SPRÁVA o otvorení diskusie o prístupe Spoločenstva k schémam udeľovania environmentálnej značky produktom rybných hospodárstiev

23.6.2006 - (2005/2189(INI))

Výbor pre rybné hospodárstvo
Spravodajkyňa: Carmen Fraga Estévez

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o otvorení diskusie o prístupe Spoločenstva k schémam udeľovania environmentálnej značky produktom rybných hospodárstiev

(2005/2189(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, ktorým sa otvára diskusia o prístupe Spoločenstva k schémam udeľovania environmentálnej značky produktom rybných hospodárstiev (KOM(2005)0275),

–   so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

–   so zreteľom na správu č. 780 z 26. zasadnutia Výboru pre rybné hospodárstvo FAO, ktoré sa konalo od 7. do 11. marca 2005 v Ríme,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie, ktorým sa definuje akčný plán Spoločenstva s cieľom integrovať ochranu životného prostredia do spoločnej politiky rybného hospodárstva (KOM(2002)0186),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu - budúcnosť obchodu s produktmi rybného hospodárstva v Európskej únii : spoľahlivosť, partnerstvo a konkurencieschopnosť (KOM(1997)0719),

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu[1],

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6‑0219/2006),

A. keďže uvedenie produktov rybolovu s osvedčením na trh, ktoré dokazuje, že zvieratá boli ulovené, chované, zbierané alebo spracované v súlade s požiadavkami trvalej udržateľnosti životného prostredia, môže významným spôsobom prispieť k tomu, aby sa výrobcovia aj spotrebitelia viac priblížili k cieľom v oblasti trvalo udržateľného rybolovu,

B.  keďže neexistuje jednotne uznávaná požiadavka na medzinárodnej úrovni, ktorá by sa vzťahovala na definíciu pojmu trvalej udržateľnosti pre produkty rybolovu,

C. keďže ekologický prístup ako súčasť schémy udeľovania environmentálnej značky musí byť vždy založený na širokospektrálnom hodnotení,

D. keďže v schéme udeľovania ekologickej značky a certifikácie sa musí uprednostňovať systém viacerých kritérií,

E.  keďže FAO od roku 1998 skúma rôzne aspekty udeľovania environmentálnej značky produktom rybných hospodárstiev a keďže v máji 2005 jeho Výbor pre rybné hospodárstvo vypracoval smernice v tejto oblasti,

F.  keďže WTO skúmala túto otázku od zasadnutia v Dohe v roku 2001, na ktorom rozvojové krajiny jasne prejavili svoju zdržanlivosť, pretože sa obávali, že udeľovanie environmentálnej značky vyústi do ochranárskych opatrení,

G. keďže udeľovanie environmentálnej značky pre produkty rybných hospodárstiev môže skvalitniť získavanie informácií o konkrétnych rybných hospodárstvach (skvalitnenie množstva a spoľahlivosti údajov),

H. keďže súčasné rozšírenie udeľovania environmentálnych značiek a s tým spojených požiadaviek, ktoré vyvoláva nedôveru a zmätok u spotrebiteľov, môže tento nástroj zdiskreditovať,

I.   keďže Európske spoločenstvo nedávno podpísalo dohodu o medzinárodnom programe na ochranu delfínov a súvisiacu schému environmentálnej certifikácie (Dolphin Safe),

J.   keďže argumentom bol existujúci zmätok medzi environmentálnou značkou a značkou kvality,

K. keďže v súlade s nariadením Rady (ES) č. 2371/2002 by každá aktivita súvisiaca s rybolovom vykonávaná v Európskej únii mala zodpovedať požiadavkám trvalej udržateľnosti, pretože by mala byť v súlade s ustanoveniami Spoločenstva v danej oblasti,

1.  víta oznámenie Komisie, ktorým sa otvára diskusia o prístupe Spoločenstva k schémam udeľovania environmentálnej značky produktom rybných hospodárstiev;

2.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia predložila oznámenie neskoro, dôsledkom čoho sa medzitým umožnilo rozšírenie environmentálnych značiek v súkromnom sektore bez žiadnej verejnej kontroly, s čím došlo aj k súvisiacim problémom s dôveryhodnosťou a k zmäteniu spotrebiteľov a výrobcov;

