Postup : 2005/2161(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0257/2006

Predkladané texty :

A6-0257/2006

Rozpravy :

PV 06/09/2006 - 14
CRE 06/09/2006 - 14

Hlasovanie :

PV 07/09/2006 - 7.2
CRE 07/09/2006 - 7.2
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2006)0346

SPRÁVA     
PDF 227kWORD 219k
20.7.2006
PE 367.859v03-00 A6-0257/2006

o vzťahoch medzi EÚ a Čínou

2005/2161(INI)

Výbor pre zahraničné veci

Spravodajca: Bastiaan Belder

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci
 POSTUP

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vzťahoch medzi EÚ a Čínou

2005/2161(INI)

Európsky parlament,

–    so zreteľom na 30. výročie nadviazania diplomatických vzťahov medzi EÚ a Čínou v roku 2005,

–    so zreteľom na strategické partnerstvo EÚ a Číny, ktoré sa začalo v roku 2003,

–    so zreteľom na hlavný právny rámec pre vzťahy s Čínou, a to predovšetkým na dohodu o obchode a spolupráci medzi ES a Čínou z roku 1985, ktorá sa vzťahuje na hospodárske a obchodné vzťahy a na program spolupráce medzi EÚ a Čínou,

–    so zreteľom na strategický dokument Komisie pod názvom „Rozvíjajúce sa partnerstvo - spoločné záujmy a výzvy vo vzťahoch EÚ - Čína”, schválený Európskou radou 13. októbra 2003,

–    so zreteľom na úplne prvý strategický dokument Číny o EÚ, vydaný 13. októbra 2003,

–    so zreteľom na politický dialóg medzi EÚ a Čínou, ktorý bol formálne nadviazaný v roku 1994 uznaním postavenia Číny ako novej mocnosti na medzinárodnej scéne,

–    so zreteľom na dialóg o ľudských právach medzi EÚ a Čínou, iniciovaný v januári 1996, ktorý bol prerušený a opäť nadviazaný v roku 1997, so zreteľom na návštevu trojky EÚ v oblasti Sin-ťiang, ktorá sa uskutočnila v rámci dialógu medzi EÚ a Čínou o ľudských právach a so zreteľom na seminár o dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Čínou, ktorý sa konal v decembri 2005 v Londýne, s Európskym parlamentom ako pozorovateľom,

–    so zreteľom na prebiehajúce odvetvové dialógy medzi Čínou a Európskou komisiou, ako napríklad nedávno začatý dialóg o zamestnanosti a dialóg o právach duševného vlastníctva,

–    so zreteľom na dohodu o vede a technike medzi EÚ a Čínou, ktorá vstúpila do platnosti v roku 2000 a bola obnovená v roku 2004,

–    so zreteľom na dohodu o spolupráci na satelitnom navigačnom programe EÚ Galileo,

–    so zreteľom na 8. summit medzi EÚ a Čínou, ktorý sa konal v septembri 2005 v Pekingu, na spoločné vyhlásenie vydané na záver tohto summitu a na nadchádzajúci summit medzi EÚ a Čínou, ktorý sa uskutoční v druhej polovici roku 2006 vo Fínsku,

–    so zreteľom na spoločné vyhlásenie o klimatických zmenách vydané na 8. summite medzi EÚ a Čínou,

–    so zreteľom na schôdzu 10. Národného ľudového zhromaždenia (5. - 14. marca 2006) a na správu vlády premiéra Wen Ťia-paa predloženú na tejto schôdzi,

–    so zreteľom na dve ostatné medziparlamentné schôdze medzi EP a Čínou, ktoré sa konali v marci 2004 v Pekingu, Šanghaji a Chaj-nane a v októbri 2005 v Bruseli,

–    so zreteľom na svoje nedávne uznesenia o Číne, predovšetkým na svoje uznesenie z 13. októbra 2005 o perspektívach obchodných vzťahov medzi EÚ a Čínou(1), z 8. septembra 2005 o porušovaní ľudských práv v Číne, a to predovšetkým slobody náboženského vyznania(2), z 28. apríla 2005 o Výročnej správe o ľudských právach vo svete v roku 2004 a o politike EÚ v tejto oblasti(3), a z 11. apríla 2002 o stratégii EÚ voči Číne (4),

–    so zreteľom na zbrojné embargo zavedené zo strany EÚ po zásahu na Námestí nebeského pokoja v júni 1989, ktoré Európsky parlament podporil vo svojom uznesení z 2. februára 2006(5)5 o hlavných aspektoch a základných možnostiach SZBP,

–    so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2005 o vzťahoch medzi EÚ, Čínou a Taiwanom a o bezpečnosti na Ďalekom východe(6)6,

–    so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Tibete a situácii v oblasti ľudských práv v Číne a svoje uznesenia z 18. novembra 2004(7)7, 13. januára 2005(8)8 a 27. októbra 2005(9)9 o prípade lámu Tenzina Deleka Rinpocheho, ktorý bol uväznený a mučený, a je preto v ohrození života,

–    so zreteľom na nedostatočný pokrok v rámci dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Čínou,

–    so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–    so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci (A6-0257/2006),

A.  keďže strategické partnerstvo medzi EÚ a Čínou je veľmi dôležité pre vzťahy medzi EÚ a Čínou,

B.   keďže dôveryhodnosť, demokratické hodnoty a zodpovednosť by mali tvoriť základ vzťahov medzi EÚ a Čínou,

C.  keďže posilňovanie vzťahov medzi EÚ a Čínou bude mať rozhodujúci význam pri riešení globálnych úloh, ako sú klimatické zmeny, bezpečnosť a nešírenie jadrových zbraní,

D.  keďže Čína samotná predstavuje najväčšiu výzvu globalizácie obchodu a keďže zažíva veľký hospodársky rozmach s odhadovanou mierou rastu približne 9 % ročne,

E.   keďže prudký hospodársky rozvoj Číny spojený s jej stálym členstvom v Bezpečnostnej rade OSN a jej členstvom vo Svetovej obchodnej organizácii núti krajinu, aby na seba prevzala rastúcu medzinárodnú zodpovednosť,

F.   keďže EÚ je najväčším obchodným partnerom Číny a najväčším investorom v Číne a Čína je druhým najväčším obchodným partnerom EÚ; keďže obchodné a hospodárske vzťahy zatlačili do úzadia otázku demokratických reforiem, dodržiavania ľudských práv a princípov právneho štátu,

G.  keďže členstvo vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO) predstavuje súbor práv a povinností tak pre EÚ, ako aj pre Čínu; keďže čínska strana navyše mnohé z týchto povinností stále riadne neuplatňuje a nevykonáva, a to najmä povinnosti týkajúce sa ochrany duševného vlastníctva, rovnakého zaobchádzania s cudzincami ako s vlastnými občanmi a transparentnosti,

H.  keďže 70 % všetkých sfalšovaných výrobkov zhabaných na európskom trhu pochádza z Číny, a keďže colné orgány každý rok skonfiškujú takmer päť miliónov sfalšovaných kusov odevov a doplnkov,

I.    keďže štatút trhovej ekonomiky je skôr hospodársky ako politický nástroj; keďže Čína musí zlepšiť svoju výkonnosť, aby ho získala,

J.    keďže obchodné vzťahy medzi EÚ a Čínou v sebe zahŕňajú recipročný prístup na trh postavený na právnom základe pravidiel WTO a na čestnej a spravodlivej hospodárskej súťaži,

K.  keďže odvetvové dialógy medzi EÚ a Čínou sa v posledných rokoch výrazne zintenzívnili,

L.   keďže vedenie Číny vo svojej Bielej knihe o „Vytvorení politickej demokracie v Číne” (2005) potvrdzuje nadradenosť Komunistickej strany Číny v čínskej socialistickej forme vlády,

M.  keďže dnešná "Ríša stredu" má hustú národnú sieť súdov a zaznamenáva výrazný pokrok v porovnaní so stavom spred asi troch desaťročí,

N.  keďže počas schôdze 10. Národného ľudového zhromaždenia (5. - 14. marca 2006) hovorca Najvyššieho ľudového súdu vyhlásil, že Čína nezruší medzinárodne kritizovaný trest smrti, pretože Čínska ľudová republika (ČĽR) je stále rozvojovou krajinou v rannej fáze socializmu,

O.  keďže množstvo vykonaných popráv je v Číne štátnym tajomstvom, ale keďže podľa odhadov čínskych právnikov takto každoročne zomrie približne 8 000 ľudí,

P.   keďže v roku 2005 čínske bezpečnostné úrady zaznamenali 87 000 „incidentov s masívnou účasťou”, t.j. nárast o 6,6 % oproti roku 2004,

Q.  keďže podľa varovaní tamojších sociálnych vedcov, politika vedenia Číny smerujúca k harmonickej spoločnosti a vytváraniu nových socialistických dedín odráža súčasnú nebezpečnú fázu prechodu ČĽR na trhové hospodárstvo,

R.   keďže ČĽR v roku 1976 zaviedla tzv. politiku jedného dieťaťa, o ktorej sa v súčasnosti diskutuje v rámci pútavej témy s názvom „Zostarne Čína, prv než zbohatne?”,

S.   keďže Čína v roku 1996 vyhostila z Pekingu nadáciu Friedricha Naumanna,

T.   keďže v marci 2004 Čína začlenila do svojej ústavy ustanovenie, podľa ktorého bude štát dodržiavať a zaručovať ľudské práva, keďže Čína podpísala, ale neratifikovala Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

U.  keďže sa neustále objavujú znepokojujúce správy o uväzňovaní z dôvodu politického presvedčenia, najmä v súvislosti s členmi náboženských a etnických menšín, tvrdenia o mučení, o rozsiahlom využívaní nútených prác, rozšírenom uplatňovaní trestu smrti a systematickom potláčaní slobody vierovyznania, prejavu a médií vrátane internetu,

