SPRÁVA o návrhu smernice Rady o dohľade a kontrole zásielok rádioaktívneho odpadu a vyhoreného jadrového paliva

10.5.2006 - (KOM(2005)0673 – C6‑0031/2006 – 2005/0272(CNS)) - *

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
Spravodajca: Esko Seppänen

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu smernice Rady o dohľade a kontrole zásielok rádioaktívneho odpadu a vyhoreného jadrového paliva

(KOM(2005)0673 – C6‑0031/2006 – 2005/0272(CNS))

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie Rade (KOM(2005)0673)[1],

–   so zreteľom na článok 31 ods. 2 a článok 32 Zmluvy o Euratome, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0031/2006),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A6‑0174/2006),

1.  schvaľuje návrh Komisie v znení zmien a doplnení;

2.  vyzýva Komisiu, aby zodpovedajúco zmenila svoj návrh v súlade s článkom 119 druhým odsekom Zmluvy o Euratome;

3.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odkloniť sa od ním schváleného textu;

4.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Parlamentu
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Odôvodnenie 1 a) (nové)
	1 a) existuje medzinárodný Spoločný dohovor o bezpečnosti nakladania s vyhoreným palivom a bezpečnosti nakladania s rádioaktívnym odpadom,
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh C2 Odôvodnenie 6
(6) Keďže nejestvuje spoločná politika Spoločenstva pre palivový cyklus, zostáva každý členský štát zodpovedným za voľbu svojej vlastnej politiky pre nakladanie s jadrovým odpadom a vyhoreným palivom, ktoré spadajú do jeho jurisdikcie; preto ustanovenia tejto smernice sa nemajú dotýkať práva členských štátov vyvážať svoje vyhorené palivo určené na regeneráciu a ich práva odmietnuť vstup na svoje územie pre rádioaktívny odpad určený na konečnú úpravu alebo uloženie, s výnimkou prípadu opätovného zaslania.	(6) Každý členský štát zostáva zodpovedným za voľbu svojej vlastnej politiky pre nakladanie s jadrovým odpadom a vyhoreným palivom, ktoré spadajú do jeho jurisdikcie, pričom niektoré považujú vyhorené palivo za použiteľný zdroj, ktorý možno regenerovať, a iné si zvolia jeho likvidáciu; preto ustanovenia tejto smernice sa nemajú dotýkať práva členských štátov pôvodu vyvážať svoje vyhorené palivo určené na regeneráciu a práva členského štátu určenia odmietnuť vstup na svoje územie pre (i) rádioaktívny odpad určený na konečnú úpravu, s výnimkou prípadu opätovného zaslania, a (ii) vyhoreného paliva na konečnú likvidáciu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Odôvodnenie 8
(8) Zjednodušenie existujúceho postupu nemá brániť uplatňovaniu jestvujúcich práv členských štátov namietať proti podmienkam alebo určovať podmienky pre zásielky rádioaktívneho odpadu, ktoré vyžadujú ich súhlas. Námietky nemajú byť samovoľné a majú sa opierať o relevantné vnútroštátne alebo medzinárodné ustanovenia, ktoré možno ľahko identifikovať. Príslušná legislatíva nie je obmedzená na legislatívu sektora dopravy. Táto smernica sa nemá dotýkať práv a povinností členských štátov v rámci medzinárodného práva a najmä uplatňovania práv a slobôd námornej a riečnej plavby lodí a lietadiel vzduchoplavby, ako sú zakotvené v medzinárodnom práve.	(8) Zjednodušenie existujúceho postupu nemá brániť uplatňovaniu jestvujúcich práv členských štátov namietať proti podmienkam alebo určovať podmienky pre zásielky rádioaktívneho odpadu, ktoré vyžadujú ich schválenie. Námietky nemajú byť samovoľné a majú sa opierať o relevantné vnútroštátne ustanovenia, ustanovenia Spoločenstva alebo medzinárodné ustanovenia, ako je stanovené v tejto smernici. Príslušná legislatíva nie je obmedzená na legislatívu sektora dopravy. Táto smernica sa nemá dotýkať práv a povinností členských štátov v rámci medzinárodného práva a najmä uplatňovania práv a slobôd námornej a riečnej plavby lodí a lietadiel vzduchoplavby, ako sú zakotvené v medzinárodnom práve.
Odôvodnenie
Cieľom je dôslednosť v používaní zosúladenej terminológie, ktorá bola zavedená. Slovo „schválenie“ sa používa pre členské štáty tranzitu a určenia. Ustanovenia, z ktorých sa bude vychádzať pri odmietnutí a podmienkach, má navyše určiť samotná smernica.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Odôvodnenie 8 a) (nové)
	8a) Každý členský štát zostáva plne zodpovedný za nakladanie s rádioaktívnym odpadom a vyhoreným palivom, ktoré spadajú do jeho jurisdikcie; v žiadnom prípade sa touto smernicou neukladá povinnosť členskému štátu určenia prijať zásielky rádioaktívneho odpadu a vyhoreného paliva na konečnú úpravu alebo likvidáciu s výnimkou prípadu opätovného zaslania odpadu alebo paliva. Akékoľvek odmietnutie takýchto zásielok by malo byť odôvodnené na základe kritérií stanovených v tejto smernici.
