SPRÁVA o európskom sociálnom modeli v budúcnosti

13. 7. 2006 - (2005/2248(INI))

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci
Spravodajcovia: José Albino Silva Peneda, Proinsias De Rossa

Postup : 2005/2248(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A6-0238/2006
Predkladané texty :
A6-0238/2006
Prijaté texty :

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o európskom sociálnom modeli v budúcnosti

(2005/2248(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. októbra 2005 o európskych hodnotách v globalizovanom svete (KOM(2005)0525),

–   so zreteľom na návrh Zmluvy o Ústave pre Európu[1],

–   so zreteľom na Európsku sociálnu chartu,

–   so zreteľom na svoje uznesenie k pozícii Európskej rady k finančnému výhľadu a obnoveniu medziinštitucionálnej dohody na obdobie 2007 – 2013[2],

–   so zreteľom na dohody ILO o medzinárodnej práci a environmentálnych štandardoch,

–   so zreteľom na uznesenie z 15. marca 2006 o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení[3],

–   so zreteľom na správu skupiny na najvyššej úrovni o budúcnosti sociálnej politiky v rozšírenej Európskej únii z mája 2004,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o Sociálnej agende 2006 – 2010 (KOM(2005)0033),

–   so zreteľom na pracovný dokument zamestnancov Komisie o trvalo udržateľnom financovaní sociálnych politík v Európskej únii (SEK(2005)1774),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o európskych politikách týkajúcich sa mladých ľudí - Riešenie problémov mladých ľudí v Európe – implementácia Európskeho paktu mládeže a presadzovanie aktívneho občianstva (KOM(2005)0206),

–   so zreteľom na pracovný dokument Komisie o sociálnej situácii v Európskej únii - 2004 (SEK(2004)0636),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre práva žien a rovnosť pohlaví, Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A-0238/2006),

A. keďže európsky sociálny model odráža spoločný súbor hodnôt, založených na udržaní mieru, sociálnej spravodlivosti, rovnosti, solidarity, slobody a demokracie a rešpektovania ľudských práv,

B.  keďže jeden zo základných kameňov európskeho sociálneho modelu je sociálna ekonomika alebo tretí pilier,

C. keďže v posledných 60-tych rokoch tento súbor spoločných hodnôt úspešne umožnil EÚ, aby sa stala oblasťou väčšej hospodárskej prosperity a sociálnej spravodlivosti,

D. keďže, hoci majú členské štáty rôzne sociálne systémy a tieto hodnoty realizovali rôznymi spôsobmi, členské štáty sa vo všeobecnosti snažia dosiahnuť rovnováhu založenú na aktívnej vzájomnej závislosti medzi hospodárskym rastom a sociálnou solidaritou, a to sa odráža v európskom sociálnom modeli ako zjednotenie hodnôt s rôznorodosťou systémov,

E.  keďže členské štáty a EÚ uprednostnili presadzovanie hodnôt spojených s európskym sociálnym modelom, čo dokazujú ciele Lisabonskej stratégie, ktorá urobila sociálny rozvoj jedným z pilierov udržateľného rozvoja,

F.  keďže je zrejmé, že je nevyhnutná modernizácia a podpora európskeho sociálneho modelu tak, aby dokázal reagovať na demografické zmeny, čeliť výzve globalizácie a zvýšiť adaptabilitu ľudských zdrojov na rýchly technologický rozvoj, s cieľom lepšie dosiahnuť sociálne začlenenie, sociálnu spravodlivosť a odstránenie chudoby,

G. keďže európsky sociálny model musí zabezpečiť opatrenia, ktoré riešia otázky zvýšenej migrácie a prisťahovalectva, ako aj ich vplyvov na sociálnu súdržnosť,

H. keďže každá reforma európskeho sociálneho modelu nesmie oslabiť hodnoty, ktoré vytvárajú jeho podstatu,

I.   keďže hlavným posolstvom európskeho sociálneho modelu je rovnaký plat za rovnakú prácu na pracovisku,

J.   keďže vyšší hospodársky rast je rozhodujúci pre udržateľnosť európskych sociálnych štandardov a sociálne štandardy sú podstatné pre udržateľný rast,

K. keďže primeraný príjem je základom sociálneho začlenenia a aktívnej účasti v spoločnosti, ako aj dôstojného života,

L.  keďže sociálne politiky, ak sú vhodne navrhnuté, nemôžu byť považované za náklad, ale namiesto toho za produktívny faktor hospodárskeho rastu EÚ, a to nie iba prostredníctvom zvýšenia produktivity a konkurencieschopnosti, ale takisto aj vytvorením sociálnej súdržnosti a zaistením prístupu k základným právam a rovnosti, a tak sa stanú dôležitým faktorom v zaistení spoločenského mieru a politickej stability, bez ktorých nemôže hospodársky pokrok pretrvávať,

M. domnieva sa, že takéto sociálne politiky by mali lepšie pochopiť, že väčšinu zamestnávateľov tvoria malé a stredné podniky a tie zamestnávajú väčšinu zamestnancov,

N. keďže služby verejného záujmu a služby verejného hospodárskeho záujmu boli po prvýkrát jednoznačne uznané v amsterdamskej zmluve za kľúčové elementy, ktorými môžu členské štáty zaistiť sociálnu a územnú súdržnosť a za oblasti, pri ktorých si členské štáty udržali právo ich definovať a podporovať a táto pozícia bola upevnená v navrhovanej ústavnej zmluve, ktorá poskytuje jasnejší právny základ pre európsky rámec legislatívy v tejto oblasti,

O. keďže koncept európskeho sociálneho modelu sa odráža v navrhovanej ústavnej zmluve a je podporený princípmi rovnosti a solidarity,

P.  keďže členské štáty by mali postupovať v súlade s plánom uplatňovania rovnosti žien a mužov na obdobie 2006 – 2010 (KOM(2006)0092) a Európskym paktom pre rodovú rovnosť a v plnej miere transponovať do svojich právnych predpisov súčasnú antidiskriminačnú legislatívu Spoločenstva,

Q. keďže EÚ má schopnosť pozitívne či negatívne ovplyvniť ekonomiky v mnohých ďalších častiach sveta, v ktorých mimochodom obchodujeme, nielen z hľadiska nášho postavenia vo WTO a podmienok, ktoré aplikujeme, ale aj z hľadiska dohôd, do ktorých vstupujeme s menej rozvinutými regiónmi a krajinami,

R.  keďže uplatňovanie obchodnej politiky, ktorá je založená na európskych spoločných preferenciách a celosvetových hodnotách, ako aj politiky v oblasti pomoci zameranej na podporu vzdelávania, základných pracovných a environmentálnych noriem a štandardov transparentnosti a riadnej správy, prispeje k posilneniu politickej sily EÚ v rámci medzinárodných inštitúcií,

Reforma európskeho sociálneho modelu

1.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa zachovali a posilnili hodnoty spojené s európskym sociálnym modelom (rovnosť, solidarita, práva a povinnosti jednotlivcov, nediskriminácia a prerozdelenie s prístupom pre všetkých občanov k verejným službám na vysokej úrovni) a dosiahnuté vysoké sociálne štandardy;

2.  silne sa odvoláva, že iba EÚ založená na hospodárskej a sociálnej súdržnosti, ktorá bráni jej spoločné hodnoty, môže byť dostatočne silná brániť svoje záujmy;

3.  je presvedčený, že jediným riešením je urýchlená reformácia hospodárskych a sociálnych systémov, ak nespĺňajú kritériá účinnosti a sociálne dlhodobo udržateľného rozvoja a ak nie sú vhodné na riešenie úloh vyplývajúcich z demografických zmien, globalizácie a revolúcie v oblasti informačných technológií;

4.  vyjadruje svoje hlboké sklamanie nad súčasnou mierou rastu v EÚ: s mierou rastu 2 %, sa všetky štrukturálne reformy stávajú ťažkými a vyústia len do vedľajších zmien, ktoré môžu viesť k strate sociálnych prínosov;

5.  uvedomuje si rozsiahle obavy občanov EÚ, pokiaľ ide o  nezamestnanosť, predovšetkým nezamestnanosť medzi mladými ľuďmi, vylúčenie, chudobu, neistotu na pracovnom trhu a možný neúspech systémov sociálneho zabezpečenia;

6.  je presvedčený, že Európska únia sa musí v prípade, ak demografické zmeny a nezamestnanosť neúmerne vplývajú na určité skupiny, zamerať na zabezpečenie rovnakého prístupu ku kvalitným pracovným miestam;

7.  vidí potrebu obnovy záväzku EÚ k sociálnej Európe ako prvoradú dôležitosť pri prinavrátení dôvery občanov v projekt EÚ, ktorý poskytne prácu, rast a prosperitu;

8.  je si plne vedomý, že nezamestnanosť a sociálna politika stále značne zostávajú v národnej kompetencii, ale zdôrazňuje, že EÚ má v tejto oblasti tiež svoje kompetencie, ako to ustanovuje Zmluva o EÚ, a že pre EÚ existuje potreba vytvoriť silnejší ekonomický a sociálny rámec, aby členským štátom umožnil implementovať reformy, ak je to nevyhnutné, na národnej úrovni, podľa ich vlastných ekonomických, sociálnych a politických okolností;

9.  žiada Komisiu, aby vyvinula ďalšiu iniciatívu na dosiahnutie úplnej implementácie vnútorného trhu, ktorý, ak je to plne realizované, vytvorí hospodársky rast a konkurencieschopnosť, so zreteľom na potrebu uistiť sa, že v sociálnych, spotrebiteľských a environmentálnych podmienkach neprebiehajú preteky ku dnu;

10. podporuje Komisiu v jej úsilí podporiť vytvorenie a úspech európskych podnikov s osobitným dôrazom na malé a stredné podniky, ktoré významným spôsobom prispievajú k hospodárstvu EÚ a predstavujú veľkú väčšinu pracovných miest v súkromnom sektore;

11. vyzýva Komisiu a Radu, aby rešpektovali pôvodný rovnostranný trojuholník lisabonskej stratégie a vytvorili prístup, ktorý by lepšie vyvažoval ekonomickú koordináciu na jednej strana a na strane druhej politiku zamestnanosti a sociálnej ochrany;

12. vyjadruje svoje sklamanie nad tým, že mnohé členské štáty majú ďaleko k dosiahnutiu cieľov lisabonskej stratégie, a preto opätovne vyzýva členské štáty, aby v plnej miere uplatňovali revidovaný plán lisabonskej stratégie, ktorý je považovaný za jediný trvalo udržateľný spôsob dosiahnutia hospodárskeho rastu, zvýšenia konkurencieschopnosti a vytvorenia väčšieho počtu lepších pracovných miest; vyzýva členské štáty, aby plnili predovšetkým osobitné ciele stanovené v oblasti zamestnanosti, predovšetkým žien a mladých ľudí, investícií do výskumu a rozvoja, starostlivosti o deti a celoživotného vzdelávania; považuje ciele lisabonskej stratégie za minimálne ciele, ktoré je nevyhnutné dosiahnuť na to, aby členské štáty mohli pristúpiť k vykonaniu potrebných štrukturálnych reforiem;

13. odporúča, aby členské štáty prostredníctvom posilnenej otvorenej metódy koordinácie prehĺbili spoluprácu a výmenu osvedčených postupov, čím by sa vytvoril účinný nástroj tvorby politiky v oblastiach zamestnanosti, sociálnej ochrany, sociálneho vylúčenia, rovnosti pohlaví na pracovnom trhu, dôchodkov a zdravotnej starostlivosti; je presvedčený, že otvorená metóda koordinácie by mala posilniť úlohu parlamentov, sociálnych partnerov a príslušných organizácií;

14. vyzýva Komisiu, aby demokratizovala otvorenú metódu koordinácie a tým zabezpečila, aby nielen Európsky parlament, ale aj národné parlamenty zohrávali plnoprávnu úlohu pri stanovovaní a dosahovaní cieľov vlád členských štátov;

15. zdôrazňuje význam spúšťania verejných kampaní, ktoré vysvetľujú a prerokovávajú základy cieľov reformy, v ktorých by mali aktívnu úlohu zohrávať inštitúcie EÚ, národné vlády, verejné orgány, sociálni partneri a nevládne organizácie (NGO);

16. znovu opakuje svoju podporu uznesenia z 12.januára 2005 o Zmluve o Ústave pre Európu[4] a o kampani Komisie „3D“, dialóg, rozprava a demokracia; vyzýva Komisiu, aby do analýz dopadu začlenila sociálne dimenzie, v súlade so sociálnou doložkou stanovenou v návrhu ústavnej zmluvy;

17. vyzýva Komisiu, aby rešpektovala sociálne hospodárstvo a vypracovala oznámenie, ktoré by sa venovalo tomuto základnému kameňu európskeho sociálneho modelu;

Financovanie reformy

18. vyzýva členské štáty, aby vykonali reformy, ktoré zabezpečia finančnú udržateľnosť národných sociálnych systémov, bez toho, aby došlo k ohrozeniu dosiahnutých práv, vzájomnej podpory a medzigeneračnej solidarity, so zreteľom na pomery meniacej sa spoločnosti a trhu práce, demografickú zmenu, globalizáciu a technologický rozvoj; poukazuje na to, že niektoré z najúspešnejších členských štátov už takéto reformy uskutočnili bez toho, aby sa narušila udržateľnosť a účinnosť ich sociálnych systémov; preto sa domnieva, že by sa mali vykonať porovnávacie analýzy reforiem, ktoré sa už vykonali, spolu s analýzami SWOT (silné stránky, slabé stránky, príležitosti a hrozby) tých reforiem, ktoré sa ešte len majú realizovať; zdôrazňuje význam podpory výnimočnosti, okrem iného prostredníctvom zhromažďovania osvedčených postupov;

19. uvedomuje si, že v niektorých členských štátoch môžu byť súčasné príspevky do systémov sociálnej ochrany neprimerané vzhľadom na plnenie očakávaní občanov; domnieva sa, že členské štáty by v rámci rešpektovania zásady solidarity a subsidiarity mali zvážiť alternatívne spôsoby financovania tých systémov, ktoré by podporovali dynamické reformy bez toho, aby došlo k nepriaznivého vplyvu na príjmy, napr. prostredníctvom využitia pridanej hodnoty vytvorenej spoločnosťami;

20. vyzýva členské štáty, aby lepšie skoordinovali svoje daňové politiky s cieľom zabrániť škodlivej súťaži v oblasti daní, zabezpečiť udržateľné financovanie sociálnej ochrany a dosiahnuť to, že daňová politika bude priaznivejšia pre zamestnanosť; konštatuje skutočnosť, že výška zdanenia kapitálu a spotreby sa počas posledných 30 rokov vo všeobecnosti nezmenila, pričom výška zdanenia práce sa v rovnakom období zvýšila, a odporúča, aby členské štáty koordinovaným spôsobom zvážili možnosti zlepšenia existujúcich daňových systémov v Únii, pretože daňové reformy tohto typu by prospeli finančnej stabilite národných sociálnych systémov;

21. zdôrazňuje, že je potrebné posilniť štrukturálne a kohézne fondy s cieľom zohľadniť hospodársku a sociálnu súdržnosť a vyzýva členské štáty, aby na spolufinancovanie národných reforiem efektívnejšie využívali fondy EÚ, akými sú napr. európske štrukturálne fondy; odsudzuje skutočnosť, že nedávna dohoda o finančnom rámci bola evidentne nedostatočná na zabezpečenie primeraných prostriedkov pre programy v prospech súdržnosti, vzdelávania a odbornej prípravy, celoživotného vzdelávania, mobility a sociálneho dialógu;

22. zdôrazňuje, že akékoľvek reformy musia byť zvažované v kontexte rozpočtovej odchýlky manipulácie, ale navrhuje, aby reformovaný Pakt stability a rastu ponúkal príležitosti pre sociálne investície, ktoré predtým neboli možné;

SGI a SGEI

23. pripomína, že služby verejného záujmu (SGI) a služby verejného hospodárskeho záujmu (SGEI) sú podstatnými prvkami európskeho sociálneho modelu a sú základom všeobecného poskytovania služieb zdravotníctva, vzdelávania, verejnej dopravy, dodávok vody a energie všetkým občanom; vyzýva Komisiu k urýchlenému predloženiu návrhu rámcovej smernice o týchto službách; považuje za nevyhnutné, aby sa pri reforme sociálnych systémov EÚ rešpektovali SGI a SGEI, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu nielen v rámci zabezpečovania lepšej kvality života občanov, ale aj v rámci zvyšovania efektivity podnikov a zlepšenia ich prístupu k vysoko kvalitnej pracovnej sile;