V.     keďže nové nariadenia o náboženských záležitostiach nadobudli účinnosť 1. marca 2005,

W.    keďže pracovná skupina Komisie OSN pre ľudské práva zaoberajúca sa nútenými alebo nedobrovoľnými zmiznutiami konštatovala, že jej schôdza v Ženeve v apríli 2006 sa konala v deň 17. narodenín tibetského Pančenlámu Gedhuna Choekyiho Nyimu, ktorého Čína odvliekla proti jeho vôli a vôli jeho rodičov, keď mal šesť rokov,

X.     keďže v období od 20. novembra do 2. decembra 2005 sa po takmer desiatich rokoch od prvej žiadosti konečne uskutočnila návšteva osobitného spravodajcu OSN pre mučenie, keďže však osobitnému spravodajcovi OSN pre slobodu náboženstva a vierovyznania nebola umožnená návšteva nadväzujúca na návštevu jeho predchodcu v Číne v novembri 1994 a keďže Čína nevydala stále pozvanie pre všetky tematické postupy Komisie OSN pre ľudské práva,

Y.     keďže Vysoký komisár OSN pre utečencov vo svojej Globálnej výzve 2006 naďalej vyzýva Čínsku ľudovú republiku, aby vydala primerané vnútroštátne nariadenia týkajúce sa utečencov a aby vo zvýšenej miere poskytovala útočisko severokórejským uchádzačom o azyl, ktorí môžu potrebovať medzinárodnú ochranu,

Z.     keďže podľa výročnej správy, ktorú vydal v roku 2005 Najvyšší ľudový súd, bolo v roku 2004 za politické trestné činy odsúdených asi 400 občanov, čo je o 25 % viac ako v predchádzajúcom roku,

AA.  keďže podľa nadácie Dui Hua, ktorej Hospodárska a sociálna rada OSN udelila „osobitné poradné postavenie ”, ČĽR v súčasnosti väzní 3 000 až 3 500 ľudí za trestný čin „ohrozovania verejnej bezpečnosti”,

AB.  keďže internetový portál Google sa podvolil obmedzeniam čínskych orgánov a zamedzil prístup na internetové stránky, ktoré obsahujú kritické prvky a slová, ako napríklad Taiwan, nezávislosť, Tibet alebo Námestie nebeského pokoja,

AC.  keďže 14. marca 2006 zahraničné spravodajské agentúry Reuters a BBC informovali o otvorenom liste viacerých bývalých vysokých kádrov Komunistickej strany Číny (zo dňa 2. marca 2006), v ktorom kritizovali sprísnenú tlačovú cenzúru,

AD.  keďže pokračuje kampaň v autonómnom regióne Sin-ťiang Uighur zameraná proti tzv. trom zlám - náboženskému extrémizmu, separatizmu a terorizmu, ktorej výsledkom v minulom roku boli podľa štátnych médií rozsiahle zatýkania,

AE.   keďže v dôsledku prísnych kontrol čínskej vlády týkajúcich sa informácií o Tibete a prístupu do tibetských častí Číny je ťažké presne určiť rozsah porušovania ľudských práv,

AF.   keďže vedenie Číny zdôrazňuje „mierový vzostup” alebo „mierový rozvoj” Číny s ohľadom na obdivuhodný návrat ČĽR na svetovú scénu,

AG.  keďže by sa mala zachovať možnosť znovuzjednotenia ČĽR a Taiwanu; keďže k tejto možnosti treba pristupovať mierovou cestou prostredníctvom dialógu, diplomacie a súčasne s prihliadnutím na vôľu občanov na oboch stranách,

AH.  keďže príčiny zhoršenia bilaterálnych vzťahov medzi Čínou a Japonskom sú politické, nie hospodárske,

AI.    keďže súčasný americký prístup k Číne ako k ožívajúcej mocnosti môže byť charakterizovaný koncepciou „congagement (containment+engagement)”, ktorá je kombináciou dvoch stratégií: obmedzovania a angažovania,

AJ.   keďže angažovanosť a vplyv Číny v Afrike za posledné desaťročie značne stúpli,

AK.  keďže Čína získava prospech z rozsiahlych finančných a obchodných vzťahov s Iránskou islamskou republikou (ropný prieskum a dovoz ropy a plynu/vývoz zbraní), čím podporuje jej nekooperatívne a provokatívne správanie v oblasti jadrovej politiky,

AL.   keďže Čína spolupracuje so susednými krajinami v rámci Organizácie Šanghajskej spolupráce,

AM. keďže Čína a ASEAN sa v roku 2002 rozhodli vytvoriť zónu voľného obchodu ASEAN – Čína,

AN.  keďže v posledných rokoch Komisia aj Parlament nepretržite sústreďujú pozornosť na Makao a Hongkong,

Spolupráca medzi EÚ a Čínou

1.   víta začiatok strategického partnerstva EÚ a Číny a s ním spojenú užšiu spoluprácu v mnohých oblastiach; nalieha na Radu a na Komisiu, aby vo vzťahu k Číne vypracovala konzistentnú a koherentnú politiku;

2.   žiada Čínu a EÚ, aby založili svoje partnerstvo a bilaterálny vzťah na základe otvorenosti, dôveryhodnosti, stability a zodpovednosti; vyzýva Čínu a EÚ k zlepšeniu spolupráce na tomto základe tak, aby zohrávali stabilnú, zodpovednú a dôveryhodnú úlohu v medzinárodnom spoločenstve,

Hospodárska situácia

3.   pripomína, že EÚ po rozšírení predstihla Japonsko a stala sa najväčším obchodným partnerom Číny a zároveň Čína postúpila z tretej pozície a stala sa druhým najväčším obchodným partnerom EÚ po USA;

4.   upozorňuje na to, že čínska obchodná bilancia v roku 2005 dosiahla 102 miliárd USD, t. j. sumu viac ako dvakrát vyššiu ako v predchádzajúcom referenčnom roku (32 miliárd USD); že menové rezervy v roku 2005 dosiahli približne 819 miliárd USD – sumu, ktorá je v porovnaní s predchádzajúcim rokom vyššia o 209 miliárd USD; že ak bude tento trend ďalej pokračovať, Čína bude mať na konci roka 2006 pravdepodobne k dispozícii viac ako 1 miliardu USD vo forme devízových rezerv, čím sa stane najväčším svetovým držiteľom cudzej meny; že počiatočné prognózy na rok 2006 poukazujú na príliv kapitálu v hodnote približne 50 miliárd USD, najmä v dlhodobých priamych súkromných investíciách; v tejto súvislosti víta skutočnosť, že Čína začala uvoľňovať naviazanie svojej meny (renminbi) na americký dolár, a teda nie je proti možnej revalvácii meny; domnieva sa, že upozornenia na nedostatočné rizikové prirážky, pokiaľ ide o operácie poskytovania pôžičiek, by sa mali brať vážne;

5.   berie na vedomie rýchly hospodársky rozvoj Číny, čím sa stáva štvrtou najväčšou ekonomikou na svete vyjadrenou v dolároch, a to aj pri súčasnom podhodnotenom kurze amerického dolára; v súvislosti s tým vyzýva Komisiu, aby vyvinula politický a hospodársky tlak s cieľom dosiahnuť pružnosť výmenných kurzov čínskej meny, ktorá sa udržiava na umelo nízkej hodnote, čo je situácia, ktorá je v rozpore s postupnou liberalizáciou svetového obchodu; vyzýva Čínu, aby postupne umožnila kolísanie výmenného kurzu; vyzýva Čínu, aby nahradila naviazanosť svojej meny na dolár prepojením na menový kôš, ktorý zahŕňa aj euro;

6.   uvedomuje si skutočnosť, že Čína je viac než len rýchlo rastúci trh; podčiarkuje skutočnosť, že prebiehajúca technologická revolúcia v krajine jej veľkosti má veľké dôsledky pre globálne hospodárstvo;

7.   je toho názoru, že vyrovnaný hospodársky rozvoj má veľký význam pre Čínu i pre EÚ; zdôrazňuje skutočnosť, že stagnácia čínskeho hospodárstva v dôsledku nekontrolovaného rastu predstavuje vážnu hrozbu pre čínsku vnútornú stabilitu a zdravie celosvetového hospodárstva;

8.   víta skutočnosť, že Komisia sa na jeseň 2006 rozhodla uverejniť strategický dokument o dlhodobých hospodárskych a obchodných vzťahoch Únie s Čínou s cieľom presnejšie predvídať vplyv hospodárskeho rastu Číny a zabrániť prijímaniu rozhodnutí ad hoc, čo umožní, aby sa Čína už viac nepovažovala za hrozbu, ale za výzvu a za vyvíjajúceho sa partnera;

9.   zdôrazňuje, že zlepšujúce sa obchodné vzťahy musia viesť k reformám v oblasti ľudských práv a je presvedčený, že pokiaľ neexistuje právne záväzný kódex správania v oblasti exportu zbraní a pokiaľ sa riadne nevyrieši situácia ľudských práv a občianskych a politických slobôd – vrátane udalosti na Námestí nebeského pokoja – EÚ by nemala rušiť zbrojné embargo;

10. vyzýva Čínu, aby vytvorila priaznivú a dôveryhodnú investičnú klímu pre zahraničný obchod a priemysel a aby sa v prvom rade zamerala na zlepšenie právnej bezpečnosti zahraničných spoločností;

11. pripomína Číne, že ďalšie otváranie jej trhov pre zahraničné spoločnosti a investície, predovšetkým v sektore telekomunikačných, bankových a finančných služieb, sa musí považovať za neoddeliteľnú súčasť strategického partnerstva; vyzýva Čínu, aby s ohľadom na to reformovala svoj trh a svoj hospodársky systém a aby nekompromisnejšie dodržiavala antidampingové právne predpisy a prísnejšie ich vymáhala;

12. zastáva názor, že v rámci úsilia modernizovať a liberalizovať čínsky bankový systém by EÚ mala pokračovať v úzkej spolupráci s čínskymi orgánmi s cieľom, aby prijali medzinárodné účtovné normy a normy Bazilej II, ktoré by pre investorov EÚ zabezpečili väčšiu istotu;

13. víta rýchlu modernizáciu čínskeho finančného sektora; zdôrazňuje však, že je nesmierne dôležité zabezpečiť hladký prechod, aby sa zabránilo akejkoľvek finančnej nestabilite s možnými následkami na globálnych finančných trhoch; navrhuje predovšetkým, že by sa malo predísť tzv. pretekom o najnižšiu úroveň (race to the bottom), ktorých súčasťou je škodlivá regulačná hospodárska súťaž medzi globálnymi finančnými trhmi; navrhuje naopak, že hlavné regulačné orgány v celom svete by mali presadzovať normy najvyššej kvality; pripomína, že aj sama EÚ sa angažuje v oblasti globálnej konvergencie noriem v účtovníctve (medzinárodné štandardy finančného výkazníctva), auditu (medzinárodné štandardy pre audit), kapitálových požiadaviek pre úverové inštitúcie (Bazilej II), prania špinavých peňazí a boja proti terorizmu (odporúčania Finančnej akčnej skupiny na boj proti praniu špinavých peňazí (FATF)) a regulácie trhu s cenným papiermi (normy Medzinárodnej organizácie komisií pre cenné papiere); zdôrazňuje, že EÚ je pripravená ponúknuť čínskym orgánom svoje skúsenosti a pomoc pri uskutočňovaní konvergencie, kedykoľvek to bude potrebné;

14. domnieva sa, že Čína čelí značným rozdielom v regionálnom rozvoji a všeobecne nerovnostiam v príjmoch a že nové čínske vedenie sa musí zaviazať vyrovnať sa s týmito problémami za pomoci a využitím odbornosti Komisie;

15. vyzýva Čínu, aby pri zadávaní zmlúv vo verejnom obstarávaní používala transparentný a spravodlivý postup, ktorý poskytne zahraničným podnikom rovnakú príležitosť na účasť;

16. považuje pirátstvo a falšovanie európskych výrobkov čínskymi priemyselnými odvetviami za vážne porušovanie medzinárodných obchodných pravidiel; nalieha na Čínu, aby výrazne zlepšila ochranu práv duševného vlastníctva a zahraničných vynálezov; vyzýva Čínu, aby podporovala súčasné zákony o ochrane práv duševného vlastníctva; víta vytvorenie katedry práv duševného vlastníctva na pekinskej univerzite;

17. uvedomuje si dôležitosť štatútu trhovej ekonomiky pre Čínu; zdôrazňuje však skutočnosť, že štatút trhovej ekonomiky je skôr hospodársky než politický nástroj; nalieha na Čínu, aby obmedzila zasahovanie štátu do ekonomiky a aby zlepšila svoje postupy, pokiaľ ide o nerovnorodý súlad so spôsobom riadenia podnikov a účtovnými systémami a neúčinný konkurzný rámec;

18. poznamenáva, že nedávne problémy v odvetví výroby obuvi poukazujú na potrebu, aby Čína prijala primeranejšiu antidampingovú politiku; zdôrazňuje naliehavosť prijatia takejto politiky so zreteľom na členstvo Číny vo WTO;

19. vyzýva Radu a Komisiu, aby zobrali na vedomie skutočnosť, že ťažkosti, ktorým čelia odvetvia textilného, odevného a obuvníckeho priemyslu, sú systematické a vyzýva Komisiu, aby pri revidovaní svojej hospodárskej a obchodnej stratégie vo vzťahu k Číne napravila súčasnú nerovnováhu a predvídala očakávané úlohy;

20. vyzýva Čínu, aby prijala hospodársku politiku, ktorá sa bude viac opierať o sociálnu spotrebu (vzdelávanie, oblasť zdravia, dôchodkov, a pod.) a o spotrebu domácností a menej o investície a vývoz;

21. vyzýva Komisiu, aby podporovala čínske orgány v ich kampani proti porušovaniu práv duševného vlastníctva a pirátstvu;

Vnútropolitická situácia

22. zdieľa názory, že budúci vývoj v Číne sa ťažko predvída a bude závisieť najmä od domácich vplyvov, akými sú ďalší hladký vývoj hospodárstva a postupné zlepšovanie životnej úrovne väčšiny obyvateľstva;

23. zdôrazňuje skutočnosť, že rýchla sociálno-ekonomická modernizácia ČĽR by mala byť spojená s nevyhnutným politickým pluralizmom a inštitucionálnou modernizáciou a že môže dostatočne čerpať z domácich zdrojov, ako sú napríklad diela liberálnych reformátorov z konca 19. storočia, a predovšetkým zo základného myslenia Sun Yat-sena;

24. poznamenáva, že sociálne zabezpečenie, starostlivosť o zdravie a bezpečnosť na pracovisku, právo vytvárať odbory, vzťahy v priemysle a sociálny dialóg predstavujú najväčšie úlohy pre budúcnosť Číny; vyzýva Čínu, aby dodržiavala rámcové ustanovenia Medzinárodnej organizácie práce týkajúce sa účinných opatrení na boj proti všetkým formám moderného otroctva, detskej práce a vykorisťovania, najmä práce žien, s cieľom zaručiť rešpektovanie základných práv pracovníkov a predchádzať sociálnemu dumpingu; vyzýva Komisiu, aby v týchto oblastiach začala so svojimi čínskymi partnermi štruktúrovaný dialóg;

25. s veľkým potešením víta ukončenie odpornej sociálno-hospodárskej diskriminácie 150 miliónov čínskych pracujúcich prisťahovaných z vidieka, ktoré signalizujú nové usmernenia vlády úradne uverejnené 28. marca 2006, i keď je nanešťastie stále nejasné, či veľmi diskutovaný registračný systém, ktorý sa na nich uplatňuje, zostane v platnosti;

26. vyzýva Európsku Úniu, aby pozorne sledovala situáciu v Makau a Hongkongu a verí, že povzbudivé aspekty súvisiace s týmito dvoma prípadmi budú slúžiť ako príklad a stimul na ďalší pokrok politického procesu v Číne;

27.  tvrdí, že pokiaľ Komunistická strana Číny nie je podriadená poriadku ústavného štátu, strana ostane štátom v štáte a bude teda úplne bezbranná voči vážnym prípadom zneužitia moci, akým je napríklad národný problém korupcie jej kádrov a takáto situácia oslabí príležitosť na vybudovanie spoločnosti založenej na zásadách právneho štátu;

28.  pridáva sa ku kritike vyjadrovanej v čínskych právnických časopisoch a týkajúcej sa toho, že článok 126 čínskej ústavy by mal obsahovať aj zákaz zasahovania Komunistickej strany Číny alebo čínskej vlády do procesu spravodlivosti;

29. očakáva obnovené úsilie posilniť nezávislosť súdnictva a vieru v to, že postupné nahradzovanie nekvalifikovaných sudcov kompetentnými právnikmi obmedzí miestnu korupciu v súdnictve, a zvýši tak dôveru ľudu v túto základnú štátnu inštitúciu;

30.  víta prísľub predsedu Najvyššieho ľudového súdu na 10. Národnom ľudovom zhromaždení, že odvolania proti rozsudkom o treste smrti sa od júla 2006 budú prerokovávať za prítomnosti verejnosti; očakáva, že sa tento sľub naplní;

31.  nalieha na Čínu, aby zrušila trest smrti a vyhlásila účinné moratórium, pokiaľ ide o už odsúdené osoby; berie na vedomie významný signál čínskych právnikov, že trest smrti by sa mal ukladať len v prípade ťažkých, násilných trestných činov, na rozdiel od súčasnej situácie, v ktorej sa trestom smrti tresce 68 deliktov, z ktorých polovica nepredstavuje najzávažnejšie trestné činy; je znepokojený tým, že Čína vykonáva oveľa viac popráv ako akákoľvek iná krajina na svete; vyzýva Čínu, aby zverejnila svoje oficiálne údaje o popravách za rok 2005/2006;

32.  plne podporuje požiadavku profesora Liu Renwena, právnika a člena čínskej akadémie sociálnych vied, aby sa ukončil nelegálny obchod s orgánmi odsúdených ľudí zavedením prísnych ustanovení a prísnej kontroly;

33. je vážne znepokojený tvrdým zásahom úradov proti „agitátorom”; poznamenáva, že podľa Modrej knihy vydanej pekinskou akadémiou sociálnych vied boli dôvodmi pre masové protesty predovšetkým závažné problémy životného prostredia, ktoré ohrozujú zdravie a existenciu veľkého počtu poľnohospodárov v nedávno industrializovaných regiónoch a tiež hanebné vyvlastňovanie poľnohospodárskej pôdy na stavebné účely, nehovoriac o svojvôli a skorumpovanosti miestnych úradov;

34. víta zámer čínskej vlády vyrovnať rastúcu priepasť v príjmoch obyvateľstva prímorských regiónov a vidieka, riešiť závažne problémy životného prostredia, preukázať lepšiu starostlivosť o prírodné zdroje a vyvíjať a podporovať účinnejšie technológie;

35. upriamuje pozornosť na vplyv hospodárskeho rastu Číny na prírodné zdroje a na miestne a celosvetové životné prostredie; vyzýva čínsku vládu, aby prijala všetky potrebné opatrenia na ochranu životného prostredia a predovšetkým zabezpečenie dodávok pitnej vody pre obyvateľstvo a podnikla kroky súvisiace so znečistením ovzdušia a na ochranu biodiverzity; žiada o intenzívny dialóg medzi Čínou a Európskou úniou o prírodných zdrojoch a životnom prostredí;

36. nalieha na úrady, aby veľmi pozorne dohliadali na svoje investičné programy v prospech vidieka, vzhľadom na obavy vyjadrené čínskymi výskumnými pracovníkmi, že miestne stranícke kádre interpretujú zmienky o „nových dedinách” ako výzvu na stavebné projekty na úkor poľnohospodárov a vzhľadom na zistenú skutočnosť, že iba jedna pätina štátnych dotácií pre poľnohospodársky sektor sa reálne dostala k poľnohospodárom, ktorí boli oprávnení podporu dostať;

37. je veľmi znepokojený nedávnymi správami pokračujúceho závažného porušovania ľudských práv v tibetských oblastiach Číny vrátane týrania, svojvoľného väznenia a zadržiavania, domáceho väzenia a iných spôsobov sledovania disidentov nenariadeného súdom, zadržiavania bez verejného súdneho konania, potláčania slobody vierovyznania a svojvoľného obmedzovania voľného pohybu; je hlboko znepokojený stupňujúcou sa kampaňou takzvanej „vlasteneckej výchovy“, ktorá prebieha od októbra 2005 v tibetských kláštoroch s cieľom donútiť Tibeťanov, aby podpísali vyhlásenia odsudzujúce dalajlámu ako nebezpečného separatistu a vyhlasujúce Tibet za „súčasť Číny“, a ktorej súčasťou bolo zatknutie mníchov z kláštora Drepung v novembri 2005 za to, že dalajlámu odmietli odsúdiť; vyzýva Čínu, aby nezávislému orgánu umožnila prístup k tibetskému pančenlámovi Gedhun Choekyi Nyimovi a jeho rodičom, ako žiada Výbor OSN pre práva dieťaťa; vyzýva čínsku vládu, aby zintenzívnila svoju pozitívnu účasť na dôležitých rokovaniach týkajúcich sa požiadaviek dalajlámu na autonómiu pre Tibet;

38. poznamenáva, že výsledkom politiky jedného dieťaťa v Číne je nerovnováha distribúcie populácie; nalieha na Čínu, aby si uvedomila skutočnosť, že budúca rovnováha medzi pracujúcimi a nepracujúcimi vrstvami obyvateľstva bude mať veľké hospodárske dôsledky; zdôrazňuje skutočnosť, že aj EÚ je vystavená problému starnutia obyvateľstva; vyzýva Čínu, aby dôkladne uvážila konkrétnu implementáciu politiky jedného dieťaťa s cieľom vyrovnať sa s hospodárskymi a sociálnymi nevýhodami, ktoré sú tejto politike vlastné;

39. nalieha na čínske orgány, aby vo vnútroštátnych právnych predpisoch prijali opatrenia na ochranu dobrých životných podmienok zvierat a zabránenie surového zaobchádzania s nimi, predovšetkým pokiaľ ide o chov zvierat na kožu; nalieha na Čínu, aby zastavila využívanie zvierat na účely tradičnej medicíny, čoho príkladom je využívanie rohu nosorožca a medvedej žlče;

Ľudské práva

40. zdôrazňuje skutočnosť, že dodržiavanie základných práv v ČĽR si vyžaduje zriadenie ústavného súdu, bez ktorého zostávajú ústavné zmeny, akou je zmena z marca 2004 o ľudských právach, do značnej miery symbolické;

41. zdôrazňuje, že čínski občania by mali mať právny nárok na svoje základné práva a nalieha na súdy, aby riadne riešili jasné neprávosti opierajúc sa o ústavu, a tým uplatňovali zdravé postupy v súdnom konaní, ktoré sa postupne začínajú rozbiehať;

42.    upriamuje pozornosť na potrebu toho, aby sa štát zdržal usmerňovania náboženstva a jeho prejavov; potvrdzuje potrebu komplexného zákona o náboženstve, predovšetkým vzhľadom na diskusie medzi čínskymi úradníkmi o definícii „náboženstva” a hlavne „legálneho náboženstva”, ktorý by dodržiaval medzinárodné normy a zabezpečil skutočnú slobodu vierovyznania;

43.    odsudzuje rozpor medzi ústavnou slobodou vierovyznania (zakotvenou v článku 36 ústavy) a súčasným zasahovaním štátu do záležitostí náboženských komunít, najmä pokiaľ ide o vzdelávanie, výber, menovanie a politickú indoktrináciu duchovných; odsudzuje predovšetkým skutočnosť, že štát priznáva právo na legálnu existenciu len piatim náboženstvám a okrem toho ich podrobuje kontrole príslušných čínskych „vlasteneckých” náboženských združení, chráni len „normálne” (žen-čang) náboženské aktivity a ich oficiálnu registráciu podmieňuje uznávaním zásad „troch autonómií”;

44.    vyzýva Radu, aby informovala Parlament, pokiaľ ide o opatrenia prijaté v súvislosti s vyhlásením obsiahnutým v jeho uznesení z 8. septembra 2005 týkajúcim sa osudu biskupov väznených v ČĽR za ich náboženské presvedčenie; okrem toho vyzýva orgány ČĽR, aby okamžite prepustili všetkých príslušníkov kresťanskej cirkvi, ktorí sú stále nespravodlivo väznení a prenasledovaní;

45.    poznamenáva, že v súčasnosti je v Číne viac kresťanov, ktorí navštevujú „nelegálne” modlitebne (či už protestantskej cirkvi alebo „podzemnej” katolíckej cirkvi, vernej Vatikánu) ako tých, ktorí navštevujú „vlastenecké” modlitebne a že obidve skupiny veriacich tvoria občania dodržiavajúci zákony, ktorí nepredstavujú žiadnu hrozbu pre verejnú bezpečnosť; vyzýva čínsku vládu, aby prestala s prenasledovaním a väznením týchto kresťanských skupín; trvá na tom, že kresťania, ktorí sa neidentifikujú s „vlasteneckými cirkvami“, majú právo na slobodné uctievanie;

46.    odsudzuje vážne porušovanie náboženských slobôd, ktoré sa prejavilo počas nedávneho vysväcovania biskupov (30. apríla 2006 v oblasti Kunming – Yunnan, 3. mája 2006 vo Wuhan – Anhui), ktoré nepochádza len zo silných tlakov a hrozieb, ktorým je vystavené katolícke duchovenstvo lojálne Vatikánu zo strany svetských orgánov;

47.    domnieva sa, že vysväcovanie v ostatnom čase znižuje význam nedávnych ubezpečení čínskych orgánov o ich ochote pripraviť pôdu na úprimný a konštruktívny dialóg ČĽR a Svätej stolice; poukazuje preto na potrebu dodržiavania slobody vierovyznania a zachovávania autonómie cirkevných inštitúcií voči vonkajším zásahom, ktoré podkopávajú dôveru v obojstranný dialóg a v rozvoj slobody v Číne a odzrkadľujú sa aj prejavoch dištancovania sa od požiadaviek, ktoré dohodli obe strany;

48.    poukazuje na skutočnosť, že osobitný spravodajca pre oblasť mučenia poďakoval po ukončení svojej misie ministerstvu zahraničných vecí za jeho spoluprácu, ale vyčítal ministerstvu štátnej bezpečnosti a ministerstvu pre verejnú bezpečnosť prekážky a obmedzenia, ktoré mu kládli pri jeho pokusoch zisťovať fakty;

49.    je hlboko znepokojený správou Osobitného spravodajcu OSN pre mučenie, že praktiky mučenia ostávajú v Číne rozšírené, čo je trestuhodný stav, ktorý stále viac priznávajú vládni úradníci a vládne správy, a taktiež „hmatateľnou mierou strachu a autocenzúry”, ktoré pozoroval počas rozhovorov so zadržanými;

50.    podporuje predbežné odporúčania, ktoré dal osobitný spravodajca čínskej vláde, napr. týkajúce s a reforiem trestného práva zahrnutím trestného činu mučenia v súlade s jeho vymedzením, ktoré obsahuje Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a tiež zriadením nezávislého mechanizmu sťažností určeného pre zadržiavaných, ktorí sú týraní a zle sa s nimi zaobchádza;

51.    vyzýva čínsku vládu, aby prehodnotila rozsudky vydané za zločin „ohrozovania verejnej bezpečnosti” vzhľadom na to, že v prevažnej väčšine prípadov, obvinení neurobili nič viac ako to, že si odvážne uplatnili svoje základné ústavné práva tým, že otvorene kritizovali politiku vlády a Komunistickej strany Číny;

52.    opätovne vyzýva vládu ČĽR, aby zlepšila väzenské podmienky vo svojich väzniciach a zastavila a zakázala mučenie zadržaných osôb;

53.    ľutuje, že sa nedosiahol podstatný pokrok v uvoľňovaní politických väzňov väznených za ich účasť na demonštráciách na Námestí nebeského pokoja a tiež ľutuje, že čínske úrady naďalej ignorujú výzvy na úplné a nestranné vyšetrenie udalostí roku 1989; vyzýva, aby čínske orgány oficiálne prehodnotili udalosti na Námestí nebeského pokoja, uverejnili zoznam politických väzňov a bezpodmienečne ich prepustili;

54.    pripája sa k osobitnému spravodajcovi OSN pre mučenie, k pracovnej skupine OSN pre svojvoľné zadržiavanie a k Vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a nalieha na čínsku vládu, aby zrušila „prevýchovu prostredníctvom práce” a podobné formy nútenej prevýchovy zadržaných osôb vo väzniciach, v centrách predbežného zadržania a v psychiatrických nemocniciach;

55.    zvlášť odsudzuje existenciu pracovných táborov laogai po celej krajine, v ktorých ČĽR zadržiava aktivistov za demokraciu, pracovných aktivistov a príslušníkov menšín bez spravodlivého súdu, núti ich pracovať za otrasných podmienok a bez lekárskeho ošetrenia; je hlboko znepokojený skutočnosťou, že väzni v táboroch laogai sú nútení vzdať sa svojej náboženskej slobody a svojich politických názorov, že v týchto táboroch sa ešte stále konajú popravy ako aj nelegálny odber orgánov odsúdeným väzňom; je znepokojený skutočnosťou, že členské štáty EÚ možno dovážajú značné množstvá tovaru, ktorý bol vyrobený alebo čiastočne vyrobený v čínskych táboroch nútenej práce laogai; víta uznesenie Snemovne reprezentantov USA z roku 2005 odsudzujúce tábory laogai ako nástroj útlaku, ktorý si udržiava čínska vláda; vyzýva Čínu, aby poskytla písomnú garanciu na všetky vyvážané výrobky o tom, že neboli vyrobené prostredníctvom nútenej práce v táboroch laogai a ak takéto záruky nemôže poskytnúť, nalieha na Komisiu, aby zakázala ich dovoz do EÚ;

56.    vyzýva Čínsku ľudovú republiku, aby dodržiavala svoje medzinárodné záväzky vyplývajúce zo Ženevského dohovoru z roku 1951 týkajúce sa štatútu utečencov a protokolu k nemu z roku 1967 a umožnila prístup Vysokého komisára OSN pre utečencov k severokórejským uchádzačom o azyl, ktorí môžu potrebovať medzinárodnú ochranu;

57.    rozhodne odsudzuje zadržiavanie a týranie prívržencov hnutia Falun Gong vo väzniciach, táboroch na „prevýchovu prostredníctvom práce” a v „školách poskytujúcich právnické vzdelanie”; je znepokojený správami, že orgány zadržiavaných prívržencov hnutia Falun Gong sa chirurgicky odstraňujú a predávajú nemocniciam; nalieha na čínsku vládu, aby ukončila zadržiavanie a týranie prívržencov hnutia Falun Gong a okamžite ich prepustila;

58.    vyjadruje svoje hlboké znepokojenie z početných prípadov porušovania práv žien a dievčat prostredníctvom vynúteného dodržiavania politiky plánovania rodiny čínskej vlády vrátane selektívnych potratov, násilnej sterilizácie a značného množstva prípadov opúšťania dievčat;

59.    nalieha na Čínu, aby bez ďalších prieťahov ratifikovala a implementovala Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach;

60.    súhlasí s dôležitým posolstvom otvoreného listu agentúr Reuters/BBC, ktorý sa spomína vyššie a ktorý zostal žiaľ zatajený pred čínskou verejnosťou, že súčasná politika cenzúry bráni politickému vývoju v Číne;

61.    vyjadruje hlboké znepokojenie nad súčasným potláčaním slobody prejavu a voľného prístupu k internetu ČĽR; opakuje svoje požiadavky Pekingu, aby sa ČĽR zdržala zastrašovania zástancov slobody prejavu, tvrdých zákrokov voči nim alebo ich väznenia, bez ohľadu na to, či ide o represie namierené voči žurnalistom alebo aktivistom v oblasti ľudských práv alebo o znemožnenie informovania blokovaním webových stránok, ktoré sa nepodriadia štátnej cenzúre; odsudzuje zákon o cenzurovaní internetu, ktorý schválilo Národné ľudové zhromaždenie a existenciu systému cenzurovania internetu známeho ako „veľký čínsky firewall“; konkrétne žiada, aby sa bezodkladne povolil návrat stránky AsiaNews.it na internet – alebo v každom prípade, aby sa stránka neblokovala – vzhľadom na to, že okrem toho, že je výborným zdrojom informácií o Ázii a obhajobe ľudských práv, pomáha podporovať dialóg Vatikánu a ČĽR, a teda jednotu čínskej cirkvi;

62.    vyjadruje znepokojenie nad nezodpovednou politikou veľkých internetových firiem Yahoo a Google, ktorí sa priamo i nepriamo sklonili pred požiadavkami čínskej vlády týkajúcimi sa cenzúry;

63.    vyzýva čínske orgány, aby znovu otvorili kanceláriu nadácie Friedricha Naumanna v Pekingu a umožnili tak nadácii pokračovať v práci v oblasti rozvoja a demokracie;

64.    je si vedomý rastúceho vplyvu Číny na celom svete, ale najmä v krajinách, ktoré sú navzájom veľmi rozdielne, ako napríklad Bielorusko, Venezuela, Sudán, Zimbabwe, Mjanmarsko, Irán a Severná Kórea a ktorých situácia v oblasti ľudských práv zostáva veľmi kritická;

65.    žiada čínske orgány a Radu EÚ, aby zlepšili dialóg v oblasti ľudských práv zavedením simultánneho tlmočenia na stretnutiach; žiada členov Európskeho parlamentu, aby sa aktívnejšie zapájali do dialógu o ľudských právach spolu so svojimi parlamentnými kolegami v Číne;

66.    ľutuje, že úrady v provincii Sin-ťiang často zoskupujú osoby alebo organizácie, ktoré sa údajne zapojili do tzv. troch ziel, a tak je ťažké určiť, či sú konkrétne útoky, zadržiavania alebo tresty vymerané súdmi namierené proti tým, ktorí chcú mierumilovne vyjadriť svoje politické a náboženské názory alebo proti tým, čo sa podieľali na násilí; za kontraproduktívne považuje zničenie uighurských kníh úradmi, s cieľom prekrútiť historické fakty a obhájiť etnický separatizmus;

67.    so záujmom očakáva voľbu najvyššieho správcu a všetkých členov legislatívnej rady Osobitnej administratívnej oblasti Hongkong prostredníctvom volebného systému založeného na princípe pluralitnej demokracie, zodpovednosti vlády voči zákonodarnému zboru a skutočne účinnej vládnej moci, čo bude jednoznačným prínosom pre všetkých obyvateľov Hongkongu;

Zahraničná politika / Vzťahy so susednými krajinami

68.    upozorňuje na obavy vonkajšieho sveta, predovšetkým regionálnych susedov Pekingu, pokiaľ ide o každoročný dvojciferný nárast vojenských výdavkov Číny od polovice deväťdesiatych rokov; dôrazne odporúča – ako potvrdzujú početné uznesenia Európskeho parlamentu – aby zbrojné embargo EÚ voči Číne zostalo v platnosti dovtedy, kým nenastane výraznejší pokrok v oblasti dodržiavania ľudských práv; v tejto súvislosti pripomína potrebu zahrnúť do ďalších rokovaní týkajúcich sa európskej politiky susedských vzťahov a dohôd o partnerstve a spolupráci dodržiavanie embarga EÚ na obchod so zbraňami s ČĽR;

69.    zdôrazňuje priamu spojitosť medzi evidentným záujmom Číny o získanie prístupu k vyspelej európskej vojenskej technológii a zrušením zbrojného embarga voči ČĽR, čo je prepojenie so závažnými dôsledkami pre súdržnosť transatlantických vzťahov a trhové postavenie vyspelého zbrojárskeho priemyslu v Európe;

70.    vyjadruje obavy v súvislosti s hĺbkou spolupráce s Čínou na programe Galileo a žiada, aby sa prijali bezpečnostné záruky, ktoré by zabezpečili, aby Čína alebo iní partneri nemohli pretransformovať citlivé technológie, ktoré sa v programe využívajú, na vojenské využitie;

71.    konštatuje, že čínsky zákon proti rozštiepeniu štátu zo 14. marca 2005 a súčasné umiestnenie viac ako 800 riadených striel na juhovýchodnom pobreží ČĽR smerom k Taiwanu odporuje princípu mierového zjednotenia; vyzýva Čínu a Taiwan, aby znova obnovili vzájomnú dôveru a rešpekt, hľadali spoločné východiská, odložili nabok rozpory s cieľom nájsť nevyhnutný politický základ pre mierový a stabilný vývoj vzťahov naprieč prielivom a obnovili dialóg týkajúci sa týchto vzťahov, posilnili hospodársku výmenu a spoluprácu a najmä dosiahli pokrok v súvislosti s „troma priamymi spojeniami“ naprieč Taiwanským prielivom (pošta, doprava a obchod);

72.    zastáva názor, že pokiaľ ide o možnosť mierového procesu znovuzjednotenia s čínskou pevninou, v rokovaniach s Čínou o štatúte Taiwanu sa musí rozhodne rešpektovať a zohľadniť vôľa a súhlas 23 miliónov občanov Taiwanu; poukazuje na to, že začatie skutočného demokratického procesu v ČĽR by pomohlo zmierniť napätie a vytvoriť podmienky pre obnovenie zásadného dialógu medzi obomi stranami;

73.    vyzýva Čínu, aby zvážila možnosť štatútu pozorovateľa Taiwanu v Svetovej zdravotníckej organizácii s cieľom ochrany zdravia obyvateľov Taiwanu, medzinárodných predstaviteľov a zahraničných zamestnancov na ostrove a celej svetovej populácie; v tejto súvislosti pripomína, že infekčné choroby ako HIV/AIDS, tuberkulóza, malária, SARS a najnovšie i vtáčia chrípka nepoznajú hranice a vyžadujú si celosvetovú spoluprácu – aj, a najmä, s Taiwanom ako s jedným z najdôležitejších medzinárodných centier v západnej časti Tichého oceánu; znovu zdôrazňuje svoju žiadosť o lepšie zastúpenie Taiwanu na medzinárodných fórach a v organizáciách, aby sa skončilo pretrvávajúce nespravodlivé vylúčenie 23 miliónov ľudí z medzinárodného spoločenstva;

74.    usudzuje, že problematický vzťah medzi Pekingom a Tokiom vyplýva z pocitu vzájomnej súťaživosti: Japonsko vníma ako výzvu hospodársky rast Číny a Čína snahu Japonska o väčšiu a aktívnejšiu politickú úlohu v regióne; vyzýva obe krajiny, aby sa zdržali akéhokoľvek konania, ktoré by sa mohlo dotknúť historickej pamäte alebo citlivých miest druhej strany;

75.    víta americkú iniciatívu na nadviazanie strategického dialógu s Európou o čínskom raste - ústredný nový prvok v politike „nového” sveta voči „starému” - a podporuje Európsku úniu a jej členské štáty, aby vypracovali spolu s USA strategický konsenzus v oblasti správania sa voči Číne;

76.    zdôrazňuje celosvetový význam existujúcich a vznikajúcich vzťahov Číny v oblasti energií; upozorňuje na vplyv nárastu spotreby energie v Číne, ktorý bude sprevádzať jej hospodársky rast, na svetový energetický trh; vyzýva Komisiu a Radu, aby energetické otázky zahrnuli do svojej dlhodobej stratégie vzťahov medzi EÚ a Čínou a nastolili tieto otázky, ak to bude vhodné, pri svojich kontaktoch s Čínou;

77.    uznáva osobitný hospodársky význam afrického kontinentu pre ČĽR (30% jej dovozu ropy/rastúci trh pre vojenskú techniku z Číny), ale tiež nalieha na vedenie Číny, aby vo svojich vzťahoch s africkými štátmi plnilo povinnosti Číny ako stáleho člena Bezpečnostnej rady Organizácie spojených národov a podporovalo riadnu správu verejných vecí, demokraciu, princípy právneho štátu, dodržiavanie ľudských práv a predchádzanie konfliktom;

78.    vyzýva orgány v Číne, aby hrali aktívnu úlohu pri presadzovaní dodržiavania ľudských práv a demokratickej zmeny v Barme/Mjanmarsku;

79.    očakáva, že ČĽR konkrétnym spôsobom uplatní svoj deklarovaný odmietavý postoj k terorizmu a šíreniu jadrových zbraní vo svojich vplyvných vzťahoch s Iránom; zdôrazňuje, že rozhodný postoj ČĽR k Iránu by preukázal ochotu a schopnosť Číny prevziať medzinárodnú zodpovednosť;

80.    víta angažovanosť Číny pokiaľ ide o šesťstranné rozhovory a nalieha na čínsku vládu, aby urobila viac pri podpore bezpečnosti a stability vo východnej Ázii, predovšetkým na kórejskom polostrove a aby hrala proaktívnejšiu úlohu pri podporovaní demokracie a dodržiavania ľudských práv v Kórejskej ľudovodemokratickej republike;

Závery

81.    usudzuje, že dôveryhodný, stabilný a zodpovedný hospodársky a obchodný vzťah medzi EÚ a Čínou by mal byť založený z európskej strany na vypracovaní dlhodobej stratégie a z čínskej strany na vytvorení priaznivej investičnej klímy, na zlepšení právnej bezpečnosti zahraničných firiem, na ďalšom otváraní svojich trhov a v prvom rade na dodržiavaní čestných a spravodlivých obchodných pravidiel a na uplatňovaní pravidiel WTO vrátane dodržiavania dohôd TRIPS, pokiaľ ide o ochranu práv duševného vlastníctva;

82.    dospel k záveru, že vnútropolitická situácia Číny by sa mala zlepšiť posilnením domáceho procesu demokratizácie, zvýšením profesionality súdnictva, zrušením trestu smrti a zavedením všeobecného moratória na hrdelný trest a predovšetkým realizovaním vládneho sociálneho programu schváleného 10. Národným ľudovým zhromaždením v prospech zaostalého vidieku tak, aby slúžil čínskemu obyvateľstvu a zvýšil stabilitu regiónu a takisto aj ochranou menšín a kultúrnej rozmanitosti, najmä v regiónoch Tibet a Sin-ťiang;

83.    usudzuje, že dôveryhodná a zodpovedná politika ľudských práv v Číne môže byť obnovená len prostredníctvom dodržiavania základných práv jej občanov, ako to zakotvuje ústava Čínskej ľudovej republiky;

84.    dospel k záveru, že Čína môže veľkou mierou prispieť k dôveryhodným, stabilným a zodpovedným zahraničným a susedským vzťahom uznaním svojej kľúčovej pozície dôležitého spoluúčastníka v medzinárodnom systéme presadzujúcom právo a mier, čo je dôležitý krok, ktorý EÚ môže významne podporiť sformulovaním spoločného strategického konsenzu s USA o Číne;

o

o o

85.    poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a pristupujúcich krajín, vláde Čínskej ľudovej republiky a čínskemu Národnému ľudovému zhromaždeniu a taiwanským orgánom.

(1)

      Prijaté texty, P6_TA(2005)0381.

(2)

      Prijaté texty, P6_TA(2005)0339.

(3)

      Ú. v. EÚ 45 E, 23.2.2006, s. 107.

(4)

      Ú. v. EÚ 127 E, 29.5.2003, s. 652

(5)

5       Prijaté texty, P6_TA(2006)0037.

(6)

6       Ú. v. EÚ 157 E, 6.7.2006, s. 471.

(7)

7       Ú. v. EÚ C 201 E, 18.8.2005, s. 122.

(8)

8           Ú. v. EÚ C 247 E, 6.10.2005, s. 158.

(9)

9       Prijaté texty, P6_TA(2005)0416.


STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci (23. 2. 2006)

pre Výbor pre zahraničné veci

ku vzťahom EÚ-Čína

(2005/2161(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Karsten Friedrich Hoppenstedt

NÁVRHY

Výbor pre hospodárske a menové veci žiada Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor prijal do svojho návrhu uznesenia tieto návrhy:

1.  poukazuje na to, že globálny obchod a toky investícií sú intenzívne a naďalej rastú, pričom postupne prepájajú hospodárstva EÚ a Čínskej ľudovej republiky (Číny); pripomína, že od roku 1978 sa celkový obchod EÚ – Čína zvýšil o viac ako štyridsaťnásobok a že Čína je druhým najväčším obchodným partnerom EÚ; pripomína, že v roku 2004 sa EÚ stala najväčším obchodným partnerom Číny a predstihla USA i Japonsko, a že v posledných piatich rokoch dosahovali ročné investície spoločností EÚ v Číne v priemere 3,5 miliardy EUR, vďaka čomu celkový objem priamych zahraničných investícií EÚ prekročil 30 miliárd EUR;

2.  upozorňuje na to, že čínska obchodná bilancia v roku 2005 dosiahla 102 miliárd USD, t. j. sumu viac ako dvakrát vyššiu ako v predchádzajúcom referenčnom roku (32 miliárd USD); že menové rezervy v roku 2005 dosiahli približne 819 miliárd USD – sumu, ktorá je v porovnaní s predchádzajúcim rokom vyššia o 209 miliárd USD; že ak bude tento trend ďalej pokračovať, Čína bude mať na konci roka 2006 pravdepodobne k dispozícii 1 miliardu USD vo forme devízových rezerv, čím sa stane najväčším svetovým držiteľom cudzej meny; že počiatočné prognózy na rok 2006 poukazujú na príliv kapitálu v hodnote 50 miliárd USD, najmä v dlhodobých priamych súkromných investíciách; v tejto súvislosti víta skutočnosť, že Čína začala uvoľňovať naviazanie svojej meny (renminbi) na americký dolár, a teda nie je proti možnej revalvácii meny; domnieva sa, že upozornenia na nedostatočné rizikové prirážky, pokiaľ ide o operácie poskytovania pôžičiek, by sa mali brať vážne;

3.   chcel by pripomenúť inštitúciám EÚ a vládam členských štátov, aby zohľadňovali záujmy Spoločenstva; predovšetkým by chcel upozorniť na to, že v prostredí voľného obchodu protekcionistické opatrenia nefungujú, ale slúžia jedine na obmedzovanie voľného obchodu a výberu spotrebiteľa, zvyšovanie cien a zatváranie podnikov EÚ; poukazuje na to, že z dlhodobého hľadiska sú celkové výnosy získané z bilaterálneho voľného obchodu vyššie, ako krátkodobé výnosy protekcionizmu; rád by znovu pripomenul, že zavedeniu ochranných opatrení musí predchádzať trvajúca alebo náhla hrozba narušenia trhu; poukazuje na to, že pokiaľ ide o Čínu, vždy bolo jasné, že táto hrozba neexistovala a narušenie trhu sa nevyskytlo; poukazuje na to, že najvyššími prioritami v medzinárodnom obchode sú plánovanie, spoľahlivosť, predvídateľnosť a dodržiavanie zmluvných podmienok; považuje globalizáciu za dopytový šok v makroekonómii, porovnateľný s vynálezom parného stroja alebo tkáčskeho stroja; preto odporúča štrukturálnu zmenu, ktorá sa musí stať sociálne prijateľnou prostredníctvom prechodných období; pripomína, že takmer 50 obchodných podnikov z rôznych krajín EÚ vytvorilo platformu na monitorovanie sociálnych noriem v dodávateľských krajinách; poznamenáva predovšetkým, že spolupráca s Čínou ako dodávateľskou krajinou je veľmi úspešná; poukazuje na to, že súlad s určitými sociálnymi normami bude rozhodujúcou podmienkou budúceho obchodu EÚ a Číny;

4.   zdôrazňuje, že naviazanie renminbi na dolár na veľmi nízkej úrovni je napriek nedávnym zmenám jednou z najproblematickejších stránok vzťahov Číny s jej medzinárodnými partnermi, čo nevyhnutne ovplyvňuje obchodné a hospodárske činnosti EÚ; zastáva názor, že EÚ by sa mala prostredníctvom Európskej centrálnej banky (ECB) aktívne zúčastňovať na diskusiách týkajúcich sa revalvácie renminbi a podporovať postupné uvoľňovanie kontroly renminbi, čo obnoví menovú rovnováhu a zníži na minimum výkyvy v čínskom hospodárstve;

5.   odporúča, aby sa európsky regulačný rámec prispôsobil štrukturálnym zmenám s cieľom dosiahnuť rozhodujúce úspory a vytvoriť priaznivé podmienky pre inováciu ako predpoklad pre rast a konkurencieschopnosť EÚ v hospodárskej súťaži s Čínou;

6.   upozorňuje na značný nárast pozitívnej obchodnej bilancie Číny, ktorý viedol k veľkému nárastu jej devízových rezerv; víta rozhodnutie čínskej vlády zaviesť prísnejšie kontroly s cieľom obmedziť príliv špekulatívneho kapitálu a súhlasí s tým, že je potrebné nájsť účinnejšie spôsoby použitia vysokých devízových rezerv krajiny;

7.   odporúča prijať opatrenia na pokračovanie v boji proti korupcii v Číne s cieľom chrániť trhy EÚ a finančné záujmy EÚ pred podvodom, falšovaním, úplatkárstvom a inými druhmi finančnej kriminality;

8.   zdôrazňuje, že financovanie výnosných investícií, podpora inovácií, podpora MSP a poistných i penzijných trhov si vyžadujú zdravé, otvorené a pulzujúce finančné trhy, ako aj menovú politiku zabezpečujúcu spravodlivú, riadne regulovanú globálnu hospodársku súťaž s vysokou úrovňou ochrany investorov; víta skutočnosť, že od roku 2004 prebieha štruktúrovaný dialóg medzi EÚ a Čínou o otázkach hospodárskej súťaže a zastáva názor, že EÚ by mala Číne pomáhať v záležitostiach všeobecnej politiky hospodárskej súťaže a v právnych a odborných otázkach súvisiacich s politikou hospodárskej súťaže;

9.   poznamenáva, že zatiaľ čo v odvetví poisťovníctva stále dominujú s 90 % podielom na trhu domáce podniky, tempo rastu trhu je približne 30 % ročne a vytvára sa viac príležitostí pre hráčov na trhu EÚ; poukazuje na skutočnosť, že poisťovatelia EÚ sú optimistickí, pokiaľ ide o ich vyhliadky do budúcnosti, a že v roku 2004 došlo k nárastu príjmov zahraničných poisťovateľov; uznáva veľké úsilie, ktoré čínske orgány vynaložili na vydanie nariadení o riadení poisťovacích záručných fondov, a na otvorenie domácich poisťovacích fondov vonkajším investíciám v súlade s Čínskym poisťovacím regulačným výborom (CIRC) a Štátnym úradom pre cudziu menu (SAFE); víta vyváženú hospodársku súťaž medzi domácimi a zahraničnými poisťovateľmi; žiada preto o dodatočné objasnenia v oblasti životného a neživotného poistenia, ako aj v oblasti zaistenia; dodatočne žiada, aby sa preskúmal trh pre spoločné podnikanie v oblasti bankovníctva a poisťovníctva s cieľom vyvinúť prístup v súlade s normami na medzinárodnom trhu;

10. zastáva názor, že v rámci úsilia modernizovať a liberalizovať čínsky bankový systém by EÚ mala pokračovať v úzkej spolupráci s čínskymi orgánmi s cieľom, aby prijali medzinárodné účtovné normy a normy Bazilej II, ktoré by pre investorov EÚ zabezpečili väčšiu istotu;

11. všíma si pôsobivé snahy čínskych orgánov o modernizáciu ich finančného sektora a poukazuje na to, že hoci prechodné úpravy môžu byť v krátkodobom horizonte zložité, dlhodobý pozitívny dosah tieto investície veľkou mierou vyváži; podporuje stratégiu EÚ na posilnenie spolupráce prostredníctvom nových dialógov, dohôd a spoločných podnikov z viacerých oblastí podnikania;

12. berie na vedomie, že čínsky bankový systém už roky veľmi rýchlo rastie; že tento jav sprevádza postupné otváranie bankového a finančného sektora zahraničným investíciám; že toto sa deje v súlade so základnými princípmi dohody WTO a prechodnými obdobiami, ktoré boli Číne priznané po jej pristúpení k WTO; že mnohé čínske komerčné banky sú už oprávnené pracovať so zahraničnými veriteľmi; že nakoniec viac ako 400 medzinárodných bánk a finančných inštitúcií otvorilo pobočky alebo zastúpenia v Číne; vyzýva Čínu, aby v tomto procese pokračovala, ďalej uvoľňovala zostávajúce obmedzenia týkajúce sa zahraničných bánk, pokiaľ ide o zákaznícke transakcie a o oblasti obchodných a regionálnych činností, a aby ich nakoniec všetky úplne odstránila s cieľom vytvoriť väčšie príležitosti pre rozvoj zahraničných bánk alebo bánk s účasťou zahraničného kapitálu; okrem toho vyzýva Čínu, aby povolila všetkým zahraničným bankám alebo bankám so zmiešanou účasťou vykonávať zákaznícke transakcie v renminbi a v blízkej budúcnosti zrušila všetky obmedzenia týkajúce sa transakcií v renminbi, ktoré vykonávajú zahraničné banky v celej Číne; okrem toho vyzýva Čínu, aby ako doplnenie k zmierneniu pravidiel prístupu na trh pre zahraničné banky alebo banky so zmiešanou účasťou, ktoré sa dosiaľ zaviedlo, tiež zmiernila kontroly vonkajších finančných inštitúcií a v tejto súvislosti znížila kapitálové požiadavky na založenie zahraničných finančných inštitúcií zo súčasnej neprimerane vysokej úrovne, aby tieto podniky získali skutočný prístup na trh;

13. víta rýchlu modernizáciu čínskeho finančného sektora; zdôrazňuje však, že je nesmierne dôležité zabezpečiť hladký prechod, aby sa zabránilo akejkoľvek finančnej nestabilite s možnými následkami na globálnych finančných trhoch; navrhuje predovšetkým, že by sa malo predísť tzv. pretekom o najnižšiu úroveň (race to the bottom), ktorých súčasťou je škodlivá regulačná hospodárska súťaž medzi globálnymi finančnými trhmi; navrhuje naopak, že hlavné regulačné orgány v celom svete by mali presadzovať normy najvyššej kvality; pripomína, že aj sama EÚ sa angažuje v oblasti globálnej konvergencie noriem v účtovníctve (medzinárodné štandardy finančného výkazníctva), auditu (medzinárodné štandardy pre audit), kapitálových požiadaviek pre úverové inštitúcie (Bazilej II), prania špinavých peňazí a boja proti terorizmu (odporúčania Finančnej akčnej skupiny na boj proti praniu špinavých peňazí (FATF)) a regulácie trhu s cenným papiermi (normy Medzinárodnej organizácie komisií pre cenné papiere); zdôrazňuje, že EÚ je pripravená ponúknuť čínskym orgánom svoje skúsenosti a pomoc pri uskutočňovaní konvergencie, kedykoľvek to bude potrebné;

14. vo veľkej miere oceňuje iniciatívu orgánov a podnikov Číny a EÚ posilňovať spoluprácu, najmä prostredníctvom nadviazania každoročného dialógu o makroekonomických otázkach a otázkach finančného sektora a prostredníctvom organizovania diskusií o kapitálových trhoch pri okrúhlom stole s cieľom vytvorenia priestoru na diskusiu o strategických finančných regulačných otázkach medzi orgánmi finančnej regulácie a účastníkmi trhu; navrhuje, aby sa tieto diskusie zameriavali na spoločné regulačné otázky, s ktorými sa stretávajú politickí činitelia na oboch stranách, a vplyv regulácie na obchodné partnerstvá EÚ – Čína; vyslovuje presvedčenie, že obrovské výzvy rastúcej vzájomnej závislosti finančných trhov v globalizujúcom sa obchodnom prostredí zdôrazňujú potrebu, aby politici a regulačné orgány spolupracovali na vznikajúcich otázkach podľa možnosti čo najskôr; zdôrazňuje dôležitosť rýchleho vývoja odvetví finančných služieb Číny a EÚ, dôležitosť týchto trhov pre hospodársky rozvoj a požiadaviek, ktoré tento rozvoj predstavuje pre reguláciu a dohľad; navrhuje, aby medzi tieto nové špecifické témy obojstranného záujmu patrili:

· posilňovanie finančnej regulačnej spolupráce medzi EÚ a Čínou v kontexte globalizácie finančných trhov;

· všeobecné princípy finančnej regulácie a dôležitosť ich účinného presadzovania;

· bankové cenné papiere, reformy týkajúce sa penzijných a investičných fondov a

· otázky týkajúce sa správy a riadenia spoločností, účtovníctva, auditu a boja proti praniu špinavých peňazí;

15. zdôrazňuje, že ďalšie zlepšenie a rozvoj finančných trhov v Číne si vyžaduje redukciu obmedzujúcich byrokratických mechanizmov, väčšiu transparentnosť pri udeľovaní verejných zákaziek, najmä pokiaľ ide o zahraničné podniky, a politiku štátnej pomoci, ktorá zabezpečí spravodlivú hospodársku súťaž;

16. domnieva sa, že globálne normy, ktoré vyvinula organizácia FATF, sa musia používať ako globálne meradlo a mali by sa implementovať na celom svete; oceňuje účasť Číny ako pozorovateľa vo FATF a jej záväzok implementovať 40 revidovaných odporúčaní a 9 osobitných odporúčaní;

17. zdôrazňuje, že obrovský hospodársky rozvoj čínskeho priemyslu bude nevyhnutne viesť k zvýšenému dopytu po rope, a teda aj k zvýšeniu cien ropy; je toho názoru, že EÚ by mala tomuto aspektu venovať osobitnú pozornosť a úzko spolupracovať s čínskymi orgánmi, aby si vymenili odborné znalosti týkajúce sa sektorov obnoviteľných zdrojov energie a prijímania spoločných noriem v oblasti životného prostredia a energie s cieľom dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj;

18. berie do úvahy posun čínskeho hospodárstva smerom k sektorom technologickej inovácie a výskumu, ku ktorému dochádza v rámci príprav Číny na olympijské hry v roku 2008, čo umožňuje, aby sa dosiahol podstatný pokrok v sektoroch čínskeho hospodárstva, akými sú napr. telekomunikácie, automobilový priemysel a doprava; podporuje ďalšiu spoluprácu a interakciu EÚ a Číny v oblastiach technológie, výskumu a rozvoja s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť oboch hospodárstiev a podporiť spoločnosť založenú na vedomostiach;

19. vyjadruje presvedčenie, že na dosiahnutie obojstranne výhodných výsledkov obchodných a investičných vzťahov EÚ a Číny je potrebné nielen vzájomné otvorenie trhov, ale aj neustály záväzok oboch strán uznávať a rešpektovať práva duševného vlastníctva, pravidlá hospodárskej súťaže a sociálne a environmentálne normy;

20. zastáva názor, že vďaka globálnemu prelínaniu kapitálových a finančných trhov môžu mať jednostranné pohyby meny, ktoré vykonáva čínska národná banka, značné následky pre EÚ; preto odporúča užšiu spoluprácu medzi ECB a Čínskou centrálnou bankou s cieľom diskusie o otázkach finančnej stability, hospodárskeho rastu, výmenných kurzov a tvorby rezerv;

21. je presvedčený, že členstvo vo WTO podporí a urýchli proces hospodárskej reformy a rozvoja v Číne a že posilní vzťahy EÚ – Čína, napríklad pokiaľ ide o prístup na trhy s výrobkami a službami a presadzovanie práv duševného vlastníctva s náležitým rešpektovaním medzinárodných noriem; víta politiku Číny založenú na racionalizácii kvót, znížení dovozných a vývozných prekážok a postupnej liberalizácii služieb; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v rokovaniach s čínskou vládou o ďalšom odstránení obmedzujúcich pravidiel pre zahraničných investorov a pretrvávajúcom protekcionizme v určitých sektoroch;

22. chcel by pripomenúť, rešpektujúc záväzky Číny a berúc do úvahy jej členstvo vo WTO, že EÚ je jedným z najotvorenejších trhov vo svete; ponúka svoje skúsenosti s vytváraním vnútorného trhu, aby pomohol Číne v procese vlastnej hospodárskej reformy a rozvoja a posilnil ho; navrhuje, že v tomto procese by malo byť hlavným cieľom zabezpečiť, aby bolo otvorenie trhu spravodlivé, a aby sa na zahraničných účastníkov, ktorí majú záujem podnikať na čínskom trhu, nekládla zbytočná záťaž;

23. berie na vedomie, že rýchly rozvoj čínskeho automobilového trhu v posledných rokoch výrazne kontrastuje so značne statickými trhmi inde vo svete; tiež berie na vedomie, že v rokoch 1999 až 2003 Čína viac ako strojnásobila svoju výrobu osobných vozidiel a zdvojnásobila svoju výrobu nákladných vozidiel; domnieva sa, že rýchly hospodársky rozvoj Číny sa z dlhodobého hľadiska pravdepodobne odzrkadlí v pokračujúcom zvýšenom dopyte po automobiloch, a poznamenáva, že niektoré prognózy hovoria, že Čína sa do roka 2006 stane druhým najväčším trhom s automobilmi vo svete; upozorňuje na to, že Čína patrí medzi najsľubnejšie sa vyvíjajúce trhy pre výrobcov automobilov z EÚ, a preto už od začiatku 90. rokov pritiahla mnoho investícií EÚ; zdôrazňuje, že prekážky, s ktorými sa v Číne stretávajú výrobcovia automobilov z EÚ, sú rôzne, vrátane značných netarifných prekážok; žiada preto, aby sa pokračovalo v dôkladnom monitorovaní čínskeho obchodného a regulačného rozvoja, aby bolo možné posúdiť pravdepodobnosť úspechu možného urovnania sporov WTO, ak sa situácia nezlepší;

24. vyjadruje poľutovanie nad veľkým množstvom falšovaných výrobkov vyrábaných a predávaných v Číne a skutočnosťou, že predaj týchto falšovaných výrobkov sa stále zvyšuje, pretože toto vyvoláva znepokojenie výrobcov EÚ, pokiaľ ide o investovanie ich know-how na čínskom trhu; v tejto súvislosti víta smer, ktorým sa vydali čínske občianske súdy, ktoré nedávno zaujali prísnejší prístup k prípadom pirátstva, a dúfa, že tento zásah čínskych orgánov sa rozšíri na celé čínske územie a zahrnie všetky druhy tovaru a obchodovanie s týmto tovarom;

25. považuje za prospešné podporovať ďalšiu spoluprácu medzi EÚ a Čínou nielen pokiaľ ide o verejné služby, ale aj o vzájomnú spoluprácu na úrovni súkromných podnikov, aby sa postupne vyvinuli spoločné normy obchodného správania;

26. zdôrazňuje, že je potrebná zvýšená koordinácia na komoditných trhoch s cieľom vopred identifikovať úzke miesta v zásobovaní a výrazné kolísanie cien a predchádzať im.

POSTUP

Názov

Vzťahy EU - Čína

Číslo postupu

2005/2161(INI)

Gestorský výbor

AFET

Výbor, ktorý predložil stanovisko

        dátum oznámenia na schôdzi

ECON
29.9.2005

Rozšírená spolupráca - dátum oznámenia na schôdzi

Nie

Spravodajca
  dátum menovania

Karsten Friedrich Hoppenstedt
25.10.2005

Predchádzajúci spravodajca

 

Prerokovanie vo výbore

22.11.2005

24.1.2006

13.2.2006

 

 

Dátum prijatia

20.2.2006

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

27

2

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Zsolt László Becsey, Pervenche Berès, Sharon Bowles, Udo Bullmann, Ieke van den Burg, David Casa, Jonathan Evans, José Manuel García-Margallo y Marfil, Jean-Paul Gauzès, Robert Goebbels, Gunnar Hökmark, Karsten Friedrich Hoppenstedt, Sophia in 't Veld, Wolf Klinz, Guntars Krasts, Astrid Lulling, Cristobal Montoro Romero, Joseph Muscat, John Purvis. Karin Riis-Jørgensen, Dariusz Rosati, Peter Skinner, Margarita Starkevičiūtė, Sahra Wagenknecht

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Harald Ettl, Klaus-Heiner Lehne, Thomas Mann, Diamanto Manolakou, Corien Wortmann-Kool

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

 

Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)

 


POSTUP

Názov

Vzťahy medzi EÚ a Čínou

Číslo postupu

2005/2161(INI)

Gestorský výbor
  dátum oznámenia na schôdzi

AFET

29.9.2005

Výbor požiadaný o stanovisko
  dátum oznámenia na schôdzi

ECON

29.9.2005

INTA

29.9.2005

 

 

 

Bez predloženia stanoviska
  dátum rozhodnutia

INTA

11.10.2005

 

 

 

 

Rozšírená spolupráca
  dátum oznámenia na schôdzi

 

 

 

 

 

Spravodajca
  dátum menovania

Bastiaan Belder

6.9.2005

 

Prerokovanie vo výbore

2.5.2006

20.6.2006

12.7.2006

 

 

Dátum prijatia

12.7.2006

Výsledok záverečného hlasovania

+

-

0

42

14

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Vittorio Agnoletto, Angelika Beer, Panagiotis Beglitis, Bastiaan Belder, André Brie, Elmar Brok, Marco Cappato, Philip Claeys, Simon Coveney, Véronique De Keyser, Giorgos Dimitrakopoulos, Camiel Eurlings, Jas Gawronski, Maciej Marian Giertych, Ana Maria Gomes, Alfred Gomolka, Klaus Hänsch, Richard Howitt, Anna Ibrisagic, Toomas Hendrik Ilves, Georgios Karatzaferis, Ioannis Kasoulides, Bogdan Klich, Vytautas Landsbergis, Cecilia Malmström, Willy Meyer Pleite, Francisco José Millán Mon, Pasqualina Napoletano, Baroness Nicholson of Winterbourne, Raimon Obiols i Germà, Cem Özdemir, Tobias Pflüger, Mirosław Mariusz Piotrowski, Paweł Bartłomiej Piskorski, Poul Nyrup Rasmussen, Raül Romeva i Rueda, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Jacek Emil Saryusz-Wolski, István Szent-Iványi, Konrad Szymański, Antonio Tajani, Charles Tannock, Paavo Väyrynen, Inese Vaidere, Geoffrey Van Orden, Josef Zieleniec

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laima Liucija Andrikienė, Árpád Duka-Zólyomi, Milan Horáček, Georg Jarzembowski, Tunne Kelam, Achille Occhetto, Doris Pack, Athanasios Pafilis, Aloyzas Sakalas, Anders Samuelsen

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Fernando Fernández Martín, Mario Mauro

Dátum predloženia - A6

20.7.2006

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia