SPRÁVA o nanovedách a nanotechnológiách: akčnom pláne pre Európu 2005-2009

22.6.2006 - (2006/2004(INI))

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
Spravodajca: Miloslav Ransdorf

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o nanovedách a nanotechnológiách: akčnom pláne pre Európu 2005-2009

(2006/2004(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Hospodárskemu a sociálnemu výboru pod názvom Nanovedy a nanotechnológie: Akčný plán pre Európu 2005-2009 (KOM(2005)0243),

–   so zreteľom na spoločnú správu Kráľovskej spoločnosti a Kráľovskej akadémie inžinierstva z 29. júla 2004 pod názvom Nanovedy a nanotechnológie: Možnosti a neistoty (Nanoscience and nanotechnologies: opportunities and uncertainties),

–   so zreteľom na závery predsedníctva Rady pre konkurencieschopnosť z 24. septembra 2004,

–   so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[1],

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre právne veci (A6‑0216/2006),

A.  keďže Komisia prijala akčný plán okamžitého uplatňovania bezpečnej, integrovanej a zodpovednej stratégie v oblasti nanovied a nanotechnológií,

B.  keďže nanovedy a nanotechnológie majú možnosť, ako medziodborové odvetvia, priniesť veľký úžitok spoločnosti prostredníctvom vývoja nových výrobkov, materiálov, aplikácií a služieb, a tak zvýšiť celkovú produktivitu a kvalitu života v EÚ,

C.  keďže Rada uznáva dôležitú úlohu nanotechnológií, ktorú zohrávajú v mnohých oblastiach, a zdôrazňuje význam pokračovania v tvorbe vedeckej a technologickej vedomostnej základne v tejto oblasti a v podpore jej využitia v priemyselných aplikáciách;

D. keďže je Európsky hospodársky a sociálny výbor presvedčený, že nanotechnológie by mohli vo veľkej miere pomôcť EÚ dosiahnuť ciele, ktoré vytýčila Európska rada na zasadnutí v Lisabone,

1.  víta akčný plán Komisie určujúci súbor konkrétnych a vzájomne prepojených činností s cieľom bezodkladne implementovať nanovedy a nanotechnológie na základe prioritných oblastí určených v súlade s budúcimi potrebami;

2.  uznáva dôležitú úlohu, ktorú môžu zohrávať nanovedy a nanotechnológie ako progresívne technológie pri stimulácii dosiahnutia hospodárskych, sociálnych a environmentálnych cieľov EÚ; uznáva, že nanotechnológie môžu pokryť potreby obyvateľov (verejné zdravie, preprava, trvalo udržateľný rozvoj, ...), ako aj prispieť dosahovaniu cieľov v oblasti konkurencieschopnosti EÚ a trvalo udržateľného rozvoja;

3.  poznamenáva, že technologické platformy, skupiny odborných poradcov a akčné plány sú užitočnými nástrojmi podpory tvorby spoločne vypracovaných programov výskumu a stratégií využitia v oblasti nanotechnológií a nanovied, pričom tvoria nové pracovné miesta a zvyšujú hospodársky rast;

4.  podporuje ciele a iniciatívy uvedené vo vyššie uvedenom oznámení Komisie; víta jasné ťažiská oznámenia a akčného plánu;

5.  zároveň zdôrazňuje, že je treba zvýšiť verejne financované investície do výskumu a vývoja; uvedomuje si, že rozdrobenosť európskeho výskumu odzrkadľuje jeho ľahkú dostupnosť a relatívne nízke náklady na výskum v oblasti nanovied, ale aj to, že je treba vyčleniť finančné prostriedky na zriadenie a údržbu potrebných veľkých prevádzok, v ktorých zohrávajú najdôležitejšiu úlohu predovšetkým čisté priestory, litografické a veľmi nákladné analytické postupy; v tejto súvislosti vyjadruje znepokojenie nad terajšou úrovňou verejných investícií v Európe do nanovied a nanotechnológií; odporúča, aby bolo cieľom vytýčeným v akčnom pláne primerane prispôsobené ich financovanie a podporuje ochotu Komisie výrazne zvýšiť prostriedky vyčlenené na výskum v tejto oblasti, ktorá má podstatný význam pre budúci rozvoj Európy;

6.  domnieva sa, že Európa potrebuje súdržný systém infraštruktúry výskumu a vývoja poprednej úrovne na zachovanie konkurencieschopnosti EÚ v oblasti nanovied a nanotechnológií; upozorňuje na to, že si infraštruktúra výskumu a vývoja nanotechnológií vyžaduje kvôli svojmu medziodborovému a komplexnému charakteru a prípadným úsporám rozhodujúci objem zdrojov, ktoré sú nad možnosti miestnych vlád a priemyslu; uznáva však, že národné politiky v oblasti výskumu a vývoja na nižšej úrovni môžu byť často schopnejšie primerane reagovať na zmenu podmienok a vývoj trhu; preto nalieha na Komisiu a členské štáty, aby posilnili a koordinovali ich úsilie týkajúce sa výskumu a vývoja v tejto oblasti; s týmto cieľom odporúča vytvoriť v každom členskom štáte a na základe daností každej krajiny minimálne potrebné množstvo infraštruktúry a vedcov so špecifickými odbornými znalosťami týkajúcimi sa nanovied a nanotechnológií, čo by nakoniec viedlo k vytvoreniu špecializovaných centier na svetovej úrovni v niektorých krajinách, ktorých činnosť by bola koordinovaná na úrovni EÚ;   

7.  upozorňuje predovšetkým na nanomedicínu ako nádejnú medziodborovú oblasť s progresívnymi technológiami, napr. molekulárnym zobrazovaním a diagnostikou, ktoré predstavujú značný prínos pre včasnú diagnózu a vhodnú a cenovo výhodnú liečbu chorôb ako rakovina, kardiovaskulárne choroby, cukrovka, Alzheimerova a Parkinsonova choroba; nalieha na Komisiu a vnútroštátne a regionálne orgány, aby zvýšili investície do výskumu a vývoja v tejto oblasti a aby koordinovali svoje úsilie prostredníctvom Európskej technologickej platformy v oblasti nanomedicíny, ktorá bola navrhnutá v rámci 7. rámcového programu pre výskum a prostredníctvom ostatných nástrojov vrátane iniciatívy Vzdelávanie obyvateľstva regiónov, ktorá bolo navrhnutá v rámci 7. rámcového programu pre výskum, aby sa dosiahla potrebná úroveň v tejto oblasti;

8.  zdôrazňuje, že nanovedy a nanotechnológie majú rozhodujúci význam pri rozvoji molekulárnej biológie;

9.  je presvedčený, že viacodborové nanovedy a nanotechnológie by sa mali prispôsobiť rozvoju výroby energie z vodíka vrátane vývoja nových účinných spôsobov skladovania vodíka a výkonných palivových článkov, ako aj technológií dátových nosičov s oveľa väčšou kapacitou ako majú v súčasnosti;

10.  zdôrazňuje značný pokrok, ku ktorému došlo v Európe v oblasti nanotechnológií, založený na prístupe zhora nadol, najmä v oblastiach ako nátery odolné proti oderu a hrdzaveniu, ako aj výroba katalyzátorov a fotodiód vrátane takzvaného modrého lasera a v oblasti nanomedicíny, nanokozmetiky a nanodiagnózy chorôb;

11.  je presvedčený, že úroveň základného výskumu v EÚ umožní vývoj technologických nástrojov, ktoré umožnia prístup zdola nahor, najmä v nanoelektronike;

12.  je presvedčený, že činnosti na zrýchlenie technologického rozvoja musia dopĺňať politické opatrenia, aby sa zabezpečil prienik existujúcich technológií na trh; poznamenáva, že normy môžu poskytnúť rovnaké pole pôsobnosti pre trhy a medzinárodný obchod a sú nevyhnutnou podmienkou zabezpečenia spravodlivej hospodárskej súťaže, komparatívneho hodnotenia rizika a regulačných opatrení; preto vyzýva Komisiu a Radu, aby odstránili všetky prekážky vo forme nedostatku noriem a nejasných právnych predpisov, ktoré zbytočne brzdia uplatňovanie nanotechnológií a nanovied v Európe, bez kladenia ďalších byrokratických prekážok;

13.  zdôrazňuje význam tvorby „vedomostného trojuholníka“ potrebného v rámci európskeho výskumného priestoru; domnieva sa, že na dosiahnutie potrebnej synergie medzi výskumom, vzdelávaním a inováciou je treba komplexný prístup založený na prenose vedomostí a aj zvýšenie medziodborových ľudských zdrojov; preto vyzýva členské štáty, aby vypracovali stratégie na zlepšenie prenosu vedomostí a riešenie nedostatočnej kvalifikácie prostredníctvom kladenia dôrazu na odborné vzdelávanie v oblasti prírodných vied a získavania väčšieho počtu študentov nanovied a pre vedné, viacodborové štúdium; víta snahy Komisie o podporu sietí odborného vzdelávania v rámci výskumu v oblasti nanotechnológií a vyzýva členské štáty, aby vytvorili, či už jednotlivo, alebo v rámci úzkej spolupráce, viacodborové siete s cieľom skombinovať nanotechnológie so širokým spektrom oblastí výskumu s cieľom vytvoriť nové hybridné technológie;

14.  domnieva sa, že priemysel, výskumné a peňažné ústavy by mali spolupracovať s cieľom zabezpečiť premietnutie vynikajúcich výsledkov v oblasti výskumu a vývoja týkajúcich sa nanovied a nanotechnológií do nových výrobkov a procesov; upozorňuje, že členské štáty by mali urýchliť a stimulovať tento proces zameraním sa na zlepšenie podnikateľskej klímy pre súkromné firmy v nanotechnolgickom odvetví v ich krajinách, najmä pre novozaložené podniky, malé a stredné podniky a firmy využívajúce inovácie; vzhľadom na to sa domnieva, že v oblasti inovácií je nevyhnutné chrániť práva duševného vlastníctva, tak z hľadiska získania počiatočných investícií, ako aj z hľadiska zabezpečenia budúcich výnosov; vyzýva Komisiu, aby pripravila normy na ochranu práv duševného vlastníctva a vzory licenčných zmlúv;

15.  ľutuje skutočnosť, že patentovanie vynálezov v oblasti nanovied a nanotechnológií postupuje pomaly; vyzýva EÚ, aby vytvorila monitorovací systém pre patenty v oblasti nanovied a nanotechnológií riadený Európskym patentovým úradom;

16.  podporuje všeobecné reformy v oblasti európskeho patentového systému s cieľom znížiť náklady na patentovanie a zlepšiť dostupnosť patentov pre MSP; zdôrazňuje potrebu väčšej transparentnosti a jasných obmedzení rozsahu pôsobnosti patentovej ochrany;

17.  je presvedčený, že šance Európy zotrvať na poprednom mieste v tejto oblasti závisia od jej možností koordinácie; znovu opakuje, že je treba vytvoriť kontaktné stredisko Spoločenstva zabezpečujúce koordináciu a že je dôležitý jednotný postup EÚ na medzinárodnej úrovni, najmä s ohľadom na výzvy, ktoré predstavuje patentová ochrana v Číne; preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili mechanizmy zabezpečujúce účinnú koordináciu činností v tejto oblasti; nalieha na Komisiu, aby vo svojej politike zohľadnila celú činnosť v rámci OECD (napr. vymedzenia pojmov, terminológiu, riadenie rizík) a UNESCO (etiku);

18.  uznáva, že základným prvkom zodpovednej stratégie je integrácia sociálnych, zdravotných a bezpečnostných aspektov do technologického vývoja v oblasti nanovied a nanotechnológií; vzhľadom na to nalieha na Komisiu, členské štáty a predstaviteľov európskeho priemyslu, aby sa zúčastnili efektívneho dialógu so všetkými zúčastnenými stranami s cieľom trvalo udržateľného napredovania;

19.  zdôrazňuje, že sa hodnotenie technologických rizík (od návrhu po odstránenie alebo recykláciu) súvisiacich s ľudským zdravím, spotrebiteľmi, pracovníkmi a životným prostredím musí vykonávať počas celého životného cyklu výrobkov nanovedy a nanotechnológie;

20.  odporúča, aby bolo v zoznamoch zložiek na spotrebiteľských výrobkoch označené pridanie materiálov vyrobených z nanočastíc;

21.  zdôrazňuje, že je potrebné rešpektovať vysoké etické zásady a víta plánované preskúmanie otázok, ako sú neterapeutické zdokonalenie človeka a súvislosť medzi nanovedami a nanotechnológiami a súkromím jednotlivca; očakáva, že tento prieskum bude verejný a že bude obsahovať hĺbkovú analýzu nanomedicíny;

22.  podporuje vytvorenie etických výborov, ktoré poskytovaním nezávislých vedeckých stanovísk prispejú k dobrej informovanosti verejnosti a k vytvoreniu atmosféry dôvery založenej na informovanosti o možných rizikách a výhodách súvisiacich s využívaním objavov v oblasti nanotechnológií;

23.  víta konzultácie k tomuto návrhu a vyzýva Komisiu, aby naďalej zlepšovala svoju prácu s cieľom uspokojiť zvyšujúci sa dopyt po lepšej právnej úprave;

24.  víta zámer Komisie vypracovať viacjazyčný informačný materiál pre rôzne vekové kategórie zameraný na zvyšovanie informovanosti o pokroku a očakávanom prínose nanovied a nanotechnológií; vyzýva Komisiu, aby ho vypracovala v úzkej spolupráci s členskými štátmi; nalieha na Komisiu, aby vypracovala stratégiu v oblasti komunikácie s verejnosťou s cieľom zvýšiť jej informovanosť o mimoriadne veľkých možnostiach, ktoré ponúka oblasť nanotechnológií a zmierniť jej obavy; domnieva sa, že ako súčasť tejto stratégie v oblasti komunikácie s verejnosťou by mala Komisia realizovať aj zámery ako putovná prezentácia (s kamiónom venovaným nanovedám) alebo odovzdávanie cien v oblasti nanotechnológií;

25.  vyzýva priemyselné subjekty, aby sa podieľali na spoločných snahách a nalieha na ne, aby sa zapojili do rozvoja nanotechnológií prihliadajúc na ich širšie hospodárske, spoločenské, zdravotné, bezpečnostné a ekologické vplyvy a aby konali v súlade so zásadou sociálnej zodpovednosti podnikov; vzhľadom na to zdôrazňuje, že podniky by mali prispieť k šíreniu objektívnych informácií o vedeckých objavoch v oblasti nanovied a nanotechnológií, ich plánovanom použití a rizikách a výhodách pre spoločnosť, ktoré so sebou prinášajú;

26.  zdôrazňuje, že všetky aplikácie a využitie nanovied a nanotechnológií musia zodpovedať vysokej úrovni ochrany verejného zdravia, spotrebiteľov a pracujúcich a ochrany životného prostredia, ktorú stanovila Európska únia, a trvá na tom, že je treba kodifikovať nanomateriály, čo povedie k stanoveniu noriem, ktoré zase povedú k zvýšeniu úsilia o identifikáciu rizík; vyzýva Komisiu, aby s týmto cieľom podnikla potrebné kroky;

27.  zdôrazňuje význam miniaturizácie výrobkov s cieľom prispieť k znižovaniu odpadu a k lepšiemu využívaniu energie;

28.  zdôrazňuje, že poznatky o tom, ako môžu nové syntetické nanočastice poškodiť zdravie a životné prostredie sú stále obmedzené, a preto by sa mali v súlade so zásadou prevencie preskúmať účinky nanočastíc, ktoré nie sú ľahko rozpustné alebo biologicky rozložiteľné, predtým, než sa začnú takéto častice vyrábať a uvádzať na trh;

29.  domnieva sa, že v rámci nových právnych predpisov Spoločenstva týkajúcich sa registrovania, hodnotenia, autorizácie a obmedzovania chemických látok (REACH) by sa mali nanoformy existujúcich materiálov na základe ich jedinečných vlastností považovať za nové látky; najmä by sa mala preskúmať otázka, či sa prahové hodnoty pre výrobu a dovoz stanovené v tomto rámci vzťahujú aj na nanočastice;

30.  vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť vývoju nanovied a nanotechnológií v nových členských štátoch prostredníctvom poskytnutia prostriedkov na vytvorenie ich vlastných výskumných profilov a aby zároveň ďalej posilňovala popredné postavenie hlavných európskych lokalít s cieľom získania vedúceho postavenia Európy v celosvetovom meradle;

31.  zdôrazňuje význam medzinárodnej spolupráce v oblasti nanovied a nanotechnológií; vyzýva Komisiu, aby ďalej prehlbovala jej znamenité vzťahy najmä s ruskými vedcami a aby preskúmala možnosti a hranice spolupráce v tejto oblasti s USA, Japonskom, Čínou a Indiou; žiada Komisiu, aby zintenzívnila medzinárodnú spoluprácu s cieľom harmonizovať spracovanie patentových prihlášok v oblasti nanovied a nanotechnológií medzi EÚ, USA a Japonskom; zdôrazňuje, že dialóg by sa mal zintenzívniť v súlade so záväzkami WTO;

32. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

• [1]  Ú. v. EÚ C 157, 28.6.2005, s. 22 a INT/277 - CESE 1237/2005.

Dôvodová správa

Úvod

Nanotechnológia znamená manipuláciu s atómami alebo samostatné zoskupenie jednotlivých atómov, molekúl alebo molekulárnych zoskupení do štruktúr s cieľom vytvoriť materiály a prostriedky s novými alebo výrazne odlišnými vlastnosťami. Predpona nano pochádza z gréckeho slova, ktoré znamená škriatok alebo trpaslík. Z odborného hľadiska sa nano rovná jednej miliardtine a preto je jeden nanometer jednou miliardtinou metra. Na ilustráciu: Jeden nanometer je približne 1/80 000 ľudského vlasu, veľkosť vírusu je približne 100 nanometrov a jeden list papiera je hrubý 100 000 nanometrov.

V takomto miniatúrnom rozsahu majú zložky a štruktúry revolučne nové fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti. Napríklad: materiál uhlíkových nanorúr je stokrát pevnejší ako oceľ, no je šesťkrát ľahší; nanočastice striebra na povrchu chladničiek, klimatizácií a pračiek zabraňujú množeniu baktérií a plesne; v oblasti biomedicíny sa vyrábajú umelé náhrady kostí, ktoré sú pevnejšie ako nehrdzavejúca oceľ. Inými novými výrobkami založenými na poznatkoch nanovied sú: nátery odolné voči maľbám sprejom na stenách, batérie s dlhou životnosťou, samočistiaci textil, moderné povrchové úpravy a systémy flexibilných displejov. Odborníci v nanotechnológii skúmajú aj spôsoby, ktorými sa dajú objaviť a užívať nové lieky, a spôsob, ktorým môžu nové bezpečnostné metódy prispieť k prevencii zločinu.

Nanotechnológie spájajú viaceré technologické odbory ako mikroelektronika, technológia mikrosystémov, chémia, fyzika a biotechnológia do jedného viacodborového okruhu činnosti. Preto, ak sa tieto technológie strenú, je možné prekonávať existujúce technologické prekážky z rôznych uhlov pohľadu a nájsť široké spektrum nových možností. Z tohto dôvodu je nanotechnológia veľmi vhodnou viacodborovou platformou a otvára novú škálu možností a riešení vo všetkých oblastiach a v celom priemysle.

Predpokladá sa, že nanovedy a nanotechnológie budú mať vplyv na takmer celý priemysel a preto sa považujú za jedny z kľúčových technológií pre 21. storočie. Predpovedá sa im trhový potenciál vo výške niekoľkých stoviek miliárd eur a podľa odhadov Národnej vedeckej nadácie USA dosiahne celosvetový trh s nanotechnológiami v priebehu 10 až 15 rokov úroveň vo výške jedného bilióna eur[1].

Oznámenie Komisie

Akčný plán Komisie prijatý 7. júna 2005 je konkrétnym uplatnením stratégie pre nanotechnológie, ktorú prijala Komisia v roku 2004^[2]2. Akčný plán určujúci súbor vzájomne prepojených činností s cieľom bezodkladne implementovať bezpečnú, integrovanú a zodpovednú stratégiu pre nanovedy a nanotechnológie na úrovni EÚ.

Komisia by chcela:

· zvýšiť financovanie nanotechnológií prostredníctvom 7. rámcového programu;

· vyvíjať poprednú svetovú konkurencieschopnú infraštruktúru v oblasti výskumu a centier na svetovej úrovni;

· vytvoriť priaznivé podmienky pre priemyselné subjekty EÚ s cieľom premietnuť výskum do užitočných výrobkov a služieb;

· zabezpečiť trvalé rešpektovanie etických zásad a zohľadňovanie potrieb občanov a ich očakávaní;

· zaoberať sa čo najskôr ohrozením verejného zdravia, bezpečnosti a životného prostredia;

· prehodnotiť platné právne predpisy EÚ;

· podporiť vytvorenie otvoreného archívu vedeckých publikácií v danej oblasti;

· propagovať medziodborové vzdelávanie a odborné vzdelávanie výskumníkov a technikov;

· prehĺbiť medzinárodný dialóg o spoločných problémoch.

Snahy

Spravodajca podporuje ciele a činnosti obsiahnuté v akčnom pláne. Nanovedy a nanotechnológie sú oblasťou s veľkou perspektívou do budúcnosti. Úspešné zavádzanie inovácií do tohto sektora dáva nové možnosti pre aplikácie, ktoré sú zamerané na uspokojovanie potrieb občanov a prispievajú k dosahovaniu cieľov v oblasti konkurencieschopnosti a trvalo udržateľného rozvoja EÚ.

Spravodajca zároveň zdôrazňuje, že je potrebné vykonať rozhodné kroky v oblasti investícií do výskumu a vývoja inovácií. Vzhľadom na svoj medziodborový, komplexný a finančne náročný charakter si infraštruktúra pre výskum a vývoj a inovácie v oblasti nanovied a nanotechnológií vyžaduje rozhodujúci objem zdrojov, ktoré sú nad možnosti regionálnych a často aj vnútroštátnych vlád a priemyslu. Zároveň by však mali členské štáty zabezpečiť, aby uplatňovali národnú politiku výskumu a vývoja nanotechnológií, ktorá umožní rýchlejšiu reakciu na meniace sa podmienky ako v rámci celoeurópskych programov. V súčasnosti je v EÚ výskum v oblasti nanovied veľmi nesúrodý a bez jasnej koordinácie zdrojov. Výskum a vývoj v oblasti nanovied a nanotechnológií, tak na úrovni Spoločenstva, ako aj v jednotlivých členských štátoch, by sa preto mal zintenzívniť a koordinovať s cieľom dosiahnuť potrebné úspory bez straty nevyhnutnej pružnosti.

Celkové výdavky na výskum a vývoj v oblasti nanovied a nanotechnológií na celom svete sa odhadujú vo výške približne 8 miliárd EUR ročne, z ktorých pochádza asi 37% z USA, 28% z Japonska a 24% z Európy. Objem verejných investícií na hlavu v EÚ-25 bol v roku 2004 vo výške 3 EUR v porovnaní s 4,5 EUR v USA a 6 EUR v Japonsku. V oblasti súkromných investícií zaostáva Európa ešte viac s približne 1,5 EUR súkromných investícií na hlavu v porovnaní s takmer 6 EUR v USA a viac ako 12 EUR v Japonsku.[3]

Budúce výdavky tento stav výrazne nezmenia. Suma, ktorá je navrhnutá v rámci 7. rámcového programu na nanovedy a nanotechnológie, materiály a nové výrobné technológie je vo výške 4 270 miliónov EUR na 7 rokov, čo predstavuje 610 miliónov EUR na rok. Na porovnanie: Vláda USA plánuje výdavky na výskum a vývoj v oblasti nanotechnológií len na rok 2006 vo výške viac ako 1 miliardy EUR. Pokračovať v znižovaní financovania výskumu a vývoja v EÚ znamená ešte viac spomaliť plnenie lisabonských cieľov v Európe.

Podľa názoru spravodajcu sú infraštruktúra výskumu a vývoja poprednej úrovne a centrá na svetovej úrovni nevyhnutné pre EÚ, aby mohla byť aj naďalej konkurencieschopnou v rámci tohto veľmi perspektívneho sektora. To však nestačí. Európsky priemysel, výskumné a vývojové organizácie, univerzity a finančné inštitúcie by mali spolupracovať s cieľom zabezpečiť premietnutie vynikajúcich výsledkov v oblasti výskumu do komerčne realizovateľných a vnútorne bezpečných výrobkov a procesov. Európa bez tejto komercializácie vedomostí nedosiahne plne synergiu medzi vzdelávaním, výskumom a inováciou, „vedomostný trojuholník“ naliehavo potrebný v rámci európskeho výskumného priestoru. Nedostatočný prenos vedomostí má nepriaznivý vplyv, tak na financovanie akademického výskumu súkromnými firmami, ako aj na zakladanie nových podnikov.[4]

Nato, aby sa plne dosiahla synergia medzi vzdelávaním, výskumom a inováciou, je treba riešiť problém nedostatočnej kvalifikácie a nedostatku odborne vzdelaných zamestnancov prostredníctvom kladenia väčšieho dôrazu na odborné vzdelávanie v oblasti prírodných vied a získavania väčšieho počtu študentov pre vedné a viacodborové štúdium. Okrem toho je dôležité pokračovať v zlepšovaní podnikateľskej klímy pre súkromné firmy v nanotechnologickom odvetví posilnením trhu s rizikovým kapitálom a formovaním trhov na základe jasného regulačného rámca a spoľahlivej ochrany práv duševného vlastníctva².

Normy poskytujú rovnaké pole pôsobnosti pre trhy a medzinárodný obchod a sú nevyhnutnou podmienkou na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže, komparatívneho hodnotenia rizika a regulačných opatrení. Ochrana práva duševného vlastníctva je nevyhnutná, tak z hľadiska získania počiatočných investícií, ako aj z hľadiska zabezpečenia budúcich výnosov. Na posilnenie inovácií je potrebné jasne stanoviť regulačný rámec. Všetky aplikácie a využitie nanovied a nanotechnológií musia samozrejme zodpovedať vysokej úrovni ochrany verejného zdravia, bezpečnosti, spotrebiteľov, pracovníkov a životného prostredia. Nejasné predpisy týkajúce sa toxikológie a zodpovednosti zbytočne brzdia uplatňovanie nanotechnológií v Európe.

Okrem toho je potrebná medzinárodná spolupráca v oblasti nanovied a nanotechnológií, tak s hospodársky a priemyselne rozvinutými krajinami, ako aj s menej rozvinutými krajinami, s cieľom zabezpečiť ich prístup k vedomostiam a predísť akejkoľvek segregácii založenej na vedomostiach o nanočasticiach. Zvláštna pozornosť sa musí venovať spolupráci s krajinami, na ktoré sa vzťahuje európska susedská politika, a krajinami, s ktorými existujú dohody o spolupráci v oblasti vedy a techniky.

Obavy verejnosti

Nanotechnológia čelí technickým prekážkam, no nakoniec bude jej úspech závisieť od toho, ako si získa spotrebiteľov. Z hlavných aspektov, pre ktoré sú nanovedy tak vzrušujúce, ako sú nové vlastnosti vznikajúce na tejto úrovni a možnosť ich detailného rozpracovania a presnej zmeny, vyplývajú otázky o spôsobe, akým sa budú vzniknuté nové látky prejavovať na životnom prostredí vrátane ľudského tela. Neistota širokej verejnosti týkajúca sa vplyvu na zdravie, bezpečnosť a životné prostredie môže obmedziť množstvo kapitálu, ktorý je k dispozícii, a zabrániť spoločnostiam, aby začali výrobu produktov s využitím nanotechnológií. Nasledujúce roky budú rozhodujúce, pretože sa ukáže, či výskum a priemyselné subjekty berú tieto obavy vážne.

