SPRÁVA o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o ustanovení rámca opatrení Spoločenstva v oblasti námornej environmentálnej politiky (Smernica o námornej stratégii)

24. 10. 2006 - (KOM(2005)0505 – C6‑0346/2005 – 2005/0211(COD)) - ***I

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
Spravodajkyňa: Marie-Noëlle Lienemann

Postup : 2005/0211(COD)

Postup v rámci schôdze

Postup dokumentu :

A6-0373/2006

Predkladané texty :

A6-0373/2006

Rozpravy :

PV 13/11/2006 - 17
CRE 13/11/2006 - 17

Hlasovanie :

PV 14/11/2006 - 9.15
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2006)0482

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
DÔVODOVÁ SPRÁVA

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o ustanovení rámca opatrení Spoločenstva v oblasti námornej environmentálnej politiky (Smernica o námornej stratégii)

(KOM(2005)0505 – C6‑0346/2005 – 2005/0211(COD))

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2005)0505)[1],

– so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 175 ods. 1 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6‑0346/2005),

– so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre rybné hospodárstvo (A6‑0373/2006),

1. schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným textom;

3. poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Text predložený Komisiou	Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Odôvodnenie 1 a (nové)
	(1 a) Európu obmývajú štyri moria, Stredozemné more, Baltické more, Severné more a Čierne more a dva oceány, Atlantický oceán a Severný ľadový oceán.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Odôvodnenie 1b (nové)
	(1 b) Pevnina Spoločenstva je v skutočnosti polostrovom, ktorého brehy majú tisíce kilometrov a morské územie Spoločenstva je rozsiahlejšie ako pevnina.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Odôvodnenie 1 c (nové)
	(1 c) Je zrejmé, že požiadavky na morské prírodné zdroje a morské ekologické funkcie, ako napríklad vstrebávanie odpadu, sú privysoké a že Spoločenstvo musí znížiť svoje pôsobenie na morské vody na svojom území aj mimo neho.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Odôvodnenie 1 d (nové)
	(1 d) Vzhľadom na osobitú citlivosť ekosystému Baltského mora, ktorá vyplýva z jeho uzavretosti a brakchických vôd, by mali členské štáty obklopujúce Baltské more naliehavo hľadať riešenie osobitých hrozieb Baltského mora, akou je eutrofizácia, uvádzanie invazívnych druhov a nadmerný rybolov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Odôvodnenie 2 a (nové)
	(2 a) Tematická stratégia o morskom prostredí, založená na integrovanom prístupe, by mala podľa potreby zahŕňať kvalitatívne a kvantitatívne ciele a časové plány, na základe ktorých by bolo možné porovnávať a vyhodnocovať prijaté opatrenia. Činnosti zamerané na uplatňovanie stratégie by mali byť v súlade so zásadou subsidiarity. Pozornosť by sa mala venovať aj intenzívnejšej účasti zainteresovaných strán, ako aj lepšiemu využitiu rôznych finančných nástrojov Spoločenstva, ktoré priamo alebo nepriamo súvisia s ochranou morského prostredia.
Odôvodnenie
Stratégia pre morské prostredie by mala počítať s horizontálnym prístupom pokrývajúcim všetky politiky, ktoré sa priamo alebo nepriamo týkajú morského prostredia. Rovnako by sa malo zvážiť aj správne využívanie rôznych finančných nástrojov, ako aj ich vzájomné prepojenie, a zásada subsidiarity.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Odôvodnenie 2 b (nové)
	2 b) Rozvoj a realizácia stratégie by sa mali zameriavať na zachovanie ekosystému. Tento prístup by mal zohľadňovať chránené biogeografické oblasti, ako aj ľudské činnosti, ktoré vplývajú na morské prostredie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Odôvodnenie 2 c (nové)
	(2 c) Je nevyhnutné, aby sa pokračovalo v stanovovaní biologických a environmentálnych cieľov a referenčných rámcov, ktoré by zohľadňovali ciele stanovené v smernici Rady 92/43/EHS z 31. mája 1992 o ochrane prírodných biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (smernica o biotopoch)¹, smernici 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva², ako aj iné medzinárodne odsúhlasené ciele.
	¹Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7. ²Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Odôvodnenie 4
(4) V snahe dosiahnuť tieto ciele je potrebný prehľadný a súdržný legislatívny rámec, ktorým sa zabezpečí celková štruktúra opatrení a umožní sa, aby prijaté opatrenia boli koordinované, zosúladené a primerane integrované s opatreniami vyplývajúcimi z iných právnych predpisov Spoločenstva, ako aj z medzinárodných dohôd.	(4) V snahe dosiahnuť tieto ciele je potrebný prehľadný a súdržný legislatívny rámec, vrátane vymedzenia pojmu dobrý environmentálny stav, ktorý súvisí so zásadami spoločnej politiky rybného hospodárstva, ktorým sa zabezpečí celková štruktúra opatrení a umožní sa, aby prijaté opatrenia boli koordinované, zosúladené a primerane integrované s opatreniami vyplývajúcimi z iných právnych predpisov Spoločenstva, ako aj z medzinárodných dohôd.
Odôvodnenie
Pojem „dobrý environmentálny stav“ by sa mal vymedziť skôr v rámci smernice ako neskôr prostredníctvom postupu vo výbore (komitológie).
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Odôvodnenie 6
(6) Je preto vhodné, aby každý členský štát vypracoval námornú stratégiu pre svoje európske vody, ktorá bude osobitne pre jeho vlastné vody vyjadrovať celkovú perspektívu príslušného morského regiónu. Výsledkom námorných stratégií by mala byť realizácia programov opatrení určených na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu.	(6) Je preto vhodné, aby členské štáty patriace do jedného morského regiónu zabezpečili uplatňovanie jedinej a spoločnej námornej stratégie v tomto regióne alebo subregióne pre vody, ktoré patria do ich suverenity alebo pod ich súdnu právomoc. Každý členský štát by mal vypracovať námornú stratégiu pre svoje európske vody, ktorá bude osobitne pre jeho vlastné vody vyjadrovať celkovú perspektívu príslušného morského regiónu. Výsledkom námorných stratégií by mala byť realizácia programov opatrení určených na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu.
Odôvodnenie
Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh je v súlade s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom 14, ktorý predložila spravodajkyňa a v ktorom sa zdôrazňuje, že členské štáty by mali zabezpečiť uplatňovanie jedinej a spoločnej námornej stratégie v danom regióne alebo subregióne.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 Odôvodnenie 8 a (nové)
	(8 a) Z dôvodu vzájomného pôsobenia záujmov štátov zameraných na lodnú dopravu a na rybolov ako aj ich plavidiel a činností v morskom prostredí je nevyhnutné zjednotiť úsilie o ochranu morského prostredia pred rizikami spojenými s prevádzkou týchto plavidiel v morskom regióne s vlajkovými štátmi. Ak sa v morskom regióne plavia lode tretích krajín, členské štáty by mali zosúladiť svoje úsilie o ochranu morského prostredia v rámci sústavy existujúcich orgánov a inštitúcií.
Odôvodnenie
Činnosti krajín, ktorých lode sa plavia vo vodách členských štátov, môžu znečistením spôsobeným loďami alebo inou prevádzkou významne ovplyvniť environmentálny stav týchto vôd Členské štáty by na zosúladenie postupu mali využiť existujúce inštitucionálne štruktúry.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 Odôvodnenie 10 a (nové)
	(10 a) V rámci úplnej realizácie siete Natura 2000 v oblasti morského prostredia by sa mal stanoviť racionálny prístup. Tento prístup by mal obsahovať návrhy na úpravu príloh k smernici o biotopoch, ktoré sa týkajú morských biotopov a druhov, a mal by realizovať a upraviť nevyhnutné opatrenia povahy technických a finančných nástrojov.
Odôvodnenie
Je dôležité, aby sa v súvislosti so smernicou o biotopoch kládol v rámci siete Natura 2000 dôraz na morské prostredie, s cieľom stanoviť nové kritériá a sprievodné opatrenia povahy technických a finančných nástrojov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12 Odôvodnenie 11 a (nové)
	(11 a) Je nevyhnutné, aby k účasti na tomto procese boli prizvané susedné krajiny a aby sa s nimi rozvíjali vzájomné partnerstvá, predovšetkým v oblasti Baltského, Stredozemného a Čierneho mora, a aby sa okrem iného zohľadnili iniciatívy v oblasti partnerstva iniciované v rámci Svetového samitu OSN o trvalo udržateľnom rozvoji, ktorý sa uskutočnil v roku 2002.
Odôvodnenie
K stratégii na ochranu morského prostredia by sa malo pristupovať z celosvetového hľadiska. Jej úspech bude následne závisieť od toho, či sa na nej zúčastnia tretie krajiny alebo nie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13 Odôvodnenie 11 b (nové)
	(11 b) Do úvahy by sa mala brať biodiverzita, ako aj možnosti morského výskumu spojeného s hlbinnými prostrediami v najvzdialenejších regiónoch a v rámci osobitných programov by sa malo podporiť vypracovanie vedeckých štúdií, ktorých cieľom je zdokonaliť prehľad o charakteristike hlbinných ekosystémov.
Odôvodnenie
Ukázalo sa, že nedostatočné informácie o hlbinných prostrediach sú vážnym problémom v rámci riešenia mnohých otázok súvisiacich s touto témou. Je dôležité, aby sa podnietilo vypracovanie vedeckých štúdií, ktorých cieľom by bolo zdokonalenie prehľadu o charakteristike hlbinných ekosystémov, z ktorých sú mnohé doteraz úplne neznáme.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14 Odôvodnenie 11 c (nové)
	(11 c) Členské štáty by mali na účely efektívnej ochrany morského prostredia vypracovať rámce a platformy, ktoré počítajú s medziodvetvovým riešením námorných otázok. Posudzovanie vývoja stavu morského prostredia by sa preto nemalo uskutočňovať iba z pohľadu životného prostredia, ale vyžaduje si prepojenie prírodných vied s hospodárskym, sociálnym a administratívnym rozvojom oblasti.
Odôvodnenie
Nový druh prístupu k ochrane morí si vyžaduje zrušenie tradičného odvetvového myslenia. Ekológia, veda , zdravotníctvo, obchod a priemysel musia posudzovať otázky, ktoré tradične patrili do škály iných odvetví.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15 Odôvodnenie 12
(12) Keďže programy opatrení realizované podľa námorných stratégií budú účinné len vtedy, ak sa zostavia na základe dobrých znalostí o stave morského prostredia v konkrétnej oblasti a ak budú podľa možnosti čo najlepšie prispôsobené možným potrebám príslušných vôd v prípade každého jednotlivého členského štátu a v rámci všeobecnej perspektívy dotknutého morského regiónu, je potrebné zabezpečiť vypracovanie vhodného a primeraného rámca pre informovanú tvorbu politiky na vnútroštátnej úrovni.	(12) Keďže programy opatrení realizované podľa námorných stratégií budú účinné a nákladovo čo najefektívnejšie len vtedy, ak sa zostavia na základe dobrých vedeckých znalostí o stave morského prostredia v konkrétnej oblasti a ak budú podľa možnosti čo najlepšie prispôsobené možným potrebám príslušných vôd v prípade každého jednotlivého členského štátu a v rámci všeobecnej perspektívy dotknutého morského regiónu, je potrebné zabezpečiť vypracovanie vhodného a primeraného rámca vrátane morského výskumu a monitorovacích činností pre informovanú tvorbu politiky na vnútroštátnej úrovni.
Odôvodnenie
Je potrebné upozorniť na úlohu vedy a výskumu, aby tvorba politiky bola čo najpresnejšia a nákladovo najefektívnejšia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16 Odôvodnenie 13
(13) Ako prvý krok v rámci tejto prípravy by členské štáty mali v morských regiónoch uskutočniť analýzy charakteristík svojich morských vôd a zistiť prevládajúce ohrozenia a vplyv na tieto vody, možnosti ich hospodárskeho a sociálneho využitia a mieru zhoršovania stavu morského prostredia.	(13) Ako prvý krok v rámci tejto prípravy by členské štáty mali v morských regiónoch uskutočniť analýzy charakteristík a funkcií svojich morských vôd a zistiť prevládajúce ohrozenia a vplyv na tieto vody, možnosti ich hospodárskeho a sociálneho využitia a mieru zhoršovania stavu morského prostredia.
Odôvodnenie
Okrem charakteristík morských vôd je dôležité analyzovať aj ich funkcie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17 Odôvodnenie 14 a (nové)
	(14 a) Spoločenstvo by malo vytvoriť nevyhnutné podmienky na to, aby členské štáty mohli využívať výhody vyplývajúce z kvality výskumu, ako aj množstva poznatkov, ktoré majú univerzity venujúce sa námorným vedám. Vedecké a technické informácie, ktoré sú potrebné na realizáciu rôznych fáz stanovených na základe tejto smernice, by preto mali pochádzať z dôveryhodných zdrojov a mala by sa zabezpečiť udržateľnosť pobrežných oblastí, v ktorých sa takéto vzdelávacie centrá zvyčajne nachádzajú.
Odôvodnenie
Európske univerzity s odbormi, ktoré sa venujú morskému prostrediu, sú zdrojom vysokokvalitných informácií, ktoré by sa mali využiť. Mali by sa podporiť aj v súvislosti s trvalo udržateľným rozvojom pobrežných oblastí. Takýmto spôsobom je možné plniť súčasne dva ciele: trvalú udržateľnosť pobrežných oblastí a získavanie informácií nevyhnutných na uplatňovanie smernice.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18 Odôvodnenie 14 b (nové)
	(14 b) V Siedmom rámcovom programe pre výskum a rozvoj by mala byť zakotvená podpora výskumu v oblasti morského prostredia.
Odôvodnenie
Európske univerzity a výskumné laboratóriá, ktoré sa venujú morskému prostrediu, sú zdrojom vysokokvalitných informácií, ktoré by sa mali využiť. Mali by sa podporiť aj v súvislosti s trvalo udržateľným rozvojom pobrežných oblastí. Takýmto spôsobom je možné plniť súčasne dva ciele: trvalú udržateľnosť pobrežných oblastí a získavanie informácií nevyhnutných na uplatňovanie smernice.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19 Odôvodnenie 17 a (nové)
	(17 a) Plánovanie, plnenie a riadenie programov opatrení si môže vyžadovať značné výdavky. Keďže programy opatrení sú prostriedkom na dosiahnutie cieľov tejto smernice, Spoločenstvo by malo prispievať na výdavky členských štátov počas prípravy, plnenia a koordinovania týchto programov.