Odôvodnenie
Nový odsek je potrebný na objasnenie úmyslu vyjadreného v článku 6.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Článok 1 odsek 3 a (nový)
	3a. Táto smernica sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté práva a povinnosti v rámci medzinárodného práva vrátane, nie však výhradne, práva neohrozujúceho tranzitu a práva tranzitného prechodu zakotvených v Dohovore Organizácie spojených národov o morskom práve (UNCLOS).
Odôvodnenie
Na zachovanie súladu so spoločným dohovorom MAAE, ktorý v jednom zo svojich článkov (článok 27 § 3 i) výslovne zaručuje ochranu navigačných práv a slobôd uznávaných v medzinárodnom práve.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Článok 3 bod 1
(1) „rádioaktívny odpad“ znamená rádioaktívny materiál v plynnej, kvapalnej alebo pevnej forme, pre ktorý sa neráta so žiadnym ďalším použitím v krajinách pôvodu alebo určenia, alebo fyzickými či právnickými osobami, ktorých rozhodnutie je týmito krajinami akceptované, a/alebo ktorý je kontrolovaný regulačným orgánom ako rádioaktívny odpad na základe legislatívneho a regulačného rámca krajín pôvodu, tranzitu a určenia;	(1) „rádioaktívny odpad“ znamená rádioaktívny materiál v plynnej, kvapalnej alebo pevnej forme, pre ktorý sa neráta so žiadnym ďalším použitím v krajinách pôvodu alebo určenia, alebo fyzickými či právnickými osobami, ktorých rozhodnutie je týmito krajinami akceptované, a/alebo ktorý je kontrolovaný regulačným orgánom ako rádioaktívny odpad na základe legislatívneho a regulačného rámca krajín pôvodu a určenia;
Odôvodnenie
Nová definícia rádioaktívneho odpadu zavedená v návrhu sa javí byť v súlade s definíciou spoločného dohovoru MAAE. V skutočnosti je však do istej miera rozdielna, čo vytvára nejasnosti. Navrhuje sa pridŕžať sa definície spoločného dohovoru s cieľom vyhnúť sa akýmkoľvek nezrovnalostiam a v záujme zabezpečenia súladu s ustanoveniami spoločného dohovoru MAAE, ku ktorému spoločenstvo Euratom pristúpilo 2. januára 2006.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Článok 3 bod 2
(2) „vyhorené palivo“ znamená jadrové palivo, ktoré bolo ožiarené v aktívnej zóne reaktora a bolo odtiaľ natrvalo vyvezené;	(2) „vyhorené palivo“ znamená jadrové palivo, ktoré bolo ožiarené v aktívnej zóne reaktora a bolo odtiaľ natrvalo vyvezené; vyhorené palivo možno považovať buď za využiteľný zdroj, ktorý je možné regenerovať, alebo môže byť určené na konečnú likvidáciu bez toho, aby sa plánovalo jeho ďalšie využitie, pričom sa s ním zaobchádza ako s rádioaktívnym odpadom.
Odôvodnenie
Pre lepší súlad so spoločným dohovorom MAAE, ktorý jasne stanovuje, že vyhorené palivo možno buď zlikvidovať alebo považovať za cenný materiál, ktorý je možné regenerovať.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Článok 5 odsek 1a (nový)
	Príslušné orgány zainteresovaných členských štátov prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, že so všetkými informáciami týkajúcimi sa zásielok, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, sa zaobchádza starostlivo a že sú chránené proti akémukoľvek zneužitiu.
Odôvodnenie
V súlade s cieľom procesu revízie na zlepšenie fungovania postupov stanovených v platnej smernici 92/3/Euratom.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Článok 5a (nový)
	Článok 5 a Potvrdenie prevzatia žiadosti príslušnými orgánmi
	Najneskôr do 15 kalendárnych dní od dátumu prevzatia žiadosti príslušnými orgánmi členského štátu určenia a akéhokoľvek členského štátu tranzitu tieto orgány:
	a) zašlú potvrdenie o prevzatí žiadosti príslušným orgánom členského štátu pôvodu pod podmienkou, že žiadosť je riadne vyplnená v súlade s ustanoveniami článku 14; alebo
	b) v prípadoch, keď žiadosť nie je riadne vyplnená, ako sa uvádza v bode (a), vyžiadajú si chýbajúce informácie od príslušných orgánov členského štátu pôvodu a informujú príslušné orgány členského štátu určenia a prípadne ostatné členské štáty tranzitu o takejto žiadosti. Držiteľovi sa odovzdá kópia žiadosti. Zaslanie takejto žiadosti má za následok pozastavenie plynutia lehoty na vydanie potvrdenia o prevzatí. Príslušné orgány členského štátu pôvodu bezodkladne zašlú chýbajúce informácie príslušným orgánom dotknutých členských štátov. Najneskôr do siedmich kalendárnych dní od dátumu prijatia požadovaných chýbajúcich informácií zašlú príslušné orgány členského štátu určenia alebo tranzitu, ktoré si ich vyžiadali, príslušným orgánom členského štátu pôvodu potvrdenie o prevzatí takto riadne vyplnenej žiadosti.
Odôvodnenie
