SPRÁVA o diskriminácii mladých žien a dievčat v oblasti vzdelávania

    27.11.2006 - (2006/2135(INI))

    Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť
    Spravodajca: Věra Flasarová

    Postup : 2006/2135(INI)
    Postup v rámci schôdze
    Postup dokumentu :  
    A6-0416/2006

    návrh uznesenia európskeho parlamentu

    o diskriminácii mladých žien a dievčat v oblasti vzdelávania

    (2006/2135(INI))

    Európsky parlament,

    –    opätovne potvrdzuje zásady stanovené v článkoch 2, 3, ods. 2, 13, 137 ods. 1 písm. i) a 141 Zmluvy o ES,

    –    so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie prijatú v roku 2000, najmä na jej článok 23,

    –    so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950,

    –    so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. júna 2005 Nediskriminácia a rovnaké príležitosti pre všetkých – rámcová stratégia (KOM(2005)0224,

    –    so zreteľom na oznámenia Komisie z 19. februára 2004 (KOM(2004)0115) a zo 14. februára 2005 (KOM(2005)0044) o rovnosti žien a mužov,

    –    so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 15. februára 2006 o ďalšej európskej spolupráci v oblasti zabezpečovania kvality vyššieho vzdelávania (2006/143/ES)[1],

    –    so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. februára 2003 Úloha univerzít v Európe znalostí (KOM(2003)0058),

    –    so zreteľom na odporúčanie Rady z 24. septembra 1998 o európskej spolupráci v oblasti zabezpečovania kvality vyššieho vzdelávania (98/561/ES)[2],

    –    so zreteľom na odporúčania Rady Európy, najmä na jej uznesenie a akčný plán schválený na šiestej konferencii ministrov o rovnosti žien a mužov, ktorá sa konala v Štokholme v dňoch 8. – 9. júna 2006,

    –    so zreteľom na vyhlásenie ministrov z Atén, ktoré bolo v roku 1992 prijaté na Európskej konferencii o ženách vo vláde, konštatujúce, že „ženy predstavujú polovicu potenciálnych talentov a schopností ľudstva“,

    –    so zreteľom na vyhlásenie ministrov na konferencii ministrov o rodovej rovnosti, ktorá sa konala 4. februára 2005 v Luxemburgu,

    –    so zreteľom na Univerzálnu deklaráciu ľudských práv OSN z 10. decembra 1948,

    –    so zreteľom na Rozvojové ciele milénia (RCM), najmä na tretí cieľ, ktorý sa týka podpory rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien, okrem iného ako nevyhnutného predpokladu pri dosahovaní rovnosti na všetkých stupňoch vzdelávania a vo všetkých pracovných oblastiach,

    –    so zreteľom na Opčný protokol k Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), prijatý v roku 1999, v ktorom sa uvádza, že jednotlivci alebo skupiny jednotlivcov, ktoré patria do jurisdikcie určitého štátu a ktoré sa považujú za obete porušenia akéhokoľvek z práv stanovených v Dohovore zo strany tohto štátu, sú oprávnené túto skutočnosť oznámiť Výboru pre odstránenie diskriminácie žien,

    –    so zreteľom na Štvrtú svetovú konferenciu o ženách, ktorá sa uskutočnila v septembri 1995 v Pekingu, deklaráciu a akčnú platformu prijatú v Pekingu, ako aj na ďalšie dokumenty schválené na nasledujúcich mimoriadnych schôdzach OSN Peking + 5 a OSN a Peking +10 o ďalších krokoch a iniciatívach pri realizácii Pekinskej deklarácie prijatej 9. júna 2000 a Akčnej platformy prijatej 11. marca 2005,

    –    so zreteľom na dokument Rovnosť žien a mužov: príspevky k organizovaniu činností na európskej úrovni v rokoch 2004 – 2005,

    –    so zreteľom na oznámenie Komisie K spoločnej rámcovej stratégii o rodovej rovnosti (2001 – 2005) zo 7. júna 2000 (KOM(2005)0413),

    –    so zreteľom na správy a prejavy Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť,

    –    so zreteľom na oznámenie Komisie Plán uplatňovania rovnosti žien a mužov 2006 – 2010 z 1. marca 2006 (KOM(2006)0092),

    –    so zreteľom na globálne monitorovacie správy UNESCO Vzdelávanie pre všetkých z rokov 2003/2004, 2005 a 20006,

    –    so zreteľom na uznesenie o situácii Rómov v Európskej únii[3] z 28. apríla 2005 a na uznesenie o situácii rómskych žien v Európskej únii[4] z 1. júna 2006 ,

    –    so zreteľom na deklaráciu k Dekáde začleňovania rómskej populácie 2005 – 2015, ktorá bola podpísaná v Sofii 2. februára 2005,

    –    so zreteľom na článok 45 Rokovacieho poriadku,

    –    so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6‑0416/2006),

    A.  keďže štatistiky členských štátov ukazujú, že podiel žien, ktoré dosiahli vyššie akademické hodnosti v rámci postgraduálneho štúdia je v porovnaní s podielom mužov nižší, a keďže sa tiež uvádza, že kvôli rôznym rodovým obmedzeniam sa celoživotnému vzdelávaniu venuje menší počet žien ako mužov,

    B.   keďže povinnosti v domácnosti a v rodine ešte stále vykonávajú prevažne ženy a v dôsledku tejto skutočnosti je čas určený na ďalšie odborné a celoživotné vzdelávanie obmedzený,

    C.  keďže prístup k vzdelávaniu a najmä k vyššiemu vzdelávaniu je mimoriadne zložitý, osobitne pre mladých ľudí z rodín s nízkymi príjmami a keďže táto skutočnosť vedie k tomu, že tradične sú uprednostňovaní chlapci, pokiaľ ide o vzdelávanie,

    D.  keďže významný pokrok v oblasti rovnoprávneho postavenia žien a mužov vo vzdelávaní súvisí predovšetkým s pozitívnym kvantitatívnym vývojom t.j. so zvýšením počtu žien, ktoré získali prístup ku všetkým úrovniam vzdelávania, no bez súbežného vývoja pokiaľ ide o výber študijných odborov a špecializácií, predovšetkým kvôli sociálnej percepcii a tradičným úlohám jednotlivých pohlaví,

    E.   keďže vzdelanie je dôležitou európskou hodnotou, základným právom a kľúčovým nástrojom sociálneho začlenenia; keďže v spoločnosti pretrvávajú určité predsudky voči vzdelaným ženám a keďže vzdelané ženy často nenachádzajú možnosti využitia svojich schopností v profesionálnom i verejnom živote,

    F.   keďže v určitých kultúrach sa ešte stále uplatňujú tradičné a náboženské predsudky obmedzujúce prístup dievčat a mladých žien k vzdelávaniu,

    G.  keďže médiá opakovane zdôrazňujú zachovávanie rodových stereotypov a upevňujú tak tradičné predstavy o ženách,

    H.  keďže prístup k vzdelávaniu pre dievčatá a mladé ženy, ktoré pochádzajú z národnostných menšín a to najmä z rómskej menšiny alebo pre dievčatá a mladé ženy z radov prisťahovalcov je mimoriadne obmedzený a je preň často charakteristická diskriminácia a segregácia v školách vrátane zvláštnych vzdelávacích programov, obmedzený rozpočet a nemotivovaný a nekvalifikovaný personál, zlá infraštruktúra a neprimerané vzdelávacie programy a metódy testovania,

    I.    keďže mnohým členským štátom chýbajú dostatočne finančne zabezpečené rozpočty na vzdelávanie a zároveň väčšinu výučby vykonávajú ženy,

    1.   zdôrazňuje, že vzdelávanie i odborná príprava dievčat a žien je ľudským právom a základným predpokladom plného užívania všetkých ostatných sociálnych, hospodárskych, kultúrnych a politických práv;

    2.   víta skutočnosť, že v členských štátoch EÚ vysokoškolské vzdelanie v priemere dosiahne osem z desiatich študujúcich dievčat a že podľa štatistík pre obe pohlavia existujú rovnaké príležitosti, pokiaľ ide o dosiahnutie vyššieho vzdelania, štatistiky ukazujú vyššiu mieru motivácie medzi ženami, ak nie sú obmedzené rodovými dôvodmi;

    3.   zdôrazňuje, že v oblasti vzdelávania a výskumu ženy - absolventky počtom prevyšujú mužov (59 %), ale ich počet rovnomerne klesá s postupom v kariérnom rebríčku zo 43 % s titulom PhD na 15 % riadnych profesoriek;

    4.   víta skutočnosť, že v rámci miléniového projektu OSN bolo prijatých niekoľko praktických opatrení zameraných na zníženie rodovej nerovnosti z hľadiska prístupu k vzdelaniu, a že sa v členských štátoch otvorene hovorí o otázke rovného prístupu k vzdelaniu pre obe pohlavia;

    5.   víta reformu vysokoškolského vzdelávacieho systému vyplývajúcu z Lisabonskej stratégie, ktorá sa predovšetkým týka celoživotného vzdelávania, ktorého rámec tiež poskytuje ženám príležitosť pokračovať vo vzdelávaní;

    6.   víta správu Komisie o kvalite školského vzdelávania uverejnenú v roku 2000, ktorá analyzuje 16 ukazovateľov vrátane prístupu k vzdelávaniu, z hľadiska rodového hľadiska;

    7.   víta plánovaný vznik Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť, ktorý by sa mal zaoberať sledovaním situácie z hľadiska prístupu ku vzdelaniu pre obe pohlavia v jednotlivých členských štátoch a vo svete;

    8.   odporúča vyhodnotiť politiku v oblasti rovného prístupu ku vzdelaniu na základe hodnotenia štatistík rozlíšených podľa pohlavia, aby bolo možné lepšie zdôrazniť a riešiť nerovnosti, ktoré pretrvávajú pri získavaní prístupu a určitej vyššej akademickej kvalifikácie vrátane postgraduálnej úrovne štúdia a v oblasti vedeckého výskumu, rovnako ako v oblasti celoživotného vzdelávania;

    9.   vyzýva členské štáty, aby zjednodušili prístup k vzdelaniu ženám starajúcim sa o deti a ženám, ktoré z dôvodu materstva prerušili svoj kvalifikačný postup;

    10. odporúča rokovať so sociálnymi partnermi, s cieľom motivovať ich, aby vytvárali priaznivé podmienky zlepšujúce prístup k vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu pre ženy, ktoré prerušili svoje vzdelávanie a pre ženy, ktoré majú nízku kvalifikáciu;

    11. odvoláva sa na skutočnosť, že rozdiel v príjmoch medzi ženami a mužmi je aj naďalej na neprijateľne vysokej úrovni a nevykazuje žiadne významné náznaky znižovania; zdôrazňuje, že ženy priemerne zarobia o 15 % menej ako muži, čo vyplýva nielen z nedodržiavania právnych predpisov o rovnosti príjmov, ale aj z určitého počtu štrukturálnych nerovností, ako sú segregácia na trhu práce, rozdiely v pracovných schémach, prístup k vzdelaniu a odbornej príprave, neobjektívne hodnotenie a mzdové systémy a stereotypy;

    12. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využili všetky dostupné prostriedky a odstránili vžité stereotypy diskriminujúce vzdelané a kvalifikované ženy na pracoviskách, zreteľné najmä v oblasti vedy a techniky, kde je zastúpenie žien veľmi slabé, aby venovali osobitnú pozornosť otázkam súvisiacim s rodovou rovnosťou a aby pravidelne sledovali a vyhodnocovali údaje;

    13. vyzýva členské štáty, aby podporili prístup žien k zodpovedným a rozhodujúcim pozíciám vo verejných a súkromných podnikoch a aby osobitnú pozornosť venovali akademickým funkciám;

    14. podnecuje Komisiu, aby vo svojich vzťahoch s tretími krajinami, najmä v politikách susedstva a rozvojovej pomoci podporila zásady rovnosti a rovného prístupu k vzdelávaniu pre dievčatá;

    15. vyzýva členské štáty, aby posilnili postavenie žien - učiteliek na vyšších stupňoch vzdelávacieho systému a v strediskách pre rozhodovanie o otázkach vzdelávania, kde ešte stále tvoria väčšinu ich mužskí kolegovia;

    16. zdôrazňuje potrebu reformovať učebné osnovy na všetkých úrovniach vzdelávania, ako aj obsahovú stránku učebníc; odporúča, aby cieľom vzdelávania učiteľov a iných pracovníkov v školstve bolo splnenie požiadaviek vyrovnanej politiky rovnosti pohlaví, a aby problematika spomínanej politiky tvorila súčasť vzdelávania učiteľov na pedagogických a na iných fakultách;

    17. odporúča, aby Komisia a členské štáty voči národnostným, etnickým a kultúrnym menšinám a predovšetkým voči rómskej menšine uplatňovali politiku, ktorá by umožnila prístup ku kvalitnému vzdelávaniu a rovnakým podmienkam pri získavaní vzdelania pre chlapcov a dievčatá vrátane predškolských a nultých programov, a aby venovali osobitnú pozornosť multikultúrnemu prístupu s cieľom zjednodušiť integráciu mladých žien a dievčat z národnostných menšín a skupín prisťahovalcov do štandardného vzdelávacieho systému a bojovali proti dvojnásobnej diskriminácii;

    18. vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby prijali všetky nevyhnutné opatrenia na ochranu práv žien a dievčat z radov prisťahovalcov a na boj proti diskriminácii, ktorej čelia vo svojich pôvodných komunitách odmietnutím všetkých foriem kultúrneho a náboženského relativizmu, ktorý môže porušovať základné práva žien;

    19. odporúča, aby členské štáty podporovali činnosti na zvyšovanie povedomia o rodových otázkach a o rovnom prístupe k vzdelaniu na všetkých úrovniach, predovšetkým medzi zraniteľnými skupinami obyvateľstva s cieľom odstrániť všetky formy predsudkov ovplyvňujúcich prístup dievčat a mladých žien k vzdelaniu;

    20. odporúča členským štátom, aby prispôsobili svoje študijné programy potrebám zamestnaných mladých ľudí a tým ľuďom, najmä dievčatám a ženám, ktoré sa venujú starostlivosti o malé deti alebo sú na materskej dovolenke; domnieva sa, že súčasné technické možnosti dovoľujú nájsť účinné riešenia;

    21. vyzýva k väčšiemu úsiliu, aby sa rozoznali nadané dievčatá alebo mladé ženy, a aby sa im poskytla vyššia miera podpory;

    22. víta uplatnenie a využitie vzdelávacích programov financovaných zo zdrojov EÚ, ale aj z iných zdrojov vrátane neziskového sektora, ktoré prispejú k vzdelávaniu dievčat a mladých žien zo sociálne slabších rodín; konkrétne víta využitie existujúcich programov a podporných fondov, ale aj hľadanie nových foriem financovania; súčasne zdôrazňuje potrebu investovať vo všetkých členských štátoch oveľa viac do vzdelania mladej generácie s ohľadom na budúcnosť;

    23. navrhuje, aby členské štáty pri zostavovaní rozpočtu použili rodový nástroj a kompenzovali tak rodovo podmienené nespravodlivosti, z čoho bude mať úžitok predovšetkým oblasť vzdelávania;

    24. odporúča, aby členské štáty vytvorili a kontrolovali národné vzdelávacie politiky, ktoré umožnia všetkým dievčatám, ako aj chlapcom, aby nastúpili, zotrvali a dokončili povinnú školskú dochádzku a zabezpečili tak, že ostanú v škole dovtedy, kým nedosiahnu minimálny zákonný vek pre vstup na trh práce;

    25. zdôrazňuje, že je nevyhnutné presnejšie vyhodnocovať údaje týkajúce sa rodových otázok, ako aj ďalších aspektov viacnásobnej diskriminácie, napríklad etnickej príslušnosti, najmä vzhľadom na skutočnosť, že predovšetkým u detí a mládeže nie sú vždy štatisticky rozlíšené rodové údaje; domnieva sa, že touto úlohou by sa okrem iného mal zaoberať aj vznikajúci Inštitút pre rodovú rovnosť;

    26. vyzýva členské štáty, aby podnecovali pozitívnu prezentáciu rodových kategórií v médiách podporou vyváženého obrazu žien a mužov, ktorý by nebol zaťažený skreslenými predstavami, v dôsledku ktorých vzniká znevažovanie alebo podceňovanie jedného alebo oboch pohlaví;

    27. poukazuje na potrebu prispôsobiť nové technológie v oblasti vzdelávania potrebám vzdelávania žien, napríklad možnosť diaľkového štúdia pomocou počítačových technológií;

    28. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby v rámci Lisabonskej stratégie podnikli kroky na ukončenie rozdielov v digitálnej oblasti založených na pohlaví s cieľom rozšíriť informačnú spoločnosť pomocou opatrení na presadenie rovnosti medzi mužmi a ženami a činnosťami na zabezpečenie ľahšieho prístupu žien, podporili získanie schopností na prácu s elektronickými vymoženosťami a realizovali programy, ktoré zabezpečia špecifické činnosti na začlenenie žien zo zraniteľných skupín a vyváženie nerovnováhy medzi mestskými a vidieckymi oblasťami;

    29. odporúča, aby členské štáty vyvinuli flexibilnejšie vzdelávanie dospelých a programy celoživotného vzdelávania, aby mohli pracujúce ženy a matky pokračovať vo svojom vzdelaní v programoch, ktoré vyhovujú ich časovým plánom, a umožnili tak ženám, aby mali väčší prístup k vzdelaniu a príležitosť podieľať sa na alternatívnych vzdelávacích programoch tak, aby sa mohli stať nezávislejšími a byť schopné významne sa zapájať do spoločnosti a ďalej presadzovať rodovú rovnosť;

    30.      poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

    • [1]  Ú. v. L 64, 4.3.2006, s. 60.
    • [2]  Ú. v. L 270, 7.10.1998, s. 56.
    • [3]  Ú. v. EÚ C 45 E, 23.2.2006, s. 129.
    • [4]  Schválené texty 1.6. 2006, P6_TA(2006) 0244.

    dôvodová správa

    Rozširovanie Európskej únie zahŕňa nielen sociálne, kultúrne a hospodárske aspekty, ale zároveň predstavuje výzvu na riešenie problémov súvisiacich s rodovou nerovnosťou v jednotlivých regiónoch Európy. Tieto otázky patria k prioritám Lisabonskej stratégie. Vo svojej správe sa zaoberám hodnotou, ktorú predstavuje dosiahnutie vzdelania a jeho celoživotné prehlbovanie v nadväznosti na uplatnenie v spoločnosti. Hoci už dávno bolo dokázané, že ženy a dievčatá nemajú horšie predpoklady na získanie vzdelania ako muži a chlapci, stále existujú príčiny, ktoré ich v prístupe k vzdelaniu, predovšetkým k vyššiemu a celoživotnému, znevýhodňujú. Tieto príčiny sú čiastočne chápané ako prirodzené a súvisia s biologickými dispozíciami ženy. Európska spoločnosť je však kultúrne a ekonomicky natoľko vyspelá, že v jej silách sú opatrenia, ktoré významne oslabia, ak nie úplne eliminujú, objektívne prekážky dané biologickými a rodinnými funkciami ženy, nehovoriac o prekážkach, ktoré predstavujú zakorenené tradície či rodové predsudky.

    A.     Základné informácie o situácii mladých žien a dievčat z hľadiska ich prístupu k vzdelaniu

    Z hľadiska rovných príležitostí oboch pohlaví sa dá určiť osem hlavných oblastí, v ktorých môžeme sledovať diskrimináciu mladých žien a dievčat z hľadiska ich prístupu k vzdelaniu. Sú to: (1) ekonomické aspekty sociálne slabých rodín uprednostňujúcich vzdelanie chlapcov, (2) rodové predsudky pri voľbe študijného odboru, (3) objektívne rodové dôvody obmedzujúce dokončenie štúdia, (4) rodové dôvody obmedzujúce mladé ženy pri zvyšovaní kvalifikácie formou ďalšieho štúdia, (5) spoločenské predsudky voči vzdelaným ženám, (6) nižšia miera profesijného uplatnenia žien s vyšším vzdelaním, (7) náboženské predsudky obmedzujúce spoločenské uplatnenie žien v niektorých krajinách; (8) problémy týkajúce sa prístupu k vzdelávaniu u dievčat a žien pochádzajúcich z prostredia prisťahovalcov alebo patriacich k etnickým a národnostným menšinám.

    V roku 2004 dokončilo vysokoškolské vzdelanie osem z desiatich študujúcich dievčat v členských štátoch EÚ. To je viac ako v prípade chlapcov, v ktorom ide len o tri štvrtiny z celkového počtu. Tento údaj svedčí o tom, že dievčatá a mladé ženy nie sú z hľadiska svojho vzťahu k vzdelaniu horšie motivované ani nemajú horšie predpoklady ako chlapci a mladí muži. Napriek tomu, podiel dievčat a mladých žien na ďalšom vzdelávaní a akademickej kariére klesá. Kým pri dosiahnutí vysokoškolského vzdelania je pomer 59 % k 41 % v prospech žien, titul dosiahne už len 43 % a profesorskú hodnosť len 15 % žien. Údaje svedčia o výraznej nerovnosti oboch pohlaví z hľadiska celoživotného vzdelávania. Podobná situácia je aj v oblasti ďalšieho vzdelávania žien mimo akademickej sféry po dokončení vysokoškolského štúdia. To potvrdzuje rovnaké príčiny oboch javov, ktoré spočívajú v pretrvávajúcej rodovej nerovnosti.

    K tzv. prirodzeným príčinám, ktoré limitujú prístup žien k vyššiemu vzdelaniu, akademickým hodnostiam a celoživotnému vzdelávaniu, patrí materstvo a rodina. Považovanie oboch hodnôt za objektívne prekážky je tradičným nedorozumením v oblasti rovných príležitostí, čo platí pre takmer všetky krajiny Európskej únie a zároveň je celosvetovým javom. Tento názor pritom zastávajú ženy i muži bez rozdielu.

    Starostlivosť o deti a rodinu v niektorých prípadoch pôsobí ako faktor znižujúci záujem žien o pokračovanie vo vzdelávacom procese. Mnohé ženy, ktoré z dôvodu materstva prerušia štúdium, už rezignujú na ďalšie vzdelanie.

    Napriek politike EÚ, ktorá usiluje o zlepšenie sociálnej situácie rodín, existuje stále veľké percento rodín, ktorých situácia neumožňuje poskytnúť deťom vyššie vzdelanie. Bohužiaľ nie vždy je možné riešiť toto sociálne znevýhodnenie pomocou zo strany štátu alebo z prostriedkov EÚ formou štipendií, grantov, pôžičiek a podobne. V sociálne slabších rodinách pretrváva stanovisko, že vzdelanie je luxus, ktorý si rodina nemôže dovoliť. V súlade s tradičnými predsudkami voči obom pohlaviam dostávajú v týchto rodinách často prednosť chlapci pred dievčatami.

    Pri výbere študijného odboru existujú zakorenené predsudky týkajúce sa tzv. prirodzených dispozícií obidvoch pohlaví, podľa ktorých sú chlapci na rozdiel od dievčat orientovaní prevažne technicky. Z tohto pohľadu existujú stále odbory, v ktorých výrazne prevažuje jedno pohlavie na úkor druhého. Tento pohľad súvisí aj s následnou voľbou povolania, pretože stále existujú stereotypy z hľadiska tzv. vyhranených povolaní pre ženy a mužov.

    K tomu sa viaže rozšírený názor, podľa ktorého sú tzv. typické ženské povolania horšie platené. Tento stereotyp sa dotýka takých profesií, ako sú zdravotná sestra alebo učitelia na základnom a strednom stupni. Dá sa povedať, že mnohé povolania takto podliehajú rodovej nerovnosti.

    Veľkým problémom diskriminujúcim ženy a dievčatá z hľadiska ich vzdelania je pozícia vzdelanej a kvalifikovanej ženy v profesijnom prostredí. Na pracovisku je žena s predpokladmi na výkon vedúcej úlohy chápaná mužmi ako potenciálne ohrozenie. To opäť súvisí s tradičným vnímaním muža ako živiteľa rodiny, teda toho, kto zarába viac. Žena ašpirujúca na vyššiu pozíciu v profesijnom prostredí, a tým aj na vyšší plat je niekto, kto porušuje pravidlá a berie prostriedky mužom.

    Podobným problémom je postavenie vzdelanej a úspešnej ženy v rodine. Aj tu často platí názor, podľa ktorého je úspešnejším z oboch partnerov muž. Mnoho žien vníma tento model ako prirodzený a aj ony samy sa chcú vyhnúť problémom. Partnerské nezhody tohto druhu tvoria často skrytú, ale o to vážnejšiu príčinu rozpadu vzťahov. Žena sa dostáva do ťažkej situácie, ktorú často rieši tým, že na svoju kariéru a na vyššie vzdelanie rezignuje.

    Aj keď podľa zákonov členských krajín EÚ neexistujú obmedzenia v prístupe mladých žien a dievčat ku vzdelaniu, prekážky vznikajú tam, kde sa uplatňujú náboženské tradície a dogmatické postuláty, alebo kde je hlbšie zakorenené tradičné nerovné chápanie oboch pohlaví. Tieto aspekty sú obzvlášť markantné vo vidieckych oblastiach Európy, v regiónoch so silným náboženským zmýšľaním a v krajinách, ktoré doposiaľ nevenovali dostatočnú pozornosť otázke rovných príležitostí.

    K limitujúcim faktorom z hľadiska prístupu ku vzdelaniu patrí aj mobilita študentov. Predovšetkým štúdium na vysokých školách predstavuje často nevyhnutnú mobilitu, a tak aj tu pôsobia faktory, ktoré znevýhodňujú dievčatá a mladé ženy oproti chlapcom a mužom. V mnohých krajinách Európy je stále ešte ťažké, aby sa ženy a dievčatá pohybovali v spoločenskom prostredí rovnako individuálne ako chlapci a muži. Ženy a dievčatá môžu byť považované za predmet sexuálneho záujmu alebo sa môžu stať obeťou násilia.

    Prístup ku vzdelaniu pre dievčatá a ženy zo skupín prisťahovalcov alebo členov etnických či národnostných menšín je obmedzený. Často ide o dôsledok činiteľov súvisiacich s počtom vzdelávacích zariadení, ktoré ponúkajú vzdelávanie v jazyku danej skupiny, preto sa nedá hovoriť o priamej diskriminácii. Ak sa však osoby patriace k uvedeným skupinám vzdelávajú v jazyku, ktorý považujú za cudzí, sú do určitej miery znevýhodnené. Týka sa to konkrétne rómskych obyvateľov v niektorých členských štátoch EÚ, pretože rómske deti sa kvôli neexistencii rómskeho vzdelávacieho systému musia vzdelávať v jazyku, ktorý nie je ich materinským jazykom.

    B.     Politika Spoločenstva v oblasti diskriminácie mladých žien a dievčat z hľadiska ich prístupu k vzdelaniu

    Zásada rovnosti mužov a žien je základnou zásadou práva Spoločenstva stanovenou v článku 2 a čl. 3 ods. 2 Zmluvy a spresnenou v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev. Podľa Zmluvy je rovnosť mužov a žien jednou zo špecifických úloh a cieľov Spoločenstva a Spoločenstvo má túto rovnosť aktívne presadzovať vo všetkých oblastiach svojej činnosti.

    Európska komisia medzi svojimi dokumentmi zverejnila aj tzv. Plán rovnosti žien a mužov, 2006 – 2010. Jej obsahom je v 5. kapitole okrem iného aj eliminácia stereotypov v oblastiach vzdelávania, výcviku a kultúry. V práci sa píše, že v krajinách EÚ pokračuje trend prekračovania vžitých stereotypov v oblasti rovných príležitostí. Politika EÚ podľa tejto správy musí vziať do úvahy fakt, že s odbúravaním stereotypov je treba začať už od najútlejšieho veku. To sa týka aj diskriminácie dievčat a mladých žien v oblasti vzdelávania. Politika rovných príležitosti teda musí byť zameraná už aj na prostredie škôl a výchovy v rodinách. V tomto ohľade musí byť upravená výučba učiteľov a výchovných pracovníkov na pedagogických a iných fakultách. V rámci prípravy budúcich pedagógov na výkon povolania treba zvýšiť dôraz na rodové problémy. Vzdelávací a výchovný systém musí mladým ľuďom poskytovať zodpovedajúce a vyrovnané vzdelanie bez ohľadu na pohlavie a rodová problematika by sa mala premietnuť aj v obsahovej skladbe a grafike učebníc na všetkých typoch škôl a v osnovách.

    Táto správa sa zameriava na najviditeľnejšie aspekty možnej diskriminácie dievčat a žien z hľadiska prístupu ku vzdelaniu. Spravodajkyňa si uvedomuje, že EÚ nepredstavuje z hľadiska prístupu k rodovým otázkam a ich pochopenia jednotný celok. Vnútri EÚ existujú rozdiely, ktoré vyplývajú z kultúrnych tradícií a náboženstva. Zatiaľ čo sa regionálne rozdiely budú postupne stierať vďaka kladnému vývoju vo všetkých členských štátoch EÚ, opäť sa vynoria po pristúpení ďalších členských štátov v blízkej budúcnosti. Nové členské štáty určite vnesú do rodovej problematiky nové a zložité aspekty, pretože väčšinou pôjde o krajiny ovplyvnené zložitou kultúrnou a náboženskou situáciou na Balkáne. Spravodajkyňa preto zastáva názor, že pre Európsku úniu bude čoraz dôležitejšie nájsť vhodné rodové riešenie, a to nielen v oblasti vzdelávania.

    POSTUP

    Názov

    Diskriminácia žien a dievčat v oblasti vzdelávania

    Číslo postupu

    2006/2135(INI)

    Gestorský výbor
      dátum oznámenia udelenia povolenia na schôdzi

    FEMM
    15.6.2006

    Výbory požiadané o stanovisko
      dátum oznámenia na schôdzi

    CULT

    15.6.2006

     

     

     

     

    Bez predloženia stanoviska
      dátum rozhodnutia

    CULT 12.7.2006

     

     

     

     

    Spravodajca
      dátum menovania

    Věra Flasarová

    24.4.2006

     

    Predchádzajúci spravodajca

     

     

    Prerokovanie vo výbore

    12.9.2006

    4.10.2006

    13.11.2006

     

     

    Dátum prijatia

    13.11.2006

    Výsledok záverečného hlasovania

    +

    -

    0

    22

    0

    0

    Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

    Edit Bauer, Hiltrud Breyer, Maria Carlshamre, Ilda Figueiredo, Věra Flasarová, Lívia Járóka, Piia-Noora Kauppi, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Siiri Oviir, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Marie-Line Reynaud, Teresa Riera Madurell, Raül Romeva i Rueda, Amalia Sartori, Eva-Britt Svensson, Anne Van Lancker, Corien Wortmann-Kool, Anna Záborská

    Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

    Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Anna Hedh, Zita Pleštinská

    Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

    Albert Deß

    Dátum predloženia

    27.11.2006

    Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii)