SPRÁVA o energetickej účinnosti alebo Menej znamená viac – Zelená kniha
3. 5. 2006 - (2005/2210(INI))
Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
Spravodajca: Alejo Vidal-Quadras Roca
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o energetickej účinnosti alebo Menej znamená viac – Zelená kniha
Európsky parlament,
– so zreteľom na Zelenú knihu Komisie o energetickej účinnosti alebo Menej znamená viac (KOM(2005)0265),
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej účinnosti budov[1],
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/8/ES z 11. februára 2004 o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou[2] (tzv. smernica o kogenerácii),
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES zo 6. júla 2005 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu[3],
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/32/ES z 5. apríla 2006 o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách[4],
– so zreteľom na smernicu Rady 92/75/EHS z 22. septembra 1992 o udávaní spotreby energie a iných zdrojov na domácich spotrebičoch prostredníctvom označovania a štandardných informácií o produkte[5],
– so zreteľom na návrh Komisie v súvislosti s rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady o 7. rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (KOM(2005)0119),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2001 o oznámení Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov - Akčný plán na zvýšenie energetickej účinnosti v Európskom spoločenstve[6],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2000 o druhej správe Komisie Rade a Európskemu parlamentu o stave liberalizácie energetických trhov[7],
– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A6‑0160/2006),
A. keďže energetická účinnosť je pomer získanej a spotrebovanej energie,
B. keďže spotreba energie je historicky spätá s hospodárskym rastom a zvýšenie energetickej účinnosti má za následok oddelenie priamej úmery medzi spotrebou energie a výkonnosťou hospodárstva, a teda znižuje energetickú náročnosť hospodárstva,
C. keďže zo zvyšovania energetickej účinnosti môžu vyplynúť úspory energie,
D. keďže energetická účinnosť je najväčšou, najrýchlejšou a najlacnejšou odozvou na výzvy energetickej bezpečnosti, na rastúce a nestabilné ceny energie a environmentálne záujmy,
E. keďže spotreba energie v EÚ každoročne vzrástla priemerne o 1 % a energetická náročnosť sa za ostatných 35 rokov znížila o jednu tretinu, keďže sa však táto miera v poslednej dobe výrazne znížila,
F. keďže Komisia zhodnotila, že EÚ by mohla ušetriť 20 % súčasnej spotreby energie nákladovo výhodným spôsobom na základe štúdií, ktoré nebrali do úvahy vysoké ceny energie, s ktorými sa stretávame dnes a budeme sa stretávať aj v budúcnosti,
G. keďže znižovanie energetickej náročnosti nemá za následok znižovanie rastu HDP,
H. keďže energetická účinnosť významne prispieva k zvyšovaniu konkurencieschopnosti a zamestnanosti EÚ a k dosiahnutiu lisabonských cieľov,
I. keďže hrubá spotreba energie sa odhaduje v budovách na 27 %, v odvetví dopravy na 20 % a v odvetví priemyslu na 18 % celkovej energetickej spotreby,
J. keďže úspora energie a energetická účinnosť sa aplikujú aj na ďalšie oblasti a činnosti (napríklad pestovateľstvo alebo mestské verejné zariadenia a ich využitie),
K. keďže akékoľvek opatrenie alebo politika týkajúca sa energetickej účinnosti musí brať do úvahy celkový životný cyklus príslušného produktu alebo infraštruktúry,
L. keďže konečná spotreba energie v 25 členských štátoch EÚ bola v roku 2004 28 % v odvetví priemyslu, 31 % v odvetví dopravy a 41 % v budovách,
M. keďže straty pri prenose a distribúcii elektriny predstavujú priemerne 10 % až 12 %, v závislosti od vzdialenosti medzi dodávateľom a spotrebiteľom, kým straty pri prenose a distribúcii tepla sú rôznejšie a závisia nielen od vzdialenosti, ale aj od spôsobu izolácie,
N. keďže harmonizovaný nebyrokratický systém smených hodnôt koordinovaný na úrovni EÚ môže byť užitočným nástrojom na meranie zvyšovania energetickej účinnosti,
O. keďže je v platnosti viacero právnych predpisov o energetickej účinnosti, ktoré už prinášajú výsledky, a ďalšie je potrebné transponovať v priebehu roka, a prvé národné akčné plány členských štátov o energetickej účinnosti musia byť zavedené do 1. júna 2007;
P. keďže niektoré členské štáty ešte stále musia v budúcnosti transponovať a plne realizovať niektoré smernice,
Q. keďže správna transpozícia a plné vykonávanie súčasných smerníc by značnou mierou prispela k zvyšovaniu energetickej účinnosti, a teda k znižovaniu energetickej náročnosti nášho hospodárstva nákladovo výhodným spôsobom,
R. keďže navyše do výpočtu nákladovej efektivity sa musia zahrnúť aj náklady nečinnosti a očakávané hospodárske prínosy včasných opatrení a inovácií, ako aj poznatkov spojených s novými technológiami, ktoré prispejú k zníženiu nákladov na zmiernenie globálneho otepľovania,
S. keďže neexistuje rámcová smernica o energetickej účinnosti v odvetví dopravy,
T. keďže nová dohoda o finančnom výhľade výrazne znížila rozpočtové prostriedky určené na výskum a vývoj,
U. keďže energeticky účinné zariadenia a technológie, ako napr. svietidlá, svetelné vypínače citlivé na pohyb, tepelné čerpadlá, inteligentné meracie systémy na diaľkové ovládanie a „nadstavce“ plynových kotlov, ako aj energetické služby, sú pre spotrebiteľov k dispozícii, ale prenikanie tohto tovaru a služieb na trh nie je veľké, hoci lisabonská stratégia kladie veľký dôraz na podporu začínajúceho podnikania v oblasti čistých technológií, ktoré sa vníma ako nový potenciálny zdroj zamestnania;
V. keďže súčasná legislatíva v oblasti energetickej účinnosti sa ešte neuplatňovala vo všetkých členských štátoch, napríklad niektorý tovar a prístroje, ktoré sú momentálne na trhu, nezodpovedajú štandardom klasifikácie EÚ,
W. keďže, aby sa uzatvorila medzera medzi technickými možnosťami a ich využitím v praxi, treba zaviesť ambicióznu politiku energetickej účinnosti,
X. keďže na zodpovednosti odvetvia prispievať k zlepšeniu energetickej účinnosti, ako aj zamedzovaniu emisií CO2, sa musí pozerať na pozadí podpory výroby vysokej účinnosti a emisných štandardov a rozvoja inovačných technológií,
Y. keďže mnohí spotrebitelia pociťujú nedostatok potrebných informácií o účinnej spotrebe energie a o skutočnej cene energie, ale boli by ochotní primerane zmeniť svoje zvyklosti, ak by boli náležite informovaní prostredníctvom komplexného systému klasifikácie podrobne opisujúceho energetickú účinnosť prístrojov a vozidiel,
Z. keďže za predpokladu, že Európska únia sa do roku 2020 stane trvalo najudržateľnejším a energeticky najúčinnejším hospodárstvom na svete,
AA.keďže európska, národná, miestna a regionálna úroveň a všetky zúčastnené strany, ako aj nezávislí experti musia v otázkach energetickej účinnosti úzko spolupracovať,
AB.keďže vo všeobecnosti môže biomasa tradičným spaľovaním prispieť k energetickým potrebám Únie 15 %; keďže ďalší pokrok je možný procesmi pyrolýzy, ktorý umožní uvoľnenie obsahu vodíka vo forme molekuly vodíka a predstavuje najpriamejší a najbežnejší proces výroby vodíka a to bude schopné zásobiť jednak výrobu výkonnejšej elektrickej energie kombinovanými cyklami a aj palivové bunky s ďalším zvýšením výkonnosti a flexibility; keďže táto spotreba biomasy sa použije ako dodatočný príjem do odvetvia poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a z tohto dôvodu je základom pre zváženie Spoločnej poľnohospodárskej politiky,
1. naliehavo vyzýva členské štáty, aby dôsledne vykonávali smernice EÚ v oblasti energetickej účinnosti, najmä tie o energetickej účinnosti budov, podpore kogenerácie, liberalizácii energetických trhov, energetickej účinnosti konečnej spotreby a energetických službách;
2. žiada Komisiu, aby zaistila, že členské štáty komplexne uplatnia všetku existujúcu legislatívu EÚ v oblasti energie; navrhuje urýchliť postupy obmedzenia na získanie dôveryhodnosti pre inštitúcie v presadzovaní európskeho práva;
3. odvoláva sa na to, že ak členské štáty plne uplatnia existujúcu legislatívu EÚ, 50 % z cieľa EÚ, aby sa do roku 2020 ušetrilo 20 % energie, bude splnených;
4. žiada Komisiu o poskytnutie jasných a dostupných informácií o stave uplatňovania smerníc EÚ v oblasti energetiky a žiada Komisiu o publikovanie mesačných aktualizácii na webovej stránke GR TREN;
5. žiada Komisiu o analýzu súhru rôznych častí legislatívy (napr. smerníc o obchodovaní s emisiami, o veľkých spaľovacích zariadeniach, o integrovanej prevencii a ochrane životného prostredia, kombinovanej výrobe tepla a elektriny (CHP) atď.) v podporovaní energetickej účinnosti a jej dopadu na príslušné odvetvia;
6. žiada Komisiu, aby tam, kde môže postupovať na základe existujúcich smerníc v procedúre výborov, tak okamžite urobila; poukazuje v tomto ohľade na záväzok Komisie v rámci smernice 2005/32/ES prijať do mája 2007 takzvané realizačné opatrenia pre skupiny produktov, ktoré ponúkajú vysoký potenciál nákladovo výhodného zníženia emisií plynov spôsobujúcich skleníkový efekt;
7. nalieha na Komisiu, aby uplatňovala presvedčivú politiku s cieľom odvrátiť hrozbu možného nedostatočného plnenia dôležitých smerníc o energetickej účinnosti;
8. so záujmom očakáva akčný plán Komisie o energetickej účinnosti a bude sa predovšetkým snažiť o jeho súlad s existujúcimi právnymi predpismi;
9. žiada Komisiu stanoviť cieľ zníženia založený na potenciálnych úsporách energie, ako je to zhodnotené v zelenej knihe, berúc do úvahy nedávne zvýšenie cien energie;
10. žiada Komisiu, aby v európskom akčnom pláne energetickej účinnosti stanovila odlišné scenáre energetickej účinnosti, predovšetkým s ohľadom na zistenie dosahov využitia energie, energetického mixu a zníženia CO2;
11. upozorňuje na skutočnosť, že cena ropy, na ktorej je založený cieľ úspory energie vo výške 20 % uvedený v zelenej knihe, je v súčasnosti výrazne vyššia, čoho dôsledkom je významný nárast nákladovej efektívnosti opatrení energetickej účinnosti; vyzýva preto Komisiu, aby primerane zvýšila cieľ úspory energie;
12. vyzýva Komisiu, aby v akčnom pláne energetickej účinnosti predložila praktické opatrenia, ktoré budú prijaté na európskej aj národnej úrovni;
13. vyzýva Komisiu, aby predložila koherentnú stratégiu na zabezpečenie dodávok energie, zvýšenie energetickej účinnosti a podporu obnoviteľných zdrojov energie; domnieva sa, že pokiaľ ide o túto problematiku, mali by sa rôzne oblasti politiky vzájomne dopĺňať, a že vzhľadom na mnohé iniciatívy, predpisy a projekty, ktoré existujú na úrovni EÚ, je v mnohých prípadoch pre spotrebiteľov nemožné rozpoznať ich jednotlivé ciele;
14. domnieva sa, že je nevyhnutné, aby sa zvýšili investície do oblasti obnoviteľných zdrojov energie a technológií úspory energie, keďže sú kľúčovými nástrojmi na zníženie dopytu po energii, na boj s klimatickými zmenami a zabezpečenie dodávok energie, a že EÚ by mohla mať veľký úžitok z vývozu týchto technológií do krajín, ktorých predpokladaný exponenciálny nárast spotreby energie ich prinúti investovať veľký objem finančných prostriedkov do environmentálnych technológií; požaduje preto, aby siedmy rámcový program pre výskum (2007 – 2013) zabezpečil finančné prostriedky v prospech týchto technológií;
15. vyzýva Komisiu, aby v úzkej zhode s členskými štátmi a Európskym parlamentom a s plným ohľadom na vedecké a hospodárske skutočnosti stanovila ambiciózny, ale realistický cieľ, a to najmenej 20 % zlepšenie energetickej účinnosti do roku 2020, a zvážila stanovenie individuálnych cieľov pre rôzne sektory pri zohľadnení vnútroštátnych podmienok a predchádzajúcich úspechov členských štátov a ich schopnosti prispôsobiť sa nastávajúcim právnym predpisom, alebo právnym predpisom, ktoré sú v platnosti a ktoré sa majú vykonávať;
16. zdôrazňuje, že cieľ 9 % v období 9 rokov stanovený v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/32/ES môže byť len minimálnym cieľom; zdôrazňuje, že cieľ úspor energie v každej krajine, napriek odlišným trendom, je značne nad jeden percentuálny bod ročne, vidí nevyhnutnosť požadovaných väčších úspor energie ak, ako sa očakáva, spotreba energie bude rásť;
17. želá si, aby Komisia zhodnotila následky návrhov o znevýhodnených členov spoločnosti, ktoré predložila na diskusiu; predovšetkým určité daňové návrhy, ktoré pravdepodobne takýchto ľudí neúmerne zaťažia;
18. zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty prijali národné akčné plány týkajúce sa energetickej účinnosti založené na ambicióznych a dosiahnuteľných ročných cieľoch; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primerané finančné prostriedky pre realizačné agentúry a programy na vnútroštátnej a miestnej úrovni;
19. navrhuje, aby Komisia pred stanovením týchto cieľov uskutočnila hodnotenie dôsledkov administratívnych nákladov zavedenia systému na kontrolu zvyšovania energetickej účinnosti; je presvedčený, že pri každej legislatívnej iniciatíve by sa mala brať do úvahy zásada vynaložených nákladov a prínosu a s ohľadom na hospodárske náklady súvisiace s globálnym otepľovaním a energetickou neistotou, vzhľadom nato, že energetická účinnosť je dôležitá pri znižovaní emisií CO2 a zlepšovaní bezpečnosti zásobovania energiou;
20. poukazuje nato, že akékoľvek hodnotenie opatrení energetickej účinnosti o pomere vynaložených nákladov a prínosu by malo tiež brať do úvahy faktory, akými sú rastúce ceny energie, znižujúca sa závislosť na dovozoch energie, ochrana ovzdušia a životného prostredia, bezpečnosť zásobovania v oblasti energie a inovácie, ako aj strednodobé a dlhodobé efekty z úspor;
21. odporúča, aby Komisia systematicky hodnotila očakávané prínosy a klasifikovala navrhované opatrenia podľa preferencie, s prioritou na tie oblasti a iniciatívy, kde sa okamžite očakávajú dôležité výsledky a poskytla členským štátom a ich občanom pozitívny príklad; v súlade s týmto záverom, by sa to malo odrážať aj v národných akčných programoch;
22. domnieva sa, že miestne energetické agentúry a agentúry pre životné prostredie sa musia aj finančne podporovať zriadením fondu energetickej účinnosti, primárne cieleným na projekty a programy rozptýlené po celej krajine; domnieva sa, že je avšak nevyhnutné podporovať a propagovať úlohu profesionálnych facilitátorov, expertov, ktorí majú rozsiahle znalosti v otázkach energetiky a príslušných technológií a mnoho kontaktov v rozličných súvisiacich odvetviach a môžu vystupovať ako sprostredkovatelia medzi orgánmi verejnej správa a investormi v odvetví;
23. domnieva sa, že by sa pri prispôsobovaní kohéznych a štrukturálnych fondov mala zvážiť účasť miestnej a regionálnej úrovne a že z toho istého dôvodu treba zvážiť zapojenie miestnej a regionálnej úrovne do podporných programov Európskej únie, predovšetkým tam, kde je do rámcového programu „pre konkurencieschopnosť a inováciu“ začlenený program „Inteligentná energia – Európa“;
24. vyzýva Komisiu, aby zrevidovala opatrenia týkajúce sa energetickej účinnosti s cieľom zabezpečiť ich prijatie spotrebiteľmi a aby sa nesústreďovala iba na tie opatrenia, ktoré prinášajú čo najrýchlejšie uspokojivé výsledky;
25. žiada, aby sa všetky opatrenia vykonávali s ohľadom na ich dosah na malé a stredné podniky (MSP) a ich konkurencieschopnosť; zdôrazňuje dôležitú úlohu MSP pri realizácii možností energetickej účinnosti v rámci priemyslu; uvedomuje si, že MSP môžu mať problémy s realizáciou opatrení v oblasti energetickej účinnosti, ako ich vyžadujú právne predpisy EÚ; vyzýva Komisiu, aby tejto otázke venovala osobitnú pozornosť a poskytovala, pokiaľ je to technicky možné a hospodársky realizovateľné, pomoc nielen v podobe podpory Spoločenstva, ale tiež poskytovaním cielených rád a vytváraním sietí, aby MSP získali prístup k informáciám a možnosť výmeny názorov o najlepších dostupných technológiách a osvedčených postupoch;
26. poukazuje na potrebu podporiť úsilia na využitie verejných fondov v oblasti energetickej účinnosti; domnieva sa, že verejné financovanie by malo byť povolené len tam, kde je nevyhnutné, predovšetkým v počiatočných fázach činností, následne by malo byť odstránené a nahradené trhovým mechanizmom;
27. uvedomuje si, že nové členské štáty môžu mať pri poskytovaní financovania pri realizácii nákladovo výhodných opatrení v oblasti energetickej účinnosti ťažkosti kvôli nákladom takýchto opatrení, ktoré musia byť zaplatené vopred, predovšetkým v rámci odvetvia bytového hospodárstva; žiada Komisiu, aby zaistila pre bytovú výstavbu v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) adekvátne štrukturálne financovanie a aby prinajmenšom zaistila, že nové členské štáty môžu využiť až 10 % z celkových fondov EFRR na zlepšenia energetickej účinnosti v oblasti bytovej výstavby;
28. naďalej zastáva názor, že dokončenie liberalizácie trhov s energiou je základným predpokladom na zlepšenie konkurencieschopnosti, riešenie problémov cien energie a zlepšenie zabezpečenia dodávok a energetickej účinnosti, a preto vyzýva Komisiu, aby dozerala na realizáciu liberalizačného procesu v členských štátoch a intenzívnejšie mu napomáhala, ale podporuje tvorbu vyváženejšieho rámca na podporu investícií do zlepšovania inovácie a hospodárskej súťaže; konštatuje, že v takomto rámci je treba posilniť regulačné schopnosti členských štátov a EÚ;
29. verí, že ekonomické stimuly a nástroje financovania majú rozhodujúci význam pri podpore nových investícií do nových produktov a služieb v oblasti energie; verí, že účel finančných stimulov by mal byť preto precízne a jasne stanovený, majúc na pamäti okrem iného, konkurencieschopnosť európskych produktov a služieb;
30. vyzýva Komisiu, aby vytvorila právne prostredie, ktoré by podporovalo a prispievalo k využitiu plného potenciálu vysoko účinných zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektriny, najmä v oblasti priemyslu a mikrokogenerácie v oblasti MSP, a žiada členské štáty, aby smernicu o kogenerácii vykonávali spôsobom, ktorý by odrážal realistický a ekonomicky uskutočniteľný prístup a zabránil vytvoreniu bariér voči tomuto typu investícií; okrem toho vyzýva členské štáty, aby plne využívali existujúce technológie vrátane trigenerácie, využívajúce energiu, ktorá sa v súčasnosti necháva v oblasti priemyslu a pri výrobe energie uniknúť a rozširovali ich použitie;
31. zastáva názor, že daňové opatrenia môžu byť účinné ako stimul aj ako odstrašujúci prostriedok a mali by sa používať ako nástroj na podporu energetickej účinnosti a na urýchlenie zavedenia energeticky účinných riešení; zdôrazňuje, že súčasťou daňového systému by mala byť zásada „znečisťovateľ platí“;
32. zastáva názor, že zdaňovanie zohráva významnú úlohu pri zvyšovaní energetickej účinnosti; domnieva sa, že by bolo vhodné usilovať sa o to, aby vnútroštátne daňové systémy členských štátov uplatňovali pozitívnu diskrimináciu v prospech energeticky efektívnych postupov;
33. je toho názoru, že multilaterálne banky a verejné finančné inštitúcie by mali vytvoriť Fond energetickej účinnosti, ktorý by poskytovali peniaze pre projekty v oblasti energetickej účinnosti; dochádza k záveru, že ciele v oblasti energetickej účinnosti by mali byť integrované aj do ďalších odvetvových politík, predovšetkým do daňovej politiky, dopravnej a kohéznej politiky; verí, že inovačné finančné schémy a zmluvné nástroje, akými sú mikroúvery a podniky joint venture medzi súkromnými spoločnosťami a samosprávami, musia byť navrhnuté tak, aby aktívne zapojili miestnych partnerov a rozhodovacích činiteľov;
34. je toho názoru – na základe pozitívnych skúseností s domácimi spotrebičmi – že je nevyhnutné preskúmať možnosti rozšírenia klasifikácie v oblasti energetickej účinnosti, alebo ostatných spotrebiteľských informačných riešení, ako aj rozšírenia na ostatné produkty;
35. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili miestne orgány pri prijímaní nových opatrení na zabezpečenie efektívneho uplatňovania energetickej účinnosti vrátane urýchlenia výroby energie z alternatívnych zdrojov pomocou daňových úľav a zvýšenej finančnej podpory z Európskej únie;
36. domnieva sa, že by sa mali vyvinúť stimuly na zlepšovanie infraštruktúry a spojovacích vedení s cieľom znížiť straty pri prenose a distribúcii; je presvedčený, že miesta výroby by mali byť na území štátov rozumne rozmiestnené čo najbližšie k miestu spotreby elektrickej energie; poznamenáva, že obnoviteľné zdroje energie sú predovšetkým vhodné pre decentralizovanú výrobu;
37. konštatuje, že v dôsledku prenosu a distribúcie elektrickej energie dochádza ku strate až 10 % vyrobenej elektrickej energie; upozorňuje na skutočnosť, že v niektorých členských štátoch tieto straty predstavujú viac ako 20 % vyrobenej elektrickej energie; vyzýva členské štáty, aby prijali naliehavé opatrenia na minimalizovanie strát v rámci elektrických prenosových a distribučných sietí;
38. zdôrazňuje dôležitosť zamerať sa na stranu dopytu podporovaním priamejšieho zapojenia v úsilí zmiernenia následkov dopadu na úrovni európskych občanov, nevyhnutným predpokladom je poskytnutie detailných informácií o obsahu uhlíka v produktoch a službách a budúca možnosť je systémom osobných obchodovateľných kvót;
39. naliehavo vyzýva členské štáty, aby k úplnej realizácii smernice o kogenerácii využili obrovský potenciál úspor energie z kogenerácie a vyzýva k iniciatíve o európskej kogenerácii ako doplnenia smernice, aby sa v nasledujúcich rokoch zaistili jasné a viditeľné výsledky, podpora kogenerácie by mala byť vodítkom všetkých príbuzných oblastí politík EÚ, ako je politika životného prostredia, výskumu, hospodárskej súťaže, priemyslu, obchodnej a regionálnej politiky;
40. vyzýva členské štáty, aby urýchlene vykonali smernicu 2002/91/ES o energetickej účinnosti budov; žiada Komisiu, aby urýchlene vyhodnotila jej dôsledky na spotrebu energie a na hospodárstvo a v prípade kladných záverov zvážila možnosť postupného rozšírenia pôsobnosti smernice na všetky budovy, predovšetkým nato, že obytné budovy s výmerom menším ako 1000 m2 majú tiež povinnosť zaviesť štandardy energetickej účinnosti komponentov (napr. izolácia strechy, okien) až k súčasným novo vybudovaným štandardom, keď komponenty podstupujú renováciu, a zobrala pritom za základ podobné iniciatívy, ktoré už existujú v členských štátoch;
41. vyzýva Komisiu, aby pri najbližšej revízii smernice 2002/91/ES urobil viac pri podpore použitia pasívnych alebo prírodných zdrojov osvetlenia, chladenia a kúrenia a navrhla, aby sa pôsobnosť smernice rozšírila aj na mestské zariadenia a miesta iné ako budovy v úzkom zmysle slova;
42. zdôrazňuje mimoriadnu dôležitosť národných akčných plánov energetickej účinnosti a potreby oboznámiť s nimi širokú verejnosť, aby spoločnosť, nevládne organizácie, priemysel a politici tiež zohrávali významnú úlohu pri ich vypracovávaní a monitorovaní;
43. dovoláva sa iniciatívy o európskych budovách, ktorá koordinuje aktualizáciu štandardov energetickej účinnosti pre nové budovy a vytvára stimuly pre zrýchlenie renovácie existujúcej kapacity budov; domnieva sa, že špeciálna pozornosť by sa mala venovať pasívnemu vykurovaniu a chladeniu; tiež sa domnieva, že aby sa maximalizovala ekonomická účinnosť, iniciatíva musí koordinovať aj úsilie architektov, projektantov, vlastníkov, miestnych politikov a musí zahŕňať školenie pre stavebných manažérov;
44. zdôrazňuje, že je potrebné rozšíriť oblasť pôsobnosti smernice 2002/91/ES o energetickej hospodárnosti budov na dôležité modernizačné opatrenia budov všetkých veľkostí a zabezpečiť primerané finančné prostriedky na urýchlenie renovácie blokov budov s najvyšším potenciálom úspory energie; tam, v prípade potreby by tieto projekty mali byť kombinované s renováciou diaľkových vykurovacích systémov dodávajúcich teplo týmto budovám, pričom však konštatuje, že pod kritickou úrovňou populácie je diaľkové vykurovanie neuskutočniteľné;
