SPRÁVA o spravodlivom obchode a rozvoji
6.6.2006 - (2005/2245(INI))
Výbor pre rozvoj
Spravodajca: Frithjof Schmidt
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o spravodlivom obchode a rozvoji
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 2. júla 1998 o spravodlivom obchode [1],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 10. apríla 2003 o kríze na medzinárodnom trhu s kávou[2],
– so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 12. februára 2004 pod názvom Reťazce poľnohospodárskych komodít, závislosť a chudoba – návrh akčného plánu EÚ (KOM(2004)0089),
– so zreteľom na oznámenie Komisie Rade z 29. novembra 1999 pod názvom Spravodlivý obchod (KOM(1999)0619),
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 27. októbra 2005 o etickom obchode a systémoch záruk pre spotrebiteľov (REX/196),
– so zreteľom na vyhlásenie a akčný plán pre africké komodity prijaté na konferencii ministrov obchodu Africkej únie, ktorá sa uskutočnila 21. – 23. novembra 2005 v meste Arusha,
– so zreteľom na konsenzus dosiahnutý na jedenástom zasadnutí Konferencie OSN o obchode a rozvoji, ktoré sa uskutočnilo v Sao Paule 13. – 18. júna 2004,
– so zreteľom na články 177 až 181 Zmluvy o ES,
– so zreteľom na dohodu o partnerstve medzi členmi africkej, karibskej a tichomorskej skupiny štátov (AKT) na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 (Dohoda z Cotonou)[3], zmenenú a doplnenú v Luxemburgu 25. júna 2005, najmä na jej článok 23 písm. g),
– so zreteľom na kompendium o stratégiách spolupráce k Dohode z Cotonou, ktoré vydala Komisia v roku 2001,
– so zreteľom na príručku Európskej komisie o verejnom obstarávaní v oblasti životného prostredia pod názvom Buying Green (Zelený nákup) z roku 2004,
– so zreteľom na projekt francúzskej asociácie pre normalizáciu AFNOR pod názvom Les critères applicables à la démarche de commerce équitable (Kritériá fungovania spravodlivého trhu) z 9. decembra 2005,
– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A6-0207/2006),
A. keďže spravodlivý obchod sa ukázal ako účinný spôsob podpory trvalo udržateľného rozvoja,
B. keďže spravodlivý obchod a iné nezávisle monitorované obchodné iniciatívy, ktoré prispievajú k zvyšovaniu sociálnej a environmentálnej úrovne, majú spoločne za cieľ uvádzať na trh a predávať výrobky, ktoré vyhovujú určitým sociálnym, environmentálnym a rozvojovým kritériám, a propagovať obchodovanie s nimi,
C. keďže spravodlivý obchod a iné nezávisle monitorované obchodné iniciatívy, ktoré prispievajú k zvyšovaniu sociálnej a environmentálnej úrovne, sú dôležitými nástrojmi na dosiahnutie rozvojových cieľov milénia, najmä na odstránenie chudoby a vytvorenie celosvetového partnerstva pre rozvoj,
D. keďže ceny mnohých dôležitých vyvážaných poľnohospodárskych produktov rozvojových krajín ako cukor, bavlna, kakao a káva, klesli v priebehu rokov 1970 až 2000 o 30 až 60 percent, čo prinútilo malých pestovateľov predávať svoj tovar za cenu nižšiu ako sú výrobné náklady a znížilo príjmy mnohých najchudobnejších krajín sveta, pričom môže spravodlivý obchod poskytnúť riešenie,
E. keďže články XXXVI – XXXVIII Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) zaväzujú členov Svetovej obchodnej organizácie (WTO) v prípade potreby spoločne konať s cieľom stabilizovať ceny komodít; a keďže Africká únia trvá na tom, aby bola otázka komodít súčasťou prebiehajúcich rokovaní organizácie WTO,
F. keďže článok 23 písm. g) Dohody z Cotonou zaručuje podporu propagácie spravodlivého obchodu a v kompendiu o stratégiách spolupráce k Dohode z Cotonou sa uvádza, že spolupráca podporuje, tak výrobcov v rozvojových krajinách, ako aj mimovládnych organizácií v rámci EÚ, prostredníctvom rozpočtových položiek a prostriedkov fondu ERF; táto podpora sa používa na financovanie uvedenia nových radov výrobkov, kampaní na zvýšenie informovanosti spotrebiteľov, vzdelávacích aktivít a budovania kapacít,
G. keďže spravodlivý obchod sleduje dva neoddeliteľné ciele: poskytovať príležitosť na rozvoj malých výrobcov a pre pracovníkov v rozvojových krajinách a ovplyvňovať systém medzinárodného obchodu a súkromné podniky, aby boli spravodlivejšie a vo väčšej miere prispievali k trvalo udržateľnému rozvoju; keďže medzinárodné Hnutie za spravodlivý obchod presadzuje druhý cieľ uvádzaním príkladov a vyvíjaním tlaku na vlády, medzinárodné organizácie a podniky,
H. keďže množstvo iných nezávisle monitorovaných obchodných iniciatív, ktoré prispievajú k zvyšovaniu sociálnej a environmentálnej úrovne, sleduje ciele podpory trvalo udržateľného rozvoja týkajúce sa výrobcov a pracovníkov v rozvojových krajinách a umožnenia aktívnej účasti súkromných podnikov na trvalo udržateľnom rozvoji a jeho účinnej podpore,
I. keďže organizácie spravodlivého obchodu zohrávajú významnú úlohu pri zvyšovaní informovanosti o vzťahoch medzi severom a juhom, najmä prostredníctvom verejných kampaní a posilňovaním spolupráce medzi občanmi, ako aj prostredníctvom konceptu miest a univerzít spravodlivého obchodu,
J. keďže predaj v rámci spravodlivého obchodu v Európe stúpa od roku 2000 priemerne o 20 % ročne, pričom má z neho prospech viac ako jeden milión výrobcov a ich rodín, a je dôkazom toho, že európski spotrebitelia sa čoraz viac zaujímajú o zodpovedné nakupovanie; keďže rast je v rôznych členských štátoch EÚ odlišný a celkový podiel spravodlivého obchodu na trhu je stále nízky, no rýchlo rastie, pričom vývoj na medzinárodnej úrovni je rovnako povzbudivý,
K. keďže čoraz viac európskych maloobchodníkov s veľkou snahou podporuje spravodlivý obchod a iné nezávisle monitorované obchodné iniciatívy prispievajúce k zvyšovaniu sociálnej a environmentálnej úrovne informovaním o ich význame a ponukou takýchto výrobkov v ich obchodoch,
L. keďže sa chcú milióny výrobcov podieľať na spravodlivom obchode a na iných nezávisle monitorovaných obchodných iniciatívach, ktoré prispievajú k zvýšeniu sociálnej a environmentálnej úrovne a keďže existuje mimoriadne veľký potenciál ďalšieho rastu, politika v oblasti medzinárodného obchodu a poľnohospodárstva však spôsobuje problémy, najmä malým a stredným podnikom z rozvojových krajín vrátane tých, ktoré sa zúčastňujú na spravodlivom obchode,
M. keďže je potrebné zvýšiť informovanosť európskych spotrebiteľov o pozitívnom vplyve spravodlivého obchodu na hospodársko-sociálnu situáciu výrobcov a ich miestnych komunít,
N. keďže výrobcovia a spotrebitelia využívajú výhody z jediného identifikovateľného označenia spravodlivého obchodu, ktoré bolo už zavedené,
O. keďže je potrebné v súvislosti so spravodlivým obchodom venovať osobitnú pozornosť úlohe žien, ktoré sú hlavnými hospodárskymi činiteľmi v rámci trvalo udržateľného rozvoja,
P. keďže spravodlivý obchod ukázal, že je účinným nástrojom na podporu domácich obyvateľov, pretože im poskytuje príležitosť predávať svoj tovar priamo na európskych trhoch a pritom pestovať tradičný spôsob života a výroby,
Q. keďže produkty spravodlivého obchodu sa uvádzajú na trh dvoma rôznymi spôsobmi: integrovaným spôsobom, keď sa výrobky (hlavne remeselné) dovážajú prostredníctvom organizácií spravodlivého obchodu a distribuujú najmä v špecializovaných predajniach, a spôsobom ich označovania, keď špecializované certifikačné agentúry spravodlivého obchodu tovar označujú, čím osvedčujú, že ich výrobné reťazce dodržiavajú zásady spravodlivého obchodu,
R. keďže medzinárodné Hnutie za spravodlivý obchod, zapojené do medzinárodných združení spravodlivého obchodu FLO, IFAT, NEWS a EZVO, v priebehu posledných piatich desaťročí vytvorilo medzinárodne harmonizované dobrovoľné normy pre označené a neoznačené produkty a organizácie spravodlivého obchodu,
S. keďže vzhľadom na úspech spravodlivého obchodu a nedostatok právnej ochrany existuje riziko, že tento koncept zneužijú spoločnosti, ktoré vstúpia na trh spravodlivého obchodu bez toho, aby spĺňali príslušné kritériá; môže to znížiť prínos pre chudobných a marginalizovaných výrobcov z rozvojových krajín, zmenšiť transparentnosť pre spotrebiteľov a narušiť ich právo na primerané informácie o produkte,
T. keďže niektoré členské štáty začali legislatívny proces na reguláciu používania termínu spravodlivý obchod a kritérií vzťahujúcich sa na organizácie spravodlivého obchodu,
U. keďže Komisia neuplatňuje vzhľadom na spravodlivý obchod a iné nezávisle monitorované obchodné iniciatívy, ktoré prispievajú k zvyšovaniu sociálnej a environmentálnej úrovne, jasnú politiku a neexistuje štruktúrovaná koordinácia činnosti jednotlivých generálnych riaditeľstiev,
V. keďže je súčasná pomoc a podpora spravodlivého obchodu, organizácií spravodlivého obchodu a iných nezávisle monitorovaných obchodných iniciatív, ktoré prispievajú k zvýšeniu sociálnej a environmentálnej úrovne, v Európe obmedzená a nejednotná,
W. keďže produkty spravodlivého obchodu sa nachádzajú čoraz viac v ponuke v rámci inštitúcií Európskeho spoločenstva,
X. keďže existujú spôsoby, ktoré sú v súlade s organizáciou WTO, pomocou ktorých môžu vlády podporovať spravodlivý obchod za predpokladu, že nie sú diskriminačné v rámci WTO,
1. nalieha na Komisiu, aby predložila odporúčanie týkajúce sa spravodlivého obchodu, uznávajúc, že v súčasnosti je najvhodnejšie prijať nezáväzný legislatívny akt, ktorý by neznamenal riziko nadmernej regulácie a aby zvážila predloženie odporúčania týkajúce sa iných nezávisle monitorovaných obchodných iniciatív, ktoré prispievajú k zvýšeniu sociálnej a environmentálnej úrovne;
2. je presvedčený, že je treba, aby spravodlivý obchod s cieľom zníženia rizika jeho zneužitia splnil rad, ktoré stanovilo Hnutie za spravodlivý obchod v Európe takto:
a) spravodlivá cena výrobcu, zaručujúca primeranú mzdu, ktorá kompenzuje náklady trvalo udržateľnej výroby a živobytia. Táto cena musí byť aspoň vo výške minimálnej ceny a prirážky spravodlivého obchodu, ak ich medzinárodné združenia spravodlivého obchodu určili,
b) časť platby vyplácaná vopred, ak to požaduje výrobca,
c) dlhodobé stabilné vzťahy s výrobcami a ich účasť na stanovovaní noriem v oblasti spravodlivého obchodu,
d) transparentnosť a sledovateľnosť v dodávateľskom reťazci, ktorá zabezpečuje primeranú informovanosť spotrebiteľa,
e) podmienky produkcie spĺňajúce osem základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (ILO),
f) rešpektovanie práv v oblasti životného prostredia, ochrany ľudských práv, najmä práv žien a detí, a rešpektovanie tradičných spôsobov výroby, ktoré podporujú hospodársky a sociálny rozvoj,
g) budovanie kapacít a zlepšenie postavenia výrobcov, najmä malých a marginalizovaných výrobcov a pracovníkov v rozvojových krajinách, ich organizácií, ako aj príslušných komunít, aby sa zaručila trvalá udržateľnosť spravodlivého obchodu,
h) podpora výroby a prístupu na trh pre organizácie výrobcov,
i) aktivity zamerané na zvýšenie informovanosti o výrobe a obchodných vzťahoch v rámci spravodlivého obchodu, úlohách a cieľoch spravodlivého obchodu a o prevládajúcej nespravodlivosti pravidiel v oblasti medzinárodného obchodu,
j) monitorovanie a overovanie súladu s týmito kritériami, pri ktorom musia južné organizácie hrať väčšiu úlohu, ktorá bude viesť k zníženiu nákladov a zvýšeniu miestnej účasti na certifikačnom procese,
k) pravidelné hodnotenie vplyvu aktivít spravodlivého obchodu;
3. zdôrazňuje, že k najvýznamnejšiemu nárastu predaja v rámci spravodlivého obchodu došlo v súvislosti s označenými výrobkami a že iniciatívy spravodlivého obchodu týkajúce sa označovania výrobkov sa začali rozvíjať vo väčšine európskych krajín;
4. poznamenáva, že Európa je s odhadovaným podielom na celosvetovom predaji vo výške 60 – 70 % najväčším trhom pre výrobky v rámci spravodlivého obchodu a má tendenciu ďalšieho rastu;
5. pripomína, že vytvorenie voľného a spravodlivého mnohostranného obchodného systému predstavuje najlepší nástroj na dosiahnutie efektívneho riadenia globalizácie na prospech všetkých; okrem toho sa systém spravodlivého obchodu osvedčuje ako dôležitý nástroj na znižovanie chudoby a trvalo udržateľný rozvoj a je presvedčený, že z dlhodobého hľadiska by mohol podporiť účasť rozvojových krajín na mnohostrannom systéme obchodovania, zaručiť im stály a trvalo udržateľný prístup na európsky trh a zvýšiť informovanosť spotrebiteľov;
6. pripomína, že zatiaľ čo dohody o medzinárodnom obchode nepriniesli úžitok chudobným krajinám, systém spravodlivého obchodu ukázal, že je účinným nástrojom na zníženie chudoby a trvalo udržateľný rozvoj; je presvedčený, že z dlhodobého hľadiska by mohol rozvojovým krajinám umožniť plnú účasť na multilaterálnom obchodnom systéme;
7. vyzýva Komisiu a Radu, aby podporili spravodlivý obchod a iné nezávisle monitorované obchodné iniciatívy, ktoré prispievajú k zvyšovaniu sociálnej a environmentálnej úrovne, ako účinný nástroj na dosiahnutie rozvojových cieľov milénia a aby uznali významnú úlohu, ktorú majú organizácie spravodlivého obchodu a iné nezávisle monitorované obchodné iniciatívy, ktoré prispievajú k zvyšovaniu sociálnej a environmentálnej úrovne, pri podpore malých a marginalizovaných výrobcov v rozvojových krajinách a pri zvyšovaní informovanosti európskych spotrebiteľov všeobecne vzhľadom na trvalo udržateľné a etické obchodné vzťahy medzi severom a juhom a osobitne na spravodlivý obchod;
8. pripomína, že európska obchodná politika musí zlepšiť prístup na trh pre malých výrobcov z južných krajín;
9. vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu, ktorá by sa zaoberala otázkou, ako by sa mohol stať spravodlivý obchod vzorom trvalo udržateľnej obchodnej politiky schopnej podnecovať vyvážený obchod medzi severom a juhom a určila by prekážky v obchode s najväčším vplyvom na chudobu vo svete;
10. vyzýva Komisiu, aby uznala, že existujú aj iné spoľahlivé systémy, ktoré okrem Hnutia za spravodlivý obchod a pod ochranou Medzinárodnej aliancie pre sociálnu a ekologickú akreditáciu a označovanie (ISEAL) spolupracujú na definovaní sociálnych a environmentálnych noriem pre označovanie tretích strán;
11. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali príslušné opatrenia na zaistenie prístupu spotrebiteľov k všetkým informáciám, ktoré potrebujú na to, aby si vyberali na základe dostatku informácií; je presvedčený, že spotrebitelia musia mať právo na rýchly prístup k informáciám o výrobkoch, ktoré musia byť zrozumiteľné a uvedené transparentným spôsobom;
12. vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s medzinárodným Hnutím za spravodlivý obchod v záujme podpory jednoznačných a široko uplatniteľných kritérií, podľa ktorých možno posúdiť systémy záruk pre spotrebiteľa, ktoré upevňujú dôveru spotrebiteľa voči týmto systémom a konsolidujú výrobné odvetvia v oblasti spravodlivého obchodu;
13. vyzýva Komisiu, aby vyhlásila osobitné „výzvy na predloženie ponúk“, ktoré budú zamerané na spravodlivý obchod s cieľom zvýšiť informovanosť spotrebiteľa, podporiť koncepciu systémy záruk pre spotrebiteľa a označovania výrobkov, ako aj systematické zhromažďovanie údajov a posudzovanie vplyvov v celej EÚ;
14. vyzýva Komisiu, aby zlepšila koordináciu svojej činnosti v oblasti spravodlivého obchodu a iných nezávisle monitorovaných obchodných iniciatív, ktoré prispievajú k zvyšovaniu sociálnej a environmentálnej úrovne, prostredníctvom jednotlivých generálnych riaditeľstiev zodpovedných za rozvoj, obchod, zamestnanosť a sociálne veci, ochranu spotrebiteľov, vnútorný trh a poľnohospodárstvo a aby sa spravodlivý obchod a iné nezávisle monitorované obchodné iniciatívy, ktoré prispievajú k zvyšovaniu sociálnej a environmentálnej úrovne, stali integrálnou súčasťou jej politiky v uvedených oblastiach;
15. žiada Komisiu a Radu, aby preskúmali a zvážili uplatnenie nízkej sadzby DPH na výrobky v rámci spravodlivého obchodu a aby odstránili dovozné clá na výrobky v rámci spravodlivého obchodu z rozvojových krajín; zdôrazňuje, že výrobky, na ktoré by sa vzťahovala nízka sadzba DPH, by boli prísne monitorované, aby sa zabránilo zneužitiu;
16. nalieha na členské štáty, ktoré v súčasnosti prijímajú právne predpisy o spravodlivom obchode alebo týkajúce sa organizácii spravodlivého obchodu a iných nezávisle monitorovaných obchodných iniciatív, ktoré prispievajú k zvyšovaniu sociálnej a environmentálnej úrovne, aby sa súvisiace kritériá zakladali na poznatkoch a skúsenosti príslušných zúčastnených strán vrátane medzinárodného Hnutia za spravodlivý obchod a aby ako prvé vyhodnotili riziká nadmernej regulácie, ako aj možný vplyv prijatia takýchto ustanovení na malých a marginalizovaných výrobcov;
17. nalieha na Komisiu, aby uplatnila článok 23 písm. g) Dohody z Cotonou a ustanovenia v kompendiu o stratégiách spolupráce k dohode, najmä články 61 až 64;
18. vyzýva Komisiu, aby v rámci svojej štruktúry zriadila kontaktné miesto, ktoré zaručí bežnú koordináciu v otázkach spravodlivého obchodu medzi jej úradmi;
19. vyzýva Komisiu, aby poskytla pomoc spravodlivému obchodu:
a) v rozvojových krajinách, vrátane opatrení na vývoj nových výrobkov v rámci spravodlivého obchodu, poskytovania technickej pomoci a budovania kapacít (napríklad na splnenie európskych noriem SPS, noriem v oblasti pravidiel pôvodu, ako aj rastúceho počtu podnikových noriem), podpory presunu smerom k priemyselnej výrobe (pridávanie hodnoty), podpory budovania kapacít a programov na zlepšenie postavenia, podpory zálohového financovania pre výrobcov, ktorí sú súčasťou spravodlivého obchodu, a podpory pri distribúcii produktov spravodlivého obchodu na miestnych trhoch, so zvláštnym dôrazom na projekty realizované ženami;
b) v rámci EÚ vrátane opatrení na podporu programov zvyšovania informovanosti o spravodlivom obchode, verejných kampaní a presadzovania, výskumu vplyvov, optimálnych postupov, analýz dodávateľských reťazcov, posudzovania sledovateľnosti a zodpovednosti, marketingovej podpory spravodlivého obchodu a praktickej podpory špecializovaných predajní v oblasti spravodlivého obchodu;
c) v rámci EÚ a rozvojových krajín s cieľom podporovať činnosť a postavenie organizácií spravodlivého obchodu;
20. vyzýva Komisiu, aby po konzultáciách s príslušnými zúčastnenými stranami predložila Parlamentu návrh príslušných akcií a financovania v oblasti spravodlivého obchodu a iných nezávisle monitorovaných obchodných iniciatív, ktoré, prispievajú k zvyšovaniu sociálnej a environmentálnej úrovne;
21. žiada Komisiu, aby preskúmala prostriedky zvyšujúce informovanosť v súvislosti so spravodlivým obchodom a inými nezávisle monitorovanými obchodnými iniciatívami, ktoré prispievajú k zvyšovaniu sociálnej a environmentálnej úrovne;
22. vyzýva verejné orgány v Európe, aby začlenili kritériá spravodlivého obchodu do svojich verejných výberových konaní a nákupnej politiky a žiada Komisiu, aby ich v tom podporovala napríklad vypracovaním usmernení pre verejné obstarávanie v súlade so spravodlivým obchodom;
23. pripomína, že najmä verejnoprávne regionálne inštitúcie vo veľkom investujú najmä na trhu s výrobkami; preto tieto orgány vyzýva, aby pri vyhlasovaní verejných súťaží venovali zvláštnu pozornosť výrobkom v rámci spravodlivého obchodu;
24. víta zvýšené úsilie, najmä Európskeho parlamentu, o výrobu produktov spravodlivého obchodu a zdôrazňuje, že všetky európske inštitúcie by mali v rámci svojich interných služieb používať produkty spravodlivého obchodu;
25. zdôrazňuje, že spravodlivý obchod a iné nezávisle monitorované obchodné iniciatívy, ktoré prispievajú k zvyšovaniu sociálnej a environmentálnej úrovne, by sa mohli stať vydarenými nástrojmi na zvýšenie sociálnej uvedomelosti a zodpovednosti podnikov;
26. zdôrazňuje význam rozšírenia európskej politiky v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov pokračovaním a zintenzívnením fór zainteresovaných strán, vrátane organizácií spravodlivého obchodu;
27. nalieha na Komisiu, aby podporovala mechanizmy zabezpečujúce, že výrobcovia sa budú, ak je to možné, zúčastňovať na tvorbe cien ako predpokladá kompendium o stratégiách spolupráce k Dohode z Cotonou, odsek 63;
28. nalieha na Komisiu, aby podporovala Africkú úniu v zahrnutí otázky cien komodít ako prioritnej záležitosti do pokračujúcich rokovaní o globálnom obchode v súlade s príslušnými záväzkami organizácie WTO, najmä článkami XXXVI – XXXVIII dohody GATT;
29. vyzýva Komisiu, aby podnikla kroky v súlade s článkom XXXVIII ods. 2 písm. a) Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) s cieľom navrhnúť opatrenia určené na stabilizáciu a zlepšenie trhových podmienok pre prvotné výrobky, o ktoré majú osobitný záujem menej rozvinuté krajiny vrátane opatrení určených na dosiahnutie stabilných, rovnakých a výnosných cien za vývoz takýchto výrobkov;
30. víta zavedenie špeciálnych sociálnych a environmentálnych ustanovení v rámci systému GSP +, ale vidí potrebu podpory mechanizmu monitorovania;
31. nalieha na Komisiu, aby navrhla súdržnú politiku podpory malých a marginalizovaných výrobcov vrátane spravodlivého obchodu s prihliadnutím na ich názory, ako aj názory výrobcov v rámci iných nezávisle monitorovaných obchodných iniciatív, ktoré prispievajú k zvyšovaniu sociálnej a environmentálnej úrovne, v rámci bilaterálnych, regionálnych a multilaterálnych rokovaní ako v rámci dohôd o hospodárskom partnerstve;
32. vyzýva Komisiu, aby zohľadnila spravodlivý obchod a iné sociálne a environmentálne prístupy k obchodovaniu pri tvorbe obchodnej politiky EÚ;
33. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, ako aj Medzinárodnej organizácii práce (ILO), Programu OSN pre životné prostredie, Konferencii OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) a Svetovej obchodnej organizácii (WTO).
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1. Prečo je potrebný európsky politický rámec pre spravodlivý obchod?
1.1 Pretože spravodlivý obchod pomáha splniť záväzok EÚ týkajúci sa dosiahnutia trvalo udržateľného rozvoja a zníženia chudoby
Spravodlivý obchod pomáha naplniť záväzky Európskej únie uvedené v článku 177 Zmluvy o ES, kde sa uvádza, že politika rozvoja EÚ bude podporovať trvalo udržateľný hospodársky a sociálny rozvoj rozvojových krajín a osobitne krajiny, ktoré sú najviac znevýhodnené , harmonickú a postupnú integráciu rozvojových krajín do svetovej ekonomiky, boj proti chudobe v rozvojových krajinách. Európske inštitúcie opakovanie uznali, že spravodlivý obchod je kľúčovým nástrojom na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja a zníženie chudoby[1].
Európsky politický rámec a podpora spravodlivého obchodu sú vynikajúcimi nástrojmi na splnenie týchto záväzkov a dosiahnutie rozvojových cieľov milénia.
1.2 Pretože Európska únia prijala právne záväzky
Podpísaním Dohody z Cotonou v roku 2000 sa Európska únia zaviazala podporovať spravodlivý obchod. Súčasná podpora spravodlivého obchodu a organizácií spravodlivého obchodu je však obmedzená a roztrieštená. Tieto právne záväzky Európskej únie sú uvedené v článku 23 písm. g) a v kompendiu Dohody z Cotonou.
1.3 Pretože spravodlivý obchod má veľký potenciál rastu
Nedávny výskum ukázal, že predaj v rámci spravodlivého obchodu v Európe od roku 2000 stúpa priemerne o 20 % ročne. Európski spotrebitelia čoraz viac prejavujú záujem o nákup výrobkov, ktoré boli vyrobené a predávané za spravodlivých podmienok. Avšak úroveň tohto dopytu je v jednotlivých členských štátoch EÚ veľmi rozdielna.
Celkový predaj v rámci spravodlivého obchodu v Európe za rok 2005 dosiahol 660 miliónov EUR. Typické výrobky v rámci spravodlivého obchodu dosahujú na trhu niektorých štátov značný podiel, napríklad 20 % zrnkovej kávy vo Veľkej Británii a asi 2 % celkového predaja kávy v Rakúsku, Dánsku, Írsku, Belgicku a Nemecku majú označenie spravodlivého obchodu. Banány s označením spravodlivého obchodu dosahujú 5,5 % podiel na trhu v Rakúsku, Belgicku, Fínsku a Spojenom kráľovstve. Avšak v niektorých členských štátoch EÚ, napríklad Grécku, Maďarsku, pobaltských štátoch a Slovinsku sa spravodlivý obchod takmer neuplatňuje.
Vďaka súdržnému politickému rámcu v celej EÚ a dostatočnej podpore spravodlivého obchodu a organizácií spravodlivého obchodu by sa mala podporiť informovanosť spotrebiteľov a dopyt po výrobkoch v rámci spravodlivého obchodu, najmä v tých krajinách, kde jeho prítomnosť stále absentuje.
1.4 Pretože vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa spravodlivého obchodu by mohli brániť voľnému pohybu tovaru v rámci Európskej únie
V niektorých členských štátoch EÚ sa práve prijímajú príslušné právne predpisy. Európsky rámec, ktorý bol načrtnutý v odporúčaní, by mohol prispieť k zabráneniu prijatia rozdielnych právnych predpisov v jednotlivých členských štátoch, ktoré by znemožňovali voľný pohyb tovaru v rámci Európskej únie.
1.5 Pretože európski spotrebitelia musia byť chránení proti mylným údajom na výrobkoch v súvislosti so spravodlivým obchodom
Základ systému spravodlivého obchodu tvoria dobrovoľné normy pre označené a neoznačené výrobky a pre organizácie spravodlivého obchodu. Tieto normy vytvorilo v priebehu posledných 50 rokov medzinárodné Hnutie za spravodlivý obchod. V spolupráci s výrobcami, ktorí sú jadrom spravodlivého obchodu, sú tieto normy neustále kontrolované a vyhodnocované. Za plnenie týchto noriem a príslušných kritérií sú zodpovedné organizácie spravodlivého obchodu. Ich dodržiavanie sa pravidelne kontroluje a vyhodnocuje. Organizácie spravodlivého obchodu aktívne spolupracujú s inými firmami, napríklad maloobchodníkmi a obchodnými partnermi.
Vzhľadom na úspech spravodlivého obchodu a nedostatok právnej ochrany existuje riziko zneužitia tohto systému spoločnosťami, ktoré vstúpia na trh bez toho, aby spĺňali príslušné kritériá. Práva spotrebiteľov a primerané informácie o výrobkoch sú podstatou spravodlivého obchodu a označenie na základe nízkych kritérií môže byť pre spotrebiteľov zavádzajúce, čím by tento systém stratil ich podporu. Európsky politický rámec pre spravodlivý obchod by mohol objasniť používanie pojmu spravodlivý obchod a slúžil by ako podklad pre vnútroštátnu politiku v oblasti spravodlivého obchodu a organizácií spravodlivého obchodu.
PRÍLOHA 1
Existujúce spôsoby uvedenia výrobkov v rámci spravodlivého obchodu na trh
Výrobky v rámci spravodlivého obchodu sa predávajú dvoma rôznymi spôsobmi. Tradičný alebo integrovaný spôsob znamená, že sa výrobky (hlavne remeselné) vyrábajú, dovážajú a/alebo distribuujú prostredníctvom organizácií spravodlivého obchodu. Ďalší marketingový spôsob súvisí s iniciatívami na označovanie a certifikáciu výrobkov v rámci spravodlivého obchodu. V tomto prípade sa tovar označuje špecializovanými certifikačnými agentúrami, čím sa potvrdí, že príslušné výrobné reťazce rešpektujú normy spravodlivého obchodu. Dovozcami a obchodníkmi môžu byť tradične obchodné spoločnosti a distribúciu môžu zabezpečovať bežné maloobchodné predajne.
Integrovaný spôsob
Výrobky spravodlivého obchodu sú spotrebiteľom dostupné vďaka organizáciám spravodlivého obchodu, ktoré ich nielen identifikujú a zaručujú ich dodanie priamo od malých výrobcov a družstiev, ale ich aj dovážajú a predávajú v špecializovaných predajniach ponúkajúcich výrobky v rámci spravodlivého obchodu, tzv. svetových obchodoch (worldshops).
Všetky obchodné operácie, ktoré s nimi súvisia, vychádzajú z myšlienky spravodlivého obchodu a výrobcom sa navracia čo možno najväčšia časť konečnej ceny výrobku. V mnohých prípadoch sa nadobudnutý zisk venuje na rozvoj. Väčšia časť výrobkov, ktoré sa predávajú vo svetových obchodoch, nemajú označenie spravodlivého obchodu a preto sa ich nákup vykonáva na báze dôvery. Obchodné značky alebo označenie Fair Trade (spravodlivý obchod) týchto organizácií sú samé o sebe signálom pre spotrebiteľom, že tieto výrobky a obchodné postupy sú v súlade so zásadami spravodlivého obchodu.
Väčšina organizácií spravodlivého obchodu a výrobných organizácií sú členmi Medzinárodnej asociácie spravodlivého obchodu (IFAT). Povolenie na použitie značky „Organizácia spravodlivého obchodu“ (FTO) sa udelí organizácii spravodlivého obchodu, ktorá úspešne splnila požiadavky noriem a monitorovacieho systému IFAT.
Spôsob označovania výrobkov v rámci spravodlivého obchodu
Pri tomto postupe vnútroštátne iniciatívy v oblasti označovania monitorujú dodržiavanie noriem spravodlivého obchodu výrobcami alebo obchodníkmi na základe radu medzinárodne zosúladených noriem. Tieto organizácie sú členmi FLO (Medzinárodných organizácií na označovanie spravodlivého obchodu) a organizácie spravodlivého obchodu pre určovanie noriem a certifikáciu. Medzinárodné normy spravodlivého obchodu sa stanovujú a pravidelne prehodnocujú a nezávisle monitorujú.
Hnutie spravodlivého obchodu je organizované v štyroch medzinárodných asociáciách:
Medzinárodná asociácia spravodlivého obchodu (IFAT) je celosvetová sieť organizácií spravodlivého obchodu s 270 členmi v 61 krajinách. Členmi sú výrobcovia, vývozcovia, dovozcovia a maloobchodníci, ktorí veria, že obchod by mal zlepšiť životy ľudí žijúcich na pokraji spoločnosti bez toho, aby sa ohrozovala planéta.
FLO (Medzinárodné organizácie na označovanie spravodlivého obchodu) je celosvetovým orgánom pre vytváranie noriem spravodlivého obchodu a certifikáciu. FLO pozostáva z dvoch organizácií FLO, e.V. s viacerými subjektmi, ktorá stanovuje a prehodnocuje normy a FLO Certification Ltd, ktorá dbá o to, aby sa štandardy dodržiavali. FLO tvorí zastrešujúce združenie pre dvadsať vnútroštátnych iniciatív v oblasti označovania v 15 európskych krajinách, Japonsku, USA, Kanade, Mexiku, Austrálii a Novom Zélande.
Európske združenie spravodlivého obchodu (EFTA) je medzinárodná asociácia s jedenástimi členmi v deviatich európskych krajinách, ktoré sú hlavnými dovozcami výrobkov v rámci spravodlivého obchodu. Cieľom EFTA je podpora členských organizácií v ich činnosti a posilnenie ich vzájomnej spolupráce a koordinácie.
Sieť európskych svetových obchodov je takisto členom medzinárodného združenia. NEWS! je zastrešujúca sieť 15 vnútroštátnych združení svetových obchodov v 13 krajinách Európy. V rámci tejto siete pôsobí 2 500 svetových obchodov, viac ako 100 000 dobrovoľníkov a kolektív s viac ako 100 zamestnancami, ktorí predávajú produkty spravodlivého obchodu a vedú kampaň za spravodlivejší systém obchodovania vo svete.
V decembri 2001 tieto štyri siete vypracovali spoločnú definíciu spravodlivého obchodu:
Vymedzenie pojmu spravodlivý obchod
Spravodlivý obchod je obchodné partnerstvo, v ktorom sa dbá o väčšiu spravodlivosť v oblasti medzinárodného obchodu a zakladá sa na dialógu, transparentnosti a rešpekte. Vytváraním lepších obchodných podmienok, zabezpečovaním práv výrobcov a pracovníkov žijúcich na pokraji spoločnosti, najmä na juhu planéty, prispieva k trvalo udržateľnému rozvoju. Organizácie spravodlivého obchodu (podporované zo strany spotrebiteľov) sa aktívne zaujímajú o podporu výrobcov, zvyšovanie informovanosti a vedú kampaň za zmenu pravidiel a spôsobov v medzinárodnom obchode.
PRÍLOHA 2
Vplyv spravodlivého obchodu
Vplyv spravodlivého obchodu sa preskúmaval rôznymi spôsobmi, napríklad meraním hospodárskeho a finančného prínosu pre výrobcov, vyhodnocovaním vplyvu na ženy, sledovaním nepriameho vplyvu a vedľajších účinkov na spoločenstvá, atď. Organizácie spravodlivého obchodu pravidelne monitorujú vplyv svojich aktivít: IFAT vyžaduje od svojich členských organizácií, aby každé dva roky informovali o ich výsledkoch vzhľadom na normy spravodlivého obchodu a stanovuje ciele ďalšieho zlepšenia ich činnosti. FLO každoročne vykonáva inšpekcie registrovaných výrobcov a audit obchodných tokov. Okrem toho sa vykonávajú série nezávislých štúdií hodnotiacich vplyv, ktoré vykonávajú výskumné centrá, vládne orgány a univerzity.
Finančné a hospodárske výhody spravodlivého obchodu sa dajú merať relatívne jednoducho: Ako príklad si vezmeme celosvetovú trhovú cenu stanovenú pre kávu Arabica podľa newyorskej burzy a Robusta podľa londýnskej burzy, ktorú keď porovnáme s minimálnou cenou a prirážkou spravodlivého obchodu, tak zistíme, že v roku 2003 dodatočný prínos pre pestovateľov kávy činil viac ako 23 miliónov EUR.
Výskum však ukázal, že vplyv je badateľnejší v nehospodárskej oblasti, napr. pokiaľ ide o podporu výrobcov poskytnutím technickej pomoci a budovaním kapacít, zabezpečenie príjmov, priamy predaj, poskytnutie úveru, atď. Mnohé štúdie takisto zaznamenali lepšiu úroveň vzdelania, ochranu pôvodných kultúr a iné sociálne výhody.
Okrem tohto priameho vplyvu existuje široká škála vedľajších a nepriamych účinkov pre výrobcov, ktorí nepôsobia v rámci spravodlivého obchodu. Existencia sprostredkovateľov spravodlivého obchodu môže priniesť zmeny postupov váženia a informovaní o cene, ktoré využijú všetci výrobcovia v tejto oblasti. Organizácia výrobcov prispieva k zrušeniu cenových a dopravných monopolov.
Medzi inštitúcie, ktoré sa zaoberali vyhodnocovaním vplyvu spravodlivého obchodu patrí: DFID (Ministerstvo pre medzinárodný rozvoj Spojeného kráľovstva), Štátna univerzita v Colorade, Univerzita v Sussexe, Svetová banka, Medzinárodný inštitút pre životné prostredie a rozvoj atď. Informácie o vplyve spravodlivého obchodu možno nájsť v nasledujúcej publikácii: Nicholls & Opal: Fair Trade. Market-driven Ethical Consumption, SAGE publications, 2005, na internetovej stránke www.fairtrade.net a na www. fairtraderesource.org.
PRÍLOHA 3
PÄŤDESIAT ROKOV SPRAVODLIVÉHO OBCHODU
Stručné zhrnutie histórie Hnutia za spravodlivý obchod
Hnutie za spravodlivý obchod má v dnešnej dobe celosvetový charakter. Viac ako milión malých výrobcov a pracovníkov je združených v 3 000 základných organizáciách a ich zastrešujúcich štruktúrach vo viac ako 50 krajinách na južnej pologuli. Ich výrobky sa predávajú v tisíckach špecializovaných obchodoch, tzv. svetových obchodoch, supermarketoch a na mnohých iných predajných miestach na severnej pologuli a čoraz viac sa s nimi stretáme aj v predajniach rozvojových krajín. Predaj výrobkov vždy súvisel s informáciami o výrobe, výrobcoch a ich životných podmienkach. Z toho pohľadu Hnutie za spravodlivý obchod zohrávalo priekopnícku úlohu vo zvyšovaní informovanosti európskych spotrebiteľov o sociálnych, hospodárskych a environmentálnych podmienkach výroby v rozvojových krajinách.
Kde to všetko začalo?
Prvé známky spravodlivého obchodu v Európe pochádzajú z konca 50-tych rokov 20. st., kedy Oxfam UK začal vo svojich obchodoch predávať remeselnícke produkty vyrobené čínskymi utečencami. V roku 1967 bola v Holandsku založená prvá dovozná organizácia, po čom nasledovalo v roku 1969 otvorenie prvého „Third World Shop“. Svetové obchody (alebo ako ich nazývajú v iných krajinách „predajne spravodlivého obchodu“) zohrávajú kľúčovú úlohu v rámci Hnutia za spravodlivý obchod. Nie sú iba predajnými miestami, ale sa ja veľmi angažujú v kampaniach a pri zvyšovaní informovanosti.
Počas 60-tych a 70-tych si mimovládne organizácie a sociálne motivovaní jednotlivci v mnohých krajinách Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky uvedomili potrebu organizácií spravodlivého obchodu, ktoré by poskytovali radu, pomoc a podporu znevýhodneným výrobcom. Na južnej pologuli sa založilo mnoho organizácií spravodlivého obchodu, ktoré nadviazali kontakty so severnými. Ich vzťahy sa zakladali na partnerstve, dialógu, transparentnosti a rešpekte. Cieľom bolo dosiahnuť väčšiu spravodlivosť v medzinárodnom obchode.
Paralelne s týmto občianskym združením sa organizovali medzinárodné politické fóra za účasti rozvojových krajín, napr. druhá konferencia UNCTAD (Konferencia OSN pre obchod a rozvoj) v Dillí v roku 1968, ktorá sa niesla v duchu myšlienky: „Obchod namiesto pomoci“. Tento prístup zdôraznil zakladanie spravodlivejších obchodných vzťahov s rozvojovými krajinami, namiesto toho, aby predajcovia zo severu vracali malú časť zo zisku vo forme rozvojovej pomoci.
Remeselnícke výrobky a potraviny
Na počiatku organizácie spravodlivého obchodu predávali väčšinou iba ručne vyrobené výrobky, najmä vzhľadom na ich kontakty s misionármi. Remeselnícke výrobky často tvoria doplnkový príjem rodín. Väčšina organizácií spravodlivého obchodu zo severu sa sústreďuje na nákup remeselníckych výrobkov, ktoré potom predáva prostredníctvom svetových obchodov. V roku 1973 sa do Európy doviezla prvá káva v rámci spravodlivého obchodu od družstiev a malých farmárov z Guatemaly. Po káve sa rad potravín rozšíril a dnes zahŕňa výrobky ako čaj, kakao, cukor, víno, ovocné šťavy, orechy, koreniny, ryža, atď. Potravinové výrobky umožňujú organizáciám spravodlivého obchodu otvoriť nové trhové kanály, napr. trh v rámci inštitúcií, supermarkety a bio predajne.
Rozšírenie pomocou označenia Fair Trade
V 80-tych rokoch vznikol nový spôsob, ako osloviť širokú verejnosť. Výrobky zakúpené a predávané na základe podmienok spravodlivého obchodu mali oprávnenie získať označenie, na základe ktorého by vynikali spomedzi bežných výrobkov na pultoch a umožňovali akémukoľvek podniku, aby sa zúčastňoval spravodlivého obchodu. V roku 1988 v Holandsku vzniklo označenie „Max Havelaar“. Táto koncepcia sa uchytila a do roka mala káva s týmto označením takmer trojpercentný podiel na trhu.
V nasledujúcich rokoch, vznikli v Európe a Severnej Amerike podobné neziskové certifikačné organizácie spravodlivého obchodu. V roku 1997 bola založená celosvetová certifikačná organizácia spravodlivého obchodu FLO. FLO je zodpovedná za stanovovanie medzinárodných noriem spravodlivého obchodu, certifikáciu výroby, kontrolu súladu obchodu s týmito normami a označovanie výrobkov. Okrem potravín a potravinových výrobkov FLO stanovila normy aj pre kvety, semená bavlníka a športové lopty.
Označovanie výrobkov značkou Fair Trade naozaj pomohlo spravodlivému obchodu, aby sa z neho stala významná podnikateľská oblasť. V súčasnej dobe sa viac ako dve tretiny výrobkov spravodlivého obchodu predávajú hlavne v rámci stravovacích zariadení a maloobchodných predajní.
Paralelne s rozvojom označovania výrobkov Medzinárodná asociácia spravodlivého obchodu (IFAT), ktorá má 270 členov v 61 krajinách po celom svete, stanovila normy a vytvorila monitorovací systém pre organizácie spravodlivého obchodu.
- [1] Pozri: uznesenie Európskeho parlamentu o spravodlivom obchode , Ú. v. ES C 226/73, 20.07.1998;
oznámenie Komisie Rade pod názvom Spravodlivý obchod, KOM(1999) 619 v konečnom znení, 29.11.1999,
oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru pod názvom Koherencia politiky pre rozvoj - Urýchlenie pokroku smerom k dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov, KOM(2005) 134 v konečnom znení, 12.4.2005,
prejav komisára EÚ pre obchod Pascala Lamyho, 23. marca 2004
prejav Petra Madelsona pod názvom Program spravodlivého obchodu, 22. júna 2005
STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod (5.5.2006)
pre Výbor pre rozvoj
k spravodlivému obchodu a rozvoju
(2005/2245(INI))
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Jörg Leichtfried
NÁVRHY
Výbor pre medzinárodný obchod žiada Výbor pre rozvoj, aby ako gestorský výbor prijal do svojho návrhu uznesenia tieto návrhy:
1. vyzýva Komisiu, aby podnikla kroky v súlade s článkom XXXVIII ods. 2 písm. a) Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) s cieľom navrhnúť opatrenia určené na stabilizáciu a zlepšenie trhových podmienok pre prvotné výrobky, o ktoré majú osobitný záujem menej rozvinuté krajiny vrátane opatrení určených na dosiahnutie stabilných, spravodlivých a výnosných cien za vývoz takýchto výrobkov;
2. pripomína, že jednou z podmienok spravodlivého obchodu je sloboda podnikania a otvorené trhy, a poznamenáva, že voľný a spravodlivý mnohostranný obchodný systém je prospešný a skutočne nevyhnutný pre rozvoj chudobných krajín;
3. pripomína, že európska obchodná politika musí zlepšiť prístup na trh pre malých výrobcov z južných krajín;
4. žiada Komisiu a Radu, aby preskúmali a zvážili zavedenie nízkej sadzby DPH pre výrobky v rámci spravodlivého obchodu a obmedzili dovozné clá na tieto výrobky z rozvojových krajín; zdôrazňuje, že výrobky, na ktoré bude uložená nízka sadzba DPH, sa musia dôkladne sledovať, aby sa predišlo zneužívaniu;
5. poznamenáva, že Európa predstavuje najväčší trh pre tovar vyrobený v rámci spravodlivého obchodu (predaj v Európe tvorí približne 60 až 70 % celosvetového objemu) a má potenciál ďalšieho rastu;
6. zdôrazňuje, že na zvýšení predaja výrobkov v rámci spravodlivého obchodu sa najviac podieľali príslušne označené výrobky a že iniciatívy na podporu značky Fair Trade vznikli takmer vo všetkých európskych štátoch;
7. vyzýva Komisiu, aby podporila obchodné mechanizmy, ktoré výrobcom umožňujú, ak je to možné, zapojiť sa do určovania cien a účasti na ňom;
8. pripomína, že vytvorenie voľného a spravodlivého mnohostranného obchodného systému predstavuje najlepší nástroj na dosiahnutie efektívneho riadenia globalizácie na prospech všetkých; rovnako systém spravodlivého obchodu ukázal, že je dôležitým nástrojom na znižovanie chudoby a trvalo udržateľný rozvoj a je presvedčený, že z dlhodobého hľadiska by mohol podporiť účasť rozvojových krajín na mnohostrannom obchodnom systéme, zaručiť im stabilný a trvalo udržateľný prístup na európsky trh a zvýšiť informovanosť spotrebiteľov;
9. ľutuje, že niektorí výrobcovia tovaru s certifikátom Fair Trade nemajú právo pridruženia sa; domnieva sa, že podstatu pojmu spravodlivý obchod tvoria základné normy v pracovnej oblasti a mali by sa brať do úvahy pri udeľovaní osvedčení s ohľadom na pracovníkov v EÚ i v rozvojových krajinách;
10. vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu, v rámci ktorej by sa preskúmala možnosť, ako by sa mohol stať spravodlivý obchod vzorom pre trvalo udržateľnú obchodnú politiku schopnú podnecovať vyvážený obchod severných a južných krajín a určili by sa prekážky v obchode s najväčším vplyvom na chudobu vo svete;
11. uznáva prínos samostatnej identifikovateľnej certifikačnej značky Fair Trade, ktorá sa už používa, pre výrobcov a spotrebiteľov;
12. vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s medzinárodným Hnutím za spravodlivý obchod v záujme podpory jednoznačných a široko uplatniteľných kritérií, podľa ktorých možno posúdiť koncepcie záruk pre spotrebiteľa, ktoré upevňujú dôveru spotrebiteľa v tieto koncepcie a konsolidujú výrobné odvetvia v rámci spravodlivého obchodu;
13. vyzýva Komisiu, aby vypracovala kódex správania obsahujúci jasné usmernenia týkajúce sa požiadaviek, ktoré musí výrobok označený značkou Fair Trade spĺňať;
14. vyzýva Komisiu, aby koordinovala činnosti súvisiace so spravodlivým obchodom medzi relevantnými službami v rámci Komisie;
15. vyzýva Komisiu, aby vyhlásila osobitné výzvy na predloženie ponúk, ktoré budú zamerané na spravodlivý obchod, aby sa tak zvýšila informovanosť spotrebiteľov, podporila koncepcia záruk pre spotrebiteľa a označovanie výrobkov, ako aj systematické zhromažďovanie údajov a posudzovanie vplyvov v celej EÚ;
16. vyzýva Komisiu, aby podporila vzdelávacie programy na zvyšovanie informovanosti o prínose spravodlivého obchodu v celej EÚ;
17. pripomína, že najmä verejnoprávne regionálne inštitúcie vo veľkom investujú na trhu s výrobkami; preto tieto orgány vyzýva, aby pri vyhlasovaní verejných súťaží venovali zvláštnu pozornosť výrobkom v rámci spravodlivého obchodu;POSTUP
|
Názov |
Spravodlivý obchod a rozvoj | |||||
|
Číslo postupu |
||||||
|
Gestorský výbor |
DEVE | |||||
|
Výbor, ktorý predložil stanovisko |
INTA | |||||
|
Rozšírená spolupráca - dátum oznámenia na schôdzi |
| |||||
|
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko |
Jörg Leichtfried | |||||
|
Predchádzajúci spravodajca |
| |||||
|
Prerokovanie vo výbore |
21.3.2006 |
19.4.2006 |
|
|
| |
|
Dátum prijatia |
4.5.2006 | |||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
20
1 | ||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Francisco Assis, Jean-Pierre Audy, Daniel Caspary, Christofer Fjellner, Erika Mann, David Martin, Javier Moreno Sánchez, Georgios Papastamkos, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Tokia Saïfi, Peter Šťastný, Zbigniew Zaleski, Johan Van Hecke | |||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Bastiaan Belder, Margrietus van den Berg, Danutė Budreikaitė, Filip Andrzej Kaczmarek, Jörg Leichtfried, Frithjof Schmidt, Jonas Sjöstedt, Mauro Zani | |||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
| |||||
|
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii) |
... | |||||
POSTUP
|
Názov |
Spravodlivý obchod a rozvoj | ||||||||||
|
Číslo postupu |
|||||||||||
|
Gestorský výbor |
DEVE | ||||||||||
|
Výbor požiadaný o stanovisko |
INTA |
|
|
|
| ||||||
|
Bez predloženia stanoviska |
|
|
|
|
| ||||||
|
Rozšírená spolupráca |
|
|
|
|
| ||||||
|
Spravodajca |
Frithjof Schmidt |
| |||||||||
|
Predchádzajúci spravodajca |
|
| |||||||||
|
Prerokovanie vo výbore |
21.3.2006 |
25.4.2006 |
|
|
| ||||||
|
Dátum prijatia |
30.5.2006 | ||||||||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+ - 0 |
21 0 1 | |||||||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Margrete Auken, Margrietus van den Berg, Danutė Budreikaitė, Marie-Arlette Carlotti, Thierry Cornillet, Michael Gahler, Hélène Goudin, Glenys Kinnock, Gay Mitchell, Luisa Morgantini, José Javier Pomés Ruiz, Horst Posdorf, Frithjof Schmidt, Jürgen Schröder, Feleknas Uca and Mauro Zani. | ||||||||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Milan Gaľa, Alain Hutchinson, Linda McAvan, Manolis Mavrommatis, Zbigniew Zaleski and Gabriele Zimmer. | ||||||||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
| ||||||||||
|
Dátum predloženia |
6.6.2006 | ||||||||||
|
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii) |
| ||||||||||