SPRÁVA o tematickej stratégii o znečistení ovzdušia

30. 6. 2006 - (2006/2060(INI))

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
Spravodajkyňa: Dorette Corbey

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o tematickej stratégii o znečistení ovzdušia

(2006/2060(INI))

Európsky parlament,

-    so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o tematickej stratégii o znečistení ovzdušia (KOM(2005)0446),

- so zreteľom na Šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva (6. EAP)[1],

- so zreteľom na Lisabonskú stratégiu (Barcelona, závery Rady Európy 15.-16. marec 2002),

-  so zreteľom na oznámenie Komisie o programe Čisté ovzdušie pre Európu (CAFE): o tematickej stratégii pre kvalitu ovzdušia (KOM(2001)0245),

- so zreteľom na hodnotenie vplyvu na tematickú stratégiu o znečisťovaní ovzdušia a na smernicu Európskeho parlamentu a Rady o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom vzduchu pre Európu (IA) (SEK(2005)1133),

- so zreteľom na zdravotné aspekty znečistenia ovzdušia – výsledky projektu WHO „Systematická kontrola zdravotných aspektov znečistenia ovzdušia“ v Európe[2],

-    so zreteľom na tlačovú konferenciu Inštitútu európskej environmentálnej politiky (IEEP)[3],

-    so zreteľom na návrh novej smernice Komisie o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom vzduchu pre Európu (KOM(2005)0447),

-    so zreteľom na veľké množstvo existujúcich právnych predpisov EÚ kontrolujúcich kvalitu ovzdušia a emisie do ovzdušia, vrátane rámcovej smernice[4] o kvalite ovzdušia a jej dcérskych smerníc, smernice o národných emisných stropoch[5], smernice o veľkých elektrárňach s procesom spaľovania[6], smerníc kontrolujúcich emisie automobilov a kvalitu paliva, smernice o emisií rozpúšťadiel[7] a smernice o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania[8];

     -     so zreteľom na závery Rady EÚ pre životné prostredie z 9. marca 2006,

-   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

-   so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6-0235/2006),

A. keďže znečistenie ovzdušia je hlavnou príčinou úmrtí a faktorom spôsobujúcim ochorenia v Európe, skracujúcim dĺžku života v priemere o viac ako osem mesiacov na jednotlivca; keďže zdravie detí, starších ľudí, ľudí s dýchacími a kardiovaskulárnymi chorobami a tých, ktorí žijú v ohrozených oblastiach, napríklad v mestských oblastiach (veľkomestách) a blízko hlavných ciest, je zvlášť ohrozené,

B. keďže všeobecným cieľom tematickej stratégie o znečisťovaní ovzdušia je stanovenie dlhodobej integrovanej strategickej politiky pre boj proti znečisťovaniu ovzdušia, aby sa dosiahli ciele 6. EAP týkajúceho sa ochrany ľudského zdravia a životného prostredia,

C. keďže v posledných desaťročiach bol pri znižovaní emisií látok znečisťujúcich ovzdušie, ktoré najviac ohrozujú zdravie, dosiahnutý značný pokrok,

D. keďže jemné častice PM2,5 a prízemný ozón znečisťujú ovzdušie a tým spôsobujú väčšinu zdravotných problémov,

E.  keďže 55 % Európskeho ekosystému je poškodeného v dôsledku znečisteného ovzdušia,

F.  keďže znečistené ovzdušie sa vyskytuje vo všetkých členských štátoch a je cezhraničným problémom, pretože pevné častice a ostatné znečisťujúce látky prejdú stovky kilometrov a preto je potrebné vyriešiť tento problém v Európe, a prísnejšie cezhraničné opatrenia sú požadované, keďže tento fakt neoslobodzuje určité členské štáty od zodpovednosti splniť limitné hodnoty pre kvalitu ovzdušia;

G. keďže proti znečisťovaniu ovzdušia sa dá efektívne bojovať iba prostredníctvom koordinovaného balíka opatrení, ktoré spájajú opatrenia na európskej, národnej a miestnej úrovni a ktoré sú v prvom rade zamerané na boj s emisiami znečisťujúcich látok pri zdroji,

H. keďže podľa článku 7 programu 6. EAP jedným z jeho cieľov je dosiahnuť „úrovne kvality ovzdušia, ktoré nezapríčinia významné negatívne vplyvy a riziká pre ľudské zdravie a životné prostredie“,

I.   keďže medzi kľúčové opatrenia uvedené v článku 7 6. EAP, patrí rozvoj tematickej stratégie o znečisťovaní ovzdušia a kontrola a aktualizácia štandardov pre znečisťovanie ovzdušia a národných emisných stropov, s cieľom dosiahnuť dlhodobé ciele neprekročiť kritické záťaže a úrovne; keďže znečisťovanie ovzdušia je komplexným problémom, ktorý sa dá vyriešiť iba prostredníctvom systematického prístupu, ktorý zohľadní vzájomné interakcie,

J.  keďže účinné uskutočnenie existujúcich právnych predpisov je kľúčom pre zlepšenia kvality ovzdušia do roku 2020 a že niektoré súčasné právne predpisy sú ešte stále v procese uskutočňovania;

K. keďže ambiciózne ciele kvality ovzdušia sa dajú dosiahnuť iba ak sú súčasné právne predpisy dôsledne uskutočňované vo všetkých členských štátoch a ak sa nové návrhy právnych predpisov môžu sústrediť na obmedzenie emisií vypúšťaných znečisťovateľmi,

L.  keďže Komisia vo svojom hodnotení vplyvu (IA) predstavila svoje tri možnosti splnenia strategických cieľov (A,B a C), ktoré odrážajú rôzne ambiciózne ciele, ako aj možnosť pre všetky technicky uskutočniteľné zníženia,

M. keďže z hodnotenia vplyvu je jasné, že väčšina Európskych občanov súhlasí s politikou EÚ zameranou na zlepšenie kvality ovzdušia s cieľom zhody možnosti splnenia strategických cieľov C, ale Komisia v stratégii zvolila ciele nižšej úrovne, ktoré možno označiť A+,

N. keďže náklady na znižovanie úrovní znečistenia ovzdušia sú vo všetkých opatreniach nižšie ako finančné zisky; keďže žiadne z opatrení neohrozuje celkovú konkurenčnú polohu EÚ a keďže možnosť ambicióznych cieľov vedie k vytvoreniu nových pracovných miest,

O. keďže Komisia pripravila dôkladné hodnotenie dopadu s prihliadnutím na lepšiu reguláciu a stratégiu trvalo udržateľného rozvoja; predsa však chýba v navrhovanej stratégii a príbuznej smernici o kvalite ovzdušia systémový prístup, keďže sa napríklad neočakávajú ďalšie zníženia emisií CO₂, čo nepochybne vedie k nadhodnoteniu nákladov a podhodnoteniu prínosov pre stratégiu znečisťovania ovzdušia, keďže pokračované znižovanie emisií po roku 2012 prispeje ako jeden z mnohých efektov k zlepšeniu kvality ovzdušia;

P.  keďže z IA vyplýva, že optimálna možnosť splnenia strategických cieľov - ak sa hraničné náklady rovnajú hraničným ziskom - sa nachádza medzi možnosťami splnenia strategických cieľov B a C, napriek skutočnosti, že peňažné vyčíslenie škody na ekosystémoch, plodinách, ako aj niektoré efekty nepriaznivé pre zdravie nie sú v nákladoch zahrnuté;

Q. keďže pracovná skupina CAFE zaoberajúca sa PM (častice) poukázala na to, že s koncentráciou PM 2,5 nižšou ako 10 µg/m³ sú spojené zdravotné riziká, a že hraničná hodnota by nemala prekročiť 20 µg/m³ ,

R. keďže – ako zdôraznil IEEP – hodnota PM2,5 rovná 25 µg/m³, ako navrhuje Komisia, nemá za následok sprísnenie požiadaviek na členské štáty týkajúce sa PM, ale skôr uvoľňuje povinnosti vyplývajúce z povolenia výnimiek,

S.  keďže zlepšenie kvality ovzdušia prináša prospech celej spoločnosti, pričom náklady vznikli v určitých sektoroch; keďže práve preto je nevyhnutné nájsť spôsoby dodržania výšky týchto nákladov, ak uplatnenie zásady „platí ten, kto znečisťuje“ spôsobí v určitom sektore neprijateľné náklady,

T.  keďže k zlepšeniu kvality ovzdušia musia prispieť všetky sektory, predovšetkým s dôrazom na tie sektory, ktoré doteraz prispeli k udržaniu čistého ovzdušia nedostatočne,

U. keďže predpisy vnútorného trhu v EÚ podporujú dosiahnutie cieľov pre životné prostredie a hodnôt limitov, pokiaľ sú rovnako uskutočnené v rôznych členských štátoch,

V. keďže členské štáty nedodržiavajú stanovené hodnoty podľa súčasných právnych predpisov o kvalite ovzdušia – väčšina problémov vzniká v Holandsku, Belgicku, Nemecku, severnom Taliansku, Poľsku a vo veľkých mestách; keďže prijaté opatrenia sú zamerané na zdroje znečistenia a nestačia na dosiahnutie hodnôt limitov,

X. keďže nedodržanie limitných hodnôt nie je vždy spôsobené nedostatkom opatrení prijatých členskými štátmi, ale niekedy je zapríčinené nedostatkom adekvátnych opatrení Spoločenstva;

Y. keďže je potrebná stratégia s ambicióznymi cieľmi, ktoré sa premietnu do ambicióznych právnych predpisov v oblasti kvality ovzdušia , spolu s opatreniami zameranými na zdroje znečistenia, s cieľom umožniť členským štátom dodržať normy pre kvalitu ovzdušia, a zároveň poskytnúť čas navyše tým členským štátom, ktoré prijali všetky príslušné opatrenia, ale stále čelia problému s dodržiavaním hodnôt limitov,

Z.  keďže, na zebezpečenie dosiahnutia cieľov v oblasti zdravia a životného prostredia je potrebné doplniť smernicu o národných emisných stropoch súborom opatrení v oblasti znižovania emisií na miestnej, národnej úrovni, na úrovni Spoločenstva a na medzinárodnej úrovni,

Stanovenie správnej ambicióznej úrovne na riešenie znečistenia ovzdušia

1.  víta tematickú stratégiu Komisie o znečisťovaní ovzdušia, ktorá zdôrazňuje skutočnosť, že znečisťovanie ovzdušia je vážnym problémom pre zdravie a životné prostredie;

2.  so znepokojením konštatuje, že tematická stratégia o znečisťovaní ovzdušia neukazuje, ako dosiahnuť ciele 6. EAP; vyzýva preto Komisiu, aby sa zamerala na podstatne vyššiu úroveň ambícií na zníženie znečisťovania ovzdušia pre rok 2020, aby sa tieto ciele dosiahli;

3.  s ľútosťou poukazuje na skutočnosť, že stratégia nezahŕňa žiadne právne požiadavky na zníženie jednotlivých emisií, ako to odporúča Európska agentúra pre životné prostredie, ale jednoducho sa obmedzuje na navrhovanie indikatívnych cieľov;

4.  požaduje stratégiu s ambicióznejšími cieľmi pre znižovanie, ktorá sa zhoduje s možnosťou splnenia strategických cieľov C pre prchavé organické zlúčeniny (POZ), PM2,5 a NOx, pretože by to prinieslo väčší prospech pre zdravie a zamestnanosť, a zároveň by bol udržaný vyrovnaný pomer medzi nákladmi a ziskom; požaduje zníženie podľa uvedenej tabuľky:

	2020 súčasné právne predpisy	2020 TSAP[9]	2020 ciele EP a príslušná možnosť splnenia
SO2	68 %	82 %	82 % (B)
NOx	49 %	60 %	65 % (C)
POZ	45 %	51 %	55 % (C)
NH3	4 %	27 %	27 % (A+)
PM2,5	45 %	59 %	61 % (C)
Celkové nákl. (na rok)		EUR 7 100 mil viac	+/- EUR 11 000 mil viac

5.  vyzýva Komisiu, aby aktualizovala vstupné údaje používané pre integrovaný hodnotiaci model s prihliadnutím na štrukturálne opatrenia, aby plne prihliadla na potenciálne zníženie emisií z medzinárodnej lodnej prepravy, zahrnula všetky existujúce právne predpisy do takzvaného základného scenára a využila energetický scenár, ktorý je v súlade s ambicióznou politikou EÚ v oblasti klimatických zmien, skôr než tento model použije na prepracovanie smernice o národných emisných stropoch; domnieva sa, že aktualizácia vstupných údajov používaných pre analýzu, spolu so zahrnutím dodatočných netechnických štrukturálnych opatrení na zníženie emisií, by malo postupne znížiť odhadované náklady na dosiahnutie daných predbežných cieľov a vyústiť do podstatne vyššieho potenciálu pre zníženie emisií;

6.  uprednostňuje zavedenie ročnej limitnej hodnoty 30 µg/m³ pre PM10 v roku 2010 a podporuje návrh Komisie na zavedenie zníženie koncentrácie PM2.5, pretože zložka PM2.5 je v rámci PM10 najviac zdraviu škodlivá; požaduje, aby sa v roku 2010 pre PM2.5 zaviedla cieľová hodnota 20 µg/m³, ktorá sa v roku 2015 stane limitnou hodnotou, a v súlade s odporúčaním WHO dlhodobá cieľová hodnota pre PM2.5 vo výške 10, µg/m³; súhlasí s tým, aby členské štáty, ktoré môžu dokázať, že prijali všetky praktické opatrenia, mali viac času na splnenie limitných hodnôt;

7.  presadzuje väčšiu jednotnosť meracích a výpočtových metód používaných rôznymi členskými štátmi pre koncentrácie drobných častíc a okrem iného sa domnieva, že by sa mali primerane použiť opravné koeficienty;

8.  je presvedčený, že navrhované zníženie znečistenia sa dá dosiahnuť iba vtedy, ak EÚ posilní svoje právne predpisy v oblasti emisií a požaduje prijatie ambicióznych limitných hodnôt, ktoré sú záväzné vo väčšom rozsahu;

9.  podporuje návrh Komisie, aby sa v roku 2020 pre PM2.5 zaviedol cieľ zníženia expozície o 20% v porovnaní s priemerným indexom expozície v roku 2010; požaduje však diferencované ciele zníženia, ktoré by zohľadnili rôzne východiskové úrovne členských štátov, a opatrenia, ktoré už boli prijaté, s osobitným prihliadnutím na väčší potenciál znižovania tých štátov, ktorých počiatočná miera expozície je vysoká;

10. požaduje, aby sa v prípade vysokej úrovne smogu zaviedli smogové varovania a aby ľudia boli nabádaní k tomu, aby v uvedených dňoch nepoužívali otvorené ohne a obmedzili používanie áut;

11. je presvedčený, že navrhované zníženia sa dajú dosiahnuť iba vtedy, ak EÚ posilní svoje právne predpisy v oblasti emisií, poukazuje na skutočnosť, že so znečisťovaním ovzdušia sa dá vyrovnať iba vtedy, ak sa ambiciózne limitné hodnoty spoja s ambicióznou emisnou politikou;

Sektorové opatrenia

12. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby čo najskôr prijali nevyhnutné opatrenia na zníženie emisií v rôznych sektoroch, ktoré prispievajú k znečisteniu ovzdušia, v spojitosti s tým sa musí špeciálna priorita prisúdiť tým sektorom, ktoré predtým neboli regulované a kde je možné ďalšie zníženie emisií dosiahnuť s nižšími nákladmi;

13. vyzýva Komisiu, aby čo najskôr navrhla prehodnotenie smernice o národných emisných stropoch (NEC) a na jej prepracovanie do podoby porovnateľnej s úrovňou ambície podporovanej Parlamentom;

14. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlene prijali opatrenia na zníženie emisií zo sektora špedície a vyzýva Komisiu, aby prišla s návrhmi

- zaviesť štandardy pre emisie Nox pre lode využívajúce prístavy EÚ;

- vymedziť Stredozemné more a severovýchodný Atlantik ako oblasti kontroly emisií síry (SECAs) v rámci dohovoru MARPOL (Medzinárodný dohovor o zabránení znečisťovania mora z lodí);

- znížiť maximálne povolený obsah síry v lodných palivách používaného v SECAs a v osobných plavidlách od 1,5 % do 0,5 %;

- zaviesť finančné nástroje ako dane alebo poplatky za emisie SO₂ a NOx z lodí;

- podporiť zavedenie rozličných prístavných poplatkov a poplatkov za dráhy uprednostniac plavidlá s nízkymi emisiami SO₂ a NOx;

- podporiť, aby lode, ktoré sú v prístavoch, využívali elektrickú energiu z pobrežia;

- na smernicu EÚ o kvalite lodných palív;

ďalej vyzýva Komisiu vyzýva Komisiu, aby navrhla koordinovanú činnosť zaručujúcu oblasti v rámci hodnôt a trvala na činnosti v rámci dohovoru IMO; je presvedčená, že je potrebné lepšie vyváženie medzi nákladmi na znižovanie emisií z lodí a vnútrozemskými emisiami;

15. poukazuje na to, že poľnohospodárstvo je jedným z hlavných zdrojov znečisťovania ovzdušia zapríčineným čpavkom, pre tento sektor existuje len málo záväzkov na zníženie emisií; vyzýva členské štáty, aby bojovali so znečisťovaním ovzdušia spôsobovaným chovom dobytka – predovšetkým intenzívnym chovom dobytka -, používaním hnojív a zariadením na vyhrievanie skleníkov, a aby používali poľnohospodárske náhrady pri riešení problému s čpavkom; požaduje aktualizáciu cieľov zameraných na znižovanie čpavku v kontexte s prehodnotením Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ; vyzýva Komisiu, aby do smernice IPPC zahrnula intenzívny chov dobytka a vyzýva tiež Komisiu a členské štáty, aby napomáhali rozvoju opatrení, ktoré podporujú rozvoj ekologického chovu dobytka a integrovaného poľnohospodárstva ako súčasti politiky regionálneho rozvoja;

16. konštatuje, že poľnohospodárske činnosti významne prispievajú k emisiám čpavku; súhlasí s Komisiou, že tieto emisie je nevyhnutné znížiť; vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila osobitné návrhy, ktoré by sa zameriavali na zníženie emisií čpavku z poľnohospodárstva; a vyzýva Komisiu, aby prepojila dotácie SPP s prísnymi požiadavkami na boj proti emisiám čpavku z poľnohospodárskych činností;

17. poukazuje na to, že náklady na zníženie emisií NH₃ vo všeobecnosti vyzerajú nadhodnotené, napríklad návrh predpokladov reformy SPP Európskou environmentálnou agentúrou predpokladá nižší počet dobytka ako základné predpoklady programu EÚ pre čisté ovzdušie (CAFE), ktoré, ak sú presnejšie, môžu znamenať aj nižšie náklady ako boli predpokladané pre dosiahnutie zníženia emisií čpavku;

18. vyzýva Komisiu, aby zhodnotila krížové dopady príslušných environmentálnych smerníc, akou je napr. smernica o dusičnanoch, smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a rámcová smernica o vodách; v tomto zmysle poukazuje predovšetkým na použitie minerálnych hnojív (ktoré boli označené za hlavný zdroj emisií čpavku v poľnohospodárskom sektore), namiesto živočíšnych hnojív, čo vyplýva zo smernice o dusičnanoch;

19. vyzýva Komisiu, aby čo najskôr navrhla možné opatrenia na zníženie emisií z priemyselných zdrojov, vrátane prehodnotenia smernice IPPC, ktorá by mala účinnejšie zohľadniť inovácie a zahŕňať zavedenie malých spaľovní s výkonom nižším ako 50MWh;

20. žiada Komisiu, aby čo najskôr navrhla opatrenia na zníženie emisií z domácich zdrojov, vrátane noriem na vykurovacie zariadenia; vyzýva členské štáty, aby zaviedli opatrenia a programy na znižovanie emisií z domácich zdrojov, ako sú napríklad krby;

21. nalieha na Komisiu, aby v roku 2006 navrhla budúce štandardy Euro VI pre osobné vozidlá s ďalším znížením štandardu NOx na 80 mg/km pre dieselové osobné vozidlá a vany od roku 2011 a tiež naznačila smerovanie normy Euro VII pre ťažké vozidlá; vyzýva Komisiu, aby najneskôr do roku 2012 navrhla normy Euro VI pre ťažké vozidlá so štandardom porovnateľným so štandardami v Spojených štátoch; tieto umožnia členským štátom dosiahnuť ciele kvality ovzdušia; vyzýva členské štáty, aby prijali nevyhnutné opatrenia na postupné zrušenie starších znečisťujúcich vozidiel - ak je to potrebné - poskytnúť stimuly pre ich modernizáciu; vyzýva Komisiu, členské štáty a sektor dopravy, aby sa zapojili do zásadnej diskusie týkajúcej sa udržateľnej mobility v 21. storočí;

22. vyzýva členské štáty, aby prehodnotili systémy miestnej dopravy a hľadali modernizačné riešenia na maximálne zníženie používania vozidiel v centrách miest; vyjadruje presvedčenie, že poplatky za zápchy vyústia do hospodárskych a environmentálnych prínosov, a environmentálne členenie mesta, ktoré odrádza viac znečisťujúce vozidlá od vstupu do centier miest, je silným podnetom na modernizáciu vozidiel; zdôrazňuje, že miestne úrady môžu vytvoriť silné stimuly pre modernizáciu, ak kúpia čisté vozidlá (EEV, Euro 6 a VI) pre verejné a poloverejné použitie a podporia zamestnancov, aby používali dlhodobo udržateľné spôsoby dopravy;

23. poukazuje na absenciu spojenia medzi rozvojom a použitím alternatívnych zdrojov energie a zníženia znečisťovania ovzdušia, ako aj na nedostatok dôrazu na potrebu rozšírenia verejnej dopravy a využívania alternatívnych zdrojov energie na základe strategického plánovania;

24. vyzýva Komisiu, aby navrhla opatrenia na riešenie znečisťovania ovzdušia, ktoré – v súlade s článkom 95 ods. 3Zmluvy o ES – zabezpečia vysokú úroveň ochrany životného prostredia; vyzýva Komisiu, aby tým členským štátom, ktoré chcú prijať opatrenia prísnejšie ako sú súčasné normy EÚ, povolila výnimky z ustanovení o vnútornom trhu; je presvedčená, že tie členské štáty, ktoré zavedú prísnejšie normy, zabezpečia dôležitý stimul pre modernizáciu;

Lepšia tvorba právnych predpisov

25. vyzýva Komisiu a Radu, aby s Parlamentom uzavrela medziinštitucionálnu dohodu, v ktorej by sa tieto tri orgány zaviazali k plneniu cieľov v oblasti kvality ovzdušia, ako sa uvádza v tejto stratégii, a k podobne ambicióznej revízii smernice o národných emisných stropoch; táto dohoda by mala obsahovať podrobný zoznam opatrení EÚ určených na zabezpečenie včasného dosiahnutia emisných cieľov stanovených v rámci tematickej stratégie vrátane cieľov stanovených v uvedených odsekoch 13 až 24; tento zoznam by mal byť v súlade s ostatnými politikami Spoločenstva vrátane akčného plánu pre podnebie; vyjadruje presvedčenie, že takáto dohoda by prispela k zvyšovaniu dôveryhodnosti a tým aj „lepšej tvorbe právnych predpisov“;

26. vyzýva Komisiu, aby v roku 2012 prehodnotila pokrok pri dosiahnutí cieľov stratégie a zhodnotila potenciál v rozličných sektoroch pre ďalšie zníženie nákladov;

o

o o

27. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských krajín.

• [1]  Ú. v. ES L 242, 10.9.2002, s. 1.
• [2]  (http://www.euro.who.int/document/E83080.pdf)
• [3]  http://www.europarl.eu.int/comparl/envi/default_en.htm
• [4]  Smernica 96/62/EC (Ú. v. L 296, 21.11.1996, s. 55).
• [5]  Smernica 2001/81/EC (Ú. v. L 309, 27.11.2001, s. 22).
• [6]  Smernica 2001/80/EC (Ú. v. L 309, 27.11.2001, s. 1).
• [7]  Smernica 1999/13/EC (Ú. v. L 85, 29.3.1999, s. 1).
• [8]  Smernica96/61/EC (Ú. v. 0.10.1996, s. 26).
• [9]  Tematická stratégia o znečisťovaní ovzdušia.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Čistý vzduch je pre ľudské zdravie nevyhnutný. Znečistené ovzdušie značne poškodzuje zdravie. V dôsledku znečistenia ovzdušia príde Európa o 3,6 miliónov rokov života, alebo inými slovami, 360 000 ľudí umrie o 10 rokov skôr. Okrem toho znečistený vzduch tiež spôsobuje vznik mnohých ochorení alebo zhoršovanie fungovania pľúc. Zdravotné problémy sa neprejavia u všetkých rovnako; najohrozenejšími sú deti, starší ľudia, ľudia trpiaci pľúcnymi chorobami a ľudia žijúci v mestských oblastiach alebo blízko hlavných ciest. Znečistené ovzdušie poškodzuje aj prirodzené prostredie. Podľa odhadov je 55 % ekosystémov v Európe ovplyvnených znečisteným ovzduším. Dôsledkom je okysľovanie lesov, eutrofizácia a strata biodiverzity. Tieto problémy sú spôsobené predovšetkým vplyvom oxidov dusíka, oxidu siričitého, čpavku a tiež ozónu. Znečistené ovzdušie poškodzuje aj budovy.

Znečisťovanie ovzdušia je cezhraničným problémom. Znečisťujúce látky môžu prejsť stovky, dokonca tisícky kilometrov. Krajina ako napríklad Veľká Británia produkuje značné množstvo emisií, ale sama je nimi relatívne málo ovplyvnená. Ale časté západné vetry spôsobujú, že ostatné členské štáty sú tými emisiami ovplyvnené. Do Holandska sa dostane veľké množstvo znečisteného vzduchu z Belgicka, Nemecka a Veľkej Británie, ale trikrát viac sa z Holandska dostane von. Pomerne veľké množstvo znečisteného vzduchu sa dostane do škandinávskych krajín.

Súčasná politika

Za posledných 30 rokov sa kvalita ovzdušia podstatne zlepšila aj vďaka právnym predpisom EÚ. V dôsledku stanovenia noriem pre kvalitu ovzdušia sa výrazne znížili emisie mnohých znečisťujúcich látok. V platnosti sú Európske smernice, ktoré riešia problém emisií pri ich vzniku, napríklad veľké spaľovne, automobily a ťažké nákladné automobily. Dodržovanie noriem kvality však nepredstavuje jednoznačný úspech , predovšetkým v oblasti mestských aglomerácií existujú značné problémy. Z analýzy Európskej agentúry pre životné prostredie vyplýva, že viac ako 50 % ľudí žijúcich v európskych veľkomestách je viac ako 35-krát do roka vystavených koncentráciám, ktoré prekračujú denné stanovené hodnoty (Stav a perspektíva 2005, s.268). A ďalšie zlé správy: nanešťastie ani súčasné právne predpisy nie sú dostatočné na riešenie problému a na dosiahnutie cieľov stanovených Šiestym environmentálnym akčným programom (EAP) na dosiahnutie „úrovní kvality ovzdušia, ktoré nezapríčinia významné negatívne vplyvy a riziká pre ľudské zdravie a životné prostredie“. Preto je potrebné vytvoriť presvedčivú stratégiu. Takú stratégiu, ktorá kladie na prvé miesto zdravie a ktorá súčasne rieši nedostatky v súčasnej politike a problémy v oblasti dodržiavania právnych predpisov.

Tematická stratégia

Tematická stratégia je založená na rozsiahlom hodnotení vplyvu. Východiskovým bodom tejto stratégie boli tri možnosti splnenia strategických cieľov (A, B a C) a všetky technicky možné uskutočniteľné opatrenia (MTFR). Pripomienky k hodnoteniu vplyvu:

*Všetky možnosti splnenia strategických cieľov vrátane MTFR sú hospodárne, t. j. prínosy pre ľudské zdravie sú vyššie ako náklady.

*Všetky možnosti splnenia strategických cieľov sú pomerne neutrálne, pokiaľ ide o dopad na zamestnanosť a konkurencieschopnosť. Je však potrebné poznamenať, že v prípade možnosti C by došlo k nárastu zamestnanosti vo všetkých sektoroch okrem poľnohospodárstva. Značné zníženie pracovných miest v sektore poľnohospodárstva (73 000) by bolo zväčša kompenzované nárastom v ostatných sektoroch.

*Náklady na realizáciu rôznych možností sú, podľa niektorých, podhodnotené. Predovšetkým automobilový priemysel tvrdí, že v skutočnosti budú náklady ešte vyššie. Na druhej strane sa môžu náklady na zníženie emisií z pozemných zdrojov znížiť, ak odvetvie lodnej dopravy tiež zníži svoje emisie (nezahrnuté vo vypočítaných nákladoch). Navyše náklady sa môžu ďalej znižovať za predpokladu, že opatrenia, ktoré sa majú prijať, aby boli splnené záväzky z Kjóta (ktoré sa ešte musia stanoviť), samozrejme, ešte neboli zohľadnené.

*Odhady výnosov sú nízke, pretože pri výpočtoch sa berie do úvahy len zdravie, a navyše hodnota pridelená ľudskému životu je oveľa nižšia ako vo výpočtoch, ktoré sa používajú v USA. Vo výpočtoch sa neberú do úvahy výhody pre životné prostredie a výhody zo zníženia škôd na poľnohospodárskych plodinách (ročný odhad je 0,3 bilióna EUR) a zníženie škôd na budovách. Preto je pomer medzi nákladmi a výnosmi v skutočnosti podstatne priaznivejší.

*Marginálne náklady a marginálne výnosy sú samozrejme dôležité. Hodnotenie vplyvu ráta s tým, že optimálna možnosť plnenia strategických cieľov sa nachádza medzi B a C a je založená na nízkom odhade prínosov pre ľudské zdravie.

*IEEP ohodnotil odhad vplyvu a prišiel k záverom, že čísla a odhady sú spoľahlivé.

Úvahy

Ambície, pre ktoré sa Komisia rozhodla, sa nachádzajú medzi možnosťami splnenia A a B. Celkové náklady pre možnosť A+ dosahujú výšku 7,1 miliárd EUR. Výnosy dosahujú 42 miliárd EUR. Zvolená možnosť splnenia by nepriniesla žiadne zníženie zamestnanosti a nemala by žiadne negatívne vplyvy na konkurenčné postavenie Európy v celosvetovom meradle.

Po konzultáciách o hodnotení vplyvu a po vypočutí odporúčaní odborníkov na zdravie sa vaša spravodajkyňa domnieva, že úroveň ambícií, pre ktoré sa rozhodli, by mala byť vyššia. Tematická stratégia o znečisťovaní ovzdušia sa príliš jednostranne zameriava na náklady a veľmi málo na zdravotné výhody a na príležitosti, ktoré by mohol ponúknuť ambicióznejší prístup. Na základe lisabonskej stratégie a cieľov EÚ stať sa najkonkurencieschopnejšou ekonomikou vo svete, by sa mali použité normy pre znečistenie ovzdušia minimálne rovnať normám v USA. V USA sa používa norma na koncentráciu jemných čiastočiek (PM_2,5) s hodnotou 15 mg, hoci je potrebné poznamenať, že norma v USA je založená na výsledkoch meraní vykonaných počas obdobia troch rokov, a že merania sa nie vždy zameriavajú na skutočné problémové miesta.

Ak sa zvolí ambicióznejšia možnosť plnenia cieľov a ak sa EÚ jasne rozhodne pre zdravie, bude mnoho príležitostí na vytvorenie nových pracovných miest, ako ukazuje hodnotenie vplyvu. Kvalita ovzdušia je problémom vo všetkých svetových veľkomestách. Technológie a inovácie vyvíjané v Európe majú možnosť uspieť v iných častiach sveta.

Stratégia: ambiciózna, ale tiež zohľadňuje požiadavky realizácie

Vaša spravodajkyňa by rada rýchlo videla lepšie výsledky dosiahnuté v boji proti znečisťovaniu ovzdušia. Preto bola pre PM_2,5, POZ a NOx zvolená možnosť splnenia strategických cieľov C. V prípade čpavku vaša spravodajkyňa uprednostňuje možnosť A+ a v prípade SO₂ možnosť B. Návrh vašej spravodajkyne by stál približne 11 miliárd EUR ročne, t. j. viac ako 7,1 miliárd EUR, ktoré navrhuje Komisia. Nasledujúce dôvody na podporu výberu možnosti C-:

*Väčšie prínosy per ľudské zdravie ako v prípade možnosti A+, pretože PM_2,5, POZ a NOx najviac poškodzujú zdravie;

*Možnosť C- je úplne hospodárna, ale celkové náklady 11 miliárd eur ročne sú podstatne nižšie ako v prípade možnosti C (14,9 miliárd EUR);

*Priaznivýrozvoj vzhľadom na rast zamestnanosti a potenciál pre modernizáciu. Možnosť C- prinesie viac ako 40 000 nových pracovných miest, pretože zrušenie pracovných miest v sektore poľnohospodárstva bude obmedzené a vytvorí sa mnoho nových pracovných miest v ostatných sektoroch.

V prípade čpavku sa vaša spravodajkyňa, tak ako Komisia, na základe nasledujúcich dôvodov rozhodla pre možnosť A+ a v prípade SO₂ sa rozhodla pre možnosť B:

*Nárast nákladov spojený s možnosťou C je v prípade čpavku veľmi veľký;

*Reforma poľnohospodárskej politiky ešte nebola zohľadnená a jej dopad je doteraz nejasný. Vaša spravodajkyňa preto požaduje posúdenie a ambicióznejší prístup k riešeniu problému s čpavkom, keď sa začína formovať reforma Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ;

*Prínos čpavku k tvorbe sekundárnych jemných častíc je malý a celkové náklady na riešenie primárnych a sekundárnych jemných častíc na základe úrovne ambície C a v prípade čpavku na základe A+ sú približne také vysoké, ako keby mala byť aj pre čpavok zvolená možnosť C;

*Možnosť B je prijateľná pre SO₂, pretože možnosť C by priniesla pomerne málo ďalších výhod pre zdravie.

Vaša spravodajkyňa si samozrejme uvedomuje, že tu stanovené ciele sú ambiciózne a dosiahnuť ich nebude jednoduché. Niektoré členské štáty už majú ťažkosti pri plnení súčasných cieľov. Z tohto dôvodu sa spravodajkyňa prihovára za dočasné zrušenie pre tie členské štáty, ktoré môžu ukázať, že prijali všetky možné opatrenia na dosiahnutie hodnôt limitov uvedených v tejto tematickej stratégii, ale v žiadnom prípade nedosahujú normy. To tiež poskytne podnet na skorú a úplnú zhodu s hodnotami limitov. Skutočnosť, že ešte stále sa čaká na vhodné opatrenia na európskej úrovni, ktoré bybolo zamerané na zdroje, je prekážkou pre tie členské štáty, ktoré musia splniť tieto ciele. Úlohou Komisia je preto bezodkladne predložiť vhodné opatrenia zamerané na zdroje a úlohou Rady a Parlamentu je tieto opatrenia bezodkladné prijať. Každé omeškanie by znamenalo omeškanie zabezpečenia primeranej ochrany zdravia občanov a životného prostredia.

Vaša spravodajkyňa si tiež uvedomuje, že náklady nie sú rozdelené v spoločnosti rovnako ako výnosy. V podstate sa musí uplatňovať zásada „platí ten, kto znečisťuje“. V mnohých prípadoch môžu výrobcovia presunúť vyššie náklady na spotrebiteľov. Ale v niektorých prípadoch je to zložitejšie, pretože konkurentom, ktorí nepochádzajú z EÚ, nemusia vznikať rovnaké náklady. Vaša spravodajkyňa preto vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosti poskytnutia financií v prípadoch, ak náklady nemôžu byť presunuté na spotrebiteľov a náklady sú pre znečisťovateľov neprijateľné. V tomto zmysle by vaša spravodajkyňa chcela zdôrazniť, že štrukturálne fondy a EAGGF ponúkajú možnosti poskytnutia podpory. Členské štáty ich môžu využiť na opatrenia spolufinancovania (napríklad zariadenie pre čistenie vzduchu v sektore živočíšnej výroby). Navyše členské štáty môžu za určitých okolností prideliť podnikom štátnu pomoc.

Opatrenia

Na dosiahnutie cieľov stanovených v tejto stratégií je nevyhnutné, aby sa prijali mnohé opatrenia v rôznych odvetviach. V tejto súvislosti zohráva svoju úlohu Komisia (v oblasti opatrení zameraných na zdroje v oblasti dopravy, malých spaľovniach a systémoch vykurovania), ako aj členské štáty (v oblasti zariadení na čistenie vzduchu v oblasti poľnohospodárstva a lodnej dopravy) a decentralizované úrady (v oblasti plánov mobility, citlivých oblastí, smogových situácií).

Na záver: lepšie nariadenie a lepšie riadenie

Európska únia skutočne usilovne pracuje na tom, aby zabezpečila „lepšie nariadenie“ vzhľadom na to, že existuje veľký priestor na zlepšenie zákonodarstva. Tematická stratégia a doplnkové smernice o kvalite ovzdušia sú príkladmi „lepšieho nariadenia“. Vaša spravodajkyňa si vypočula názory zástupcov štátnych a miestnych orgánov, spoločností a mimovládnych organizácií. V mnohých diskusiách vyšlo najavo, že tu existuje určitá nespokojnosť so spôsobom, akým sa v Európe uzákoňujú právne predpisy. Okrem toho sa opakovane vyskytujú sťažnosti na nedostatočnú realizáciu vhodných právnych predpisov a neistotu v strednom období. Vymenovanie možných opatrení v stratégii túto neistotu neodstraňuje. Komunikácii s občanmi, spoločnosťami a orgánmi na nižšej úrovni (ktorých úlohou je realizovať mnohé opatrenia) by pomohlo, ak by bolo jasné, pre akú úroveň ambícií sa chce Komisia, Rada a Parlament rozhodnúť, pokiaľ ide o kvalitu ovzdušia, a aké opatrenia zamerané na zdroje možno očakávať a kedy. Vaša spravodajkyňa preto obhajuje medziinštitucionálnu dohodu, v ktorej Komisia, Rada a Parlament stanovili zodpovednosti a záväzky. Uvedená dohoda by prispela k „lepšiemu riadeniu“ a súčasne by podporila demokratický proces.

POSTUP

Názov	Tématická stratégia o znečistení ovzdušia
Referenčné čísla	2006/2060(INI)
Gestorský výbor   dátum pridelenia v pléne	ENVI 16.3.2006
Výbor(y) požiadaný(é) o stanovisko(á)   dátum oznámenia na schôdzi	AGRI 16.3.2006			REGI 16.3.2006			TRAN 16.3.2006		ITRE 16.3.2006
Bez predloženia stanoviska(-ísk)   dátum rozhodnutia	AGRI 21.3.2006			REGI 21.3.2006			TRAN 11.10.2005		ITRE 21.2.2006
Rozšírená spolupráca   dátum oznámenia na schôdzi
Spravodajkyňa   dátum menovania	Dorette Corbey 29.11.2005
Predchádzajúci spravodajca(-ovia)
Prerokovanie vo výbore	24.4.2006
Dátum prijatia pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov	21.6.2006
Výsledok záverečného hlasovania	+ - 0	45 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Adamos Adamou, Margrete Auken, Johannes Blokland, Frieda Brepoels, Dorette Corbey, Chris Davies, Bairbre de Brún, Avril Doyle, Edite Estrela, Jill Evans, Anne Ferreira, Karl-Heinz Florenz, Matthias Groote, Françoise Grossetête, Rebecca Harms, Satu Hassi, Gyula Hegyi, Mary Honeyball, Dan Jørgensen, Eija-Riitta Korhola, Holger Krahmer, Urszula Krupa, Aldis Kušķis, Peter Liese, Marios Matsakis, Roberto Musacchio, Riitta Myller, Dimitrios Papadimoulis, Vittorio Prodi, Frédérique Ries, Guido Sacconi, Richard Seeber, Kathy Sinnott, Bogusław Sonik, Antonios Trakatellis, Thomas Ulmer, Anja Weisgerber, Åsa Westlund, Anders Wijkman
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Alfonso Andria, Giuseppe Castiglione, Henrik Lax, Ria Oomen-Ruijten, Andres Tarand
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Sepp Kusstatscher
Dátum predloženia	30.6.2006
Poznámky (k dispozícii iba v jednom jazyku)