DRUHÁ SPRÁVA o absolutóriu na plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2004
15.9.2006 - (N6-0027/2005 – C6‑0357/2002 – 2005/2091(DEC))
Oddiel I – Európsky parlament
Dokument na schôdzu
Spravodajca: Markus Ferber
NÁVRH ROZHODNUTIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o absolutóriu na plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2004, Oddiel I – Európsky parlament
(N6-0027/2005 – C6‑0357/2002 – 2005/2091(DEC))
Európsky parlament,
– so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2004 [1],
– so zreteľom na ročnú účtovnú závierku a účtovnú súvahu za rozpočtový rok 2004 (C6-0357/2005),
– so zreteľom na výročnú správu vnútorného audítora,
– so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu spolu s odpoveďami inštitúcií[2]
– so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov v súlade s čl. 248 Zmluvy o ES[3],
– so zreteľom na článok 272 ods. 10 a článok 275 Zmluvy o ES, ako aj na článok 179a Zmluvy o Euratome,
– so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev[4], najmä na jeho články 145, 146 a 147,
– so zretelom na článok 13 vykonávacích predpisov k plneniu rozpočtu Európskeho parlamentu[5],
– so zreteľom na článok 147 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách, podľa ktorého inštitúcie uskutočnia všetky nevyhnutné opatrenia, aby ta zohľadnili pripomienky uvedené v rozhodnutí Európskeho parlamentu o udelení absolutória,
- so zreteľom na článok 71 a článok 74 ods. 3 rokovacieho poriadku, ako aj na jeho prílohu V
- so zreteľom na prílohu V článok 5 ods. 1 písm. a) pododsek 2 svojho rokovacieho poriadku,
- so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A6-0119/2006),
- so zreteľom na výsledky hlasovania v pléne z 27. apríla 2006 o uvedenej správe Výboru pre kontrolu rozpočtu, keď plénum na žiadosť spravodajcu drvivou väčšinou hlasov (3 hlasy za, 591 proti a 13 poslanci sa zdržali hlasovania) odmietlo návrh na udelenie absolutória, čím sa absolutórium podľa prílohy V článku 5 ods. 1 písm. a) pododsek 2 rokovacieho poriadku považuje za odložené[6].
– so zreteľom na druhú správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A6-0280/2006),
A. keďže nedostatky dozorných a kontrolných systémov, na ktoré poukázal Dvor audítorov (bod 9.16 výročnej správy Dvora audítorov), sú podľa neho väčšinou formálneho charakteru a výrazne neovplyvnili zákonnosť a správnosť príslušných transakcií, pokiaľ ide o administratívne výdavky (bod 9.27 výročnej správy Dvora audítorov),
B. keďže od 1. januára 2003 sú ako procedurálne pravidlá pre udelenie absolutória v platnosti nariadenie o rozpočtových pravidlách z 25. júna 2002 a rokovací poriadok Parlamentu v znení pozmenenom 23. októbra 2002[7]
C. keďže rokovací poriadok Európskeho parlamentu bol 23. októbra 2002 pozmenený v tom zmysle, že absolutórium sa neudeľuje generálnemu tajomníkovi, ale predsedovi,
1. udeľuje svojmu predsedovi absolutórium na plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2004;
2. svoje poznámky predkladá v nasledujúcom uznesení;
3. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie a uznesenie, ktoré je jeho súčasťou, Rade, Komisii, Súdnemu dvoru, Dvoru audítorov a Európskemu ombudsmanovi, aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku európskych spoločenstiev (v sérii L).
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
s poznámkami, ktoré sú súčasťou rozhodnutia týkajúceho sa absolutória na plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2004, Oddiel I - Európsky parlament
(N6-0027/2005 – C6‑0357/2002 – 2005/2091(DEC))
Európsky parlament,
– so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2004[8],
– so zreteľom na ročnú účtovnú závierku a účtovnú súvahu za rozpočtový rok 2004 (C6-0357/2005),
– so zreteľom na výročnú správu vnútorného audítora,
– so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu spolu s odpoveďami inštitúcií[9]
– so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti vedenia účtov a zákonnosti a správnosti príslušných transakcií, ktoré vydal Dvor audítorov v súlade s čl. 248 Zmluvy o ES[10],
– so zreteľom na článok 272 ods. 10 a článok 275 Zmluvy o ES, ako aj na článok 179a Zmluvy o Euratome,
- so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev[11], najmä na jeho články 145, 146 a 147,
– so zretelom na článok 13 vykonávacích predpisov k plneniu rozpočtu Európskeho parlamentu[12],
– so zreteľom na článok 147 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách, podľa ktorého inštitúcie uskutočnia všetky nevyhnutné opatrenia, aby sa zohľadnili pripomienky uvedené v rozhodnutí Európskeho parlamentu o udelení absolutória,
- so zreteľom na článok 71 a článok 74 ods. 3 rokovacieho poriadku, ako aj na jeho prílohu V,
- so zreteľom na prílohu V článok 5 ods. 1 písm. a) pododsek 2 svojho rokovacieho poriadku,
- so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A6-0119/2006),
- so zreteľom na výsledky hlasovania v pléne z 27. apríla 2006 o uvedenej správe Výboru pre kontrolu rozpočtu, keď plénum na žiadosť spravodajcu drvivou väčšinou hlasov (3 hlasy za, 591 proti a 13 poslanci sa zdržali hlasovania) odmietlo návrh na udelenie absolutória, čím sa absolutórium podľa prílohy V článku 5 ods. 1 písm. a) pododsek 2 rokovacieho poriadku považuje za odložené[13].
– so zreteľom na druhú správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A6-0280/2006),
A keďže nedostatky dozorných a kontrolných systémov, na ktoré poukázal Dvor audítorov (bod 9.16 výročnej správy Dvora audítorov), sú podľa neho väčšinou formálneho charakteru a výrazne neovplyvnili zákonnosť a správnosť príslušných transakcií, pokiaľ ide o administratívne výdavky (bod 9.27 výročnej správy Dvora audítorov),
B. keďže od 1. januára 2003 sú ako procedurálne pravidlá pre udelenie absolutória v platnosti nariadenie o rozpočtových pravidlách z 25. júna 2002 a rokovací poriadok Parlamentu v znení pozmenenom 23. októbra 2002[14]
C. keďže rokovací poriadok Európskeho parlamentu bol 23. októbra 2002 pozmenený v tom zmysle, že absolutórium sa neudeľuje generálnemu tajomníkovi, ale predsedovi,
D. keďže by sa malo nadviazať na jeho uznesenie z 12. apríla 2005[15] o udelení absolutória za rok 2003, a mal by sa vyhodnotiť pokrok pri realizácii jeho odporúčaní,
E. keďže štatút poslancov Európskeho parlamentu prijatý 28. septembra 2005 a schválený Radou 19. júla 2005 nadobudne účinnosť v prvý deň volebného obdobia, ktoré začína rokom 2009,
1. zdôrazňuje, že rok 2004 bol vo viacerých smeroch významným rokom, keďže na finančné hospodárenie Parlamentu malo bezprostredný vplyv viacero udalostí takmer súčasne: pristúpenie desiatich nových členských štátov, voľby do Parlamentu, nadobudnutie účinnosti nového služobného poriadku úradníkov, uplatňovanie nového nariadenia o rozpočtových pravidlách, ako aj realizácia vnútorných snáh Parlamentu o reformu („Raising the Game“);
Účtovná závierka Parlamentu
2. berie na vedomie sumy účtovnej závierky Parlamentu za rozpočtový rok 2004:
(v EUR)
|
Použitie rozpočtových prostriedkov |
Rozpočtové prostriedky v roku 2004 |
Prostriedky prenesené z rozpočtového roku 2003 |
||
|
Prostriedky 2004 |
Prostriedky z prevedených príjmov |
článok 9.1 a 9.4 nariadenia o rozpočtových pravidlách |
||
|
Disponibilné prostriedky |
1 231 000 000 |
31 335 112 |
213 477 855 |
|
|
Prijaté záväzky |
1 203 370 074 |
31 328 642 |
- - |
|
|
Uskutočnené platby |
921 908 371 |
3 248 540 |
197 455 018 |
|
|
Prostriedky prenesené do rozpočtového roku 2005
. článok 9 nariadenia o rozpočtových pravidlách . článok 10 nariadenia o rozpočtových pravidlách |
281 461 343
- |
-
6 470 |
|
|
|
Nevyužité prostriedky |
27 629 926 |
- |
16 022 837 |
|
|
Účtovná súvaha k 31. decembru 2004: 1 451 967 061 |
||||
3. konštatuje, že v roku 2004 bolo viazaných 97,76% rozpočtových prostriedkov z rozpočtu, čo prestavuje mieru nevyužitia vo výške 2,24%, a podobne ako v predchádzajúcich rokoch sa dosiahla veľmi vysoká úroveň plnenia rozpočtu;
4. žiada splnomocnených povoľujúcich úradníkov, aby vo svojich výročných správach o činnosti – ako sa už čiastočne stalo – uvádzali dôvody, prečo neboli rozpočtové prostriedky vyčerpané; je toho názoru, že tieto dôvody sa musia zobrať do úvahy pri diskusiách o rozpočte na nasledujúci rok;
5. konštatuje, že príjmy Európskeho parlamentu za rok 2004 boli na úrovni 117 409 824 EUR (rok 2003: 98 545 334 EUR);
Politika Parlamentu v oblasti nehnuteľností s osobitným zreteľom na budovy „Winston Churchill“(WIC) a „Salvador de Madariaga“(SDM)
Účtovná závierka
6. pripomína, že vysoká miera plnenia rozpočtu za rok 2004 sa čiastočne dá vysvetliť bežnou praxou hromadných presunov prostriedkov, ktorá sa používa od roku 1992, a pomocou ktorej sa všetky disponibilné prostriedky na konci roka presunú do rozpočtových položiek určených na budovy, najmä do položiek na kapitálové preddavky s cieľom znížiť budúce úrokové platby: takto sa prostredníctvom hromadného presunu poskytli prostriedky vo výške viac ako 70 000 000 EUR na obstaranie budovy „Louise Weiss“ v Štrasburgu na konci roku 2003; na obstaranie budov D4 a D5 v Bruseli sa pomocou hromadného presunu prostriedkov na konci roka 2004 získalo viac ako
150 000 000 EUR; to zodpovedá 12% rozpočtových prostriedkov;
7. je toho názoru, že spätné platby za budovy predstavujú obrovské úspory pre daňových poplatníkov a mali by sa preto stanoviť v rámci stratégie rozpočtu;
8. opätovne vyzýva rozpočtový orgán, aby uskutočňoval také plánovanie rozpočtu, ktoré zaručí, aby sumy navrhované v pláne rozpočtu odzrkadľovali skutočnú potrebu jednotlivých oblastí politiky Parlamentu, aby sa na konci každého roku pravidelne nepresúvali enormné rozpočtové prostriedky v prospech politiky nehnuteľností;
9. žiada, aby postupy verejného obstarávania na vybudovanie prístavby k budove KAD v Luxemburgu prebehli transparentným a spravodlivým spôsobom, keďže ide o prvé postupy verejného obstarávania v stavebnej oblasti, ktoré organizuje Európsky parlament;
10. víta odpoveď generálneho tajomníka na dotazník o absolutóriu s ohľadom na využívanie budovy LOW v Štrasburgu Parlamentom, v ktorej sa uvádza, že Parlament je „výhradným vlastníkom budovy LOW v Štrasburgu a môže ju využívať a nakladať s ňou podľa vlastného uváženia“, čo je v súlade s myšlienkou, že Parlament ako demokratický reprezentatívny orgán v Európskej únii má právo a povinnosť rozhodovať o podľa možnosti cenovo najvýhodnejšom a najúčinnejšom spôsobe práce, a to aj vo vzťahu k otázke svojho sídla;
Budovy WIC a SDM
11. pripomína, že Výbor pre kontrolu rozpočtu zriadil v máji 2006 v nadväznosti na vrátenie správy neformálnu pracovnú skupinu, ktorej úlohou bolo radiť a pomáhať spravodajcovi v súvislosti s obvineniami týkajúcimi sa existujúcich zmluvných nájomných vzťahov a prípadného odkúpenia budov WIC a SDM v meste Štrasburg Európskym parlamentom;
12. vyslovuje hlboké poľutovanie nad tým, že Výbor pre kontrolu rozpočtu sa aj napriek svojej pôsobnosti v oblasti kontroly rozpočtu dozvedel o obvineniach týkajúcich sa uvedených zmluvných vzťahov až zo správ médií, a nie, ako by sa očakávalo, od administratívy alebo predsedníctva Európskeho parlamentu, ktoré už boli o týchto obvineniach niekoľko týždňov plne informované;
13. konštatuje, že jeho príslušné generálne riaditeľstvá poskytli pracovnej skupine všetky vyžadované dokumenty vrátane mimoriadneho vonkajšieho auditu a vnútorného auditu, ako aj právnych rád; konštatuje tiež, že dokumenty na požiadanie poskytlo aj mesto Štrasburg, hoci niektoré otázky týkajúce sa týchto dokumentov zatiaľ neboli dostatočne zodpovedané; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že SCI Erasme, súkromný investor a majiteľ budov, nevyhovel žiadosti Parlamentu o poskytnutie všetkých dôležitých dokumentov; vyzýva mesto Štrasburg a SCI Erasme, aby urýchlene a so zreteľom na čo najväčšiu transparentnosť odpovedali na všetky otvorené otázky aj na ďalšie otázky, aby sa tieto informácie mohli zapracovať do postupu udeľovania absolutória za rozpočtový rok 2005;
14. konštatuje, že spomenutá pracovná skupina v záujme zabezpečenia úplnej transparentnosti ihneď požiadala o neobmedzený verejný prístup ku všetkým dôležitým dokumentom o týchto budovách, ktoré má administratíva Parlamentu k dispozícii, a tento prístup aj získala;
15. uvedomuje si, že správa o udelení absolutória odráža finančnú situáciu v roku 2004; zdôrazňuje však, že v takejto správe by sa nemali uviesť len chyby alebo nezrovnalosti, ku ktorým v minulosti došlo, ale zároveň aj odporúčania, ako sa im v budúcnosti vyhnúť;
16. pripomína, že medzi SCI Erasme a Štrasburgom existuje zmluva o prenájme, ktorej platnosť sa skončí v roku 2010; je pevne presvedčený, že ak sa Parlament rozhodne odkúpiť budovy WIC a SDM, uvedená zmluva preň nemôže mať žiadne finančné dôsledky; preto sa domnieva, že v takom prípade by táto zmluva mala byť zrušená;
17. poukazuje na to, že ak je zámerom Parlamentu odkúpiť budovu, mal by zároveň získať aj pozemok; zdôrazňuje, že v tomto štádiu je zrejmé, že Parlament môže získať len dlhodobý prenájom, ktorý má v súčasnosti SCI Erasme; je preto presvedčený, že konečné získanie pozemku bude otázkou, ktorá sa bude riešiť medzi Parlamentom a mestom Štrasburg a v prípade potreby s francúzskymi národnými orgánmi;
18. pripomína však, že Európsky dvor audítorov nedávno uskutočnil audit politiky týkajúcej sa budov; poukazuje na to, že Európsky dvor audítorov vo svojom stanovisku vyjadril obavy z používania indexácie pri výpočte celkovej sumy dvojročného nájomného; ďalej konštatuje, že Európsky dvor audítorov jasne uviedol, že indexácia by mohla byť pre Európsky parlament nevýhodná;
19. konštatuje, že pracovná skupina na základe sprístupnených informácií dospela k týmto zisteniam:
- zmluva o prenájme, na základe ktorej Európsky parlament prenajíma uvedené dve budovy, zahŕňa trojstranný vzťah medzi samotným Parlamentom ako nájomníkom budov WIC a SDM na jednej strane, mestom Štrasburg ako prenajímateľom na druhej strane a SCI Erasme ako súkromným investorom a majiteľom budov na tretej strane;
- zdá sa, že nič nenaznačuje nezákonnú činnosť v súvislosti s uzatvorením alebo plnením nájomných a doplňujúcich zmlúv; hoci predsa len existujú pochybnosti o tom, či sa celkom dodržala zásada „riadneho finančného hospodárenia“ zakotvená v nariadení o rozpočtových pravidlách;
- neexistuje žiaden absolútne spoľahlivý základ na určenie primeranej výšky nájomného za budovy WIC a SDM, keď je Parlament (ako v prípade Štrasburgu) jediným záujemcom o prenájom; v tomto prípade nie je vhodné ani porovnávať náklady na kancelárske priestory v rozličných krajinách a mestách; je preto pochopiteľné, že bolo ťažké stanoviť „spravodlivú“ výšku nájomného a teda aj posúdiť, či Parlament platil skutočne spravodlivé nájomné;
- jedným z hlavných dôvodov zvyšujúcich sa cien nájomného je to, že rozhodovacie orgány Parlamentu súhlasili v roku 1985 s návrhom mesta Štrasburg na indexáciu ročných splátok nájomného, pričom nezohľadnili odmietavé stanovisko kvestorov a Výboru pre rozpočet z roku 1980;
- existuje výrazný rozdiel medzi nájomným, ktoré Parlament odvádza mestu Štrasburg za používanie budov WIC a SDM, a mesačnými splátkami mesta Štrasburg súkromnému investorovi; podľa výpočtov jeho administratívy dosiahli počas 25 rokov plynutia zmluvy – po odčítaní investičných nákladov a nákladov na vykonanú činnosť – preplatky najmenej 32 miliónov eur; podľa vnútorného audítora Parlamentu by však preplatky mohli dosiahnuť až 46 miliónov eur a podľa vonkajšieho audítora povereného touto úlohou by výška preplatkov mohla byť až 60 miliónov eur;
- až v marci 2006 sa objavili informácie o tom, že platby nájomného odvádzané mestu Štrasburg prevyšujú splátky súkromnému investorovi; Parlament sa až dovtedy mylne domnieval, že jeho platby nájomného mestu Štrasburg sa v plnej výške prevádzajú do SCI Erasme, pričom skutočnosť bola iná;
- počas tohto dlhého obdobia administratíva Parlamentu nikdy nespochybnila spravodlivosť výšky nájomného a nikdy neoverila, či sa platby nájomného v plnej výške prevádzajú do SCI Erasme, ale ani nikdy nebola o tejto otázke informovaná zo strany mesta Štrasburg;
- mesto Štrasburg bolo jediným subjektom, ktorý vedel o existencii dvoch rôznych zmluvných vzťahov medzi troma zainteresovanými stranami a len mesto Štrasburg vedelo o rozdieloch medzi oboma sumami už od roku 1981;
- mesto Štrasburg informovalo 29. novembra 2005 listom administratívu Parlamentu o tom, že rokovania so súkromným investorom sa zatiaľ neskončili; najneskôr vtedy si mala administratíva Parlamentu uvedomiť, že mesto Štrasburg rokovalo so súkromným investorom;
- výška nájomného, ktoré Parlament odvádza za svoje priestory, by mala kryť náklady na výstavbu, údržbu a využívanie, ale jej súčasťou by v žiadnom prípade nemala byť marža zisku pre hostiteľskú krajinu alebo miestne alebo regionálne orgány tejto krajiny; treba však priznať, že toto nebolo zmluvne ustanovené;
- rovnako je tiež zvykom, že akékoľvek verejné pozemky, ktoré členský štát dá k dispozícii inštitúcii EÚ, sa tejto inštitúcii poskytnú bez vecných bremien a tiarch; treba však priznať, že nič z toho nebolo zmluvne ustanovené vzhľadom na dobré vzťahy s mestom Štrasburg ako s údajne neziskovým verejným orgánom; okrem toho neexistujú žiadne právne ustanovenia, ktoré by štátnym, miestnym alebo regionálnym orgánom bránili vytvárať zisk; zastáva však názor, že prístup mesta Štrasburg je minimálne nezdvorilý, lebo je v rozpore s pravidlami pohostinnosti voči medzinárodným inštitúciám;
- mesto Štrasburg vedelo o tom, že Parlament z majetkových zmlúv zásadne vylučuje ustanovenia o odškodnení, ale napriek tomu to vedome ignorovalo: toto narušilo vzťah medzi mestom a Parlamentom, ktorého základom bola dôvera;
- odsudzuje odstúpenie mesta Štrasburg od trojstranných rokovaní s Parlamentom, počas ktorých sa opakovane uviedlo, že sa vylučuje odškodnenie za zrušenie dlhodobej nájomnej zmluvy medzi mestom Štrasburg a SCI Erasme; tento postoj potom mesto Štrasburg ignorovalo pri dvojstranných rokovaniach s SCI Erasme;
20. zo získaných skúseností vyvodzuje tieto závery:
- vyslovuje hlboké poľutovanie nad tým, že mesto Štrasburg aj súkromný investor SCI Erasme prejavili vo vzťahu k Parlamentu nedostatok dobrej viery; rovnako ľutuje aj nedostatočnú odhodlanosť administratívy Parlamentu ;
- vyzýva predsedníctvo na rýchle posúdenie vypovedania nájomnej zmluvy s mestom Štrasburg k 31. októbru 2006, aby tak bolo možné v prípade oneskorenia kúpy budovy dohodnúť novú a primeranú výšku nájomného;
- vyzýva predsedníctvo, aby zaplatilo mestu Štrasburg za prvý polrok 2006 nájomné len vo výške, ktorá by mu umožnila kryť splátky firme SCI-Erasme, ale nie plné nájomné;
- domnieva sa, že by možno bolo rozumné pokračovať v úsilí o kúpu budov WIC a SDM, ak sa zohľadnia tieto body: výška primeranej ceny nájomného a preto aj budúcej nákupnej ceny zostáva nejasná; vek budov; zo zásady nie je možné platiť žiadne odškodné; 25 rokov odvádzané a neodôvodnené preplatky Parlamentu by sa mali odpočítať z kúpnej ceny; pozemky a budovy by sa mali odkúpiť zároveň;
- domnieva sa, že trojstranný vzťah, ktorý v tomto prípade existoval, neviedol k plnej transparentnosti ani nezaručoval riadne finančné hospodárenie, a preto sa domnieva, že inštitúcie a orgány EÚ by sa mu mali vo svojej politike správy budov vyhýbať;
- vyzýva svoje zodpovedné orgány na zmenu a doplnenie článku 16 vnútorných pravidiel vykonávania rozpočtu Parlamentu tak, aby bol na projekty v oblasti nehnuteľností s výraznými finančnými dôsledkami, najmä s podstatnými súvisiacimi nákladmi, potrebný súhlas Výboru pre rozpočet;
- vyzýva svoju administratívu na uskutočnenie opatrení potrebných na pravidelnú kontrolu (aspoň každých päť rokov) dlhoročných zmluvných záväzkov voči tretím stranám, napr. nájomných zmlúv alebo zmlúv o poskytovaní služieb; výsledky týchto kontrol by mali byť súčasťou správy o činnosti generálnych riaditeľov; žiada, aby bola prvá takáto správa vypracovaná v dostatočnom čase pred začatím postupu udelenia absolutória za rok 2005 a aby bola v nasledujúcich rokoch takáto správa zaradená do ad hoc časti výročnej správy o činnosti;
- vyzýva svoju administratívu, aby v konzultácii s ostatnými inštitúciami Únie preverila, či by nebolo užitočné zriadiť európsky úrad pre správu budov, ktorý by bol zodpovedný za výstavbu a údržbu budov európskych inštitúcií; táto správa by sa mala predložiť Výboru pre kontrolu rozpočtu do 1. októbra 2007;
- konštatuje, že mesto Štrasburg, ale predovšetkým SCI-Erasme ešte neposkytli Parlamentu všetky požadované informácie; preto danú záležitosť znovu preskúma v rámci postupu udeľovania absolutória za rok 2005;
- vyzýva výbor pre rozpočtovú kontrolu na opätovné preverenie politiky nehnuteľností Európskeho parlamentu pri udeľovaní absolutória na plnenie rozpočtu za rok 2005 a potom toto preverenie vykonával pravidelne;
21. očakáva, že Parlament bude pokračovať v preverovaní nájomných a zmluvných dohôd a súvisiacich dokumentov medzi mestom Štrasburg, SCI Erasme a Parlamentom, aby zistil všetky skutočnosti;
22. víta správu o dodatočnom audite, ktorý Európsky dvor audítorov uskutočnil v súvislosti s prenájmom budov WIC a SDM Parlamentom, a súhlasí s jej závermi;
Poznámky Dvora audítorov k rozpočtovému roku 2004
23. berie na vedomie, že nedostatky dozorných a kontrolných systémov, na ktoré poukázal Dvor audítorov (bod 9.16 výročnej správy Dvora audítorov), sú podľa neho väčšinou formálneho charakteru a výrazne neovplyvnili zákonnosť a správnosť príslušných transakcií, pokiaľ ide o administratívne výdavky (bod 9.27);
24. berie na vedomie, že v roku 2004 počas takmer súčasne prebiehajúceho zavádzania nového služobného poriadku úradníkov a nového softvéru na výpočet platov úradníkov došlo ku chybám, ktoré boli spôsobené na jednej strane softvérom a na strane druhej problémami s výkladom služobného poriadku; poznamenáva, že sa to riešilo posilnením kontrol ex-post;
25. berie na vedomie, že v roku 2005 bol zavedený nový spôsob úhrady cestovných výdavkov, ktorý je v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách;
26. prikladá poznámkam Dvora audítorov, ktoré sa sčasti kryjú so zisteniami vnútorného audítora, veľký význam: podľa nich pretrvávajú nedostatky v dozorných a kontrolných systémoch; je toho názoru, že odstránenie týchto nedostatkov by malo byť najvyššou prioritou a žiada Dvor audítorov a vnútorného audítora, aby sa v budúcej výročnej správe podrobne zaoberali systémovými zlepšeniami;
Finančné hospodárenie Parlamentu
27. konštatuje, že analýza finančného hospodárenia, ktorá je prílohou účtovnej závierky za rok 2004, poskytuje užitočný prehľad o najdôležitejšom finančnom vývoji preverovaného roka, ako aj stručné zhrnutie výročných správ o činnosti generálnych riaditeľov; domnieva sa, že by jej však prospel jednotnejší opis činností generálnych riaditeľstiev;
28. vyzýva generálneho tajomníka, aby bezodkladne, a ako už dávnejšie sľúbil, každoročne vypracoval stručný, prístupný a zaujímavý dokument, ktorý by verejnosti poskytol viac informácií o finančnom hospodárení v Parlamente[16];
29. poukazuje na to, že cieľom časti administratívnej činnosti inštitúcie v roku 2004 bolo opäť sa prispôsobiť novým požiadavkám nariadenia o rozpočtových pravidlách, a síce prostredníctvom zavádzania nových kontrolných systémov, postupov a pracovných metód, vytvárania vzdelávacích programov a určovania nových oblastí zodpovednosti;
30. konštatuje, že prvé skúsenosti s uplatňovaním nového nariadenia o rozpočtových pravidlách v inštitúcii, akou je Parlament, ktorá musí spravovať administratívny rozpočet, poukazujú na to, že v niektorých prípadoch sa vytvorili príliš komplexné systémy a finančné obehy;
31. vyzýva generálneho tajomníka, aby oznámil, aký počet pracovníkov je v súčasnosti poverených výkonom kontrolných úloh (kontrola ex-ante, vnútorný audit) a pre porovnanie koľko pracovníkov na to bolo potrebných v rámci predchádzajúceho riaditeľstva pre finančnú kontrolu; v tejto súvislosti vyzýva generálneho tajomníka, aby vykonal analýzu a hodnotenie nového systému vo vzťahu k predchádzajúcemu systému finančnej kontroly, ktoré súčasne ukážu, či zvýšenie počtu pracovníkov bolo oprávnené;
32. opätovne potvrdzuje názor vyjadrený v bode 34 uvedeného uznesenia z 12. apríla 2005 a v uzneseniach z 21. apríla 2004 [17] a z 8. apríla 2003 [18], „že rozsah postupu udelenia absolutória by mal zahŕňať nielen manažment činnosti generálneho tajomníka a administratívy Európskeho parlamentu, ale aj rozhodnutia prijaté jeho riadiacimi orgánmi, napr. jeho predsedom, predsedníctvom a konferenciou predsedov“;
33. ostro kritizuje svoje predsedníctvo a príslušný výbor za ich nečinnosť; vyzýva ich, aby bezodkladne splnili požiadavky formulované v bodoch 16 a 17 uvedeného uznesenia z 21. apríla 2004 a vypracovali návrhy potrebné na definovanie presného praktického významu politickej zodpovednosti členov riadiacich orgánov Parlamentu v súvislosti s výkonom právomocí a rozhodovaním, ktoré majú výrazné finančné dôsledky;
34. vyzýva predsedníctvo, aby v záujme zachovania transparentnosti postupu rozhodovania vopred viedlo s osobami, ktorých sa jeho rozhodnutia týkajú, podrobné konzultácie; okrem toho žiada predsedníctvo, aby predkladalo výročnú správu o činnosti, ktorá by sa – v zmysle demokratického skladania účtov – stala súčasťou postupu udelenia absolutória;
35. zdôrazňuje, že Parlament udeľuje absolutórium predsedovi a nie generálnemu tajomníkovi; vyzýva preto predsedu, aby bol v rámci postupu udelenia absolutória k dispozícii Výboru pre kontrolu rozpočtu na účely konzultácie;
Výročné správy o činnosti generálnych riaditeľov
36. pripomína, že 21. apríla 2005 postúpil generálny tajomník Parlamentu výročné správy o činnosti generálnych riaditeľov z roku 2004 Výboru pre kontrolu rozpočtu; poukazuje na to, že v tejto súvislosti vyhlásil generálny tajomník ako splnomocnený povoľujúci úradník, že má k dispozícii dostatočné záruky, že rozpočet Parlamentu bol plnený v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia a že zavedený kontrolný rámec poskytol potrebné záruky, pokiaľ ide o zákonnosť a správnosť príslušných transakcií;
37. konštatuje, že jednotlivé výročné správy o činnosti sa navzájom výrazne líšia, pokiaľ ide o ich rozsah, dĺžku, formu a mieru zahrnutia informácií oddelení v rámci generálnych riaditeľstiev; žiada generálneho tajomníka, aby v budúcnosti zosúladil formu a štruktúru správ o činnosti tak, ako to minulý rok navrhol Dvor audítorov (bod 9.16 jeho výročnej správy za rok 2003), aby boli správy lepšie čitateľné a porovnateľné;
38. žiada správu Parlamentu, aby konečné znenia správ o činnosti vrátane vyhlásenia povoľujúceho úradníka v budúcnosti predkladala Výboru pre kontrolu rozpočtu spolu so všetkými prílohami;
39. víta skutočnosť, že všetci generálni riaditelia odovzdali vyhlásenie o vierohodnosti finančných prevodov svojich oddelení; poznamenáva, že iba v jednom prípade sa poukázalo na nedostatky, ktoré však nie sú dôvodom na výhradu, a to pri verejnej súťaži Generálneho riaditeľstva pre informácie;
40. pripomína svoj návrh obsiahnutý v bode 30 uvedeného uznesenia z 12. apríla 2005, že pre lepšie pochopenie skutočného významu vyhlásení podpísaných povoľujúcimi úradníkmi by bolo vhodné, aby sa v nasledujúcich rokoch zaviedol štandardizovaný formát, v ktorom sa jasne bude rozlišovať medzi záležitosťami, ktoré si vyžadujú „pripomienku“ generálneho riaditeľa (bez spochybnenia jeho vyhlásenia o vierohodnosti) a inými komplexnejšími otázkami, ktoré odôvodňujú „výhradu“;
41. konštatuje, že zo záverov výročných správ o činnosti vyplývajú tieto všeobecné výzvy:
- vykonávanie vnútorného kontrolného rámca si vyžaduje viac času, než ako sa pôvodne predpokladalo,
- ťažkosti pri verejných súťažiach,
- pretrvávajúca nevyhnutnosť hľadať kvalifikovaný odborný personál pre finančné oddelenia generálnych riaditeľstiev a ďalej vzdelávať súčasných pracovníkov;
dodatočné ťažkosti pri sťahovaní a (alebo) reštrukturalizácii generálnych riaditeľstiev,
Výročná správa vnútorného audítora
42. zdôrazňuje, že výročná správa vnútorného audítora a vyhlásenie, ako aj výročné správy o činnosti generálneho tajomníka a generálnych riaditeľov predstavujú dôležitú časť hodnotenia Dvora audítorov a orgánu Parlamentu udeľujúceho absolutórium;
43. poukazuje na to, že systémy vnútornej kontroly zavedené delegovanými povoľujúcimi úradníkmi majú tieto ciele kontroly: súlad s platnými právnymi predpismi, pravidlami a postupmi, spoľahlivosť údajov manažmentu a záznamov, ako aj hospodárnosť, efektívnosť a účelnosť operácií;
44. poukazuje ďalej na to, že povoľujúci úradníci musia dodržať 22 minimálnych noriem, aby dosiahli tieto ciele kontroly; konštatuje, že tieto normy možno zhrnúť do piatich oblastí kontroly: prostredie kontroly, výkon a riadenia rizika, informácie a komunikácia, kontrolné činnosti a sledovanie (overovanie a hodnotenie);
45. konštatuje, že oddelenie vnútorného auditu v roku 2004 pripravilo 13 správ o vnútornom rámci sledovania a kontroly generálnych riaditeľstiev a preverilo aj finančné hospodárenie štyroch informačných kancelárií Parlamentu;
46. vyzdvihuje skutočnosť, že z akčných plánov prijatých na základe kontrolných správ možno vyvodiť tieto závery:
- pri dodržiavaní vnútorného auditu sa docielil značný pokrok, ale úplné uplatňovanie nového vnútorného kontrolného rámca si bude vyžadovať viac času,
- v každom oddelení by mali byť k dispozícii plne rozvinuté a zdokumentované systémy vnútornej kontroly; na tieto účely musí každé oddelenie disponovať dostatočnými prostriedkami na zavádzanie procesov a ich preverovanie;
- vo všeobecnosti pretrváva potreba personálu so zodpovedajúcimi odbornými znalosťami v oblasti finančného riadenia a finančnej kontroly, ktorej pokrytie sa musí považovať za prioritu,
- okrem toho by sa mali vyvinúť primerané mechanizmy plánovania, programovania a stanovovania cieľov, nástroje hodnotenia rizika a optimálne informačné systémy riadenia[19];
47. Domnieva sa. že na základe získaných skúseností musia zodpovední splnomocnení povoľujúci úradníci zabezpečiť, aby:
- systémy vnútornej kontroly umožňovali pravidelné overovanie obsahu právnych transakcií, ktoré sú dlhodobo záväzné a
- aby systémy vnútornej kontroly zaručovali, že právne transakcie, ktoré sú dlhodobo záväzné, vždy obsahujú ustanovenia umožňujúce úpravy, ktoré majú význam z hľadiska úspor;
Domnieva sa, že vnútorný audítor by mal overiť správne uplatňovanie týchto opatrení pri svojej kontrole vnútorného kontrolného rámca.
48. berie na vedomie, že tieto ťažiskové oblasti sa s výhradou odseku 47 odrážajú v akčnom pláne práce generálneho tajomníka;
49. konštatuje, že priebeh verejných súťaží a príspevky poslancom na asistentskú výpomoc sú v súčasnosti predmetom prebiehajúcich kontrol; domnieva sa, že tieto kontrolné správy by sa mali prehodnotiť pri udelení absolutória na plnenie rozpočtu za rok 2005;
50. žiada vnútorného audítora, aby pri overovaní zákonnosti a správnosti výdavkových operácií zohľadnil aj zásadu účelnosti a hospodárnosti riadenia finančných prostriedkov;
51. žiada preto, aby vnútorný audítor nielen postúpil svoje výročné správy Výboru pre kontrolu rozpočtu, ale k nim podal aj ústne vysvetlenie;
Verejné obstarávanie
52. pripomína, že nariadenie o rozpočtových pravidlách a vykonávacie predpisy[20], ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2003, pozmenili postupy plánovania, zverejňovania a uzatvárania zmlúv; ďalej poukazuje na to, že inštitúcie predkladajú rozpočtovému orgánu správy o postupe rokovaní a o zmluvách, na ktoré sa nevzťahuje smernica o verejnom obstarávaní, a že zoznam dodávateľov s hodnotou vyššou ako 50 000 EUR, ale pod prahovou úrovňou, ktorú stanovujú uvedené smernice, sa uverejňuje v Úradnom vestníku EÚ, zmluvy s hodnotou medzi 13 800 EUR a 50 000 EUR sa zverejňujú na internetových stránkach inštitúcií; navyše konštatuje, že v roku 2003 Parlament požiadal svojho generálneho tajomníka, aby každoročne podával správu o uzatvorených zmluvách[21];
53. berie na vedomie, že výročná správa obsahuje tieto údaje o zmluvách uzatvorených v roku 2004:
|
Druh zmluvy |
Počet |
Podiel v % |
Suma v EUR |
Podiel v % |
|
|
Služby |
229 |
58% |
180 927 304 |
75% |
|
|
Dodávky |
99 |
25% |
26 500 867 |
11% |
|
|
Práce |
60 |
15% |
18 876 271 |
8% |
|
|
Budovy |
4 |
2% |
15 593 025 |
6% |
|
|
Spolu |
392 |
100% |
241 897 467 |
100% |
|
|
Druh postupu |
Počet |
Podiel v % |
Suma v EUR |
Podiel v % |
Priemerná výška sumy |
|
|
Otvorená súťaž |
95 |
24% |
157 909 034 |
70% |
1 662 200 |
|
|
Užšia súťaž |
110 |
28% |
39 897 441 |
18% |
362 704 |
|
|
Rokovacie konanie |
183 |
48% |
28 497 967 |
12% |
155 727 |
|
|
Spolu |
388 |
100% |
226 304 442 |
100% |
585 259 |
|
54. konštatuje, že vnútorný audítor ukončuje v súčasnosti preverovanie postupu verejného obstarávania v rámci všetkých inštitúcií; vyzýva generálneho tajomníka, aby vhodným spôsobom informoval Výbor pre kontrolu rozpočtu o obsahu správy;
55. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v roku 2004 došlo k výraznému zníženiu počtu a objemu zmlúv uzatvorených prostredníctvom otvorenej súťaže; žiada generálneho tajomníka, aby to vysvetlil;
56. kladie otázku, či bola zriadená a je k dispozícii databáza na účely verejného obstarávania podľa článku 95 nariadenia o rozpočtových pravidlách;
57. kladie otázku, či sa venovala pozornosť podnetom administratívy na zmenu nariadenia o rozpočtových pravidlách[22] (konkurenčné verejné súťaže pri zmluvách s nízkou hodnotou, výmena informácií elektronickou formou pri verejných súťažiach) z minulého roka;
Činnosti výborov Parlamentu
58. pripomína, že podľa článku 276 Zmluvy o ES je úlohou Parlamentu udeliť Komisii absolutórium na plnenie rozpočtu a zahŕňa to všetky oblasti výdavkov; vyjadruje preto poľutovanie nad tým, že Výbor pre kontrolu rozpočtu nemohol na základe existujúcich vnútorných predpisov Parlamentu o organizovaní delegácií do tretích krajín uskutočniť v určenom čase plánovanú návštevu delegácie zriadenej ad hoc v Európskej agentúre pre obnovu Kosova;
59. vyzýva preto zodpovedné grémiá, aby Výboru pre kontrolu rozpočtu pri výkone jeho parlamentných povinností v rámci postupu udeľovania absolutória na plnenie rozpočtu umožnili v prípade potreby rýchlo a bez byrokratických prieťahov vysielať do členských a tretích štátov malé delegácie, ktoré by vykonali nevyhnutné kontroly priamo na mieste;
Politické skupiny (preskúmanie účtov a postupov – rozpočtový riadok 3701)
60. pripomína, že podľa odseku 2.7.3 pravidiel[23] na použitie rozpočtových prostriedkov z rozpočtového riadku 3701 sa predsedníctvo a Výbor pre kontrolu rozpočtu musia zaoberať overenými ročnými účtovnými závierkami politických skupín v súlade s právomocami, ktoré im poskytuje rokovací poriadok Parlamentu;
61. opakuje, že politické skupiny sú samy zodpovedné za spravovanie a využitie svojich prostriedkov pridelených z rozpočtu Parlamentu a že oblasť pôsobnosti oddelenia vnútorného auditu Parlamentu sa nevzťahuje na podmienky, za ktorých sa používajú rozpočtové prostriedky z rozpočtového riadku 3701 (približne 3,2 % z celkového rozpočtu Parlamentu);
62. víta skutočnosť, že politické skupiny uverejnili svoje vnútorné finančné predpisy a finančné hospodárenie v roku 2004 na internetovej stránke Parlamentu;
63. kladie otázku, či politické skupiny pri uplatňovaní zásad nového nariadenia o rozpočtových pravidlách a jeho vykonávacích predpisov narazili na problémy;
64. konštatuje, že v roku 2004 sa rozpočtové prostriedky z rozpočtového riadku 3701 plnili takto:
(v 1 000 EUR)
|
Celková suma disponibilných rozpočtových prostriedkov |
43 250 |
|||||||
|
Nezávislí poslanci |
1 246 |
|||||||
|
Suma pre politické skupiny |
42 004 |
|||||||
|
Politická skupina |
Prostriedky pridelené z rozpočtu EP |
Vlastné prostriedky a presunuté prostriedky politických skupín |
Výdavky v roku 2004 |
Miera využitia |
Horná hranica pre presun prostriedkov* |
Presun prostriedkov po roku 2005 |
||
|
PPE |
16 077 |
2 912 |
14 828 |
78% |
8 038 |
4 160 |
||
|
PSE |
12 204 |
3 775 |
10 952 |
69% |
6 102 |
5 027 |
||
|
ELDR/ ALDE |
4 525 |
1 192 |
3 612 |
63% |
2 263 |
2 106 |
||
|
Verts/ALE |
2 785 |
998 |
3 156 |
83% |
1 393 |
628 |
||
|
GUE/NGL |
2 976 |
1 217 |
3 018 |
72% |
1 488 |
1 175 |
||
|
UEN |
1 687 |
426 |
1 840 |
87% |
844 |
273 |
||
|
EDD **) |
650 |
605 |
1 225 |
98% |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
||
|
IND/DEM |
1 100 |
4 |
452 |
41% |
550 |
653***) |
||
|
SPOLU |
42 004 |
11 130 |
39 083 |
74% |
|
|
||
|
*) podľa vykonávacích predpisov pre rozpočtový riadok 3701 **) prostriedky pridelené len na 1. polrok 2004 ***) rozhodnutie predsedníctva z 29. septembra 2005 |
||||||||
65. konštatuje, že vonkajší audítori politických skupín potvrdili, že účtovníctvo bolo vedené v súlade s platnými pravidlami a medzinárodnými účtovnými normami;
66. vyjadruje poľutovanie nad tým, že až do júla 2004 sa do počítačových systémov Parlamentu vkladali údaje o zmluvách stážistov a zmluvách poskytovateľov služieb s nezávislými osobami, firmami alebo nadáciami pod rovnakým kódom bez ohľadu na druh zmluvy alebo bez ohľadu na to, či sa zmluva vzťahovala na asistenta alebo stážistu;
67. vyjadruje poľutovanie nad tým, že generálnemu tajomníkovi sa poskytovali nedostatočné informácie o výške miezd veľkej časti asistentov zamestnaných prostredníctvom poskytovateľov služieb; víta informácie od generálneho tajomníka o sumách vyplatených asistentom priamo zamestnaným poslancami alebo vyplatených platobnými agentmi;
68. berie na vedomie, že predsedníctvo dňa 29. septembra 2005 rokovalo o správach politických skupín o plnení rozpočtu a o správach audítorov a schválilo ich;
69. konštatuje, že politické skupiny spravidla nevyužili v plnej miere rozpočtové prostriedky, ktoré im boli pridelené;
70. vyzýva Komisiu a Radu, aby v súlade so žiadosťou, ktorú Parlament vyjadril vo svojej pozícii z 15. marca 2006[24], pri nadchádzajúcich rokovaniach o reforme nariadenia o rozpočtových pravidlách s definitívnou platnosťou a komplexne ustanovili, ako sa majú z právneho hľadiska posudzovať finančné prostriedky vyčlenené v rozpočte Parlamentu pre politické skupiny;
Príspevky pre poslancov
71. víta skutočnosť, že vyššie uvedený štatút poslancov Európskeho parlamentu schválený Radou 19. júla 2005 nadobudne účinnosť v prvý deň volebného obdobia, ktoré začína rokom 2009;
72. poukazuje na to, že v máji 2004 boli predpisy o príspevkoch a úhrade nákladov pre poslancov EP upravené podľa nariadenia o rozpočtových pravidlách;
73. pripomína rozhodnutie predsedníctva z 28. mája 2003, v ktorom predsedníctvo rozhodlo „(...) po prijatí štatútu poslancov Európskeho parlamentu v pléne a podľa časového plánu na nadobudnutie jeho účinnosti začať postup pre predsedníctvom plánované prijatie nových predpisov o príspevkoch a úhrade nákladov pre poslancov EP (...); (...)“; žiada generálneho tajomníka, aby informoval Výbor pre kontrolu rozpočtu o tom, aké opatrenia doteraz predsedníctvo prijalo;
74. žiada predsedníctvo, aby uskutočnilo plány ustanovené už v štatúte poslancov a schválené Parlamentom s cieľom vytvoriť pre tých poslancov, ktorí si to želajú, systém, podľa ktorého by sa poslancom uhrádzali iba skutočné cestovné náklady;
Príspevok na asistentskú výpomoc
75. berie na vedomie, že predsedníctvo dňa 13. decembra 2004 prijalo zmeny predpisov o príspevkoch na asistentskú výpomoc[25], prostredníctvom ktorých by sa mal okrem iného dosiahnuť väčší súlad týchto predpisov s nariadením o rozpočtových pravidlách;
76. ľutuje, že 87,2 % poslancov nepredložilo Parlamentu do 20. februára 2006 vyhlásenie o ich výdavkoch v rámci príspevku na parlamentnú asistentskú výpomoc, ktoré malo byť podané do 1. novembra 2005, ako to vyžaduje článok 15 ods. 5 písm. e) a článok 14 ods. 6 písm. b) a c) predpisov o príspevkoch a úhrade nákladov pre poslancov EP, a ktoré má obsahovať aj vyhlásenie zaradení ich asistentov do systému sociálneho zabezpečenia v prípade, že asistent je zamestnaný na základe zmluvy o poskytovaní služieb; ďalej ľutuje, že Parlament dosiaľ neuzavrel rámcové zmluvy so spoločnosťami, ktoré sa podľa platného vnútroštátneho práva špecializujú na riadenie otázok daní a sociálneho zabezpečenia spojených s pracovnými zmluvami, ako je stanovené v článku 14 ods. 5 písm. f) predpisov o príspevkoch a úhrade nákladov pre poslancov EP a ako sa vyžaduje najneskôr od júla 2004;
77. trvá na tom, že najúčinnejším spôsobom riešenia problému chýbajúcej dokumentácie o výdavkoch v rámci príspevku na parlamentnú asistentskú výpomoc, ktorú musia poslanci predložiť, by bolo zaslanie individuálnych oznámení tým poslancom, ktorí ešte dokumentáciu nepredložili;
78. žiada predsedníctvo, aby urýchlene ukončilo diskusiu o výsledkoch činnosti parlamentnej pracovnej skupiny s názvom Parlamentná asistentská výpomoc; žiada generálneho tajomníka, aby informoval Výbor pre kontrolu rozpočtu o návrhoch pracovnej skupiny a rozhodnutí predsedníctva;
79. žiada predsedníctvo, aby vypracovalo štatút pre asistentov poslancov, ktorý by okrem iného upravoval podmienky zamestnávania a pracovné podmienky, ako aj podmienky sociálneho zabezpečenia a daňové podmienky; naliehavo žiada, aby tento štatút nadobudol účinnosť čo najskôr;
Systém doplnkového dôchodkového zabezpečenia
80. pripomína, že Dvor audítorov vo svojich výročných správach za posledné tri roky poukazoval na to, že pre systém doplnkového dôchodkového zabezpečenia Európskeho parlamentu treba vytvoriť dostatočný právny základ; pripomína, že podľa Dvora audítorov treba tiež stanoviť jednoznačné pravidlá pre prípad deficitu[26]; konštatuje však, že podľa názoru právneho servisu Parlamentu už dostatočný právny základ pre doplnkové dôchodkové zabezpečenie existuje, a to v rámci správnej autonómie Európskeho parlamentu, ustanovenej v článku 199 Zmluvy o ES (bývalý článok 142 Zmluvy o EHS), ktorý oprávňuje Európsky parlament prijať akékoľvek opatrenia týkajúce sa jeho vnútornej organizácie[27], a okrem toho bude po nadobudnutí účinnosti štatútu poslancov právnym základom pre dôchodkový fond článok 27 štatútu2;
81. ďalej poukazuje na tohtoročnú správu o činnosti generálneho riaditeľstva pre financie, ktorá za rok 2004 v súvislosti s doplnkovým dôchodkovým zabezpečením uvádza toto:
- chýbajúci zmluvný základ, ktorý by určoval vzťah medzi Parlamentom a dôchodkovým fondom,
- chýbajúce pravidlá pre prípad prebytku, resp. deficitu fondu,
- nejasnosti ohľadne zahrnutia nárokov členov fondu do rozpočtu;
82. konštatuje, že v novembri 2005 mali doplnkové dôchodkové fondy 475 členov: títo členovia platili mesačný príspevok – zo všeobecného príspevku na úhradu nákladov – vo výške 948 EUR (1/3); Parlament platil mesačne 1 896 EUR (2/3); na doplnkové dôchodkové zabezpečenie sa v roku 2004 v rozpočte vyčlenila suma 10 300 000 EUR;
83. konštatuje, že dôchodkový fond vykazoval 31. decembra 2004 nedostatočné poistno-technické krytie vo výške 43 756 745 EUR a úroveň financovania vo výške 76,8 % a že k 31. decembru 2005 sa deficit výrazne znížil na 28 875 417 EUR a úroveň financovania sa zvýšila na 86,1 %[28];
84. berie na vedomie, že člen fondu môže od 60. roku života a iba po piatich rokoch prispievania do fondu poberať od januára 2005 starobný dôchodok vo výške 1 276 EUR mesačne;
85. konštatuje, že predsedníctvo v rokoch 2002 až 2005 nezohľadnilo pripomienky Dvora audítorov; konštatuje, že predsedníctvo schválilo 30. novembra 2005 tieto opatrenia:
- zvýšenie výšky mesačných príspevkov od roku 2006: 1 094 EUR pre členov a 2 088 EUR pre Parlament;
- pracovná skupina má vypracovať správu o finančnej situácii dôchodkového fondu;
86. zastáva názor, že Európsky parlament nemôže niesť zodpovednosť za deficit dôchodkového fondu a že vzťah medzi Parlamentom a dôchodkovým fondom by mal ešte v tomto roku získať zmluvný základ; žiada generálneho tajomníka, aby v decembri 2006 doručil Výboru pre kontrolu rozpočtu správu o dosiahnutom pokroku;
87. ďalej sa domnieva, že príspevky členov do systému doplnkového dôchodkového zabezpečenia sa musia odvádzať priamo z osobných príjmov, a nie prostredníctvom parlamentných príspevkov; konštatuje však, že Dvor audítorov dospel v súvislosti so súčasným systémom príspevkov v stanovisku č. 5/99 k tomuto záveru: „Z pohľadu fondu a členov systém fungoval účinne. Okrem toho umožňoval Parlamentu správne vypočítať sumy, ktoré mal uhradiť, lebo podľa pravidiel tohto systému má Parlament uhradiť dvojnásobok sumy, ktorou prispievajú poslanci.“ Konštatuje, že Dvor audítorov nevidel v zachovaní tohto systému nijaký problém, ak sa presnejšie vymedzí a ak sa jeho fungovanie ustanoví vo formálnom dokumente.
88. obáva sa, že odpočet príspevkov do systému dôchodkového zabezpečenia z príspevku na všeobecné výdavky vystavuje poslancov obvineniam, že na úhradu príspevkov súkromného dôchodkového zabezpečenia je možné využívať verejné fondy, a preto vyzýva predsedníctvo, aby do 31. marca 2007 navrhlo opatrenia, ktoré zabezpečia, že takéto platby budú uskutočňovať priamo členovia fondu dôchodkového zabezpečenia prostredníctvom priamych debetných príkazov;
89. konštatuje, že po nadobudnutí účinnosti štatútu poslancov Európskeho parlamentu v roku 2009 budú členovia posudzovaní rovnako a doplnkový dôchodkový fond nebude môcť prijímať nových členov; okrem toho sa domnieva, že po nadobudnutí účinnosti štatútu:
– by systém doplnkového dôchodkového zabezpečenia mal už len vyplácať pohľadávky,
– by poslanci nemali mať možnosť stávať sa členmi doplnkového dôchodkového fondu; dovtedy získané nároky by však mali ostať zachované;
Európske politické strany
90. konštatuje, že účtovníctvo politických strán na európskej úrovni malo v roku 2004 takúto podobu:
|
Rozpočet na rok 2004 prijatý v rámci dohody (v EUR) |
||||||
|
Oprávnené výdavky podľa odhadov rozpočtu, ktoré sú prílohou žiadosti o finančné prostriedky |
Požadovaná výška finančných prostriedkov |
Vlastné prostriedky |
Konečná výška pridelených finančných prostriedkov |
Pridelené finančné prostriedky ako percento požadovaných finančnýchprostriedkov |
||
|
PPE |
2 116 783,00 |
1 587 587,00 |
517 555,63 |
1 051 469,44 |
66% |
|
|
PSE |
1 676 000,00 |
1 257 000,00 |
447 780,45 |
1 093 853,21 |
87% |
|
|
ELDR |
825 194,00 |
618 896,00 |
156 156,24 |
462 661,31 |
75% |
|
|
EFGP |
408 000,00 |
307 500,00 |
77 371,36 |
171 460,56 |
56% |
|
|
UEN |
215 000,00 |
161 250,00 |
28 000,00 |
83 964,01 |
52% |
|
|
PDE |
453 900,00 |
340 425,00 |
23 509,72 |
69 861,91 |
21% |
|
|
GE |
280 366,00 |
210 275,00 |
69 800,00 |
120 895,22 |
58% |
|
|
EFA |
222 024,00 |
165 724,00 |
54 407,34 |
163 222,02 |
99% |
|
|
Total |
6 197 267,00 |
4 648 657,00 |
1 374 940,74 |
3 217 387,68 |
69% |
|
|
PPE: Európska ľudová strana; PSE: Strana európskych socialistov; ELDR: Aliancia liberálov a demokratov za Európu; EFPG: Európska federácia strán zelených; AEN: Aliancia za Európu národov; PDE: Európska demokratická strana; GE: Strana európskej ľavice, EFA: Európska slobodná aliancia |
||||||
91. zdôrazňuje, že vonkajší audítori politických strán potvrdili, že účtovníctvo bolo vedené v súlade s platnými pravidlami a medzinárodnými normami;
92. zdôrazňuje, že politické strany na európskej úrovni zatiaľ neboli schopné úplne vyčerpať prostriedky, ktoré majú k dispozícii;
93. poukazuje na to, že Parlament v pozícii z 15. marca 2006[29] k reforme nariadenia o rozpočtových pravidlách predložil návrh právneho posudzovania vlastných zdrojov politických strán na európskej úrovni v zmysle nariadenia (ES) č. 2004/2003 Európskeho parlamentu a Rady zo 4. novembra 2003 o štatúte a financovaní politických strán na európskej úrovni [30];
94. pripomína, že príslušný výbor Parlamentu v blízkej budúcnosti predloží správu o uplatňovaní nariadenia (ES) č. 2004/2003 a že v roku 2004 sa toto nariadenie uplatnilo po prvýkrát;
95. vyzýva predsedníctvo, aby v záujme účinnejšieho uplatňovania uvedeného nariadenia zohľadnilo tieto úvahy:
- 15% viazaných, ale ešte neuvoľnených rozpočtových prostriedkov by sa malo dať presunúť do nasledujúceho rozpočtového roka,
- politickým stranám na európskej úrovni by sa malo povoliť vytvoriť z vlastných prostriedkov rezervu, ktorá by im v prípade rozpustenia umožnila uspokojiť zákonné pohľadávky ich zamestnancov a zmluvných partnerov,
- mal by sa vytvoriť viacročný finančný rámec (napr. na jedno legislatívne obdobie), ktorý by politickým skupinám poskytol vyššiu istotu pri plánovaní;
Zamestnávanie úradníkov z nových členských štátov
96. žiada generálneho tajomníka, aby do konca roku 2006 predložil správu o tom, aký pokrok sa dosiahol pri zamestnávaní úradníkov z nových členských štátov, rozdelenú na jednotlivé kategórie (napr. tlmočníci, prekladatelia, administratívni úradníci atď.);
Výdavky na tlmočnícke služby (osobitná správa Dvora audítorov 5/2005)
97. zdôrazňuje, že viacjazyčnosť je jednou z charakteristických čŕt Európskej únie, výrazom kultúrnej a jazykovej rozmanitosti Únie a zaručuje rovnaké zaobchádzanie pre všetkých jej občanov; zdôrazňuje skutočnosť, že viacjazyčnosť zaručuje právo občanov komunikovať s orgánmi Európskej únie v jednom z úradných jazykov Únie a dáva im tým možnosť uplatňovať právo na demokratickú kontrolu;
98. poukazuje na to, že osobitnou správou Dvora audítorov 5/2005 sa podrobne zaoberá v samostatnom uznesení;
99. uznáva, že časté cestovanie medzi jednotlivými pracoviskami Parlamentu vedie v mnohých oblastiach činnosti k podstatne vyšším nákladom, čo platí aj pre tlmočníkov, ako sa uvádza v osobitnej správe Dvora audítorov 5/2005;
Medziinštitucionálna dohoda o lepšom zákonodarstve: hodnotenie vplyvu
100. poukazuje na svoje rozhodnutie z 9. októbra 2003 o uzatvorení medziinštitucionálnej dohody o lepšom zákonodarstve[31] a berie na vedomie závery pracovnej skupiny pre hodnotenie vplyvu[32]; podľa nich
- by každá inštitúcia mala byť zodpovedná za hodnotenie vplyvu svojich vlastných návrhov,
- by sa malo hodnotenie vplyvu týkať všetkých textov väčšieho politického významu a pokrývať tieto oblasti: dôsledky regulácie (vrátane dôsledkov neexistujúcej regulácie), hospodárske a sociálne dôsledky, ako aj dôsledky na rozpočet a politiku životného prostredia,
- by Parlament mal prenechať vypracovanie hodnotenia vplyvu tretej strane a obmedziť sa iba na zabezpečenie kvality jej posudkov,
- by malo byť rozhodnutie o tom, či sa má vypracovať hodnotenie vplyvu, prípadne jeho posúdenie, v kompetencii politických koordinátorov a (alebo) predsedov odborných výborov;
101. zastáva názor, že začlenenie hodnotenia vplyvu je spojené s rizikami, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť prácu Parlamentu; takto by sa
- mohlo obmedziť alebo politicky kontrolovať právo poslancov predkladať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy,
- mohla ďalej zvyšovať časová tieseň, pod ktorou už Parlament v dôsledku termínov na predkladanie a termínov prekladov pracuje,
- mohlo vyžiadanie expertných posudkov tretej strany a ich hodnotenie ukázať ako mimoriadne náročné,
- mohlo znemožniť uzatváranie kompromisov na poslednú chvíľu;
102. žiada preto generálneho tajomníka a príslušné orgány Parlamentu, aby vysvetlili, ako mienia premietnuť do praxe tento aspekt medziinštitucionálnej dohody o lepšom zákonodarstve;
Ďalšie kroky v nadväznosti na udelenie absolutória na plnenie rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2003
103. víta skutočnosť, že kontrolné správy Oddelenia vnútorného auditu našli uplatnenie v prepracovanom akčnom pláne generálneho tajomníka, ktorý ho spolu s vyhlásením o vierohodnosti postúpil príslušným orgánom Európskeho parlamentu; pripomína, že akčný plán obsahuje 47 samostatných opatrení a vyzýva generálneho tajomníka, aby objasnil, ktoré z týchto opatrení stanovil za prioritné;
104. konštatuje, že Parlament zabezpečil plnenie rozpočtového riadku 3701 týkajúceho sa nezávislých poslancov a potvrdil jeho spoľahlivosť; pripomína, že dokumenty súvisiace s touto rozpočtovou položkou sú uverejnené na internetovej stránke Parlamentu;
105. berie na vedomie, že návrhy generálneho tajomníka týkajúce sa vzorového listu pre výber vonkajších audítorov politických skupín, ako aj finančnej správy predsedu politickej skupiny, boli predložené predsedníctvu na pripomienkovanie a schválenie; konštatuje, že sa zatiaľ neprijalo nijaké rozhodnutie a vyzýva predsedníctvo, aby Výbor pre kontrolu rozpočtu informovalo o výsledku rokovaní;
106. berie na vedomie, že Parlament začal v roku 2004 (v rámci príprav uplatňovania štatútu poslancov Európskeho parlamentu) technicky zlučovať správne systémy vyplácania príspevkov poslancom Parlamentu, ktoré dovtedy fungovali nezávisle od seba (projekt PAM: Portail Applicatif des Membres);
107. berie na vedomie, že disciplinárna komisia ukončila konanie vo veci stanovenia zodpovednosti za peňažný rozdiel vo výške 4 136 125 BEF medzi stavom pokladne a príslušnými účtovnými dokladmi z roku 1982; očakáva, že táto suma vrátane dlžných úrokov bude vrátená;
108. s uspokojením berie na vedomie, že predsedníctvo 12. decembra 2005 schválilo záverečnú správu pracovnej skupiny EMAS („Eco-Management and Audit System“) a že táto správa o systéme ekologického riadenia v rámci inštitúcií bude od februára 2006 uverejnená na internetovej stránke Parlamentu;
109. berie na vedomie, že došlo k ďalšiemu zlepšeniu služieb v oblasti informačných technológií pre poslancov, najmä prostredníctvom:
- lepšej vybavenosti kancelárií poslancov informačnou technikou,
- vytvorenia siete CyberLAN, do ktorej sa môže pripojiť každý počítač,
- spustenia pilotného projektu na zavedenie systému elektronického podpisu,
- opatrení na vylepšenie ochrany serverov, pracovných staníc a sieťových komponentov,
- vybavenia Parlamentu bezdrôtovou komunikačnou sieťou (prístupové body „Hotspots“, Wi-Fi „Wireless Fidelity“);
110. trvá na tom, aby bol elektronický podpis, v súvislosti s ktorým v súčasnosti prebieha pilotný projekt, zavedený čo najskôr, aby poslanci mohli podpisovať dokumenty, ako pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a parlamentné otázky, bez toho, že by existovali v papierovej forme, čím by sa zvýšila efektívnosť práce poslancov Parlamentu;
111. konštatuje, že kvestori 16. novembra 2005 rozhodli o tom, že dokumenty výborov sa budú naďalej poskytovať ich členom, ale že distribúcia textov a tlačových oznámení prijatých v Štrasburgu v papierovej forme sa ukončí.
POSTUP
|
Názov |
Udelenie absolutória za rok 2004 – Európsky parlament |
||||||||
|
Referenčné čísla |
N6-0027/2005-C6-0357/2002-2005/2091(DEC) |
||||||||
|
Konečné ročné závierky postúpené dňa (dátum) |
15.11.2005 |
||||||||
|
Výročná správa Dvora audítorov postúpená dňa (dátum) |
30.11.2005 |
||||||||
|
Odporúčanie Rady |
C6-0092/2006 |
||||||||
|
Gestorský výbor |
CONT |
||||||||
|
Výbor požiadaný o stanovisko |
All |
|
|
|
|
||||
|
Spravodajca (-ovia) |
Markus Ferber |
||||||||
|
Predchádzajúci spravodajca: |
Ona Juknevičienė |
||||||||
|
Prerokovanie vo výbore |
13.7.2006 |
|
|
|
|
||||
|
Dátum prijatia pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov |
14.9.2006 |
||||||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
|
||||||||
|
1. Návrh rozhodnutia o udelení absolutória |
za: 25 |
proti: 0 |
zdržal(i) sa: 0 |
||||||
|
2. Návrh uznesenia s poznámkami |
za: 20 |
proti: 1 |
zdržal(i) sa:4 |
||||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Inés Ayala Sender, Herbert Bösch, Paulo Casaca, Petr Duchoň, Szabolcs Fazakas, Markus Ferber, Ingeborg Gräßle, Dan Jørgensen, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Edith Mastenbroek, Véronique Mathieu, Jan Mulder, Borut Pahor, José Javier Pomés Ruiz, Brian Simpson, Bart Staes, Margarita Starkevičiūtė, Kyösti Virrankoski |
||||||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Chris Davies, Salvador Garriga Polledo, Robert Goebbels, Ashley Mote, Bill Newton Dunn |
||||||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Reimer Böge, Astrid Lulling, Francisco José Millán Mon |
||||||||
|
Dátum predloženia |
15.9.2006 |
|
|||||||
|
Poznámky (k dispozícii iba v jednom jazyku) |
|
|
|||||||
- [1] Ú. v. EÚ C 105, 30.4.2004.
- [2] Ú. v. EÚ C 301, 30.11.2005, s. 1.
- [3] Ú. v. EÚ C 302, 30.11.2005, s. 100.
- [4] Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.
- [5] Bur/ann/fin - PE 349.540.
- [6] Prijaté texty, P6_TA(2006)0158.
- [7] ABl. C 300 E vom 11.12.2003, S. 303.
- [8] Ú. v. EÚ C 105, 30.4.2004.
- [9] Ú. v. EÚ C 301, 30.11.2005, s. 1.
- [10] Ú. v. EÚ C 302, 30.11.2005, s. 100
- [11] Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.
- [12] Bur/ann/fin - PE 349.540.
- [13] Prijaté texty, P6_TA(2006)0158.
- [14] ABl. C 300 E vom 11.12.2003, S. 303.
- [15] Ú. v. EÚ L 196, 27. júla 2005, s. 28.
- [16] Odpoveď generálneho tajomníka na bod 9 uznesenia Európskeho parlamentu z 21. apríla 2004 o udelení absolutória za rok 2002 (Ú. v. EÚ L 330, 4.11.2004, s. 160).
- [17] Ú. v. EÚ L 330, 4.11.2004, s. 160.
- [18] Ú. v. EÚ L 148, 16.6.2003, s. 62.
- [19] Bod 40 uvedeného uznesenia z 12. apríla 2005.
- [20] Nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002 spolu s vykonávacími predpismi k nariadeniu Rady (ES, Euratom) č. 1065/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 1), zmenené a doplnené nariadením (ES, Euratom) č. 1261/2005 (Ú. v. EÚ L 201, 2.8.2005, s. 3).
- [21] Bod 90 uvedeného uznesenia z 8. apríla 2003.
- [22] Bod 72 uvedeného uznesenia z 12. apríla 2005.
- [23] Rozhodnutie predsedníctva z 30. júna 2003.
- [24] Prijaté texty, P6_TA(2006)0085, pozmeňujúci a doplňujúci návrh 63.
- [25] Článok 14 až 16 predpisov o príspevkoch a úhrade nákladov pre poslancov EP (PE 113.116).
- [26] Ú. v. EÚ C 301, 20.11.2005, tabuľka 9.2; Ú. v. EÚ C 293, 30.11.2004, tabuľka 9.3; Ú. v. EÚ C 286, 28.11.2003, odsek 9.15.
- [27] Informácia generálneho tajomníka pre predsedníctvo Parlamentu - Riadenie doplnkového dobrovoľného systému dôchodkového zabezpečenia poslancov, november 2005, PE 356.020/BUR./REV.
- [28] Zdroj: Dôchodkový fond ASBL – účtovná závierka za rok 2005.
- [29] Prijaté texty, P6_TA(2006)0085, pozmeňujúci a doplňujúci návrh 99.
- [30] Ú. v. EÚ L 297, 15.11.2003, s. 1.
- [31] Ú. v. EÚ C 81 E, 11.12.2003, s. 84.
- [32] Adonis: 03-GRIII(04)D/19596.