SPRÁVA s návrhom odporúčania Európskeho parlamentu Rade o boji proti obchodu s ľuďmi – jednotný prístup a návrhy na akčný plán

24. 10. 2006 - (2006/2078(INI))

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
Spravodajkyňa: Edit Bauer
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*): Maria Carlshamre, Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť
(*) Rozšírená spolupráca výborov - článok 47 rokovacieho poriadku

NÁVRH ODPORÚČANIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU RADE

o boji proti obchodovaniu s ľuďmi – jednotný prístup a návrhy na akčný plán

(2006/2078(INI))

Európsky parlament,

- so zreteľom na návrh odporúčania Rade, ktorý preložila Barbara Kudrycka v mene skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a Európskych demokratov o boji s obchodovaním s ľuďmi – integrovaný prístup a návrhy na akčný plán (B6-0613/2005),

- so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948, najmä na články 4 a 5, ktoré ako hlavnú úlohu stanovujú zákaz všetkých foriem obchodovania s otrokmi,

- so zreteľom na Pekinskú deklaráciu zo Štvrtej svetovej konferencie OSN o ženách, jej pokračovanie Peking + 5 a Peking + 10 a svoje uznesenie z 10. marca 2005 o opatreniach v súvislosti s akčnou platformou Štvrtej svetovej konferencie o ženách (Peking + 10)[1],

- so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z roku 1989, najmä na články 1, 7, 32, 34 a 35; a na Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii z roku 2000, najmä na článok 3,

- so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979[2] (CEDAW), najmä na články 5 a 6,

- so zreteľom na Palermský protokol OSN o predchádzaní obchodovaniu s ľuďmi, najmä so ženami a s deťmi, jeho potláčaní a trestaní z roku 2000 doplňujúci Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu,

- so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (ILO) č. 29 o nútenej alebo povinnej práci (1930) a č. 182 o zákaze a o okamžitých opatreniach na odstránenie najhorších foriem detskej práce schválený na konferencii v rámci 87. zasadnutia (1999),

- so zreteľom na záverečnú správu Medzinárodnej organizácie práce „Globálna aliancia proti nútenej práci“ nadväzujúcu na Deklaráciu Medzinárodnej organizácie práce o základných zásadách a právach pri práci z roku 2005,

- so zreteľom na správu Ministerstva zahraničných vecí USA z roku 2004 o „spojitosti medzi prostitúciou a obchodovaním s ľuďmi“[3],

- so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach a biomedicíne z roku 1997 a na článok 22 Dodatkového protokolu týkajúci sa transplantácie orgánov a tkanív ľudského pôvodu z roku 2002,

- so zreteľom na Dohovor Rady Európy o činnosti proti obchodovaniu s ľuďmi schválený Výborom ministrov 3. mája 2005,

- so zreteľom na správu Rady Európy o stave organizovanej kriminality z roku 2005 so zameraním na hrozbu hospodárskej kriminality,

- so zreteľom na odporúčanie Rady Európy 1611/2003 o obchodovaní s orgánmi v Európe,

- so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie[4] z roku 2000, najmä na články 1, 3, 4, 5 a 6,

- so zreteľom na Bruselskú deklaráciu o prevencii a boji proti obchodovaniu s ľuďmi prijatú 20. septembra 2002 na európskej konferencii Prevencia a boj proti obchodovaniu s ľuďmi – globálna výzva pre 21. storočie,

- so zreteľom na Haagsky program:[5] posilnenie slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý vyzýva Radu a Komisiu, aby vypracovali na plán osvedčených postupov, noriem a mechanizmov boja proti obchodovaniu s ľuďmi,

- so zreteľom na závery Rady o obchodovaní s ľuďmi z 2725. zasadnutia Výboru pre spravodlivosť a vnútorné veci, ktoré sa konalo 27. a 28. apríla 2006[6],

- so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV z 19. júla 2002 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi[7],

- so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV z 22. decembra 2003 o boji proti sexuálnemu vykorisťovaniu detí a detskej pornografii[8],

- so zreteľom na smernicu Rady 2004/81/ES z 29. apríla 2004 o povoleniach na trvalý pobyt, vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi[9],

- so zreteľom na správu Komisie Rade a Európskemu parlamentu na základe článku 10 rámcového rozhodnutia Rady z 19. júla 2002 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi (KOM(2006)0187),

- so zreteľom na oznam Rady 2005/C311/01 Plán EÚ osvedčených postupov, noriem a spôsobov práce na boj proti obchodovania s ľuďmi a jeho predchádzanie[10],

- so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. októbra 2005 s názvom Boj proti obchodovaniu s ľuďmi: jednotný prístup a návrhy akčného plánu (KOM(2005)0514),

- so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2006 o stratégiách prevencie obchodovania so ženami a s deťmi, ktoré sú vystavené sexuálnemu vykorisťovaniu[11],

- so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2000 týkajúce sa oznámenia Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Ďalšie opatrenia v rámci boja proti obchodovaniu so ženami[12],

- so zreteľom na správu a odporúčania skupiny odborníkov pre obchodovanie s ľuďmi, zriadenej v roku 2003 Európskou komisiou, z 22. decembra 2004,

- so zreteľom na programy DAPHNE na boj proti násiliu páchanému na deťoch, mládeži a ženách[13],

- so zreteľom na správy Europolu o obchodovaní s ľuďmi, najmä na správu EÚ o organizovanom zločine z roku 2005,[14]

- so zreteľom na článok 114 ods. 3 a článok 94 rokovacieho poriadku,

- so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a na stanovisko Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0368/2006),

A. keďže obchodovanie s ľuďmi je modernou formou otroctva, závažným zločinom a hrubým porušeným základných ľudských práv a keďže cez hrozby, násilie a ponižovanie spôsobuje, že sa ľudia stávajú závislými;

B. keďže obchodovanie s ľuďmi je celosvetovým problémom, ktorý sa vyskytuje vo vnútri štátov, ako aj v medzinárodnom meradle bez ohľadu na to, či ide o krajinu pôvodu, tranzitnú alebo cieľovú krajinu, a keďže obchodovanie s ľuďmi patrí k najvýnosnejším formám medzinárodného organizovaného zločinu;

C. keďže podľa Rady Európy obchodovanie s ľuďmi predstavuje tretí najväčší zdroj príjmov organizovaného zločinu[15];

D. keďže doterajšie opatrenia na zníženie obchodovania s ľuďmi nepriniesli výsledky v podobe zníženia počtu obetí; keďže obchodovanie s ľuďmi je naopak najrýchlejšie rastúcou kriminálnou činnosťou v porovnaní s inými formami organizovaného zločinu v EÚ;

E. keďže sedem členských štátov ešte stále neratifikovalo Medzinárodný dohovor Organizácie spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu, desať členských štátov neratifikovalo jeho Dodatkový protokol o predchádzaní obchodovaniu s ľuďmi, najmä so ženami a s deťmi, jeho potláčaní a trestaní, desať členských štátov neratifikovalo Opčný protokol k Dohovoru OSN o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii a žiaden členský štát neratifikoval Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi;

F. keďže obchodovania s ľuďmi sa uskutočňuje nielen na účely sexuálneho zneužívania, ale aj pracovného vykorisťovania, nezákonného osvojenia, nútenej pomoci v domácnosti či predaja orgánov, znamená to, že boj proti obchodovaniu s ľuďmi musí prekročiť rámec boja proti nútenej prostitúcii a vziať do úvahy všetky súvisiace formy vykorisťovania a útlaku;

G. keďže obchodovanie s ľuďmi nepredstavuje výlučne rodovo orientovanú kriminalitu, pretože muži a obzvlášť chlapci sú tiež obeťami sexuálneho a pracovného vykorisťovania; keďže však väčšinu obetí obchodovania s ľuďmi stále tvoria ženy a dievčatá;

H. keďže ženy a deti sú obzvlášť ohrozené, existuje väčšie riziko, že sa stanú obeťami obchodovania s ľuďmi;

I. keďže obete obchodovania s ľuďmi, pričom mnohé z nich sú neplnoleté osoby, sú vystavené fyzickému a psychickému násiliu a zneužívaniu, zbavené dôstojnosti, uvrhnuté do otroctva, vystavené mučeniu a inému neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu, zbavené bezpečia, slobody pohybu a pracovných práv a často sa nachádzajú v nútenom a nechcenom vzťahu závislosti od tých, ktorí s nimi obchodujú;

J. keďže napriek tomu, že podľa Dohovoru OSN o právach dieťaťa každé dieťa musí byť bezprostredne po narodení zaregistrované, údaje organizácie UNICEF[16] ukazujú, že viac než polovica všetkých novorodencov v krajinách tretieho sveta (s výnimkou Číny) nie je zaregistrovaná (viac než 50 miliónov detí); keďže tieto neviditeľné deti sú spoločne s miliónmi sirôt a detí žijúcich na ulici najčastejšie vystavené obchodovaniu s ľuďmi, stávajú sa ľahkou korisťou nezákonného osvojovania alebo obchodovania s ľudskými orgánmi; keďže konflikty, katastrofy a situácie po konfliktoch a katastrofách podobne vystavujú deti väčšiemu riziku vykorisťovania pri obchodovaní s ľuďmi;

K. keďže príčiny nelegálneho prisťahovalectva sú odlišné od tých, ktoré spôsobujú obchodovanie s ľuďmi, je preto potrebné zaoberať sa nimi oddelene;

L. keďže správa Ministerstva zahraničných vecí USA z roku 2005 o obchodovaní s ľuďmi ukázala, že približne 80 % zo 600 000 až 800 000 ľudí, ktorí sa každý rok stanú obeťami obchodovania, tvoria ženy a dievčatá;

M. keďže väčšina žien a dievčat, ktoré sú predmetom obchodovania s ľuďmi, je vystavená rôznym formám vykorisťovania, najmä sexuálnemu zneužívaniu, ktoré je hlavným dôvodom obchodovania s ľuďmi, nútenej práci a obchodovaniu s ľudskými orgánmi;

N. keďže Medzinárodná organizácia práce v správe z roku 2005[17] odhaduje, že 80 % obetí obchodovania s ľuďmi tvoria ženy a dievčatá; keďže správa tiež odhaduje, že 40 až 50 % všetkých obetí predstavujú deti; keďže podľa správy 56 % obetí, najmä v súvislosti s nútenou prácou, tvoria ženy a dievčatá; keďže 98 % ľudí, s ktorými sa obchoduje na účely sexuálneho zneužívania, tvoria ženy a dievčatá;

O. keďže správa Londýnskej metropolitnej univerzity o prostitúcii z roku 2004 ukázala, že legalizácia prostitúcie vedie k nárastu organizovaného zločinu, sexuálneho zneužívania detí, násilia voči ženám a k výraznému zvýšeniu počtu zahraničných žien a dievčat, ktoré sa stali obeťami obchodovania s ľuďmi v danom regióne;

P. keďže štúdia TransCrime z roku 2005 uvádza, že je dôvod domnievať sa, že švédske právne predpisy, podľa ktorých je kupovanie ľudského tela na sexuálne zneužívanie trestné, majú za následok zníženie obchodovania s ľuďmi na sexuálne účely; keďže štúdia tiež konštatuje, že výsledkom modelu založeného na regulácii je pravdepodobne viac obetí, zatiaľ čo model založený na zakazovaní produkuje zrejme obetí menej, čo je možné do istej miery pripísať skutočnosti, že obete sa stávajú menej viditeľnými, a dajú sa teda ťažšie zachytiť v štatistikách; keďže štúdia tiež zdôrazňuje, že vyhodnotenie spojitosti medzi prostitúciou a obchodovaním s ľuďmi na účely sexuálneho zneužívania by malo byť založené na spoľahlivejších údajoch a porovnateľnejších štatistikách (najmä pokiaľ ide o obete), ako aj na ďalších údajoch zachytávajúcich iné faktory či veličiny;

Q. keďže sexuálny priemysel je založený na princípe ponuky a dopytu; keďže v správe Medzinárodnej organizácie pre migráciu z roku 2003 sa uvádza, že „rastúci dopyt zo strany zákazníkov je nepochybne jedným z faktorov, ktoré prispievajú k výskytu nútenej práce v sexuálnom priemysle“;

R. keďže v správe osobitného spravodajcu OSN o aspektoch ľudských práv obetí obchodovania s ľuďmi, hlavne so ženami a s deťmi, s názvom Integrácia ľudských práv žien a rodové hľadisko sa uvádza, že „zatiaľ čo sú ľudské práva žien a detí porušované mnohými formami obchodovania, sexuálne obchodovanie je konkrétnou formou obchodovania s ľuďmi, pri ktorej sa nielenže porušujú ľudské práva žien a detí, ale tieto osoby sa samotné stávajú predmetom násilia“,

S. keďže prístup na trh práce EÚ je zložitý či dokonca obmedzený a nadmerne zviazaný pravidlami, zatiaľ čo súčasne existuje zjavný dopyt po pracovnej sile, čoho výsledkom je nezákonné prisťahovalectvo, pašovanie ľudí a obchodovanie s nimi;

T. keďže otázka poskytovania služieb je vysokou politickou prioritou; keďže existencia pracovného vykorisťovania je verejnou mienkou často tolerovaná

U. keďže dopyt po lacnej, neregistrovanej a poddajnej pracovnej sile v EÚ prispieva k nelegálnemu obchodovaniu s ľuďmi; keďže existencia takýchto pracovných síl síce znižuje náklady, je to však na úkor ľudskej dôstojnosti, a keďže to narúša pracovné normy, opatrenia v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti, spravodlivé odmeňovanie a miestne a(alebo) štátne príjmy z dôvodu neplatenia daní a sociálnych príspevkov;

V. keďže vysoké zisky plynúce z obchodovania s ľuďmi sú často predmetom prania špinavých peňazí, umožňujú ďalšiu organizovanú kriminálnu činnosť vrátane podplácania a podvodov a dovoľujú zločincom nadobudnúť nelegitímnu ekonomickú, spoločenskú či dokonca politickú moc;

W. keďže hlavnou hnacou silou obchodovania s ľuďmi je dopyt po službách poskytovaných osobami, ktoré sa stali obeťami obchodovania s ľuďmi, v kombinácii s chudobou, sociálnym vylúčením a nedostatkom uskutočniteľných alternatív pre slušnú prácu a bez silnejšej politickej vôle a spojeného úsilia zameraného na zníženie tohto dopytu bude takmer nemožné obchodovanie s ľuďmi zastaviť alebo ho aspoň významne obmedziť[18];

X. keďže nedostatok udržateľných ekonomických a sociálnych perspektív, vysoká miera nezamestnanosti a hrozba stále narastajúcej chudoby v určitých krajinách pôvodu spolu so stupňom hospodárskeho a spoločenského rozvoja v Európe prispievajú k atmosfére, ktorá uľahčuje zločineckým organizáciám profitovať z obchodovania ľuďmi;

Y. keďže kľúčovým aspektom boja proti obchodovaniu s ľuďmi je posilnenie presadzovania zákona prostredníctvom kriminalizácie obchodníkov a sprostredkovateľov; keďže presadzovanie zákona by malo tiež obsahovať konfiškáciu výnosov zo zločinu; keďže je nevyhnutné zintenzívniť inšpekcie práce vrátane postihov za pracovné vykorisťovanie a nelegálnu prácu; keďže vytvorenie siete národných inšpekcií práce a zosúladenie postihov za pracovné vykorisťovanie by mohli viesť k zníženiu počtu týchto trestných činov; keďže na zabezpečenie účinného vyšetrovania a trestného stíhania prípadov obchodovania s ľuďmi by bolo vhodné zriadiť špeciálne vybavené a vyškolené jednotky v rámci štátnej polície a štátnych zastupiteľstiev;

Z. keďže najdôležitejšou zložkou boja proti obchodovaniu s ľuďmi je okamžitá identifikácia obetí;

Predkladá Rade nasledujúce odporúčania:

1. Právny rámec a vynútiteľnosť práva

a)   obchodovanie s ľuďmi by malo byť potlačené uceleným politickým prístupom (zahrňujúcim migračnú politiku, politiku rovnosti pohlaví, zamestnanosti, sociálnu, rozvojovú, vonkajšiu politiku, politiku susedských vzťahov a vízovú politiku) a následnou kriminalizáciou, ktorá by rešpektovala aspoň normy pre právne predpisy EÚ stanovené v rámcovom rozhodnutí Rady 2002/629/SVV z 19. júla 2002 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi;

b) Komisia a členské štáty by mali prijať stratégiu na uskutočňovanie oznámenia Rady o Pláne EÚ osvedčených postupov, noriem a spôsobov práce na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a jeho predchádzanie (Akčný plán);

c)   Rada a členské štáty by pri realizácii akčného plánu o boji proti obchodovaniu s ľuďmi mali posilniť prístup založený na ľudských právach, rodovej rovnosti, ktorý by sa sústredil na obete;

d)   domnieva sa, že pri obchodovaní s ľuďmi je okrem prístupu založenom na ľudských právach nevyhnutný aj antidiskriminačný prístup a preto je dôležité odvolávať sa na rovnosť a nediskrimináciu;

e)   členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, by mali podpísať a dodržiavať všetky príslušné medzinárodné dohovory vrátane Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu, jeho Dodatkového protokolu o predchádzaní obchodovaniu s ľuďmi, najmä so ženami a s deťmi, jeho potláčaní a trestaní a Protokolu proti nelegálnemu prevádzaniu migrantov po zemi, mori a vzduchom, Opčného protokolu k Dohovoru OSN o právach dieťaťa o obchodovaní s deťmi, detskej prostitúcii a detskej pornografii, Dohovoru OSN o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín, Dohovoru Rady Európy o opatreniach proti obchodovaniu s ľuďmi, dohovorov Medzinárodnej organizácie práce a hlavných pracovných noriem, najmä č. 29 o nútenej práci, č. 182 o zákaze a okamžitých opatreniach na odstránenie najhorších foriem detskej práce a noriem týkajúcich sa slobody združovania, pracovných kontrol a zamestnávateľských agentúr;

f)    členské štáty by mali v čo najkratšom čase začať uplatňovať rámcové rozhodnutie 2002/629/SVV a smernicu 2004/81/ES a mali by aspoň zabezpečiť, že obetiam obchodovania s ľuďmi sa bez ohľadu na to, či spolupracujú alebo nespolupracujú s oprávnenými orgánmi pri vyšetrovaní a ako svedkovia v trestnom konaní, udelí povolenie na prechodný pobyt vrátane minimálne 30-dňovej lehoty na prešetrenie a zotavenie obetí a umožní sa im prístup k informáciám o právnych a administratívnych postupoch v jazyku, ktorému obete rozumejú, spoločne s bezplatným právnym poradenstvom;

g)   členské štáty by mali v rámci boja proti obchodovaniu s ľuďmi v plnej miere uplatňovať rámcové rozhodnutie Rady 2005/212/SVV o konfiškácii príjmov, nástrojov a majetku z trestnej činnosti[19];

h)   členské štáty by mali prevziať zodpovednosť za obete obchodovania s ľuďmi, a to tak, že im poskytnú pomoc buď pri návrate do rodnej krajiny, ak si ho želajú, alebo pri zotrvaní v Únii[20]; rovnako by sa im mala poskytnúť pomoc, ako aj podporiť ich spolupráca s príslušnými orgánmi počas vyšetrovaní a ako svedkom pri trestných stíhaniach;

i)    členské štáty by mali zvážiť zavedenie mechanizmov na povzbudenie, podporu a ochranu informátorov, ktorí môžu čeliť represáliám;

j)    členské štáty by mali prijať opatrenia, ktoré zaručia, že identifikáciu obetí obchodovania, hlavne detí, budú vykonávať pracovníci orgánov vymáhania práva vyškolení v oblasti predchádzania obchodovaniu na základe dôslednejšieho rozlišovania medzi pašovaním ľudí a obchodovaním s ľuďmi; vládne orgány by mali vypracovať usmernenia, ktoré zabezpečia, že pri vypočúvaní osôb, ktoré sa nedokážu preukázať dokladmi, budú kladené vhodné otázky, na základe ktorých bude možné obete obchodovania ako také identifikovať;

k)   členské štáty by mali minimalizovať riziko obchodovania s orgánmi v Európe, a to aj obmedzovaním dopytu, efektívnejšou podporou darcovstva orgánov, zachovaním prísnych právnych predpisov týkajúcich sa žijúcich nepríbuzných darcov, zaručením transparentnosti národných registrov a zoznamov čakateľov a zavedením právnej zodpovednosti za nezrovnalosti;

l)   členské štáty by mali dokonalejšie analyzovať aktuálnu situáciu zavádzaním jednotných spôsobov zhromažďovania porovnateľných údajov súvisiacich najmä s cestami obchodovania s ľuďmi a profilmi obetí v súlade s existujúcimi protokolmi a právnymi predpismi Spoločenstva o ochrane údajov;

m)  členské štáty by mali dôsledne uplatňovať článok 4 rámcového rozhodnutia o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, aby zabezpečili, že právnické osoby môžu byť vzaté na zodpovednosť za trestný čin spáchaný v ich prospech akoukoľvek osobou, ktorá tak konala individuálne alebo ako súčasť orgánu právnickej osoby a ktorá má vedúcu pozíciu v právnickej osobe zapojenej do obchodovania s ľuďmi alebo využívajúcej služby obetí obchodovania s ľuďmi;

n)   členské štáty by mali prijať opatrenia, ktoré zabezpečia, že únos a preprava osôb vrátane ich držby a presunu kontroly nad nimi sú definované zákonom ako zločin a považované za priestupok trestaný odňatím slobody;

o)   domnieva sa, že dobrá podniková prax, do ktorej patrí požiadavka, aby si subdodávatelia plnili svoje zmluvné a právne záväzky (dodržiavanie dodávateľského reťazca), hrá dôležitú úlohu pri znižovaní dopytu a že úloha spoločností spolu s ďalšími sociálnymi činiteľmi má zásadný význam pri zabezpečovaní uplatňovania všetkých existujúcich právnych predpisov v pracovnej a sociálnej oblasti, a najmä toho, že pracovníkom sa poskytujú všetky výhody, na ktoré majú právny nárok; víta Aténsku deklaráciu, ktorá sa snaží zabezpečiť, aby spoločnosti netolerovali nútenú prácu;

p)   zastáva názor, že sa spoločnostiam, o ktorých sa zistí, že zamestnávali lacnú pracovnú silu získanú prostredníctvom obchodovania s ľuďmi, musia uložiť mimoriadne prísne tresty, najmä ak sa tieto spoločnosti dopustili podvodu;

q)   členské štáty by mali prijať nevyhnutné opatrenia, ktoré zaručia, že finančné tresty podľa trestného práva alebo postihy administratívneho charakteru pre právnické osoby vyhlásené za vinné z obchodovania s ľuďmi budú zahrňovať zabavenie alebo zaistenie majetku a výnosov z obchodovania s ľuďmi s ohľadom na prioritný cieľ, ktorým je zabezpečiť obetiam odškodnenie a náhradu škody za utrpenú finančnú, fyzickú a psychickú ujmu;

r)    členské štáty by mali zaviesť mechanizmy, ktoré ponúkajú integrované riešenia umožňujúce polícii bojovať proti medzinárodnému obchodovaniu so ženami a s deťmi na účely sexuálneho zneužívania prostredníctvom opatrení v oblasti prevencie, zvyšovania povedomia, vzdelávania a odbornej prípravy, poskytovania pomoci a ochrany obetí, ako aj vyčíslenia zdrojov potrebných na uskutočnenie týchto opatrení;

s)   domnieva sa, že vo všetkých členských štátoch by sa mali posilniť mechanizmy kontroly a dodržiavania pracovného práva; rovnako sa domnieva, že členské štáty by mali zabezpečiť vytvorenie nevyhnutného právneho rámca, ako aj to, aby mali k dispozícii príslušné mechanizmy a aby existovali možnosti odbornej prípravy a vhodné technologické zdroje, ktoré im umožnia plniť svoje právne záväzky, pričom by mali zveriť zodpovednosť orgánom inšpekcie a ponúknuť im informačné a školiace semináre, aby dokázali rozlíšiť obete obchodovania s ľuďmi od tých, ktorí sú obeťou pracovného vykorisťovania; domnieva sa, že pri výmene osvedčených postupov a v rámci boja proti pracovnému vykorisťovaniu by mohla byť užitočná nadnárodná sieť inšpektorátov pre oblasť zamestnanosti; členské štáty by mali zintenzívniť spoluprácu a koordináciu na úrovni EÚ v tejto oblasti;

t)    členské štáty by mali lepšie kontrolovať činnosť pracovných agentúr a agentúr pre nábor sezónnych pracovníkov; Rada by mala zvážiť vytvorenie siete národných inšpekcií práce;

u)   členské štáty by mali zabezpečiť, že si zamestnanci ich konzulátov vymieňajú skúsenosti a že sa im poskytujú primerané odborné školenia, aby vedeli rozpoznať žiadosť o vízum, ktorá by mohla byť spojená s obchodovaním s ľuďmi; Rada a Komisia by mali čo najskôr ukončiť vývoj spoločného vízového informačného systému;

v)   Rada a Komisia by mali vytvoriť usmernenia na úrovni EÚ týkajúce sa boja proti obchodovaniu s ľuďmi, ktoré by predstavovali ďalší nástroj uskutočňovania politiky EÚ v oblasti ľudských práv;

2. Prevencia a obmedzenie dopytu

w)  diskusia o obchodovaní s ľuďmi by mala byť súčasťou osvety na školách; za základné prvky boja proti obchodovaniu s ľuďmi by sa malo považovať poskytovanie informácií verejnosti a zvyšovanie povedomia verejnosti o obchodovaní s ľuďmi ako o neprijateľnej trestnej činnosti;

x)   Komisia by mala najneskôr do roku 2007 začať štúdiu o príčinných súvislostiach medzi právnymi predpismi rôznych členských štátov o prostitúcii a obchodovaní s ľuďmi na účely sexuálneho zneužívania, ako to navrhol komisár Frattini 8. marca 2006 a ako to požadoval Parlament vo svojom uznesení zo 17. januára 2006; súčasťou tejto štúdie by malo byť posúdenie možného presunu sexuálnej turistiky do iných krajín ako dôsledok prohibicionistických modelov a spôsobu, akým rôzne právne predpisy o prostitúcii ovplyvňujú obchodovanie s ľuďmi na účely sexuálneho zneužívania a počet detí v rámci sexuálneho priemyslu; výsledky by sa mali následne použiť pri uplatňovaní osvedčených postupov boja proti sexuálnemu zneužívaniu ľudí;

y)   Komisia, Rada a členské štáty by mali podporovať iniciatívy vlád alebo občianskej spoločnosti zamerané na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, najmä praktické kampane na zvyšovanie povedomia;

z)   Komisia by mala vyhodnotiť a rozšíriť osvedčené postupy týkajúce sa znižovania dopytu v členských štátoch po službách poskytovaných osobami, ktoré sú obeťami obchodovania s ľuďmi na účely pracovného vykorisťovania alebo sexuálneho zneužívania alebo na iný účel;

aa) členské štáty by na základe osvedčených postupov mali zaviesť opatrenia na zníženie dopytu a mali by podnecovať podnikateľský sektor, hlavne sektor cestovného ruchu a poskytovateľov internetu, aby vyvinuli a dodržiavali kódex správania v záujme predchádzania obchodovaniu s ľuďmi;

ab) Komisia by mala v roku 2007 vyhlásiť 25. marec za deň boja proti obchodovaniu s ľuďmi, aby poukázala na zrušenie obchodovania s otrokmi vo viacerých krajinách sveta;

ac) ako najlepší spôsob obmedzenia obchodovania s ľuďmi by sa mali prijať opatrenia zamerané na zlepšenie právnych mechanizmov bezpečnej imigrácie, na zabezpečenie prístupu k informáciám o možnostiach bezpečného prisťahovalectva a na zaistenie transparentnosti postupov;

ad) Komisia a členské štáty by vo svojich politikách týkajúcich sa susedských vzťahov, rozvoja a pomoci mali zvážiť prijatie opatrení, ktoré by reagovali na základné príčiny obchodovania s ľuďmi v krajinách pôvodu vrátane opatrení na podporu registrácie detí, aby neboli natoľko vystavené nezákonnému osvojeniu, núteným sobášom, obchodu s ľudskými orgánmi a obchodovaniu s maloletými na účely sexuálneho zneužívania;

ae) Komisia a členské štáty by mali venovať osobitnú pozornosť otázke nevhodného používania komunikačných a informačných technológií na účely obchodovania so ženami a s deťmi a mali by podporovať dodržiavanie všetkých právnych a technologických iniciatív nevyhnutných na vyriešenie tohto problému;

af)  Komisia by mala prijať návrh na kódex správania pre úradníkov inštitúcií a orgánov EÚ, hlavne pre tých, ktorí pôsobia v misiách EÚ v tretích krajinách, ktorý by bol podobný „kódexu správania“ vydanom OSN; kódex by mal vyjadrovať jasný nesúhlas s nákupom sexuálnych služieb, inými formami sexuálneho zneužívania a násilím na základe pohlavia a mal by obsahovať nevyhnutné sankcie v prípade jeho porušenia; úradníkom by mali byť poskytnuté detailné informácie o obsahu kódexu správania pred tým, než sú vyslaní na misiu;

ag) Rada a Komisia by mali otázku obchodovania s ľuďmi pravidelne nastoľovať pri politických rozhovoroch s tretími krajinami (najmä s tými, odkiaľ pochádza najviac obetí obchodovania s ľuďmi[21]), vychádzajúc z ustanovenia o základných prvkoch ľudských práv, ktoré je zahrnuté do dohôd EÚ s týmito krajinami;

ah) Rada a Komisia by mali preskúmať všetky obvinenia z obchodovania s orgánmi v rámci dialógu o ľudských právach medzi EÚ a tretími krajinami;

      3. Ochrana obetí

ai)     Komisia a členské štáty by mali zriadiť viacjazyčnú telefonickú linku pomoci s jednotným európskym číslom, ktorá by obetiam poskytla prvú pomoc;

aj)     členské štáty by mali podniknúť kroky proti obchodovaniu s ľuďmi a zároveň rešpektovať prostitútky a predchádzať ich diskriminácii alebo ďalšiemu vyčleňovaniu či stigmatizácii, čo zvyšuje ich bezbrannosť voči obchodovaniu s ľuďmi a iným formám násilia alebo zneužívania;

ak)    Rada by mala v úzkej spolupráci s národnými koordinátormi podnecovať k vytvoreniu európskej internetovej stránky s údajmi a fotkami nezvestných osôb;

al)     členské štáty by mali uznať, že legalizácia prostitúcie uľahčuje kupovanie sexuálnych služieb, a to aj od obetí obchodovania s ľuďmi;

am)   sú potrebné opatrenia na zabezpečenie ochrany nielen obetí sexuálneho zneužívania, ale aj pracovného vykorisťovania a ďalších typov obchodovania s ľuďmi;

an)    Komisia a členské štáty by mali vypracovať a zaviesť jasné európske normy a usmernenia týkajúce sa pomoci obetiam a ich ochrany bez ohľadu na ich schopnosť či ochotu svedčiť vrátane osobitných noriem na ochranu práv detí a mechanizmu poskytovania údajov o obetiach, ktorý zabezpečí, že sa identifikácia obetí stane neoddeliteľnou súčasťou podpory a pomoci;

ao)    členské štáty by mali obetiam zabezpečiť prístup ku krátkodobej a(alebo) k dlhodobej pomoci; táto podpora by okrem iného mala v prvej etape zahŕňať špecializované útulky s možnosťou neskoršieho získania prístupu k ubytovaniu, lekárske ošetrenie a poradenstvo, právnu pomoc, informovanie o ich právach a možnosti obetí svedčiť, jazykové kurzy a kurzy odbornej prípravy, kurzy v oblasti kultúrnej prípravy, finančnú pomoc a pomoc pri hľadaní zamestnania vrátane poskytnutia osobitného zákonného poručníka u detí;

ap)    podpora obetí obchodovania s ľuďmi by mala byť prispôsobená ich konkrétnym potrebám, pretože obete obchodovania s ľuďmi netvoria homogénnu skupinu; v tomto ohľade má zásadný význam zohľadnenie rodovej rovnosti, práv detí, pôvodných obyvateľov a menšín, pretože veľa obetí alebo potenciálnych obetí obchodovania s ľuďmi tvoria ženy, deti a jednotlivci patriaci k etnickým a menšinovým skupinám, ktorí môžu byť predmetom diskriminácie pre svoj pôvod;

aq)    členské štáty by mali obetiam zabezpečiť prístup k vzdelávaniu, rekvalifikačným programom a na trh práce, ako aj ochranu ich práv počas občianskych, trestných a správnych konaní a prístup k právnym opravným prostriedkom;

ar)    obete obchodovania s ľuďmi by nemali byť vrátené do krajiny pôvodu, ak je možné odôvodnene predpokladať, že by pravdepodobne utrpeli ďalšiu ujmu v dôsledku stigmatizácie a diskriminácie, rizika represálií alebo rizika, že sa znovu stanú predmetom obchodovania s ľuďmi; zdôrazňuje dôležitosť bezpečného návratu, programov reintegrácie a sociálneho začlenenia pre obete plne rešpektujúc právo obetí na bezpečie a súkromie vrátane zabezpečenia toho, že štáty zodpovedajú, keď sú obete identifikované, za vykonanie hodnotenia individuálneho rizika pred, počas a po návrate obete;

as)    členské štáty by mali vo svojich právnych predpisoch a administratívnych postupoch rešpektovať vymedzenie pojmu dieťa sformulované OSN[22] – teda každej osoby mladšej než 18 rokov; rozhodnutie o dlhodobom riešení otázky obchodovania s deťmi by preto mal prijímať orgán so zákonnou zodpovednosťou za blaho detí alebo justičný orgán, ktorého primárnou zodpovednosťou je čo najlepšie zabezpečiť záujmy dieťaťa počas celého rozhodovacieho procesu;

at)     členské štáty by mali v záujme predchádzania nezákonnému osvojeniu v plnej miere uplatňovať Haagsky Dohovor o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach;

au)    členské štáty by mali posilniť partnerstvo medzi verejným a súkromným sektorom v oblasti ochrany obetí vrátane udržateľného financovania svojej činnosti;

4. Koordinácia činnosti na úrovni jednotlivých štátov a EÚ

av)  členské štáty by mali vytvoriť a posilniť vnútroštátne koordinačné štruktúry boja proti obchodovaniu s ľuďmi a snažiť sa o integráciu uvedených štruktúr do medzinárodnej siete;

aw) považuje za dôležité, aby inštitúcie EÚ a členské štáty podporovali stratégie predchádzania, ktoré zohľadňujú rodovú otázku, ako kľúčový prvok boja proti obchodovaniu so ženami a s dievčatami, aby uplatňovali zásady rodovej rovnosti a znižovali dopyt po všetkých formách vykorisťovania vrátane sexuálneho zneužívania a zneužívania domácej práce;

ax)  Komisia by mala podnecovať a podporovať zriadenie a zavedenie národných plánov boja proti obchodovaniu s ľuďmi;

ay)  členské štáty by mali zabezpečiť finančnú podporu osobitným útvarom, ktoré vyšetrujú prípady obchodovania s ľuďmi;

az)  zásadný význam má koordinácia a spolupráca medzi krajinami pôvodu a tranzitnými a cieľovými krajinami; Rada, Komisia a členské štáty by mali koordinovať stratégie boja proti obchodovaniu s ľuďmi s cieľom dopĺňať prácu OSN, Rady Európy, OBSE, Medzinárodnej organizácie pre prisťahovalectvo, pekinského kontrolného procesu, Paktu stability pre juhovýchodnú Európu a skupiny G8;

ba) Rada, Komisia a členské štáty by mali naďalej podporovať regionálne iniciatívy, ktoré by mohli dopĺňať a podnecovať spoluprácu v celej EÚ, napríklad Severskú pobaltskú pracovnú skupinu proti obchodovaniu s ľuďmi, Iniciatívu pre spoluprácu v juhovýchodnej Európe, paneurópsky budapeštiansky proces, „dialóg 5 + 5” medzi krajinami západného Stredomoria, Stredomorský dialóg o tranzitnej migrácii, regionálne akčné plány v Afrike a na Strednom Východe a Hospodárske spoločenstvo krajín západoafrickej oblasti;

bb) hoci sa uznáva potreba osobitnej správy, ktorá by sa zaoberala obchodovaním s ľudskými orgánmi a tkanivami, Komisia a Rada by mali z hľadiska vnútornej a vonkajšej politiky považovať obchodovanie s ľudskými orgánmi za súčasť celkovej stratégie zaoberajúcej sa obchodovaním s ľuďmi;

bc) Komisia a jej skupina odborníkov by mali iniciovať, podporovať a vyhodnocovať nové trendy boja proti obchodovaniu s ľuďmi, najmä z hľadiska Akčného plánu EÚ na boj proti obchodovaniu s ľuďmi;

bd) Komisia a Rada by mali zohľadniť dôležitosť včasnej identifikácie obetí obchodovania s ľuďmi počas procesu vytvárania spoločného vízového informačného systému a zároveň bojovať proti obchodovaniu s ľuďmi v rámci hraníc každého členského štátu a EÚ ako celku;

be) členské štáty by mali posilniť spoluprácu v EÚ v rámci boja proti obchodovaniu s ľuďmi pravidelným zapájaním orgánov EÚ, napríklad Europolu, Eurojustu a Frontexu;

bf)  Komisia, Rada a členské štáty by mali monitorovať uplatňovanie doložky o demokracii a ľudských právach v zmluvách s tretími krajinami, aj s odvolaním sa na legislatívne úpravy nevyhnutné na trestné stíhanie obchodovania s ľuďmi a boj proti nemu;

bg) Finančná akčná skupina (FATF), predovšetkým pracovná skupina pre typológie, by mala pokračovať v práci súvisiacej s praním špinavých peňazí, ktoré pochádzajú z obchodovania s ľuďmi;

bh) mala by sa zriadiť európska sieť proti obchodovaniu s ľuďmi pozostávajúca z kontaktných miest určených každým členským štátom a Komisiou vrátane vládnych a mimovládnych agentúr, ktorá by pokrývala oblasť prevencie, pomoci obetiam, vymáhania práva a policajnej a súdnej spolupráce;

bi)  Komisia a nemecká vláda by mali zozbierať a podrobiť analýze získané informácie týkajúce sa nútenej prostitúcie a iných foriem zneužívania, ktoré súvisia s obchodovaním s ľuďmi počas Majstrovstiev sveta vo futbale v roku 2006, pričom sa podelia o svoje skúsenosti v záujme vypracovania osvedčených postupov pre podobné podujatia v budúcnosti;

bj)  vyzýva členské štáty, aby viedli konzultácie a úzko spolupracovali s MVO a združeniami, ktoré pôsobia v tejto oblasti, najmä zabezpečením financovania ich činnosti z dlhodobého hľadiska;

bk) Rada a členské štáty by mali podnecovať spoluprácu s MVO pôsobiacimi v krajinách pôvodu, ktoré by mali zhromažďovať informácie, realizovať aktivity, školiť sociálnych pracovníkov a pracovať s masmédiami s cieľom zvýšiť verejné povedomie o obchodovaní s ľuďmi;

                 Poveruje svojho predsedu, aby toto odporúčanie postúpil Rade a na vedomie Komisii,      členským štátom a pristupujúcim krajinám.

• [1]  Ú. v. ES C 320 E, 15.12.2005, s 247
• [2]  http://www.un.org/Overview/rights.html.
• [3]  Ministerstvo zahraničných vecí USA (2004),
  http://www.humantrafficking.org/countries/eap/united_states/news/2005_05/tip_factsheet_response.html
• [4]  Ú. v. ES C 364, 18.2.2000.
• [5]  Haagsky program schválený Európskou radou v novembri 2004.
• [6]  http://www.cosilium.europa.eu.
• [7]  Ú. v. ES L 203, 1.8.2002, s. 1.
• [8]  Ú. v. EÚ L 13, 20.1.2004, s. 44.
• [9]  Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, s. 19.
• [10]  Ú. v. EÚ C 311, 9.12.2005.
• [11]  Prijaté texty, 17.1.2006, P6_TA(2006)0005
• [12]  Ú. v. ES C 59, 23.2.2001, s. 307
• [13]  Rozhodnutie č. 293/2000/ES, rozhodnutie č. 803/2004/ES.
• [14]  www.europol.eu.int
• [15]  Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi – Dôvodová správa, 2005.
• [16]  Postavenie detí vo svete 2006: Vylúčení a neviditeľní (The State of the World's Children 2006:Excluded and invisible), UNICEF 2005.
• [17]  Medzinárodná organizácia práce (2005), Globálna aliancia proti nútenej práci http://www.ilo.org/dyn/declaris/DECLARATIONWEB.GLOBALREPORTSLIST?var_language=EN 
• [18]  Gabal, I. Potieranie obchodu s ľuďmi v ČR a možnosti optimalizácie bezpečnostní politiky štátu., Dokument MV Českej republiky, 2006, Praha
• [19]  Ú. v. ES L 68, 15.3.2005, s.49, čl.3.
• [20]  V súlade so stanoviskom PE 362.828 vydaným LIBE.
• [21]  Pozri zoznam krajín uvedený v správe Ministerstva zahraničných vecí USA o obchodovaní s ľuďmi z 5. júna 2006.
• [22]  Článok 1, Dohovor o právach dieťaťa, OSN, 1989

DôVODOVÁ SPRÁVA

Podľa správy Ministerstva zahraničných vecí USA z roku 2005 o obchodovaní s ľuďmi sa každý rok približne 600 000 až 800 000 mužov, žien a detí stane obeťou medzinárodného obchodu s ľuďmi. Približne 80 % z nich tvoria ženy a dievčatá, a až 50 % neplnoleté deti. Väčšina obetí medzinárodného obchodu s ľuďmi je odpredaných na účely komerčného sexuálneho zneužívania. Iné odhady sú ešte vyššie – OSN uvádza ročne 1 milión osôb, Medzinárodná organizácia práce (ILO) hovorí o viac než 1,2 milióna predaných detí. Rada Európy je presvedčená, že obchodovanie s ľuďmi je po zbraniach a drogách tretím najväčším zdrojom peňazí získaných organizovaným zločinom.[1] Správa o obchodovaní s ľuďmi z roku 2005 poukazuje aj na alarmujúce zotročovanie ľudí na účely pracovného vykorisťovania.

Odhadom sa v EÚ stane obeťami obchodovania s ľuďmi 100 000 osôb. (Štatistické údaje však treba brať s rezervou, pretože v súvislosti s obchodovaním s ľuďmi nie sú k dispozícii žiadne spoľahlivé údaje). Treba zdôrazniť, že k najzraniteľnejším osobám patria ženy a deti. „Najčastejšie sa obeťami obchodovania s ľuďmi stávajú deti, pretože nemajú dostatok skúseností, závisia od dospelých a dôverujú im, najmä príbuzným a ľuďom v autoritatívnom postavení a majú menej príležitostí ujsť z prostredia vykorisťovania.“[2] Ostatná správa organizácie UNICEF poukazuje na veľký počet nezaregistrovaných detí, ktoré sú obchodovaním s ľuďmi najviac ohrozené.[3]

Správa vychádza z medzinárodne prijatej definície uvedenej v Protokole Spojených národov o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi. Podľa článku 3 „obchodovanie s ľuďmi“ znamená nábor, dopravu, premiestňovanie, ukrývanie či prijímanie osôb na základe vyhrážania alebo s použitím sily či iných foriem prinútenia, únosu, podvodu, poskytnutia mylných informácií, zneužitia právomoci alebo bezbranného postavenia alebo prijímaním či poskytovaním platieb alebo výhod v záujme dosiahnutia súhlasu osoby s tým, že bude ovládať inú osobu s cieľom vykorisťovania. Vykorisťovanie zahŕňa minimálne zneužívanie prostitúcie iných osôb alebo iné formy sexuálneho zneužívania, nútenej práce či služieb, otroctvo alebo prax podobnú otroctvu, nevoľníctvo alebo odoberanie orgánov. Organizácia IOM tiež poukazuje na častejší výskyt iných foriem obchodovania s deťmi i na obchodovanie v rodinách, napríklad kvôli žobraniu alebo trestnej činnosti.[4]

Hoci sa obchodovanie s ľuďmi všeobecne pokladá za „hanebný“ zločin[5], ratifikácia a uplatňovanie medzinárodných dohovorov, najmä Dohovoru Rady Európy o boji proti obchodu s ľuďmi a rovnako smerníc, nie je uspokojivá a postupuje len pomaly.

Keďže rozhodujúca časť obchodovania s ľuďmi má medzinárodný charakter, treba posilniť medzinárodnú spoluprácu v oblasti vyšetrovania, výmeny informácií, identifikácie obetí, vymáhania práva a reintegrácie. Najdôležitejšiu úlohu musia pri prehlbovaní spolupráce zohrať organizácie ako Europol, Eurojust, Frontex a Špeciálna jednotka policajných riaditeľov (Police Chiefs Task Force).

Medzinárodné dokumenty zdôrazňujú prístup založený na ľudských právach s hlavným dôrazom na ochranu obetí. Pretože závažné porušenie ľudských práv nemá vždy za následok trestné stíhanie, mohli by sa vyskytnúť určité pochybnosti, najmä pokiaľ ide o pracovné vykorisťovanie, pretože ak by obchodovanie s ľuďmi bolo v prvom rade pokladané za porušenie ľudských práv, jeho trestné stíhanie by sa oslabilo.[6]

Vymedzenie pojmu obchodovania s ľuďmi jasne odlišuje obchodovanie s ľuďmi a pašeráctvo. Niektorí odborníci pokladajú toto rozlíšenie za iluzórne; skutočné dôsledky sa často ukážu až nakoniec. „Naše poznatky o pašovaní a obchodovaní s ľuďmi naznačujú, že by bolo presnejšie vidieť ich ako kontinuum, ako prelínajúce sa javy vo viacerých rozmeroch.“[7] V uvedenom kontexte je veľmi dôležitá identifikácia obete, pretože umožňuje odlíšiť obchodovanie s ľuďmi od pašovania. Skúsenosti ukazujú, že polícia kvôli nedostatočnému rozlíšeniu uvedených pojmov často zaobchádza s obeťami obchodovania s ľuďmi ako s pašovanými osobami či nezákonnými prisťahovalcami.

Obchodovanie s ľuďmi zahŕňa sily ponuky i dopytu. Na strane ponuky sa najčastejšie uvádza chudoba, nezamestnanosť, rodová diskriminácia, diskriminácia menšín, nevzdelanosť a korupcia. Podľa názoru niektorých odborníkov je hlavnou hybnou silou obchodovania s ľuďmi dopyt. Trhový dopyt – najmä od ľudí vyhľadávajúcich sex za peniaze – vytvára silnú motiváciu zisku pre osoby organizujúce obchodovanie s ľuďmi a podnecuje rast tohto obchodu. Správa Ministerstva zahraničných vecí USA[8] zdôrazňuje, že tam, kde sa darí prostitúcii, prekvitá aj obchodovanie s ľuďmi. Iné štúdie zdôrazňujú vysoký stupeň tolerancie k pracovnému vykorisťovaniu osôb získaných obchodovaním ako spoločensky prijateľného spôsobu zníženia ceny poskytovaných služieb či tovaru.[9] Zdá sa, že pokiaľ sa nezmení tolerancia a nejednoznačnosť verejnej mienky v súvislosti s dopytom po službách poskytovaných obeťami obchodovania s ľuďmi, ťažko dosiahneme významnejšie úspechy v boji proti tomuto zločinu.

Hoci nie sú k dispozícii súhrnné údaje a poznatky o dopyte, zdá sa, že sa prejavuje predovšetkým bezmocnosť a azda aj nedostatok politickej vôle odstrániť dopyt a urobiť konečný krok smerom k vyriešeniu situácie. Niektoré správy sa dokonca zmieňujú o rozsiahlej korupcii pri prijímaní rozhodnutí v súvislosti so znížením dopytu.[10]

• [1]  Dôvodová správa k Dohovoru Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, 2005.
• [2]  Príručka osvedčených postupov boja proti obchodovaniu s deťmi pre príslušníkov polície (Resource book for Law Enforcement Officers on Good Practices in Combating Child Trafficking), ILO, Viedeň, 2006.
• [3]  Postavenie detí vo svete 2006: Vylúčení a neviditeľní (The State of the World's Children 2006:Excluded and invisible), UNICEF 2005.
• [4]  Tamže.
• [5]  Konferencia na najvyššej úrovni o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, najmä so ženami a s deťmi: Prevencia – Ochrana – Trestné stíhanie, Viedeň, marec 2006.
• [6]  Gabal, I.: Potieranie obchodu s ľuďmi v ČR a možnosti optimalizácie bezpečnostní politiky štátu, Analytická štúdia pre Ministerstvo vnútra Českej republiky, 2006, Praha.
• [7]  Kelly, L.: Kritická reflexia vo výskume (A Critical reflection in research... In:) v: Údaje a výskum obchodovania s ľuďmi: Celkový prieskum...(Data and research on Human Trafficking: A global survey...), 2005, IOM.
• [8]  Správa o obchodovaní s ľuďmi, jún 2005, MZV USA.
• [9]  Gabal,I. tamže.
• [10]  Gabal, I. tamže.

NÁVRH ODPORÚČANIA RADE (B6-0613/2005)

v súlade s článkom 114 ods. 1 rokovacieho poriadku

predkladá Barbara Kudrycka

v mene Skupiny Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov) a európskych demokratov

o boji proti obchodu s ľuďmi – jednotný prístup a návrhy na akčný plán

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Zmluvy o EÚ a ES a na Chartu základných práv Európskej únie,

–    so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o boji s obchodovaním s ľuďmi - integrovaný prístup a návrhy na akčný plán (KOM(2005)0514),

–   so zreteľom na článok 114 ods. 1 rokovacieho poriadku,

A.  keďže obchodovanie s ľuďmi porušuje základný princíp ľudskej dôstojnosti, ktorý predstavuje skutočný základ politiky EÚ a členských štátov v ochrane ľudských práv,

B.   keďže EÚ už prijala opatrenia na boj proti pašovaniu a obchodovaniu s ľuďmi v súlade so zásadami uvedenými v protokoloch Palermského dohovoru a zoberie do úvahy zásady, ktoré nedávno stanovil Dohovor Rady Európy o činnosti proti obchodovaniu s ľuďmi,

C.  keďže Európska rada odporučila v roku 2004 v Haagskom programe posilnenia slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, aby sa prijal plán EÚ „s cieľom vyvinúť spoločné normy, najlepšie postupy a mechanizmy predchádzania obchodovaniu s ľuďmi a boja s ním“ (uvedené v časti 1.7.1.),

1.  predkladá Rade tieto odporúčania:

Odporúčanie 1: Obchodovanie s ľuďmi by sa malo zmeniť z vysoko výnosného a nízko rizikového podnikania na podnikanie vysokorizikové a málo výnosné. Orgány vymáhania práva musia využiť všetky dostupné zdroje a kapacity, aby presadili zákaz obchodovania s ľuďmi, zbavili ho akýchkoľvek hospodárskych výhod a v prípadoch, v ktorých došlo k finančným ziskom, zadržali a zhabali príslušné majetkové hodnoty. Vyšetrovanie v prípadoch obchodovania s ľuďmi by malo mať rovnaké priority ako iné oblasti organizovaného zločinu a v súlade s tým by sa mali využívať špeciálne metódy vyšetrovania a stratégie na rozbitie sietí;

Odporúčanie 2: Členské štáty by mali všade, kde je to potrebné, urýchliť transpozíciu smernice č. 2004/81/ES a zohľadniť nedávno prijatý Dohovor Rady Európy o činnosti proti obchodovaniu s ľuďmi;

Odporúčanie 3: V oblasti justičnej a policajnej spolupráce by členské štáty mali zabezpečiť nutné organizačné štruktúry, špecializovaný personál a primerané finančné zdroje, aby ich orgány v oblasti vymáhania práva mohli účinne bojovať s obchodovaním s ľuďmi. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby ich inštitúcie v oblasti vymáhania práva pravidelne spolupracovali s Europolom pri výmene informácií, v spoločných operáciách a v spoločných vyšetrovateľských tímoch a využívali potenciál Eurojustu pri trestnom stíhaní obchodníkov s ľuďmi;

Odporúčanie 4: Členské štáty a Komisia by mali posilniť dvojstranný a mnohostranný politický dialóg s tretími krajinami o dimenziách ľudských práv v oblasti politík zameraných proti obchodovaniu s ľuďmi a ďalej nastoľovať túto otázku na regionálnych a mnohostranných fórach;

Odporúčanie 5: EÚ si je vedomá významu, ktorý predstavuje presadzovanie prístupu zameraného na ľudské práva a obete. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby vo všetkých etapách postupu boli ochraňované ľudské práva obetí obchodovania s ľuďmi a aby fungovali mechanizmy poskytovania pomoci a ochrany obetiam obchodovania tak, ako je to potrebné a v súlade s vnútroštátnou praxou a právom, aby sa umožnila včasná identifikácia obetí obchodovania a poskytovanie pomoci;

Odporúčanie 6: Regionálne riešenia na predchádzanie obchodovaniu s ľuďmi a zabezpečenie bezpečného návratu a opätovného začlenenia obetí majú zásadný význam. Členské štáty a Komisia by mali naďalej podporovať regionálne iniciatívy, ktoré dopĺňajú spoluprácu v rámci EÚ a podnecujú ju (okrem iného Seversko-baltskú pracovnú skupinu proti obchodovaniu s ľuďmi, Iniciatívu pre spoluprácu v juhovýchodnej Európe, paneurópsky budapeštiansky proces, „dialóg 5+5“ medzi západnými stredomorskými krajinami, Stredomorský dialóg o tranzitnej migrácii a iné fóra/organizácie);

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto odporúčanie Rade a pre informáciu vládam a parlamentom členských štátov.

3. 10. 2006

STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci

pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

o boji proti obchodovaniu s ľuďmi – jednotný prístup a návrhy na akčný plán

2006/2078(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Simon Coveney

NÁVRHY

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský zodpovedný výbor zahrnul do svojho návrhu odporúčania Rade tieto návrhy:

-    so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2006 o upravenom návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Protokolu o predchádzaní obchodovaniu s ľuďmi, najmä so ženami a s deťmi, jeho potláčaní a trestaní, ktorým sa dopĺňa Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu v mene Európskeho spoločenstva[1],

-    so zreteľom na výsledky konferencie na vysokej úrovni o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorá sa konala 17. marca 2006 vo Viedni, a konferencie expertov EÚ o uskutočňovaní plánu EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorá sa konala 28. a 29. júna 2006 v Bruseli,

-    so zreteľom na Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu (rezolúcia Valného zhromaždenia 55/25, príloha I) a na jeho dva protokoly o boji proti obchodovaniu s osobami (Protokol o predchádzaní obchodovaniu s ľuďmi, najmä so ženami a s deťmi, jeho potláčaní a trestaní (2003) a Protokol proti nelegálnemu prevádzaniu migrantov po zemi, mori a vzduchom (2004),

A. keďže Komisia schválila ďalšie posilňovanie záväzku EÚ a členských štátov bojovať proti obchodovaniu s ľuďmi prostredníctvom jednotného prístupu a koordinovanej politickej reakcie založenej na dodržiavaní ľudských práv;

B.  keďže obete obchodovania, pričom mnohé z nich sú neplnoleté osoby, sú vystavené fyzickému a psychickému násiliu a zneužívaniu, zbavené dôstojnosti, uvrhnuté do otroctva, vystavené mučeniu a inému neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu, zbavené bezpečia, slobody pohybu a pracovných práv a často sa nachádzajú v nútenom a nechcenom vzťahu závislosti od tých, ktorí s nimi obchodujú;

C. keďže obchodovanie s ľuďmi sa rýchlo rozširuje v dôsledku rôznych faktorov, ako sú ľahké zisky z vykorisťovania, narastajúca bieda a marginalizácia chudobných, nedostatočný prístup ku vzdelaniu a k pracovnému trhu, diskriminácia, prísne právne predpisy o prisťahovalectve, nedostatok informácií o skutočnostiach a nebezpečenstvách obchodovania, neprimerané tresty pre obchodníkov s ľuďmi, nedostatočné kontroly v erotických podnikoch a dopyt po službách;

D. keďže obchodovanie s ľuďmi je celosvetovým problémom, ktorý sa vyskytuje vo vnútri štátov, ako aj v medzinárodnom meradle, bez ohľadu na to, či ide o krajinu pôvodu, tranzitnú alebo cieľovú krajinu, a keďže obchodovanie s ľuďmi patrí k najvýnosnejším formám medzinárodného organizovaného zločinu;

E.  keďže podľa Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu sa jurisdikcia súdu vzťahuje na zotročovanie ako zločin voči ľudskosti a keďže v súlade s medzinárodnými právnymi predpismi a záväzkami sa štát, ktorý prehliada obchodovanie s ľuďmi alebo neprijíma žiadne účinné opatrenia na jeho potlačenie, dopúšťa porušenia ľudských práv,

F.  keďže prístupy k prostitúcii sa v jednotlivých členských štátoch líšia, čo sťažuje prijatie jednotného opatrenia na boj proti sociálnym problémom, ktoré sprevádzajú tento fenomén a najmä bránia úsiliu o predchádzanie obchodovaniu s ľuďmi na účely sexuálneho zneužívania,

predkladá Rade tieto odporúčania:

Právny rámec a vynútiteľnosť práva

1.  členské štáty a všetky príslušné tretie krajiny by mali, ak tak ešte neurobili, ratifikovať príslušné nástroje týkajúce sa ľudských práv, najmä Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu (prvý celosvetový nástroj určený na boj proti zločineckým sieťam a na ochranu osôb pred otroctvom, sexuálnym zneužívaním a čiernou prácou) a jeho dodatkový Protokol o predchádzaní obchodovaniu s ľuďmi, najmä so ženami a s deťmi, jeho potláčaní a trestaní; dohovory Svetovej organizácie práce (ILO) a základné pracovné normy, najmä dohovor č. 29 o nútenej práci, dohovor č. 182 o najhorších formách detskej práce, a dohovory týkajúce sa slobody združovania, inšpekcie práce a zamestnávateľských agentúr; Opčný protokol k Dohovoru OSN o právach dieťaťa o obchodovaní s deťmi, detskej prostitúcii a detskej pornografii, ktorý sa vzťahuje na obchodovanie s ľudskými orgánmi a nelegálne osvojenie; a Dohovor Rady Európy o činnosti proti obchodovaniu s ľuďmi; tie krajiny, ktorí ich už ratifikovali, by mali venovať zvýšenú pozornosť ich uplatňovaniu a presadzovaniu;

2.  Rada a členské štáty by mali pravidelne prijímať opatrenia na začlenenie otázok týkajúcich sa boja proti obchodovania s ľuďmi do pravidelného programu multilaterálnych stretnutí a prijímať príslušné opatrenia na úrovni OSN, napríklad v Rade pre ľudské práva a Treťom výbore Valného zhromaždenia;

3.  Rada, Komisia a členské štáty by mali aktívne podporovať prácu osobitného spravodajcu OSN pre obchodovanie s ľuďmi a spolupracovať s OBSE, najmä s Alianciou proti obchodovaniu s ľuďmi a osobitným zástupcom OBSE pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi, ako aj akčný program Rady Európy o deťoch a násilí;

4.  koordinácia a spolupráca medzi zdrojovými, tranzitnými a cieľovými krajinami má zásadný význam; Rada, Komisia a členské štáty by mali koordinovať stratégie boja proti obchodovaniu s ľuďmi s cieľom dopĺňať prácu OSN, Rady Európy, OBSE, Medzinárodnej organizácie pre prisťahovalectvo, pekinského kontrolného procesu, Paktu stability pre juhovýchodnú Európu a  skupiny G8;

5.  Rada, Komisia a členské štáty by mali naďalej podporovať regionálne iniciatívy, ktoré by mohli dopĺňať a podnecovať spoluprácu v celej EÚ, napríklad Severskú pobaltskú pracovnú skupinu proti obchodovaniu s ľuďmi, Iniciatívu pre spoluprácu v juhovýchodnej Európe, paneurópsky budapeštiansky proces, „dialóg 5+5” medzi krajinami západného Stredomoria, Stredomorský dialóg o tranzitnej migrácii, regionálne akčné plány v Afrike a na Strednom Východe (MENA) a oblasť Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS);

6.  predsedníctvo Rady a Rada by mali v rámci súčasných diskusií o návrhu príslušnej smernice zaručiť, aby boli v členských štátoch v úplnom súlade s medzinárodnými právnymi predpismi prijaté spoločné normy a postupy pri vrátení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa nelegálne zdržiavajú na ich území;

7.  členské štáty by mali presadzovať zásady nediskriminácie a proporcionality a ratifikovať Protokol č. 4 k Európskemu dohovoru o ľudských právach, ktorý zakazuje hromadné vyhostenie cudzích štátnych príslušníkov;

8.  členské štáty by mali uplatňovať smernicu Rady 2004/81/ES[2] o povoleniach na trvalý pobyt s cieľom poskytnúť obetiam obchodovania možnosť dočasného pobytu vrátane času potrebného na zotavenie a premyslenie si svojej situácie a mali by zaručiť, aby k repatriácii dochádzalo iba v prípade, že môže byť zaručená bezpečnosť jednotlivca;

9.  okrem kriminálnych vyšetrovaní by sa za nevyhnutný nástroj presadzovania práva mali považovať administratívne kontroly uskutočňované miestnymi úradmi;

10. je potrebné zhromažďovať a analyzovať spoľahlivé údaje o tomto fenoméne a na úrovni EÚ by mala byť vytvorená typológia štatistík vo vzťahu k tretím krajinám, kľúčovým medzinárodným organizáciám a MVO;

Prevencia a zníženie dopytu

Opatrenia EÚ vo vzťahu k tretím krajinám

11. EÚ a jej členské štáty by mali aktívne uskutočňovať preventívne dlhodobé politiky boja proti o obchodovaniu s ľuďmi a vzájomne si vymieňať osvedčené postupy v rámci existujúcich partnerstiev medzi EÚ a krajinami pôvodu s cieľom pomôcť vládam týchto krajín pri odstraňovaní základných príčin obchodovania s ľuďmi a pri rozvíjaní policajnej práce a legislatívnych reforiem;

12. Komisia by preto mala tam, kde je to dôležité, v rámci dokumentov o stratégii znižovania chudoby, strategických dokumentov štátov a regiónoch a indikatívnych programov, ako aj akčných plánov pravidelne rozvíjať a hodnotiť prispôsobené stratégie predchádzania obchodovaniu s ľuďmi a jeho znižovania a mala by zvážiť zriadenie pracovných skupín zložených z odborníkov s cieľom umožniť zúčastneným stranám vytvárať konkrétne programy v tejto oblasti;

13. Rada a Komisia by mali pravidelne predostierať tento problém v politických rozhovoroch s tretími krajinami (najmä s krajinami, ktoré majú najhoršou bilanciu v oblasti obchodovania s ľuďmi[3]), čerpajúc z dodatku o základných ľudských právach, ktorý je zahrnutý v dohodách EÚ s týmito krajinami;

14. úloha delegácií ES v tretích krajinách je zásadná v súvislosti so zvyšovaním povedomia miestneho obyvateľstva o nebezpečenstvách obchodovania s ľuďmi a propagáciou politík EÚ o nezákonnom prisťahovalectve vrátane opatrení, ako sú lodné hliadky vykonávané agentúrou Frontex; je potrebné posilniť úlohu delegácií ES pri monitorovaní toho, ako sa o týchto politikách a opatreniach EÚ informuje v miestnych médiách a aký je ich odstrašujúci účinok na miestnych obchodníkov s ľuďmi;

15. Rada, Komisia a členské štáty by mali prostredníctvom hospodárskej a rozvojovej spolupráce, politiky kontroly hraníc a migračnej kontrolnej politiky vo väčšej miere podporovať iniciatívy v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi v EÚ, ako aj v rámci vzťahov s tretími krajinami;

16. Rada a Komisia by mali by mali na základe úzkej konzultácie a spolupráce s krajinami pôvodu, tranzitnými a cieľovými krajinami rozvíjať preventívne programy založené na ľudských právach a právach detí, pričom by sa mali zamerať najmä na faktory týkajúce sa chudoby a sociálnej marginalizácie, ktoré umožňujú obchodovanie s deťmi, napríklad nezabezpečenie registrácie narodených detí alebo nedostatočný prístup k základnému vzdelaniu;

17. musí sa zabezpečiť kontinuita financovania a projektov; Komisia by mala zvýšiť finančnú podporu projektov zameraných na predchádzanie obchodovaniu s ľuďmi s osobitným ohľadom na ženy a deti, ktoré sú vystavené nebezpečenstvu sexuálneho a ekonomického zneužívania, a to prostredníctvom nového finančného nástroja na ochranu ľudských práv, ako aj prostredníctvom geografických programov;

18. Spoločenstvo by malo – najmä prostredníctvom rozvojovej politiky EÚ zameranej na základný cieľ, ktorým je zníženie chudoby a dosiahnutie Miléniových rozvojových cieľov – pokračovať vo financovaní opatrení týkajúcich sa faktorov, ktoré sú príčinou zraniteľnosti osôb, pokiaľ ide o obchodovanie s ľuďmi, napríklad nedostatočný prístup k základnému a vyššiemu vzdelaniu, nerovnosť pohlaví, popieranie práva na štátnu príslušnosť, diskriminácia, nedostatočný prístup k službám a nerovnosť príležitostí;

19. Komisia by mala prijať kroky nevyhnutné na zabezpečenie, že všetky opatrenia zahrnuté v programe finančnej a technickej pomoci tretím krajinám v oblasti migrácie a azylu (AENEAS) zohľadnia úsilie v boji proti obchodovaniu s ľuďmi tak, aby sa dosiahli konkrétne výsledky v oblasti predchádzania takémuto obchodovaniu s ľuďmi a jeho odstránenia;

20. Rada a Komisia by mali v rámci dialógu o ľudských právach medzi EÚ a tretími krajinami preskúmať všetky obvinenia z nezákonného obchodovania s odobranými orgánmi;

Opatrenia na úrovni členských štátov a na úrovni EÚ

21. Rada a Komisia by mali vytvoriť usmernenia EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi ako ďalší nástroj realizácie politiky EÚ v oblasti ľudských práv;

22. hoci sa uznáva potreba osobitnej správy, ktorá by sa zaoberala obchodovaním s ľudskými orgánmi a tkanivami, Komisia a Rada by mali z hľadiska vnútornej a vonkajšej politiky považovať obchodovanie s ľudskými orgánmi za súčasť celkovej stratégie zaoberajúcej sa obchodovaním s ľuďmi;

23. je potrebné hlbšie preskúmať úrovne obchodovania a faktory, ktoré stimulujú dopyt po obchodovaní s ľuďmi vrátane vzťahu medzi migračnými politikami a dopytom po lacnej nechránenej pracovnej sile, službách a prostitúcii; náboroví pracovníci, ktorí sú zapojení do obchodovania s ľuďmi, nemôžu zostať mimo dosah zákona a zvláštna pozornosť by sa mala venovať krajinám bez vízovej povinnosti; okrem toho by sa malo jasne odlíšiť obchodovanie s ľuďmi a pašovanie, aby sa s obeťami obchodovania nezaobchádzalo rovnako ako s pašovanými osobami alebo nelegálnymi prisťahovalcami;

24. členské štáty by mali v záujme zníženia dopytu po obetiach obchodovania prijať nevyhnutné kroky na účely aktívneho identifikovania a trestného stíhania tých, ktorí vedome využívajú služby obetí obchodovania;

25. členské štáty by mali zabezpečiť, aby si zamestnanci ich zastupiteľských úradov navzájom vymieňali skúsenosti a aby im boli poskytované primerané odborné školenia, čo by im umožnilo rozpoznať prípady žiadostí o vízum, v ktorých by mohli byť spojené s obchodovaním s ľuďmi; Rada a Komisia by mali čo najskôr ukončiť vývoj spoločného vízového informačného systému;

26. občianska spoločnosť sa musí viac zapájať do iniciatív proti obchodovaniu s ľuďmi, najmä prostredníctvom praktických kampaní na zvýšenie povedomia, ako sú Stop obchodovaniu s ľuďmi (Stop the Traffik), Obchodní cestujúci proti obchodovaniu s ľuďmi (Business Travellers against Human Trafficking), Oslávte majstrovstvá sveta, bojujte proti sexuálnemu otroctvu (Celebrate the World Cup - Fight sexual slavery) (organizovanej skupinou Ženy v Strane európskych socialistov), Červenú kartu nútenej prostitúcii (Red Card to Forced Prostitution) a ďalších špeciálne zameraných programov alebo kampaní organizovanými organizáciami ako Európska ženská loby alebo Zachráňme deti; Komisia, Rada a členské štáty by mali takéto kampane podporovať; Rada by mala v úzkej spolupráci s Komisiou a na základe intenzívneho dialógu s občianskou spoločnosťou aspoň raz ročne viesť politickú diskusiu o politike EÚ v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi a zhodnotiť jej súlad s normami v oblasti dodržiavania ľudských práv a nevyhnutnosť ďalších opatrení;

27. Rada a Komisia by mali posilniť špecifické opatrenia (načrtnuté na zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci v dňoch 27. a 28. apríla 2006) proti obchodovaniu s ľuďmi v súvislosti s hlavnými medzinárodnými a európskymi podujatiami vrátane športových podujatí, keďže sa ukázalo, že takéto podujatia prispievajú k dočasnému nárastu obchodovania s ľuďmi; členské štáty, ktoré organizujú významné medzinárodné podujatie, by si mali pred týmto podujatím vymeniť osvedčené postupy na základe predchádzajúcich skúseností a prijať opatrenia na zintenzívnenie svojej spolupráce v záujme predchádzania a boja proti rastúcemu obchodovaniu s ľuďmi, najmä na účely sexuálneho zneužívania; Komisia musí vyhodnotiť opatrenia uskutočnené v rámci boja proti obchodovaniu s ľuďmi počas majstrovstiev sveta vo futbale v júli 2006 a mala by zlepšiť a, pokiaľ je to vhodné, zachovať tieto opatrenia aj v súvislosti s ďalšími medzinárodnými podujatiami;

28. mala by sa zriadiť európska sieť proti obchodovaniu s ľuďmi pozostávajúca z kontaktných miest určených každým členským štátom a Komisiou vrátane vládnych a mimovládnych agentúr, ktorá by pokrývala oblasti prevencie, pomoci obetiam, presadzovania právnych predpisov a policajnej a súdnej spolupráce;

29. Rada a Komisia by mali prijať opatrenia na zníženie finančnej príťažlivosti tých tovarov alebo služieb, do ktorých produkcie alebo poskytovania sú zapojené obete obchodovania s ľuďmi;

30. Komisia by mala do strategického programovania politiky susedských vzťahov zahrnúť financovanie iniciatív v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi, sledovania hraníc a kontroly ilegálneho prisťahovalectva;

31. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s nevládnymi organizáciami spustili preventívnu kampaň zameranú na potenciálne obete obchodovania, informovali ich o rizikách a potenciálnych nebezpečenstvách a poskytli im informácie o ich právach a povinnostiach a o tom, kde môžu v cieľových krajinách získať pomoc;

32. zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty zaobchádzali s osobami, ktoré boli predmetom obchodovania, ako s obeťami a aby im poskytli nevyhnutné informácie, poradenstvo, sociálnu podporu a možnosť právnej pomoci;

33. je presvedčený, že dôležitú úlohu pri odhaľovaní a podpore obetí obchodovania s ľuďmi zohrávajú solídni zamestnávatelia, odborové združenia, miestne orgány, jednotliví občania a mimovládne organizácie a že by sa osvedčené postupy mali šíriť prostredníctvom vhodnej siete; domnieva sa, že sa podnikom zamestnávajúcim lacnú pracovnú silu, ktorú dodáva obchod s ľuďmi, musia uložiť mimoriadne prísne tresty, najmä v prípade, že sa tieto podniky dopustili podvodného konania.

POSTUP

Názov	Návrh na odporúčania Európskeho parlamentu Rade o boji proti obchodovaniu s ľuďmi – jednotný prístup a návrhy akčného plánu
Číslo postupu	2006/2078(INI)
Gestorský výbor	LIBE
Výbor, ktorý predložil stanovisko   dátum oznámenia na schôdzi	AFET 18.5.2006
Rozšírená spolupráca – dátum oznámenia na schôdzi
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko   dátum menovania	Simon Coveney 30.5.2006
Predchádzajúci spravodajca výboru požiadaného o stanovisko
Prerokovanie vo výbore	10.7.2006		28.8.2006	3.10.2006
Dátum prijatia	3.10.2006
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	38 0 [0]
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Vittorio Agnoletto, Panagiotis Beglitis, Simon Coveney, Giorgos Dimitrakopoulos, Camiel Eurlings, Maciej Marian Giertych, Ana Maria Gomes, Jana Hybášková, Toomas Hendrik Ilves, Ioannis Kasoulides, Helmut Kuhne, Vytautas Landsbergis, Francisco José Millán Mon, Philippe Morillon, Pasqualina Napoletano, Raimon Obiols i Germà, Vural Öger, Justas Vincas Paleckis, Alojz Peterle, Tobias Pflüger, Michel Rocard, Libor Rouček, György Schöpflin, István Szent-Iványi, Ari Vatanen, Josef Zieleniec
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Francisco Assis, Irena Belohorská, Alexandra Dobolyi, Árpád Duka-Zólyomi, Carlo Fatuzzo, Kinga Gál, Jaromír Kohlíček, Ģirts Valdis Kristovskis, Achille Occhetto, Elena Valenciano Martínez-Orozco
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Hanna Foltyn-Kubicka, Elizabeth Lynne
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)

• [1]  Schválené texty, P6_TA(2006)0282.
• [2]    Smernica Rady 2004/81/ES z 29. apríla 2004 o povoleniach na trvalý pobyt, vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi (Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, s. 19 - 23).
• [3]    Viď krajiny vymenované v správe Ministerstva zahraničných vecí Spojených štátov o obchodovaní s ľuďmi z 5.júna 2006.

STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (26. 6. 2006)

pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

o obchodovaní s ľuďmi – integrovaný prístup a návrhy na akčný plán
(2006/2078(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Jean Lambert

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci žiada Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zahrnul do svojho návrhu odporúčania Rade tieto návrhy:

1.   víta skutočnosť, že integrovaný prístup a akčný plán majú rozmer ľudských práv a je si vedomý, že to vyžaduje, aby sa dôraz kládol na nútené práce a služby, otroctvo a zotročujúce obchodovanie s ľuďmi, a že je potrebné bojovať proti tomuto vážnemu trestnému činu všetkými legálnymi prostriedkami; tento prístup si vyžaduje zabezpečenie, že sa k osobám, ktoré sú predmetom obchodovania, pristupuje ako k obetiam a že dostanú potrebné informácie, poradenstvo, sociálnu podporu, možnosť právnej pomoci a podporu v oblasti vzdelávacej a pracovnej reintegrácie; zdôrazňuje tiež, že je dôležitý prístup k uvedeným problémom, ktorý sa sústredí na mladých ľudí a deti;

2.   domnieva sa, že je potrebné, aby sa pri obchodovaní s ľuďmi okrem prístupu z hľadiska ľudských práv uplatnil aj nediskriminačný prístup, a preto považuje odkazy na rovnoprávnosť a nediskrimináciu v piatej časti oznámenia Komisie za veľmi dôležité;

3.   je si vedomý, že nedostatok udržateľných ekonomických a sociálnych perspektív, vysoká miera nezamestnanosti a hrozba neustále rastúcej chudoby v niektorých krajinách pôvodu, ako aj súčasná úroveň hospodárskeho a sociálneho rozvoja v Európe prispievajú k pomerom, ktoré uľahčujú zločineckým organizáciám profitovať z obchodovania s ľuďmi;

4.   podotýka, že k tejto situácii prispievajú aj šedé zóny pracovného trhu v členských štátoch, ktoré podporujú ovzdušie tolerancie každodenného zneužívania, čo vytvára živnú pôdu pre všetky typy vykorisťovania; domnieva sa preto, že účinné a systematické uplatňovanie platných pracovných zákonov v každom členskom štáte by mohlo účinkovať na kriminálne organizácie zapojené do obchodovania s ľuďmi ako odstrašujúci prostriedok;

5.   domnieva sa, že dopyt po lacných, neregistrovaných a poslušných pracovníkoch v EÚ prispieva k nelegálnemu obchodovaniu s ľuďmi; je presvedčený, že existencia takejto pracovnej sily možno znižuje náklady, je to však na úkor ľudskej dôstojnosti a vedie to k porušovaniu pracovných noriem, zdravotných a bezpečnostných opatrení, spravodlivého odmeňovania a ku kráteniu miestnych a/alebo štátnych príjmov, pretože sa neodvádzajú dane a sociálne príspevky;

6.     domnieva sa, že členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, mali by podpísať a dodržiavať príslušné medzinárodné dohovory vrátane Protokolu OSN o obchodovaní s ľuďmi, Dohovoru Rady Európy o opatreniach proti obchodovaniu s ľuďmi, Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu, Dohovoru OSN o právach dieťaťa, Dohovoru OSN o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín, dohovorov Medzinárodnej organizácie práce a hlavných pracovných noriem, najmä č. 29 o nútenej práci, č. 182 o zákaze a okamžitých opatreniach na odstránenie najhorších foriem detskej práce a dohovorov týkajúcich sa slobody združovania, pracovných kontrol a zamestnávateľských agentúr;

7.   nabáda členské štáty, aby do svojich vnútroštátnych legislatív čím skôr transponovali smernicu Rady 2004/81/ES z 29. apríla 2004 o povoleniach na pobyt vydaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami obchodovania s ľuďmi alebo ktorým bola poskytnutá pomoc pri nedovolenej imigrácii a ktorí spolupracujú s príslušnými orgánmi[1];

8.   domnieva sa, že dobrá podniková prax, do ktorej patrí požiadavka, aby si subdodávatelia plnili svoje zmluvné a právne záväzky (dodržiavanie dodávateľského reťazca), hrá dôležitú úlohu v znižovaní požiadaviek a úloha spoločností spolu s ďalšími sociálnymi činiteľmi sú rozhodujúce v zabezpečení uplatňovania všetkých existujúcich pracovných a sociálnych zákonov, a najmä toho, že pracovníkom sú poskytnuté všetky výhody, na ktoré majú právny nárok; víta Aténsku deklaráciu, ktorá sa snaží zabezpečiť, aby spoločnosti netolerovali nútenú prácu;

9. podľa jeho názoru musia byť spoločnostiam, o ktorých sa zistí, že zamestnávali lacnú pracovnú silu získanú prostredníctvom obchodovania s ľuďmi, uložené mimoriadne prísne tresty, najmä ak sa uvedené spoločnosti dopustili podvodu;

10.  vyzýva EÚ, aby využila súčasné i budúce zdroje na riešenie početných problémov, ktoré sa týkajú obchodovania s ľuďmi; v tejto súvislosti sa domnieva, že budúci Inštitút pre rodovú rovnosť EÚ by mal prioritne riešiť problémy obchodovania s ľuďmi vzhľadom na veľké množstvo žien, ktoré sú obeťami obchodovania s ľuďmi, čo často vedie k sexuálnemu vykorisťovaniu;

11. je presvedčený, že pri zisťovaní a podpore obetí obchodovania zohrávajú dôležitú úlohu zamestnávatelia, odbory, miestne úrady, jednotliví občania i mimovládne organizácie a že osvedčené postupy by sa mali šíriť prostredníctvom vhodnej siete s využitím čo najväčšieho množstva dostupných prostriedkov; domnieva sa, že aj zamestnávateľské agentúry v spolupráci s inými agentúrami a sociálnymi agentmi by mali uskutočňovať monitorovanie zamestnávateľských odvetví, v ktorých je tendencia k takémuto vykorisťovaniu;

12. uznáva potrebu preventívnych opatrení v oblasti obchodovania s ľuďmi v krajinách pôvodu obetí vrátane spolupráce polície a súdnictva; domnieva sa, že z tohto hľadiska je dôležitá silná podpora mimovládnych organizácií, ktoré pracujú na pomoc obetiam; domnieva sa, že do boja proti obchodovaniu s ľuďmi by sa mali zapojiť veľvyslanectvá členských štátov a príslušných tretích krajín, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začali preventívnu kampaň zameranú na potenciálne obete obchodovania s ľuďmi, v ktorej by ich informovali o rizikách a možných nebezpečenstvách a poskytli im informácie o ich právach a povinnostiach, ako aj o možnostiach získania pomoci v cieľových krajinách;

13. keďže obete obchodovania s ľuďmi netvoria jednu homogénnu skupinu, je presvedčený, že pomoc týmto obetiam musí byť prispôsobená ich konkrétnym potrebám; v tejto súvislosti poukazuje na to, že rodová rovnosť, práva detí, pôvodného obyvateľstva a menšín sú osobitne závažné, keďže mnohými obeťami alebo potenciálnymi obeťami obchodovania s ľuďmi sú ženy, deti a jednotlivci patriaci k etnickým alebo menšinovým skupinám, ktorí môžu byť vystavení diskriminácii v mieste svojho pôvodu;

14. domnieva sa, že vo všetkých členských štátoch by sa mali posilniť mechanizmy zabezpečujúce dohľad nad dodržiavaním pracovného práva a jeho vynútiteľnosť; ďalej sa domnieva, že členské štáty by mali zabezpečiť vytvorenie nevyhnutného právneho rámca a príslušných mechanizmov, odbornej prípravy a primeraných technických zdrojov na plnenie svojich právnych záväzkov tak, že určia zodpovedných úradníkov inšpekčných orgánov a poskytnú im informácie a odbornú prípravu, aby dokázali rozpoznať obete obchodovania s ľuďmi, ktorých práca je zneužívaná; domnieva sa, že pri výmene osvedčených postupov by mohla byť užitočná sieť inšpektorátov pre oblasť zamestnanosti;

15. uznáva, že zneužívanie takých pracovníkov nemusí byť hneď zrejmé, ale môže existovať vo forme mzdy zníženej o neopodstatnené zrážky alebo o sumu odpočítanú na daňové účely, ktorú si však v skutočnosti ponechal sprostredkovateľ alebo zamestnávateľ: upozorňuje, že príslušné úrady musia počítať s takými možnosťami a musia mať pripravenú vhodnú pomoc, napríklad linky dôvery;

16. je presvedčený, že názory na obchodovanie s ľuďmi by mali byť na úrovni EÚ skoordinované; všíma si, že rozvojová politika EÚ sa zameriava najmä na zníženie chudoby a dosiahnutie rozvojových cieľov milénia, ktoré sa zaoberajú základnými činiteľmi, pre ktoré sa ľudia stávajú obeťami obchodovania s ľuďmi, ako je napríklad chudoba, nedostatočný prístup k základnému a vyššiemu vzdelaniu, rodová nerovnosť, odopieranie práva na štátnu príslušnosť, diskriminácia, nedostatočný prístup k službám a nedostatok rovnakých príležitostí;

17. uznáva, že zo strany medzinárodných orgánov je potrebné konať a koordinovať činnosť pri zhromažďovaní a analýze príslušných údajov o obchodovaní s ľuďmi vrátane pracovných údajov v každom členskom štáte, aby sa mohlo v jednotlivých odvetviach účinnejšie zasiahnuť; žiada ďalej Komisiu, aby sústredila tieto údaje a aby pravidelne informovala Parlament a Hospodársky a sociálny výbor.

POSTUP

Názov	Obchodovanie s ľuďmi – jednotný prístup a návrhy na akčný plán
Číslo postupu	2006/2078(INI)
Gestorský výbor	LIBE
Výbor, ktorý predložil stanovisko   dátum oznámenia na schôdzi	EMPL 18.5.2006
Rozšírená spolupráca – dátum oznámenia na schôdzi
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko   dátum menovania	Jean Lambert 1.2.2006
Predchádzajúci spravodajca výboru požiadaného o stanovisko
Prerokovanie vo výbore	21.3.2006		21.6.2006
Dátum prijatia	22.6.2006
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	42 0 2
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Jan Andersson, Jean-Luc Bennahmias, Emine Bozkurt, Iles Braghetto, Alejandro Cercas, Ole Christensen, Derek Roland Clark, Luigi Cocilovo, Jean Louis Cottigny, Proinsias De Rossa, Harlem Désir, Harald Ettl, Carlo Fatuzzo, Ilda Figueiredo, Roger Helmer, Stephen Hughes, Ona Juknevičienė, Jan Jerzy Kułakowski, Sepp Kusstatscher, Jean Lambert, Raymond Langendries, Bernard Lehideux, Elizabeth Lynne, Thomas Mann, Jan Tadeusz Masiel, Ana Mato Adrover, Maria Matsouka, Ria Oomen-Ruijten, Csaba Őry, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Pier Antonio Panzeri, José Albino Silva Peneda, Kathy Sinnott, Anne Van Lancker, Gabriele Zimmer
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Edit Bauer, Mihael Brejc, Françoise Castex, Dieter-Lebrecht Koch, Magda Kósáné Kovács, Marianne Mikko, Leopold Józef Rutowicz, Patrizia Toia
Náhradníci (čl. 178 ods.2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Małgorzata Handzlik
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)

18. 9. 2006

STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (*)

pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

o boji proti obchodovaniu s ľuďmi – jednotný prístup a návrhy na akčný plán

2006/2078 (INI)

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*): Maria Carlshamre

(*) Rozšírená spolupráca výborov – článok 47 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu odporúčania Rade tieto návrhy:

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie[2], najmä na jej článok 3, ktorý stanovuje právo na nedotknuteľnosť osoby a zakazuje využívanie ľudského tela a jeho častí ako takých na dosiahnutie zisku, a článok 5, ktorý zakazuje obchodovanie s ľuďmi,

–   so zreteľom na výročnú správu o obchodovaní s ľuďmi 2005[3] Ministerstva zahraničných vecí USA,

–   so zreteľom na správu Londýnskej metropolitnej univerzity s názvom „Kritický rozbor reakcií štyroch krajín na prostitúciu: Austrália – Viktória, Írsko, Holandsko a Švédsko“[4] z roku 2004,

–   so zreteľom na štúdiu TransCrime z roku 2005 nazvanú Vnútroštátne právne predpisy v oblasti prostitúcie a obchodovania so ženami a deťmi[5], ktorú financoval Európsky parlament,

–   so zreteľom na správu Ministerstva zahraničných vecí USA na tému „Spojitosť medzi prostitúciou a obchodovaním s ľuďmi s cieľom sexuálneho zneužívania“[6] z roku 2004,

–   so zreteľom na správu Medzinárodnej organizácie pre migráciu nazvanú „Riadi sa obchodovanie s ľuďmi dopytom? Pilotná štúdia vo viacerých krajinách“[7] z roku 2003,

–   so zreteľom na správy organizácií Amnesty International z roku 2004 a Anti-Slavery International z roku 2004[8], Human Rights Watch z roku 2002[9] a správu L. Pomodorovej z roku 2001[10],

–   so zreteľom na správu Európskej skupiny na vymáhanie práva, ktorá pôsobí v rámci siete organizácií ECPAT, na tému Obchodovanie s deťmi na sexuálne účely z východnej do západnej Európy[11] z roku 2001,

–   so zreteľom na Plán EÚ osvedčených postupov, noriem a spôsobov práce pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi a jeho predchádzanie[12] a záverom Luxemburskej rady pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti o obchodovaní s ľuďmi z 27. a 28. apríla 2006,

–   so zreteľom na správu UNICEF-u, Úradu vysokého komisára pre ľudské práva a Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva OBSE z 31. marca 2004 s názvom „Obchodovanie s ľuďmi v juhovýchodnej Európe 2004: Dôraz na prevenciu“,

–   so zreteľom na Pekinskú deklaráciu zo Štvrtej svetovej konferencie OSN o ženách, Peking+5 a +10 a uznesenie z 10. marca 2005 o opatreniach v súvislosti s akčnou platformou Štvrtej svetovej konferencie o ženách (Peking + 10)[13],

–   so zreteľom na uznesenie zo 17. januára 2006 o stratégiách prevencie obchodovania so ženami a deťmi, ktoré sú bezbranné voči sexuálnemu zneužívaniu[14],

–   so zreteľom na uznesenie z 19. mája 2000 o oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu „Za ďalšie kroky v boji proti obchodovaniu so ženami“[15],

–  so zreteľom na smernicu Rady EÚ 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych normách pre uznanie a postavenie štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti ako utečencov alebo osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu z iných dôvodov, a o obsahu poskytovanej ochrany[16],

–  so zreteľom na smernicu Rady 2004/81/ES z 29. apríla 2004 o povoleniach na pobyt vydaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami obchodovania s ľuďmi alebo ktorým bola poskytnutá pomoc pri nedovolenej imigrácii, a ktorí spolupracujú s príslušnými orgánmi[17],

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/JHA z 19. júla 2002 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi[18],

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi,

A. keďže Palermský protokol zdôrazňuje skutočnosť, že obchodovanie s ľuďmi je nábor, preprava, ukrývanie či prijímanie osôb pod hrozbou alebo použitím sily či iných foriem donútenia, únosu, podvodu, klamstva, zneužitia moci alebo bezbrannosti alebo odovzdávania či prijímania platieb alebo výhod na účely zneužívania, keďže rozhodujúcou časťou vymedzenia pojmu obchodovanie s ľuďmi je skôr účel zneužitia ako presun z jedného miesta na druhé; keďže protokol zdôrazňuje, že obchodovanie s deťmi nemusí zahŕňať hrozbu alebo použitie sily alebo iných donucovacích prostriedkov, pričom protokol definuje „dieťa“ ako osobu mladšiu ako 18 rokov,

B.  keďže obchodovanie s ľuďmi, najmä so ženami a deťmi na sexuálne či iné zneužívanie, je novodobým otroctvom, ktoré je vážnym porušením základných ľudských práv a využíva kruté praktiky ako donucovanie, použitie sily, vyhrážanie, poníženie, únos, násilie, sexuálne zneužívanie, podvod či klamstvo,

C. keďže obchodovanie s ľuďmi je v dôsledku nárastu jeho objemu a výnosnosti jednou z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich foriem organizovaného zločinu na celom svete,

D. keďže ženy a deti sú obzvlášť ohrozené, je tak riziko, že sa stanú obeťami obchodovania s ľuďmi väčšie,

E.  keďže „Správa o obchodovaní s ľuďmi 2005“ Ministerstva zahraničných vecí USA ukázala, že približne 80 % zo 600 000 až 800 000 ľudí, ktorí sa každý rok stanú obeťami obchodovania, tvoria ženy a dievčatá,

F.  keďže väčšina žien a dievčat, ktoré sú predmetom obchodovania, je vystavená rôznym formám zneužívania, najmä sexuálnemu zneužívaniu, ktoré je hlavným dôvodom obchodovania, nútenej práci a obchodovaniu s ľudskými orgánmi,

G. keďže Medzinárodná organizácia práce[19] v správe z roku 2005 odhaduje, že 80 % obetí obchodovania s ľuďmi sú ženy a dievčatá; keďže správa tiež odhaduje, že 40 až 50 % všetkých obetí predstavujú deti; keďže podľa správy 56 % obetí, konkrétne v nútených prácach, sú ženy a dievčatá; keďže 98 % ľudí, s ktorými sa obchoduje s cieľom sexuálneho zneužívania, tvoria ženy a dievčatá,

H. keďže obchodovanie s ľuďmi sa neuskutočňuje len s cieľom sexuálneho zneužívania, ale objavuje sa v mnohých iných neregulovaných sektoroch trhu práce, ako sú práce v domácnosti, stavebníctvo, pohostinstvo, poľnohospodárske práce a manufaktúry,

I.  keďže správa Londýnskej metropolitnej univerzity o prostitúcii z roku 2004, ukázala, že legalizácia prostitúcie vedie k nárastu organizovaného zločinu, sexuálneho zneužívania detí, násilia voči ženám a k výraznému zvýšeniu počtu zahraničných žien a dievčat nelegálne predávaných do daného regiónu,

J. keďže štúdia TransCrime z roku 2005 uvádza, že je dôvod domnievať sa, že švédske právne predpisy, v ktorých je kupovanie ľudského tela na sexuálne zneužívanie trestné, vedú k znižovaniu obchodovania s ľuďmi na sexuálne účely; keďže štúdia tiež konštatuje, že výsledkom modelu založeného na regulácii je pravdepodobne viac obetí, zatiaľ čo model založený na zakazovaní produkuje zrejme obetí menej, čo je možné do istej miery pripísať skutočnosti, že obete sa stávajú menej viditeľnými, a dajú sa teda ťažšie zachytiť v štatistikách; keďže štúdia tiež zdôrazňuje, že vyhodnotenie spojitosti medzi prostitúciou a obchodovaním s ľuďmi s cieľom sexuálneho zneužívania by malo byť založené na spoľahlivejších údajoch a porovnateľnejších štatistikách (najmä pokiaľ ide o obete), ako aj na ďalších údajoch zachytávajúcich iné faktory či veličiny,

K. keďže správa Ministerstva zahraničných vecí USA[20] z roku 2004 uvádza, že v oblastiach, kde je prostitúcia zlegalizovaná alebo tolerovaná, došlo k nárastu dopytu a že legalizácia prostitúcie otvára trhy kriminálnemu podnikaniu,

L. keďže rôzne organizácie na ochranu ľudských práv upozornili, že na rozdiel od obchodu s drogami a zbraňami je obchodovanie s ľuďmi samo o sebe okrem porušenia ľudských práv navyše aj zločinom,

M.       keďže obchodovanie so ženami a deťmi je odvetvím organizovaného zločinu, ktoré vedú gangy s obrovskými ziskami, a tie sa často zapájajú aj do iných kriminálnych činností, ako je obchodovanie s drogami a zbraňami, pričom v porovnaní s nimi sú tresty za obchodovanie so ženami a deťmi miernejšie,

N. keďže sexuálny priemysel je založený na princípe ponuky a dopytu; keďže v správe Medzinárodnej organizácie pre migráciu[21] z roku 2003 sa uvádza, že „rastúci dopyt zo strany zákazníkov je nepochybne jedným z faktorov, ktoré prispievajú k výskytu nútenej práce v sexuálnom priemysle“,

O. keďže správa OSN[22] špeciálneho spravodajcu o aspektoch ľudských práv obetí obchodovania s ľuďmi, hlavne žien a detí, s názvom „Integrácia ľudských práv žien a rodová perspektíva“ hovorí, že „zatiaľ čo sú ľudské práva žien a detí porušované mnohými formami obchodovania, sexuálne obchodovanie je konkrétnou formou obchodovania s ľuďmi, v ktorej sú ľudské práva žien a detí porušované ako práva žien a detí “,

predkladá Rade tieto odporúčania:

a)   členské štáty by mali riešiť problém obchodovania s ľuďmi z rodového hľadiska s prihliadnutím na skutočnosť, že prevažná väčšina obetí sú ženy,

b)   členské štáty by mali posilniť práva obetí obchodovania, a to najmä prostredníctvom zaručenia dlhodobých povolení k pobytu, kompenzačných opatrení a prístupu k službám (hostiteľské štruktúry), ako aj prostredníctvom poskytovania účinnej a primeranej ochrany a podpory obetiam lekárskou, psychologickou a právnou pomocou, vytváraním národných a medzinárodných telefonických liniek pomoci (volanie v núdzi) a efektívnym prevádzkovaním útulkov,

c)   naliehavo vyzýva členské štáty, Komisiu a Radu, aby dôsledne vykonávali akčný plán EÚ o obchodovaní s ľuďmi a v rámci toho vyzýva členské štáty, aby bezodkladne vykonali smernicu 2004/81/ES.

d)   okrem nutnosti poukázať na to, čo treba urobiť na pomoc obetiam, je nevyhnutné, aby sa členské štáty sústredili na možnosti, ktoré majú muži zneužívajúci obete,

e)   okrem toho, že je nutné poukázať na to, čo treba urobiť na ochranu obetí obchodovania prispôsobením lekárskej, psychologickej a právnej pomoci, je nevyhnutná aj prevencia, a teda členské štáty by sa mali zamerať aj na dopyt a prostredníctvom vzdelávacích kampaní poskytovať informácie a zvyšovať povedomie verejnosti a najmä zákazníkov/klientov o tomto probléme,

f)    členské štáty by mali uznať, že legalizácia prostitúcie uľahčuje kupovanie sexuálnych služieb, a to aj od obetí obchodovania s ľuďmi,

g)   členské štáty by mali uznať, že je mimoriadne dôležité znížiť dopyt po obchodovaní s ľuďmi,

h)   v priebehu roku 2006 by Komisia mala dohodnúť vypracovanie štúdie o možnom vzájomnom vzťahu medzi právnymi predpismi v oblasti prostitúcie a obchodovaním s ľuďmi s cieľom sexuálneho zneužívania, ktorá tiež preskúma možný presun sexuálnej turistiky do iných krajín ako dôsledok prohibicionistických modelov (Švédsko),

i)    členské štáty by mali naďalej skúmať, ako rôzne zákony o prostitúcii ovplyvňujú obchodovanie s cieľom sexuálneho zneužívania a počet detí v sexuálnom priemysle, a následne využívať výsledky skúmania na to, aby zaviedli osvedčené postupy v boji proti obchodovaniu s ľuďmi s cieľom sexuálneho zneužívania,

j)    Členské štáty by mali podniknúť kroky proti obchodovaniu s ľuďmi a zároveň rešpektovať prostitútky a predchádzať ich diskriminácii alebo ďalšiemu vyčleňovaniu či stigmatizácii, čo zvyšuje ich bezbrannosť voči obchodovaniu s ľuďmi a iným formám násilia alebo zneužívania,

k)   členské štáty by mali posilniť stíhanie obchodníkov s ľuďmi, prijať účinné, primerané a odrádzajúce postihy pre všetky prípady obchodovania s ľuďmi a učiniť opatrenia na predchádzanie a boj proti rastúcemu počtu prípadov obchodovania s maloletými najmä v sexuálnom priemysle, s prihliadnutím na skutočnosť, že v súlade s Dohovorom OSN o právach dieťaťa a Palermským protokolom sa za maloletú považuje každá osoba mladšia ako 18 rokov.

l)    členské štáty by mali v spolupráci s Komisiou a príslušnými európskymi a medzinárodnými organizáciami koordinovať svoje aktivity s cieľom rozvinúť účinné stratégie na prevenciu obchodovania s ľuďmi; tieto stratégie by mali byť založené na holistickom prístupe dimenzie obchodovania s ľuďmi (obeť – priekupník – zákazník) a zahŕňať primerané a stabilné aktivity na zvýšenie povedomia, výmenu informácií o kriminálnych sieťach, trasách obchodovania a identite priekupníkov, ako aj spoluprácu medzi krajinami pôvodu, tranzitu a cieľovej krajiny,

m)  členské štáty, Rada a Komisia by mali zhromažďovať údaje o obchodovaní s ľuďmi, zakladať národné kontaktné miesta alebo vymenovať národných spravodajcov s cieľom zbierať, vymieňať, šíriť a spracovávať informácie o obchodovaní s ľuďmi, ako aj vymenovať spravodajcu EÚ, ktorý by spolupracoval s národnými spravodajcami,

n)   členské štáty by mali uznať, že nezákonné aj legálne sexuálne služby so sebou prinášajú vážne telesné i duševné zdravotné riziká, keďže viaceré štúdie ukázali, že 75 – 85 % prostituujúcich osôb je obeťami násilia vrátane znásilnenia a že existuje vysoký výskyt nechráneného pohlavného styku, ktorý vedie k hrozbám epidémií, vrátane šírenia HIV/AIDS a iných sexuálne prenosných infekcií,

o)   Komisia a Rada by mali do svojich politických dialógov s tretími krajinami zahrnúť oblasť obchodovania s deťmi a ženami a opatrenia potrebné na boj proti nim v spolupráci s krajinami pôvodu, tranzitu a cieľových krajín,

p)   Komisia a členské štáty by mali poskytovať primerané a systematické informácie o rôznych formách zločinu obchodovania s ľuďmi a ich následkoch s cieľom zvyšovať informovanosť verejnosti a zlepšovať znalosť najzraniteľnejších skupín, akými sú ženy,

q)   členské štáty by mali posilniť siete medzinárodnej spolupráce a spolupráce policajných orgánov s Europolom a Eurojustom, a mali by urobiť nevyhnutné úpravy, aby umožnili kompetentným úradom monitorovať vývoj v sexuálnom obchodovaní a jeho súčasných formách, napríklad prostredníctvom internetu s dôrazom na deti,

r)    národné zákony členských štátov by mali zabezpečiť právo obetí na odškodnenie,

s)   členské štáty by mali vo svojich akčných plánoch zohľadniť skutočnosť, že obchodovanie so ženami neznamená len nútenú prostitúciu, ale aj nútené sobáše, domáce otroctvo a nútené práce,

t)    členské štáty s vysokou mierou rizika, že sa stanú krajinami pôvodu, alebo vo svojej bilaterálnej či multilaterálnej spolupráci s cieľovými krajinami, by mali prijať opatrenia na zmierňovanie faktorov, ktoré robia ľudí, najmä ženy a deti, bezbrannými voči obchodovaniu s ľuďmi, ako napríklad chudoba, zaostalosť a nedostatok rovnakých príležitostí,

u)   vyzýva Radu a Komisiu, aby čo najskôr ustanovili Európsky deň proti obchodovaniu s ľuďmi,

v)   vyzýva členské štáty, aby prijali príslušné opatrenia na zabezpečenie lepšej ochrany a podpory obetí a tých, ktorým hrozí, že sa stanú obeťami násilia voči ženám, a to poskytovaním bezpečných útočísk a nevyhnutnej pomoci pokiaľ ide o právnu pomoc a poradenstvo,

w)  vyzýva Komisiu a Radu, aby prijali rozhodnutie o plnom zjednotení európskej politiky v boji proti obchodovaniu s ľuďmi a o príbuzných témach imigrácie a azylu, a najmä o práve na azyl z dôvodu utláčania a prenasledovania na základe rodovej príslušnosti,

x)   Vyzýva členské štáty, aby vykonali a uviedli do platnosti právne predpisy, ktoré by posilnili stíhanie a trestanie priekupníkov, tak fyzických ako aj právnických osôb (najmä stanovením primeraných, účinných a odradzujúcich trestov), ich komplicov, autorov internetových stránok, ktoré propagujú sprostredkovateľov obchodovania, osôb, ktoré podnecujú, dojednávajú a využívajú sexuálne služby maloletých (ktorých definícia musí byť rovnaká vo všetkých členských štátoch, a to osoby mladšie ako 18 rokov), osôb, ktoré sa pokúšajú takéto aktivity inštitucionalizovať, a aby stíhali pranie špinavých peňazí z obchodovania s ľuďmi,

y)   považuje za dôležité, aby inštitúcie EÚ a členské štáty podporovali stratégie predchádzania založené na rodovej príslušnosti ako kľúčový prvok v boji proti obchodovaniu so ženami a dievčatami, uplatňovali zásady rodovej rovnosti a znižovali dopytu po všetkých formách zneužívania vrátane sexuálneho zneužívania a zneužívania domácej práce,

z)   vyzýva členské štáty, aby ratifikovali Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi,

POSTUP

Názov	Návrh odporúčania Európskeho parlamentu Rade o boji proti obchodovaniu s ľuďmi – integrovaný prístup a návrhy na akčný plán
Číslo postupu	2006/2078(INI)
Gestorský výbor	LIBE
Výbor požiadaný o stanovisko   dátum oznámenia na schôdzi	FEMM 6.4.2006
Rozšírená spolupráca – dátum oznámenia na schôdzi	6.4.2006
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko   dátum menovania	Maria Carlshamre 24.4.2006
Predchádzajúci spravodajca výboru požiadaného o stanovisko
Prerokovanie vo výbore	11.7.2006		13.9.2006
Dátum prijatia	13.9.2006
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	10 0 10
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Edit Bauer, Edite Estrela, Věra Flasarová, Claire Gibault, Lissy Gröner, Anneli Jäätteenmäki, Piia-Noora Kauppi, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Urszula Krupa, Astrid Lulling, Siiri Oviir, Christa Prets, Marie-Line Reynaud, Raül Romeva i Rueda, Amalia Sartori, Britta Thomsen, Eva-Britt Svensson, Anna Záborská
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Ana Maria Gomes, Karin Resetarits
Náhradníci (čl. 178 ods.2) prítomní na záverečnom hlasovaní
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)	...

POSTUP

Názov

Návrh odporúčania Európskeho parlamentu Rade o boji proti obchodu s ľuďmi – jednotný prístup a návrhy na akčný plán

Číslo postupu

2006/2078(INI)

Východiskové návrhy odporúčania

B6-0613/2005

Gestorský výbor   dátum oznámenia na schôdzi

LIBE 6.4.2006

Dátum rozhodnutia vypracovať správu

13.10.2005

Výbory požiadané o stanovisko   dátum oznámenia na schôdzi

FEMM 6.4.2006

EMPL 18.5.2006

AFET 18.5.2006

Bez predloženia stanoviska   dátum rozhodnutia

Rozšírená spolupráca   dátum oznámenia na schôdzi

FEMM 15.6.2006

Spravodajca   dátum menovania

Edit Bauer 13.10.2005

Predchádzajúci spravodajca

Prerokovanie vo výbore

4.5.2006

12.7.2006

5.10.2006

Dátum prijatia

5.10.2006

Výsledok záverečného hlasovania

+ - 0

34 0 1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Alexander Alvaro, Edit Bauer, Johannes Blokland, Mihael Brejc, Maria Carlshamre, Michael Cashman, Jean-Marie Cavada, Carlos Coelho, Fausto Correia, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Kinga Gál, Patrick Gaubert, Elly de Groen-Kouwenhoven, Lilli Gruber, Adeline Hazan, Lívia Járóka, Barbara Kudrycka, Henrik Lax, Antonio Masip Hidalgo, Edith Mastenbroek, Hartmut Nassauer, Martine Roure, Inger Segelström, Manfred Weber

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Lutz Goepel, Genowefa Grabowska, Luis Herrero-Tejedor, Sophia in 't Veld, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Viktória Mohácsi, Javier Moreno Sánchez, Marie-Line Reynaud, Bogusław Sonik

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Jens Holm, Feleknas Uca

Dátum predloženia

24.10.2006

Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)

• [1]  Ú. v. ES L 261, 6.8.2004, s. 19.
• [2]  Ú. v. ES C 364, 18.2.2000. s 1.
• [3]  Ministerstvo zahraničných vecí USA (2005), http://www.state.gov/g/tip/rls/tiprpt/2005/
• [4]  A Critical Examination of Responses to Prostitution in Four Countries: Victoria, Australia, Ireland, the Netherlands and Sweden , London Metropolitan University, February 2004 http://www.glasgow.gov.uk/en/YourCouncil/PolicyPlanning_Strategy/Corporate/Equalities/Women/Prostitution.htm
• [5]  http://www.carlshamre.net/images/stories/study.pdf
• [6]  Ministerstvo zahraničných vecí USA (2004),
  http://www.humantrafficking.org/countries/eap/united_states/news/2005_05/tip_factsheet_response.html,
• [7]  Medzinárodná organizácia pre migráciu (2003),
  http://www.iom.int/DOCUMENTS/PUBLICATION/EN/mrs_15_2003.pdf
• [8]  Amnesty International a Anti-Slavery International (2004), „Enhancing the Protection of the Rights of Trafficked Persons: Amnesty International and Anti-Slavery International’s Recommendations to strengthen provisions of the July 2004 draft European Convention against Trafficking in Human Beings“ (Zlepšovanie ochrany práv obetí obchodovania s ľuďmi: odporúčania Amnesty International a Anti-Slavery International na posilnenie ustanovení návrhu Európskeho dohovoru proti obchodovaniu s ľuďmi z júla 2004)
  http://web.amnesty.org/library/index/engior610162004
• [9]  Human Rights Watch (2002), "A Human Rights Approach to the Rehabilitation and Reintegration into Society of Trafficked Victims" (Prístup k rehabilitácii a opätovnému začleneniu obetí obchodovania s ľuďmi do spoločnosti z hľadiska ľudských práv), dokument, ktorý predniesol Widney Brown z organizácie Human Rights Watch na konferencii „Otrokárstvo 21. storočia – obchodovanie s ľuďmi z hľadiska ľudských práv“, ktorá sa konala v Ríme v dňoch 15. – 16. mája http://www.hrw.org/backgrounder/wrd/trafficked-victims.htm
• [10]  Pomodoro, L. (2001), "Trafficking and sexual exploitation of women and children" (Obchodovanie so ženami a deťmi a ich sexuálne zneužívanie), v diele P. Williamsa and D. Vlassisa (eds) Combating transnational crime: Concepts, activities and responses (Boj proti medzinárodnej zločinnosti: koncepcie, aktivity a odpovede), Frank Cass, Londýn.
• [11]  Európska skupina na vymáhanie práva, ktorá pôsobí v rámci siete organizácií ECPAT (2001),
  http://www.ecpat.nl/ariadne/loader.php/nl/ecpat/Rapporten/trafficking1/Trafficking_1__Introduction.pdf/
• [12] ¹¹Ú. v. EÚ C 311, 9.12.2005, s. 1.
• [13]  Ú. v. EÚ C 320 E, 15.12.2005, s. 247.
• [14]  Prijaté texty, P6_TA(2006)0005.
• [15]  Ú. v. ES C 59, 23.2.2001, s. 307.
• [16]  Ú. v. EÚ L 304, 30.9.2004, s. 12.
• [17]  Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, s. 19.
• [18]  Ú. v. ES L 203, 1.8.2002, s. 1.
• [19]  Medzinárodná organizácia práce (2005), Globálna aliancia proti nútenej práci http://www.ilo.org/dyn/declaris/DECLARATIONWEB.GLOBALREPORTSLIST?var_language=EN
• [20]  Ministerstvo zahraničných vecí USA (2004),
  http://www.humantrafficking.org/countries/eap/united_states/news/2005_05/tip_factsheet_response.html
• [21]  Medzinárodná organizácia pre migráciu (2003),
  http://www.iom.int/DOCUMENTS/PUBLICATION/EN/mrs_15_2003.pdf
• [22]  Správa osobitného spravodajcu o aspektoch ľudských práv obetí obchodovania s ľuďmi, Sigma Huda, Marec 2006, www.un.org