SPRÁVA o rozširovaní eurozóny

18. 5. 2006 - (2006/2103(INI))

Výbor pre hospodárske a menové veci
Spravodajca: Werner Langen

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o rozširovaní eurozóny

(2006/2103(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 121 zmluvy,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. júna 2005 o verejných financiách v HMÚ - 2005 (KOM(2005)0231),

–   so zreteľom na správu Komisie o konvergencii 2004 z 20. októbra 2004 (KOM(2004)0690,

–   so zreteľom na správu Európskej centrálnej banky o konvergencii 2004,

–   so zreteľom na druhú správu Komisie o praktických prípravách na budúce rozšírenie eurozóny zo 4. novembra 2005 (KOM(2005)0545),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2005 o vykonávaní informačnej a komunikačnej stratégie týkajúcej sa eura a Hospodárskej a menovej únie[1],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 1. decembra 2005 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 974/98 o zavedení eura[2],

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A6‑0191/2006),

A. keďže Hospodárska a menová únia sa musí posilniť, aby dosiahla stanovené ciele rastu a zamestnanosti,

B.  keďže aktuálne tempo rastu hospodárstva v eurozóne dosahuje 1,8 %, zatiaľ čo hospodárstvo celej EÚ rastie o 2 % ročne,

C. keďže pristúpenie k HMÚ nie je rovnocenné pristúpeniu k  bežnej menovej zóne,

D. keďže členské štáty, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004 (nové členské štáty) by mali prijať euro, keď splnia podmienky stanovené v Zmluve; keďže Spojené kráľovstvo a Dánsko využívajú doložku o neúčasti (opt-out),

E.  keďže väčšina nových členských štátov zaznamenala rýchly rast, ktorý im do určitej miery umožňuje dohnať ostatné členské štáty; a keďže úroveň ich reálnej konvergencie vyžaduje, aby vo svojom úsilí nepoľavili,

F.  keďže nové členské štáty sa od seba veľmi líšia, pokiaľ ide o ich názor na euro, ako aj ich politickú angažovanosť a schopnosť vstúpiť do eurozóny v skorej fáze,

G. keďže na Spojené kráľovstvo a šesť nových členských štátov - Cyprus, Českú republika, Maltu, Maďarsko, Poľsko a Slovensko - sa vzťahuje postup pri nadmernom deficite a v dvoch z nich - na Cypre a Malte - pomer štátneho dlhu je vyšší ako 60 % ich HDP,

Všeobecné predpoklady na budúce rozšírenie eurozóny

1.  pripomína, že pristúpenie do eurozóny si vyžaduje úplné dodržiavanie maastrichtských kritérií, uvedených v zmluve a protokole k článku 121 zmluvy: vysoký stupeň cenovej stability, stav štátneho rozpočtu bez nadmerného deficitu, aspoň 2-ročné členstvo v mechanizme výmenných kurzov II Európskeho menového systému a sledovanie normálneho fluktuačného rozpätia, konvergencia dlhodobých úrokových sadzieb, kompatibilita systému zákonov s Maastrichtskou zmluvou, nezávislá centrálna banka a hospodárska konvergencia;

2.  pripomína, že všetky členské štáty, ktoré nespĺňajú maastrichtské kritériá, musia pred vstupom do eurozóny tieto kritériá splniť a že požiadavky Paktu stability a rastu platia pre všetky členské štáty; je presvedčený, že posúdenie pripravenosti členských štátov na prijatie eura bude vychádzať z rovnakých vymedzení pojmov a zásad stanovených v predchádzajúcich konvergenčných správach, aby sa zaručila kontinuita a rovnaký prístup ku všetkým členským štátom;

3.  vyzýva Komisiu, aby pri hodnotení ekonomických a fiškálnych údajov vychádzala z bežných kritérií; poukazuje na zodpovednosť Komisie pokiaľ ide o spoľahlivosť štatistických údajov a trvá na tom, aby sa neprijímali žiadne rozhodnutia, kým trvajú pochybnosti o vierohodnosti týchto údajov; zdôrazňuje, že analýza cenovej stability vyžaduje rozsiahle posúdenie rozsahu metód určenia referencií vzhľadom na odlišný prístup Komisie ku konvergenčným správam od roku 1993;