3.  upozorňuje okrem iného aj na skutočné ciele mnohých týchto značiek, ktoré sa vzhľadom na to, že spotrebitelia prikladajú trvalo udržateľnému rozvoju čoraz väčší význam, využívajú iba ako reklama na zvýšenie predaja bez toho, aby pre trvalo udržateľný rozvoj poskytovali akúkoľvek skutočnú záruku;

4.  domnieva sa, že momentálne dostupná škála schém prispieva k zložitosti v tejto oblasti a že žiadny budúci návrh nesmie byť vypracovaný takým spôsobom, ktorý by komerčne zvýhodňoval aktuálne platné schémy na trhu;

5.  berie na vedomie skutočnosť, že Komisia momentálne zamýšľa otvoriť iba všeobecnú, a nie podrobnú diskusiu a že teda ešte nenavrhuje požiadavky na usmernenie udeľovania ekologických značiek na európskej úrovni; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Komisia prostredníctvom tohto oznámenia iba nepatrne prispieva do diskusie, ktorú zamýšľa otvoriť a ktorá je v súčasnosti príliš neurčitá a chýbajú jej podnety;

6.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom ambícií v oznámení Komisie a domnieva sa, že zvolený postup (ktorý spočíva v stanovení minimálnych nárokov na fakultatívne schémy udeľovania environmentálnej značky) plne nezodpovedá daným problémom; domnieva sa, že všetky značky používané na trhu musia byť nezávisle monitorované, aby boli pre spotrebiteľa absolútne spoľahlivé a dôveryhodné;

7.  prihovára sa za vyššie uznávanie rybolovu v malom rozsahu na európskej úrovni; žiada, aby sa pred prípadným zavedením schémy udeľovania environmentálnej značky uskutočnili konzultácie so zúčastnenými stranami vrátane zástupcov sektora rybolovu malého rozsahu a aby sa zohľadnili ich návrhy;

8.  domnieva sa, že značka môže byť plne účinná iba vtedy, pokiaľ je jednotná a ľahko zrozumiteľná pre spotrebiteľov, čím im umožní zamerať sa vo svojom výbere na výrobky zabezpečujúce trvalú udržateľnosť rybolovných zdrojov.

9.  vyzýva preto Komisiu, aby rozvinula širokú diskusiu, na ktorej sa zúčastnia všetky zainteresované strany a ktorá umožní hĺbkovú analýzu mnohých dôležitých a do dnešného dňa nedoriešených otázok;

10. schvaľuje väčšinu cieľov v oblasti trvalej udržateľnosti, harmonizácie, zisťovania pôvodu, transparentnosti, objektivity a nediskriminácie, ktoré sú vymenované v oznámení v bode 4; považuje zriadenie jednotnej environmentálnej značky EÚ za byrokraticky ťažkopádne;

11. je presvedčený o tom, že používanie dôveryhodných environmentálnych značiek môže byť účinným nástrojom v boji proti nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému rybolovu, keďže si vyžaduje veľmi jasnú dokumentáciu potvrdzujúcu pôvod rýb, čo by sťažilo vstup nezákonne ulovených rýb na trh;

12. vyzýva Komisiu, aby spresnila, čo si predstavuje pod verejným udeľovaním značiek na úrovni Spoločenstva, pretože jej analýza možností č.2 („Vytvorenie jednotnej schémy udeľovania environmentálnej značky Spoločenstva rybám a produktom rybného hospodárstva“) a č.3 („Zavedenie minimálnych požiadaviek pre nezávislé schémy udeľovania environmentálnych značiek“) uvedených v oznámení vedie k nejasnostiam vzhľadom na rôzne koncepcie, ktoré existujú na medzinárodnej úrovni, pokiaľ ide o vlastníctvo takéhoto systému;

13. domnieva sa, že po zavedení schémy osvedčovania a udeľovania environmentálnej značky bude musieť Komisia túto schému podporovať a poskytovať o nej informácie všetkým zúčastneným stranám; domnieva sa, že Komisia bude musieť tiež zabezpečiť, aby orgány zodpovedné za osvedčovanie a udeľovanie plne dodržiavali stanovené pravidlá a aby nedochádzalo ku klamaniu spotrebiteľa;

14. nalieha na Komisiu, aby do šiestich mesiacov predložila Rade a Európskemu parlamentu oznámenie o minimálnych požiadavkách a smerniciach, ktorým musí systém udeľovania environmentálnych značiek pre produkty rybného hospodárstva vyhovovať;

15. nalieha tiež na Komisiu, aby v momente stanovenia základov systému udeľovania environmentálnych značiek pre produkty rybolovu v Európskej únii zohľadnila medzinárodné požiadavky v tejto oblasti, predovšetkým tie, ktoré zostavila FAO, aby tento systém:

(a)  bol v súlade s Kódexom správania sa pre zodpovedný rybolov FAO a s ustanoveniami iných medzinárodných organizácií vrátane OSN a WTO;

(b)  vykazoval nezáväzný charakter a garantoval zvýšenú ochranu životného prostredia bez toho, aby bol produkt, ktorý nemá environmentálnu značku, považovaný za produkt nižšej kvality;

(c)  bol transparentný vo všetkých aspektoch vrátane svojej organizačnej štruktúry a foriem finančnej podpory;

(d)  nebol diskriminačný a nevytváral prekážky pre obchod, obzvlášť pre rozvojové krajiny, a súčasne umožňoval spravodlivú hospodársku súťaž;

(e)  bol podporovaný Komisiou, ktorá by bola poverená stanovením noriem pre fungovanie tohto systému a zároveň by zaručila nezávislosť špecializovaných orgánov poverených akreditáciou a schvaľovaním, ako hlavných nástrojov pre poskytnutie záruk, pokiaľ ide o proces certifikácie a hodnovernosť obsahu značky;

(f)  obsahoval požiadavky udržateľnosti, ktoré musia byť na vyššej úrovni ako platné požiadavky Spoločenstva na riadenie vlastných zdrojov a musia byť založené na serióznych vedeckých analýzach, pričom tieto požiadavky môžu byť všeobecné aj špecifické v závislosti od rôznych produktov rybolovu;

(g)  garantoval hodnovernosť informácií uvádzaných na značkách, čo zahŕňa dozor nad dodržiavaním reťazca kontroly každého produktu od rybárskej lode až ku konečnému spotrebiteľovi a zabezpečenie sledovania certifikácie tak, aby sa dosvedčilo, že každý osvedčený produkt dodržiava stanovené špecifikácie;

(h)  stanovoval spoľahlivé a nezávislé postupy kontroly;

(i)  zabezpečoval nevyhnutný verejný charakter systému;

(j)  zvolil takú značku, na ktorej bude konečný výsledok hodnotenia produktov v podobe, ktorá bude pre spotrebiteľa viditeľná a zrozumiteľná;

16. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii a vládam členských štátov.

• [1]  Ú. v. ES L 358, 31.12.2002, s. 59.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Pracovný dokument, ktorý bol predložený pred návrhom správy obsahoval analýzu nasledovných bodov: I.- Predchádzajúci vývoj, II. - Definícia a dosah systémov udeľovania environmentálnych značiek a III.- Obchodné aspekty.

Táto dôvodová správa pokračuje v analýze, stručne uvádza ďalšie zaujímavé hľadiská týkajúce sa udeľovania environmentálnych značiek produktom rybných hospodárstiev a skúma návrh uznesenia, ako aj odporúčania, ktoré predložil spravodajkyňa Výboru pre rybné hospodárstvo.

IV.- Potreba preskúmať základy systému udeľovania environmentálnych značiek v EÚ

Počet environmentálnych značiek , ktorých záujmy sa rôznia , je taký, že sa v budúcnosti určite objavia konflikty ohľadne definície pojmu „trvalo udržateľný rybolov“. Hrozba je vážna, vzhľadom na to, že rôzne etikety založené na rôznych kritériách povedú spotrebiteľa nevyhnutne k omylu. Bude teda nevyhnutné, aj keď iba na úrovni Spoločenstva, zhodnúť sa na všeobecných požiadavkách týkajúcich sa trvalej udržateľnosti, ktoré budú súčasťou legislatívneho rámca Spoločenstva vypracovaného s týmto zámerom.

Je naliehavé, aby sa Únia zaoberala touto otázkou s cieľom spomaliť rozširovanie rôznych environmentálnych značiek a garantovala tak zavedenie jedného, alebo viacerých systémov založených na rovnakých základných princípoch a požiadavkách. Preto bude potrebné zohľadniť najmä nasledovné elementy:

1.  Informácie sú dnes veľmi rozptýlené a nedostatočná zrozumiteľnosť v tejto oblasti je zrejmá, a to aj na medzinárodných fórach. Preto je dôležité, aby Európska únia ešte pred prijatím definitívneho rozhodnutia vážne posúdila problematiku za účasti všetkých zainteresovaných odvetví. Pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia, ktorého odozva by mohla byť negatívna, je nevyhnutné dokonale poznať potreby Európskej únie.

2.  Treba si položiť otázku, či je rôznorodosť značiek pozitívom. Takáto rozmanitosť by zaiste umožnila väčšiu flexibilitu, avšak na úkor hlavnej hodnoty udeľovania značiek. To by viedlo k nedôvere spotrebiteľov, čo je v rozpore s výhodami, ktoré by ponúkol jednotný a obmedzený systém.

3.  Cieľom sledovania produktu až ku konečnému spotrebiteľovi je zabezpečiť, aby boli informácie na etikete hodnoverné a aby ich bolo možné overiť. Preto je dôležité zaviesť optimálne zostavený systém sledovania výrobku.

4.  Ktorý systém udeľovania environmentálnej značky by bol najvhodnejší? Treba zvoliť verejné, alebo súkromné riadenie? Verejné systémy ponúkajú vo všeobecnosti väčšie záruky ako súkromné systémy, sú a priori menej diskriminujúce a z pohľadu svojej organizácie ponúkajú vyššiu úroveň z hľadiska právnej bezpečnosti a nezávislosti. Súkromné systémy by mali vychádzať z minimálnych podstatných požiadaviek stanovených Európskou úniou, ktoré sú definované v smerniciach FAO, opierajúc sa o existujúce smernice, predovšetkým o smernice Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu (ISO).

5.  Iniciátor akéhokoľvek systému udeľovania environmentálnej značky musí využiť služby externého špecializovaného a nezávislého akreditačného úradu, ktorý v jeho mene zrealizuje akreditačné postupy na certifikačných úradoch.

V.- Požiadavky v rámci trvalej udržateľnosti

Jeden z najzložitejších bodov diskusie spočíva v stanovení požiadaviek na zabezpečenie trvalej udržateľnosti zdrojov rybného hospodárstva. Na medzinárodnej úrovni nebol do dnešného dňa dosiahnutý žiaden konsenzus vo veci definovania jedného, alebo viacerých ukazovateľov pre túto oblasť a bolo by vhodné, aby Európska únia stanovila jasné požiadavky.

Otázka znie: o akom type požiadaviek hovoríme? Najskôr treba odlíšiť všeobecné požiadavky od špecifických požiadaviek v závislosti od typu daných produktov rybného hospodárstva. Pri všeobecných požiadavkách treba rozlišovať medzi požiadavkami, ktoré sú založené na vedeckých analýzach (vo všeobecnosti je legislatíva Spoločenstva založená na trvalo udržateľnom rozvoji, a preto všetky aktivity rybného hospodárstva musia rešpektovať tieto požiadavky), požiadavkami, ktoré sú založené na menšom vplyve na životné prostredie, alebo ekosystém (z čoho vyplýva zohľadňovanie čo najviac selektívnych metód výroby) a požiadavkami, ktoré sa vzťahujú na potravinovú bezpečnosť (produkty nesmú byť zdraviu škodlivé).

Tieto požiadavky treba presne definovať, pretože na základe všeobecných požiadaviek sa vypracujú špecifické požiadavky pre každý typ rybolovu, ktorý sa rozhodne uplatňovať udeľovanie environmentálnej značky.