Základným prvkom zodpovednej stratégie v oblasti nanovied a nanotechnológií je integrácia nielen hospodárskych a environmentálnych prvkov, ale aj sociálnych, zdravotných a bezpečnostných aspektov do technologického vývoja v oblasti nanotechnológií. Priemysel by sa mal podnietiť k tomu, aby prihliadal na širší vplyv jeho komerčnej činnosti v oblasti nanotechnológií v súlade s koncepciou spoločenskej zodpovednosti podnikov a spravodajstva z finančného, spoločenského a environmentálneho hľadiska („triple bottom line“) Globálnej iniciatívy podávania správ (Global Reporting Initiative). Mal by sa vytvoriť efektívny dialóg so všetkými zúčastnenými stranami, pričom je potrebné informovať o pokroku a očakávaných prínosoch a zároveň zohľadňovať očakávania a obavy, skutočné, ako aj predpokladané, s cieľom postupovať bez negatívnych dopadov na spoločnosť.

Je treba vytvoriť príslušný viacjazyčný informačný materiál zameraný na zvyšovanie informovanosti o nanovedách a nanotechnológiách v rôznych vekových kategóriách a ďalej rozvíjať dialóg s verejnosťou na príslušnej úrovni, najmä prostredníctvom médií.

Medzinárodné aspekty

V súčasnosti sú USA uznávaným lídrom v nanotechnológiách v oblasti výskumu a vývoja na celosvetovej úrovni s objemom ročných verejných a súkromných investícií vo výške 3 miliárd EUR, ktoré tvoria viac ako jednu tretinu výdavkov na nanotechnológie na celom svete. USA zaujíma prvenstvo aj v počte novozaložených podnikov, publikácií a patentov. Za päť rokov, od konca roku 2000 po súčasnosť, investovala federálna vláda USA viac ako 4 miliardy EUR do nanotechnológií a v roku 2006 bude ročná vyčlenená suma na investície vyššia ako 1 miliarda EUR.

Ročné výdavky Japonska v roku 2003 boli vo výške 630 miliónov EUR, z ktorých 73% poskytlo ministerstvo školstva a 21% ministerstvo hospodárstva, obchodu a priemyslu. Výskum sa zameriava predovšetkým na nanomateriály, napr. na aplikácie nanouhlíkových materiálov v oblasti energetiky, životného prostredia, informačných technológií a biomedicíny. Čo sa týka rizikového kapitálu v oblasti nanotechnológií, spoločnosť Mitsui sa rozhodla, že v priebehu nasledujúcich štyroch rokov investuje takmer 700 miliónov EUR, pričom sa z fondu pre rozhodujúce technológie vyčlení asi 30 miliárd EUR na výskum v oblasti nanovied a nanotechnológií.

Rýchly rozvoj priemyslu využívajúcemu nanotechnológie v Číne za posledných 5 až 10 rokov spôsobili z väčšej časti zásahy ústrednej vlády. Potom, ako sa nanotechnológia stala na konci 90-tych rokov minulého storočia súčasťou prioritných technológií, bola financovaná štátom prostredníctvom národného plánu výskumu a vývoja, ktorý umožnil značné investície na projekty v oblasti nanotechnológie, tak zo strany ústrednej vlády, ako aj od miestnych vlád, najmä v oblasti nanomateriálov. Prebiehajúce projekty zahŕňajú veľkovýrobu nanodiamantových materiálov na povrchové úpravy, uhlíkových nanorúr a nanodrôtu, senzorových sieťových systémov kontroly bezpečnosti, nanomateriálov šetriacich energiou, samočistiacich materiálov, chemických a biologických senzorových systémov a sietí na monitorovanie životného prostredia a diagnózu chorôb. Podľa čínskych orgánov je Čína^[5]1 jedným zo svetových lídrov v oblasti registrácie nových podnikov využívajúcich nanotechnológie, publikácií a patentov, s vnútorným trhom s výrobkami a systémami s využitím nanotechnológií vo výške viac ako 4,5 miliárd EUR, ktorý by sa mal do roku 2015 zvýšiť na 120 miliárd EUR.

Priemysel je však stále v začiatkoch a musí čeliť mnohým výzvam v oblasti komercializácie výskumu, infraštruktúry a ľudských zdrojov.

• [1]  Roco, C. a Sims Bainbridge, W. (ed.), Spoločenské následky nanovedy a nanotechnológie, Národná vedecká nadácia (USA), 2001.
• [2] ² Smerom k európskej stratégii pre nanotechnológie (KOM(2004)338).
• [3]  Niekoľko údajov o nanotechnológii v oblasti výskumu a vývoja v Európe a za jej hranicami, pracovný dokument Európskej komisie, december 2005.
• [4]  Prehráme: Analýza financovania nanotechnológie v EÚ a 6. rámcového programu, Európska asociácia pre nanovedy a nanotechnológie, 2002.
  ² Prieskum podnikania v oblasti nanotechnológií za rok 2005, Európska asociácia pre nanovedy a nanotechnológie, 2005
• [5]  Pekingská správa z roku 2005 o vývoji v oblasti nanotechnológií v období rokov 2010 - 2015.

STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (30.5.2006)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

o nanovedách a nanotechnológiách: akčnom pláne pre Európu 2005-2009
(2006/2004(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Philippe Busquin

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín žiada Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor prijal do svojho návrhu uznesenia tieto návrhy:

1.   zdôrazňuje pokrok, ktorý môže priniesť rozvoj nanovied a nanotechnológií do mnohých oblastí politiky, ktoré sa priamo dotýkajú občanov (verejné zdravie, preprava, trvalo udržateľný rozvoj ...);

2.   podporuje ochotu Komisie výrazne zvýšiť prostriedky vyčlenené na výskum v oblasti nanovied a nanotechnológií, ktorá je podstatná pre budúci rozvoj Európy;

3.   zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť podmienky skutočného dialógu o nanovedách a nanotechnológiách medzi všetkými zúčastnenými stranami ako aj medzi zúčastnenými stranami a verejnou mienkou vo všeobecnosti;

4.   zdôrazňuje, že ambiciózne a vyvážené informačné kampane zamerané na zlepšenie úrovne informovanosti verejnosti s cieľom zlepšiť zrozumiteľnosť výziev a dôsledkov spojených s nanovedami a nanotechnológiami;

5.   podporuje vytvorenie etických výborov, ktoré poskytovaním nezávislých vedeckých stanovísk prispejú k dobrej informovanosti verejnosti a k vytvoreniu atmosféry dôvery založenej na informovanosti o možných rizikách a výhodách spojených s využívaním objavov v oblasti nanotechnológií;

6.   zdôrazňuje sociálnu zodpovednosť podnikov, ktoré musia prispieť k šíreniu objektívnych informácií o vedeckých objavoch v oblasti nanovied a nanotechnológií, ich plánovanom použití a rizikách a výhodách pre spoločnosť;

7.   zdôrazňuje, že všetky aplikácie a využitie nanovied a nanotechnológií musia zodpovedať vysokej úrovni ochrany verejného zdravia, spotrebiteľov a pracovníkov a ochrany životného prostredia stanovenej Európskou úniou a trvá na tom, že je treba kodifikovať nanomateriály, čo povedie k stanoveniu noriem, ktoré zase povedie k zvýšeniu úsilia o identifikáciu rizík, a vyzýva Komisiu, aby podnikla potrebné kroky s týmto cieľom;

8.   zdôrazňuje, že poznatky o tom, ako môžu nové syntetické nanočastice poškodiť zdravie a životné prostredie sú stále obmedzené, a preto by sa mali v súlade so zásadou prevencie preskúmať účinky nanočastíc, ktoré nie sú ľahko rozpustné alebo biologicky rozložiteľné, predtým, než sa začnú takéto častice vyrábať a uvádzať na trh;

9.   trvá na tom, aby sa hodnotenie technologických rizík (od návrhu po odstránenie alebo recykláciu) na ľudské zdravie, spotrebiteľov, pracovníkov a životné prostredie vykonávalo počas celého životného cyklu výrobkov N&N;

10. domnieva sa, že v rámci nových európskych právnych predpisov týkajúcich sa registrovania, hodnotenia, autorizácie a obmedzovania chemických látok (REACH) by sa mali nanoformy existujúcich materiálov kvôli svojim jedinečným vlastnostiam považovať za nové látky; najmä by sa mala preskúmať otázka, či sa prahové hodnoty pre výrobu a dovoz stanovené v tomto rámci vzťahujú aj na nanočastice;

11. zdôrazňuje význam miniaturizácie výrobkov s cieľom prispieť k znižovaniu odpadu a k lepšiemu využívaniu energie;

12. podporuje zámer Komisie riešiť problémy v počiatočnej fáze v duchu rozvoja týchto pre budúcnosť dôležitých technológií,

13. podporuje úsilie Komisie zúčastňovať sa diskusií na medzinárodnej úrovni a vystupovať jednotným spôsobom s cieľom zabezpečiť vyváženosť diskusie o nanovedách a nanotechnológiách.

POSTUP

Názov	Nanovedy a nanotechnológie: Akčný plán pre Európu 2005-2009
Číslo postupu	2006/2004(INI)
Gestorský výbor	ITRE
Výbor, ktorý predložil stanovisko   dátum oznámenia na schôdzi	ENVI 19.1.2006
Rozšírená spolupráca – dátum oznámenia na schôdzi
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko   dátum menovania	Philippe Busquin 7.2.2006
Predchádzajúci
Prerokovanie vo výbore	3.5.2006		30.5.2006
Dátum prijatia	30.5.2006
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	41 5 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Adamos Adamou, Georgs Andrejevs, Johannes Blokland, John Bowis, Frieda Brepoels, Dorette Corbey, Chris Davies, Avril Doyle, Mojca Drčar Murko, Matthias Groote, Françoise Grossetête, Satu Hassi, Gyula Hegyi, Marie Anne Isler Béguin, Caroline Jackson, Dan Jørgensen, Christa Klaß, Eija-Riitta Korhola, Holger Krahmer, Urszula Krupa, Aldis Kušķis, Marie-Noëlle Lienemann, Caroline Lucas, Jules Maaten, Linda McAvan, Roberto Musacchio, Riitta Myller, Péter Olajos, Miroslav Ouzký, Vittorio Prodi, Frédérique Ries, Guido Sacconi, Karin Scheele, Carl Schlyter, Horst Schnellhardt, Richard Seeber, Jonas Sjöstedt, Antonios Trakatellis, Evangelia Tzampazi, Thomas Ulmer, Anja Weisgerber, Åsa Westlund
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Dariusz Maciej Grabowski, Jiří Maštálka, Miroslav Mikolášik, Ria Oomen-Ruijten, Alojz Peterle, Bart Staes
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)	...

STANOVISKO Výboru pre právne veci (31.5.2006)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

o nanovedách a nanotechnológiách: akčnom pláne pre Európu 2005 – 2009
(2006/2004(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Piia-Noora Kauppi

NÁVRHY

Výbor pre právne veci vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor prijal do svojho návrhu uznesenia tieto návrhy:

1.  víta oznámenie Komisie a zdôrazňuje, že je potrebný nový prístup k výskumu a vývoju v oblasti nanovied a nanotechnológií;

2.  zdôrazňuje dôležitosť nanovied a nanotechnológií pre lisabonskú stratégiu a poznamenáva, že môžu prispieť k cieľom EÚ v oblasti konkurencieschopnosti a trvalo udržateľného rozvoja;

3.  zdôrazňuje, že je treba podporiť zlepšenie informovanosti verejnosti o nanovedách a nanotechnológiách, najmä mladých študentov, aby sa v EÚ zvýšil počet záujemcov o vedecké povolanie;

4.  víta konzultácie k tomuto návrhu a vyzýva Komisiu, aby naďalej zlepšovala svoju prácu s cieľom uspokojiť zvyšujúci sa dopyt po lepších právnych úpravách;

5.  zdôrazňuje, že je treba rešpektovať vysoké etické zásady a víta plánované preskúmanie otázok, ako sú neterapeutické zdokonalenie človeka a súvislosť medzi nanovedami a nanotechnológiami a súkromím jednotlivca; očakáva, že tento prieskum bude verejný a že bude obsahovať hĺbkovú analýzu nanomedicíny;

6.  súhlasí s Komisiou, že ochrana práv duševného vlastníctva v oblasti nanovied a nanotechnológií je základom pre inovácie, a to pokiaľ ide o prilákanie počiatočných investícií, ako aj o zabezpečenie budúcich výnosov; vyzýva Komisiu, aby pripravila normy na ochranu práv duševného vlastníctva a vzory licenčných zmlúv;

7.  ľutuje skutočnosť, že patentovanie vynálezov v oblasti nanovied a nanotechnológií postupuje pomaly; vyzýva EÚ, aby vytvorila monitorovací systém pre patenty v oblasti nanovied a nanotechnológií riadený Európskym patentovým úradom;

8.  podporuje všeobecné reformy v oblasti európskeho patentového systému s cieľom znížiť náklady na patentovanie a zlepšiť dostupnosť patentov pre malé a stredné spoločnosti; zdôrazňuje potrebu väčšej transparentnosti a jasných obmedzení rozsahu pôsobnosti patentovej ochrany;

9.  žiada Komisiu, aby zintenzívnila medzinárodnú spoluprácu s cieľom zosúladiť spracovanie patentových prihlášok v oblasti nanovied a nanotechnológií medzi EÚ, USA a Japonskom; zdôrazňuje, že dialóg by sa mal zintenzívniť v súlade so záväzkami WTO.

POSTUP

Názov	Nanovedy a nanotechnológie: Akčný plán pre Európu 2005 – 2009
Referenčné čísla	2006/2004(INI)
Gestorský výbor	ITRE
Výbor, ktorý predložil stanovisko         dátum oznámenia na schôdzi	JURI 19.1.2006
Rozšírená spolupráca - dátum oznámenia na schôdzi
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko   dátum menovania	Piia-Noora Kauppi 30.1.2006
Predchádzajúci spravodajca výboru požiadaného o stanovisko
Prerokovanie vo výbore	21.3.2006		19.4.2006
Dátum prijatia pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov	30.5.2006
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	20 2 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Maria Berger, Rosa Díez González, Monica Frassoni, Piia-Noora Kauppi, Kurt Lechner, Klaus-Heiner Lehne, Katalin Lévai, Antonio López-Istúriz White, Hans-Peter Mayer, Aloyzas Sakalas, Francesco Enrico Speroni, Gabriele Stauner, Diana Wallis, Rainer Wieland, Nicola Zingaretti, Jaroslav Zvěřina, Tadeusz Zwiefka
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Alexander Alvaro, Hiltrud Breyer, Brian Crowley, Janelly Fourtou, Manuel Medina Ortega, Michel Rocard
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní
Poznámky (k dispozícii iba v jednom jazyku)	...

POSTUP

Názov	Nanovedy a nanotechnológie: Akčný plán pre Európu 2005 – 2009
Číslo postupu	2006/2004(INI)
Gestorský výbor                dátum oznámenia povolenia na schôdzi	ITRE 19.1.2006
Výbory požiadané o stanovisko   dátum oznámenia na schôdzi	ENVI 19.1.2006			IMCO 19.1.2006			JURI 19.1.2006
Bez predloženia stanoviska   dátum rozhodnutia	IMCO 21.2.2006
Rozšírená spolupráca   dátum oznámenia na schôdzi	nie
Spravodajca   dátum menovania	Miloslav Ransdorf 23.11.2005
Predchádzajúci spravodajca
Prerokovanie vo výbore	20.2.2006		20.3.2006		18.4.2006			20.6.2006
Dátum prijatia	20.6.2006
Výsledok záverečného hlasovania	+ - 0	40 2 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Šarūnas Birutis, Jan Březina, Renato Brunetta, Jerzy Buzek, Joan Calabuig Rull, Pilar del Castillo Vera, Jorgo Chatzimarkakis, Giles Chichester, Den Dover, Lena Ek, Nicole Fontaine, Adam Gierek, Norbert Glante, András Gyürk, Rebecca Harms, Erna Hennicot-Schoepges, Ján Hudacký, Romana Jordan Cizelj, Anne Laperrouze, Vincenzo Lavarra, Eugenijus Maldeikis, Eluned Morgan, Angelika Niebler, Umberto Pirilli, Miloslav Ransdorf, Vladimír Remek, Herbert Reul, Teresa Riera Madurell, Mechtild Rothe, Andres Tarand, Britta Thomsen, Patrizia Toia, Catherine Trautmann, Claude Turmes, Nikolaos Vakalis, Alejo Vidal-Quadras Roca, Dominique Vlasto
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	María del Pilar Ayuso González, Peter Liese, Vittorio Prodi, John Purvis, Esko Seppänen
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní
Dátum predloženia	22.6.2006
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)