4.  rozhodne nesúhlasí s osobitnými ustanoveniami týkajúcimi sa plnenia maastrichtských kritérií a členstva v ERM II; vyzýva Komisiu, aby prísne hodnotila kritériá konvergencie, a upozorňuje, že stabilita eurozóny by mala vždy mať prednosť pred rozšírením;

5.  je presvedčený, že dlhodobá stabilita eurozóny by sa mala hodnotiť aj z hľadiska schopnosti prijať nových členov; zdôrazňuje, že rozšírenie eurozóny nesmie oslabiť požadované posilnenie hospodárskeho riadenia v rámci eurozóny;

6.  žiada orgány členských štátov žiadajúcich o pristúpenie, aby zabezpečili úplnú transparentnosť politických rozhodnutí – napríklad stanovenie výmenných kurzov a zadávanie cieľových údajov – prijímaných pred i počas členstva v ERM II; vyzýva orgány, aby sprístupnili verejnosti všetky hodnotenia vplyvu, štúdie a výpočty týkajúce sa tejto problematiky;

7.  vyzýva členské štáty eurozóny, aby zvýšili úsilie o účinnú koordináciu hospodárskej a menovej politiky, najmä posilnením spoločných stratégií v rámci Euroskupiny; poznamenáva, že toto úsilie by mohlo začať koordináciou rozpočtových kalendárov a navrhovaním rozpočtov založených na rovnakom predpoklade vývoja výmenného kurzu eura k doláru a na odhadoch cien ropy;

8.  zdôrazňuje, že prechod na euro by sa nemal riešiť a plánovať len ako technická zmena meny, ale ako významný prechod so závažnými hospodárskymi, menovými a sociálnymi dôsledkami;

Technické predpoklady na rozšírenie eurozóny

9.  poukazuje na to, že plynulé prijatie eura si vyžaduje vypracovanie podrobných vnútroštátnych plánov prechodu; je presvedčený, že tieto plány musia uviesť miestne a vnútroštátne orgány zodpovedné za zavedenie eura a obsahovať podrobný časový rozvrh pre pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vnútroštátnym právnym predpisom a administratívnym pravidlám a na prispôsobenie verejných orgánov; domnieva sa, že treba dôkladne zohľadniť skúsenosti zo zavedenia eura v prvej vlne členstva v eurozóne, ako aj typické príznaky prechodu na euro, pričom je táto mena už v obehu v krajinách žiadajúcich o pristúpenie a vo veľkej miere sa tu používa;

10. žiada členské štáty, ktoré vstupujú do eurozóny, aby zabezpečili, že banky budú mať včas dostatok eurobankoviek, že fáza obehu dvoch mien bude krátka a aby zabezpečili dôsledné stiahnutie jednotiek národnej meny s cieľom uľahčiť plynulý prechod;

11. žiada pristupujúce členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť ochrane spotrebiteľa počas fázy prechodu na novú menu; žiada ich, aby uplatňovali právne predpisy, ktoré budú dostatočne dlho požadovať povinné uvádzanie dvojakých cien a aby zaviedli účinné postupy na ochranu spotrebiteľov pred neoprávneným zvyšovaním cien aspoň počas prechodnej fázy; žiada, aby usporiadali verejné kampane, ktoré ukážu, že jediným spôsobom, ako sa brániť pred neoprávneným zvyšovaním cien, je možnosť spotrebiteľov slobodne si vybrať svojich dodávateľov; zdôrazňuje, že by sa mala venovať osobitná pozornosť stanoveniu cien verejnými orgánmi, ak vo verejnej alebo v súkromnej sfére existuje monopol; vyzýva ich, aby aspoň na dva roky stanovili kontrolný orgán zodpovedný za zverejňovanie informácií o vývoji asi desiatich mimoriadne významných spotrebiteľských cien;

12. pripomína, že treba nevyhnutne začať včasné a rozsiahle informačné kampane pre občanov v členských štátoch žiadajúcich o pristúpenie, ktoré pomôžu pri získavaní dôvery v procese prechodu, a zabezpečiť, že prechodnú fázu riadia všetci zainteresovaní spravodlivo, aby euro malo úspech; usudzuje, že informačný deficit občanov treba zmenšiť a využívanie médií na informačné kampane treba pripraviť už v počiatočnej fáze;

Osobitné požiadavky pre žiadateľov o pristúpenie

13. poukazuje na to, že predčasné pristúpenie do eurozóny by mohlo viesť k neočakávanému vývoju v procese hospodárskej konvergencie;