VI.- Analýza oznámenia Komisie

Vzhľadom na skutočnosť, že ide o oznámenie, ktorým sa má otvoriť diskusia o prístupe Spoločenstva k schémam udeľovania environmentálnej značky produktom rybných hospodárstiev, spravodajkyňa priznáva, že je hlboko sklamaná nedostatkami v analýze a obsahu, ktoré by mohli vypovedať o malom záujme o túto tému zo strany Komisie.

V tejto súvislosti je svojimi nedostatkami osobitne príznačný odsek „práce na udeľovaní environmentálnej značky na medzinárodných fórach“. Iba tri odseky zhŕňajú aktivity FAO (ktorá rieši túto otázku od roku 1998) a WTO, bez toho, aby boli poskytnuté informácie aktualizované. Vôbec tu nie sú spomenuté smernice FAO v oblasti udeľovania environmentálnej značky, napriek tomu, že sa už pred svojim prijatím nachádzali v mnohých pracovných dokumentoch.

Taktiež sa treba kriticky vyjadriť k metodológii Komisie. Je poľutovaniahodné, že na jednej strane chceme otvoriť všeobecnú diskusiu prístupnú všetkým zainteresovaným stranám (rybárom, podnikom v sektore rybného hospodárstva, úradom, spotrebiteľom a iným zainteresovaným subjektom ako sú mimovládne organizácie alebo iné, už existujúce certifikačné úrady), a zároveň je najzaujímavejšia časť oznámenia, v ktorej by sa mali nachádzať definície systému udeľovania environmentálnej značky a ciele a požiadavky, ktoré treba dodržať pri vytváraní kontrolovateľných systémov udeľovania značky, obsiahnutá iba dvoch prílohách vypracovaných v jednom jazyku Únie. Z tohto dôvodu veľa záujemcov nemalo prístup k hlavnej časti celého systému udeľovania environmentálnej značky.

Tak, ako možno príliš všeobecné ciele vymenované vo štvrtom bode oznámenia, aj obsah tejto kapitoly je trochu prekvapujúci, pretože sa zdá, že Komisia odrazu vylučuje akúkoľvek možnosť zavedenia jednotného systému udeľovania environmentálnej značky.

Vytvorenie environmentálnej značky Spoločenstva by samozrejme znamenalo, že príslušné orgány by museli dodržiavať zložitejšie postupy, čoho následkom by boli vyššie náklady. Napriek tomu by sa nemal zanedbávať význam jednotnej značky. Takáto značka by vzhľadom na výhody, ktoré by jej zavedenie priniesol na trh, poskytla väčšiu právnu bezpečnosť kandidátom, ktorí sa chcú zaradiť do systému udeľovania environmentálnej značky. Spotrebiteľom by poskytla vyššie záruky spoľahlivosti a zabránila by tomu, aby pri pohľade na veľký počet typov environmentálnych značiek podľahli zmätku. Okrem toho by umožnila jednoznačné zlúčenie systému s cieľmi určenými na podporu trvalo udržateľného rozvoja. Udeľovanie environmentálnej značky by sa tým stalo pre rybárov a podniky príťažlivejším, podporila by sa ich väčšia konkurencieschopnosť, v súvislosti s využívaním selektívnejších techník rybolovu a účinnejšie by presvedčila spotrebiteľov, aby sa za svoje peniaze zúčastňovali na zlepšovaní morského prostredia.

Komisia navrhuje tri možnosti týkajúce sa vytvorenia systému udeľovanie environmentálnej značky Spoločenstva: Možnosť č.1: Nepodniknúť žiadne kroky; Možnosť č.2: Vytvoriť jednotnej schémy udeľovania environmentálnej značky Spoločenstva rybám a produktom rybného hospodárstva; Možnosť č.3: Zaviesť minimálne požiadavky pre nepovinné schémy udeľovania environmentálnych značiek.

Spravodajkyňa víta skutočnosť, že prvá možnosť bola zamietnutá, z dôvodov, ktoré uviedla Komisia. Bez záruky nezávislého schvaľovania a akreditácie by sa skutočne spochybnila spoľahlivosť schém. Okrem toho by riziko rozbitia trhu Spoločenstva a rozšírenie rôznych značiek prekážalo voľnému pohybu produktov.

