SPRÁVA o vytvorení Európskeho kvalifikačného rámca

18. 7. 2006 - (2006/2002(INI))

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci
Spravodajca: Thomas Mann
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*):
Milan Gaľa, Výbor pre kultúru a vzdelávanie
(*) Rozšírená spolupráca výborov – článok 47 rokovacieho poriadku

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vytvorení Európskeho kvalifikačného rámca

(2006/2002(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na pracovný dokument služieb Komisie s názvom „O Európskom kvalifikačnom rámci pre celoživotné vzdelávanie“ (SEK(2005)0957),

–   so zreteľom na návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady ustanovujúceho integrovaný program činnosti v oblasti celoživotného štúdia (KOM(2004)0474),

–   so zreteľom na návrh odporúčania Európskeho parlamentu a Rady o kľúčových zručnostiach pre celoživotné vzdelávanie (KOM(2005)0548),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Modernizácia vzdelávania a odbornej prípravy: dôležitý prínos k prosperite a sociálnej súdržnosti v Európe - Návrh spoločnej správy Rady a Komisie o pokroku v implementácii „pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010“ z roku 2006 (KOM(2005)0549),

–   so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 2241/2004/ES z 15. decembra 2004 o jednotnom rámci Spoločenstva pre transparentnosť kvalifikácií a schopností (Europass)[1],

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií[2],

–   so zreteľom na spoločnú deklaráciu Európskych ministrov školstva, ktorá bola prijatá na ich zasadaní v Bologni 19. júna 1999, a ktorá stanovuje cieľ vytvoriť Európsky priestor vysokoškolského vzdelávania do roku 2010, s cieľom zvyšovať schopnosť zamestnania a mobility európskych občanov a konkurencieschopnosť Európskeho vysokoškolského vzdelávacieho systému na medzinárodnej úrovni,

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Lisabone, ktorá zasadala 23. a 24. marca 2000, a v ktorých boli stanovené strategické ciele, aby sa Európska únia stala najdynamickejším, na poznatkoch založeným hospodárstvom v celosvetovom meradle, predovšetkým s odkazom na správu „Vzdelávanie a odborná príprava pre život a prácu v spoločnosti založenej na poznatkoch“,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Vytvorenie Európskeho priestoru pre celoživotné vzdelávanie“ (KOM(2001)0678),

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady z 27. júna 2002 o celoživotnom vzdelávaní[3],

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady z Barcelony z 15. a 16. marca 2002, predovšetkým na schválený cieľ vytvoriť do roku 2010 Európske systémy vzdelávania a odbornej prípravy s celosvetovou kvalitou, a na výzvu pre ďalšie činnosti na zavedenie nástrojov zabezpečujúcich transparentnosť diplomov a kvalifikácií, aj cestou podpory činností podobných bolonskému postupu v oblasti odborného vzdelávania a prípravy,

–   so zreteľom na vyhlásenie Európskych ministrov pre vzdelávanie a Európskej komisie zo schôdze, ktorá sa uskutočnila v Kodani 29. a 30. novembra 2002, o rozšírenej Európskej spolupráci v oblasti odborného vzdelávania a prípravy – „Kodanské kritériá“ – zamerané na zvýšenie dobrovoľnej spolupráce v oblasti odborného vzdelávania a prípravy, s cieľom podporovať vzájomnú dôveru, transparentnosť a uznávanie schopností a kvalifikácií, a zároveň vytvoriť základ pre zvyšovanie mobility a zjednodušenie prístupu k celoživotnému vzdelávaniu,

–   so zreteľom na uznesenie Rady z 19. decembra 2002 o podpore zvýšenej európskej spolupráce v oblasti odborného vzdelávania a odbornej prípravy[4],

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Akčný plán Komisie pre kvalifikáciu a mobilitu“ (KOM(2002)0072),

–   so zreteľom na spoločnú správu Rady a Komisie z 26. februára 2004 o implementácii Lisabonskej stratégie, s názvom „Vzdelávanie a odborná príprava pre rok 2010: úspech lisabonskej závislosti od naliehavých reforiem“, ktorá požadovala rozvoj Európskeho rámca ako dôležitej podpory Lisabonskej stratégie, aby predstavovala všeobecný odkaz umožňujúci a podporujúci transparentnosť, prenos uznávania kvalifikácií a schopností,

–   so zreteľom na komuniké z Maastrichtu zo 14. decembra 2004 o budúcich prioritách rozšírenej spolupráce v oblasti odborného vzdelávania a prípravy (VET), v ktorom sa ministri zodpovední za odborné vzdelávanie a prípravu z 32 európskych krajín, Európski sociálni partneri a Európska komisia dohodli na pridelení priority rozvoju otvoreného a flexibilného Európskeho kvalifikačného rámca, založeného na transparentnosti a vzájomnej dôvere a poskytujúcom všeobecný odkaz na zjednodušenie uznávania a možnosti prenosu kvalifikácií, ktoré sa týkajú VET, aj všeobecného (stredoškolského a vysokoškolského) vzdelania,

–   so zreteľom na závery zo zasadania Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktoré sa uskutočnilo v Bruseli 27. a 28. mája 2004, o všeobecných Európskych zásadách pre identifikáciu a overenie neoficiálneho vzdelávania,

–   so zreteľom na pracovný dokument služieb Komisie s názvom „Pokrok pri plnení lisabonskej stratégie v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy - správa 2005“ (SEK(2005)0419),

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Bruseli z 22. a 23. marca 2005, ktoré poukazujú na dôležitosť prijatia Európskeho kvalifikačného rámca (EQF) v roku 2006,

–   so zreteľom na „Európsky kvalifikačný rámec: konzultácie o odporúčaniach konferencie“, ktoré sa uskutočnili v Budapešti 27. a 28. februára 2006,

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Bruseli z 23. a 24. marca 2006, ktoré potvrdili, že vzdelávania a odborná príprava sú hlavnými činiteľmi v rámci rozvoja dlhodobého potenciálu EÚ v oblasti konkurencieschopnosti, ako aj sociálnej a územnej súdržnosti, a že na podporu väčšej mobility a účinného pracovného trhu je nevyhnutné, aby sa v oblasti Európskeho kvalifikačného rámca (EQF) dosiahol určitý pokrok,

