SPRÁVA o presadzovaní Lisabonského programu Spoločenstva: Viac výskumu a inovácií – investovanie do rastu a zamestnanosti: Spoločný postup

1.6.2006 - (2006/2005(INI))

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
Spravodajkyňa: Pilar del Castillo Vera

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o presadzovaní Lisabonského programu Spoločenstva: Viac výskumu a inovácií – investovanie do rastu a zamestnanosti: Spoločný postup

(2006/2005(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Presadzovanie Lisabonského programu Spoločenstva: Viac výskumu a inovácií – investovanie do rastu a zamestnanosti: Spoločný postup (KOM(2005)0488) a na sprievodné pracovné dokumenty Komisie (SEC(2005)1253 a SEC(2005)1289),

–   so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadania Európskej rady v Lisabone v dňoch 23. - 24. marca 2000, ktoré rozhodlo vytvoriť z európskej ekonomiky najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu znalostnú ekonomiku na svete,

–   so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadania Európskej rady v Bruseli v dňoch 22. -23. marca 2005,

–   so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadania Európskej rady v Bruseli v dňoch 23. -24. marca 2006,

–   so zreteľom na odporúčanie Rady 2005/601/ES z 12. júla 2005 o všeobecných usmerneniach pre hospodárske politiky členských štátov a Spoločenstva (2005 - 2008)[1],

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Investovanie do rozvoja: Akčný plán pre Európu (KOM(2003)0226),

–   so zreteľom na oznámenie jarnej Európskej rady s názvom Spoločne pracujeme na hospodárskom raste a zamestnanosti - Nový začiatok lisabonskej stratégie (KOM(2005)0024),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Spoločné akcie pre rast a zamestnanosť: Lisabonský program Spoločenstva (KOM(2005)0330),

–   so zreteľom na správu Komisie s názvom Výročná správa o činnostiach Európskej únie v oblasti výskumu a technologického vývoja za rok 2004 (KOM(2005)0517),

–   so zreteľom na návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 až 2013) (KOM(2005)0119), ktorý predkladá Komisia,

–   so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady, ktoré predkladá Komisia a ktorým sa zavádza program pre konkurencieschopnosť a inováciu (2007-2013) (KOM(2005)0121),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu s názvom Implementácia obnoveného partnerstva pre rast a zamestnanosť - Vybudovanie znalostnej základne: Európsky technologický inštitút (KOM(2006)0077),

–   so zreteľom na pracovný dokument Komisie s názvom Správa o konkurencieschopnosti Európy 2004 (SEC(2004)1397),

–   so zreteľom na pracovný dokument Komisie s názvom Hodnotenie podnikateľskej politiky: Výsledky za rok 2004 (SEC(2004)1427),

–   so zreteľom na výsledky európskej inovácie za rok 2005 - porovnávacia analýza výkonu v rámci inovácie, z ktorej jasne vyplýva, že Spojené štáty a Japonsko majú v tejto oblasti vedúce postavenie,

–   so zreteľom na správu skupiny odborníkov z júla 2004 s názvom Zdokonaľovanie inštitúcií so zreteľom na transfer technológií z vedy do podnikovej sféry,

–   so zreteľom na správu skupiny odborníkov z roku 2004 s názvom Správa duševného vlastníctva vo verejne financovaných výskumných organizáciách: Vytváranie európskych usmernení,

–   so zreteľom na správu Komisie zo septembra 2005 s názvom Zamestnanosť v Európe v roku 2005 - Najnovšie trendy a perspektívy,

–   so zreteľom na správu z januára 2006 s názvom Vytvárame inovatívnu Európu, ktorú vypracovala skupina nezávislých odborníkov v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, vymenovaná po samite v Hampton Court (Ahova správa),

-    so zreteľom na uznesenie z 10. marca 2005 o vede a technológii - technike - usmernenia pre budúcu politiku Európskej únie na podporu výskumu[2],

–   so zreteľom na uznesenie z 19. januára 2006 o implementácii Európskej charty pre malé podniky[3],

–   so zreteľom na uznesenie zo 14. marca 2006 o Európskej informačnej spoločnosti pre rast a zamestnanosť[4],

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A6‑0204/2006),

A. keďže Európa zaostáva za Spojenými štátmi a Japonskom, pokiaľ ide o rast, výskum a produktivitu a nedarí sa jej ťažiť z využívania informačných a komunikačných technológií (IKT), ani prilákať do Európy investície v oblasti výskumu a vývoja,

B.  keďže predpokladom úspešných inovácií potrebných na hospodársky rast a tvorbu pracovných príležitostí je zvyšovanie zdrojov pre výskum a vývoj,

C. keďže zo správ OECD vyplýva, že granty určené na výskum a vývoj pomáhajú firmám so strategickými zmenami, bežnými organizačnými postupmi a zlepšujú postoje voči technológiám,

D. keďže, kým najlepšie európske spoločnosti investujú na svetovej úrovni, súkromný sektor musí vynakladať väčšiu snahu v oblasti výskumu a vývoja,

E.  keďže prínos malých a stredných podnikov (MSP) pre vývoj výrobkov a služieb a rozvoj trhov založených na nových technológiách závisí od ich inovačných schopností, schopností zvýšiť výskumné úsilie, externalizovať výskum, rozšíriť svoje siete, lepšie využívať výskumné výsledky a získať technologické know-how,

F.  keďže inovácia trhu by mohla poslúžiť tým európskym sektorom, ktoré priamo ovplyvňujú občanov členských štátov a majú najvyšší podiel na HDP,

G. keďže podporné organizácie, napríklad školiace a výskumné strediská, finančné inštitúcie, konzultanti pre oblasť inovácie a duševného vlastníctva a agentúry pre miestny a regionálny rozvoj môžu firmám pomôcť maximalizovať ich kreatívne obchodné možnosti,

H. keďže slabá výkonnosť Európy na trhu práce, neefektívne využívanie ľudských zdrojov, rozdrobenosť trhu a znížená pracovná mobilita do veľkej miery vysvetľujú slabé napredovanie smerom k lisabonským a štokholmským cieľom,

