NÁVRH SPRÁVY o pokračovaní správy o hospodárskej súťaži v profesionálnych službách
14.9.2006 - (2006/2137(INI))
Výbor pre hospodárske a menové veci
Spravodajca: Jan Christian Ehler
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o pokračovaní správy o hospodárskej súťaži v profesionálnych službách
Európsky parlament,
– so zreteľom na oznámenie Komisie "Správa o hospodárskej súťaži v profesionálnych službách (KOM(2004)0083),
– so zreteľom na oznámenie Komisie "Profesionálne služby – priestor pre ďalšie reformy – Pokračovanie správy o hospodárskej súťaži v profesionálnych službách, (KOM(2005)0405),
– so zreteľom na články 6, 43, 45, 49 a 81 Zmluvy o ES,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 18. januára 1994 o postavení a organizácii notárov v dvanástich členských štátoch Spoločenstva[1],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 5. apríla 2001 o tarifných poplatkoch a povinných sadzbách v určitých slobodných povolaniach, najmä pokiaľ ide o právnikov, a o osobitnej úlohe a postavení slobodných povolaní v modernej spoločnosti[2],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2003 o regulácii trhu a pravidlách hospodárskej súťaže v slobodných povolaniach[3],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 23. marca 2006 o právnických povolaniach a o všeobecnom záujme na fungovaní právnych systémov[4],
– so zreteľom na smernicu Rady 77/249/EHS z 22. marca 1977 na uľahčenie účinného výkonu slobody právnikov poskytovať služby[5],
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 98/5/ES zo 16. februára 1998 o uľahčení trvalého výkonu právnického povolania v inom členskom štáte ako v tom, kde bola získaná kvalifikácia[6],
– so zreteľom na smernicu Rady 2002/8/ES z 27. januára 2003 o zlepšení prístupu k spravodlivosti pri cezhraničných sporoch ustanovením minimálnych spoločných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch[7],
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií[8],
– so zreteľom na judikatúru Európskeho súdneho dvora o právnych predpisoch týkajúcich sa hospodárskej súťaže v Spoločenstve a slobody poskytovania služieb, a osobitne so zreteľom na vnútroštátne predpisy o minimálnych právnických poplatkoch,
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu[9]
– so zreteľom na správu Inštitútu pre vyššie štúdium (IHS) Ekonomický vplyv regulovania slobodných povolaní v členských štátoch z januára 2003 vypracovanú z poverenia Európskej komisie,
- so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A6‑0272/2006),
A. keďže Európska rada schválila v marci 2000 v Lisabone program reforiem s cieľom spraviť z EÚ do roku 2010 najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu znalostnú ekonomiku sveta, schopnú trvale udržateľného hospodárskeho rastu s väčším počtom lepších pracovných miest a väčšou sociálnou súdržnosťou a rešpektom k životnému prostrediu (Lisabonský program),
B. keďže v Kokovej správe z novembra 2004 bola zdôraznená dôležitosť liberalizácie všetkých trhov a odstránenia nepotrebných byrokratických prekážok na posilnenie hospodárskej súťaže,
C. keďže pri hodnotení lisabonskej agendy po uplynutí polovice jej trvania bolo stanovené revitalizovať ju a zamerať sa na rast a zamestnanosť a členské štáty boli vyzvané, aby predložili národné reformné programy na podporu rastu a zamestnanosti,
D. keďže službám ako najdôležitejšiemu motoru rastu v EÚ prislúcha významná úloha pri zlepšovaní konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva,
E. keďže profesionálne služby ako kľúčový sektor európskeho hospodárstva musia byť zahrnuté do reformného úsilia,
F. keďže, na základe zásady subsidiarity, je na členských štátoch rozhodnúť sa, či chcú regulovať profesie priamo prostredníctvom vnútroštátnych zákonov alebo umožnia samoreguláciu odbornými orgánmi,
G. keďže Komisia pred viacerými rokmi vstúpila do dialógu s členskými štátmi a profesijnými organizáciami o odbúraní prekážok hospodárskej súťaže, ktorý viedol k liberalizačným opatreniam a novým reformným snahám,
H. keďže podľa zásady subsidiarity majú členské štáty a vnútroštátne profesijné organizácie poskytovateľov profesionálnych služieb mimoriadny význam v uskutočňovaní reforiem,
I. keďže profesijné organizácie, ostatné odborné orgány, spotrebitelia, organizácie spotrebiteľov a všetky zúčastnené strany musia byť v procese zahrnuté vyváženým spôsobom,
J. keďže osobitné právne predpisy sú legitímne z dôvodu „asymetrie informácií“ medzi spotrebiteľmi a poskytovateľmi služieb, skutočnosti, že určité profesionálne služby sa pokladajú za služby poskytujúce „verejný tovar“ a že poskytovanie profesionálnych služieb môže byť spojené s „vonkajšími vplyvmi“,
K. keďže prieskum v oblasti profesionálnych služieb, ktorý zadala Komisia EÚ v roku 2002/2003, už neodráža aktuálny stav regulácie v jednotlivých členských krajinách, a preto komplikuje aj hodnotenie reformných snáh,
L. keďže Komisia sa nevenovala dôsledkom systematických reforiem na posilnenie konkurencieschopnosti sektora profesionálnych služieb, pokiaľ ide o tvorbu nových pracovných miest a ďalší rast,
M. keďže jasné ciele a míľniky založené na vedeckých dôkazoch pomôžu presvedčiť všetkých, ktorí sa zúčastňujú reformného procesu, o nevyhnutnosti reformných snáh,
N. keďže základnou prioritou reformy by mal byť širší a lepší prístup spotrebiteľov a súčasne zabezpečenie kvality a cenovej efektívnosti týchto služieb,
O. keďže stále pretrvávajú významné rozdiely v rozsahu, v akom sa rôzne kategórie profesií úspešne otvorili trhu,
P. keďže smernica 2005/36/ES stanovila pravidlá, na základe ktorých hostiteľské členské štáty umožňujú prístup k regulovanej profesii na svojom území a jej vykonávanie, podmienené nadobudnutím špecifických odborných kvalifikácií,
1. víta dialóg medzi Komisiou, členskými štátmi a profesijnými orgánmi poskytovateľov profesionálnych služieb, ktorého cieľom je odbúranie prekážok pre voľnú súťaž, ktoré sú neodôvodnené a škodlivé vzhľadom na všeobecný záujem, a pravidiel, ktoré pôsobia proti spotrebiteľom a v konečnom dôsledku proti samotným poskytovateľom;
2. vyzýva všetkých účastníkov procesu reforiem, aby v nich pokračovali konštruktívnym spôsobom;
3. domnieva sa, že tradičné právo regulovať so zreteľom na tradičné, geografické a demografické osobitosti by sa malo obmedziť a v konečnom dôsledku vylúčiť; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pravidlá musia byť nediskriminačné, pokiaľ ide o pohlavie, etnickú príslušnosť a národnosť, a čo najmenej by mali obmedzovať hospodársku súťaž, aby tak podporili dosiahnutie lisabonských cieľov;
4. vyzýva členské štáty, aby si navzájom konštruktívne vymieňali praktické skúsenosti z reformných procesov v oblasti profesionálnych služieb získané v iných členských štátoch, a tak získali čo najväčší prínos pre vlastné reformy;
5. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sa v odvetví slobodných povolaní budú riadne dodržiavať ustanovenia zmluvy o ochrane hospodárskej súťaže a vnútorného trhu;
6. domnieva sa, že efektívna a transparentná samoregulácia alebo regulácia profesionálnych služieb, ktorá predvída dôsledky jednotlivých zásahov, monitoruje ich vplyv a prípadne ich dolaďuje, je vhodná pre zabezpečenie požiadaviek v zmysle Lisabonskej stratégie; domnieva sa, že členské štáty by mali byť zodpovedné za monitorovanie pôsobnosti samoregulácie na vnútroštátnej úrovni s cieľom zabrániť poškodzovaniu záujmov spotrebiteľov alebo všeobecných záujmov;
7. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili prístup a mobilitu, pokiaľ ide o profesionálne služby, a uľahčili prechod z univerzity a postgraduálneho vzdelávania k vykonávaniu povolaní;
8. považuje za potrebné, aby sa s cieľom posilniť malé a stredné podniky a zvýšiť inovačné schopnosti a konkurencieschopnosť profesionálnych služieb odstránili obmedzenia týkajúce sa rozsahu spolupráce a uľahčilo zakladanie poskytovateľov interdisciplinárnych služieb;
9. považuje za dôležité zlepšiť etické normy a ochranu spotrebiteľov v oblasti profesionálnych služieb a podporuje prijatie kódexu správania sa poskytovateľov profesionálnych služieb, ktorý sa musí zostaviť v súčinnosti všetkých zainteresovaných strán;
10. zdôrazňuje názor, že je možné vo veľkej miere upustiť od osobitnej úpravy v oblasti reklamy a v budúcnosti ju treba zredukovať na opodstatnené prípady; poukazuje tiež na to, že osobitné úpravy v oblasti reklamy by sa mali obmedziť na riadne odôvodnené výnimočné prípady a že cieľom obmedzenia úprav by malo byť, aby sa uľahčili možnosti poskytovateľov informovať užívateľov služieb, ktoré poskytujú, prostredníctvom reklamy, poskytovaním informácií o svojich profesionálnych kvalifikáciách a špecializácii, o povahe a o cene ponúkaných služieb;
11. vyzýva Komisiu, aby vysvetlila, aké účinky sa očakávajú v oblasti tvorby nových pracovných miest a ďalšieho rastu prostredníctvom systematickej reformy odvetvia, ktorá podporuje hospodársku súťaž;
12. vyzýva Komisiu, aby pozornejšie preskúmala rozdiely v rozsahu, v akom jednotlivé kategórie profesií v rôznych členských štátoch otvorili svoj trh a očakávaný vplyv odstránenia nepotrebných prekážok hospodárskej súťaži vrátane hodnotenia očakávaných vplyvov na povolania, ktoré majú obmedzené zdroje alebo sú obmedzené na určité regióny;
13. vyzýva Komisiu, aby rozšírila svoju analýzu vplyvu ochrany prostredníctvom regulácie rozčlenením podľa rôznych skupín spotrebiteľov tým, že podrobnejšie preskúma oblasť malých a stredných podnikov a prihliadne k tomu, že dopyt verejných orgánov v oblasti profesionálnych služieb nie je homogénny, ale vychádza z veľkého počtu malých jednotiek, ktoré konajú nezávisle a s rozdielnou intenzitou, čo je aspekt, ktorý sa musí podrobnejšie preštudovať;
14. upozorňuje na to, že pri rozčlenení vplyvu ochrany prostredníctvom regulácie podľa rôznych skupín spotrebiteľov sa zanedbáva skutočnosť, že pravidlá nadobúdajú legitímnosť tým, že pri poskytovaní profesionálnych služieb sa môžu vyskytovať vonkajšie vplyvy a že určité profesionálne služby sa môžu považovať za „verejný tovar“;
15. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.
- [1] Ú. v. EÚ C 44, 14.2.1994, s. 36.
- [2] Ú. v. EÚ C 21 E, 24.1.2002, s. 364.
- [3] Ú. v. EÚ C 91 E, 15.4.2004, s. 126.
- [4] Prijaté texty, P6_TA(2006)0108.
- [5] Ú. v. EÚ L 78, 26.3.1977, s. 17.
- [6] Ú. v. EÚ L 77, 14.3.1998, s. 36.
- [7] Ú. v. EÚ L 226, 31.1.2003, s. 41.
- [8] Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22.
- [9] Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
V marci 2000 schválila Európska rada v Lisabone program reforiem s cieľom spraviť z EÚ do roku 2010 najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu znalostnú ekonomiku sveta. Kokovou správou predloženou v novembri 2004 bola zdôraznená dôležitosť liberalizácie všetkých trhov a odstránenia zbytočných byrokratických prekážok na posilnenie hospodárskej súťaže. Pri hodnotení lisabonskej agendy po jej prvej polovici a závermi Rady bolo stanovené revitalizovať agendu a zamerať sa na rast a zamestnanosť. Členské štáty boli vyzvané, aby predložili národné reformné programy na podporu rastu a zamestnanosti.
Vzhľadom na ekonomický význam slobodných povolaní v Európe musia byť tieto zahrnuté do procesu reforiem. Ako vyplýva z aktuálneho oznámenia Komisie "Profesionálne služby – priestor pre ďalšie reformy" z 5.9.2005 pre rok 2001, generujú "služby pre podniky" obrat vo výške viac ako 1.281 mld. EUR, čo zodpovedá okolo 8 percentám celkového obratu v EÚ. To vyprodukovalo pridanú hodnotu vo výške 660 mld. EUR. Približne tretina z toho sa prisudzuje profesionálnym službám.
Komisia zostavila okrem aktuálneho dokumentu "Profesionálne služby – priestor pre ďalšie reformy" z 5.9.2005 už v roku 2004 oznámenie (správu o hospodárskej súťaži pri profesionálnych službách z 9.2.2004). Toto oznámenie nasledovalo inventúru, ktorá sa uskutočnila v rokoch 2002/2003 k regulačnej praxi slobodných povolaní (štúdia IHS). V novom oznámení z roku 2005 sú v analýze prvýkrát zohľadnené všetky členské krajiny.
Komisia sa zaoberala pri svojich prácach predovšetkým šiestimi povolaniami: právnici, notári, inžinieri, architekti, lekárnici a audítori (vrátane povolania daňového poradcu) a skúmala predovšetkým päť obmedzení hospodárskej súťaže (záväzné pevné ceny, cenové odporúčania, pravidlá pre reklamu, predpoklady vstupu a predpisy pre prípustnú formu podnikania vrátane spolupráce prekračujúcej rámec povolania).
V roku 2004 začala Komisia štruktúrovaný dialóg s európskymi profesijnými organizáciami. Pritom Komisia stanovila, že prijatie reforiem sa riadi podľa toho, ako ďaleko už pokročilo otvorenie a regulácia príslušného povolania. Väčšina pokrokov v posledných rokoch bola dosiahnutá podľa názoru Komisie v krajinách, ktoré majú štruktúrovaný program pre regulačnú reformu podporujúcu hospodársku súťaž. Komisia hodnotí ako povzbudzujúce, že viac ako tretina členských štátov informuje o prebiehajúcich analytických prácach. V ostatných siedmich krajinách začína proces reforiem iba veľmi pomaly.
Komisia vysvetľuje v svojom aktuálnom oznámení, že vo všetkých členských štátoch je zjavná ďalšia potreba reforiem a očakáva sa, že aj tam budú odbúrané pravidlá postavené na národnej úrovni.
Komisia vysvetľuje, že v oblasti voľných služieb sa plánuje naďalej osobitná ochrana regulácie pre spotrebiteľov. Ako dôvody sa uvádzajú informačné asymetrie, možnosť výskytu "vonkajších vplyvov" a čiastočne existujúca povaha profesionálnych služieb "verejného tovaru".
Komisia ďalej žiada od členských štátov, aby zrealizovali analytické overenie existujúcich obmedzení, a vidí predovšetkým v oblasti práva reklamy alebo v oblasti cenových predpisov možnosti krátkodobo odstrániť obmedzenia.
Ako osobitné novinky v aktuálnom oznámení Komisie je treba vyzdvihnúť uskutočnenú analýzu trhov a záver, že je potrebné vytvoriť úpravu ohľadom rozdielnych "tried spotrebiteľov". Tak vidí Komisia pre verejné rozpočty a veľké podniky veľmi malú potrebu regulácie. Pre malé a stredné podniky neuskutočnila Komisia konečné umiestnenie a pre normálnych spotrebiteľov pripúšťa Komisia zvýšenú potrebu regulácie.
Pre ďalší proces reforiem oznámila Komisia, že chce naďalej prebrať funkciu sprostredkovateľa.
Parlament sa vyjadril prostredníctvom rôznych uznesení o slobodných povolaniach a novej regulácii v tejto oblasti. Naposledy sa uskutočnilo uznesenie stanoviska Európskeho parlamentu o právnických povolaniach prostredníctvom "Uznesenia Európskeho parlamentu o právnických povolaniach a o všeobecnom záujme na fungovaní právnych systémov" z 23. marca 2006.
Súčasnou správou z vlastnej iniciatívy by mal Parlament prispieť ku konkretizácii súčasnej debaty o príspevok slobodných povolaní pre Lisabonskú stratégiu a vyžadovať konštruktívne pokračovanie procesu reforiem. Platí, že treba smerovať úsilie predovšetkým na to, aby sami vypracovali a podnecovali výhody reforiem v existujúcich systémoch pre spotrebiteľov, ale aj pre príslušníkov slobodných povolaní, a aby tieto zahŕňali do dialógu. Parlament by ale mal vo svojom uznesení aj vysvetliť, že sa očakáva príspevok slobodných povolaní k dosiahnutiu lisabonských cieľov.
Pri zostavovaní správy sa muselo zistiť, že jej chýba tak aktuálny číselný materiál, ktorý pripúšťa podložené vyjadrenie o ekonomickom význame slobodných povolaní v EÚ, ako aj ekonomické cieľové meradlá pre proces reforiem. Celoeurópske údaje sa zakladajú na vlastných výpočtoch viacročných prieskumov alebo na takzvanej štúdii IHS. Zatiaľ čo vlastný výpočet na základe zmeneného prostredia hospodárskej súťaže je problematický, nemá štúdia IHS z dôvodu obmedzenia skúmaných štátov a povolaní, ako aj tri a polročného spätného obdobia zostavenia, významnú vypovedaciu schopnosť. Absencia cieľových meradiel (očakávané vplyvy na rast a zamestnanosť) pre správne vyžadovanú systematickú reformu sektora podporujúcu hospodársku súťaž komplikuje tvorbu potrebnej pozitívnej klímy pre reformy. Budúce prieskumy Komisie by mali zohľadniť túto problematiku a poskytnúť nápravu. Musí byť možné jasné ekonomické zváženie medzi rizikami a šancami liberalizácie, obzvlášť cenových systémov (záväzné pevné ceny, cenové systémy, trhové ceny).
Predloženým návrhom správy sa podnecuje aj rozšírenie analýzy Komisie ohľadom rôznej potreby regulácie pre rôzne skupiny spotrebiteľov. Pretože Komisia doteraz nemôže pre oblasť malých a stredných podnikov uskutočniť žiadne hodnotenie a 99 percent podnikov v EÚ patrí k malých a stredným podnikom, ešte chýba vypovedacia schopnosť. Ďalej sa ako problematické hodnotí, že verejný sektor sa posudzuje ako homogénna jednotka. V Nemecku sa napríklad 50 % verejných zákaziek vykonáva na komunálnej úrovni čiastočne veľmi malých územných jednotiek, kde nemožno považovať za rovnaké ochranu regulácie s ochranou v správe ministerstva.
Prostredníctvom správy je treba vyzdvihnúť, že samospráva slobodných povolaní bežná v mnohých členských krajinách je uznávaná Parlamentom. Na samosprávu sú však kladené požiadavky transparentnosti, efektivity, odhadu dopadov a kontroly. Členské štáty, ktoré nezriadili samosprávu slobodných povolaní, nemajú byť výslovne vyzvané k tomu, že musia zmeniť svoj systém.
Parlament by mal uznať právo na určité úpravy na základe tradičných (veľká ochrana spotrebiteľa), geografických a demografických osobitostí: Zároveň má predložená správa vyjasniť, že tieto úpravy majú byť odstupňované ako "osobitné úpravy" a preto majú byť ohraničené a zvolené tak, aby čo najmenej obmedzovali hospodársku súťaž.
Prostredníctvom tejto správy majú byť členské štáty ďalej podnietené k tomu, aby profitovali z empirických skúseností, ktoré v procese reforiem získali iné členské štáty v oblasti profesionálnych služieb. Rôzne tempo reforiem v rámci EÚ v oblasti slobodných povolaní a tým už existujúce skúsenosti môžu pomôcť vyrovnávať doterajšie oneskorenia.
Pre oblasti reklamy a spolupráce medzi povolaniami (možnosti spolupráce) existujú v mnohých členských štátoch naďalej silné obmedzenia. Ako zdôvodnenie pre obmedzenie možností spolupráce sa vo všeobecnosti uvádza zabezpečenie noriem profesijnej etiky. Práve pri spolupráci profesionálnych služieb nemôže byť toto zdôvodnenie prijaté, pretože všetky podliehajú normám profesijnej etiky. Menej intenzívne existujú nástroje zasahujúce do hospodárskej súťaže na zabezpečenie týchto noriem ako zákaz spolupráce. Práve pre posilnenie stredných štruktúr, to by mal Parlament objasniť, má tu stanovená reforma význam. Pre oblasť reklamy existujú už v rôznych členských štátoch skúsenosti s odbúravaním regulácie. Parlament by mal objasniť, že očakáva, že plynulo dôjde k vyrovnaniu sa s vplyvmi uvoľnenia obmedzení v oblasti reklamy. Skúsenosti členských štátov s uvoľnením naznačujú, že ostatné členské krajiny v oblasti reklamy zrušili väčšinu obmedzení.
Európsky parlament je presvedčený, že navrhovanými opatreniami sa oživí a urýchli systematický proces reforiem.
POSTUP
Názov |
Pokračovanie správy o hospodárskej súťaži v profesionálnych službách |
|||||||||||
Číslo postupu |
||||||||||||
Gestorský výbor |
ECON 15.6.2006 |
|||||||||||
Výbor požiadaný o stanovisko |
IMCO 15.6.2006 |
JURI 15.6.2006 |
|
|
|
|||||||
Bez predloženia stanoviska |
IMCO 12.7.2006 |
JURI 30.1.2006 |
|
|
|
|||||||
Rozšírená spolupráca |
|
|
|
|
|
|||||||
Spravodajca |
Jan Christian Ehler 25.10.2005 |
|
||||||||||
Predchádzajúci spravodajca |
|
|
||||||||||
Prerokovanie vo výbore |
30.5.2006 |
20.6.2006 |
11.9.2006 |
|
|
|||||||
Dátum prijatia |
12.9.2006 |
|||||||||||
Výsledok záverečného hlasovania |
+ - 0 |
28 1 1 |
||||||||||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Zsolt László Becsey, Pervenche Berès, Sharon Bowles, Udo Bullmann, Ieke van den Burg, Jan Christian Ehler, Elisa Ferreira, José Manuel García-Margallo y Marfil, Donata Gottardi, Gunnar Hökmark, Karsten Friedrich Hoppenstedt, Sophia in 't Veld, Othmar Karas, Piia-Noora Kauppi, Kurt Joachim Lauk, Astrid Lulling, Cristobal Montoro Romero, Joseph Muscat, John Purvis, Alexander Radwan, Bernhard Rapkay, Dariusz Rosati, Manuel António dos Santos, Margarita Starkevičiūtė, Sahra Wagenknecht |
|||||||||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Harald Ettl, Satu Hassi, Vladimír Maňka, Thomas Mann, Giovanni Pittella |
|||||||||||
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
|
|||||||||||
Dátum predloženia |
14.9.2006 |
|||||||||||
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii) |
|
|||||||||||