľadní imunita, ktorú uznáva vnútroštátny právny poriadok, Európsky parlament uplatňuje vlastné trvalé zásady pri rozhodovaní o tom, či poslanec má alebo nemá byť zbavený imunity.

Parlamentná imunita je určená na ochranu slobody prejavu a slobody politickej diskusie poslancov. Preto príslušný výbor Európskeho parlamentu vždy dodržiaval ako základnú zásadu, že vo všetkých prípadoch, kedy sa činy, ktoré sa vyčítajú poslancovi, nevymykajú z rámca jeho politickej činnosti alebo sú s ňou priamo spojené, zbavenie imunity sa neuskutoční.

Toto napríklad zahŕňa vyjadrenie známych názorov vyplývajúcich z politickej činnosti poslanca vyjadrených na podujatiach, verejných schôdzach, v politických publikáciách, v tlači, v knihe, v televízii, prostredníctvom podpisu politického letáku a dokonca pred jurisdikciou.

S touto zásadou sa spájajú ostatné pripomienky, ktoré sa vyjadrujú proti alebo v prospech zbavenia imunity, najmä „fumus persecutionis“, to jest prezumpcia, že k trestnému činu došlo so zámerom uškodiť politickej činnosti poslanca. Tak ako je uvedené v dôvodovej správe pána Donnneza, pojem „fumus persecutionis“ v podstate znamená, že zbavenie imunity sa neuskutoční, ak existuje podozrenie, že zámerom trestného činu bolo uškodiť politickej činnosti poslanca.

Ak teda stíhanie iniciuje politický protivník a ak nie je stanovené inak, zbavenie imunity sa neuskutoční v prípade, ak sa dospeje k zisteniu, že stíhaním sa má poškodiť príslušný poslanec a nie dosiahnuť náprava ujmy. Zbavenie imunity sa takisto neuskutoční, ak sa stíhanie iniciuje za okolností, na základe ktorých je možné predpokladať, že ich jediným cieľom je uškodiť poslancovi.

III. ZDÔVODNENIE NÁVRHU ROZHODNUTIA

Skutočnosti, ktoré sú vyčítané pánovi Pflügerovi, nemeckému poslancovi Európskeho parlamentu, sa odohrali na území Spolkovej republiky Nemecko. Pán Pflüger má teda imunitu poslanca Bundestagu, tak ako to vyplýva z článku 46 Ústavy Spolkovej republiky Nemecko (Grundgesetz), ktorá stanovuje nasledovné:

           Článok 46      [Beztrestnosť a imunita]

(1)       Poslanec nemôže byť za žiadnych okolností súdne alebo disciplinárne postihovaný alebo byť inak braný na zodpovednosť mimo Bundestagu za svoje hlasovanie alebo vyhlásenie, ktoré urobil v Bundestagu alebo v niektorom z jeho výborov. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na hanlivé nadávky.

(2)       Za čin podliehajúci sankcii môže byť poslanec braný na zodpovednosť alebo byť zatknutý len so súhlasom Bundestagu, okrem prípadu, keď bol zatknutý na mieste činu alebo na druhý deň po spáchaní takéhoto činu.

(3)       Súhlas Bundestagu je okrem toho potrebný pri všetkých ostatných obmedzeniach osobnej slobody poslanca alebo pri začatí konania proti poslancovi podľa článku 18.

(4)       Každé trestné konanie a každé konanie podľa článku 18 začaté proti poslancovi, každé zadržanie alebo akékoľvek iné obmedzenie jeho osobnej slobody musí byť prerušené na žiadosť Bundestagu.

Článok 46 Ústavy Spolkovej republiky Nemecko upravuje rozsah beztrestnosti (Indemnität)a parlamentnej imunity. Ústava vo svojom odseku 1 stanovuje, že poslanec nemôže byť za žiadnych okolností súdne alebo disciplinárne postihovaný alebo byť inak braný na zodpovednosť mimo Bundestagu za svoje hlasovanie alebo vyhlásenie, ktoré urobil v Bundestagu alebo v niektorom z jeho výborov (Indemnität). V odsekoch 2 až 4 tohto článku sú uvedené pravidlá pre parlamentnú imunitu. Okrem toho, za čin podliehajúci sankcii môže byť poslanec braný na zodpovednosť alebo byť zatknutý len so súhlasom Bundestagu.

Takisto je potrebné brať do úvahy články 9 a 10 Protokolu o výsadách a imunitách ako aj zásady vypracované Európskym parlamentom, ktoré sa uplatňujú podľa praxe osvedčenej niekoľko rokov v rámci žiadostí o zbavenie imunity. Zbavenie imunity neprichádza do úvahy, pokiaľ skutočnosti , ktoré sa vyčítajú poslancovi, vyplývajú z jeho politickej činnosti alebo s ňou priamo súvisia. Zbavenie imunity takisto neprichádza do úvahy v prípade, keď existuje podozrenie, že za trestným konaním sa skrýva zámer uškodiť politickej činnosti poslanca.

V tomto prípade sa obvinenia a vyšetrovací postup proti pánovi Pflügerovi týkajú prípadného porušenia trestného zákonníka a jeho článkov 185, 194 ods. 1, článku 223 ods. 1, článku 230 ods. 1 prvý pododsek (urážka, týranie, úmyselné ublíženie na zdraví a zranenia).

Obvinenia proti pánovi Pflügerovi neumožňujú uplatniť článok 9 Protokolu o výsadách a imunitách (PVI). Aj keď sa pripúšťa, že jeho slová sa presne potvrdili, čo pán Pflüger výslovne popiera, tieto slová nemožno vnímať ako názor poslanca Európskeho parlamentu, ktorý bol vyjadrený pri výkone jeho funkcie.

Pokiaľ ide o uplatnenie článku 10 a) PVI, spravodajca sa domnieva, že skutočnosti prezentované pánom Pflügerom neoprávňujú k tomu, aby ich bolo možné považovať za skutočnosti, ktoré predstavujú „fumus pesecutionis“. Aj keď sa pán Pflüger zúčastnil na tomto podujatí ako poslanec Európskeho parlamentu a mal verejný prejav, nemožno z toho usudzovať, že účelom obvinení, ktoré boli vznesené proti nemu, bolo uškodiť politickej činnosti poslanca.

Prvky priestupku ani postup, ktorý sledovali príslušné orgány neumožňujú konštatovať prípadný zámer mu uškodiť alebo súdne ho prenasledovať.

Na základe týchto pripomienok spravodajca považuje za vhodné, aby Parlament uplatnil právo, ktoré mu prináleží a zbavil pána Tobiasa Pflügera parlamentnej imunity.

V súlade s článkom 7 ods. 2 rokovacieho poriadku by sa návrh rozhodnutia Výboru mal obmedziť na odporučenie prijať alebo odmietnuť žiadosť o obranu imunity a výsad.

IV.      ZÁVER

Na základe predchádzajúcich pripomienok a v súlade s článkom 7 ods. 1 a 2 rokovacieho poriadku, Právny výbor po preskúmaní dôvodov, ktoré sa vyslovujú pre alebo proti zrušeniu imunity, odporúča Európskemu parlamentu zbaviť pána Tobiasa Pflügera parlamentnej imunity.

• [1]  V článku185 sa uvádza: „Urážka sa trestá odňatím slobody až na jeden rok alebo peňažným trestom a, ak bola urážka pripravovaná, odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným trestom.
  V článku 194 ods. 1 Trestného zákona sa uvádza: „Urážka sa trestá len v prípade, že bola podaná sťažnosť (...).“
  V článku 223 ods. 1 Trestného zákona sa uvádza: „Kto fyzicky ubližuje inej osobe alebo ohrozuje jej zdravie, potrestá sa odňatím slobody až na päť rokov alebo peňažným trestom.
  V článku 230 ods. 1 v prvej vete Trestného zákona sa uvádza: „Úmyselné ublíženie na zdraví v zmysle článku 223 (...) je trestné len vtedy, ak bola podaná sťažnosť, alebo ak trestný orgán zváži, že je potrebné konať z dôvodu osobitného verejného záujmu“
• [2]  Ú. v. ES C 99, 13.4.1987, s. 44.

POSTUP

Názov	Žiadosť o zbavenie imunity Tobiasa Pflügera
Číslo postupu	2006/2030(IMM)
Žiadosť o zbavenie imunity   predložilo   Dátum žiadosti   Dátum oznámenia na schôdzi	Ministerstvo spravodlivosti Nemeckej spolkovej republiky 29.11.2005 15.12.2005
Gestorský výbor   dátum oznámenia na schôdzi	JURI 15.12.2005
Spravodajca   dátum menovania	Francesco Enrico Speroni 30.1.2006
Predchádzajúci spravodajca
Prerokovanie vo výbore	23.2.2006	21.3.2006
Dátum prijatia	19.4.2006
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	8 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Rosa Díez González, Giuseppe Gargani, Kurt Lechner, Klaus-Heiner Lehne, Aloyzas Sakalas, Francesco Enrico Speroni
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Adeline Hazan, Manuel Medina Ortega
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní
Dátum predloženia	28.4.2006
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)	...