45. je presvedčený, že prostredníctvom jasných cieľov a podnetov by sa mala podporiť modernizácia systémov diaľkového vykurovania, ako aj kogenerácia;
46. trvá na tom, aby budovy európskych inštitúcií spĺňali najvyššie normy v oblasti energetickej účinnosti, aby sa tak mohli stať inovačnými strediskami;
47. je presvedčený že členské štáty by mali ísť príkladom pri realizácii povinných opatrení v oblasti energetickej účinnosti vo verejnom sektore, okrem iného aj zakúpením energeticky úsporných vozidiel pri obnove vozového parku verejnej dopravy a uplatňovaním noriem o energetickej účinnosti pri rozsiahlych renováciách budov, vrátane napríklad kritérií vo verejných pracovných zmluvách; víta v tejto súvislosti zavedenie národných akčných plánov energetickej účinnosti;
48. domnieva sa, že akčný plán by mal, pokiaľ je to možné, vytvoriť rámcové, nákladovo výhodne, koherentné a trhovo zlúčiteľné podmienky, podmienené zhodnotením dopadu; domnieva sa tiež, že akčný plán by mal byť okrem toho v súlade s úlohou každého účastníka v štruktúre trhu s energiou;
49. víta partnerstvá medzi verejným a súkromný sektorom, pretože môžu priniesť významné výsledky; poznamenáva, že pri spoločnom cieli zlepšenia energetickej účinnosti v EÚ, je kombinovaný účinok spojenia síl medzi verejným a súkromným sektorom väčší ako súhrn individuálnych úsilí (napríklad v informačných kampaniach a rozširovaní najvhodnejších metód);
50. poznamenáva, že vytvorenie voľného trhu s energetickými službami, ktoré zahŕňa spoločnosti vyrábajúce energiu a všetkých ostatných nezávislých operátorov – akými sú ESCO, nezávislí energetickí poradcovia a dodávatelia zariadenia – by mohlo viesť k významnému zníženiu spotreby v domácnostiach a priemyselných odvetviach a zatiaľ môže predstavovať príležitosť pre odvetvie energetiky vyrovnať sa so stratami zníženia predaja energie;
51. žiada Komisiu, aby podporovala vytvorenie voľného trhu energetických služieb, s rovnakým zaobchádzaním a transparentnosťou pre všetkých operátorov, ktoré by mohlo viesť energetické spoločnosti k vybudovaniu alternatívneho obchodu s energetickou účinnosťou a prispieť k značnému zníženiu spotreby;
52. žiada európske inštitúcie, aby stanovili pozitívny príklad obmedzením emisií plynov so skleníkovým efektom vo svojich rozličných aktivitách, prostredníctvom zlepšenia energetickej účinnosti v budovách úradov a všetkého používaného zariadenia, nízko uhlíkového cestovania atď.; domnieva sa, že špeciálne snahy sa dajú uskutočniť v súvislosti s cestovaním členov Parlamentu, naznačuje zváženie viacerých lokalít Parlamentu, nízko uhlíkové vozidlá pre šoférsku službu atď.;
53. zdôrazňuje, že je potrebné podporovať vytvárania zúčtovacích stredísk, podnikov energetických služieb (ESCO) a spoločností poskytujúcich služby v oblasti energetickej účinnosti na uľahčenie realizácie projektov týkajúcich sa energetickej účinnosti;
54. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby medzi výberové kritériá v rámci verejného obstarávania začlenili aj vysokú úroveň energetickej účinnosti;
55. zdôrazňuje, že spoločnosti poskytujúce energetické služby môžu prostredníctvom zmlúv o energetickej úspore poskytovať služby potrebné na renováciu budov z hľadiska zvýšenia energetickej účinnosti bez nutnosti vstupných investícií zadávateľa;
56. domnieva sa, že v kontexte revízie usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci pre ochranu životného prostredia, by sa mali podniknúť kroky k ďalšej podpore investícií do opatrení v oblasti energetickej účinnosti;
57. poukazuje na skutočnosť, že finančné prostriedky regionálnej politiky EÚ by sa tiež mohli použiť na financovanie medziregionálnych projektov zabezpečujúcich transfer know-how do členských štátov a regiónov, v ktorých nedochádza k rozvoju pokročilých technológií v súvislosti s energetickou účinnosťou;
58. podporuje opatrenia na dosiahnutie širšieho uplatňovania technologických riešení v súvislosti s energetickou účinnosťou, ktoré sú už k dispozícii; požaduje iniciatívy na posilnenie nástrojov financovania energetickej účinnosti a investícií do oblasti materiálovej účinnosti;
59. pripomína členským štátom, zároveň s Komisiou a jej iniciatívami o „vzdelávaní o energii“, že informovanie verejnosti je predovšetkým v kompetencii štátnych, regionálnych a miestnych orgánov a žiada, aby sa posilnili snahy o zjednodušenie poskytovania informácií občanom a súkromnému sektoru; je presvedčený, že k týmto informáciám patria aj informácie o dostupnosti existujúcich nákladovo výhodných technológií a o narastajúcom nedostatku zdrojov; vyzýva Komisiu, aby spolu s príslušnými národnými, miestnymi a regionálnymi inštitúciami podporovala kampaň v EÚ za zlepšovanie informovanosti a zvyšovanie povedomia o osvedčených postupoch v oblasti energetickej účinnosti, a aby podporovala siete excelencie;
60. znovu opakuje dôležitosť smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve [8] (tzv. pláne obchodovania s emisiami (ETS)) pre naštartovanie zlepšení v oblasti energetickej účinnosti v priemysle, pre zníženie emisií CO2 a pre splnenie súčasných záväzkov EÚ a záväzkov Kjótskeho protokolu po roku 2012; dovoláva sa zahrnutia leteckého sektoru do EÚ ETS;
61. žiada členské štáty, regionálne a miestne orgány, aby zredukovali byrokraciu, ktorá občanom a verejným iniciatívam súkromného sektora bráni vo využití energie účinnejším spôsobom;
62. žiada členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby vytvorili komunikáciu v oblasti energetickej účinnosti a naštartovali projekty samostatne pre občanov a MSP v rámci ďalšieho návrhu nariadenia o kohéznej politike a sociálnom a regionálnom rozvoji (štrukturálne fondy) a o Rámcovom programe pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP);
63. domnieva sa, že uvedomelosť verejnosti o energetickej účinnosti by sa mohla tiež zvýšiť prostredníctvom sprístupnených jasných a primeraných informácií v zmluvách o zásobovaní energiou; domnieva sa, že je potrebné primerané nariadenie;
64. poznamenáva, že komunálny odpad obsahuje veľké množstvo chemickej energie, ktorá by mohla byť hospodárne využitá, keby sa zlepšili aj podmienky ochrany životného prostredia;
65. zdôrazňuje, že v uhlí sa nachádzajú značné rezervy energie ako aj technologické možnosti pre účinné a čisté spaľovanie uhlia a jeho premeny na plynové a dieselové pohonné hmoty;
66. upozorňuje členské štáty na potrebu modernizácie starých vykurovacích a výrobných zariadení;
67. domnieva sa, že keďže Európska únia pokrýva rozličné časové pásma, cezhraničné elektrické siete vyrábajú zásoby energie počas fáz najväčšej spotreby energie a výrazne redukujú straty vyplývajúce z potreby údržby kapacity záložnej výroby;
68. žiada členské štáty a regióny, v ktorých sa nachádzajú veľké mestské aglomerácie, aby odhadli potenciál pre kogeneráciu a množstvo plytvanej energie v týchto oblastiach;
69. vyzýva Komisiu, aby vo väčšej miere informovala o trendoch na trhoch s energiami a tým rozvíjala povedomie spotrebiteľov o tomto probléme;
70. vyzýva Komisiu, aby v plnej miere využila skúsenosti získané v rámci projektov SAVE a Energy Intelligent Europe a aby zintenzívnila svoje úsilie prostredníctvom šírenia a odovzdávania osvedčených postupov;
71. víta iniciatívu Komisie CARS21 a je presvedčený, že pre dopravu je nevyhnutný integrovaný prístup; domnieva sa však, že tento prístup by nemal spočívať v znížení záväzkov žiadnej zo zainteresovaných strán; zdôrazňuje dôležitosť rámcovej smernice o energetickej účinnosti v odvetví dopravy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby predložili národné iniciatívy o trvalo udržateľnej doprave, ktorých zameraním by bola mestská mobilita, vlaková infraštruktúra, energeticky účinné autá a prechod na iný druh dopravy; domnieva sa, že EÚ by mala posúdiť súčasné normy účinnosti v oblasti áut a v prípade potreby navrhnúť nové, po posúdení dohôd na báze dobrovoľnosti s automobilovým priemyslom;
72. je presvedčený, že energetické zhodnotenie fungovania miest, kde je koncentrovaná mestská doprava, predovšetkým prepojenia, by malo byť prednostne a jasne adresované na základe kritérií pre poskytovanie podpory štrukturálnych fondov;
73. konštatuje, že novo vyvinuté lietadlá majú výrazne nižšiu spotrebu pohonných látok, no zároveň pobáda k zrýchleniu výskumu v tejto oblasti;
74. pripomína, že približne 59 % ropy spotrebovanej v Európe v roku 2004 bolo použitých v oblasti dopravy, zostávajúcich 17 % v stavebníctve, 16 % na neenergetické účely a 8 % v priemysle; konštatuje, že podľa Komisie sa do roku 2030 dopyt po energii v oblasti dopravy zvýši minimálne o 30 %, a že dôjde aj k nárastu až vo výške 5 % za rok v oblasti leteckej dopravy, v dôsledku čoho dôjde k zvýšeniu emisií a závislosti na dovážanej energii;
75. pokiaľ ide o oblasť dopravy, požaduje, aby sa vypracovala komplexná stratégia postupného vyradenia využívania fosílnych palív v oblasti dopravy a minimalizácie emisií CO2 z tejto dopravy vrátane zvýšenej výroby a využívania najnovšej technológie biopalív v súlade so stratégiou Komisie v oblasti biopalív a oveľa väčšej finančnej podpory vozidiel s nízkymi emisiami, ako to už navrhla Komisia vo svojom návrhu smernice Rady o daniach z osobných vozidiel (KOM(2005)0261);
76. považuje za dôležité aj to, aby Komisia predložila návrhy trvalo udržateľného a dlhodobého zlepšovania v oblasti energetickej účinnosti a zachovania oblasti dopravy vrátane legislatívnych návrhov, ktoré: a) umožnia výrobu automobilov a nákladných vozidiel s dvakrát nižšou spotrebou; b) umožnia prechod cestnej a leteckej dopravy na železničnú a vodnú dopravu; c) zabezpečia väčšie využívanie verejnej dopravy;
77. považuje rast dopravy, predovšetkým cestnej dopravy, za jednu z hlavných prekážok v rámci potláčania dopytu po energiách v Európe; vyzýva Komisiu, aby preskúmala pokrok dosiahnutý v rámci dobrovoľnej dohody s európskymi výrobcami automobilov a podľa potreby zvážila dodatočné opatrenia na dosiahnutie stanovených cieľov;
78. domnieva sa, že vozové parky operujúce na určitom území, predovšetkým vo veľkých mestách, ponúkajú dobré možnosti podpory nových a účinnejších riešení mestskej mobility; vyzýva členské štáty, aby využili verejné obstarávanie a daňovú úľavu na podporu efektívnejších spôsobov dopravy a tým prispeli k vytvoreniu trhov s čistejšími a ekonomicky efektívnejšími vozidlami a palivami;
79. žiada členské štáty, aby podporovali programy transformácie trhu, ktoré urýchlia rozšírenie najúčinnejších dostupných technológií, ako je kombinovaná výroba tepla a elektriny, a najnovších špičkových technológií na trh – napríklad účinných spotrebičov triedy A+/A++, a žiada Komisiu, aby v Európe zvážila zavedenie prístupu „top tovar“;
80. podporuje harmonizáciu noriem vnútorného trhu prostredníctvom zavedenia systémov označovania a porovnávacích testov, no zdôrazňuje, že v kontexte medzinárodného obchodu je potrebné realizovať tieto normy na medzinárodnej úrovni;
81. žiada Komisiu, aby preskúmala a prehodnotila základné nástroje - akými sú klasifikácia a štandardy v oblasti energetickej účinnosti – tak, aby odrážali technologický rozvoj;
82. vyzdvihuje dôležitosť transformácie európskeho trhu pre prístroje, zariadenia pre kancelárie, spotrebnú elektroniku a priemyselné motory pre zvýšenie energetickej účinnosti; domnieva sa, že by to mohlo byť realizované prostredníctvom zavedenia prísnejších minimálnych požiadaviek na štandard, prostredníctvom progresívnejších programov verejného obstarávania, cielených informačných kampaní a zlepšenej energetickej klasifikácie;
83. dochádza k záveru, že systém s obchodovateľnými „bielymi certifikátmi“ by momentálne nemal pokračovať, pretože je nevyhnutné počkať na výsledky obchodovania s emisiami a s prihliadnutím na doterajšie skúsenosti, musí byť systém obchodovania s emisiami najprv optimalizovaný;
84. žiada Komisiu, aby preskúmala možnosti úspory energie v odvetví poľnohospodárstva a zahrnula ich do svojich iniciatív v tejto oblasti;
85. žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali šírenie produktov a technológií, ktoré zaisťujú, že tovary a prístroje spotrebujúce energiu ju využívajú len vtedy, ak ju potrebujú (napríklad osvetlenie citlivé na pohyb a prístroje s pohotovostným režimom);
86. žiada členské štáty, aby zaistili, že ich systémy trhového prieskumu sú prísne a účinné, aby sa prístroje, ktoré nespĺňajú existujúce schémy klasifikácie EÚ, nedostali na trh EÚ;
87. požaduje, aby sa v oblasti dopravy čoskoro zaviedlo označenie „spotreba energie na kilometer“, aby si tak spotrebitelia mohli na základe energetickej náročnosti vybrať napr. medzi železničnou, leteckou alebo cestnou dopravou;
88. domnieva sa okrem toho, že európsky systém označovania automobilov je nevyhnutné posilniť prostredníctvom opatrení zameraných na podporu vstupu na trh automobilov z nízkymi emisiami CO2 a/alebo vozidiel s biovodíkovým pohonom, ako aj rozsiahlejšími opatreniami, ako napr. dôslednejším presadzovaním rýchlostných obmedzení, zlepšovaním cestných a dopravných riadiacich systémov a infraštruktúry, ako aj podporou zvyšovania vodičských schopností;
89. zdôrazňuje skutočnosť, že ešte pred možným zavedením systému vydávania „bielych osvedčení“ by sa mali presne zistiť jeho účinky; konštatuje, že existujú aj iné spôsoby dosahovania porovnateľných úspor;
90. domnieva sa, že vysoká úroveň výdavkov na výskum a vývoj je potrebná na národnej úrovni a na úrovni EÚ, aby sa umožnilo využitie potenciálu pre energetickú účinnosť a v tomto ohľade kritizuje rozhodnutie hláv štátov a vlád vo finančnej perspektíve na roky 2007 – 2013 a zníženie, ktoré so sebou prináša siedmy rámcový výskumný program; je presvedčený, že je nevyhnutné, aby EÚ išla príkladom a zachovala výdavky na výskum v rámci siedmeho rámcového programu pre výskum vzhľadom na značný potenciál, ktoré má zvyšovanie energetickej účinnosti, znižovanie emisií a globálny trh na nové a účinné zariadenia a systémy; zároveň žiada, aby členské štáty, priemysel a Siedmy rámcový program pre výskum dosiahli vo všetkých týchto oblastiach preukázateľné výsledky; je presvedčený, že Rámcový program pre konkurencieschopnosť a inováciu musí v podpore a marketingu nových technológií zohrávať dôležitú úlohu;
91. vyzdvihuje, že príslušné európske finančné nástroje – akými sú štrukturálne a kohézne fondy, programy výskumu a vývoja a program pre konkurencieschopnosť a inovácie – by mali poskytovať značne väčšiu prioritu investíciám do ochrany energie a energetickej účinnosti; žiada medzinárodné finančné inštitúcie – akými sú Európska investičná banka, Európska banka pre obnovu a rozvoj, Svetová banka a ostatné verejné banky na národnej úrovni – aby zahrnuli postupy auditu v oblasti energie do všetkých svojich aktivít, mali určené a špecializované oddelenia pre ochranu energie a iniciovali špeciálne úverové programy pre svoje investície, napríklad pre zrýchlenú renováciu budov alebo infraštruktúry verejnej dopravy a zefektívnili prístup k rizikovému kapitálu pre investície v oblasti energetickej účinnosti, ako aj zaviedli štandardné hodnotenia rizika pre investície v oblasti energetickej účinnosti, aby sa zredukovali administratívne záťaže;
92. dovoláva sa rozšírenia Kohézneho fondu na pokrytie oblastí akými sú oblasť energetickej účinnosti a opatrenia na podporu čistých mestských komunikácií a systémov verejnej dopravy, čo má predovšetkým význam pre nové členské štáty, kde existujú najväčšie rozdiely v úspore energie;
93. žiada Komisiu, aby uplatnila horizontálny prístup pri zostavovaní budúcich politík alebo legislatívnych návrhov, aby zaistila, že sa kritéria energetickej účinnosti stále zoberú do úvahy; tiež sa domnieva, že s energetickou účinnosťou by sa malo zaobchádzať ako s vhodným základom na uprednostňovanie procesov udeľovania dotácie Spoločenstva;
94. považuje za rovnako dôležité, aby sa výsledky výskumu a rozvoja preniesli na konkrétne výrobky, ako aj na trh, s mimoriadnym ohľadom na činnosť vykonávanú s cieľom integrovať energetickú účinnosť do výskumu a rozvoja; vyjadruje presvedčenie, že opatrenia na šírenie nových technológií musí podporovať aj Siedmy rámcový program;
95. uznáva, že vlastné zdroje Komisie v oblasti energetickej účinnosti nezodpovedajú jednak s jej ambíciou v tejto oblasti a jednak s naliehavosťou konania; žiada predsedu Komisie, aby zaistil, že sa sprístupnia zvyšujúce sa zdroje, aby ambície Komisie v tejto oblasti zodpovedali jej vlastným zdrojom;
96. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby posilnili medzinárodnú spoluprácu v oblasti energetickej účinnosti s cieľom zabrániť tomu, aby nové nariadenia a normy trieštili globálny trh;
97. žiada Komisiu, aby zahrnula otázky energetickej účinnosti do svojich vzťahov s tretími krajinami;
98. je presvedčený, že podpora energetickej účinnosti na globálnej úrovni je prinajmenšom tak dôležitá ako dialóg s krajinami vyrábajúcimi energiu; je presvedčený, že energetická účinnosť musí byť zahrnutá do zahraničnej politiky EÚ, v neposlednom rade aj rozvojová spolupráca ako aj rámec dialógu s krajinami vyrábajúcimi energiu a ich náprotivkami z rozvíjajúcich sa hospodárstiev (vrátane Číny, Indie a Brazílie), z krajín východnej Európy, balkánskych a stredomorských krajín a afrických, karibských a tichomorských krajín;
99. poukazuje nato, že v súčasnosti je v Európe okolo 188 miliónov domácich prístrojov starších ako 10 rokov a ich nahradením by sa mohlo ušetriť okolo 50 % energie, ktorú potrebujú; preto žiada Komisiu a členské štáty, aby urýchlili výmenu prístrojov vhodnými prostriedkami, ekonomicky orientovanými opatreniami – akými sú daňové stimuly pre výrobcov alebo kampane poskytujúce zákazníkom zľavy;
100. vyzýva Komisiu, aby iniciovala štúdie o dopade všetkých príslušných politík EÚ na dopyt po energiách;
101. vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti inteligentného využívania informačných a komunikačných technológií (IKT) na zvyšovanie energetickej a materiálovej účinnosti prostredníctvom dematerializácie, inteligentných budov, náhradných spôsobov dopravy atď., a aby zabezpečila nevyhnutné politické rámce na podporu takéhoto rozvoja;
102. vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti, ktoré ponúka vnútorný trh s elektrickou energiou s cieľom efektívnejšieho využívania energie a aby v čo najväčšej miere využila komparatívnu výhodu vybraných krajín v prospech efektívnej výroby energie s nízkymi emisiami uhlíka a aby súčasne zvážila, či systém kvót pre znižovanie emisií na vnútroštátnej úrovni má vzhľadom na zvýšený cezhraničný obchod zmysel;
103. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
I. ÚVOD
Európska komisia prijala 22. júna 2005 dokument Zelená kniha o energetickej účinnosti alebo Menej znamená viac. Spravodajca víta tento dokument, ktorý posilňuje diskusiu o energetickej účinnosti, ktorá je v súčasnosti bezpochyby jednou z hlavných otázok energetickej politiky Európskej únie.
Musíme mať na zreteli, že podľa rôznych odhadov sa spotreba energie v Európskej únii v nasledujúcich 15 rokoch zvýši najmenej o 10 %. Pri sústavnom raste cien energie, obavách o budúcnosť dodávok energie a potrebe znižovania skleníkových emisií je načase dosiahnuť primeranú úroveň energetickej účinnosti a vyrovnať sa tak s budúcimi výzvami.
Dosiahnutie dobrej úrovne energetickej účinnosti by prinieslo pozitívne účinky, napríklad zlepšenie konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva, zníženie skleníkových emisií a záruku bezpečnosti dodávok energie.
V zelenej knihe sa uvádza, že v Európskej únii sú už v platnosti mnohé opatrenia energetickej účinnosti a ďalšie sa v súčasnosti pripravujú. Musíme mať na pamäti, že Európsky parlament sa zúčastňuje na legislatívnom procese prípravy dôležitých smerníc, napríklad smernice o budovách, kombinovanej výrobe tepla a elektrickej energie, eko konštrukciách, obchode s emisiami a o účinnosti pri konečnej spotrebe energie (ktorá bola prednedávnom predmetom dohody v druhom čítaní medzi Radou a Parlamentom).
Keďže väčšina z týchto smerníc sa len začne uplatňovať, je priskoro hodnotiť ich skutočný vplyv na energetickú účinnosť. Spravodajca sa preto domnieva, že pred začatím nových legislatívnych postupov pre energetickú účinnosť je potrebné overiť, k akému pokroku došlo v dôsledku legislatívy, ktorá už bola prijatá.
II. OBSAH ZELENEJ KNIHY
Spravodajca zastáva názor, že keď hovoríme o energetickej účinnosti, je potrebné riadne vymedziť jej rozsah. Zelená kniha Komisie je veľmi obšírna, navrhuje veľký počet opatrení na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni, dotýka sa mnohých aspektov, ktoré v niektorých prípadoch priamo nesúvisia s energetickou účinnosťou.
V jej úvode Komisia vymenúva niektoré dôvody pre existenciu programu podporujúceho opatrenia energetickej účinnosti, vrátane konkurencieschopnosti a lisabonskej agendy, ochrany životného prostredia a záväzkov Kjótskeho protokolu pre EÚ a bezpečnosti dodávok energie. Zámerom je umožniť tomuto dokumentu „pôsobiť ako katalyzátor, viesť k obnovenej iniciatíve energetickej účinnosti na všetkých úrovniach európskej spoločnosti – EÚ, vnútroštátna, regionálna a miestna úroveň“. Na podnietenie diskusie Zelená kniha navrhuje 25 otázok s cieľom získať reakciu širokej verejnosti. Komisia sa tiež rozhodla zriadiť Európske fórum pre trvalo udržateľnú energiu založené podľa vzorov fór vo Florencii a Madride.
Dokument sa delí na dve hlavné časti: prvá sa zaoberá prekážkami zvyšovania účinnosti a druhá navrhuje európsku iniciatívu. Podľa Komisie sa plný potenciál môže rozvinúť len pri kombinácii opatrení na rôznych úrovniach (EÚ, členské štáty, regióny, miestna úroveň, priemysel). Toto tvrdenie je pravdivé a malo by sa rozšíriť na kombináciu opatrení zameraných nielen na energetickú účinnosť, ale aj na bezpečnosť dodávok energie a kontrolu skleníkových emisií.
Spravodajca súhlasí s Komisiou, ktorá tvrdí, že „Európska únia by ... mohla ušetriť najmenej 20 % zo svojej súčasnej energetickej spotreby nákladovo výhodným spôsobom, čo sa rovná 60 miliardám eur ročne, alebo súčasnej celkovej spotrebe Nemecka a Fínska“. V nasledujúcej časti vám preto predkladá na zváženie niektoré návrhy pre oblasti, v ktorých by bolo možné dosiahnuť zlepšenie.
III. OSOBITNÉ OTÁZKY
Energetická účinnosť, úspora energie a hospodárska účinnosť
Energetická účinnosť je pomer vynaloženej a získanej energie. Je to teda relatívna miera, ktorá sa často zamieňa s termínom „úspora energie“. Úspora energie znamená zníženie energie v absolútnach hodnotách, nezávisle od hospodárskeho rastu. V súčasných podmienkach by to bolo technicky nedosiahnuteľné (pozri prílohu I).
Energetická spotreba je historicky spojená s hospodárskym rastom v tom rozsahu, že je jeho štatistickým ukazovateľom. Zlepšenie energetickej účinnosti prináša oslabenie pevného vzťahu medzi energetickou spotrebou a hospodárskym výstupom (napr. rast HDP o 5 % nevyhnutne neznamená rovnaký nárast spotreby energie).
Energetická účinnosť však nemusí byť vždy spojená s hospodárskou účinnosťou. Zvyšovanie energetickej účinnosti niekedy naozaj nemusí byť ekonomicky prezieravé, pretože opatrenia energetickej účinnosti by mali byť nákladovo efektívne. Je preto nevyhnutné nájsť rovinu, na ktorej je úroveň energetickej aj hospodárskej účinnosti najvyššia (pozri prílohu II).
Budovy
Potenciál pre účinnosť v stavebnom sektore, na ktorý poukazujú posledné štúdie, napríklad štúdia ECOFYS schválená Komisiou, je veľmi významný a je potrebné brať ho do úvahy. Štúdia ECOFYS jasne ilustruje vplyv na účinnosť a následné úspory, keby sa zmenila smernica 2002/91/ES a hranica 1000 m2 by sa znížila, aby obsiahla novopostavené obytné budovy. Krátkodobé a strednodobé finančné zisky a zamestnanosť sú dosiahnuteľné nákladovo výhodným spôsobom.
