SPRÁVA o presadzovaní trvalej udržateľnosti v politikách rozvojovej spolupráce
21.12.2006 - (2006/2246(INI))
Výbor pre rozvoj
Spravodajkyňa: Danutė Budreikaitė
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o presadzovaní trvalej udržateľnosti v politikách rozvojovej spolupráce
Európsky parlament,
– so zreteľom na články 177, 178, 179, 180 a 181 Zmluvy o ES,
– so zreteľom na obnovenú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja EÚ, ktorú prijala Európska rada vo Viedni 16. júna 2006 a predchádzajúcu stratégiu trvalo udržateľného rozvoja EÚ, ktorú prijala Európska rada v Gothenburgu v roku 2001, a na vonkajší rozmer stratégie, ktorý pridala Európska rada na zasadnutí v Barcelone v roku 2002,
– so zreteľom na akčný program z Johannesburgu prijatý na svetovom samite o trvalo udržateľnom rozvoji v roku 2002,
– so zreteľom na program Agenda 21 prijatý na konferencii OSN o životnom prostredí a rozvoji, ktorá sa konala v Rio de Janeiro v roku 1992,
– so zreteľom na dohodu o partnerstve podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 členmi africkej, karibskej a tichomorskej (AKT) skupiny štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, najmä na jej články 19, 23 a 32,
– so zreteľom na Miléniovú deklaráciu prijatú OSN v roku 2000, správu OSN s názvom „Investovanie do rozvoja“ z roku 2005 a rozvojové ciele milénia (RCM),
– so zreteľom na Parížsku deklaráciu o účinnej pomoci prijatú 2. marca 2005,
– so zreteľom na konsenzus z Monterrey o financovaní rozvoja z roku 2002,
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Pomoc EÚ: Dávať viac, lepšie a rýchlejšie“ (KOM(2006)0087) a na ňom založené závery Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy z 11. apríla 2006,
– so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji podpísaný 20. decembra 2005,
– so zreteľom na stratégiu EÚ s názvom „EÚ a Afrika: na ceste k strategickému partnerstvu“, prijatú Európskou radou v Bruseli 15. – 16. decembra 2005 a na oznámenie Komisie s návrhom pre „Partnerstvo Európskej únie a Karibiku v oblasti rastu, stability a rozvoja“ (KOM(2006)0086),
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „O preskúmaní stratégie trvalo udržateľného rozvoja – Platforma činnosti“ (KOM(2005)0658),
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Preskúmanie stratégie trvalo udržateľného rozvoja EÚ 2005: Úvodné zhodnotenie a budúce smerovanie“ (KOM(2005)0037) a jeho prílohu (SEC(2005)0225)),
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Koherencia politiky pre rozvoj – Urýchlenie pokroku smerom k dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov“ (KOM(2005)0134),
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Vodné hospodárstvo v rozvojových krajinách – politika a priority pre rozvojovú spoluprácu EÚ“ (KOM(2002) 0132),
– so zreteľom na iniciatívu EÚ v oblasti vody (EUWI) uvedenú na svetovom samite o trvalo udržateľnom rozvoji v Johannesburgu (WSSD) v roku 2002,
– so zreteľom na Európsku energetickú iniciatívu prijatú na svetovom samite o trvalo udržateľnom rozvoji v Johannesburgu (WSSD) a oznámenie Komisie „o budúcom vývoji Energetickej iniciatívy EÚ a spôsoboch vybudovania energetickej vybavenosti pre krajiny AKT“ (KOM(2004)0711),
– so zreteľom na dohody o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a šiestimi regiónmi krajín AKT, ktoré majú nadobudnúť účinnosť v roku 2008,
– so zreteľom na pracovný program z Dohy prijatý generálnou radou WTO 2. augusta 2004,
– so zreteľom na správu zo štrnásteho zasadnutia Komisie OSN pre trvalo udržateľný rozvoj 22. apríla 2005 a 1. – 12. mája 2006,
– so zreteľom na oznámenie pána Almuniu členom Komisie s názvom „Ukazovatele trvalo udržateľného rozvoja na monitorovanie realizácie stratégie trvalo udržateľného rozvoja EÚ“ (SEC(2005)0116),
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Stratégia EÚ pre Afriku – K Euro-africkému paktu na urýchlenie rozvoja Afriky“ (KOM(2005)0489),
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Urýchlenie pokroku smerom k dosiahnutiu miléniových rozvojových cieľov – Financovanie rozvoja a účinnosť pomoci“ (KOM(2005)0133)
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Urýchlenie pokroku smerom k splneniu miléniových rozvojových cieľov – Prínos Európskej únie“ (KOM(2005) 0132)
– so zreteľom na publikáciu konferencie OSN o obchode a rozvoji s názvom „Hospodársky rozvoj v Afrike – prehodnotenie úlohy priamych zahraničných investícií“ z roku 2005,
– so zreteľom na hospodársku správu o Afrike za rok 2004 s názvom „Otvorenie obchodného potenciálu Afriky“, ktorú predložila Hospodárska komisia OSN pre Afriku,
– so zreteľom na správu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) z roku 2001 s názvom „Usmernenia DAC – stratégie trvalo udržateľného rozvoja“,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru s názvom „Posúdenie stratégie trvalo udržateľného rozvoja EÚ“ z 28. apríla 2004,
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Klimatické zmeny v kontexte rozvojovej spolupráce“ (KOM(2003)0085),
– so zreteľom na pracovný dokument Komisie s názvom „Integrovanie environmentálneho hľadiska do ostatných oblastí politík – hodnotenie výsledkov cardiffského procesu“ (KOM(2004)0394),
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Boj proti chudobe na vidieku – politika Európskeho spoločenstva a prístup k rozvoju vidieka a udržateľnému riadeniu prírodných zdrojov v rozvojových krajinách“ (KOM(2002)0429),
– so zreteľom na súhrnnú správu na tému „Hodnotenie nariadení o životnom prostredí a lesoch č. 2493/2000 a č. 2494/2000“ z novembra 2004,
– so zreteľom na návrh Komisie týkajúci sa nariadenia Rady „o vytvorení dobrovoľnej licenčnej schémy FLEGT (presadzovanie právnych predpisov lesného hospodárstva, riadenie a obchodovanie) na dovoz dreva do Európskeho spoločenstva“ (KOM(2004)0515),
– so zreteľom na pracovný dokument Komisie s názvom „Integrovanie hľadiska životného prostredia do hospodárskej a rozvojovej spolupráce ES“ (SEC(2001)0609),
– so zreteľom na „Usmernenia OECD pre nadnárodné podniky“ z roku 2000,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 1999 o normách EÚ pre európske podniky pôsobiace v rozvojových krajinách: smerom k európskemu kódexu správania[1],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 27. apríla 2006 o malých a stredných podnikoch v rozvojových krajinách,[2]
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. apríla 2006 na tému „Účinnosť pomoci a korupcia v rozvojových krajinách“,[3]
– so zreteľom na svoje uznesenie z 18. januára 2006 o environmentálnych aspektoch trvalo udržateľného rozvoja[4] a z 15. júna 2006 o revidovanej stratégii trvalo udržateľného rozvoja[5],
– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A6‑0474/2006),
A. keďže trvalo udržateľný rozvoj, ako je definované v Brundtlandovej správe z roku 1987 znamená, že potreby súčasnej generácie by sa mali napĺňať bez toho, aby sa ohrozila možnosť budúcich generácií napĺňať ich potreby; keďže je potrebné zabezpečiť najmä schopnosť Zeme podporovať život v celej jeho rozmanitosti, rešpektovať obmedzenosť prírodných zdrojov planéty a podporovať udržateľnú výrobu a spotrebu s cieľom odstrániť spojenie medzi hospodárskym rastom a zhoršovaním životného prostredia,
B. keďže koncepcia trvalo udržateľného rozvoja je základným cieľom EÚ od roku 1997, kedy bola začlenená do zmluvy ako základná zásada, a preto by mala byť v pozadí všetkých politík a činností Európskej únie,
C. keďže podľa koncepcie trvalo udržateľného rozvoja nie sú spoločenské, environmentálne a hospodárske otázky v rozpore, ale sú skôr na sebe závislé a navzájom sa posilňujú,
D. keďže jedným z kľúčových cieľov obnovenej stratégie trvalo udržateľného rozvoja Európskej únie je aktívna podpora trvalo udržateľného rozvoja na celom svete,
E. keďže rozvojová spolupráca EÚ sa sústreďuje na podporu trvalo udržateľného hospodárskeho, environmentálneho a spoločenského rozvoja rozvojových krajín, plynulé a postupné začleňovanie rozvojových krajín do svetového hospodárstva a na príspevok ku kampani za zníženie chudoby v rozvojových krajinách,
F. keďže pretrvávanie neudržateľných trendov v rozvinutých aj rozvojových krajinách v mnohých oblastiach, napríklad v oblasti pôdnych zdrojov, dopravy, klimatických zmien, rybného hospodárstva, znižovania biodiverzity a spotreby zdrojov má negatívny účinok najmä na chudobných v rozvojových krajinách,
G. keďže viac ako 1 miliarda ľudí, hlavne v najmenej rozvinutých krajinách, žije v krajnej biede z menej ako 1 USD na deň a 1,5 až 3 miliardy ľudí žijú pod úrovňou chudoby z menej ako 2 USD na deň,
H. keďže dvaja z troch chudobných vo svete žijú na vidieku a ich živobytie je závislé od prírodných zdrojov[6], lesy sú zdrojom živobytia pre 90 % z viac než jednej miliardy ľudí žijúcich v krajnej chudobe[7] a viac než jedna miliarda ľudí na celom svete, väčšinou v chudobných spoločenstvách, je závislá od dodávok rýb, ktoré zabezpečujú minimálne 30 % ich živočíšnych bielkovín[8],
I. keďže tok oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) do Afriky je stále výrazne pod hornou hranicou z roku 1990 a v správe OSN sa odhaduje, že ide o deficit 20 až 25 miliárd USD ročne,
J. keďže členské štáty EÚ sa zaviazali dosiahnuť cieľ ODA vo výške 0,7 % hrubého národného dôchodku (HND) do roku 2015 a nové členské štáty sa zaviazali zvýšiť svoj pomer ODA/HND na 0,33 % do roku 2015,
K. keďže odstránenie chudoby môže viesť k modelom trvalo udržateľnej spotreby a riadenia zdrojov v rozvojových krajinách len vtedy, ak bude založené na úsilí o vyššiu úroveň vzdelávania, zdravotníctva a inštitucionálnej kapacity; keďže boj proti chudobe prinesie kladné výsledky len ak sa budú zdroje životného prostredia a prírodné zdroje riadiť trvalo udržateľným spôsobom,
L. keďže dodržiavanie demokratických noriem a založenie a posilňovanie transparentných a účinných štátnych inštitúcií, a najmä administratívnej kapacity je kľúčom pre účinné riešenie hospodárskych, spoločenských a environmentálnych výziev v rozvojových krajinách,
