SPRÁVA k Bielej knihe Komisie o verejnoprospešných službách
14.9.2006 - (2005/2101(INI))
Výbor pre hospodárske a menové veci
Spravodajca: Bernhard Rapkay
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko(*):
József Szájer, Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
(*) Rozšírená spolupráca medzi výbormi – článok 47 rokovacieho poriadku
- NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
- DÔVODOVÁ SPRÁVA
- STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod
- STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci
- STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku
- STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
- STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch
- STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj
- STANOVISKO Výboru pre právne veci
- POSTUP
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o verejnoprospešných službách
Európsky parlament,
– so zreteľom na oznámenie Komisie o Bielej knihe o verejnoprospešných službách (KOM(2004)0374),
– so zreteľom na oznámenie Komisie pod názvom Implementácia Lisabonského programu Spoločenstva: Verejnoprospešné sociálne služby v Európskej únii (KOM(2006)0177),
– so zreteľom na rozhodnutie Komisie 2005/842/ES z 28. novembra 2005 o uplatňovaní článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu[1],
– so zreteľom na článok 36 Charty základných práv Európskej únie, ktorý sa týka prístupu k službám všeobecného hospodárskeho záujmu,
– so zreteľom na články 2, 5, 16, 73, 86, 87, 88 a 295 Zmluvy o ES,
– so zreteľom na predchádzajúce uznesenia Parlamentu o verejnoprospešných službách, najmä na svoje uznesenie z 13. novembra 2001 o oznámení Komisie o verejnoprospešných službách v Európe[2], svoje uznesenie zo 14. januára 2004 o Zelenej knihe Komisie o verejnoprospešných službách[3] a svoje uznesenie z 22. februára 2005 o štátnej pomoci vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme[4],
– so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 16. februára 2006 k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o službách na vnútornom trhu[5],
– so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Lisabone, ktorá sa konala 15. a 16. marca 2000, so zreteľom na zasadanie Európskej rady v Nice, ktoré sa konalo 7., 8. a 9. decembra 2000, na zasadanie Európskej rady v Laekene v dňoch 14. a 15. decembra 2001 a na zasadanie Európskej rady v Barcelone v dňoch 15. a 16. marca 2002 o verejnosprospešných službách,
- so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskych spoločenstiev v oblasti verejnoprospešných služieb, predovšetkým však na rozsudok Teckal z 18. novembra 1999[6], rozsudok týkajúci sa spoločnosti Chronopost z 3. júla 2003[7], so zreteľom na rozsudok Altmark z 24. júla 2003[8], na rozsudok Enirisorse z 27. novembra 2003, na rozsudok v prípade mesta Halle z 11. januára 2005[9], na rozsudok z 13. januára 2005[10], na rozsudok v prípade Corbeau z 19. mája 1993 (prípad C–320/91) a na rozsudok v prípade Gemeente Almelo z 27. apríla 1994 (prípad C–393/92),
– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre právne veci, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre regionálny rozvoj (A6–0275/2006),
A. keďže v zmluvách je zakotvená zásada otvoreného sociálneho trhového hospodárstva a tieto zásady sú okrem iných dôležité v tejto súvislosti:
– solidarita, ktorá spája ľudí a zakladá sa na cieľoch sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti a trvalo udržateľnom rozvoji,
– spolupráca, ktorá má umožniť realizáciu nadnárodných a európskych cieľov v zmluvách a v programoch,
– otvorené hranice a vnútorný trh, ktorého súčasťou je sloboda pohybu osôb, tovarov, služieb a kapitálu s cieľom integrácie ekonomík a spoločností a zvýšenia majetku a sociálneho blahobytu občanov Európy,
– hospodárska súťaž, ktorá má umožniť dokončenie vnútorného trhu na základe predpisov sociálneho trhového hospodárstva, ktorý sa bude riadiť právnymi predpismi o hospodárskej súťaži, tvoriacimi podstatnú časť demokratických zákonov, s cieľom predísť predovšetkým zneužívaniu výhradného postavenia a hospodárskej moci a zabezpečiť inováciu, vysokú kvalitu za rozumné ceny, spestrenie výberu pre spotrebiteľov a ich právnu ochranu,
– zásada subsidiarity, vyplývajúca z článku 5 Zmluvy o ES, ktorá zabezpečuje pluralitu členských štátov a rôznych tradícií v EÚ a účinné pôsobenie EÚ v čo najbližšom vzťahu k občanom, len v prípade, ak sa tým dosiahnu lepšie výsledky ako opatreniami na národnej a nadnárodnej úrovni,
– zásada proporcionality, v súlade s ktorou by žiadne opatrenie Spoločenstva pri dosahovaní cieľov Zmluvy nemalo prekročiť hranice nevyhnutnosti, a
- zásada demokracie, v súlade s ktorou je všeobecné volebné právo zdrojom legitimity vnútroštátnych a lokálnych verejných orgánov, určujúcich a organizujúcich úlohy, poskytovanie služieb a financovanie verejnoprospešných služieb.
B keďže verejnoprospešné služby sú nielen dôležitou súčasťou sociálnej a hospodárskej súdržnosti, ale aj v podstatnej miere prispievajú ku konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva,
C. keďže hospodárska súťaž, ktorej cieľom je pomôcť pri dovŕšení jednotného trhu riadiaceho sa pravidlami sociálneho trhového hospodárstva a regulovaného predpismi o hospodárskej súťaži, je základným demokratickým právom, obmedzujúcim nielen byrokraciu, no najmä zneužívanie hospodárskej moci a chrániacim práva spotrebiteľov,
D. keďže rozsudky Súdneho dvora Európskych spoločenstiev sú v súčasnosti rozsiahle, neustále sa vyvíjajú a zahŕňajú viaceré aspekty verejnoprospešných služieb vrátane štátnej pomoci, rovnakého zaobchádzania a/alebo porušovania súťaže,
E. so zreteľom na vývoj prípadov, ktoré prejednáva Súdny dvor a ktoré sa týkajú zlučiteľnosti verejnoprospešných služieb s pravidlami vnútorného trhu a európskymi pravidlami o súťaži a so zreteľom na potrebu reagovať na tieto prípady a vysvetliť pozitívne európske zákonodarstvo v tejto oblasti,
F. keďže vývoj trhov a spôsob, akým sa spoločnosti organizujú, podlieha dynamickému vývoju, ktorý sa v jednotlivých členských štátoch odlišuje, uplatňovanie pevných pravidiel a ustanovení by vytvorilo prekážku pri dosahovaní optimálnych hospodárskych a sociálnych výsledkov,
G. keďže nie je možné jednotne vymedziť pojem verejnoprospešných služieb v tak rozmanitom sociálnom a ekonomickom prostredí, aké predstavuje EÚ,
H. keďže dostupnosť efektívnych verejnoprospešných služieb je pevnou súčasťou hospodárskych, spoločenských a sociálnych systémov všetkých členských štátov; keďže spomínaná dostupnosť je v jednotlivých členských štátoch rôzna, a keďže úspešné dovŕšenie vnútorného trhu by malo umožniť členským štátom, aby vybudovali účinné a výkonné verejnoprospešné služby, pričom budú úplne rešpektovať záujmy občanov v súvislosti s ich dvojitou rolou, teda rolou spotrebiteľov služieb a daňových poplatníkov a zodpovednosť členských štátov a nebude obmedzovať voľnosť miestnych a regionálnych orgánov pri vytváraní a zavádzaní vlastných priorít súvisiacich s kvalitou, frekvenciou výskytu, dostupnosťou a prístupnosťou takýchto služieb,
I keďže verejnoprospešné služby a služby všeobecného hospodárskeho záujmu by sa mali poskytovať rovnomerne v celej EÚ; keďže cieľom hospodárskej a sociálnej súdržnosti je zmenšenie rozdielov v stupni rozvoja jednotlivých regiónov a podpora harmonického rozvoja EÚ , najmä v nových členských štátoch,
J. keďže s ohľadom na zásadu subsidiarity v súlade s článkom 5 odsekom 2 Zmluvy o ES je úlohou členských štátov a ich miestnych orgánov určiť, ktoré jednotlivé služby sú verejnoprospešnými službami a aký má byť spôsob ich organizácie, financovania, dodávania, hodnotenia a kontroly a toto by sa malo plne zohľadniť pri vypracovávaní ďalších právnych predpisov,
K. keďže s ohľadom na zlučiteľnosť pravidiel vnútorného trhu a hospodárskej súťaže s riadne funkčnými verejnoprospešnými službami, je potrebné vytvoriť väčšiu právnu istotu, s cieľom zabezpečiť nevyhnutné právomoci národných, regionálnych a lokálnych úradov pri prijímaní rozhodnutí a predchádzaní konfliktom a právnym postupom s náležitým ohľadom na vnútorný trh a uvedené legislatívne uznesenia Parlamentu o službách na vnútornom trhu a jasnú realizáciu predpisov súvisiacich s vnútorným trhom a hospodárskou súťažou,
L. keďže sektorové smernice ES týkajúce sa služieb všeobecného hospodárskeho záujmu v sieťových odvetviach hospodárstva a v ostatných sektoroch, v ktorých sa dosiahlo alebo zaviedlo otvorenie trhu, dosiahli úspech z hľadiska poskytovania lepších služieb za nižšie ceny a predstavujú spoľahlivý rámec,
M. keďže početné sektorové iniciatívy o otvorení vnútorného trhu v oblasti služieb a uvedené uznesenie Parlamentu o službách na vnútornom trhu poskytuje viac príležitostí pre konkurenciu a lepšie fungovanie v oblastiach hospodársky všeobecne prospešných služieb, čím sa dostáva do popredia potreba právnej jednoznačnosti v súvislosti s verejnoprospešnými službami,
N. keďže hospodársky všeobecne prospešné služby majú priamy vplyv na vnútorný trh služieb a mnohé odvetvia, ktoré poskytujú hospodársky všeobecne prospešné služby boli úspešne modernizované a začlenené do týchto trhov so službami; keďže táto integrácia bola dosiahnutá kontrolovaným spôsobom a sprevádzali ju opatrenia na ochranu všeobecného záujmu, predovšetkým koncept univerzálnych služieb;
O. keďže článok 16 Zmluvy o ES uznáva dôležitosť hospodársky všeobecne prospešných služieb, keďže články 43 až 49 Zmluvy o ES poskytujú právny základ na stanovenie opatrení Spoločenstva v oblasti voľného poskytovania služieb; keďže články 86 a 87 Zmluvy o ES a precedenčné právo Súdneho dvora poskytujú jasné pravidlá o štátnej podpore, spôsoboch a úrovniach financovania hospodársky všeobecne prospešných služieb; keďže článok 95 Zmluvy o ES je vhodným právnym základom pre otázky týkajúce sa verejného obstarávania a s ním súvisiace záležitosti;
P. vzhľadom na to, že články 16 a 86 ods. 2 Zmluvy o ES sa vzťahujú na hospodársky všeobecne prospešné služby, avšak Zmluva o ES neposkytuje žiadnu definíciu týchto služieb, keďže verejnoprospešné služby nie sú uvedené v Zmluve o ES, ale zaviedla ich až Komisia vo svojom oznámení, a keďže v súlade s vyššie uvedeným uznesením Parlamentu o službách na vnútornom trhu by mali byť hospodársky všeobecne prospešné služby vylúčené z pôsobnosti článku 16 smernice o službách a verejnoprospešné služby sú z nej úplne vylúčené,
Q. keďže sa podporujú rôzne formy riadenia a partnerstiev medzi hospodárskymi účastníkmi, ktorí poskytujú tieto služby, a keďže by sa tak malo robiť v súlade s právomocami členských štátov v oblasti poskytovania týchto služieb v záujme efektívnosti a vysokej kvality,
R. keďže by sa mal klásť väčší dôraz na cieľ Spoločenstva, ktorým je vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa spolu s prísnym dodržiavaním princípu subsidiarity,
S. keďže Charta základných práv Európskej únie uznáva a rešpektuje prístup k hospodársky všeobecne prospešným službám s cieľom podporiť sociálnu a územnú súdržnosť Únie,
1. domnieva sa, že jeho predchádzajúce vyššie uvedené uznesenia o verejnoprospešných službách z 13. novembra 2001, 14. januára 2004 a 22. februára 2005 sú stále aktuálne, predovšetkým so zreteľom na
- princíp subsidiarity,
- dereguláciu a
- dosiahnutie vnútorného trhu a potrebu poskytovať vysokokvalitné služby;
pripomína, že dôležitým faktorom nie je poskytovateľ verejnoprospešných služieb, ale skôr zachovanie noriem kvality a sociálnej vyváženosti a kritériá založené na spoľahlivosti a kontinuite ponuky; pripomína názor Parlamentu, že hospodársky všeobecne prospešné služby sa týkajú veľmi rozsiahleho počtu priemyselných odvetví;
2. konštatuje, že pre maximálne využitie možností, ktoré ponúka vnútorný trh, je mimoriadne dôležité, aby bola prostredníctvom podmienok a ustanovení, ktorými sa riadi modernizácia trhov, zaručená spravodlivá, transparentná a účinná konkurencia, aby bola zachovaná sociálna súdržnosť a všeobecná prístupnosť služieb, a aby sa zabránilo zneužívaniu dominantnej pozície a vytváraniu nových monopolov, ktoré zabraňujú prístupu na trh novým účastníkom;
3. zdôrazňuje, že verejnoprospešné služby by mali byť vysokokvalitné, komplexné, mali by byť poskytované za optimálnu cenu a na základe trvalej záruky dodávky a mali by rešpektovať sociálnu rovnováhu; a kladie dôraz na to, že väčšina verejnoprospešných služieb môže byť poskytovaná na základe podmienok spravodlivej konkurencie, podľa zásady rovnakého prístupu k súkromným a verejným subjektom;
4. žiada, aby Komisia predložila Parlamentu komplexnú analýzu vplyvov liberalizácie, a to predovšetkým s ohľadom na situáciu zúčastnených spotrebiteľov a pracovníkov;
5. zdôrazňuje, že väčšina hospodársky všeobecne prospešných služieb je poskytovaná na vnútornom trhu a preto je zo zásady predmetom legislatívy o vnútornom trhu, verejnom obstarávaní, konkurencii a štátnej podpore a predmetom kontrol Komisie v súvislosti s posudzovaním, či uplatňovanie tejto legislatívy nebráni výkonu osobitných úloh de facto alebo de jure, ktoré im boli prisúdené podľa článku 86 ods. 3 Zmluvy o ES; zdôrazňuje, že v súlade s článkom 16 Zmluvy o ES, ktorý sa týka verejnoprospešných služieb, sú členské štáty a Spoločenstvo v rámci svojich právomocí zodpovedné za zabezpečenie fungovania týchto služieb na základe princípov a podmienok, ktoré im umožňujú splniť stanovenú úlohu;
6. zdôrazňuje, že najmä po rozšírení Európskej únie musí byť zabezpečená súdržnosť v oblasti hospodársky všeobecne prospešných služieb a že v rámci štrukturálnej politiky musia byť prepojené sieťové infraštruktúry hospodársky všeobecne prospešných služieb členských štátov a musí byť posilnená spolupráca s cieľom vytvoriť skutočný vnútorný trh a umožniť štandardizáciu;
7. berie ohľad na hospodársku hodnotu týchto služieb a ich význam pre výrobu iného tovaru a poskytovanie iných služieb; zdôrazňuje, že spôsob organizácie hospodársky všeobecne prospešných služieb môže mať vplyv na vnútorný trh, napríklad v prípade zákazu pobočky v krajine, v ktorej je služba poskytovaná;
8. zastáva názor, že cieľom pravidiel hospodárskej súťaže by malo byť zlepšenie kvality poskytovania služieb, voľby spotrebiteľa a rozumné ceny a uskutočňovanie ďalších cieľov verejného záujmu vrátane trvalo udržateľného rozvoja;
9. vyzýva Komisiu, aby spresnila rozdiel medzi verejnoprospešnými a hospodársky všeobecne prospešnými službami vypracovaním operačných kritérií, ktoré by zohľadňovali národné praktiky členských štátov, ktoré by boli založené na povahe verejných tovarov a verejnom financovaní alebo na mechanizmoch solidarity verejnoprospešných služieb; zdôrazňuje, že pri mnohých verejnoprospešných službách sa nesmierne ťažko rozlišujú hospodárske a nehospodárske aspekty, vzhľadom na ich dynamický charakter a rýchly rozvoj; preto víta skutočnosť, že Komisia vo svojej Bielej knihe o verejnoprospešných službách uvádza, že „v prípade napätia má prednosť efektívne plnenie verejnoprospešných úloh pred aplikáciou pravidiel Zmluvy“; uznáva, že pri pokuse o definíciu verejnoprospešných služieb nesmie byť z pravidiel pre vnútorný trh a konkurenciu vyňatý široký záber verejnoprospešných služieb; konštatuje, že presné definovanie hospodársky všeobecne prospešných služieb by bolo v rozpore so slobodou členských štátov určiť si svoje verejnoprospešné služby;
10. pripomína skutočnosť, že platné predpisy v tejto oblasti sú stanovené precedenčným právom Súdneho dvora a výkladom jednotlivých prípadov Komisie a teda, že doteraz nebola dosiahnutá ani potrebná právna istota, ani primeraná transparentnosť;
11. žiada Komisiu, aby objasnila najmä dve hlavné otázky: dôsledky judikatúry Súdneho dvora na základe sektorálneho prístupu a uplatnenie práva o hospodárskej súťaži na verejnoprospešné služby a na hospodársky všeobecne prospešné služby, najmä so zreteľom na ich financovanie;
12. berie na vedomie, že na poskytovanie verejnoprospešných služieb sa osvedčili miestne a regionálne orgány, keďže sa nachádzajú blízko k občanovi a dokážu zabezpečiť vhodnú účasť, ochranu spotrebiteľa a prosperitu s ohľadom na tieto služby; konštatuje, že vláda na európskej úrovni musí pomôcť zabezpečiť, aby nebola ohrozená schopnosť vlád na miestnej a regionálnej úrovni v súvislosti s poskytovaním týchto služieb;
13. zastáva názor, že je v záujme:
– miestnych, regionálnych a národných orgánov, aby mohli tam, kde je to potrebné, poskytovať a zabezpečiť vhodné služby v záujme všetkých občanov, rešpektujúc vnútorný trh a uznesenie Parlamentu o službách na vnútornom trhu,
– (verejných, ziskových a neziskových) spoločností, ktoré poskytujú alebo ponúkajú tieto služby, aby mohli byť informované o podmienkach a povinnostiach, ktoré na nich môžu uvaliť orgány vnútorného trhu a platné právne predpisy, vzhľadom na úlohy všeobecného záujmu, ktoré im boli zverené,
– užívateľov služieb, aby si mohli byť istí, že členské štáty a ich miestne orgány dokážu definovať a vyvinúť služby v súlade s miestnymi podmienkami a v rámci možností s riadnymi podmienkami konkurencie, prístupnosti, kvality, cenovej dostupnosti, inovácie, adaptability, kontinuity, trvalosti, rovnosti zaobchádzania, dlhodobého plánovania, bezpečnosti, univerzálnosti atď. ,
domnieva sa, že by Komisia mala predložiť právne vysvetlenie, usmernenia a zásady k rôznym problematickým témam, predovšetkým k uplatneniu predpisov o vnútornom trhu a konkurencii v oblasti verejnoprospešných služieb a hospodársky všeobecne prospešných služieb, a aby bola zabezpečená demokratická zodpovednosť pri uplatňovaní predpisov na verejnoprospešné služby a hospodársky všeobecne prospešné služby na členské štáty, regionálne a miestne orgány; konštatuje, že je potrebné objasniť rozdelenie právomocí medzi EÚ a členskými štátmi a domnieva sa, že sektorálny prístup, ktorý zohľadňuje špecifickú situáciu v konkrétnych odvetviach by mal byť v tomto ohľade dôležitým prvkom; v tomto kontexte zdôrazňuje, že po prehodnotení Zmluvy a judikatúry Súdneho dvora sú verejnoprospešné služby naďalej určované členskými štátmi, konštatuje však, že neexistuje právny základ v prípade žiadosti o neuplatnenie príslušných ustanovení ES na konkrétne služby;
14. zdôrazňuje, že je potrebné, aby boli existujúce alebo budúce sektorálne nariadenia založené na pravidlách vnútorného trhu a dodržiavaní subsidiarity, a že sektorálne predpisy by nemali byť spochybnené; pripomína úspech týchto sektorových nariadení a odporúča rozšírenie sektorálneho prístupu aj na ostatné odvetvia;
15. vyzýva Komisiu, aby v rámci SVZ v oblasti sociálnej a zdravotnej starostlivosti zabezpečila väčšiu právnu istotu a predložila návrh sektorálnej smernice Rady a Parlamentu a tých oblastí, ktorých sa týka;
16. nalieha preto na Radu, aby čo najskôr prijala spoločné stanovisko k revízii nariadenia (EHS) č. 1191/69 z 26. júna 1969 o postupe členských štátov, ktorý sa týka záväzkov obsiahnutých v koncepcii služieb vo verejnom záujme v oblasti železničnej, cestnej a vnútrozemskej vodnej dopravy[11];
17. odporúča, aby sa v prípade, ak príslušný orgán označí poskytovanie služby ako službu všeobecného hospodárskeho záujmu, rozhodlo o záväzkoch v oblasti verejných služieb na základe spravodlivého a transparentného výberového konania alebo na základe príslušného právneho aktu, ktorý musí spĺňať kritériá transparentnosti a musí sa opierať o rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov verejnej súťaže;
18. víta návrh právneho rámca Spoločenstva na štátnu podporu v podobe náhrad za záväzky v oblasti verejných služieb, ako aj úmysel prepracovať smernicu o transparentnosti;
19. odporúča, aby v prípade, že sa príslušný orgán rozhodol financovať SVHZ inak ako prostredníctvom finančných prostriedkov všeobecného rozpočtu, si daný orgán zvolil takú formu financovania, ktorá je v súlade s ustanoveniami Zmluvy o ES, predovšetkým ustanoveniami článku 86 ods. 2, predovšetkým v prípade udelenia výnimočných a osobitných práv, pridelenia náhrady za poskytovanie služieb verejného záujmu alebo vytvorenia fondu pre poskytovanie služieb verejného záujmu, konštatuje, že vo všetkých týchto prípadoch je nevyhnutný transparentný sadzobný systém, ako aj primerané a transparentné financovanie;
20. odporúča, aby sa v prípade, že príslušný orgán chce udeliť náhradu za poskytovanie služieb verejného záujmu s cieľom zabezpečiť financovanie služby všeobecného záujmu, takáto náhrada nepovažovala za štátnu pomoc v zmysle článku 87 Zmluvy o ES za predpokladu, že:
- príjemca bol poverený jasne stanovenou úlohou v oblasti verejných služieb;
- parametre pre výpočet kompenzačných platieb sa stanovia vopred a to objektívnym a transparentným spôsobom;
- výška náhrady nepresiahne náklady vzniknuté počas plnenia záväzkov v oblasti verejných služieb a umožní primeraný zisk;
- sa o príjemcovi rozhodne v rámci verejnej súťaže, alebo že náhrada nepresiahne náklady dobre fungujúceho podniku s primeraným vybavením na poskytovanie verejných služieb; a
- bolo vypísané transparentné konanie;
zdôrazňuje však, že výška náhrady nesmie prekročiť sumu, ktorá je nevyhnutná na fungovanie služby a že táto náhrada sa nesmie použiť na financovanie činností, ktoré s danou službou nesúvisia (vo forme krížových dotácií); poukazuje na skutočnosť, že náhrada musí byť dostupná pre všetkých prevádzkovateľov poverených poskytovaním SVZ bez ohľadu na ich právny štatút;
