SPRÁVA o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o posúdení povodní a povodňovom manažmente
15. 5. 2006 - (KOM(2006)0015 – C6‑0020/2006 – 2006/0005(COD)) - ***I
Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
Spravodajca: Richard Seeber
NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o posúdení povodní a povodňovom manažmente
(KOM(2006)0015 – C6‑0020/2006 – 2006/0005(COD))
(spolurozhodovací postup: prvé čítanie)
Európsky parlament,
– so zreteľom na návrh Komisie Európskemu parlamentu a Rade (KOM(2006)0015)[1],
– so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 175 ods. 1 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Parlamentu (C6‑0020/2006),
– so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre regionálny rozvoj (A6‑0182/2006),
1. schvaľuje návrh Komisie v znení zmien a doplnení;
2. vyzýva Komisiu, aby znovu postúpila záležitosť Parlamentu, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným textom;
3. poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu Parlamentu postúpil Rade a Komisii.
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Názov | |
|
Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o posudzovaní povodní a povodňovom manažmente |
Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o posudzovaní a manažmente povodňových rizík |
|
|
(Táto zmena a doplnenie platí v celom legislatívnom texte; po prijatí tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu bude treba celý text technicky prispôsobiť.) |
Odôvodnenie | |
Predmetom legislatívneho textu sú hlavne riziká, a nie konkrétne záplavy. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Odôvodnenie 1 | |
|
(1) Povodne môžu spôsobiť straty na ľudských životoch, vysídlenie obyvateľstva, výrazným spôsobom obmedziť hospodársky rozvoj a oslabiť hospodársku činnosť Spoločenstva. |
(1) Povodne môžu spôsobiť straty na ľudských životoch, vysídlenie obyvateľstva, ekologické škody, výrazným spôsobom obmedziť hospodársky rozvoj a oslabiť hospodársku činnosť Spoločenstva. |
Odôvodnenie | |
V súlade s článkom 1 návrhu Komisie (predmetom smernice) by sa malo tiež spomenúť životné prostredie. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Odôvodnenie 2 | |
|
(2) Povodne sú prírodným fenoménom, ktorému nie je možné predchádzať. Ľudská činnosť však prispieva k zvyšovaniu pravdepodobnosti a škodlivých dopadov povodní. |
(2) Povodne sú prírodným fenoménom, ktorému nie je možné úplne predchádzať. Veľké zníženie kapacity povodí ako prirodzených zadržiavacích zón, zlé riadenie ľudskej činnosti (napr. rozšírenie ľudského osídlenia a majetkov v záplavových oblastiach a erózia a zníženie množstva prirodzených zadržiavacích zón na pevnine výrubom lesov a obmedzovaním poľnohospodárskej činnosti v povodiach) a globálne otepľovanie však prispieva k zvyšovaniu pravdepodobnosti a škodlivých účinkov záplav. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Odôvodnenie 2a (nové) | |
|
|
(2a) Tradičné stratégie povodňového manažmentu zamerané na výstavbu infraštruktúr pre okamžitú ochranu ľudí, nehnuteľného majetku a tovaru neboli schopné zaručiť ochranu, akú by mali. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Odôvodnenie 3 | |
|
(3) Znížiť riziko ohrozenia ľudského zdravia, životného prostredia a infraštruktúry spojeného s povodňami je realizovateľné a žiadúce, ak však opatrenia na zníženie rizika škôd spôsobených povodňami majú byť účinné, musia byť koordinované pozdĺž celého povodia. |
(3) Znížiť riziko ohrozenia ľudského zdravia a života, životného prostredia a infraštruktúry spojeného s povodňami je realizovateľné a žiaduce. Ak však opatrenia na zníženie tohto rizika majú byť účinné, musia byť koordinované medzi členskými štátmi, ich národnými, regionálnymi a miestnymi orgánmi, ako aj organizáciami zodpovednými za manažment riek pozdĺž celého povodia. |
Odôvodnenie | |
Povodne v prvom rade predstavujú ohrozenie ľudských životov a zdravia. V období 1998 až 2004 zahynulo v Európe v dôsledku povodní 700 osôb, ako sa uvádza v dôvodovej správe k tomuto návrhu (s.1 - Východiská a ciele návrhu). | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Odôvodnenie 3a (nové) | |
|
|
(3a) Členským štátom sa odporúča, aby prijali opatrenia, ktoré budú prínosom pre povodňový manažment v oblastiach proti prúdu i po prúde v rámci a mimo ich územia a zachovajú prirodzený tok rieky všade tam, kde je to možné. Ak to nie je možné, mali by členské štáty vyvinúť úsilie o nájdenie náhradnej oblasti na vlastnom území, alebo by mali takéto oblasti hľadať v spolupráci s ďalšími členskými štátmi. |
Odôvodnenie | |
Z hľadiska povodia je pravdepodobne účinnejšie prijať preventívne opatrenia v oblastiach proti prúdu, a to aj v prípadoch, keď sú tieto oblasti súčasťou územia iného členského štátu. Zásadu solidarity v rámci tejto smernice možno posilniť poskytnutím dodatočných stimulov pre cezhraničnú spoluprácu, aby sa tak znížili cezhraničné povodňové riziká. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Odôvodnenie 3b (nové) | |
|
|
(3b) Vedci upozorňujú zhodne na to, že sa v posledných rokoch zvýšila frekvencia extrémnych zrážok. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Odôvodnenie 3c (nové) | |
|
|
(3c) Manažment rizík a opatrenia na kontrolu povodňových škôd by mali rešpektovať zásadu solidarity. Povodňový manažment pozdĺž povodia rieky, ktorá tečie medzi dvoma alebo viacerými susediacimi krajinami by mal preto byť organizovaný takým spôsobom, aby žiadna oblasť nebola vystavená riziku povodní následkom vodohospodárskeho manažmentu povodia, ktorý nie je trvalo udržateľný. |
Odôvodnenie | |
Smernica 2000/60/ES, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, ako aj tento návrh smernice, ktorá s ňou bude úzko prepojená, obsahuje zásadu solidarity, ktorá si vyžaduje koordinovaný povodňový manažment v celej oblasti povodia rieky presahujúceho územia jednotlivých štátov. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Odôvodnenie 3d (nové) | |
|
|
(3d) Rada (životné prostredie) uznala v svojich záveroch zo 14. októbra 2004, že „ľudská činnosť prispieva k zvýšeniu pravdepodobnosti a negatívnych dopadov (extrémnych) záplav a že aj klimatické zmeny vedú k zvýšeniu počtu záplav“. Keďže sa má stať vysoká úroveň ochrany životného prostredia v súlade so zásadou trvalo udržateľného rozvoja podľa článku 37 Charty základných práv Európskej únie súčasťou politiky Únie, Komisia a členské štáty by preto mali prijať opatrenia na zlepšenie prevencie povodní, ochrany proti povodňovému riziku a znižovania škôd. |
Odôvodnenie | |
Tak, ako uviedla Rada vo svojich záveroch zo 14. októbra 2004, zmeny klímy súvisia so zvýšeným počtom záplav. Keďže je tento záver nespochybniteľný, musia sa prijať opatrenia na zmiernenie následkov takýchto záplav. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 Odôvodnenie 4 | |
|
(4) V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva , sa pre každé povodie rieky vyžaduje vypracovanie integrovaných plánov manažmentu s cieľom dosiahnuť dobrý ekologický a chemický stav, čo prispeje k zmierneniu následkov povodní. Zníženie povodňového rizika však nie je jedným z hlavných cieľov uvedenej smernice a táto smernica ani nezohľadňuje nebezpečenstvo hroziace v budúcnosti spôsobené klimatickými zmenami. |
(4) V súčasnosti nie je právny nástroj na ochranu proti povodňovým rizikám na európskej úrovni V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, sa pre každé povodie rieky vyžaduje vypracovanie integrovaných plánov manažmentu s cieľom dosiahnuť dobrý ekologický a chemický stav, čo prispeje k zmierneniu následkov povodní. Zníženie povodňového rizika však nie je jedným z hlavných cieľov uvedenej smernice; toto riziko, ktoré bude v budúcnosti v dôsledku klimatických zmien hroziť častejšie, sa nezohľadňuje. |
Odôvodnenie | |
Cieľom tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je zabezpečiť zintenzívnenie protipovodňových opatrení, aby sa tak predišlo zvýšenému riziku v dôsledku klimatických zmien. Nie je však potrebné vypracovať podrobnú predpoveď týkajúcu sa klimatických zmien v súvislosti s každým preventívnym opatrením, pretože by to znamenalo rozsiahle a do veľkej miery neodôvodniteľné náklady a brzdilo by to vypracovanie plánov v prípadoch, keď nie sú k dispozícii žiadne spoľahlivé údaje. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 Odôvodnenie 7 | |
|
(7) V zmysle nariadenia Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie , je v prípade veľkej katastrofy možné poskytnúť rýchlu finančnú pomoc s cieľom pomôcť postihnutým ľuďom, regiónom a štátom vrátiť sa späť do pôvodných podľa možnosti čo najobvyklejších životných podmienok, ale fond sa môže použiť len v núdzových operáciách, a nie vo fázach, ktoré núdzovej situácii predchádzajú. |
(7) V zmysle nariadenia Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie, je v prípade veľkej katastrofy možné poskytnúť rýchlu finančnú pomoc s cieľom pomôcť ekosystémom, postihnutým ľuďom, regiónom a štátom vrátiť sa späť do pôvodných podľa možnosti čo najobvyklejších životných podmienok, ale fond sa môže použiť len v núdzových operáciách, a nie vo fázach, ktoré núdzovej situácii predchádzajú. |
Odôvodnenie | |
Ekosystémy riečnych údolí a pobrežných oblastí sa ako biotopy vyznačujú osobitnými znakmi a tvoria biologicky rôznorodé komplexy, z ktorých niektoré sú európskymi alebo svetovými unikátmi (napr. ústia Rýnu a Dunaja, či pobrežné oblasti Islandu, Rujany a Bornholmu). Počas povodní môže dôjsť k nenapraviteľným škodám na liahnucich sa druhoch chránených vtákov, a teda k zníženiu biodiverzity v Európe. Fond solidarity Európskej únie (KOM(2005)108 v konečnom znení - 2005/033(COD) - SEK(2005)447) by sa mal preto vzťahovať aj na špecifické ekosystémy poškodené prírodnými katastrofami vrátane záplav. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12 Odôvodnenie 7a (nové) | |
|
|
(7a) Väčšina povodí riek v Európe je rozdelená medzi členské štáty. Účinné predchádzanie povodniam a zásah proti nim si, okrem koordinácie na úrovni Spoločenstva, vyžadujú cezhraničnú spoluprácu. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13 Odôvodnenie 7b (nové) | |
|
|
(7b) Ustanovenia o trvalo udržateľnom povodňovom manažmente by mali zohľadniť členské štáty a Spoločenstvo pri tvorbe a uplatňovaní všetkých svojich politík vrátane dopravnej politiky, územného plánovania, urbanizácie a spriemyselňovania, poľnohospodárskej politiky, kohéznej politiky, politiky v oblasti energetiky a výskumu. |
Odôvodnenie | |
Existujú dostatočné dôkazy, že nesprávne územné plánovanie, urbanizácia a spriemyselňovanie vo veľkej miere prispievajú k zvýšeniu povodňového rizika. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14 Odôvodnenie 8 | |
|
(8) Na území Spoločenstva dochádza k rôznym druhom záplav, napríklad riečne povodne, bleskové povodne, mestské povodne, kanalizačné záplavy a pobrežné záplavy. Príčiny a následky záplav sú tiež v jednotlivých krajinách a oblastiach Spoločenstva rozdielne. Z tohto dôvodu by ciele týkajúce sa manažovania povodňového nebezpečenstva mali vychádzať z miestnych a regionálnych podmienok. |
(8) Na území Spoločenstva dochádza k rôznym druhom záplav, napríklad riečne povodne, bleskové povodne, mestské povodne, kanalizačné záplavy, pobrežné záplavy a záplavy spôsobené intenzívnymi zrážkami. Príčiny a následky záplav sú tiež v jednotlivých krajinách a oblastiach Spoločenstva rozdielne. Z tohto dôvodu by ciele týkajúce sa manažovania povodňového nebezpečenstva mali vychádzať z miestnych a regionálnych podmienok. |
Odôvodnenie
Záplavy spôsobené intenzívnymi zrážkami sa pridávajú k niekoľkým typom záplav, na ktoré sa vzťahuje znenie navrhovanej smernice.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15 Odôvodnenie 9 | |
|
(9) Riziko záplav v určitých oblastiach Spoločenstva by sa nemuselo považovať za závažné, napríklad v riedko obývaných alebo neobývaných oblastiach alebo v oblastiach s obmedzenými ekonomickými aktívami alebo ekologickou hodnotou. Predbežné posúdenie povodňového rizika pre každé povodie, čiastkové povodie a súvisiace pobrežné oblasti by sa malo uskutočniť na úrovni správnej jednotky povodia s cieľom určiť povodňové riziko vo všetkých prípadoch a či je nutná ďalšia akcia. |
(9) Riziko záplav v určitých oblastiach Spoločenstva sa môže považovať za nezávažné, napríklad v riedko obývaných alebo neobývaných oblastiach alebo v oblastiach s obmedzenými ekonomickými aktívami alebo ekologickou hodnotou. Tieto oblasti môžu mať však význam pre protipovodňovú ochranu. Predbežné posúdenie povodňového rizika pre každé povodie, čiastkové povodie a súvisiace pobrežné oblasti by sa malo uskutočniť na úrovni správnej jednotky povodia s cieľom určiť povodňové riziko vo všetkých prípadoch, možnosť protipovodňovej ochrany a či je nutná ďalšia akcia. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16 Odôvodnenie 10 | |
|
(10) Aby sa zostavil dostatočný informačný nástroj, ako aj hodnotný základ pre stanovenie priorít a ďalších technických, finančných a politických rozhodnutí, je nevyhnutné zabezpečiť vytvorenie povodňových máp a indikatívnych máp povodňových škôd s opisom oblastí s rôznymi úrovňami povodňového rizika. |
(10) Aby sa zostavil dostatočný informačný nástroj, ako aj hodnotný základ pre stanovenie priorít a ďalších technických, finančných a politických rozhodnutí, je nevyhnutné zabezpečiť vytvorenie povodňových máp a indikatívnych máp povodňových škôd s opisom oblastí s rôznymi úrovňami povodňového rizika vrátane rizika znečistenia životného prostredia v dôsledku povodní. |
Odôvodnenie | |
Povodňové mapy by mali zobrazovať zariadenia, ktoré by mohli v dôsledku záplav spôsobiť neúmyselné znečistenie životného prostredia. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17 Odôvodnenie 10a (nové) | |
|
|
(10a) Vzhľadom na možnosti členských štátov a v súlade so zásadou subsidiarity by sa mala na miestnej a regionálnej úrovni zachovať značná miera flexibility, predovšetkým v oblasti organizácie a zodpovednosti orgánov, plánovania povodňového manažmentu a mapovania povodňových rizík, úrovne ochrany, ako aj opatrení a časového plánovania na dosiahnutie stanovených cieľov. |
Odôvodnenie | |
Pozri závery Rady (životné prostredie) zo 14. októbra 2004. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18 Odôvodnenie 11 | |
|
(11) S cieľom predísť a znížiť negatívne dopady povodní v príslušných oblastiach je vhodné zabezpečiť plány povodňového manažmentu. Príčiny a následky záplav sú v jednotlivých krajinách a oblastiach Spoločenstva rozdielne. Plány povodňového manažmentu by preto mali zohľadniť špecifické geografické, hydrologické a iné významné podmienky povodia, čiastkového povodia alebo pásma pobrežnej vody a zabezpečiť riešenia na mieru podľa potrieb a priorít povodia, časti povodia alebo pobrežného pásma a súčasne zabezpečí koordináciu so správnymi územiami povodí. |
(11) S cieľom predísť a znížiť negatívne dopady povodní v príslušných oblastiach je vhodné zabezpečiť plány povodňového manažmentu. Príčiny a následky záplav sú v jednotlivých krajinách a oblastiach Spoločenstva rozdielne. Plány povodňového manažmentu by preto mali zohľadniť špecifické geografické, geologické, hydrologické, topografické a iné významné podmienky vrátane hustoty obyvateľstva, ako aj hospodárskych činností postihnutého povodia, čiastkového povodia alebo pásma pobrežnej vody a zabezpečiť riešenia na mieru podľa potrieb a priorít povodia, časti povodia alebo pobrežného pásma a súčasne zabezpečí koordináciu so správnymi územiami povodí. Plány povodňového manažmentu by taktiež mali zohľadňovať priemyselné a poľnohospodárske zariadenia a ďalšie možné zdroje znečistenia predmetného územia s cieľom predísť takémuto znečisteniu. |
Odôvodnenie | |
Povodne sú prírodným javom. Predstavujú riziko iba pre ľudské činnosti alebo činnosti podnikané v záplavových oblastiach. Iné oblasti, napr. neobývané oblasti, nízko osídlené oblasti alebo oblasti nevyužívané na ľudskú činnosť nie sú náchylné na riziko povodne alebo sú naň náchylné menej. Negatívne následky povodní sú úmerné hustote obyvateľstva a hospodárskej činnosti vykonávanej na príslušnom území. Tieto ukazovatele by preto nemali chýbať v odôvodnení 11, ktoré vymenúva východiskové okolnosti prevencie povodní a ochrany pred nimi. | |
Keďže povodne so sebou často prinášajú neúmyselné znečistenie životného prostredia v dôsledku prítomnosti priemyselných, poľnohospodárskych a iných zariadení na príslušnom území, mali by plány povodňového manažmentu vziať do úvahy pravdepodobné zdroje znečistenia. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19 Odôvodnenie 13a (nové) | |
|
|
(13a) Spoločné výskumné centrum Európskej komisie vyvíja Európsky systém varovania pred povodňami (EFAS), ktorý dokáže vytvárať simulácie stredne veľkých povodní v Európe s trvaním 3 až 10 dní. Údaje systému EFAS môžu prispieť k zvýšenej pripravenosti pri očakávaní povodní. Preto by po skončení testovacej fázy mala práca na tomto systéme naďalej pokračovať. Do činnosti by ho bolo možné uviesť pravdepodobne v roku 2010. |
Odôvodnenie | |
Európsky parlament podstatne zvýšil rozpočet na vývoj systému EFAS, preto by z neho mali mať európski občania úžitok čo najskôr. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20 Odôvodnenie 13b (nové) | |
|
|
(13b) Cieľom povodňového manažmentu povodí by malo byť vytvorenie spoločnej zodpovednosti a solidarity pozdĺž povodia. S týmto cieľom by sa mali členské štáty usilovať o zvyšovanie informovanosti a podporovať spoluprácu medzi všetkými zúčastnenými stranami, ako aj v oblastiach, ktoré nie sú ohrozené povodňami, alebo sú nimi ohrozené v obmedzenej miere, ale využívaním pôdy a svojimi postupmi môžu prispieť k povodniam smerom po prúde alebo proti prúdu. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21 Odôvodnenie 13c (nové) | |
|
|
(13c) Pokiaľ ide o krátkodobé predpovedanie, mali by plány členských štátov vychádzať z najlepších dostupných postupov a najmodernejších technológií, ako sú napr. modely na ohraničenej oblasti - LAM (dvoj- až štvorhodinové predpovede). |
Odôvodnenie | |
Členské štáty by mali využívať vyspelé technológie vytvárania modelov, aby tak chránili európskych občanov pred rizikom záplav. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 22 Odôvodnenie 15 | |
|
(15) V prípadoch viacúčelového využitia vodných útvarov na rôzne formy trvalo udržateľných ľudských činností (napr. povodňový manažment, ekológia, vnútrozemská plavba alebo vodná energia) a dôsledky týchto využití na vodné útvary, ustanovuje smernica 2000/60/ES vo svojom článku 4 ods. 7 jasný a transparentný proces zaoberajúci sa týmito využitiami a vplyvmi vrátane možných výnimiek z cieľov „dobrého stavu“ alebo „nezhoršenia stavu“. |
(15) V prípadoch využívania vodných útvarov na konkurenčné formy trvalo udržateľných ľudských činností (napr. povodňový manažment, ekológia, vnútrozemská plavba alebo vodná energia) s následkami pre vodné útvary ustanovuje smernica 2000/60/ES jasný a transparentný proces zaoberajúci sa týmito využitiami a vplyvmi. V prípade vzájomnej nezlučiteľnosti práv musí mať za každých okolností prednosť ochrana ľudského života a zdravia pred ochranou životného prostredia. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 23 Odôvodnenie 17 | |
|
(17) Touto smernicou sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznávané najmä Chartou základných práv Európskej únie. Jej cieľom je najmä podporiť integráciu do politík Spoločenstva, ktoré sú zamerané na vysokú úroveň ochrany životného prostredia v súlade so zásadou trvalo udržateľného rozvoja, ako je to stanovené v článku 37 Charty základných práv Európskej únie. |
vypúšťa sa |
Odôvodnenie | |
Pozri odôvodnenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 10. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 24 Odôvodnenie 18 | |
|
(18) Keďže ciele akcie, ktorá sa má uskutočniť, nemôžu členské štáty v dostatočnej miere dosiahnuť samy a z dôvodu rozsahu a účinkov tejto akcie je možné ich dosiahnuť lepšie na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade s princípom subsidiarity, ktorý je uvedený v článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality vymedzenou v uvedenom článku toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov. |
(18) Keďže ciele akcie, ktorá sa má uskutočniť, nemôžu členské štáty v dostatočnej miere dosiahnuť samy a z dôvodu rozsahu a účinkov tejto akcie je možné ich dosiahnuť lepšie na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade s princípom subsidiarity, ktorý je uvedený v článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality vymedzenou v uvedenom článku toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov. Členské štáty preto môžu v prvej fáze činnosti použiť svoje existujúce plány až do termínu uvedeného v článku 6 ods. 2, ak sú splnené minimálne kritériá uvedené v článku 4. |
Odôvodnenie | |
Z dôvodu subsidiarity sú prebiehajúce činnosti členských štátov až do prvého preskúmania predbežného posúdenia povodňového rizika v súlade so smernicou, pokiaľ spĺňajú minimálne kritériá. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 25 Odôvodnenie 18a (nové) | |
|
|
(18a) Ustanovenia protokolu č. 30 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality boli pri tvorbe tejto smernice plne zohľadnené. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 26 Článok 1 | |
|
Táto smernica ustanovuje rámcovú spoluprácu s cieľom znížiť riziko ohrozenia ľudského zdravia, environmentálnej a hospodárskej činnosti, ktoré súvisí s povodňami v Spoločenstve. |
Cieľom tejto smernice je ustanoviť rámec na hodnotenie povodňových rizík a povodňový manažment, zameraný na zníženie negatívnych následkov pre ľudské zdravie, environmentálne a hospodárske činnosti, ktoré súvisia s povodňami v Spoločenstve. Podporí to okrem toho dosiahnutie environmentálnych cieľov stanovených v platných právnych predpisoch Spoločenstva. |
Odôvodnenie | |
Cieľom smernice nie je len zníženie povodňových rizík, ale aj ich manažment. | |
Povodeň nepredstavuje sama osebe riziko pre životné prostredie. Škody, ktoré v dôsledku povodne vyplývajú pre životné prostredie vznikajú hlavne následkom poškodenia ľudského vlastníctva a úniku nebezpečných chemikálií. Naproti tomu ľudská činnosť v oblastiach s pravdepodobným výskytom povodní zvyšuje riziko ich výskytu, takže povodňový manažment si následne vyžaduje ďalšie fyzické zmeny vodných systémov. V národných správach k článku 5 rámcovej smernice o vode národné orgány usúdili, že fyzické zmeny riek a jazier vedú k výraznému znižovaniu kvality vodného prostredia. Tie isté správy dospeli k záveru, že tieto fyzické zmeny sú jednou z kľúčových príčin, prečo 50 % európskych riek a jazier pravdepodobne nedosiahne právne záväzný cieľ stanovený v rámcovej smernici o vode - dosiahnuť „dobrý ekologický stav“ do roku 2015. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 27 Článok 2 bod 1 | |
|
1. „povodeň“ znamená prechodné zaplavenie pevniny, ktorá zvyčajne nie je zaplavená, vodou. |
1. „povodeň“ znamená prechodné zaplavenie pevniny, ktorá zvyčajne nie je zaplavená, vodou, dokonca aj keď je výsledkom intenzívneho dažďa spôsobujúceho záplavu obývaných a/alebo priemyselných oblastí. |
Odôvodnenie | |
Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh umožňuje širšie vymedzenie pojmu „povodeň“ v súlade s rozšírením koncepcie o intenzívne zrážky ako ďalšej príčiny tohto javu. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 28 Článok 2 odsek 2 | |
|
2. „povodňové riziko“ znamená pravdepodobnosť záplavy určitého stupňa závažnosti spolu s odhadovanými škodami na ľudskom zdraví, životnom prostredí a hospodárskej činnosti, ktoré sú spojené so záplavou takého stupňa závažnosti. |
2. „povodňové riziko“ znamená pravdepodobnosť záplavy spolu s pravdepodobnými škodami na ľudskom zdraví a stratami na životoch, životnom prostredí a hospodárskej činnosti, ktoré sú spojené s takouto záplavou.