V súvislosti s renováciou jestvujúcej infraštruktúry spravodajca víta, že zelená kniha vyzdvihuje energeticky úsporné zmluvy (ESCO). Tento typ zmlúv spočíva v dohode so spoločnosťou pre energetické služby, ktorá vykoná na jestvujúcej budove potrebné úpravy, ktoré zaručia určitú percentuálnu úsporu v účtoch za energiu. Zmluva sa vyplatí z peňazí ušetrených na základe zníženej spotreby. Zákazník potom bude mať prospech z nižšieho účtu za energiu. Z toho vyplýva, že existujú riešenia, ktoré nevyžadujú žiadne dodatočné financovanie. Ďalšie opatrenia je okrem toho možné vykonať pri renováciách menšieho rozsahu, napríklad namontovaním inteligentných meračov (tzv. „smart meters“), ktoré spotrebiteľom umožnia získavať údaje o ich skutočnej spotrebe v skutočnom čase, alebo „nadstavcov“ (tzv. „top-boxes“) na plynové kotly, ktoré môžu viesť k zníženiu emisií a nákladov na prípravu teplej vody až o 40 %.
Doprava
Spravodajca víta iniciatívu Komisie CARS 21, ktorej zámerom je zlepšiť právne predpisy, konkurencieschopnosť, rešpektovanie životného prostredia a bezpečnosť na cestách v sektore dopravy. Jednotný prístup k otázkam účinnosti v doprave, ktorý bol v správe použitý, je nevyhnutný, aby boli dôkladne vyhodnotené oblasti, v ktorých je možné dosiahnuť zlepšenie nákladovo výhodným spôsobom. Spravodajca sa domnieva, že osobitné opatrenia by mali byť prijaté na každej úrovni: pri výrobe palív, výrobe vozidiel a návykoch vodičov.
Spravodajca si tiež myslí, že by bolo zaujímavé mať k dispozícii jasný obraz trhu, ktorý by umožnil pochopiť prečo sa niektoré účinnejšie a čistejšie technológie úspešne predávajú v zahraničí, ale ich prienik na trh v rámci EÚ je malý.
Výskum a vývoj
Spravodajca verí, že rokovania o finančnom výhľade (2007 – 2013) vyvrcholia podstatným zvýšením európskych finančných zdrojov na výskum a vývoj, bez ktorých bude EÚ v porovnaní s USA a Japonskom naďalej zaostávať v takých oblastiach, ako dlhodobá perspektíva čistej dopravy, vrátane využívania vodíkových palivových článkov. Aj pri pochopení fyzických obmedzení rozsiahlejšieho predaja takýchto vozidiel (nedostatočná infraštruktúra, nákladnosť, atď.) je ťažké pochopiť, prečo Kanada pravdepodobne do roku 2010 dokončí svoju „vodíkovú diaľnicu“ medzi Vancouverom a Whistlerom a Európska únia nemá podobný projekt v dohľade. Štát Kalifornia tiež uviedol projekt „Vision 2010“, ktorého hlavným cieľom je poskytnúť prístup k vodíkovým palivám popri štátnych diaľnicach každému občanovi Kalifornie. Projekt zahŕňa vybudovanie 150 až 200 vodíkových čerpacích staníc navzájom vzdialených najviac 30 km. Tieto iniciatívy sú jasným príkladom úspešných partnerstiev verejného a súkromného sektora, ako aj zhmotnenia skutočne ambicióznych záväzkov.
Výskum a vývoj v oblasti čistejších palív je rovnako dôležitý prinajmenšom z krátkodobého hľadiska. Druhá generácia biologických palív bude čoskoro k dispozícii, malo by sa preto vynaložiť úsilie na rýchly vývoj potrebných technologických úprav, ktoré umožnia ich využívanie.
Mal by sa uskutočniť ďalší výskum využiteľnosti trigenerácie, ktorá zabezpečuje chladenie, vykurovanie a elektrickú energiu. Ak sa preukáže jej účinnosť, bola by táto technológia možným riešením pre krajiny s extrémnym podnebím, pre ktoré je kogenerácia (kombinovaná výroba tepla a elektrickej energie) len čiastočným riešením.
Výskumnou prioritou by malo zostať zachytávanie uhlíka, pretože jeho využitie a výsledky sa očakávajú až o ďalších 20 až 30 rokov.
Domáce spotrebiče
Ďalším sektorom, v ktorom je možné dosiahnuť cielené zlepšenia je sektor domácich spotrebičov (chladničky, elektrické rúry, atď.). Jedným z týchto zlepšení môže byť návrh Komisie riešiť problém energetickej spotreby počas pohotovostného režimu (stand-by). Spravodajca však poznamenáva, že tomuto sektoru už vo svete patrí vedúce miesto vďaka jeho úsiliu a investíciám zrealizovaným na zlepšenie energetickej účinnosti. Stále však existuje množstvo možností, najmä v správaní zákazníkov, ktorí sa často radšej držia spotrebičov, ktoré nespĺňajú dnešné normy namiesto toho, aby investovali do nových účinnejších spotrebičov. Mohlo by sa preto vynaložiť úsilie na zatraktívnenie nákupu domácich spotrebičov triedy „A“ (ktoré spotrebúvajú menej energie) pre spotrebiteľov, napríklad prostredníctvom daňových úľav na úrovni členských štátov alebo znížením DPH na úrovni EÚ.
Kogenerácia
Spravodajca víta iniciatívy podobné smernici EÚ o kogenerácii (2004/8/ES), ktorá podporuje využitie vysoko účinnej kogenerácie v priemysle, diaľkovom vykurovaní a samostatných budovách. Kogenerácia je výkonná technológia najúčinnejšej premeny palív na elektrickú energiu a úžitkové teplo, ktorá pomáha uspokojiť energetický dopyt pri zníženej spotrebe primárnej energie a nižších emisiách CO2 v Európe v porovnaní s tradičnými metódami samostatnej výroby elektrickej energie a tepla/pary.
Je veľmi dôležité, aby sa náležitá podpora kogenerácie uskutočňovala spôsobom, ktorý smernica rozvíja a pripravuje na realizáciu vo februári 2006. Spravodajca sa domnieva, že Európska komisia by mala podporovať regulačné prostredie, ktoré podporuje plný potenciál priemyselných zariadení kogenerácie. V tomto ohľade je nevyhnutné, aby sa v referenčných hodnotách pre účinnosť, ktorými sa definujú kritériá pre určenie vysokej účinnosti, odrazil realistický a ekonomicky prijateľný prístup, a aby neviedli k vytváraniu prekážok pre tento typ investícií.
Straty pri výrobe a distribúcii
Podľa správy Komisie predstavujú straty pri výrobe a distribúcii elektrickej energie veľký problém. Elektrická energia sa skutočne vyrába v elektrárňach, ktorých produkcia sa do hlavných spotrebných stredísk dopravuje prostredníctvom prepravného vedenia, v ktorom dochádza k významným stratám. Spravodajca sa domnieva, že tomuto problému by sa čiastočne dalo vyhnúť, keby sa elektrická energia vyrábala bližšie k hlavným miestam spotreby všade tam, kde je to možné.
Verejný sektor
Verejný sektor by mal ísť v oblasti energetickej účinnosti príkladom. Tento sektor má nielen prostriedky, ale aj zodpovednosť voči európskym občanom. Príkladné pôsobenie verejného sektora by sa mohlo prejaviť v povinnom začlenení kritérií energetickej účinnosti do verejného obstarávania a vo využívaní energeticky úsporných zmlúv pre budovy. V súvislosti s dopravou by sa verejný sektor mal pokúsiť obnoviť súčasný vozový park verejnej dopravy účinnejšími a čistejšími vozidlami, pričom by mal vziať do úvahy, že pri nákupe vysokého počtu vozidiel sa ceny výrazne znížia. Úsilie by sa mohlo vynaložiť aj na využitie účinnejších žiaroviek v pouličnom osvetlení.
Verejné orgány sú tiež zodpovedné za informovanie občanov o možnostiach účinnejšej spotreby energie, pričom by mali zdôrazniť pozitívny dopad na samotných občanov i na spoločnosť ako celok. Spravodajca sa domnieva, že Európska únia by tiež mala plniť túto úlohu, ale uznáva, že štátne a miestne orgány majú lepšiu predstavu o trendoch správania sa a zložení vlastného obyvateľstva.
Občianska zodpovednosť
V súvislosti s týmto posledným bodom si spravodajca uvedomuje, že bez ohľadu na súčasné aj budúce úsilie v legislatívnej oblasti koneční spotrebitelia stále zohrávajú veľkú úlohu pri dosahovaní plného potenciálu týchto opatrení. Spravodajca víta návrh Komisie venovať tejto oblasti osobitné úsilie prostredníctvom rozšíreného vzdelávania, verejných informačných kampaní a lepšej dostupnosti informácií nie len v sektoroch, ktoré sa zaoberajú energiou, ale aj pre občanov, ktorí môžu zmenou svojich spotrebiteľských návykov usporiť veľké množstvo energie.
Možnosti medzinárodného obchodu
Globálna energetická situácia pre nás predstavuje výzvu aj príležitosť. Výzvu, pretože musíme zdvojnásobiť svoje úsilie, aby sme vo svete získali vedúce postavenie v oblasti energeticky účinných technológií, to však na druhej strane predstavuje obrovský potenciál pre obchod s tretími krajinami ako sú Čína či India, ktorých energetická spotreba sa zvyšuje geometrickým radom, a ktoré budú čoskoro tieto technológie masívne žiadať. Vývoz technológií a osvedčených postupov bude kľúčový pre obmedzenie emisií CO2 a celkové zníženie energetickej náročnosti a zároveň pre rozmach našej konkurencieschopnosti a nášho hospodárstva.
Spravodajca však chce poukázať nato, že v súčasnosti pre obchod stále existujú mnohé necolné prekážky, vrátane právnej neistoty vzhľadom na práva duševného vlastníctva, a že je potrebné vynaložiť úsilie na zabezpečenie rovnocenného priestoru pre európske spoločnosti v zahraničí.
IV. SÚČASNÉ A BUDÚCE INICIATÍVY
Spravodajca sa domnieva, ako už bolo uvedené, že pre Komisiu by malo byť prioritou zabezpečiť riadne zavedenie súčasných právnych predpisov pre energetickú účinnosť v členských štátoch. Komisia by tiež mala vykonať hodnotenie vplyvov týchto opatrení zohľadňujúce ich nákladovú efektívnosť. Tieto smernice, ktoré vyplynuli z Akčného plánu energetickej účinnosti Komisie z roku 2000, sa týkajú:
- energetickej hospodárnosti budov;
- podpory kogenerácie;
- zdaňovania energetických výrobkov a elektriny;
- požiadaviek na energetickú účinnosť predradníkov pre žiarivkové osvetlenie;
- označovania elektrických rúr pre domácnosti, klimatizačných zariadení a chladničiek;
- eko konštrukčných požiadaviek výrobkov využívajúcich energiu;
- účinnosti pri konečnom využívaní energie a energetických služieb.
Spravodajca víta budúci rozvoj harmonizovaného európskeho systému porovnávacích kritérií a ukazovateľov energetickej účinnosti, ktorý umožní meranie pokroku uskutočneného v členských štátoch a dúfa, že konanie vo výbore sa začne čo najskôr.
Spravodajca víta návrh Komisie, aby členské štáty vypracovali akčné plány energetickej účinnosti, chce však poukázať nato, že zavedenie opatrení energetickej účinnosti a dosiahnutie skutočných výsledkov si vyžaduje určitý čas. Navrhuje preto, aby sa tieto plány realizovali v primeraných časových obdobiach.
V súvislosti s budúcimi iniciatívami by Parlament uvítal smernicu o energetickej účinnosti v doprave. Akčný plán energetickej účinnosti Komisie, ktorý sa očakáva v máji 2006, by mal obsahovať konkrétne návrhy, ktoré majú byť v budúcnosti rozpracované.
Spravodajca sa domnieva, že úprava Usmernení o štátnej pomoci pre ochranu životného prostredia poskytne jedinečnú príležitosť na zlepšenie možností financovania opatrení energetickej účinnosti. Spravodajca tiež víta iniciatívu niektorých členských štátov na zavedenie finančnej podpory pre kúpu čistých vozidiel.
Zelená kniha o bezpečnej, konkurenčnej a trvalo udržateľnej energetickej politike pre Európu naplánovaná v legislatívnom programe Komisie na rok 2006 poskytne jedinečnú príležitosť pre úvahy o komplexnej energetickej stratégii EÚ. Spravodajca si myslí, že tieto úvahy by sa mali uskutočniť spolu s prehodnotením Bielej knihy o európskej stratégii dopravy.
Spravodajca chce na záver opätovne zdôrazniť potrebu zamerať sa na konkrétne oblasti, v ktorých je možné uskutočniť rozsiahlejšie zlepšenia nákladovo efektívnym spôsobom. Bolo by preto vhodné, aby sa budúce návrhy Komisie vyhli zdvojovaniu súčasných právnych predpisov a posilnili koordináciu medzi iniciatívami.
Príloha I: Dlhodobý vývoj HDP (GDP), dopytu po energii (energy demand) a energetickej náročnosti (energy intensity) v štátoch EÚ-25
(2000=100)
Zdroj: AIE a Zelená kniha o energetickej účinnosti
Príloha II Maximalizácia energetickej a hospodárskej účinnosti.
1. Maximalizácia čistých prínosov (net benefits)
· Q je fyzická kvantita, ktorá spôsobuje úsporu energie (napr. hrúbka izolačnej vrstvy).
· Pri zvyšovaní Q sa zvyšuje aj energetická účinnosť, ktorá sa približuje k hodnote h=1 a energetické úspory (energy savings) počas celkovej dĺžky životnosti prístroja/spotrebiča sa zvyšujú podľa podobnej krivky.
· Náklady na úspory (conservation costs) rastú rýchlejšie ako Q.
· Qc je hodnota Q, ktorá maximalizuje čisté prínosy, t.j. úroveň, ktorá je najziskovejšia z dlhodobého hľadiska. Na hodnote Qc sú obe krivky najvzdialenejšie
2. Marginálna analýza
· Marginálna analýza sa môže využiť na určenie hodnoty Qc, ktorá prináša najvyššie čisté prínosy.
· Marginálne náklady (marginal costs) a marginálne prínosy (marginal benefits) sú derivátmi nákladov na úspory, resp. prínosov.
· Priesečník marginálnych kriviek udáva najziskovejšiu úroveň úspory energie (level of energy conservation) Qc.
· Naľavo od priesečníka sú dodatočné prínosy zo zvyšovania úrovne úspor vyššie ako dodatočné náklady, preto sa oplatí investovať viac. Napravo dodatočné náklady prevyšujú dodatočné prínosy
3. Náklady počas životného cyklu
· Ekonomicky najúčinnejšia - t.j. najziskovejšia úroveň úspory energie Qc, je tá, v ktorej je krivka celkových nákladov (nákladov počas životného cyklu) na minime. T
· Rovnakú hodnotu Qc získame použitím jedného z troch prístupov, ktoré boli popísané vyššie
4. Energetická analýza
Efektívnosť h prístroja/spotrebiča možno vyjadriť takto:
kde Ed je energia rozptýlená pri procese konverzie.
· EdL je rozptýlená energia počas životného cyklu;
· Ep je výrobná energia, t.j. energia použitá na výrobu prístroja/spotrebiča (vrátane všetkých priemyselných procesov).
· Pri zvyšujúcom sa Q sa EdL znižuje, ale Ep sa celkovo zvyšuje.
· QcEn je preto energeticky najvhodnejšia úroveň úspory energie Q, t.j. prípad, v ktorom je krivka celkovej energie na minime.
STANOVISKO VÝBORU PRE HOSPODÁRSKE A MENOVÉ VECI (19. 4. 2006)
pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
k Zelenej knihe o energetickej účinnosti alebo Menej znamená viac
(2005/2210(INI))
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Elisa Ferreira
NÁVRHY
Výbor pre hospodárske a menové veci žiada Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor prijal do svojho návrhu uznesenia tieto návrhy:
1. víta iniciatívu Komisie, ktorá by sa mala venovať otázke energetickej účinnosti na úrovni Spoločenstva;
2. víta Zelenú knihu Komisie o európskej stratégii pre trvalo udržateľnú, konkurencieschopnú a bezpečnú energiu a najmä navrhované zriadenie Európskeho energetického regulátora a tiež sústredenie sa na diverzifikáciu zdrojov energie;
3. víta prieskum odvetví trhov s plynom a elektrinou, ktorý uskutočnila Komisia; konštatuje, že narastajúca koncentrácia na vnútornom trhu EÚ môže ešte zvýrazniť súčasné skreslenia trhu, čo si vyžiada zlepšenie regulačných možností členských štátov a EÚ, aby sa tak zabezpečili práva spotrebiteľov a dodržiavanie zásad energetickej účinnosti EÚ;
4. pripomína, že zhruba 59 % ropy spotrebovanej v EÚ v roku 2004 sa spotrebovalo v odvetví dopravy, 17 % na výstavbu, 16 % na neenergetické účely a 8 % v priemysle; poznamenáva, že Komisia očakáva, že dopyt po energiách vzrastie v odvetví dopravy do roku 2030 minimálne o 30 % s ročným vzrastom v leteckej doprave do 5 %, čo zvýši emisie a závislosť od dovážaných energií;
5. preto vyzýva Komisiu, aby navrhla program, ktorý povedie EÚ do roku 2020 k hospodárstvu s najlepším využívaním energií vo svete, pričom doprava musí byť súčasťou tohto energeticky účinného hospodárstva;
6. vyzýva na náležité zohľadnenie cieľov energetickej účinnosti vo finančnom výhľade na roky 2007-2013; podporuje zavedenie kritérií energetickej účinnosti v nastávajúcom procese prehodnotenia vlastných zdrojov EÚ;
7. vyzýva, aby sa hodnotenie zvyšovania energetickej účinnosti a spracovanie jadrového odpadu považovali za prioritné oblasti výskumu v kontexte 7. rámcového programu;
8. vyzýva na zohľadnenie otázok energetickej účinnosti v kritériách na výber projektov podporovaných zo štrukturálnych a kohéznych fondov; víta začlenenie otázok energetiky do cieľov Európskej investičnej banky a vyzýva na ich rozšírenie na projekty energetickej účinnosti;
9. domnieva sa, že v kontexte štrukturálnych fondov by sa mala venovať náležitá pozornosť energetickému hodnoteniu dopravných systémov miest, najmä vo vzťahu k voľbe druhu dopravy a previazanosti jednotlivých druhov;
10. zastáva názor, že zdaňovanie zohráva významnú úlohu pri zvyšovaní energetickej účinnosti; domnieva sa, že by bolo vhodné usilovať sa o to, aby vnútroštátne daňové systémy členských štátov uplatňovali pozitívnu diskrimináciu v prospech energeticky efektívnych postupov;
11. je si vedomý toho, že lokálna výroba elektrickej energie vrátane mikrovýroby zlepšuje bezpečnosť diverzifikáciou dodávok a účinnosť minimalizáciou strát pri prenose do siete; vyzýva Komisiu, aby navrhla finančné stimuly tak, aby sa tieto stali významnou súčasťou výroby elektrickej energie;
12. domnieva sa, že opatrenia na zvyšovanie energetickej účinnosti (napr. renovácia existujúcich budov) podporujú tvorbu nových pracovných miest;
13. zastáva názor, že štátna pomoc a verejné obstarávanie môžu zohrať dôležitú úlohu pri podporovaní energetickej účinnosti, pričom tento cieľ by sa mal riadne zohľadniť v prebiehajúcej revízii usmernení o štátnej pomoci pre životné prostredie a inováciu, zároveň by sa malo riešiť aj zamedzovanie narušeniu hospodárskej súťaže a určenie minimálneho prahu na tieto opatrenia;
14. domnieva sa, že je nevyhnutné, aby sa zvýšili investície do oblasti obnoviteľných zdrojov energie a technológií úspory energie a že EÚ by mohla mať veľký úžitok z vývozu týchto technológií do krajín, ktoré predpokladaný exponenciálny nárast spotreby energie prinúti investovať veľké finančné prostriedky do environmentálnych technológií;
15. považuje za naliehavé, aby Komisia predložila návrhy trvalo udržateľných zlepšení energetickej účinnosti a šetrenia v odvetví dopravy;
16. podporuje harmonizáciu noriem vnútorného trhu prostredníctvom zavedenia systémov označovania a porovnávacích testov, no zdôrazňuje, že v kontexte medzinárodného obchodu je potrebné realizovať tieto normy na medzinárodnej úrovni;
17. domnieva sa, že by sa malo zvýšiť povedomie verejnosti o energetickej účinnosti prostredníctvom jasných a primeraných informácií, ktoré sa sprístupnia v zmluvách o dodávkach elektrickej energie;
18. domnieva sa, že v rámci plánov šetrenia energie a zmlúv o dodávkach energie by mala existovať možnosť zahrnúť balík, pri ktorom sa kombinujú rôzne zdroje energie podľa kritérií energetickej účinnosti a šetrenia nákladov;
19. je presvedčený, že na to, aby sa riešil problém globálneho otepľovania a klimatických zmien a aby sa znížila závislosť EÚ od krajín dodávajúcich energie, je potrebný veľký investičný program, ktorým sa uľahčí prechod k obnoviteľným zdrojom energie; preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby obnoviteľným zdrojom energie a technológiám v oblasti šetrenia energií venovali oveľa viac prostriedkov;
POSTUP
|
Názov |
Zelená kniha o energetickej účinnosti alebo Menej znamená viac | |||||
|
Referenčné čísla |
||||||
|
Gestorský výbor |
ITRE | |||||
|
Stanovisko dátum oznámenia na schôdzi |
ECON 17.11.2005 | |||||
|
Rozšírená spolupráca - dátum oznámenia na schôdzi |
| |||||
|
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko dátum menovania |
Elisa Ferreira 15.11.2006 | |||||
|
Predchádzajúci spravodajca |
| |||||
|
Prerokovanie vo výbore |
20.3.2006 |
18.4.2006 |
|
|
| |
|
Dátum prijatia pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov |
19.4.2006 | |||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
17 2 9 | ||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Zsolt László Becsey, Pervenche Berès, Sharon Bowles, Udo Bullmann, Ieke van den Burg, David Casa, Elisa Ferreira, José Manuel García-Margallo y Marfil, Jean-Paul Gauzès, Gunnar Hökmark, Karsten Friedrich Hoppenstedt, Sophia in 't Veld, Piia-Noora Kauppi, Wolf Klinz, Christoph Konrad, Astrid Lulling, Cristobal Montoro Romero, John Purvis, Alexander Radwan, Antolín Sánchez Presedo, Margarita Starkevičiūtė, Ivo Strejček, Sahra Wagenknecht. | |||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Harald Ettl, Catherine Guy-Quint, Alain Lipietz, Vladimír Maňka, Thomas Mann, Diamanto Manolakou, Giovanni Pittella, Poul Nyrup Rasmussen. | |||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Marios Matsakis, Marie-Line Reynaud. | |||||
|
Poznámky (k dispozícii iba v jednom jazyku) |
... | |||||
STANOVISKO VÝBORU PRE ŽIVOTNÉ PROSTREDIE, VEREJNÉ ZDRAVIE A BEZPEČNOSŤ POTRAVÍN (23. 3. 2006)
pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
o energetickej účinnosti alebo Menej znamená viac
(2005/2210(INI))
Spravodajca výrobu požiadaného o stanovisko: Péter Olajos
STRUČNÉ ODÔVODNENIE
Existuje viacero dôvodov, pre ktoré by sa mala v Európe podporovať energetická účinnosť. Oddelenie hospodárskeho rastu od dopytu po energii a zníženie celkovej spotreby energie sú nevyhnutné, ako má Európa dosiahnuť svoje ciele v otázke trvalo udržateľného rozvoja a boja proti zmene klímy.
Nedávna kríza týkajúca sa distribúcie ruských zásob zemného plynu upriamila pozornosť na závislosť Európy od dovážaných zdrojov energie, ktorá sa podľa predpovedí v budúcich rokoch ešte zvýši. Obmedzenie nášho dopytu po energii by mohlo byť dôležitou časťou riešenia tohto problému. Zlepšenie energetickej účinnosti bude mať pravdepodobne aj kladné účinky na nezamestnanosť v Európe a pomôže zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Je preto aj v úplnom súlade s Lisabonskou stratégiou.
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko víta zelenú knihu Komisie a zvýšené úsilie Spoločenstva v otázke zlepšovania energetickej účinnosti.
V súvislosti s cieľmi v zelenej knihe treba konštatovať, že boli stanovené v čase, keď ceny ropy boli na úrovni 30 USD/barel, pričom dnes dosahujú až 70 USD a očakáva sa ich ďalší nárast. Pri tomto náraste sa zdá byť vhodné, aby sme si stanovili ambicióznejšie ciele než zníženie spotreby energie o 20%, ktoré sa uvádza v návrhu Komisie.
V dôsledku technického pokroku sú dnes k dispozícii spotrebiče, vozidlá a budovy, ktoré potrebujú oveľa menej energie než v minulosti. Rýchle rozšírenie týchto nových technológií by mohlo pomôcť pri využití potenciálu na úsporu energie, ktorý dnes máme. Musíme si však uvedomiť, že výmena starších výrobkov za novšie v prípade, ak sa uskutoční skôr než je to potrebné, má nepriaznivé účinky na životné prostredie. Patrí medzi ne nárast objemu odpadu, znečisťovania a vyššia spotreba surovín na ich výrobu. Spravodajca je preto presvedčený, že sa musíme za každých okolností vyhnúť tomu, aby sme vyslali nesprávny signál spotrebiteľom a pracovníkom vo verejnom obstarávaní. Nesmie to vyznieť tak, že životnému prostrediu pomôžeme najlepšie, ak všetko vyhodíme skôr, než treba.
Povinné označovanie domácich spotrebičov podľa smernice 92/75/ESS sa ukázalo ako mimoriadne úspešné a viedlo k významným zlepšeniam v energetickom výkone týchto výrobkov. Práve toto zlepšenie je dôvodom, pre ktorý treba systematicky prehodnocovať kategórie označovania, aby sme tak držali krok s technologickými zmenami a zabezpečili, aby bolo označenie jasné a poskytovalo relevantné informácie, ktoré nebudú spotrebiteľov zavádzať. (Napríklad dnešné chladničky sú všetky lepšie ako kategória C, ale na označeniach sa stále nachádza škála od A po G, čo vyvoláva nesprávny dojem o energetickej účinnosti chladničky v kategórii B) Spravodajca preto zastáva názor, že systémy označovania by sa mohli ďalej zlepšiť, ak by sa na označení nachádzal odhad skutočných prevádzkových nákladov počas života predmetného výrobku.
Budovy sú najväčším používateľom energie v Európe a majú aj obrovský potenciál na zvýšenie účinnosti. Keďže len malá časť budov v Európe je postavená podľa najnovších technologických noriem, je potrebné investovať do zlepšovania energetickej účinnosti starších budov a nielen vytvárať nové normy pre novostavby. Spravodajca sa domnieva, že prioritou by mali byť výškové bytové domy na sídliskách, pri ktorých je najväčší potenciál na úspory.
Diaľkové vykurovanie je tiež potenciálne efektívnejšie než individuálna výroba tepla, no vo väčšine miest, kde takéto systémy existujú (najmä v nových členských štátoch) majú tieto zariadenia veľké straty energie. Preto je dôležité aj podporovať modernizáciu týchto systémov, ktorá by mala byť podľa možnosti spojená s modernizáciou budov, ktorým dodávajú teplo. Spravodajca sa domnieva, že toto je potrebné na zabránenie nerovnováhy medzi ponukou a dopytom po teple.
Spravodajca zastáva názor, že financovanie počiatočných investícií je najčastejšou prekážkou inak prínosných projektov na zlepšenie energetickej účinnosti. Považuje preto za dôležité, aby sa podporovali nové a inovatívne formy financovania prostredníctvom podnikov energetických služieb (ESCO) a stredísk na výmenu informácií (clearinghouse), ktorých vytvorenie obvykle vyžaduje motiváciu zvonka. Domnieva sa, že veľké finančné inštitúcie ako Európska investičná banka (EIB), Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD) a Svetová banka by mali hrať významnejšiu úlohu pri financovaní investícií do energetickej účinnosti a mali by sa podnecovať k tomu, aby prevzali túto zodpovednosť.
NÁVRHY
Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín žiada Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do svojho návrhu uznesenia tieto návrhy:
1. upozorňuje na skutočnosť, že cena ropy, na ktorých je založený cieľ úspory energie vo výške 20 % uvedený v zelenej knihe, je v súčasnosti výrazne vyššia, čoho dôsledkom je významný nárast nákladovej efektívnosti opatrení energetickej účinnosti; vyzýva preto Komisiu, aby primerane zvýšila cieľ úspory energie;
2. vyzýva Komisiu, aby predložila koherentnú stratégiu na zabezpečenie dodávok energie, zvýšenie energetickej účinnosti a podporu obnoviteľných zdrojov energie; domnieva sa, že pokiaľ ide o túto problematiku, mali by sa rôzne oblasti politiky vzájomne dopĺňať, a že vzhľadom na mnohé iniciatívy, predpisy a projekty, ktoré existujú na úrovni EÚ, je v mnohých prípadoch pre spotrebiteľov nemožné rozpoznať ich jednotlivé ciele;
3. domnieva sa, že je nevyhnutné, aby sa zvýšili investície do oblasti obnoviteľných zdrojov energie a technológií úspory energie, keďže sú kľúčovými nástrojmi na zníženie dopytu po energii, na boj s klimatickými zmenami a zabezpečenie dodávok energie, a že EÚ by mohla mať veľký úžitok z vývozu týchto technológií do krajín, ktorých predpokladaný exponenciálny nárast spotreby energie ich prinúti investovať veľký objem finančných prostriedkov do environmentálnych technológií; požaduje preto, aby siedmy rámcový program pre výskum (2007 – 2013) zabezpečil finančné prostriedky v prospech týchto technológií;
4. pripomína, že približne 59 % ropy spotrebovanej v Európe v roku 2004 bolo použitých v oblasti dopravy, zostávajúcich 17 % v stavebníctve, 16 % na neenergetické účely a 8 % v priemysle; konštatuje, že podľa Komisie sa do roku 2030 dopyt po energii v oblasti dopravy zvýši minimálne o 30 %, a že dôjde aj k nárastu až vo výške 5 % za rok v oblasti leteckej dopravy, v dôsledku čoho dôjde k zvýšeniu emisií a závislosti na dovážanej energii;
5. vyzýva preto Komisiu, aby navrhla program, ktorý bude viesť EÚ k tomu, aby sa do roku 2020 stala hospodárstvom s najvyššou energetickou účinnosťou na svete, pričom doprava bude stálym prvkom tohto energeticky účinného hospodárstva;
6. pokiaľ ide o oblasť dopravy, požaduje, aby sa vypracovala komplexná stratégia postupného vyradenia využívania fosílnych palív v oblasti dopravy a minimalizácie emisií CO2 z tejto dopravy vrátane zvýšenej výroby a využívania najnovšej technológie biopalív v súlade so stratégiou Komisie v oblasti biopalív a oveľa väčšej finančnej podpory vozidiel s nízkymi emisiami, ako to už navrhla Komisia vo svojom návrhu smernice Rady o daniach z osobných vozidiel (KOM(2005)0261);
7. považuje za dôležité aj to, aby Komisia predložila návrhy trvalo udržateľného a dlhodobého zlepšovania v oblasti energetickej účinnosti a zachovania oblasti dopravy vrátane legislatívnych návrhov, ktoré: (a) umožnia výrobu automobilov a nákladných vozidiel s dvakrát nižšou spotrebou; (b) umožnia prechod cestnej a leteckej dopravy na železničnú a vodnú dopravu; (c) zabezpečia väčšie využívanie verejnej dopravy;
8. domnieva sa, že na zníženie dopadu 1725 mtoe (milión ton ropného ekvivalentu) EÚ na životné prostredie, z ktorých sa dováža približne polovica a z ktorých približne 1500 mtoe predstavuje použitie fosílnych palív s nepriaznivým vplyvom na podnebie, by sa energetická stratégia EÚ mala zamerať na celkové nahradenie používania fosílnych palív v oblasti dopravy do roku 2030 a výrazné zvýšenie používania obnoviteľných zdrojov energie v oblasti výroby elektrickej energie s cieľom znížiť do roku 2050 emisie skleníkových plynov o 60 až 80 % v porovnaní s rokom 1990;
9. považuje rast dopravy, predovšetkým cestnej dopravy, za jednu z hlavných prekážok v rámci potláčania dopytu po energiách v Európe; vyzýva Komisiu, aby preskúmala pokrok dosiahnutý v rámci dobrovoľnej dohody s európskymi výrobcami automobilov a podľa potreby zvážila dodatočné opatrenia na dosiahnutie stanovených cieľov;
10. domnieva sa, že vozové parky operujúce na určitom území, predovšetkým vo veľkých mestách, ponúkajú dobré možnosti podpory nových a účinnejších riešení mestskej mobility; vyzýva členské štáty, aby využili verejné obstarávanie a daňovú úľavu na podporu efektívnejších spôsobov dopravy a tým prispeli k vytvoreniu trhov s čistejšími a ekonomicky efektívnejšími vozidlami a palivami;
11. je presvedčený, že podpora intermodality bude mať, pokiaľ ide o optimalizáciu energetickej spotreby v oblasti dopravy, pozitívny vplyv; zdôrazňuje, že preťažovaniu infraštruktúr sa dá vyhnúť iba účinným rozvojom transeurópskych dopravných sietí a prispôsobovaním opatrení na zefektívnenie železničnej a námornej dopravy a zvýšenie ich konkurencieschopnosti;
12. zdôrazňuje, že cieľom musí byť zníženie celkového vplyvu energetických spotrebičov (ako aj budov a automobilov) na životné prostredie počas ich celého životného cyklu; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila vykonanie ďalších štúdií aj v oblasti stavebníctva a automobilového priemyslu s cieľom určiť minimá životného cyklu (vrátane časového harmonogramu výmeny, ktorá by bola optimálna z hľadiska životného prostredia) a uskutočnila hlbšie štúdie v tých oblastiach úspor energie, v ktorých sa zatiaľ nemôžu urobiť žiadne spoľahlivé závery;
13. považuje označovanie za účinný spôsob podpory energetickej účinnosti a vyzýva Komisiu, aby pokračovala v tomto smere prostredníctvom systematickej kontroly a zjednodušovania kategórii označenia vytvorených podľa smernice 92/75/EHS a zavedením označení, ktoré pomôžu spotrebiteľom určiť možné úspory;
14. požaduje, aby sa v oblasti dopravy čoskoro zaviedlo označenie „spotreba energie na kilometer“, aby si tak spotrebitelia mohli na základe energetickej náročnosti vybrať napr. medzi železničnou, leteckou alebo cestnou dopravou;
15. domnieva sa okrem toho, že európsky systém označovania automobilov je nevyhnutné posilniť prostredníctvom opatrení zameraných na podporu vstupu na trh automobilov z nízkymi emisiami CO2 a/alebo vozidiel s biovodíkovým pohonom, ako aj rozsiahlejšími opatreniami, ako napr. dôslednejším presadzovaním rýchlostných obmedzení, zlepšovaním cestných a dopravných riadiacich systémov a infraštruktúry, ako aj podporou zvyšovania vodičských schopností;
16. zdôrazňuje, že je potrebné rozšíriť oblasť pôsobnosti smernice 2002/91/ES o energetickej hospodárnosti budov na dôležité modernizačné opatrenia budov všetkých veľkostí a zabezpečiť primerané finančné prostriedky na urýchlenie renovácie blokov budov s najvyšším potenciálom úspory energie; tam, v prípade potreby by tieto projekty mali byť kombinované s renováciou diaľkových vykurovacích systémov dodávajúcich teplo týmto budovám, pričom však konštatuje, že pod kritickou úrovňou populácie je diaľkové vykurovanie neuskutočniteľné;
17. je presvedčený, že prostredníctvom jasných cieľov a podnetov by sa mala podporiť modernizácia systémov diaľkového vykurovania, ako aj kogenerácia;
18. trvá na tom, aby budovy európskych inštitúcií spĺňali najvyššie normy v oblasti energetickej účinnosti, aby sa tak mohli stať inovačnými strediskami;
19. nalieha na Komisiu, aby uplatňovala presvedčivú politiku s cieľom odvrátiť hrozbu možného nedostatočného plnenia dôležitých smerníc o energetickej účinnosti;
20. zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty prijali národné akčné plány týkajúce sa energetickej účinnosti založené na ambicióznych a dosiahnuteľných ročných cieľoch; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primerané finančné prostriedky pre realizačné agentúry a programy na vnútroštátnej a miestnej úrovni;
21. konštatuje, že v dôsledku prenosu a distribúcie elektrickej energie dochádza ku strate až 10 % vyrobenej elektrickej energie; upozorňuje na skutočnosť, že v niektorých členských štátoch tieto straty predstavujú viac ako 20 % vyrobenej elektrickej energie; vyzýva členské štáty, aby prijali naliehavé opatrenia na minimalizovanie strát v rámci elektrických prenosových a distribučných sietí;
22. zdôrazňuje, že je potrebné podporovať vytvárania stredísk na výmenu informácií (clearinghouse), podnikov energetických služieb (ESCO) a spoločností poskytujúcich služby v oblasti energetickej účinnosti na uľahčenie realizácie projektov týkajúcich sa energetickej účinnosti;
23. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili hlavné finančné inštitúcie pri uprednostňovaní investícií v oblasti energetickej účinnosti a alternatívnych energetických zdrojov a aby v rámci výberu projektov, ktoré sa majú financovať, zvážili aspekty energetickej účinnosti; vyzýva členské štáty a miestne orgány, aby odstránili prekážky v rámci financovania energetickej účinnosti; požaduje vytvorenie systémov dotácií na podporu energeticky úsporného správania;
24. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby medzi výberové kritériá v rámci verejného obstarávania začlenili aj vysokú úroveň energetickej účinnosti;
25. domnieva sa, že multilaterálne banky a verejné finančné inštitúcie by mali vytvoriť Fond energetickej účinnosti, ktorý by poskytoval finančné prostriedky pre projekty zamerané na energetickú účinnosť; je presvedčený, že ciele v oblasti energetiky by tiež mali tvoriť súčasť ďalších odvetvových politík (tzn. finančnej politiky, dopravnej a kohéznej politiky); je okrem toho presvedčený, že nevyhnutným predpokladom aktívnej účasti miestnych partnerov a rozhodovacích orgánov je navrhnutie nových systémov financovania a zmluvných nástrojov, ako napr. mikropôžičky a spoločné podnikanie medzi súkromnými spoločnosťami a samosprávnymi obcami;
26. poukazuje na skutočnosť, že finančné prostriedky regionálnej politiky EÚ by sa tiež mohli použiť na financovanie medziregionálnych projektov zabezpečujúcich transfer know-how do členských štátov a regiónov, v ktorých nedochádza k rozvoju pokročilých technológií v súvislosti s energetickou účinnosťou;
27. podporuje opatrenia na dosiahnutie širšieho uplatňovania technologických riešení v súvislosti s energetickou účinnosťou, ktoré sú už k dispozícii; požaduje iniciatívy na posilnenie nástrojov financovania energetickej účinnosti a investícií do oblasti materiálovej účinnosti;
28. vyzýva Komisiu, aby zrevidovala opatrenia týkajúce sa energetickej účinnosti s cieľom zabezpečiť ich prijatie spotrebiteľmi a aby sa nesústreďovala iba na tie opatrenia, ktoré prinášajú čo najrýchlejšie uspokojivé výsledky;
29. vyzýva Komisiu, aby vo väčšej miere informovala o trendoch na trhoch s energiami a tým rozvíjala povedomie spotrebiteľov o tomto probléme;
30. vyzýva Komisiu, aby v plnej miere využila skúsenosti získané v rámci projektov SAVE a Energy Intelligent Europe a aby zintenzívnila svoje úsilie prostredníctvom šírenia a odovzdávania osvedčených postupov;
31. konštatuje, že spotreba energie úzko súvisí s jej cenou a domnieva sa, že je veľmi dôležité, aby sa podporovalo šírenie osvedčených postupov v členských štátoch, v ktorých sa pokrok v rámci dosahovania energetickej účinnosti spomalil v dôsledku dotácií na ceny energie;
32. vyzýva Komisiu, aby iniciovala štúdie o dopade všetkých príslušných politík EÚ na dopyt po energiách;
33. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili miestne orgány pri prijímaní nových opatrení na zabezpečenie efektívneho uplatňovania energetickej účinnosti vrátane urýchlenia výroby energie z alternatívnych zdrojov pomocou daňových úľav a zvýšenej finančnej podpory z Európskej únie;
34. zdôrazňuje skutočnosť, že ešte pred možným zavedením systému vydávania „bielych osvedčení“ by sa mali presne zistiť jeho účinky; konštatuje, že existujú aj iné spôsoby dosahovania porovnateľných úspor;
35. zdôrazňuje, že v záujme bezpečnosti dodávok a hospodárskej súťaže je nevyhnutná rôznorodá štruktúra výroby energie; zdôrazňuje, že musí byť možné zvážiť všetky technológie výroby elektrickej energie a energetických zdrojov s cieľom zabezpečiť, aby sa závislosť na fosílnych palivách už ďalej nezvyšovala a aby sa zabránilo ohrozeniu plnenia ďalších cieľov v rámci energetickej politiky, ako napr. narastajúce využívanie obnoviteľných energetických zdrojov;
36. vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti inteligentného využívania informačných a komunikačných technológií (IKT) na zvyšovanie energetickej a materiálovej účinnosti prostredníctvom dematerializácie, inteligentných budov, náhradných spôsobov dopravy atď., a aby zabezpečila nevyhnutné politické rámce na podporu takéhoto rozvoja;
37. vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti, ktoré ponúka vnútorný trh s elektrickou energiou s cieľom efektívnejšieho využívania energie a aby v čo najväčšej miere využila komparatívnu výhodu vybraných krajín v prospech efektívnej výroby energie s nízkymi emisiami uhlíka a aby súčasne zvážila, či systém kvót pre znižovanie emisií na vnútroštátnej úrovni má vzhľadom na zvýšený cezhraničný obchod zmysel;
POSTUP
|
Názov |
Energetická účinnosť alebo ako dosiahnuť viac za menej prostriedkov | |||||
|
Číslo postupu |
||||||
|
Gestorský výbor |
ITRE | |||||
|
Výbor, ktorý predložil stanovisko |
ENVI | |||||
|
Rozšírená spolupráca – dátum oznámenia na schôdzi |
| |||||
|
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko |
Péter Olajos | |||||
|
Predchádzajúci spravodajca výboru požiadaného o stanovisko |
| |||||
|
Prerokovanie vo výbore |
21.2.2006 |
|
|
|
| |
|
Dátum prijatia |
21.3.2006 | |||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: 51 –: 0 0: 0 |
| ||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Adamos Adamou, Liam Aylward, Johannes Blokland, John Bowis, Frederika Brepoels, Martin Callanan, Dorette Corbey, Chris Davies, Avril Doyle, Mojca Drčar Murko, Edite Estrela, Jillian Evans, Anne Ferreira, Matthias Groote, Françoise Grossetête, Gyula Hegyi, Mary Honeyball, Marie Anne Isler Béguin, Caroline Jackson, Eija-Riitta Korhola, Holger Krahmer, Urszula Krupa, Aldis Kušķis, Peter Liese, Linda McAvan, Roberto Musacchio, Riitta Myller, Péter Olajos, Miroslav Ouzký, Vittorio Prodi, Frédérique Ries, Guido Sacconi, Karin Scheele, Carl Schlyter, Horst Schnellhardt, Richard Seeber, Jonas Sjöstedt, Bogusław Sonik, María Sornosa Martínez, Antonios Trakatellis, Evangelia Tzampazi, Thomas Ulmer, Marcello Vernola, Åsa Westlund | |||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Alfonso Andria, María del Pilar Ayuso González, Bairbre de Brún, Jutta D. Haug, Miroslav Mikolášik, Andres Tarand, Claude Turmes | |||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods.2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
| |||||
|
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii) |
... | |||||
STANOVISKO VÝBORU PRE DOPRAVU A CESTOVNÝ RUCH (22. 3. 2006)
pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
o energetickej účinnosti alebo Menej znamená viac
(2005/2210(INI))
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Marta Vincenzi
NÁVRHY
Výbor pre dopravu a cestovný ruch žiada Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor prijal do svojho návrhu uznesenia tieto návrhy:
vzhľadom na to, že cieľ zníženia spotreby fosílnych palív o 20% (ktoré je nevyhnutné vzhľadom na dodržiavanie kjótskeho protokolu, ako aj na obmedzenie závislosti od tretích krajín) sa má dosiahnuť v nadchádzajúcich 10-14 rokoch, a teda sú potrebné riešenia, ktoré je možné okamžite uviesť do platnosti, pričom by sa však aj naďalej mali podporovať obnoviteľné zdroje energie, ktoré by nahradili fosílne palivá;
- pre pevné zariadenia
1. zdôrazňuje predovšetkým úzky vzťah, ktorý musí existovať medzi daným cieľom a intervenčnou stratégiou zameranou na dosiahnutie maximálnej účinnosti konverzného zariadenia na výrobu energie; konštatuje, že toto môže zároveň zahŕňať podporu a nutnosť kogenerácie pri zariadeniach presahujúcich určitú veľkosť, pričom by sa mal rozvinúť rámec smernice 2004/8/ES o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou.
- pre samostatné zariadenia využívané v doprave
2. opätovne zdôrazňuje, že cieľ energetickej účinnosti si vyžaduje najmä integrovaný prístup k systému prepravy, skutočné vykonávanie veľkého množstva právnych predpisov, ktoré už Parlament prijal, stimuláciu verejnej dopravy, novú organizáciu logistických infraštruktúr a presun nákladnej dopravy z ciest na železnice a more; zastáva preto názor, že vytýčená energetická účinnosť by mala patriť ku kľúčovým prvkom prebiehajúcej diskusie o prepracovaní bielej knihy pod názvom Európska dopravná politika (KOM(2001)0370).
3. konštatuje, že novo vyvinuté lietadlá majú výrazne nižšiu spotrebu pohonných látok, no zároveň pobáda k zrýchleniu výskumu v tejto oblasti.
4. žiada Komisiu, aby predložila akčný plán, ktorý bude koherentným a účinným spôsobom zahŕňať všetky politiky EÚ s merateľnými cieľmi a ktorý sa zameriava tak na podporu používania biopalív (bioetanolu a bionafty), ako aj využívania vodíkových technológií a vozidiel s hybridným pohonom.
5. v cestnej doprave považuje za nevyhnutné:
a) v polovici obdobia znížiť emisie CO2 vo výraznejšej miere, ako uvádza zelená kniha (napr. dosiahnuť úroveň spotreby CO2 od 100 do 80 g/km do roku 2020) v súlade so zámermi Rady (životné prostredie) vyjadrenými už v júni 1996, podľa ktorých platí rok 2010 ako najneskorší termín dosiahnutia maximálnej úrovne CO2 120 g /km v priemerných emisiách;
b) nepriame zvyšovanie energetickej účinnosti prostredníctvom systémov Galileo, SESAR a ERTMS a ich prednostná podpora v rámci výskumu a vývoja;
c) šírenie už existujúcich technologických riešení a inovačných technológií, ktoré sú výhodné vzhľadom na energetické úspory, najmä čo sa týka podielu vozidiel na zvýšení spotreby pohonných látok, ak sa využívajú vo veľkej miere a integrovane;
d) podporiť vozidlá s hybridným pohonom, ktoré sú už dnes dostupné na trhu a umožňujú bezprostrednú úsporu ropných produktov, prostredníctvom motivácie aj daňového charakteru;
e) uplatniť zásady spotrebiteľských poplatkov paralelne so zásadou „znečisťovateľ platí“, a to podľa modelu, ktorý už bol v politike v oblasti životného prostredia použitý prostredníctvom zmeny a doplnenia smernice 1999/62/ES o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami a v súčasnosti je navrhnutý v oblasti daňovej politiky v rámci návrhu smernice KOM(2005)0261 o daniach z osobných áut tak, aby vznikol systém zmysluplnej motivácie nielen pre vozidlá s priaznivým vplyvom na životné prostredie, ale aj pre vozidlá s minimálnou spotrebou energie;
6. vyzýva preto Komisiu, aby uplatňovala prostredníctvom koordinácie vhodných cielených opatrení horizontálnu politiku zameranú na energetickú účinnosť a pomocou príslušnej štúdie s využitím najlepších existujúcich postupov určila, ktoré rozhodujúce činitele (osvetové kampane, stimuly a/alebo prekážky fiškálnej povahy alebo iné) a nástroje (legislatívne, technické, hospodárske) by orgány verejnej správy mohli uplatňovať na dosiahnutie uvedených cieľov.
7. nalieha na Komisiu, aby v rámci úloh siete miestnych agentúr pre energetickú účinnosť prednostne venovala osobitnú pozornosť odvetviu dopravy.
POSTUP
|
Názov |
Energetická účinnosť alebo Menej znamená viac | |||||
|
Referenčné čísla |
||||||
|
Gestorský výbor |
ITRE | |||||
|
Výbor, ktorý predložil stanovisko |
TRAN | |||||
|
Rozšírená spolupráca – dátum oznámenia na schôdzi |
| |||||
|
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko |
Marta Vincenzi 30.8.2005 | |||||
|
Predchádzajúci spravodajca |
| |||||
|
Prerokovanie vo výbore |
24.1.2006 |
21.3.2006 |
|
|
| |
|
Dátum prijatia |
21.3.2006 | |||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
21 15 2 | ||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Inés Ayala Sender, Etelka Barsi-Pataky, Philip Bradbourn, Paolo Costa, Michael Cramer, Arūnas Degutis, Petr Duchoň, Emanuel Jardim Fernandes, Roland Gewalt, Mathieu Grosch, Ewa Hedkvist Petersen, Jeanine Hennis-Plasschaert, Stanisław Jałowiecki, Georg Jarzembowski, Jaromír Kohlíček, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Jörg Leichtfried, Fernand Le Rachinel, Bogusław Liberadzki, Michael Henry Nattrass, Seán Ó Neachtain, Willi Piecyk, Luís Queiró, Reinhard Rack, Ulrich Stockmann, Georgios Toussas, Marta Vincenzi, Corien Wortmann-Kool | |||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Zsolt László Becsey, Guy Bono, Nathalie Griesbeck, Zita Gurmai, Anne E. Jensen, Jelko Kacin, Ioannis Kasoulides, Sepp Kusstatscher, Francesco Musotto, Luis Yañez-Barnuevo García | |||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
| |||||
|
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii) |
... | |||||
POSTUP
|
Názov |
Zelená kniha o energetickej účinnosti alebo Menej znamená viac | ||||||||
|
Číslo postupu |
|||||||||
|
Gestorský výbor |
ITRE | ||||||||
|
Výbory požiadané o stanovisko |
DEVE 17.11.2005 |
INTA 17.11.2005 |
ECON 17.11.2005 |
ENVI 17.11.2005 |
IMCO 17.11.2005 | ||||
|
TRAN 17.11.2005 |
REGI 17.11.2005 |
|
|
| |||||
|
Bez predloženia stanoviska |
DEVE 25.1.2006 |
INTA 23.11.2005 |
IMCO 21.3.2006 |
REGI 21.11.2005 |
| ||||
|
Rozšírená spolupráca |
|
|
|
|
| ||||
|
Spravodajca |
Alejo Vidal-Quadras Roca 14.7.2005 |
| |||||||
|
Predchádzajúci spravodajca |
|
| |||||||
|
Prerokovanie vo výbore |
29.11.2005 |
26.1.2006 |
20.3.2006 |
18.4.2005 |
| ||||
|
Dátum prijatia |
25.4.2006 | ||||||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+ - 0 |
35 2 2 | |||||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Jan Březina, Philippe Busquin, Jerzy Buzek, Pilar del Castillo Vera, Jorgo Chatzimarkakis, Giles Chichester, Den Dover, Lena Ek, Adam Gierek, Norbert Glante, Fiona Hall, David Hammerstein Mintz, Erna Hennicot-Schoepges, Ján Hudacký, Romana Jordan Cizelj, Werner Langen, Anne Laperrouze, Pia Elda Locatelli, Angelika Niebler, Reino Paasilinna, Miloslav Ransdorf, Herbert Reul, Teresa Riera Madurell, Mechtild Rothe, Paul Rübig, Andres Tarand, Britta Thomsen, Catherine Trautmann, Claude Turmes, Alejo Vidal-Quadras Roca | ||||||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Etelka Barsi-Pataky, Daniel Caspary, Zdzisław Kazimierz Chmielewski, Edit Herczog, Erika Mann, Lambert van Nistelrooij, Bernhard Rapkay, Alyn Smith | ||||||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Carmen Fraga Estévez | ||||||||
|
Dátum predloženia |
3.5.2006 | ||||||||
|
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii) |
| ||||||||