14. poukazuje na to, že rozšírenie eurozóny podporuje ekonomickú konvergenciu a napomáha posilneniu eurozóny ako celku;

15. pripomína, že hospodárska konvergencia ešte nedosiahla taký stupeň, aby umožnila rýchle pristúpenie niektorých kandidátskych členských štátov, o čom svedčí vysoká miera inflácie a nadmerné daňové deficity zaznamenané v niektorých kandidátskych krajinách; uznáva, že niekoľko členských štátov vybudovalo pevný základ na rýchle uvedenie eura tým, že zabezpečili dlhodobú fiškálnu udržateľnosť;

16. požaduje, aby sa pred prijatím eura v plnej miere splnili všetky kritériá, a upozorňuje, že nie všetkých sedem členských štátov v ERM II bez doložky o neúčasti (opt-out) splnilo podmienky na pristúpenie do eurozóny;

17. pripomína, že ak krajiny s výnimkou nemajú doložku o neúčasti (opt-out), Zmluva stanovuje automatické hodnotenie maastrichtskýck kritérií dva krát do roka; pripomína, že krajiny s výnimkou môžu požiadať, aby sa hodnotenie uskutočnilo pred uplynutím takéhoto termínu; nalieha na krajiny, aby sa vyhli tomuto kroku, ak si nie sú isté, že spĺňajú všetky kritériá;

18. pozoruje, že napriek pokračujúcemu vysokému rastu za uplynulých desať rokov je reálna konvergencia stále slabá;

19. zastáva názor, že rozhodnutia o pristúpení jednotlivých členských štátov by v každom prípade mali byť založené na vysoko kvalitných informáciách a hodnotení podľa ustanovení Zmluvy a príslušných protokolov; vyzýva preto Komisiu a Európsku centrálnu banku (ECB), aby vypracovali komplexné hodnotenie, ktoré bude obsahovať viac než len formálne porovnanie čísel a údajov, a aby zohľadnili výsledky v oblasti konvergencie a úspechy pri zabezpečovaní makroekonomickej stability;

20. domnieva sa, že je v záujme nových členských štátov a eurozóny ako celku, aby v ranej fáze vypracovali podrobnú analýzu nákladov a výhod prijatia eura, najmä vzhľadom na to, že členstvo v eurozóne prináša so sebou nezanedbateľné dôsledky z hľadiska nástrojov menovej politiky, a vyžaduje si primeraný priestor na fiškálnu politiku, ktorá zostáva dostupným makroekonomickým nástrojom; vyzýva, aby sa tieto analýzy zverejnili;

21. domnieva sa, že príprava na členstvo v eurozóne môže sama osebe priniesť podstatné výhody po pristúpení do ERM, že dátum zavedenia by nemal byť hlavným cieľom a že spoľahlivý a trvalo udržateľný postup vpred je veľmi dôležitý na to, aby sa zabezpečilo, že zavedenie eura v nových členských štátoch bude úspešné;

22. poukazuje na to, že inflačné kritérium vyžaduje mieru inflácie, ktorá nie je vyššia o viac ako 1,5 percentuálnych bodov než miera inflácie v troch členských štátoch dosahujúcich najlepšie výsledky v oblasti cenovej stability, pričom základ na určenie priemeru predstavujú spotrebiteľské ceny za predchádzajúcich 12 mesiacov na základe údajov poskytnutých ECB;

23. zdôrazňuje, že žiadatelia o pristúpenie by mali mať v priebehu jedného roka pred podaním žiadosti takú priemernú dlhodobú nominálnu úrokovú mieru, , ktorá nie je vyššia o viac ako dva percentuálne body než úroková miera troch členských štátov dosahujúcich najlepšie výsledky v oblasti cenovej stability na základe údajov poskytnutých ECB;

24. zdôrazňuje, že je potrebné objasniť vymedzenie troch členských štátov dosahujúcich najlepšie výsledky v oblasti cenovej stability, a spôsob výpočtu referenčnej hodnoty tak, aby vyjadrovali skutočnosť, že dvanásť členských štátov EÚ v súčasnosti tvorí menovú úniu a používa jednotnú menu , ktorá sa riadi spoločnou menovou politikou, a aby rozdiely vo vývoji ich inflácie boli výsledkom štrukturálnych faktorov a nie rozdielov v postojoch k makroekonomickej politike; domnieva sa však, že je dôležité brať do úvahy tzv. Balassov-Samuelsonov efekt, pokiaľ ide o inflačné kritéria nových členských štátov;

25. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a ECB.