I.   keďže štrukturálne prekážky a nedostatočné stimuly bránia väčšej mobilite uznávaných výskumných pracovníkov,

J.   keďže európske inštitúcie pre transfer technológií a strediská prenosu informácií umožňujú rýchlejšiu komercializáciu, lepšie šírenie nových technológií, dokonalejšiu správu duševného vlastníctva, lepšie využívanie výskumných výsledkov a lepšiu koordináciu s existujúcimi národnými a regionálnymi systémami,

K. keďže prijatie prístupu „Otvorenej inovácie“ zvýši kapacitu výskumu a vývoja v Európskej únii,

L.  keďže návrh Komisie na rozpočet určený na výskum vo finančnom rámci by sa nemal dodatočne obmedziť,

M. keďže je potrebný kritický objem zdrojov rozpočtu EÚ pre finančné nástroje, aby sa navýšili finančné prostriedky MSP, riešili neúspechy na trhu a čo najlepšie využili zdroje Spoločenstva, čím sa využije verejný aj súkromný kapitál,

N. keďže výskumní pracovníci potrebujú predbežné financovanie s cieľom hodnotiť trh, vypracovať skúšobné a ukážkové projekty a pracovný prototyp, pri založení podniku a uvádzaní nových produktov výskumu na trh a keďže pre ďalší rast spoločnosti je nevyhnutný rizikový kapitál,

O. keďže štátna pomoc by sa mala poskytovať jednoducho, transparentne a efektívne, využívať iba ako posledná možnosť, ak zlyhá trh, a udeľovať dočasne,

1.  nalieha na členské štáty, aby už od raného školského obdobia podporovali podnikanie a aby zintenzívnili podporu celoživotného vzdelávania prostredníctvom aktívneho nabádania zamestnaných aj nezamestnaných k účasti na školeniach IKT,

2.  pripomína meškanie Únie, pokiaľ ide o presadzovanie Lisabonskej stratégie v oblasti výchovy a vzdelávania; adresuje výzvu členským štátom, aby začali opätovne presadzovať Lisabonskú stratégiu;

3.  zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť kredit vedeckej kariéry a podporiť existujúce stimuly a ocenenia, akými sú napríklad Descartes, Aristoteles a cena pre mladých vedcov;

4.  dovoláva sa väčšej podpory pre najlepších európskych výskumných pracovníkov, predovšetkým začínajúcich, v podobe vysoko atraktívnych pracovných podmienok, zredukovaním právnych, administratívnych a geografických bariér a rovnakého zaobchádzania s európskymi a zahraničnými výskumnými pracovníkmi;

5.  pevne podporuje nevyhnutný cieľ jednotného trhu pre výskumných pracovníkov, ako je to stanovené v oznámení Komisie „Viac výskumu a inovácií – investovanie do rastu a zamestnanosti“;

6.  uznáva, že na podporu výmeny vedeckých poznatkov sú nevyhnutné stimuly, ktoré zlepšia pracovné podmienky pre vedeckých a výskumných pracovníkov a ďalšie vzdelávanie pracovných síl;

7.  domnieva sa, že v tomto ohľade môžu významne prispieť školiace strediská a je presvedčený, že v prvom rade by sa mal kontakt s vedou a výskumom začať vytvárať v škole a v druhom rade je nevyhnutné podporovať tvorivú spoluprácu medzi univerzitnými výskumnými pracovníkmi a podnikovým sektorom; takisto sa domnieva, že prekážky v mobilite výskumných pracovníkov by sa mali odstrániť zlepšením ich postavenia a profesionálneho rastu, čo sú ciele, ktoré nemožno dosiahnuť bez zlepšenia spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti zdaňovania a presunu určitých sociálnych výhod;

8.  podporuje návrh vypracovať Európsku chartu pre výskumných pracovníkov a Kódex správania pre nábor výskumných pracovníkov, keďže tieto iniciatívy môžu podnietiť viacero európskych študentov, aby začali výskum na univerzite, a zároveň slúžiť ako stimul pre najlepších zahraničných výskumných pracovníkov, ktorých by bolo treba povzbudiť, aby rozvíjali svoju výskumnú kariéru v Európe, či už natrvalo alebo dočasne ako súčasť dohody o spolupráci prostredníctvom osobitnej politiky udeľovania krátkodobých víz;

9.  žiada Úniu, aby účinne bojovala proti úniku jej mozgov a aby podnikla všetky primerané opatrenia na prilákanie špičkových odborníkov na svoju pôdu, najmä podporovaním výmenných programov s tretími krajinami, akými sú Erasmus mundus pre študentov, výskumných pracovníkov a učiteľov; domnieva sa, že európsky rámec kvalifikácií by bol dôležitým prvkom na vytvorenie európskeho trhu práce, ktorý by bol otvorený pre výskumných pracovníkov a podporuje úsilie na zníženie prekážok ich mobility;

10. upozorňuje na význam podporovania kultúry, ktorá je oslavou inovácie; nalieha na členské štáty, aby inovačnej politike umožnili preniknúť do všetkých oblastí výskumu;

11. zdôrazňuje poprednú úlohu univerzít pri tvorbe a šírení poznatkov a vrelo odporúča posilniť ich význam rozvíjaním synergií medzi európskym vyšším vzdelávaním, európskym výskumom, celoživotným vzdelávaním v Európe a výrobným odvetvím; so záujmom očakáva správu Komisie o vyššom vzdelávaní;

12. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zriadili a podporili európske ceny za inovácie;

13. zdôrazňuje význam podpory integrácie produktov, postupov a služieb, založených na znalostiach, ako aj zavádzanie rôznych podporných systémov v netechnologických sektoroch; v tejto súvislosti upozorňuje na fakt, že netechnologické inovácie zahŕňajú aj inovácie v sociálnej oblasti a inštitucionálne inovácie;

14. navrhuje ponúknuť vybraným MSP, ktoré preukážu osobitné vlohy na inováciu a podnikanie, obmedzenú dodatočnú podporu pre ich výskumné projekty;

15. odporúča venovať zvláštnu pozornosť zaisteniu adekvátnej účasti MSP vo výskume a vývoji, prijatím konkrétnych opatrení ako vyčlenenia časti zdrojov pre výskum pre MSP;

16. zdôrazňuje potrebu podporovať MSP možnosti pre výskum;

17. dôrazne vyzýva členské štáty, aby pre občanov a podniky vytvorili trhy priaznivé pre inováciu a zabezpečili lepšiu právnu úpravu, verejné obstarávanie a práva duševného vlastníctva; vyzýva Komisiu, aby poskytovala informácie o ochrane práv duševného vlastníctva;

18. berie na vedomie názor Komisie, že EÚ musí vytvoriť ochranu duševného vlastníctva, ktorá bude nákladovo efektívna, právne istá a optimálna pre užívateľov, aby prilákala technologicky vyspelé podniky; domnieva sa, že ochrana duševného vlastníctva nesmie narušiť otvorený prístup k verejnému tovaru a verejným znalostiam; vyzýva Komisiu, aby podporovala sociálnu spoločnosť založenú na znalostiach, prístupnú všetkým, pomocou podpory napr. voľného softvéru a softvéru s dostupným zdrojovým kódom a licenčných koncepcií, akými sú GPL a PDL;

19. berie na vedomie potrebu regionálnych informačných stredísk pre koordináciu predmetných informácií týkajúcich sa výskumu a inovácie;

20. navrhuje, aby sa prehodnotili právomoci na stanovovanie noriem s cieľom požadovať vysoký technický výkon a rýchlo dosiahnuť dohody o nových normách;

21. navrhuje „poeurópštenie“ národných združení, konglomerátov, družstiev a konzorcií, s cieľom zvýšiť konkurenčný potenciál a kritický objem vrátane multidisciplinárneho výskumu, rozvinutých odvetví a začínajúcich podnikov;

22. uznáva dôležitosť vytvorenia pólov a pásiem inovácií na regionálnej úrovni a ich prepojenie s korešpondujúcimi štruktúrami v ostatných regiónoch a členských krajinách alebo v tretích krajinách;

23. nalieha, aby sa stanovovali jasné ciele pri vytváraní centier excelencie, pričom každé z centier by malo mať tzv. kreatívne laboratórium;

24. konštatuje potrebu patentu Spoločenstva a ochrannej známky a lepšej vzájomnej väzby medzi patentovými systémami Európy, Spojených štátov a Japonska, zdôrazňuje, že integrovaný európsky systém patentov založený na demokratických právnych štandardoch musí byť súčasťou inovačnej stratégie, v ktorej je nevyhnutné zaistiť rovnováhu medzi ochranou priemyselného vlastníctva, rozširovaním technologických znalostí a medzi voľnou a neobmedzenou hospodárskou súťažou; pripomína, že cieľom ochrany patentom je ochrana vynálezov a nie kontrola trhového odvetvia;

25. žiada Radu, aby ukončila patovú situáciu v oblasti návrhu európskeho patentu, čo sa týka jazykového režimu;

26. upozorňuje Komisiu a členské štáty na nedávne zmeny týkajúce sa ochrany a rozširovania vedeckého know-how, na úspech vedeckých posudkov uverejnených s voľným prístupom a na licenciu „vedeckej komory“;

27. naliehavo vyzýva Komisiu, aby vytvorila všeobecný oznamovací systém, ktorý by monitoroval ukazovatele, ako napríklad výnosy z kontraktového výskumu, prihlásené a udelené patenty, licencie a zisky z nich, množstvo aktívnych zmlúv, množstvo klientskych podnikov (vrátane MSP) a počet podnikov typu spin-off, ako aj ich vývoj, spolu s kvalitatívnou interpretáciou;

28. naliehavo vyzýva členské štáty, aby napomáhali zbližovaniu inštitútov pre aplikovaný výskum s priemyslom, inkubátormi a priľahlými vedeckými alebo priemyselnými parkami, a tak im umožnili dosiahnuť kritický objem;

29. konštatuje, že sektory európskeho priemyslu naďalej doplácajú na slabú koordináciu a integráciu, problémy a slabý manažment vedomostí; poznamenáva, že tieto problémy by pomohla vyriešiť väčšia zainteresovanosť MSP na európskych technologických platformách;

30. zdôrazňuje, že je potrebné podporovať výskumných pracovníkov pri získavaní predbežného financovania, ktoré im umožní financovať činnosti zamerané na presviedčanie investorov o komerčnej a technickej životaschopnosti nových technológií;

31. vyjadruje znepokojenie nad tým, že i keď sa na európskej úrovni uzná zásadný význam podpory technologického výskumu a inovácie, výsledky dosiahnuté v rámci EÚ budú z hľadiska financovania, výkonu a využívania kapacít obmedzené;

32. berie na vedomie význam vytvárania podnikov typu spin-off ako prostriedku na komercializáciu výsledkov výskumu a predovšetkým význam poskytnutia úverových možností pre tento účel;

33. zdôrazňuje potrebu vytvoriť rozvinutejší systém verejno-súkromných partnerstiev na zlepšenie kvality výskumu poskytovaním moderného vybavenia a infraštruktúry a služieb;

34. víta významnú úlohu neformálnych investorov (tzv. business angels) pri poskytovaní investícií, ktoré by inak boli nedostupné, inovatívnym firmám, najmä MSP;

35. konštatuje, že ekologické inovácie, predovšetkým metódy zvýšenia energetickej efektívnosti, poskytujú európskym spoločnostiam konkurenčné výhody;

36. konštatuje, že individuálne zjednané pôžičky a granty, u ktorých sa presná podoba nástroja určuje v úzkom kontakte so zákazníkmi, povedú k efektívnemu využívaniu fondov, pokiaľ ide o objem, čas, za ktorý sa nápad zrealizuje a uvedie na trh a orientovanie sa na skutočné potreby;