Avšak rozdiel medzi druhou a treťou možnosťou, ktorý definovala Komisia, nie je veľmi jasný, keďže bez ohľadu na medzinárodné požiadavky v tejto oblasti, najmä požiadavky FAO, sa majiteľom systému stáva úrad poverený zostavením minimálnych požiadaviek na získanie environmentálnej značky. Vzhľadom na skutočnosť, že tretia možnosť určuje Komisii zodpovednosť definovať tieto požiadavky, stáva sa udeľovanie environmentálnej značky verejným systémom, tak ako pri druhej možnosti, hoci tá v žiadnom prípade nezaručuje existenciu jednotnej značky.

Okrem toho môže byť systém riadený verejnými alebo súkromnými subjektmi, bez ohľadu na to, či je vlastník systému verejný alebo súkromný. Mohli by teda koexistovať rôzne environmentálne značky, ktoré by podliehali rovnakému legislatívnemu rámcu. To je podľa všetkého želaním Komisie.

Najdôležitejšie je teda zostaviť minimálne vyššie uvedené požiadavky, zaviesť spôsob kontroly systému a zaručiť transparentnosť a dodržiavanie konzervačného reťazca. Podľa toho, či budú tieto požiadavky viac alebo menej obmedzujúce, vytvorí sa systém predpisov, ktorý bude tiež viac, či menej transparentný, nezávislý, bezpečný a nediskriminujúci.

STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (26.4.2006)

pre Výbor pre rybné hospodárstvo

ktorým sa otvára diskusia o prístupe Spoločenstva k schémam udeľovania environmentálnej značky produktom rybných hospodárstiev(2005/2189(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Frédérique Ries

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín žiada Výbor pre rybné hospodárstvo, aby ako gestorský výbor prijal do svojho návrhu uznesenia tieto návrhy:

1.  víta oznámenie Komisie, avšak napriek tomu, že uznáva náročnosť zavedenia schémy udeľovania značky, ktorá by bola účinná a zároveň nie príliš obmedzujúca pre podniky, trvá na tom, že základným cieľom environmentálnych značiek je umožniť spotrebiteľom správne si zvoliť a tým podporovať zachovanie zdrojov rybného hospodárstva;

2.  domnieva sa, že tento systém bude doplnkom legislatívneho rámca zameraného na ochranu rybolovných zdrojov, ktorá by mala zostať základným cieľom spoločnej politiky rybolovu.

3.  domnieva sa, že vzhľadom na nadmerne využívanie a výrazne nízky stav zásob mnohých druhov rýb vo vodách Európskej únie a vo svete, musí akákoľvek schéma udeľovania environmentálnej značky, ktorá má byť dôveryhodná a účinná, zohľadňovať zásadu, že pri niektorých druhoch jednoducho nie je možné udeliť environmentálnu značku a že spotreba týchto rýb sa musí znížiť dovtedy, kým sa ich zásoby neobnovia;

4.  ľutuje, že súčasné pravidlá označovania produktov z rýb, ktoré stanovuje článok 4 nariadenia Rady (ES) č. 104/2000 zo 17. decembra 1999 o spoločnej organizácii trhov s výrobkami rybolovu a akvakultúry , sa v členských štátoch vykonávajú a uplatňujú nedostatočným spôsobom;

5.  ľutuje, že nemá k dispozícii podrobnú analýzu, ktorá by umožnila presnejšie zhodnotenie dôsledkov týchto opatrení pre oblasť rybolovu a morský ekosystém.

6.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom ambícií v oznámení Komisie a domnieva sa, že zvolený postup (ktorý spočíva v stanovení minimálnych nárokov na fakultatívne schémy udeľovania environmentálnej značky) plne nezodpovedá daným problémom; domnieva sa, že všetky značky používané na trhu musia byť nezávisle monitorované, aby boli pre spotrebiteľa absolútne spoľahlivé a dôveryhodné;

7.  prihovára sa za lepšie uznávanie rybolovu malého rozsahu na európskej úrovni; žiada, aby sa pred prípadným zavedením schémy udeľovania environmentálnej značky uskutočnili konzultácie so zúčastnenými stranami, vrátane zástupcov sektora rybolovu malého rozsahu, a aby sa zohľadnili ich návrhy;