(Francúzska zmena textu z "risque d'inodation" na "risque inodation" sa netýka slovenského prekladu)
|
Odôvodnenie | |
Dodatok o určitom stupni závažnosti spôsobuje jazykovú nejasnosť. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 29 Článok 3 | |
|
Na účely tejto smernice členské štáty využijú opatrenia v zmysle článku 3 ods. 1, 2, 3 a 6 smernice 2000/60/ES. |
Na účely tejto smernice členské štáty využijú opatrenia v zmysle článku 3 ods. 1, 2, 3, (5) a 6 smernice 2000/60/ES. |
Odôvodnenie | |
Pokiaľ správne územie povodia presahuje územie Spoločenstva, mal by príslušný členský štát vyvinúť úsilie na vytvorenie vhodnej spolupráce s príslušným nečlenským štátom, v záujme dosiahnutia cieľov smernice pozdĺž celého správneho územia povodia. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 30 Článok 3 odsek 1a (nový) | |
|
|
Ak členské štáty určia na uplatňovanie tejto smernice iný príslušný orgán, platia ustanovenia článku 3 ods. 6, 8 a 9 smernice 2000/60/ES. |
Odôvodnenie | |
V tejto súvislosti by sa mala dovoliť určitá flexibilnosť členských štátov. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 31 Článok 4 odsek 1 | |
|
1. Členské štáty vykonajú pre každé správne územie povodia alebo časť medzinárodného správneho územia povodia na svojom území predbežné posúdenie povodňového rizika v súlade s článkom 2. |
1. Členské štáty vykonajú pre každé správne územie povodia alebo časť medzinárodného správneho územia povodia na svojom území predbežné posúdenie povodňového rizika v súlade s článkom 2. Na tento účel sa môžu použiť existujúce hodnotenia, ktoré pripravili členské štáty a ktoré spĺňajú požiadavky tejto smernice. |
Odôvodnenie | |
Existujúce hodnotenia, ktoré spĺňajú požiadavky tejto smernice, sa v záujme efektívnosti (z hľadiska nákladov) môžu použiť na predbežné posúdenie rizík. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 32 Článok 4 odsek 2 písmeno a) | |
|
a) mapu správneho územia povodia, na ktorej sa nachádzajú hranice povodí, čiastkových povodí, prípadne súvisiacich pobrežných oblastí, s uvedením reliéfu terénu a využitia pôdy; |
a) mapu správneho územia povodia, na ktorej sa nachádzajú hranice povodí, čiastkových povodí a pobrežných oblastí, s uvedením reliéfu terénu a využitia pôdy; |
Odôvodnenie | |
Ľudská činnosť má tendenciu koncentrovať sa v pobrežných oblastiach. Vzhľadom na to, že najmä pobrežné oblasti sú vystavené pravdepodobným účinkom klimatických zmien, všetky bez výnimky by mali byť zahrnuté do predbežného posúdenia povodňového rizika. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 33 Článok 4 odsek 2 písmeno b) | |
|
b) opis povodní, ku ktorým došlo v minulosti; |
b) opis povodní, ku ktorým došlo v minulosti a ktoré mali negatívny vplyv na ľudských život, hospodárske činnosti a životné prostredie; |
Odôvodnenie | |
V záujme efektívnosti (z hľadiska nákladov) by sa mali opísať iba závažné povodne. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 34 Článok 4 odsek 2 písmeno c) | |
|
c) opis záplavových procesov a ich senzitivitu na zmeny, vrátane úlohy záplavových oblastí ako prirodzených zadržiavacích a nárazníkových zón povodní a trás šírenia záplav v súčasnosti i v budúcnosti; |
c) opis záplavových procesov vrátane ich senzitivity na zmeny, osobitne pokles pôdy a úlohy, ktorú zohrávajú záplavové oblasti ako prirodzené zadržiavacie a nárazníkové zóny povodní, ako aj popis súčasných a budúcich trás šírenia záplav; |
Odôvodnenie | |
Treba zohľadniť pokles pôdy, ktorý zvyšuje riziko záplav. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 35 Článok 4 odsek 2 písmeno fa) (nové) | |
|
|
fa) opatrenia povodňového manažmentu, najmä tie, ktoré súvisia s budovaním infraštruktúry, by mali byť predmetom spoľahlivého a transparentného posúdenia z hospodárskeho a environmentálneho hľadiska, aby bola zabezpečená ich dlhodobá účinnosť pre občanov a podnikateľov, berúc do úvahy princíp návratnosti nákladov, vrátane nákladov súvisiacich so životným prostredím a zdrojmi. |
Odôvodnenie | |
V oblastiach ohrozených povodňami musí rozvoj nových ľudských činností znášať náklady na opatrenia povodňového manažmentu. Môže to viesť k tomu, že občania a podnikatelia v oblastiach s povodňovým rizikom príjmu preventívne opatrenia na zníženie škôd. O návratnosti nákladov a o tom, kto tieto náklady ponesie, sa rozhodne na vnútroštátnej úrovni. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 36 Článok 4 odsek 2 písmeno fb) (nové) | |
|
|
fb) posúdenie účinnosti existujúcej umelej protipovodňovej infraštruktúry, zohľadňujúc jej reálne možnosti zabraňovať škodám, ako aj jej hospodársku a environmentálnu efektívnosť; |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 37 Článok 4 odsek 2a (nový) | |
|
|
2a. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že upustia od predbežného posúdenia povodňového rizika uvedeného v odseku 1 v povodiach, čiastkových povodiach a pásmach pobrežnej vody, v ktorých sa dá už teraz vychádzať z dostatočného možného rizika, pokiaľ: |
|
|
a) k termínu uvedenému v článku 6 ods. 1 už existujú mapy povodňových rizík alebo plány povodňového manažmentu; |
|
|
b) členské štáty informujú Komisiu o úmysle použiť túto výnimku do termínu uvedeného v článku 6 ods. 1; a |
|
|
c) sa do termínov uvedených v článku 6 ods. 2, článku 8 ods. 2 a článku 10 ods. 2 preskúma predbežné posúdenie povodňového rizika, mapy povodňových rizík a plány povodňového manažmentu v súlade s kapitolou II, III a IV. |
Odôvodnenie | |
Pozri odôvodnenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu 31. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 38 Článok 5 odsek 1 | |
|
1. Na základe posúdenia uvedeného v článku 4 každé povodie, čiastkové povodie alebo pásmo pobrežnej vody pokryté správnym územím povodia sa pridelí k jednej z týchto kategórií: |
1. Na základe posúdenia uvedeného v článku 4 každé povodie, čiastkové povodie, pásmo pobrežnej vody a ich časti pokryté správnym územím povodia sa pridelí k jednej z týchto kategórií: |
|
a) povodia, čiastkové povodia alebo pásma pobrežnej vody, pri ktorých sa usúdilo, že neexistujú žiadne potenciálne závažné povodňové riziká alebo sa ich výskyt považuje za nepravdepodobný, alebo potenciálne následky na ľudské zdravie, životné prostredie alebo hospodársku činnosť sa považujú za akceptovateľne nízke; |
a) povodia, čiastkové povodia, pásma pobrežnej vody, alebo ich časti, pri ktorých sa usúdilo, že neexistujú žiadne potenciálne závažné povodňové riziká, alebo potenciálne následky na životné prostredie alebo hospodársku činnosť sa považujú za akceptovateľne nízke; berúc do úvahy predpokladané využitie pôdy alebo klimatické zmeny; |
|
b) povodia, čiastkové povodia alebo pobrežné pásma vody, pri ktorých sa usúdilo, že existujú potenciálne závažné povodňové riziká alebo sa primerane považuje za pravdepodobné, že sa vyskytnú. |
b) povodia, čiastkové povodia alebo pobrežné pásma vody, pri ktorých sa usúdilo, že existujú potenciálne závažné povodňové riziká. |
Odôvodnenie | |
Následky pre ľudské zdravie nie sú nikdy prijateľné. | |
Na oblasti, v ktorých sa plánujú zmeny vo využití pôdy, alebo v ktorých sa očakávajú predvídateľné zmeny v objeme a type zrážok spôsobené klimatickými zmenami, by sa malo vzťahovať podrobnejšie hodnotenie s cieľom zabezpečiť príslušné informácie potrebné pre plánovanie. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 39 Článok 5 odsek 2 | |
|
2. Priradenie medzinárodného povodia alebo čiastkového povodia alebo pásiem pobrežnej vody medzinárodného správneho územia povodia podľa odseku 1 sa koordinuje medzi príslušnými členskými štátmi. |
2. Priradenie medzinárodného povodia alebo čiastkového povodia, pásiem pobrežnej vody alebo ich časti nachádzajúcej sa v medzinárodnom správnom území povodia podľa odseku 1 sa koordinuje medzi príslušnými členskými štátmi. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 40 Článok 5 odsek 2 pododsek 1a (nový) | |
|
|
Členské štáty zabezpečia prenos príslušných údajov v rámci spoločných povodí riek na účely tohto článku. |
Odôvodnenie | |
Cieľom tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je uľahčiť koordináciu, o ktorej sa hovorí v odseku 2. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 41 Článok 7 odsek 1 | |
|
1. Členské štáty pripravia na úrovni správneho územia povodia povodňové mapy a indikatívne mapy škôd spôsobené povodňami, ďalej „mapy povodňových rizík“ pre povodia, čiastkové povodia a pásma pobrežnej vody určené v článku 5 ods. 1 písm. b). |
1. Členské štáty pripravia na úrovni správneho územia povodia povodňové mapy a indikatívne mapy škôd spôsobené povodňami, ďalej „mapy povodňových rizík“ pre povodia, čiastkové povodia a pásma pobrežnej vody určené v článku 5 ods. 1 písm. b). Na tento účel sa môžu použiť existujúce mapy, ktoré pripravili členské štáty a ktoré spĺňajú požiadavky tejto smernice. |
Odôvodnenie | |
V záujme efektívnosti (z hľadiska nákladov) by sa mali použiť existujúce mapy, ktoré spĺňajú požiadavky tejto smernice. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 42 Článok 7 odsek 2 pododsek 1 písmeno a) | |
|
a) povodne s vysokou pravdepodobnosťou (pravdepodobný interval opakovania, raz za 10 rokov) |
a) povodne s pravdepodobným intervalom opakovania, raz za 10 až 30 rokov; |
Odôvodnenie | |
Vo väčšine členských štátov nie je potrebné mapovať povodne s 10 ročným intervalom opakovania, ktoré sú prakticky všeobecne menej relevantné. Členské štáty by mali mať možnosť voľne rozhodnúť o preskúmavanom období, a o tom, aký interval opakovania použijú ako základ pre ich mapy povodní s vysokou pravdepodobnosťou. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 43 Článok 7 odsek 2 pododsek 1 písmeno b) | |
|
b) povodne so strednou pravdepodobnosťou (pravdepodobný interval opakovania, raz za 100 rokov); |
b) povodne s pravdepodobným intervalom opakovania, raz za 100 rokov; |
Odôvodnenie | |
Pojmy ako vysoká/stredná pravdepodobnosť nemajú v terminológii manažmentu vody miesto. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 44 Článok 7 odsek 2 pododsek 2 písmeno c) | |
|
c) oblasti, ktoré by mohli byť vystavené erózii brehu a nanášaniu naplavenín. |
c) oblasti, ktoré by mohli byť vystavené erózii ochranných hrádzí, svahov údolí riek, brehu a nanášaniu naplavenín. |
Odôvodnenie | |
Predchádzajúce znenie sa týkalo len poškodenia pobrežných oblastí, kým záplavy v Európe postihujú väčšinou údolia riek. Povodne ničia všetky časti údolia ako dno, ochranné hrádze a svahy. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 45 Článok 7 odsek 2 pododsek 2 písmeno c) | |
|
c) oblasti, ktoré by mohli byť vystavené erózii brehu a nanášaniu naplavenín. |
c) oblasti, ktoré by mohli byť vystavené erózii brehu a nanášaniu naplavenín. |
Odôvodnenie | |
Netýka sa slovenského znenia, týka sa len nemeckej verzie. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 46 Článok 7 odsek 2 pododsek 2 písmeno ca) (nové) | |
|
|
ca) oblasti so strmými svahmi , ktoré by mohli byť vystavené povodniam s vysokou rýchlosťou prúdu a veľkým množstvom naplavenín. |
Odôvodnenie | |
Je tiež treba pamätať na povodne, postihujúce niektoré stredomorské regióny, spôsobené hlavne krátkymi, prudkými prívalmi dažďa z prietrže mračien, ktorých následky sa zhoršujú v oblastiach so strmými svahmi. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 47 Článok 7 odsek 2 pododsek 2 písmeno cb) (nové) | |
|
|
cb) činitele potenciálne schopné zapríčiniť povodne, ktoré sa môžu sa nachádzať v oblasti vyznačenej na mape povodňového rizika. |
Odôvodnenie | |
Za účelom posúdenia povodňového rizika a manažmentu povodní je potrebné definovať a analyzovať faktory, ktoré ich spôsobujú a objasniť všetky ich dôsledky. Rovnako, ako sa uvádzajú v plánoch povodňového manažmentu, mali by sa označovať aj na mapách povodňového rizika. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 48 Článok 7 odsek 2 pododsek 2 písmeno cc) (nové) | |
|
|
cc) záplavové oblasti a iné prírodné oblasti, ktoré môžu v súčasnosti alebo v budúcnosti slúžiť ako zadržiavacie alebo nárazníkové zóny. |
Odôvodnenie | |
Neobrobené oblasti, ktoré môžu byť zaplavené (napr. záplavové oblasti) a sú hodnotnou zadržujúcou oblasťou, by mohli byť predmetom osídlenia, pokiaľ nie sú označené na mapách povodňového rizika a plánoch povodňového manažmentu. Týmto stratia alebo dôjde k oslabeniu ich významnej funkcie znižovania povodňového rizika a ohrozí sa nový majetok vysokej hodnoty, ktorý sa nachádza na ich území. Preto je dôležité, aby sa na tieto oblasti vzťahovalo ustanovenie o nezhoršení stavu a nedochádzalo k zvýšeniu rizika. V dôsledku toho je potrebné, aby sa tieto oblasti a funkcie, ktoré majú, stali súčasťou/zohľadnili pri tvorbe príslušných máp povodňového rizika a plánov povodňového manažmentu, ktoré sa vypracujú na základe tejto smernice. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 49 Článok 7 odsek 3 | |
|
3. Indikatívne mapy povodňových škôd ukazujú potenciálne škody spojené s povodňami v prípadoch uvedených v článku 2 a vyjadrených nasledovnými parametrami: |
3. Indikatívne mapy povodňových škôd ukazujú potenciálne škodlivé následky spojené s povodňami v prípadoch uvedených v článku 2 a vyjadrených nasledovnými parametrami: |
|
a) počet potenciálne ohrozených obyvateľov; |
a) počet potenciálne ohrozených obyvateľov; |
|
b) potenciálne hospodárske škody v oblasti; |
b) potenciálne hospodárske škody v oblasti; |
|
c) potenciálne škody na životnom prostredí. |
c) potenciálne škody na životnom prostredí vrátane oblastí vyhlásených za chránené oblasti na základe článku 6 smernice 2000/60/ES, pričom sa zohľadní poloha bodového alebo rozptyľujúceho zdroja znečistenia a súvisiace ohrozenie vodných a suchozemských ekosystémov v prípade, že dôjde k záplavám, a ohrozenie ľudského zdravia. ca) technické zariadenia uvedené v prílohe I smernice Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia1 a na ktoré sa vzťahuje smernica Rady 96/82/ES z 9. decembra 1996 o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok2, ktoré môžu v prípade povodní spôsobiť neúmyselné znečistenie, a chránené oblasti ustanovené v článku 6 smernice 2000/60/ES. ___________ 1 Ú. v. ES L 257, 10.10.1996, s. 26. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 166/2006 (Ú. v. EÚ L 33, 4.2.2006, s. 1). 2 Ú. v. ES L 10, 14.1.1997, s. 13. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2003/105/ES (Ú. v. EÚ L 345, 31.12.2003, s. 97.) |
Odôvodnenie | |
Povodňové mapy by mali zobrazovať zariadenia, ktoré by pri zaplavení mohli spôsobiť neúmyselné znečistenie životného prostredia. Nástroje identifikácie zariadení, ktoré predstavujú potenciálne riziko, sú klasifikáciami obsiahnutými v hore uvedenej smernici Seveso II a smernici IPPC. Chránené oblasti ustanovené v rámcovej smernici o vode by mali byť tiež vyznačené na povodňových mapách. | |
V prípade, ak by sa určité zariadenia nachádzali v danej oblasti, by povodne pravdepodobne spôsobili vážne problémy v oblasti životného prostredia, napr. znečistenie vody. Toto nebezpečenstvo by malo byť od začiatku zmapované. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 50 Článok 7 odsek 3 pododsek 1a (nový) | |
|
|
V mapách povodňových rizík by sa mohli oblasti deliť na zóny podľa využívania pôdy a pravdepodobnosti vzniku prípadných škôd. |
Odôvodnenie | |
Rozdelenie oblastí na zóny podľa využívania pôdy (zalesnená pôda, poľnohospodárska pôda, mestské, priemyselné oblasti atď.) a pravdepodobnosti prípadných škôd a zaznačenie takýchto zón do máp povodňových rizík bude veľmi užitočné pri rozhodovaní o postupoch povodňového manažmentu. Pozri pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 4. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 51 Článok 7 odsek 3a (nový) | |
|
|
3a. Členské štáty určia špecifické ukazovatele, ktoré znamenajú väčšie povodňové riziko. Musia sa zohľadniť pri plánovaní využitia pôdy. |
Odôvodnenie | |
Vždy existujú určité ukazovatele, ktoré znamenajú väčšie riziko. Informácie o nich by sa mali využiť s cieľom prispieť k lepšiemu plánovaniu využitia pôdy na účel rozvoja poľnohospodárstva, priemyslu a miest. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 52 Článok 7 odsek 3b (nový) | |
|
|
3b. Členské štáty môžu, ak to budú považovať za vhodné, použiť osobitné ustanovenia týkajúce sa ich máp povodňového rizika v závislosti od špecifických daností svojich regiónov. |
Odôvodnenie | |
V smernici sú ustanovené niektoré základné pravidlá, ktoré sa majú dodržiavať. Mohlo by však byť veľmi užitočné, keby jednotlivé členské štáty stanovili osobitné opatrenia pre oblasti so špecifickými danosťami. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 53 Článok 9 odsek 1 | |
|
1. Členské štáty pripravia a implementujú na úrovni správneho územia povodia, čiastkového povodia a pásiem pobrežnej vody plány povodňového manažmentu určené v článku 5 ods. 1 písm. b) v súlade s odsekmi 2 a 3 tohto článku. |
1. Členské štáty pripravia a implementujú na úrovni správneho územia povodia, čiastkového povodia a pásiem pobrežnej vody plány povodňového manažmentu určené v článku 5 ods. 1 písm. b) v súlade s odsekmi 2 a 3 tohto článku a smernicou 79/409/EHS a smernicou 92/43/EHS. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 54 Článok 9 odsek 1a (nový) | |
|
|
1a. V rámci prípravy týchto plánov členské štáty opíšu záplavové procesy a ich citlivosť na zmeny vrátane úlohy záplavových oblastí ako prirodzených zadržiavacích a nárazníkových zón povodní a trás šírenia záplav v súčasnosti i v budúcnosti. Ďalej opíšu rozvojové plány, ktoré by priniesli zmenu vo využití pôdy alebo v alokácii obyvateľstva a rozložení hospodárskych činností, ktorých následkom by bolo zvýšenie povodňového rizika v samotnej oblasti alebo v regiónoch smerom po prúde alebo proti prúdu toku. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 55 Článok 9 odsek 1b (nový) | |
|
|
1b. Ak už existujú mapy alebo plány pre správne územia povodí alebo ich častí, ktoré vyhovujú požiadavkám tejto smernice, môžu členské štáty použiť tieto mapy alebo plány na účely tejto smernice. Požiadavka na ich prieskum a aktualizáciu stále platí. |
Odôvodnenie | |
Členské štáty, ktoré už vykonali určitú prácu v tejto oblasti, musia mať možnosť využiť jej výsledky. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 56 Článok 9 odsek 2 | |
|
2. Členské štáty zriadia príslušné úrovne ochrany špecifické pre každé povodie, čiastkové povodie alebo pásmo pobrežnej vody s cieľom zníženia pravdepodobnosti záplavy a potenciálnych následkov záplavy na ľudské zdravie, životné prostredie a hospodársku činnosť a pri zohľadnení dôležitých aspektov: vodného manažmentu, pôdneho manažmentu, územného plánovania, využitia pôdy a ochrany prírody. |
2. Členské štáty v úzkej spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi zriadia príslušné úrovne ochrany špecifické pre každé povodie, čiastkové povodie alebo pásmo pobrežnej vody s cieľom zníženia pravdepodobnosti záplavy a potenciálnych následkov záplavy na ľudské zdravie, životné prostredie a hospodársku činnosť použitím najlepšie neštrukturálnych iniciatív a v prípade potreby znížením pravdepodobnosti záplav. Tieto akcie musia zohľadniť dôležité aspekty: vodný manažment, pôdny manažment, územné plánovanie, využitie pôdy, náchylnosti danej oblasti na vznik pravdepodobných škôd a ochranu prírody, ako aj nákladov a prínosov. V prípade spoločných povodí, čiastkových povodí alebo pásiem pobrežnej vody členské štáty spolupracujú pri uplatňovaní vyššie uvedených povinností. Využitia záplavových oblastí človekom by sa mali prispôsobiť určeným povodňovým rizikám. |
Odôvodnenie | |
Povodne sú prirodzenými udalosťami v dynamike riek, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu. Je preto potrebné všimnúť si dôležitosť použitia najlepšie neštrukturálnych akcií. To znamená, že povodňové riziko sa môže znížiť zmiernením ohrozenia. Znižovanie pravdepodobnosti záplavy môže zahŕňať štrukturálne akcie len v prípade, ak sa neštrukturálne akcie ukážu ako nedostatočné. | |
Cieľom tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je zabezpečiť, že v prípade spoločných povodí sú členské štáty povinné zjednotiť sa pri určovaní úrovní ochrany. Toto je osobitne dôležitá záruka pre krajiny po prúde toku. Okrem toho okruh podmienok, ktoré sa majú zohľadňovať pri vyššie uvedenom výkone, by sa mal rozšíriť o náklady a prínosy opatrení. | |
Povodne sú prírodným javom. Predstavujú riziko iba pre ľudské činnosti alebo činnosti podnikané v záplavových oblastiach. Minimalizovanie potenciálnych následkov záplavy preto musí znamenať prispôsobenie týchto ľudských činností existujúcim povodňovým rizikám. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 57 Článok 9 odsek 3 pododsek 1 | |
|
3. Plány povodňového manažmentu obsahujú opatrenia, ktorých cieľom je dosiahnutie úrovní ochrany zriadených v súlade s odsekom 2. |
3. Plány povodňového manažmentu obsahujú opatrenia, ktoré: a) pracujú s prírodnými procesmi, ako je udržiavanie a(alebo) obnovovanie záplavových oblastí s cieľom vrátiť riekam priestor tam, kde je to možné, a podporujú v celom povodí vhodné využívanie pôdy a poľnohospodárske a lesnícke postupy; |
|
|
b) prispejú k povodňovému manažmentu v regiónoch smerom po prúde alebo proti prúdu alebo aspoň neovplyvnia povodňové riziká tak, aby regiónom smerom po prúde alebo proti prúdu nevznikli pri dosahovaní príslušných úrovní prevencie rizika a ochrany neúmerné náklady; |
|
|
c) zohľadňujú účinnosť existujúcej umelo vytvorenej protipovodňovej infraštruktúry vrátane jej hospodárskej a environmentálnej účinnosti. |
Odôvodnenie | |
Zadržujúca funkcia neobrobených oblastí, ktoré je možné zaplaviť, ako napríklad záplavových oblastí, a lesov je hodnotná pre zmierňovanie povodňového rizika a treba ju brať do úvahy pri vypracúvaní plánov povodňového manažmentu, najmä preto, že tradičné povodňové stratégie založené najmä na pripravovaní infraštruktúr sú často neúčinné a môžu spôsobiť vážne problémy ďalej po prúde rieky. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 58 Článok 9 odsek 3 pododsek 2 | |
|
Plán povodňového manažmentu pokryje všetky fázy cyklu povodňového manažmentu so zameraním na prevenciu, ochranu, pripravenosť a s prihliadnutím na vlastnosti jednotlivých povodí alebo čiastkových povodí. |
Plán povodňového manažmentu pokryje všetky fázy cyklu povodňového manažmentu so zameraním na prevenciu, ochranu, pripravenosť a s prihliadnutím na vlastnosti jednotlivých povodí alebo čiastkových povodí. Plán povodňového manažmentu tiež obsahuje hodnotenie záchranných opatrení a opatrení na obnovu. |
Odôvodnenie | |
Hoci stredobodom plánov povodňového manažmentu aj naďalej sú prevencia, ochrana a pripravenosť, podrobné hodnotenie záchranných a obnovovacích operácií by mohlo pomôcť pri zvyšovaní povedomia o nákladoch pri nedostatku preventívnych opatrení. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 59 Článok 9 odsek 3 pododsek 2b (nový) | |
|
|
Plán povodňového manažmentu obsahuje opatrenia na prevenciu neúmyselného znečistenia ako následku povodní z technických zariadení uvedených v prílohe I smernice Rady 96/61/ES a na ktoré sa vzťahuje smernica Rady 96/82/ES. |
Odôvodnenie | |
Keďže povodne so sebou často prinášajú neúmyselné znečistenie životného prostredia v dôsledku prítomnosti priemyselných, poľnohospodárskych a iných zariadení na príslušnom území, mali by plány povodňového manažmentu brať do úvahy pravdepodobné zdroje znečistenia. Nástroje identifikácie zariadení, ktoré predstavujú potenciálne riziko, sú klasifikáciami obsiahnutými v hore uvedenej smernici Seveso II a smernici IPPC. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 60 Článok 9 odsek 3a (nový) | |
|
|
3a. Opatrenia povodňového manažmentu, najmä tie, ktoré súvisia s budovaním infraštruktúry, by mali byť predmetom spoľahlivého a transparentného posúdenia z hospodárskeho a environmentálneho hľadiska, aby bola zabezpečená ich dlhodobá účinnosť pre občanov a podnikateľov, berúc do úvahy princíp návratnosti nákladov vrátane nákladov súvisiacich so životným prostredím a zdrojmi. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 61 Článok 9 odsek 4 | |
|
4. Opatrenia povodňového manažmentu prijaté jedným členským štátom nesmú zvýšiť povodňové riziko v susedných krajinách. |
4. Vzhľadom na zásadu solidarity by sa mali opatrenia v oblastiach, ktoré sa nachádzajú smerom po prúde alebo proti prúdu toku, v prípade potreby považovať za súčasť plánov povodňového manažmentu. Opatrenia povodňového manažmentu alebo akékoľvek iné opatrenia prijaté jedným členským štátom nesmú zvýšiť povodňové riziko v susedných krajinách. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 62 Článok 9 odsek 4a (nový) | |
|
|
4a. Ak má členský štát v úmysle podstatne zmeniť vykonávacie opatrenia alebo časový rámec implementácie mimo obdobia, ktoré je v článku 11 ods. 2 určené na preskúmanie, prijmú členské štáty potrebné kroky, aby zabezpečili koordináciu s ostatnými členskými štátmi v rámci medzinárodného správneho územia povodia, ako aj informovanosť a účasť verejnosti. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 63 Článok 12 odsek 2 | |
|
2. V prípade medzinárodného správneho územia povodia patriaceho úplne do územia Spoločenstva zabezpečia členské štáty koordináciu s cieľom vypracovať len jeden medzinárodný plán povodňového manažmentu. |
2. V prípade medzinárodného správneho územia povodia patriaceho úplne do územia Spoločenstva zabezpečia členské štáty koordináciu, napr. rozvojom sietí na výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi, s cieľom vypracovať len jeden medzinárodný plán povodňového manažmentu. s cieľom vypracovať len jeden medzinárodný plán povodňového manažmentu. Od prístupových a kandidátskych krajín sa vyžaduje aktívna spolupráca v rámci takejto koordinácie činnosti. |
|
Ak sa takýto medzinárodný plán nevypracuje, členské štáty vypracujú plány povodňového manažmentu vykrývajúce aspoň tie časti medzinárodného správneho územia povodia, ktoré patria do ich územia. |
Ak sa takýto medzinárodný plán nevypracuje, členské štáty vypracujú plány povodňového manažmentu vykrývajúce aspoň tie časti medzinárodného správneho územia povodia, ktoré patria do ich územia. Pri vypracovávaní takýchto plánov konzultujú s tými členskými štátmi, ktoré sa nachádzajú v medzinárodnom povodí, podávajú správu o stanoviskách týchto členských štátov a zohľadňujú vplyv svojich plánov na susedné členské štáty. |
Odôvodnenie | |
Rozvoj sietí na výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi členských štátov, ktoré sú spoločne zodpovedné za medzinárodnú oblasť povodia, je jedným zo základných krokov na dosiahnutie koordinácie povodňového manažmentu a vzťahov založených na zvyšujúcej sa vzájomnej dôvere. | |
Aby sa dosiahla plná koordinácia je potrebné vypracovať plány po konzultácii so štátmi uchádzajúcimi sa o členstvo v EÚ, aby sa čo najrýchlejšie mohli zosúladiť s politikami EÚ a existujúcim acquis. Druhá časť odseku je zmenená a doplnená, pretože pôvodné znenie nerieši možnosť, že opatrenia obsiahnuté v prvej časti sa nevykonajú, a tým sa ustanovenie stáva neúčinným. | |
Konzultácie sa musia uskutočniť v každom prípade, a to aj vtedy, ak neexistuje spoločný plán. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 64 Článok 12 odsek 2a (nový) | |
|
|
2a. Členské štáty dbajú na to, aby boli požiadavky tejto smernice koordinované na celom správnom území povodia. V prípade medzinárodných správnych území povodia dbajú dotknuté členské štáty spolu o túto koordináciu a môžu k tomu využiť existujúce štruktúry, ktoré pochádzajú z medzinárodných dohôd. |
Odôvodnenie | |
Úprava vzhľadom na článok 3 ods. 4 rámcovej smernice o vode. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 65 Článok 12 odsek 3 | |
|
3. V prípade medzinárodného správneho územia povodia siahajúceho za hranice Spoločenstva, keď nie je vypracovaný len jeden medzinárodný plán povodňového manažmentu, ktorý by zahŕňal akúkoľvek tretiu dotknutú krajinu, vypracujú členské štáty plán povodňového manažmentu, ktorý pokryje aspoň tie časti medzinárodného správneho územia povodia, ktoré ležia na území príslušných členských štátov. |
3. V prípade medzinárodného správneho územia povodia siahajúceho za hranice Spoločenstva, keď nie je vypracovaný len jeden medzinárodný plán povodňového manažmentu, ktorý by zahŕňal akúkoľvek tretiu dotknutú krajinu, sa dotknutý členský štát alebo členské štáty snaží/snažia o vhodnú koordináciu s príslušnými tretími krajinami, aby sa dosiahli ciele tejto smernice v rámci celého správneho územia povodia. |
Odôvodnenie | |
Úprava vzhľadom na článok 3 ods. 5 rámcovej smernice o vode. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 66 Článok 12 odsek 3a (nový) | |
|
|
3a. Vzhľadom na možné problémy, ktoré majú vplyv na manažment povodňového rizika v jednom členskom štáte a nemôžu sa riešiť na úrovni všetkých členských štátov, uplatňuje sa článok 12 smernice 2000/60/ES. |
Odôvodnenie | |
Úprava vzhľadom na rámcovú smernicu o vode. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 67 Článok 13 odsek 2 | |
|
2. Vypracovanie prvých máp povodňového manažmentu a ich následné preskúmania uvedené v článku 10 tejto smernice sa vykonajú v úzkej spolupráci a v prípade vhodnosti začlenia do preskúmaní plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia ustanovených v článku 13 ods. 7 smernice 2000/60/ES. |
2. Vypracovanie prvých máp povodňového manažmentu a ich následné preskúmania uvedené v článku 10 tejto smernice sa vykonajú v koordinácii s preskúmaniami plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia ustanovenými v článku 13 ods. 7 smernice 2000/60/ES a môžu sa do nich začleniť. |
Odôvodnenie | |
Vždy je potrebné postupovať koordinovane so smernicou 2000/60/ES. Začlenenie by však malo zostať voliteľnou možnosťou. Členské štáty by tiež mali mať možnosť zvoliť si samostatný plán. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 68 Článok 14 odsek 1 | |
|
1. Členské štáty dajú verejnosti k dispozícii predbežné posúdenie povodňového rizika, mapy povodňového rizika a plány povodňového manažmentu. |
1. Členské štáty dajú v súlade so smernicou 2003/4/ES Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám1 o životnom prostredí a v súlade s Aarhuským dohovorom verejnosti k dispozícii predbežné posúdenie povodňového rizika, mapy povodňového rizika a plány povodňového manažmentu. 1 Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003, s. 26. |
Odôvodnenie | |
Uplatnenie Aarhuského dohovoru na inštitúcie a orgány Spoločenstva a aj na občanov EÚ zabezpečí prístup k informáciám, účasť verejnosti na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v otázkach životného prostredia vrátane otázok súvisiacich s povodňami a ich vplyvom. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 69 Článok 14 odsek 2a (nový) | |
|
|
2a. Členské štáty v rámci plánov povodňového manažmentu informujú a aktívne zapájajú verejnosť, aby zabezpečili vysokú úroveň pripravenosti, s cieľom minimalizovať ničivé vplyvy povodní. |
Odôvodnenie | |
Mnohé negatívne následky povodní sa dajú zmenšiť, ak je spoločnosť informovaná o rizikách a je pripravená koordinovane reagovať na povodne. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 70 Článok 15 odsek 2a (nový) | |
|
|
2a. Členské štáty pravidelne informujú a odborne vzdelávajú obyvateľov oblastí uvedených v článku 7 ods. 2, aby im umožnili vykonať náležité protipovodňové a následné opatrenia. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 71 Článok 16a (nový) | |
|
|
Článok 16a |
|
|
1. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že nevypracujú predbežné posúdenie povodňového rizika uvedené v článku 4 pre tie povodia a pásma pobrežnej vody, pri ktorých sa do [dátumu nadobudnutia účinnosti] usúdilo, že existujú potenciálne závažné povodňové riziká alebo sa primerane považuje za pravdepodobné, že sa vyskytnú v rozsahu, na základe ktorého musia byť identifikované ako oblasti uvedené v písmene b) prvého odseku článku5. |
|
|
2. Členské štáty sa môžu do [dátumu nadobudnutia účinnosti] rozhodnúť, že použijú existujúce mapy povodňového rizika, ak tieto mapy spĺňajú ciele uvedené v článku 7. |
|
|
3. Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že nevypracujú plány povodňového manažmentu uvedené v článku 9, ak sú existujúce plány k [dátumu nadobudnutia účinnosti] primerané na dosiahnutie cieľov stanovených v článkoch 1 a 9. |
|
|
4. Členské štáty oznámia Komisii svoje rozhodnutia v súlade s odsekmi 1, 2 a 3 tohto článku, a to v rámci lehôt ustanovených v článku 5 ods. 3, článku 8 ods. 1 a článku 11 ods. 1. |
Odôvodnenie | |
Nový článok 16a spája pravidlá o uznávaní prípravnej práce vykonanej v členských štátoch, aby mohla byť táto práca uznaná aj vtedy, ak nezodpovedá presnému zneniu smernice, ale sleduje ciele stanovené v jej opatreniach. Pre mnohé medzinárodné vody už existujú harmonizované povodňové plány, ktoré spĺňajú ciele stanovené v smernici. Je potrebné umožniť realizáciu týchto existujúcich plánov a vyňať ich z formálnych ustanovení smernice. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 72 Článok 17 | |
|
Členské štáty predložia Komisii predbežné posúdenie povodňového rizika, mapy povodňového rizika a plány povodňového manažmentu do troch mesiacov po ich dokončení. |
Členské štáty predložia Komisii predbežné posúdenie povodňového rizika, mapy povodňového rizika a plány povodňového manažmentu vrátane cezhraničných povodňových rizík do troch mesiacov po ich dokončení. |
Odôvodnenie | |
Je potrebné, aby existovalo ustanovenie, ktoré vyslovene zahrnie cezhraničné riziká, ktoré môžu vzniknúť v susedných členských štátoch, ako aj v štátoch, ktoré nie sú členmi Únie. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 73 Článok 18 | |
|
Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade najneskôr do 22. decembra 2018 a následne každých šesť rokov správu o implementácii tejto smernice. |
Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade najneskôr do 22. decembra 2018 a následne každých šesť rokov správu o implementácii tejto smernice. Pri vypracovávaní tejto správy sa zohľadnia následky klimatických zmien. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 74 Príloha časť A bod 4a (nový) | |
|
|
4a. uprednostnenie opatrení, ktoré podporujú prevenciu škôd v súlade s cieľmi smernice 2000/60/ES týkajúcimi sa „neznižovania kvality“ a/alebo „dobrého ekologického, chemického a kvantitatívneho stavu“ na: - ochranu mokradí a záplavových oblastí, - obnovu degradovaných mokradí a záplavových oblastí (vrátane meandrov), najmä tých, ktoré znovu spájajú rieky a ich záplavové oblasti, - odstránenie zastaraných umelých protipovodňových infraštruktúr z riek, - zamedzenie ďalšej výstavby (infraštruktúr, obydlí atď.) v záplavových oblastiach, - podporu stavebných opatrení na zlepšenie stavu existujúcich budov (napr. pilótové základy), - podporu trvalo udržateľných postupov využívania pôdy v oblastiach povodí, napr. opätovného zalesňovania, s cieľom zlepšenia prirodzeného zadržiavania vody a doplňovania podzemnej vody, - potrebu povolenia alebo registrácie na stálu činnosť v záplavových oblastiach, napr. na výstavbu a priemyselný rozvoj; |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 75 Príloha oddiel B bod 2 | |
|
2. hodnotenie pokroku pri dosahovaní úrovne ochrany; |
2. hodnotenie pokroku pri dosahovaní úrovne prevencie rizika a ochrany; |
- [1] Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Záplavy sú najčastejšou prírodnou katastrofou v Európe. Záplavy v Európe rokoch 2002 a 2005 mali vo väčšine postihnutých oblastí ničivé následky. Výsledkom boli obete na životoch, evakuácia ľudí, ťažké poškodenie domov a infraštruktúry. Ďalej došlo k čiastočnému dlhodobému znečisteniu životného prostredia a nesmiernym hospodárskym škodám. Len dažde v auguste 2005 si vyžiadali viac ako 70 ľudských životov.
Je vedecky dokázané, že frekvenciu a intenzitu silných dažďov zvyšujú viaceré faktory, ktoré súvisia s ľudskou činnosťou:
² intenzívna urbanizácia, najmä rizikových oblastí (rozvoj urbanistických plôch a ciest, zmeny tokov riek, neuvážené zastavanie záplavových území);
² odlesňovanie, najmä povolené výruby v údoliach na stavbu víkendových chát, výstavbu priemyselných zón a obchodných centier na brehoch horských riek, ktoré boli predtým zalesnené;
² intenzívne poľnohospodárstvo, ktoré je kritizované kvôli jeho uzatváraniu vrchných vrstiev pôdy, zníženie počtu lúk a záplavových území, zastavaniu pastvín alebo využívaniu skorých kultúr;
² erózia pôdy.
Európska komisia predložila po záplavách v roku 2002 akčný program EÚ týkajúci sa povodní, v rámci ktorého sa mal zlepšiť okrem iného výskum a informácie. Nasledovalo oznámenie Komisie o manažmente rizík povodní (KOM(2004) 472), ktoré obsahovalo analýzu a návrhy koordinovaných opatrení. Jedným z týchto opatrení je aj tento návrh smernice, ktorého podstatným cieľom je zmiernenie a odstránenie rizík podmienených povodňami pre ľudské zdravie, životné prostredie, infraštruktúru a hospodárstvo.
Spravodajca víta túto iniciatívu Komisie. Vzhľadom na zvyšujúce sa riziko vzniku škôd spôsobených povodňami považuje za rozhodujúce, vytvoriť európsky regulačný rámec. Upozorňuje tiež na to, že vzhľadom na skutočnosť, že veľká väčšina európskych území povodia je rozdelených medzi dva a viac štátov (pozri obrázok na nasledujúcej strane), čisto vnútroštátna koncepcia povodňového manažmentu nestačí.
Tento európsky regulačný rámec by sa mal podľa názoru spravodajcu vytvoriť v čo najväčšom súlade so zásadou subsidiarity; množstvo dôležitých rozhodnutí ako stanovenie úrovne ochrany a voľbu ochranných opatrení by mali a môžu urobiť samotné členské štáty.
