SPRÁVA o plánovaní pripravenosti a reakcie na pandémiu chrípky v Európskom spoločenstve

10.5.2006 - (2006/2062(INI))

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
Spravodajca: Adamous Adamou

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o plánovaní pripravenosti a reakcie na pandémiu chrípky v Európskom spoločenstve

(2006/2062(INI))

Európsky parlament,

-   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o plánovaní pripravenosti a reakcie na pandémiu chrípky v Európskom spoločenstve (KOM(2005)0607),

-   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o posilňovaní koordinácie všeobecných plánov pripravenosti na mimoriadne udalosti v oblasti verejného zdravia na úrovni EÚ (KOM(2005)0605),

-   so zreteľom na článok 152 zmluvy upravujúcej kroky Spoločenstva v oblasti verejného zdravia,

-   so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2005 o stratégii zameranej proti chrípkovej pandémii[1],

-   so zreteľom na medzinárodnú darcovskú konferenciu o vtáčej a ľudskej chrípke v Pekingu, ktorá sa uskutočnila 17. a 18. januára 2006, a na deklaráciu vypracovanú na tejto konferencii,

-   so zreteľom na globálny plán pripravenosti WHO na chrípku (dokument WHO/CDS/CSR/GIP/2005.5),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6‑0176/2006),

A. keďže nedávny vývoj rastúceho počtu prípadov ochorení vtáčej chrípky a ľudských obetí, ktoré jej podľahli v Ázii, Afrike, ako aj v európskych krajinách, zvyšuje znepokojenie, a keďže tomuto ochoreniu treba venovať pozornosť pri jeho koreňoch a treba pomôcť postihnutým krajinám a ohrozeným krajinám;

B.  keďže kľúčovými otázkami tak v oznámení o plánovaní pripravenosti a reakcie na pandémiu chrípky, ako aj v oznámení o posilňovaní koordinácie všeobecných plánov pripravenosti sú príprava a testovanie národných plánov koordinovaných Komisiou, monitorovanie a vytváranie sietí medzi národnými referenčnými laboratóriami na rýchle určovanie vírusových kmeňov epidémie, účinné riadenie v prípade vypuknutia epidémie prostredníctvom poskytovania včasného poradenstva, skorého oznámenia prípadov, poskytovanie pomoci v prípade vypuknutia epidémie a koordinácia reakcií členských štátov a primerané a včasné zásobenie vakcínami a antivirotikami;

C.       keďže cieľom navrhovania národných plánov má byť:

- zabezpečenie nevyhnutnej koordinácie medzi členskými štátmi,

- predchádzanie panike medzi verejnosťou,

- bojovanie s nelegálnym obchodovaním, ktoré by mohlo vzniknúť v prípade vážnych rizík,

- určenie prioritných lokalít, ktoré sa musia izolovať,

- zostavenie zoznamov skupín obyvateľstva, ktoré budú prednostne zaočkované,

- zabezpečenie spravodlivej distribúcie všetkých výrobkov používaných v boji proti epidémii,

D. keďže monitorovanie chrípkových nákaz zvierat, najmä vtáctva, je dôležité a vyžadujú ho právne predpisy Spoločenstva;

E.  keďže antivirotiká tvoria prvý pilier zdravotníckej prevencie a liečby, kým nie sú k dispozícii vakcíny;

F.  keďže Európska únia musí poskytnúť logistickú a finančnú pomoc pri vývine vakcín;

G. keďže treba posilniť komunikáciu s národnými ústavmi zodpovednými za monitorovanie verejného zdravia, ako aj ich vzájomnú komunikáciu, hodnotenie a monitorovanie rizík;

H. keďže povedomie verejnosti by sa malo zvyšovať pomocou informačných kampaní a keďže je dôležité aj uskutočňovanie dodatočné reformy v príbuzných odvetviach a zmiernenie sociálnych a hospodárskych dopadov na najchudobnejších ľudí a najchudobnejšie domácnosti,

I.   keďže verejné oznamy musia odrážať súčasný stav poznatkov medicíny a keďže odporúčania proti prepuknutiu choroby musia byť vedecky overené, všeobecne zrozumiteľné a použiteľné,

J.   keďže od roku 2003 veľké množstvá nakazenej hydiny po celom svete uhynuli alebo boli zlikvidované, ohrozujúc komerčnú produkciu hydiny, a najmä existenciu malých a stredných chovateľov hospodárskych zvierat,

K. keďže každá pandémia by mohla postihnúť rozličné členské štáty rozličným spôsobom,

L.  keďže problém infekcie vtáčej chrípky je celosvetovým problémom a musí byť riešený v úzkej spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO),

M. keďže poskytovanie primeranej finančnej a technickej pomoci rozvojovým krajinám, ktoré sú postihnuté alebo ohrozené, a najmä najmenej rozvinutým krajinám, a to v kontexte dlhodobého strategického partnerstva, bude mimoriadne dôležité na regulovanie globálnych hrozieb pre financie, obchod a bezpečnosť vyplývajúcich z vtáčej chrípky,

1.  víta uvedené oznámenie Komisie o plánovaní pripravenosti a reakcie na pandémiu chrípky v Európskom spoločenstve a o posilňovaní koordinácie všeobecných plánov pripravenosti na mimoriadne udalosti v oblasti verejného zdravia na úrovni EÚ, ako aj hodnotenia národných plánov pre prípad chrípkovej pandémie, ktoré v súčasnosti vykonávajú Európske stredisko na prevenciu a boj s nákazlivými chorobami, Komisia a európska pobočka WHO;

2.  zdôrazňuje, že jedným z najdôležitejších aspektov riešenia problému ľudskej pandémie vtáčej chrípky je mať správne, vedecky dokázané informácie o liekoch, vakcínach, prirodzenej odolnosti voči chorobe, ako aj spoľahlivé epidemiologické údaje;

3.  víta prácu Európskeho strediska na prevenciu a boj s nákazlivými chorobami pri zisťovaní, hodnotení a poskytovaní informácií o nebezpečenstvách súvisiacich s chrípkou a jeho prísľub pomôcť členským štátom a Komisii predísť vypuknutiu pandémie; zdôrazňuje, že na činnosť strediska by sa mali zaručiť dostatočné finančné prostriedky;

4.  zdôrazňuje, že Komisia musí mať rozhodnú koordinačnú úlohu medzi členskými štátmi pri všetkých činnostiach súvisiacich s pripravenosťou Európskej únie na pandémiu, a že by mala posilniť kapacitu Európskeho strediska na prevenciu a boj s nákazlivými chorobami pri určovaní hlavných opatrení pre verejné zdravie, ktoré treba prijať v prípade pandémie;

5.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zohľadnili dôležité zistenia a správy ECDC a jeho prieskum priamo na mieste, a aby zlepšili plánovanie v tých členských štátov, v ktorých je plánovanie boja s pandémiou nedostatočné, keďže z povahy rizika vyplýva nutnosť plnej pripravenosti všetkých členských štátov;

6.  domnieva sa, že v prípade pandémie chrípky v EÚ alebo v susedných štátoch by mala byť Komisia schopná do 24 hodín prijať krízové opatrenia, ako sú karanténne a dezinfekčné opatrenia na letiskách v súvislosti s letmi z určitých regiónov a cestovné obmedzenia;

7.  domnieva sa, že v členských štátoch existuje nutnosť pevného politického odhodlania na plánovanie pripravenosti, zvyšovania finančných zdrojov a zintenzívnenia výskumu, vyriešenia zložitých právnych a etických otázok a vypracovania spoločných riešení a cezhraničnej spolupráce;

8.  domnieva sa, že by mal byť vytvorený akčný plán pre európske inštitúcie pre prípad, že cestovné obmedzenia zabránia uskutočneniu medzinárodných zasadnutí, ako napr. zasadnutí Rady a Parlamentu;

9.  zdôrazňuje, že na kontrolu vtáčej chrípky treba urobiť rýchle a rozhodujúce kroky a predísť tak ľudskej pandémii, v prvom rade vzhľadom na zdravotný stav zvierat, pretože tie sú prvotným zdrojom nebezpečenstva, a že treba prijať opatrenia vrátane odhadu kapacity nemocničných lôžok v členských štátoch, a pripraviť sa tak na možnú ľudskú pandémiu, aby boli v prípade vypuknutia epidémie k dispozícii prostriedky na jej kontrolu; domnieva sa, že osobitná pozornosť by sa mala venovať rozvoju ďalších kapacít na výrobu pandemických vakcín a antivirotík v členských štátoch, ako aj na celoeurópskej úrovni a posilneniu infraštruktúry v odvetviach zdravia zvierat a verejného zdravia; domnieva sa, že v tejto súvislosti by mala Európska únia poskytovať logistickú a finančnú pomoc na vývin vakcín;

10. poukazuje na to, že cvičenia na simuláciu chrípkovej pandémie sú veľmi dôležité na to, aby sa vyskúšala účinnosť národných plánov pre prípad chrípkovej pandémie v každom členskom štáte, a že by sa mali organizovať pravidelne ako preventívne opatrenie, dokonca aj vtedy, keď pandémia nevypukla; zdôrazňuje, že výsledky týchto cvičení a poučenia z nich budú veľmi dôležité na vylepšenie plánov a zvýšenie ich interoperability;

11. zdôrazňuje, že tieto simulačné cvičenia by sa mali rozšíriť do odľahlých regiónov a vidieckych oblastí;

12. uznáva potrebu vytvoriť a uviesť detailné scenáre na ochranu detí a mladých ľudí proti vtáčej chrípke vírusu A (H5N1);

13. zdôrazňuje, že treba posilniť kontrolné systémy, systémy včasného informovania a varovania, analýzu údajov a epidemiológiu pre choroby zvierat a ľudí, aby sa dala včas zistiť a identifikovať nákaza vtákov a ľudí a aby sa dali rýchlo prijať účinné protiopatrenia;

14. zdôrazňuje, že súčasne treba urýchlene zhodnotiť bezprostredné sociálno-ekonomické dôsledky vtáčej chrípky a otázky kompenzácie a súvisiace podnety;

15. víta jednoznačný záväzok členských štátov, Komisie a Európskeho strediska na prevenciu a boj s nákazlivými chorobami na zabezpečenie transparentnosti a výmeny informácií a zdôrazňuje dôležitosť urýchlenej výmeny informácií a biologických vzoriek získaných z podozrivých a potvrdených prípadov ochorení medzi ľuďmi a u zvierat, aby sa zjednodušila primeraná a všestranná pripravenosť a reakcia; žiada posilniť spoluprácu medzi referenčnými laboratóriami, ktorá urýchli identifikáciu vírusov a zabezpečí stály dohľad nad možnými mutáciami;

16. naliehavo vyzýva Komisiu, Európske stredisko na prevenciu a boj s nákazlivými chorobami a členské štáty, aby zaviedli systém nepretržitej výmeny informácií medzi nimi a postihnutými krajinami, a tým prispeli k rozvoju osvedčenej praxe;

17. konštatuje, že komunikačné stratégie na národnej a európskej úrovni by sa na základe príkladu Európskeho strediska na prevenciu a boj s nákazlivými chorobami mali zdokonaliť a mali by zahŕňať vydávanie pravidelných správ na internete, využívanie elektronickej pošty alebo vyhradených webový stránok pre odborníkov a novinárov;

18. zdôrazňuje tiež, že členské štáty by mali preskúmať, ako by najlepšie oslovili svojich občanov, aby informácie dosiahli celé obyvateľstvo vrátane starých, mladých, negramotných ľudí alebo tých, ktorí nemajú prístup k moderným komunikačným prostriedkom;

19. zdôrazňuje dôležitosť vzdelávania a správnych informácií v prípade krízy a zdôrazňuje, že primerané inštrukcie by mali obsahovať nielen dodržiavanie hygienických pravidiel, ale aj poskytovanie informácií o oblastiach ako mobilita, doprava a zamestnanosť,

20. žiada, aby sa prostredníctvom európskeho monitorovacieho systému poskytovali spoľahlivé informácie o hrozbe pandémie;

21. oceňuje, že možným riešením na posilnenie komunikácie s národnými ústavmi zodpovednými za monitorovanie verejného zdravia je vypracovanie systému včasného varovania a včasnej reakcie, ktorý by malo prevádzkovať Európske stredisko na prevenciu a boj s nákazlivými chorobami s cieľom koordinovať hodnotenie a monitorovanie rizík;

22. zdôrazňuje, že Komisia a členské štáty by mali uvoľniť dostatočné množstvo finančných prostriedkov na poskytovanie vecnejších, zrozumiteľnejších a presvedčivejších informácií obyvateľom, a tým na zvyšovanie povedomia verejnosti;

23. požaduje štruktúrovanú a multidisciplinárnu spoluprácu medzi odborníkmi v oblasti zdravotníctva a veterinárstva, odborníkmi v oblasti virológie, epidemiológie, patológie a poľnohospodárstva, ako aj odborníkmi v oblasti komunikácie a premietnutia vedy do politiky na celosvetovej úrovni; preto navrhuje vytvorenie európskej pracovnej skupiny pre chrípku, ktorá bude koordinovaná Komisiou, v ktorej je Európsky parlament zastúpený a v rámci ktorej sa na európskej úrovni stretnú všetky vyššie uvedené odborné oblasti; zdôrazňuje, že táto pracovná skupina by mala spolupracovať s predstaviteľmi európskych odvetví vyvíjajúcich a vyrábajúcich vakcíny a antivirotiká;

24. zdôrazňuje potrebu, aby boli okamžite spustené európske programy výskumu a vývoja naliehavých chorôb na spoľahlivejší a rýchlejší vývin antivirotík a vakcín;

25. zdôrazňuje, že príprava a hodnotenie národných plánov pripravenosti na pandémiu musia mať viacodvetvový charakter a musia na nich spolupracovať príslušné ministerstvá a zainteresované strany; zdôrazňuje dôležitosť objednávania vakcín vopred;

26. upriamuje pozornosť európskych inštitúcií a inštitúcií členských štátov na potrebu združených zásob antibiotík na liečenie komplikácií chrípky;

27. zdôrazňuje, že existujúca monitorovacia sieť vytvorená pomocou spolufinancovania Spoločenstva (Európsky systém na sledovanie chrípky - EISS) je dobrým základom na realizáciu tejto rozhodujúcej úlohy, ale treba ju ďalej rozvíjať a podporovať rovnako, ako treba podporovať a rozvíjať sieť laboratórií, ktoré sa v rámci Spoločenstva zaoberajú chrípkou;

28. zdôrazňuje, že plánovanie na získavanie a používanie pandemických vakcín je vo väčšine krajín slabo rozvinuté, a preto by bolo potrebné prijať opatrenia na ďalší rozvoj v súlade s odporúčaniami WHO tak, že Komisia by bola oprávnená vytvoriť zásoby Spoločenstva;

29. vyzýva Komisiu, aby spolu s výrobcami vakcín vyhodnotila pokrok smerom k zvýšeniu kapacít na výrobu vakcín a spravodlivému zásobovaniu v prípade pandémie a aby sa spolu s členskými štátmi zamerala na otázky zodpovednosti a vytvorenia európskeho mechanizmu na spravodlivú distribúciu pandemických vakcín, ktorá neporušuje zmluvné dohody vypracované členskými štátmi;

30. domnieva sa, že Komisia by mala podniknúť kroky na zabezpečenie dostatočného množstva antivirotík a vakcín pre tých, ktorí sú vírusu v prípade prepuknutia pandémie v jednej alebo viacerých členských štátoch vystavení;

31. zdôrazňuje úlohu Európskej agentúry pre lieky EMEA, pri určovaní používania a účinnosti antivirálnych a pandemických vakcín, ako aj jej úlohu pri zisťovaní a skúmaní všetkých nepriaznivých účinkov či hlásení o neochote brať lieky; v tejto súvislosti vyzýva na skoré zavedenie postupu „podmieneného oprávnenia“ podľa článku 14 ods. 7 nariadenia (ES) č. 726/2004;

32. vyzýva členské štáty, aby zvýšili objednávky vakcín na sezónnu chrípku v súlade s odporúčaniami WHO na pomoc farmaceutickému priemyslu vo zvyšovaní výrobnej kapacity vakcín proti chrípke, aby zvládli výrazný nárast dopytu, ktorý by spôsobila chrípková pandémia;

33. vyzýva Európsku úniu, aby prijala potrebné opatrenia na zabezpečenie dostatočného množstva antivirotík a aby pre podniky, ktoré vyrábajú antivirotiká zriadila povinný licenčný systém, ktorý by garantoval hromadnú výrobu týchto antivirotík; vyzýva krajiny, aby dostupnými antivirotikami zabezpečili 25 – 30 % pokrytie obyvateľstva;

34. zdôrazňuje, že úplná, presná a praktická implementácia vnútroštátnych právnych predpisov transponujúcich smernice Spoločenstva o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je mimoriadne dôležitá pri zabezpečovaní primeranej ochrany zamestnancov, najmä tých, ktorí patria do v skupín s vysokým rizikom infekcie; zdôrazňuje, že zamestnávatelia musia splniť konkrétne povinnosti stanovené právom Spoločenstva (napríklad odstraňovanie rizík, hodnotenie rizík, preventívne a ochranné opatrenia) v súlade so smernicou 2000/54/ES Európskeho parlamentu a Rady z 18. septembra 2000 o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s vystavením biologickým faktorom pri práci;

35. zdôrazňuje, že politický záväzok by sa mal preniesť do zabezpečenia ľudských a finančných zdrojov a podpory výskumu a vývoja, aby sa podporovali nové, rýchle metódy výroby antivirotík a vakcín s kapacitou, ktorá by splnila vyššie požiadavky súvisiace s pandémiou, hlavne pri boji s novými kmeňmi vírusov;

36. víta návrh nariadenia, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie (KOM(2005)0108), a najmä jeho ustanovenia týkajúce sa mimoriadnych udalostí v oblasti verejného zdravia a opatrení na ochranu obyvateľstva pred bezprostredným ohrozením zdravia vrátane financovania nákladov na vakcíny a dodávky zdravotníckeho materiálu, zariadení a infraštruktúry;

37. poukazuje na to, že primerané finančné prostriedky by mal zabezpečiť 7. rámcový výskumný program, z ktorého by sa podporovali projekty venujúce sa rozličným aspektom chrípkovej pandémie a iných epidémií vrátane spoločného výskumu bunkových vakcín a DNA vakcín s farmaceutickými spoločnosťami;

38. víta prísľub Komisie na vyčlenenie 80 miliónov EUR pre tretie krajiny na boj proti chrípke a ďalších 20 miliónov EUR pre výskumné fondy vyčlenené zo 6. rámcového výskumného programu, čo predstavuje celkový záväzok Komisie vo výške 100 miliónov EUR;

39. žiada Komisiu, aby vypracovala koherentnejší medzinárodný rámec ako výsledok medzinárodnej donorskej konferencie v Pekingu, ktorý bude presahovať krízový manažment a bude sa venovať aj budovaniu lepšej infraštruktúry zdravia zvierat v rozvojových krajinách, ako aj napredovaniu výskumu v oblasti výrobkov podporujúcich zdravia zvierat, ktoré sa môžu používať tak v rozvinutých, ako aj v rozvojových krajinách;

40. vyzýva Komisiu, aby preskúmala spôsoby zabezpečenia plynulého chodu základných služieb ako sú trhy, banky, nemocnice a iných služieb v prípade vypuknutia pandémie;

41. zdôrazňuje, že treba zabezpečiť dostatočnú finančnú podporu v kontexte medzinárodnej spolupráce s ázijskými a africkými krajinami, ktoré sú v súčasnosti postihnuté vtáčou chrípkou, aby sa zvýšili kapacity na sledovanie a kontrolu choroby;

42. vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu a Rade v pravidelných intervaloch a po dobu, kým riziko pandémie trvá, predkladala správu o epidemiologickom rozvoji pandémie vtáčej chrípky, o novom vedeckom pokroku v liekoch a vakcínach a o úrovni pripravenosti Únie a členských štátov;

43. poukazuje na to, že Európska únia má legitímny dôvod na poskytovanie technickej, vedeckej a hospodárskej pomoci krajinám, ktoré sú už postihnuté, a najmä na prispievanie k zvyšovaniu celosvetového povedomia a ku globálnemu vzorovému plánu koordinovanému na medzinárodnej, regionálnej, subregionálnej a štátnej úrovni spolu s riadnym a podrobne vypracovaným postupom a harmonogramom, ktoré by mali schváliť medzinárodné a regionálne organizácie, ako aj národné vlády;

44. žiada Komisiu a členské štáty, aby úzko spolupracovali so susednými štátmi a WHO v Európe, aby boli zabezpečené dobre rozvinuté a účinne realizované systémy monitoringu a núdzovej reakcie susedných štátov;

45. vyzýva Európsku úniu, aby sa prostredníctvom medzinárodných orgánov dožadovala skutočnej právomoci na informácie a monitoring WHO ohľadne epidémií a pandémií vo všetkých krajinách sveta;

46. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a členským štátom a WHO.

• [1]  Texty prijaté, 26. 10. 2005, P6_TA(2005)0406.

Dôvodová správa

ÚVOD

Prepuknutia vírusov vysoko patogénnej vtáčej chrípky u domácej hydiny sa od konca 90. rokov minulého storočia objavovali čoraz častejšie a postihovali hydinu tak v Európe, ako aj inde vo svete. V podstate existujú dve formy rizika pre ľudské zdravie: buď priame nakazenie ľudí vírusom vtáčej chrípky, alebo možný výskyt nového pandemického druhu chrípky typu A. Vzhľadom na značné vystavenie chrípke v Ázii sa vyskytlo len veľmi málo prípadov infikovania ľudí spôsobeného HPAI.

Vplyv epidémie HPAI na ľudské zdravie bol vo všeobecnosti veľmi malý, ba takmer nepozorovaný - až do roku 1997. Nákazy boli malé a zvyčajne obmedzené. Objavenie sa osobitného vírusu typu A/H5N1 v Ázii však túto situáciu zmenilo, keď sa zistila nákaza ľudí s vysokou mierou úmrtnosti v čase vypuknutia HPAI A/H5N1 v Hong Kongu v roku 1997. Tento model nákazy pokračoval ako obrovská epidémia, ktorá sa rozšírila na populáciu domácej hydiny v juhovýchodnej Ázii. V asi 140 ohlásených prípadoch infikovania ľudí v rokoch 2004 a 2005 úmrtnosť predstavuje asi 50 %. Mierna infekcia nevykazujúca symptómy sa zdá byť zriedkavá a ukazuje sa, že prenosnosť A/H5N1 na ľudí je stále veľmi nízka, dokonca aj pre tie osoby, ktorú sú v priamo styku s vírusom. Navyše, doteraz sa nevyskytol prípad efektívneho prenosu z človeka na človeka.

Nákaza sa v súčasnosti objavila u vtákov v niektorých európskych krajinách (v Rumunsku, Kazachstane, na Ukrajine, v Chorvátsku a Turecku), v niektorých krajinách Európskej únie (v Taliansku, Rakúsku, Nemecku, Grécku, vo Francúzsku a v obsadenej časti Cyperskej republiky), v Afrike a zdá sa, že momentálne sa stále šíri. Priame riziko pre zdravie ľudí v Európe z nakazenia sa vírusom A/H5N1 je veľmi nízke, ale nie nulové. Nebezpečenstvo sa takmer výlučne týka určitých skupín ľudí (tých, ktorí sa dostanú do úzkeho kontaktu s nakazenou domácou hydinou). Podľa Európskeho strediska na prevenciu a boj s nákazlivými chorobami nebezpečenstvo nákazy ľudí, ktorí nie sú v kontakte s domácimi ani divoko žijúcimi vtákmi, takmer neexistuje.

PRIPOMIENKY SPRAVODAJCU

Spravodajca poukazuje na to, že zmätok v mysliach ľudí o vtáčej chrípke a chrípkovej pandémii je obrovský a veľa ľudí a zodpovedných orgánov stotožňuje príchod A/H5N1 do Európy s príchodom vírusu pandémie. Preto upozorňuje, že komunikačné stratégie na národnej a európskej úrovni by sa mali zlepšiť a že členské štáty by mali hľadať najvhodnejší spôsob, ako osloviť svojich občanov, aby informácie dosiahli celé obyvateľstvo.

Komisie by mala zohrávať rozhodujúcu koordinačnú úlohu medzi členskými štátmi a Európskym strediskom na prevenciu a boj s nákazlivými chorobami. Oznámenia Komisie o plánovaní pripravenosti a reakcie na pandémiu chrípky v Európskom spoločenstve (KOM(2005)0607) a o všeobecných plánoch pripravenosti na mimoriadne udalosti v oblasti verejného zdravia na úrovni EÚ (KOM(2005)0605) by sa mali zosúladiť a chápať v spojitosti s rozličnými predpismi a radami v tejto problematike, ako aj s národnými chrípkovými plánmi. Triumvirát v súvislosti s chrípkou predstavujú:

1) odporúčania WHO a oznámenia a legislatíva EÚ;

2) technické informácie a predpisy, ako sú webové stránky Európskeho strediska na prevenciu a boj s nákazlivými chorobami a WHO (napr. rady pre cestujúcich poskytované Európskym strediskom na prevenciu a boj s nákazlivými chorobami);

3) národné plány a predpisy.

Oznámenie o pripravenosti na pandémiu chrípky

Systém včasného varovania a včasnej reakcie zostáva pre Komisiu hlavnou časťou oznámenia. Skúsenosti z ochorenia SARS a z dvoch celoeurópskych cvičení vrátane cvičenia zameraného na pandémiu chrípky naznačujú, že treba posilniť mechanizmy komunikácie s národnými ústavmi zodpovednými za monitorovanie verejného zdravia, ktoré majú na starosti hodnotenie rizík a monitorovacie funkcie. Možným riešením by bolo vyvinutie komponentu systému včasného varovania a včasnej reakcie, ktorý by prevádzkovalo Európske stredisko na prevenciu a boj s nákazlivými chorobami, s cieľom koordinovať hodnotenie rizík a monitorovacej funkcie. Toto zabezpečí komunikáciu medzi Európskym strediskom na prevenciu a boj s nákazlivými chorobami a národnými ústavmi zodpovednými za monitorovanie verejného zdravia v prípade ohrozenia zdravia. Bude však aj naďalej potrebné, aby členské štáty oznamovali opatrenia prijaté prostredníctvom mechanizmu Komisie, ako je systém včasného varovania a včasnej reakcie, a to ešte pred prijatím kontrolných opatrení. Súčasný mechanizmus má tendenciu preťažovať užívateľov rôznymi informáciami v prípade krízy. Ďalšia odborná príprava užívateľov do určitej miery pomôže, ale za daných okolností budú pravdepodobne potrebné nové mechanizmy na účinnú komunikáciu.

Neexistuje konkrétna kapitola o viacodvetvovom plánovaní na národnej úrovni, hoci v záveroch o tom určitá zmienka je, a práve toto plánovanie by sa teraz malo považovať za mimoriadne dôležité. Väčšia pozornosť by sa mala venovať tomu, ako udalosti a opatrenia v jednej krajine ovplyvňujú ostatné krajiny (napr. zatvorenie hraníc).

Úloha Európskej agentúry pre lieky je trochu nejasná. Jednou z najdôležitejších úloh počas pandémie bude rýchle určenie použitia a účinnosti antivirotík, a v neskoršom vakcín proti pandémii. Podobne treba zistiť a preskúmať všetky nepriaznivé účinky a hlásenia o neochote brať lieky. Predpokladá sa, že v prípade pandémie by normálne tempo týchto činností v rámci EÚ bolo príliš pomalé. Preto je dôležité ujasniť, kto by zodpovedal za túto prácu, aby sa mohli urobiť prípravy, spísať a dohodnúť protokoly.

Vo všeobecnosti spravodajca poukazuje na to, že plánovanie na získavanie a používanie vakcín proti pandémii je vo väčšine krajín slabo rozvinuté, a preto by sa mali prijať opatrenia na ich ďalší rozvoj. Rovnako je dôležité, aby bola Komisia prípadne poverená vytvoriť zásoby Spoločenstva. Komisii sa odporúča, aby spolu s výrobcami vakcín vyhodnotila pokrok smerom k zvýšeniu kapacít na výrobu vakcín a spravodlivému zásobovaniu v prípadoch pandémie.

Spravodajca víta skutočnosť, že sa zabezpečila dostatočná finančná podpora v kontexte medzinárodnej spolupráce s ázijskými a africkými krajinami, ktoré sú v súčasnosti postihnuté vtáčou chrípkou, aby mohli zvýšiť svoje kapacity na sledovanie a kontrolu choroby. Európska únia by okrem toho mala poskytnúť technickú, vedeckú a hospodársku pomoc krajinám, ktoré sú už postihnuté, a najmä prispieť k zvyšovaniu celosvetového povedomia a vypracovaniu globálneho vzorového plánu koordinovaného na medzinárodnej, regionálnej, subregionálnej a štátnej úrovni spolu s riadnym a podrobne vypracovaným postupom a harmonogramom.

Oznámenie o všeobecných plánoch pripravenosti

Problematická v tomto dokumente je nejasnosť, ako budú odborníci na chorobu zapojení do konkrétneho mimoriadneho stavu tak, aby sa analýzy a opatrenia zakladali na dôkazoch. Zo skúseností z minulých mimoriadnych situácií, ako bolo uvoľňovanie bieleho prášku (2001) a SARS (2003) vyplýva, že tieto situácie vytvárajú osobitný tlak na skromný počet špecialistov Spoločenstva, ktorí musia súčasne poskytovať rady na miestnej, štátnej a európskej úrovni. Spravodajca si myslí, že mechanizmus vedenia zoznamov odborníkov by počas krízy nefungoval, pretože v takom prípade sú odborníci potrební na prácu vo svojich štátoch. Alternatívnym a spoľahlivejším mechanizmom by bolo mať k dispozícii dodatočné investície pre kľúčové „nepokryté“ oblasti pre všeobecných odborníkov prostredníctvom agentúr, ako je Európske stredisko na prevenciu a boj s nákazlivými chorobami.

POSTUP

Názov	Plánovanie pripravenosti a reakcie na pandémiu chrípky v Európskom spoločenstve
Referenčné čísla	2006/2062(INI)
Gestorský výbor dátum pridelenia v pléne	ENVI 16.3.2006
Výbor(y) požiadaný(é) o stanovisko(á) dátum oznámenia na schôdzi	LIBE 16.3.2006
Bez predloženia stanoviska(-ísk) dátum rozhodnutia	LIBE 19.4.2006
Rozšírená spolupráca - dátum oznámenia na schôdzi
Spravodajca(-ovia) dátum menovania	Adamos Adamou 29.11.2005
Predchádzajúci spravodajca(-ovia)
Prerokovanie vo výbore	21.3.2006		4.5.2006
Dátum prijatia pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov	4.5.2006
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	42 0 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Adamos Adamou, Liam Aylward, Irena Belohorská, Johannes Blokland, John Bowis, Frederika Brepoels, Chris Davies, Avril Doyle, Mojca Drčar Murko, Edite Estrela, Jillian Evans, Karl-Heinz Florenz, Matthias Groote, Françoise Grossetête, Cristina Gutiérrez-Cortines, Satu Hassi, Gyula Hegyi, Marie Anne Isler Béguin, Dan Jørgensen, Christa Klaß, Eija-Riitta Korhola, Holger Krahmer, Urszula Krupa, Peter Liese, Jules Maaten, Linda McAvan, Riitta Myller, Miroslav Ouzký, Frédérique Ries, Guido Sacconi, Carl Schlyter, Richard Seeber, María Sornosa Martínez, Antonios Trakatellis, Thomas Ulmer, Åsa Westlund
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	María del Pilar Ayuso González, Sergio Berlato, Philip Bushill-Matthews, Milan Gaľa, Erna Hennicot-Schoepges, Miroslav Mikolášik, Bart Staes, Glenis Willmott
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Elisabeth Jeggle
Dátum predloženia	10.5.2006
Poznámky (k dispozícii iba v jednom jazyku)