37. konštatuje, že na vytvorenie, rast, podporu a zbližovanie výskumu a inovácie v rámci nových podnikateľských firiem je potrebný primeraný rizikový kapitál;

38. vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými krajinami poskytla MSP rámec štrukturálnej pomoci na modernizáciu ich znalostného manažmentu a technologických zdrojov a umožnila im, aby sa aktívne podieľali na inovačnom trhu, ktorý sa riadi dopytom, a aby sa aktívne zapájali do technologického výskumu a vývoja;

39. poznamenáva, že je nevyhnutné poskytnúť MSP zlepšený prístup k financovaniu;

40. podporuje myšlienku ľahšieho a širšieho prístupu podnikov, predovšetkým MSP, ktoré najviac potrebujú podporu v oblasti inovácie a výskumu, k pôžičkám z Európskej investičnej banky, schválenú v marci 2006 Európskou radou v Bruseli;

41. navrhuje, aby boli štrukturálne fondy vnímané ako kľúčový prostriedok podpory výskumných a inovačných kapacít, najmä v rámci úsilí o kohéziu; navrhuje, aby sa na výskum a inováciu vyčlenil trojnásobok objemu štrukturálnych fondov;

42. konštatuje, že využívanie verejného obstarávania na podporu výskumu a inovácie je kľúčovým prvkom, ktorý by však nemal deformovať hospodársku súťaž v prospech hlavných subjektov na trhu;

43. domnieva sa, že verejné obstarávanie by nemalo byť obmedzené na poskytovanie stimulov pre súkromné investície, ale malo by zohrávať strategickú úlohu a stimulovať podniky, aby podporovali inovácie a získavali najnovšie know-how;

44. pripúšťa, že vytváranie siete medzi MSP a veľkými dodávateľmi zo súkromného aj verejného sektora môže zohrávať dôležitú úlohu pri posilňovaní inovácií; zdôrazňuje, že verejné obstarávanie inovačných produktov na národnej úrovni a na úrovni Spoločenstva môže pomôcť vyplniť medzery na trhu a podporiť inovačné produkty a služby vo všeobecnosti;

45. vyjadruje uznanie širokej reforme EÚ ohľadom pravidiel udeľovania štátnej pomoci, ktorá posúva subvencie od veľkých, chradnúcich spoločností smerom k malým inovatívnym podnikom;

46. konštatuje, že flexibilita a transparentnosť sú predpokladmi inovácie;

47. domnieva sa, že je nevyhnutné nájsť viacero spôsobov na zaistenie investovania do výskumného zariadenia;

48. navrhuje zavedenie systému daňových dobropisov na povzbudenie sektora služieb, aby mali záujem na výsledkoch výskumu a ich realizácii;

49. navrhuje tzv. štruktúru jednotného fondu s cieľom vyhnúť sa dvojitému zdaňovaniu investorov so sídlom v jednom členskom štáte, ktorí investujú prostredníctvom fondu v inom členskom štáte;

50. zdôrazňuje potrebu zvážiť, či súčasné štruktúry a mechanizmy so špecifickou kvalifikáciou v oblasti inovácií sú dostatočné na zabezpečenie širokého prístupu do oblasti inovácie a schopné ho podporiť prostredníctvom zlepšenia koordinácie činností a politík;

51. žiada Komisiu, aby každoročne podávala správu Európskemu parlamentu o trende investícií z verejného výskumu v národných rozpočtoch (cieľom je 1 % z HDP);

52. konštatuje, že cieľ investovať 3 % HDP Únie do výskumu do roku 2010 nebude pravdepodobne dosiahnutý; ľutuje, že na zasadaní Európskej rady 23.- 24. marca 2006 členské štáty neprijali pevnejšie záväzky v prospech výskumu a inovácie; ľutuje, že nestanovili minimálny cieľ zvýšiť štátnu pomoc do roku 2010;

53. domnieva sa, že nástroje Spoločenstva, akými sú stratégia i2010, 7. rámcový program pre výskum a rozvoj a Rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie, môžu prispieť k preklenutiu priepasti medzi výsledkami výskumu a finančným ziskom;

54. zdôrazňuje, že vylepšené politiky výskumu a inovácie musia prispievať k novým príležitostiam na zamestnanie prostredníctvom trvalo udržateľného rozvoja so zameraním na ekologické inovácie a trvalo udržateľnú výrobu (napr. solárno-hydrogénové technológie, veterná energia, palivové bunky, biomasa, chemický priemysel založený na rastlinách), ekologicky účinné služby (ochrana energie, mobilné služby, opätovné používanie a recyklácia) a trvalo udržateľné metódy inžinierstva a manažmentu (napr. bionika, politika integrovaného produktu);

55. víta odporúčanie Komisie, že v rámci hodnotenia dosahu iniciatívy Lepšia právna úprava by sa malo zahŕňať hodnotenie účinkov odporúčaní v oblasti výskumu a inovácie;

56. vyzýva členské štáty, aby lepšie využívali európske fondy, z ktorých čerpajú a upriamuje pozornosť na členské štáty, ktoré povýšili vytváranie pracovných miest na ústrednú tému svojich projektov, pričom investujú viac ako 35 % prostriedkov Európskeho sociálneho fondu do modernizácie svojich výchovných a vzdelávacích systémov;

57. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii a vládam členských štátov.

• [1]  Ú. v. ES L 205, 6. 8. 2005, s. 28.
• [2]  Ú. v. EÚ C 320, 15.12.2005, s. 259.
• [3]  Prijaté texty z daného dňa, P6_TA(2006)0022.
• [4]  Prijaté texty z daného dňa, P6_TA(2006)0079.

Dôvodová správa

Zasadanie Európskej rady v Lisabone v marci 2000 rozhodlo vytvoriť z európskej ekonomiky najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu znalostnú ekonomiku na svete v priebehu desiatich rokov. V roku 2006 však Európa naďalej zaostáva za USA a Japonskom a bohužiaľ je stále ďaleko od dosiahnutia svojho cieľa. Tento neúspech možno jasne pripísať nedostatku politickej vôle v členských štátoch. Európa potrebuje zlepšiť svoj výkon v troch hlavných oblastiach.

