SPRÁVA o oznámení Komisie o strategickom rozširovaní a hlavných výzvach 2006–2007

29.11.2006 - (2006/2252(INI))

Výbor pre zahraničné veci
Spravodajca: Elmar Brok

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o oznámení Komisie o strategickom rozširovaní a hlavných výzvach 2006–2007

(2006/2252(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o strategickom rozširovaní a hlavných výzvach
2006–2007 (KOM(2006)0649),

–   so zreteľom na jeho uznesenie z 27. septembra 2006 o pokroku Turecka smerom k pristúpeniu[1],

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A6‑0436/2006),

keďže:

A. Európska únia je politický projekt založený na spoločných hodnotách a spoločne uskutočňovaných cieľoch,

B.  EÚ sa vyvinula do politického zväzu demokracií, ktorý je oddaný demokratickým normám a rozvoju životaschopnej demokratickej kultúry,

C. stimuly, ktoré ponúka vyhliadka na členstvo v EÚ, nepopierateľne prispeli k podpore reforiem, ku konsolidácii demokracie, k posilneniu dodržiavania ľudských práv a k zvýšeniu stability v susedných krajinách,

C. EÚ musí pokračovať od svojho nezvratného záväzku k demokracii a od svojho chápania, že demokracia funguje iba vtedy, keď slobodní ľudia – občania Európy – uznávajú a podporujú svoje vlastné rozširovanie prostredníctvom pristúpenia nových členských štátov a ich občanov,

E.  Európsky parlament v spolupráci s národnými parlamentmi a za podpory regionálnych a miestnych orgánov a orgánov občianskej spoločnosti môže prispieť k zvýšeniu transparentnosti a zodpovednosti procesu rozširovania a týmto spôsobom zvýšiť súhlas verejnosti týkajúci sa tejto otázky,

F.  rozširovanie by nemalo podlomiť politický charakter tohto projektu; naopak, malo by prispieť, ako je to ustanovené v zmluve, k európskemu integračnému procesu a k dosiahnutiu čoraz väčšieho zjednotenia medzi národmi Európy; malo by podporovať mier, bezpečnosť, demokraciu a prosperitu v Európe,

G. z tohto dôvodu sa zo zreteľom na budúcnosť Únie musí vziať do úvahy jej integračná kapacita,

H. v deklarácii vydanej na kodanskom summite v júni 1993 sa uvádza ako dôležitá úvaha „schopnosť Únie absorbovať nových členov a zároveň zachovať tempo európskej integrácie“,

I.   členské štáty a inštitúcie EÚ musia bez váhania stanoviť inštitucionálne, finančné a politické faktory, ktoré vytvoria základ integračnej kapacity Únie prijímať nové členské štáty,

J.   predpokladá sa dôkladná analýza dôsledkov kohéznej politiky Únie a jej financií, ktoré môžu byť spôsobené rozširovaním členstva,

K. integračná kapacita je evolučný koncept, ktorý treba vzhľadom na nové okolnosti pravidelne hodnotiť,

L.  integračná kapacita sa zakladá na objektívnych kritériách, rieši konkrétne problémy, a preto by sa nemala zamieňať s tým, ako vníma dôsledky ďalšieho rozširovania verejnosť,

M. integračná kapacita nie je novým kritériom uplatňovaným voči kandidátskym krajinám, ale je podmienkou úspechu rozširovania a prehlbovania procesu európskej integrácie; zodpovednosť za zvyšovanie integračnej kapacity nesie Únia, a nie kandidátske krajiny,

N. pristupujúce a kandidátske krajiny musia splniť kodanské kritériá a všetky ostatné povinnosti vyplývajúce zo zmlúv EÚ a dvojstranných dohôd,

1.  súhlasí s Komisiou, že minulé rozširovania boli úspechom, upevnili Európsku úniu stimulovaním hospodárskeho rastu, posilnením jej postavenia vo svete a podporovaním rozvoja nových politík EÚ a podporili demokraciu, mier a prosperitu v Európe; pripomína, že toto sa zakladalo na rozsiahlej podpore minulých rozširovaní ako naplňovaní pôvodného poslania európskej integrácie s cieľom znovu zjednotiť európsky svetadiel po politickom rozdelení 20. storočia;

2.  konštatuje však, že zo skúseností z minulosti sa možno učiť, najmä že každú krajinu treba hodnotiť podľa jej vlastných zásluh a rokovať o jej pristúpení treba v súlade s harmonogramom založeným na skutočnom plnení kodanských kritérií, ako aj to, že sa treba vyhýbať predčasnému určovaniu dátumu konečného pristúpenia;

3.  domnieva sa, že tieto skúsenosti by sa mali využívať na zvyšovanie kvality a transparentnosti procesu rozširovania;

4.  domnieva sa, že Únia by dodržiavať svoje záväzky voči krajinám, ktoré už majú perspektívu členstva, za predpokladu, že tieto krajiny spĺňajú kodanské kritériá na členstvo v EÚ a z neho vyplývajúce povinnosti; zdôrazňuje, že plnenie týchto záväzkov je silným podnetom pre tieto krajiny, aby pokračovali v reformách;

5.  súhlasí s tým, že konsolidácia, podmienečnosť a komunikácia sú riadiacimi zásadami stratégie rozširovania EÚ; domnieva sa, že každý nový záväzok na rozširovanie si bude vyžadovať hlbšie skúmanie ako kedykoľvek predtým otázky integračnej kapacity Únie, či už hľadiska inštitucionálneho, finančného, alebo politického;

6.  vyslovuje preto poľutovanie nad tým, že Komisia nedokázala zabezpečiť dostatočnú hĺbkovú analýzu otázok, ktoré treba vyriešiť skôr, ako Únia bude môcť pokračovať v ďalších rozširovaniach;

7.  odsek o integračnej kapacite Únie považuje za neuspokojivú odpoveď na žiadosť Parlamentu o „správu,...v ktorej uvedie zásady tvoriace základ tejto koncepcie“[2];

8.  domnieva sa, že integračná kapacita Únie spočíva zásadne na troch pilieroch, teda na jej inštitúciách a ich oprávnenosti a schopnosti konať a prijímať rozhodnutia demokraticky a účinne za nových okolností, na jej finančných zdrojoch a ich celkovom príspevku k hospodárskej a sociálnej kohézii a na schopnosti rozšírenej Únie plniť svoje politické ciele;

9.  pripomína, že zodpovednosť za zvyšovanie integračnej kapacity preto nesie Únia, a nie kandidátske krajiny;

10. verí, že Európska únia môže očakávať, že jej občania budú mať pozitívny názor na rozširovanie iba vtedy, keď uvidia, že Európa prináša výsledky; zdôrazňuje preto, že integračnú kapacitu nemožno chápať izolovanie od kapacity EÚ konať; domnieva sa, že rozširovanie by malo byť súčasťou občianskeho programu Únie a malo by sa primerane o ňom hovoriť;

11. domnieva sa, že Únia môže riadne fungovať iba vtedy, keď všetci jej členovia majú rovnaké spoločné hodnoty vyplývajúce z európskej identity;

12. myslí si, že ak sa integračná kapacita EÚ nezladí s jej programom rozširovania, Úniu by to oslabilo vnútorne i navonok a obmedzilo by to výhody rastúceho členstva pre všetkých jej občanov, a tento účinok by sa nemohol kompenzovať vonkajším rastom;

13. kritizuje Komisiu za to, že sa ústavnými aspektmi zaoberá iba povrchne, a v tejto súvislosti odkazuje na správu Výboru pre ústavné veci;

14. pripomína obsah podmienky uznesenia Parlamentu z 19. januára 2006 o období reflexie[3] a zdôrazňuje, že Zmluva z Nice po pristúpení Bulharska a Rumunska neposkytuje primeraný základ na ďalšie rozširovanie;

15. vyzýva preto hlavy štátov a predsedov vlád, aby do konca roku 2008 dokončili ústavný proces, ako stanovila Európska rada v júni 2006, aby Únia mohla pracovať efektívnejšie, transparentnejšie a demokratickejšie, čo je nevyhnutnou podmienkou ďalšieho rozširovania;