21. poukazuje na význam jasného uplatňovania ustanovení rozhodnutia Komisie z 28 novembra 2005 o uplatňovaní článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu[12]; zdôrazňuje však, že vyplatenie náhrady za povinnosti poskytovať služby verejného záujmu by sa nemalo považovať za štátnu pomoc a že by sa právne predpisy mali primerane upraviť;
22. zdôrazňuje, že úlohou príslušného orgánu je rozhodnúť o tom, či službu všeobecného záujmu bude poskytovať priamo jeho vlastná jednotka alebo poskytovaním tejto služby poverí vonkajších ziskových alebo neziskových poskytovateľov služieb, pričom sa vykonáva rovnaká kontrola ako v prípade priamo poskytovaných služieb; v prípade, že príslušný orgán rozhodne o realizácii služieb, je nevyhnutné, aby bola vypísaná verejná súťaž; okrem toho je nevyhnutné, aby sa dodržiavala zásada miestnej a regionálnej samosprávy, na základe ktorej je príslušný orgán oprávnený, vzhľadom na verejný záujem, rozhodnúť o najlepšom spôsobe poskytovania služby;
23. domnieva sa, že externé zadávanie služieb všeobecného záujmu zvyčajne zaväzuje daný orgán k tomu, aby priradil službu na základe kontraktu verejnej služby v súlade s výsledkami verejnej súťaže; konštatuje, že zásada udeľovania kontraktu verejnej služby by mala príslušnému orgánu umožniť, aby v naliehavých prípadoch previedol kontrakt verejnej služby; vyzýva Komisiu, aby spoločne s členskými štátmi a Parlamentom v rámci smerníc o verejnom obstarávaní alebo vo forme nariadenia objasnila príslušné kritériá; v tejto súvislosti opätovne potvrdzuje to, že miestne orgány by mali byť schopné zadať služobné úlohy priamo verejným organizáciám alebo podobným formám spoločných štruktúr alebo spoločnostiam, ktoré vlastnia, alebo riadia za predpokladu, že takéto orgány vykonávajú podstatnú časť svojich činností pre kontrolný úrad alebo úrady a nekonkurujú si na vonkajších trhoch, ale iba postupujú v súlade s domácim organizačným postupom, a je nevyhnutné, aby sa našlo riešenie, ktoré už od začiatku kategoricky nevylučuje účasť súkromnej sféry;
24. v tejto súvislosti a v záujme možných zlepšení v oblasti účinnosti na základe zapojenia nových subjektov, ako aj spôsobov zabezpečovania SVZ požaduje, aby sa urýchlene zabezpečila väčšia právna istota, pokiaľ ide o rôzne formy organizácií orgánov (spolupráca medzi miestnymi orgánmi, partnerstvá verejného a súkromného sektora, udeľovanie koncesií), objasnenie európskych právnych predpisov týkajúcich sa hospodárskej súťaže, udeľovania zmlúv a štátnej pomoci, ako aj všeobecných kritérií platných v celej Európe; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa z právneho hľadiska objasnilo externé zadávanie služieb verejného záujmu, ktoré sa líši od verejných zákaziek; vyzýva Komisiu, aby podrobne vysvetlila pravidlá udeľovania takýchto externe zadávaných služieb a zreteľne oddelila tieto pravidlá od pravidiel týkajúcich sa verejných zákaziek;
25. domnieva sa, že príslušný orgán by mal zabezpečiť, aby sa v odvetviach, pre ktoré stanovila pravidlá pre záväzky v oblasti všeobecných verejných služieb alebo konkrétne ciele, na základe transparentných pravidiel uplatňovali tie typy nariadení a nástrojov, ktoré sú pre každé odvetvie primerané;
26. rovnako sa domnieva, že je nevyhnutné, aby sa v záujme transparentnosti a ochrany spotrebiteľa prijali usmernenia na vnútroštátnej a miestnej úrovni v týchto oblastiach:
– stanovenie postupov pre prístup k existujúcim sieťam, ak je takýto prístup z hľadiska poskytovania služieb nevyhnutný;
– stanovenie cenových a/alebo sadzobných podmienok poskytovania služieb;
– zabezpečenie hospodárskej súťaže a príležitostí pre nové podnikateľské subjekty, ak je to možné;
– pravidlá v oblasti mimosúdneho vyrovnania medzi poskytovateľmi služieb a užívateľmi bez ohľadu na možnosť právnych krokov; a
– konzultácie s príslušnými orgánmi a podľa potreby odporučenie na ne, pokiaľ ide o čokoľvek, čo by mohlo poukázať na porušovanie vnútroštátnych pravidiel hospodárskej súťaže alebo pravidiel stanovených v Zmluve o ES;
27. odporúča, aby sa v záujme vysoko-kvalitných a efektívnych SVZ podporovali dobrovoľné mechanizmy porovnávania a merania kvality na vnútroštátnej a európskej úrovni; mala by sa podporovať výmena skúseností a presadzovanie osvedčených postupov, ako aj zapájanie všetkých zúčastnených strán; navrhuje, aby sa takéto opatrenia týkali týchto aspektov:
rozvoj komplexných hodnotiacich metód vrátane hospodárskych, sociálnych a environmentálnych kritérií;
– ochrana a bezpečnosť užívateľov služieb;
– primeranosť a úmernosť normy vo vzťahu k cene služby;
– čo najväčšie šírenie a uverejňovanie normy; a
– jednoduché a účinné monitorovanie dodržiavania normy, ktoré by sa mohlo stanoviť na základe charty alebo kódexu správania;
28. zdôrazňuje význam, aký ma posilňovanie kapacít členských štátov v oblasti kontroly s cieľom zabezpečiť účinné plnenie cieľov verejnej politiky vrátane dostupnosti a noriem kvality; ďalej zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby príslušné verejné orgány mali k dispozícii primerané nástroje a odborné poznatky, ktoré im umožnia posilniť hospodársku súťaž a zabezpečiť ochranu spotrebiteľa;
29. vyzýva Komisiu, aby na základe svojho rozhodnutia zo 14. januára 2004, svojho uznesenia z 9. marca 2005 o strednodobej revízii lisabonskej stratégie[13] a súčasného uznesenia predložila primerané právne podnety a pripomína, že tam, kde ich stanovuje zmluva, by spolurozhodovacie práva mali uplatňovať všetky zúčastnené strany v oblasti SVZ a SVHZ;
30.. poukazuje na to, že medzinárodné dohody uzatvorené Spoločenstvom, ako aj záväzky s nimi súvisiace, musia byť v súlade s vnútornými politikami a predpismi Spoločenstva;
31. vyzýva predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.
- [1] Ú. v. ES L 312, 29.11.2005, s. 67.
- [2] Ú. v. ES C 140 E, 13.6.2002, s. 153.
- [3] Ú. v. EÚ C 92 E, 16.4.2004, s. 294.
- [4] Ú. v. EÚ C 304 E, 1.12.2005, s. 117.
- [5] Prijaté texty, P6_TA(2006)0061.
- [6] Prípad C-107/98, Teckal Srl/Comune di Viano a Azienda Gas-Acqua Consorziale (AGAC) di Reggio Emilia, ECR 1999, I-8121.
- [7] Spojené prípady C-83/01 P a C-94/01 P, Chronopost a iní, ECR 2003, I-6993.
- [8] Prípad C-280/00, Altmark Trans GmbH a vládne prezídium Magdeburg/Nahverkehrsgesellschaft Altmark GmbH, ECR 2003, , I-7747
- [9] Prípad C-26/03, mesto Halle a RLP Recyklingpark Lochau GmbH/Arbeitsgemeinschaft Thermische Restabfall- a Energieverwertungsanlage, TREA Leuna, ECR 2005, , I-1.
- [10] Prípad C-84/03, Komisia/Španielsko, ECR 2005, I-139.
- [11] Ú. v. ES L 156, 28.6.1969, s. 1.
- [12] Ú. v. ES L 312, 29.11.2005, s. 67.
- [13] Ú. v. ES C 320 E, 15.12.2005, s. 164.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Dôležitosť verejných služieb
Prístup ku kvalitným verejným službám je kľúčovou politickou otázkou. Vo väčšine definícií dobrej kvality života sa uvádzajú dobré školy a nemocnice, čistá voda, bezpečná a spoľahlivá doprava a energetika.
Avšak verejné služby nie sú len základným prvkom kvalitného života jednotlivých občanov. Hrajú dôležitú úlohu aj vo vlajkovej lodi EÚ, lisabonskej stratégii, ktorej cieľom je vybudovať pevnosti európskeho sociálneho modelu, aby vzniklo najdynamickejšie, najsúdržnejšie a trvalo najudržateľnejšie hospodárstvo na svete. Dobré verejné služby môžu pomôcť prekonať hospodársku stagnáciu, sociálne vylúčenie a izoláciu; posilnia sociálnu a územnú súdržnosť; a zlepšia funkčnosť európskeho vnútorného trhu a jeho vonkajšiu konkurencieschopnosť.
Kvalitné verejné služby - otvorené a transparentné, s rovnakým prístupom pre všetkých – sú preto základným prvkom európskeho modelu spoločnosti. Samotné trhové sily nemôžu vždy reagovať na dynamickú povahu verejných služieb. Preto sú verejné orgány na každej úrovni silne zainteresované na poskytovaní, riadení, organizovaní alebo - v rôznej miere - financovaní alebo podporovaní takýchto služieb. EÚ by nemala zasahovať do poskytovania takýchto služieb – namiesto toho, podľa názoru spravodajcu, by EÚ mala vytvoriť väčšiu právnu istotu, ktorá verejným orgánom na rôznej úrovni umožní chrániť verejné záujmy pri poskytovaní týchto služieb. Úlohou EÚ je tiež zabezpečiť primerané normy v Európskej únii, vytvoriť dobré, účinné a kvalitné verejné služby a hmotné vyjadrenie Európskeho občianstva.
Čo sú verejné služby?
Rôzni ľudia majú rôznu predstavu o tom, čo sú „verejné služby“. Niektorí si myslia, že verejné služby sú služby, ktoré poskytuje alebo financuje verejný sektor. Pre iných je kľúčovým kritériom, či sú poskytované „vo verejnom záujme“ ... a v tejto zložitej diskusii sa vyskytli mnohé ďalšie definície.
Podľa názoru spravodajcu je nevyhnutné začať objasňovať rôzne koncepty verejných služieb a rozlišovať všeobecne prospešné služby, ktoré sú na jednej strane obchodnými službami a financované najmä zo strany užívateľa, a ktoré Zmluva o ES definuje ako hospodársky všeobecne prospešné služby, podľa článku 16 Zmluvy o ES, a na druhej strane, služby, ktoré nie sú obchodné a sú financované najmä z verejných alebo sociálnych fondov, a ktoré možno považovať za nehospodársky všeobecne prospešné služby, ako napríklad verejnoprospešné služby, ktoré majú výlučne sociálnu funkciu alebo výhradné práva verejných orgánov.
Myšlienkou článku 16 je oddeliť tie služby, ktoré môžu podstatne ovplyvniť prevádzku jednotného trhu, pretože majú hospodársky charakter, od nehospodárskych služieb, ktoré ho neovplyvňujú. Nehospodárske služby, vrátane napríklad polície a justície, sa považujú úplne za záležitosti štátneho a nižšieho štátneho riadenia, na ktoré nesiaha kompetencia EÚ. Žiaľ, súčasné právo EÚ nestanovuje jasne, ako rozlíšiť hospodársky všeobecne prospešné služby, verejnoprospešné služby a ostatné služby – znamená to, že v jednotlivých prípadoch nie je jasné, či a do akej miery sa uplatnia pravidlá EÚ na jednotný trh. Spravodajca by preto rád začal diskusiu o prípadnom ujasnení v tomto kontexte.
Rešpektovať rôzne národné tradície
V Európe sa považujú dobré verejné služby za základný prvok civilizovanej spoločnosti. Ale národné tradície – čo sa poskytuje, ako a kto je poskytovateľ - sa veľmi líšia, vznikajú pritom nedorozumenia a zmätky týkajúce sa presného významu verejných služieb a nechuti pokúsiť sa vytvoriť spoločné európske kritériá a usmernenia.
Národné, regionálne a miestne orgány sú zviazané so svojou samosprávu, aby svojim vlastným spôsobom definovali svoje politiky pre svojich občanov. Ale v praxi sú často konfrontovaní so zasahovaním Európskej komisie alebo Európskeho súdneho dvora, ktorí posudzujú ich činnosti z perspektívy pravidiel vnútorného trhu EÚ – napríklad, považovali krížové dotácie za protiklad k pravidlám štátnej pomoci; vyhlásili náročné záväzky verejného obstarávania; alebo pristupovali k niektorým záväzkom verejných služieb ako k prekážkam na ceste k európskemu jednotnému trhu.
Podľa názoru spravodajcu nie je v súčasnosti zabezpečená ani účinná ochrana pre miestne samosprávy, ani právna istota pre poskytovateľov verejných služieb, verejné organy, súkromné spoločnosti a užívateľov služieb.
Pre vyjasnenie situácie musí existovať vytvorenie väčšej právnej istoty, s cieľom zabezpečiť miestnu samosprávu, a princíp subsidiarity, definovaním vzťahu medzi – na jednej strane—pravidlami jednotného trhu a - na druhej – sledovaním cieľov verejného záujmu v poskytovaní tých verejnoprospešných služieb, ktoré majú podstatný hospodársky rozmer a mohli by ovplyvniť prevádzku jednotného trhu.
Zmätok a neistota v súčasných zákonoch
Hoci by navrhovaná ratifikovaná ústavná zmluva poskytovala ústavné záruky verejnoprospešným službám, podrobná legislatíva – získaná počas mnohých rokov – ponecháva veľkú praktickú neistotu, pretože Zmluva rozlišuje len najvšeobecnejšie zásady riadenia verejných služieb, keďže existuje podrobná legislatíva EÚ, ktorá by interpretovala a implementovala svoje ustanovenia týkajúce sa jednotného trhu.
Nie je jasné, do akej miery sú verejnoprospešné služby alebo hospodársky všeobecne prospešné služby zahrnuté - napríklad - do zákona o hospodárskej súťaži, legislatívy jednotného trhu, alebo pravidiel navrhnutých pre úpravu dotácií alebo otvoreného verejného obstarávania. Na základe zmien v Komisii a Európskom súdnom dvore sa zákon vyvíja, často nepredvídane.
Liberalizácia rôznych sietí verejných služieb počas mnohých rokov – ako napríklad telekomunikácie, pošta, energetika a železničná doprava - sa zakaždým zakladala na rôznych zákonoch, čo zvyšovalo právnu zložitosť a nejasnosť. Navyše, financovanie a riadenie verejných služieb v Európe závisí od nepredvídaného vývoja precedenčného práva a právnej interpretácie.
Súčasná zelená a biela kniha Komisie o verejnoprospešných službách, a nové oznámenie o verejnoprospešných sociálnych službách boli sklamaním pre tých, ktorí očakávali novú, istejšiu právnu situáciu pre verejné služby: dokumenty Komisie neposkytujú viac právnej istoty spomínaným aspektom. Navyše, návrhy o smernici o službách predkladajú novú otázku týkajúcu sa budúcich podmienok pre dynamické verejné služby.
Výzva k činnosti: väčšia právny istota pre verejné služby
Aby boli verejnoprospešným službám poskytnuté záruky a aby sa skončila právna neistota, Európa potrebuje – bezodkladne a paralelne k súčasnej činnosti na vytvorení smernice o službách - všeobecný právny rámec pre verejné služby, doplnkový k existujúcim sektorovým a národným ustanoveniam, a predstavený na základe spoločného rozhodovania s Európskym parlamentom.
Nový právny rámec musí:
§ vyjasniť rozdelenie zodpovedností medzi EÚ a členské štáty
§ zaviesť kritériá pre jasné rozlíšenie „hospodársky” všeobecne prospešných služieb a „nehospodársky” prospešných služieb, na ktoré sa uplatňujú rôzne ustanovenia
§ zachovať zvrchovanosť miestnych samospráv s ohľadom na navrhovanie a riadenie verejných služieb, za ktoré sú zodpovedné
§ zabezpečiť občanom právo miestneho vstupu, zaistiť, aby boli ich potreby, sťažnosti a problémy okamžite a priamo preskúmané, a ochraňovať právo spotrebiteľa a občianske práva
§ rešpektovať potrebu špecifickej sektorovej legislatívy pre niektoré služby, a vytvoriť jasné vzťahy k uvedenej legislatíve a ku smernici o službách, ktorú v súčasnosti prerokúva Parlament
§ zabezpečiť rešpektovanie zásad transparentnosti; otvorenosti; solidarity; a kvalitných služieb; univerzálnosti; rovnosti prístupu; partnerstva s občianskou spoločnosťou; a účasť pracovníkov
§ vyjasniť zásady riadenia financovania a záväzkov verejného obstarávania verejných služieb, najmä s ohľadom na rôzne a nové formy ustanovení a riadenia v dynamickom sektore verejných služieb.
Súčasná definícia, formulácia, organizácia a financovanie verejnoprospešných služieb, hospodárskych alebo nehospodárskych, musí byť úlohou pre členské štáty a ich regionálne a miestne orgány. S ohľadom na kľúčové normy a kritériá, ktoré tu boli uvedené, spravodajca počíta s mnohými možnosťami riešení poskytovania služieb na miestnej úrovni, zodpovedajúce miestnym potrebám.
STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod (31.5.2006)
pre Výbor pre hospodárske a menové veci
k Bielej knihe Komisie o verejnoprospešných službách
(2006/2101(INI))
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Françoise Castex
NÁVRHY
Výbor pre medzinárodný obchod žiada Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor prijal do svojho návrhu uznesenia tieto návrhy:
1. zastáva názor, že kolá rokovaní z Doha WTO (Svetovej obchodnej organizácie) musia zamerať svoje práce na rozvoj, a preto rokovania o obchode so službami musia slúžiť tak záujmom EÚ, ako aj hospodárskemu rastu najchudobnejších krajín;
2. poukazuje na to, že GATS vzbudzuje obavy európskych občanov, a následne zdôrazňuje, že podstatnými sú transparentnosť v procese rokovania a hodnotenie dôsledkov liberalizácie verejných služieb;
3. v záujme väčšej právnej ochrany fungovania verejnoprospešných služieb podporuje politický cieľ, ktorý vyžaduje, aby poskytovanie služieb bolo založené na slobodnom výbere uskutočnenom vládou na zodpovedajúcej úrovni, aby tieto služby boli poskytované z vlastnej iniciatívy, v spolupráci so súkromnými podnikmi alebo prostredníctvom tretích strán; zastáva názor, že Komisia musí pokračovať v uskutočňovaní tohto cieľa počas všetkých rokovaní uskutočňovaných v rámci medzinárodného obchodu;
4. zdôrazňuje, že základné ciele, ktoré sa sledujú pri verejnoprospešných službách (rovnaké možnosti prístupu, bezpečnosť zásobovania, vysoká kvalita, univerzálnosť, kontinuita, právna ochrana, zodpovednosť a ochrana spotrebiteľov a užívateľov), môžu byť dosiahnuté najčastejšie v rámci účelne riadenej konkurencie súkromných alebo verejných poskytovateľov služieb, a že zbytočne reštriktívny postoj členských štátov by mohol uzavrieť prístup európskych operátorov k niektorým medzinárodným trhom so službami;
5. vyzdvihuje prínos služieb verejného ekonomického záujmu a neekonomických služieb k podpore sociálnej a územnej súdržnosti, prístupu občanov k službám vysokej kvality sa prijateľnú cenu, čo sa uskutočňuje prostredníctvom venovania osobitnej pozornosti poľnohospodárskym regiónom, regiónom so zmenou priemyslu a regiónom, ktoré sú konfrontované s neustálymi a závažnými prírodnými alebo demografickými problémami, akými sú arktické regióny, ktoré sú veľmi slabo zaľudnené, a ostrovné, pohraničné a horské oblasti;
6. potvrdzuje, že obchod s verejnoprospešnými službami je potrebné zohľadňovať pri všetkých rokovaniach a pri všetkých procesoch obchodnej liberalizácie, na ktorých sa EÚ zúčastňuje;
7. pripomína, že nie je možné prijímať žiadne nové záväzky v oblasti výchovných a zdravotných služieb a že je potrebné, aby služby v oblasti kultúry, hlavne audiovizuálne služby, zostali vylúčené, tak ako je tomu v súčasnosti;
8. zdôrazňuje, že zabezpečenie kvality vody a pitnej vody pre všetkých je veľmi dôležité pre európskych občanov a pre celý svet, predovšetkým pre menej rozvinuté krajiny, v ktorých sa nesmie pristúpiť k liberalizácii alebo deregulácii;
9. vyzýva Komisiu, aby neprijímala žiadne nové záväzky v oblasti služieb týkajúcich sa infraštruktúr všeobecného záujmu, akými sú zásobovanie energiou a vodou, ako aj spracovanie odpadových vôd, kým neexistuje rámcová smernica, v ktorej sa určí, aké služby môžu štátne orgány na všetkých úrovniach v členských štátoch EÚ označiť ako verejnoprospešné služby s ohľadom na ciele verejného záujmu;
10. pripomína, že na jednej strane zásady GATS (Všeobecnej dohody o obchode so službami) nepredpisujú privatizáciu ani dereguláciu a ako také ani neodporúčajú nijaký stupeň liberalizácie a nevylučujú ukladanie záväzkov v oblasti verejných služieb a že GATS na strane druhej priznáva členom WTO právo „(...) regulovať poskytovanie služieb na ich území (...), aby zodpovedali cieľom vnútroštátnej politiky (...)“;
11. požaduje ale od Komisie presné vysvetlenie týkajúce sa vymedzenia priestoru na reguláciu s cieľom určiť, za akých podmienok použitie komerčných kritérií ako „kritéria nevyhnutnosti“ alebo „najmenej reštriktívneho účinku“ spochyňuje regulačnú voľnosť verejných orgánov;
12. zastáva názor, že oprávnené požiadavky všeobecného záujmu nemajú slúžiť ako zámienky pre nesprávne uzavretie trhov so službami medzinárodným poskytovateľom služieb, pokiaľ sa títo zaviažu, že budú brať tieto požiadavky do úvahy a sú toho schopní;
13. pripomína, že medzinárodné dohody uzatvorené Spoločenstvom a záväzky, ktoré sa na ne vzťahujú musia byť zlučiteľné s politikami a vnútornými pravidlami Spoločenstva;
14. preto zdôrazňuje, že osobitné záväzky prijaté v rámci rokovaní, ktoré sa vzťahujú na GATS smú pozostávať len z toho, že pre zahraničných poskytovateľov služieb poskytnú prístup na trh a zaobchádzanie na vnútroštátnej úrovni, tak ako pre poskytovateľov služieb Spoločenstva v rámci vnútorného trhu v odvetviach, ktoré sú otvorené pre konkurenciu a v súlade s platnými predpismi; pritom však treba dbať na úroveň dosiahnutej realizácie liberalizácií v roznych odvetviach vnútorného trhu a vopred vykonať hodnotenie ekonomických, sociálnych a ekologických následkov procesu liberalizácie;
15. pripomína, že vyvážená liberalizácia medzinárodného obchodu predpokladá paralelné otváranie trhov s tovarmi a službami, a že technická kompetencia významných poskytovateľov služieb z priemyselných štátov musí poslúžiť rozvojovým krajinám, čo vyžaduje určitú formu vzájomnosti pri otváraní trhov so službami v Európskej únii a mimo Európskej únie;
16. pripomína, že pokiaľ ide o financovanie verejnoprospešných služieb, pre ktoré sa prijali záväzky týkajúce sa prístupu, EÚ sa dohodla na obmedzení v záujme ochrany prideľovania subvencií vo verejnom sektore; žiada, aby táto možnosť zostala zachovaná počas rokovaní o GATS.
17. poukazuje v rámci novej multilaterálnej metódy rokovaní o GATS dôrazne na to, že Európska únia musí dbať o to, aby nový proces rešpektoval flexibilné mechanizmy zakotvené v GATS, predovšetkým tie, ktoré sa týkajú článku XIX, podľa ktorého je potrebné pri liberalizácii primerane zohľadniť národné politické ciele a stupeň rozvoja členov a zabezpečiť primeranú flexibilitu pre rôzne rozvojové krajiny, aby mohli otvárať menej odvetví a liberalizovať menej druhov transakcií;
18. zastáva názor, že určité produkty, predovšetkým voda a s nimi spojené služby, sú časťou globálnych verejných tovarov a majú osobitné postavenie, že majú značné priame vplyvy na každodenný život obyvateľstva, a preto musia byť predmetom osobitého prístupu v prospech trvalo udržateľného rozvoja;
19. požaduje, aby EÚ obhajovala toto stanovisko pri rokovaniach WTO a podporovala zásadu, že otváranie trhu so službami týkajúcimi sa spracovania vody, zásobovania a úpravy je v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja;
20. zdôrazňuje, že na najmenej vyspelé krajiny nesmie byť vyvíjaný tlak s ohľadom na liberalizáciu ich služieb a najmä verejnoprospešných služieb; zastáva názor, že prípadné stroskotanie prebiehajúceho multilaterálneho kola rokovaní by mohlo v rámci bilaterálnych dohôd vyvolať dodatočný tlak na chudobné krajiny, aby ich podnietilo otvoriť ich trhy hlavne v oblasti služieb;
21. zdôrazňuje, že niektoré rozvojové krajiny alebo najmenej rozvinuté krajiny majú ťažkosti s reguláciou v oblasti služieb, ktoré predtým podliehali štátnej moci alebo boli majetkom štátu; preto vyzýva Komisiu, aby požiadavky v oblasti verejnoprospešných služieb kladené na rozvojové krajiny boli sprevádzané opatreniami na zabezpečenie technickej pomoci a hospodárskej spolupráce;
22. zastáva názor, že návrhy Komisie, ktoré by mali byť predložené v rámci diskusie o reforme WTO, a najmä tie, ktoré sa týkajú oblasti služieb, musia byť včas a dôkladne prediskutované s Európskym parlamentom a jeho príslušným výborom;
23. víta skutočnosť, že Komisia zverejnila balík ponúk Spoločenstva v rámci súčasných rokovaní o GATS; je však názoru, že Komisia by mala aktuálny vývoj detailnejšie prediskutovať s Parlamentom a jeho príslušnými výbormi;
POSTUP
|
Názov |
Biela kniha Komisie o verejnoprospešných službách |
||||||
|
Číslo postupu |
2006/2101INI |
||||||
|
Gestorský výbor |
ECON |
||||||
|
Výbor, ktorý predložil stanovisko |
INTA |
||||||
|
Rozšírená spolupráca – dátum oznámenia na schôdzi |
|
||||||
|
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko |
Françoise Castex |
||||||
|
Predchádzajúci spravodajca výboru požiadaného o stanovisko |
|
||||||
|
Prerokovanie vo výbore |
3.5.2006 |
|
|
|
|
||
|
Dátum prijatia |
30.5.2006 |
||||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
20 2 1 |
|||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Jean-Pierre Audy, Enrique Barón Crespo, Daniel Caspary, Françoise Castex, Giulietto Chiesa, Christofer Fjellner, Béla Glattfelder, Syed Kamall, Sajjad Karim, Caroline Lucas, Helmuth Markov, David Martin, Georgios Papastamkos, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Tokia Saïfi, Robert Sturdy, Johan Van Hecke, Daniel Varela Suanzes-Carpegna, Zbigniew Zaleski |
||||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Margrietus van den Berg, Saïd El Khadraoui, Elisa Ferreira, Mauro Zani |
||||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods.2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
|
||||||
|
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii) |
... |
||||||
STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (24.4.2006)
pre Výbor pre hospodárske a menové veci
k Bielej knihe Komisie o verejnoprospešných službách
(2005/2016(INI))
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Proinsias De Rossa
NÁVRHY
Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci žiada Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor prijal do svojho návrhu uznesenia tieto návrhy:
1. berie na vedomie, že diskusia o Zelenej knihe potvrdila, že verejnoprospešné služby sú pilierom európskeho sociálneho modelu, ktorý je nevyhnutný na zabezpečenie sociálnej a územnej súdržnosti a uplatňovania lisabonskej stratégie a že trh služieb ponúka značný potenciál pre hospodársky rast a tvorbu pracovných miest;
2. zdôrazňuje, že trh sám osebe nemôže zaručiť univerzálny prístup ku kvalitným verejnoprospešným službám, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri presadzovaní sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti v EÚ; zdôrazňuje tiež, že verejné služby a verejnoprospešné služby musia byť aktualizované a vytvorené v súlade s európskym sociálnym modelom a že rámec Spoločenstva pre verejnoprospešné služby by mal podporovať tieto ciele:
· rovnaký všeobecný prístup,
· zaručiť pokrytie celého územia a geografickú a sociálnu dostupnosť spolu s vysoko kvalitnými službami za dostupné ceny a jednotne vysoký štandard kvality bez ohľadu na úroveň zisku jednotlivých poskytovateľov služieb,
· spoločensky akceptovateľné koncesionárske poplatky pre určité skupiny obyvateľstva, ako sú postihnuté osoby a skupiny s nízkymi príjmami, ako aj mechanizmy na potláčanie sociálneho vylúčenia, opatrenia vytvorené na zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja, vysoká úroveň ochrany životného prostredia a odstránenie nerovností medzi regiónmi, právna istota a dodržiavanie rámcových podmienok poskytovania verejnoprospešných služieb bez ohľadu na totožnosť alebo národnosť poskytovateľa služby;
3. konštatuje, že verejnoprospešné služby, ktoré súvisia s ekonomickou činnosťou, môžu patriť do rozsahu pôsobnosti navrhovanej smernice o službách na vnútornom trhu (smernica o službách) a že v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev sa čoraz viac služieb považuje za služby ekonomického charakteru, z čoho vyplýva, že je potrebné urýchlene a jasne definovať služby ekonomického a neekonomického charakteru a navzájom ich odlíšiť; vyzýva Komisiu, aby podrobne vyhodnotila vplyv verejnoprospešných služieb, ktoré patria do pôsobnosti smernice o službách, predovšetkým s ohľadom na vplyv na spotrebiteľa, pracovnú silu a životné prostredie;
4. domnieva sa, že vzhľadom na navrhované uplatňovanie smernice o službách na verejnoprospešné služby hospodárskeho charakteru je potreba rámcovej smernice stanovujúcej normy kvality ešte naliehavejšia; domnieva sa, že EÚ a členské štáty musia v rámci svojich príslušných právomocí a v rámci pôsobnosti zmluvy zabezpečiť, aby verejnoprospešné služby fungovali na základe zásad a podmienok, ktoré im umožnia plniť svoje poslanie; je presvedčený, že rámcová smernica by mala stanoviť tieto zásady a podmienky bez toho, aby bola dotknutá právomoc členských štátov, v súlade so zmluvou, s hlavným dôrazom na sociálny rozmer univerzálneho prístupu ku kvalitným službám za prijateľnú cenu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia neposkytla pevný záväzok, že vypracuje právny rámec pre verejnoprospešné služby;
5. domnieva sa, že na čo najlepšie fungovanie a reguláciu verejnoprospešných služieb je nevyhnutná plná angažovanosť sociálnych partnerov, regionálnych a miestnych orgánov a občianskej spoločnosti;
6. víta záväzok Komisie predložiť oznámenie o sociálnych a zdravotníckych službách;
7. podporuje záväzok Komisie preskúmať tento rok situáciu v oblasti verejnoprospešných služieb a potrebu prijať horizontálne opatrenia; nalieha na Komisiu, aby ako súčasť priebežného hodnotenia verejnoprospešných služieb brala do úvahy vplyv na situáciu spotrebiteľov a pracovnej sily, ako aj na životné prostredie; vyzýva Komisiu, aby predložila nezávislú správu hodnotiacu vplyv liberalizácie obchodu, ku ktorej došlo v dôsledku regionálnych, dvojstranných alebo viacstranných obchodných dohôd o organizácii verejnoprospešných služieb v členských štátoch, najmä čo sa týka kvality a ceny služieb, konkurencieschopnosti sektora, rovnosti prístupu, bezpečnosti dodávok, životného prostredia a sociálnej súdržnosti;
8. víta záväzok Komisie objasniť, za akých podmienok sa nemusia náhrady vo verejných službách klasifikovať ako štátna pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES; potvrdzuje, že všeobecné vlastnosti a zásady verejnoprospešných služieb treba definovať na úrovni Spoločenstva, aby sa zabránilo ich možnému potlačeniu pravidlami hospodárskej súťaže; poukazuje na to, že vo vysvetlení Komisie k tejto otázke sa odráža obmedzený náhľad na verejný záujem, a tým na poslanie poskytovania základných služieb, a že treba komplexnejšie vymedziť rámec základných služieb, najmä vzhľadom na prevládajúce dôvody verejného záujmu, systémy vzájomnej pomoci, osobitnú povahu príslušných podnikov a ich financovanie v odvetví zdravotnej a sociálnej starostlivosti;
9. vzhľadom na neurčitý odklad prijatia Zmluvy o ústave pre Európe vyzýva Komisiu, aby predložila návrh rámcovej smernice na základe existujúcich ustanovení zmluvy o vnútornom trhu (článok 95 Zmluvy o ES), ktorá by na úrovni Spoločenstva ustanovila zásady a ciele verejnoprospešných služieb s cieľom zabezpečiť, aby nemohlo dôjsť k ich znefunkčneniu platnými predpismi o hospodárskej súťaži, a ktorú musia členské štáty vykonávať v súlade so špecifickými podmienkami a požiadavkami existujúcimi na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni;
10. upozorňuje predovšetkým na to, že nárok na prístup k službám musí byť súčasťou základných služieb predovšetkým vzhľadom na zásadu nediskriminovania, ktorá je základnou hodnotou EÚ, a že nemožno pripustiť, aby niektoré sociálne skupiny, ako sú osoby s postihnutím, boli v budúcnosti znevýhodnené.
POSTUP
|
Názov |
Biela kniha Komisie o verejnoprospešných službách |
||||||
|
Číslo postupu |
|||||||
|
Gestorský výbor |
ECON |
||||||
|
Výbor požiadaný o stanovisko |
EMPL |
||||||
|
Rozšírená spolupráca |
Nie |
||||||
|
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko |
Proinsias De Rossa |
||||||
|
Prerokovanie vo výbore |
1.2.2005 |
15.3.2005 |
21.3.2005 |
20.3.2006 20.4.2006 |
|
||
|
Dátum prijatia návrhov |
21.4.2006 |
||||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: -: 0: |
23 0 16 |
|||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Jan Andersson, Roselyne Bachelot-Narquin, Jean-Luc Bennahmias, Milan Cabrnoch, Alejandro Cercas, Ole Christensen, Derek Roland Clark, Jean Louis Cottigny, Proinsias De Rossa, Harald Ettl, Carlo Fatuzzo, Joel Hasse Ferreira, Stephen Hughes, Karin Jöns, Jan Jerzy Kułakowski, Sepp Kusstatscher, Bernard Lehideux, Elizabeth Lynne, Thomas Mann, Mario Mantovani, Jan Tadeusz Masiel, Ana Mato Adrover, Maria Matsouka, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Pier Antonio Panzeri, Jacek Protasiewicz, José Albino Silva Peneda, Kathy Sinnott, Jean Spautz |
||||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Edit Bauer, Mihael Brejc, Françoise Castex, Marian Harkin, Anne E. Jensen, Jamila Madeira, Elisabeth Schroedter, Evangelia Tzampazi, Yannick Vaugrenard, Anja Weisgerber |
||||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
|
||||||
STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (31.5.2006)
pre Výbor pre hospodárske a menové veci
k Bielej knihe o verejnoprospešných službách
(2006/2101(INI))
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Werner Langen
NÁVRHY
Výbor pre priemysel, výskum a energetiku žiada Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor prijal do svojho návrhu uznesenia tieto návrhy:
1. vyzýva Komisiu, aby čo najskôr objasnila potrebu prijať právne predpisy podľa článku III-122 návrhu Ústavnej zmluvy;
2. víta Bielu knihu Komisie o verejnoprospešných službách a iniciatívy a preskúmania dôležitých horizontálnych predpisov a predpisov pre konkrétne odvetvia, ktoré sa v nej uvádzajú;
3. trvá na tom, že verejnoprospešné služby predstavujú jeden zo základných pilierov európskeho sociálneho modelu a že možno zlúčiť cieľ otvoreného konkurencieschopného vnútorného trhu na jednej strane a cieľ rozvoja všeobecne dostupných verejnoprospešných služieb vysokej kvality na strane druhej;
4. domnieva sa, že udržanie a upevnenie európskeho sociálneho modelu a kvalitných verejných služieb je nevyhnutné na to, aby sa naplnili potreby a očakávania verejnosti, a že to vytvára prostredie, ktoré je priaznivé pre ľudský vývoj a tiež prispieva k lepším hospodárskym výkonom;
5. podčiarkuje význam verejnoprospešných služieb pre európsky sociálny model, vyjadruje však pochybnosti nad horizontálnymi úpravami, ktoré smerujú k jednotnému európskemu sociálnemu modelu a zasahujú do právomoci členských štátov;
6. podčiarkuje, že vymedzenie verejnoprospešných služieb a stanovenie pravidiel ich financovania je výslovne úlohou členských štátov a ich príslušných orgánov;
7. poukazuje na to, že poskytovanie verejnoprospešných služieb má význam aj pre malé a stredné podniky;
8. zastáva názor, že ústredným bodom poskytovania verejnoprospešných služieb musí byť slobodná voľba na príslušnej úrovni, nezávisle od toho, či tieto služby poskytuje národný, regionálny alebo miestny orgán sám alebo v spolupráci so súkromným podnikom, alebo ich poskytovaním poverí tretiu stranu v súlade s platnými pravidlami verejného obstarávania; poukazuje na to, že miestne orgány môžu voľne určovať riadenie verejnoprospešných služieb, za ktoré zodpovedajú podľa vnútroštátnych právnych predpisov;
9. zastáva názor, že Komisia je zodpovedná za dohliadanie na dodržiavanie pravidiel hospodárskej súťaže v rámci ES a musí rozhodne odstrániť existujúce právne nejasnosti;
10. víta návrh právneho rámca Spoločenstva na štátnu podporu v podobe náhrad za záväzky v oblasti verejných služieb, ako aj úmysel prepracovať smernicu o transparentnosti;
11. považuje za potrebné vyvinúť modely založené na prístupe, podľa ktorého verejnoprospešné služby prispievajú k celkovým stratégiám trvalo udržateľného rozvoja, ako napríklad sociálnej a územnej súdržnosti, ochrane životného prostredia a kultúrnej rôznorodosti;
12. podčiarkuje, že verejnoprospešné služby by mali mať vysokú kvalitu a všeobecné zameranie, mali by sa poskytovať za primeranú cenu, uznávať sociálnu rovnováhu a mali by sa poskytovať na základe zabezpečenia trvalého poskytovania a zdôrazňuje, že väčšinu verejnoprospešných služieb možno poskytnúť v rámci spravodlivej hospodárskej súťaže, pričom k súkromným aj verejným podnikom treba v zásade pristupovať rovnako;
13. očakáva vyhodnotenie verejnoprospešných služieb komplexným spôsobom a zváženie politických, sociálnych, hospodárskych a environmentálnych kritérií; domnieva sa, že návrhy na jednotné nástroje hodnotenia by sa mali vytvoriť čo najskôr;
14. zastáva názor, že postupné otváranie odvetvia služieb v Európskej únii sa musí realizovať na základe zachovania podmienok univerzálnych služieb a v súlade s európskymi minimálnymi normami;
15. žiada Komisiu, aby predložila komplexnú analýzu účinkov doterajšej liberalizácie, a to najmä na situáciu spotrebiteľov a dotknutých zamestnancov;
16. zastáva názor, že zavedenie dodatočných záväzkov pre konkrétne odvetvia na úrovni Spoločenstva v súčasnosti nie je potrebné a v popredí by malo stáť uplatňovanie existujúcich právnych predpisov týkajúcich sa konkrétnych odvetví; popri tom však treba starostlivo sledovať vývoj v jednotlivých odvetviach, najmä so zreteľom na zabezpečenie poskytovania služieb;
17. zastáva názor, že cieľom pravidiel hospodárskej súťaže by malo byť zlepšenie kvality poskytovania služieb, voľby spotrebiteľa a rozumné ceny a uskutočňovanie ďalších cieľov verejného záujmu vrátane trvalo udržateľného rozvoja;
18. podčiarkuje požiadavku vytvoriť právny rámec Spoločenstva na poskytovanie verejnoprospešných služieb, uvedenú vo svojom uznesení z 9. marca 2005 o strednodobej revízii lisabonskej stratégie[1].
POSTUP
|
Názov |
Biela kniha o verejnoprospešných službách |
||||||
|
Číslo postupu |
|||||||
|
Gestorský výbor |
ECON |
||||||
|
Výbor, ktorý predložil stanovisko |
ITRE |
||||||
|
Rozšírená spolupráca – dátum oznámenia na schôdzi |
|
||||||
|
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko |
Werner Langen |
||||||
|
Predchádzajúci spravodajca |
|
||||||
|
Prerokovanie vo výbore |
31.3.2005 |
26.4.2005 |
24.4.2006 |
30.5.2006 |
|
||
|
Dátum prijatia |
30.5.2006 |
||||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
37 5 1 |
|||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Jan Březina, Philippe Busquin, Jerzy Buzek, Joan Calabuig Rull, Jorgo Chatzimarkakis, Giles Chichester, Den Dover, Adam Gierek, Umberto Guidoni, András Gyürk, Fiona Hall, David Hammerstein Mintz, Rebecca Harms, Erna Hennicot-Schoepges, Ján Hudacký, Romana Jordan Cizelj, Werner Langen, Vincenzo Lavarra, Angelika Niebler, Reino Paasilinna, Umberto Pirilli, Miloslav Ransdorf, Vladimír Remek, Herbert Reul, Teresa Riera Madurell, Mechtild Rothe, Paul Rübig, Andres Tarand, Britta Thomsen, Patrizia Toia, Catherine Trautmann, Claude Turmes, Nikolaos Vakalis, Alejo Vidal-Quadras Roca |
||||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
María del Pilar Ayuso González, Cristina Gutiérrez-Cortines, Edit Herczog, Peter Liese, Francisca Pleguezuelos Aguilar, Vittorio Prodi, John Purvis |
||||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Maria Badia I Cutchet, Giovanni Berlinguer |
||||||
|
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii) |
|
||||||
- [1] Prijaté texty, P6_TA(2005)0069.
STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (13.6.2006)
pre Výbor pre hospodárske a menové veci
o službách všeobecného záujmu
(2006/2101(INI))
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko(*): József Szájer
(*) Rozšírená spolupráca výborov – nariadenie 47 rokovacieho poriadku
NÁVRHY
Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa žiada Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor prijal do svojho návrhu uznesenia tieto návrhy:
A. keďže služby všeobecného záujmu (SVZ) a služby všeobecného hospodárskeho záujmu (SVHZ) nepodliehajú osobitným pravidlám Zmluvy,
B. keďže v súvislosti so SVZ treba brať do úvahy rozmanitosť historických a kultúrnych tradícií členských štátov; keďže organizovanie a dostupnosť účinných SVZ predstavujú kľúčové ciele hospodárskej a sociálnej politiky členských štátov,
C. keďže SVHZ majú priamy vplyv na vnútorný trh služieb a keďže Európsky parlament na prevažnou väčšinou odsúhlasil ich začlenenie do návrhu smernice o službách v rámci vnútorného trhu (smernica o službách),
D. keďže články 43 – 49 Zmluvy poskytujú právny základ na vytvorenie postupu Spoločenstva v oblasti SVHZ,
E. keďže článok 86 Zmluvy a jurisprudencia Súdneho dvora jasne uvádzajú, ako zaobchádzať so štátnou pomocou, formami a úrovňami financovania SVHZ,
F. keďže článok 36 Charty základných práv Európskej únie (Charta) stanovuje, že Únia uznáva a rešpektuje taký prístup k službám všeobecného hospodárskeho záujmu, ako sa uvádza vo vnútroštátnych legislatívach a uskutočňuje v praxi,
G. keďže článok 38 Charty stanovuje, že v rámci politiky Únie je zabezpečená vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa,
H. keďže jurisprudencia Súdneho dvora Európskych spoločenstiev upresňuje, že kompenzácie za záväzky v oblasti verejných služieb sa nesmú považovať za štátnu pomoc, ak sú jasne definované, objektívne, proporcionálne a ak podliehajú pravidlám verejnej súťaže,
I. keďže služby spájajúce ekonomické a neekonomické aktivity do nedeliteľného celku je potrebné považovať za druh hospodárskej činnosti,
V súvislosti so službami všeobecného hospodárskeho záujmu
1. domnieva sa, že záruku efektívnych a vysokokvalitných SVHZ možno dosiahnuť len zvýšením konkurencieschopnosti v týchto odvetviach a lepšou spoluprácou medzi členskými štátmi, zvlášť čo sa týka sieťových odvetví a dokončenia cezhraničného prepojenia služieb, ako aj podporovaním rovnakej dostupnosti pre všetkých; víta novú spoločnú politiku Spoločenstva v odvetví energetiky;
2. konštatuje, že SVHZ, ktoré sa úspešne otvorili konkurencii, zaznamenali zlepšenie svojej kvality, nárast množstva konkurentov a zníženie cien, čo umožnilo modernizovať a integrovať trhy so službami v prospech spotrebiteľov; konštatuje, že toto otvorenie sa uskutočnilo kontrolovaným spôsobom a sprevádzali ho opatrenia na ochranu všeobecného záujmu, najmä pokiaľ ide o koncepciu univerzálnych služieb;
3. konštatuje, že liberalizácia niektorých SVHZ priniesla značné výhody spotrebiteľom v zmysle zníženia cien, zlepšenia kvality a väčšieho výberu;
4. uvedomuje si hospodársku dôležitosť týchto služieb a ich význam pri výrobe ďalšieho tovaru a pri poskytovaní ďalších služieb; zdôrazňuje, že spôsob organizácie SVHZ môže ovplyvňovať vnútorný trh, napríklad zákazom firmy v krajine, v ktorej je služba poskytovaná;
5. konštatuje, že na úplné využitie možností, ktoré ponúka vnútorný trh, je mimoriadne dôležité, aby podmienky a ustanovenia, ktoré riadia otváranie sa trhov, zaručili spravodlivú, transparentnú a účinnú konkurenciu a aby zároveň zachovali sociálnu súdržnosť a všeobecnú prístupnosť služieb, aby zabránili zneužívaniu dominantného postavenia a vytváraniu nových monopolov, ktoré prekážajú vstupu nových účastníkov na trh;
6. zdôrazňuje význam skúseností nových členských štátov v súvislosti s transformáciou na trhové hospodárstvo a s otvorením trhov a žiada Komisiu, aby z toho vyvodila potrebné závery na ďalšie zlepšenie regulačného rámca;
7. domnieva sa, že článok 86 ods. 2 Zmluvy poskytuje členským štátom dostatočné záruky toho, aby služby všeobecného záujmu boli poskytované v súlade s univerzálnymi požiadavkami služieb, určenými právom Spoločenstva alebo členskými štátmi; riadi sa interpretáciou Súdneho dvora, podľa ktorej jestvuje istá paralela medzi týmto hodnotením a kontrolou proporcionality v rámci článku 49 Zmluvy;
8. zdôrazňuje, že najmä v súvislosti s rozšírením Európskej únie je potrebné zabezpečiť súdržnosť v oblasti SVHZ, prepojiť v rámci štrukturálnej politiky infraštruktúry členských štátov týkajúce sa SVHZ fungujúcich ako sieť a posilniť cezhraničnú spoluprácu, aby sa tak vytvoril skutočný vnútorný trh a zjednodušila sa normalizácia;
9. konštatuje, že SVHZ sú zahrnuté do pôsobnosti smernice o službách; domnieva sa, že smernica o službách bude slúžiť ako horizontálna úprava SVHZ a doplní tak súčasné právne predpisy špecifické pre jednotlivé odvetvia; konštatuje, že smernica o službách poskytuje dostačujúce vymedzenie na rozlíšenie služieb ekonomického a neekonomického charakteru;
10. považuje za nevyhnutné, aby sa lepšie rozlišoval rozdiel medzi SVZ a SVHZ, keďže SVHZ podliehajú tým istým pravidlám vnútorného trhu ako všetky ostatné služby s jedinou výnimkou, keď sa uplatní článok 86 ods. 2 Zmluvy; upozorňuje, že v rámci článku 86 ods. 2 Zmluvy je potrebné pristupovať k SVHZ podľa rovnakých kritérií ako ku všetkým ostatným službám ekonomického charakteru okrem prípadov, keď by uplatňovanie týchto pravidiel ohrozilo poskytovanie služieb;
11. zdôrazňuje, že v prípade sektorov, na ktoré sa neuplatňuje smernica o službách, javí sa ako vhodný sektorový prístup, aby tak boli vzaté do úvahy špecifické požiadavky a okolnosti príslušných sektorov so zámerom vytvoriť pre tieto sektory vnútorný trh; upozorňuje, že predpisy platné pre daný sektor treba neustále kontrolovať;
12. vyjadruje spokojnosť s novým oznámením Komisie o sociálnych službách všeobecného záujmu a so systematickým prístupom použitým na určenie osobitného charakteru sociálnych a zdravotníckych služieb;
13. v súvislosti s tým pripomína, že rozdelenie zodpovednosti medzi miestne úrady, napr. na základe zákonov, nariadení, verejno-právnych dohôd alebo prostredníctvom zakladania osobitných účelových združení podlieha vnútroštátnemu právu, ktorým sa riadi organizácia verejnej správy;
V súvislosti s nehospodárskymi službami všeobecného záujmu
14. po náležitom vyhodnotení ustanovení Zmluvy a jurisprudencie Súdneho dvora sa domnieva, že neexistuje právny základ pre rámcovú smernicu o SVZ, ktorej cieľom by bolo neuplatňovanie ustanovení Zmluvy v určitých osobitných službách;
15. zdôrazňuje, že špecifické otázky, ktoré sa týkajú SVZ, neumožňujú všeobecné riešenia, a že preto sa zdá vhodnejšie pristupovať ku každému prípadu osobitne a vyhodnotiť, čo je prípustné v súvislosti so zasahovaním štátu v rámci ustanovení Zmluvy vzhľadom na to, že z technického hľadiska pristúpiť k úplnej kodifikácii judikatúry Súdneho dvora sa nezdá byť možné ;
16. zdôrazňuje význam posilnenia kontrolných možností členských štátov, aby sa zabezpečila účinná realizácia cieľov verejnej politiky vrátane dostupných cien a kvalitných noriem; ďalej zdôrazňuje, že kompetentné verejné orgány musia mať k dispozícii vhodné nástroje a odborné znalosti, aby dokázali presadiť uplatňovanie hospodárskej súťaže a aby zabezpečili ochranu spotrebiteľov;
17. konštatuje, že v oblasti SVZ nie je potrebné udeliť Európskej únii ďalšiu právomoc; poznamenáva však, že je potrebné objasniť, ako sa EÚ a členské štáty delia o zodpovednosť, ak sa vyskytnú deformácie v oblasti slobodného poskytovania služieb medzi členskými štátmi;
Závery
18. domnieva sa, že Zmluva a jurisprudencia Súdneho dvora poskytujú členským štátom dostatočné možnosti, aby zabezpečili hlavné dôvody z oblasti verejného záujmu v súvislosti s poskytovaním SVZ;
19. žiada, aby Komisia podala objasňujúce oznámenie o dôsledkoch jurisprudencie Súdneho dvora a aby poskytla členským štátom a miestnym orgánom usmernenia o uplatňovaní pravidiel Spoločenstva v oblasti SVZ a SVHZ;
20. ďalej vyzýva Komisiu, aby podala objasňujúce oznámenie v súvislosti s uplatňovaním zákona o hospodárskej súťaži v oblasti SVZ a SVHZ, najmä pokiaľ ide o financovanie týchto služieb;
21. je presvedčený, že etalónovanie výkonov je rozhodujúcim nástrojom pri udržaní a rozvoji kvalitných, prístupných, dostupných a účinných SVZ a že systematické hodnotenie monitorovanie fungovania SVZ na úrovni Spoločenstva aj na úrovni štátov je veľmi dôležité a musí byť založené na jednotných a všestranných kritériách; žiada preto Komisiu, aby v rámci lisabonského procesu navrhla systém etalónovania výkonov SVZ.
POSTUP
|
Názov |
Služby všeobecného záujmu |
||||||
|
Referenčné čísla |
|||||||
|
Gestorský výbor |
ECON |
||||||
|
Výbor, ktorý predložil stanovisko dátum oznámenia na schôdzi |
IMCO |
||||||
|
Rozšírená spolupráca - dátum oznámenia na schôdzi |
18.5.2006 |
||||||
|
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: dátum menovania |
József Szájer |
||||||
|
Predchádzajúci spravodajca výboru požiadaného o stanovisko |
|
||||||
|
Prerokovanie vo výbore |
31.1.2006 |
21.3.2006 |
19.4.2006 |
3.5.2006 |
|
||
|
Dátum prijatia pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov |
12.6.2006 |
||||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
19 15 0 |
|||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Charlotte Cederschiöld, Mia De Vits, Evelyne Gebhardt, Małgorzata Handzlik, Malcolm Harbour, Edit Herczog, Anneli Jäätteenmäki, Pierre Jonckheer, Alexander Lambsdorff, Kurt Lechner, Lasse Lehtinen, Arlene McCarthy, Manuel Medina Ortega, Zita Pleštinská, Zuzana Roithová, Luisa Fernanda Rudi Ubeda, Heide Rühle, Leopold Józef Rutowicz, Andreas Schwab, Eva-Britt Svensson, József Szájer, Marianne Thyssen, Bernadette Vergnaud, Barbara Weiler, Glenis Willmott |
||||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Ieke van den Burg, Simon Coveney, Benoît Hamon, Joel Hasse Ferreira, Othmar Karas, Anja Weisgerber |
||||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Roselyne Bachelot-Narquin, Sharon Bowles, Elisabeth Jeggle, Wolf Klinz |
||||||
|
Poznámky (k dispozícii iba v jednom jazyku) |
... |
||||||
STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch (2.9.2005)
pre Výbor pre hospodárske a menové veci
o Bielej knihe o verejnoprospešných službách
(2005/2016(INI))
Navrhovateľ: Emanuel Jardim Fernandes
NÁVRHY
Výbor pre dopravu a cestovný ruch žiada Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor prijal do svojho návrhu uznesenia tieto návrhy:
A. keďže verejná doprava patrí k najdôležitejším odvetviam činnosti verejnoprospešných služieb (VPS); keďže umožňuje zabezpečiť základné potreby obyvateľov Európskej únie, pokiaľ ide o mobilitu aj o zásobovanie a podstatne tak prispieva k ekonomickej, sociálnej a územnej súdržnosti Únie,
B. keďže absencia presnej definície a charakteristiky verejnoprospešných služieb v legislatíve Spoločenstva ich vystavuje rastúcej právnej neistote, ako o tom svedčí niekedy protirečivá judikatúra Súdneho dvora Európskych spoločenstiev,
C. keďže je potrebné zabezpečiť spravodlivú rovnováhu medzi činnosťou VPS v odvetví dopravy a dodržiavaním právnych predpisov Spoločenstva o hospodárskej súťaži a vnútornom trhu, pokiaľ by tieto pravidlá ohrozovali správne fungovanie dopravných služieb a najmä ich kvalitu, dostupnosť, kontinuitu a efektivitu,
D. keďže od podpísania Rímskej zmluvy podlieha doprava osobitným ustanoveniam a keďže najmä v článku 73 sa uznáva zákonnosť štátnej pomoci pri plnení záväzkov „súvisiacich s verejnoprospešnou službou“,
E. keďže kontrola a hodnotenie služieb poskytovaných na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Spoločenstva majú zásadný význam pre zabezpečenie kvality a účinnosti hospodársky všeobecne prospešných služieb (HVPS), a to aj v sektore dopravy;
1. zdôrazňuje, že je potrebné zachovať rovnováhu a správne fungovanie dopravných služieb prostredníctvom podpory verejnoprospešných služieb a záväzkov poskytovať verejné služby vysokej kvality, ktoré sú zamerané na uspokojenie základných potrieb obyvateľstva a využívajú potrebnú finančnú podporu zo strany verejných orgánov;
2. víta skutočnosť, že navrhnutá smernica o službách nenúti členské štáty otvoriť verejnoprospešné služby hospodárskej súťaži a nezasahuje do spôsobu organizácie ani financovania týchto služieb členskými štátmi alebo regiónmi;
3. pripomína, že podpora sprístupnenia hromadnej dopravy za prijateľnú cenu čo najväčšiemu počtu obyvateľov je v súlade s cieľmi znižovania emisií plynov spôsobujúcich skleníkový efekt a zníženia vonkajších nákladov dopravy vo všeobecnosti; tiež pripomína prospešnosť hromadnej dopravy v súvislosti so zvyšovaním ceny ropy a s rizikom, že v blízkej budúcnosti nebude kapacita rafinérií na celosvetovej úrovni dostatočná;
4. domnieva sa, že špecifické podmienky fungovania verejnoprospešných služieb v sektore dopravy by mali byť zohľadnené v špecifickej sektorovej legislatíve prispôsobenej tomuto odvetviu (predpisy o štátnej pomoci, verejnom obstarávaní atď.); pripomína však, že pre dopravu ako súčasť verejnoprospešných služieb by mali platiť aj všeobecné predpisy, ktoré by boli obsiahnuté vo všeobecnom legislatívnom rámci vymedzujúcom pojem a kritériá platné pre hospodársky verejne prospešné služby a neekonomické služby, ako aj princípy zaručujúce riadne fungovanie týchto činností, ako sú kontinuita, prístupnosť, ochrana spotrebiteľa a užívateľa;
5. vyzýva preto Radu, aby čo najskôr prijala spoločnú pozíciu k revízii nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 z 26. júna 1969 o činnosti členských štátov v oblasti povinností súvisiacich s pojmom verejnej služby v oblasti železničnej, cestnej a vnútroštátnej námornej dopravy (správa Meijer A5-0364/2001);
6. domnieva sa, že v súlade so zásadou subsidiarity by takýto právny rámec mal dať verejným orgánom, najmä na miestnej a regionálnej úrovni, právo rozhodovať o veľkosti, rozsahu, formách a štruktúre poskytovania verejnoprospešných služieb v doprave na ich území, a to predovšetkým o právnom postavení poskytovateľa služieb, zohľadňujúc demografickú a geofyzikálnu situáciu a osobitné podmienky regiónu, a právo zvoliť metódy riadenia a financovania a vytvoriť mechanizmy hodnotenia;
7. pripomína osobitnú situáciu okrajových regiónov Európskej únie vzhľadom na pojem VPS a uplatňovanie právnych predpisov Spoločenstva o hospodárskej súťaži a vnútornom trhu, so zreteľom na špecifické obmedzenia, ktoré sú pre ne charakteristické; trvá na tom, že je potrebné rozšíriť pojem VPS a umožniť uplatňovanie právnych predpisov prispôsobených osobitnej situácii týchto regiónov, najmä so zreteľom na činnosť v sektore dopravy.
POSTUP
|
Názov |
Biela kniha Komisie o verejnoprospešných službách |
||||||
|
Ref erenčné čísla |
|||||||
|
Gestorský výbor |
ECON |
||||||
|
Výbor požiadaný o stanovisko |
TRAN |
||||||
|
Rozšírená spolupráca |
áno |
||||||
|
Spravodajca |
Emanuel Jardim Fernandes |
||||||
|
Prerokovanie vo výbore |
23.5.2005 |
29.8.2005 |
|
|
|
||
|
Dátum prijatia pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov |
30.8.2005 |
||||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
za: proti: zdržali sa: |
40 5 0 |
|||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní
|
Margrete Auken, Inés Ayala Sender, Etelka Barsi-Pataky, Philip Bradbourn, Paolo Costa, Michael Cramer, Arūnas Degutis, Christine De Veyrac, Petr Duchoň, Saïd El Khadraoui, Robert Evans, Emanuel Jardim Fernandes, Luis de Grandes Pascual, Mathieu Grosch, Ewa Hedkvist Petersen, Jeanine Hennis-Plasschaert, Stanisław Jałowiecki, Georg Jarzembowski, Dieter-Lebrecht Koch, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Jörg Leichtfried, Bogusław Liberadzki, Eva Lichtenberger, Patrick Louis, Erik Meijer, Robert Navarro, Josu Ortuondo Larrea, Willi Piecyk, Luís Queiró, Reinhard Rack, Luca Romagnoli, Gilles Savary, Renate Sommer, Dirk Sterckx, Gary Titley, Georgios Toussas, Corien Wortmann-Kool, Roberts Zīle |
||||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní
|
Zsolt László Becsey, Johannes Blokland, Den Dover, Zita Gurmai, Elisabeth Jeggle, Anne E. Jensen, Zita Pleštinská |
||||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní
|
|
||||||
STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj (21.6.2005)
pre Výbor pre hospodárske a menové veci
k Bielej knihe Komisie o verejnoprospešných službách
(2005/2016(INI))
Navrhovateľ: Markus Pieper
NÁVRHY
Výbor pre regionálny rozvoj žiada Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor prijal do svojho návrhu uznesenia tieto návrhy:
A. berie do úvahy, že európska štrukturálna a kohézna hospodárska a sociálna politika prispieva zreteľne k dlhodobému a vyrovnanému zabezpečovaniu služieb všeobecného záujmu medzi regiónmi v členských štátoch, ako sú napríklad dopravné infraštruktúry, zásobovacie služby a spracovanie odpadu,
1. navrhuje, aby sa zabezpečila liberalizácia už otvorených odvetví; zdôrazňuje dôležitú funkciu, ktorú má spoločný trh pre hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a význam verejných služieb pre trvalo udržateľný rozvoj hospodárstva a spoločnosti, ako aj potrebu prístupu k verejnoprospešným službám, ktorý by vyhovoval jednotlivým regiónom a spoločnosti; odporúča posúdenie ďalšej liberalizácie z hospodárskeho a sociálneho hľadiska v určitých sektoroch;
2. konštatuje, že miestne a regionálne samosprávne orgány sa osvedčili pri poskytovaní služieb všeobecného záujmu a sú schopné naďalej zaručiť práva týkajúce sa spoločného rozhodovania, ochranu spotrebiteľa a verejné blaho; upozorňuje na to, že Európa musí prispieť k tomu, aby sa neohrozila schopnosť poskytovať tieto služby na miestnej a regionálnej úrovni;
3. konštatuje, že v mnohých členských štátoch patrí zabezpečovanie služieb všeobecného záujmu a zabezpečenie ich univerzálneho prístupu pre všetkých občanov do právomoci miestnej samosprávy a to v oblasti bezpečnosti verejných služieb, ako aj kvality a stanovenia výšky poplatkov; upozorňuje na to, že sa akcieschopnosť samosprávnych celkov v súvislosti so službami všeobecného záujmu musí zachovať ako zásada v rámci definovania na európskej úrovni;
4. považuje európsku kontrolnú funkciu ako aj primerané právomoci štátnych orgánov za ústredné nástroje, prostredníctvom ktorých sa uplatňujú ustanovenia určené pre jednotlivé sektory a zohľadňujú osobitosti rozličných hospodárskych odvetví a regiónov,
5. vyzýva Komisiu, aby v krátkom čase rozlíšila služby všeobecného záujmu a všeobecného hospodárskeho záujmu a žiada o osobitné kritériá na tento účel, keďže v oblasti štátnej finančnej podpory sa má nadviazať na druhý z týchto pojmov;
6. víta zámer Komisie konkretizovať právny rámec vzhľadom na prípustnosť podpory, nariadenie týkajúce sa verejného obstarávania, transparentnosť verejných a súkromných finančných vzťahov, ako aj bližšie konkretizovať prípustnosť koncesných zmlúv v súvislosti s európskym právom upravujúcim podmienky hospodárskej súťaže, žiada však o lepšiu dohodu medzi zodpovednými miestami v rámci Komisie, aby si právne akty týkajúce sa služieb všeobecného záujmu navzájom neodporovali;
7. upozorňuje na to, že ústavná zmluva sa zmieňuje o možnosti dodatočného nadradeného regulačného rámca len pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu, nevyžaduje však a ani nelegitimuje európsky model jednotných verejnoprospešných služieb;
8. obáva sa, že štandardizácia záväzkov týkajúcich sa verejného blaha, ktorú navrhla Komisia, ako aj jednotná definícia verejnoprospešných služieb nebude zodpovedať rozličným historickým a sociálnym faktom týkajúcim sa EÚ zloženej z 25 štátov;
9. zastáva preto názor, že s ohľadom na zásadu subsidiarity a právo upravujúce podmienky hospodárskej súťaže EÚ, sú za definovanie, organizáciu, financovanie a kontrolu služieb všeobecného záujmu zodpovedné štátne, regionálne a miestne orgány;
10. vyzýva Komisiu, aby ihneď zaujala stanovisko k otázke, či môže nadradená rámcová smernica okrem už stanoveného vymedzenia pojmov a odstránenia právnej neistoty vniesť dodatočné svetlo do právnej úpravy služieb všeobecného významu; zastáva názor, že prípadná rámcová smernica má slúžiť na účel právnej istoty, má zohľadňovať zásady subsidiarity a práva upravujúceho podmienky hospodárskej súťaže EÚ a tým aj stanoviť oblasti, na ktoré sa nevzťahuje európske právo.
POSTUP
|
Názov |
Biela kniha Komisie o verejnoprospešných službách |
||||||
|
Referenčné čísla |
|||||||
|
Gestorský výbor |
ECON |
||||||
|
Výbor požiadaný o stanovisko dátum oznámenia v pléne |
REGI |
||||||
|
Rozšírená spolupráca |
|
||||||
|
Navrhovateľ |
Markus Pieper |
||||||
|
Prerokovanie vo výbore |
30.3.2005 |
|
|
|
|
||
|
Dátum prijatia pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov |
16.6.2005 |
||||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
za: proti: zdržal(-i) sa: |
41 7 0 |
|||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Alfonso Andria, Stavros Arnaoutakis, Jean Marie Beaupuy, Rolf Berend, Jana Bobošíková, Graham Booth, Bairbre de Brún, Giovanni Claudio Fava, Iratxe García Pérez, Eugenijus Gentvilas, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Ambroise Guellec, Konstantinos Hatzidakis, Mieczysław Edmund Janowski, Gisela Kallenbach, Miloš Koterec, Constanze Angela Krehl, Miroslav Mikolášik, Francesco Musotto, Lambert van Nistelrooij, Jan Olbrycht, István Pálfi, Markus Pieper, Francisca Pleguezuelos Aguilar, Bernard Poignant, Elisabeth Schroedter, Alyn Smith, Grażyna Staniszewska, Catherine Stihler, Kyriacos Triantaphyllides, Vladimír Železný |
||||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Alfredo Antoniozzi, Inés Ayala Sender, Jan Březina, Simon Busuttil, Den Dover, Mojca Drčar Murko, Věra Flasarová, Karl-Heinz Florenz, Louis Grech, Ewa Hedkvist Petersen, Eluned Morgan, Mirosław Mariusz Piotrowski, Richard Seeber, Thomas Ulmer |
||||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Sharon Margaret Bowles, Albert Deß, Herbert Reul |
||||||
STANOVISKO Výboru pre právne veci (11.9.2006)
pre Výbor pre hospodárske a menové veci
Biela kniha Komisie o verejnoprospešných službách
2006/2101(INI))
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Gabriele Stauner
NÁVRHY
Výbor pre právne veci vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
1. domnieva sa, že existujú značné pochybnosti o prípadnom právnom základe pre aktivizovanie Spoločenstva na vypracovanie rámcovej smernice pre oblasť verejnoprospešných služieb;
2. vyzýva preto Komisiu, aby podrobne a jasne vysvetlila, o aký právny základ sa opiera právomoc na vypracovanie právneho rámca;
3. ďalej vyzýva Komisiu, aby vysvetlila, ako sa zhoduje jej výpoveď v Bielej knihe o tom, že právomoci Spoločenstva v súvislosti s verejnoprospešnými službami sú postačujúce a primerané, s jej právomocami uvedenými v článku III-122 Zmluvy o ústave;
4. zdôrazňuje, že je potrebné dodržiavať a uplatňovať princíp subsidiarity v oblasti verejnoprospešných služieb, stanovený v článku 5 Zmluvy o ES;
5. podčiarkuje, že vymedzenie verejnoprospešných služieb a stanovenie úprav ich financovania je výslovne úlohou členských štátov a ich príslušných orgánov; verejnoprospešné služby sú v 25 členských štátoch EÚ dané historicky a zakladajú sa na značne odlišných regionálnych tradíciách; tieto fungujúce štruktúry sa nesmú zničiť európskymi rámcovými zákonmi;
6. má značné pochybnosti o tom, že európsky právny rámec pre služby môže prispieť ku skutočnému zlepšeniu, v súvislosti s lepšou orientáciou na občana a účinnosťou výkonov vo verejnoprospešných službách;
7. poukazuje na to, že horizontálna úprava, ktorá sa snaží docieliť jednotný európsky model, je neprípustná, pretože zasahuje do právomoci členských štátov;
8. vyzýva Komisiu, aby čo najdôkladnejšie zdôvodnila a spresnila potrebu prípadných ďalších plánovaných špecifických odvetvových záväzkov na úrovni Spoločenstva.
POSTUP
|
Názov |
Biela kniha Komisie o verejnoprospešných službách |
||||||
|
Číslo postupu |
|||||||
|
Gestorský výbor |
ECON |
||||||
|
Výbor požiadaný o stanovisko |
JURI |
||||||
|
Zjednodušený postup – dátum rozhodnutia |
|
||||||
|
Navrhovateľ |
Gabriele Stauner |
||||||
|
Predchádzajúci spravodajca |
|
||||||
|
Prerokovanie vo výbore |
11.7.2006 |
|
|
|
|
||
|
Dátum prijatia |
11.9.2006 |
||||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
12 11 0 |
|||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Maria Berger, Carlo Casini, Rosa Díez González, Bert Doorn, Giuseppe Gargani, Piia-Noora Kauppi, Klaus-Heiner Lehne, Katalin Lévai, Alain Lipietz, Hans-Peter Mayer, Viktória Mohácsi, Aloyzas Sakalas, Gabriele Stauner, Andrzej Jan Szejna, Diana Wallis |
||||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Manuel Medina Ortega, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Michel Rocard |
||||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Jens-Peter Bonde, Iles Braghetto, Esther Herranz García, Pierre Jonckheer, Aldo Patriciello, Bernard Piotr Wojciechowski |
||||||
|
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii) |
|
||||||
POSTUP
|
Názov |
Biela kniha o verejnoprospešných službách |
||||||
|
Číslo postupu |
|||||||
|
Gestorský výbor |
ECON |
||||||
|
Výbor požiadaný o stanovisko |
DEVE |
EMPL |
ITRE 18.5.2006 |
IMCO 18.5.2006 |
INTA 18.5.2006 |
||
|
Výbor požiadaný o stanovisko |
TRAN 18.5.2006 |
REGI 18.5.2006 |
CULT 18.5.2006 |
JURI 18.5.2006 |
|
||
|
Bez predloženia stanoviska |
DEVE |
CULT 20.6.2006 |
|
|
|
||
|
Rozšírená spolupráca |
IMCO |
|
|
|
|
||
|
Spravodajca |
Bernhard Rapkay |
|
|||||
|
Predchádzajúci spravodajca |
|
|
|||||
|
Prerokovanie vo výbore |
29.3.2005 31.1.2006 |
19.4.2006 30.5.2006 |
20.6.2006 |
11.7.2006 |
|
||
|
Dátum prijatia |
12.9.2006 |
||||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+ - 0 |
35 3 1 |
|||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Zsolt László Becsey, Pervenche Berès, Sharon Bowles, Udo Bullmann, Ieke van den Burg, David Casa, Jan Christian Ehler, Jonathan Evans, Elisa Ferreira, Jean-Paul Gauzès, Donata Maria Assunta Gottardi, Benoît Hamon, Gunnar Hökmark, Karsten Friedrich Hoppenstedt, Ian Hudghton, Sophia in 't Veld, Othmar Karas, Piia-Noora Kauppi, Wolf Klinz, Christoph Konrad, Kurt Joachim Lauk, Astrid Lulling, Cristobal Montoro Romero, Joseph Muscat, John Purvis, Alexander Radwan, Bernhard Rapkay, Karin Riis-Jørgensen, Dariusz Rosati, Eoin Ryan, Antolín Sánchez Presedo, Manuel António dos Santos, Ivo Strejček, Sahra Wagenknecht |
||||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Mia De Vits, Harald Ettl, Satu Hassi, Thomas Mann, Corien Wortmann-Kool |
||||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
|
||||||
|
Dátum predloženia |
14.9.2006 |
||||||
|
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii) |
|
||||||