Postup : 2006/2085(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0299/2006

Predkladané texty :

A6-0299/2006

Rozpravy :

PV 25/10/2006 - 16
CRE 25/10/2006 - 16

Hlasovanie :

PV 26/10/2006 - 6.12
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2006)0461

SPRÁVA     
PDF 176kWORD 108k
21.9.2006
PE 374.258v02-00 A6-0299/2006

o podpore vnútrozemskej vodnej dopravy: NAIADES, integrovaný európsky akčný program pre vnútrozemskú vodnú dopravu

(2006/2085(INI))

Výbor pre dopravu a cestovný ruch

Spravodajkyňa: Corien Wortmann-Kool

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 POSTUP

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o podpore vnútrozemskej vodnej dopravy: NAIADES, integrovaný európsky akčný program pre vnútrozemskú vodnú dopravu

(2006/2085(INI))

Európsky parlament,

–    so zreteľom na oznámenie Komisie o podpore vnútrozemskej vodnej dopravy: NAIADES (KOM(2006)0006),

–    so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 718/1999 z 29. marca 1999 o pláne kapacity flotily Spoločenstva na podporu vnútrozemskej vodnej dopravy(1),

–    so zreteľom na bielu knihu „Európska dopravná politika do roku 2010: Čas rozhodnúť sa”,

–    so zreteľom na závery stretnutia vnútrozemskej plavby na vysokej úrovni, ktoré sa konalo 15. februára 2006 vo Viedni,

–    so zreteľom na Lisabonský program pre rast a zamestnanosť,

–    so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–    so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A6-0299/2006),

A.  keďže sa predpokladá nárast dopravy a vnútrozemské vodné cesty ešte ponúkajú veľa voľných kapacít a môžu prispieť ku konkurencieschopným dopravným riešeniam využitím kombinácie rôznych druhov dopravy,

B.   keďže Európa potrebuje viac ctižiadostivosti na to, aby viac vyťažila z voľných kapacít na vnútrozemských vodných cestách a z trhového potenciálu vnútrozemských plavieb, ktoré sú buď samostatné, alebo sú súčasťou rozličných dopravných reťazcov po celej Európe vrátane verejných a súkromných účastníkov na vnútroštátnej úrovni aj úrovni Spoločenstva, ako aj na to, aby zvýšila potenciál pre nárast objemu dopravy na vnútrozemských vodných cestách s relatívne nízkymi nákladmi na infraštruktúru,

C.  keďže na zvýšenie konkurencieschopnosti a rozvoj vodnej dopravy je potrebná úzka spolupráca Európskej komisie, riečnych komisií, členských štátov a všetkých zúčastnených súkromných účastníkov,

Akčný program NAIADES

1.   uznáva, že európsky dopravný systém čoraz viac čelí problémom s kapacitami, ktoré vedú k preťaženiu a meškaniam, a že vnútrozemská vodná doprava môže pomôcť znížiť preťaženie, zlepšiť bezpečnosť nákladnej dopravy, prispieť k dosiahnutiu vyššej energetickej účinnosti a chrániť životné prostredie;

2.   podporuje preto iniciatívu Komisie vytvoriť integrovaný európsky akčný program pre vnútrozemskú vodnú dopravu: NAIADES (Navigation and inland waterway action and development in Europe) (činnosť a rozvoj v oblasti plavby a vnútrozemskej vodnej dopravy v Európe);

3.   vyzýva členské štáty, aby s prihliadnutím na európsky akčný program ďalej rozvíjali vnútroštátne politiky na podporu vnútrozemskej vodnej dopravy a aby v tomto smere podporovali aj regionálne, miestne a prístavné orgány a priemyselné odvetvia;

1. Trhy

4.   zdôrazňuje, že súčasné trhy by sa mali konsolidovať, predovšetkým vytvoriť spoľahlivejšiu infraštruktúru, ktorá by sa lepšie integrovala v rámci celej dodávateľskej siete;

5.   zdôrazňuje, že je nevyhnutné vytvoriť spojenia s novými členskými štátmi EÚ vo východnej a strednej Európe, ako aj s Rumunskom a Bulharskom a zosúladiť ich so súčasnou technológiou, čo znamená, že je nevyhnutné, aby sa zvážilo vybudovanie dodatočnej infraštruktúry a prijali opatrenia týkajúce sa intermodality a interoperability;

6.   zdôrazňuje potrebu vytvoriť možnosti na inovatívne multimodálne služby, vybudovať nové trhy s dôležitou spoluprácou prevádzkovateľov vnútrozemskej vodnej dopravy s užívateľmi, národnými a regionálnymi orgánmi;

7.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vzhľadom k tomu, že tento sektor tvoria predovšetkým malé podniky, zlepšili prístup začínajúcich podnikov k financovaniu, najmä k rizikovému kapitálu, a pri plánovaní a vykonávaní príslušných opatrení v plnej miere zohľadnili osobitnú štruktúru tohto odvetvia;

8.  plne podporuje v tomto smere iniciatívu Komisie zabezpečiť informačné zdroje o financovaní, napr. príručku financovania so zoznamom európskych, národných a regionálnych nástrojov pomoci pre oblasť vnútrozemskej vodnej dopravy, ktorá by podľa potreby pokrývala aj financovanie z Európskeho investičného fondu;

9.  žiada Komisiu, aby čo najskôr uverejnila usmernenia o štátnej pomoci pre schémy podpory vnútrozemskej vodnej dopravy a prijala minimálne predpisy, ktoré by primerane zohľadňovali potreby odvetvia vnútrozemskej dopravy;

10. víta plán Komisie preverovať súčasné preťaženie na národnej aj európskej úrovni, ktoré brzdí rozvoj vnútrozemskej vodnej dopravy; vyzýva všetkých verejných aj súkromných účastníkov, aby prispeli k tomuto preverovaniu, preskúmali možné riešenia a hľadali najlepšie postupy, pričom výsledky preverovania budú zohľadnené pri prijímaní ďalších zákonov alebo nových opatrení;

11. zdôrazňuje, že administratívne prekážky by sa mali odstrániť a administratívne postupy zjednodušiť, predovšetkým optimálnym využitím elektronickej komunikácie a zriadením jednotných vybavovacích miest (tzv. one-stop-shops); domnieva sa, že osobitná pozornosť by sa mala venovať postupom v námorných a vnútrozemských prístavoch, ako aj zákonom týkajúcim sa životného prostredia, odpadu a bezpečnosti potravín, ktoré narúšajú logistické postupy;

2. Infraštruktúra

12. poukazuje na to, že spoľahlivosť vodnej siete a dostupnosť viacfunkčných (vnútrozemských) prístavov je najdôležitejšou podmienkou pre ďalší rozvoj vnútrozemskej vodnej dopravy, predovšetkým ako súčasť multimodálnej nákladnej dopravy a sektora v technickom a hospodárskom ohľade, a zdôrazňuje osobitnú zodpovednosť členských štátov za zvýšenie úsilia o zabezpečenie primeranej a spoľahlivej infraštruktúry pri zohľadnení ekologických rizík a aspektov;

13. poukazuje na význam riečnych informačných služieb prispievajúcich k účinnejšiemu a bezpečnejšiemu využívaniu siete vnútrozemskej vodnej dopravy a jej prepojení s inými druhmi dopravy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začlenili riečne informačné služby (RIS) do viacročného orientačného programu pre transeurópske dopravné siete (TEN-T) a v plnej miere využili potenciál RIS na dosiahnutie trvalo udržateľnej logistiky;

14. poukazuje na potrebu zjednotenia systému vodnej dopravy s námornou plavbou vytvorením prístupu k moru, zlepšeným prepojením medzi vnútrozemským vodným systémom a systémom námornej dopravy, ako aj prostredníctvom investícií do oblasti nových kombinovaných plavidiel pre vnútrozemskú a námornú dopravu vrátane plavidiel s inovatívnym dizajnom;

15. vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi a každou zúčastnenou treťou krajinou pripravila európsky plán rozvoja, ktorý by obsahoval aktuálny zoznam infraštruktúry európskej vnútrozemskej vodnej dopravy a poskytoval viac informácií o vodnej doprave pre potreby údržby a iných štrukturálnych zlepšení infraštruktúry; vyzýva tiež Komisiu, aby sa pritom opierala o existujúce zistenia vyplývajúce z vedeckých štúdií a odborných správ členských štátov;

16. vyzýva Komisiu, aby čo najskôr a najneskôr do konca roku 2006 určila európskeho koordinátora TEN-T pre vnútrozemskú vodnú dopravu (VVD), s cieľom podporiť implementáciu prioritných projektov vnútrozemskej vodnej dopravy TEN-T na základe skúseností so súčasnými koordinátormi;

17. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby priradili vyššiu preferenčnú sadzbu vo výške minimálne 20 % všetkým projektom vnútrozemskej vodnej dopravy spoločného záujmu a priradili väčšiu prioritu projektom vnútrozemskej vodnej dopravy spoločného záujmu vo viacročnom programe TEN-T;

18. vyzýva členské štáty, aby posúdili potenciál VVD pri územnom plánovaní a v rámci hospodárskych politík na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, aby sa tak aktívnym spôsobom podporil rozvoj pobrežných obchodných oblastí a logistických centier, s ohľadom na udržateľnú dopravu a tvorbu pracovných miest v priemysle a distribúcii a venovali osobitnú pozornosť malým vodným cestám, ktoré majú doteraz nevyčerpaný potenciál v oblasti zvýšenia nákladnej dopravy;

3. Flotila

19. požaduje, aby sa v roku 2007 Spoločenstve stanovili prísnejšie hodnoty pre emisie SOx, PM, NOx a CO2 , predovšetkým podporovaním palív s nízkym obsahom síry; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby s cieľom zvýšiť energetickú účinnosť vnútrozemskej vodnej dopravy zabezpečili podnety na urýchlené zavedenie a používanie ekologických motorov s nízkou spotrebou;

20. uznáva, že emisie úzko súvisia s kvalitou palív dostupných na trhu, a preto žiada Komisiu, aby čo najskôr predložila návrh s prísnejšími normami pre palivá pre vnútrozemskú lodnú dopravu;

21. žiada Komisiu, aby v roku 2007 predložila návrh pre Európsky modernizačný fond vodnej dopravy pre financovanie nových investícií založených na dopyte a inovačných návrhov európskych záujmov v oblasti logistiky, technológie a životného prostredia založených na cezhraničnej spolupráci a vzájomnej súčinnosti, teda fond, v ktorom by mal ako v hlavnom nástroji akčného programu NAIADES jednu tretinu financovať sektor (súčasný Európsky [rezervný] fond vnútrozemskej vodnej dopravy, vytvorený podľa nariadenia (ES) č. 718/1999) ako nástroj spolufinancovania, druhú tretinu EÚ a poslednú tretinu členské štáty, a aby okrem toho na základe úzkej spolupráce s daným sektorom vypracovala podmienky vytvorenia tohto fondu; poukazuje na to, že jednou z možností takejto podpory by mali byť informačné kancelárie;

22. zdôrazňuje potrebu podporovať rozvoj čistých a hospodárnych plavidiel podľa siedmeho rámcového programu pre výskum a vývoj. V tomto ohľade poukazuje na vývoj v konštrukcii plavidiel pre použitie v rôznych vodách, vrátane obmedzeného ponoru, ktorý môže podporiť VVD dokonca aj vo vodách s nízkou alebo premenlivou vodnou hladinou, bez ohrozenia prirodzeného prostredia; domnieva sa, že v tejto súvislosti by sa osobitná pozornosť mala sústrediť na informačné a komunikačné technológie, ako aj dizajn, ekologickú účinnosť a vybavenie plavidiel;

4. Zamestnanosť, odbornosť a postavenie

23. uznáva, že nedostatok podnikateľov a zamestnancov je pre sektor VVD problémom vzhľadom na pokročilý vek súčasných zamestnancov a malú príťažlivosť sektora pre nových zamestnancov;

24. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pokračovali vo svojom úsilí o zosúladenie požiadaviek týkajúcich sa posádky a osvedčení pre kapitánov, a o podporu vzájomného uznávania kvalifikácií, napr. prostredníctvom Európskeho kvalifikačného rámca (EQF);

25. vyzýva Komisiu, riečne komisie a členské štáty, aby v spolupráci so sektorom vytvorili moderné a trhovo orientované školiace programy pre sektor, podľa možnosti aj s použitím všeobecných noriem vzdelávania a spolupracovali s programami námornej odbornej prípravy, ako napríklad program „Leadership”, s cieľom prilákať nových pracovníkov pre prácu v medzinárodnom prostredí a ponúknuť im atraktívne na profesionálny rast;

26. zdôrazňuje význam presadzovania súčasných sociálnych právnych predpisov na zabezpečenie dobrých pracovných podmienok;

