SPRÁVA o výročnej správe Európskej centrálnej banky za rok 2005

    12.10.2006 - (2006/2206(INI))

    Výbor pre hospodárske a menové veci
    Spravodajkyňa: Pervenche Berès
    PR_INI_art112-1

    Postup : 2006/2206(INI)
    Postup v rámci schôdze
    Postup dokumentu :  
    A6-0349/2006

    NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

    o výročnej správe Európskej centrálnej banky za rok 2005

    (2006/2206(INI))

    Európsky parlament,

    –   so zreteľom na výročnú správu Európskej centrálnej banky (ECB) za rok 2005

    –   so zreteľom na článok 113 Zmluvy o ES,

    –   so zreteľom na článok 15 štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky,

    –   so zreteľom na svoje uznesenie z 2. apríla 1998 o demokratickej kontrole v tretej fáze Hospodárskej a menovej únie[1],

    –   so zreteľom na svoje hlasovanie z 5. júla 2005, ktorým neprijal návrh uznesenia o výročnej správe European Central Bank za rok 2004,

    –   so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. apríla 2006 o stave európskeho hospodárstva: prípravná správa o hlavných smeroch hospodárskych politík na rok 2006[2],

    –   so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. mája 2006 o verejných financiách v Hospodárskej a menovej únii[3],

    –   so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. júla 2006 o výročnej správe o eurozóne (KOM(2006)0392),

    –   so zreteľom na svoju pozíciu z 13. marca 2003 o odporúčaní Európskej centrálnej banky týkajúcom sa rozhodnutia Rady o zmene článku 10 ods. 2 štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky[4],

    –   so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2006 o strategickej revízii Medzinárodného menového fondu[5],

    –   so zreteľom na správu Európskej centrálnej banky o finančnej stabilite a správu Európskej centrálnej banky o finančnom zjednocovaní eurozóny,

    –   so zreteľom na list predsedníčky Výboru pre hospodárske a menové veci predsedovi Rady Ecofin z 5. mája 2006, týkajúci sa postupu menovania do výkonnej rady Európskej centrálnej banky,

    –   so zreteľom na hospodárske predpovede eurosystému z júna 2006

    –   so zreteľom na články 106 a 112 ods. 1 rokovacieho poriadku

    –   so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A6‑0349/2006),

    A. keďže uznáva úplnú nezávislosť Európskej centrálnej banky (ECB) a Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB),

    B.  keďže hlavným cieľom ECB a ESCB je udržať cenovú stabilitu a zároveň podporovať všeobecnú hospodársku politiku Európskeho spoločenstva v súlade s článkom 2 Zmluvy o ES; keďže článok 105 Zmluvy o ES uvádza, že menová politika by mala prispieť „bez toho, aby bol dotknutý cieľ cenovej stability“ k dosiahnutiu cieľov Spoločentva,

    C. keďže hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny vzrástol v roku 2005 o 1,4 %, čo predstavuje zníženie oproti viac než 1,8 % rastu v roku 2004, pričom inflácia eurozóny sa ustálila na úrovni viac než 2,2 %, čo je podobná úroveň, aká bola dosiahnutá v roku 2004 a ktorá predstavovala 2,1 %,

    D. keďže členské štáty nedokázali rovnakou mierou využiť silný globálny hospodársky rast v roku 2005; keďže okrem iných dôvodov možno toto pripísať zvyšujúcim sa cenám ropy a nevýhodným zmenám vo výmenných kurzoch, po ktorých sa euro ocitlo na úrovni vyššej ako 1,17 USD v decembri 2005 (pre porovnanie: v decembri 2004 bola najvyššia úroveň 1,36 USD), keďže predpovede rastu uvádzajú oživenie hospodárstva, pričom Komisia predpovedá rast vo výške 2,5 % na rok 2006 a 1,3 až 2,3 % na rok 2007, pričom inflácia by mala tesne prevýšiť 2 %,

    E. keďže rada guvernérov ECB po tom, ako 2,5 roka udržiavala kľúčové úrokové sadzby vo výške 2 %, ich zvýšila o 25 bázických bodov postupne 1. decembra 2005, 2. marca, 8. júna, 3. augusta a 5. októbra 2006 a keďže úrokové sadzby zostávajú tak nominálne, ako aj reálne, na nízkych úrovniach,

    F.  keďže viaceré centrálne banky tretích krajín informovali v priebehu posledných mesiacov o zámere zvýšiť svoje devízové rezervy v euromene,

    G. keďže v roku 2005 vzrástla svetová nerovnováha, hlavne na základe rastu deficitu USA, ktorý dosiahol úroveň 6,4 % HDP,

    H. keďže ročné účtovníctvo ECB udáva za rok 2005 nulový čistý zisk, čo možno vysvetliť úplným uložením dosiahnutého výsledku,

    I.   keďže ECB hrá kľúčovú úlohu pri fungovaní európskeho mechanizmu výmenných kurzov (ERM II) a v boji proti inflácii,

    J.   keďže Parlament chce prispieť k posilneniu roly a medzinárodnej autority ECB na medzinárodnej scéne,

    Hospodársky a menový rozvoj

    1.  zdôrazňuje oživenie hospodárstva, pri ktorom reálny rast HDP dosiahol 2,5 % a domáci dopyt prispel mierou 2,1 % v druhom kvartáli roka 2006; pripomína, že nedávny rast hospodárstva podporujú reformy na úrovni členských štátov a investičné programy na trhoch s prácou, financiami a produktmi; pripomína, že akékoľvek zvýšenie úrokových sadzieb by sa malo vykonať rozumne a tak, aby sa neohrozil rast; pripomína riziká spojené so zvyšovaním výmenného kurzu eura a cien ropy; tieto faktory prispeli k slabému rastu v roku 2005; chváli politiku ECB, ktorá sa sústreďuje na svoj najdôležitejší cieľ – ochranu stability cien; zastáva preto názor, že ECB správne reagovala na hospodársky a finančný vývoj v roku 2005, keď zvýšila svoje úrokové sadzby po tom, ako inflácia vyvrcholila na 2,6 % v septembri 2005;

    2.  zdôrazňuje, že ECB si však musí uvedomovať riziká vyvstávajúce zo stáleho zvyšovania úrokových sadzieb v kontexte nedávneho oživenia hospodárstva, pokiaľ ide o rast; konštatuje, že na podporu oživenia hospodárstva musia členské štáty uplatniť potrebné štrukturálne reformy a investičné činnosti; domnieva sa, že politiku úrokových sadzieb ovplyvňujú pokroky pri zlepšovaní financií verejného sektora v členských štátoch;

    3.  konštatuje, že v období rokov 2003 až 2005 boli úrokové sadzby na historickom minime, čím mali prispieť k oživeniu hospodárstva; vyzýva ECB, aby aj naďalej dodržiavala svoje povinnosti politikou zabezpečenia pevného zakotvenia stredno- až dlhodobých očakávaní inflácie na úrovniach, ktoré sú v súlade so stabilitou cien; zdôrazňuje, že ECB by mala aj naďalej ostro sledovať ceny ropy, nehnuteľností a pokračujúcu nadbytočnú likviditu;

    4.  konštatuje, že je nevyhnutné, aby pokračovala konsolidácia, ktorú začali členské štáty, čím sa vytvoria základy dlhodobého rastu, hoci nesmieme zanedbať zároveň prebiehajúce investovanie do spoločnosti, ktorá dokáže čeliť budúcnosti; aktuálny svetový hospodársky výhľad MMF túto diagnózu podporuje; ďalší pokrok v reformách členských štátov eurozóny zostáva rozhodujúcim faktorom pri posilňovaní základov dlhodobého rastu;

    5.  pripomína, že koncom roka 2001 a začiatkom roka 2003 sa objavili znaky oživenia hospodárstva, ktoré sa podobajú tým súčasným, no dlhodobejší rast nenastal; pripomína, že odhady Komisie a eurosystému naznačujú mierne oživenie v roku 2006, po ktorom by mal v roku 2007 nasledovať útlm; domnieva sa, že každé zvýšenie rastového potenciálu eurozóny závisí od štrukturálnych reforiem a pozorne implementovaných investičných činností v členských štátoch; uznáva, že hospodárska súťaž na trhoch EÚ a vysoká kvalita zamestnania sú motormi hospodárskeho rastu a že by sa nemal obmedzovať vplyv na zisky efektívnosti a inovácie; berie na vedomie nedávne oživenie v roku 2006 a zdôrazňuje, že treba lepšie využiť túto priaznivú situáciu na vážnu konsolidáciu rozpočtov; uznáva, že hospodárska súťaž na trhoch EÚ je motorom hospodárskeho rastu a že by sa nemal obmedzovať jej vplyv na zisky efektívnosti a inovácie;

    6.  domnieva sa, že zvyšovanie potenciálu rastu eurozóny sa opiera o pokračujúcu a konzistentnú realizáciu reformnej agendy; jej súčasťou musia byť za každých okolností prípravy systémov sociálnej bezpečnosti na budúcnosť vzhľadom na demografické zmeny; európske makroekonomické dialógy na vypracovanie meradiel národných reformných programov a vyvážená makroekonomická politika zostávajú dôležitým faktorom; v tomto kontexte je dôležité, aby si ECB zachovala svoju nezávislosť;

    7.  domnieva sa, že rozdiely v rámci eurozóny, kde existujú rozdiely v hospodárskom raste dosahujúce až 4,5 % v roku 2005 a v úrovni inflácie 2,7 % v roku 2005, predstavujú z dlhodobého hľadiska významné riziko pre ERM;

    8.  upozorňuje, že existujú vzrastajúce riziká korekcie cien nehnuteľností vzhľadom na rýchly a neudržateľný rast cien v posledných rokoch; želá si vyjasnenie politiky ECB vzhľadom na vývoj cien aktív, hlavne nehnuteľností; domnieva sa, že z dlhodobého hľadiska by jasné stanovisko prispelo k tomu, aby nedošlo k vytváraniu špekulácií;

    9.  víta pristúpenie Cypru, Lotyšska a Malty do ERM II 29. apríla 2005 a Slovenska 25. novembra 2005; podporuje zavedenie eura všetkými členskými štátmi; domnieva sa, že v súvislosti s dodržiavaním konvergenčných kritérií by sa mala venovať náležitá pozornosť štatistikám členských štátov; vyzýva členské štáty, aby bezodkladne prijali opatrenia s cieľom rovnako splniť kritériá stanovené pre pristúpenie do euro zóny;

    10. poznamenáva, že existujú rozdiely v mechanizme prechodu v oblasti menovej politiky členských štátov eurozóny, pričom niektoré krajiny sú reaktívnejšie v dôsledku prevahy zadlženosti pri premenlivých sadzbách; vyzýva ECB a Komisiu, aby predložili jasnú analýzu týchto odlišností a vylepšení, ktoré by sa mohli vykonať s cieľom uľahčiť prechod v oblasti menovej politiky; vyhliadky na zaktivizovanie možno v Európe zvýšiť iba ak sa prijme hlavná zásada jednoty v rozmanitosti tak na sociálnej, ako aj na hospodárskej úrovni;

    11. zdôrazňuje riziká rýchlych vyrovnaní medzinárodných nerovnováh, ktoré môžu vyústiť do zhodnocovania výmenného kurzu eura voči doláru; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že zmluva udeľuje zodpovednosť za politiku výmenného kurzu Rade, ale neurčuje spôsob výkonu tejto právomoci; vyzýva euroskupinu, Radu a ECB, aby v plnej miere vykonávali svoje príslušné právomoci a aby posilnili koordináciu činnosti v oblasti politiky výmenného kurzu;

    12. konštatuje, že ECB je naklonená posilneniu preventívnej zložky paktu stability a rastu, čo nebráni tomu, aby viac razy prijala kritické stanovisko voči prípadnému zmierneniu korektívnej zložky uvedeného paktu, pričom toto stanovisko je v zhode so stanoviskami všetkých ostatných centrálnych bánk eurozóny, z ktorých niektoré vyjadrili v tejto súvislosti jasné kritické stanovisko;

    Menová politika

    13. domnieva sa, že menová politika, uplatňovaná ECB, potrebuje viac jasnosti a súdržnosti, hlavne čo sa týka definovania relatívnej dôležitosti dvoch hlavných pilierov politiky a vzťahov medzi nimi, pričom týmito piliermi sú menový agregát (M3) a všetky ostatné dôležité informácie o budúcom vývoji inflácie; domnieva sa, že jasné a transparentné pravidlá toho, akým spôsobom tieto dva piliere ovplyvňujú operačné rozhodnutia v oblasti menovej politiky, by urobili politiky ECB vo väčšej miere predpovedateľnými a účinnými;

    14. zdôrazňuje potrebu formulovať jasnú interpretáciu mandátu ECB, ako je definovaný v článku 105, odseku 1 Zmluvy o ES; vyzýva hlavne ECB, aby predložila potvrdené a koherentné vysvetlenie spôsobov a prostriedkov, ktorými sa chce zhostiť povinnosti určenej zmluvou, totiž podpory všeobecných hospodárskych politík v rámci Spoločenstva pri udržaní stability cien; konštatuje, že Zmluva o ES explicitne rozlišuje medzi cieľmi stability cien a podpory všeobecných hospodárskych politík a že preto – ak má mať článok 105, odsek 1 skutočný zmysel – nie je možné považovať tieto dva ciele jednoducho za vzájomne zameniteľné;

    Finančná stabilita a integrácia

    15. víta uverejnenie prvej správy ECB o finančnej integrácii v eurozóne, pretože je to veľmi dôležité pre odovzdávanie informácií týkajúcich sa menovej politiky a pre finančnú stabilitu; poznamenáva, že podľa ECB si finančná integrácia vyžaduje integráciu trhovej infraštruktúry, najmä systémov vyrovnania a doručenia, berie na vedomie úmysel ECB vytvoriť vlastnú infraštruktúru vyrovnania;

    16. odsudzuje skutočnosť, že ECB vstúpila do kontaktu s CERVM ohľadom opatrení úrovne 2 ešte pred tým, ako začal konať zákonodarca;

    17. podobne ako ECB je znepokojený nad hedžingovými fondmi a poznamenáva, že hedžingové fondy sú predovšetkým monitorované nepriamo prostredníctvom bánk, ktoré sú ich protistranou; poznamenáva, že o fungovaní týchto fondov sa vie málo napriek tomu, že majú neobmedzený prístup na trhy; berie na vedomie, že hodnotenie takýchto fondov je často náhodné a neposkytuje investorom jasný prehľad o ich majetku a činnosti; domnieva sa, že Európska únia by mala prevziať iniciatívu v rozprave, ktorá prebieha na globálnej úrovni – najmä so zreteľom na vývoj v USA – o potrebe lepšie kontrolovať činnosť hedžingových fondov, aby mohla plniť hlavnú úlohu; vyzýva preto ECB, aby v tejto oblasti vykonala ďalšie analýzy;

    18. vyzýva Komisiu, aby venovala väčšiu pozornosť dopadu správania sa finančných trhov na makroekonomickú situáciu eurozóny;

    19. poukazuje na riziká, ktoré pre stabilitu finančného sektora predstavujú cezhraničné fúzie; žiada preto ECB, aby vypracovala analýzu hlavne z hľadiska požičiavateľa a aby predložila korešpondujúce analýzy v priebehu menového dialógu 2007;

    20. so záujmom očakáva zavedenie integrovaného systému TARGET II, ktorý zlepší správu likvidít v ESCB a bude zdrojom výrazného zvýšenia efektívnosti; naliehavo žiada ESCB, aby vypracoval všeobecný, transparentný a právne solídny rámec budúceho fungovania systému TARGET II;

    21. vyzýva ECB, aby s ohľadom na pretrvávajúce vysoké hodnoty menového agregátu M3 (8,8 % v máji 2006, 7,4 % v decembri 2005) v porovnaní s dlhodobou referenčnou hodnotou 4,5 % prijala opatrenia; zdôrazňuje najmä výrazný nárast počtu bankoviek a hotovosti v obehu a vo vkladoch call money, je znepokojený, že tento náraz nebude možné dlhodobo udržať; vyzýva ECB, aby pozorne preskúmala vývoj na trhu s hypotékami a úvermi na fúzie a akvizície, a ich možné účinky na systematické riziko, dôveru spotrebiteľov a vývoj úrokových sadzieb;

    22. vyjadruje ľútosť nad tým, že ani ECB, ani Rada, nepovažovali za potrebné informovať Parlament o Memorande o porozumení o manažmente finančných kríz;

    Vonkajšia rola eura

    23.  pripomína svoju požiadavku postupného zjednocovania reprezentácie eurozóny v rámci medzinárodných finančných inštitúcií, aby bolo možné brániť jej záujmy s takou silou, ktorá by zodpovedala jej ekonomickej sile;

    24. so záujmom konštatuje, že viaceré centrálne banky oznámili, že zvýšia svoje rezervy v eurách; žiada ECB, aby pozorne dozerala na tento pohyb a aby v rámci svojej výročnej správy o medzinárodnej role eura uviedla kvantifikáciu a analyzovala dôsledky týchto pohybov, najmä čo sa týka vplyvu na výmenný kurz;

    Bankovky

    25. konštatuje, že hodnota eurobankoviek v obehu sa čoraz rýchlejšie zvyšovala, aby v roku 2005 dosiahla úroveň viac než 12,8 %; poukazuje na to, že toto neprestajné zvyšovanie je hlavne dôsledkom bankoviek s veľkou nominálnou hodnotou, najmä 500 EUR, ktorých rast dosiahol viac ako 20,9 %; žiada ECB, aby preskúmala dôvody tohto citeľného nárastu a aby analyzovala povahu transakcií vykonaných s týmito bankovkami a ich nárast v každej z krajín, aby bolo možné identifikovať prípadné riziká, ktoré by s tým mohli byť spojené;

    26. domnieva sa, že prvá generácia bankoviek, ktorej chýbajú akékoľvek zobrazenia živých bytostí, krajín alebo pamiatok, podporuje chladný obraz vytvárania meny a prispieva k odstupu Európy od eura; vyzýva ECB, aby na druhej generácii bankoviek boli zobrazené živé bytosti, krajiny, výtvory ľudí v Európe alebo európske osobnosti, ktoré budú predmetom konsenzu; vyzýva ECB, aby mu predložila svoje úvahy v tejto oblasti;

    Demokratická kontrola

    27. víta jasný záväzok ECB ohľadne ratifikácie Zmluvy o Ústave, ktorá uvádza najdôležitejšie prvky politického rámca EMU v menovom a hospodársko-finančnom pilieri; zdôrazňuje, že proces ratifikácie nemá žiaden vplyv na fungovanie menovej únie a neovplyvňuje stabilitu eura; vyzýva ECB, aby pokračovala v zabezpečovaní dôveryhodnosti eura a zachovávaní stability cien, ktoré sú základným predpokladom neinflačného makroekonomického prostredia, ktoré žičí hospodárskemu rastu a vytváraní zamestnanosti;

    28. zastáva názor, že nezávislosť ECB vrátane postupu menovania členov jej rady guvernérov sa ukázala ako účinná; zdôrazňuje, že článok 112 ods. 2 písm. b) Zmluvy ustanovuje, že členovia výkonnej rady ECB sa vymenovávajú z ľudí, ktorí majú uznávané pozície a pracovné skúsenosti v menovej alebo bankovej oblasti, a zdôrazňuje, že ich štátna príslušnosť by nemala mať žiaden význam a že by sa mali aj naďalej hodnotiť prísnymi kritériami Zmluvy, napr. kvalifikáciami; považuje za dôležité, aby boli vo výkonnej rade zastúpené osoby z rozličných kruhov, čím by sa umožnila efektívna ex-post kontrola ECB;

    29. vyzýva Radu, aby ostala verná postupu menovania členov riaditeľstva; zdôrazňuje, že je ochotný pripojiť sa k iným inštitúciám pri prieskume možných zlepšení pre tým, než sa bude obnovovať výkonná rada v roku 2010;

    30. domnieva sa, že dialóg o menovej politike medzi Parlamentom a ECB bol úspešný a malo by sa na ňom stavať aj naďalej; zdôrazňuje, že ex-post zodpovednosť ECB je nevyhnutná pre dôveru a stabilitu finančných trhov; je dôležité, aby sa jednotnosť výkonnej rady a rady guvernérov aj naďalej zdôrazňovala pri verejných vystúpeniach; podporuje cielenú informačnú politiku ECB vo vzťahu k Parlamentu, Rade a Komisii; dôrazne zdôrazňuje, že výzvy na zlepšenie komunikačnej politiky ECB treba vnímať v kontexte súčasnej ochrany nezávislosti ECB a jej orgánov; opäť pripomína svoju výzvu, že by sa mal každoročne uverejňovať nielen prehľad rozdelený podľa krajín, ale aj regionálny a cezhraničný prehľad relevantných trendov podľa vzoru tzv. béžovej knihy centrálnej banky USA (Federal Reserve), ktorý by umožnil ECB ovplyvňovať diskusiu o trendoch produktivity a výhľade cien a miezd; vyzýva ECB na posúdenie možnosti uverejňovania súhrnných zápisníc;

    31. zdôrazňuje, že dôveryhodnosť ECB závisí tiež od vysokej miery transparentnosti v procese rozhodovania; opäť vyzýva na to, aby sa krátko po schôdzach rady guvernérov ECB uverejňovali súhrnné zápisnice týchto schôdzí, v ktorých sa jasne uvedú argumenty za a proti rozhodnutiam a ich dôvody; trvá na tom, že tento druh komunikácie by nemal nahradiť informácie poskytované prezidentom ECB okamžite po rozhodnutiach o menových otázkach, ktoré sú cenným a včasným zdrojom informácií pre pozorovateľov a účastníkov trhu; domnieva sa, že táto transparentnosť je dôležitá, pretože trh tak môže získať jasnejší obraz o menovej politike ECB;

    32. pripomína, že odmietol systém rotačného hlasovania uplatniteľný pri rozhodnutiach rady guvernérov ECB, v podobe, v akej bol prijatý v roku 2003, keďže je veľmi zložitý; domnieva sa, že s ohľadom na budúce rozširovanie eurozóny je potrebné zaviesť systém, ktorý spojí rovnosť hlasov s účinnosťou; pripomína svoje uznesenie, požadujúce vytvorenie rady ECB, pozostávajúcej z deviatich členov a poverenej menovou politikou, ktorá by nahradila súčasný, nie veľmi pohodlný systém, a nahradila by takisto príliš zloté riešenie, s ktorým sa rátalo do budúcnosti; naliehavo žiada zmeniť v tomto zmysle aj zmluvu;

    33. vyzýva ECB, aby uprednostnila vypočutia svojho prezidenta výborom Parlamentu pre hospodárske a menové veci ohľadom jeho komunikačnej stratégie;

    Spravovanie ECB

    34. konštatuje, že počet zamestnancov ECB sa od roku 1999 výrazne a neprestajne zvyšuje (o 86 % za dané obdobie); konštatuje, že ECB uviedla, že v priebehu niekoľkých mesiacov roku 2005 dočasne zastavila rast počtu svojich zamestnancov, no ich počet aj tak vzrástol v roku 2005 o 3,5 %; upozorňuje, že ECB pritom zdôrazňuje svoju vôľu zvýšiť vlastnú vnútornú efektívnosť; domnieva sa, že tento úmysel je chvályhodný a vyjadruje želanie, aby sa skutočne a trvalo konkretizoval, hlavne prostredníctvom trvalého stabilizovania počtu zamestnancov;

    35. zdôrazňuje dôležitosť, aká musí byť zo strany ECB a národných centrálnych bánk priznaná kvalite dialógu, transparentnosti informovania a uznaniu odborov počas schôdzí Personálneho výboru;

    36. domnieva sa, že zapojenie zamestnancov a ich odborov do prijímania rozhodnutí, ktoré sa ich týkajú, a sociálny dialóg na vysokej úrovni prispejú k vytvoreniu spoločnej kultúry v rámci Eurosystému a SECB;

    37. konštatuje, že celý výsledok ECB v roku 2005 vo výške 992 miliónov EUR bol vyplatený na pokrytie rizík výmenného kurzu, úrokovej miery a kolísajúcich cien zlata, čo viedlo k nulovému zisku; konštatuje, že výška tohto vyplácania bude každoročne kontrolovaná; zároveň konštatuje, že náklady na nové sídlo ECB sú odhadované na 850 miliónov EUR; žiada ECB, aby objasnila svoj cieľ úrovne vlastných fondov a zásob, a aby zaviedla takú rozpočtovú politiku, ktorá pokryje náležitým spôsobom riziká, ktorým je vystavená a zároveň povedie k uspokojivému finančnému výsledku;

    o

    o o

    38.      poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil predsedovi Euroskupiny, Rade a Komisii, ako aj Európskej centrálnej banke.

    DÔVODOVÁ SPRÁVA

    Vo svojom uznesení týkajúcom sa výročnej správy ECB Európsky parlament hodnotí postup centrálnej banky. Po siedmich rokoch existencie eura a naplnení celého cyklu obnovy riaditeľstva ECB chce vaša spravodajkyňa tento rok položiť dôraz na potrebu posilnenia demokratickej kontroly ex ante a ex post ECB.

    Hospodársky a menový rozvoj v roku 2005

    V roku 2005 HDP eurozóny vzrástlo o 1,4 %, čo je menej než 1,8 % za rok 2004. V prvom polroku 2005 aktivita postupovala miernym tempom, v druhom polroku mala tendenciu k akcelerácii. Inflácia dosiahla v roku 2005 úroveň 2,2 %, čo je porovnateľná úroveň ako v roku 2004 (2,1 %). Zvyšovanie cien energie neviedlo k vnútorným inflačným tlakom, hlavne pre pretrvávanie mierneho vývoja v oblasti príjmov.

    Po tom, ako boli dva a pol roka udržané rovnaké úrokové miery vo výške 2 %, Rada guvernérov sa 1. decembra rozhodla zvýšiť vedúce miery o 25 základných bodov a ďalšie zvyšovanie sa uskutočnilo 2. marca, 8. júna a 3. augusta 2006. Tieto rozhodnutia boli motivované hrozbou, že budúce zvýšenia cien ropy by mohli mať vedľajšie účinky v oblasti príjmov v kontexte rýchleho rozvoja úverov.

    Hospodárske predpovede Eurosystému hovoria o určitom oživení v rozmedzí 1,8 % až 2,4 % v roku 2006 a v rozmedzí 1,3 % až 2,3 % v roku 2007. Toto oživenie sa zdá za súčasného stavu dosť krehké, ako o tom svedčí aj široké rozpätie uvedeného odhadu, ako aj pravdepodobné spomalenie aktivity od roku 2007.

    Vaša spravodajkyňa by chcela poukázať na vyhlásenia MMF a OECD, ktoré vyzývajú k opatrnosti pri budúcich zmenách úrokovej miery v rámci eurozóny. Uvedené zmeny by mali brať na zreteľ čerstvosť, kvalitu a rezilienciu hospodárskeho oživenia. Tieto dve inštitúcie uvádzajú viacero faktorov, ktoré by mohli ohroziť zatiaľ iba váhavé oživenie, ako napríklad prudké výkyvy vo výmenných kurzoch eura a cenách ropy, ktoré už zohrali svoju rolu v miernom charaktere rastu v roku 2005.

    Medzinárodné hospodárske prostredie bolo v roku 2005 ovládané rastom rôznych svetových nerovnováh, hlavne americkým deficitom vyváženosti platieb, ktorý dosiahol 6,4 % HDP. Uvedené nerovnováhy predstavujú najvýraznejšie riziko, lebo môžu viesť k prudkým zmenám výmenného kurzu eura voči americkému doláru. Rýchle a výrazné zhodnotenie eura by vážne zasiahlo európsky hospodársky rast. Eurozóna sa musí čo najlepšie pripraviť na tento prípad. V tejto situácii sa vaša spravodajkyňa domnieva, že treba objasniť pozíciu výmenného kurzu eura pri vytváraní európskej menovej politiky a že takisto treba spresniť prostriedky zásahu Rady, aby inštitucionálna zodpovednosť, ktorá jej v tejto oblasti patrí, nadobudla konkrétnu podobu.

    Posilnenie hospodárskej a menovej koordinácie je nevyhnutné a vaša spravodajkyňa by vám rada pripomenula, že definícia vhodnej politickej stratégie, ktorá chýbala už od vytvorenia eura, je potrebná na zhmotnenie črtajúceho sa hospodárskeho rastu. Zvýšenie rastového potenciálu stojí takisto na náležitej makroekonomickej regulácii. Vaša spravodajkyňa by preto rada podporila úsilie Euroskupiny o zdôraznenie aktívnejšieho makroekonomického dialógu medzi Radou, ECB a európskymi sociálnymi partnermi.

    Finančná stabilita a integrácia

    Vaša spravodajkyňa víta príspevok ECB ku kontrole finančnej integrácie a stability eurozóny.

    V roku 2005 uverejnila novú správu, týkajúcu sa finančnej integrácie eurozóny a obsahujúcu sled ukazovateľov. Správa ukazuje, že stupeň integrácie sa líši podľa segmentov trhu: menové trhy, štátne cenné papiere, záväzky súkromného sektora sa zdajú byť skutočne integrované; pokrok bol zaznamenaný aj na trhu s akciami; bankové trhy, hlavne služby pre drobných klientov, veľmi zaostávajú. ECB zdôrazňuje, že finančný trh nemôže byť úplne integrovaný bez integrácie infraštruktúr trhu, hlavne kompenzačných infraštruktúr a preplácania dodávok, pričom sa domnieva, že v tejto oblasti treba výrazne pokročiť a želá si legislatívnu iniciatívu v tejto oblasti. Vaša spravodajkyňa sa bez výhrad stotožňuje s týmto stanoviskom.

    Čo sa týka finančnej stability, ECB sa domnieva, že pevnosť finančného systému eurozóny sa zlepšila, upozorňuje však na riziká spojené s arbitrážnymi fondmi, pre ktoré je typická nejasnosť a ľubovoľné hodnotenie ich pozícií, ktoré investorom neposkytuje jasný pohľad na ich výkony. Vaša spravodajkyňa vyzýva ECB, aby sprísnila dohľad nad špekulatívnymi fondmi a domnieva sa, že záujmy finančnej stability sa majú v prvom rade prejaviť vytvorením pravidiel pre špekulatívne fondy.

    Vaša spravodajkyňa sa domnieva, že treba pozorne dozerať na presuny rizík z finančného sektora k súkromným osobám, ktoré sa rozvinuli v posledných rokoch. Je mimoriadne dôležité zhodnotiť ich makroekonomické dôsledky.

    Bankovky

    Odkedy boli zavedené papierové eurobankovky, ich hodnota neprestajne a veľmi rýchlo stúpa, v roku 2005 bol tento nárast na úrovni 12,8 %. Neprestajné zvyšovanie je hlavne dôsledkom veľkých úbytkov, hlavne čo sa týka 500 EUR, ktorých rast dosiahol v roku 2005 viac ako 20,9 %. Vzhľadom na riziká prania špinavých peňazí a daňových podvodov, spojené s týmto vývojom, vaša spravodajkyňa považuje za užitočné, aby ECB analyzovala faktory, ktoré vedú k tomuto výraznému nárastu a aby zhodnotila s nimi súvisiace riziká.

    Spravovanie ECB

    Vaša spravodajkyňa sa stotožňuje s vyhláseniami prezidenta ECB a domnieva sa, že ECB musí byť príkladne spravovaná a preto víta deklarovanú vôľu ECB zvýšiť svoju vnútornú efektívnosť.

    Čo sa týka zamestnancov, ich počet v ECB stúpol od roku 1999 o 86 %. Toto zvýšenie je nepochybne čiastočne vysvetliteľné nedávnym vznikom tejto inštitúcie. No potreba stabilizovať zamestnancov sa stala citeľnou a viedla k dočasnému zastaveniu rastu v roku 2005 (aj tak však pokračoval na úrovni 3,5 %). Vaša spravodajkyňa sa domnieva, že cieľ rastu vnútornej efektívnosti ECB by sa mal skutočne a trvalo konkretizovať, hlavne prostredníctvom trvalého stabilizovania počtu zamestnancov a transparentného sociálneho dialógu.

    Čo sa týka finančných výsledkov, ECB vykázala v roku 2005 nulový výsledok v dôsledku krytia výmenných rizík, úrokovej miery a zmien v cenách zlata. Zároveň náklady na nové sídlo ECB sú odhadované na 850 miliónov EUR. Vaša spravodajkyňa si želá, aby ECB zaviedla takú finančnú politiku, ktorá povedie k uspokojivému finančnému výsledku.

    Demokratická kontrola

    HMÚ funguje už sedem rokov a čo sa týka ECB, máme potrebný odstup, aby sme mohli posúdiť potrebné vylepšenia demokratickej kontroly, ktorá prináleží Európskemu parlamentu.

    Demokratická kontrola sa vyjadruje na dvoch úrovniach: ex ante, v procese menovania do štruktúr riaditeľstva ECB, a ex post, pri kontrole rozhodnutí ECB. Obe tieto zložky je potrebné posilniť. Vaša spravodajkyňa navrhuje určitý súbor zlepšení s obmedzeným dosahom, ktoré by boli prijaté oddelene, ktoré sú však ako celok schopné viesť k skutočnému zlepšeniu procesu demokratickej kontroly.

    Čo sa týka postupu menovania do štruktúr riaditeľstva ECB, úplné obnovenie vedenia ukázalo, že veľké krajiny (Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Španielsko) si de facto prisvojili jednu stoličku, pričom dve ďalšie pripadajú malým krajinám. Táto prax nie je v súlade s duchom zmluvy (článok 112 písm. b) a článok 11.2 štatútov ESCB a ECB).

    Zastúpenie týchto štyroch veľkých krajín fakticky obmedzuje výber Rady vo fáze predkladania návrhov. Aby si zaistili menovanie, tieto krajiny navrhujú mená so štandardnými profilmi, totiž funkcionárov alebo pracovníkov centrálnych bánk. Riaditeľstvo ECB je potom omnoho jednotvárnejšie než riaditeľstvá iných centrálnych bánk. Rozmanitosť profilov, zastúpených v rámci riaditeľstva je však jednou z podmienok otvoreného a plodného dialógu vo fáze kontroly ex post.

    Je preto potrebné otvoriť fázu predkladania návrhov Rade, aby sa v nej viac diskutovalo a bola transparentnejšia. Je možných viacero prístupov. Vaša spravodajkyňa sa domnieva, že je možné jednoduchým spôsobom priblížiť prax duchu zmluvy: aby bola voľba skutočne otvorená, mal by byť predložený a transparentne prediskutovaný určitý minimálny počet mien, navrhnutých minimálnym počtom krajín. Návrh Rady by bol potom založený na diskusii, opierajúcej sa aspoň o tri mená, predložené rôznymi krajinami.

    Ako doplnok k otvorenosti a transparentnosti, potrebným vo fáze návrhu Rady, by úloha Európskeho parlamentu mala byť posilnená oprávnením potvrdiť menovanie členov riaditeľstva, podobne ako je to v mnohých krajinách, napríklad v Spojených štátoch. Takáto právomoc by ešte väčšmi podporila Radu, aby pri vypracovávaní svojho návrhu viedla skutočne otvorenú diskusiu.

    Takisto treba zlepšiť demokratickú kontrolu ex post. Menový dialóg, vedený prostredníctvom predkladania výročnej správy ECB Európskemu parlamentu, ako aj vypočutia prezidenta ECB pred členmi výboru pre hospodárske a menové veci, ktoré sa odohráva štyri razy do roka, nepochybne podporili záväzok opodstatnene motivovať rozhodnutia menovej politiky. Takisto sú vítané tlačové konferencie ECB, nasledujúce po prijatí rozhodnutí menovej politiky. Treba ale uznať, že tieto aktivity sú väčšmi súčasťou komunikačnej politiky ECB ako skutočným výkonom zodpovednosti.

    Nebývalá nezávislosť vo svete, ktorou disponuje ECB, legitimuje zvýšenú transparentnosť menových rozhodnutí, a to nie iba vo vzťahoch medzi ECB a Európskym parlamentom, a takisto všetky formy komunikácie, ktoré si môže ECB osvojiť za účelom vysvetlenia svojich rozhodnutí a aj zvýšenú transparentnosť prijímania rozhodnutí menovej politiky. V tejto oblasti by vaša spravodajkyňa rada zopakovala žiadosť Rade guvernérov, aby prijímala rozhodnutia formou skrutínia, ako sa s tým ráta v článku 10 protokolu, a tiež žiadosť o zverejňovanie stručného zhrnutia každej schôdze Rady guvernérov, kde budú uvedené stanoviská strán za a proti, ako aj rozdelenie hlasov a menšinové stanoviská. Vaša spravodajkyňa takisto žiada, aby Európsky parlament, podobne ako Rada a Komisia, mohol byť zastúpený na schôdzach Rady guvernérov.

    Vaša spravodajkyňa by rada pripomenula, že systém rotačného hlasovania, uplatniteľný pri rozhodnutiach Rady guvernérov ECB, ako bol prijatý v roku 2003, nie je pre svoju zložitosť veľmi vhodný a žiada, aby bol s ohľadom na budúce rozširovanie eurozóny zavedený systém, ktorý spojí rovnosť hlasov s účinnosťou.

    S ohľadom na to, že predchádzajúce žiadosti Európskeho parlamentu zostali iba na papieri, ako aj so zreteľom na skúsenosť siedmich rokov jestvovania eura, sa vaša spravodajkyňa domnieva, že treba zhodnotiť kontext revidovania ústavnej zmluvy. Vaša spravodajkyňa sa teda domnieva, že žiadosti týkajúce sa transparentnosti postupu menovania do štruktúr riaditeľstva a vydávania súladného stanoviska Európskeho parlamentu, ako aj žiadosti o zastúpenie Európskeho parlamentu v Rade guvernérov, budú musieť byť okrem ich dobrovoľného uplatňovania dotknutými inštitúciami zohľadnené aj v revidovanom návrhu ústavnej zmluvy.

    POSTUP

    Názov

    Výročná správa Európskej centrálnej banky za rok 2005

    Číslo postupu

    2006/2206(INI)

    Gestorský výbor
      dátum oznámenia na schôdzi

    ECON
    7.9.2006

    Výbor požiadaný o stanovisko
      dátum oznámenia na schôdzi

     

     

     

     

     

    Bez predloženia stanoviska
      dátum rozhodnutia

     

     

     

     

     

    Rozšírená spolupráca
      dátum oznámenia na schôdzi

     

     

     

     

     

    Spravodajkyňa
      dátum menovania

    Pervenche Berès
    14.3.2006

     

    Predchádzajúci spravodajca

     

     

    Prerokovanie vo výbore

    30.5.2006

    20.6.2006

    12.9.2006

    2.10.2006

     

    Dátum prijatia

    10.10.2006

    Výsledok záverečného hlasovania

    +

    -

    0

    23

    0

    15

    Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

    Zsolt László Becsey, Pervenche Berès, Sharon Bowles, Udo Bullmann, Ieke van den Burg, David Casa, Jan Christian Ehler, Jonathan Evans, Jean-Paul Gauzès, Robert Goebbels, Donata Maria Assunta Gottardi, Benoît Hamon, Gunnar Hökmark, Karsten Friedrich Hoppenstedt, Sophia in 't Veld, Wolf Klinz, Christoph Konrad, Guntars Krasts, Kurt Joachim Lauk, Andrea Losco, Astrid Lulling, Gay Mitchell, Joseph Muscat, John Purvis, Alexander Radwan, Bernhard Rapkay, Dariusz Rosati, Eoin Ryan, Antolín Sánchez Presedo, Manuel António dos Santos, Peter Skinner, Margarita Starkevičiūtė, Sahra Wagenknecht

    Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

    Werner Langen, Alain Lipietz, Antonis Samaras, Charles Tannock, Corien Wortmann-Kool

    Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

     

    Dátum predloženia

    12.10.2006

    Poznámky
    (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)