24. upozorňuje na to, že v súlade so zásadou subsidiarity je nevyhnutné, aby sa primeraným spôsobom zohľadnili otázky nového typu rodiny a rozšíril rozsah sociálnych služieb, napr. starostlivosti o deti, starostlivosť o osoby s osobitnými potrebami alebo postihnutím, a dlhodobá starostlivosť o staršie osoby; okrem toho je nevyhnutné zachovať vysokú úroveň konzultácií, ktoré zapájajú miestnych sociálnych partnerov do strednodobého a dlhodobého plánovania;

Sociálny dialóg

25. pripomína, že sociálny dialóg je vo svojich rôznych podobách základným prvkom tradícií členských štátov a že v súlade s národnými zvykmi a postupmi každá úspešná reforma sociálnych systémov by mala zahŕňať všetky zúčastnené strany, predovšetkým sociálnych partnerov; požaduje obnovu sociálneho dialógu na všetkých úrovniach, na národnej, ako aj európskej, a aby trialóg získal na európskej úrovni významnejšiu úlohu;

26. uznáva pozitívnu úlohu, ktorú by mohla zohrávať sociálna zodpovednosť podnikov v rámci podpory sociálnej súdržnosti prostredníctvom vplyvu konania týchto spoločností na každodenný život spoločností, do ktorých sú zapojené, a zvyšovania zodpovednosti spoločností vo vzťahu k ich akcionárom; odporúča, aby sa na podporu zodpovedného správania spoločností využili požiadavky na predkladanie správ o sociálnych a environmentálnych otázkach, ako aj opatrenia verejnej politiky, ako napr. verejné obstarávanie;

Ľudské zdroje

27. trvá na tom, že hlavným prvkom modernizácie sociálnych systémov je spolupráca Komisie a členských štátov pri tvorbe konkrétnych programov a iniciatív zameraných na zlepšenie pracovných a sociálnych podmienok a trvalo udržateľný rozvoj ľudských zdrojov, ako napr. stanovovanie cieľov a noriem pre zlepšenie zdravotnej starostlivosti;

28. vyzýva na širšiu diskusiu o práve každého na dôchodok na prijateľnej úrovni; uvedomuje si obavy, že dôchodkové reformy, ktoré sa začali v mnohých členských štátoch, zvýšia počet dôchodcov, ktorí už žijú v chudobe; zdôrazňuje naliehavú potrebu prijať pozitívne opatrenia na podporu starších pracovníkov a umožnenie toho, aby mohli zostať na pracovnom trhu, alebo doň opätovne vstúpiť, zabezpečenie spravodlivého prístupu a väčšej flexibility v oblasti výberu systému dôchodkového zabezpečenia a penzijného systému; vyzýva Komisiu, aby preskúmala národné snahy o riešenie vplyvu demografických zmien na udržateľnosť dôchodkových systémov a chudobu dôchodcov; a aby účinnejšie monitorovala realizáciu súčasných právnych predpisov proti diskriminácii na základe veku;

29. upozorňuje na situáciu žien, ktorých právo na dôchodok by sa nemalo potlačovať v dôsledku ich rodinného stavu alebo prerušenia zamestnania v dôsledku materskej alebo rodičovskej dovolenky alebo v dôsledku prestávok určených na starostlivosť o deti;

30. uznáva výhody systémov „pružného zabezpečenia“ („flexicurity“), ktoré by členské štáty mali prijať, v súlade so svojimi podmienkami, aby chránili schopnosť pracovníkov zachovať/nájsť si zamestnanie prostredníctvom mobility a/alebo zlepšenia odborných zručností prostredníctvom odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania, a považovať ich za prostriedok podpory zjednotenia pracovného a osobného života, ako aj koncepcií práce a životného cyklu;

31. víta vytvorenie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii, ako potenciálny doplnok Európskeho sociálneho fondu, ako aj snahy členských štátov poskytovať špecifickú podporu pracujúcim pri zmene zamestnania a hľadaní si nového zamestnania na národnej, regionálnej a miestnej úrovni;

32. pripomína, že rodová a rasová rovnosť a zásada nediskriminácie sa musia podľa článku 13 Zmluvy o ES, ktorá tvorí právny základ pre príslušné činnosti na boj proti diskriminácii na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, systematicky začleniť do všetkých sociálnych politík; domnieva sa, že vznikajúce politiky EÚ v oblasti integrácie sú v skutočnosti konkrétnou formou sociálnej politiky, ktorá by sa mala vyvíjať; domnieva sa, že zabezpečenie skutočného začlenenia všetkých: žien, detí, menšín a prisťahovalcov, bude prínosom pre spoločnosť a prinesie sociálne výhody v zmysle súdržnosti a pripravenosti na pracovné prostredie;

Sociálna ochrana

33. zdôrazňuje, že systémy sociálnej ochrany by mali byť efektívne v dosahovaní svojich cieľov zamedzovania a boja s chudobou a sociálnym vylúčením, predovšetkým s dôrazom na odstraňovanie pascí chudoby;

34. domnieva sa, že v rámci dosahovania sociálneho začleňovania je zamestnanosť rozhodujúcim faktorom; vyzýva preto k tomu, aby sa prijali reformy, ktoré zamerajú verejné výdavky na zvyšovanie miery zamestnanosti a návratu do zamestnania a budú podnecovať k práci prostredníctvom odstránenia nástrah chudoby a iných foriem sociálneho vylúčenia, a ktoré sa budú urýchlene zaoberať problematikou počtu nezamestnaných žien a niektorých etnických menšín, z ktorých mnohí čelia spoločenským a/alebo štrukturálnym prekážkam v rámci vstupu na pracovný trh; vyzýva na štúdium a riešenie osobitných problémov, ktorým čelia ženy z etnických menšín a prisťahovalkyne;

35. uznáva, že v prístupe „flexicurity“ je vytvorenie a zachovanie adekvátneho mechanizmu sociálnej ochrany nevyhnutným predpokladom flexibility; rovnako ako dôsledná ochrana proti nespravodlivému prepusteniu;

Vonkajšia dimenzia

36. znovu zdôrazňuje, že iba ak si EÚ dokáže zachovať svoju hospodársku a sociálnu súdržnosť, bude schopná úspešne hájiť záujmy EÚ na medzinárodnej úrovni;

37. uznáva, že napriek svojim pozitívnym efektom, globalizácia vytvára hospodárske a sociálne nerovnováhy, a preto vzbudzuje u občanov Európy hlbokú obavu, predovšetkým v členských štátoch s vysokými mierami nezamestnanosti a regiónoch najviac postihnutých presídľovaním spoločností; preto vyzýva členské štáty, aby vykonali štrukturálne reformy, ktoré sú potrebné preto, aby EÚ ostala atraktívnou na svetovej scéne, s produktmi a službami vysokej hodnoty;

38. zdôrazňuje, že EÚ by mala sebaisto presadzovať svoje sociálne hodnoty solidarity a sociálnej spravodlivosti vo všetkých obchodných a rozvojových rokovaniach a dohodách;

39. vyzýva EÚ a členské štáty, aby prijali politické opatrenia v súvislosti s tretími krajinami s vysokým hospodárskym rastom (Brazília, Rusko, India a Čína), a dosiahli model rozvoja, ktorý zaistí rešpektovanie ľudských práv, demokracie, slobody, pracovné a environmentálne štandardy a sociálnu spravodlivosť; vyzýva EÚ na pomoc pri hľadaní globálnej rovnováhy medzi hospodárskym rastom a vysokými sociálnymi a environmentálnymi štandardmi;

40. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na fórach, ako napr. Medzinárodná organizácia práce, Organizácia pre hospodársky rozvoj a spoluprácu (OECD) a multilaterálne environmentálne agentúry, postupovali jednotne; je presvedčený najmä o tom, že úsilie Medzinárodnej organizácie práce (ILO) by sa malo väčšmi integrovať do dohôd WTO a zastáva názor, že je potrebné začleniť hodnotenia ILO týkajúce sa dodržiavania základných pracovných noriem do stratégií EÚ pri rokovaniach s WTO a pri bilaterálnych rokovaniach; vyzýva Komisiu, aby na základe bilaterálnych dohôd zabezpečila, aby sa aspoň dodržiavali normy ILO zaručujúce humánne pracovné podmienky;

41. víta zavedenie nového všeobecného systému preferencií (GSP plus), ktorý zabezpečuje podnety na vyššie sociálne a environmentálne normy, a žiada, aby sa tento prístup rozšíril aj na bilaterálne obchodné dohody; konštatuje, že je potrebné, aby Komisia podrobne monitorovala realizáciu tohto systému s cieľom zabezpečiť dodržiavanie týchto noriem;

o

o o

42. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Ako pokračovať v zlepšovaní životného štandardu občanov EÚ a pritom ostať konkurencieschopným v globálnom hospodárstve? Ako zjednotiť hospodársku politiku, politiku zamestnanosti a sociálnu politiku spôsobom, ktorý prinesie udržateľný rozvoj a sociálnu súdržnosť? Ako zaistiť, aby mali všetci úžitok z rastu?

Európsky sociálny model

Európsky sociálny model predstavuje predovšetkým otázku hodnôt. Ak skúmame akýkoľvek európsky sociálny systém, nachádzame spoločné hodnoty rovnosti, solidarity a prerozdeľovania ako základné prvky s univerzálnym, bezplatným alebo lacným prístupom k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti a mnohým ďalším verejným službám ako práva občana a ako zásadného prvku pre vytvorenie základných predpokladov pre vznik úspešného moderného hospodárstva a spravodlivej spoločnosti. Práve v tomto ohľade sa náš európsky model líši napríklad od modelu USA.

Sociálne politiky (vrátane sociálnej ochrany, zdravotných, vzdelávacích služieb a služieb starostlivosti) sú v EÚ vysoko rozvinuté a odrážajú silné spojenie so sociálnou súdržnosťou.

Akademici rozlišujú 4 rozličné modely (škandinávsky, anglosaský, kontinentálny a stredomorský) s odlišnosťami (v úrovni ochrany, miesta pre individuálne podnety), ale tiež so spoločnými vlastnosťami.

Všetkých 25 členských štátov zdieľa rovnaké hodnoty a ten istý cieľ spojiť hospodársku výkonnosť, konkurencieschopnosť so sociálnou spravodlivosťou. Majú rôzne nástroje na dosiahnutie tých istých cieľov. Tieto národné modely sú výsledkom dlhých a zložitých historických procesov.

Vaši spoluspravodajcovia dospeli k záveru, že je dôležité spoznať oboje, jednotu hodnôt a rôznorodosť systémov členských štátov.

Úspech európskeho sociálneho modelu

EÚ je stále vo vývoji. Jej hranice a záväzky musia byť ešte definitívne odsúhlasené, ale diskusia o jej demokratickej správe a rozvoji tejto správy bude pravdepodobne pokračovať ešte celé generácie. Kým impulzom na vytvorenie zjednotenej Európy bolo zrušenie možnosti, aby európske štáty niekedy znovu proti sebe bojovali, základným záujmom bolo očividne blaho Európy a širšieho sveta.

Napriek chybám a potrebe reformy je dôležité zdôrazniť úspech európskeho sociálneho modelu. Je známy po celom svete vďaka tomu, že zabezpečuje vysokú životnú úroveň. Európsky model považujú ostatné krajiny, regióny (Stredný východ) a organizácie (Mercosul, Asean) za príklad úspechu.

Aj keď je v našej Únii viac ako 80 miliónov ľudí v produktívnom veku bez práce a viac ako 70 miliónom mužov, žien a detí stále hrozí chudoba, zdokonalila sa všeobecná prosperita a politická, sociálna a hospodárska stabilita členských štátov vo významnej miere vďaka členstvu v EÚ.

Výzvy

Je jasnejšie ako kedykoľvek predtým, že logický dôvod pre vznik a rozvoj EÚ spočíva v potrebe novej formulácie pomocou výrazov, ktoré odrážajú dnešnú politickú, hospodársku a sociálnu realitu. To platí predovšetkým v situácii, keď technologická revolúcia reštrukturalizuje prácu a sociálne vzťahy, ktoré vytvára, a kde je postupné starnutie obyvateľstva Európy výzvou na zachovanie živej európskej prítomnosti na svetovej scéne.

Čo sa týka demografického vývoja, Európa čelí nebývalým problémom. V roku 2030 bude mať EÚ o 18 miliónov mladých ľudí menej ako dnes; v roku 2050 bude o 60 miliónov obyvateľov menej ako dnes.

V rozpätí rokov 2005 a 2030 počet osôb nad 65 rokov vzrastie na 52,3 % z celkovej populácie (+ 40 miliónov), zatiaľ čo počet osôb medzi 15 a 64 rokom sa zníži o 6,8 % (- 21 miliónov).

Pomer medzi neaktívnymi osobami (mladí, starí a ostatné závislé osoby) a osobami v produktívnom veku vzrastie zo 40 % v roku 2005 na 66 % v roku 2030.

Tento vývoj je dôsledkom dvoch faktorov.

Prvým je zvýšenie priemernej dĺžky života. Od roku 1960 priemerná dĺžka života zo 60 rokov vzrástla o päť rokov u žien a takmer o štyri roky u mužov. Výsledkom je, že počet osôb nad 80 rokov vzrastie v roku 2050 o 180 %.

Druhým faktorom je znižovanie pôrodnosti. Miera pôrodnosti v Európe v posledných desaťročiach značne klesá. Kým minimálna miera pôrodnosti pre udržanie populácie je 2,1 detí na jednu ženu, v roku 2003 bol v EÚ priemer 1,48 dieťaťa.

Tento vývoj má hlavný dopad na prosperitu a na generačné vzťahy.

Ďalšími výzvami pre európsky systém sú rôzne stránky globalizácie a technologickej revolúcie, ktoré uľahčujú a finančne zatraktívňujú presuny spoločností do krajín, kde sú nízke mzdy a ktoré môžu byť menej rozvinuté, pokiaľ ide o pracovnú silu, ochranu spotrebiteľov a životného prostredia.

Následkom globalizácie vykazujú niektoré členské štáty zaujímavé percento hospodárskeho rastu, ktoré pozitívne prispieva k znižovaniu chudoby na celosvetovej úrovni.

Avšak niektoré ostatné členské štáty sa v rámci prispôsobovania sa tejto novej realite stretli s ťažkosťami, ktoré prehĺbili dezorientovanosť občanov, predovšetkým v tých členských štátoch, v ktorých je miera nezamestnanosti veľmi vysoká a tiež v tých štátoch, kde integrácia migrujúcich pracovníkov a ich rodín nebola úspešná.

Reforma        

Pre tieto a mnohé ďalšie dôvody je dnes reforma európskeho sociálneho modelu ústrednou témou debaty v Európe.

Demografické zmeny (starnutie, klesajúce miery pôrodnosti, dlhšia priemerná dĺžka života), technologický rozvoj, globalizácia, vznik nových priemyselných hospodárstiev a z toho vyplývajúce tlaky na verejné výdavky nevyhnutne vyžadujú okamžitú reformu sociálnych systémov, aby sa zaistila ich produktívna úloha v našom hospodárstve.

Rozsah tejto veľmi potrebnej reformy je široký: má vplyv na zákonodarstvo, na rozpočty, na verejnú správu a na priemyselné vzťahy.

Aj napriek názoru niektorých ľudí nie je európsky sociálny model hlavným problémom EÚ. Problémom je skôr otázka vysokej miery neochoty prejavujúcej sa pri procese hospodárskych reforiem. Pokiaľ EÚ rastie približne o 1 % až 2 %, nedá sa toho veľa urobiť, strate sociálnych prínosov sa takmer nedá vyhnúť.

EÚ môže prispieť k nevyhnutnej reforme prostredníctvom ďalšej integrácie vnútorného trhu, ktorá vytvorí obrovské príležitosti pre obyvateľov EÚ a pre rast a prosperitu. Vnútorný trh potrebuje opätovné vzpruženie prostredníctvom značne zvýšených investícií a finančnej perspektívy do roku 2013, ktorá dostatočne zaistí územnú a sociálnu súdržnosť vo všetkých dvadsiatich piatich členských štátoch ďalšou liberalizáciou trhov a voľným pohybom ľudí spôsobom, ktorý neprispeje k „pretekom ku dnu“; a dokončením transeurópskych sietí.

Rozhodnutia

Lisabonská stratégia sa usilovala nájsť riešenie potreby komplexných a integrovaných sociálnych a trhových reforiem, aby sa vytvorila dokonalá Európa, ktoré by čelila týmto výzvam. Neskôr, v decembri 2001, Laekenská deklarácia jasne pripustila naliehavosť „opätovného predstavenia“ Európy v kontexte nového celosvetového poriadku.

Pri oboch rozhodnutiach sa sociálny rozmer vníma ako základ podpory občanov v súvislosti s projektom Európskej únie.

Kým 15 členských štátov doteraz Ústavu ratifikovalo, v dvoch bola referendom zamietnutá. Veľa sa diskutovalo o dôvodoch jej zamietnutia vo Francúzsku a v Holandsku, ale je jasné, že preambula, v ktorej sú stanovené ambície Únie, hodnoty a ciele v časti I a Charta základných práv v časti II v značnej miere odzrkadľujú hlboký zmysel občanov pre sebaurčenie ako Európanov.

Tento návrh správy o európskom sociálnom modeli v budúcnosti berie vyššie uvedené súvislosti za svoj východiskový bod a naznačuje koncepciu európskeho sociálneho modelu a to, ako môžeme túto koncepciu podporovať v  prvých rokoch 21. storočia ako súčasť procesu splnenia ambícií Európanov pre náš kontinent a pre svetovú spravodlivosť.

Vaši spravodajcovia zdôrazňujú, že táto reforma by nemala byť o vzdaní sa úspechov európskeho modelu, ale skôr o zachovaní základných hodnôt zabezpečením udržateľnosti európskeho modelu.

Udržateľnosť modelu závisí tak na úspechu stratégie pre rast a zamestnanosť, ako aj na reformách modelu samotného. Základom reformy a udržateľnosti je dynamické prostredie orientované na inovácie a priateľské k podnikateľskej sfére, ktoré rešpektuje rovnováhu medzi pracovným a osobným životom a uznáva potrebu bezpečnosti, ktorú majú ľudia v rýchle sa meniacej spoločnosti.

Problém udržateľnosti je intenzívnejší v kontinentálnych a stredomorských systémoch, čo ospravedlňuje potrebu hľadať nové spôsoby financovania systémov sociálneho zabezpečenia, ako napríklad prostredníctvom pridanej hodnoty vytvorenej spoločnosťami.

Mali by sme pamätať na to, že model európskej konkurencieschopnosti a sociálny model nie sú protikladmi, ale sú vzájomne prepojené. Program modernizácie by mal byť založený na princípe, že sociálna politika, ak je správne navrhnutá, je produktívnym faktorom hospodárskeho rastu a prosperity. Preto by mali členské štáty úplne realizovať Lisabonskú stratégiu, ktorá je plánom pre reformu. Nevyhnutné kroky je potrebné prijať okamžite, aby sa Európa stala konkurencieschopnejšou a vytvorila sa skutočná vedomostná spoločnosť.

V tomto ohľade je dôležitá koncepcia „Flexicurity“: predstavuje stratégiu na vytvorenie väčšej flexibility na trhu práce, modernizácie organizácie práce a pracovných vzťahov, v kombinácii s bezpečím zamestnancov a sociálnou ochranou, rovnováhou medzi pracovným a osobným životom, rekvalifikáciami a celoživotným vzdelávaním. Je nutné prijať opatrenia pre zvýšenie kvalifikácie a na pomoc zraniteľným a znevýhodneným skupinám na trhu práce alebo osobám, ktoré majú problémy s prístupom na trh práce.

Toto sa zhoduje s tromi kľúčovými výzvami Lisabonskej stratégie v oblasti zamestnanosti:

- zvýšenie adaptability pracovníkov;

- povzbudzovanie viacerých ľudí k vstupu na trh práce, a

- väčšie investície do ľudského kapitálu a celoživotného vzdelávania.

Európa by sa nemala vzdať svojich ambicióznych sociálnych politík, ale mala by plne využiť ich potenciálny prínos k hospodárskej výkonnosti a kvalite života.

- zlepšenie efektívnosti sociálnych politík,

- eliminácia chudoby a ostatných prekážok práce,

- investovanie do rozvoja vzdelania, odbornej prípravy, zachovania zdravia a aktivovania ľudských zdrojov prostredníctvom aktívnych politík na trhu práce,

- zaistenie, aby modality financovania sociálnych politík prispievali k zamestnanosti a rastu, pri zachovaní princípu vzájomnej podpory a medzigeneračnej solidarity.

Ústredný význam má vzdelanie, zdravie, zlepšenie schopností, celoživotné vzdelávanie a eliminácia prekážok prístupu na trh práce. Rozvoj ľudskej kapacity je nevyhnutný nielen pri budovaní spoločnosti založenej na znalostiach, ale je kľúčovým prvkom v sociálnej integrácii a zlepšovaní kvality života pre všetkých občanov. Väčšie investície do ľudskej kapacity a jej aktivácie tiež zlepšujú kvalitu a kvantitu pracovnej sily. Toto je nevyhnutné pre rast, keďže individuálne znalosti a schopnosti zvyšujú produktivitu a schopnosť spoločnosti tvoriť nové technológie a prispôsobovať sa im. Zrýchlenie a rozsah technologickej zmeny zintenzívňuje potrebu aktualizovať schopnosti občanov prostredníctvom celoživotného vzdelávania, a tým zlepšiť šance ľudí zvládnuť výzvy globálnej súťaže zo strany rastúceho počtu hospodárstiev založených na znalostiach.

Rovnako dôležité je aj to, aby európski občania túto potrebu reformy sociálnych systémov chápali a podporovali. Verejné kampane inštitúcií EÚ, členských štátov, verejných orgánov, by mali zohrávať úlohu v poskytovaní informácií a pri rokovaní o zmenách s odborovými orgánmi a predstaviteľmi občianskej spoločnosti. Európsky sociálny model a jeho prínosy sú pre obyvateľov EÚ dokonalým príkladom toho, čo EÚ robí s ich životmi. Zamestnanosť, rast, prosperita a sociálna spravodlivosť sú pre občanov EÚ dôležité.

Sociálny model EÚ by sa mal v budúcnosti odraziť v systéme, ktorý bude spojením toho, čo je v každom národnom systéme najlepšie, pričom by mal ponechať miesto pre národné preferencie a podmienky.

Úloha Európskej únie verzus kompetencie členských štátov

Sociálne politiky a politiky zamestnanosti sú primárne v kompetencii členských štátov a ich zodpovednosť v tejto oblasti by sa nemala podceňovať. Európska únia má napriek tomu dôležitú úlohu v rámci finančnej podpory národných politík prostredníctvom štrukturálnych fondov, ale tiež prostredníctvom úsilia o koordináciu politiky v rámci lisabonského procesu, v rámci integrovaných usmernení pre rast a zamestnanosť a otvorených metód koordinácie sociálnej ochrany a vzdelávania. V rámci realizácie otvorenej metódy koordinácie by sa mala posilniť úloha národných parlamentov, ako aj úloha Európskeho parlamentu.

Vonkajší rozmer

Sociálny model EÚ bol v EÚ pokojnou hnacou silou a zároveň aj príkladom pre svet. V tomto zmysle sa musí EÚ vyrovnať s úlohou pomôcť vznikajúcim krajinám nájsť globálnu rovnováhu medzi hospodárskym rastom a vysokými sociálnymi a environmentálnymi normami.

STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (3. 5. 2006)

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

o európskom sociálnom modeli pre budúcnosť
(2005/2248(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Emine Bozkurt

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť žiada Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor prijal do svojho návrhu uznesenia tieto návrhy:

–   so zreteľom na závery Európskej rady z 23. a 24. marca 2006 týkajúce sa Európskeho paktu pre rodovú rovnosť,

–   so zreteľom na Lisabonskú stratégiu a cieľ dosiahnuť 60 % účasť žien na pracovnom trhu do roku 2010 a na svoje uznesenie z 19. januára 2006 o budúcnosti Lisabonskej stratégie s ohľadom na rodovú rovnosť [1],

–   so zreteľom na Plán uplatňovania rovnosti žien a mužov 2006 – 2010,

A. keďže členské štáty by mali postupovať podľa Plánu uplatňovania rovnosti žien a mužov 2006 – 2010,

B.  keďže európsky sociálny model odráža spoločný súbor hodnôt, založený na rovnosti, sociálnej spravodlivosti, solidarite, slobode a demokracii a rešpektovaní ľudských práv,

C. keďže v súčasnosti 19 miliónov osôb v Európskej únii nemá zamestnanie a keďže viac než 65 miliónov osôb žije pod hranicou chudoby,  

1.  zdôrazňuje, že zásady rodovej rovnosti a boj proti všetkým formám diskriminácie v súlade s článkom 13 Zmluvy sa musia systematicky začleňovať do všetkých politík EÚ a do hospodárskej a sociálnej politiky členských štátov, a žiada, aby sa vo všetkých iniciatívach pristupovalo k týmto otázkam z jednotného hľadiska;

2.  zdôrazňuje, že nestabilné pracovné podmienky a neistota zamestnania znamenajú pre ženy obmedzenie počtu príležitostí pre postup a rozvoj profesionálnej kariéry a významným spôsobom ovplyvňujú celkový blahobyt žien a ich celkové životné voľby;

3.  zdôrazňuje, že aktívne dlhodobé zapojenie žien na trhu práce môže priniesť riešenie problémov zapríčinených demografickými zmenami a globalizáciou a môže pomôcť dosiahnuť ciele rastu, konkurencieschopnosti a sociálnej súdržnosti vytýčené v Lisabone; upozorňuje na skutočnosť, že zdokonalenie zamestnaneckých práv a podmienok pre všetky kategórie pracovníkov a zvyšovanie miery zamestnanosti v EÚ by mali kladný vplyv na ženy a na hospodársku a sociálnu súdržnosť v rámci EÚ;

4.  zdôrazňuje, že v budúcom európskom sociálnom modeli a v jeho jednotlivých prvkoch je potrebné presadzovať rodové hľadisko; poukazuje na to, že sa musí prehodnotiť a novým spôsobom zdôrazniť sociálna politika; preto upozorňuje na potrebu účinných systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré zaručia prijatie opatrení na ochranu pred chudobou a vylúčením zo spoločnosti a na podporu bezpečného, pružného a kvalitného pracovného prostredia;

5.  zdôrazňuje potrebu reformy dôchodkových systémov s cieľom zabezpečiť sociálne spravodlivejšie a nezávislé práva na dôchodok pre všetkých, s cieľom zabezpečiť, aby ženy a muži v domácnosti so závislými rodinami a tí, ktorí čerpajú materskú a rodičovskú dovolenku, neboli preto znevýhodnení v dôchodku a v záujme odstránenia chudoby medzi staršími ženami;

6.  zdôrazňuje potrebu prijať opatrenia na podporu zamestnanosti a perspektívy kariéry žien, vrátane starších žien, a začleňovania žien do spoločnosti; upozorňuje na to, ako je dôležité zabezpečiť súlad pracovného a rodinného života, okrem iného, v zhode so závermi zasadnutia Európskej rady v Barcelone, zaistiť cenovo dostupné a dosiahnuteľné zariadenia poskytujúce starostlivosť o deti a závislé osoby, a ako je dôležité bojovať so stereotypmi týkajúcimi sa rozdelenia povinností medzi mužmi a ženami pri starostlivosti o domácnosť; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonali konkrétne opatrenia na odstránenie pretrvávajúcich rodových rozdielov v profesionálnom vzdelávaní, platoch a v zamestnaní, konkrétne v súvislosti s vedeckou kariérou žien;

7.  naliehavo žiada členské štáty, aby lepšie využívali príležitosti, ktoré im poskytuje otvorená metóda koordinácie s ohľadom na zhromažďovanie osvedčených skúseností týkajúcich sa zamestnanosti a budovania kariéry žien; a zdôrazňuje zapojenie relevantných sociálnych hráčov do koncipovania vnútroštátnych a európskych politík zameraných na presadzovanie rodového hľadiska;

8.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila prijatie následných opatrení súvisiacich s odporúčaniami Rady 92/441/EHS[2] o poskytovaní minimálneho zaručeného príjmu systémami sociálneho zabezpečenia členských štátov v kontexte celkovej politiky propagovania hospodárskej a sociálnej integrácie osôb poberajúcich túto dávku;

9.  vyjadruje znepokojenie nad nízkym zastúpením žien v orgánoch a štruktúrach spojených so sociálnymi partnermi z hľadiska toho, akú významnú úlohu zohrávajú sociálni partneri v oblasti podpory rovných príležitostí na pracovnom trhu;

10.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa intenzívnejšie zamerali na rodovú rovnosť v budúcich európskych a vnútroštátnych stratégiách zamestnanosti a vzali do úvahy postavenie žien na trhu práce a realitu ich života;

11.  domnieva sa, že politika rovnosti má zásadný význam pre hospodársky rast, prosperitu a konkurencieschopnosť; preto víta, že Európska rada prijala Európsky pakt pre rodovú rovnosť, ktorý má podporiť prijímanie opatrení v jednotlivých členských štátoch i na úrovni celej Únie zameraných na vyrovnávanie rodových rozdielov a potláčanie rodových stereotypov na trhu práce, na podporu lepšej vyváženosti pracovného života pre všetkých a na posilnenie riadenia prostredníctvom presadzovania rodového hľadiska a lepšieho sledovania;

12.  naliehavo žiada členské štáty, aby dokončili proces úplného preberania platnej antidiskriminačnej legislatívy Spoločenstva do vnútroštátneho práva a žiada Komisiu, aby podrobne sledovala implementáciu acquis communautaire a preskúmala možnosti nových iniciatív, ktoré by doplnili existujúci právny rámec týkajúci sa rovnosti;

13.  so znepokojením upozorňuje, že cieľ vytýčený Radou na zasadnutí v Barcelone, podľa ktorého má byť do roku 2010 poskytnutá starostlivosť pre približne 90 % detí vo veku medzi 3 rokmi a predškolským vekom a aspoň pre 33 % detí mladších než 3 roky, nie je možné dosiahnuť;

14.  naliehavo žiada prístupové a kandidátske krajiny, aby sa riadili legislatívou Spoločenstva týkajúcou sa rodovej rovnosti, aby svoju politiku zosúladili s prioritami, ktoré sa stanovili v Pláne uplatňovania rovnosti žien a mužov 2006 – 2010 a zabezpečili dodržiavanie práv žien a zlepšili prístup žien na trh práce a opatrenia sociálneho zabezpečenia; v tomto ohľade odkazuje na svoje uznesenie zo 6. júla 2005 o úlohe žien v spoločenskom, hospodárskom a politickom živote v Turecku[3];

15.  zdôrazňuje potrebu skúmať a osobitne riešiť problémy, ktorým čelia ženy z etnických menšín a prisťahovalkyne.

POSTUP

Názov

Európsky sociálny model pre budúcnosť

Referenčné čísla

2005/2248(INI)

Gestorský výbor

EMPL

Výbor, ktorý predložil stanovisko
  dátum oznámenia na schôdzi

FEMM
19.1.2006

Rozšírená spolupráca – dátum oznámenia na schôdzi

 

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko
  dátum menovania

Emine Bozkurt
23.11.2005

Predchádzajúci spravodajca

 

Prerokovanie vo výbore

21.3.2006

25.4.2006

3.5.2006

 

 

Dátum prijatia

3.5.2006

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

22

0

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Edit Bauer, Hiltrud Breyer, Maria Carlshamre, Edite Estrela, Ilda Figueiredo, Věra Flasarová, Lissy Gröner, Zita Gurmai, María Esther Herranz García, Lívia Járóka, Urszula Krupa, Pia Elda Locatelli, Astrid Lulling, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Marie-Line Reynaud, Teresa Riera Madurell, Amalia Sartori, Eva-Britt Svensson, Anna Záborská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Katerina Batzeli, Mary Honeyball, Christa Klaß, Heide Rühle, Feleknas Uca, Marta Vincenzi

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

 

Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)

...

STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod (19. 4. 2006)

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

k európskemu sociálnemu modelu v budúcnosti
(2005/2248(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Giulietto Chiesa

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod žiada Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor prijal do svojho návrhu uznesenia tieto návrhy:

1.  vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby jej obchodná politika podporovala a ochraňovala európske hodnoty, ako sa uvádza v článku I-3 Zmluvy o Ústave pre Európu, ktorá ešte nenadobudla účinnosť, najmä vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo, zamerané na dosiahnutie úplnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, slobodnú a spravodlivú hospodársku súťaž, vysoký stupeň ochrany životného prostredia a zlepšenie jeho kvality, trvalo udržateľný rozvoj, podporu vedecko-technického pokroku, boj proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii, práva zamestnancov, a všeobecnejšie na úlohu sociálnych partnerov, rovnosť medzi mužmi a ženami, ochranu práv dieťaťa, zlepšenie verejných služieb, multifunkčné poľnohospodárstvo a kultúrnu rôznorodosť;

2.  víta globalizáciu a poznamenáva, že za posledných tridsať rokov prispela k jedinečnému hospodárskemu rastu v Európe aj vo svete; pripomína tiež, že globalizácia pomohla európskym podnikom a najmä európskym spotrebiteľom k významným ziskom;

3.  zastáva názor, že na podporu uvedených hodnôt je potrebné, aby Komisia a členské štáty postupovali rovnako na fórach, ako sú ILO, OECD a v multilaterálnych environmentálnych agentúrach, zatiaľ čo v rámci WTO a bilaterálnych obchodných rokovaní je potrebné podporovať politické ciele obhajované na týchto fórach;

4.  je presvedčený najmä o tom, že úsilie Medzinárodnej organizácie práce (ILO) by sa malo väčšmi integrovať do dohôd WTO a zastáva názor, že je potrebné začleniť hodnotenia ILO týkajúce sa dodržiavania základných pracovných noriem do stratégií EÚ pri rokovaniach s WTO a pri bilaterálnych rokovaniach;

5.  podporuje vytvorenie európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii, ktorý bol navrhnutý na zmiernenie negatívnych dôsledkov liberalizácie, pomoc hospodárskemu prispôsobovaniu, podporu vedeckého výskumu a vývoja a realizáciu lisabonskej stratégie; žiada novú iniciatívu v oblasti financovania na podporu vedecko-technického výskumu na európskej úrovni s cieľom vytvoriť v Európe nové, vysokokvalitné pracovné príležitosti;

6.  poukazuje na to, že celoživotné vzdelávanie si vyžaduje investície do výskumu a nových technológií, aby sa tak mohla naplniť potreba zvýšenej konkurencieschopnosti, ktorá je dôsledkom účinkov globalizácie, s cieľom vytvoriť viac pracovných príležitostí a bojovať s nezamestnanosťou a sociálnou marginalizáciou;

7.  domnieva sa, že rozvojové krajiny potrebujú pomoc v oblasti dobrej správy a podpory demokracie, aby mohli mať úžitok z výsledkov multilaterálnych alebo regionálnych obchodných rokovaní;

8.  zdôrazňuje dôležitosť otvorených trhov pre európske výrobky a služby, bez spomaľovania rozvoja tretích krajín a pri zohľadnení ich schopnosti vyrovnať sa s existujúcou nerovnováhou schopností a skúseností;

9.  víta zavedenie nového všeobecného systému preferencií (GSP plus), ktorý zabezpečuje podnety na vyššie sociálne a environmentálne normy, a žiada, aby sa tento prístup rozšíril aj na bilaterálne obchodné dohody; konštatuje, že je potrebné, aby Komisia podrobne monitorovala realizáciu tohto systému s cieľom zabezpečiť dodržiavanie týchto noriem;

10. vyjadruje presvedčenie, že ak sa bude uplatňovať obchodná politika založená na spoločných európskych preferenciách a celosvetových hodnotách a politika štátnej pomoci na podporu vzdelávania, základných pracovných a environmentálnych noriem a noriem pre transparentnosť a dobrú správu, prispeje to k posilneniu politického významu Európskej únie v rámci medzinárodných organizácií.

11. berie do úvahy skutočnosť, že hoci liberalizácia obchodu môže byť príležitosťou pre európskych občanov, stále viac ich znepokojuje dosah liberalizácie obchodu na zamestnanie a životnú úroveň v Európe; žiada Komisiu, aby postavila všetky obchodné rokovania na stratégii trvalo udržateľného rozvoja, definovanej na zasadaniach Európskej rady v Lisabone a Göteborgu; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby svoje úsilie smerovala k zvýšeniu transparentnosti obchodných rokovaní a včasnému informovaniu Európskeho parlamentu a poskytla jasnú, nezávislú analýzu nákladov a ziskov navrhovaných nových obchodných dohôd pokračovaním a rozšírením analýz vplyvu na trvalo udržateľný rozvoj (SIA), ktoré monitoruje Európsky parlament;

12. víta iniciatívy vrátane označovania výrobkov, ktorých cieľom je poskytnúť európskym spotrebiteľom informácie o environmentálnych a sociálnych pracovných podmienkach pri výrobe produktov; zdôrazňuje, že tieto iniciatívy by nemali viesť k zvýšeniu protekcionizmu v Európskej únii; zdôrazňuje, že európske spoločnosti by mali mať zodpovednosť za zabezpečenie základných pracovných práv všetkých pracovníkov vo svojich výrobných reťazcoch vrátane externej práce;

13. so zreteľom na systémy sociálnej ochrany požaduje vypracovanie štúdie o situácii v súvislosti s povinným odchodom do dôchodku v Európskej únii, s cieľom poskytnúť všetkým pracovníkom istotu, že im bude riadne uznané obdobie, ktoré strávia prácou mimo ich členského štátu;

14. zastáva názor, že parlamenty zohrávajú významnú úlohu pri informovaní verejnosti a sprostredkovaní svojich obáv vyjednávačom obchodných dohôd, vyžaduje si to však, aby Komisia počas rokovaní poskytovala včasné a komplexné informácie;

POSTUP

Názov

Erópsky sociálny model v budúcnosti

Číslo postupu

2005/2248(INI)

Gestorský výbor

EMPL

Výbor, ktorý predložil stanovisko
  dátum oznámenia na schôdzi

INTA
16.1.2006

Rozšírená spolupráca – dátum oznámenia na schôdzi

Nie

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko
  dátum menovania

Giulietto Chiesa

23.11.2005

Predchádzajúci spravodajca výboru požiadaného o stanovisko

 

Prerokovanie vo výbore

21.2.2006

21.3.2006

19.4.2006

 

 

Dátum prijatia

19.4.2006

Výsledky záverečného hlasovania

+: 23

–: 0

0: 1

 

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jean-Pierre Audy, Daniel Caspary, Françoise Castex, Giulietto Chiesa, Christofer Fjellner, Béla Glattfelder, Jacky Henin, Syed Kamall, Helmuth Markov, David Martin, Georgios Papastamkos, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Bogusław Rogalski, Robert Sturdy, Daniel Varela Suanzes-Carpegna, Zbigniew Zaleski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Panagiotis Beglitis, Margrietus van den Berg, Danutė Budreikaitė, Elisa Ferreira, Robert Goebbels, Filip Andrzej Kaczmarek, Jörg Leichtfried, Mauro Zani

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

 

Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)

 

STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (2. 6. 2006)

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

o európskom sociálnom modeli pre budúcnosť
(2005/2248(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Miloslav Ransdorf

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku žiada Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor prijal do svojho návrhu uznesenia tieto návrhy:

1.    domnieva sa, že hoci zatiaľ neexistuje jednotný „európsky sociálny model“, Európska únia je založená na humanistických tradíciách a spoločnom súbore hodnôt, ktorých základom je udržiavanie mieru, sociálna spravodlivosť, solidarita, sloboda a demokracia a dodržiavanie ľudských práv;

2.    domnieva sa, že sociálne štandardy sú základom trvalo udržateľného rastu a že existuje potreba harmonizovať vysoké sociálne a environmentálne štandardy v rámci jednotného trhu;

3.    uvedomuje si, že jedným zo základných kameňov európskeho sociálneho modelu pre budúcnosť by malo byť sociálne hospodárstvo alebo tretí pilier zahŕňajúci družstvá, verejné spoločnosti, združenia a nadácie, ktorá vzhľadom na svoju historickú úlohu tvoria štrukturálnu súčasť modelu ako takého a ktoré sú faktorom rozvoja, trvalej udržateľnosti a výkonnosti v budúcnosti;

4.    uznáva, že súdržný európsky sociálny model je základným predpokladom hlbšieho začlenenia, trvalo udržateľného a vyrovnaného hospodárskeho rastu a vyššej kvality života všetkých obyvateľov nášho svetadielu; je presvedčený, že takýto model v spojení s najvyššími medzinárodnými normami upevní postavenie Európy vo svete;

5.    uznáva, že základné práva občanov, z ktorých bude vychádzať budúci harmonizovaný európsky sociálny model, musia zahŕňať právo na zamestnanie a primeraný voľný čas, právo na sociálne zabezpečenie založené na systéme poskytovania dávok, dôchodkov a príspevkov a zaručený všeobecný prístup k bezplatným verejným službám, akými sú zdravotná starostlivosť a vzdelávanie;

6.    opätovne upozorňuje na naliehavú potrebu vyriešiť problémy nezamestnanosti, chudoby a sociálneho vylúčenia; požaduje preto, aby boli prijaté opatrenia v rámci Európskeho sociálneho fondu;

7.    domnieva sa, že klesajúca miera pôrodnosti v Európe ohrozuje vyhliadky európskych hospodárstiev na rast;

8.    pripomína význam spoločnosti založenej na poznatkoch a závažnosť modernizácie v lisabonskej stratégii s dôrazom na vyššiu pridanú hodnotu a zvýšenie miery zamestnanosti;

9.    vyzýva Komisiu, aby v súlade s ustanoveniami článku 136 a nasledujúcich článkov Zmluvy podporovala členské štáty v ich sociálnej politike a zamerala sa na otázky cezhraničnej povahy;

10.  vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že bez jednoznačného a výrazného zlepšenia v oblasti rozvoja a výskumu a v oblasti IKT a bez uplatňovania právnych predpisov nebude možné dosiahnuť ciele lisabonskej stratégie;

11.  zdôrazňuje, že zníženie úrovne miezd v EÚ by mohlo viesť k prerozdeleniu príjmov a následne k celkovo nižším spotrebiteľským nárokom, čím by sa vytvorilo prostredie nepriaznivé pre investície, výrobu a konkurencieschopnosť;

12.  je presvedčený o tom, že je dôležité presadzovať a chrániť prístup jednotlivca k sociálnym výdobytkom, najmä k slušným životným a pracovným podmienkam a k vzdelávaniu a odbornej príprave, bez ohľadu na sociálne postavenie;

13.  zdôrazňuje, že sociálna politika neznamená nemenné zakotvenie existujúcich pravidiel ani direktívne nariadenie nových; práve naopak, musíme dodržiavať zásadu, že prosperita súčasnej generácie sa nesmie dosiahnuť vytváraním ďalších dlhov, ktoré budú musieť splácať budúce generácie, a podľa ktorej hospodárska a sociálna politika, politika v oblasti zamestnanosti a vzdelávania musia ísť ruka v ruke v záujme vytvárania nových pracovných príležitostí;

14.  vyjadruje názor, že výhody plynúce z voľného času – konkrétne rozšírený ľudský kapitál s rôznorodými poznatkami – by sa mali pretransformovať na motiváciu k vyššej produktivite, čo by viedlo k vyšším mzdám a zlepšeniu životných podmienok;

15.  vyzýva členské štáty, aby investovali viac do výchovy, celoživotného vzdelávania a starostlivosti o deti, aby podporovali výskum, rozvoj a účinnejšie využívanie energie, zníženie byrokracie, lepšiu legislatívu a aby vytvorili priaznivejšie a dynamickejšie podnikateľské prostredie s vyšším počtom pracovných miest, najmä v MSP;

16.  vyzýva Komisiu a Radu, aby presadzovali program sociálnej politiky zameraný na: rozvoj spoločnosti orientovanej na začlenenie a súdržnosť, čo predpokladá opatrenia v prospech trvalého rozvoja a dodržiavanie práv pracovníkov; podporu spoločnosti zohľadňujúcej rodové hľadisko a bojujúcej proti každej forme diskriminácie; dosiahnutie rozdelenia bohatstva, ktoré by bolo spravované tak, aby to bolo v prospech každého jednotlivca, predpokladom čoho sú verejné systémy všeobecného sociálneho zabezpečenia a zaručený prístup k vysoko kvalitným verejným službám; uskutočňovanie sociálnej politiky zahŕňajúcej všetky skupiny spoločnosti; a presadzovanie participatívnej demokracie ako neoddeliteľnej súčasti rôznych sociálnych politík a politík zamestnanosti;

17.  upozorňuje, že nerovnováha a destabilizácia môžu ohroziť hospodársky rast;

18.  požaduje rozvoj sociálnej zodpovednosti podnikov s cieľom zabezpečiť zodpovednosť spoločností voči ich akcionárom, sociálnu a environmentálnu oznamovaciu povinnosť, uplatňovanie medzinárodných noriem a zásad a nezávislé overovanie a sledovanie; odporúča, aby sa používali opatrenia verejnej politiky, ako napr. verejné obstarávanie, s cieľom podnietiť zodpovedné správanie;

19.  zdôrazňuje potrebu sociálneho dialógu a partnerstva v Európe a domnieva sa, že hospodársky rast a väčšia sociálna spravodlivosť by mali ísť ruka v ruke ako výsledok spoločného úsilia vlád, parlamentov zamestnávateľov a zamestnancov;

20.  vyzýva na širokú diskusiu týkajúcu sa práva všetkých občanov na dôchodok v rozumnej ale dosiahnuteľnej výške, čo by chránilo starších občanov pred chudobou a zabezpečilo by sa im slušnú životnú úroveň;

21.  je presvedčený, že úlohou EÚ je podporovať sociálne a environmentálne vyvážený rast v Európe a mimo jej hraníc; zdôrazňuje význam toho, aby EÚ vyvíjala politický a hospodársky tlak na krajiny, ktoré nedodržiavajú ľudské práva vrátane sociálnych a pracovných práv;

22.  zdôrazňuje, že EÚ by sa mala aktívnejšie chrániť pred sociálnym dumpingom zo strany krajín, ktoré založili svoju stratégiu zvyšovania konkurencieschopnosti na nedodržiavaní základných ľudských práv vrátane sociálnych a pracovných práv.

POSTUP

Názov

Európsky sociálny model pre budúcnosť

Číslo postupu

2005/2248(INI)

Gestorský výbor

EMPL

Výbor, ktorý predložil stanovisko
  dátum oznámenia na schôdzi

ITRE
15.12.2005

Rozšírená spolupráca - dátum oznámenia na schôdzi

nie

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko
  dátum menovania

Miloslav Ransdorf

26.1.2006

Predchádzajúci spravodajca výboru požiadaného o stanovisko

 

Prerokovanie vo výbore

20.2.2006

18.4.2006

30.5.2006

 

 

Dátum prijatia

30.5.2006

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

28

18

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jan Březina, Philippe Busquin, Jerzy Buzek, Joan Calabuig Rull, Pilar del Castillo Vera, Jorgo Chatzimarkakis, Giles Chichester, Den Dover, Adam Gierek, Norbert Glante, Umberto Guidoni, András Gyürk, Fiona Hall, David Hammerstein Mintz, Rebecca Harms, Erna Hennicot-Schoepges, Ján Hudacký, Romana Jordan Cizelj, Werner Langen, Vincenzo Lavarra, Angelika Niebler, Reino Paasilinna, Umberto Pirilli, Miloslav Ransdorf, Vladimír Remek, Herbert Reul, Teresa Riera Madurell, Mechtild Rothe, Paul Rübig, Andres Tarand, Britta Thomsen, Patrizia Toia, Catherine Trautmann, Claude Turmes, Nikolaos Vakalis, Alejo Vidal-Quadras Roca

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Ivo Belet, Edit Herczog, Toine Manders, Francisca Pleguezuelos Aguilar, Vittorio Prodi, John Purvis

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Maria Badia I Cutchet, Giovanni Berlinguer, Marco Cappato, Guntars Krasts, Kathy Sinnott

Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)

 

POSTUP

Názov

Európsky sociálny model pre budúcnosť

Číslo postupu

2005/2248(INI)

Gestorský výbor 

dátum oznámenia udelenia povolenia na schôdzi

EMPL
15.12.2005

Výbory požiadané o stanovisko        dátum oznámenia na schôdzi

FEMM
19.1.2006

INTA
16.2.2006

ITRE
15.12.2005

 

 

Bez predloženia stanoviska

        dátum rozhodnutia

 

 

 

 

 

Rozšírená spolupráca

        dátum oznámenia na schôdzi

 

 

 

 

 

Spravodajca
  dátum menovania

José Albino Silva Peneda & Proinsias De Rossa
23.1.2006

 

Predchádzajúci spravodajca

 

 

Prerokovanie vo výbore

21.3.2006

20.4.2006

3.5.2006

 

 

Dátum prijatia

22.6.2006

Výsledok záverečného hlasovania

+

-

0

36

4

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jan Andersson, Emine Bozkurt, Iles Braghetto, Alejandro Cercas, Ole Christensen, Luigi Cocilovo, Jean Louis Cottigny, Proinsias De Rossa, Harlem Désir, Harald Ettl, Carlo Fatuzzo, Ilda Figueiredo, Roger Helmer, Stephen Hughes, Ona Juknevičienė, Jan Jerzy Kułakowski, Sepp Kusstatscher, Jean Lambert, Raymond Langendries, Bernard Lehideux, Elizabeth Lynne, Thomas Mann, Jan Tadeusz Masiel, Ana Mato Adrover, Maria Matsouka, Ria Oomen-Ruijten, Csaba Őry, Pier Antonio Panzeri, José Albino Silva Peneda, Kathy Sinnott, Anne Van Lancker, Gabriele Zimmer

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Mihael Brejc, Françoise Castex, Dieter-Lebrecht Koch, Magda Kósáné Kovács, Lasse Lehtinen, Marianne Mikko, Leopold Józef Rutowicz, Patrizia Toia

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Małgorzata Handzlik

Dátum predloženia

13.7.2006

Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)