M. keďže korupcia narúša účinnosť pomoci a tým narúša rozvojové politiky EÚ a vytvára vážne prekážky pre rozvoj v partnerských krajinách EÚ,
N. keďže nato, aby trhy smerovali k dosiahnutiu trvalo udržateľného rozvoja sú potrebné nové prístupy a súkromný sektor by mal smerovať k realizácii spravodlivých a udržateľných spoločností,
O. keďže neexistencia účinných právnych systémov a práv hospodárskeho a duševného vlastníctva predstavuje vážnu prekážku pre ustanovenie investičného prostredia, ktoré môže naštartovať zdravý hospodársky rozvoj a tým aj spoločenský pokrok v mnohých najmenej rozvinutých krajinách,
P. keďže politiky zdravého rozvoja a významná rozvojová pomoc sú dôležité, neprinesú však žiadne zmeny trvalo udržateľného rozvoja, kým nebudú účinne prenesené do súdržných rozvojových opatrení v prijímajúcich krajinách, ktoré by mali rozpoznať príležitosti a hrozby v oblasti životného prostredia a trvalo sa nimi zaoberať,
Q. keďže nedávno uverejnená štúdia Organizácie spojených národov a Svetovej banky s názvom „Hospodársky rozvoj v Afrike – prehodnotenie úlohy priamych zahraničných investícií“ dokazuje, že prepojenie pomoci s ochranou životného prostredia môže účinne znížiť chudobu,
R. keďže nezákonné odlesňovanie poškodzuje životné prostredie, spôsobuje vládam v rozvojových krajinách stratu príjmov vo výške miliárd dolárov, podporuje korupciu, ohrozuje právny štát a dobré riadenie a financuje ozbrojené konflikty,
S. keďže 2,6 miliardy ľudí, t. j. viac ako 40 % svetovej populácie, nemá prístup k základnej hygiene a keďže jedna miliarda ľudí používa zdravotne nezabezpečené zdroje pitnej vody,
T. keďže pokračujúce znečisťovanie, zhoršovanie a vyčerpávanie prírodných zdrojov by mohlo v mnohých rozvojových krajinách viesť ku konfliktným situáciám,
U. keďže hospodárstva rozvojových krajín sú oslabované kolísaním cien energií a trpia nedostatočným rozložením energetických zdrojov, pričom tieto krajiny často vynakladajú významný podiel svojich obchodných prebytkov na dovoz energie, čo nepriaznivo ovplyvňuje stabilný rozvoj hospodárstiev týchto krajín,
V. keďže silný populačný rast je jednou z výziev pre trvalo udržateľný rozvoj z dôvodu zneužívaniu prírodných zdrojov a vedie k vážnemu zhoršovaniu životného prostredia,
1. víta skutočnosť, že obnovená stratégia trvalo udržateľného rozvoja EÚ znova zdôrazňuje podporu trvalo udržateľného rozvoja na celom svete ako jeden z jej kľúčových cieľov;
2. víta skutočnosť, že Európsky konsenzus o rozvoji stanovuje za primárny a základný cieľ rozvojovej spolupráce EÚ odstránenie chudoby v kontexte trvalo udržateľného rozvoja;
3. sa domnieva, že podpora trvalo udržateľného hospodárskeho rastu a odstránenie chudoby pri súčasnom zabezpečení ochrany životného prostredia patria k najzákladnejším výzvam pre politiky rozvojovej spolupráce EÚ a nemožno ich dosiahnuť bez určenia spoločenských a environmentálnych cieľov vrátane ochrany životného prostredia a spravodlivého prístupu k výhodám prírodných zdrojov a ich rozdelenia;
4. zdôrazňuje, že posun k spravodlivejšiemu prístupu k prírodným a energetickým zdrojom a ich rozdeľovaniu je predpokladom trvalo udržateľného rozvoja a skutočným prvkom ľudskej dôstojnosti;
5. víta, že do návrhu nástroja rozvojovej spolupráce bol začlenený tematický program environmentálneho a trvalo udržateľného riadenia prírodných zdrojov vrátane zdrojov energie od roku 2007;
6. zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby sa tri zložky trvalo udržateľného rozvoja, t. j. ochrana životného prostredia, sociálna spravodlivosť a súdržnosť a hospodárska prosperita, riadne začlenili do všetkých politík rozvojovej spolupráce a uplatňovali v nich; nalieha na Komisiu, aby tento proces pravidelne posudzovala;
7. žiada posilnenie mechanizmov monitorovania pokroku v plnení cieľov stanovených v akčnom pláne z Johannesburgu a RCM, akými sú posilnenie záväzku voči trvalo udržateľnému rozvoju, zabezpečenie integrácie hospodárskych, spoločenských a environmentálnych hľadísk trvalo udržateľného rozvoja, podpora právneho štátu a verejných inštitúcií a pod.;
8. pripomína, že trvalo udržateľný rozvoj je prierezovou otázkou, ktorá si vyžaduje posilnenie súdržnosti politík vo všetkých sektoroch s cieľom zabezpečiť ich plynulé fungovanie;
9. zdôrazňuje, že na boj proti súčasnému neudržateľnému vývoju, najmä tomu, v ktorého dôsledku sa zvyšujú emisie skleníkových plynov, vyčerpávajú sa zásoby rýb a stráca sa biodiverzita, je potrebné vynaložiť viac úsilia; vo vzťahu k strate biodiverzity nalieha na všetky príslušné strany, aby podnikli primerané opatrenia na skutočné dosiahnutie cieľa zvrátiť pokles biodiverzity do roku 2010;
10. nalieha na Komisiu, aby zvýšila svoje úsilie pri presadzovaní záujmov týkajúcich sa životného prostredia, napríklad riadenie prírodných zdrojov, v kľúčových oblastiach rozvojových politík;
11. vyzýva Komisiu, aby upravila spôsob poskytovania pomoci a zosúladila ho s národnými stratégiami pre trvalo udržateľný rozvoj tých krajín, ktorým poskytuje pomoc;
12. vyzýva EÚ, aby rozvojovým krajinám odporučila, ako rozvíjať ich spôsobilosti pri posudzovaní environmentálneho dosahu ich politík prírodných zdrojov a riadenia zdrojov, ktoré by sa potom mohli realizovať ako súčasť programov spolupráce s týmito krajinami;
13. znovu pripomína rozhodujúci význam sledovania svetovej ekologickej stopy EÚ, pretože to dokazuje záväzok EÚ k presadzovaniu trvalo udržateľného rozvoja vo svete;
14. zdôrazňuje význam ochrany biodiverzity a navrhuje, aby sa zaradila do stratégie trvalo udržateľného rozvoja ako nová kľúčová úloha, alebo aby sa aspoň osobitne zdôraznila v sekcii riadenia prírodných zdrojov;
15. vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s krajinami AKT s cieľom zabrániť miestnym prevádzkovateľom, ako aj medzinárodným spracovateľom sídliacim alebo pôsobiacim v Európskej únii, aby toxický odpad nezákonne ukladali na skládku;
16. zdôrazňuje naliehavú potrebu pomoci rozvojovým krajinám pri prispôsobení sa výzvam klimatických zmien a pri prijatí potrebných krokov k posilnenej podpore investícií do čistých a účinných technológií v rozvojovom svete; uznáva tiež, že je naliehavé, aby EÚ splnila a presiahla svoje ciele znižovania emisií, a tým prispela k obmedzeniu nebezpečných klimatických zmien, ktoré by najvážnejšie ovplyvnili rozvojové krajiny a najchudobnejších;
17. vyzýva EÚ, aby prijala nevyhnutné opatrenia zamerané na pomoc rozvojovým partnerom pri dodržaní záväzkov, ku ktorým sa zaviazali počas posledných svetových rokovaní o stratégii trvalo udržateľného rozvoja, a predovšetkým v boji proti klimatickým zmenám, ktoré by mali negatívny vplyv predovšetkým na ich obyvateľstvo (Kjóto, Monterrey, Doha, Johannesburg);
18. podporuje rozvoj a šírenie technológií alternatívnej energetiky a zdôrazňuje naliehavosť výrazného zvýšenia svetového podielu obnoviteľných zdrojov energie;
19. vyzýva Komisiu, aby s európskymi spoločnosťami zameranými na obnoviteľnú energiu začala projekty, ktoré uľahčia a posilnia prenos a využitie energetických zdrojov priateľských voči životnému prostrediu pre fyzické aj právnické osoby v rozvojových krajinách;
20. zdôrazňuje, že infraštruktúra môže byť nevyhnutným prvkom trvalo udržateľného rozvoja, ak je v súlade s usmerneniami týkajúcimi sa životného prostredia a spoločnosti a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila vykonanie strategických hodnotení stavu životného prostredia a hodnotení vplyvu na životné prostredie a uverejnila každý program a projekt, ktorý prijme finančnú podporu od EÚ, najmä nové partnerstvo EÚ a Afriky pre oblasť infraštruktúry, ktoré zabezpečí podporu pre projekty cezhraničnej infraštruktúry a ktoré v súlade s európskym konsenzom zmenší rozdiely v regionálnych projektoch infraštruktúry;
21. poznamenáva, že je potrebné zabezpečiť hospodársku udržateľnosť každého jedného projektu infraštruktúry – ak je to potrebné, v spojení s reformami v politike v oblasti poplatkov – a je nevyhnutné, aby nebola ohrozená trvalá udržateľnosť životného prostredia;
22. uznáva počet cezhraničných a spoločných vodných zdrojov v Afrike, vystavenie vodných zdrojov klimatickým zmenám, nadmernému vyčerpaniu a znečisteniu; vyzýva Komisiu, aby podporila integrované riadenie vodných zdrojov v rámci partnerstva pre oblasť infraštruktúry na zaistenie poskytovania vody pre blaho ľudí a trvalú udržateľnosť životného prostredia;
23. uznáva, že environmentálny a sociálny dosah veľkých projektov v oblasti infraštruktúry môže byť závažný; navrhuje, aby kritériá, ktoré predložila Svetová komisia pre priehrady a ktoré zahŕňajú analýzy možností a verejnú účasť, tvorili základ pre rozhodovanie o projektoch veľkých priehrad;
24. žiada zvýšenie podielu rozvojovej pomoci pre projekty týkajúce sa zvyšovania informovanosti o otázkach životného prostredia a zdravia;
25. ľutuje, že vonkajší rozmer stratégie trvalo udržateľného rozvoja EÚ nie je užšie prepojený s otázkami verejného zdravia, akými sú HIV/AIDS a tuberkulóza; zdôrazňuje, že tieto otázky sa musia riešiť v rámci EÚ a celosvetovo;
26. zdôrazňuje, že zapojenie občianskej spoločnosti, mimovládnych organizácií (MVO) a najmä žien do diskusie a rozhodovacieho procesu týkajúceho sa trvalo udržateľného rozvoja je nevyhnutné pre zvýšenie informovanosti verejnosti o tejto otázke; trvá na význame vzdelávania pri podpore udržateľných ekologických možností, najmä medzi chudobnejším obyvateľstvom;
27. vyzýva Komisiu, aby podporila budovanie kapacít a účasť miestnych spoločenstiev a miestnych obyvateľov v rozvojových krajinách v oblasti prístupu, riadenia prírodných zdrojov a hospodárenia s nimi;
28. zdôrazňuje, že zvýšenie účasti príslušných zložiek spoločnosti si vyžaduje transparentnosť pri poskytovaní príslušných informácií a lepší prístup k dokumentom EÚ;
29. žiada zavedenie ukazovateľov trvalo udržateľného rozvoja, ktoré sa budú uplatňovať v súvislosti s politikami rozvojovej spolupráce EÚ a zlepšených mechanizmov hlásenia a vystopovateľnosti týkajúcich sa trvalej udržateľnosti biodiverzity a životného prostredia;
30. žiada, aby nové a staré členské štáty prijali omnoho vážnejší záväzok, ktorým bude dosiahnutie cieľa príspevku 0,7 % ODA/HND na rozvojovú spoluprácu;
31. zdôrazňuje význam dosiahnutia zlučiteľnosti medzi multilaterálnymi dohodami o životnom prostredí, akými sú Kjótsky protokol a rámec WTO, najmä vzhľadom na uplatňovanie článku XX dohody GATT týkajúceho sa oblastí všeobecných výnimiek v súvislosti s takými opatreniami, ako sú: b) opatrenia potrebné na ochranu života alebo zdravia ľudí, zvierat alebo rastlín; a g) opatrenia týkajúce sa zachovania vyčerpateľných prírodných zdrojov, ak sú tieto opatrenia účinné v spojení s obmedzeniami pre domácu výrobu alebo spotrebu; potvrdzuje v tomto ohľade úlohu hodnotenia dosahu trvalej udržateľnosti životného prostredia v súvislosti s obchodnými návrhmi;
32. vyzýva USA, Čínu a Indiu, aby ratifikovali Kjótsky protokol a spoločne s EÚ prevzali zodpovednosť za celosvetový trvalo udržateľný rozvoj;
33. zdôrazňuje, že EÚ by mala znovu zvážiť škodlivý účinok vývozných dotácií na rozvojové krajiny, a predovšetkým na najmenej rozvinuté krajiny a mala by vynaložiť väčšie úsilie o zrušenie týchto dotácií prostredníctvom medzinárodných obchodných rokovaní;
34. potvrdzuje význam odpustenia dlhov pre najmenej rozvinuté krajiny, ktorých vlády dodržiavajú zásady ľudských práv a dobrého riadenia;
35. sa domnieva, že európska sieť trvalo udržateľného rozvoja by mohla členským štátom slúžiť ako ústredný bod výmeny skúseností a osvedčených postupov, napríklad prostredníctvom mechanizmov porovnávacieho skúmania;
36. sa domnieva, že zriadenie stáleho poradného a kontrolného orgánu pre trvalo udržateľný rozvoj, ktorý by zahŕňal členské štáty a zástupcov občianskej spoločnosti a ktorého úlohou by bola kontrola presadzovania tejto koncepcie v politikách a programoch EÚ, s osobitným zameraním na rozvojovú spoluprácu, by malo veľký všeobecný a kľúčový význam pre podporu vnútornej medziútvarovej internej skupiny Komisie pre presadzovanie hľadísk životného prostredia v rozvojovej spolupráci;
37. zdôrazňuje, že rozvinuté krajiny by mali stáť na čele podpory koncepcie trvalo udržateľného rozvoja;
38. zdôrazňuje, že trvalo udržateľný rozvoj súvisí s trvalo udržateľnými inštitúciami, preto sú potrebné obmedzujúce opatrenia ako spájanie odpustenia dlhu s dodržiavaním ľudských práv a dobrého riadenia; sa domnieva, že by to mohlo podnietiť dynamiku darca – darca a ustanoviť rozvojovú spoluprácu založenú na zásadách rovnosti, partnerstva a vlastníctva;
39. zdôrazňuje význam posilňovania malých a stredných podnikov (MSP) ako kľúčového nástroja pre podporu environmentálneho, spoločenského a hospodárskeho rozvoja v rozvojových krajinách; žiada preto intenzívnejšie úsilie spolu s orgánmi partnerských krajín pri navrhovaní politík, programov a projektov, ktoré podporujú rozvoj MSP, pôsobiacich v súlade so zásadami trvalo udržateľného rozvoja; a opakuje svoj návrh na podporu a financovanie regionálnych inštitúcií podporujúcich MSP;
40. vyzýva členské štáty OECD, aby rozvojovým krajinám pomohli zvýšením ich prístupu k potrebným investičným tokom a trhom a prostredníctvom účinnejších programov rozvojovej spolupráce;
41. odporúča, aby sa sústredenie na HDP pri meraní pokroku v spoločnosti vyvažovalo rovnakým záujmom o kvalitatívne hľadiská rastu, keďže toto je nevyhnutný predpoklad trvalo udržateľného rozvoja;
42. zdôrazňuje potrebu doplňujúcich opatrení, akými sú udržateľné fiškálne opatrenia a verejné obstarávanie a obmedzenie a postupné zrušenie dotácií, ktoré deformujú trh a zároveň poškodzujú životné prostredie;
43. vyzýva súkromný sektor rozvojových a rozvinutých krajín, aby upravil a zaviazal sa dodržiavať spoločné kódexy správania, ktoré verejne načrtnú ich prínos k cieľu trvalo udržateľného rozvoja;
44. vyzýva Komisiu, aby pravidelne monitorovala účinnosť kódexu správania európskych podnikov pôsobiacich v rozvojových krajinách a podávala o nej správy, najmä vzhľadom na uplatňovanie požiadaviek trvalo udržateľného rozvoja;
45. víta prístup Komisie k podpore otázok spoločenskej zodpovednosti firiem (SZF) na medzinárodnej úrovni; nalieha však na Komisiu, aby otázke SZF dodala vyššiu váhu vypracovaním záväznejších pravidiel pre európske spoločnosti pôsobiace v rozvojových krajinách, najmä vzhľadom na základné pracovné normy Medzinárodnej organizácie práce (ILO) a ochranu životného prostredia;
46. pripomína Komisii potrebu založiť jej rozvojové programy na transparentnosti a zodpovednosti, keďže korupcia v rozvojových krajinách často negatívne upevňuje neudržateľné trendy, napríklad v takých oblastiach ako nelegálne odlesňovanie; a zdôrazňuje potrebu podpory zriadenia nezávislých protikorupčných pozorovateľských skupín v rozvojových krajinách vyčlenením dostatočných zdrojov na takéto projekty;
47. vyzýva Komisiu, aby pracovala s členskými štátmi na určení a súdnom stíhaní osôb, ktoré dovážali drevo a drevené výrobky nezákonného pôvodu, a podporovala členské štáty AKT v činnostiach na zastavenie obchodovania s takým tovarom a jeho umiestňovania na trh;
48. znovu pripomína význam priamych zahraničných investícií v rozvojových krajinách a podporuje Komisiu a členské štáty, aby navrhli svoje rozvojové politiky spôsobom, ktorý zlepší súčasný stav hospodárskych inštitúcií a investičnej atmosféry v rozvojových krajinách;
49. domnieva sa, že miestne úrady v rozvojových krajinách nemôžu vždy poskytnúť dostatok financií potrebných na hlavné investície v oblasti výstavby a údržby sietí infraštruktúry, napríklad na dodávanie vody alebo zriadenie kanalizácie, a že teda len dodatočný súkromný kapitál prostredníctvom verejno-súkromného partnerstva bude môcť poskytnúť požadované množstvo finančných prostriedkov;
50. znovu pripomína svoju výzvu Komisii, aby dôrazne podporovala licenčnú schému presadzovania právnych predpisov lesného hospodárstva, riadenia a obchodovania (FLEGT) a navrhnuté dobrovoľné dohody o partnerstve (DDP); domnieva sa, že osobitne dôležité je presvedčiť partnerské krajiny, aby podpísali DDP a pripojili sa k licenčnej schéme, pričom je potrebné zabrániť možnosti, aby partnerské krajiny obchádzali licenčnú schému vývozom do tretích krajín, v ktorých sa neuplatňuje žiadna takáto schéma;
51. zdôrazňuje význam posilňovania sociálneho dialógu s miestnymi podnikmi v rozvojových krajinách s cieľom podporovať spoluprácu a spoločnú zodpovednosť s cieľom dosiahnuť trvalo udržateľnú spotrebu a výrobu a podporovať v tejto oblasti vzdelávanie juh – juh a sever – juh;
52. vyzýva Komisiu, aby počas rokovaní o dohodách o hospodárskom partnerstve kládla osobitný dôraz na stratégie, ktoré podporujú lepšie rozloženie vývozu z krajín AKT a modely rastu a rozvoja, ktoré sú trvalo udržateľné pre životné prostredie a sú sociálne spravodlivé;
53. potvrdzuje, že pre rozvojové krajiny predstavuje prístup k energetickým zdrojom kľúčovú prioritu; žiada preto, aby sa prístup k energetickým zdrojom podporoval prostredníctvom energetickej iniciatívy EÚ a zvyšovaním energetickej účinnosti v rozvojových krajinách;
54. zdôrazňuje, že vzhľadom na chaotický rast miest je voda a kanalizácia v mestách kľúčovou otázkou rozvoja, pretože v rámci verejných služieb sa môžu na miestnej úrovni vytvoriť kapacity pre osvedčené postupy v oblasti demokratického riadenia;
55. vyzýva rozvojové krajiny, aby s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľné využívanie vodných zdrojov decentralizovali správu vodného hospodárstva na miestnej úrovni tak, aby sa na tvorbe politík vodného hospodárstva na úrovni čo najbližšej k potrebám občanov zúčastňovali užívatelia a rozhodovacie subjekty;
56. vyzýva miestne úrady v EÚ, aby využili časť príjmov z poplatkov používateľov za poskytovanie vody a kanalizačných služieb na realizáciu opatrení decentralizovanej spolupráce v oblasti financovania projektov na zlepšenie prístupu k vode v rozvojových krajinách;
57. vyzýva EÚ, aby prispela k navrhnutiu stratégií na podporu cesty hospodárskeho a poľnohospodárskeho rozvoja, ktorá bude zlučiteľná s udržaním alebo obnovením vysokého štandardu kvality vody, od spodnej vody po vodu dodávanú konečnému spotrebiteľovi;
58. považuje za potrebné začleniť koncepciu trvalo udržateľného rozvoja do výskumného a inovačného procesu;
59. vyzýva všetky strany, aby stanovili konkrétne krátkodobé a dlhodobé ciele trvalo udržateľného rozvoja a sledovali pokrok pri realizácii týchto cieľov;
60. sa domnieva, že v rámci súdržnej politiky rozvoja a vzhľadom na prisťahovalectvo dospejú členské štáty k spoločnej dohode na riešenie výzvy prisťahovalectva; pripomína v tejto súvislosti, že pozornosť by sa mala venovať návratu a možnej premene politík vyvolávajúcich odlev mozgov na procesy prílevu mozgov; zdôrazňuje, že EÚ by nemala byť príčinou dlhodobého odlevu mozgov z rozvojových krajín;
61. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam členských štátov a kandidátskych krajín.
- [1] Ú. v. ES C 104, 14.4.1999, p.180.
- [2] Prijaté texty, P6_TA(2006)0231.
- [3] Prijaté texty, P6-TA(2006)0141.
- [4] Prijaté texty, P6_TA(2006)0020.
- [5] Prijaté texty, P6_TA(2006)0272.
- [6] WWF (2004) Úrad pre zahraničnú pomoc EÚ: Znižovanie chudoby prostredníctvom trvalo udržateľného životného prostredia: Prečo je potrebné, aby sa Úrad pre zahraničnú pomoc EÚ zaoberal vzťahom medzi chudobou a životným prostredím?
- [7] Svetová banka (2002) Prepracovaná stratégia lesného hospodárstva pre skupinu Svetovej banky, 31. 10. 2002.
- [8] FAO (2002). Situácia svetového rybného hospodárstva a akvakultúry. FAO, Rím, Taliansko.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Primárnym cieľom trvalo udržateľného rozvoja je umožniť súčasným generáciám napĺňať svoje potreby bez ohrozenia tejto schopnosti v prípade budúcich generácií. Koncepcia trvalo udržateľného rozvoja je zásadou, ktorá spája právne predpisy EÚ, a ako taká musí riadiť všetky politiky EÚ. Trvalo udržateľný rozvoj má v rámci EÚ podporu v Únii, zároveň však získava výraznejšiu podporu aj vo všetkých rozvojových činnostiach mimo Únie.
Medzinárodný a európsky rámec trvalo udržateľného rozvoja
Medzinárodné spoločenstvo uznalo význam trvalo udržateľného rozvoja v programe Agenda 21 (konferencia OSN o životnom prostredí a rozvoji v Riu de Janeiro v roku 1992) a v akčnom programe z Johannesburgu (svetový samit v Johannesburgu v roku 2002). Patrí k miléniovým rozvojovým cieľom, ktoré EÚ podporuje a považuje za základnú súčasť svojich rozvojových stratégií od roku 2001.
Nedávne preskúmanie stratégie trvalo udržateľného rozvoja EÚ prijaté v júni 2006 sa zameriava na stanovenie súdržného prístupu k dosiahnutiu trvalo udržateľného rozvoja na globálnej úrovni. Preskúmanie uznáva výzvy na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja aj v rozvojových krajinách.
S cieľom podporiť ďalší globálny rozvoj táto správa zdôrazňuje potrebu vypracovania koncepcie trvalej udržateľnosti, ktorá bude tesnejšie prepojená s politikou rozvojovej spolupráce EÚ a bude slúžiť na zameranie rozvojovej politiky v kľúčových oblastiach udržateľnejším smerom.
Kľúčové otázky udržateľného rozvoja
Trvalo udržateľný rozvoj pozostáva z troch hlavných aspektov, konkrétne z trvalo udržateľného hospodárskeho rastu, ochrany životného prostredia a sociálnej spravodlivosti a súdržnosti (konferencia v Riu v roku 1992 a hlavné ciele stratégie trvalo udržateľného rozvoja EÚ 2006). Tieto tri aspekty trvalej udržateľnosti sú navzájom prepojené, a preto by sa o nich malo uvažovať ako o celku už na úrovni formulovania politiky.
Dosiahnutie cieľov týkajúcich sa trvalej udržateľnosti, akými sú kjótske ciele, závisí od spoločného úsilia všetkých národov sveta a podľa preskúmania z roku 2006 sa tieto ciele dajú dosiahnuť iba prostredníctvom súčasnej podpory dobrého riadenia, rešpektovania ľudských práv, demokracie, regionálnej integrácie, odstránenia prenosných chorôb a podpory rozvoja vidieka a potravinovej bezpečnosti. Dosiahnutie skutočného globálneho pokroku preto vyžaduje začlenenie zásad trvalo udržateľného rozvoja do všetkých aspektov rozvojovej spolupráce: rozpočtovej podpory, budovania inštitucionálnych kapacít, technickej a inštitucionálnej spolupráce a prenosu znalostí, ako aj finančnej podpory a pôžičiek poskytovaných súkromnému sektoru.
Ďalej sa v správe poukazuje na potrebu vypracovania podrobnejšej analýzy dôsledkov trvalej udržateľnosti rozvojovej politiky a navrhuje vyhodnotiť environmentálne dosahy existujúcich projektov, ako aj vypracovať jasné ukazovatele trvalo udržateľného rozvoja na monitorovanie všetkých rozvojových projektov. Vhodné bude tiež zvýšiť transparentnosť a monitorovať prípadné použitie príspevkov oficiálnej rozvojovej pomoci v sektorovej a rozpočtovej oblasti.
Potreba trvalej udržateľnosti v rozvojových krajinách
Začlenenie trvalej udržateľnosti do rozvojovej politiky na európskej a národnej úrovni je potrebné nato, aby sa rozvojová spolupráca nezmenila na zbytočný a krátkozraký podnik.
Živobytie vidieckeho obyvateľstva v rozvojových krajinách je do veľkej miery závislé od bezprostredného prostredia a jednoduchých poľnohospodárskych techník. Z tohto dôvodu vidiecke obyvateľstvo dopláca na odlesňovanie, eróziu pôdy a vyčerpanie prírodných zdrojov a biodiverzity, ale na druhej strane k nim prispieva. Energetické zdroje buď nejestvujú alebo sa využívajú spôsobom, ktorý znečisťuje životné prostredie, preto je nemožné udržiavať základné hygienické a zdravotné normy a čistotu vody. Hospodársky rast je v takýchto neudržateľných podmienkach veľmi náročný, často nemožný. Preto sa EÚ vo svojej rozvojovej politike musí zamerať na podporu udržateľnej spotreby s dôrazom na využívanie čistejších a udržateľných zdrojov energie na miestnej úrovni, a tak umožniť rast životnej úrovne, ako aj na podporu lepšej miestnej kontroly vzťahov medzi rastom populácie a kapacitou environmentálneho priestoru.
Sociálny aspekt trvalo udržateľného rozvoja vyžaduje dosiahnuť udržateľnosť aj v otázkach zdravia. Ústredným prvkom trvalo udržateľnej spolupráce sa musí stať boj s pandémiami, akými sú AIDS a malária, pretože vedú k neudržateľným demografickým výsledkom: vysokému percentu detí a nízkemu percentu zdravých, vzdelaných a ekonomicky aktívnych dospelých jedincov. Pozornosť jednotlivcov sa preto musí zamerať na osobné zdravie a hygienu, ako aj ekologické dôsledky každodenného správania jednotlivcov, z čoho vyplýva, že podstatná časť rozvojovej pomoci sa musí nasmerovať do podpory vzdelávania. EÚ by mala z tohto dôvodu vypracovať kritickú revíziu vzdelávacích politík v rámci trvalo udržateľného rozvoja v rozvojových štátoch.
Trvalo udržateľná energia a dobrá podniková prax
Ak chce EÚ riešiť situáciu so zhoršujúcim sa miestnym životným prostredím, musí prehĺbiť dialóg a zlepšiť technologickú spoluprácu s priemyselným sektorom rozvojových krajín a najmä s malými a strednými podnikmi. Poskytnutie modernej technológie a podpora energetickej účinnosti umožní makroekonomickú stabilitu, ako aj ochranu životného prostredia a zdravia jednotlivcov prostredníctvom zníženia používania dovážaných a drahých fosílnych palív a zlepšenia pracovných podmienok. Schopnosť malých a stredných podnikov priaznivo reagovať na problematiku životného prostredia môže EÚ podporiť aj posilnením národného inštitucionálneho rámca.
Životné prostredie však nie sú povinné rešpektovať iba miestne podniky, ale aj medzinárodné spoločnosti. Je potrebné prísne dodržiavať kódex správania európskych podnikov pôsobiacich v rozvojových krajinách a veľká pozornosť sa musí venovať globálnej podpore sociálnej zodpovednosti podnikov. Čistejší a udržateľný hospodársky rast a hospodárska diverzifikácia rešpektujúca prírodné zdroje a biodiverzitu sa dá najlepšie dosiahnuť zvýšením priamych zahraničných investícií a oficiálnej rozvojovej pomoci pre rozvojové schémy priateľské k životnému prostrediu, čiže aj poskytnutím pomoci vládam rozvojových krajín na začlenenie zásad trvalo udržateľného rozvoja do svojich rozvojových stratégií.
Inštitucionálna kapacita
V stratégii na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja musí byť prioritou vytvorenie inštitucionálnej kapacity rozvojových krajín. Ekologické otázky a reformy vzťahujúce sa na udržateľnosť sa z dôvodu existencie zásady lokálneho vlastníctva týkajúceho sa rozvojových projektov môžu do národných stratégií na znižovanie chudoby a partnerských dohôd EÚ s rozvojovými krajinami začleniť iba prostredníctvom posilnenia kapacity štátnych inštitúcií na riešenie týchto otázok.
Podpora dobrého riadenia a právneho štátu je obzvlášť dôležitá, pretože zabezpečuje správnu realizáciu reforiem na znižovanie chudoby na štátnej a miestnej úrovni a zabraňuje sprenevere finančných prostriedkov rozvojovej pomoci nezodpovednými alebo skorumpovanými úradníkmi. Všetky opatrenia na budovanie kapacít, napríklad podpora inštitucionálnych, správnych a právnych reforiem, rozvoj infraštruktúrnych sietí a pomoc nasmerovaná do oblasti správy verejných financií, musia zohľadňovať vplyvy navrhnutých opatrení na environmentálnu, hospodársku a sociálnu (alebo politickú) udržateľnosť.
Súvisiace politiky EÚ
Keďže trvalo udržateľný rozvoj je zásadou, ktorá spája právne predpisy EÚ, a ako taká musí riadiť všetky politiky EÚ, je poľutovaniahodné, že niektoré ďalšie politické oblasti nezohľadňujú princípy trvalo udržateľného rastu. EÚ musí zvážiť ústrednú úlohu politík trvalo udržateľného poľnohospodárstva vo vývoji ľudstva a nepriaznivé dôsledky vývozných dotácií EÚ na hospodárstvo najmenej rozvinutých krajín.
EÚ môže tiež zabrániť dovážaniu prvotných produktov vyrábaných neudržateľným spôsobom, čím sa porušujú medzinárodné dohody, a prostredníctvom zákonného zavedenia súdržnej spoločnej imigračnej politiky sa môže pokúsiť obmedziť únik mozgov v rozvojových krajinách. Politická súdržnosť musí existovať v kľúčových oblastiach rozvojovej spolupráce, a rovnako aj vo všetkých ostatných politických oblastiach. Na druhej strane je však zo strany všetkých členských štátov potrebné prijať významnejší záväzok v iných kľúčových oblastiach, napríklad v oblasti zvýšenia rozvojovej pomoci na 0,7 % HDP.
POSTUP
|
Názov |
Presadzovanie trvalej udržateľnosti v politikách rozvojovej spolupráce |
|||||||||||
|
Číslo postupu |
||||||||||||
|
Gestorský výbor |
DEVE |
|||||||||||
|
Výbor požiadaný o stanovisko |
|
|
|
|
|
|||||||
|
Bez predloženia stanoviska |
|
|
|
|
|
|||||||
|
Rozšírená spolupráca |
|
|
|
|
|
|||||||
|
Spravodajca |
Danutė Budreikaitė |
|
||||||||||
|
Predchádzajúci spravodajca |
|
|
||||||||||
|
Prerokovanie vo výbore |
2.10.2006 |
6.11.2006 |
19.12.2006 |
|
|
|||||||
|
Dátum prijatia |
19.12.2006 |
|||||||||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+ - 0 |
30 0 0 |
||||||||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Margrete Auken, Alessandro Battilocchio, Margrietus van den Berg, Danutė Budreikaitė, Marie-Arlette Carlotti, Thierry Cornillet, Fernando Fernández Martín, Michael Gahler, Filip Kaczmarek, Glenys Kinnock, Maria Martens, Miguel Angel Martínez Martínez, Gay Mitchell, Horst Posdorf, Toomas Savi, Pierre Schapira, Frithjof Schmidt, Jürgen Schröder, Anna Záborská, Mauro Zani |
|||||||||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
John Bowis, Milan Gaľa, Fiona Hall, Alain Hutchinson, Linda McAvan, Manolis Mavrommatis, Anne Van Lancker, Zbigniew Zaleski, Gabriele Zimmer |
|||||||||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
María Sornosa Martínez |
|||||||||||
|
Dátum predloženia |
21.12.2006 |
|||||||||||
|
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii) |
|
|||||||||||