• [1]  Prijaté texty, P6_TA(2005)0270.
• [2]  Prijaté texty, P6_TA(2005)0457.

Dôvodová správa

Je nesporné, že na to, aby členský štát Európskej únie mohol úspešne pristúpiť do eurozóny, musí splniť maastrichtské kritériá konvergencie stanovené v Zmluve o ES. Komisia v správe o konvergencii v októbri 2004 oznámila, že žiadny z jedenástich členských štátov s výnimkou nesplnil v tom čase všetky potrebné kritériá, a preto na základe toho rozhodla, že v žiadnom prípade nenavrhne zrušenie výnimky.

Členskými štátmi, pre ktoré platí výnimka, je všetkých desať krajín, ktoré 1. mája 2004 vstúpili do Európskej únie, a Švédsko. Komisia vo svojej správe hodnotila a predstavila všetky prípravy na úrovni jednotlivých krajín a Spoločenstva a vyjadrila sa k stavu verejnej mienky v nových členských štátoch. Komisia poukázala na to, že kandidátske krajiny, resp. členské štáty s výnimkou môžu podstatne profitovať počas svojich praktických príprav zo skúseností zo zavedenia eura v rokoch 1998 – 2002.

Komisia okrem toho dňa 1. februára 2006 posúdila programy konvergencie Estónska, Lotyšska a Slovinska. Podľa nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1055/2005) členské štáty musia každoročne predkladať aktualizované makroekonomické a rozpočtové odhady. Tieto odhady sa v prípade krajín, ktoré zaviedli euro, nazývajú programy stability a v prípade krajín, ktoré euro ešte nezaviedli, programy konvergencie.

V návrhu správy sa vyžaduje spravodlivé a rovnako prísne dodržiavanie maastrichtských kritérií konvergencie, ako to stále zdôrazňujú Európska centrálna banka a Európska komisia. Kritériá podmieňujúce pripravenosť na zavedenie eura sú pevne stanovené. Podľa Maastrichtskej zmluvy musia členské štáty EÚ pred zavedením eura splniť viacero podmienok.

Ide v podstate o tieto kritéria:

1.  Vysoký stupeň cenovej stability. Miera inflácie za uplynulých 12 mesiacov nesmie byť vyššia o viac ako 1,5 percentuálnych bodov než priemerná miera inflácie troch štátov s najnižšou mierou inflácie.

2.  Trvalo udržateľná finančná situácia verejného sektora si vyžaduje vyrovnaný štátny rozpočet alebo prebytok. Ak deficit dosiahne 3 % hrubého domáceho produktu, musí sa počkať, kým dôjde k jeho zníženiu. Dlh môže predstavovať nemôže presiahnuť 60 % hrubého domáceho produktu alebo sa musí trvalo a dostatočne rýchlo k tejto hranici približovať.

3.  Krajina musí udržať svoj výmenný kurz v rámci fluktuačného rozpätia ERM II počas dvoch rokov bez devalvácie z vlastnej viny a bez veľkých výkyvov.

4.  Konvergencia úrokových sadzieb si vyžaduje, že dlhodobá úroková sadzba počas jedného roka nesmie byť vyššia o viac ako 2 % než priemerná dlhodobá úroková sadzba v troch členských štátoch EÚ s najnižšími úrokovými sadzbami.

5.  Musí sa dokázať a presadzovať zlučiteľnosť právnej normy s Maastrichtskou zmluvou, najmä pokiaľ ide o nezávislosť centrálnej banky a začlenenie sa do eurosystému.

6.  Musí sa preukázať reálna konvergencia. V súlade s nariadeniami Rady z rokov 1997 a 2005 sa síce nestanovujú presné špecifikácie, stanovuje sa však hodnotenie hospodárskej konvergencie na základe integrácie trhu, bilancie bežných účtov, jednotkových mzdových nákladov a ďalších dostupných štatistík. Pri posudzovaní reálnej konvergencie ide o jasne stanovený predpis, ktorý je podľa Maastrichtskej zmluvy jednoznačný a jeho splnenie je mimoriadne dôležité pre stabilitu eurosystému a pre žiadateľov o pristúpenie.

Predčasné zavedenie eura v prístupových krajinách by mohlo zabrzdiť proces hospodárskej konvergencie, viesť k vážnym chybám pri hodnotení výmenných kurzov meny v deň prechodu a spomaliť úpravu deficitu bežných účtov, a tým sťažiť politicky nevyhnutnú rýchlu hospodársku adaptáciu, ktorú si želajú všetci zainteresovaní.

Podľa doterajších dostupných údajov, ktoré však Komisia musí v novej správe v máji 2006 preskúmať, iba Slovinsko spĺňa bez obmedzenia všetky podmienky. Hraničným prípadom je a zostáva Litva, ktorá spĺňa všetky kritériá konvergencie s výnimkou inflačného kritéria. Miera inflácie v Litve za uplynulých 12 mesiacov len slabo presahovala hraničnú hodnotu. Či bude Litva, ktorej národné hospodárstvo z dôvodu jej veľkosti zohráva na európskej scéne len vedľajšiu úlohu, prijatá do eurozóny alebo nie, bude nakoniec politickým rozhodnutím.

Parlament v minulosti vždy zastával dôsledné dodržiavanie kritérií konvergencie Maastrichtskej zmluvy a žiadal, aby sa neudeľovali žiadne výnimky, ako sa stalo v prípade dvoch členských štátov pri spustení eurosystému. Po reforme a oslabení Paktu stability a rastu je mimoriadne dôležité, aby podmienky boli splnené v plnej miere už na začiatku.

V prípade Litvy treba posúdiť otázku, či prekročenie inflačného kritéria malo len krátkodobý charakter alebo či išlo o pôsobenie dlhodobých faktorov, na základe ktorých sa bude dať očakávať aj v nasledujúcich rokoch trvale prekračovanie inflačného kritéria. Litva vyvinula mimoriadne úsilie na to, aby splnila program konvergencie a podmienky Maastrichtskej zmluvy. To treba primerane oceniť. Ak sa však aj v nasledujúcich rokov dá očakávať prekračovanie miery inflácie z dôvodu štrukturálnych zmien (odstavenie oboch jadrových elektrární v Ingaline, a s tým spojený trvalý rast nákladov na energiu), potom treba, podľa názoru spravodajcu, upustiť od udelenia výnimky pre Litvu.

V tejto súvislosti treba privítať rozhodnutie Estónska, ktoré napriek vysokej hospodárskej dynamike stiahlo v tejto fáze svoju žiadosť o pristúpenie, pretože v súčasnosti nemôže splniť podmienky Maastrichtskej zmluvy, čo sa týka miery inflácie a rozpočtového deficitu.

POSTUP

Názov	Rozširovanie eurozóny
Číslo postupu	2006/2103(INI)
Gestorský výbor   dátum oznámenia na schôdzi	ECON 0.0.0000
Výbor požiadaný o stanovisko   dátum oznámenia na schôdzi
Bez predloženia stanoviska   dátum rozhodnutia
Rozšírená spolupráca   dátum oznámenia na schôdzi
Spravodajca   dátum menovania	Werner Langen 15.11.2005
Predchádzajúci spravodajca
Prerokovanie vo výbore	25.4.2006		4.5.2006
Dátum prijatia	15.5.2006
Výsledok záverečného hlasovania	+ - 0	29 0 4
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Katerina Batzeli, Zsolt László Becsey, Pervenche Berès, Sharon Bowles, Udo Bullmann, Ieke van den Burg, Harald Ettl, Elisa Ferreira, Robert Goebbels, Benoît Hamon, Gunnar Hökmark, Karsten Friedrich Hoppenstedt, Ona Juknevičienė, Wolf Klinz, Christoph Konrad, Guntars Krasts, Werner Langen, Klaus-Heiner Lehne, Astrid Lulling, Jules Maaten, Gay Mitchell, Cristobal Montoro Romero, Joseph Muscat, John Purvis, Alexander Radwan, Dariusz Rosati, Antolín Sánchez Presedo, Peter Skinner, Margarita Starkevičiūtė, Sahra Wagenknecht
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Alexander Lambsdorff, Cecilia Malmström, Elisabeth Schroedter
Dátum predloženia	18.5.2006
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)