Povinnosti v súvislosti s touto smernicou sú obmedzené na tieto kroky: predbežné posúdenie povodňového rizika, vypracovanie máp povodňového rizika a plánov povodňového manažmentu. Nadradené posúdenie zmyslu (článok 4) zaručuje, že sa vylúčia oblasti, v ktorých nie je povodňové riziko, a tým sa ušetria náklady napr. na mapovanie.
Uplatňovanie smernice by malo okrem toho spôsobiť členským štátom čo najmenej administratívnych a technických výdavkov. Jedným z najdôležitejších aspektov je pritom to, že je zaručené zachovanie existujúceho stavu, t. j. členské štáty majú možnosť, použiť výsledky vykonanej práce v oblasti ochrany pred povodňami. Mala by sa zaručiť aj rozsiahla synchronizácia s rámcovou smernicou o vode (2000/60/ES), keďže sa ich ciele navzájom dopĺňajú.
Spravodajca navrhuje, explicitne uviesť v texte právneho predpisu zásadu zachovania existujúceho stavu. Podporuje aj to, aby sa predbežné posúdenie obmedzilo len na niekoľko kľúčových prvkov; v tejto fáze by ešte nemalo ísť o vysoko vedecké posúdenie povodňového rizika. Malo by stačiť, odvolať sa na záplavy za posledných 30 rokov.
Okrem toho by spravodajca chcel, tak ako aj v rámci iných rámcových zmlúv o vode, pripísať Komisii úlohu sprostredkovateľa v rámci sporov medzi členskými štátmi. Ostatné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sa zameriavajú na to, poskytnúť členským štátom vyššiu flexibilitu alebo dosiahnuť jazykovú zrozumiteľnosť.
STANOVISKO VÝBORU PRE REGIONÁLNY ROZVOJ (26. 4. 2006)
pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o posúdení povodní a povodňovom manažmente
(KOM(2006)0015 – C6‑0020/2006 – 2006/0005(COD))
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Jillian Evans
STRUČNÉ ODÔVODNENIE
Európska komisia zdôrazňuje vo svojej dôvodovej správe tragické následky (viac ako 700 úmrtí v roku 2002) a rozsah škôd na životnom prostredí, súkromnej a verejnej infraštruktúre a hospodárskej činnosti regiónov postihnutých záplavami. Množstvo záplav sa zvýšilo na základe veľkého zníženia prirodzenej kapacity zadržiavania záplav v povodiach. Napriek nebezpečenstvu, bola povolená výstavba súkromných a verejných budov a zariadení v oblastiach s povodňovým rizikom. Komisia poukazuje napríklad na 10 miliónov ľudí žijúcich v oblastiach s rizikom extrémnych povodní pozdĺž Rýna kde škody, ktoré môžu spôsobiť záplavy, dosahujú 165 miliónov EUR. Klimatické zmeny pravdepodobne zvýšia frekvenciu a intenzitu záplav. Komisia preto navrhuje, aby Európsky parlament a Rada prijali smernicu o posúdení povodní a povodňovom manažmente s cieľom znížiť a riadiť povodňové riziká v oblasti ľudského zdravia, životného prostredia, infraštruktúry a majetku.
Posudzovanie povodní a povodňový manažment nie je ničím novým. Väčšina štátov, dokonca ak nie všetky štáty, uplatňuje vlastné politiky manažmentu tohto javu. Väčšina povodí riek v Európe je však rozdelená medzi dva alebo viaceré členské štáty a povodňový manažment v jednom regióne môže ovplyvniť povodňové riziko v regiónoch smerom po prúde alebo proti prúdu. Spoločné opatrenia na úrovni Spoločenstva by preto boli značným prínosom a zlepšili by celkovú prevenciu a protipovodňovú ochranu. Okrem toho by právne predpisy v oblasti tohto aspektu vodohospodárskeho manažmentu dobre dopĺňali rámcovú smernicu o vode[1], ktorá zaviedla zásadu cezhraničnej koordinácie v rámci povodí.
Na základe nových právnych predpisov týkajúcich sa štrukturálnych fondov sa navrhuje, aby sa opatrenia prevencie povodní považovali za výdavky, ktoré spĺňajú podmienky na poskytnutie podpory.
Z hľadiska vašej spravodajkyne je potrebných niekoľko zmien návrhu Komisie, ak ich cieľom bude:
· sformulovať tento návrh smernice v rámci komplexnej trvalo udržateľnej politiky povodňového manažmentu;
· zdôrazniť prevenciu zameranú na odstránenie alebo obmedzenie povodňových rizík, namiesto núdzových opatrení, keďže predbežná a preventívna úprava je účinnejšia a menej nákladná ako núdzové prispôsobenie;
· obmedziť alebo odstrániť následky miestnych protipovodňových opatrení v regiónoch smerom po prúde alebo proti prúdu integrovanou činnosťou na úrovni povodí vrátane spolupráce v rámci hraničných povodí, do ktorej sú zapojené všetky príslušné orgány;
· podporiť integráciu všetkých príslušných politík a finančných mechanizmov, okrem iného, kohéznej politiky, s cieľom vytvoriť trvalo udržateľný povodňový manažment;
· integrovať uplatňovanie tejto smernice od dátumu, kedy nadobudne účinnosť, do procesu plánovania manažmentu povodí smernice 2000/60/ES (rámcová smernica o vode), aby boli plány povodňového manažmentu nákladovo efektívne a aby podporili a dodržiavali podmienky týkajúce sa trvalej ekologickej udržateľnosti uvedené v rámcovej smernici o vode;
· zabezpečiť trvalo udržateľný vodný manažment uprednostnením opatrení prevencie rizík a škôd prostredníctvom plánovania využitia pôdy a zvýšením kapacity prirodzeného zadržiavania povodní;
· prijať jasné a uplatniteľné právne predpisy odstránením právnej neurčitosti vzhľadom na rozsah pôsobnosti máp povodňových rizík a plánov povodňového manažmentu;
· využiť trh na trvalo udržateľný povodňový manažment tak, aby hospodárska činnosť v oblastiach s povodňovým rizikom niesla náklady tak na ochranné opatrenia, ako aj náklady súvisiace so životným prostredím a zdrojmi a dať ľuďom žijúcim v oblastiach s povodňovým rizikom zodpovednosť za prijatie najoptimálnejších preventívnych opatrení (napr. úprava budov vzhľadom na povodňové riziko).
Vaša spravodajkyňa preto navrhuje prijatie týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov:
POZMEŇUJÚCE A DOPLŇUJÚCE NÁVRHY
Výbor pre regionálny rozvoj žiada Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor prijal do svojej správy tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:
| Text predložený Komisiou | Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Odôvodnenie 2 | |
|
(2) Povodne sú prírodným fenoménom, ktorému nie je možné predchádzať. Ľudská činnosť však prispieva k zvyšovaniu pravdepodobnosti a škodlivých dopadov povodní. |
(2) Povodne sú prírodným fenoménom, ktorému nie je možné úplne predchádzať. Veľké zníženie kapacity povodí ako prirodzených zadržiavacích zón, zlé riadenie ľudskej činnosti (napr. rozšírenie ľudského osídlenia a majetkov v záplavových oblastiach a erózia a zníženie množstva prirodzených zadržiavacích zón na pevnine výrubom lesov a obmedzovaním poľnohospodárskej činnosti v povodiach) a globálne otepľovanie však prispieva k zvyšovaniu pravdepodobnosti a škodlivých účinkov záplav. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Odôvodnenie 2a (nové) | |
|
|
(2a) Tradičné stratégie povodňového manažmentu zamerané na výstavbu infraštruktúr pre okamžitú ochranu ľudí, nehnuteľného majetku a tovaru neboli schopné zaručiť ochranu, akú by mali. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Odôvodnenie 3 | |
|
(3) Znížiť riziko ohrozenia ľudského zdravia, životného prostredia a infraštruktúry spojeného s povodňami je realizovateľné a žiadúce, ak však opatrenia na zníženie rizika škôd spôsobených povodňami majú byť účinné, musia byť koordinované pozdĺž celého povodia. |
(3) Znížiť riziko ohrozenia ľudského zdravia, životného prostredia a infraštruktúry spojeného s povodňami je realizovateľné a žiaduce. Ak však opatrenia na zníženie rizika škôd spôsobených povodňami majú byť účinné, musia byť koordinované medzi členskými štátmi, ich národnými, regionálnymi a miestnymi orgánmi, ako aj organizáciami zodpovednými za vodohospodársky manažment pozdĺž celých povodí a musia viac zdôrazniť opatrenia v súvislosti s prírodou, aby sa podporil prechod z tradičných krátkodobých foriem založených na „výstavbe zameranej na ochranu“ smerom k ekologicky trvalo udržateľnému povodňovému manažmentu. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Odôvodnenie 3 a (nové) | |
|
|
(3a) Navrhnutý integrovaný vodohospodársky manažment povodia by mal vychádzať z: a) konkrétnej „únosnosti“ životného prostredia, t. j. z náležitého a dlhodobého fungovania ekosystémov a zachovania biodiverzity, ako aj zo súvisiacich sociálno-ekonomických výhod pre ľudí, b) spoločného posúdenia potrieb a očakávaní všetkých „zúčastnených strán na vodnom hospodárstve“ na úrovni celého povodia a c) čo najlepších informácií. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Odôvodnenie 3b (nové) | |
|
|
(3b) Manažment rizík a opatrenia na kontrolu povodňových škôd by mali rešpektovať zásadu solidarity. Povodňový manažment pozdĺž povodia rieky, ktorá tečie medzi dvoma alebo viacerými susediacimi krajinami, by mal preto byť organizovaný takým spôsobom, aby žiadna oblasť nebola vystavená riziku povodní následkom vodohospodárskeho manažmentu, ktorý nie je trvalo udržateľný. |
Odôvodnenie | |
Smernica 2000/60/ES, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, ako aj tento návrh smernice, ktorá s ňou bude úzko prepojená, obsahuje zásadu solidarity, ktorá si vyžaduje koordinovaný povodňový manažment v celej oblasti povodia rieky presahujúceho územia jednotlivých štátov. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Odôvodnenie 7a (nové) | |
|
|
(7a) Ustanovenia o trvalo udržateľnom povodňovom manažmente by mali zohľadniť členské štáty a Spoločenstvo pri tvorbe a uplatňovaní všetkých svojich politík vrátane napr. dopravnej politiky, územného plánovania, urbanizácie a spriemyselňovania, poľnohospodárskej a kohéznej politiky, politiky v oblasti energetiky a výskumu. |
Odôvodnenie | |
Existujú dostatočné dôkazy, že nesprávne riadené územné plánovanie, urbanizácia a spriemyselňovanie vo veľkej miere prispievajú k zvýšeniu povodňového rizika. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Odôvodnenie 8 | |
|
(8) Na území Spoločenstva dochádza k rôznym druhom záplav, napríklad riečne povodne, bleskové povodne, mestské povodne, kanalizačné záplavy a pobrežné záplavy. Príčiny a následky záplav sú tiež v jednotlivých krajinách a oblastiach Spoločenstva rozdielne. Z tohto dôvodu by ciele týkajúce sa manažovania povodňového nebezpečenstva mali vychádzať z miestnych a regionálnych podmienok. |
(8) Na území Spoločenstva dochádza k rôznym druhom záplav, napríklad riečne povodne, bleskové povodne, mestské povodne, kanalizačné záplavy, pobrežné záplavy a záplavy spôsobené intenzívnymi zrážkami. Príčiny a následky záplav sú tiež v jednotlivých krajinách a oblastiach Spoločenstva rozdielne. Z tohto dôvodu by ciele týkajúce sa manažovania povodňového nebezpečenstva mali vychádzať z miestnych a regionálnych podmienok. |
Odôvodnenie | |
Záplavy spôsobené intenzívnymi zrážkami sa pridávajú k niekoľkým typom záplav, na ktoré sa vzťahuje znenie navrhovanej smernice. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Odôvodnenie 13 | |
|
(13) Aby sa predišlo duplicite v práci, členské štáty by mali byť schopné využiť existujúce mapy povodňových rizík a plány povodňového manažmentu na účely splnenia požiadaviek tejto smernice. |
(13) Aby sa predišlo duplicite v práci, členské štáty by mali byť schopné využiť existujúce mapy povodňových rizík a plány povodňového manažmentu na účely splnenia požiadaviek tejto smernice; s týmto cieľom, v súlade so zásadou subsidiarity a v rámci možností použitia by sa členským štátom mala umožniť plná flexibilita potrebná na to, aby mohli využívať mapy aj plány, ako aj splniť uvedené požiadavky . |
Odôvodnenie | |
Vzhľadom na rôznu povahu povodní v členských štátoch by sa mala poskytnúť dostatočná flexibilita, aby smernica bola skutočne prospešná, a to v prísnom súlade so smernicou 2000/60/ES, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Odôvodnenie 13 a (nové) | |
|
|
(13a) Cieľom povodňového manažmentu povodí by malo byť vytvorenie spoločnej zodpovednosti a solidarity pozdĺž povodia. Na tento účel by sa členské štáty mali usilovať o zvyšovanie informovanosti a spolupráce medzi všetkými zúčastnenými stranami, dokonca aj medzi tými, ktoré sa nachádzajú v oblastiach, ktoré nie sú, alebo sú menej ohrozené záplavami, no mohli by napriek tomu svojím plánovaním využitia pôdy a metódami prispieť iným spôsobom k vzniku povodní smerom po prúde alebo proti prúdu toku. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 Článok 2 odsek 1 | |
|
1. „povodeň“ znamená prechodné zaplavenie pevniny, ktorá zvyčajne nie je zaplavená, vodou. |
1. povodeň“ znamená prechodné zaplavenie pevniny, ktorá zvyčajne nie je zaplavená, vodou, dokonca aj ak je výsledkom intenzívneho dažďa spôsobujúceho záplavu obývaných a/alebo priemyselných oblastí. |
Odôvodnenie | |
Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh umožňuje širšie vymedzenie pojmu „povodeň“ v súlade s rozšírením koncepcie o intenzívne zrážky ako ďalšej príčiny tohto javu. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 Článok 4 odsek 1 | |
|
1. Členské štáty vykonajú pre každé správne územie povodia alebo časť medzinárodného správneho územia povodia na svojom území predbežné posúdenie povodňového rizika v súlade s článkom 2. |
1. Členské štáty vykonajú pre každé správne územie povodia alebo časť medzinárodného správneho územia povodia na svojom území predbežné posúdenie povodňového rizika v súlade s článkom 2. Na tento účel sa môžu použiť existujúce hodnotenia, ktoré pripravili členské štáty a ktoré spĺňajú požiadavky tejto smernice. |
Odôvodnenie | |
Existujúce hodnotenia, ktoré spĺňajú požiadavky tejto smernice, sa v záujme efektívnosti (z hľadiska nákladov) môžu použiť na predbežné posúdenie rizík. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12 Článok 4 odsek 2 písmeno a) | |
|
a) mapu správneho územia povodia, na ktorej sa nachádzajú hranice povodí, čiastkových povodí, prípadne súvisiacich pobrežných oblastí, s uvedením reliéfu terénu a využitia pôdy; |
a) mapu správneho územia povodia, na ktorej sa nachádzajú hranice povodí, čiastkových povodí, súvisiacich pobrežných oblastí, s uvedením reliéfu terénu a využitia pôdy; |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13 Článok 4 odsek 2 písmeno b) | |
|
b) opis povodní, ku ktorým došlo v minulosti; |
b) opis povodní, ku ktorým došlo v minulosti a ktoré mali negatívny vplyv na ľudský život, hospodárske činnosti a životné prostredie; |
Odôvodnenie | |
V záujme efektívnosti (z hľadiska nákladov) by sa mali opísať iba závažné povodne. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14 Článok 4 odsek 2 písmeno e) | |
|
e) posúdenie pravdepodobnosti budúcich záplav založené na hydrologických údajoch, druhoch záplav a črtajúcich sa trendoch dopadu klimatických zmien a využitia pevniny; |
e) posúdenie pravdepodobnosti budúcich záplav založené na hydrologických údajoch vrátane údajov získaných telemetrickým monitorovaním v reálnom čase v každom povodí a na základe druhov záplav a črtajúcich sa trendoch dopadu klimatických zmien a využitia pevniny; |
Odôvodnenie | |
Vytvorenie hydrometeorologickej telemetrickej siete (meranie množstva zrážok, teploty, vlhkosti, prúdu riek atď.) by mohlo vo veľkej miere uľahčiť posudzovanie povodňového rizika vo všetkých častiach povodí a poskytnúť tak systém včasného varovania, ako aj veľmi dôležitú databázu. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15 Článok 4 odsek 2 písmeno fa) (nové) | |
|
|
fa) posúdenie účinnosti existujúcej umelej protipovodňovej infraštruktúry, zohľadňujúc jej reálne možnosti prevencie škôd, ako aj jej hospodársku a environmentálnu efektívnosť; |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16 Článok 4 odsek 2a (nový) | |
|
|
2a. Členské štáty môžu upustiť od predbežného hodnotenia povodňových rizík tých povodí, čiastkových povodí alebo pobrežných oblastí, ktoré sa môžu na základe získaných skúseností členských štátov okamžite zaradiť do kategórie povodí riek, čiastkových povodí alebo pásiem pobrežnej vody so značným povodňovým rizikom a ktoré si vyžadujú mapovanie oblastí záplav a plány povodňového manažmentu. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17 Článok 5 odsek 1 písmeno a) | |
|
a) Povodia, čiastkové povodia alebo pásma pobrežnej vody, pri ktorých sa usúdilo, že neexistujú žiadne potenciálne závažné povodňové riziká alebo sa ich výskyt považuje za nepravdepodobný, alebo potenciálne následky na ľudské zdravie, životné prostredie alebo hospodársku činnosť sa považujú za akceptovateľne nízke; |
a) Povodia, čiastkové povodia alebo pásma pobrežnej vody, pri ktorých sa usúdilo, že neexistujú žiadne potenciálne závažné povodňové riziká, alebo potenciálne následky na ľudské zdravie, životné prostredie alebo hospodársku činnosť sa považujú za akceptovateľne nízke; |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18 Článok 5 odsek 2 | |
|
2. Priradenie medzinárodného povodia alebo čiastkového povodia alebo pásiem pobrežnej vody medzinárodného správneho územia povodia podľa odseku 1 sa koordinuje medzi príslušnými členskými štátmi. |
2. Priradenie medzinárodného povodia alebo čiastkového povodia alebo pásiem pobrežnej vody medzinárodného správneho územia povodia podľa odseku 1 sa koordinuje medzi príslušnými členskými štátmi. Členské štáty zabezpečia na účely tohto článku prenos príslušných údajov v rámci spoločných povodí. |
Odôvodnenie | |
Zámerom tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je uľahčenie koordinácie uvedenej v článku 2 | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19 Článok 7 odsek 1 | |
|
1. Členské štáty pripravia na úrovni správneho územia povodia povodňové mapy a indikatívne mapy škôd spôsobené povodňami, ďalej „mapy povodňových rizík“ pre povodia, čiastkové povodia a pásma pobrežnej vody určené v článku 5 ods. 1 písm. b). |
1. Členské štáty pripravia na úrovni správneho územia povodia povodňové mapy a indikatívne mapy škôd spôsobené povodňami, ďalej „mapy povodňových rizík“ pre povodia, čiastkové povodia a pásma pobrežnej vody určené v článku 5 ods. 1 písm. b). Na tento účel sa môžu použiť existujúce mapy, ktoré pripravili členské štáty a ktoré spĺňajú požiadavky tejto smernice. |
Odôvodnenie | |
V záujme efektívnosti (z hľadiska nákladov) by sa mali použiť existujúce mapy, ktoré spĺňajú požiadavky tejto smernice . | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20 Článok 7 odsek 2 pododsek 1 písmeno c) a pododsek 2 | |
|
c) povodne s nízkou pravdepodobnosťou (výnimočné udalosti). |
c) povodne s nízkou pravdepodobnosťou (výnimočné udalosti) v prípade významných obcí a významných rozvinutých oblastí; |
|
Pre každý prípad uvedený v prvom pododseku sú uvedené tieto prvky: |
Pre každý prípad uvedený v prvom pododseku sú uvedené tieto prvky: |
|
a) predpokladaná hĺbka vody; |
a) predpokladaná hĺbka vody v prípade významných obcí a významných rozvinutých oblastí; |
|
b) rýchlosť prúdu, podľa potreby; |
b) rýchlosť prúdu, podľa potreby v prípade významných obcí a významných rozvinutých oblastí; |
|
c) oblasti, ktoré by mohli byť vystavené erózii brehu a nanášaniu naplavenín. |
c) oblasti, ktoré by mohli byť vystavené erózii brehu a nanášaniu naplavenín. |
Odôvodnenie | |
Predložený návrh Komisie ukladá povinnosť určiť predpokladanú hĺbku vody a rýchlosť prúdu vo všetkých častiach riečneho toku. Dá sa to uskutočniť len v prípade, ak je k dispozícii digitálny topografický model alebo dvojrozmerný matematický model. Tieto opatrenia sú však nadbytočné v niektorých oblastiach, napr. v tých, ktoré sa využívajú pre prirodzené zaplavenie. Zákonite sa na to vynaložia značné finančné prostriedky na miestach, kde tieto nástroje v súčasnosti neexistujú, hoci to nie je potrebné pre všetky časti riečneho toku. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21 Článok 7 odsek 2 písmeno ca) (nové) | |
|
|
ca) prirodzené záplavové zadržiavacie oblasti a oblasti, ktoré môžu okamžite alebo v budúcnosti slúžiť ako zadržiavacie nárazníkové zóny. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 22 Článok 7 odsek 3 pododsek 1a (nový) | |
|
|
V mapách povodňových rizík by sa mohli oblasti deliť na zóny podľa využívania pôdy a pravdepodobnosti vzniku prípadných škôd. |
Odôvodnenie | |
Rozdelenie oblastí na zóny podľa využívania pôdy (zalesnená pôda, poľnohospodárska pôda, mestské, priemyselné oblasti atď.) a pravdepodobnosti prípadných škôd a zaznačenie takýchto zón do máp povodňových rizík bude veľmi užitočné pri rozhodovaní o postupoch povodňového manažmentu. Pozri pozmeňujúci a doplňujúci návrh č. 4. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 23 Článok 9 odsek 1 | |
|
1. Členské štáty pripravia a implementujú na úrovni správneho územia povodia, čiastkového povodia a pásiem pobrežnej vody plány povodňového manažmentu určené v článku 5 ods. 1 písm. b) v súlade s odsekmi 2 a 3 tohto článku. |
1. Členské štáty pripravia a implementujú na úrovni správneho územia povodia, čiastkového povodia a pásiem pobrežnej vody plány povodňového manažmentu určené v článku 5 ods. 1 písm. b) v súlade s odsekmi 2 a 3 tohto článku, smernicou 79/409/EHS a smernicou 92/43/EHS. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 24 Článok 9 odsek 2 | |
|
2. Členské štáty zriadia príslušné úrovne ochrany špecifické pre každé povodie, čiastkové povodie alebo pásmo pobrežnej vody s cieľom zníženia pravdepodobnosti záplavy a potenciálnych následkov záplavy na ľudské zdravie, životné prostredie a hospodársku činnosť a pri zohľadnení dôležitých aspektov: vodného manažmentu, pôdneho manažmentu, územného plánovania, využitia pôdy a ochrany prírody. |
2. Členské štáty zriadia príslušné úrovne povodňového manažmentu špecifické pre každé povodie, čiastkové povodie alebo pásmo pobrežnej vody s cieľom zníženia pravdepodobnosti záplavy a potenciálnych následkov záplavy na ľudské zdravie, životné prostredie a hospodársku činnosť a pri zohľadnení dôležitých aspektov: vodného manažmentu, pôdneho manažmentu, územného plánovania, využitia pôdy, náchylnosti danej oblasti na vznik pravdepodobných škôd a ochrany prírody. |
Odôvodnenie | |
Pojem ochrana je príliš úzky, zatiaľ čo z pojmu povodňový manažment vyplýva kombinácia prevencie, ochrany a pripravenosti na povodne, ako sa uvádza v článku 9 ods. 3. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 25 Článok 9 odsek 3 pododsek 1 | |
|
3. Plány povodňového manažmentu obsahujú opatrenia, ktorých cieľom je dosiahnutie úrovní ochrany zriadených v súlade s odsekom 2. |
Plány povodňového manažmentu obsahujú opatrenia, ktorých cieľom je dosiahnutie cieľov povodňového manažmentu zriadených v súlade s odsekom 2. |
Odôvodnenie | |
V tejto smernici by sa mali rozlišovať úlohy Komisie (poskytovanie rámca na spoluprácu a stanovovanie cieľov) a členských štátov (plnenie cieľov vykonávaním konkrétnych opatrení, ktoré zodpovedajú ich vnútroštátnej situácii). | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý predkladá Nikolaos Vakalis
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 26 Článok 9 odsek 3 pododsek 2a (nový) | |
|
|
Uplatňovanie plánov povodňového manažmentu sa overuje prostredníctvom cvičení určených na hodnotenie úrovne odborného vzdelávania a pripravenosti zúčastnených jednotiek a v prípade potreby sa plány povodňového manažmentu upravia. |
Odôvodnenie | |
Aby sa zabezpečila účinnosť plánov povodňového manažmentu je potrebné uskutočniť cvičenia s cieľom overiť úroveň odborného vzdelávania a pripravenosti zúčastnených jednotiek, aby sa mohli urobiť všetky potrebné vylepšenia týchto plánov. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 27 Článok 9 odsek 3 pododsek 2b (nový) | |
|
|
V plánoch povodňového manažmentu sa venuje osobitná pozornosť povodňovému manažmentu v mestských oblastiach a ich priemyselných zónach, pretože v týchto oblastiach môže dôjsť k najväčším hospodárskym škodám. |
Odôvodnenie | |
Mestské oblasti a ich priemyselné zóny by sa mali prednostne zohľadniť v plánoch povodňového manažmentu, keďže škody v týchto oblastiach sú obyčajne vyššie a prípadne môžu postihnúť viac osôb ako vo vidieckych oblastiach. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 28 Článok 9 odsek 3a (nový) | |
|
|
3a. Aby sa plány vypracovali a uplatňovali účinným spôsobom, prijmú sa opatrenia na zabezpečenie stálych kontaktov a nepretržitej spolupráce medzi úradmi civilnej ochrany a regionálnej vodohospodárskej správy. |
Odôvodnenie | |
Spolupráca medzi úradmi civilnej ochrany a regionálnej vodohospodárskej správy je potrebná, aby sa zabezpečila dostupnosť všetkých potrebných informácií na vypracovávanie plánov náležitého manažmentu a ich uplatňovania. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 29 Článok 12 odsek 1 | |
|
1. Členské štáty zabezpečia, že pre správne územia povodí, ktoré spadajú výlučne do ich územia, sa vypracuje len jeden plán povodňového manažmentu. |
1. Členské štáty zabezpečia, že pre správne územia povodí, ktoré spadajú výlučne do ich územia, sa vypracuje len jeden plán povodňového manažmentu za účasti všetkých príslušných orgánov a so zreteľom na regionálne plánovanie povodňového manažmentu. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 30 Článok 12 odsek 2 | |
|
2. V prípade medzinárodného správneho územia povodia patriaceho úplne do územia Spoločenstva zabezpečia členské štáty koordináciu s cieľom vypracovať len jeden medzinárodný plán povodňového manažmentu.
|
2. V prípade medzinárodného správneho územia povodia patriaceho úplne do územia Spoločenstva zabezpečia členské štáty koordináciu, napr. rozvojom sietí na výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi, s cieľom vypracovať len jeden medzinárodný plán povodňového manažmentu. s cieľom vypracovať len jeden medzinárodný plán povodňového manažmentu. Od prístupových a kandidátskych krajín sa vyžaduje aktívna spolupráca v rámci takejto koordinácie činnosti. |
|
Ak sa takýto medzinárodný plán nevypracuje, členské štáty vypracujú plány povodňového manažmentu vykrývajúce aspoň tie časti medzinárodného správneho územia povodia, ktoré patria do ich územia. |
Ak sa formulácia takéhoto plánu oddiali, členské štáty vypracujú plány povodňového manažmentu vykrývajúce aspoň tie časti medzinárodného správneho územia povodia, ktoré patria do ich územia. |
Odôvodnenie | |
Rozvoj sietí na výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi členských štátov, ktoré sú spoločne zodpovedné za medzinárodnú oblasť povodia, je jedným zo základných krokov na dosiahnutie koordinácie povodňového manažmentu a vzťahov založených na zvyšujúcej sa vzájomnej dôvere. | |
Aby sa dosiahla plná koordinácia je potrebné vypracovať plány po konzultácii so štátmi uchádzajúcimi sa o členstvo v EÚ, aby sa čo najrýchlejšie mohli zosúladiť s politikami EÚ a existujúcim acquis. Druhá časť odseku je zmenená a doplnená, pretože pôvodné znenie nerieši možnosť, že opatrenia obsiahnuté v prvej časti sa nevykonajú, a tým sa ustanovenie stáva neúčinným. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 31 Článok 12 odsek 3 | |
|
3. V prípade medzinárodného správneho územia povodia siahajúceho za hranice Spoločenstva, keď nie je vypracovaný len jeden medzinárodný plán povodňového manažmentu, ktorý by zahŕňal akúkoľvek tretiu dotknutú krajinu, vypracujú členské štáty plán povodňového manažmentu, ktorý pokryje aspoň tie časti medzinárodného správneho územia povodia, ktoré ležia na území príslušných členských štátov. |
3. V prípade medzinárodného správneho územia povodia siahajúceho za hranice Spoločenstva, keď nie je vypracovaný len jeden medzinárodný plán povodňového manažmentu, ktorý by zahŕňal akúkoľvek tretiu dotknutú krajinu, vypracujú členské štáty plán povodňového manažmentu, ktorý pokryje aspoň tie časti medzinárodného správneho územia povodia, ktoré ležia na území príslušných členských štátov a vytvoria siete na výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov. |
Odôvodnenie | |
Rozvoj sietí na výmenu informácií medzi príslušnými orgánmi členských štátov, ktoré sú spoločne zodpovedné za medzinárodnú oblasť povodia, je jedným zo základných krokov na dosiahnutie koordinácie povodňového manažmentu a vzťahov založených na zvyšujúcej sa vzájomnej dôvere. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 32 Článok 13 odsek1 | |
|
1. Vypracovanie prvých máp povodňových rizík a ich následné preskúmania uvedené v článku 8 tejto smernice sa vykonajú v úzkej spolupráci a v prípade vhodnosti začlenia do preskúmaní ustanovených v článku 5 ods. 2 smernice 2000/60/ES.
|
1. Vypracovanie prvých máp povodňových rizík a ich následné preskúmania uvedené v článku 8 tejto smernice sa vykonajú tak, aby sa použili príslušné informácie predložené v súlade so smernicou 200/60/ES, a v prípade vhodnosti sa môžu začleniť do preskúmaní ustanovených v článku 5 ods. 2 smernice 2000/60/ES. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 33 Článok 14 odsek 2 | |
|
2. Členské štáty zabezpečia aktívnu účasť všetkých zainteresovaných strán na vypracovaní, preskúmaní a aktualizácii plánov povodňového manažmentu uvedeného v kapitole IV. |
2. Členské štáty zabezpečia aktívnu účasť všetkých zainteresovaných strán, najmä miestnych a regionálnych orgánov, na vypracovaní, preskúmaní a aktualizácii plánov povodňového manažmentu uvedeného v kapitole IV. |
|
|
Podklady a informácie, ktoré sa použili pri vypracovávaní máp povodňového rizika a plánov povodňového manažmentu sú sprístupnené na požiadanie. |
Odôvodnenie | |
Miestne a regionálne orgány v celej EÚ si čoraz viac uvedomujú problematiku povodní a poukazujú na nenahraditeľnú úlohu činiteľov na nižšej ako národnej úrovni v rámci prevencie, manažmentu katastrof a zmierňovania následkov povodní pre jednotlivcov. Ich aktívne a jasné začlenenie do postupov povodňového manažmentu a posudzovania je preto veľmi dôležité. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 34 Článok 15 odsek 2a (nový) | |
|
|
2a. Členské štáty pravidelne informujú a odborne vzdelávajú obyvateľov oblastí uvedených v článku 7 ods. 2, aby im umožnili vykonať náležité protipovodňové a následné opatrenia. |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 35 Príloha časť A bod 3 | |
|
3. opis príslušnej úrovne ochrany zriadenej v súlade s článkom 9 ods. 2; |
3. opis príslušnej úrovne prevencie rizika a ochrany zriadenej v súlade s článkom 9 ods. 2; |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 36 Príloha časť A bod 4 | |
|
4. opis opatrení požadovaných na dosiahnutie príslušných úrovní ochrany vrátane opatrení prijatých v súlade s článkom 9 a opatrenia týkajúce sa povodní prijaté v zmysle iných predpisov Spoločenstva; |
4. opis opatrení, štandardných a neštandardných, požadovaných na dosiahnutie príslušných úrovní ochrany vrátane opatrení prijatých v súlade s článkom 9 a opatrenia týkajúce sa povodní prijaté v zmysle iných predpisov Spoločenstva; |
Odôvodnenie | |
Podľa správ Európskej agentúry pre životné prostredie môžu plány povodňového manažmentu zahrnúť mechanizmy štandardnej ochrany pred povodňami (zábrany na obmedzenie záplav, opätovné zalesňovanie, únikové cesty pred požiarom, umelé odvodové kanály, kanály na odvod prívalovej dažďovej vody, hrádze atď.) a neštandardné metódy (manažment rastlinstva, modifikované využívanie pôdy, štrukturálne bezpečnostné predpisy a bezpečnostné predpisy súvisiace s infraštruktúrou, systémy včasného varovania atď.) | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 37 Príloha časť A bod 4 a (nový) | |
|
|
4a) uprednostnenie opatrení, ktoré podporujú prevenciu škôd v súlade s cieľmi smernice 2000/60/ES týkajúcimi sa „neznižovania kvality“ a/alebo „dobrého ekologického, chemického a kvantitatívneho stavu“ na: - ochranu mokradí a záplavových oblastí, - obnovu degradovaných mokradí a záplavových oblastí (vrátane meandrov), najmä tých, ktoré znovu spájajú rieky a ich záplavové oblasti, - odstránenie zastaraných umelých protipovodňových infraštruktúr z riek, - zamedzenie ďalšej výstavby (infraštruktúr, obydlí atď.) v záplavových oblastiach, - podporu stavebných opatrení na zlepšenie stavu existujúcich budov (napr. pilótové základy), - podporu trvalo udržateľných postupov využívania pôdy v oblastiach povodí, napr. opätovného zalesňovania, s cieľom zlepšenia prirodzeného zadržiavania vody a doplňovania podzemnej vody, - potrebu povolenia alebo registrácie na stálu činnosť v záplavových oblastiach, napr. na výstavbu a priemyselný rozvoj; |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 38 Príloha časť A bod 4b (nový) | |
|
|
4b) opis účasti všetkých príslušných orgánov; |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 39 Príloha časť B bod 1 | |
|
1. akékoľvek zmeny alebo aktualizácie po uverejnení predchádzajúcej verzie plánu povodňového manažmentu, vrátane prehľadu preskúmaní vykonaných podľa kapitol II, III a IV; |
1. akékoľvek zmeny alebo aktualizácie po uverejnení predchádzajúcej verzie plánu povodňového manažmentu, vrátane úprav po cvičeniach zameraných na posúdenie úrovne pripravenosti zúčastnených jednotiek a prehľadu preskúmaní vykonaných podľa kapitol II, III a IV; |
Odôvodnenie | |
Úpravy plánov povodňového manažmentu by sa mali vykonať, ak sa to pokladá za potrebné po uplynutí skúšobnej lehoty a tiež po cvičeniach zameraných na posúdenie úrovne pripravenosti zúčastnených jednotiek. | |
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 40 Príloha časť B bod 2 | |
|
2. hodnotenie pokroku pri dosahovaní úrovne ochrany; |
2. hodnotenie pokroku pri dosahovaní úrovne prevencie rizika a ochrany; |
POSTUP
|
Názov |
Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o posúdení povodní a povodňovom manažmente | |||||
|
Referenčné čísla |
KOM(2006)0015 – C6-0020/2006 – 2006/0005(COD) | |||||
|
Gestorský výbor |
ENVI | |||||
|
Stanovisko |
REGI | |||||
|
Rozšírená spolupráca – dátum oznámenia na schôdzi |
| |||||
|
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko |
Jillian Evans | |||||
|
Predchádzajúci spravodajca výboru požiadaného o stanovisko |
| |||||
|
Prerokovanie vo výbore |
6.3.2006 |
|
|
|
| |
|
Dátum prijatia |
20.4.2006 | |||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
37 1 1 | ||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Alfonso Andria, Elspeth Attwooll, Jana Bobošíková, Graham Booth, Bairbre de Brún, Gerardo Galeote Quecedo, Iratxe García Pérez, Eugenijus Gentvilas, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Ambroise Guellec, Marian Harkin, Konstantinos Hatzidakis, Jim Higgins, Alain Hutchinson, Mieczysław Edmund Janowski, Tunne Kelam, Miloš Koterec, Constanze Angela Krehl, Sérgio Marques, Miroslav Mikolášik, Lambert van Nistelrooij, Jan Olbrycht, Francisca Pleguezuelos Aguilar, Elisabeth Schroedter, Alyn Smith, Grażyna Staniszewska, Margie Sudre, Salvatore Tatarella, Oldřich Vlasák | |||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Inés Ayala Sender, Bastiaan Belder, Thijs Berman, Simon Busuttil, Brigitte Douay, Jillian Evans, Louis Grech, Marcin Libicki, László Surján | |||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Sharon Bowles | |||||
|
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii |
... | |||||
- [1] Smernica 2000/60/ES z 23. októbra 2000
POSTUP
|
Názov |
Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o posúdení povodní a povodňovom manažmente | |||||||||
|
Referenčné čísla |
KOM(2006)0015 – C6-0020/2006 – 2006/0005(COD) | |||||||||
|
Dátum predloženia v EP |
18.1.2006 | |||||||||
|
Gestorský výbor |
ENVI 1.2.2006 | |||||||||
|
Výbory požiadané o stanovisko |
AGRI |
REGI |
|
|
| |||||
|
Bez predloženia stanoviska |
AGRI |
|
|
|
| |||||
|
Spravodajca |
Richard Seeber |
| ||||||||
|
Predchádzajúci spravodajca |
21.2.2006 |
21.3.2006 |
4.5.2006 |
|
| |||||
|
Dátum prijatia |
4.5.2006 | |||||||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+ – 0 |
37 3 6 | ||||||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Adamos Adamou, Liam Aylward, Irena Belohorská, Johannes Blokland, John Bowis, Frederika Brepoels, Dorette Corbey, Chris Davies, Avril Doyle, Mojca Drčar Murko, Edite Estrela, Jillian Evans, Karl-Heinz Florenz, Matthias Groote, Françoise Grossetête, Cristina Gutiérrez-Cortines, Satu Hassi, Gyula Hegyi, Marie Anne Isler Béguin, Dan Jørgensen, Christa Klaß, Eija-Riitta Korhola, Urszula Krupa, Jules Maaten, Linda McAvan, Riitta Myller, Péter Olajos, Miroslav Ouzký, Frédérique Ries, Guido Sacconi, Karin Scheele, Carl Schlyter, Richard Seeber, María Sornosa Martínez, Antonios Trakatellis, Thomas Ulmer, Anja Weisgerber, Åsa Westlund, Anders Wijkman | |||||||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Sergio Berlato, Milan Gaľa, Erna Hennicot-Schoepges, Ria Oomen-Ruijten, Glenis Willmott | |||||||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Elisabeth Jeggle, Lapo Pistelli | |||||||||
|
Dátum predloženia |
15.5.2006 | |||||||||
|
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii) |
... | |||||||||