Odôvodnenie
Programy opatrení sú základným nástrojom na dosiahnutie cieľa smernice. Majú vplyv na úrovni Spoločenstva, a preto by mal byť stanovený príspevok Spoločenstva na výdavky členských štátov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20 Odôvodnenie 26
(26) Je vhodné, aby Komisia mohla predložiť prvú hodnotiacu správu o realizácii tejto smernice v priebehu dvoch rokov od obdržania všetkých programov opatrení, v každom prípade najneskôr do roku 2021. Následné správy Komisie by sa mali potom vydávať každých šesť rokov.	(26) Je vhodné, aby Komisia mohla predložiť prvú hodnotiacu správu o realizácii tejto smernice v priebehu dvoch rokov od získania všetkých programov opatrení, v každom prípade najneskôr do roku 2017. Následné správy Komisie by sa mali potom vydávať každých šesť rokov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21 Odôvodnenie 28
(28) Opatrenia regulujúce riadenie rybolovu sa môžu prijímať len na základe vedeckých rád a len v súvislosti so spoločnou politikou rybného hospodárstva stanovenou v nariadení Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu, a preto sa nimi táto smernica nezaoberá. Kontrolu únikov a emisií spôsobených používaním rádioaktívneho materiálu upravujú články 30 a 31 Zmluvy o EURATOM-e, a preto sa táto smernica nezaoberá ani touto problematikou.	(28) Opatrenia regulujúce riadenie rybolovu sa môžu prijímať okrem iného na základe vedeckých rád a v súvislosti so spoločnou politikou rybného hospodárstva stanovenou v nariadení Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu, a preto sa nimi táto smernica tiež zaoberá. Kontrolu únikov a emisií spôsobených používaním rádioaktívneho materiálu upravujú články 30 a 31 Zmluvy o EURATOM-e, a preto sa táto smernica nezaoberá touto problematikou.
Odôvodnenie
Činnosti ako napríklad rybolov majú veľký vplyv na morské prostredie a preto spadajú pod túto smernicu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 22 Odôvodnenie 28 a (nové)
	(28 a) Budúca reforma spoločnej politiky rybného hospodárstva by mala zohľadňovať vplyvy rybolovu na životné prostredie ako aj ciele tejto smernice.
Odôvodnenie
Jednou z najväčších hrozieb je pre európske moria rybolov, ktorý nie je trvalo udržateľný.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 23 Odôvodnenie 29a (nové)
	29a) Kroky členských štátov musia byť založené na princípe obozretnosti a na prístupe založenom na ekosystéme.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 24 Článok 1
V tejto smernici sa stanovuje rámec pre vytvorenie námorných stratégií určených na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu morského prostredia [najneskôr do roku 2021] a na zabezpečenie neustálej ochrany a zachovávania tohto prostredia a prevencie zhoršovania jeho stavu.	V tejto smernici sa stanovuje rámec, v ktorom majú členské štáty dosiahnuť dobrý environmentálny stav morského prostredia najneskôr do roku 2017 a prijať opatrenia na:
Na účely tejto smernice výraz „environmentálny stav“ znamená celkový stav prostredia v morských vodách, zohľadňujúc štruktúru, funkcie a procesy podieľajúcich sa morských ekosystémov spolu s prirodzenými fyziografickými, geografickými a klimatickými faktormi, ako aj fyzikálnymi a chemickými podmienkami vrátane tých, ktoré sú dôsledkom činnosti ľudí v príslušnej oblasti.	a) ochranu a udržiavanie morského prostredia, resp. umožnenie jeho obnovy alebo podľa možností obnovenie jeho funkcie, procesov a skladby morskej biodiverzity ako aj morských ekosystémov;
	b) predchádzanie a postupné odstraňovanie znečistenia v morskom prostredí s cieľom zabezpečiť, aby nedochádzalo k významným vplyvom ani k žiadnym rizikám v oblasti morskej biodiverzity, ľudského zdravia a legitímneho využívania mora;
	c) obmedzenie činností v morskom prostredí na úroveň, ktorá je trvalo udržateľná a neohrozuje využitie a činnosti budúcich generácií ani kapacitu morských ekosystémov s cieľom reagovať na zmeny vyvolané prírodou i človekom.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 25 Článok 2
Táto smernica je uplatniteľná na všetky európske vody na strane smerujúcej k moru vzhľadom na základnú líniu, od ktorej sa meria rozloha teritoriálnych vôd siahajúcich až po najvzdialenejšiu časť oblasti podliehajúcej suverenite alebo súdnej právomoci členských štátov, vrátane dna týchto vôd a ich podložia, ďalej len „európske morské vody“.	Táto smernica je uplatniteľná na všetky európske morské vody a zohľadňuje potrebu zabezpečiť kvalitu morského prostredia asociovaných a žiadateľských krajín.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 26 Článok 2 a (nový)
	Článok 2 a Existujúce povinnosti, záväzky a iniciatívy
	Táto smernica platí bez toho, aby boli dotknuté:
	a) existujúce povinnosti a záväzky členských štátov alebo Spoločenstva na medzinárodnej úrovni alebo na úrovni Spoločenstva, ktoré sa týkajú ochrany životného prostredia v európskych morských vodách; a
	b) právomoci členských štátov v rámci existujúcich medzinárodných inštitucionálnych štruktúrach.
Odôvodnenie
Cieľom tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je objasniť úlohu členských štátov v rámci európskych regionálnych dohovorov o moriach.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 27 Článok 2 b (nový)
	Článok 2 b
	Vymedzenie pojmov
	1) Na účely tejto smernice znamená pojem európske morské vody
	- všetky európske vody na strane smerujúcej k moru vzhľadom na základnú líniu, od ktorej sa meria rozloha teritoriálnych vôd siahajúcich až po najvzdialenejšiu časť oblasti podliehajúcej suverenite alebo súdnej právomoci členských štátov, vrátane dna týchto vôd a ich podložia, a
	- všetky prílivové vody buď v členských štátoch alebo v štátoch susediacich s nimi, od ktorých sa meria vzdialenosť výsostných vôd, a tiež zem, resp. morské dno trvalo alebo prerušovane pokryté týmito vodami; 2) environmentálny stav: celkový stav prostredia v týchto vodách zohľadňujúc:
	a) štruktúru, funkcia a procesy, ktoré vytvárajú morské prostredie,
	b) komponenty, podmienky a faktory, či už akustické, biologické, chemické, klimatické, zemepisné, geologické, fyzické alebo fyziografické, ktoré vzájomne pôsobia a určujú podmienky, produktivitu, kvalitu a stav morského prostredia stanoveného v bode a).
	Komponenty, podmienky a faktory stanovené v písmene b) zahŕňajú to, čo vyplýva z ľudskej činnosti, nezávisle od toho, či sa vykonáva v európskych morských vodách alebo mimo nich.,
	3) dobrý environmentálny stav: stav životného prostredia, ak:
	a) štruktúra, funkcia a procesy ekosystémov, ktoré vytvárajú morské prostredie, umožňujú ekosystémom fungovať naplno prirodzeným, samoregulačným spôsobom. Morské systémy zachovávajú svoju odolnosť voči výraznejšej zmene životného prostredia.
	b) všetky ľudské aktivity v príslušnej oblasti a mimo nej sú riadené takým spôsobom, aby sa zabezpečilo, že spoločný vplyv týchto aktivít na morské ekosystémy je v súlade s dobrým environmentálnym stavom. Ľudské činnosti v morskom prostredí by nemali prekročiť úroveň, ktorá je trvalo udržateľná na geografickej stupnici vhodnej na účely hodnotenia. Potenciál na využívanie a činnosti ďalších generácií v morskom prostredí je zachovaný.
	c) biodiverzita a morské ekosystémy sú chránené, je vylúčené zhoršovanie ich stavu, je možné ich obnovenie a v rámci možností je možné obnoviť ich funkciu, proces a štruktúru,
	d) znečistenie a energia, vrátane hluku v morskom prostredí, sa pravidelne znižujú s cieľom zabezpečiť, aby sa vplyv na biodiverzitu, morské ekosystémy, ľudské zdravie alebo ich legitímne využívanie a ohrozenie týchto faktorov minimalizovali,
	e) všetky podmienky uvedené v prílohe -I sú splnené,
	4) znečistenie: priamy alebo nepriamy prívod látok alebo energie do morského prostredia v dôsledku ľudskej činnosti, vrátane hluku, čo spôsobuje alebo by mohlo spôsobiť škodlivé účinky, ktoré môžu poškodiť morskú biodiverzitu a morské ekosystémy a prekážať legitímnemu využívaniu mora. 5) chránené morské oblasti: oblasti, v ktorých sú obmedzené činnosti označené ako činnosti vyvíjajúce vážny tlak a/alebo majúce výrazný vplyv na morské prostredie. Chránené morské oblasti určujú členské štáty počas prípravnej etapy námornej stratégie a sú súčasťou systému námorného priestorového plánovania, ktoré je jednotné na úrovni Spoločenstva, regiónov i subregiónov a v súlade s medzinárodnými záväzkami, ktoré uzavrelo Spoločenstvo.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 28 Článok 3 odsek 1
1. Členské štáty v rámci plnenia svojich záväzkov vyplývajúcich z tejto smernice venujú patričnú pozornosť skutočnosti, že ich európske morské vody predstavujú neoddeliteľnú súčasť týchto morských regiónov:	1. Členské štáty uplatňujú túto smernicu s odkazom na tieto morské regióny:
a) Baltické more	a) Baltické more
b) severovýchodný Atlantik	b) severovýchodný Atlantik
c) Stredozemné more.	c) Stredozemné more
	ca) Čierne more.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 29 Článok 3 odsek 2 úvodná časť
2. Na zohľadnenie špecifík konkrétnej oblasti môžu členské štáty realizovať túto smernicu prostredníctvom odkazu na podrozdelenia morských vôd uvedených v odseku 1 za podmienky, že sú tieto podrozdelenia vymedzené spôsobom kompatibilným s týmito morskými subregiónmi:	2. Na zohľadnenie špecifík konkrétnej oblasti môžu členské štáty realizovať túto smernicu prostredníctvom odkazu na podrozdelenia morských vôd uvedených v odseku 1 za podmienky, že sú tieto podrozdelenia vymedzené spôsobom, ktorý je v súlade s medzinárodnými dohodami a ktorý je kompatibilný s týmito morskými subregiónmi:
Odôvodnenie
Medzinárodná rada pre výskum morí jasne vymedzila hranice, ktoré sa využívajú predovšetkým na stanovenie celkových prípustných úlovkov v odvetví rybného hospodárstva. Na dosiahnutie efektívnosti je potrebné, aby každé podrozdelenie morských subregiónov odzrkadľovalo súčasné vymedzenie hraníc.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 30 Článok 3 odsek 2 písmeno (b), (ii)
ii) v Jadranskom mori, morské vody podliehajúce suverenite alebo súdnej právomoci Talianska a Slovinska;	ii) v Jadranskom mori, morské vody podliehajúce suverenite alebo súdnej právomoci Talianska, Slovinska a Chorvátska;
Odôvodnenie
Je nevyhnutné, aby sa do úvahy bralo aj postavenie Chorvátska v jadranskom subregióne.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 31 Článok 3 odsek 2 a (nový)
	2 a. V každom morskom regióne sa príslušné členské štáty postarajú o dobrý ekologický stav európskych morských vôd v rámci tohto regiónu najneskôr do roku [2017], pomocou zavedenia a uplatňovania námornej stratégie pre tento región, v súlade s ustanoveniami tejto smernice. Pokiaľ ide o jednotlivé morské regióny alebo subregióny, členské štáty určia vo svojich európskych morských vodách primerané správne jednotky. Správne jednotky podľa potreby zohľadnia existujúce správne, monitorovacie a referenčné jednotky a sú určené v rámci príslušnej stratégie na ochranu morského prostredia. Členské štáty informujú Komisiu o každej určenej správnej jednotke ku dňu stanovenému v prvom pododseku článku 23 ods. 1.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 32 Článok 4 odsek -1 (nový)
	-1. Členské štáty dosiahnu dobrý ekologický stav morského prostredia ustanovením a uplatňovaním námorných stratégií.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 33 Článok 4 úvodná časť
Každý členský štát vypracuje vzhľadom na všetky príslušné morské regióny námornú stratégiu pre svoje európske morské vody v súlade s týmto plánom opatrení:	1. Členské štáty patriace do jedného morského regiónu zabezpečia, aby sa uplatňovala jediná a spoločná námorná stratégia v regióne alebo subregióne vo vodách, nad ktorými majú suverenitu alebo súdnu právomoc v tomto regióne. Každý členský štát vypracuje vzhľadom na všetky príslušné morské regióny námornú stratégiu pre svoje európske morské vody v súlade s týmto plánom opatrení:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 34 Článok 4 písmeno a)
a) príprava:	a) príprava:
i) úvodné hodnotenie súčasného environmentálneho stavu príslušných vôd a environmentálneho vplyvu činnosti ľudí na tieto vody v súlade s článkom 7 má byť hotové do [4 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti];	i) úvodné hodnotenie súčasného environmentálneho stavu príslušných vôd a environmentálneho vplyvu činnosti ľudí na tieto vody v súlade s článkom 7 má byť hotové do [2 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti];
ii) určenie dobrého environmentálneho stavu príslušných vôd v súlade s článkom 8 ods. 1 má byť hotové do [4 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti];	ii) určenie dobrého environmentálneho stavu príslušných vôd v súlade s článkom 8 ods. 1 má byť hotové do [2 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti];
iii) stanovenie série environmentálnych cieľov v súlade s článkom 9 ods. 1 do [5 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti];	iii) stanovenie série environmentálnych cieľov v súlade s článkom 9 ods. 1 do [2 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti];
iv) vypracovanie a realizácia monitorovacieho programu na účely priebežného hodnotenia a pravidelnej aktualizácie cieľov v súlade s článkom 10 ods. 1 do [6 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti], ak v príslušných právnych predpisoch Spoločenstva nie je uvedené inak;	iv) vypracovanie a realizácia monitorovacieho programu na účely priebežného hodnotenia a pravidelnej aktualizácie cieľov v súlade s článkom 10 ods. 1 do [3 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti], ak v príslušných právnych predpisoch Spoločenstva nie je uvedené inak;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 35 Článok 4 písmeno b)
b) programy opatrení:	b) programy opatrení:
i) najneskôr do roku 2016 vypracovať program opatrení určených na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu v súlade s článkom 12 ods. 1, 2 a 3;	i) najneskôr do roku 2012 vypracovať program opatrení určených na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu v súlade s článkom 12 ods. 1, 2 a 3;
ii) najneskôr do roku 2018 uviesť do činnosti program uvedený v bode (i) v súlade s článkom 12 ods. 6.	ii) najneskôr do roku 2014 uviesť do činnosti program uvedený v bode (i) v súlade s článkom 12 ods. 6.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 36 Článok 4 odsek 1 a (nový)
	1 a. V prípade, že členské štáty, ktoré majú spoločné vody, predovšetkým morský región alebo subregión, sa dohodnú na rýchlejšej realizácii krokov stanovených v odseku 1 bodoch a) a b), informujú Komisiu o svojom aktualizovanom časovom pláne a postupujú v súlade s ním.
	Tieto členské štáty získajú primeranú podporu EÚ za intenzívnejšie úsilie zlepšiť životné prostredie tým, že sa daná oblasť zmení na pilotnú oblasť. Ustanovenia v bodoch a) a b) nebránia členskému štátu, aby ponechal v platnosti, alebo zaviedol prísnejšie ochranné opatrenia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 37 Článok 4 odsek 1 b (nový)
	1 b. Členské štáty vytvoria príslušné mechanizmy na zabezpečenie toho, že kroky ustanovené v odseku 1 a) a b) so zreteľom na články 7, 8, 9, 10 a 12 sa budú rozvíjať a uplatňovať v súlade s článkom 5 a spôsobom, ktorý umožňuje jedinú a spoločnú námornú stratégiu v regióne a spoločnú správu o zložkách ustanovených v uvedených článkoch.
	Členský štát alebo príslušný orgán postúpi každému morskému regiónu do troch mesiacov správu vypracovanú pre Komisiu a príslušné členské štáty.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 38 Článok 4 odsek 1 c (nový)
	1 c. Región Baltského mora by mohol byť pilotnou oblasťou na realizáciu stratégie na ochranu morského prostredia. Budúci akčný plán pre oblasť Baltského mora vyplývajúci z Helsinského dohovoru (HELCOM) by mohol byť užitočným zdrojom v rámci využívania Baltského mora ako pilotnej oblasti na realizáciu stratégie na ochranu morského prostredia.
	Najneskôr do roku 2010 a v súlade s článkom 12 ods. 1) písm. i) a ii) vypracujú pobaltské členské štáty spoločný program opatrení pre tento morský región, s cieľom dosiahnuť dobrý environmentálny stav regiónu Baltského mora.
Odôvodnenie
Je dobre známe, že otázku environmentálneho stavu Baltského mora je nevyhnutné okamžite riešiť. Do Európskej únie patrí osem z deviatich pobaltských štátov. Morský región Baltského mora by preto mohol byť vhodnou pilotnou oblasťou na realizáciu stratégie na ochranu morského prostredia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 39 Článok 4 a (nový)
	Článok 4 a
	Oblasti námornej ochrany
	1. Členské štáty musia stanoviť vo svojich stratégiách ochranné opatrenia priestoru podľa regiónov a subregiónov nazvané oblasti námornej ochrany.
	Ak je to potrebné, členské štáty by mali v rámci svojich stratégií pre región a subregión prijať aj opatrenia na vytvorenie uzavretých morských prírodných rezervácií s cieľom chrániť a zachovať najzraniteľnejšie morské ekosystémy a biologickú diverzitu. 2. Členský štát vytvárajúci program opatrení začlení do opatrení v rámci svojho programu použitie opatrení územnej ochrany vrátane využívania osobitných oblastí ochrany podľa smernice 92/43/EHS a osobitných ochranných oblastí podľa smernice 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva² a morských chránených oblastí dohodnutých v rozhodnutí VII/5 Konferencie zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite, ako aj tých, ktoré vyplývajú z ďalších medzinárodných či regionálnych dohôd, ktoré podpísalo aj Spoločenstvo. 3. Členské štáty zabezpečia, aby sa tieto oblasti stali súčasťou súdržnej a reprezentatívnej sieti chránených morských oblastí najneskôr do roku 2012, čo sa vzťahuje na oblasti s dostatočnou rozlohou, ktoré sú v plnej miere chránené pred všetkými formami využitia na ťažbu, aby sa ochránili, okrem iného, ložiská neresenia, sádok a krmiva a aby sa umožnila celistvosť, štruktúra a fungovanie ekosystémov, ktoré treba zachovať alebo obnoviť.
	4. Členské štáty zriadia jeden register alebo viacero registrov týchto oblastí námornej ochrany, ktoré musia byť dokončené najneskôr 3 roky po nadobudnutí účinnosti tejto smernice.
	5. Verejnosť musí mať prístup k informáciám v registri alebo registroch.
	6. Register alebo registre oblastí námornej ochrany každého regiónu alebo subregiónu musia byť revidované a aktualizované.
	^_____ ²Ú. v. ES L 103, 25.4.1979, s.1.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 40 Článok 5 názov
Koordinácia a spolupráca	Koordinácia s tretími krajinami
Odôvodnenie
Aktivity krajín, ktoré nemajú prístup k moru, a krajín, ktorých lode sa plavia vo vodách členského štátu, môžu vo významnej miere vplývať na environmentálny stav týchto vôd prostredníctvom znečistenia, ktoré má pôvod na pevnine alebo je spôsobené loďami. V smernici sa uvádza, že členské štáty by mali na koordináciu svojho úsilia použiť existujúce inštitucionálne štruktúry „ak je to realizovateľné a vhodné“.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 41 Článok 5 odsek 1
1. Na účely tejto smernice koordinujú členské štáty s morskými vodami v rámci toho istého morského regiónu alebo subregiónu svoju činnosť.	1. Na účely tejto smernice členské štáty s morskými vodami v rámci toho istého morského regiónu alebo subregiónu koordinujú svoju činnosť a spolupracujú.
Ak je to realizovateľné a vhodné, členské štáty použijú existujúce inštitucionálne štruktúry vybudované v tomto morskom regióne alebo subregióne.	Ak je to realizovateľné a vhodné, členské štáty použijú existujúce inštitucionálne štruktúry vybudované v tomto morskom regióne alebo subregióne a v rámci možností programy a aktivity, o ktorých sa rozhodlo, s dôrazom na to, že musia byť upravené tak, aby boli najmä v súlade s článkom 18.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 42 Článok 5 odsek 2 pododsek 1
2. Na účely tejto smernice vynaložia členské štáty v rámci jednotlivých morských regiónov alebo subregiónov maximálne úsilie na koordináciu svojich opatrení s tretími krajinami, ktoré majú suverenitu alebo súdnu právomoc nad vodami v tom istom regióne alebo subregióne.	2. Na účely vypracovania a plnenia námornej stratégie vynaložia členské štáty maximálne úsilie na koordináciu svojich opatrení s:
	a) tretími krajinami, ktoré majú suverenitu alebo súdnu právomoc nad morskými zónami v daných morských regiónoch;
	b) tretími krajinami, ktorých lode sa plavia v danom morskom regióne; a
	c) tretími krajinami, ktoré nemajú prístup k moru, ale na svojom území majú zdroje znečistenia alebo šíria zdroje znečistenia, ktoré sa prenáša do daného morského regiónu prostredníctvom riek alebo ovzdušia.
Odôvodnenie
Aktivity krajín, ktoré nemajú prístup k moru, a krajín, ktorých lode sa plavia vo vodách členského štátu, môžu vo významnej miere vplývať na environmentálny stav týchto vôd prostredníctvom znečistenia, ktoré má pôvod na pevnine alebo je spôsobené loďami. V smernici sa uvádza, že členské štáty by mali na koordináciu svojho úsilia použiť existujúce inštitucionálne štruktúry, „ak je to realizovateľné a vhodné“.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 43 Článok 5 odsek 2 pododsek 2 a (nový)
	Členské štáty a Komisia podporujú v rámci medzinárodných a regionálnych dohôd, ktoré EÚ uzavrela s organizáciami a tretími krajinami, ktoré majú suverenitu alebo súdnu právomoc
	- nad vodami hraničiacimi s európskymi morskými vodami,
	- nad loďami, ktoré sa plavia v európskych morských vodách, a
	- nad územiami, ktoré môžu spôsobovať znečisťovanie európskych morských vôd,
	prijatie opatrení a programov v oblasti námorných stratégií v súlade s ustanoveniami kapitol II a III.
Odôvodnenie
Považuje sa za potrebné podporovať medzinárodnú spoluprácu s tretími krajinami a medzinárodnými alebo regionálnymi organizáciám s cieľom dosiahnuť, aby prijali námorné stratégie a aby sa tieto stratégie vzťahovali na regióny alebo subregióny hraničiace s európskymi morskými vodami.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 44 Článok 5 odsek 2 a (nový)
	2 a. Komisia vypracuje do roku 2007 regulačný rámec zameraný na environmentálne kritéria, aby sa zabezpečilo, že so všetkými zainteresovanými stranami sa vopred konzultuje o hlavných projektoch infraštruktúry v oblasti morského prostredia.
Odôvodnenie
Plánovaný plynovod, ktorý má viesť cez Baltské more z Viborgu v ruskej časti Fínskeho zálivu do Greifswaldu v Nemecku, je názorným príkladom toho, prečo je potrebné lepšie hodnotenie vplyvu a lepšia koordinácia. V právnych predpisoch EÚ o životnom prostredí je málo ustanovení, ktoré objasňujú, čo je z environmentálneho hľadiska potrebné uskutočniť pred začatím takýchto projektov infraštruktúry. Aké sú minimálne požiadavky, z hľadiska environmentálnej perspektívy Spoločenstva, na zainteresovanú stranu, ktorá má v úmysle viesť plynovod cez už teraz veľmi znečistené more vzhľadom na skutočnosť, že škody spôsobené počas výstavby a v prípade havárie môžu mať devastujúce účinky na životné prostredie? Okrem toho bude potrebné porušiť toxické usadeniny na dne mora, pričom od prvej a druhej svetovej vojny leží na morskom dne nebezpečný odpad vrátane čiastočne skorodovaných mín a chemických zbraní.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 45 Článok 5 odsek 2 b (nový)
	2 b Podpora EÚ, napríklad v rámci poľnohospodárskej politiky, môže byť pridelená iba zainteresovaným stranám, ktoré môže dokázať, že pri ich činnosti je z hľadiska hnojív dodržaná rovnováha, t. j., že nespôsobujú rozsiahly prienik hnojív do zberných vôd.
Odôvodnenie
Viaceré morské zdroje EÚ sú vážne postihnuté eutrofizáciou. Na dosiahnutie koherentnej politiky a právnych predpisov EÚ je potrebné zabezpečiť, aby sa prostredníctvom pomoci z prostriedkov EÚ, v rámci SPP alebo iných foriem podpory, priamo alebo nepriamo nepoškodzoval iný veľmi dôležitý zdroj EÚ.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 46 Článok 6 názov
Príslušné orgány	Príslušné vnútroštátne orgány
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 47 Článok 7 odsek 1 úvodná časť
1. Členské štáty uskutočnia počiatočné hodnotenie svojich európskych morských vôd pozostávajúce z týchto analýz:	1. V každom morskom regióne členské štáty uskutočnia počiatočné hodnotenie svojich európskych morských vôd pozostávajúce z týchto analýz:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 48 Článok 7 odsek 1 písmeno a)
a) analýza základných charakteristík a súčasného environmentálneho stavu týchto vôd na základe neúplného zoznamu prvkov uvedeného v tabuľke 1 prílohy II, zahŕňajúca typy lokalít, biologické komponenty, fyzikálno-chemické charakteristiky a hydromorfológiu;	a) analýza základných charakteristík, funkcií a súčasného environmentálneho stavu týchto vôd na základe neúplného zoznamu prvkov uvedeného v tabuľke 1 prílohy II, zahŕňajúca typy lokalít, biologické komponenty, fyzikálno-chemické charakteristiky a hydromorfológiu;
Odôvodnenie
Okrem charakteristík morských vôd je dôležité analyzovať aj ich funkcie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 49 Článok 7 odsek 1 písmeno b)
b) analýza prevládajúcich rizík a vplyvov, vrátane činnosti ľudí, na charakteristiky a environmentálny stav týchto vôd na základe neúplného zoznamu prvkov uvedeného v tabuľke 2 prílohy II, zahŕňajúca kvalitatívne a kvantitatívne kombinácie rozličných rizík, ako aj rozoznateľné trendy;	b) analýza prevládajúcich rizík a vplyvov, vrátane činnosti ľudí, na environmentálny stav týchto vôd, ktorý:
	i) sa zakladá na neúplnom zozname prvkov v tabuľke 2 prílohy [II],
	ii) sa vzťahuje na kumulatívne a synergické účinky a rozoznateľné trendy,
	iii) berie do úvahy príslušné hodnotenia, ktoré boli vypracované v súlade s platnou európskou legislatívou.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 50 Článok 7 odsek 2
2. Analýzy uvedené v odseku 1 zohľadnia prvky týkajúce sa pobrežných, tranzitných a teritoriálnych vôd podliehajúcich príslušným ustanoveniam smernice 2000/60/ES tak, aby sa vypracovalo komplexné hodnotenie stavu morského prostredia.	2. Analýzy uvedené v odseku 1 zohľadnia prvky týkajúce sa pobrežných, tranzitných a teritoriálnych vôd podliehajúcich príslušným ustanoveniam smernice 2000/60/ES, ako aj príslušným ustanoveniam smernice Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd¹ , smernice 2006/7/ES Európskeho parlamentu a Rady z 15. februára 2006 o riadení kvality vody určenej na kúpanie, ktorou sa zrušuje smernica 76/160/ES² a navrhovanej smernice o normách kvality životného prostredia a regulovaní emisií v oblasti vodného hospodárstva³, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2000/60/ES tak, aby sa vypracovalo komplexné hodnotenie stavu morského prostredia.
	______________ ¹Ú. v. ES L 135, 30.5.1991, s. 40. ²Ú. v. EÚ L 64, 4.3.2006, s. 37. ³KOM(2006)0397.
Odôvodnenie
Hodnotenie bodov popísaných v prílohe II s cieľom stanoviť dobrý environmentálny stav a analýzy uvedené v odseku 1 by sa mali zakladať na súčasných a budúcich právnych predpisoch a mali by ich dopĺňať, aby sa predišlo duplicite práce.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 51 Článok 7 odsek 2 a (nový)
	2 a. Členské štáty pripravia pre každý morský región hodnotenie podľa odseku 1 a snažia sa prostredníctvom koordinácie stanovenej v článku 4 ods. 1a zabezpečiť, aby:
	a) boli ich hodnotiace metódy súdržné medzi členskými štátmi, ktoré patria do toho istého morského regiónu,
	b) boli vzaté do úvahy cezhraničné charakteristiky a cezhraničný dosah,
	c) boli vzaté do úvahy názory členských štátov patriacich do toho istého morského regiónu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 52 Článok 7 odsek 2 b (nový)
	2 b. Údaje a informácie súvisiace s počiatočným hodnotením sa sprístupnia Európskej agentúre pre životné prostredie a zainteresovaným regionálnym námorným organizáciám a organizáciám pre rybolov najneskôr 3 mesiace po jeho skončení, na použitie v paneurópskych morských hodnoteniach, najmä prehľade o stave morského prostredia v Spoločenstve, podľa článku 19 ods. 2 b).
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 53 Článok 8 odsek 1
1. Odvolávajúc sa na počiatočné hodnotenie uskutočnené podľa článku 7 ods. 1, členské štáty vzhľadom na jednotlivé morské regióny stanovia pre európske morské vody súbor charakteristických znakov dobrého environmentálneho stavu na základe generických kvalitatívnych deskriptorov, kritérií a noriem uvedených v odseku 3.	1. Odvolávajúc sa na počiatočné hodnotenie uskutočnené podľa článku 7 ods. 1, členské štáty vzhľadom na jednotlivé morské regióny stanovia pre európske morské vody súbor špecifických charakteristických znakov dobrého environmentálneho stavu na základe generických kvalitatívnych deskriptorov, kritérií a noriem uvedených v prílohách -I a II.
Zohľadnia pritom prvky uvedené v prílohe II, predovšetkým typy lokalít, biologické komponenty, fyzikálno-chemické charakteristiky a hydromorfológiu.	Zohľadnia pritom najmä prvky uvedené v prílohách -I a II o typoch lokalít, biologických komponentoch, fyzikálno-chemických charakteristikách a hydromorfológii.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 54 Článok 8 odsek 3
3. Najneskôr do [2 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti] po porade so všetkými zainteresovanými stranami stanoví Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku [22 ods. 2] a na základe prílohy II generické kvalitatívne deskriptory, podrobné kritériá a normy na rozoznávanie dobrého environmentálneho stavu.	vypúšťa sa
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 55 Článok 9 odsek 1
1. Na základe počiatočného hodnotenia uskutočneného podľa článku 7 ods. 1 členské štáty vzhľadom na jednotlivé morské regióny stanovia komplexný súbor environmentálnych cieľov a s nimi súvisiacich ukazovateľov pre všetky svoje európske morské vody, zohľadňujúc pritom neúplný zoznam charakteristík uvedený v prílohe III.	1. Na základe počiatočného hodnotenia uskutočneného podľa článku 7 ods. 1 členské štáty vzhľadom na jednotlivé morské regióny spoločne stanovia jednotný komplexný súbor environmentálnych cieľov, v snahe dosiahnuť najneskôr do [2017] dobrý environmentálny stav, a s nimi súvisiacich ukazovateľov pre všetky svoje európske morské vody, zohľadňujúc pritom neúplný zoznam charakteristík uvedený v prílohe III.
V rámci plánovania týchto cieľov a ukazovateľov členské štáty zohľadnia možnosť ďalšieho využívania existujúcich environmentálnych cieľov stanovených na vnútroštátnej úrovni, na úrovni Spoločenstva alebo na medzinárodnej úrovni vo vzťahu k tým istým vodám.	V rámci plánovania týchto cieľov a ukazovateľov členské štáty zohľadnia možnosť ďalšieho využívania existujúcich environmentálnych cieľov stanovených na vnútroštátnej úrovni, na úrovni Spoločenstva alebo na medzinárodnej úrovni vo vzťahu k tým istým vodám, a zabezpečia, aby sa zohľadnili aj príslušné cezhraničné účinky a charakteristické črty.
Odôvodnenie
Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh je v súlade so zásadou (ktorú zaviedol spravodajca), podľa ktorej by sa mala pre každý morský región alebo subregión vypracovať spoločná námorná stratégia. Má za cieľ zabezpečiť, aby sa pre každý morský región alebo subregión dohodol jednotný súbor cieľov a ukazovateľov a aby sa tým podporovala koherentnosť a rovnaké podmienky a zabezpečilo monitorovanie a hodnotenie environmentálneho stavu v regióne. V prípade morského prostredia sa musia, ešte viac ako v prípade suchozemského prostredia, zohľadniť cezhraničné charakteristické faktory a účinky.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 56 Článok 10 odsek 1 pododsek 2
Tieto programy budú zodpovedať morským regiónom a subregiónom a budú vychádzať z ustanovení zabezpečujúcich hodnotenie a monitorovanie podľa príslušných právnych predpisov Spoločenstva alebo podľa medzinárodných dohôd.	Tieto programy budú zodpovedať morským regiónom a subregiónom a budú vychádzať z ustanovení zabezpečujúcich hodnotenie a monitorovanie podľa príslušných právnych predpisov Spoločenstva alebo podľa medzinárodných dohôd, najmä smerníc 79/409/EHS a 92/43/EHS alebo z iniciatív Spoločenstva spojených s infraštruktúrou priestorových dát a globálnym monitorovaním životného prostredia a bezpečnosti (GMES), najmä v námorných službách do tej miery, ako sa tieto požiadavky vzťahujú na európske morské vody členských štátov v danom morskom regióne.
Odôvodnenie
Cieľom je zabezpečiť súlad so smernicami o vtáctve a biotopoch.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 57 Článok 10 odsek 2
2. Členské štáty oznámia monitorovacie programy Komisii najneskôr tri mesiace po ich vypracovaní.	2. Členské štáty vypracujú pre každý morský región alebo subregión monitorovací program v súlade s uvedeným odsekom 1 a v záujme koordinácie musia uskutočniť potrebné kroky, aby zabezpečili, že
	a) monitorovacie metódy v členských štátoch sú jednotné a sú založené na jasne definovaných spoločných cieľoch;
	b) príslušné cezhraničné účinky a charakteristické črty sú zohľadnené.
Odôvodnenie
Cieľom tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je zlepšiť koordináciu a konzistentnosť kontrol vykonávaných v rámci programov. Jeho cieľom je zabezpečiť, aby boli vo fáze monitorovania zohľadnené charakteristické cezhraničné účinky a faktory.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 58 Článok 10 odsek 3 a (nový)
	3 a. Údaje a informácie súvisiace s týmito monitorovacími programami sa sprístupnia Európskej agentúre pre životné prostredie a zainteresovaným regionálnym námorným organizáciám a organizáciám pre rybolov najneskôr 3 mesiace po skončení týchto programov, na použitie v paneurópskych morských hodnoteniach, najmä prehľade o stave morského prostredia v Spoločenstve, podľa článku 19 ods. 2 b).
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 59 Článok 10 a (nový)
	Článok 10 a Znečistenie mora
	Členské štáty prijímajú opatrenia a programy na sledovateľnosť a zistiteľnosť znečistenia morí.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 60 Článok 12 odsek 1 pododsek 2
Tieto opatrenia sa naplánujú na základe počiatočného hodnotenia vykonaného podľa článku 7 ods. 1 a s odkazom na environmentálne ciele stanovené podľa článku 9 ods. 1, pričom sa budú brať do úvahy typy opatrení uvedené v prílohe V.	Tieto opatrenia sa plánujú na základe počiatočného hodnotenia vykonaného podľa článku 7 ods. 1 a s odkazom na environmentálne ciele stanovené podľa článku 9 ods. 1, pričom sa berú do úvahy typy opatrení uvedené v prílohe V, dôležité cezhraničné vplyvy a črty, a zakladajú sa na týchto environmentálnych zásadách:
	i) na zásade bezpečnosti a na zásadách, že by sa malo prijať preventívne opatrenie, že ekologickú škodu treba v prvom rade napraviť pri zdroji a že znečisťovateľ by mal platiť;
	ii) na prístupe založenom na ekosystéme.
Odôvodnenie
Vyslovené uvedenie environmentálnych zásad ochrannej politiky EÚ by malo posilniť ich uplatňovanie a zabezpečuje súlad s širším smerovaním environmentálnej politiky EÚ.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 61 Článok 12 odsek 1 pododsek 2 a (nový)
	Členské štáty rozhodujú o opatreniach, ktoré sa musia prijať podľa článku 10a týkajúceho sa sledovateľnosti a zistiteľnosti znečistenia morí.
Odôvodnenie
Prijatie opatrení týkajúcich sa sledovateľnosti a zistiteľnosti znečistenia morí sa považuje za nevyhnutné, aby sa mohol bez meškania nájsť zdroj znečistenia a aby sa mohli podniknúť účinné kroky.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 62 Článok 12 odsek 1 a (nový)
	1 a. Programy opatrení členského štátu obsahujú opatrenia územnej ochrany. Tieto opatrenia obsahujú, ale neobmedzujú sa na využívanie osobitných oblastí ochrany podľa smernice 92/43/EHS, osobitných ochranných oblastí podľa smernice 79/409/EHS a morských chránených oblastí dohodnutých v rozhodnutí VII/5 Konferencie zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite, ako aj tých, ktoré vyplývajú z ďalších medzinárodných či regionálnych dohôd, ktoré podpísalo aj Spoločenstvo.
	Členské štáty zabezpečia, že tieto oblasti prispejú najneskôr do roku 2012 k pevnej a reprezentačnej sieti morských chránených oblastí. Sieť bude zahrnuje dostatočne veľké oblasti, ktoré treba chrániť pred využívaním na ťažbu, aby sa ochránili, okrem iného, ložiská neresenia, sádok a krmiva a aby sa umožnila celistvosť, štruktúra a fungovanie ekosystémov, ktoré treba zachovať alebo obnoviť.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 63 Článok 12 odsek 2
2. Členské štáty začlenia opatrenia naplánované podľa odseku 1 do programu opatrení, zohľadňujúc pritom opatrenia požadované príslušnými právnymi predpismi Spoločenstva alebo medzinárodnými dohodami.	2. Členské štáty začlenia opatrenia naplánované podľa odseku 1 do programu opatrení, zohľadňujúc pritom opatrenia požadované príslušnými právnymi predpismi Spoločenstva alebo medzinárodnými dohodami. Členské štáty predovšetkým pozorne posúdia výhody vyplývajúce z vykonávania smernice 91/271/EHS, smernice 2006/7/ES a navrhovanej smernice o ekologických kvalitatívnych normách a kontrole emisií v oblasti politiky vodného hospodárstva, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2000/60/ES.
Odôvodnenie
Plnenie noriem rámcovej smernice o ochrane vôd a jej dcérskej smernice o ekologických kvalitatívnych normách a kontrolách znečisťovania, revidovanej smernice o vode na kúpanie a smernice o komunálnych odpadových vodách bude mať kladný vplyv predovšetkým na morské životné prostredie a pomôže plneniu ekologických cieľov smernice o stratégii v oblasti morského životného prostredia. Lepšia koordinácia a dôsledné uplatňovanie opatrení zmenší možnosti zdvojenia či vynechania v rámci rozsahu opatrení, zabezpečí dôkladné uplatňovanie v zemepisnej oblasti, ktorej sa opatrenia týkajú, a uľahčí dôkladnú implementáciu časových harmonogramov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 64 Článok 12 odsek 2 a (nový)
	2 a. Programy opatrení musia zahŕňať najmä:
	a) opatrenia týkajúce sa teritoriálnych, tranzitných a pobrežných vôd v súlade so smernicou 2000/60/ES; a
	b) ochranné opatrenia pre oblasti námornej ochrany v súlade s článkom 4a.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 65 Článok 12 odsek 6 a (nový)
	6 a. Komisia po konzultáciách so zainteresovanými stranami najneskôr [tri roky po nadobudnutí účinnosti tejto smernice],v súlade v súlade s postupom uvedeným v článku [22 ods. 2], prijme podrobné kritériá a normy na uplatňovanie zásad spoľahlivej ochrany a využívania oceánov (good ocean governance).
Odôvodnenie
Treba prijať jasné kritériá a normy naznačujúce, čo presne obsahujú zásady good ocean governance, aby členské štáty vedeli, na čo majú brať ohľad pri vypracúvaní stratégií na základe týchto zásad.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 66 Článok 13
Osobitné oblasti	Výnimky
1. Ak členský štát v rámci svojich európskych morských vôd identifikuje oblasť, kde z ktoréhokoľvek z nasledujúcich dôvodov nie je možné dosiahnuť environmentálne ciele prostredníctvom opatrení prijatých členským štátom, jednoznačne definuje túto oblasť vo svojom programe opatrení a Komisii poskytne všetky dôkazy potrebné na odôvodnenie svojho názoru:	1. Ak členský štát, ktorý vypracoval program opatrení v súlade s článkom 12 ods. 1 identifikuje prípad, kde z ktoréhokoľvek z nasledujúcich dôvodov nie je možné dosiahnuť environmentálne ciele a dobrý environmentálny stav prostredníctvom opatrení prijatých členským štátom, jednoznačne definuje tento prípad vo svojom programe opatrení a Komisii poskytne všetky dôkazy potrebné na odôvodnenie svojho názoru:
	a) environmentálny cieľ nie je podstatný pre tento členský štát a v takomto prípade sa ho netýka;
	b) právomoc prijať príslušné opatrenie alebo opatrenia nepripadá výlučne tomuto členskému štátu v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva;
	c) právomoc prijať príslušné opatrenie alebo opatrenia nepripadá výlučne tomuto členskému štátu v súlade s medzinárodnými právnymi predpismi;
a) činnosť alebo nečinnosť zo strany ktoréhokoľvek členského štátu alebo tretej krajiny;	ca) činnosť alebo nečinnosť zo strany ktoréhokoľvek členského štátu, tretej krajiny, Európskeho spoločenstva alebo inej medzinárodnej organizácie.
b) prirodzené dôvody alebo vyššia moc;	cb) prirodzené dôvody alebo vyššia moc;
	cc) klimatické zmeny;
c) modifikácie alebo zmeny fyzikálnych charakteristík morských vôd spôsobené opatreniami prijatými z dôležitejších dôvodov verejného záujmu, ktorý prevážil nad negatívnym vplyvom na životné prostredie.	cd) modifikácie alebo zmeny fyzikálnych charakteristík morských vôd spôsobené opatreniami prijatými z dôležitejších dôvodov prioritného verejného záujmu.
Príslušné členské štáty však prijmú primerané ad hoc opatrenia na zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu stavu postihnutých morských vôd a na zmiernenie nepriaznivého vplyvu v rámci príslušného morského regiónu.	2. Každý členský štát odvolávajúci sa na dôvod uvedený v odseku 1 písm. b), c), ca), cb) alebo cc) zahrnie do svojho programu opatrení primerané ad hoc opatrenia, ktoré sú v súlade s právom Spoločenstva a medzinárodným právom s cieľom minimalizovať rozsah toho, že nie je možné dosiahnuť dobrý environmentálny stav v európskych morských vodách v rámci príslušného morského regiónu.
2. V situácii uvedenej v odseku 1 písm. c) členské štáty zabezpečia, aby modifikácie a zmeny nespôsobili trvalé vylúčenie alebo spochybnenie dosiahnutia dobrého environmentálneho stavu príslušného morského regiónu.	3. Každý členský štát odvolávajúci sa na dôvod uvedený v odseku 1 písm. cd) si zabezpečí, aby modifikácie a zmeny nespôsobili trvalé vylúčenie alebo spochybnenie dosiahnutia dobrého environmentálneho stavu príslušného morského regiónu.
3. Ad hoc opatrenia uvedené v druhom pododseku odseku 1 budú predstavovať neoddeliteľnú súčasť programu opatrení.	3a. Ak sa členský štát odvoláva na dôvod uvedený v odseku 1 písm. b) a ak Komisia uzná platnosť tohto motívu, Komisia ihneď podnikne potrebné opatrenia v rámci svojich právomocí, aby sa ubezpečila, že sa dosiahol príslušný environmentálny cieľ.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 67 Článok 18 odsek 1 a (nový)
	1 a. Členské štáty v súlade s odsekom 1 podľa možností zapájajú zainteresované strany využívajúc existujúce riadiace orgány alebo štruktúry vrátane regionálnych dohovorov o mori, vedeckých poradných orgánov a regionálnych poradných rád.
Odôvodnenie
Ak možno na zjednodušenie konzultácií využiť existujúce štruktúry, treba tak urobiť. Dialóg predovšetkým s rybolovným odvetvím by sa malo koordinovať prostredníctvom regionálnych poradných orgánov (pre rybolov) a konzultácie vedeckej komunity by sa mali realizovať prostredníctvom napríklad Medzinárodnej rady pre výskum mora a regionálnych konventov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 68 Článok 18 odsek 1 b (nový)
	1 b. Členské štáty vytvárajú štruktúru na konzultácie a pravidelné výmeny informácií za spolupráce so zodpovednými miestnymi orgánmi, odborníkmi, mimovládnymi organizáciami a všetkými zainteresovanými užívateľmi v morských regiónoch a subregiónoch. Táto štruktúra musí byť priamo prepojená s regionálnymi poradnými radami pre rybolov, ktoré sú podporované zo strany EÚ.
Odôvodnenie
Účelom tohto je zabezpečiť, že informácie sú transparentnejšie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 69 Článok 19 odsek 1 pododsek 1
1. Komisia uverejní prvú hodnotiacu správu o realizácii tejto smernice v priebehu dvoch rokov od obdržania všetkých programov opatrení, v každom prípade však najneskôr do roku 2021.	1. Komisia uverejní prvú hodnotiacu správu o realizácii tejto smernice v priebehu dvoch rokov od získania všetkých programov opatrení, v každom prípade však najneskôr do roku 2017.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 70 Článok 19 odsek 1 a (nový)
	1 a. Komisia uverejní [4 roky po nadobudnutí účinnosti] správu presne určujúcu všetky rozpory či doplnenia medzi úpravami tejto smernice a povinnosťami a záväzkami uvedenými v článku 2a.
	Táto správa sa postúpi Európskemu parlamentu a Rade.
Odôvodnenie
Účelom tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je zabezpečiť hľadanie a riešenie všetkých rozporov medzi úpravami existujúcich politík Spoločenstva, ako je spoločná politika rybného hospodárstva či politika ochrany prírody, pričom všetky doplnenia z toho vyplývajú.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 71 Článok 19 odsek 2 a (nový)
	2 a. [2 roky po nadobudnutí účinnosti tejto smernice ] podá Komisia správu o stave morského prostredia arktických vôd dôležitých pre Spoločenstvo a tam, kde je to vhodné, navrhne Európskemu parlamentu a Rade príslušné opatrenia na ich ochranu vzhľadom na vyhlásenie Arktídy za chránenú oblasť, podobne ako v prípade Antarktídy, ktorá sa stane „prírodnou rezerváciou zasvätenou mieru a vede“. Členské štáty s európskymi morskými vodami, ktoré zahŕňajú arktické vody, sprístupnia Arktickej rade výsledky pôvodného hodnotenia týkajúce sa týchto vôd.
Odôvodnenie
Arktída je jedinečný ekosystém. Pozorne by sa mali preskúmať nebezpečenstvá vyplývajúce zo súčasného a budúceho využívania, pričom by sa mali osobitne zohľadňovať dôsledky klimatických zmien vedúce k tomu, že čoraz väčšie časti regiónu pokrytého ľadom sa menia na more.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 72 Článok 19 a (nový)
	Článok 19 a Správa o pokroku ohľadne chránených oblastí
	Komisia do [24 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice] predloží správu o pokroku pri vytváraní celosvetovej siete chránených oblasti a o časových a územných obmedzeniach na ochranu neresísk a období neresenia v súlade s záväzkami podľa rozhodnutia VII/5 dohovoru o biologickej diverzite a o príspevku Spoločenstva na vytvorenie tejto siete.
	Komisia na tomto základe v súlade s postupmi stanovenými v zmluve pripraví všetky dodatočné opatrenia Spoločenstva potrebné na splnenie zámeru, ktorým je ochrana reprezentatívnej siete morských chránených oblastí do roku 2012.
Odôvodnenie
Európske spoločenstvo ako signatár dohovoru o biologickej diverzite je povinné chrániť reprezentatívnu sieť morských chránených oblastí do roku 2012, ako aj časové a územné obmedzenia na ochranu neresísk a období neresenia. Komisia pri rozvoji siete chránených území ďalej vyhodnocuje príspevok Spoločenstva k ochrane reprezentatívnej siete morských chránených oblasti a podľa potreby navrhuje ďalšie opatrenia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 73 Článok 20
Komisia preskúma túto smernicu do [15 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti] a, ak to bude vhodné, navrhne potrebné zmeny a doplnenia.	1. Komisia preskúma túto smernicu do [10 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti] a, ak to bude vhodné, navrhne Európskemu parlamentu a Rade potrebné zmeny a doplnenia s cieľom:
	a) uľahčiť dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu európskych morských vôd, ak sa nedosiahne do roku 2017;
	b) uľahčiť udržanie dobrého environmentálneho stavu európskych morských vôd, ak sa nedosiahne do roku 2017;
	2. Komisia berie do úvahy najmä prvú hodnotiacu správu pripravenú v súlade s článkom 19 ods. 1.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 74 Článok 20 a (nový)
	Článok 20 a
	Financovanie Spoločenstva
	1. Vzhľadom na prioritu, akú má vytvorenie námornej stratégie, sa táto smernica musí začleniť do rozpočtu Spoločenstva od roku 2007.
	2. Programy, ktoré vypracovali členské štáty, spolufinancuje EÚ v súlade s finančnými nástrojmi stanovenými v rámci Štvrtého podporného rámca Spoločenstva.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 75 Článok 21 odsek 1
1. Prílohy II, III a IV sa budú prispôsobovať vedeckému a technickému pokroku v súlade s postupom uvedeným v článku [22 ods. 2], zohľadňujúc pritom lehoty platné na kontrolu a aktualizáciu námorných stratégií stanovených v článku 16 ods. 2.	1. Prílohy II, III a IV sa budú prispôsobovať vedeckému a technickému pokroku v súlade s postupom uvedeným v článku [22 ods. 2a], zohľadňujúc pritom lehoty platné na kontrolu a aktualizáciu námorných stratégií stanovených v článku 16 ods. 2.
Odôvodnenie
V nadväznosti na zavedenie nových ustanovení o postupe vo výboroch (rozhodnutie Rady 2006/512/ES zo 17. júla 2006), je potrebné prijať očakávané právne predpisy. V prípade smernice o námornej stratégií by sa mal nový regulačný postup s kontrolou vzťahovať na prijatie príloh II, III a IV o vedeckom a technickom pokroku, keďže ide o opatrenia so všeobecným rozsahom pôsobnosti navrhnutými s cieľom zmeniť a doplniť nepodstatné časti základného nástroja v zmysle rozhodnutia 2006/512/ES.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 76 Článok 21 odsek 2 úvodná časť
2. Komisia môže v prípade potreby v súlade s postupom uvedeným v článku [22 ods. 2] prijať:	2.Komisia môže v prípade potreby v súlade s postupom uvedeným v článku [22 ods. 2a] prijať:
Odôvodnenie
V nadväznosti na zavedenie nových ustanovení o postupe vo výboroch (rozhodnutie Rady 2006/512/ES zo 17. júla 2006), je potrebné prijať očakávané právne predpisy. V prípade smernice o námornej stratégií by sa mal nový regulačný postup s kontrolou vzťahovať na prijatie noriem uplatnenia príloh II, III a IV a prijatie technických rozmerov kvôli prenosu a spracovaniu údajov vrátane štatistických a kartografických údajov. Ide o opatrenia so všeobecným rozsahom pôsobnosti navrhnuté na zmenu a doplnenie nepodstatných častí základného nástroja v zmysle rozhodnutia 2006/512/ES.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 77 Článok 22 odsek 2 a (nový)
	2 a. Ak sa uvádza odkaz na tento odsek, uplatňujú sa články 5a a 7 rozhodnutia 1999/468/ES v znení zmien a doplnení rozhodnutia 2006/512/ES.
Odôvodnenie
V nadväznosti na zavedenie nových ustanovení o postupe vo výboroch (rozhodnutie Rady 2006/512/ES zo 17. júla 2006), je potrebné prijať očakávané právne predpisy. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh zavádza nový „regulačný postup s kontrolou“ v súvislosti so smernicou o námornej stratégii.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 78 Článok 22 a (nový)
	Článok 22 a
	Vody, ktoré sa nachádzajú mimo európskych morských vôd
	Európsky parlament a Rada alebo podľa potreby Rada prijmú opatrenia Spoločenstva zamerané na zlepšenie environmentálneho stavu vôd nachádzajúcich sa mimo európskych morských vôd, ak je takéto zlepšenie možné prostredníctvom kontrolných činností vyplývajúcich z právomocí Spoločenstva alebo členských štátov.
	Tieto opatrenia sa prijmú na základe návrhov predložených Komisiou do [4 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice] v súlade s postupmi stanovenými v zmluve.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 79 Článok 23 odsek 1 pododsek 1
1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do [troch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti]. Bezodkladne oznámia Komisii znenie týchto ustanovení a korelačnú tabuľku medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.	1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do [dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti]. Bezodkladne oznámia Komisii znenie týchto ustanovení a korelačnú tabuľku medzi týmito ustanoveniami a touto smernicou.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 80 Príloha I (nová)
	PRÍLOHA I
	Podmienky uvedené v článkoch 2b a 8
	a) na základe údajov o trendoch sa biologická rozmanitosť morskej oblasti zachová (ak sú trendy stabilné) a obnoví (ak sa zaznamenal klesajúci trend) aj v prípade ekosystémov, biotopov a druhov, ak sa venuje osobitná pozornosť tým najzraniteľnejším voči vplyvu ľudských činností z dôvodu určitých environmentálnych charakteristík: zraniteľnosť, citlivosť, pomalý rast, nízka plodnosť, životnosť, situácia v okrajových oblastiach výskytu, slabý genetický tok a geneticky rozdielne populácie;
	b) populácie všetkých živých morských zdrojov sa obnovili a udržujú sa na úrovniach, na ktorých je možné dlhodobo zabezpečiť množstvo druhov a zachovanie úplnej rozmnožovacej kapacity, prejavujúcej sa vo veku a veľkosti rozloženia populácií, ktorá svedčí o zdravej zásobe; c) ľudská činnosť by nemala (podstatne) ovplyvniť rozloženie a množstvo druhov, ktoré nie sú priamo využívané;
	d) negatívne vplyvy praktík rybolovu na morské prostredie sa znížili vrátane vplyvov na morské podložie a vplyvu dodatočného výlovu druhov, na ktoré sa nesústreďuje pozornosť na dodatočný lov, a mladých rýb;
	e) množstvo populácií druhov malých „kŕmnych“ rýb na nižšom stupni potravinového reťazca je trvalé, najmä vzhľadom na ich význam pre závislých predátorov vrátane rýb s obchodnou hodnotou a pre trvalé udržiavanie ekosystémov a ich základňu zdrojov;
	f) koncentrácia ekotoxických látok antropogenetického pôvodu (vrátane syntetických látok a chemikálií, ktoré narúšajú hormonálne funkcie) dosahuje nulovú úroveň a zabezpečuje, že nemôžu priamo alebo nepriamo poškodiť životné prostredie alebo ľudské zdravie;
	g) koncentrácie ekotoxických látok, ktoré sa vyskytujú v prírode sú približne rovnaké ako prirodzené úrovne ekosystémov;
	h) vplyv organických znečisťujúcich látok a priemyselných hnojív z vodných alebo pozemných zdrojov, z akvakultúra alebo odpadových vôd z kanalizácie a iných odtokov nedosahuje úrovne, ktoré by mohli mať vplyv na životné prostredie, ľudské zdravie alebo oprávnené využívanie mora a pobreží; i) eutrofizácia vyvolaná napríklad emisiami hnojív napr. fosforu alebo dusíka sa znížila na úroveň, keď nemá nepriaznivé účinky ako sú strata biodiverzity, zhoršovanie ekosystémov, bujnenie škodlivých rias a nedostatok kyslíka v podzemných vodách;
	j) vplyvy na morské a pobrežné ekosystémy vrátane biotopov a druhov vyplývajúcich z výskumov alebo využívania morské podložie, podzemia alebo usadlých druhov sa minimalizovali a neovplyvňujú negatívne štrukturálnu a ekologickú integritu ekosystémov pri morskom dne a podobných ekosystémov;
	k) kvantita odpadov v morskom a pobrežnom prostredí sa znížila na takú úroveň, že nepredstavuje ohrozenie pre morské druhy a biotopy, zdravie ľudí, bezpečnosť a hospodárstvo pobrežných spoločenstiev;
	l) pravidelné vytekanie ropy z platforiem a ropovodov a používanie škodlivých usadenín z vrtov prestali a náhodné odhadzovanie týchto substancií sa minimalizovalo; m) škodlivé prevádzkové vypúšťanie a vypúšťanie z lodí bolo odstránené a riziko nehôd, ktoré môžu byť spôsobené škodlivým vypúšťaním sa znížilo na minimálnu úroveň;
	n) cielené zavádzanie exotických druhov do morského a pobrežného prostredia je zakázané, náhodné zavádzanie sa znížilo na minimum a vody, ktoré sa používajú pri vyvažovaní lodí nepredstavujú možný zdroj zavádzania týchto druhov. Používanie nových druhov( vrátane exotických a geneticky modifikovaných druhov) v akvakultúre je bez predchádzajúceho vyhodnotenia vplyvu zakázané;
	o) vplyvy na morské a pobrežné druhy a biotopy, ktoré sú dôsledkom stavieb vybudovaných človekom, sa znížili na minimum a negatívne neovplyvňujú štrukturálnu a ekologickú integritu ekosystémov na morskom dne a podobných ekosystémov, ani kapacitu morských a pobrežných druhov a biotopov prispôsobiť ich oblasť výskytu klimatickým zmenám; p) zvukové znečistenie vyvolané napríklad lodnými alebo podvodnými zvukovými zariadeniami sa znížilo na minimálnu úroveň s ohľadom na ochranu morského prostredia, ľudského zdravia pred škodlivými vplyvmi a na zákonné využívanie mora a pobreží;
	q) akékoľvek uskladnenie oxidu uhličitého v morskom dne alebo podloží je zakázané, okrem prípadov, ak sa udelí povolenie podľa medzinárodného práva, vykoná vyhodnotenie dôsledkov na životné prostredie v súlade so smernicou 85/337/EHS a príslušnými medzinárodnými dohovormi a sprevádzkuje pravidelné monitorovanie a kontrola; r) systematickým/zámerným vypúšťaním pevných materiálov, tekutých látok alebo plynov do vodných stĺpcov alebo na morské dno/do podzemia sa zaoberá hodnotenie vplyvov a pred každým vypustením sa schvaľuje;
	s) v každom regióne je podiel morských prostredí chránených pred možnými škodlivými ľudskými činnosťami a tiež rozmanitosť základných ekosystémov, ktoré sa v danej oblasti nachádzajú postačujúci, aby bolo možné účinne prispieť k regionálnej a globálnej sieti chránených morských oblastí.

[1] Ú. v. C ... / Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. Úvod

Európske spoločenstvo si musí vytvoriť účinnú politiku ochrany morského prostredia s cieľom zabrániť ďalším stratám biodiverzity, zhoršovaniu morského prostredia a umožniť obnovenie rovnováhy morského ekosystému. Musí byť skoncipovaná ako integrovaný plán na ochranu a obnovenie európskeho morského prostredia, pričom treba brať do úvahy všetky existujúce riziká a stanoviť jasné operatívne akcie a ciele.

Dve tretiny našej planéty sú pokryté morskou vodou. Morské prostredie zahŕňa v sebe vitálne zdroje a jeho ekosystém poskytuje nenahraditeľné služby ako reguláciu klímy, recyklovanie výživových doplnkov, asimiláciu odpadkov a tvorbu kyslíka. Morské ekosystémy predstavujú 80 % života na našej planéte, z čoho vyplýva, že morské prostredie je jedným zo základov našej sociálnej a hospodárskej prosperity a nášho zdravia.

Európu obmývajú štyri moria a dva oceány. Od Čierneho mora (vnútrozemské) až po severovýchodný Atlantický oceán (otvorený) zahŕňajú rôzne typy ekosystémov a pokrývajú viaceré biogeografické regióny. Európske pobrežie meria 100 000 km a morské územie Spoločenstva je rozsiahlejšie ako pevnina. Najmenej 16 % európskych obyvateľov žije na pobreží a práca väčšiny z nich je spojená s morom, alebo more pre nich predstavuje miesto odpočinku, športový areál, zdroj potravín alebo inšpirujúci prvok.

Znehodnotenie morského ekosystému je viditeľné vo všetkých častiach sveta, európske moria v tomto nie sú výnimkou. Hrozba je často cezhraničná a prejavuje sa hlavne v nadmernom výlove rýb, praktikách deštruktívneho rybolovu, vyhadzovaní odpadkov do mora, znečisťovaní pobrežia, škodlivom hluku vyvolanom loďami, infraštruktúrach námornej dopravy, zbavovaní sa odpadu z lodí a v podmorských akustických zariadeniach a tiež v rozpínavých druhoch, vplyve klimatických zmien, ťažení štrku, naftárskych vrtoch a v pobrežnej urbanizácii. V prípade vnútrozemských alebo čiastočne vnútrozemských morí, ako Čierne more, Baltické more a Stredozemné more, riziko znečisťovania je veľmi vysoké.

Nadmerný výlov rýb, používanie techník deštruktívneho rybolovu a globálne klimatické zmeny sú považované za najzávažnejšie hrozby pre svetové morské prostredie, zatiaľ čo komerčné zásoby rýb dosiahli v Európe kritickú úroveň. Rybné hospodárstvo je založené na zdravých morských ekosystémoch a ich schopnosti regenerácie. Odhadovaná strata dvoch tretín dominantných predátorov, ako tuniaky a mečiare, počas posledných 50 rokov jasne ukazuje ako je naliehavé zahájiť činnosť na ochranu morskej biodiverzity. Eutrofizácia (znečisťovanie látkami, ktoré sa dostávajú do výživy), rozvoj pobreží a početných činností, ktoré sú závislé od mora spolu so zlým stavom morských ekosystémov sú priamymi príčinami oslabenia ekologického kapitálu obsiahnutého v morskom prostredí.

Trvalým využívaním morských zdrojov a funkcií ekosystémov sa dosiahli významné environmentálne, sociálne a hospodárske zisky. Náklady na obnovenie funkcií zničeného ekosystému sú oveľa vyššie ako náklady na ochranu ekosystémov. Pritom neúspech existujúcich opatrení na kontrolu a zredukovanie rizík a hrozieb spočívajúcich na európskych moriach je všeobecne známy. Sektorová podstata doteraz vyvinutých politík dospela k navrstveniu politík, právnych predpisov, programov a vnútroštátnych, regionálnych a medzinárodných akčných plánov, čo neumožnilo vytvoriť integrovaný riadiaci rámec. Pokrok dosiahnutý na základe opatrení prijatých individuálne členskými štátmi na vnútroštátnej úrovni bol brzdený zaostávaním iných pobrežných krajín v rovnakom morskom regióne. Medzinárodná spolupráca najmä v rámci Regionálneho dohovoru o moriach (Regional Seas Convention) priniesla slabé výsledky vzhľadom na nedostatočnú záväznosť a chýbajúcu kontrolu nezmluvných strán. Tieto prvky kompromitovali účinnosť a dosah dohodnutých cieľov.

Návrh smernice o námornej stratégii je príhodný a očakávaný, musí umožniť integráciu a rozšírenie existujúcej rámcovej politiky na ochranu morského prostredia v Európe. Jej účinnosť určí budúce zdravie európskych morí a má potrebný potenciál na zabezpečenie environmentálnej bázy potrebnej na trvalé využívanie morských zdrojov a funkcií v Európe a mimo nej. Z tohto dôvodu táto správa navrhuje určitý počet pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov s cieľom podporiť návrh Komisie v zmysle síce ambicióznej, ale zásadnej úlohy, ktorú si vytýčila, pretože navrhovaný rámec nie je ani dostatočne náročný, pokiaľ ide o vytýčené ciele, ani dostatočne jasný, aby mohol byť skutočne operatívny vzhľadom na spoluprácu, ktorú treba nadviazať medzi členskými štátmi a aj tretími krajinami tak, aby bola postačujúca na dosiahnutie cieľov.

Európska komisia tiež navrhla, aby smernica o námornej stratégii vytvorila environmentálny pilier novej európskej námornej politiky o ktorej sa v súčasnosti diskutuje a na budúci rok vyjde o nej zelená kniha. Iba rozšírená smernica bude môcť poskytnúť dostatočný základ pre trvalo udržateľný rozvoj európskej námornej politiky.

2. Zhrnutie návrhu

K rozvíjaniu tematickej námornej stratégie sa pristúpilo prostredníctvom 6. akčného programu pre životné prostredie prijatého Radou a Parlamentom na obdobie rokov 2002 – 2012 ako kľúčového nástroja na dosiahnutie cieľov tohto programu. Návrh smernice Komisie o námornej stratégii (KOM(2005)505) bol prijatý v októbri 2005 a tvorí integrálnu súčasť tematickej európskej námornej stratégie. Predchádzali jej tri roky konzultácií a oznámenie Komisie „ K novej európskej námornej stratégii“ (KOM( 2002)539).

Smernica má za úlohu vyplniť medzeru, ktorá existuje v európskej environmentálnej politike sústredenej na riadenie území prostredníctvom návrhu rámca rozvoja stratégií zameraných na vytvorenie dobrého environmentálneho stavu do roku 2021.

Smernica vytvorila za týmto účelom sériu riadiacich jednotiek vo forme európskych námorných regiónov, čo vyžaduje, aby členské štáty rozvíjali námorné stratégie, ktoré spočívajú v počiatočnom vyhodnotení morského prostredia štátov, stanovení environmentálnych cieľov, zavedení kontrolného programu prebiehajúcich hodnotení, pravidelnom prehodnocovaní cieľov a stanovení programu s opatreniami, ktoré umožnia dosiahnuť dobrý environmentálny stav. Členské štáty musia tiež stanoviť v čom spočíva dobrý environmentálny stav vôd, ktoré spadajú pod ich súdnu právomoc.

Smernica tiež vyčleňuje sériu výnimiek, pre ktoré nebude možné dosiahnuť dobrý environmentálny stav prostredníctvom činností uskutočňovaných v jej rámci. Ak je činnosť realizovateľná, vyžaduje, aby členské štáty aktívne spolupracovali medzi sebou a s dotknutými tretími krajinami na dosiahnutí dobrého environmentálneho stavu.

3. Zhrnutie komentárov spravodajkyne

Cieľom spravodajkyne je skrátiť obdobia uplatnenia, zabezpečiť, aby dobrý environmentálny stav bol stanovený s presnosťou a ambicióznosťou, aby morské regióny a subregióny skutočne uplatnili akčné stratégie, aby spolupráca medzi členskými štátmi a tretími krajinami bola účinná a napojená na existujúce medzinárodné dohody a zmluvy.

4. Podrobný komentár predkladaných pozmeňovacích a doplňovacích návrhov

Článok 1 návrhu smernice stanovuje rámec rozvoja námorných stratégií „s cieľom dosiahnuť dobrý environmentálny stav morského prostredia“. To však neznamená, že smernica núti členské štáty vytvoriť dobrý environmentálny stav. Vzhľadom na rýchle znehodnocovanie morského prostredia spravodajkyňa predložila pozmeňujúce a doplňujúce návrhy na podporu tohto cieľa, spoľahla sa na povinnosť členských štátov vytvoriť dobrý environmentálny stav a stanovila niektoré výnimky. Tieto výnimky sú potrebné v prípadoch, keď environmentálny štatút morských vôd nespadá výhradne do právomoci alebo pod kontrolu dotknutých členských štátov.

To je napr. v prípade, ak sa členské štáty delia o právomoci s Európskym spoločenstvom alebo medzinárodným orgánom, alebo ak zhoršovanie morského prostredia vyplýva z rizík, ktoré čiastočne, alebo úplne unikajú spod kontroly členských štátov (pozri klimatické zmeny).

Spravodajkyňa zdôrazňuje svoju snahu vypracovať koncept dobrého environmentálneho stavu, ktorý zreteľne vyjadrí typ opatrení potrebných na jeho dosiahnutie. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sú čiastočne odpoveďou na závery konzultácie so zúčastnenými stranami najmä pokiaľ ide o stanovené ciele ochrániť pred zhoršovaním a predchádzať mu a umožniť regeneráciu a obnovenie funkcií morských ekosystémov, zabrániť znečisťovaniu, udržať námorné služby, tovar a všetky činnosti na trvalo udržateľnej úrovni a aby neskompromitovali ich využívanie budúcim generáciám a neskompromitovali ani kapacitu morských ekosystémov prispôsobiť sa prirodzeným zmenám a zmenám spôsobeným ľuďmi. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy navyše odrážajú vôľu neodložiť na neurčito definíciu dobrého environmentálneho stavu, pretože obsahujú zoznam podmienok, ktoré umožnia túto definíciu.

Vzhľadom na cezhraničnú podstatu väčšiny alebo všetkých rizík, ktorým je vystavené morské prostredie, dobrý environmentálny stav európskych morských regiónov sa môže dosiahnuť len spoluprácou a koordináciou činností medzi členskými štátmi a s tretími krajinami.

Keď sa to stalo potrebným, vypracovali sa a posilnili ustanovenia týkajúce sa návrhu vrátane požiadavky na členské štáty, aby vytvorili vhodné mechanizmy na uľahčenie vyhotovenia jednotnej a koordinovanej námornej stratégie a bola vypracovaná spoločná správa pre každý región.

Vzhľadom na nadchádzajúce pristúpenie Rumunska a Bulharska k Európskej únii, Čierne more bolo určené ako jeden z regiónov, na ktorý sa musí vzťahovať navrhovaná smernica. Spravodajkyňa chcela tiež zanechať zmienku o arktickej oblasti a iných medzinárodných vodách a otvorených moriach, ktorá si zaslúži, aby sa v nej pokračovalo a bola spresnená v parlamentnej rozprave s cieľom zlepšiť monitorovanie opatrení na ochranu týchto vôd.

Mnohé z týchto vôd sú nedotknuté a predstavujú nesmierne krehký ekosystém. Pritom existujúce alebo prichádzajúce hrozby ako nadmerný výlov rýb, toxická kontaminácia spôsobená dopravou (na veľké vzdialenosti) ekotoxických látok, klimatické zmeny prinášajúce zvyšovanie teploty na povrchu morí a roztápanie ľadovcov, zvýšená ťažba ropy a zemného plynu by mohli mať závažný environmentálny dosah na tieto ekosystémy. Tieto vody, z ktorých Severný ľadový oceán nie je práve najmenšou časťou, sú zdrojom obáv pre európsky hospodársky priestor.

Môžeme dodať, že vytvorenie chránených morských oblastí (Marine Protected Areas (MPA) je dôležitým nástrojom dlhodobej ochrany morských ekosystémov, zachovania morskej biodiverzity a posilnenia odolnosti morských ekosystémov.

Smernica musí uznať, vytvoriť a zabezpečiť celkové zlepšenie európskych právnych predpisov a medzinárodných dohôd. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy upresňujú koherenciu medzi uplatňovaním týchto dohôd a smernicou.

Lehoty stanovené Komisiou sú príliš dlhé vzhľadom na naliehavosť problému. Komisia určila dosiahnutie cieľa dobrého environmentálneho stavu v roku 2021, spravodajkyňa navrhuje rok 2017 a skrátenie jednotlivých fáz stanovených na jeho dosiahnutie: počiatočný odhad a definícia dobrého environmentálneho stavu by si mohla vyžiadať 2 roky namiesto 4, vypracovanie environmentálnych cieľov a uplatnenie monitorovacieho programu 3 roky namiesto 5 a 6 rokov, vypracovanie programu opatrení v roku 2012 namiesto 2016 a zahájenie programu v roku 2014 namiesto 2018.

(COD)

7. 9. 2006

STANOVISKO VÝBORU PRE RYBNÉ HOSPODÁRSTVO

pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o ustanovení rámca opatrení Spoločenstva v oblasti námornej environmentálnej politiky (Smernica o námornej stratégii)

(KOM(2005)0505 – C6‑0346/2005 – 2005/0211(COD))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Ioannis Gklavakis

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Vypracovanie samostatnej stratégie v rámci šiesteho environmentálneho akčného programu, zameranej na zlepšenie morského prostredia, je dôležitou iniciatívou Komisie, pretože je v súlade s cieľmi spoločnej politiky rybného hospodárstva.

Je nutné vypracovať integrovanú politiku na ochranu morí, pretože rôzne formy znečistenia a znižovanie biodiverzity prispievajú k zhoršovaniu stavu morského prostredia. Tento proces sa napriek snahám o jeho zastavenie za posledné roky stupňuje. Politiky, ktoré mali riešiť problém znečistenia a zhoršovania morských ekosystémov, boli doteraz roztrieštené – nedošlo k ich integrácii – a výsledkom je to, že ich ciele sú veľmi často navzájom nezlučiteľné. Rozhodnutie Komisie zlúčiť politiky v oblasti životného prostredia, rybolovu, nákladnej prepravy, dopravy, poľnohospodárstva, výskumu a regionálneho rozvoja do spoločného rámca je dynamickou odpoveďou na problém, ktorému sa venuje smernica o námornej stratégii.

Pri hodnotení vplyvu[1] navrhovanej smernice sa dospelo k záveru, že znečisťovanie mora činnosťami na pevnine a na mori skôr či neskôr priamo alebo nepriamo vplýva na rybolov. Znečisťovanie mora najmä mení skladbu morských ekosystémov, mení ich biologické zložky a rôzne fázy potravinového reťazca a tým ovplyvňuje ich stavy rýb. Podobne pôsobí znečistenie vôd niektorými znečisťujúcimi látkami na zdravie a reprodukciu rýb a, čo je ešte horšie, vzhľadom na možnú konzumáciu kontaminovaných rýb vplýva na ľudské zdravie.

Podobné výsledky boli získané v dôsledku poľnohospodárskeho, priemyselného a komunálneho odpadu v Baltickom mori, Čiernom mori, severovýchodnom Atlantickom oceáne a Stredozemnom mori. Obzvlášť závažné zhoršovanie morských ekosystémov spôsobujú úniky ropy v dôsledku rastúceho počtu havárií na mori. V mnohých prípadoch je rybolov v pobrežných vodách v dôsledku ropných škvŕn počas dlhých časových období úplne pozastavený. Straty pre rybolov a na ňom závislé činnosti sú teda významné. Je skutočnosťou, že zamestnanci v tomto odvetví žiadajú, aby sa prijali rázne opatrenia.

Zo zreteľom na cezhraničný charakter mora však nie je možné dosiahnuť dobrý ekologický stav morského prostredia presadzovaním politík iba na úrovni Spoločenstva, musia sa prijať opatrenia na regionálnej úrovni. Všetky štáty, ktorých sa to týka, musí spolupracovať v snahe koordinovať a harmonizovať politiky, ktoré uplatňujú vo svojich morských regiónoch. V rámci tejto spolupráce a so zreteľom na osobitosti každého regiónu sa biologické údaje musia zbierať podľa možností v súlade so spoločnými štandardmi. Tým sa zabezpečí veľmi podrobné hodnotenie potrieb každého regiónu, porovnanie výsledkov výskumu a lepšie vyhodnotenie vplyvu stratégie.

Ďalším dôležitým aspektom, ktorý je potrebné preskúmať, je spôsob financovania opatrení v rámci stratégie. Odhaduje sa, že administratívne výdavky na prvé dva roky dosiahnu výšku 90 miliónov EUR ročne a po prvý dvoch rokoch sa náklady znížia na 70 miliónov EUR ročne. Skutočnosť, že neexistuje ani zmienka o spôsobe financovania opatrení, ktoré musia členské štáty prijať, je príčinou nezhôd.

Osobitnú pozornosť bude potrebné venovať najohrozenejším morským regiónom. Členské štáty pôsobiace v týchto regiónoch budú pravdepodobne musieť uskutočniť ďalšie štúdie, ktoré sú rozsiahlejšie ako štúdie uvedené v tejto smernici, a tie si budú vyžadovať aj vyššie náklady.

Závery

Keďže biodiverzita morí a oceánov prispieva k hospodárskemu rozvoju a spoločenskej prosperite, je potrebné vypracovať stratégiu pre morské prostredie.

Z hodnotenia vplyvu stratégie vyplýva, že početné znečistenia morí spôsobené ľudskou činnosťou majú priame dôsledky na rybolov. Preto by sa mal klásť dôraz na vzájomnú závislosť spoločnej politiky rybného hospodárstva a tejto stratégie. Táto smernica by mala predstavovať základ pre budúce politiky Spoločenstva v oblasti morského prostredia.

Je dôležité, aby stratégia poskytovala pružnosť v štátoch, ktorých sa týka, a to so zreteľom na rôznorodú povahu európskych morských regiónov. Je však vhodné prijať spoločné štandardy pre zber biologických údajov. Morský výskum bude v tejto súvislosti dôležitým nástrojom. Takisto je potrebné spoločne sledovať plnenie stratégie a vyhodnocovať výsledky, aby sa dosiahol konečný cieľ, to jest dobrý ekologický stav morského prostredia do roku 2021.

Nakoniec je potrebné zdôrazniť, že jedným z hlavných cieľov spoločnej politiky rybného hospodárstva je dosiahnuť rovnováhu medzi cieľmi v oblasti rybolovu a životného prostredia. Túto krehkú rovnováhu je potrebné zohľadňovať pri každej politike Spoločenstva, ktorá má vplyv na rybolov. Túto zásadu je potrebné uplatňovať okamžite navrhovanou stratégiou.

POZMEŇUJÚCE A DOPLŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre rybné hospodárstvo vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do svojej správy tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy:

Text predložený Komisiou[2]	Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Odôvodnenie 3a (nové)
	3a) Je potrebné definovať tematickú stratégiu o morskom prostredí, ktorá by bola založená na integrovanom prístupe a ktorá by podľa potreby zahŕňala kvalitatívne a kvantitatívne ciele a časové plány, na základe ktorých by bolo možné porovnávať a vyhodnocovať prijaté opatrenia. Činnosti zamerané na uplatňovanie stratégie by mali byť v súlade so zásadou subsidiarity. Pozornosť by sa mala venovať aj intenzívnejšej účasti zainteresovaných strán, ako aj lepšiemu využitiu rôznych finančných nástrojov Spoločenstva, ktoré priamo alebo nepriamo súvisia s ochranou morského prostredia.
Odôvodnenie
Stratégia pre morské prostredie by mala počítať s horizontálnym prístupom pokrývajúcim všetky politiky, ktoré sa priamo alebo nepriamo týkajú morského prostredia. Rovnako by sa malo zvážiť aj správne využívanie rôznych finančných nástrojov, ako aj ich vzájomné prepojenie, a zásada subsidiarity.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Odôvodnenie 3b (nové)
	3b) Rozvoj a realizácia stratégie by sa mali zameriavať na zachovanie ekosystému. Tento prístup by mal zohľadňovať chránené biogeografické oblasti, ako aj ľudské činnosti, ktoré vplývajú na morské prostredie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Odôvodnenie 3c (nové)
	3c) Je nevyhnutné, aby sa pokračovalo v stanovovaní biologických a environmentálnych cieľov a referenčných rámcov, ktoré by zohľadňovali ciele stanovené v smernici Rady 92/43/EHS z 31. mája 1992 o ochrane prírodných biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (smernica o biotopoch)¹, smernici 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva², ako aj iné medzinárodne odsúhlasené ciele.
	¹Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7. ²Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Odôvodnenie 4
4) V snahe dosiahnuť tieto ciele je potrebný prehľadný a súdržný legislatívny rámec, ktorým sa zabezpečí celková štruktúra opatrení a umožní sa, aby prijaté opatrenia boli koordinované, zosúladené a primerane integrované s opatreniami vyplývajúcimi z iných právnych predpisov Spoločenstva, ako aj z medzinárodných dohôd.	4) V snahe dosiahnuť tieto ciele je potrebný prehľadný a súdržný legislatívny rámec súvisiaci so zásadami spoločnej politiky rybného hospodárstva, ktorým sa zabezpečí celková štruktúra opatrení a umožní sa, aby prijaté opatrenia boli koordinované, zosúladené a primerane integrované s opatreniami vyplývajúcimi z iných právnych predpisov Spoločenstva, ako aj z medzinárodných dohôd.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Odôvodnenie 4
4) V snahe dosiahnuť tieto ciele je potrebný prehľadný a súdržný legislatívny rámec, ktorým sa zabezpečí celková štruktúra opatrení a umožní sa, aby prijaté opatrenia boli koordinované, zosúladené a primerane integrované s opatreniami vyplývajúcimi z iných právnych predpisov Spoločenstva, ako aj z medzinárodných dohôd.	4) V snahe dosiahnuť tieto ciele je potrebný prehľadný a súdržný legislatívny rámec vrátane vymedzenia pojmu dobrý environmentálny stav, ktorým sa zabezpečí celková štruktúra opatrení a umožní sa, aby prijaté opatrenia boli koordinované, zosúladené a primerane integrované s opatreniami vyplývajúcimi z iných právnych predpisov Spoločenstva, ako aj z medzinárodných dohôd.
Odôvodnenie
Pojem „dobrý environmentálny stav“ by sa mal vymedziť skôr v rámci smernice ako neskôr prostredníctvom postupu vo výbore (komitológie).
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Odôvodnenie 10a (nové)
	10a) V rámci úplnej realizácie siete Natura 2000 v oblasti morského prostredia by sa mal stanoviť racionálny prístup. Tento prístup by mal obsahovať návrhy na úpravu príloh k smernici o biotopoch, ktoré sa týkajú morských biotopov a druhov, a mal by realizovať a upraviť nevyhnutné opatrenia povahy technických a finančných nástrojov.
Odôvodnenie
Je dôležité, aby sa v súvislosti so smernicou o biotopoch kládol v rámci siete Natura 2000 dôraz na morské prostredie, s cieľom stanoviť nové kritériá a sprievodné opatrenia povahy technických a finančných nástrojov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Odôvodnenie 11a (nové)
	11a) Je nevyhnutné, aby k účasti na tomto procese boli prizvané susedné krajiny a aby sa s nimi rozvíjali vzájomné partnerstvá, predovšetkým v oblasti Baltského, Stredozemného a Čierneho mora, a aby sa okrem iného zohľadnili iniciatívy v oblasti partnerstva iniciované v rámci Svetového samitu OSN o trvalo udržateľnom rozvoji, ktorý sa uskutočnil v roku 2002.
Odôvodnenie
K stratégii na ochranu morského prostredia by sa malo pristupovať z celosvetového hľadiska. Jej úspech bude následne závisieť od toho, či sa na nej zúčastnia tretie krajiny alebo nie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Odôvodnenie 11b (nové)
	11b) Do úvahy by sa mala brať biodiverzita, ako aj možnosti morského výskumu spojeného s hlbinnými prostrediami v najvzdialenejších regiónoch a v rámci osobitných programov by sa malo podporiť vypracovanie vedeckých štúdií, ktorých cieľom je zdokonaliť prehľad o charakteristike hlbinných ekosystémov.
Odôvodnenie
Ukázalo sa, že nedostatočné informácie o hlbinných prostrediach sú vážnym problémom v rámci riešenia mnohých otázok súvisiacich s touto témou. Je dôležité, aby sa podnietilo vypracovanie vedeckých štúdií, ktorých cieľom by bolo zdokonalenie prehľadu o charakteristike hlbinných ekosystémov, z ktorých sú mnohé doteraz úplne neznáme.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Odôvodnenie 13a (nové)
	13a) Spoločenstvo by malo vytvoriť nevyhnutné podmienky na to, aby členské štáty mohli využívať výhody vyplývajúce z kvality výskumu, ako aj množstva poznatkov, ktoré majú univerzity venujúce sa námorným vedám. Vedecké a technické informácie, ktoré sú potrebné na realizáciu rôznych fáz stanovených na základe tejto smernice, by preto mali pochádzať z dôveryhodných zdrojov a mala by sa zabezpečiť udržateľnosť pobrežných oblastí, v ktorých sa takéto vzdelávacie centrá zvyčajne nachádzajú.
Odôvodnenie
Európske univerzity s odbormi, ktoré sa venujú morskému prostrediu, sú zdrojom vysokokvalitných informácií, ktoré by sa mali využiť. Mali by sa podporiť aj v súvislosti s trvalo udržateľným rozvojom pobrežných oblastí. Takýmto spôsobom je možné plniť súčasne dva ciele: trvalú udržateľnosť pobrežných oblastí a získavanie informácií nevyhnutných na uplatňovanie smernice.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 Odôvodnenie 13b (nové)
	13b) V Siedmom rámcovom programe pre výskum a rozvoj by mala byť zakotvená podpora výskumu v oblasti morského prostredia.
Odôvodnenie
Európske univerzity a výskumné laboratóriá, ktoré sa venujú morskému prostrediu, sú zdrojom vysokokvalitných informácií, ktoré by sa mali využiť. Mali by sa podporiť aj v súvislosti s trvalo udržateľným rozvojom pobrežných oblastí. Takýmto spôsobom je možné plniť súčasne dva ciele: trvalú udržateľnosť pobrežných oblastí a získavanie informácií nevyhnutných na uplatňovanie smernice.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 Odôvodnenie 16a (nové)
	16 a) Plánovanie, plnenie a riadenie programov opatrení si môže vyžadovať značné výdavky. Keďže programy opatrení sú prostriedkom na dosiahnutie cieľov tejto smernice, Spoločenstvo by malo prispievať na výdavky členských štátov počas prípravy, plnenia a koordinovania týchto programov.
Odôvodnenie
Programy opatrení sú základným nástrojom na dosiahnutie cieľa smernice. Majú vplyv na úrovni Spoločenstva, a preto by mal byť stanovený príspevok Spoločenstva na výdavky členských štátov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12 Odôvodnenie 30a (nové)
	30a) Je nevyhnutné, aby boli pokryté hospodárske a sociálne náklady vyplývajúce z realizácie tejto smernice.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13 Článok 1 názov
Predmet	Predmet a rozsah
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14 Článok 1 odsek 2
Na účely tejto smernice výraz „environmentálny stav“ znamená celkový stav prostredia v morských vodách, zohľadňujúc štruktúru, funkcie a procesy podieľajúcich sa morských ekosystémov spolu s prirodzenými fyziografickými, geografickými a klimatickými faktormi, ako aj fyzikálnymi a chemickými podmienkami vrátane tých, ktoré sú dôsledkom činnosti ľudí v príslušnej oblasti.	Na účely tejto smernice výraz „environmentálny stav“ znamená celkový stav prostredia v morských vodách, zohľadňujúc štruktúru, funkcie a procesy podieľajúcich sa morských ekosystémov spolu s akustickými, biologickými, chemickými, geologickými, prirodzenými fyziografickými, geografickými a klimatickými faktormi, ktoré sa vzájomne ovplyvňujú a určujú charakter, výkonnosť, kvalitu a stav morských ekosystémov. Medzi prvky, podmienky a faktory, ktoré by sa mali zohľadniť, patria tie, ktoré sú výsledkom činnosti ľudí.
	„Dobrý environmentálny stav“ znamená stav, v ktorom sú vzhľadom na dané európske morské vody splnené všetky podmienky uvedené v prílohe Ia v súvislosti s týmito vodami.
Odôvodnenie
Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh rozširuje faktory, ktoré by sa mali zohľadňovať v rámci posudzovania morského prostredia a zdôrazňuje, že ľudské činnosti mimo daných morských oblastí môžu vplývať na stav morského prostredia. Návrh okrem toho predkladá popis dobrého environmentálneho stavu, ktorý následne rozvíja navrhovaná nová príloha I (a).
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15 Článok 3 odsek 2 úvodná časť
2. Na zohľadnenie špecifík konkrétnej oblasti môžu členské štáty realizovať túto smernicu prostredníctvom odkazu na podrozdelenia morských vôd uvedených v odseku 1 za podmienky, že sú tieto podrozdelenia vymedzené spôsobom kompatibilným s týmito morskými subregiónmi:	2. Na zohľadnenie špecifík konkrétnej oblasti môžu členské štáty realizovať túto smernicu prostredníctvom odkazu na podrozdelenia morských vôd uvedených v odseku 1 za podmienky, že sú tieto podrozdelenia vymedzené spôsobom, ktorý je v súlade s medzinárodnými dohodami a ktorý je kompatibilný s týmito morskými subregiónmi:
Odôvodnenie
Medzinárodná rada pre výskum morí jasne vymedzila hranice, ktoré sa využívajú predovšetkým na stanovenie celkových prípustných úlovkov v odvetví rybného hospodárstva. Na dosiahnutie efektívnosti je potrebné, aby každé podrozdelenie morských subregiónov odzrkadľovalo súčasné vymedzenie hraníc.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16 Článok 7 odsek 2a (nový)
	2a. Hodnotenie stavu každého morského regiónu uskutočnia členské štáty, podľa možností na základe harmonizovanej metodológie a so zreteľom na technické úpravy uvedené v článku 21.
Odôvodnenie
Hodnotenie stavu každého morského regiónu závisí od zberu údajov, ako je to uvedené v prílohe II. Hodnotenie by sa malo uskutočniť na základe spoločných štandardov, aby boli závery spoľahlivé a porovnateľné.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17 Článok 19 odsek 1 pododsek 2a (nový)
	Komisia preskúma finančné dôsledky tejto smernice a možnosť spolufinancovania, pričom dá prednosť najohrozenejším regiónom.
Odôvodnenie
Keďže Komisia už dostala všetky programy opatrení, môže ohodnotiť finančné dôsledky smernice a možnosť spolufinancovania opatrení členských štátov, najmä v prípade najohrozenejších regiónov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18 Kapitola IVa (nová) článok 20a (nový)
	Kapitola IVa
	Mechanizmy financovania
	Článok 20a
	Spolufinancovanie
	Programy, ktoré vypracovali členské štáty, spolufinancuje EÚ v súlade s finančnými nástrojmi stanovenými v rámci Štvrtého podporného rámca Spoločenstva.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19 Kapitola IVb (nová) článok 20b (nový)
	Kapitola IVb
	Financovanie Spoločenstva
	Článok 20b
	Začlenenie do rozpočtov Spoločenstva
	Vzhľadom na prioritu, ktorú má vytvorenie námornej stratégie, sa táto smernica musí začleniť do rozpočtu Spoločenstva od roku 2007.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20 Kapitola IVc (nová) článok 20c (nový)
	Kapitola IVc
	Financovanie
	Článok 20c
	Kritériá financovania
	1. Programy, ktoré predložili členské štáty, spolufinancuje Spoločenstvo v súlade s týmito kritériami:
	a) veľkosť výhradných hospodárskych zón rôznych členských štátov;
	b) batymetrické vlastnosti biogeografických regiónov, na ktoré sa vzťahujú programy; a
	c) sociálno-ekonomický vplyv opatrení navrhovaných v rámci týchto programov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21 Príloha Ia (nová)
	Príloha Ia
	Vymedzenie pojmu „dobrý environmentálny stav“ je založené na zásadách trvalo udržateľného rozvoja.
	Jeho súčasťou je táto zásada, na ktorú sa však neobmedzuje:
	Populácie rýb a mäkkýšov využívaných na komerčné účely by mali zostať v rámci bezpečných biologických limitov a mal by sa minimalizovať vplyv rybolovných činností na morské prostredie.
Odôvodnenie
Smernica by mala vymedzovať pojem „dobrý environmentálny stav“.

POSTUP

Názov	Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o ustanovení rámca opatrení Spoločenstva v oblasti námornej environmentálnej politiky (Smernica o námornej stratégii)
Referenčné čísla	KOM(2005)0505 – C6-0346/2005 – 2005/0211(COD)
Gestorský výbor	ENVI
Výbor, ktorý predložil stanovisko dátum oznámenia na schôdzi	PECH 15.11.2005
Rozšírená spolupráca – dátum oznámenia na schôdzi
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko dátum menovania	Ioannis Gklavakis 14.12.2005
Predchádzajúci spravodajca výboru požiadaného o stanovisko
Prerokovanie vo výbore	23.2.2006		20.6.2006
Dátum prijatia	28.8.2006
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	17 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Iles Braghetto, Luis Manuel Capoulas Santos, Paulo Casaca, Zdzisław Kazimierz Chmielewski, Carmen Fraga Estévez, Alfred Gomolka, Heinz Kindermann, Henrik Dam Kristensen, Albert Jan Maat, Rosa Miguélez Ramos, Philippe Morillon, Willi Piecyk, Dirk Sterckx, Struan Stevenson, Margie Sudre
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Dorette Corbey, Carl Schlyter
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)	...

POSTUP

Názov		Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o ustanovení rámca opatrení Spoločenstva v oblasti námornej environmentálnej politiky (Smernica o námornej stratégii)
Referenčné čísla		KOM(2005)0505 – C6-0346/2005 – 2005/0211(COD)
Dátm predloženia Európskemu parlamentu		24.10.2005
Gestorský výbor dátum oznámenia na schôdzi		ENVI 15.11.2005
Výbory požiadané o stanovisko dátum oznámenia na schôdzi		PECH 15.11.2005		TRAN 15.11.2005
Bez predloženia stanoviska dátum rozhodnutia		TRAN 22.11.2005
Rozšírená spolupráca dátum oznámenia na schôdzi
Spravodajkyňa dátum menovania		Marie-Noëlle Lienemann 14.12.2005
Predchádzajúci spravodajca
Zjednodušený postup – dátum rozhodnutia
Námietky voči právnemu základu dátum stanoviska JURI
Zmena výšky finančných prostriedkov dátum stanoviska BUDG
Konzultácia s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom – dátum rozhodnutia na schôdzi
Konzultácia s Výborom regiónov –dátum rozhodnutia na schôdzi
Prerokovanie vo výbore		30.5.2006	13.9.2006		10.10.2006
Dátum prijatia		10.10.2006
Výsledok záverečného hlasovania	+ – 0	52 0 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní		Adamos Adamou, Georgs Andrejevs, Liam Aylward, Irena Belohorská, John Bowis, Frieda Brepoels, Hiltrud Breyer, Martin Callanan, Chris Davies, Avril Doyle, Mojca Drčar Murko, Anne Ferreira, Karl-Heinz Florenz, Matthias Groote, Cristina Gutiérrez-Cortines, Satu Hassi, Jens Holm, Mary Honeyball, Marie Anne Isler Béguin, Caroline Jackson, Dan Jørgensen, Eija-Riitta Korhola, Urszula Krupa, Aldis Kušķis, Marie-Noëlle Lienemann, Linda McAvan, Marios Matsakis, Roberto Musacchio, Riitta Myller, Péter Olajos, Vittorio Prodi, Guido Sacconi, Karin Scheele, Carl Schlyter, Horst Schnellhardt, Richard Seeber, Kathy Sinnott, Bogusław Sonik, María Sornosa Martínez, Antonios Trakatellis, Evangelia Tzampazi, Thomas Ulmer, Marcello Vernola, Anja Weisgerber, Åsa Westlund, Anders Wijkman

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Bairbre de Brún, Hélène Goudin, Henrik Lax, Miroslav Mikolášik, Amalia Sartori, Pál Schmitt, Bart Staes
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Fausto Correia
Dátum predloženia	24.10.2006
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)	...

[1] SEC(2005)1290.
[2] Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia