SPRÁVA o inštitucionálnych aspektoch schopnosti Európskej únie integrovať nové členské štáty

16.11.2006 - (2006/2226(INI))

Výbor pre ústavné veci
Spravodajca: Alexander Stubb

návrh uznesenia európskeho parlamentu

o inštitucionálnych aspektoch schopnosti Európskej únie integrovať nové členské štáty

(2006/2226(INI))

Európsky parlament,

–    so zreteľom na článok 49 Zmluvy o Európskej únii,

–    so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady v júni 1993 v Kodani, v decembri 1995 v Madride, v decembri 1997 v Luxemburgu, v júni 2003 v Solúne a v decembri 2004, v júni 2005 a v júni 2006 v Bruseli,

–    so zreteľom na Chartu základných práv,

–    so zreteľom na strategický dokument Komisie o rozšírení 2005 (KOM(2005)0561),

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 12. januára 2005 o Zmluve o ústave pre Európu[1],

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 28. septembra 2005 o začatí rokovaní s Tureckom[2],

–    so zreteľom na rámec rokovaní s Tureckom a Chorvátskom, ktorý Rada prijala 3. októbra 2005,

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2006 o období zvažovania: štruktúra, témy a kontext hodnotenia diskusie o Európskej únii[3],

–    so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. marca 2006 o strategickom dokumente Komisie o rozšírení z roku 2005[4],

–    so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. júna 2006 o ďalších krokoch v období zvažovania a analýze o budúcnosti Európy[5],

–    so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2006 o pokroku, ktorý dosiahlo Turecko na ceste k pristúpeniu[6],

–    so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–    so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A6-0393/2006),

keďže

A.  Európska rada ponúkla v júni 2003 krajinám západného Balkánu jasnú európsku perspektívu s konečným cieľom členstva v Únii (Solúnska agenda),

B.   Európska rada v júni 2005 znovu potvrdila svoj záväzok úplne realizovať Solúnsku agendu a v júni 2006 potvrdila zámer dodržať existujúce záväzky voči krajinám juhovýchodnej Európy (Turecku a Chorvátsku, krajinám, s ktorými prebiehajú rokovania o pristúpení, Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko ako kandidátskej krajine a krajinám západného Balkánu ako možným kandidátskym krajinám) týkajúce sa rozšírenia a súčasne zdôraznila, že je potrebné „zabezpečiť schopnosť Únie fungovať po rozšírení politicky, finančne a inštitucionálne“,

C.  Rada 3. októbra 2005 oficiálne začala prístupové rokovania s Tureckom a Chorvátskom,

D.  Európska rada v decembri 2005 udelila štatút kandidátskej krajiny Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko,

E.   splnenie všetkých kodanských kritérií predstavuje od roku 1993 základ pre pristúpenie k EÚ a zostane ním pre všetky budúce pristúpenia,

F.   kodanské kritériá uvádzajú aj dôležitú „schopnosť Únie prijať nových členov a súčasne udržať tempo európskej integrácie“,

G.  v súvislosti s rozšírením po pristúpení Bulharska a Rumunska sa vo zvýšenej miere diskutuje o inštitucionálnej schopnosti Únie integrovať nové členské štáty,

H.  v uvedenom uznesení o strategickom dokumente z roku 2005 Európsky parlament požiadal Komisiu, aby do konca roku 2006 predložila správu, v ktorej určí zásady, na ktorých spočíva absorpčná schopnosť Únie,

I.    Európska rada v júni 2006 rozhodla, že „tempo rozširovania musí brať do úvahy absorpčnú kapacitu Únie” a rozhodla sa uskutočniť v decembri toho istého roku diskusiu „o všetkých aspektoch ďalšieho rozširovania vrátane schopnosti Únie prijať nových členov a ďalších spôsoboch zlepšovania kvality procesu rozširovania na základe doteraz získaných pozitívnych skúseností”, a to na základe správy „o všetkých relevantných aspektoch týkajúcich sa absorpčnej kapacity Únie”, ktorú Komisia predloží spolu s výročnou správou o rozšírení a predvstupovom procese,

J.    Európska rada zo 16. až 17. decembra 2004 v Bruseli skonštatovala, že „ešte nezačaté prístupové rokovania s kandidátskymi krajinami, ktorých pristúpenie by mohlo spôsobiť značné finančné náklady, sa môžu ukončiť až po vypracovaní finančného rámca na obdobie od roku 2014 a prípadných finančných reforiem”,

K   táto správa sa „zameria aj na súčasné a budúce vnímanie rozširovania občanmi a zohľadní potrebu uspokojivo vysvetliť občanom Únie proces rozširovania“,

L.   pojem integračná schopnosť zahŕňa úlohu prispôsobiť EÚ tak, aby mohla pojať nových členov; táto úloha je zatiaľ nedoriešená, najmä po tom, čo Francúzsko aj Holandsko zamietlo Zmluvu o ústave pre Európu, keďže táto zmluva by Európskej únii umožnila účinné a demokratické fungovanie,

M.  prebieha diskusia o tzv. absorpčnej kapacite Únie v kontexte budúceho rozširovania,

N.  predseda Komisie vyhlásil pred Európskym parlamentom, že sa domnieva, že každému budúcemu rozšíreniu musí predchádzať inštitučná dohoda, a vyjadril nádej, že takúto inštitučnú dohodu, ako ju ustanovila Európska rada v júni 2006, bude možno dosiahnuť do konca roku 2008, čím sa Únii umožní dodržiavať svoje záväzky voči krajinám, s ktorými prebiehajú rokovania o pristúpení, a ktorým sa otvára perspektíva vstupu do EÚ,

O.  inštitučná dohoda je prvou a najdôležitejšou podmienkou na udržanie tempa európskej integrácie, ktorú stanovili šéfovia štátov a vlád na kodanskom summite v roku 1993,

1.   zdôrazňuje, že cieľom rozširovania je posilnenie Únie, upevnenie jej hospodárskeho rastu, potvrdenie jej úlohy vo svete a podnecovanie rozvoja nových politík EÚ;

2.   pripomína, že pojem absorpčná kapacita sa po prvýkrát formálne objavil v roku 1993, keď Európska rada v Kodani dospela k názoru, že okrem politických a hospodárskych kritérií, ktoré musia kandidátske krajiny splniť pred svojím vstupom do EÚ, predstavuje aj „schopnosť Únie prijať nových členov a súčasne udržať tempo európskej integrácie“ taktiež „dôležitý prvok všeobecného záujmu tak Únie, ako aj kandidátskych krajín”;

3.   pripomína, že hoci každé rozšírenie Únie prinieslo zmeny v jej inštitučnom, politickom a finančnom rámci, neboli tieto zmeny dostatočné na zachovanie efektívnosti rozhodovania Únie;

4.   domnieva sa, že pojem absorpčná kapacita nevyjadruje presne celú myšlienku, pretože EÚ svojich členov nijako neabsorbuje, a preto navrhuje, aby sa tento výraz zmenil na „integračnú schopnosť”, ktorý lepšie odráža charakter členstva v EÚ;

5.   zdôrazňuje, že „integračná schopnosť“ nepredstavuje nové kritérium pre kandidátske krajiny, ale predpoklad úspešného rozšírenia a prehĺbenia procesu európskej integrácie; zodpovednosť za zlepšenie „integračnej schopnosti“ nenesú kandidátske krajiny, ale Únia;

6.   domnieva sa, že z pojmu „integračná schopnosť“ vyplýva, že po rozšírení

- európske inštitúcie budú schopné riadne fungovať a prijímať rozhodnutia účinne a demokraticky podľa príslušných rokovacích poriadkov;

- Únia bude mať dostatok finančných zdrojov na adekvátne financovanie svojej činnosti;

- Únia dokáže úspešne rozvíjať svoju politiku a dosahovať stanovené ciele vo svojom politickom projekte;

7.   domnieva sa, že ak chce Únia zabezpečiť svoju integračnú schopnosť, musí stanoviť rozsah a podstatu reforiem, ktoré treba uskutočniť pred akýmkoľvek ďalším pristúpením; z uvedeného hľadiska musí zhodnotiť základné stupne procesu rozširovania a vziať do úvahy možný vplyv nových členských štátov na jej inštitucionálnu, finančnú a rozhodovaciu schopnosť;

8.   uvedomuje si, že Únia má v súčasnosti problémy dodržať svoje záväzky voči krajinám juhovýchodnej Európy, pretože jej inštitucionálna, finančná a politická štruktúra nie je vhodná na ďalšie rozšírenie a musí sa zdokonaliť;

Inštitucionálne aspekty integračnej schopnosti

9.   zdôrazňuje, že pred ďalším rozširovaním Európskej únie v budúcnosti je potrebná reforma, ktorá jej umožní pracovať efektívnejšie, transparentnejšie a demokratickejšie; v tomto zmysle si bude každé ďalšie rozširovanie vyžadovať nasledujúce inštitucionálne reformy:

a)   prijatie nového systému hlasovania kvalifikovanou väčšinou, ktorý prehĺbi schopnosť Rady dospieť k rozhodnutiu;

b)   zásadné rozšírenie okruhu otázok, o ktorých bude rozhodovať kvalifikovaná väčšina;

c)   zásadné zvýšenie účasti Európskeho parlamentu na rovnakú pozíciu, akú má Rada, v rozpočtových a legislatívnych otázkach;

d)   úprava systému rotujúceho predsedníctva Európskej rady a Rady;

e)   vytvorenie funkcie ministra zahraničných vecí;

f)    ďalšia úprava zloženia Komisie nad rámec, ktorý určuje Zmluva z Nice;

g)   posilnenie postavenia predsedu Komisie a upevnenie jeho demokratickej legitimity na základe zvolenia Európskym parlamentom;

h)   rozšírenie právomoci Európskeho súdneho dvora na všetky oblasti činností Únie vrátane kontroly dodržiavania základných práv;

i)    vytvorenie mechanizmu na zapojenie národných parlamentov do podrobného dohľadu nad činnosťou Únie;

j)    zlepšenie ustanovení o flexibilite ako reakcia na zvýšenú pravdepodobnosť, že nie všetky členské štáty budú ochotné či schopné súčasne napredovať v určitých politikách;

k)   úprava postupu sledujúceho zmenu a doplnenie základných zmlúv s cieľom zjednodušenia, zefektívnenia a prehĺbenia jeho demokratického charakteru a transparentnosti;

l)    potlačenie „pilierovej štruktúry“ a jej nahradenie jedným samostatným subjektom s jednotnou štruktúrou a charakterom právnickej osoby;

m)  prijatie klauzuly umožňujúcej členským štátom vystúpiť z Európskej únie;

n)   jasné vymedzenie hodnôt, na ktorých je Únia založená, ako aj jej cieľov;

o)   jasné vymedzenie právomocí Únie a zásad, ktorými sa riadi jej činnosť a jej vzťahy s členskými štátmi;

p)   posilnenie transparentnosti rozhodovacieho procesu v Únii, konkrétne prostredníctvom verejnej kontroly činnosti Rady, keď koná ako súčasť zákonodarného orgánu;

q)   jasné vymedzenie a zjednodušenie nástrojov, prostredníctvom ktorých Únia vykonáva svoje právomoci;

      upozorňuje, že zmluva o ústave už obsahuje všetky tieto reformy a že ich vstup do platnosti by umožnil riadne fungovanie rozšírenej Únie a zabezpečil jej schopnosť prijímať rozhodnutia účinne a demokraticky;

Ďalšie relevantné aspekty integračnej schopnosti

10. poukazuje na to, že budúce rozšírenia Únie si budú okrem potrebných inštitucionálnych reforiem vyžadovať aj úpravy ďalších dôležitých aspektov jej štruktúry, napríklad:

a)   prijatie Európskej charty základných práv a zlepšenie politiky solidarity medzi členskými štátmi;

b)   prehodnotenie finančného rámca, okrem iného aj systému financovania, s cieľom prispôsobiť ho novým potrebám rozšírenej Únie, vychádzajúc z plného a ďalekosiahleho preskúmania finančného rámca na roky 2007 – 2013, ktorý sa už plánuje na rok 2008/2009 v súlade s uznesením Európskeho parlamentu o politických výzvach a rozpočtových prostriedkoch rozšírenej Únie na obdobie 2007-2013 z 8. júna 2005[7] a ustanoveniami medziinštitucionálnej dohody o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení zo 17. mája 2006[8];

c)   nové vymedzenie niekoľkých politík, z ktorých niektoré vznikli pred 50 rokmi, s cieľom prispôsobiť ich novým výzvam, ktorým väčšia a rozmanitejšia Únia čelí v globalizovanom svete;

d)   upevnenie európskej susedskej politiky (ESP) s cieľom poskytnúť vhodný nástroj na vybudovanie vzájomne výhodných vzťahov s tými európskymi krajinami, ktoré zatiaľ nemajú šancu vstúpiť do EÚ, keďže nespĺňajú podmienky pre členstvo, prípadne sa rozhodli nevstúpiť;

11. zdôrazňuje, že uvedené reformy musí sprevádzať úsilie o zvýšenie súhlasu verejnosti s rozšírením a pripomína zodpovednosť politických lídrov za objasňovanie cieľov a vzájomných výhod z rozšírenia a zjednocovania Európy verejnosti; podporuje Komisiu v jej snahách o využívanie širokej palety prostriedkov šírenia politiky rozširovania Únie a odbúravania mylných predstáv pomocou dôkazov, ako uvádza Komisia vo svojom strategickom dokumente o rozšírení z roku 2005;

12. znovu opakuje, že akékoľvek rozhodnutie EÚ o prijatí nového členského štátu sa prijíma postupom s početnými zárukami, konkrétne jednomyseľným rozhodnutím všetkých členských štátov o začatí a ukončení prístupových rokovaní, odsúhlasením zo strany Európskeho parlamentu Parliament a ratifikáciou každej prístupovej dohody všetkými členskými štátmi;

13. upozorňuje, že podpísanie zmluvy o pristúpení vládami členských štátov v každom prípade znamená, že tieto vlády sa v plnej miere zaväzujú primerane konať tak, aby zabezpečili úspešné zavŕšenie procesu ratifikácie zmluvy v súlade s platnými predpismi každého štátu;

14. vyjadruje názor, že v budúcnosti musí každé rozhodnutie o začatí prístupových rokovaní podliehať schváleniu zo strany Európskeho parlamentu;

Závery

15. znovu potvrdzuje svoj záväzok týkajúci sa rozšírenia ako historickej príležitosti na zabezpečenie mieru, bezpečnosti, stability, demokracie a zákonnosti, ako aj hospodárskeho rastu a prosperity v Európe; potvrdzuje svoje presvedčenie, že ak sa nemajú ohroziť ciele procesu európskej integrácie, rozšírenie musí byť sprevádzané prehĺbením Únie;

16. zdôrazňuje, že Únia musí byť schopná včas prispôsobiť svoju inštitucionálnu, finančnú a politickú štruktúru tak, aby sa vyhla neočakávaným odkladom pristúpenia kandidátskych krajín, pokiaľ sa už skonštatovalo, že spĺňajú všetky podmienky členstva;

17. opakuje, že Zmluva z Nice neposkytuje dostatočný základ pre ďalšie rozšírenie;

18. potvrdzuje svoju podporu Zmluve o ústave pre Európu, ktorá na jednej strane už ponúka riešenia pre väčšinu reforiem, ktoré EÚ potrebuje na splnenie svojich súčasných záväzkov ohľadne rozšírenia, a na druhej strane predstavuje hmotné vyjadrenie vzťahu medzi prehlbovaním a rozširovaním Únie, a varuje, že akýkoľvek pokus o podporu iba čiastočnej realizácie ústavnej zmluvy by mohol ohroziť celkový kompromis, na ktorom spočíva;

19. berie na vedomie časový harmonogram hľadania východiska z ústavnej krízy najneskôr v druhom polroku 2008, ktorý Európska rada vypracovala v júni 2006;

20. potvrdzuje svoje odhodlanie dospieť v Európskej únii k ústavnej dohode čo najrýchlejšie, a v každom prípade skôr, než budú občania Únie odovzdávať svoj hlas vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2009 tak, aby Únia mohla dodržať svoj záväzok voči kandidátskym krajinám a bola schopná prijať ich za nové členské štáty;

°

°         °

21. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, parlamentom a vládam členských štátov, parlamentom a vládam Turecka, Chorvátska, Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, Albánska, Bosny a Hercegoviny, Srbska, Čiernej Hory, dočasným inštitúciám samosprávy Kosova a misii Organizácie Spojených národov v Kosove.

• [1]  Ú. v. EÚ C 247 E, 6.10.2005, s. 88.
• [2]  Ú. v. EÚ C 227 E, 21.9.2006, s. 163.
• [3]  Prijaté texty, P6_TA(2006)0027.
• [4]  Prijaté texty, P6_TA(2006)0096.
• [5]  Prijaté texty, P6_TA(2006)0263.
• [6]  Prijaté texty, P6_TA(2006)0381.
• [7]  Ú. v. EÚ C 124 E, 25.5.2006, s. 373.
• [8]  Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.

POSTUP

Názov

Inštitucionálne aspekty schopnosti Európskej únie integrovať nové členské štáty

Číslo postupu

2006/2226(INI)

Gestorský výbor   dátum oznámenia udelenia povolenia na schôdzi

AFCO 28.9.2006

Výbory požiadané o stanovisko   dátum oznámenia na schôdzi

AFET 28.9.2006

BUDG 28.9.2006

Bez predloženia stanoviska   dátum rozhodnutia

AFET 17.10.2006

BUDG 9.10.2006

Rozšírená spolupráca   dátum oznámenia na schôdzi

Spravodajca   dátum menovania

Alexander Stubb 4.10.2006

Predchádzajúci spravodajca

Prerokovanie vo výbore

4.10.2006

24.10.2006

13.11.2006

Dátum prijatia

13.11.2006

Výsledok záverečného hlasovania

+ - 0

17 1 2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Carlos Carnero González, Richard Corbett, Brian Crowley, Panayiotis Demetriou, Andrew Duff, Maria da Assunção Esteves, Ingo Friedrich, Bronisław Geremek, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Jo Leinen, Íñigo Méndez de Vigo, Marie-Line Reynaud, Alexander Stubb, Johannes Voggenhuber

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pervenche Berès, Elmar Brok, Klaus Hänsch, Ashley Mote, Gérard Onesta, Georgios Papastamkos, György Schöpflin, Jacques Toubon

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Dátum predloženia

16.11.2006

Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)