SPRÁVA o „Podpore zdravého stravovania a telesnej aktivity: európsky rozmer prevencie nadváhy, obezity a chronických ochorení“
6.12.2006 - (2006/2231 (INI))
Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
Spravodajkyňa: Frédérique Ries
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o „Podpore zdravého stravovania a telesnej aktivity: európsky rozmer prevencie nadváhy, obezity a chronických ochorení“
(2006/2231 (INI))
Európsky parlament,
– so zreteľom na Zelenú knihu Komisie „Podpora zdravého stravovania a telesnej aktivity: európsky rozmer prevencie nadváhy, obezity a chronických ochorení“(KOM(2005)0637),
– so zreteľom na prijatie globálnej stratégie pre výživu, telesnú aktivitu a zdravie na 57. svetovom zdravotníckom zhromaždení v máji 2004,
– so zreteľom na uznesenie Rady zo 14. decembra 2000 o zdraví a výžive (2001/C 20 23.01),
– so zreteľom na závery Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a záležitosti spotrebiteľa z 3. júna 2005 týkajúce sa obezity, výživy a telesnej aktivity,
– so zreteľom na neformálne stretnutie ministrov športu EÚ 19. – 20. septembra 2005, na ktorom britské predsedníctvo navrhlo vytvorenie pracovnej skupiny pre šport a zdravie,
– so zreteľom na výzvu vedcov z 10. medzinárodného kongresu o obezite (ICO 2006), ktoré sa konalo 3. až 8. septembra 2006 v Sydney,
– so zreteľom na závery konferencie na vysokej úrovni počas fínskeho predsedníctva s názvom „Zdravie vo všetkých politikách“,
– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6‑0450/2006),
A. keďže počet osôb, ktoré trpia obezitou sa v rámci Európskej únie za posledných 30 rokov neobyčajne zvýšil; keďže tempo rastu tohto fenoménu je rovnaké ako v USA na začiatku 90. rokov a keďže za ľudí s nadváhou alebo obezitou sa dnes v Európe považuje takmer 27 % mužov a 38 % žien,
B. keďže častejší výskyt obezity, najmä u detí, sa neobmedzuje len na EÚ a ďalšie bohaté krajiny, ale dramaticky stúpa v niektorých rozvojových krajinách,
C. keďže obezita sa týka aj viac než piatich miliónov detí v 25 krajinách EÚ a keďže miera rastu je alarmujúca a predstavuje takmer 300 000 nových prípadov za rok,
D. keďže štúdie ukázali, že pre postihnuté osoby predstavuje väčšie riziko obezita spôsobená viacerými činiteľmi vrátane patologických a fyziologických zmien energetického metabolizmu a stavby tela, svalovej atrofie a telesnej nečinnosti,
E. keďže príjem energie bol medzi veľkými skupinami obyvateľstva od 50. rokov stabilný; keďže však zmeny životného štýlu viedli k zníženiu telesnej aktivity i fyzickej práce a tak znížili spotrebu energie, čo spôsobilo nerovnováhu medzi energetickými potrebami a prísunom energie,
F. keďže mnohé projekty a štúdie potvrdili, že nástup obezity je charakterizovaný skorými rozdielmi spojenými so sociálno-ekonomickým prostredím, keďže choroba je častejšia v rodinách s nízkym príjmom a s nedostatočnou úrovňou vzdelania,
G. keďže pri zostavovaní akčného plánu EÚ na propagáciu zdravého životného štýlu treba venovať náležitú pozornosť rôznym stravovacím návykom a štruktúre spotreby v jednotlivých členských štátoch,
H. keďže správa WHO z roku 2005 o zdraví v Európe (analyticky) dokazuje, že vysoký počet úmrtí a ochorení zapríčiňuje sedem hlavných rizikových faktorov, z ktorých šesť (vysoký tlak, cholesterol, index telesnej hmotnosti, nedostatočná konzumácia ovocia a zeleniny, nedostatok telesnej aktivity a nadmerná konzumácia alkoholu) je spojených so stravovaním a telesným cvičením a keďže je rovnako dôležité vo všetkých týchto oblastiach konať s cieľom predchádzať veľkému počtu úmrtí a ochorení,
I. keďže za zdravú výživu treba považovať výživu s určitými kvantitatívnymi a kvalitatívnymi vlastnosťami, ako je energetický obsah, v súlade s individuálnymi potrebami a vždy podľa zásad zdravej výživy,
J. vzhľadom na to, že aj keď má EÚ na základe právomocí, ktoré jej vyplývajú zo zmlúv, hrať zásadnú úlohu v oblasti ochrany spotrebiteľa prostredníctvom podpory zdravého stravovania a konzumácie ovocia a zeleniny, musia opatrenia Spoločenstva na podporu športu a telesnej aktivity nutne dopĺňať tie opatrenia, ktoré uplatňujú členské štáty, regióny a mestá Európy,
K. so zreteľom na sociálno-ekonomický vplyv chorôb spojených s problémami nadváhy, ktoré už predstavujú 4 až 7 % celkových výdavkov členských štátov na zdravotníctvo; keďže celkové náklady obezity (pri zohľadnení zvýšeného rizika nezamestnanosti, prerušenia pracovnej činnosti či invalidity) ešte neboli podrobené presnému vedeckému vyhodnoteniu,
L. keďže väčšina členských štátov zaviedla politiky na boj proti problému obezity a na zvýšenie úrovne zdravia svojho obyvateľstva, pričom niektoré vlády prijali isté zákazy a ďalšie uprednostnili podnety,
M. keďže niektoré členské štáty prijali napríklad rozhodnutie obmedziť alebo dokonca zakázať predajné automaty v školách kvôli nedostatočnej ponuke a zanedbateľnému priestoru vyhradenému pre nápoje s nízkym obsahom cukru, pre ovocie a zeleninu a pre takzvané diétne výrobky,
N. berúc so záujmom na vedomie – ako prvú fázu – dobrovoľné záväzky prijaté nedávno na jednej strane európskymi výrobcami nealkoholických nápojov, ktoré sú zamerané na obmedzenie komerčnej ponuky určenej deťom do 12 rokov a zároveň poskytnutie prístupu k rôznorodejším nápojom v školách, a na druhej strane dvoma gigantmi v sektore rýchleho občerstvenia uvádzať na obaloch hamburgerov a kornútoch na zemiakové hranolčeky nutričnú hodnotu,
O. vítajúc rôzne iniciatívy zamerané na podporu zdravého stravovania, ktoré uskutočňujú mnohí európski maloobchodníci, vrátane vytvárania radov zdravých potravín, komplexného a zrozumiteľného vyznačovania nutričných informácií a partnerstiev s vládami, školami a mimovládnymi organizáciami na zvyšovanie povedomia o výhodách zdravej výživy a pravidelného telesného cvičenia,
P. keďže prerokúvaná zelená kniha je súčasťou komplexnej iniciatívy EÚ na boj proti najnebezpečnejším faktorom pre zdravie (vrátane zlých stravovacích návykov a nedostatku telesnej aktivity), ktoré sú rovnako ako fajčenie a nadmerná konzumácia alkoholu hlavnou príčinou kardiovaskulárnych chorôb (ktoré predstavujú najčastejšiu príčinu úmrtí mužov a žien v Európskej únii), určitých druhov rakoviny, respiračných chorôb, osteoporózy a cukrovky typu 2, čo zvyšuje záťaž na vnútroštátne systémy zdravotníctva,
Q. so zreteľom na výsledok verejnej konzultácie nasledujúcej po zelenej knihe, ktorý Komisia predložila 11. septembra 2006 a ktorý podnecuje výzvy najmä na aktivitu EÚ v rôznych politikách Spoločenstva, ktorá by bola zameraná predovšetkým na deti a mládež,
R. so zreteľom na aktívnu úlohu, ktorú má Spoločenstvo zohrať (v rámci spoločných politík alebo ako doplnok aktivít 25 členských štátov) prostredníctvom informačných kampaní a zvyšovania povedomia spotrebiteľov o probléme obezity, podporenia konzumácie ovocia a zeleniny v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, financovania výskumných, vzdelávacích a športových projektov, a kampaní zameraných na prijímanie novej alebo revidovanej právnej úpravy, ktorá by mala reálny vplyv na zdravé stravovanie európskych občanov.
Obezita: politická priorita?
1. víta angažovanosť Komisie v oblasti zdravého stravovania (z kvantitatívneho aj kvalitatívneho hľadiska), telesnej aktivity a boja proti obezite a hlavným chorobám súvisiacim so stravovaním; žiada, aby táto aktivita bola odteraz považovaná za politickú prioritu Európskej únie a jej členských štátov;
2. uznáva, že obezita súvisí s mnohými činiteľmi, a preto vyžaduje holistický prístup zahŕňajúci mnoho rôznych oblastí politík;
3. veľmi ľutuje, že napriek aktivite mnohých členských štátov obezita postihuje stále väčšiu časť obyvateľstva a že ak bude táto tendencia pokračovať, následky z hľadiska verejného zdravia, ktorým by bolo možné predísť prostredníctvom vhodných opatrení, budú nevyčísliteľné;
4. odporúča všetkým členským štátom, aby oficiálne uznali obezitu za chronickú chorobu a predišli tak všetkým formám stigmatizovania a diskriminácie obéznych ľudí a aby týmto ľuďom zabezpečili prístup k primeranej liečbe v rámci svojich vnútroštátnych systémov zdravotníctva;
5. víta prijatie charty o boji proti obezite na európskej ministerskej konferencii WHO (15. – 17. novembra 2006 v Istanbule), vyzdvihuje stanovenie ambiciózneho rámca pre opatrenia s cieľom dostať epidémiu pod kontrolu a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby určili harmonogram implementácie a stanovenia priorít v súvislosti so zásahmi podľa tohto rámca;
6. bezvýhradne podporuje spustenie platformy EÚ pre činnosť v súvislosti so stravovaním, telesnou aktivitou a zdravím („platforma“) v marci 2005 a víta metódu uplatňovanú GR SANCO, ktorá spočíva v trvalom dialógu s priemyselnými odvetviami, vnútroštátnymi orgánmi členských štátov a mimovládnymi organizáciami;
7. víta dobrovoľné záväzky, ktoré už predložili účastníci platformy; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby sa takéto záväzky prijaté v rámci platformy účinne monitorovali a vyzýva Komisiu na vypracovanie jasných kritérií hodnotenia; poznamenáva, že spoľahlivé hodnotenie je veľmi dôležité na zabezpečenie toho, aby bolo možné primerane merať pokrok a v prípade potreby zvážiť ďalšie opatrenia alebo legislatívne návrhy EÚ; vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu každoročne predkladala správy o úspechoch platformy;
8. žiada Komisiu, aby zhodnotila dosah príslušných návrhov politík s cieľom určiť ich vplyv na verejné zdravie, obezitu a nutričné ciele; odporúča, aby sa takáto „kontrola zdravia a obezity“ konala najmä v oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky, výskumných programov, energetickej politiky, reklamy a potravinovej politiky;
9. podotýka, že v súčasnosti sa do platformy síce zapojil široký okruh účastníkov, ale väčšinou sú v súvislosti s problémom obezity sústredení na strane energetického príjmu; vyzýva preto účastníkov, ktorých sa týka stránka energetického výdaja – napríklad výrobcov počítačových hier, športové združenia a vysielateľov – aby aktívnejšie prispeli do diskusie a zvážili prijatie podobných záväzkov;
10. považuje za krok správnym smerom tendenciu, ktorá dnes prevláda v rôznych odvetviach európskeho potravinárskeho priemyslu a spočíva v konkrétnych krokoch určených na nové zameranie komerčnej ponuky pre deti a na zavedenie nutričného označovania detských nápojov a potravín;
11. nabáda členské štáty, aby určili ekonomicky výhodné možnosti na nadviazanie partnerstiev svojich zdravotníckych služieb s priemyslom tak, aby sa zlepšili znalosti pacientov a kontrola ich výživy a aby sa znížilo ekonomické zaťaženie obezity; domnieva sa, že zvláštnu pozornosť treba venovať systémom, ktoré sa zameriavajú na potreby obyvateľov v sociálne a ekonomicky znevýhodnených komunitách;
12. očakáva, že Komisia v blízkej budúcnosti predloží v bielej knihe konkrétne opatrenia na zníženie počtu osôb trpiacich nadváhou a obezitou najneskôr od roku 2015;
Informovanie spotrebiteľov od detstva
13. domnieva sa, že každá politika prevencie obezity a dohľadu nad ňou musí byť zameraná na celú dĺžku života človeka, a to od prenatálneho obdobia až po pokročilý vek; domnieva sa tiež, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť detstvu ako etape života, kde sa vytvára veľká časť stravovacích návykov;
14. vyzýva členské štáty, aby si uvedomili, že vzdelávanie v otázkach výživy a zdravia od najútlejšieho veku má zásadný význam pri prevencii nadváhy a obezity;
15. domnieva sa, že zdravotnícki odborníci hrajú dôležitú úlohu pri propagácii zdravotného prínosu vyváženej výživy a pravidelnej telesnej aktivity a pri odhaľovaní každého rizika, predovšetkým u ľudí s nadmerným brušným tukom, u ktorých existuje väčšie riziko vzniku najmä cukrovky typu 2, kardiovaskulárnych chorôb a iných zdravotných problémov;
16. zdôrazňuje, že škola je miestom, kde deti trávia väčšinu času, a školské prostredie, najmä školské jedálne, preto musia nabádať deti na rozvoj ich chutí a podporovať pravidelnú telesnú aktivitu a zdravý životný štýl, predovšetkým s cieľom vyvážiť čoraz kratší čas vyčlenený na telesnú výchovu v školách v EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby vypracovala mechanizmy na podporu osvedčených postupov v školách, ktoré zohľadnia najúčinnejšie iniciatívy vzdelávajúce deti v otázkach zdravého stravovania a poskytujúce jedlo na základe vysokých nutričných noriem;
17. vyzýva členské štáty, aby poskytli dostatok finančných prostriedkov na školské stravovanie a umožnili tak školám podávať čerstvé jedlá, vyrobené najlepšie z ekologického alebo regionálneho poľnohospodárstva, a aby podporovali zdravé stravovacie návyky od útleho veku;
18. domnieva sa, že členské štáty by mali byť nabádané, aby v školách zabezpečili dostatočné vybavenie umožňujúce deťom venovať sa športom a telesnej aktivite; nabáda členské štáty a ich miestne orgány, aby pri plánovaní umiestnenia škôl zvážili možnosti podpory zdravého a aktívneho životného štýlu a umiestnili ich bližšie ku komunitám, ktorým slúžia, čím umožnia, aby deti chodili do školy peši alebo na bicykli namiesto sedenia v aute či autobuse;
19. žiada výrobcov nealkoholických nápojov v EÚ, aby bezodkladne realizovali záväzky, ktoré prijali 20. decembra 2005 v rámci svojho etického kódexu, najmä záväzok obmedziť svoje komerčné aktivity na základných školách;
20. domnieva sa, že rozmiestnenie (ak je povolené) predajných automatov na stredných školách musí byť v súlade s pravidlami zdravej výživy;
21. odsudzuje časté opakovanie a intenzitu televíznych reklamných a propagačných kampaní na potraviny zameraných výhradne na deti a zdôrazňuje, že takéto obchodné praktiky nepodporujú zdravé stravovacie návyky a treba ich riadiť na úrovni EÚ prostredníctvom úpravy smernice „Televízia bez hraníc“; žiada vytvorenie celoeurópskych kontrolných mechanizmov, ktoré obmedzia televíznu reklamu na potraviny s vysokým obsahom tuku, cukru a soli určenú pre deti a vysielanú v čase, keď vo veľkom počte sledujú televíziu; zdôrazňuje navyše, že existujú jasné dôkazy o tom, že reklama v televízii ovplyvňuje krátkodobú štruktúru spotreby detí vo veku medzi 2. a 11. rokom, napriek tomu sa domnieva, že rozhoduje osobná zodpovednosť rodičov, pretože konečné rozhodnutie o kúpe je na nich; poznamenáva však, že z prieskumov vyplýva želanie väčšiny rodičov zaviesť jasné obmedzenia propagácie nezdravých potravín pre deti;
22. vyzýva Komisiu, aby v rámci platformy sformulovala dobrovoľné alebo samoregulačné záväzky, ktoré ukončia propagáciu potravín pre deti s vysokým obsahom tuku, cukru a soli, ale naliehavo žiada Komisiu, aby v prípade, že samoregulácia neprinesie zmenu, predložila legislatívne návrhy;
23. zdôrazňuje, že z týchto úvah by nemali byť vynechané nové formy reklamy pre deti, napríklad zasielanie textových správ na mobilné telefóny, on-line hry a sponzorovanie ihrísk;
24. domnieva sa, že Komisia a európsky mediálny priemysel musia časom uzavrieť „džentlmenskú dohodu“, ktorá by vyžadovala, aby boli do tvorby v jednotlivých médiách (televízia, kino, internet a videohry) zaradené informácie týkajúce sa zdravia a oddychu určené na zvýšenie povedomia európskej mládeže o dôležitosti športových aktivít a konzumácie ovocia a zeleniny pre zachovanie dobrého zdravotného stavu;
25. uznáva úlohu Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín pri vydávaní rád a odporúčaní v oblasti výživy;
26. domnieva sa, že médiá (televízia, rádio a internet) sú viac než kedykoľvek predtým základným pedagogickým nástrojom pri vzdelávaní v oblasti nutričného zdravia, ktorý by mal poskytovať spotrebiteľom praktické rady, aby im umožnil nájsť správnu rovnováhu medzi každodennou spotrebou kalórií a výdajom energie a skutočne im zabezpečiť slobodu výberu;
27. domnieva sa, že pripravované nariadenie týkajúce sa výživových a zdravotných tvrdení na potravinách vysiela silný signál a spotrebiteľovi konečne umožní získať pravdivé, spoľahlivé a konzistentné informácie o nutričných vlastnostiach potravinárskych výrobkov, a to najmä tých, ktoré obsahujú väčšie množstvo cukru, soli a niektorých tukov; poznamenáva, že realizácia tohto nariadenia by mala prebehnúť tak, aby podporila a umožnila snahy výrobcov potravín a nápojov o inováciu a zlepšenie svojich výrobkov; preto sa domnieva, že v kontexte uvedeného nariadenia treba venovať prvoradú pozornosť zavedeniu nutričných profilov, ktoré vypracuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín na základe najnovších dostupných údajov a v úzkej spolupráci so spotrebiteľskými MVO a prevádzkovateľmi v oblasti potravinárstva vrátane maloobchodných predajcov;
28. všíma si rastúce znepokojenie verejnosti a vedcov nad vplyvom umelých transtukov na ľudské zdravie a upozorňuje na kroky niektorých štátnych (Kanada, Dánsko) a regionálnych (mesto New York) orgánov v snahe odstrániť transtuky z ľudskej výživy; žiada EÚ, aby prijala kroky na zníženie príjmu transtukov;
29. domnieva sa, že treba bezodkladne revidovať smernicu Rady 90/496/ES z 24. septembra 1990 o nutričnom označovaní potravín[1] tak, aby obsahovala prinajmenšom požiadavku uvádzať prítomnosť a množstvo výživných látok a charakter tukov, a to v snahe dosiahnuť ciele zahŕňajúce zjednodušenie a harmonizáciu európskych právnych predpisov a v súlade s odporúčaniami priemyselných subjektov a združení spotrebiteľov;
30. má veľký záujem o systémy značenia nutričných hodnôt, ktoré zaviedli potravinárske spoločnosti, maloobchodní predajcovia alebo verejné orgány v niekoľkých členských štátoch na zjednodušenie nutričných údajov; uznáva význam takýchto systémov a log zdravej voľby, keď ich spotrebitelia uprednostňujú a sú ľahko použiteľné; pripomína, že výskum potvrdzuje, že nákresy, ktoré zobrazujú hodnoty výživných látok pomocou symbolických prvkov, najviac pomáhajú spotrebiteľom pri výbere zdravších alternatív; vyzýva Komisiu, aby pri vypracovávaní a zavádzaní systému označovania nutričných hodnôt na prednej strane obalov v rámci celej EÚ vychádzala z tejto skúsenosti a výskumu a zdôrazňuje, že konzistentné uvádzanie údajov pre spotrebiteľov vyžaduje určitú mieru harmonizácie v tejto oblasti a že tieto údaje musia byť vedecky podložené;
31. poznamenáva, že najlepším nástrojom je vzdelávanie spotrebiteľov, ktoré nemožno nahradiť zjednodušujúcimi systémami (ich účinok môže byť dokonca v rozpore so stanoveným cieľom);
Zahrnutie výživy a telesnej aktivity do ostatných politík Spoločenstva
32. je presvedčený, že zmena zloženia výrobkov predstavuje účinný nástroj na zníženie príjmu tuku, cukru a soli vo výžive a víta kroky niektorých výrobcov a predajcov, ktorí sa vydali týmto smerom; poznamenáva, že do dnešného dňa sa len 5 % všetkých dobrovoľných záväzkov prijatých v rámci platformy týka vývoja výrobkov; vyzýva Komisiu, členské štáty, výrobcov, predajcov a dodávateľov potravín, aby zvýšili úsilie a zabezpečili, že výrobcovia, predajcovia a dodávatelia potravín znížia obsah tuku, cukru a soli v potravinách; vyzýva výrobcov, aby využívali zmenu zloženia výrobkov nielen pri zavádzaní nových, niekedy drahších značiek, ale aby sa v prvom rade sústredili na znižovanie tuku, cukru a soli v existujúcich bežných značkách;
33. zdôrazňuje, že je dôležité umožniť jednotlivcom uskutočniť informovaný výber toho, čo budú jesť a ako intenzívne budú cvičiť;
34. domnieva sa, že podpora zdravého stravovania a telesnej aktivity musí byť politickou prioritou nielen pre GR SANCO, ale tiež pre generálne riaditeľstvá Komisie pre poľnohospodárstvo, dopravu, zamestnanosť, výskum, vzdelávanie a šport, ktoré realizujú politiky alebo programy Spoločenstva majúce vplyv na nutričné zdravie; žiada Komisiu, aby zhodnotila dosah príslušných politických návrhov a určila ich vplyv na verejné zdravie a nutričné ciele, konkrétne na spoločnú poľnohospodársku politiku;
35. víta skutočnosť, že súčasný akčný program Spoločenstva v oblasti verejného zdravia (2003 – 2008) zabezpečuje financovanie rôznych projektov týkajúcich sa obezity a domnieva sa, že finančné prostriedky musia byť k dispozícii dlhodobo a v druhom programe (2007 – 2013) sa musí klásť dôraz na propagáciu zdravého spôsobu života u detí, mládeže a postihnutých osôb;
36. zdôrazňuje, že informačné kampane nie sú najlepšími nástrojmi na komunikáciu so znevýhodnenými sociálno-ekonomickými skupinami; domnieva sa, že opatrenia sa musia prispôsobiť miestnym potrebám a vychádzať z komunity, musí sa vytvoriť priamy kontakt ako aj úzka spolupráca medzi miestnymi školami, škôlkami, všetkými praktickými lekármi, detskými lekármi a miestnymi zdravotníckymi službami; poukazuje na to, že hodnotenie týchto opatrení je životne dôležité pri zisťovaní, či majú požadovaný účinok;
37. žiada, aby sa štrukturálne fondy využívali na investície do infraštruktúry v sociálno-ekonomicky znevýhodnených oblastiach, ktorá uľahčí telesnú aktivitu a bezpečnú dopravu, ako napríklad jazdné pruhy pre bicykle, a zároveň podporí hranie sa pod šírym nebom v bezpečnom prostredí; zároveň vyzýva členské štáty, aby investovali do týchto cieľov;
38. žiada Komisiu, aby sa (v spolupráci s príslušnými ministerstvami členských štátov alebo regiónov) zúčastnila na programoch „šport v škole“ v „testovacích“ zariadeniach;
39. vyzýva Komisiu, aby zhodnotila, do akej miery predstavuje nesprávna výživa a nedostatok pohybu problém u starších osôb a zvážila, aké ďalšie opatrenia treba prijať s cieľom pomôcť tejto dôležitej, niekedy však zanedbávanej skupine v spoločnosti;
40. vyzýva členské štáty a zamestnávateľov, aby povzbudzovali svojich zamestnancov do vykonávania kondičných cvičení a telesných aktivít, najmä zamestnané ženy s jednotvárnymi úlohami, ktoré môžu viesť k chronickým ochoreniam;
41. uvedomuje si úlohu zamestnávateľov pri propagácii zdravého životného štýlu medzi zamestnancami; poukazuje na to, že zdravie zamestnancov, a teda aj produktivita, by sa mali stať súčasťou stratégie spoločenskej zodpovednosti firiem; očakáva od nedávno zriadenej Európskej aliancie pre spoločenskú zodpovednosť podnikov, že bude podporovať výmenu osvedčených postupov v tejto oblasti;
42. víta výzvu vedeckého sveta počas 10. medzinárodného kongresu o obezite, aby sa zintenzívnil výskum, ktorý umožní lepšie pochopiť, ako navzájom pôsobia genetické faktory a životný štýl a ako vyvolávajú chorobu;
43. víta v tejto súvislosti skutočnosť, že Spoločenstvo financuje deväť projektov zahrnutých do tematickej priority „kvalita a bezpečnosť potravín“ šiesteho rámcového programu pre výskum a vývoj, ktoré hľadajú nové spôsoby boja proti obezite, pričom sa sústreďujú napríklad na osobitnú vekovú skupinu alebo skúmajú interakciu medzi genetickými faktormi, správaním a stavom sýtosti;
44. žiada, aby boj proti obezite v rámci siedmeho rámcového programu pre výskum a vývoj naďalej ťažil nielen z nadnárodnej spolupráce vedcov v tematickej oblasti výživy, poľnohospodárstva a biotechnológií, ale aby bol považovaný za predmet výskumu spoločného záujmu viacerých disciplín;
45. zdôrazňuje, že je dôležité mať k dispozícii porovnateľné ukazovatele zdravotného stavu (vrátane údajov o príjme potravy, telesnej aktivite a obezite), najmä podľa vekových skupín a sociálno-ekonomických skupín;
46. je veľmi znepokojený znížením spotreby ovocia a zeleniny v Európe, ktoré sa týka predovšetkým európskych domácností s nízkym príjmom, pretože takéto výrobky sú pre ne drahé a majú k dispozícii príliš málo informácií o ich skutočnej dietetickej hodnote;
47. vyzýva Komisiu, aby navrhla politiku a regulačný rámec, ktoré sprístupnia najlepšie zdroje výživných látok a ďalších užitočných zložiek potravy a poskytnú európskym spotrebiteľom možnosť vybrať si, ako dosiahnuť a udržať si optimálny nutričný príjem, ktorý by najlepšie vyhovoval ich životnému štýlu a zdraviu;
48. je znepokojený správami, že nutričný obsah ovocia a zeleniny pestovaných v Európe v posledných desaťročiach klesol a vyzýva Komisiu a Radu, aby pri revízii spoločnej poľnohospodárskej politiky v roku 2008 prijali nevyhnutné opatrenia s cieľom zabezpečiť, že nutričná hodnota potravín bude považovaná za dôležité kritérium a že sa v rámci politík rozvoja vidieka zvýši produkcia kvalitných potravín a posilnia sa stimuly zdravej výživy;
49. žiada väčšiu súdržnosť medzi spoločnou poľnohospodárskou politikou a zdravotníckymi politikami Európskej únie a vyzýva Komisiu, aby dohliadala na to, že európske dotácie, ktoré získavajú niektoré priemyselné odvetvia, v žiadnom prípade nebudú slúžiť na financovanie reklamných kampaní prezentujúcich v priaznivom svetle vysokokalorické výrobky;
50. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že dotácie Spoločenstva pre jednotlivé priemyselné odvetvia nebudú slúžiť na financovanie reklamných kampaní na vysokokalorické výrobky;
51. považuje za nevyhnutnú reformu spoločnej organizácie trhov s ovocím a zeleninou, ktorá by sa okrem iných cieľov zamerala na oživenie konzumácie tohto typu výrobkov s vysokou nutričnou hodnotou; okrem toho je pevne presvedčený, že politika stimulov (vrátane znižovania cien, nižšieho zdaňovania a iných druhov dotácií) je vhodnejšia než systém založený na vyššom zdanení vysokokalorických produktov („daň z tukov“), ktorý by nakoniec postihol predovšetkým tie najchudobnejšie európske domácnosti;
52. vyzýva Svetovú zdravotnícku organizáciu, aby predstavila Európskemu parlamentu svoj aktuálny názor na obezitu;
53. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, národným parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín a Svetovej zdravotníckej organizácii.
- [1] Ú. v. ES L 276, 6.10.1990, s. 40. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Komisie 2003/120/ES (Ú. v. EÚ L 333, 20.12.2003, s. 51).
DÔVODOVÁ SPRÁVA
„Dobré stravovacie návyky, to je ako vkladná knižka: je treba dlho investovať, kým prinesú zisk“
Simone Lemieux, profesorka Inštitútu pre výživu a funkčné potraviny Univerzity Laval-Québec, 2005
Epidémia obezity a nadváhy, ktorá sužuje európskych občanov, nás núti biť na poplach. Možno citovať výrečné čísla z veľmi užitočnej iniciatívnej správy vypracovanej v roku 2005 Európskym hospodárskym a sociálnym výborom, ktorý sa sám inšpiroval správami Svetovej zdravotníckej organizácie a medzinárodnej pracovnej skupiny pre obezitu:
– v Únii s 25 členmi trpí až 14 miliónov detí nadváhou a 3 milióny obezitou;
– vo viacerých štátoch EÚ má viac než polovica dospelého obyvateľstva nadváhu a 20 až 30 % dospelých sa považuje za obéznych;
– počet európskych detí, ktoré trpia nadváhou alebo obezitou, rastie o vyše 400 000 prípadov za rok a tento problém sa týka takmer 1 zo 4 detí v 25-člennej EÚ;
– 10 až 20 % detí v severnej Európe má nadváhu, zatiaľ čo v južnej Európe, Spojenom kráľovstve a v Írsku je tento podiel 20 až 35 %.
Obezita je teda realitou, ktorá nás pri zahnutí za roh ulice núti konštatovať, že rastúci počet osôb čakajúcich v rade na lístky do kina má zjavnú nadváhu. Táto realita je o to nápadnejšia, že sa stále viac a viac dotýka európskych detí a mládeže.
Určite budú vždy existovať hlasy, ktoré sa budú ozývať proti tomu, čo je v ich očiach len posadnutosť spojená s novými estetickými štandardmi a nie skutočná „civilizačná choroba“ 21. storočia. Realitou je, že obezita (ktorá sa nesmie zamieňať s nadváhou alebo s niekoľkými kilami navyše) a anorexia (opäť nezamieňať so štíhlosťou či miernou chudosťou) sú obe veľkým problémom pre telesné zdravie.
Bez ohľadu na odchýlky predstavuje väčší výskyt obezity u všetkých vrstiev obyvateľstva zvýšené riziko úmrtia na súvisiace choroby ako cukrovka typu 2, vysoký tlak a srdcové choroby.
Treba preto privítať diskusiu, ktorú podnietila Komisia prostredníctvom zelenej knihy vypracovanej v decembri 2005 s cieľom primäť nás zamyslieť sa nad najlepšími spôsobmi boja proti obezite podporovaním zdravého stravovania a pravidelnej telesnej aktivity.
Táto iniciatíva nadväzuje na spustenie platformy EÚ pre činnosť v súvislosti so stravovaním, telesnou aktivitou a zdravím v marci 2005, v rámci ktorej sa pravidelne schádzajú predstavitelia priemyselných odvetví, orgánov a MVO členských štátov, a to pod záštitou GR SANCO.
Spravodajkyňa víta túto novú metódu otvorených a inovačných konzultácií, ktorá, ako dúfa, umožní vytvoriť hlavný rámec pre budúce spoločné aktivity na úrovni EÚ.
Pokiaľ ide o telesnú aktivitu, ktorá je polovicou rovnice a teda aj riešenia (slávnych 30 minút každodennej telesnej aktivity, ktoré navrhujú mnohí lekári), spravodajkyňa by rada hneď zdôraznila, že vzdelávanie a šport sú oblasti, za ktoré nesú hlavnú zodpovednosť členské štáty alebo regióny.
Hoci je pravdou, že výchovnú hodnotu športu uznala Európska rada v Nice v decembri 2000 a že rok 2004 bol vyhlásený za Európsky rok vzdelávania prostredníctvom športu, nič to nemení na veci, že manévrovací priestor EÚ je veľmi obmedzený.
Samozrejme, niektoré oblasti je potrebné preskúmať: kampane na zvyšovanie povedomia verejnosti o telesných aktivitách prostredníctvom rôznych médií, tematické partnerstvá s 25 ministerstvami školstva a s EUPEA (Európskym združením učiteľov telesnej výchovy) a najmä zahrnutie športu do regionálnej politiky.
Je tiež dôležité zdôrazniť oneskorenú odpoveď verejných orgánov na túto chorobu modernej doby. Na rozdiel od niektorých zažitých predstáv sa obezita netýka len industrializovaných krajín, ale má vplyv aj na iné populácie, ako napríklad v Ázii či Oceánii, s rekordnou mierou výskytu v Melanézii a Mikronézii, alebo i v krajinách Stredozemia.
Európska komisia financovala svoj prvý projekt na boj proti obezite v roku 1998 v spolupráci s Krétskou univerzitou. Na úrovni členských štátov patrí prvenstvo v iniciovaní národného plánu pre výživu a zdravie Francúzsku, a to v roku 2000. V tom istom roku prijala Rada prvé uznesenie na tému zdravia a výživy.
Odvtedy väčšina členských štátov prijala opatrenia na podporu zdravého stravovania a pravidelnej telesnej aktivity od detstva.
Čo sa týka stravovania, členské štáty použili buď legislatívnu cestu, alebo cestu akčného plánu, alebo obe. Získali aj prostriedky a tak môžu vytvoriť celú zásobu podporných opatrení, obmedzení či zákazov.
Tieto kroky sa týkajú rôznych oblastí, ako napríklad:
– označovanie nutričných hodnôt niektorých potravinárskych výrobkov (systém „food signposting“ zavedený v Spojenom kráľovstve, vo Fínsku a vo Švédsku),
– umiestňovanie alebo odstraňovanie automatov na nápoje a potraviny v niektorých školských zariadeniach (Francúzsko, Spojené kráľovstvo),
– priama reklama zameraná na deti mladšie ako 12 rokov (obmedzená vo všetkých 25 štátoch EÚ a zakázaná len vo Švédsku),
– potraviny a prísady využívané pri príprave jedál v školských jedálňach (rozhodnutie lotyšskej vlády s účinnosťou od 1. novembra 2006 zakázať, aby deti konzumovali jedlá a nápoje obsahujúce umelé prísady, farbivá alebo kofeín),
– produkty vyrobené z hydrogenovaných rastlinných tukov alebo z margarínu a obsahujúce významnú koncentráciu transmastných kyselín (Dánsko prijalo v roku 2003 zákon znižujúci vystavenie transmastným kyselinám).
Spravodajkyňa sa zámerne rozhodla citovať tu prípady opatrení členských štátov, z ktorých mnohé sú založené na prevencii a zákaze. Táto zámerná voľba spravodajkyni umožňuje, aby zdôraznila súčasnú tendenciu zákonodarcov rázne zasiahnuť v oblasti boja proti obezite či už prostredníctvom zákazov niektorých potravinových zložiek, alebo pomocou varovaní spotrebiteľov pred veľmi kalorickými výrobkami.
Spravodajkyňa sa domnieva, že je predčasné tieto rôzne politiky členských štátov predbežne či definitívne posudzovať, keďže väčšina z nich bola zavedená len nedávno.
To je hlavný dôvod, prečo nenavrhuje rozšírenie piatich vyššie spomínaných krokov na európsku úroveň. Ďalším dôvodom je, že uprednostňuje otvorené a pozitívne návrhy, ktoré nie sú veľmi zlučiteľné s prístupom zákazov. (Takýto prístup má v každom prípade malý účinok na deti, ktoré majú silný sklom vzdorovať akémukoľvek zákazu).
Preto stojí za vypracovaním tejto správy skôr filozofia motivovania než filozofia zákazu určitých potravinárskych výrobkov.
Spravodajkyňa takisto uznáva, že je potrebné skoncovať s tým druhom politickej korektnosti, ktorý vedie k nečinnosti: kto si dnes môže skutočne myslieť, že neexistujú z nutričného hľadiska dobré a zlé potraviny!
V tomto bode by rada jasne uviedla, že podľa nej existujú zdravé potraviny s vysokou nutričnou hodnotou a „podradné“ potraviny s vysokým obsahom kalórií. A že práve tie prvé, predovšetkým ovocie a zelenina, spotreba ktorých klesá voľným pádom už viac než desaťročie a u ktorých poznáme ich význam pre zdravie, by sa mali stať predmetom podporných politík zo strany EÚ.
Čo sa týka spoločnej poľnohospodárskej politiky, spravodajkyňa súhlasí s početnými kritikami na jej nedostatočnú efektivitu. Vo svojej dnešnej podobe už SPP doslúžila, je nutné podstúpiť radikálnu reformu a dať odpovede výrobcom v rôznych odvetviach, ale i spotrebiteľom hľadajúcim zdravé a rôznorodé stravovanie zodpovedajúce nutričným cieľom.
Pokiaľ ide o spoločnú organizáciu trhov s ovocím a zeleninou, spravodajkyňa odporúča novú politiku EÚ, ktorá by ako jeden z hlavných cieľov smerovala k oživeniu konzumácie tohto typu potravín s vysokou nutričnou hodnotou. Je tiež presvedčená, že podporná politika (znižovanie cien, nižšie zdaňovanie a iné typy dotácií) je vhodnejšia než systém spočívajúci na vyššom zdanení kalorických produktov („daň z tukov“), ktorý by nakoniec trestal predovšetkým najskromnejšie európske domácnosti.
Konať takto vo viacerých politikách Spoločenstva vytvárajúc synergiu medzi nimi je podľa spravodajkyne tým najpriamejším (a možno i najzložitejším, vzhľadom na množstvo zúčastnených strán) prostriedkom pre Európu, aby priniesla svoju pridanú hodnotu do boja za zmenu stravovacích návykov a spôsobu života vôbec.
Tento viacodvetvový prístup je v súlade s odkazom, ktorý plynie z uznesenia Rady zo 14. decembra 2000, kde sa v bode 12 zdôrazňuje, že „mnohé politiky Spoločenstva, a najmä politiky v oblastiach verejného zdravia, poľnohospodárstva, rybného hospodárstva, výskumu, dopravy, ochrany spotrebiteľa a vnútorného trhu majú taký dosah, že národné politiky v oblasti výživy môžu byť plne efektívne, len ak sa pri definovaní a realizácii dotknutých politík Spoločenstva zohľadnia aspekty spojené s nutričným zdravím“.
Preto boli sformulované mnohé konkrétne návrhy, ktoré sa týkajú rôznych politík, kde by EÚ mohla konať. Napríklad:
– v rámci 7. rámcového programu pre výskum a vývoj je dôležité vymedziť financovanie v rámci tradičnej oblasti stravovania, poľnohospodárstva a biotechnológií, je ale tiež potrebné podporovať výskum iných faktorov a teda financovať projekty spoločné pre viaceré disciplíny (sociálno-ekonomické, zdravotnícke);
– v oblasti audiovizuálnej politiky a politiky ochrany spotrebiteľa: spravodajkyňa navrhuje zaviesť „džentlmenskú dohodu“ medzi Komisiou a európskym mediálnym priemyslom, ktorá by vyžadovala, aby boli do tvorby v jednotlivých médiách (televízia, kino, internet a videohry) zaradené informácie týkajúce sa zdravia a oddychu určené na zvýšenie povedomia európskej mládeže o dôležitosti športových aktivít a konzumácie ovocia a zeleniny pre zachovanie dobrého zdravotného stavu;
– v oblasti vzdelávania a športu: Komisia má prostriedky na to, aby v spolupráci s príslušnými ministerstvami členských štátov alebo regiónov spustila programy „šport v škole“ v „testovacích“ zariadeniach a aby sa ponúkla na začiatku roka žiakom každej vybranej školy športovú tašku s logom EÚ a základným vybavením (obuv, šortky, tričko);
– v rámci štrukturálnych fondov: hospodárska a sociálna súdržnosť EÚ je hlavným cieľom zjednocovania Európy. So zreteľom na rozšírenosť obezity u najchudobnejších vrstiev obyvateľstva je nutné začleniť propagáciu zdravého spôsobu života medzi obyvateľstvom mestských i vidieckych oblastí do rámca Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Európskeho fondu pre regionálny rozvoj (EFRR), ako boli stanovené na nové obdobie rokov 2007 – 2013.
Na záver treba dodať, že boj proti obezite sa len začal a musí sa stať politickou prioritou pre všetky členské štáty a tiež (a najmä) pre EÚ. Únia má zohrať kľúčovú úlohu pri zlaďovaní politík Spoločenstva s každodennými starosťami občanov v otázke zdravia a kvality života vôbec.
Správne stravovanie musí byť uznané za rovnako dôležitý životný návyk pre zlepšenie zdravia ako telesné cvičenie alebo zdržanie sa fajčenia.
STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (15.11.2006)
pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
k podpore zdravého stravovania a telesnej aktivity: európsky rozmer prevencie nadváhy, obezity a chronických ochorení
(2006/2231(INI))
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Anna Hedh
NÁVRHY
Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do svojho návrhu uznesenia tieto návrhy:
A. keďže dievčatá majú tendenciu byť so svojím fyzickým vzhľadom menej spokojné ako chlapci, čo môže viesť k poruchám príjmu potravy ako anorexia a bulímia,
B. keďže množstvo faktorov ako požiadavky zamestnania a domáce povinnosti čoraz viac sťažuje začlenenie telesnej aktivity do každodenného rozvrhu,
C. keďže šport je dôležitou zložkou prirodzeného procesu socializácie a keďže prostredníctvom svojej výchovnej úlohy podporuje pozitívne hodnoty a osobný rozvoj,
D. keďže tehotenstvo a menopauza sú dve kritické obdobia pre vznik nadváhy u žien a keďže štátne zdravotnícke služby nedostatočne zohľadňujú tieto dôležité štádiá v živote ženy, najmä pokiaľ ide o poradenstvo v oblasti výživy,
E. keďže úmrtnosť súvisiaca s obezitou je u žien nižšia, kým výskyt chorobnosti a zdravotných problémov spojených s kvalitou života je niekoľkonásobne vyšší, a keďže ženy preto väčšmi trpia následkami obezity a ťažšie znášajú, fyzicky aj citovo, fyzické poruchy spôsobené obezitou,
F. keďže pre mnohé skupiny žien, najmä tie, ktoré žijú v chudobe, je osvojenie zdravšieho spôsobu života zložitým problémom,
1. vyzýva Komisiu, aby ďalej rozvíjala svoj prístup zohľadňujúci aspekt rodu, pokiaľ ide o obezitu a otázky spojené s hmotnosťou, stravovanie a telesnú činnosť, predovšetkým v súvislosti so zhromažďovaním údajov, šírením osvedčených postupov a vytváraním komunikačných stratégií v rámci Spoločenstva;
2. poukazuje na to, že školy sú prostredím, ktoré možno využiť na pozitívne ovplyvnenie správania detí a mladých ľudí; zdôrazňuje, že by sa malo podporovať podávanie čerstvo pripravených jedál, najlepšie zo surovín z ekologického alebo regionálneho poľnohospodárstva, v školských jedálňach;
3. vyzýva členské štáty, aby zahrnuli problematiku výživy a telesnú činnosť do programov základného vzdelávania ako každodenné povinné predmety a hospodárenie v domácnosti do programov stredoškolského vzdelávania; vyzýva Komisiu, aby v rámci európskych vzdelávacích programov podporovala výmenu osvedčených postupov v týchto oblastiach;
4. zdôrazňuje skutočnosť, že školy zohrávajú dôležitú úlohu pri ovplyvňovaní spôsobu života detí a mládeže; odporúča, aby bola do školských osnov začlenená výchova spotrebiteľa, výživa a telesná činnosť a aby sa na týchto aktivitách zúčastňovali všetci študenti;
5. vyzýva členské štáty, aby podporovali kampane na zvyšovanie povedomia s cieľom povzbudiť a motivovať jednotlivcov a umožniť im schudnúť prostredníctvom lepšej výživy a telesnej činnosti;
6. odporúča, aby členské štáty pri vytváraní svojich vnútroštátnych zdravotníckych stratégií zohľadňovali možnosť podporovať predpisovanie telesnej činnosti pacientom ako preventívne opatrenie na pomoc v boji proti zdravotným problémom spojeným s obezitou alebo ako opatrenie na udržanie hmotnosti alebo na jej zníženie; vyzýva Komisiu, aby podporovala výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi v tejto oblasti;
7. vyzýva členské štáty, regionálne a miestne orgány a športové združenia, aby podnecovali, podporovali a poskytovali fyzické a športové aktivity dostupné pre všetkých a aby zabezpečili, že dievčatám a ženám bude športová infraštruktúra a činnosť k dispozícii a prístupná rovnako ako mužom, berúc do úvahy rôzne priority žien a mužov;
8. vyzýva členské štáty a zamestnávateľov, aby povzbudzovali svojich zamestnancov do vykonávania kondičných cvičení a telesných aktivít, najmä zamestnané ženy s jednotvárnymi úlohami, ktoré môžu viesť k chronickým ochoreniam;
9. vyzýva členské štáty, aby ďalej zvyšovali informovanosť zdravotníckeho personálu o ochoreniach a stavoch spojených s nadváhou, vrátane ich psychologických a/alebo fyziologických príčin, s cieľom zlepšiť kvalitu liečby poskytovanej pacientom;
10. nabáda členské štáty a Komisiu, aby informovali verejnosť o výhodách zdravej výživy a pravidelného vykonávania telesnej aktivity a o možnom ohrození zdravia sedavým spôsobom života;
11. zdôrazňuje úlohu, ktorú zohrávajú médiá pri šírení stravovacích návykov; nabáda členské štáty k spolupráci s médiami pri presadzovaní zdravšej výživy;
12. nabáda sociálnych partnerov a zamestnávateľov k vytváraniu pracovného prostredia, ktoré by umožňovalo vykonávanie telesnej aktivity, čím by sa zvýšila úroveň produktivity;
13. vyzýva všetky odvetvia potravinárskeho a stravovacieho priemyslu – „z poľnohospodárskeho podniku až na stôl“ – aby sa zúčastnili na prebiehajúcej diskusii a prevzali zodpovednosť za uplatňovanie rozhodnutí vyplývajúcich z tejto diskusie , predovšetkým pokiaľ ide o zdravotnícky výskum a vývoj zohľadňujúci aspekt rodu a o nutričné informácie.
POSTUP
|
Názov |
Podpora zdravého stravovania a telesnej aktivity: európsky rozmer prevencie nadváhy, obezity a chronických ochorení |
||||||
|
Číslo postupu |
|||||||
|
Gestorský výbor |
ENVI |
||||||
|
Stanovisko |
FEMM |
||||||
|
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko |
Anna Hedh |
||||||
|
Predchádzajúci spravodajca výboru požiadaného o stanovisko |
|
||||||
|
Prerokovanie vo výbore |
19.10.2006 |
13.11.2006 |
|
|
|
||
|
Dátum prijatia |
13.11.2006 |
||||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
23 - - |
|||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Edit Bauer, Hiltrud Breyer, Maria Carlshamre, Ilda Figueiredo, Věra Flasarová, Lívia Járóka, Piia-Noora Kauppi, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Siiri Oviir, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Marie-Line Reynaud, Teresa Riera Madurell, Raül Romeva i Rueda, Amalia Sartori, Eva-Britt Svensson, Anne Van Lancker, Corien Wortmann-Kool, Anna Záborská |
||||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Anna Hedh,, Zita Pleštinská. |
||||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods.2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Albert Deß, Viktória Mohácsi |
||||||
|
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii) |
... |
||||||
POSTUP
|
Názov |
Podpora zdravého stravovania a telesnej aktivity: európsky rozmer prevencie nadváhy, obezity a chronických ochorení |
|||||||||||
|
Číslo postupu |
||||||||||||
|
Gestorský výbor |
ENVI |
|||||||||||
|
Výbory požiadané o stanovisko dátum oznámenia na schôdzi |
EMPL |
IMCO |
FEMM 12.10.2006 |
|
|
|||||||
|
Bez predloženia stanoviska dátum rozhodnutia |
EMPL |
IMCO 4.10.2006 |
|
|
|
|||||||
|
Rozšírená spolupráca |
|
|
|
|
|
|||||||
|
Spravodajca |
Frédérique Ries 29.11.2005 |
|
||||||||||
|
Predchádzajúci spravodajca |
|
|
||||||||||
|
Prerokovanie vo výbore |
3.10.2006 |
27.11.2006 |
|
|
|
|||||||
|
Dátum prijatia |
27.11.2006 |
|||||||||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+ - 0 |
42 5 0 |
||||||||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Adamos Adamou, Georgs Andrejevs, Irena Belohorská, Johannes Blokland, John Bowis, Frieda Brepoels, Martin Callanan, Dorette Corbey, Chris Davies, Mojca Drčar Murko, Edite Estrela, Jill Evans, Anne Ferreira, Karl-Heinz Florenz, Matthias Groote, Françoise Grossetête, Cristina Gutiérrez-Cortines, Satu Hassi, Gyula Hegyi, Jens Holm, Dan Jørgensen, Christa Klaß, Marie-Noëlle Lienemann, Jules Maaten, Linda McAvan, Roberto Musacchio, Riitta Myller, Péter Olajos, Miroslav Ouzký, Vittorio Prodi, Frédérique Ries, Guido Sacconi, Karin Scheele, Richard Seeber, Kathy Sinnott, Bogusław Sonik, Antonios Trakatellis, Marcello Vernola, Anja Weisgerber |
|||||||||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Margrete Auken, Pilar Ayuso, Philip Bushill-Matthews, Christofer Fjellner, Kartika Tamara Liotard, Miroslav Mikolášik, Ria Oomen-Ruijten, Alojz Peterle |
|||||||||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
|
|||||||||||
|
Dátum predloženia |
6.12.2006 |
|||||||||||
|
Poznámky |
|
|||||||||||