V prvom rade sa jej nedarí prichádzať s novými poznatkami. Podľa správy Európskej komisie predstavoval výskum a vývoj v roku 2003 iba 1,93 % hrubého domáceho produktu EÚ, v porovnaní s 2,59 % v USA a 3,15 % v Japonsku. Hoci MSP predstavujú 65 % európskeho HDP a v USA iba 45 %, venujú sa výskumnej činnosti sedem- až osemkrát menej ako v USA.

Je zrejmé, že EÚ musí postaviť latku vyššie. Táto tvorba poznatkov si vyžaduje zmenu v európskej kultúre s cieľom podporiť podnikateľského ducha, ktorý vzdáva hold inovácii a zvyšuje dopyt po inovatívnych tovaroch a službách medzi občanmi.

Členské štáty neponúkajú dostatočnú podporu, aby bolo možné dopracovať sa k flexibilnej pracovnej sile so schopnosťami potrebnými na prispôsobenie sa trhovým zmenám a posilnenie prechodu na znalostnú ekonomiku, ktoré možno predávať ďalej. Zvýšenú politickú a finančnú podporu potrebuje najmä celoživotné vzdelávanie a odborná príprava v oblasti IKT. Pracovné stratégie a vzdelávacie prístupy členských štátov sa v súčasnosti posudzujú do istej miery nezávisle, logicky by však mali byť vzájomne prepojené a nadobudnúť formu celoživotného vzdelávania. Mali by začínať od vzdelávania v detstve a pokračovať až po odbornú prípravu v oblasti nových IKT u starších vrstiev pracovnej sily.

Vedecký výskum musí byť prestížnou a vďačnou kariérnou voľbou a tak sa musí aj vnímať. Európa by mala, podobne ako USA, podporovať záujem o vedu u mládeže prostredníctvom existujúcich programov, ako sú ocenenia Descartes, Aristoteles a cena pre mladých výskumníkov, ktoré momentálne nie sú veľmi propagované.

EÚ potrebuje napraviť škodu, ktorú napáchala na svojom výskumnom spoločenstve, a to tak, že výskumným pracovníkom poskytne pracovné podmienky a finančné prostriedky, ktoré potrebujú na realizáciu prvotriedneho výskumu. Európa musí zastaviť odchod svojich najlepších výskumníkov smerujúcich do USA a ponúknuť im lepšie podmienky na výskum, ako aj zabezpečiť správnu realizáciu programov uvedených pod názvom Ľudia v 7. rámcovom programe.

Po druhé, Európe sa nedarí deliť sa o svoje poznatky. Spolupráci subjektov v rámci národných hraníc ako aj cezhraničnej spolupráci bránia obrovské prekážky. Istým členským štátom sa neustále nedarí realizovať nariadenie, ktoré bolo navrhnuté na zlepšenie cezhraničnej spolupráce. Tento nedostatok harmonizácie má neblahý účinok na úspech pracovného trhu a sťažuje pohyb výskumných pracovníkov a rozhodujúci prenos poznatkov.

EÚ ako celok stále nedostatočne využíva svoj potenciál pracovnej sily, vo väčšine členských štátov vládne vysoká nečinnosť, pričom miera nezamestnanosti je tu o 4 % vyššia ako v USA alebo Japonsku.

Túto slabú európsku výkonnosť na pracovnom trhu charakterizuje neefektívne využívanie ľudských zdrojov, rozdrobenosť trhu a znížená pracovná mobilita.

V popredí tvorby európskej politiky v oblasti výskumu a vývoja musí zostať zlepšovanie partnerstiev. Príliš veľa výskumu sa vykonáva v malom rozsahu, izolovane a s nedostatočným financovaním. Technológie vyvíjané univerzitami sa nerozvíjajú, pretože ich cesta k priemyselnej výrobe je príliš zdĺhavá. EÚ sa podujala na úlohu vytvárať centrá excelencie a rozvíjať združenia. Je však jasné, že v tomto smere ešte treba urobiť veľa práce.

Európske inštitúcie sa často nedokázali sústrediť na excelentnosť a redukovať nevyhovujúci výskum alebo výskum s nízkou prioritou. Možno to pripísať predovšetkým na vrub rozpočtových obmedzení, pretože členské štáty nie sú schopné uvedomiť si rozsah škôd spôsobených nedostatočnými investíciami do výskumu. Zdroje sa teraz musia využiť na dosiahnutie najlepších výsledkov a na to, aby bol najlepším výskumníkom poskytnutý primeraný cezhraničný kapitál a ľudské zdroje.

V súkromnom sektore stále existujú rozdiely medzi zárobkami mužov a žien, ktoré v priemere predstavujú čosi vyše 17 %. EÚ sa zaviazala rešpektovať rovnosť príležitostí, preto by mali byť zverejnené mená spoločností a organizácií, ktoré naďalej berú ženy ako menejcenných pracovníkov a tieto spoločnosti by mali byť terčom kritiky.

Po tretie, Európe sa nedarí finančne podporovať poznatky. Rast investícií v oblasti výskumu a vývoja je predpokladom transformácie Európy na znalostnú spoločnosť orientovanú na excelentnosť, napriek tomu však rast investícií vyjadrených ako percento HDP od roku 2000 stagnuje a skutočný nárast zaznamenal iba v období 2002 až 2003, a to o 0,2 %. Európsky sektor služieb navyše investuje do výskumu a vývoja iba 0,2 % zo svojho HDP, v porovnaní s 0,7 % HDP v USA.

Výskum, vývoj, inovácie a MSP majú kľúčový význam pre zvýšenie rastového potenciálu Európy a tvorbu zamestnanosti. Podstatné je teda zabezpečiť rozhodujúci objem rozpočtových zdrojov EÚ pre finančné nástroje zamerané na zvýšenie finančných prostriedkov MSP a riešenie neúspechov na trhu, ktoré môžu optimalizovať zdroje Spoločenstva prostredníctvom využitia verejného aj súkromného kapitálu.