16. pripomína hlavám štátov a predsedom vlád ich povinnosť dokončiť tento proces do budúcich európskych volieb, aby sa zabránilo časovým sklzom v súčasných rokovaniach o pristúpení;

17. zdôrazňuje, že je dôsledná a urýchlená inštitucionálna reforma Únie je nevyhnutná bez ohľadu na jej ďalšie rozširovanie;

18. potvrdzuje, že prístupové rokovania budú pokračovať podľa skutočných zásluh a dosiahnutých výsledkov každého rokujúceho partnera;

19. víta a podporuje záväzok Komisie na zvýšenie kvality prístupového procesu tým, že ho bude viac orientovať na konkrétne výsledky a zvýši jeho transparentnosť a bude systematicky vyhodnocovať hodnotenie vplyvov na kľúčové politické oblasti v hlavných fázach tohto procesu;

20. zastáva názor, že plánovaná úprava rozpočtu Únie na roky 2008/2009 sa musí zohľadniť pri budúcej integrácii súčasných kandidátskych krajín a budúcich kandidátskych krajín;

21. upozorňuje, že oznámenie Komisie sa nezaoberá podrobne finančnými dôsledkami ďalšieho rozširovania, a vyzýva Komisiu, aby pred každým budúcim prijatím nového člena predložila jasné a spoľahlivé odhady vplyvu na rozpočet;

22. znovu pripomína, že táto rozprava obsahuje zložité alternatívy vrátane prispôsobenia spoločných politík Únie a prerozdelenia finančných zdrojov medzi členské štáty;

23. domnieva sa, že sa treba urýchlene zaoberať finančnými dôsledkami ďalšieho rozširovania a jeho komplexnosťou, ktorú hlavy štátov a predsedovia vlád nepriamo rozoznali, keď ju odmietli zapracovať do finančného rámca na roky 2007-2013; vyzýva Radu pre všeobecné veci a Radu ECOFIN, aby spoločne o tejto otázke diskutovali;

24. zdôrazňuje, že plnenie politických kritérií stanovených na európskom summite v Kodani vrátane dodržiavania zásad právneho štátu, by sa malo byť v prípade prístupových rokovaní uprednostňovať viac ako doteraz, a medzi týmito kritériami a začatím, ako aj celkovým tempom rokovaní by sa malo vytvoriť priame spojenie;

25. víta v tejto súvislosti zahrnutie kapitoly o súdnych a základných práv týkajúcich sa politických otázok do súčasného rámca rokovaní, čo umožní inštitúciám EÚ pozornejšie sledovať pokrok v týchto kľúčových oblastiach;

26. pripomína, že všetky inštitúcie vrátane samotného Európskeho parlamentu boli v minulosti príliš zhovievavé a spokojné, najmä v súvislosti s pokrokom dosiahnutým v oblasti súdnictva, korupcie a základných práv v raných fázach rokovaní; zaväzuje sa, že pri monitorovaní prístupového procesu zaujme oveľa aktívnejší postoj s osobitným dôrazom na jej politické aspekty, a vyzýva Radu, aby urobila to isté a aby vydala jasné a náležite odôvodnené odporúčania kandidátskym krajinám, než aby len sledovala technický pokrok v rokovaniach;

27. pripomína jasné perspektívy európskeho členstva, ktoré krajinám západného Balkánu ponúkol summit EÚ v Solúne; domnieva sa, že tieto perspektívy treba zachovať, aby sa upevnila stabilita a mier v regióne; pripomína týmto krajinám, že každá z nich sa bude hodnotiť na základe vlastných zásluh a že toto určí kroky ich integrácie do EÚ;

28. víta rozhodnutie Rady z 13. novembra 2006 o prijatí rokovacích mandátov na zjednodušenie vydávania víz a readmisných dohôd s krajinami západného Balkánu ako prvý krok pri podpore vzájomných vzťahov medzi občanmi týchto krajín a obyvateľmi EÚ;

29. víta pokračujúci pokrok kandidátskeho Chorvátska smerom s integrácii do EÚ a vyzýva vyjednávačom na oboch stranách, aby zachovali tempo dosiahnuté v týchto rokovaniach vzhľadom na predchádzajúce závery;

30. berie na vedomie správu Komisie o pokroku Turecka za rok 2006, ktorá síce konštatuje, že politické reformy v Turecku pokračujú, ale poukazuje na to, že ich postup sa spomalil, a potvrdzuje nedostatky v procese reforiem, ktoré sa podrobne opisujú v uznesení Parlamentu z 27. septembra 2006 o pokroku Turecka smerom k pristúpeniu; trvá na zahrnutí toho, že Turecko ratifikuje a v plnej miere implementuje dodatočný protokol rozširujúci asociačnú dohodu ES – Turecko o desať nových členských štátov, ktorú Turecko podpísalo v júli 2005, v súlade s deklaráciou EÚ z 21. septembra 2005;

31. podporuje úsilie fínskeho predsedníctva o nájdenie riešenie na skočenie súčasnej patovej situácie a vyzýva Turecko, aby konštruktívne spolupracovalo s cieľom zabezpečiť úplnú implementáciu dodatočného protokolu do konca roka 2006;

32. naliehavo vyzýva Radu, aby na seba preberala nové záväzky iba na základe hĺbkového prieskumu inštitucionálnych, finančných, politických, sociálnych a hospodárskych dôsledkov; preto vyzýva Komisiu, aby poskytovala úplné hodnotenia vplyvov vždy, keď posudzuje nové žiadosti o členstvo a keď predkladá svoje odporúčania o začatí a skončení rokovaní;

33. žiada, aby sa právo Parlamentu udeľovať súhlas uplatňovalo nielen po skončení rokovacieho procesu, ale aj pred začatím rokovaní o členstve;

34. konštatuje, že EÚ pokračuje v rokovaniach o rozšírení s balkánskymi krajinami a tieto rokovania začína, a preto riešenie problémov endemickej korupcie a regionálnych sietí organizovaného zločinu bude čoraz dôležitejším prvkom na ceste k členstvu; dôrazne preto odporúča, aby sa súčasné finančné nástroje na rozširovanie posilnili a prehodnotili tak, aby sa v prvom rad zamerali na boj proti korupcii a organizovanému zločinu s osobitným dôrazom na reformu súdnej moci, posilnenie kapacít verejnej správy a zlepšenie cezhraničnej spolupráce;

35. pripomína vládam a národným parlamentom členských štátov, že ich zodpovednosťou je primerane informovať verejnosť o výhodách minulých rozšírení and záujmoch spojených s ďalším rozširovaním a že by mali poskytovať verejnosti odôvodnenia rozhodnutí, ktoré jednomyseľne prijímajú v rámci prístupového procesu;

36. vyzýva preto Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi, Európskym parlamentom a národnými parlamentmi s cieľom účinnejšie informovať verejnosť o programe rozširovania, čiže zvýšiť transparentnosť procesu;

37. víta odporúčania Komisie, aby sa monitorovacie správy, kritériá na začatie rokovaní o jednotlivých kapitolách a konečná spoločná pozícia EÚ zverejňovali;

38. naliehavo vyzýva Komisiu, aby poskytla presnejšie vymedzenie pojmu „posilnená politika susedstva“ a podrobne určila, čo tento druh vzťahu obsahuje;

39. opakovane vyzýva Komisiu a Radu, aby všetkým európskym krajinám, ktoré v súčasnosti nemajú perspektívu členstva, predložili návrhy na úzke dvojstranné či mnohostranné vzťahy s EÚ, ktoré sa zhodujú s ich konkrétnymi potrebami a záujmami; zdôrazňuje, že záleží na jednotlivých krajinách s uznanou perspektívou členstva, či sa pripoja k tomuto mnohostrannému rámcu ako k prechodnému kroku k plnému členstvu;

40. v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a Radu, aby posúdili vytvorenie spoločenstva EÚ - Čierne more ako súčasť posilnenej stratégie susedstva s cieľom vybudovať pevnejšie dvojstranné či mnohostranné hospodárske a politické vzťahy medzi EÚ a krajín v regióne zahrnuté do európskej susedskej politiky, najmä v súvislosti s voľným obchodom, ako je to v prípade stredoeurópskej dohody o voľnom obchode, investíciami, energetickou bezpečnosťou a migračnou politikou;

41. domnieva sa, že uvedené alternatívy, ktoré so sebou prinášajú široké spektrum operačných možností, by mohli predstavovať skutočnú a príťažlivú možnosť, ktorá by bez toho, aby sa vylúčila možnosť plného členstva, zaručovala partnerským krajinám stabilnú dlhodobú perspektívu inštitucionalizovaných vzťahov s EÚ a poskytovala podnety potrebné na podporu vnútorných reforiem, požadovaných v príslušných krajinách;

42. v tomto kontexte vyzýva Komisiu a Radu, aby posúdili poskytovanie pomoci Spoločenstva vzhľadom na pokrok, ktorý krajiny prijímajúce pomoc dosiahli pri napĺňaní reforiem požadovaných na európsku integráciu;

43. zdôrazňuje, že Rusko síce nie je ani kandidátom na členstvo v EÚ ani súčasťou európskej susedskej politiky, vzťahy s najväčším susedom EÚ však zostávajú životne dôležité v kontexte každej budúcej stratégie rozširovania EÚ; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva, že EÚ musí pokračovať vo všetkých pokusoch na vybudovanie jedinečného a rozsiahleho partnerstva s Ruskom, zameraného na obchod a energetiku, ale predovšetkým na všetky ľudské práva a demokratizačné otázky;

44. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

• [1]  Prijaté texty, P6_TA(2006)0381.
• [2]  Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. marca 2006 o strategickom dokumente o rozšírení 2005, Prijaté texty, P6_TA(2006)0096, odsek 5.
• [3]  Prijaté texty, P6_TA(2006)0027.

POSTUP

Názov

Oznámenie Komisie o strategickom rozširovaní a hlavných výzvach 2006–2007

Číslo postupu

2006/2252(INI)

Gestorský výbor   dátum oznámenia na schôdzi

AFET 29.11.2006

Výbor požiadaný o stanovisko   dátum oznámenia na schôdzi

Bez predloženia stanoviska   dátum rozhodnutia

Spravodajca   dátum menovania

Elmar Brok 17.10.2006

Prerokovanie vo výbore

22.11.2006

Dátum prijatia

23.11.2006

Výsledok záverečného hlasovania

+ - 0

44 5 4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Panagiotis Beglitis, Bastiaan Belder, André Brie, Elmar Brok, Philip Claeys, Véronique De Keyser, Giorgos Dimitrakopoulos, Alfred Gomolka, Klaus Hänsch, Richard Howitt, Anna Ibrisagic, Georgios Karatzaferis, Helmut Kuhne, Vytautas Landsbergis, Francisco José Millán Mon, Pierre Moscovici, Pasqualina Napoletano, Baroness Nicholson of Winterbourne, Tobias Pflüger, Mirosław Mariusz Piotrowski, Paweł Bartłomiej Piskorski, Bernd Posselt, Raül Romeva i Rueda, Jacek Emil Saryusz-Wolski, György Schöpflin, Gitte Seeberg, Marek Siwiec, István Szent-Iványi, Antonio Tajani, Paavo Väyrynen, Jan Marinus Wiersma, Luis Yañez-Barnuevo García, Josef Zieleniec

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laima Liucija Andrikienė, Francisco Assis, Alexandra Dobolyi, Árpád Duka-Zólyomi, Carlo Fatuzzo, Kinga Gál, Milan Horáček, Tunne Kelam, Jaromír Kohlíček, Alexander Lambsdorff, Jaime Mayor Oreja, Íñigo Méndez de Vigo, Doris Pack

Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Adamos Adamou, Pilar Ayuso, Panayiotis Demetriou, Antonio López-Istúriz White, Marios Matsakis, Neil Parish, Kyriacos Triantaphyllides

Dátum predloženia

29.11.2006