SPRÁVA o stratégii pre oblasť Baltského mora pre Severnú dimenziu
18.10.2006 - (2006/2171(INI))
Výbor pre zahraničné veci
Spravodajca: Alexander Stubb
návrh uznesenia európskeho parlamentu
o stratégií pre oblasť Baltského mora pre Severnú dimenziu
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. novembra 2005 o Severnej dimenzii[1],
– so zreteľom na dokument Usmernenia na vypracovanie politickej deklarácie a rámcového dokumentu pre politiku Severnej dimenzie od roku 2007,
– so zreteľom na výročnú správu Komisie o pokroku za rok 2005 pri uplatňovaní akčného plánu pre Severnú dimenziu z 2. júna 2006 (SEC(2006)0729),
– so zreteľom na druhý akčný plán pre Severnú dimenziu 2004 – 2006, ako ho schválila Európska rada v Bruseli 16. a 17. októbra 2003,
– so zreteľom na závery predsedu zo 6. summitu pobaltských štátov v Reykjavíku z 8. júna 2006,
– so zreteľom na uznesenie poradného výboru EHP a správu z 25. júna 2006 o budúcnosti politiky Severnej dimenzie,
– so zreteľom na činnosť baltskej medziskupiny v Európskom parlamente,
– so zreteľom na európsku stratégiu pre región Baltského mora prijatú baltskou medziskupinou v Európskom parlamente,
– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A6-0367/2006),
A. keďže Severná dimenzia tvorí široký rámec, ktorý pokrýva všetky severné regióny – regióny Baltského mora, Barentsovho mora a Arktídu – a všetky politické oblasti, vonkajšie i vnútorné,
B. keďže politika Severnej dimenzie má potenciál, aby pomohla podporiť regionálnu a cezhraničnú spoluprácu v záujme ďalšieho hospodárskeho rastu a našla spoločnú odpoveď na spoločné úlohy, ale do tejto chvíle nedokázala plne využiť svoj potenciál a riešiť rôzne problémy týkajúce sa tohto regiónu,
C. keďže oblasť Baltského mora predstavuje historicky významnú bránu spájajúcu Západ s Východom, a preto by mala byť v centre pozornosti novej politiky Severnej dimenzie,
D. keďže po rozšírení EÚ v roku 2004 sa Baltské more stalo takmer vnútorným morom, mare nostrum Európskej únie a keďže stratégia pre oblasť Baltského mora môže podstatne prispieť k prehodnoteniu rozsahu a činností Severnej dimenzie, aby odzrkadľovali zmeny vyvolané týmto rozšírením,
E. keďže stratégia pre oblasť Baltského mora by mohla významne prispieť k zlepšeniu koordinácie medzi regionálnymi orgánmi pôsobiacimi v regióne Baltského mora,
Cieľ tohto uznesenia
1. Prostredníctvom tohto uznesenia usiluje o:
a. podporu politiky Severnej dimenzie a vymedzenie regiónu Baltského mora ako svojej prioritnej oblasti, pričom však aj naďalej zdôrazňuje svoju pretrvávajúcu podporu severskej politiky vrátane spolupráce s Nórskom a Islandom; podporu hlbšej regionálnej integrácie v oblasti Baltského mora ako životaschopnej súčasti a dynamickej zložky širšej európskej hospodárskej a politickej oblasti;
b. čo najširšie využitie príležitostí ponúkaných dynamickými ekonomikami v regióne Baltského mora a systematické vytváranie značky tohto regiónu ako jednej z najatraktívnejších a najkonkurencieschopnejších oblastí na svete;
c. pomoc pri zlepšení ekologickej situácie Baltského mora, ktoré je v súčasnosti jednou z najznečistenejších morských oblastí na svete; zníženie znečistenia a eutrofizácie a zabránenie ďalšiemu vypúšťaniu ropy a iných toxických a škodlivých látok;
Na základe uvedených východísk predkladá nasledujúce návrhy:
2. žiada Komisiu, aby predložila návrh stratégie EÚ pre oblasť Baltského mora, a tým posilnila vnútorný pilier Severnej dimenzie, pokryla horizontálne odlišné aspekty regionálnej spolupráce, podporila súčinnosť rôznych regionálnych orgánov a organizácií a predišla ich prekrývaniu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby upravili zodpovednosť svojich správ tak, že budú môcť použiť horizontálny prístup pri navrhovaní a uplatňovaní politiky Severnej dimenzie;
3. podporuje činnosť Rady štátov Baltského mora; navrhuje, aby sa pred letným zasadnutím Európskej rady uskutočňoval každoročný summit krajín Baltského mora; podporuje činnosť parlamentnej konferencie o Baltskom mori, výročné zasadanie predsedov národných parlamentov regiónu a nadchádzajúce parlamentné fórum o Severnej dimenzii;
4. zdôrazňuje, že stratégia pre región Baltského mora zahŕňa opatrenia, ktoré má uskutočňovať samotná Európska únia a jej členské štáty, ako aj opatrenia uplatňované v spolupráci s Ruskom;
5. žiada, aby sa v záujme transparentnosti a súdržnosti vytvorila samostatná rozpočtová položka EÚ stratégie pre oblasť Baltského mora – možno v rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva – ktorá by doplnila súčasné spôsoby financovania Severnej dimenzie zo strany Európskej únie, členských štátov, tretích krajín, Európskej banky pre obnovu a rozvoj, Európskej investičnej banky, Nordickej investičnej banky a ďalších; zdôrazňuje, že stratégia musí dostať primerané financovanie zo všetkých príslušných rozpočtových položiek, aby bola schopná plniť svoje ciele;
6. poukazuje na to, že za znečistenie Baltského mora nesie zodpovednosť Rusko i členské štáty; zdôrazňuje, že ochrana morského životného prostredia, najmä v súvislosti so znížením eutrofizácie, je jedeným z najdôležitejších aspektov, na ktoré treba brať ohľad pri realizácii poľnohospodárskych a štrukturálnych programov Únie v tomto regióne; s uspokojením konštatuje, že Medzinárodná námorná organizácia priznala väčšine oblasti Baltského mora postavenie mimoriadne citlivej morskej oblasti; navrhuje vytvorenie siete ekologicky reprezentatívnych a hodnotných chránených oblastí prímorských území a pobrežných vôd;
7. poukazuje na to, že veľká ropná havária zapríčinená buď prepravou alebo výskumom a ťažbou by dokázala fakticky vyhubiť väčšinu morského života v Baltskom mori; vyzýva na zlepšenie koordinácie, aby sa predišlo podobným haváriám, a ak by predsa k nejakej došlo, vyzýva na dohodu o spoločnom mechanizme, ako zvládnuť jej následky; domnieva sa, že normy na klasifikáciu ropných tankerov musia zohľadniť podmienky danej oblasti, napríklad hrúbku ľadu v zimnom období;
8. zdôrazňuje potrebu chrániť a posilňovať zásoby rýb v regióne Baltského mora; žiada Komisiu, aby pripravila komplexný plán na udržanie a obnovu prirodzených zásob lososa vo vodnom systéme Baltského mora s využitím všetkých riek, kde dochádza k treniu;
9. zdôrazňuje potrebu znížiť závislosť regiónu od ruskej energie a nabáda členské štáty v regióne, aby preskúmali možnosť spoločného trhu s energiou; vyzýva Komisiu, členské štáty a partnerov, aby podporovali spoločné projekty zamerané na energetickú účinnosť a obnoviteľné zdroje energie z hľadiska potenciálu tejto oblasti stať sa zdrojom bioenergie a aby podporovali využite biomasy, ako aj slnečnej, veternej a vodnej energie; podporuje činnosť Energetického spoločenstva regiónu Baltického mora;
10. požaduje prístup založený na spravodlivosti a spoločnej zodpovednosti pri uskutočňovaní energetickej politiky na národnej úrovni, aby sa strategické rozhodnutia, ako je napríklad vybudovanie nových energetických sietí, robili po konzultácii s tými partnermi spomedzi členských štátov EÚ, ktorých sa môžu tieto rozhodnutia dotýkať;
11. zdôrazňuje, že nutným predpokladom všetkých projektov infraštruktúry, ktoré sa týkajú energie, je dôkladné zhodnotenie vplyvov na životné prostredie, aby bolo zaručené dodržiavanie medzinárodných noriem ochrany životného prostredia; z tohto hľadiska vyzýva Rusko, aby ratifikovalo Dohovor z Espoo o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice;
12. pripomína úlohu Baltského mora ako zjednocujúceho prvku regiónu; navrhuje vytvoriť nový program s názvom Baltské more bez hraníc, ktorý by umožnil hladký prechod cez hranice v tejto oblasti vrátane členských štátov a Ruska; podporuje vznik „baltskej diaľnice“, ktorá by do roku 2010 spojila región Baltského mora s členskými štátmi strednej a západnej Európy;
13. zastáva názor, že členské štáty, aby mohli splniť svoj záväzok znížiť znečistenie Baltského mora, mali by mať právo zachovať alebo zaviesť prísnejšie ochranné opatrenia, než sú tie, ktoré navrhuje EÚ;
14. uvedomuje si rast námornej dopravy, najmä v dôsledku prudkého hospodárskeho rastu Ruska; pokladá morskú bezpečnosť za jeden z najpálčivejších problémov tohto regiónu; navrhuje postupné rozšírenie spoločného Systému riadenia lodnej prepravy a informačného systému (VTMIS) tak, aby pokryl nielen Fínsky záliv, ale celú oblasť Baltského mora; podčiarkuje potrebu spoločného záväzku, aby sa rýchlo realizovala klasifikácia Medzinárodnej námornej organizácie, ktorá udelila Baltskému moru postavenie mimoriadne citlivej morskej oblasti (PSSA), vrátane zákazu ropných tankerov s jednoduchým trupom;
15. navrhuje rozšírenie transeurópskej siete Nordický trojuholník tak, aby pokryla celý región, a zahrnutie cestných a železničných spojení Barentsovho koridoru a Botnického koridoru do systému transeurópskej siete (TEN); žiada, aby sa realizoval projekt Rail Baltica; očakáva prepojenie celého regiónu vysokorýchlostným vlakovým spojením;
16. požaduje vybudovanie diaľnice Via Baltica do roku 2013 ako prioritného projektu, ktorý spojí región Baltského mora s členskými štátmi v strednej a západnej Európe; zdôrazňuje význam európskeho financovania v realizácii tohto projektu;
17. uvedomuje si, že národné trhy v regióne sú väčšinou relatívne malé, čo vo viacerých prípadoch spôsobuje nízku konkurencieschopnosť; poukazuje na mimoriadnu vzájomnú hospodársku závislosť členských štátov tejto oblasti; požaduje, aby sa medzi členskými štátmi tohto regiónu v plnej miere uplatňovali štyri základné slobody (voľný pohyb osôb, sloboda pohybu tovaru, sloboda usadenia sa a voľný pohyb kapitálu);
18. berie na vedomie, že postavenie enklávy Kaliningradskej oblasti obklopenej Európskou úniou vyžaduje skutočnú spoluprácu regionálnych orgánov, Ruskej federácie a Európskej únie; nalieha na Ruskú federáciu a Európsku úniu, aby preskúmali možnosť zmeniť Kaliningradskú oblasť na otvorenejší a menej militarizovaný pilotný región s lepším prístupom na vnútorný trh; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa lode mohli slobodne plaviť v Baltskom mori vrátane lagúny Vistula a Kaliningradského zálivu a aby mali voľný priechod cez úžinu Pilava/Baltský prieliv;
19. poukazuje na to, že partnerstvo v rámci Severnej dimenzie v oblasti verejného zdravia a spoločenského blaha (NDPHS) by malo byť účelnejšie v boji s vážnymi chorobami, ako aj pri zvyšovaní a podporovaní zdravého a sociálne uspokojivého životného štýlu; vyzýva Ruskú federáciu a EÚ, aby preskúmali možnosti praktického zapojenia Kaliningradskej oblasti do činnosti NDPHS;
20. zdôrazňuje, že Kaliningradská oblasť je stále enklávou sužovanou mnohými sociálnymi, ekonomickými a ekologickými problémami, akými sú významné ekologické riziko, ktoré predstavuje prítomnosť vojenských základní a zbraní v tejto oblasti, výrazné zdravotné riziko, ako aj vysoká miera organizovaného zločinu a drogovej závislosti;
21. vyzýva región Baltského mora, aby aktívne podporoval programy zamerané na vytváranie nových foriem umenia a komunikácie a na podporu mnohonárodnej mobility a programov kultúrnej výmeny;
22. podporuje študentské výmeny v tejto oblasti; navrhuje, aby univerzity v tejto oblasti vytvorili sieť a dohodli sa na rozdelení práce s cieľom podporiť veľmi kvalitné strediská, ktoré sú schopné obstáť v medzinárodnej konkurencii;
23. je znepokojený skutočnosťou, že východná hranica tejto oblasti slúži ako trasa, ktorou preniká veľká časť organizovaného zločinu spojeného s obchodovaním s ľuďmi a drogami, čo vzbudzuje mimoriadne obavy; naliehavo žiada väčšiu angažovanosť Europolu a posilnenie spolupráce v tejto oblasti na úrovni EÚ a medzivládnej úrovni;
24. zdôrazňuje, že je potrebné vynaložiť dvojnásobné úsilie na zlepšenie účinnosti kontroly na východnej hranici, najmä pokiaľ ide o skvalitnenie súčasnej infraštruktúry a podporu legálneho prekračovania hraníc, a žiada, aby sa z Fondu pre riadenie vonkajších hraníc vyčlenili dostatočné prostriedky;
°
° °
25. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.
- [1] Prijaté texty, P6_TA(2005)0430.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
The concept of the Northern Dimension (ND) was brought up by Finnish initiative and it was one of the main focuses of the Finnish EU Presidency in the second half of 1999. The policy could be still considered a priority issue for the Danish Presidency of 2002 but lost its importance somewhat during subsequent Presidencies, which placed more focus on the Mediterranean area than the North.
The objectives of the ND are identified in the Northern Dimension Action Plans. The First Action Plan was adopted at the Feira European Council in June 2000 for the period 2000-2003. Its focus was on environment, nuclear safety, the fight against organised crime and Kaliningrad.
The Second Northern Dimension Action Plan for the period 2004-2006 was adopted in October 2003. It covers five broad key priority themes: economy; human resources; the environment; cross-border cooperation and justice and home affairs. Kaliningrad and the Arctic region are mentioned as regions with specific needs.
In the second half of 2006, the ND policy figures once again high on the EU's agenda, being a top priority on the external relations programme of the Finnish Presidency. This period will also see a review of the political and institutional structures of the policy, as the Second Northern Dimension Action Plan will expire at the end of 2006 and a framework document defining a new ND policy beyond 2006 should then enter into force. Most importantly, the policy also needs to be adapted in the light of the Four Common Spaces adopted at the EU-Russia Summit in May 2005 in Moscow. An agreement on the new ND political declaration and the framework policy document is expected at the EU-Russia Summit on 24 November 2006 in Helsinki, while entry into force is planned for 2007.
The ND policy has a potential to contribute to promoting strategic regional cooperation and economic growth in the wider ND area. However, it has to date concentrated mainly on areas outside the European Union, particularly Russia and the Environmental Partnership.(Indeed the works carried out at the St Petersburg water purification plant may be considered as the policy's major success).
The Baltic Sea Region
Following the enlargement of the EU in 2004, the Baltic Sea has almost become an internal sea, a mare nostrum of the Union. Nine countries border the Baltic Sea, comprising eight EU Member States, the enclave of Kaliningrad and the St Petersburg region of Russia. Together, these eight EU Member States account for one third of the population of the Union with one third of its GDP.
Economy: potential to become the most dynamic region of Europe
According to the Baltic Development Forum, the Baltic Sea Region leads in the Competitiveness Index, in comparison to three other regions of approximately same size: the Central European Region (Austria, southeast Germany, the Czech Republic, Hungary, Slovenia, Slovakia, and southern Poland), the British Isles and the Iberian Peninsula. In recent years, the Region has outperformed European peer regions on key performance measures such as prosperity growth, labour productivity growth, and scientific innovation. Key strengths are a strong physical infrastructure, a skilled labour force, low levels of corruption, strong research clusters and a strong science system.
The competitiveness potential is, however, not fully exploited. Prosperity of the Region is below the level of peer regions. The Region is home to only 27 of the 500 fast growing companies ranked in the “Europe 500”. This share is only about half its 10.5% share of EU-25 GDP.
As a result of the historical divide during the last century, there are today noticeable and substantial economic differences amongst the Baltic Sea States. The elimination of these great disparities must be one of the main aims of this Strategy because if this issue is not addressed, the brain-drain from these countries could seriously threaten their further development.
It turns out that the key weakness of the Region is the low level of internal competitive pressure. None of the countries in the Region alone has a market big enough to promote the needed sense of competition. The only solution to the problem is to deepen the integration of the Region.
Environment: saving the Baltic Sea
The ecosystem of the Baltic Sea is highly vulnerable, as the sea itself is shallow, its water changes slowly, and it is heavily polluted. The human burden for the sea is intensive as there are 85 million people living in the catchment area and maritime transport is among the most intensive in the world. The Baltic is a pool of brackish water. There are both freshwater and seawater species in the Baltic Sea and for many of these species the conditions are reaching extreme levels considered close to the survival limit. The main environmental challenges for the Baltic Sea are eutrophication, persistent pollutants, e.g. dioxin, PCB and organic tin compounds, alien invasive species, deliberate illegal discharges from ships, growing risk of oil accidents, from oil field exploitation and rapidly growing oil transport, as well as nuclear safety. Saving the Baltic Sea is of vital importance for all the countries in the Region.
Culture and Education
In order for the Baltic Sea Region to be seen as a harmonious and cohesive region within the EU, it is essential that culture and civil society are addressed. Education is a sector of crucial importance for sustainable development in the Region, demonstrating the strong links in the Region and willingness to cooperate. More particularly, the creation of centres of excellence and the fostering of research and development institutions across the Region would help lay the foundations for further progress towards achieving the targets for Europe's economy as outlined in the Lisbon Agenda. Special attention should be paid to encouraging innovation of research.
There is a need, in order to promote the outward looking nature of the Region, for the EU to sponsor a greater level of awareness of the rich cultural heritage of the Region throughout the EU.
Security
Security environment in the Baltic Sea Region has improved considerably. This can be accredited both to EU and NATO enlargements and also to the relative stabilisation of Russia's domestic politics and its growing economy. However, there remains noticeable tension between Russia and the Baltic States, this being a direct consequence of the half century long Soviet totalitarian occupation. It would be desirable that these political differences were reduced.
Whereas conventional security threats have diminished in the Region, the so-called soft security risks constitute the biggest security threat. The most acute security problems are of environmental, economic and social nature, not to forget organised crime.
Close cooperation between EU Member States in the field of security of energy supply are also necessary
A Baltic Sea Strategy for the Northern Dimension
The rapporteur believes that the Baltic Sea Region, as a historically significant gateway area uniting the West and the East, should be at the core of the new ND policy. The proposed Baltic Sea Strategy would strengthen the existing EU ND policy programme and may serve as a substantial contribution to the reappraisal of the scope and activities of the ND to reflect the changes in the political environment and deal with the challenges particular to the Baltic Sea Region.
Further, the proposed Strategy could serve as an umbrella concept for the dozens of organisations operating in the Region and, thus, create better synergies. Despite current efforts there is too much overlapping and better coordination between the regional bodies is vital.
The Strategy has three main objectives: to support the ND, to make the Baltic a core focus area of the ND and to raise awareness of the Baltic Sea, especially in environmental matters.
The rapporteur is suggesting various concrete initiatives to achieve these objectives, the main points include to:
1) Call on the Commission to make a proposal for an EU Baltic Sea Strategy;
2) Put forward a proposal for an annual Baltic Sea Summit to be held before the Summer European Council;
3) Call for an own EU budget line for the Baltic Sea Strategy, possibly under the European Neighbourhood and Partnership Instrument;
4) Call for the consideration of the protection of the marine environment in the implementation of the Union’s agricultural and structural programmes in the Region;
5) Call for a joint mechanism to prevent and deal with major oil accidents;
6) Put forward a proposal to establish a network of ecologically representative and valuable off-shore and coastal protected areas;
7) Call for reduction of the Region's dependency on Russian energy, exploration of a possibility for common energy market and for joint projects on energy efficiency and renewable energy;
8) Call for a new programme entitled "Borderless Baltic Sea", designated to facilitate smooth border crossing in the Region;
9) Support the establishment of important infrastructure projects, such as a Baltic Sea motorway, realisation of the Rail Baltica project and of the Via Baltica highway;
10) Call for the implementation of the free movement goods, services, people and capital between the Member States of the Region;
11) Call on the Russian Federation and the European Union to examine possibilities to develop the Kaliningrad Oblast into a pilot region with improved access to the internal market;
12) Call for active support for student exchanges, cultural exchange programmes, university networks;
13) Call for strengthened Europol involvement and reinforced cooperation on issues such as organised crime, trafficking in human beings and drugs.
STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (10.10.2006)
pre Výbor pre zahraničné veci
k stratégii v oblasti Baltického mora pre Severnú dimenziu
(2006/2171(INI))
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Giles Chichester
NÁVRHY
Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
1. zastáva názor, že Energetické spoločenstvo regiónu Baltického mora (BASREC) je užitočné fórum na uskutočňovanie politiky Severnej dimenzie (SD) v oblasti energetiky, najmä nasledujúcich činností:
- preprava a dodávky ropy a zemného plynu z dodávateľských krajín SD do členských štátov EÚ,
- využitie rozsiahlych zásob zemného plynu v regióne,
- vyhodnotenie relatívnych nákladov a prínosov dvoch projektov – severného plynovodu Transgas a plynovodu Jamal – Európa, ktoré sú vyhlásené za projekty európskych záujmov,
- uskutočnenie vyhodnotenia vplyvu na životné prostredie pri oboch projektoch nielen na území EÚ, ale aj na území Ruska,
- zaistenie bezpečnosti dodávok energie posilnením vzťahov s tretími krajinami,
- začlenenie nových štátov SD, Ruska, Nórska a Islandu do vnútorných energetických trhov EÚ,
- podpora šetrenia energie a správneho využívania existujúcich vodných elektrární postupným prechodom od vykurovacích systémov budov priamo elektrinou na vykurovacie systémy, ktoré využívajú vodnú energiu, biomasu a tepelné čerpadlá;
2. zdôrazňuje význam dvoch špecifických technologických úloh štátov SD v oblasti energetiky: využitie zásob ropy na Ďalekom severe s predpokladanou bežnou cenou ropy okolo 50 USD za barel a zachytávanie a uskladňovanie oxidu uhličitého vrátane jeho využitia pri ťažbe ropy;
3. zdôrazňuje aj význam ďalšieho využívania veternej energie pri pobreží a ďalšieho testovania a ukážok rôznych systémov, ktoré využívajú energiu príbojových vĺn;
4. vyjadruje podporu plánu uskutočňovania vedeckého výskumu, na ktorom sa nedávno dohodli eurokomisár pre vedu a výskum Janez Potočnik a ruský minister školstva a vedy Andrej Fursenko, keď sa snažili o rozšírenie spoločného priestoru;
5. vyzýva všetky strany SD a činiteľov, ktorí sa zúčastňujú na rozvoji SD, a najmä Rusko, aby brali zreteľ na dva významné programy EÚ, ktorými sú GALILEO, európsky projekt satelitnej navigácie, a SESAR, projekt európskeho systému riadenia letovej prevádzky novej generácie; domnieva sa, že záväzky krajín SD voči obom projektom by posilnili trvalý rast a konkurencieschopnosť v oblasti SD;
6. žiada, aby bola vypracovaná stratégia ďalšej spolupráce s Ruskom o energetických otázkach, do ktorej by bola zahrnutá oblasť Barentsovho mora patriaca do Severnej dimenzie a ktorá zabezpečí rešpektovanie zásad reciprocity a transparentnosti, ako aj ratifikovanie Zmluvy o energetickej charte a Tranzitného protokolu Ruskom;
7. vyjadruje vážne obavy z deficitu dodávok plynu z Ruska po roku 2010 v dôsledku nedostatku investícií, ktoré Rusko potrebuje na to, aby mohlo plniť záväzky v dodávkach pre EÚ, a obáva sa, že investície tohto typu nie sú pravdepodobné, ak sa nezlepší bezpečnosť investovania a diskriminačný prístup voči spoločnostiam z EÚ.
POSTUP
|
Názov |
Stratégia v oblasti Baltického mora pre Severnú dimenziu |
||||||
|
Číslo postupu |
|||||||
|
Gestorský výbor |
AFET |
||||||
|
Výbor požiadaný o stanovisko |
ITRE |
||||||
|
Rozšírená spolupráca – dátum oznámenia na schôdzi |
|
||||||
|
Navrhovateľ |
Giles Chichester |
||||||
|
Predchádzajúci navrhovateľ |
|
||||||
|
Prerokovanie vo výbore |
|
|
|
|
|
||
|
Dátum prijatia |
10.10.2006 |
||||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
34 0 0 |
|||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Joan Calabuig Rull, Pilar del Castillo Vera, Giles Chichester, Lena Ek, Adam Gierek, Norbert Glante, András Gyürk, Fiona Hall, David Hammerstein Mintz, Rebecca Harms, Ján Hudacký, Romana Jordan Cizelj, Werner Langen, Anne Laperrouze, Pia Elda Locatelli, Nils Lundgren, Eugenijus Maldeikis, Eluned Morgan, Reino Paasilinna, Miloslav Ransdorf, Herbert Reul, Mechtild Rothe, Paul Rübig, Esko Seppänen, Britta Thomsen, Catherine Trautmann, Claude Turmes, Nikolaos Vakalis |
||||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Alexander Alvaro, Jan Christian Ehler, Lambert van Nistelrooij, Francisca Pleguezuelos Aguilar, Vittorio Prodi |
||||||
|
Náhradníci (článok 178 ods.2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Rosa Miguélez Ramos |
||||||
|
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii) |
... |
||||||
POSTUP
|
Názov |
Stratégia pre oblasť Baltského mora pre Severnú dimenziu |
|||||||||||
|
Číslo postupu |
||||||||||||
|
Gestorský výbor |
AFET |
|||||||||||
|
Výbor požiadaný o stanovisko |
ITRE |
|
|
|
|
|||||||
|
Bez predloženia stanoviska |
REGI |
|
ENVI |
|
|
|||||||
|
Rozšírená spolupráca |
|
|
|
|
|
|||||||
|
Spravodajca |
Alexander Stubb |
|
||||||||||
|
Predchádzajúci spravodajca |
|
|
||||||||||
|
Prerokovanie vo výbore |
12.9.2006 |
|
10.10.2006 |
|
|
|||||||
|
Dátum prijatia |
10.10.2006 |
|||||||||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+ - 0 |
55 0 1 |
||||||||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Angelika Beer, Panagiotis Beglitis, Marco Cappato, Simon Coveney, Ryszard Czarnecki, Giorgos Dimitrakopoulos, Jas Gawronski, Maciej Marian Giertych, Ana Maria Gomes, Alfred Gomolka, Richard Howitt, Jana Hybášková, Ioannis Kasoulides, Bogdan Klich, Helmut Kuhne, Joost Lagendijk, Vytautas Landsbergis, Edward McMillan-Scott, Willy Meyer Pleite, Francisco José Millán Mon, Pasqualina Napoletano, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Raimon Obiols i Germà, Tobias Pflüger, Mirosław Mariusz Piotrowski, Lydie Polfer, Michel Rocard, Raül Romeva i Rueda, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Jacek Emil Saryusz-Wolski, György Schöpflin, Gitte Seeberg, Konrad Szymański, Antonio Tajani, Charles Tannock, Paavo Väyrynen, Inese Vaidere, Ari Vatanen, Jan Marinus Wiersma, Luis Yañez-Barnuevo García, Josef Zieleniec |
|||||||||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Alexandra Dobolyi, Árpád Duka-Zólyomi, Hélène Flautre, Michael Gahler, Tunne Kelam, Miguel Angel Martínez Martínez, Yiannakis Matsis, Achille Occhetto, Rihards Pīks, Aloyzas Sakalas |
|||||||||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Elspeth Attwooll, Christopher Beazley, Hanna Foltyn-Kubicka, Toomas Savi, Diana Wallis |
|||||||||||
|
Dátum predloženia |
18.10.2006 |
|||||||||||
|
Poznámky |
|
|||||||||||