–   so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady o medzinárodnej mobilite v rámci Spoločenstva pre účely vzdelávania a odbornej prípravy: Európska charta kvality pre mobilitu[5],

–   so zreteľom na článok 45 Rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, a na stanoviská Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A6‑0248/2006),

A. vzhľadom na skutočnosť, že jednotné študijné prostredie a jednotný pracovný trh na európskej úrovni sú základnými činiteľmi na dosiahnutie cieľov určených v lisabonskej stratégii,

B.  keďže je potrebné vytvoriť európsky systém na uznávanie kvalifikácií a odbornosti, ktorý bude zároveň rešpektovať bohatstvo a špecifickosť jednotlivých krajín,

C. keďže vytvorenie EQF založeného okrem iného aj na súčasných kvalifikačných štruktúrach bolonského a kodanského procesu by sa malo s uspokojením prijať ako vhodný nástroj na podporu transparentnosti, prevoditeľnosti, uznávania a využitia dosiahnutých kvalifikácií a kompetencií medzi rôznymi členskými štátmi a na rôznych úrovniach, ako aj ako prostriedok na uľahčenie prístupu k celoživotnému vzdelávaniu pre všetkých občanov,

D. vzhľadom na skutočnosť, že všeobecný referenčný rámec (založený na odbornosti a na úrovniach a výsledkoch dosiahnutých v štúdiu) – Európsky kvalifikačný rámec (EQF) – by mohol napomôcť prijatiu nástrojov na identifikáciu požiadaviek v oblasti odbornosti,

E.   keďže sa pod pojmom „odbornosť“ rozumie súhrn všetkých uznaných titulov, kvalifikácií, certifikátov a odbornej praxe v rámci Európskej únie,

F.  keďže, s ohľadom na nové úlohy spoločnosti založenej na poznatkoch a demografických zmenách, je rozvoj EQF nevyhnutný, predovšetkým v zmysle podpory zamestnanosti a geografickej mobility pracovných síl v EÚ, ale tiež v zmysle zvýšenia konkurencieschopnosti a sociálnej súdržnosti, v súlade s cieľmi lisabonskej stratégie,

G. keďže zvyšovanie pracovnej mobility (mobilita zamestnancov a mobility podnikov) v rámci Únie znamená, že osvedčenia získané v jednom členskom štáte musia byť uznávané a uplatniteľné v inom členskom štáte na primeranej úrovni,

H. keďže neustála aktualizácia a rozširovanie poznatkov, zručností a osobných a pracovných schopností a EQF by mali prispieť k modernizácii systému vzdelávania a odbornej prípravy a tak zvýšiť možnosti ľudí získať prácu a možnosti mobility v rámci Európy a zabezpečiť väčšiu istotu pracovných miest, v rámci ktorého by EQF mal prispieť k väčšej transparentnosti v oblasti uznávania nadobudnutých kvalifikácií a rovnocennosti kvalifikácií, čím by sa vytvorili podnety na zlepšenie všeobecných systémov odbornej prípravy a školení, ktoré tiež môžu zvýšiť šance účastníkov týchto školení získať prácu,

I.   keďže nedostatok vhodných mechanizmov, sietí a spolupráce medzi inštitúciami poskytujúcimi vzdelávanie a odbornú prípravu a vnútroštátnymi orgánmi, neprimeranosť štatutárnych ustanovení a v mnohých prípadoch rozpočtových obmedzení v členských štátoch sú prekážkami v rámci účinného zavádzania celoživotného vzdelávania, prepojenia univerzitného vzdelávania a zamestnania a rýchlejšieho oboznamovania pracovníkov s najmodernejšími vedeckými a technologickými poznatkami, ako aj v rámci účinného využívania nadobudnutých poznatkov a kompetencií,

J.   keďže je nedostatočná transparentnosť pri uznávaní vzdelania a nízka kvóta uznania „zahraničného“ vzdelávania,

K. keďže spoločným cieľom 32 štátov, ktoré sa zúčastňujú na EQF, je predstaviť hlavné cesty nadobudnutia určitých kvalifikácií tým, ktorí sa učia a vyučujú; keďže je potrebné predstaviť, ako sú navzájom prepojené referenčné úrovne, v akom rozsahu sú umožnené prenosy a na akom základe sa rozhoduje o uznávaní kvalifikácií,

L.  keďže v zásade by sa EQF mal na začiatku uplatňovať na dobrovoľnom základe a nepredstavuje žiadne právne záväzky, napriek tomu podnieti zmeny prostredníctvom podpory reforiem na príslušných úrovniach, musí však slúžiť na podporu transparentnosti a rovnocennosti, pokiaľ ide o osvedčenia vydané na vnútroštátnej a sektorovej úrovni,

M. keďže EQF nebude náhradou za vnútroštátne kvalifikačné rámce, ale ich bude len dopĺňať, a keďže EQF by mal zabezpečiť širší rámec na uľahčenie spolupráce medzi členskými štátmi, sociálnymi partnermi a inými zúčastnenými stranami na medzinárodnej úrovni,

N. vyjadruje presvedčenie, že EQF sa dá úspešne uplatňovať iba vtedy, ak sa pri priraďovaní národných kvalifikácií k referenčným úrovniam EQF spolupracuje na báze dôvery a transparentnosti a ak sa primerane posudzujú špecifickosti a potreby jednotlivých členských štátov, ako aj vtedy, ak EQF vznikne ako nástroj pre užívateľov a zúčastnené strany na účely zobrazenia získaných kvalifikácií, alebo tých, ktoré majú byť získané, podľa potreby užívateľov, pričom by bola zachovaná sebestačnosť a nezávislosť vzdelávania,

1.  víta iniciatívu Komisie v oblasti modernizácie, neustáleho zlepšovania a posilňovania európskych systémov vzdelávania a odbornej prípravy a začatia konzultácií, ktorých cieľom je stanoviť spoločný referenčný rámec pre európsky systém udeľovania osvedčení;

2.  víta skutočnosť, že EQF je postavený na výsledkoch vzdelávania, odzrkadľuje komplexnosť celoživotného vzdelávania a stimuluje reformné procesy na vnútroštátnej a sektorovej úrovni;

3.  je názoru, že Európsky kvalifikačný rámec je užitočný nástroj na zlepšenie a upevnenie dôvery medzi rôznymi systémami a plne podporuje jeho ciele: dosiahnuť na európskej úrovni transparentnosť kvalifikácií, mobilitu odborníkov a celoživotné vzdelávanie;

4.  súhlasí so zavedením systému zloženého zo spoločných úrovní, nástrojov a zásad, ktorý by bol pružný, ale zároveň organicky spätý so zásadami celoživotného vzdelávania, pričom vyzýva Komisiu, aby presnejšie vymedzila vzťah medzi kvalifikačnými úrovňami, smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií, a o ustanoveniach pre validáciu neformálneho a informálneho vzdelávania, ktoré už existujú alebo sú vo fáze realizácie na národnej a regionálnej úrovni;

5.  poukazuje na skutočnosť, že jednou z hlavných úloh EQF musí byť uľahčenie a podpora prenosu kvalifikácií medzi rôznymi systémami vzdelávania a odbornej prípravy, s cieľom umožniť medzinárodnú pracovnú mobilitu a lepšie plniť požiadavky ponuky a dopytu v rámci európskeho pracovného trhu; poukazuje aj na to, že EQF predstavuje vhodný širší rámec na zabezpečenie primeraného prevodného a komunikačného nástroja na vytvorenie spoločného kvalifikačného rámca v Európe;

6.  na tomto základe konštatuje, že návrh Komisie je správnym a potrebným vyjadrením, aj keď požiadavka transparentného kvalifikačného rámca čiastočne nie je zabezpečená; vyžaduje prepracovanie a zlepšenie ôsmych navrhovaných referenčných úrovní EQF; zastáva názor, že ich deskriptory (popisy) by mali byť výstižnejšie a ľahšie zrozumiteľne formulované a dôraz musí byť na jednoznačnom rozlíšení rôznych referenčných úrovní, takže môže nasledovať jasné priradenie kvalifikácie;

7.   zdôrazňuje, že právomoci, ktoré sú popísané v rámci osemúrovňových deskriptorov (popisov), by mali obsahovať nielen poznatky o sociálnych a etických ale aj o kultúrnych témach;

8.  domnieva sa, že organizácia a validácia celoživotného vzdelávania sú záležitosťou členských štátov a nie je ich možné jednoducho zaradiť medzi právomoci EQF;

9.  domnieva sa, že by malo dôjsť k revízii aj troch horizontálnych oblastí („znalosti“, „zručnosti“ a „osobné a odborné schopnosti“), s cieľom zvýšiť ich prehľadnosť a zrozumiteľnosť;

10. zdôrazňuje, že rôzne typy výsledkov vzdelávania dohromady tvoria časť vzdelávacieho celku, ktorý nie je možné kvantifikovať jednoducho v zmysle úrovne dosiahnutej v každej jednotlivej oblasti;

11. kriticky sa stavia k tretej horizontálnej oblasti, ktorou sú „osobné a odborné schopnosti“, pretože je veľmi ťažké objektívne posudzovať tzv. „soft skills“ a metodicky ich klasifikovať prostredníctvom deskriptorov a „osobné schopnosti“ predstavujú pridanú hodnotu k jednotlivým úrovniam základného vzdelania; vyzýva Komisiu, aby návrh v tomto zmysle upravila;

12. poukazuje na to, že EQF musí predovšetkým slúžiť na klasifikáciu postupov udeľovania osvedčení, ktoré vznikli na základe výsledku odborného vzdelávania, a preto požaduje, aby sa používali jednoduché a realizovateľné deskriptory a znížil počet úrovní; konštatuje, že predchádzajúce porovnávacie pokusy preukázali, že čím viac sú úrovne delené a kritériá početnejšie, tým je ťažšie vytvoriť medzi nimi väzby;

13. domnieva sa, že EQF ešte nie je dostatočne úzko spätý s trhom práce a že ak má EQF zlepšiť konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva, ako aj pomôcť jednotlivcom zvýšiť svoj potenciál, je nevyhnutné, vzhľadom na lisabonskú stratégiu, aby sa väčší dôraz kládol na zvyšovanie schopnosti jednotlivca nájsť si zamestnanie a na vytvorenie väčšej istoty pracovných miest zamestnancov; zdôrazňuje, že každý z ôsmych stupňov by mal klásť dôraz na schopnosti, ktoré je možné nadobudnúť prostredníctvom rôznych spôsobov vzdelávania, a zohľadniť odborné schopnosti a skúsenosti, ako aj ich možný potenciál z hľadiska odborného rastu; požaduje preto, aby sa upravili deskriptory tak, aby nie len zohľadňovali a zachovávali bolonské zásady súvisiace s akademickým vzdelávaním, ale ich aj dopĺňali tým, že budú viac zohľadňovať systémy odborného vzdelávania a ďalšieho vzdelávania;

14. trvá na tom, aby sa urýchlene vykonali zmeny v súčasnom systéme automatického priraďovania referenčných úrovní 6, 7 a 8 k trom akademickým úrovniam bolonského kvalifikačného rámca (bakalár, magister a doktor) tak, aby sa skutočné nadobudnuté poznatky, zručnosti a osobné a odborné schopnosti jednotlivca klasifikovali bez ohľadu na to, kde ich jednotlivec nadobudol;

15. požaduje prepracovanie tabuľky 2, ktorej účelom je podrobnejšie vysvetlenie referenčných úrovní; domnieva sa, že táto tabuľka sa musí podriadiť prístupu orientovanému na výsledok, pretože sa zameriava na formálne vzdelávanie; víta preto odporúčaný opatrný prístup k tabuľke 2; domnieva sa, že EQF ako všeobecný metarámec by mal také podrobné otázky, akou je aj úprava tabuľky 2, prenechať subjektom na miestnej alebo vnútroštátnej úrovni;

16. žiada, aby sa vo väčšej miere podporovali a presadzovali spoločné európske zásady v oblasti zabezpečovania a uznávania neformálnych a informálnych vzdelávacích postupov celoživotného vzdelávania, predovšetkým pokiaľ ide o získanie technologických a vedeckých poznatkov a zručností, s ohľadom na špecifiká rôznych odborných odvetví a rôznych regiónov a krajín; domnieva sa, že je dôležité, aby sa osobitná pozornosť venovala metódam a systémom vyhodnocovania výsledkov vzdelávania, ktoré boli dosiahnuté pomocou neformálnych alebo informálnych metód, pretože k rozvoju zručností v rámci celoživotného vzdelávania dochádza v mnohých každodenných pracovných situáciách;

17. trvá na tom, že výsledkom rozvoja EQF bude zavedenie spoločných referenčných ukazovateľov, ktoré v rámci celoživotného vzdelávania uľahčia zamestnancom, ktorí sa ďalej vzdelávajú a sú zamestnaní, plánovanie kariéry;

18. požaduje, aby každá krajina mala vlastný vnútroštátny alebo regionálny kvalifikačný rámec, vytvorený v spolupráci s príslušnými organizáciami a orgánmi, ktorý zabezpečí zlučiteľnosť s EQF; domnieva sa, že má zmysel, aby sa v krajinách, ktoré ešte nemajú národný kvalifikačný rámec (NQF) a v ktorých dochádza k zanedbávaniu informálnej a neformálnej kvalifikácie, zaviedol EQF;

19. žiada Komisiu, aby začala proces harmonizácie koncepčných prístupov a podmienok;

20. žiada Komisiu, aby vyjasnila vzťahy medzi rámcom kvalifikácií stanoveným bolonským procesom a EQF a zároveň spresnila, či ukazovatele navrhnuté v EQF sú jediným východiskovým bodom spoločného európskeho priestoru celoživotného vzdelávania;

21. odmieta stanovovať kritériá pre stupne vzdelania, jeho dĺžku a miesto, kde bolo nadobudnuté;

22. domnieva sa, že by sa mali posilniť aj ďalšie nástroje na podporu EQF, aby sa tak uľahčil prístup verejnosti k EQF, a hlavný dôraz by sa mal klásť na kodanské a bolonské závery, ku ktorým by EQF mal tvoriť logicky štruktúrovaný základ; domnieva sa, že osobitná pozornosť by sa mala venovať aj prínosu medzinárodných organizácií a európskych stredísk, ako napr. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania v oblasti vzdelávania a nadobudnutia kvalifikácií a zručností; vyzýva Komisiu, aby urýchlila rozvoj európskeho kreditného systému odborného vzdelávania a prípravy (ECVET), s cieľom ďalej rozvíjať a podporovať Europass a rozvíjať databázu „Ploteus“ a podporovať ďalšie inovatívne prístupy k uznávaniu informálneho a neformálneho vzdelávania;

23. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili funkcie a štruktúru Národného strediska Europass (NEC) a uľahčili NEC plnenie základných úloh a pri dosahovaní stanovených cieľov EÚ. pričom sa má osobitne prihliadať na šírenie nástrojov priamo riadených strediskom NEC (európske curriculum vitae a Europass mobilita) a k postupnému prijímaniu systému Europass;

24. zdôrazňuje, že pri realizácii EQF na báze dobrovoľnosti je potrebná podpora a záväzok zúčastnených strán na vnútroštátnej a sektorovej úrovni;

25. uznáva, že EQF si, ako prevádzací nástroj na prekladanie v rámci rôznych kvalifikačných systémov, vyžaduje dôslednosť a vzájomnú dôveru; odporúča, aby sa vypracovali zásady transparentných a dôveryhodných mechanizmov zabezpečovania kvality, aby sa tak vytvorila možnosť porovnania a teda aj možnosť vzájomného uznávania kvalifikácií občanov EÚ;

26. zdôrazňuje, že EQF môže významne prispieť k mobilite v rámci európskeho pracovného trhu v prípade, ak rozhodnutie členského štátu o priradení jednotlivých národných kvalifikácií ku konkrétnej úrovni EQF prijmú aj ostatné štáty; domnieva sa, že v rámci zabezpečenie kvality je návrh Komisie, aby členské štáty povinne dodržiavali niekoľko spoločných zásad, základným prvkom úspešnej spolupráce medzi zúčastnenými stranami na rôznych úrovniach; konštatuje však, že bude tomu tak len v prípade, ak tým nedôjde k duplicite existujúcich systémov zabezpečenia kvality, napríklad normy a usmernenia pre zabezpečenie kvality;

27. konštatuje, že vzájomná dôvera by mala byť výsledkom zvýšenej spolupráce medzi členskými štátmi v rámci EQF a tiež predpokladom účinného fungovania EQF; domnieva sa, že primerané skúšobné obdobie, vyhodnotenie vplyvu a priebežné hodnotenie sú dôležité pre neustále vylepšovanie a prispôsobovanie EQF; vyzýva Komisiu, aby na tento účel vyvinula a navrhla vhodné metódy a stratégie;

28. naliehavo vyzýva, aby sa EQF aj naďalej rozvíjal v súlade s požiadavkami zúčastnených strán na objasnenie, ktoré boli vznesené v rámci konzultačného procesu;

29. vyzýva Komisiu, aby prehodnotila svoj návrh na základe pripomienok Európskeho parlamentu;

30. poukazuje na dôležitosť širokej a dobre štruktúrovanej stratégie komunikácie a rozširovania s cieľom zvýšiť povedomie a záujem o výhody spojené s EQF;

31. domnieva sa, že na to, aby bol EQF úspešný, je nevyhnutné, aby sa zabezpečilo, že bude prospešný pre konečných užívateľov, tzn. pre občanov, zamestnancov a zamestnávateľov, ako aj pre vzdelávacie inštitúcie;

32. vyzýva Komisiu, aby informovala Parlament o výsledkoch národných konzultácií a pred vypracovaním svojho konečného návrhu uskutočnila ďalšie výmeny názorov;

33. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

• [1]  Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 6.
• [2]  Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22.
• [3]  Ú. v. ES C 163, 9.7.2002, s. 1.
• [4]  Ú. v. ES C 13, 18.1.2003, s. 2.
• [5]  Zatiaľ neuverejnené v ú. v.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Systémy výchovy a vzdelávania v Európe sa musia prispôsobiť globalizácii, aby uspôsobili občianky a občanov tak k sebarealizácii, ako aj k účasti na medzinárodnej konkurencieschopnosti EÚ. Kvalifikované systémy vzdelávania a odbornej prípravy sú odpoveďou na narastajúce problémy demografického vývoja. V rámci prepracovanej Lisabonskej stratégie zdôraznili ministri školstva krajín EÚ v roku 2005 potrebu modernizácie európskeho školstva a vzdelávania v rámci odbornej prípravy. Tým sa má lepšie vyhovieť dopytu na medzinárodných trhoch práce.

Cezhraničná mobilita trhov práce musí byť podporovaná, musí sa uľahčiť priepustnosť medzi rôznymi národnými systémami vzdelávania. Členské štáty EÚ si v r. 1999 v Bologni stanovili cieľ vytvoriť do r. 2010 spoločný európsky vysokoškolský priestor (EHEA). Následne bol zriadený European Credit Transfer System (ECTS) na nadnárodné uznávanie študijných výsledkov. Summit v Barcelone položil v marci 2002 základný kameň pre zodpovedajúci systém v oblasti odborného vzdelávania (ECVET European Credit System for Vocational Education and Training). V r. 2002 sa členské štáty EÚ na konferencii v Kodani uzniesli na tom, že budú ďalej posilňovať európsku spoluprácu v odbornom vzdelávaní.

V Spoločnej priebežnej správe Rady a Komisie o presadzovaní pracovného programu „Všeobecné a odborné vzdelávanie 2010“ z februára 2004 bolo vyžiadané zostavenie Európskeho kvalifikačného rámca a obnovené ministrami školstva z 32 štátov v decembri 2004 v Maastrichte. Okrem toho zdôraznila Európska rada v marci 2005, že do r. 2006 by mal byť prijatý EQF. Komisia zverejnila následne svoj návrh „Na ceste k Európskemu kvalifikačnému rámcu pre celoživotné vzdelávanie“.

EQF má vytvoriť metarámec, ktorý spĺňa tri funkcie:

Po prvé má spájať národné a sektorové kvalifikačné rámce, po druhé má zabezpečiť uznávanie, porovnateľnosť a prenosnosť kvalifikácií odborného a všeobecného vzdelávania a po tretie má zabezpečiť viac transparentnosti, priepustnosti a mobility.

Osem vertikálnych úrovní (referenčných úrovní) sa v EQF spája s tromi horizontálnymi oblasťami (znalosti, zručnosti, osobné a profesionálne kompetencie), takže ľudia môžu byť na základe výsledkov vzdelávania lepšie zaradení.

Celoživotné vzdelávanie zohráva rozhodujúcu úlohu pri tom, aby bolo zabezpečené zachovanie konkurencieschopnosti a sociálnej solidarity v EÚ. Jeho uskutočňovanie je však komplikované nedostatočnou komunikáciou a spoluprácou medzi poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj úradmi na rôznych úrovniach. Bariéry medzi inštitúciami a krajinami sťažujú prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave, ako aj efektívnejšie využívanie už získaných znalostí a kompetencií. Tieto problémy sú spôsobené v prvom rade nedostatkom transparentnosti pri kvalifikáciách, taktiež malou kvótou uznávania „zahraničných“ kvalifikácií, ako aj chýbajúcimi pravidlami, ktoré umožňujú občanom prenos ich kvalifikácií medzi národnými a sektorovými kvalifikačnými systémami. Tieto prekážky je potrebné s pomocou EQF odstrániť a zamestnancov, ako aj zamestnávateľov postaviť do takej pozície, aby lepšie využívali svoje kompetencie. Mobilita medzi členskými štátmi a rôznymi kvalifikačnými systémami má byť uľahčená.

V mnohých krajinách a sektoroch v Európe a vo svete sa v súčasnosti zavádzajú rôzne kvalifikačné rámce (OECD 2003, 2004), ktoré sú vytvorené rozdielne podľa národných a sektorových osobitostí. Európsky kvalifikačný rámec majú členské štáty presadzovať zásadne na dobrovoľnej báze. Jeho spravodajca vyzýva členské štáty k tomu, aby vytvorili Národný kvalifikačný rámec (NKR) a prepojili ho na EQF. Mnohé z nich NKR ani nezaviedli, ani nezamýšľajú v budúcnosti to urobiť. NKR je vždy dobrovoľný a nemá byť EQF ani upravený, ani nahradený. Vzhľadom na skutočnosť, že niektoré z existujúcich NKR sledujú orientáciu na vstup a tým zanedbávajú informálne a neformálne kvalifikácie, mali by členské štáty viac podporovať uznesenie Rady z mája 1994 o uznávaní neformálneho a informálneho vzdelávania. Je nevyhnutné venovať osobitnú pozornosť metódam a systémom hodnotenia neformálneho a informálneho vzdelávania, pretože rozvoj kompetencií po počiatočnom vzdelávaní sa uskutočňuje predovšetkým v každodenných pracovných situáciách.

Informálnym vzdelávaním sa rozumie vzdelávanie, ktoré sa uskutočňuje v každodennom živote, v práci, v rodinnom kruhu alebo vo voľnom čase. Pokiaľ ide o ciele, čas alebo podporu vzdelávania, nie je štruktúrované a zvyčajne nevedie k vydaniu osvedčenia, môže však byť cielené. Neformálnym vzdelávaním sa myslí vzdelávanie, ktoré sa neuskutočňuje v zariadení pre vzdelávanie alebo odbornú prípravu a zvyčajne nevedie k vydaniu osvedčenia, rovnako je systematické a z hľadiska študenta zámerné.

Jeho spravodajca kritizuje:

· že chýba jednoznačný vzťah k trhu práce. Keď jeden z cieľom EQF spočíva v zvyšovaní konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva, musí byť s ohľadom na lisabonské ciele daný väčší dôraz na práceschopnosť jednotlivca;

· že požiadavka celku orientovaného na výsledok, t. z. rámca zameraného na výsledky vzdelávania, môže byť zabezpečená iba vtedy, keď budú kvalifikácie usporiadané podľa ich relevancie pre práceschopnosť. Do tej miery musí návrh EQF zohľadňovať okrem formálnych ukončení vzdelávania, informálnych a neformálnych kvalifikácií, predovšetkým odbornú skúsenosť a s ňou súvisiace rozširovanie kompetencií;

· že návrh Komisie je potiaľ jednostranný, ako sa vzťahuje prevažne na akademické vzdelávanie a zanedbáva zapojenie odborného vzdelávania. Deskriptory (popisy) referenčných úrovní 6, 7 a 8 sa silno zameriavajú na nariadenia z Bologne a tým sú automaticky prepojené na akademické vzdelávanie. EQF by mal dávať podnety za predpokladu rovnocennosti akademických a odborných spôsobov vzdelávania;

· že sa neuskutočňuje priebežné zapojenie výsledkov z Bologne a Kodane. EQF by mal tvoriť koherentne zostavený celok, aby sa vytvoril navzájom zosúladený systém;

· že požiadavka jasného a zrozumiteľného kvalifikačného rámca nie je čiastočne zabezpečená. Tak ako je potrebných osem vertikálnych stupňov EQF, tak by mali byť ich deskriptory výstižnejšie formulované;

· že tri horizontálne oblasti „znalosti“, „zručnosti“ a „osobné a profesionálne kompetencie“ sú umelo oddelené. „Znalosti“ a „zručnosti“ sa dajú zhrnúť pod „profesionálna a odborná kompetencia“, pretože všetky tri oblasti smerujú ku kompetenciám.

Pre úspech Európskeho kvalifikačného rámca je absolútne potrebné, aby členské štáty a sociálni partneri spolupracovali pri realizácii EQF na báze dôvery a aby vytvorili konkrétny úžitok pre konečných spotrebiteľov, teda tak pre občanov, zamestnancov a zamestnávateľov, ako aj pre poskytovateľov vzdelávania.

STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie (29. 5. 2006)

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

o vytvorení Európskeho kvalifikačného rámca
(2006/2002(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): Milan Gaľa

(*)      Rozšírená spolupráca medzi výbormi - článok 47 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre kultúru a vzdelávanie žiada Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor začlenil do svojho návrhu uznesenia tieto návrhy:

1.   víta vytvorenie Európskeho kvalifikačného rámca (EQF), ktorý je zameraný na uľahčenie prenosu a uznania nadobudnutej kvalifikácie a na podporu celoživotného vzdelávania, transparentnosti, mobility a pružnosti v oblasti systémov vzdelávania a odbornej prípravy;

2.   uvedomuje si potenciál EQF ako metarámca, prevádzacieho a referenčného nástroja pre národné a sektorové kvalifikačné systémy;

3.   víta skutočnosť, že EQF je postavený na výsledkoch vzdelávania, odzrkadľuje komplexnosť celoživotného vzdelávania a stimuluje reformné procesy na vnútroštátnej a sektorovej úrovni;

4.   zdôrazňuje, že pri realizácii EQF na báze dobrovoľnosti je potrebná podpora a záväzok zúčastnených strán na vnútroštátnej a sektorovej úrovni;

5.   naliehavo vyzýva, aby sa EQF aj naďalej rozvíjal v súlade s požiadavkami zúčastnených strán na objasnenie, ktoré boli vznesené v rámci konzultačného procesu;

6.   odporúča transparentnejšie zobrazenie osemúrovňových deskriptorov (popisov), s cieľom dosiahnuť ich bezproblémové použitie;

7.   zdôrazňuje, že právomoci, ktoré sú popísané v rámci osemúrovňových deskriptorov (popisov), by mali obsahovať nielen poznatky o sociálnych a etických ale aj o kultúrnych témach;

8.   požaduje začlenenie systémov uznávania neformálneho a informálneho vzdelávania do okruhu celoživotného vzdelávania;

9.   zdôrazňuje, že EQF sa musí opierať o predchádzajúce činnosti vykonané v rámci bolonského procesu a že by sa malo nadviazať na súčasné nástroje vyvinuté na európskej úrovni a podporujúce jednotlivých občanov, napr. Europass, Ploteus a systém na prenos kreditov;

10. poukazuje na dôležitosť širokej a dobre štruktúrovanej stratégie komunikácie a rozširovania s cieľom zvýšiť povedomie a záujem o výhody spojené s EQF;

11. konštatuje, že optimálne by bolo, keby sa vytvorili národné kvalifikačné rámce a prepojili s EQF, aby sa kvalifikácie nadobudnuté na vnútroštátnej úrovni mohli ľahšie priraďovať k európskym referenčným úrovniam;

12. uznáva, že EQF si, ako prevádzací nástroj na prekladanie v rámci rôznych kvalifikačných systémov, vyžaduje dôslednosť a vzájomnú dôveru;

13. odporúča, aby sa vypracovali zásady transparentných a dôveryhodných mechanizmov zabezpečovania kvality, aby sa tak vytvorila možnosť porovnania a teda aj možnosť vzájomného uznávania kvalifikácií občanov EÚ.

DôVODOVÁ SPRáVA

Cieľom plánovaného Európskeho kvalifikačného rámca (EQF) je vytvorenie metarámca, ktorý umožní uviesť do spojitosti kvalifikačné systémy na národnej a sektorovej úrovni. Táto referenčná štruktúra uľahčí prenos a uznávanie kvalifikácií jednotlivých občanov.

Pracovný dokument Komisie bol predstavený verejnosti v júli 2005. Komisia konzultovala s 32 krajinami, ktoré sa zúčastňujú na pracovnom programe Vzdelávanie a odborná príprava 2010, európskymi sociálnymi partnermi, príslušnými európskymi združeniami, mimovládnymi organizáciami a sieťami a združeniami európskeho priemyslu, napr. IKT, výstavba, marketing atď. Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko oceňuje skutočnosť, že pri stanovovaní konečného obsahu a štruktúry EQF sa pred formálnym/konečným návrhom na konci roku 2006 zohľadnia reakcie spoločne so správou EP.

Uplatňovanie EQF predstavuje významný krok smerom k naplneniu cieľa, ktorým je zabezpečovanie skutočných a atraktívnych možností celoživotného vzdelávania na všetkých úrovniach. EQF by sa mal vyvíjať a uplatňovať na báze dobrovoľnosti a nemal by v sebe zahŕňať žiadne právne povinnosti. V tejto súvislosti spravodajca výboru požiadaného o stanovisko zdôrazňuje význam aktívnej podpory a záväzku zúčastnených strán na národnej, ako aj sektorovej úrovni, ktoré sú nevyhnutné na úspešné zabezpečenie funkčného EQS.

Od EQF sa očakáva, že bude prevádzacím nástrojom, ktorý zvýši transparentnosť a podporí vzájomnú dôveru. Tým by sa umožnilo, aby sa vzájomne prepojili kvalifikačné rámce a systémy na vnútroštátnej a sektorovej úrovni. Vo veľkej väčšine krajín by v dôsledku tohto procesu došlo k rozvoju ústredného národného kvalifikačného rámca.

EQF by mal pozostávať z troch hlavných prvkov. Hlavnú časť tvorí súbor spoločných referenčných bodov, ktoré označujú výsledky vzdelávania. Tieto body vytvárajú osemúrovňovú štruktúru. Tieto referenčné úrovne by podporovala sústava nástrojov, ktoré riešia potreby jednotlivých občanov (integrovaný európsky systém prenosu a kumulovania kreditov pre celoživotné vzdelávanie, nástroj Europass, databáza Ploteus o možnostiach vzdelávania). Okrem toho by EQF obsahoval aj niekoľko spoločných zásad a postupov, ktoré by poskytovali usmernenia v oblasti spolupráce medzi zúčastnenými stranami na rôznych úrovniach; predovšetkým so zameraním na zabezpečenie kvality, uznávanie, poradenstvo a hlavné kompetencie. V tejto súvislosti sa zohľadnia skúsenosti a dosiahnuté výsledky v rámci bolonského a kodanského procesu a súčasne sa musí vytvoriť spojenie medzi EQF a existujúcimi / vznikajúcimi nástrojmi vyvinutými na európskej úrovni.

Kvalifikácie na každej úrovni v rámci EQF sú definované z hľadiska troch typov výsledkov vzdelávania: znalosti, zručnosti a širšie kompetencie, ktoré sú charakterizované ako osobné a odborné výsledky.

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko okrem iného požaduje začlenenie metód a systémov uznávania neformálneho vzdelávania do celoživotného vzdelávania a zdôrazňuje význam širokej a dobre štruktúrovanej komunikačnej a informačnej stratégie zameranej na zvýšenie povedomia a záujmu študentov a občianskej spoločnosti ako celku a poukázanie na konkrétne výhody EQF vo vzťahu k jednotlivým občanom, pracovnému trhu a systémom vzdelávania a odbornej prípravy.

Domnieva sa, že je nevyhnutné, aby sa v súvislosti so zabezpečovaním kvality prijali zásady, k dodržiavaniu ktorých sa musia členské štáty v plnej miere a transparentne zaviazať, a domnieva sa, že je nevyhnutná neustála aktualizácia a príslušné testovanie EQF na základe uľahčovania rámca pre spoluprácu a vzájomné odovzdávanie skúseností.

EQF je jednoznačne konštruktívnym podnetom, ktorý by mal významne prispieť k transparentnosti, prenosu a uznávaniu kvalifikácií na európskej úrovni. Okrem toho by mal stimulovať národné a sektorové reformy na podporu celoživotného vzdelávania a mal by zohrávať významnú úlohu v oblasti mobility študentov a zamestnancov.

POSTUP

Názov	Vytvorenie Európskeho kvalifikačného rámca
Číslo postupu	2006/2002(INI)
Gestorský výbor	EMPL
Výbor, ktorý predložil stanovisko   dátum oznámenia na schôdzi	CULT 19.1.2006
Rozšírená spolupráca - dátum oznámenia na schôdzi	19.1.2006
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko   dátum menovania	Milan Gaľa 7.2.2006
Predchádzajúci spravodajca výboru požiadaného o stanovisko
Prerokovanie vo výbore	20.3.2006
Dátum prijatia	29.5.2006
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	23   1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Maria Badia I Cutchet, Christopher Beazley, Ivo Belet, Marie-Hélène Descamps, Milan Gaľa, Vasco Graça Moura, Lissy Gröner, Luis Herrero-Tejedor, Ruth Hieronymi, Manolis Mavrommatis, Marianne Mikko, Ljudmila Novak, Christa Prets, Karin Resetarits, Pál Schmitt, Nikolaos Sifunakis, Helga Trüpel, Thomas Wise, Tomáš Zatloukal
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Gyula Hegyi, Nina Škottová, Grażyna Staniszewska, Jaroslav Zvěřina
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Catherine Trautmann
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)	__

STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (22.6.2006)

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

o vytvorení európskeho rámca kvalifikácií
(2006/2002(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Stefano Zappalà

NÁVRHY

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa žiada Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor prijal do svojho návrhu uznesenia tieto návrhy:

A.  vzhľadom na skutočnosť, že jednotné študijné prostredie a jednotný pracovný trh na európskej úrovni sú základnými činiteľmi na dosiahnutie cieľov určených v lisabonskej stratégii,

B.     Keďže je potrebné vytvoriť európsky systém na uznávanie kvalifikácií a odbornosti, ktorý bude zároveň rešpektovať bohatstvo a špecifickosť jednotlivých krajín,

C.  vzhľadom na skutočnosť, že všeobecný referenčný rámec (založený na odbornosti a na úrovniach a výsledkoch dosiahnutých v štúdiu) – Európsky kvalifikačný rámec (European Qualification Framework, EQF) – by mohol napomôcť prijatie nástrojov na identifikáciu požiadaviek v oblasti odbornosti,

D.  vzhľadom na skutočnosť, že Európsky kvalifikačný rámec je styčným bodom medzi brugsko-kodaňským procesom a bolonským procesom a na skutočnosť, že navrhované ukazovatele na tomto základe popisujú zložitosť vzdelávania počas celého života (tzv. celoživotného vzdelávania) pri súčasnom zahrnutí Dublinských deskriptorov,

E.   keďže sa pod pojmom „odbornosť“ rozumie súhrn všetkých uznaných titulov, kvalifikácií, certifikátov a odbornej praxe v rámci Európskej únie. (vypustenie)

1.   je názoru, že Európsky kvalifikačný rámec je užitočný nástroj na zlepšenie a upevnenie dôvery medzi rôznymi systémami a plne podporuje jeho ciele: dosiahnuť na európskej úrovni transparentnosť kvalifikácií, mobilitu odborníkov a celoživotné vzdelávanie;

2.   súhlasí so zavedením systému zloženého zo spoločných úrovní, nástrojov a zásad, ktorý by bol pružný, ale zároveň organicky spätý so zásadami celoživotného vzdelávania, pričom vyzýva Komisiu, aby presnejšie vymedzila vzťah medzi kvalifikačnými úrovňami, smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií, a o ustanoveniach pre validáciu neformálneho a informálneho vzdelávania, ktoré už existujú alebo sú vo fáze realizácie na národnej a regionálnej úrovni;

3.   zdôrazňuje, že Európsky kvalifikačný rámec má niekoľko závažných nedostatkov, ktoré je potrebné napraviť:

-  príjemcovia nie sú jasne definovaní

-  štruktúra a jazyk rámca sú priveľmi zložité, a teda sú nefunkčné na použitie zo strany všetkých európskych občanov

-  pojem vzdelanie je nejednoznačný a na terminologickej úrovni môže byť ľahko zamieňaný s iným dôležitým pojmom kvalifikácia. V tabuľkách, ktoré poskytujú prehľad úrovní, sú nesystematicky pospájané vzdelávacie modely s modelmi týkajúcimi sa zamestnania

-  vyjadrenie ukazovateľov (a teda výsledkov vzdelávania ) v typológiách zložiek (poznatky, schopnosti a odbornosť) môže viesť k „oddelenému“ nadobúdaniu vedomostí, hoci vzdelávanie by sa malo zameriavať skôr na vzájomné prepojenie samotných poznatkov („vedieť postupovať v určitom kontexte“)

4.    domnieva sa, že odhodlanie a obsah navrhovaných stupňov nie sú dostatočne presné na dosiahnutie cieľov európskeho kvalifikačného rámca.

5.   zdôrazňuje, že je v zmysle optimálneho fungovania Európskeho kvalifikačného rámca (EQF) potrebné stanoviť v každom členskom štáte vnútroštátne systémy kvalifikácie a certifikácie, ktoré by spolu navzájom súviseli, boli by zrozumiteľné a ktoré by sa zakladali na zásadách celoživotného vzdelávania.

6.   žiada Komisiu, aby začala proces harmonizácie koncepčných prístupov a podmienok

7.   vyzýva Komisiu, aby začala proces harmonizácie metodiky a zbližovania vzdelávacích systémov s cieľom zlepšiť voľný pohyb osôb;

8.   žiada preto Komisiu, aby vyjasnila vzťahy medzi rámcom kvalifikácií stanoveným bolonským procesom a EQF a zároveň spresnila, či ukazovatele navrhnuté v EQF sú jediným východiskovým bodom spoločného európskeho priestoru celoživotného vzdelávania;

9.   považuje za nutné okamžite určiť spoločné zásady v oblasti kreditov a uznávania nadobudnutých schopností v kontexte neformálneho a informálneho vzdelávania, a to v závislosti od rozvoja politík celoživotného vzdelávania;

10. Odmieta stanovovať kritériá pre stupne vzdelania, jeho dĺžku a miesto, kde bolo nadobudnuté;

11. zastáva názor, že na rozšírenie praktického využitia a dostupnosti získaných poznatkov by Komisia mala vytvoriť úzke prepojenie medzi systémom EQF a mechanizmami systému Europass;

12. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili funkcie a štruktúru Národného strediska Europass (NEC) a uľahčili NEC plnenie základných úloh a pri dosahovaní stanovených cieľov EÚ. pričom sa má osobitne prihliadať na šírenie nástrojov priamo riadených strediskom NEC (európske curriculum vitae a Europass mobilita) a k postupnému prijímaniu systému Europass.

13. vyzýva Komisiu, aby prehodnotila svoj návrh na základe pripomienok Európskeho parlamentu.

POSTUP

Názov	Vytvorenie európskeho rámca kvalifikácií
Číslo postupu	2006/2002(INI)
Gestorský výbor	EMPL
Stanovisko   dátum oznámenia na schôdzi	IMCO 19.1.2006
Rozšírená spolupráca – dátum oznámenia na schôdzi
Navrhovateľ   dátum menovania	Stefano Zappalà 21.2.2006
Predchádzajúci navrhovateľ
Prerokované vo výbore	19.4.2006		29.5.2006	20.5.2006
Dátum schválenia	20.6.2006
Výsledok záverečného hlasovania	+: -: 0:	21 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Charlotte Cederschiöld, Janelly Fourtou, Evelyne Gebhardt, Małgorzata Handzlik, Henrik Dam Kristensen, Kurt Lechner, Lasse Lehtinen, Arlene McCarthy, Toine Manders, Zita Pleštinská, Giovanni Rivera, Luisa Fernanda Rudi Ubeda, Heide Rühle, Andreas Schwab, József Szájer, Bernadette Vergnaud, Jaroslav Zvěřina
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	André Brie, Benoît Hamon, Joseph Muscat, Stefano Zappalà
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)	...

Postup

Názov	Vytvorenie Európskeho kvalifikačného rámca
Číslo postupu	2006/2002(INI)
Gestorský výbor   dátum oznámenia na schôdzi	EMPL 19.1.2006
Výbory požiadané o stanovisko   dátum oznámenia na schôdzi	CULT 19.1.2006			IMCO 19.1.2006
Bez predloženia stanoviska   dátum rozhodnutia
Rozšírená spolupráca    dátum oznámenia na schôdzi	CULT 19.1.2006
Spravodajca   dátum menovania	Thomas Mann 27.10.2005
Predchádzajúci spravodajca
Prerokovanie vo výbore	3.5.2006		22.6.2006
Dátum prijatia	11.7.2006
Výsledok záverečného hlasovania	+ - 0	43 0 3
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jan Andersson, Iles Braghetto, Philip Bushill-Matthews, Milan Cabrnoch, Ole Christensen, Derek Roland Clark, Luigi Cocilovo, Jean Louis Cottigny, Harald Ettl, Ilda Figueiredo, Joel Hasse Ferreira, Roger Helmer, Stephen Hughes, Karin Jöns, Ona Juknevičienė, Jan Jerzy Kułakowski, Sepp Kusstatscher, Jean Lambert, Raymond Langendries, Bernard Lehideux, Elizabeth Lynne, Thomas Mann, Mario Mantovani, Ana Mato Adrover, Ria Oomen-Ruijten, Csaba Őry, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Pier Antonio Panzeri, Jacek Protasiewicz, José Albino Silva Peneda, Jean Spautz, Anne Van Lancker, Gabriele Zimmer
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Edit Bauer, Mihael Brejc, Udo Bullmann, Françoise Castex, Magda Kósáné Kovács, Lasse Lehtinen, Marianne Mikko, Luca Romagnoli, Agnes Schierhuber, Elisabeth Schroedter, Marc Tarabella, Patrizia Toia, Georgios Toussas
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní
Dátum predloženia	18.7.2006
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)