27. poznamenáva, že ešte stále neexistuje dostatočné povedomie o možnostiach dopravy tovaru prostredníctvom VVD, predovšetkým vzhľadom na flexibilitu a potenciál trvalej udržateľnosti VVD;

28. uznáva, že na plné a úspešné využitie hospodárskej hodnoty a možností vnútrozemskej vodnej dopravy je nevyhnutné ich objasnenie a propagácia; vyzýva preto na podporu súčasných kancelárií na podporu VVD a vytvorenie nových kancelárií v členských štátoch s potenciálom VVD, ktoré budú vedieť poradiť užívateľom dopravy a nabádať ich k tomu, aby využívali vnútrozemskú lodnú dopravu, a aby podporili úrady pri identifikácii problémov a určovaní politík;

29. navrhuje, aby sa táto európska sieť pre podporu odvetvia VVD začlenila do európskej siete pre podporu intermodality pri využití existujúcich štruktúrach a skúsenostiach nadobudnutých v rámci podpory iných foriem dopravy, predovšetkým tých, ktoré už v Európe existujú v súvislosti s podporou námornej dopravy na krátke vzdialenosti;

30. vyzýva členské štáty a zúčastnené strany, aby v prípade, že Spoločenstvo nevyčlení dostatočné finančné prostriedky, zabezpečili finančnú udržateľnosť tejto siete;

31. poukazuje na význam Európskeho systému pozorovania trhu, ktorý zahŕňa všetkých účastníkov, a ktorý poskytuje porovnateľné trhové informácie predovšetkým s cieľom umožniť prijímanie včasných a zodpovedných investičných rozhodnutí a určovať silné a slabé stránky a objavovať prípadné nové trhy;

5. Inštitucionálny rámec

32. zdôrazňuje, že rast a prosperita VVD musí byť hlavným bodom budúcich diskusií o inštitucionálnom rámci; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že je dôležité zohľadniť existujúce kompetencie všetkých zúčastnených strán, využiť odborné znalosti medzinárodných organizácií a vyhnúť sa nadmernej byrokracii;

33. požaduje, aby v memorande o porozumení bola sformulovaná zosilnená a rozšírená spolupráca medzi riečnymi komisiami a Spoločenstvom, a aby obsahovala minimálne nasledujúce:

-      implementáciu akčného programu NAIADES;

-      lepšiu výmenu získaných poznatkov a ľudských zdrojov v oblasti VVD medzi Spoločenstvom, členskými štátmi a riečnymi komisiami.

34. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Ú. v. ES L 90, 2.4.1999, s. 1.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Komisia predložila akčný program NAIADES s cieľom podporiť vnútrozemskú vodnú dopravu (VVD). Konštatuje, že VVD ako bezpečný, ekologicky prijateľný spôsob dopravy s množstvom voľných kapacít v infraštruktúre môže prispieť k modálnemu posunu a zjednodušeniu problémov s preťažením, ktoré ovplyvňujú ostatné druhy dopravy. Akčný program Komisie zahŕňa päť strategických oblastí: trh, flotilu, zamestnanosť a odbornosť, postavenie a infraštruktúru.

Spravodajkyňa podporuje predpoklady a všeobecný náčrt akčného programu NAIADES.

Vnútrozemská vodná plavba ponúka prostriedky pre riešenie viacerých úloh spojených s udržateľnosťou dopravy a životným prostredím, ktorým dnes čelíme. Preto si všeobecne zasluhuje vyššiu politickú prioritu a väčšie úsilie na zvýšenie výhod sektora VVD a využitie obrovského potenciálu, ktorý vnútrozemská vodná doprava poskytuje. Je potrebné venovať zvláštnu pozornosť spoľahlivosti infraštruktúry a prepojeniam s ostatnými druhmi dopravy, predovšetkým vo vnútrozemských a morských prístavoch. Preto by mala byť prepojená s územným plánovaním a je potrebné vyvinúť viac úsilia, aby bola vnútrozemská plavba udržateľnejšia prostredníctvom využitia čistejších palív a plavidiel, ktoré typom a veľkosťou zodpovedajú príslušnej vodnej doprave, v ktorej sa budú využívať. Spravodajkyňa sa domnieva, že takýto prístup viesť k vytvoreniu nových trhov, na ktorých sa ešte neuvažovalo o VVD ako o možnosti.