Na posilnenie účinnosti novovytvoreného postupu potvrdzovania o prevzatí a na vylepšenie záruk, ktoré sa právom očakávajú, sa javí dôležité zaviesť krok, ktorým sa zabezpečí formálna úplnosť žiadosti. Toto úradné overovanie a zaslanie buď potvrdenia o prevzatí alebo žiadosti o doplnenie chýbajúcich informácií by sa malo uskutočniť do 15 kalendárnych dní.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 Článok 6 odsek 1
1. Najneskôr do jedného mesiaca od dátumu prevzatia riadne vyplnenej žiadosti príslušnými orgánmi členského štátu určenia a ktoréhokoľvek členského štátu tranzitu tieto orgány vydávajú potvrdenie o prevzatí.
Najneskôr do troch mesiacov od dátumu prevzatia riadne vyplnenej žiadosti príslušnými orgánmi členského štátu určenia a ktoréhokoľvek členského štátu tranzitu tieto orgány vyrozumejú príslušné orgány krajiny pôvodu o schválení alebo o podmienkach, ktoré považujú za nevyhnutné, alebo o svojom odmietnutí udeliť schválenie.	Najneskôr do dvoch mesiacov od dátumu potvrdenia o prevzatí príslušnými orgánmi členského štátu určenia a ktoréhokoľvek členského štátu tranzitu tieto orgány vyrozumejú príslušné orgány členského štátu pôvodu o schválení alebo o podmienkach, ktoré považujú za nevyhnutné, alebo o svojom odmietnutí udeliť schválenie.
Príslušné orgány členského štátu určenia alebo ktoréhokoľvek členského štátu tranzitu však môžu požiadať o predĺženie lehoty uvedenej v druhom pododseku o ďalšiu lehotu v dĺžke najviac jedného mesiaca, aby oznámili svoje stanovisko.	Príslušné orgány členského štátu určenia alebo ktoréhokoľvek členského štátu tranzitu však môžu požiadať o predĺženie lehoty uvedenej v druhom pododseku o ďalšiu lehotu v dĺžke najviac jedného mesiaca, aby oznámili svoje stanovisko.
Odôvodnenie
Lehota na schválenie alebo zamietnutie by sa mala počítať od dátumu potvrdenia o prevzatí a mala by byť následne prispôsobená. Vykonávanie smernice 92/3/Euratom dokazuje, že dôkladnú analýzu žiadosti o povolenie zásielky je možné uskutočniť do dvoch, v prípade potreby do troch mesiacov. Spojenie dvoch procedurálnych krokov navyše vedie k predĺženiu lehôt najmenej o 15 kalendárnych dní. Keďže sa lehota počíta od dátumu potvrdenia o prijatí, podmienky uvedené v článku 6 § 2 už nie sú relevantné.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 Článok 6 odsek 2
2. Ak po uplynutí lehôt uvedených v druhom a treťom pododseku prvého odseku nepríde žiadna odpoveď od príslušných orgánov členského štátu určenia a/alebo od predpokladaného členského štátu tranzitu, zdá sa, že tieto krajiny udelili schválenie pre požadované zásielky za predpokladu, že príslušné orgány členského štátu pôvodu získali od týchto krajín potvrdenie o prevzatí uvedené v odseku 1.	2. Ak po uplynutí lehôt uvedených v prvom alebo druhom pododseku prvého odseku nepríde žiadna odpoveď od príslušných orgánov členského štátu určenia a/alebo od predpokladaného členského štátu tranzitu, bude sa usudzovať, že tieto krajiny udelili schválenie pre požadované zásielky.
Odôvodnenie
Lehota na schválenie alebo zamietnutie by sa mala počítať od dátumu potvrdenia o prevzatí a mala by byť následne prispôsobená. Vykonávanie smernice 92/3/Euratom dokazuje, že dôkladnú analýzu žiadosti o povolenie zásielky je možné uskutočniť do dvoch, v prípade potreby do troch mesiacov. Spojenie dvoch procedurálnych krokov navyše vedie k predĺženiu lehôt najmenej o 15 kalendárnych dní. Keďže sa lehota počíta od dátumu potvrdenia o prijatí, podmienky uvedené v článku 6 ods. 2 už nie sú relevantné.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12 Článok 6 odsek 3 bod b)
b) pre členský štát určenia - na relevantnej legislatíve uplatňovanej na nakladanie s rádioaktívnym odpadom alebo vyhoreným palivom a na príslušnej vnútroštátnej alebo medzinárodnej legislatíve alebo legislatíve Spoločenstva uplatňovanej na prepravu rádioaktívneho materiálu.	b) pre členský štát určenia - na príslušnej legislatíve uplatňovanej na nakladanie s rádioaktívnym odpadom alebo vyhoreným palivom alebo na príslušnej vnútroštátnej alebo medzinárodnej legislatíve alebo legislatíve Spoločenstva uplatňovanej na prepravu rádioaktívneho materiálu.
Odôvodnenie
Spojku „a“ je potrebné nahradiť slovom „alebo“ s cieľom zosúladiť vôľu rôznych zákonodarcov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13 Článok 6 odsek 3 pododsek 2 a (nový)
	Rovnaký postup súhlasu a zamietnutia sa má uplatniť tak v prípade zásielok rádioaktívneho odpadu, ako aj zásielok vyhoreného paliva určeného na likvidáciu.
Odôvodnenie
Týmto sa má objasniť, že existuje spoločný kontrolný postup, ktorý sa uplatňuje na všetky zásielky bez ohľadu na to, či sú to zásielky rádioaktívneho odpadu alebo vyhoreného paliva a či sa posielajú na likvidáciu alebo na spracovanie a vrátenie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14 Článok 9 odsek 2
2. Keď zásielka nemôže byť dokončená alebo ak podmienky pre zásielku nie sú splnené v súlade s ustanoveniami tejto smernice, príslušné orgány členského štátu pôvodu zabezpečia, aby sa rádioaktívny odpad alebo vyhorené palivo vrátili späť držiteľovi, pokiaľ nemožno urobiť nejaké alternatívne bezpečné opatrenie. Zabezpečia, aby osoba zodpovedná za zásielku prijala v prípade potreby nápravné bezpečnostné opatrenia.	2. Keď zásielka nemôže byť dokončená alebo ak podmienky pre zásielku nie sú splnené v súlade s ustanoveniami tejto smernice, príslušné orgány členského štátu pôvodu zabezpečia, aby sa rádioaktívny odpad alebo vyhorené palivo vrátili späť držiteľovi, pokiaľ nemožno urobiť nejaké alternatívne bezpečné opatrenie. Zabezpečia, aby osoba zodpovedná za zásielku prijala v prípade potreby nápravné bezpečnostné opatrenia na základe právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na nakladanie s vyhoreným palivom a rádioaktívnym odpadom. Zabezpečia, aby osoba zodpovedná za zásielku prijala v prípade potreby nápravné bezpečnostné opatrenia.
Odôvodnenie
Znenie „pokiaľ nemožno urobiť alternatívne bezpečné opatrenie“ je neurčité. V texte by mal byť jednoznačný odkaz na alternatívne bezpečnostné opatrenie tak, ako je stanovené v právnych predpisoch o nakladaní s vyhoreným palivom a rádioaktívnym odpadom, predovšetkým v spoločnom dohovore MAAE o bezpečnosti nakladania s vyhoreným palivom a bezpečnosti nakladania s rádioaktívnym odpadom, ku ktorému Spoločenstvo pristúpilo 2. januára 2006.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15 Článok 9 odsek 3
3. Držiteľ je zodpovedný za náklady vznikajúce v prípadoch, keď sa zásielka nemôže alebo nesmie dokončiť.	3. Držiteľ je primárne zodpovedný za náklady vznikajúce v prípadoch, keď sa zásielka nemôže alebo nesmie dokončiť z dôvodov uvedených v odseku 1, ak nie je stanovené inak v akýchkoľvek príslušných platných právnych predpisoch alebo v akejkoľvek zmluvnej dohode medzi držiteľom a inou osobou podieľajúcou sa na zásielke.
Odôvodnenie
Smernica musí zohľadniť skutočnosť, že otázka nákladov vyplývajúcich z neuskutočnenia zásielky môže byť v praxi riešená aj v zmluvných dohodách medzi stranami a/alebo v príslušných platných právnych predpisoch.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16 Článok 10 odsek 1 pododsek 3
Príjemca je zodpovedný za náklady vznikajúce v prípadoch, keď sa zásielka nemôže alebo nesmie dokončiť.	vypúšťa sa
Or. en
Odôvodnenie
Otázkou nákladov vyplývajúcich z neuskutočnenia zásielky sa dvakrát zaoberá článok 10 (v odseku 1 a v odseku 5). Pre zjednodušenie čítania by sa touto otázkou mal zaoberať len jeden odsek, najvhodnejší je článok 10 ods. 5.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17 Článok 10 odsek 5
5. Členský štát určenia alebo ktorýkoľvek členský štát tranzitu sa môže rozhodnúť, že zásielka sa nesmie dokončiť, ak podmienky pre zásielku už nie sú splnené v súlade s ustanoveniami tejto smernice, alebo nie sú v súlade s povoleniami alebo schváleniami vydanými na základe tejto smernice. Taký členský štát bezodkladne informuje o svojom rozhodnutí príslušné orgány členského štátu pôvodu. Príjemca je zodpovedný za náklady vznikajúce v prípadoch, keď sa zásielka nemôže alebo nesmie dokončiť.	5. Členský štát určenia alebo ktorýkoľvek členský štát tranzitu sa môže rozhodnúť, že zásielka sa nesmie dokončiť, ak podmienky pre zásielku už nie sú splnené v súlade s ustanoveniami tejto smernice, alebo nie sú v súlade s povoleniami alebo schváleniami vydanými na základe tejto smernice. Takýto členský štát bezodkladne informuje o svojom rozhodnutí príslušné orgány členského štátu pôvodu. Príjemca je primárne zodpovedný za náklady vznikajúce v prípadoch, keď sa zásielka nemôže alebo nesmie dokončiť z dôvodov uvedených v prvom odseku, ak nie je stanovené inak v akýchkoľvek príslušných platných právnych predpisoch alebo v akejkoľvek zmluvnej dohode medzi príjemcom a inou osobou podieľajúcou sa na zásielke.
Odôvodnenie
Smernica musí zohľadniť skutočnosť, že otázka nákladov vyplývajúcich z neuskutočnenia zásielky môže byť v praxi riešená aj v zmluvných dohodách medzi stranami a/alebo v príslušných platných právnych predpisoch.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18 Článok 11 odsek 5
5. Členský štát tranzitu sa môže rozhodnúť, že zásielka sa nesmie dokončiť, ak podmienky pre zásielku už nie sú splnené v súlade s ustanoveniami tejto smernice, alebo nie sú v súlade s povoleniami alebo schváleniami vydanými na základe tejto smernice. Taký členský štát bezodkladne informuje o tomto rozhodnutí príslušné orgány členského štátu pôvodu. Zodpovedná osoba uvedená v odseku 1 je zodpovedná za náklady vznikajúce v prípadoch, keď sa zásielka nemôže alebo nesmie dokončiť.	5. Členský štát tranzitu sa môže rozhodnúť, že zásielka sa nesmie dokončiť, ak podmienky pre zásielku už nie sú splnené v súlade s ustanoveniami tejto smernice, alebo nie sú v súlade s povoleniami alebo schváleniami vydanými na základe tejto smernice. Takýto členský štát bezodkladne informuje o svojom rozhodnutí príslušné orgány členského štátu pôvodu. Zodpovedná osoba uvedená v odseku 1 je primárne zodpovedná za náklady vznikajúce v prípadoch, keď sa zásielka nemôže alebo nesmie dokončiť z dôvodov uvedených v prvom pododseku, ak nie je stanovené inak v akýchkoľvek príslušných platných právnych predpisoch alebo v akejkoľvek zmluvnej dohode medzi touto osobou a inou osobou podieľajúcou sa na zásielke.
Odôvodnenie
Smernica musí zohľadniť skutočnosť, že otázka nákladov vyplývajúcich z neuskutočnenia zásielky môže byť v praxi riešená aj v zmluvných dohodách medzi stranami a/alebo v príslušných platných právnych predpisoch.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19 Článok 12 odsek 5
5. Členský štát pôvodu alebo ktorýkoľvek členský štát tranzitu sa môže rozhodnúť, že zásielka sa nesmie dokončiť, ak podmienky pre zásielku už nie sú splnené v súlade s ustanoveniami tejto smernice, alebo nie sú v súlade s povoleniami alebo schváleniami vydanými na základe tejto smernice. Takýto členský štát tranzitu bezodkladne informuje o svojom rozhodnutí príslušné orgány členského štátu pôvodu. Uplatňuje sa článok 9 ods. 2. Držiteľ je zodpovedný za náklady vznikajúce v prípadoch, keď sa zásielka nemôže alebo nesmie dokončiť.	5. Členský štát pôvodu alebo ktorýkoľvek členský štát tranzitu sa môže rozhodnúť, že zásielka sa nesmie dokončiť, ak podmienky pre zásielku už nie sú splnené v súlade s ustanoveniami tejto smernice, alebo nie sú v súlade s povoleniami alebo schváleniami vydanými na základe tejto smernice. Takýto členský štát tranzitu bezodkladne informuje o svojom rozhodnutí príslušné orgány členského štátu pôvodu. Uplatňuje sa článok 9 ods. 2. Držiteľ je primárne zodpovedný za náklady vznikajúce v prípadoch, keď sa zásielka nemôže alebo nesmie dokončiť pre okolnosti uvedené v prvom pododseku, ak nie je stanovené inak v inak v akýchkoľvek príslušných platných právnych predpisoch alebo v akejkoľvek zmluvnej dohode medzi držiteľom a inou osobou podieľajúcou sa na zásielke.
Odôvodnenie
Smernica musí zohľadniť skutočnosť, že otázka nákladov vyplývajúcich z neuskutočnenia zásielky môže byť v praxi riešená aj v zmluvných dohodách medzi stranami a/alebo v príslušných platných právnych predpisoch.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20 Článok 16 odsek 1
1. Členské štáty podporujú dohody, ktorých cieľom je zjednodušiť bezpečné nakladanie s rádioaktívnym odpadom, vrátane jeho konečného uloženia, pochádzajúcim z krajín, ktoré ho produkujú v malých množstvách, a v prípadoch, keď by vytvorenie príslušných zariadení nebolo z rádiologického hľadiska opodstatnené.	1. Členské štáty podporujú dohody, ktorých cieľom je zjednodušiť bezpečné nakladanie s rádioaktívnym odpadom, vrátane jeho konečného uloženia, pochádzajúceho z krajín, ktoré ho produkujú v malých množstvách, a v prípadoch, keď by vytvorenie príslušných zariadení nebolo z rádiologického, hospodárskeho, environmentálneho a bezpečnostného hľadiska opodstatnené. Takéto dohody sa uzatvárajú pod podmienkou, že každý členský štát si vyhradzuje právo odmietnuť vstup vyhoreného paliva a rádioaktívneho odpadu na konečné spracovanie alebo likvidáciu na vlastné územie, s výnimkou opätovného zaslania.
Odôvodnenie
Vyššie uvedené opatrenie by umožnilo dosiahnutie potrebných úspor vďaka väčšiemu rozsahu a spracovanie dostatočne veľkého objemu rádioaktívneho odpadu tak, aby sa vrátili výdavky potrebné na zriadenie spoločných zariadení na zneškodňovanie odpadu, zabezpečujúcich plný súlad s najvyššou úrovňou environmentálnych a bezpečnostných noriem.
Proces spolupráce prostredníctvom dobrovoľných dohôd medzi členskými štátmi a – ak je to potrebné – prostredníctvom arbitráže Komisie je vhodným prostriedkom, pretože spĺňa požiadavky malých výrobcov jadrového odpadu. Napriek tomu však v každom prípade musí obsahovať jednoznačnú podmienku, že každý členský štát si vyhradzuje právo odmietnuť vstup tak vyhoreného jadrového paliva, ako aj rádioaktívneho odpadu na konečné spracovanie alebo likvidáciu

• [1]  Ú. v. EÚ C ... / Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Cieľom smernice 92/3/Euratom o dohľade a kontrole zásielok rádioaktívneho odpadu medzi členskými krajinami a do a von zo Spoločenstva bolo ustanoviť systém prísnej kontroly a predchádzajúceho povolenia zásielok rádioaktívneho odpadu. Komisia predložila návrh (KOM 04/0716) na úpravu tejto smernice dňa 12. 11. 2004, ktorý bol však v júli 2005 stiahnutý. Nový, dôkladnejšie pripravený návrh (KOM 05/673) bol predložený dňa 21. 12. 2005, pričom Komisia zohľadnila prípravnú prácu skupiny pre atómové otázky v rámci Rady a stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru.

Právnym základom návrhu je Zmluva o Euratome a jej články 31 a 32 (zdravie a bezpečnosť). Uplatňuje sa len proces konzultácie s Európskym parlamentom.

Komisia zdôvodňuje svoj návrh súladom s najnovšími smernicami Euratom, súladom s medzinárodnými dohovormi, najmä so Spoločným dohovorom MAAE o bezpečnosti nakladania s vyhoreným palivom a bezpečnosti nakladania s rádioaktívnym odpadom (ku ktorému pristúpilo Európske spoločenstvo pre atómovú energiu), objasnením postupov v praxi a rozšírením pôsobnosti na vyhorené palivo.

Osobitná pozornosť sa má venovať rozšíreniu pôsobnosti smernice, procesu automatického súhlasu v prípade zásielok a rozlišovaniu medzi zásielkami vnútri Spoločenstva a mimo neho.

Pôsobnosť smernice sa rozširuje o vyhorené palivo určené na opätovné spracovanie a na likvidáciu. Z hľadiska rádiológie je to logický krok.

Zavádza sa proces automatického súhlasu, čiže žiadna krajina nebude mať možnosť zvoliť si podobný proces neschválenia ako v predchádzajúcej smernici.

V prípade zásielok rádioaktívneho materiálu vo vnútri Spoločenstva, ktoré môžu zahŕňať tranzit cez tretie krajiny, je potrebné len informovať o tom tieto krajiny (článok 7 ods. 1) po udelení schválenia zásielky.

Je potrebné objasniť otázku vyhoreného paliva určeného na likvidáciu.

V preambule (xii) spoločného dohovoru MAAE sa uznáva, že „každý štát má právo zakázať dovoz vyhoreného paliva a rádioaktívneho odpadu zo zahraničia na svoje územie“.

V článku 27 ods. 1 písm. i) toho istého dohovoru sa uvádza, že „zmluvná strana, ktorá je krajinou pôvodu, prijme náležité kroky s cieľom zabezpečiť, že cezhraničný pohyb je schválený a uskutočňuje sa len v prípade predchádzajúceho oznámenia a súhlasu krajiny určenia“.

Európsky parlament vo svojej správe o smernici Rady (Euratom) o „nakladaní s vyhoreným palivom a rádioaktívnym odpadom“ (PE 322.031 def) poznamenal (odôvodnenie 12 písm. a)), že „žiadny členský štát nemôže byť za žiadnych okolností prinútený prijať dovoz akéhokoľvek druhu rádioaktívneho odpadu z iných členských štátov“.

V odôvodnení (ods. 3 pododsek 6) tejto smernice sa uvádza: „Ustanovenia tejto smernice by sa preto mali uplatňovať bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov vyvážať vlastné vyhorené palivo na opätovné spracovanie a ich právo odmietnuť vstup rádioaktívneho odpadu na konečnú úpravu alebo likvidáciu na ich územie, okrem prípadu jeho opätovného zaslania.

Ďalej v znení (článok 6 ods. 3 písm. b)) sa uvádza, že odmietnutie zo strany členského štátu udeliť schválenie by sa malo zakladať na: „pre členský štát určenia - na príslušnej legislatíve uplatňovanej na nakladanie s rádioaktívnym odpadom alebo vyhoreným palivom a na príslušnej vnútroštátnej alebo medzinárodnej legislatíve alebo legislatíve Spoločenstva uplatňovanej na prepravu rádioaktívneho materiálu“.

Spojka „a“ v strede vety vzbudzuje otázku, či nie je spochybnené jednoznačné právo prijímajúcej krajiny neudeliť schválenie na dovoz vyhoreného paliva na konečnú likvidáciu. V súvislosti s tým nie je v znení zodpovedaná otázka: má každý štát právo zakázať konečné uloženie vyhoreného jadrového paliva zo zahraničia v skladiskách v jeho pôde alebo na povrch?

Podľa európskych právnych predpisov týkajúcich sa oblasti spoločného trhu rádioaktívny materiál a vyhorené palivo sú tovarom, ktorý treba navzájom oddeľovať. Tento rozličný druh tovaru je potrebné rozlišovať.

Na objasnenie znenia spravodajca navrhuje jeho pozmenenie a doplnenie (a nie právne menej záväzného odôvodnenia), ktorým sa jasne stanoví, že každá krajina má právo zakázať dovoz rádioaktívneho odpadu zo zahraničia a vyhoreného jadrového paliva zo zahraničia na konečnú likvidáciu.

Spravodajca chápe potrebu (článok 16 ods. 1) poskytnúť riešenie malým výrobcom rádioaktívneho odpadu a súhlasí s myšlienkou podporovať dobrovoľné dohody medzi členskými štátmi v tejto oblasti, nazdáva sa však, že udelenie (článok 16 ods. 4) postavenia rozhodcu Komisii pri rozhodovaní o tom, čo je „nedostatok spolupráce“, je zo strany Komisie neadekvátnou reakciou.

V odôvodnení znenia článku 16 Komisia uvádza: „Je potrebné vysloviť konkrétnu povinnosť spolupráce s cieľom predísť situáciám, v ktorých by postup schválenia resp. súhlasu mohol byť zneužitý na zdržiavanie a predstavoval tak neodôvodnenú prekážku napr. voľnému pohybu vyhoreného paliva v rámci Spoločenstva.“

Táto formulácia naznačuje, že v rámci Spoločenstva existuje voľný pohyb vyhoreného paliva, pričom sa však nezohľadňuje právo prijímajúcej krajiny zakázať podľa spoločného dohovoru MAAE dovoz vyhoreného paliva zo zahraničia na konečnú likvidáciu.

Odpad – či už recyklovateľný alebo nie – a vyhorené palivo sa podľa znenia článkov zmlúv o ES majú považovať za tovar, ktorého pohybu sa podľa článkov 28 a 29 Zmluvy o ES nesmie brániť. Rádioaktívny odpad a vyhorené palivo na likvidáciu ako tovar patria do rozsahu pôsobnosti článku 28 a nasledujúcich článkov Zmluvy o ES.

Podľa článku 30 Zmluvy o ES „ustanovenia článkov 28 a 29 nevylučujú zákazy alebo obmedzenia dovozu, vývozu alebo tranzitu tovaru odôvodnené princípmi...ochranou zdravia a života ľudí... “.

Právnym základom tejto úpravy smernice 92/3 je Zmluva o Euratome. Právny základ zároveň zahŕňa príslušné články o ochrane zdravia a života verejnosti, čím ospravedlňuje to isté bránenie voľnému pohybu rádioaktívneho materiálu, ako je uvedené v právnych predpisoch Spoločenstva.

Zmluvy priznávajú členským štátom právo zakázať dovoz rádioaktívneho odpadu a vyhoreného paliva na konečnú likvidáciu. Prijímajúcej krajine postačí, keď sa odvolá na ochranu zdravia pracovníkov a širokej verejnosti. Nediskriminačné bránenie slobodnému pohybu vyhoreného paliva na likvidáciu je oprávnené, hoci ide o tovar.

S cieľom objasnenia je potrebné doplniť znenie návrhu Komisie takýmto pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom.

POSTUP

Názov	Návrh smernice Rady o dohľade a kontrole zásielok rádioaktívneho odpadu a vyhoreného jadrového paliva
Referenčné čísla	KOM(2005)0673 – C6-0031/2006 – 2005/0272(CNS)
Dátum konzultácie s EP	10.1.2006
Gestorský výbor   dátum oznámenia na schôdzi	ITRE 2.2.2006
Výbor požiadaný o stanovisko   dátum oznámenia na schôdzi	ENVI 2.2.2006
Bez predloženia stanoviska   dátum rozhodnutia	ENVI 30.1.2006
Rozšírená spolupráca   dátum oznámenia na schôdzi
Spravodajca   dátum menovania	Esko Seppänen 26.1.2006
Predchádzajúci spravodajca
Zjednodušený postup – dátum rozhodnutia
Námietky voči právnemu základu   dátum stanoviska JURI			/
Zmena výšky finančných prostriedkov   dátum stanoviska BUDG			/
Konzultácia s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom – dátum rozhodnutia na schôdzi
Konzultácia s Výborom regiónov – dátum rozhodnutia na schôdzi
Prerokovanie vo výbore	21.2.2006		20.3.2006	24.4.2006
Dátum prijatia	4.5.2006
Výsledok záverečného rokovania	+: –: 0:	36 2 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Šarūnas Birutis, Jan Březina, Renato Brunetta, Philippe Busquin, Jerzy Buzek, Joan Calabuig Rull, Pilar del Castillo Vera, Jorgo Chatzimarkakis, Giles Chichester, Nicole Fontaine, Umberto Guidoni, Fiona Hall, David Hammerstein Mintz, Rebecca Harms, Erna Hennicot-Schoepges, Ján Hudacký, Romana Jordan Cizelj, Anne Laperrouze, Vincenzo Lavarra, Pia Elda Locatelli, Eluned Morgan, Angelika Niebler, Umberto Pirilli, Vladimír Remek, Herbert Reul, Teresa Riera Madurell, Mechtild Rothe, Paul Rübig, Andres Tarand, Britta Thomsen, Catherine Trautmann, Nikolaos Vakalis, Alejo Vidal-Quadras Roca
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	María del Pilar Ayuso González, Zdzisław Kazimierz Chmielewski, Edit Herczog, Mieczysław Edmund Janowski, Esko Seppänen, Lambert van Nistelrooij, Francisca Pleguezuelos Aguilar
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní
Dátum predloženia	10.5.2006
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)	...