V tejto súvislosti by mali politiky Spoločenstva posilniť programy, ako napríklad finančné nástroje CIP (program pre konkurencieschopnosť a inováciu) alebo JEREMIE (Spoločné európske zdroje pre mikropodniky až stredné podniky), ktoré riadi Európsky investičný fond (EIF), s cieľom lepšie plniť lisabonské ciele a podporiť rozvoj inovatívnych MSP v celej EÚ. Rovnako by sa mal rozsah finančných nástrojov CIP rozšíriť na činnosti súvisiace s transferom technológií (predbežne a v ranej fáze projektov), aby sa tak preklenuli rozdiely medzi výskumom a jeho komercializáciou. Hoci má EÚ vedúce postavenie v mnohých oblastiach výskumu, má ešte ďaleko od úplného využívanie ekonomického potenciálu vlastného výskumu a vývoja. Realizácia programu pre transfer technológií by umožnila vytvoriť v Európe kritický objem potrebný na účasť v celosvetovej hospodárskej súťaži a prínos k vytvoreniu podnikov typu spin-off, ktoré zlepšia prenikanie technológií/inovácií.

Stimuly, ktoré v súčasnosti ponúkajú členské štáty na oživenie výskumu, sú chabé, navyše dane a byrokracia v členských štátoch môžu spoločnosti zabrániť, aby sa rozhodla vložiť do výskumu viac kapitálu.

Jednoznačne priaznivou je špecifiká podpora jednotlivých sektorov. Pre inovácie vo výrobe by sa mal používať odlišný podporný systém než v sektore služieb, so zreteľom na odlišné potreby daných sektorov. Výroba by mala byť skutočne prepojená s podnikateľskými modelmi, ktoré zjednocujú dizajn, predaj a služby a tak vytvárajú hodnotu „na požiadanie“.

Tieto tri oblasti, v ktorých sa Európe v súčasnosti nedarí (tvorba poznatkov, ich zdieľanie a financovanie), bránia Európe v tom, aby si naozaj uvedomila svoj potenciál inovatívnej znalostnej spoločnosti a preto je teraz nutné venovať sa im, aby si tak Európa udržala konkurencieschopnosť a zabezpečila svoju budúcnosť.

STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (15.5.2006)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k presadzovaniu Lisabonského programu Spoločenstva: Viac výskumu a inovácií – investovanie do rastu a zamestnanosti
(2006/2005(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Maria Matsouka

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci žiada Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor prijal do svojho návrhu uznesenia tieto návrhy:

1.  domnieva sa, že inovácia, výskum a rast ako celok predstavujú pre EÚ v kontexte globalizácie najväčšiu výzvu. EÚ sa nestane konkurencieschopnou prostredníctvom opakovaných snáh znížiť náklady na prácu, ale pomocou rozhodných a dynamických iniciatív v oblasti technológie a prostredníctvom záväzku neustáleho vysokokvalitného školenia pre rozvoj ľudského kapitálu. Tento prístup je určený na posilnenie snahy o dosiahnutie lisabonských cieľov čo sa týka zamestnanosti, ochrany životného prostredia, hospodárskeho rastu a odstránenia diskriminácie, s prihliadnutím na tých, ktorí majú špeciálne potreby;

2.  je presvedčený, že stratégia európskeho rozvoja musí byť začlenená do rámca technologickej inovácie, skrátenia pracovného času a zamestnateľnosti, vzhľadom na to, že začlenenie technologických inovácií do podnikateľského sektora prispieva k dramatickému zvýšeniu produktivity;

3.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že i keď sa na európskej úrovni uzná zásadný význam podpory technologického výskumu a inovácie, výsledky dosiahnuté v rámci EÚ budú z hľadiska financovania, výkonu a využívania kapacít obmedzené;

4.  je presvedčený, že štátne dotácie, ktoré môžu vykompenzovať existujúce slabé miesta a (alebo) napraviť nedostatky trhu, budú menej účinné, ak nebudú súčasťou celkovej stratégie, ktorej ciele by mali zahŕňať väčšiu regionálnu súdržnosť v oblasti výskumu a inovácie;

5.  vyjadruje znepokojenie nad možným znížením rozpočtu Spoločenstva na obdobie 2007 – 2013 a nad nedostatkom investícií členských štátov do výskumu a vývoja a inovácií; vyzýva ich, aby vo svojich rozpočtoch realizovali záväzky z Európskej rady v Barcelone vyčleniť 3 % HDP na financovanie výskumu a vývoja a inovácií; okrem toho vyzýva členské štáty, aby zreorganizovali a vylepšili verejné výskumné a inovačné zariadenia, uľahčili spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom s cieľom dosiahnuť nárast investícií do výskumu;

6.  pevne podporuje nevyhnutný cieľ jednotného trhu pre výskumných pracovníkov, ako je to stanovené v oznámení Komisie „Viac výskumu a inovácií – investovanie do rastu a zamestnanosti“;

7.  uznáva, že na podporu výmeny vedeckých poznatkov sú nevyhnutné stimuly, ktoré zlepšia pracovné podmienky pre vedeckých a výskumných pracovníkov a ďalšie vzdelávanie pracovných síl. Odporúča preto väčšiu flexibilitu v zamestnaniach skôr z kvalitatívnej stránky (pokračujúce školenia, technologická reštrukturalizácia metód výroby a poskytovania služieb), než z kvantitatívnej stránky (fluktuácia práce podľa aktuálneho alebo očakávaného dopytu);

8.  domnieva sa, že v tomto ohľade môžu významne prispieť školiace strediská a je presvedčený, že na jednej strane by sa mal kontakt s vedou a výskumom začať vytvárať v škole, kým na druhej strane je nevyhnutné podporovať tvorivú spoluprácu medzi univerzitnými výskumnými pracovníkmi a podnikovým sektorom. Zároveň sa domnieva, že prekážky v mobilite výskumných pracovníkov by sa mali odstrániť zlepšením ich postavenia a profesionálneho rastu, čo sú ciele, ktoré nemožno dosiahnuť bez zlepšenia spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti zdaňovania a presunu určitých sociálnych výhod;

9.  podporuje návrh vypracovať Európsku chartu pre výskumných pracovníkov a Kódex správania pre nábor výskumných pracovníkov, keďže tieto iniciatívy môžu podnietiť viacero európskych študentov, aby začali výskum na univerzite a zároveň slúžiť ako stimul pre najlepších zahraničných výskumných pracovníkov, ktorých by bolo treba povzbudiť, aby rozvíjali svoju výskumnú kariéru v Európe, či už natrvalo alebo dočasne ako súčasť dohody o spolupráci prostredníctvom osobitnej politiky udeľovania krátkodobých víz;

10. domnieva sa, že verejné obstarávanie by nemalo byť obmedzené na poskytovanie stimulov pre súkromné investície, ale malo by zohrávať strategickú úlohu a stimulovať podniky, aby podporovali inovácie a získavali najnovšie know-how;

11. vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými krajinami poskytla MSP rámec štrukturálnej pomoci na modernizáciu ich znalostného manažmentu a technologických zdrojov a umožnila im, aby sa aktívne podieľali na inovačnom trhu, ktorý sa riadi dopytom, a aby sa aktívne zapájali do technologického výskumu a vývoja;

12. poznamenáva, že je nevyhnutné poskytnúť MSP zlepšený prístup k financovaniu;

13. podporuje myšlienku ľahšieho a širšieho prístupu podnikov, predovšetkým MSP, ktoré najviac potrebujú podporu v oblasti inovácie a výskumu, k pôžičke z Európskej investičnej banky schválenej v marci 2006 Európskou radou v Bruseli;

14. berie na vedomie názor Komisie, že EÚ musí vytvoriť ochranu duševného vlastníctva, ktorá bude nákladovo efektívna, právne istá a optimálna pre užívateľov, aby prilákala technologicky vyspelé podniky; domnieva sa, že ochrana duševného vlastníctva nesmie narušiť otvorený prístup k verejnému tovaru a verejným znalostiam; vyzýva Komisiu, aby podporovala sociálnu spoločnosť založenú na znalostiach, prístupnú všetkým, pomocou podpory napr. voľného softvéru a softvéru s dostupným zdrojovým kódom a licenčných koncepcií, akými sú GPL a PDL;

15. víta odporúčanie Komisie, aby hodnotenie dosahu iniciatívy „za lepšie právne predpisy“ obsahovalo hodnotenie účinkov odporúčaní v oblasti výskumu a inovácie;

16. domnieva sa, že nástroje Spoločenstva, akými sú stratégia i2010, 7. rámcový program pre výskum a inovácie a rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie, môžu prispieť k preklenutiu priepasti medzi výsledkami výskumu a finančným ziskom;

17. domnieva sa, že iniciatívy EÚ v oblasti výskumu a inovácií (Európa INNOVA, PRO INNO, Regióny poznania, RTD OMC_NET) musia mať náležite na zreteli sociálne a environmentálne kritériá, aby podporili trvalo udržateľný rozvoj a vysoko kvalitnú zamestnanosť;

18. zdôrazňuje, že vylepšené politiky výskumu a inovácie musia prispievať k novým príležitostiam na zamestnanie prostredníctvom trvalo udržateľného rozvoja so zameraním na ekologické inovácie a trvalo udržateľnú výrobu (napr. solárno-hydrogénové technológie, veterná energia, palivové bunky, biomasa, chemický priemysel založený na rastlinách), ekologicky účinné služby (ochrana energie, mobilné služby, opätovné používanie a recyklácia) a trvalo udržateľné metódy inžinierstva a manažmentu (napr. bionika, politika integrovaného produktu);

POSTUP

Názov	Presadzovanie Lisabonského programu Spoločenstva: Viac výskumu a inovácií – investovanie do rastu a zamestnanosti
Referenčné číslo	2006/2005(INI)
Gestorský výbor	ITRE
Výbor, ktorý predložil stanovisko   dátum oznámenia na schôdzi	EMPL 19.1.2006
Rozšírená spolupráca – dátum oznámenia na schôdzi	nie
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko   dátum menovania	Maria Matsouka 27.10.2005
Predchádzajúci spravodajca výboru požiadaného o stanovisko	---
Prerokovanie vo výbore	21.3.2006		20.4.2006
Dátum prijatia	4.5.2006
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	36 2 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jan Andersson, Roselyne Bachelot-Narquin, Jean-Luc Bennahmias, Philip Bushill-Matthews, Milan Cabrnoch, Alejandro Cercas, Ole Christensen, Derek Roland Clark, Luigi Cocilovo, Jean Louis Cottigny, Proinsias De Rossa, Harald Ettl, Richard Falbr, Carlo Fatuzzo, Ilda Figueiredo, Stephen Hughes, Jan Jerzy Kułakowski, Sepp Kusstatscher, Raymond Langendries, Bernard Lehideux, Thomas Mann, Mario Mantovani, Jan Tadeusz Masiel, Ana Mato Adrover, Maria Matsouka, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, José Albino Silva Peneda, Kathy Sinnott, Jean Spautz, Anne Van Lancker, Gabriele Zimmer
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Udo Bullmann, Iratxe García Pérez, Pedro Guerreiro, Richard Howitt, Astrid Lulling, Jamila Madeira, Elisabeth Schroedter, Patrizia Toia, Yannick Vaugrenard
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	---
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)	...

STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie (29.5.2006)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k presadzovaniu Lisabonského programu Spoločenstva: Viac výskumu a inovácií – investovanie do rastu a zamestnanosti
(2006/2005(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Guy Bono

NÁVRHY

Výbor pre kultúru a vzdelávanie žiada Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor prijal do svojho návrhu uznesenia tieto návrhy:

Investovať do výskumu

1. pripomína meškanie Únie, pokiaľ ide o presadzovanie lisabonskej stratégie v oblasti výchovy a vzdelávania; adresuje výzvu členským štátom, aby začali opätovne presadzovať lisabonskú stratégiu;

2. konštatuje, že cieľ investovať 3 % HDP Únie do výskumu do roku 2010 nebude pravdepodobne dosiahnutý; ľutuje, že na zasadaní Európskej rady 23.- 24. marca 2006 členské štáty neprijali pevnejší záväzok v prospech výskumu a inovácie; ľutuje, že nestanovili minimálny cieľ zvýšiť štátnu pomoc do roku 2010;

3. znovu zdôrazňuje naliehavú potrebu, aby členské štáty stimulovali investície do výskumu a inovácie a uľahčili a rozšírili partnerstvá verejného a súkromného sektora, najmä s univerzitami, s cieľom umožniť Európskej únii konečne sa stať konkurencieschopnou na svetovom trhu.

Úloha univerzít v oblasti výskumu a únik mozgov

4. zdôrazňuje poprednú úlohu univerzít pri tvorbe a šírení poznatkov a vrelo odporúča posilniť ich význam vytváraním synergií medzi európskym vyšším vzdelávaním, európskym výskumom, celoživotným vzdelávaním v Európe a výrobným odvetvím; so záujmom očakáva správu Komisie o vyššom vzdelávaní;

5. žiada Úniu, aby účinne bojovala proti úniku jej mozgov a aby podnikla všetky adekvátne kroky na prilákanie najlepších odborníkov na svoju pôdu, najmä prostredníctvom výmenných programov s tretími krajinami, akými sú Erasmus mundus pre študentov, výskumníkov a učiteľov; domnieva sa, že európsky rámec kvalifikácií by bol dôležitým prvkom na vytvorenie európskeho trhu práce, ktorý by bol otvorený pre výskumných pracovníkov a podporuje úsilie na zníženie prekážok ich mobility;

6. zdôrazňuje, že je potrebné lepšie zviditeľniť možnosti vedeckej kariéry a podporiť existujúce stimuly a ocenenia, akými sú Descartes, Aristoteles a ceny pre mladých vedcov;

Vytváranie pracovných miest

7.  vyzýva členské štáty, aby lepšie využívali európske fondy, ktoré sú im pridelené a upriamuje pozornosť na členské štáty, ktoré povýšili vytváranie pracovných miest na ústrednú tému svojich projektov, pričom investujú viac ako 35 % prostriedkov Európskeho sociálneho fondu do modernizácie svojich výchovných a vzdelávacích systémov.

8.  nalieha na členské štáty, aby už od raného školského obdobia podporovali podnikanie a aby zintenzívnili podporu celoživotného vzdelávania prostredníctvom aktívneho nabádania zamestnaných aj nezamestnaných osôb k účasti na školeniach IKT.

POSTUP

Názov	Presadzovanie Lisabonského programu Spoločenstva: viac výskumu a inovácií – investovanie do rastu a zamestnanosti
Referenčné číslo	2006/2005(INI)
Gestorský výbor	ITRE
Výbor, ktorý predložil stanovisko   dátum oznámenia na schôdzi	CULT 19.1.2006
Rozšírená spolupráca – dátum oznámenia na schôdzi
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko   dátum menovania	Guy Bono 23.1.2006
Predchádzajúci spravodajca
Prerokovanie vo výbore	27.4.2006
Dátum prijatia	29.5.2006
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	23   1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Maria Badia I Cutchet, Christopher Beazley, Ivo Belet, Marie-Hélène Descamps, Milan Gaľa, Vasco Graça Moura, Lissy Gröner, Luis Herrero-Tejedor, Ruth Hieronymi, Manolis Mavrommatis, Marianne Mikko, Ljudmila Novak, Christa Prets, Karin Resetarits, Pál Schmitt, Nikolaos Sifunakis, Helga Trüpel, Thomas Wise, Tomáš Zatloukal
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Gyula Hegyi, Nina Škottová, Grażyna Staniszewska, Jaroslav Zvěřina, Catherine Trautmann
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)	--

POSTUP

Názov	Realizácia Lisabonského programu Spoločenstva: viac výskumu a inovácií – investovanie do rastu a zamestnanosti
Číslo postupu	2006/2005(INI)
Gestorský výbor   dátum oznámenia povolenia na schôdzi	ITRE 19.1.2006
Výbory požiadané o stanovisko   dátum oznámenia na schôdzi	CULT 19.1.2006			REGI 19.1.2006			IMCO 19.1.2006		EMPL 19.1.2006		ECON 19.1.2006
Bez predloženia stanoviska   dátum rozhodnutia	REGI 31.1.2006			IMCO 21.2.2006			ECON 8.2.2006
Rozšírená spolupráca   dátum oznámenia na schôdzi	nie
Spravodajca   dátum menovania	Pilar del Castillo Vera 23.11.2005
Predchádzajúci spravodajca
Prerokovanie vo výbore	20.3.2006		18.4.2006		30.5.2006
Dátum prijatia	30.5.2006
Výsledok záverečného hlasovania	+ - 0	40 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jan Březina, Philippe Busquin, Jerzy Buzek, Joan Calabuig Rull, Pilar del Castillo Vera, Jorgo Chatzimarkakis, Giles Chichester, Den Dover, Adam Gierek, Umberto Guidoni, András Gyürk, Fiona Hall, Erna Hennicot-Schoepges, Ján Hudacký, Romana Jordan Cizelj, Werner Langen, Vincenzo Lavarra, Angelika Niebler, Reino Paasilinna, Umberto Pirilli, Miloslav Ransdorf, Vladimír Remek, Herbert Reul, Teresa Riera Madurell, Mechtild Rothe, Paul Rübig, Andres Tarand, Britta Thomsen, Patrizia Toia, Catherine Trautmann, Nikolaos Vakalis, Alejo Vidal-Quadras Roca
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	María del Pilar Ayuso González, Cristina Gutiérrez-Cortines, Edit Herczog, Peter Liese, Toine Manders, Francisca Pleguezuelos Aguilar, Vittorio Prodi
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Maria Badia I Cutchet, Giovanni Berlinguer, Marco Cappato
Dátum predloženia	1.6.2006
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)