8.  prihovára sa preto za zavedenie jednotného postupu na vývoj a certifikáciu, ktorý z dlhodobého hľadiska umožní podporu trvalo udržateľných výrobných metód a metód využívania zdrojov rybného hospodárstva za predpokladu, že značky stanovia prísne požiadavky týkajúce sa:

          - minimalizovania vedľajších úlovkov,

          - regulovania výlovu na základe princípu „maximálneho trvalo udržateľného výnosu“,

          - účinného uplatňovania právnych predpisov a dohľadu s cieľom bojovať proti nelegálnym činnostiam;

9.  domnieva sa preto, že vypracovanie takéhoto postupu by sa malo uskutočniť na európskej úrovni v spolupráci so subjektmi v danom sektore a pri súčasnom dodržaní určitých základných podmienok, ako sú transparentnosť, dostupnosť, možnosť získať značku za nízke náklady a dôveryhodnosť;

10. podporuje zachovanie existencie národných a iných značiek pre produkty rybného hospodárstva, ktoré označujú, okrem iného, určité vlastnosti metód výlovu, ako je neškodnosť pre delfíny alebo kvalita produktu;

11. domnieva sa, že značka môže byť plne účinná iba pokiaľ je jednotná a ľahko zrozumiteľná pre spotrebiteľov, čím umožňuje ich nasmerovanie k výrobkom zabezpečujúcim trvalú udržateľnosť rybolovných zdrojov.

12. prihovára sa, aby kritériá pre túto značku neboli priamo spojené s európskymi opatreniami na riadenie rybného hospodárstva a aby boli v plnom súlade s normami obsiahnutými v Etickom kódexe zodpovedného rybolovu prijatom konferenciou FAO, s cieľom zabezpečiť dostupnosť značky a potvrdzuje, že environmentálne značky vypracované v EÚ nemôžu diskriminovať mimoeurópske rybné hospodárstva, najmä rybné hospodárstva rozvojových krajín;

13. odporúča, aby bolo členstvo v systéme založené na dobrovoľnosti, a navrhuje zavedenie iniciatív uľahčujúcich členstvo podnikov, najmä malých a stredných podnikov a nepriemyselných rybárov v tomto systéme;

14. uznáva, že ak má byť systém účinný, dostupný a dôveryhodný, musí byť riadený centralizovane, bez toho aby vytváral zbytočné administratívne obmedzenia a navrhuje, aby sa Agentúra Spoločenstva pre kontrolu rybného hospodárstva mohla podieľať na udeľovaní, kontrole a riadení tejto značky, ale uznáva, že by to vyžadovalo výrazné rozšírenie jej mandátu a podstatné zvýšenie jej finančných a iných zdrojov.

STRUČNÉ Odôvodnenie

In December 1997, the Commission first addressed the need to discuss non-discriminatory, voluntary eco-labelling schemes. In 2002, it adopted a Community Action Plan to integrate environmental protection requirements into the Common Fisheries Policy and announced its intention to launch a debate on the eco-labelling of fisheries products. On 29 June 2005, the European Commission presented its Communication launching a debate on a Community approach towards eco-labelling schemes for fisheries products.

The recent reform of the Common Fisheries Policy makes it necessary to discuss the issue of the introduction of eco-labelling schemes as a means of better integrating environmental protection concerns into the fisheries sector. In addition, the recent emergence of various "eco-labelled" products in this sector raises questions with respect to competition, external trade, and consumer protection.

Among its objectives, the Commission aims to promote sustainable fisheries and an adequate level of protection of the marine eco-system, a harmonised approach to eco-labelling schemes and transparent and objective information for consumers.

The Commission considers three options:

1.  Non-action and freedom to develop eco-labelling schemes on the market, without any intervention and control from the public sector.

2.  Create a single Community eco-labelling scheme for fish and fisheries products.

3.  Establishing minimum requirements for voluntary eco-labelling schemes.

In its Communication, the Commission clearly favours Option 3.

However, the Rapporteur wants to express her concerns about this option which would not be sufficient if it aims to achieve the ambitious objectives defined by the Commission.

The single establishment of minimum requirements for voluntary eco-labelling schemes would only regulate the current situation and prevent the emergence of misleading certifications. It would not send a clear message able to stimulate awareness to both consumers and producers. Moreover, a proliferation of labels risks weakening the role an eco-label can play.

These are some of the reasons why the Rapporteur is in favour of the creation of a single Community eco-labelling scheme with ambitious criteria. In the light of the objectives defined in the Communication and with the involvement of the stakeholders, the Commission should establish a transparent, accessible and credible eco-labelling system.

The Commission must ensure that this label does not act as a barrier to trade. Therefore, such a label has to be fully coherent with the international guidelines for eco-labelling schemes, as agreed by the FAO and based on its Code of Conduct for Responsible Fisheries[1].

In order to prevent the creation of a new structure, the Rapporteur also suggests involving the European Fisheries Control Agency in the management of this label.

In any such scheme, the importance of clear communication to the consumer must be of particular consideration in order to ensure the greatest possible impact of the label. Ultimately, the label must generate concrete results in terms of protecting and enhancing the sustainability of fish stocks in EU waters.

• [1]  Report twenty-third Session of the Committee on Fisheries (Rome, Italy, 15-19 February 1999), FAO
  Fisheries Report. No. 595

POSTUP

Názov	Otvorenie diskusie o prístupe Spoločenstva k schémam udeľovania environmentálnej značky produktom rybných hospodárstiev
Číslo postupu	2005/2189(INI)
Gestorský výbor	PECH
Výbor, ktorý predložil stanovisko   dátum oznámenia na schôdzi	ENVI 27.10.2005
Rozšírená spolupráca – dátum oznámenia na schôdzi	0.0.0000
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko   dátum menovania	Frédérique Ries 14.12.2005
Predchádzajúci spravodajca
Prerokovanie vo výbore	21.3.2005		25.4.2005
Dátum prijatia	25.4.2005
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	30 1 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Johannes Blokland, John Bowis, Hiltrud Breyer, Dorette Corbey, Chris Davies, Mojca Drčar Murko, Edite Estrela, Jillian Evans, Matthias Groote, Gyula Hegyi, Dan Jørgensen, Christa Klaß, Eija-Riitta Korhola, Urszula Krupa, Riitta Myller, Vittorio Prodi, Frédérique Ries, Dagmar Roth-Behrendt, Guido Sacconi, Carl Schlyter, Richard Seeber, Jonas Sjöstedt, María Sornosa Martínez, Antonios Trakatellis, Anja Weisgerber and Åsa Westlund.
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Dariusz Maciej Grabowski, Vasco Graça Moura, Miroslav Mikolášik, Claude Turmes and Glenis Willmott.
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)	...

POSTUP

Názov	Otvorenie diskusie o prístupe Spoločenstva k schémam udeľovania environmentálnej značky produktom rybných hospodárstiev
Číslo postupu	2005/2189(INI)
Gestorský výbor   dátum oznámenia a povolenia na schôdzi	PECH 27.10.2005
Výbor požiadaný o stanovisko   dátum oznámenia na schôdzi	ENVI 27.10.2005
Spravodajkyňa   dátum menovania	Carmen Fraga Estévez 15.9.2005
Prerokovanie vo výbore	3.10.2005	23.2.2006			18.4.2006
Dátum prijatia	21.6.2006
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:		22 1 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	James Hugh Allister, Stavros Arnaoutakis, Elspeth Attwooll, Iles Braghetto, Luis Manuel Capoulas Santos, David Casa, Zdzisław Kazimierz Chmielewski, Carmen Fraga Estévez, Ioannis Gklavakis, Alfred Gomolka, Pedro Guerreiro, Ian Hudghton, Heinz Kindermann, Rosa Miguélez Ramos, Philippe Morillon, Seán Ó Neachtain, Bernard Poignant, Dirk Sterckx, Struan Stevenson, Margie Sudre
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Duarte Freitas, Francesco Musotto, James Nicholson
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Danutė Budreikaitė
Dátum predloženia	23.6.2006
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)	...