SPRÁVA s návrhom odporúčania Európskeho parlamentu Rade o rokovaniach o dohode so Spojenými štátmi americkými o využívaní záznamov podľa mena cestujúceho (PNR) na predchádzanie a boj proti terorizmu a medzinárodnej trestnej činnosti vrátane organizovanej kriminality

19.7.2006 - (2006/2193 (INI))

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Sophia in 't Veld

NÁVRH ODPORÚČANIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU RADE

o rokovaniach o dohode so Spojenými štátmi americkými o využívaní záznamov podľa mena cestujúceho (PNR) na predchádzanie a boj proti terorizmu a medzinárodnej trestnej činnosti vrátane organizovanej kriminality

(2006/2193 (INI))

Európsky parlament,

–    so zreteľom na návrh odporúčania Rade predložený Sophiou ´t Veld v mene skupiny ALDE o obsahu dohody so Spojenými štátmi americkými o využívaní záznamov podľa mena cestujúceho (PNR) na predchádzanie a boj proti terorizmu a medzinárodnej trestnej činnosti vrátane organizovanej kriminality (B6-0382/2006).

–   so zreteľom na článok 114 ods. 3 a článok 94 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A6‑0252/2006),

A.   pripomína svoje predchádzajúce uznesenia k problematike záznamov podľa mena cestujúceho (PNR)[1], v ktorých Parlament od začiatku vyjadroval:

-  na jednej strane svoju ochotu schváliť prístup verejných orgánov k osobným údajom o cestujúcich na bezpečnostné účely a v prípade potreby na účely zistenia totožnosti a krížovej kontroly údajov so zoznamom nebezpečných osôb alebo známych zločincov a teroristov (podobne ako sa postupuje v súvislosti so Schengenským dohovorom, prípadne v súlade so smernicou 2004/82/ES[2], ktorá umožňuje prístup k identifikačným údajom spravovaným leteckými spoločnosťami v informačnom systéme o podrobných informáciách o cestujúcich v informačnom systéme o podrobných ´údajoch o cestujúcich APIS,

-  na druhej strane svoje hlboké znepokojenie nad systematickým prístupom verejných orgánov k údajom spojeným so správaním (čísla kreditných kariet, e-mailové adresy, príslušnosť k určitej skupine, informácie o pravidelných cestujúcich atď.) „bežných” cestujúcich (t.j. osôb, ktoré nie sú v prijímajúcej krajine zaznamenané ako nebezpečné osoby alebo zločinci) s cieľom nielen kontrolovať pomocou teoretického vzorca, či by takýto cestujúci mohol predstavovať potenciálnu hrozbu pre let, cieľovú krajinu, prípadne tranzitnú krajinu;

B.   uvedomuje si, že systematický prístup k údajom o „správaní”, akokoľvek neprípustný v EÚ, sa vyžaduje v iných krajinách, ako sú USA, Kanada a Austrália, na ochranu vnútornej bezpečnosti, poukazuje však na tieto skutočnosti:

- v prípade Kanady a Austrálie vnútroštátne predpisy umožňujú časovo a rozsahovo obmedzený prístup k takýmto údajom, ktorý je súčasne obmedzený aj počtom údajov s tiež kontrolovaný súdnym orgánom a preto Parlament a vnútroštátne orgány na ochranu údajov v EÚ označili tieto systémy za primerané,

- v prípade USA je to tak, že aj po dlhých rokovaniach s Komisiou a určitými prejavmi dobrej vôle vyjadrenej v „záväzkoch“ stále neexistuje zákonná ochrana údajov v oblasti leteckej dopravy; preto je možné získať prístup ku všetkým údajom podľa mena cestujúceho s výnimkou tzv. citlivých údajov, pričom ich možno uchovávať až niekoľko rokov po vykonaní bezpečnostnej kontroly; okrem toho neexistuje súdna ochrana osôb, ktoré nie sú občanmi USA,

C.  s ohľadom na skutočnosť, že od strašných udalostí z 11. septembra 2001 bol v celosvetovom meradle prijatý celý rad jednotlivých bezpečnostných opatrení, ktoré často zahŕňajú systematické zhromažďovanie a monitorovanie osobných údajov všetkých občanov, najmä údaje o peňažných prevodoch a telekomunikačné údaje a údaje o cestujúcich; s ohľadom na hrozbu, že postavenie jednotlivých občanov vo vzťahu k štátu sa bude postupne zhoršovať, keďže neexistuje koherentná bezpečnostná politika EÚ;

D.  s ohľadom na skutočnosť, že Parlament dal podnet na Súdny dvor Európskych spoločenstiev a požiadal o zrušenie rozhodnutia Rady 2004/496/ES[3] o uzavretí dohody so Spojenými štátmi americkými, ktorá bola schválená na základe rozhodnutia Komisie 2004/535/ES[4], s odôvodnením, že spomínané rozhodnutie nemá právny základ a z právneho hľadiska je nejasné a pretože zhromažďovanie osobných údajov, ku ktorému oprávňuje dohoda, bolo v porovnaní s potrebami boja proti organizovanému zločinu a terorizmu nadmerné,

E    víta skutočnosť, že Súdny dvor zrušil rozhodnutie Rady 2004/496/ES a rozhodnutie Komisie 2004/535/ES,[5]

F.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že Súdny dvor nereagoval na obavy Parlamentu s ohľadom na právnu štruktúru dohody a súlad jej obsahu so zásadami ochrany údajov stanovenými v článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach;

G.  s ohľadom na skutočnosť, že Súdny dvor konštatoval, že rozhodnutie Rady 2004/496/ES nemohlo byť na základe článku 95 Zmluvy o ES v súvislosti so smernicou 95/46/EHS[6] zákonne schválené, keďže prenos a využívanie údajov o záznamoch podľa mena cestujúceho Úradom pre colnú správu a ochranu hraníc (CBP) v rámci postupu spracovávania údajov sa týka verejnej bezpečnosti a činností štátu v oblasti trestného práva, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti smernice 95/46/EHS a ani do prvého piliera;

H.  zohľadňuje snahu Komisie a Rady úzko spolupracovať s Európskym parlamentom s cieľom dosiahnuť úplný súlad s rozhodnutím Súdu;

I.    súhlasí so stanoviskom o nutných opatreniach prijatých po vynesení rozsudku Súdneho dvora[7], ktoré dňa 14. júna 2006 prijala Pracovná skupina pre ochranu údajov stanovená podľa článku 29,

J.    považuje túto otázku za natoľko dôležitú, že Európska únia by sa mala v každom prípade dohodnúť s USA na náležitej medzinárodnej zmluve, ktorá by s ohľadom na ľudské práva určila:

      a)        ktoré údaje sú potrebné na zistenie totožnosti a mali by sa systematicky a automaticky prenášať z informačného systému APIS ( systém o podrobných informáciách o cestujúcom) a ktoré údaje súvisiace so „správaním” cestujúceho by bolo možné prenášať v individuálnych prípadoch u osôb nachádzajúcich sa na zoznamoch sledovaných osôb z dôvodu ohrozenia verejnej bezpečnosti a označených za nebezpečné na základe trestnej činnosti alebo teroristických činov,

      b)        zoznam závažných trestných činov, ku ktorým možno podať dodatočnú žiadosť,

      c)        zoznam úradov a orgánov, ktoré sa môžu deliť o údaje, ako aj podmienky ochrany údajov, ktoré je potrebné dodržiavať,

      d)        lehotu uchovávania údajov dvoch druhov údajov, pričom by bolo jasné, že údaje súvisiace s prevenciou závažnej trestnej činnosti sa musia vymieňať v súlade s dohodou medzi EÚ a USA o súdnej spolupráci a extradícii,

      e)        úlohu, ktorú budú zohrávať letecké spoločnosti, počítačové rezervačné systémy (CRS) a súkromné organizácie (napr. SITA a AMADEUS) pri prenose údajov o cestujúcich alebo prostriedky (APIS, PNR a pod.) na účely verejnej bezpečnosti,

      f)         záruky poskytnuté cestujúcim, aby mali možnosť opraviť údaje, ktoré sa ich týkajú alebo poskytnúť vysvetlenie v prípade nesúladu medzi údajmi z cestovnej zmluvy a údajmi na preukazoch totožnosti, vízach, pasoch atď.,

      g)        zodpovednosť leteckých spoločností voči cestujúcim a verejným orgánom v prípade chýb pri prepise alebo kódovaní a za ochranu spracovávaných údajov,

      h)        právo odvolať sa na nezávislom orgáne a opravné prostriedky v prípade porušenia práv cestujúcich,

1.  predkladá Rade tieto odporúčania:

Všeobecné zásady:

(a)  od 1. októbra 2006 odstrániť právne nedostatky na európskej úrovni pokiaľ ide o postúpenie údajov o cestujúcich a zabezpečiť vyšší stupeň ochrany práv a slobôd cestujúcich ako v súčasnosti s ohľadom na jednostranné záväzky, ktoré predložila vláda Spojených štátov amerických,

(b)  všetky nové dohody v tejto oblasti by mali vychádzať zo zásad EÚ o ochrane údajov uvedených v článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach (ECHR),

Pokiaľ ide o rokovací postup

c)   s ohľadom na časové obmedzenia prerokovať:

- novú krátkodobú medzinárodnú dohodu na obdobie od 1. októbra 2006 do novembra 2007 (obdobie, na ktoré sa pôvodne vzťahovala dohoda medzi EÚ a USA, ktorú Súd zrušil),

- v strednodobom až dlhodobom výhľade ucelenejší prístup na úrovni Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) vo vzťahu k výmene údajov o cestujúcich na účel bezpečnosti leteckej dopravy a dodržiavania ľudských práv na celosvetovej úrovni,

d)   poveriť Predsedníctvo Rady. aby s pomocou Komisie informovalo Európsky parlament o rokovaniach o dohode a zapojiť zástupcov príslušných výborov ako pozorovateľov do dialógu s vládou USA,

Pokiaľ ide o obsah krátkodobej dohody:

e)   prekonať v prvom rade nedostatky načrtnuté v prvom spoločnom hodnotení dohody medzi USA a EÚ[8] a zohľadniť odporúčania Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov a Pracovnej skupiny pre ochranu údajov ustanovenej podľa článku 29 [9];

f)    zahrnúť obsah záväzkov do podstaty dohody tak, aby sa mohli stať právne záväznými, v dôsledku čoho budú obe zmluvné strany musieť prijať alebo pozmeniť existujúce zákony a súdna moc bude musieť ochraňovať osoby, na ktoré sa dohoda vzťahuje;

g)   ako prejav dobrej vôle vlády Spojených štátov okamžite začleniť do novej dohody obsah záväzkov (ktoré stále nie sú plne realizované ani po dvoch rokoch od vstupu dohody do platnosti) takto:

- prísne obmedzenie účelu, ako ho pôvodne uvádzal záväzok 3, aby sa údaje o správaní cestujúcich nemohli využívať na kontrolu finančnej trestnej činnosti alebo na predchádzanie vtáčej chrípke; takéto obmedzenie by sa malo stanoviť aj pre pokračujúci prenos takýchto údajov;

- prechod na systém PUSH (podľa záväzku 13) ako v prípade dohôd s Kanadou a Austráliou, keďže všetky technické požiadavky sú splnené a systém sa už používa, napríklad v prípade SITA;

- poskytovanie informácií cestujúcim o pravidlách pre záznamy podľa mena cestujúceho (PNR) a zavedenie náležitých postupov sťažnosti na súde, ako ich uvádzajú záväzky 36 - 42 a dohody o PNR s Kanadou a Austráliou;

- potreba zabezpečiť primerané pokyny a školenia zamestnancov, ktorí pracujú s údajmi, a potreba zaistiť bezpečnosť informačných systémov;

- spoločné ročné hodnotenie podľa záväzku 43 by sa malo skutočne konať ročne, malo by sa realizovať v spolupráci s národnými úradmi pre ochranu údajov a malo by sa uverejniť;

Pokiaľ ide o obsah strednodobej dohody:

h)   zabezpečiť v Európskej únii jednoznačný právny rámec, a to urýchleným prijatím návrhu rámcového rozhodnutia o ochrane údajov,

i)    vyhnúť sa umelému rozlišovaniu medzi piliermi vytvorením trvalého rámca v jednotlivých pilieroch na ochranu údajov v Európskej únii aktivovaním tzv. doložky passerelle podľa článku 42 Zmluvy o Európskej únii, čím sa zabezpečí, že nová dohoda sa uzavrie spolu s Parlamentom a bude podliehať kontrole zo strany Súdneho dvora,

j)    obmedziť množstvo údajov, o ktoré je možné požiadať, a rozlišovať citlivé údaje pri zdroji, ako to vyžaduje článok 8 smernice 95/46/EHS; konštatuje, že od prepravcov sa požaduje iba predložiť údaje, ktoré majú k dispozícii, takže Úrad USA pre colnú správu a ochranu hraníc (US CBP) len zriedkavo dostane všetkých 34 kategórií požadovaných údajov; konštatuje, že na účely tejto dohody, konkrétne na prevenciu a boj proti terorizmu a medzinárodnej trestnej činnosti vrátane organizovaného zločinu, by postačovali aj údaje z informačného systému APIS; vyzýva predsedníctvo Rady a Komisiu, aby túto problematiku nastolili na rokovaniach;

2.   zdôrazňuje svoju predchádzajúcu požiadavku, aby nová dohoda poskytla európskym cestujúcim rovnakú úroveň ochrany údajov ako občanom USA;

3.   zdôrazňuje svoje predchádzajúce stanovisko o tom, že Európska únia by sa mala vyhnúť nepriamej tvorbe európskeho systému záznamov podľa mena cestujúceho (PNR) prenosom príslušných údajov prostredníctvom Úradu pre colnú správu a ochranu hraníc USA (US CBP) policajným a súdnym orgánom v členských štátoch; domnieva sa, že systematické zhromažďovanie údajov o bežných občanoch mimo rámca súdneho konania alebo policajného vyšetrovania by malo v Európskej únii zostať aj naďalej zakázané a že údaje by sa mali vymieňať len v prípade potreby v súlade s platnou dohodou medzi EÚ a USA o vzájomnej právnej pomoci a extradícii;

4.   navrhuje, aby sa dialóg medzi EÚ, USA, Kanadou a Austráliou, na ktorom sa zúčastnia aj zástupcovia Parlamentu, začal do konca roka 2006 s perspektívou prípravy spoločného hodnotenia v roku 2007 a vytvorenia celosvetových noriem prenosu záznamov podľa mena cestujúceho, ak sa to bude považovať za potrebné;

5.    nalieha na Európsky parlament a Kongres Spojených štátov amerických ako na demokratické inštitúcie zastupujúce príslušných občanov, aby v tejto súvislosti zorganizovali spoločnú schôdzu, s cieľom začať dialóg o boji proti terorizmu a jeho dôsledkoch pre občianske slobody a ľudské práva;

o

o o

6.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a pre informáciu Komisii.

• [1]  Uznesenie o prenose osobných údajov leteckými spoločnosťami v prípade transatlantických letov (štvrtok 13. marca 2003) dok. P5_TA(2003)0097, Uznesenie o prenose osobných údajov leteckými spoločnosťami v prípade transatlantických letov:   stav rokovaní s USA (štvrtok 9. október 2003) dok. P5_TA(2003)0429 a Uznesenie k návrhu rozhodnutia Komisie o primeranej úrovni ochrany osobných údajov obsiahnutých v záznamoch podľa mena cestujúceho (PNR) postúpených Úradu pre colnú správu a ochranu hraníc (US Bureau of Customs and Border Protection) (2004/2011(INI)) (31. marec 2004) dok. P5_TA(2004)0245
• [2]  Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, s. 24.
• [3]  Ú. v. ES L 183, 20.5.2004, s. 83.
• [4]  Ú. v. ES L 235, 6.7.2004, s. 11.
• [5]  Rozsudok z 30. mája 2006 v spojených prípadoch C-317/04 a 318/04.
• [6]  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov o voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.)
• [7]  (pozri: http://ec.europa.eu.justice_home/fsj/privacy/workinggroup/wpdocs/2006_en.htm)
• [8]  Spoločný posudok plnenia záväzkov Úradom USA pre colnú správu a ochranu hraníc stanovených v rozhodnutí Komisie 2004/535/ES zo 14. mája 2004 (upravená verzia - 2005) http://ec.europa.eu/justice_home/fsj/privacy/docs/adequacy/pnr/review_2005.pdf
• [9]  (pozri: http://ec.europa.eu/justice_home/fsj/privacy/workinggroup/wpdocs/2006_en.htm)

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Po rozsudku Súdu: Nová dohoda medzi EÚ a USA?

1.        Naďalej je výhodnejšie mať európsku dohodu ako 25 dvojstranných dohôd (okrem iného je to v záujme európskych občanov, o ktorých bezpečnosť ide). Ak sa EÚ zjednotí, určite zaváži viac, než jednotlivé členské štáty. Máme už príklady z minulosti (pozri bývalú dohodu medzi EÚ a USA o extradícii a súdnej spolupráci v trestnoprávnych veciach) a ďalšie dohody, o ktorých sa v súčasnosti rokuje, ako dokazujú rokovania o vzájomnom uznávaní víz (pozri program oslobodenia od vízovej povinnosti (program VWP)).

2.        Každá európska dohoda však musí byť medzinárodnou dohodou v pravom slova zmysle a nielen „obálkou” obsahujúcou jednostranné, nezáväzné povinnosti, ako to bolo v prípade práve zrušenej dohody. Z tohto hľadiska je iba odkaz na záväzky neuspokojivý, pretože zanecháva pochybnosti o povahe týchto záväzkov ako záväzných právnych úkonov (poznámka: záväzky čisto administratívnej povahy zo strany USA by neuspokojovali požiadavku legislatívnych opatrení, ktoré predpisuje článok 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorý musia členské štáty a inštitúcie EÚ dodržiavať tak vo vnútroštátnych zákonoch, ako aj v medzinárodných zmluvách).

3.        Keďže by išlo o medzinárodnú dohodu ovplyvňujúcu oblasť spadajúcu do pôsobnosti členských štátov a zaoberajúcu sa základnými právami, museli by ju ratifikovať parlamenty jednotlivých štátov. Túto požiadavku by museli predložiť parlamenty svojim vládam uplatnením vyhlásenia podľa článku 24 ods. 5 Zmluvy o EÚ.

4.        Bude potrebné z právneho hľadiska posúdiť, či by sa v prípade ratifikácie len v niektorých členských štátoch mohla táto dohoda uplatňovať aj dočasne. Situácia, ktorá nastane, bude približne rovnaká ako situácia vyplývajúca z dohody medzi EÚ a USA o extradícii a súdnej spolupráci v trestnoprávnych veciach.

Obsah

5.        Podľa navrhovaného mandátu Komisie a vlád musí pripravovaná dohoda zabezpečiť minimálne rovnakú úroveň ochrany ako práve zrušená dohoda.

Tento návrh neobstojí ani z politického ani z logického hľadiska. Po dvoch rokoch uplatňovania dohody uznalo Spoločenstvo aj vláda USA, že ju možno vylepšiť. Článok 29 sa odvoláva na skutočnosť, že budúca dohoda musí poskytovať aspoň takú úroveň ochrany údajov formálne uvedenú z dohode, ktorá bola práve zrušená.

V týchto prípadoch sú určite možné vylepšenia:

— primeranejšia definícia cieľa zhromažďovania údajov. Zo začiatku to bola otázka boja proti terorizmu, potom boj proti medzinárodnej trestnej činnosti a napokon zastavenie šírenia vtáčej chrípky... Máme teda očakávať, že v budúcnosti sa budú uskutočňovať plošné bezpečnostné prehliadky a cestovanie lietadlom bude oprávňovať na kontrolu cestujúcich zameranú na zistenie akéhokoľvek trestného činu, napríklad daňového podvodu alebo zadržanie z dôvodu užívania drog? Takýto stav by sa sotva zosúladil s potrebou odchýliť sa len vo výnimočných prípadoch od ochrany údajov vyplývajúcej z článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktoré sú členské štáty a EÚ povinné dodržiavať. Nariadenie umožňujúce toľko výnimiek na zabezpečenie prevencie trestnej činnosti by tak nesplnilo svoj cieľ.

— množstvo spracovávaných údajov (teraz by sa dalo ľahko zistiť, či z 34 kategórií údajov PNR sú tie, ktoré sa skutočne využívajú, naozaj údaje o totožnosti cestujúcich, ktoré už využívajú členské štáty v súvislosti s usmerneniami pre kontrolu nelegálneho prisťahovalectva). Aký význam má aj naďalej zhromažďovať a uchovávať celé roky miliardy údajov, ktoré nikto nikdy nevyužije?

— vymazanie údajov po vykonaní bezpečnostnej prehliadky (ako v prípade kanadského a austrálskeho systému, ktorý schváli Európsky parlament). V spoločnosti, ktorá o sebe tvrdí, že je demokratická, sa ťažko obhajuje uchovávanie údajov o osobách, ktoré neposkytli dôvod na pochybnosti s ohľadom na bezpečnosť (podmienka stanovená v článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach).

— zapojenie filtrov, ktoré by zabránili prístupu k citlivým údajom. Vyplýva to zo skutočnosti, že údaje musia byť filtrované pri zdroji (systém PUSH), a nie úradmi, ktoré údaje prijímajú.

— možnosť súdneho konania v prípade zneužitia (tu opäť nemajú európski občania rovnaké práva ako občania USA; aký význam má potom medzinárodná dohoda so spojencom, ak nezískame rovnakú úroveň ochrany pre svojich vlastných občanov?)

Princíp prevencie

6.        Je nesporné, že dohoda medzi EÚ a USA sa v tejto oblasti stane referenčnou normou tak v európskej legislatíve, ako aj v celosvetovom meradle. Prezieravý prístup, navrhnutý Pracovnou skupinou pre ochranu údajov ustanovenou podľa článku 29, v súlade s ktorým by sa nová dohoda mala vzťahovať len na zostávajúce obdobie dohody o PNR, ktorú zrušil Súd (november 2007), sa preto zdá byť nadovšetko racionálny.

Pred prijatím prístupu vlády USA, ktorá sa ho v tejto oblasti snaží presadiť na celom svete, by bolo nadovšetko vhodné rozprúdiť hlbokú diskusiu v takých orgánoch, ako je ICAO, ako aj demokratickú diskusiu v národných parlamentoch. Pravidlá prinášajúce takú významnú zmenu vo vzťahoch medzi občanmi a verejnými orgánmi a týkajúce sa ročne stoviek miliónov ľudí, si vyžadujú viac než len „rýchlu nápravu”, ako navrhujú členské štáty a Komisia ešte aj po vynesení rozsudku Súdneho dvora.

Okrem toho sa musia dôkladne posúdiť hrozby hospodárskych opatrení voči leteckým spoločnostiam a cestujúcim s tým, že ak by sa uplatňovali bez výberu (t.j. žiadna osoba by nebola kvalifikovaná ako nebezpečná), vystavili by vládu USA obvineniu pred Svetovou obchodnou organizáciou (WTO) zo zneužívajúceho ovplyvňovania leteckej dopravy a zo spôsobenia hospodárskych strát vlastným leteckým spoločnostiam. Z tohto hľadiska vzbudzujú údaje, ktoré americká vláda v súčasnosti skúma v súvislosti s efektívnosťou takýchto preventívnych kontrol pochybnosti z hľadiska ich úspornosti.

NÁVRH ODPORÚČANIA B6-0382/2006

ktoré v súlade s článkom 114 ods. 1 rokovacieho poriadku

predkladá Sophia in 't Veld

v mene skupiny ALDE

o obsahu dohody so Spojenými štátmi americkými o využívaní záznamov podľa mena cestujúceho (PNR) na predchádzanie a boj proti terorizmu a medzinárodnej trestnej činnosti vrátane organizovanej kriminality

Európsky parlament,

–   so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora z 30. mája 2006 v spojených prípadoch C-317/04 a 318/04,

–   so zreteľom na článok 114 ods. 1 rokovacieho poriadku,

A. keďže Súdny dvor zrušil (rozsudkom z 30. mája 2006 v spojených prípadoch C-317/04 a 318/04) rozhodnutie 2004/496/ES, ktoré oprávňuje predsedu Rady podpísať dohodu so Spojenými štátmi americkými o údajoch PNR a rozhodnutie Komisie o adekvátnej ochrane osobných údajov prijaté dňa 14. mája 2004, ktoré sa zaoberalo rovnakou problematikou,

B.  keďže Súdny dvor nereagoval na obavy Parlamentu s ohľadom na právnu štruktúru dohody a nesúlad jej obsahu so zásadami ochrany údajov zakotvenými v článku 7 Európskeho dohovoru o ľudských právach (ECHR);

1.  predkladá Rade tieto odporúčania:

A. keďže:

a)  by od 1. októbra 2006 mali byť odstránené právne nedostatky na európskej úrovni pokiaľ ide o postúpenie údajov o cestujúcich a mal by sa zabezpečiť vyšší stupeň ochrany práv a slobôd cestujúcich ako v súčasnosti s ohľadom na jednostranné záväzky, ktoré predložila vláda Spojených štátov amerických;

b)  EÚ nutne potrebuje jasný právny rámec, ktorý by umožnil prijať návrh rámcového rozhodnutia o ochrane údajov;

c)  všetky nové dohody v tejto oblasti by mali vychádzať zo zásad EÚ o ochrane údajov;

d)  je potrebné vyhnúť sa umelému rozlišovaniu medzi piliermi a vytvoriť trvalý rámec na ochranu údajov v rámci jednotlivých pilierov v Európskej únii využitím tzv. doložky passerelle podľa článku 42 Zmluvy o EÚ, čím sa zabezpečí, že nová dohoda sa uzavrie spolu s Parlamentom a právny dohľad nad ňou bude mať Súdny dvor ,

B. keďže s ohľadom na napätý harmonogram je nevyhnutné:

a)  prerokovať novú krátkodobú medzinárodnú dohodu na obdobie od 1. októbra 2006 do novembra 2007 (obdobie, na ktoré sa pôvodne vzťahovala dohoda medzi EÚ a USA, ktorú Súd zrušil),

b)  prekonať najmä nedostatky načrtnuté v prvom spoločnom hodnotení dohody medzi USA a EÚ a zohľadniť odporúčania Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (*) a Pracovnej skupiny pre ochranu údajov ustanovenej podľa článku 29 (*);

c)  ak to bude potrebné, vyvinúť zo strednodobého až dlhodobého hľadiska ucelenejší prístup na úrovni Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) s ohľadom na výmenu údajov o cestujúcich na účel bezpečnosti leteckej dopravy a dodržiavania ľudských práv na celosvetovej úrovni.

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto odporúčanie Rade a pre informáciu tiež Európskej rade a Komisii.

POSTUP

Názov	Dohoda so Spojenými štátmi americkými o využívaní záznamov podľa mena cestujúceho (PNR) na predchádzanie a boj proti terorizmu a medzinárodnej trestnej činnosti vrátane organizovanej kriminality
Číslo postupu	2006/2193(INI)
Gestorský výbor dátum oznámenia na schôdzi	LIBE 0.0.0000
Dátum rozhodnutia o vypracovaní správy	6.7.2006
Spravodajca   dátum menovania	Sophia in 't Veld 20.6.2006
Predchádzajúci spravodajca
Prerokovanie vo výbore	3.7.2006
Dátum prijatia	13.7.2006
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	31 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Edit Bauer, Giusto Catania, Carlos Coelho, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Adeline Hazan, Lívia Járóka, Magda Kósáné Kovács, Ole Krarup, Barbara Kudrycka, Stavros Lambrinidis, Henrik Lax, Sarah Ludford, Antonio Masip Hidalgo, Claude Moraes, Hartmut Nassauer, Martine Roure, Inger Segelström, Manfred Weber, Stefano Zappalà, Tatjana Ždanoka
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Gérard Deprez, Jeanine Hennis-Plasschaert, Sophia in 't Veld, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Jean Lambert, Javier Moreno Sánchez, Bill Newton Dunn, Hubert Pirker, Marie-Line Reynaud
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Simon Busuttil, Manuel Medina Ortega
Dátum predloženia	19.7.2006
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)	...