Sektor VVD tvoria z väčšej časti malé rodinné podniky. Sú to samostatné podniky a sú prevádzkované najmä/výlučne z vlastného kapitálu. Avšak chýbajú im zdroje na zásadnú modernizáciu. Politická podpora a podporné činnosti môžu tomuto sektoru pomôcť, aby sa stal ešte dôležitejším spojivom v moderných logistických reťazcoch.

V tejto správe by spravodajkyňa chcela zdôrazniť nasledujúce prvky:

1. Rozvoj trhov

V západnej Európe sa podstatne rozšírili trhy VVD o tradičnú hromadnú dopravu a o hodnotné trhy pre kontajnerovú dopravu. VVD sa tiež osvedčila ako obzvlášť dobrý spôsob bezpečnej prepravy nebezpečného tovaru, ako sú napríklad chemikálie a palivá. Ešte stále je možné vytvoriť nové trhy: prepravcovia niekedy nevedia o možnostiach VVD. Po rozšírení EÚ sa pozoruhodne zvýšila obchodná výmena medzi západnou a východnou Európou. To je impulzom pre rozvoj nových trhov, ktorý môže všeobecne zvýšiť podiel VVD na preprave tovaru.

Podstatnou prekážkou rozvoja trhov sú prístup k financiám a procedurálne bariéry. Pri financiách je dôležité, aby si k nim podniky VVD, väčšinou malé podniky, našli cestu a získali prístup ku kapitálu. Spravodajkyňa preto podporuje iniciatívu Komisie vytvoriť „príručku pre financovanie” a predložiť usmernenia štátnej pomoci pre sektor VVD. Príkladom možnosti financovania je Európsky investičný fond, ETF start-up facility (schéma rizikového kapitálu pre firmy v počiatočnom štádiu ich rozvoja), Seed Capital Action a SME Guarantee Facility (garančný prostriedok pre malé a stredné podniky) .

Navyše, častou prekážkou pre VVD sú procedurálne alebo administratívne ťažkosti. Narúšajú logistický postup a oslabujú konkurencieschopnosť VVD voči ostatným druhom dopravy. Niekedy sú problematickými aj rôzne právne predpisy tak medzi druhmi dopravy, ako aj v rámci prístavov alebo medzi nimi a sťažujú plynulý rozvoj VVD.

Niektoré postupy vyplývajúce z legislatívy, ktoré nie sú priamo spojené s dopravou, ako napr. smernice o odpade, bezpečnosti potravín alebo životného prostredia, príliš často spôsobujú sektoru vnútrozemskej prepravy obrovské byrokratické problémy. Preto je veľmi potrebné venovať väčšiu pozornosť vykonávacím právnym predpisom, ktoré zohľadňujú požiadavky hospodárneho (vodného) dopravného systému.

V tomto ohľade spravodajkyňa s radosťou víta kontrolu a zosúladenie súčasnej legislatívy. Je nevyhnutné zlepšiť regulačné prostredie úpravou administratívnych a požiadaviek a predkladania dokumentov. Kontrola by sa nemala obmedzovať na právne predpisy Spoločenstva, ale mala by zahŕňať aj prax na národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Preto hoci Komisia má hlavnú zodpovednosť za vykonávanie uvedenej kontroly, nevyhnutné je aj zapojenie ďalších verejných a súkromných účastníkov.

2. Infraštruktúra

Spoľahlivá a fungujúca infraštruktúra je podmienkou udržania súčasných trhov a vytvorenia nových. Súčasné nedostatky v udržiavaní infraštruktúry VVD v Európe je jedným z najnaliehavejších problémov, ktorý je potrebné riešiť. Hlavnú zodpovednosť majú národné a regionálne úrady, ktoré príliš často nepovažujú za prioritné udržiavanie a rozvoj infraštruktúry VVD. Všeobecne sa zabúda, že udržiavanie súčasnej infraštruktúry nemusí nevyhnutne vyžadovať veľké investície. Obmedzený, ale včasný a cielený zásah môžu pri relatívne nízkych nákladoch zabrániť preťaženiu. Udržiavanie stavu brehov, plavebných komôr a mostov môže prispieť k hospodárnej VVD a zabrániť preťaženiu. Komisia to môže podporovať na európskej úrovni prostredníctvom vykonania aktuálnej kontroly stavu vnútrozemských vodných ciest v Európe a poskytnutím informácií o potrebe ich udržiavania alebo prípadného zlepšenia. Takýmto spôsobom môže byť Európsky plán rozvoja infraštruktúry vodných ciest pomocným nástrojom pri zvyšovaní povedomia a podpore investícií.

S ohľadom na rozsiahlejšie plány infraštruktúry by spravodajkyňa rada poukázala na skutočnosť, že len 1,5% rozpočtu TEN je určených na projekty vnútrozemských vodných ciest. Spojenie povodí riek má zásadný význam pre dlhé neprerušované dopravné reťazce cez vnútrozemské vodné cesty. Preto je nutné implementovať dva súčasné projekty vnútrozemskej vodnej dopravy TEN-T, Straubing-Vilshoven a Seine-Nord. Spravodajkyňa ľutuje, že pre projekty VVD neexistuje koordinátor TEN-T. Európsky koordinátor by mohol uľahčiť implementáciu týchto projektov, ako je to aj v prípade ostatných projektov TEN-T. V konečnom dôsledku riečne informačné služby zlepšujú riadenie dopravy a môžu tiež prispieť k spoľahlivej a účinnej infraštruktúre a mali by sa okamžite implementovať.

3. Flotila

Keďže plavidlá majú dlhú životnosť a vyžadujú výraznú počiatočnú investíciu, obnova flotily bude pomalá. Avšak modernizácia je veľmi dôležitá pre dosiahnutie vysokej kvality prepravy, a preto by mal stáť rozvoj vyčlenených návrhov modernizácie s európskym významom v popredí.

Čo sa týka udržateľnosti, plavidlá musia byť udržateľné predovšetkým čo sa týka emisií. Po druhé, musia byť udržateľné vo vzťahu k vodám, ktoré využívajú na dopravu. Prvým a najdôležitejším krokom pri znižovaní emisií z plavidiel je zlepšenie kvality používaných palív. Predovšetkým zníženie síry spôsobuje nižšie emisie SOx. Napriek tomu, že už existujú palivá s nízkym obsahom síry, ich dostupnosť je obmedzená. Právne predpisy Spoločenstva, ktoré zavádzajú všeobecnú normu pre palivá s nízkym obsahom síry, by značne prispeli k dosiahnutiu ich všeobecného používania. Bolo by preto prospešné, keby Komisia v roku 2007 predložila návrh prísnejších noriem pre palivá pre vnútrozemskú lodnú dopravu. V skutočnosti by zavedenie čistejších palív umožnilo inštalácie čistejších motorov s nižšími emisiami CO (do 30%), PM (do 35%) a NOx. Preto bude mať zavedenie čistých palív pozitívny účinok aj na ostatné emisie. Filtrami a katalyzátormi (PM lapače) možno znížiť tiež výskyt častíc (PM) a NOx, ale aj tie sú účinnejšie s palivami s nízkym obsahom síry.

Okrem vytvorenia čistejších plavidiel je tiež potrebné zvážiť rozvoj a využívanie nových typov plavidiel. Rozdiely v infraštruktúre si vyžadujú rôzne plavidlá. Kde bol Rýn počas mnohých rokov prispôsobený pre vnútrozemskú plavbu, môže sa vytvoriť tzv. diaľnica VVD. Prírodné prekážky a kolísanie vodnej hladiny na Dunaji a iných riekach môžu byť nevýhodou pre vnútrozemskú plavbu. Úsilie o prekonanie týchto prekážok rozsiahlymi činnosťami v infraštruktúre (prehlbovanie riek, budovanie priehrad a hrádzí) môže podmieniť vznik ďalších problémov, ktoré by mali väčší dopad na životné prostredie, predovšetkým záplavy. Preto namiesto úpravy riek pre plavidlá by bolo potrebné aktívnejšie preskúmať možnosť úpravy plavidiel pre rieky. Vývoj takýchto plavidiel by mohol spôsobiť otvorenie nových trhov VVD v oblastiach s kolísavou vodnou hladinou, a bez poškodenia prirodzeného prostredia. Nedávne udalosti ukázali, že priehrady a hrádze môžu byť len miestnou ochranou pred povodňami, pritom ostatné opatrenia, ako napríklad využívanie oblastí s retenciou vody, sú zásadnejšími a udržateľnejšími riešeniami.

Európsky modernizačný fond vodnej dopravy by mohol byť dobrým nástrojom financovania takýchto modernizácií. Je potrebné špecifikovať presné použitie takého fondu, ale je dôležité, aby boli návrhy investícií založené na dopyte a zahŕňali cezhraničnú spoluprácu. Základy takého fondu už existujú vo forme súčasného Európskeho [rezervného] fondu vnútrozemskej vodnej dopravy, ktorý bol vytvorený podľa nariadenia (ES) č. 718/1999 a úplne financovaný zo sektoru. Bolo by vhodné, keby EÚ a jej členské štáty prispievali do fondu rovnakým dielom, takže každý prispeje jednou tretinou celkovej hodnoty.

4. Zamestnanie, odbornosť a postavenie

Nábor nových pracovníkov sa stal pre sektor VVD hlavným problémom. Jedným z jeho riešení je ďalšie zosúladenie požiadaviek, ako napríklad personálne požiadavky a osvedčenia pre plavidlá a kapitánov. Vzájomné uznávanie kvalifikácie by mohlo byť ešte rýchlejšou cestou k dosiahnutiu medzinárodnej mobility na pracovnom trhu. Pre väčšiu pracovnú príťažlivosť sektora VVD by sa mal predstavovať pozitívny vzhľad, zdôrazňujúci dynamické a medzinárodné aspekty práce. Sektor sa už nemôže spoliehať na tradíciu, ale mal by vytvoriť moderné náborové akcie.

Propagácia VVD je tiež cestou rozvoja nových trhov. Prostriedkami na dosiahnutie týchto cieľov sú vytvorenie propagačných úradov a Európsky systém pozorovania trhu. Kľúčovým prvkom dobrých pracovných podmienok je v neposlednom rade presadzovanie sociálnej legislatívy a sociálny dialóg.

5. Inštitucionálny rámec

Inštitucionálne aspekty sú dôležité, ale nikdy nemôžu byť sami osebe cieľom. Každý inštitucionálny rámec by mal byť zameraný na prosperitu sektora VVD a implementácia programu NAIADES by mala byť jednou z jeho priorít. Lepší inštitucionálny rámec začína intenzívnejšou a rozšírenou spoluprácou medzi súčasnými organizáciami, predovšetkým riečnymi komisiami, Spoločenstvom a členskými štátmi. Výmena poznatkov a pracovníkov, napríklad prostredníctvom dočasného preloženia, môže podporiť integráciu organizácií a výmenu osvedčených postupov.


POSTUP

Názov

Podpora vnútrozemskej vodnej dopravy: NAIADES, integrovaný európsky akčný program pre vnútrozemskú vodnú dopravu

Číslo postupu

2006/2085(INI)

Gestorský výbor
  dátum oznámenia na schôdzi

TRAN
6.4.2006

Výbory požiadané o stanovisko
  dátum oznámenia na schôdzi

ENVI
6.4.2006

EMPL
6.4.2006

 

 

 

Bez predloženia stanoviska
  dátum rozhodnutia

ENVI
25.4.2006

EMPL
1.2.2006

 

 

 

Rozšírená spolupráca
  dátum oznámenia na schôdzi

 

 

 

 

 

Spravodajkyňa
  dátum menovania

Corien Wortmann-Kool
22.2.2006

 

Predchádzajúci spravodajca

 

 

Prerokovanie vo výbore

20.4.2006

19.6.2006

12.9.2006

 

 

Dátum prijatia

12.9.2006

Výsledok záverečného hlasovania

+

-

0

38

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gabriele Albertini, Margrete Auken, Philip Bradbourn, Michael Cramer, Arūnas Degutis, Christine De Veyrac, Petr Duchoň, Saïd El Khadraoui, Robert Evans, Emanuel Jardim Fernandes, Luis de Grandes Pascual, Ewa Hedkvist Petersen, Jeanine Hennis-Plasschaert, Stanisław Jałowiecki, Georg Jarzembowski, Dieter-Lebrecht Koch, Jörg Leichtfried, Fernand Le Rachinel, Bogusław Liberadzki, Eva Lichtenberger, Erik Meijer, Robert Navarro, Seán Ó Neachtain, Janusz Onyszkiewicz, Josu Ortuondo Larrea, Willi Piecyk, Luís Queiró, Reinhard Rack, Renate Sommer, Ulrich Stockmann, Marta Vincenzi, Corien Wortmann-Kool

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Zsolt László Becsey, Nathalie Griesbeck, Helmuth Markov, Willem Schuth, Luis Yañez-Barnuevo García

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Brian Simpson

Dátum predloženia

21.9.2006

Poznámky
(údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)

 

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia