SPRÁVA s návrhom odporúčania Európskeho parlamentu Rade o mandáte na rokovanie o dohode o pridružení medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a krajinami Strednej Ameriky na strane druhej
5.2.2007 - (2006/2222(INI))
Výbor pre zahraničné veci
Spravodajca: Willy Meyer Pleite
NÁVRH ODPORÚČANIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU RADE
o mandáte na rokovanie o dohode o pridružení medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a krajinami Strednej Ameriky na strane druhej
Európsky parlament,
– so zreteľom na návrh odporúčania Rade, ktorý predložil pán Willy Meyer Pleite v mene skupiny GUE/NGL, o usmerneniach pre rokovanie o dohode o pridružení medzi Európskou úniou a Strednou Amerikou (B6‑0417/2006),
– so zreteľom na odsek 31 Viedenského vyhlásenia, ktoré zahŕňa rozhodnutie prijaté Európskou úniou a Strednou Amerikou na IV. summite Európskej únie – Latinskej Ameriky a Karibiku, ktorý sa konal 12. mája 2006 vo Viedni, začať rokovania s cieľom uzatvoriť dohodu o pridružení vrátane vytvorenia zóny voľného obchodu,
– so zreteľom na hlavu V Zmluvy o Európskej únii,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2001 o globálnom partnerstve a spoločnej stratégii pre vzťahy medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou[1]
– so zreteľom na svoje uznesenie z 27. apríla 2006 o posilnení partnerstva medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou[2],
– so zreteľom na článok 114 ods. 3 a článok 83 ods. 5 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre medzinárodný obchod (A6‑0026/2007),
A. keďže rešpektovanie demokracie a právneho štátu a plné užívanie ľudských práv každej osoby, ako aj úplné rešpektovanie občianskych a politických práv občanov oboch regiónov, sú základnými podmienkami pre rozvoj partnerstva medzi stranami, ako sa o tom rozhodlo vo Viedni,
B. keďže záruka, že všetci občania, predovšetkým znevýhodnené osoby ako napríklad domorodé obyvateľstvo, môžu plne užívať základné práva, a posilnenie sociálnej a politickej účasti občanov sú základnými prvkami dohody,
C. keďže usmernenia pre rokovanie o novej dohode o hospodárskom pridružení, politickej zhode a spolupráci musia zohľadňovať vôľu zmluvných strán, vyjadrenú v odseku 31 Viedenského vyhlásenia, ktorou je uzatvorenie všeobecnej dohody o pridružení, čiže dohody, ktorá opätovne potvrdí presvedčenie, že vzťahy so Strednou Amerikou smerujú k voľnému obchodu a zahŕňajú politické a hospodárske partnerstvo s týmto regiónom a jeho jednotlivými krajinami, ktoré bude zohľadňovať nezrovnalosti a nerovnosti medzi oboma regiónmi a medzi rôznymi krajinami Strednej Ameriky a ktoré bude z rovnakých dôvodov obsahovať základné ustanovenia o rozvojovej spolupráci a sociálnej súdržnosti,
D. keďže vytvorenie Euro-latinskoamerického parlamentného zhromaždenia (Eurolat) bolo rozhodujúcim krokom k posilneniu demokratickej legitímnosti a politického rozmeru vzťahov medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou, najmä vzťahov medzi EÚ a Strednou Amerikou, a keďže toto zhromaždenie bude stálym fórom politického dialógu medzi oboma regiónmi,
E. keďže pokyny na rokovanie o novej dohode musia zohľadňovať hospodárske, politické a sociálne podmienky existujúce vo väčšine krajín Strednej Ameriky, a rozdiely v rozvoji medzi regiónmi, ako aj vlastnosti hospodárskych vzťahov v Strednej Amerike (koncentrácia regionálneho obchodu v malom počte krajín, silná závislosť od vývozu tradičných výrobkov a slabá úroveň priamych zahraničných investícií Európskej únie v tomto regióne, atď.),
1. predkladá Rade tieto odporúčania:
a) v mandáte na rokovanie by mal byť výslovne uvedený právny základ, na základe ktorého sa bude rokovať o novej dohode o pridružení, pričom by tento základ mal vychádzať z článku 310 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva vo vzťahu k článku 300 ods. 2 prvý pododsek prvá veta a článku 300 ods. 3 druhý pododsek tejto zmluvy;
b) v mandáte pre rokovanie spresniť, že cieľom dohody o pridružení medzi EÚ a Strednou Amerikou je postupná liberalizácia obchodnej výmeny za spravodlivých podmienok a vzájomného prospechu založeného na doplnkovosti a solidarite, politický dialóg a spolupráca a zároveň aj upevnenie demokracie a právneho štátu a úplné dodržiavanie ľudských, občianskych a politických práv, sociálnej súdržnosti, trvalo udržateľného ľudského rozvoja a hospodárskych a sociálnych práv, chápaných v rámci ich kultúrneho a environmentálneho rozmeru;
c) v usmerneniach pre rokovanie stanoviť mechanizmy, ktoré zaručia, že ustanovenia budúcej dohody budú plne v súlade s mandátom definovaným Zmluvou o EÚ, podľa ktorej sú príspevok k trvalo udržateľnému rozvoju, ako ho definuje program Organizácie Spojených národov pre rozvoj z roku 1996, podpora medzinárodnej spolupráce, rozvíjanie a posilňovanie demokracie a právneho štátu, ako aj dodržiavanie ľudských práv, základnými cieľmi Európskej únie;
d) so zreteľom na zraniteľnosť, ktorou sa vyznačuje rozvoj Strednej Ameriky v sociálno-ekonomickej a environmentálnej oblasti a v oblasti demokracie, definovať v usmerneniach pre rokovanie hlavné témy, ktorým sa bude venovať program a politický dialóg vrátane aktualizácie cieľov a zamerania na otázky, ako sú demokratické vládnutie, boj proti terorizmu, zachovanie mieru a bezpečnosti a riadenie konfliktov; začleniť nové témy, ako sú odstraňovanie chudoby, opatrenia na podporu sociálnej súdržnosti, migrácie a pohyb ľudí, boj proti kriminalite a najmä proti násiliu s medzinárodným rozvetvením (obchodovanie s drogami, ľahkými zbraňami a ľuďmi, činnosť organizovaných bánd ako Maras), atď.; stanoviť konkrétnu činnosť v oblasti prijímania spoločných pozícií na medzinárodných fórach a v rámci OSN s cieľom dosiahnuť skutočnú politickú zhodu na medzinárodnej úrovni medzi oboma regiónmi sveta;
e) naplánovať menovanie členov zmiešaného parlamentného výboru Európska únia – Stredná Amerika, ktorý bude zriadený v rámci novej dohody o pridružení z členov Európskeho parlamentu a Stredoamerického parlamentu, z členov národných parlamentov, ktoré ešte nepatria do žiadneho zhromaždenia regionálneho charakteru a z členov EuroLat, ako konkrétne vyjadrenie podpory procesu regionálnej integrácie v Strednej Amerike a strategickému dvojregionálnemu partnerstvu EÚ – LAK;
f) do smerníc pre rokovanie začleniť osobitné odkazy na primeranú účasť občianskej spoločnosti na novom politickom dialógu s návrhom organizovať pravidelné konferencie so zástupcami občianskej spoločnosti tak v Európskej únii, ako aj v Strednej Amerike a týmto zástupcom prideliť štatút pozorovateľa na stretnutiach na ministerskej úrovni, uľahčiť im aktívnu účasť na zodpovedajúcich fórach, výboroch a podvýboroch a to vo všetkých štádiách diskusie, rokovaní a monitorovaní procesu;
g) prideliť kľúčovú úlohu podpore boja proti beztrestnosti a proti korupcii a pripraviť aktivity a programy v prospech posilňovania demokratických inštitúcií v Strednej Amerike;
h) v usmerneniach pre rokovanie stanoviť posilnenie podpory stredoamerickej integrácie zo strany Európskej únie pre, ako aj pre reformu a posilnenie jej normatívneho rámca a inštitúcií – vrátane Generálneho sekretariátu, Stredoamerického parlamentu a Stredoamerického súdneho dvora – tak, aby sa stali účinnejšími, reprezentatívnejšími a legitímnejšími, predovšetkým v súvislosti s colnou úniou, voľným pohybom osôb, so spoločnými politikami, harmonizáciou legislatív a s vytvorením mechanizmu vlastného financovania;
i) do cieľov nasledujúceho mandátu pôsobenia Európskej investičnej banky v Latinskej Amerike zahrnúť aj ciele podpory regionálnej integrácie – najmä začlenenie materiálnych infraštruktúr a infraštruktúr v oblasti dopravy, komunikácií a energetiky – tak, aby pôsobenie tejto inštitúcie účinne dopĺňalo novú dohodu;
j) spolupracovať s krajinami Strednej Ameriky a podporovať ich úsilie v boji proti nezákonnej výrobe drog a nezákonnému obchodovaniu s nimi; súčasťou tejto činnosti by mali byť programy na pomoc poľnohospodárom pri pestovaní alternatívnych plodín, pri obchodovaní s ktorými by EÚ by mohla efektívne pomôcť;
k) zabezpečiť začlenenie demokratickej doložky usmernení dohody o pridružení a zabezpečiť jej uplatňovanie, a vytvoriť mechanizmy, ktoré zaručenia kontinuitu režimu stimulov v oblasti zamestnanosti a životného prostredia systému všeobecných preferencií (SVP)[3] vrátane SVP plus pomocou doložiek sociálneho a environmentálneho charakteru; výslovne sa odvolávať na konkrétne mechanizmy, ktoré zaručia jej uplatňovanie a najmä stanoviť, že Komisia bude predkladať Európskemu parlamentu výročnú správu o uskutočnenej kontrole v tejto oblasti;
l) zohľadniť skutočnosť, že režim SVP vrátane režimu SVP plus je autonómnym režimom Spoločenstva, ktorý prináša prospech krajinám Strednej Ameriky na základe stupňa ich rozvoja;
m) zohľadniť v súvislosti s ustanoveniami novej dohody, ktoré sa týkajú rozvojovej spolupráce, osobitosti stredoamerického regiónu a plnenie rozvojových cieľov milénia (RCM) v tomto regióne, a vychádzať z toho, že vytváranie ľudského kapitálu a výmena v oblasti kultúry a vzdelávania sú pre boj proti chudobe v regióne prvoradé, a preto treba venovať osobitnú pozornosť vzdelávaniu, výskumu, vede a technológii, ako aj kultúre a to prostredníctvom rastúcej podpory výmen v týchto oblastiach;
n) uviesť, že dohoda o pridružení medzi EÚ a Strednou Amerikou sa musí zakladať na jednej strane na uskutočňovaní RCM a na druhej strane na boji za odstránenie chudoby a znižovanie nerovností, ktoré Únia stanovila ako priority v oblasti spolupráce;
o) zabezpečiť, aby spolupráca a ekonomické nástroje, ktoré má Únia k dispozícii boli využívané rovnomerne na podporu a ochranu životného prostredia v regióne Strednej Ameriky;
p) venovať osobitnú pozornosť projektom cestovného ruchu v Strednej Amerike, aby sa zabezpečila ich trvalo udržateľná realizovateľnosť, keďže táto aktivita napomáha hospodársky rozvoj;
q) podporovať tiež trojstrannú a biregionálnu spoluprácu, najmä s oblasťou Karibiku, a politiku spolupráce typu juh-juh, ako náhle nadobudne dohoda o pridružení účinnosť;
r) presadzovať primeraný podporný rámec zameraný na malé a stredné podniky (MSP) a urobiť z neho základný prvok hospodárskeho rozvoja, vytvárania pracovných miest a spoločenského blahobytu; preskúmať opatrenia (vrátane opatrení v oblasti daní), ktoré by mohli byť prijaté v oblasti boja proti nezamestnanosti v sektore MSP; a rozvinúť programy na podporu takýchto podnikov v oblasti výskumu;
s) všeobecne podporovať malovýrobcov a MSP, a vyzývať na investovanie do malých podnikov, keďže z otvorenia európskych trhov budú ťažiť najmä väčší výrobcovia, ktorí sú schopní dodržiavať európske zdravotné a fytohygienické normy;
t) uzavrieť úplnú a vyváženú dohodu o pridružení založenú na troch pilieroch: politickej a inštitucionálnej kapitole posilňujúcej demokratický dialóg a politickú spoluprácu, kapitole o spolupráci podporujúcej trvalo udržateľný hospodársky a sociálny rozvoj a obchodnej kapitole zriaďujúcej vyspelú zónu voľného obchodu zahŕňajúcu široký rozsah oblastí – okrem postupnej a vzájomnej liberalizácie obchodu s tovarom a službami aj investície, verejné obstarávanie, ochranu práv duševného vlastníctva, spoluprácu v oblasti hospodárskej súťaže, ako aj nástroje na ochranu obchodu, uľahčenie obchodu a efektívny mechanizmus na riešenie sporov;
u) usmerneniach pre rokovanie stanoviť postupnú a vzájomnú liberalizáciu obchodných výmen, postupné sprístupnenie európskych trhov pre výrobky Strednej Ameriky za konkurenčných podmienok a zabrániť tak, aby budúca dohoda zhoršila existujúce nezrovnalosti; ďalej stanoviť osobitný, diferencovaný a flexibilný prístup v rámci lehôt, ktoré budú dohodnuté podľa záväzkov a zlepšenia konkurencieschopnosti krajín Strednej Ameriky, pomocou podporných opatrení schválených Európskou úniou na pomoc pri transformácii výrobných štruktúr a konkurencieschopnosti hospodárstva krajín Strednej Ameriky, ako je presun technológií, doplnenie národných požiadaviek do pravidiel o pôvode a vytvorenie programov pre spoluprácu a technickú podporu, a súčasne podporovať stabilný právny rámec a jasné pravidlá hry, ktoré zaručia bezpečnosť investícií a hospodársko-obchodných vzťahov zúčastnených strán;
v) považovať zónu voľného obchodu (ZVO) medzi EÚ a krajinami Strednej Ameriky za prvoradý strategický cieľ vonkajších vzťahov EÚ v medzinárodnom kontexte, pre ktorý sú typické zvýšená úroveň vzájomnej závislosti, hospodársky rast, výskyt nových ekonomických mocností, rastúci počet dvojstranných obchodných dohôd USA (vrátane dohody CAFTA) a viaceré medzinárodné úlohy, ktoré prekračujú národné hranice;
w) pripojiť sa k žiadosti Parlamentu adresovanej Komisii, aby urýchlene začala vypracúvať hodnotenie vplyvu obchodu na trvalo udržateľný rozvoj(SIA), ktoré by malo byť prípravným krokom rokovaní o obchodnej dohode a požiadať Komisiu, aby Parlament informovala o krokoch uskutočnených v tejto záležitosti;
x) nezačleniť najmä žiadnu výslovnú alebo implicitnú podmienku, ktorá by podmieňovala uzatvorenie budúcej dohody EÚ – Stredná Amerika predchádzajúcim skončením kola rokovaní Svetovej obchodnej organizácie (WTO), bez toho, aby bola dotknutá možnosť začleniť vo vhodnom čase do tejto dohody výsledky pracovného programu z Dohy, ktoré sa budú zhodovať s konečným cieľom partnerstva EÚ – Stredná Amerika, ako prejav hmatateľnej a rozhodnej podpory procesu regionálnej integrácie v Strednej Amerike;
y) zaviazať sa vytvoriť zónu voľného obchodu v úplnom súlade s novým transparentným mechanizmom WTO a právami a povinnosťami vyplývajúcimi z ustanovení organizácie WTO, konkrétne z článku XXIV dohody GATT a článku V dohody GATS, a tým posilniť multilaterálny obchodný systém;
z) uzavrieť jedinú a nedeliteľnú obchodnú dohodu, ktorá bude výrazne presahovať súčasné i budúce záväzky strán dohody v rámci WTO a na základe ktorej sa v prechodnom období podľa požiadaviek organizácie WTO vytvorí zóna voľného obchodu, ktorá čo najmenej reštriktívnym spôsobom zohľadní rozmer rozvoja a osobitne citlivý charakter niektorých výrobkov, pričom sa nevylúči žiadny zo sektorov;
aa) zohľadniť skutočnosť, ako veľmi dôležitý krok pre úspešnosť rokovaní, že krajiny Strednej Ameriky sa snažia splniť svoj záväzok, čo sa potvrdilo na spomínanom viedenskom summite, realizovať podľa plánu rozhodnutia prijaté hlavami štátov na stretnutí 9. marca 2006 v Paname, ktorých cieľom je dosiahnutie efektívnej colnej únie, snaha o ratifikáciu dohody s krajinami Strednej Ameriky o investíciách a službách a vytvoriť právny mechanizmus, ktorým sa zabezpečí presadzovanie regionálnych hospodárskych právnych predpisov v celom regióne;
ab) dôkladne zohľadniť, že spoločné hodnotenie EÚ a krajín Strednej Ameriky hospodárskej integrácie Strednej Ameriky upozorňuje na viaceré konkrétne dôležité operatívne závery (pokiaľ ide o inštitucionálny rámec, hospodársku integráciu, colnú úniu, technické prekážky obchodu, pravidlá sanitárnych a fytosanitárnych opatrení, regionálnu liberalizáciu služieb a investícií, verejné obstarávanie, práva duševného vlastníctva a geografický informačný systém (GIS), hospodársku súťaž a nástroj ochrany obchodu) s cieľom posilniť, rozvinúť a dokončiť stredoamerickú colnú úniu a spoločný vnútorný trh, ktoré sú nevyhnutné na rokovania a vytvorenie skutočnej zóny voľného obchodu medzi týmito dvoma regiónmi;
ac) zohľadniť skutočnosť, že konsolidácia a posilnenie spoločného trhu Strednej Ameriky, v prvom rade vytvorením colnej únie a rozvojom spoločného trhu, okrem iného stanovením politiky vonkajšieho obchodu a skutočne voľného pohybu dovážaného tovaru, umožnia zmenšiť prekážky hospodárskych subjektov a zvýšiť obchodné výmeny a investície medzi týmito dvoma regiónmi;)
ad) ponúknuť nové zmysluplné príležitosti prístupu na trh v oblasti poľnohospodárstva, ktoré predstavuje životne dôležitý sektor pre rozvoj krajín Strednej Ameriky nezávisle od stupňa rozvoja v iných oblastiach, napríklad v oblasti prístupu na trh s nepoľnohospodárskymi výrobkami (NAMA) a v oblasti služieb i ďalších poľnohospodárskych otázok;
ae) zabezpečiť, aby rokovania o prístupe na trh s nepoľnohospodárskymi výrobkami (NAMA) vyústili do ambicióznych a vyvážených výsledkov, čím sa zaručia nové a skutočné príležitosti prístupu na trh v obchode s akýmkoľvek tovarom s ohľadom na potrebnú úroveň pružnosti týkajúcej sa harmonogramu odstraňovania colných taríf zo strany Strednej Ameriky a umožniť pokračovanie a rozšírenie činností týkajúcich sa rybolovu;
af) dôkladne zohľadniť skutočnosť, že rybárska činnosť je dôležitou a citlivou otázkou tak pre EÚ, ako aj pre Strednú Ameriku vzhľadom na mieru, akou prispieva k rozvoju hospodárstva a vytváraniu nových pracovných príležitostí v danom regióne, a udržiavať populácie rýb na udržateľnej úrovni prostredníctvom zodpovedného rybolovu;
ag) zohľadniť potrebu zabezpečenia všeobecného prístupu k základným službám a právo na vnútroštátnu reguláciu, a preto postupovať obozretne pri rokovaniach o liberalizácii obchodu v oblasti služieb v súlade s článkom V dohody GATS s cieľom dosiahnuť konkrétne zlepšenie, pokiaľ ide o doteraz prijaté a uplatňované záväzky v oblasti liberalizácie a tiež zohľadniť potrebu jasného a predvídateľného regulačného rámca; neponúkať ani neprijímať žiadosti v oblastiach verejného zdravia a vzdelávania;
ah) zohľadniť stále rastúci potenciál odvetvia turistického ruchu pre investície a rozvoj hospodárstva v krajinách Strednej Ameriky a dôležitosť propagácie turistického ruchu medzi oboma regiónmi;
ai) zaradiť ako všeobecné ustanovenie potrebu zásadného úsilia zo strany EÚ i krajín Latinskej Ameriky o prípadnú konvergenciu jednotlivých platných alebo prerokúvaných dohôd medzi oboma regiónmi;
aj) zohľadniť skutočnosť, že mechanizmy riešenia sporov stanovené v podobných obchodných dohodách uzatvorených medzi Spoločenstvom a tretími krajinami sa nevyužívajú účinne; žiada preto Komisiu, aby predložila nové návrhy s cieľom vytvoriť účinnejší nástroj riešenia sporov, ktorý uľahčí rozhodovanie o sporoch, ktoré môžu vzniknúť v niektorých oblastiach týkajúcich sa ZVO;
ak) zabezpečiť, aby Komisia dôkladne, v prípade potreby dôverne, informovala Európsky parlament o naplánovaných usmerneniach pre rokovanie, ako aj o usmerneniach pre rokovanie, ktoré sa napokon schvália;
2. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a na vedomie aj Komisii a vládam členských štátov Európskej únie.
- [1] Ú. v. ES C 140 E, 13.6.2002, s. 569.
- [2] Prijaté texty, P6_TA(2006)0155.
- [3] Nariadenie Rady (ES) č. 980/2005 z 27. júna 2005, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií (Ú. v. EÚ L, 30.6.2005, s. 1).
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1. Je nepochybné, že po rozhodujúcej úlohe v procese obnovenia mieru a v demokratizačnom procese stredoamerickej úžiny počas osemdesiatych rokov minulého storočia je politický vplyv Európskej únie v regióne v súčasnosti na jasnom ústupe. Je to o to viac poľutovaniahodné, že príspevok Európskej únie ku vzniku zmierovacieho a demokratizačného procesu v tomto regióne počas vyššie uvedeného desaťročia a pokrok dosiahnutý v rámci ministerského dialógu zo San José, ktorý sa začal v roku 1984, patrili k veľmi vzácnym úspechom vtedajšej európskej politiky spolupráce, ktorá predchádzala dnešnej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike, a k jedným z mála prípadov, keď Európska únia prijala vlastné stanovisko nezávisle od Spojených štátov vedených prezidentom Reaganom.
2. Aj význam Európskej únie ako obchodného partnera Strednej Ameriky poklesol, pretože v roku 2001 do Únie smerovalo iba 13 % stredoamerického vývozu v porovnaní s 24 % v roku 1990, a to aj napriek jednostrannému preferenčnému riešeniu, ktorý Európska únia schválila prostredníctvom svojho systému všeobecných preferencií. Táto situácia sa vo všeobecnosti pripisuje neznalosti uplatňovania pravidiel pôvodu a postupu získavania certifikátov, ako aj nedostatočnej konkurencieschopnosti stredoamerických podnikov. A naopak, iba 0,6 % vývozu Európskej únie je určených pre Strednú Ameriku.
3. Súčasné vzťahy medzi Európskou úniou a krajinami Strednej Ameriky spadajú do obmedzeného rámca dohody o politickom dialógu a spolupráci, ktorá bola podpísaná v decembri 2003 v Ríme, predovšetkým s cieľom vytvoriť potrebné podmienky pre rokovanie o životaschopnej a vzájomne prospešnej dohode o pridružení, ktorá bude obsahovať dohodu o voľnom obchode. O začatí rokovaní s cieľom uzatvorenia dohody o pridružení, ktoré Európsky parlament navrhoval počas II. a III. samitu EÚ – LAK v roku 2002 (Madrid) a 2004 (Guadalajara, Mexiko), bolo nakoniec rozhodnuté na IV. samite vo Viedni.
4. V odseku 31 Viedenského vyhlásenia sa uvádza rozhodnutie strán začať rokovania o dohode o pridružení, vrátane vytvorenia zóny voľného obchodu. Stredná Amerika sa preto zaviazala realizovať rozhodnutia o ratifikovaní zmluvy Strednej Ameriky o investíciách a službách a o vytvorení jurisdikčného mechanizmu, ktorý umožní dodržiavať regionálnu hospodársku legislatívu v celom regióne, prijaté 9. marca 2006 v Paname hlavami štátov Strednej Ameriky. Panama sa tiež zúčastní tohto procesu, hneď ako prijme formálne rozhodnutie o pristúpení k procesu hospodárskej integrácie Strednej Ameriky (SIECA).
Stredná Amerika: oveľa viac ako len voľný obchod
5. Váš spravodajca s ohľadom na novú dohodu o pridružení zastáva stanovisko, že je viac ako inokedy potrebné konsolidovať demokratický proces v Strednej Amerike, zvýšiť účinnosť a posilniť prostriedky administratív a demokratických inštitúcií, najmä pokiaľ ide o súdnictvo a jeho nezávislosť, využiť všetky nástroje právneho štátu na boj proti násiliu, korupcii, beztrestnosti, ako aj porušovaniu ľudských práv, a nakoniec zlepšiť sociálnu súdržnosť a životné podmienky všetkých obyvateľov regiónu. Inými slovami, nová dohoda o pridružení kladie na obe zmluvné strany skutočnú zodpovednosť. Pre Európsku úniu to predstavuje okrem iného skutočnú morálnu zodpovednosť: teraz je dôležité prispieť k upevneniu nádejí na mier a spravodlivosť, ktoré boli vyvolané v krajinách a u obyvateľov tejto oblasti, a zaručiť úspech rôznych opatrení pomoci, ktoré sa podľa Európskej únie ani zďaleka nepribližujú v dobe prvých volieb k zavŕšeniu, ale vyžadujú si, aby sa zlepšovaniu hospodárskej a sociálnej situácie krajiny a obyvateľov Strednej Ameriky dodal skutočný impulz. Krajiny Strednej Ameriky zase musia zachovávať a dodržiavať zmluvné záväzky v oblasti mierového procesu, demokratizácie a integrácie, realizovať všetky reformy, o ktorých bolo rozhodnuté, a napredovať cestou skutočnej integrácie, ktorá umožní dosiahnuť čo najväčší úžitok z novej dohody o pridružení z pohľadu politického, hospodárskeho a sociálneho. Táto dohoda musí v konečnom dôsledku prispieť k vytvoreniu vyrovnaných a koherentných vzťahov medzi Európskou úniou a Strednou Amerikou, ktoré budú vo všetkých ohľadoch odrážať legitímne záujmy oboch zmluvných strán.
6. V budúcej dohode o pridružení nemožno opomenúť vážny hospodársky, politický a sociálny deficit, ktorý existuje v mnohých krajinách Strednej Ameriky, ani ignorovať rozdiely v rozvoji medzi obidvomi regiónmi a charakteristiky ich hospodárskych vzťahov: koncentráciu regionálneho obchodu v malom počte krajín, silnú závislosť od vývozu tradičných výrobkov a nízku úroveň priamych zahraničných investícií z Európskej únie v regióne (sotva desatina z investícií Spojených štátov).
7. Vzhľadom na existujúcu nerovnováhu medzi oboma partnermi existujú obavy, že budúca dohoda o pridružení by sa mohla obmedziť na jednoduchú dohodu o voľnom obchode, ktorá by ešte zhoršila nerovnováhu a nerovnosti medzi krajinami Strednej Ameriky. Toto nie je zámerom strán, ktoré sa v odseku 31 Viedenského vyhlásenia výslovne zmieňujú o spoločnom cieli spočívajúcom v uzatvorení všeobecnej dohody o pridružení a ktoré dúfajú, že rokovania budú napredovať rýchlo a že budúca dohoda o pridružení bude čo najskôr účinne uplatňovaná.
8. Na potvrdenie presvedčenia, že Európska únia nenavrhuje výlučne rokovanie o dohode podobnej CAFTA (stredoamerická dohoda o voľnom obchode), je ďalej dôležité, aby sa budúca dohoda o pridružení zakladala na spoločnom záujme vyplývajúcom z politického a hospodárskeho partnerstva s regiónom a jednotlivými krajinami tohto regiónu, ktoré bude zohľadňovať nerovnováhu a nerovnosť medzi oboma regiónmi, ako aj medzi jednotlivými krajinami Strednej Ameriky a vo vnútri týchto krajín, a ktorý bude okrem iného obsahovať kľúčové ustanovenia o spolupráci v oblasti rozvoja.
9. Uzatvorenie takejto dohody o pridružení medzi partnermi natoľko rozdielnymi by spočiatku nemohlo ani nemalo spočívať na absolútnej reciprocite v oblasti prístupu na trhy, pretože je zrejmé, že výrobné štruktúry členských krajín Systému stredoamerickej integrácie (SICA) by nemohli čeliť tlaku konkurencie, ktorý by vznikol pri absolútnej reciprocite. Namiesto toho bude pre obe strany nepochybne prospešné zavedenie dostatočne dlhých prechodných období, stanovenie výnimiek pre niektoré citlivé výrobky a intenzívna pomoc Európskej únie pri konverzii výrobných štruktúr regiónu. Takáto politika by skutočne napomohla potrebný rozvoj hospodárstva krajín Strednej Ameriky, jeho diverzifikáciu a reálne a postupné začlenenie sa do svetového hospodárstva.
Hlavné výzvy pre budúcu dohodu o pridružení
10. Prvým problémom je slabý hospodársky rast krajín Strednej Ameriky. V ostatných rokoch dosahoval hospodársky rast na obyvateľa v týchto krajinách v priemere 0,6 % (podľa údajov Hospodárskej komisie pre Latinskú Ameriku a Karibskú oblasť (ECLAC) za rok 2005), čo je úplne nepostačujúce na dosiahnutie rozvojových cieľov milénia.
11. Chudoba v Stredne Amerike je v skutočnosti rovnako veľká ako v deväťdesiatych rokoch a nerovnosti sa dokonca prehlbujú. Chudoba a nerovnosť tak zjavne ohrozujú upevnenie demokracie. Aj keď v ostatných pätnástich rokoch boli prostredníctvom slobodných volieb nastolené demokratické režimy, zvýšená miera neúčasti, strata dôvery vo verejné inštitúcie a politické strany, panujúca korupcia a beztrestnosť, ako aj slabý vplyv občianskej spoločnosti na politický a sociálny život vo väčšine týchto krajín neumožňuje hodnotiť situáciu optimisticky.
12. Aj samotná veľkosť malých krajín Strednej Ameriky predstavuje vážny problém v ich integrácii do svetového obchodu. Väčšina krajín tohto regiónu nie je schopná využiť otvorenie trhov a investícií a zároveň čeliť možným rizikám. Dôvodom je obmedzená veľkosť ich vnútorného trhu a slabý hospodársky rozvoj, čo ovplyvňuje ich konkurencieschopnosť, sťažuje podnikom získavať úspory z rozsahu, zvyšuje zraniteľnosť podnikov vzhľadom na kolísanie obchodu a zahraničných investícií a prispieva k zvýšeným nákladom na vnútornú transformáciu týchto podnikov.
13. Postupné sprístupnenie európskych trhov v podmienkach hospodárskej súťaže a zároveň zabránenie tomu, aby budúca dohoda zhoršila už existujúce nerovnosti, predstavuje skutočnú výzvu v súvislosti s obchodnou časťou dohody o pridružení. Zo strany Európskej únie si to vyžaduje osobitný, diferencovaný a flexibilný prístup v rámci lehôt, ktoré bude treba stanoviť, v závislosti od záväzkov a zvýšenia konkurencieschopnosti krajín Strednej Ameriky, prostredníctvom podporných opatrení Európskej únie, ako napr. transfer technológií, integrovanie národných požiadaviek do pravidiel o pôvode a vytvorenie programov spolupráce a technickej pomoci.
14. Je nevyhnutné zabezpečiť, aby existovala pozitívna väzba medzi voľným obchodom predpokladaným v dohode o pridružení a cieľmi trvalo udržateľného rozvoja a sociálnej súdržnosti, ktoré sú základom politiky EÚ v regióne. Zohľadnenie existujúcej nerovnováhy prostredníctvom osobitného a diferencovaného prístupu, prechodných období, výnimiek a iných obchodných nástrojov, ako aj podpora transformácie výrobných štruktúr a konkurencieschopnosti, môžu byť v tomto zmysle prínosom. Je však potrebné tiež stanoviť minimálne normy v oblasti zamestnanosti a životného prostredia, ako sú normy aktuálneho systému všeobecných preferencií SVP+. Je potrebné zaručiť, aby sa tento motivačný program, ktorý už ukázal svoju užitočnosť, trvalo začlenil do dohody o pridružení a aby sa vytvorili účinné mechanizmy na zabezpečenie jeho pôsobenia.
Úspechy regionálnej integrácie v Strednej Amerike a ťažkosti, ktoré treba prekonať
15. Proces regionálnej integrácie sa v súčasnosti vyznačuje slabosťou inštitúcií na regionálnej úrovni a hospodárskou integráciou určovanou skôr hospodárskymi dôsledkami globalizácie a expanziou regionálnych trhov ako silnými inštitúciami a vypracúvaním spoločných politík. Bežne uvádzaným príkladom je závislosť regiónu od Spojených štátov, ktorá sa ešte zvýšila prostredníctvom dohody CAFTA, ktorá napomáha obchod a investície Spojených štátov v Strednej Amerike bez toho, aby sa tým nevyhnutne posilnila regionálna integrácia. Čo je ešte závažnejšie, regionálna integrácia sa bude musieť prispôsobiť novým normám a ustanoveniam CAFTA, pričom hrozí riziko premeny integrácie na nevhodný rámec. Viac ako inokedy je dôležité zabezpečiť, aby integrácia zohrávala dôležitú úlohu prostredníctvom spoločných politík, ktoré umožnia zvýšenie konkurencieschopnosti, produkcie a zamestnanosti a tým podporia trvalo udržateľný rozvoj regiónu.
16. Integrácia v Strednej Amerike zaznamenala veľký pokrok vďaka vytvoreniu Systému stredoamerickej integrácie (SICA) prostredníctvom Tegucigalpského protokolu v decembri 1991, ktorý nadobudol účinnosť 26. marca 1996 a ktorý dal tomuto procesu politický rozmer (keďže SICA tvorí explicitnú väzbu medzi mierom, demokraciou, právnym štátom, hospodárskym a sociálnym vývojom a regionálnou integráciou). Proces tak stratil svoj čisto hospodársky charakter, ako tomu bolo v priebehu predchádzajúcich desaťročí. Vytvorenie stredoamerických integračných inštitúcií a orgánov, ako je Generálny sekretariát SICA, Stredoamerický parlament (Parlacen) a Stredoamerický súdny dvor, sú krokom správnym smerom, nič to však nemení na tom, že stredoamerická integrácia naďalej zostáva rámcom medzivládnej spolupráce, ktorý nevytvára obmedzujúce normy Spoločenstva, ale politické dohody, ktorých účinnosť závisí od rozhodnutia zainteresovaných vlád o ich uplatnení alebo neuplatnení.
17. Aj keď sa v ostatnom čase podarilo dosiahnuť významný pokrok v súvislosti s colnou úniou, je isté, že toto napredovanie je ohrozené absenciou spoločnej obchodnej politiky, ako vyšlo najavo na základe podpisu obchodných dohôd s tretími krajinami – dohôd o voľnom obchode, v rámci ktorých si každá zo stredoamerických krajín stanovila svoje vlastné colné tarify.
18. Stredná Amerika teda potrebuje zmeniť zameranie regionálnej integrácie, aby bola skutočne nadnárodná, účinnejšia, reprezentatívnejšia a legitímnejšia, bližšia sociálnej a územnej realite, aby sa zameriavala na zlepšovanie hospodárskych a regionálnych podmienok a posilňovanie sociálnej súdržnosti a aby ju sprevádzalo posilňovanie kapacít, aby región mohol čeliť výzvam, ktoré obsahuje CAFTA, ako aj dohoda o pridružení s EÚ.
Politika Európskej únie voči Strednej Amerike v oblasti rozvojovej spolupráce
19. Komisia je hlavným darcom nenávratných dotácií pre Strednú Ameriku: rozpočet na obdobie rokov 2002 – 2006 predstavoval 563,2 milióna EUR, ku ktorým je potrebné pripočítať 74,5 milióna EUR na základe memoranda o porozumení medzi Komisiou a Generálnym sekretariátom SICA, ako aj dodatočných 250 miliónov EUR uvoľnených po hurikáne Mitch v rámci programu na obnovu Strednej Ameriky. Suma 47 milióna EUR bola uvoľnená po zemetrasení, ktoré zasiahlo Salvádor, a niekoľko ďalších desiatok miliónov eur bolo poskytnutých prostredníctvom iných programov a rozpočtových riadkov horizontálneho charakteru.
20. Možno povedať, a to s veľkou dávkou zdržanlivosti, že nová stratégia spolupráce Európskej únie so Strednou Amerikou na obdobie rokov 2007 – 2013 predstavuje jasný rozpor medzi skonštatovanými ťažkosťami v regióne (demokratický deficit, krehká sociálna súdržnosť, hrozby pre životné prostredie, nedostatočná účinnosť SICA), hlavným cieľom stratégie (podpora regionálnej integrácie so zreteľom na budúcu dohodu o pridružení) a prostriedkami poskytnutými na boj s týmito ťažkosťami (navrhovaný nový model spolupráce na základe finančnej podpory pre krajiny s krehkými demokratickými inštitúciami a nízkou transparentnosťou, a teda s vyplývajúcich rizikom zneužitia prostriedkov).
21. Je preto žiaduce, aby sa spolupráca Európskej únie so Strednou Amerikou stala základným pilierom budúcej dohody o pridružení, aby táto dohoda mohla prispieť ku skutočnému rozvoju stredoamerickej úžiny. V tomto smere si tento región žiada, aby Európska únia zohrávala aktívnejšiu úlohu v prospech politickej stability stredoamerických krajín, demokratických inštitúcií a ochrany základných práv, tak aby nová politika rozpočtovej pomoci zostavená Komisiou priamo prispievala k harmonizácii pomoci schválenej pre jednotlivé krajiny so zreteľom na rozvojové ciele milénia a nebola štátmi využívaná ako jednoduchý nástroj politického ospravedlnenia. Konkrétne boj proti beztrestnosti a korupcii a programy a opatrenia v prospech posilňovania demokratických inštitúcií musia v tejto súvislosti zohrávať kľúčovú úlohu v rozvojovej spolupráci zo strany Európskej únie.
NÁVRH ODPORÚČANIA RADE (B6‑0417/2006) (4.7.2006)
ktorý v súlade s článkom 114 odsekom 1 rokovacieho poriadku
predkladá Willy Meyer Pleite
v mene Konfederatívnej skupiny Európskej zjednotenej ľavice - Nordickej zelenej ľavice
o usmerneniach pre rokovanie o dohode o pridružení medzi Európskou úniou a Strednou Amerikou
Európsky parlament,
– so zreteľom na ods. 31 Viedenského vyhlásenia, ktorá zahŕňa rozhodnutie prijaté Európskou úniou a Strednou Amerikou na 4. summite Európskej únie - Latinskej Ameriky a Karibiku začať rokovania o dohode o pridružení vrátane vytvorenia zóny voľného obchodu,
– o zreteľom na kapitolu V Zmluvy o Európskej únii,
– so zreteľom na článok 114 odsek 1 rokovacieho poriadku, vo vzťahu k článku 83,
A. keďže dodržiavanie demokracie, právneho štátu a plné uplatňovanie ľudských práv pre všetkých jednotlivcov vrátane základných práv a slobôd domorodého obyvateľstva, ochrana obrancov ľudských práv a odstránenie beztrestnosti musia tvoriť základné podmienky pre rozvoj asociácie medzi zúčastnenými stranami tak, ako sa o tom rozhodlo vo Viedni;
B. keďže, ako je uvedené v ods. 31 Viedenského vyhlásenia, usmernenia pre rokovanie o budúcej dohode musia zohľadňovať vôľu účastníkov uzavrieť všeobecnú dohodu o pridružení, to znamená, že deklarácia znovu potvrdzuje presvedčenie, že Stredná Amerika predstavuje oveľa viac, ako jednoduchý voľný obchod a že Európska únia nenavrhuje rokovať o čisto obchodnej zmluve podobnej ako CAFTA (Central American Free Trade Agreement), ale dospieť k politickej a hospodárskej asociácii s regiónom a jeho jednotlivými krajinami, ktorá berie do úvahy nezrovnalosti a existujúce nerovnosti medzi dvomi regiónmi a medzi jednotlivými krajinami Strednej Ameriky a ktorá tiež zahŕňa kľúčové ustanovenia o rozvojovej spolupráci;
C. keďže usmernenia pre rokovanie o budúcej dohode nesmú zabúdať na závažný hospodársky, politický a sociálny deficit existujúci vo väčšine krajín Strednej Ameriky, ani ignorovať rozdiely v rozvoji dvoch regiónov a povahu hospodárskych vzťahov v Strednej Amerike (sústreďovanie regionálneho obchodu v malom počte krajín, veľká závislosť na vývoze tradičných produktov a nízka úroveň priamych zahraničných investícií Európskej únie v regióne, atď.);
1. predkladá Rade tieto odporúčania:
a) aby mandát pre rokovanie výslovne zahŕňal právny základ, ktorý bude slúžiť pri rokovaní o dohode o pridružení a musí sa opierať o článok 310 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a článok 300 ods.2 prvý pododsek prvú vetu a článok 300 ods. 3 druhý pododsek;
b) aby usmernenia pre rokovanie obsahovali mechanizmy potrebné na zabezpečenie toho, že ustanovenia budúcej dohody budú v súlade s mandátom Zmluvy o Európskej únii, podľa ktorej rozvoj medzinárodnej spolupráce, rozvoj a upevňovanie demokracie a právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv predstavujú základné ciele SZBP;
c) aby usmernenia pre rokovanie zahrnuli informácie o najlepšom spôsobe úzkej spolupráce pri rozvoji skutočného multilateralizmu, pri podporovaní možností OSN na udržanie a upevnenie mieru a pri spoločnom riešení situácií ohrozenia mieru a bezpečnosti vrátane šírenia zbraní hromadného ničenia a terorizmu v multilaterálnom rámci, ako sa rozhodlo vo Viedni;
d) aby usmernenia pre rokovanie pripravili postupné sprístupnenie európskeho trhu pre výrobky zo Strednej Ameriky za konkurenčných podmienok a zabránili tak, aby budúca dohoda zhoršila existujúce nezrovnalosti; aby tieto usmernenia stanovili osobitný, diferencovaný a pružný prístup, pokiaľ ide o stanovenie termínov vzhľadom na záväzky a zlepšenia konkurencieschopnosti dosiahnuté krajinami Strednej Ameriky, ktorý bude vychádzať z podporných opatrení Únie, ako sú presun technológie, začlenenie vnútroštátnych požiadaviek do pôvodných pravidiel a vytvorenie programov spolupráce a technickej pomoci;
e) aby začlenenie doložky o demokracii alebo iných doložiek sociálneho alebo environmentálneho charakteru do dohody o pridružení nebolo len dobrým úmyslom a nové usmernenia pre rokovanie odkazovali práve na konkrétne mechanizmy, ktoré zabezpečia ich realizovateľnosť a predovšetkým stanovili, aby Komisia vypracoval výročnú správu pre Európsky parlament o monitorovaní tohto procesu;
f) aby sa v novom politickom dialógu uviedli osobitné zmienky o štruktúrovanej účasti občianskej spoločnosti a navrhlo usporiadanie pravidelných konferencií so zástupcami občianskej spoločnosti, ktoré by sa konali tak v EÚ, ako aj v Strednej Amerike, aby sa týmto zástupcom udelil štatút pozorovateľov ministerských schôdzí a uľahčila sa ich aktívna účasť vo fórach a v príslušných odvetvových výboroch a podvýboroch po celý čas diskusií, rokovaní a monitorovania procesu;
g) aby Komisia podrobne a v prípade potreby dôverne informovala Európsky parlament o odporúčaniach týkajúcich sa mandátu pre rokovanie;
2. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto odporúčanie Rade, a na vedomie aj Komisii a vládam členských štátov Európskej únie.
STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod (20. 12. 2006)
pre Výbor pre zahraničné veci
k mandátu na rokovania o dohode o pridružení medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a krajinami Strednej Ameriky na strane druhej
(2006/2222(INI))
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Gianluca Susta
NÁVRHY
Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
A keďže regionálna integrácia a obojstranný regionálny obchod a investície môžu na pozadí konkurenčného tlaku globalizácie povzbudiť hospodársky rast, rozvoj a tvorbu pracovných miest a účinne prispieť k integrácii rozvojových krajín do svetového hospodárstva,
B. keďže EÚ a krajiny Strednej Ameriky navrhujú na rozdiel od dvojstrannej dohody CAFTA uzatvorenej medzi USA a krajinami Strednej Ameriky vytvorenie globálneho strategického združenia, ktoré bude pôsobiť nad rámec len obchodných aspektov s cieľom zahrnúť rozsiahlu spoluprácu a politický dialóg,
C. keďže uzatvorenie a úspešné vykonanie dohôd o pridružení medzi EÚ a Mexikom a medzi EÚ a Chile zdôrazňujú strategický význam a hospodárske, politické a sociálne záujmy zahrnuté v dvojstranných regionálnych vzťahoch medzi EÚ a Latinskou Amerikou v rámci dohôd o pridružení, ktorými sa stanovujú zóny voľného obchodu,
D. keďže dosiahnutie Dohody o pridružení medzi EÚ a krajinami Strednej Ameriky je kľúčovým momentom pokroku v rámci dvojstrannej regionálnej integrácie a keďže základy takejto dohody znamenajú osobitné kultúrne a historické väzby a vzájomný záväzok propagovať a posilňovať spoločné hodnoty, ako je dodržiavanie ľudských práv, demokracia, hospodárska a sociálna súdržnosť, mier a stabilita,
E. keďže budúca Dohoda o pridružení medzi EÚ a krajinami Strednej Ameriky musí napomôcť hospodársky rast a zmierniť chudobu a snažiť sa o dosiahnutie rozvojových cieľov milénia, najmä tých, ktoré sa týkajú zmiernenia chudoby, spravodlivého a rovnomerného rozdelenia bohatstva, vytvorenia stálych pracovných miest na základe vysokokvalitnej zamestnanosti a sociálnej integrácie okrajových skupín,
G. keďže hospodárstva krajín Strednej Ameriky vo veľkej miere závisia od poľnohospodárskeho odvetvia a keďže dohoda o pridružení by preto mala zohľadniť značné sociálno-ekonomické dôsledky ustanovení týkajúcich sa poľnohospodárstva, pokiaľ ide tak o podporu hospodárskeho rozvoja krajín Strednej Ameriky, ako aj o výrobky EÚ,
H. keďže zóna voľného obchodu (ZVO) s EÚ by mohla významne prispieť ku konsolidácii Strednej Ameriky ako spoločného trhu, colnej únie a oblasti prechádzajúcej komplexným integračným procesom,
I. keďže zóna voľného obchodu medzi EÚ a krajinami Strednej Ameriky sama osebe neposlúži vytváraniu hospodárskeho rastu, ak sa nespojí s potrebnou podporou rozvoja, najmä malých a stredných podnikov, ktorý umožní využitie každej príležitosti,
J. keďže treba uvítať, že EÚ a krajiny Strednej Ameriky sa na štvrtom samite EÚ – Latinská Amerika vo Viedni 12. mája 2006 rozhodli začať rokovania o dohode o pridružení vrátane vytvorenia zóny voľného obchodu na základe spoločných strategických cieľov stanovených v deklarácii zo samitu v Guadalajare a so zreteľom na kladné výsledky spoločného hodnotenia regionálnej hospodárskej integrácie, na ktorom sa podieľali krajiny Strednej Ameriky,
K. keďže EÚ je najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci Strednej Amerike a jediným, ktorý vypracoval stratégiu spolupráce zameranú na posilnenie regionálnej integrácie,
postupuje Rade nasledujúce odporúčania týkajúce sa postupu pri rokovaní (v rámci budúcej dohody o pridružení) o zóne voľného obchodu medzi Európskym spoločenstvom a krajinami Strednej Ameriky:
Odporúčania týkajúce sa rokovaní o zóne voľného obchodu s krajinami Strednej Ameriky
1. považovať ZVO medzi EÚ a krajinami Strednej Ameriky za prvoradý strategický cieľ vonkajších vzťahov EÚ v medzinárodnom kontexte, pre ktorý sú typické zvýšená úroveň vzájomnej závislosti, hospodársky rast, výskyt nových ekonomických mocností, rastúci počet dvojstranných obchodných dohôd USA (vrátane dohody CAFTA) a viaceré medzinárodné úlohy, ktoré prekračujú národné hranice;
2. zohľadniť skutočnosť, že režim VSP vrátane režimu VSP plus je autonómnym režimom EÚ, ktorý prináša prospech krajinám Strednej Ameriky na základe stupňa ich rozvoja;
3. uzavrieť úplnú a vyváženú dohodu o pridružení s krajinami Strednej Ameriky, založenú na troch pilieroch: politickej a inštitucionálnej kapitole posilňujúcej demokratický dialóg a politickú spoluprácu, kapitole o spolupráci podporujúcej trvalo udržateľný hospodársky a sociálny rozvoj a obchodnej kapitole zriaďujúcej vyspelú zónu voľného obchodu zahŕňajúcu široký rozsah oblastí – okrem postupnej a vzájomnej liberalizácie obchodu s tovarom a službami aj investície, verejné obstarávanie, ochranu práv duševného vlastníctva, spoluprácu v oblasti hospodárskej súťaže, ako aj nástroje na ochranu obchodu, uľahčenie obchodu a efektívny mechanizmus na riešenie sporov;
4. pripojiť sa k žiadosti Parlamentu adresovanej Komisii, aby urýchlene začala vypracúvať hodnotenie vplyvu obchodu na trvalo udržateľný rozvoj(SIA), ktoré by malo byť prípravným krokom rokovaní o obchodnej dohode a požiadať Komisiu, aby Parlament informovala o krokoch uskutočnených v tejto záležitosti;
Zásady, rozsah a vzťah k WTO
5. žiadať Radu a Komisiu, aby zabezpečili úplnosť, účinnosť a transparentnosť rokovaní, aby mohli od začiatku počítať s najširšou účasťou zúčastnených subjektov, najmä sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti vo všetkých príslušných krajinách;
6. zamerať sa na vytvorenie zóny voľného obchodu v úplnom súlade s novým transparentným mechanizmom organizácie WTO a právami a povinnosťami vyplývajúcimi z ustanovení organizácie WTO, konkrétne z článku XXIV dohody GATT a článku V dohody GATS, a tým posilniť multilaterálny obchodný systém;
7. uzavrieť jedinú a nedeliteľnú obchodnú dohodu, ktorá bude výrazne presahovať súčasné i budúce záväzky účastníkov dohody v rámci organizácie WTO a na základe ktorej sa v prechodnom období podľa požiadaviek organizácie WTO vytvorí zóna voľného obchodu, ako aj zohľadní čo najmenej reštriktívnym spôsobom rozmer rozvoja a osobitne citlivý charakter niektorých výrobkov, pričom sa nevylúči žiadny zo sektorov;
Osobitné a rozdielne zaobchádzanie
8. účinne uznať zásady „asymetrie stupňov rozvoja“, „osobitného a rozdielneho zaobchádzania“ a „takmer úplnej reciprocity“, a tak zaistiť, že prostredníctvom zóny ZVO sa vyvážia ústupky podľa stupňa rozvoja a konkurencieschopnosti odvetví oboch regiónov;
Doložka o ľudských právach a demokracii
9. zahrnúť štandardnú doložku o dodržiavaní všeobecného cieľa rozvoja a upevnenia demokracie a právneho štátu, ako aj ľudských práv a základných slobôd; zaviesť v tejto súvislosti konkrétne opatrenia v oblasti sociálnych a občianskych práv a určiť osobitné vykonávacie opatrenia doložky o demokracii v súlade s osobitným motivačným režimom VSP plus tak, ako to stanovuje nariadenie Rady (ES) č. 980/2005 z 27. júna 2005, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií[1];
Všeobecný systém preferencií (VSP)
10. zohľadniť skutočnosť, že všeobecný systém preferencií (VSP) vrátane režimu VSP plus predstavuje samostatný režim EÚ, ktorý poskytuje výhody krajinám Strednej Ameriky podľa stupňa ich rozvoja, a že zóna voľného obchodu medzi EÚ a krajinami Strednej Ameriky preto musí zabezpečiť dodržiavanie takýchto preferencií mimo akýchkoľvek požiadaviek pre krajiny Strednej Ameriky na zabezpečenie vzájomnosti znížení ciel;
11. zahrnúť do dohody o pridružení doložku, podľa ktorej bude povinná zhoda s pracovnými právnymi predpismi a environmentálnymi dohovormi, na ktoré sa vzťahuje režim VSP plus tak, aby sa zabezpečili neustále stimuly na ich dodržiavanie a skutočné uplatňovanie v krajinách Strednej Ameriky; na tieto účely stanoviť účinný režim dohľadu a požiadať Komisiu o každoročné podávanie správ Parlamentu o sledovaní presadzovania týchto právnych predpisov;
Hospodárska regionálna integrácia krajín Strednej Ameriky
12. zohľadniť skutočnosť, ako veľmi dôležitý krok pre úspešnosť rokovaní, že krajiny Strednej Ameriky sa snažia splniť svoj záväzok potvrdený na spomínanom viedenskom summite realizovať podľa plánu rozhodnutia prijaté hlavami štátov krajín Strednej Ameriky na stretnutí 9. marca 2006 v Paname, cieľom ktorých je dosiahnutie efektívnej colnej únie, snaha o ratifikáciu dohody s krajinami Strednej Ameriky o investíciách a službách a vytvoriť právny mechanizmus, ktorým sa zabezpečí presadzovanie regionálnych hospodárskych právnych predpisov v celom regióne;
13. dôkladne zohľadniť, že spoločné hodnotenie EÚ a krajín Strednej Ameriky hospodárskej integrácie Strednej Ameriky upozorňuje na viaceré dôležité konkrétne operatívne závery (pokiaľ ide o inštitucionálny rámec, hospodársku integráciu, colnú úniu, technické prekážky obchodu, pravidlá sanitárnych a fytosanitárnych opatrení (SPS), regionálnu liberalizáciu služieb a investícií, verejné obstarávanie, práva duševného vlastníctva a geografický informačný systém (GIS), hospodársku súťaž a nástroj ochrany obchodu) s cieľom posilniť, rozvinúť a dokončiť stredoamerickú colnú úniu a spoločný vnútorný trh, ktoré sú nevyhnutné na rokovania a vytvorenie skutočnej zóny voľného obchodu medzi týmito dvoma regiónmi;
14. zohľadniť skutočnosť, že konsolidácia a posilnenie spoločného trhu Strednej Ameriky, v prvom rade vytvorením colnej únie a rozvojom spoločného trhu, okrem iného stanovením politiky vonkajšieho obchodu a skutočne voľného pohybu dovážaného tovaru, umožnia zmenšiť prekážky hospodárskych subjektov a zvýšiť obchodné výmeny a investície medzi týmito dvoma regiónmi;
Poľnohospodárstvo
15. ponúknuť nové zmysluplné príležitosti prístupu na trh v oblasti poľnohospodárstva, ktoré predstavuje životne dôležitý sektor pre rozvoj krajín Strednej Ameriky nezávisle od stupňa rozvoja v iných oblastiach, napríklad v oblasti prístupu na trh s nepoľnohospodárskymi výrobkami (NAMA) a v oblasti služieb i ďalších poľnohospodárskych otázok;
Prístup na trh s nepoľnohospodárskymi výrobkami (NAMA)
16. zabezpečiť, aby rokovania o prístupe na trh s nepoľnohospodárskymi výrobkami (NAMA) vyústili do ambicióznych a vyvážených výsledkov, čím sa zaručia nové a skutočné príležitosti prístupu na trh v obchode s akýmkoľvek tovarom s ohľadom na potrebnú úroveň pružnosti týkajúcej sa harmonogramu odstraňovania taríf krajinami Strednej Ameriky a umožniť pokračovanie a rozšírenie činností týkajúcich sa rybolovu;
17. dôkladne zohľadniť skutočnosť, že rybárska činnosť je dôležitou a citlivou otázkou tak pre EÚ, ako aj pre Strednú Ameriku vzhľadom na mieru, akou prispieva k rozvoju hospodárstva a vytváraniu nových pracovných príležitostí v danom regióne, a udržiavať populácie rýb na udržateľnej úrovni prostredníctvom zodpovedného rybolovu;
Služby
18. zohľadniť potrebu zabezpečenia všeobecného prístupu k základným službám a potrebu vnútroštátnych práv na usmernenie, a tým aj obozretné napredovanie, v rokovaniach o liberalizácii obchodu v oblasti služieb v súlade s článkom V dohody GATS s cieľom dosiahnuť konkrétne zlepšenie pokiaľ ide o prijaté a doposiaľ uplatňované záväzky liberalizácie a tiež potrebu jasného a stabilného regulačného rámca; neponúkať ani neprijímať žiadosti v oblastiach verejného zdravotníctva a vzdelávania;
19. zohľadniť stále rastúci potenciál odvetvia turistického ruchu pre rozvoj investícií a hospodárstva v krajinách Strednej Ameriky a dôležitosť propagácie turistického ruchu medzi oboma regiónmi;
Investície
20. zabezpečiť, aby nová dohoda o zóne voľného obchodu EÚ s ďalšími krajinami a regiónmi vrátane krajín Strednej Ameriky obsahovala (v súlade so Zmluvou o ES a deklaráciou Európskej rady o riadiacich princípoch udržateľného rozvoja) „doložku o neznižovaní kvality noriem“, ktorá odrádza a zabraňuje tomu, aby priame zahraničné investície viedli k zhoršeniu vnútroštátnych environmentálnych, pracovných, zdravotných a bezpečnostných právnych predpisov, noriem a štandardov;
21. stanoviť rámec právnych predpisov, ktorý bude od spoločností so sídlom v krajinách Strednej Ameriky vyžadovať, aby preukázali sociálnu zodpovednosť v širšom rámci dobrého riadenia;
Pravidlá pôvodu
22. zabezpečiť, aby pravidlá pôvodu, ktoré sa dohodnú s krajinami Strednej Ameriky, boli transparentné, zrozumiteľné a jednoducho použiteľné, aby sa prispôsobili stupňu rozvoja a industrializácie príslušných krajín a vychádzali z kritérií prispôsobených vlastnostiam jednotlivých výrobkov;
Zjednodušenie obchodu a noriem
23. zahrnúť do dohody kapitolu zameranú na uľahčenie obchodu prostredníctvom zjednodušenia a racionalizácie dovozného procesu a odstránenia rozdielov v hodnotení normalizácie a zhody, ako aj v otázkach sanitárnych a fytosanitárnych opatrení, pretože tieto aspekty môžu zlepšiť prístup obidvoch regiónov na príslušné trhy;
24. starostlivo zvážiť potrebu posunúť vpred harmonizáciu štandardov účtovníctva a auditu so zámerom posilniť obchod a investície;
Duševné vlastníctvo
25. zabezpečiť v dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Strednej Ameriky opatrenia, ktorými sa zaručí potrebná účinná ochrana duševných a komerčných vlastníckych práv vrátane ochrany proti falšovaniu a pirátstvu v súlade s dohodou Svetovej obchodnej organizácie o obchodných aspektoch práva duševného vlastníctva (TRIPS); v tejto súvislosti zohľadniť skutočnosť, že žiadna dohoda TRIPS+ by nemala vylúčiť záruky verejného zdravia poskytované členom WTO podľa dohody TRIPS, pretože by to znamenalo obmedzenie prístupu k cenovo dostupným liekom v rozvojových krajinách;
Verejné obstarávanie
26. zohľadniť skutočnosť, že keďže žiadna z krajín Strednej Ameriky nepodpísala multilaterálnu dohodu o verejnom obstarávaní v rámci WTO, bude potrebné zahrnúť ustanovenia týkajúce sa verejného obstarávania do dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Strednou Amerikou, aby mohli obidva regióny postupne získať skutočný prístup na príslušné trhy verejného obstarávania v oveľa predvídateľnejšom, bezpečnejšom a transparentnejšom prostredí pre hospodárske subjekty bez akejkoľvek diskriminácie;
27. zohľadniť skutočnosť, že obchod v oblasti verejného obstarávania by mal prebiehať v súlade so všeobecnými zásadami transparentnosti a otvorenosti, objektívnosti výberu a dozoru príslušných orgánov obidvoch regiónov;
Celková konvergencia
28. zaradiť ako všeobecné ustanovenie potrebu zásadného úsilia zo strany EÚ i krajín Latinskej Ameriky o konečnú konvergenciu jednotlivých platných alebo prerokúvaných dohôd medzi oboma regiónmi;
Riešenie sporov
29. zohľadniť skutočnosť, že postupy na riešenie sporov stanovené v porovnateľných platných dohodách uzatvorených medzi Spoločenstvom a nečlenskými krajinami sa nevyužívajú účinne; žiada preto Komisiu, aby predložila nové návrhy s cieľom vytvoriť účinnejší nástroj riešenia sporov na rozhodovanie v sporoch, ktoré vznikajú v jednotlivých odvetviach, ktoré by mali byť zahrnuté do dohody o voľnom obchode;
Iné otázky
30. vyzvať k užšej spolupráci v oblasti politiky hospodárskej súťaže s cieľom podnietiť investície a dosiahnuť zhodu v zmysle príslušných regulačných rámcov;
31. zohľadniť a preštudovať pozitívne vplyvy vyplývajúce z pripravovanej výstavby tretej série plavebných komôr Panamského prieplavu na hospodárstvo Strednej Ameriky v zmysle posilnenia integrácie a podpory investícií;
Odporúčania týkajúce sa hospodárskej spolupráce a sprievodných opatrení
32. zabezpečiť ako podmienku úspešnosti procesu liberalizácie, aby dohoda o pridružení priniesla zóne voľného obchodu finančné prostriedky a technickú spoluprácu, ktoré sú od začiatku potrebné na podporu hospodárskeho prispôsobenia a jeho sociálnych dôsledkov;
33. vyzvať Komisiu, aby zabezpečila riadne financovanie novej stratégie regionálnej spolupráce so Strednou Amerikou v období od roku 2007 do roku 2013 tak, aby sa vytvorila bezpečná základňa na riešenie zložitých úloh spojených s inštitucionalizáciou, na posilnenie regionálneho procesu a na rýchlu a úplnú realizáciu budúcej dohody o pridružení, najmä pokiaľ ide o vytvorenie spoločného trhu, colnej únie a väčšiu účasť občianskej spoločnosti;
34. zabezpečiť, aby sa na základe dohody o pridružení navrhli plány na širšiu diverzifikáciu hospodárstiev a vytvorenie užších komplementárnych vzťahov tak, aby sa znížila nadmerná závislosť od vývozu poľnohospodárskych komodít; na tieto účely rozšíriť spoluprácu tak, aby zahŕňala občiansku spoločnosť aktívne sa podieľajúcu na procese integrácie a zintenzívniť vzťahy medzi sociálnymi partnermi, hospodárskymi subjektmi a účastníkmi sociálnej sféry v obidvoch regiónoch;
35. zohľadniť skutočnosť, že otázka dlhov a pôžičiek zostáva jednou z najväčších prekážok zlepšenia verejnej správy a rozvoja hospodárstva v krajinách Strednej Ameriky a možné odpustenie dlhov by malo byť kľúčovou oblasťou spolupráce medzi týmito dvoma regiónmi;
36. na základe dohody o pristúpení vytvoriť rámec spolupráce tak, aby sa zaistila bezpečnosť obchodu s cieľom bojovať proti obchodu s drogami, nelegálnemu obchodu so zbraňami a ľudskými bytosťami
37. žiada stanovenie regulačných mechanizmov v oblasti koordinácie a spolupráce na riadenie migračných tokov medzi týmito dvoma regiónmi;
Odporúčania týkajúce sa priebehu rokovaní a úlohy Parlamentu
38. zabezpečiť väčšiu legitimitu a lepšiu transparentnosť rokovaní o zóne voľného obchodu s krajinami Strednej Ameriky a potrebné zapojenie všetkých zúčastnených strán EÚ vrátane príslušných zástupcov občianskej spoločnosti, sociálnych partnerov a hospodárskych činiteľov oboch regiónov do rokovaní;
39. rozhodne podporovať funkčnosť novozaloženého euro-latinskoamerického parlamentného zhromaždenia, čím sa vďaka účinným opatreniam posilní parlamentný rozmer procesu pridruženia a integrácie týchto dvoch regiónov; v tejto súvislosti zohľadniť, že účasťou na zhromaždení EUROLAT môžu poslanci Stredoamerického parlamentu PARLACEN a poslanci Európskeho parlamentu spoločne prispieť k dosiahnutiu uvedeného cieľa prostredníctvom sprísneného dohľadu nad činnosťou vlád, posilňovaním procesu integrácie, uznávaním legitimity a pomocou pri rozvíjaní politickej spolupráce medzi týmito dvoma regiónmi;
40. zohľadniť skutočnosť, že Komisia musí Parlamentu poskytnúť včasné a zrozumiteľné informácie počas prípravnej etapy, v priebehu a na záver medzinárodných obchodných rokovaní, a že tieto informácie treba Parlamentu poskytnúť v dostatočnom časovom predstihu, aby mohol podľa potreby zaujať stanovisko, a aby Komisia a Rada mohli zohľadniť názory Parlamentu v čo najväčšej možnej miere;
41. podporiť prebiehajúci proces rokovaní pridaním parlamentného rozmeru; vyzvať Komisiu, aby zapájala Parlament intenzívne a pravidelne do rokovaní o dohode o pridružení medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a krajinami Strednej Ameriky na druhej strane;
42. zohľadniť, že dohoda o pridružení nesmie byť prijatá, kým Parlament nevyjadrí svoj súhlas; v tejto súvislosti mať na pamäti, že Komisia musí konzultovať s Parlamentom a včas a riadne ho informovať o stratégii EÚ počas rokovaní; žiada Komisiu, aby najmä na konci každého kola rokovaní alebo po dôležitom stretnutí predložila Parlamentu dokument o obsahu a výsledkoch rokovaní, ktorý by podliehal platným predpisom o dôverných informáciách.
POSTUP
|
Názov |
Mandát na rokovania o dohode o pridružení medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a krajinami Strednej Ameriky na strane druhej |
||||||
|
Číslo postupu |
|||||||
|
Gestorský výbor |
AFET |
||||||
|
Výbor, ktorý predložil stanovisko |
INTA |
||||||
|
Rozšírená spolupráca – dátum oznámenia na schôdzi |
|
||||||
|
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko |
Gianluca Susta |
||||||
|
Predchádzajúci spravodajca výboru požiadaného o stanovisko |
|
||||||
|
Prerokovanie vo výbore |
22.11.2006 |
|
|
|
|
||
|
Dátum prijatia |
18.12.2006 |
||||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
17 4 0 |
|||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Kader Arif, Jean-Pierre Audy, Enrique Barón Crespo, Daniel Caspary, Christofer Fjellner, Alain Lipietz, Caroline Lucas, Erika Mann, Helmuth Markov, David Martin, Georgios Papastamkos, Tokia Saïfi, Gianluca Susta, Johan Van Hecke, Zbigniew Zaleski |
||||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Panagiotis Beglitis, Harlem Désir, Elisa Ferreira, Małgorzata Handzlik, Jens Holm, Jörg Leichtfried |
||||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
|
||||||
|
Poznámky (údaje, ktoré sú prístupné iba v jednej jazykovej verzii) |
... |
||||||
- [1] Ú.v. EÚ L 169, 30.6.2005, s. 1.
STANOVISKO Výboru pre rozvoj (7.11.2006)
pre Výbor pre zahraničné veci
k povereniu rokovať o dohode o pridružení medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Strednou Amerikou na druhej strane
(2006/2222(INI))
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Miguel Angel Martínez Martínez
NÁVRHY
Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do svojho návrhu uznesenia tieto návrhy:
1. upozorňuje, že cieľom dohody o pridružení medzi EÚ a Strednou Amerikou má byť hlavne podpora trvalo udržateľného – teda celkového – rozvoja krajín Strednej Ameriky, sociálna súdržnosť, upevnenie demokracie a právneho štátu a podpora úplného rešpektovania ľudských, hospodárskych, sociálnych, kultúrnych a environmentálnych práv;
2. opätovne potvrdzuje, že postup Európskej únie v jej vzťahoch s krajinami Strednej Ameriky musí byť vedený globálnymi prioritami, ktoré si stanovila vo svojej politike spolupráce, to znamená bojom za odstránenie chudoby, úsilím zameraným na zmenšenie nerovností vo všetkých smeroch, ktoré sú dnes veľmi dramatické, a čo najskorším splnením Rozvojových cieľov milénia v dohodnutých lehotách;
3. zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby bola do dohody povinne začlenená doložka o ľudských právach a o demokracii, ako aj doložky so sociálnym a environmentálnym charakterom a aby využívali mechanizmy a nástroje, ktoré umožnia zabezpečiť ich náležité uplatňovanie, pričom Komisia by Európskemu parlamentu mala každoročne predložiť správu o výsledkoch kontroly uplatňovania týchto doložiek;
4. vyzýva zúčastnené strany, aby pri rokovaniach o obchodných aspektoch dohody o pridružení zohľadnili existujúce nezrovnalosti a rozdiely, nielen medzi Strednou Amerikou a Európou, ale aj medzi regiónmi; žiada ich preto, aby uplatňovali osobitný a diferencovaný prístup a dohodli sa na pružných lehotách a zabezpečili tiež prístup stredoamerických výrobkov na európske trhy za konkurenčných podmienok;
5. žiada, aby boli ustanovené konkrétne a záväzné opatrenia s cieľom zabezpečiť štruktúrovanú účasť národných parlamentov, Európskeho parlamentu a občianskej spoločnosti vo všetkých štádiách diskusie, rokovaní a monitorovacieho procesu vo všetkých troch rozmeroch dohody o pridružení – v politickom dialógu, spolupráci a obchode;
6. zdôrazňuje, že je dôležité zahrnúť sem aj opatrenia podporujúce kultúru mieru a sociálnej spravodlivosti a zintenzívniť podporu EÚ rozvoju a sociálnemu pokroku v krajinách Strednej Ameriky; na tento účel musia byť rozhodujúcim spôsobom uprednostnené aktivity v oblasti vzdelávania a zdravotníctva, v rámci ktorých by sa EÚ mala usilovať okrem iného skoordinovať svoje podnety s podnetmi ostatných krajín – hlavne latinsko-amerických – ktoré už aktívne realizujú tento druh politiky solidarity;
7. upozorňuje na to, že vo všetkých etapách rokovaní by sa mali podporovať a dodržiavať hospodárske a sociálne práva všetkých občanov a mala by sa pritom venovať osobitná pozornosť sociálnemu začleneniu, najmä občanov domorodého pôvodu;
8. domnieva sa, že spolupráca s EÚ by mala podporovať hlavne malovýrobcov, ako aj malé a stredné podniky vôbec, a vyzýva k realizácii investícií do malých podnikov, keďže z otvorenia európskych trhov budú ťažiť najmä väčší výrobcovia, ktorí sú schopní dodržiavať európske zdravotné a fytohygienické normy;
9. zdôrazňuje, že je potrebné paralelne s investovaním vytvárať infraštruktúru ako jeden z hlavných impulzov hospodárskeho rozvoja a náležite pritom vziať do úvahy priority stanovené v odsekoch 2 a 6;
10. rozhodne sa vyslovuje za to, aby spolupráca a hospodárske nástroje boli využité rovnako aj na zabezpečenie ochrany životného prostredia v krajinách Strednej Ameriky; zdôrazňuje, že európska spolupráca by sa mala taktiež zameriavať na rozvoj trvalo udržateľného poľnohospodárstva a že je potrebné podporovať spravodlivý obchod a ekologickú výrobu, napríklad prostredníctvom rokovaní o osobitných clách Spoločenstva pre výrobky spravodlivého obchodu a/alebo ekologické výrobky;
11. zdôrazňuje, že vzhľadom na prístup výrobkov na jednotlivých trhoch by sa zlepšenie ich sledovateľnosti neprejavilo len na zvýšení kvalitatívnych zdravotných a ekologických noriem, ale aj na značnom zintenzívnení spravodlivého obchodu;
12. zdôrazňuje, že cestovný ruch je celosvetovou aktivitou číslo jeden a že predstavuje silný impulz pre hospodársky rast; vyzýva Komisiu, aby venovala zvláštnu pozornosť rozvojovým projektom trvalo udržateľného cestovného ruchu v krajinách Strednej Ameriky, z ktorých by mohlo mať, vzhľadom na jeho rozšírenosť, úžitok čo najväčšie percento obyvateľstva;
13. upozorňuje však na to, že cestovný ruch závisí od množstva vonkajších faktorov, ako je terorizmus alebo prírodné katastrofy, a preto nie je spoľahlivým a stabilným činiteľom hospodárskeho rastu;
14. domnieva sa, že EÚ by mala spolupracovať s krajinami Strednej Ameriky a podporovať ich úsilie v boji proti nezákonnej výrobe drog a nezákonnému obchodovaniu s nimi; súčasťou tejto činnosti by mali byť programy na pomoc poľnohospodárom pri pestovaní alternatívnych plodín, pri obchodovaní s ktorými by EÚ mohla efektívne pomôcť;
15. domnieva sa, že súčasť týchto dohôd o spolupráci by mala zabezpečiť určité kvóty na reguláciu prúdu zákonného a kontrolovaného prisťahovalectva zo Strednej Ameriky do EÚ; takisto sa domnieva, že v súvislosti s nezákonným prisťahovalectvom by sa mali prijať nielen dohody o repatriácii zamedzujúce „účinku prilákania“ potenciálnych prisťahovalcov, ale plne by sa mali zohľadniť aj diskusie, do ktorých sa medzinárodné spoločenstvo momentálne zapája s perspektívou obmedzenia a postupného zastavenia nelegálneho prisťahovalectva;
16. domnieva sa, že po nadobudnutí účinnosti dohody o pridružení bude rovnako potrebné podporovať trojstrannú a biregionálnu spoluprácu – hlavne s oblasťou Karibiku – a podporovať politiku spolupráce typu juh-juh.
POSTUP
|
Názov |
K povereniu rokovať o dohode o pridružení medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Strednou Amerikou na druhej strane |
||||||
|
Referenčné čísla |
|||||||
|
Gestorský výbor |
AFET |
||||||
|
Výbor, ktorý predložil stanovisko |
DEVE |
||||||
|
Rozšírená spolupráca - dátum rozhodnutia |
|
||||||
|
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko |
Miguel Angel Martínez Martínez |
||||||
|
Predchádzajúci spravodajca |
|
||||||
|
Prerokovanie vo výbore |
2.10.2006 |
|
|
|
|
||
|
Dátum prijatia |
6.11.2006 |
||||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
13 |
|||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Margrietus van den Berg, Danutė Budreikaitė, Marie-Arlette Carlotti, Hélène Goudin, Maria Martens, Luisa Morgantini, Horst Posdorf, Feleknas Uca, Anna Záborská |
||||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
John Bowis, Fiona Hall, Alain Hutchinson, Jan Jerzy Kułakowski, Manolis Mavrommatis |
||||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
|
||||||
|
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii) |
... |
||||||
POSTUP
|
Názov |
Odporúčanie Európskeho parlamentu pre Radu o mandáte pre rokovanie o dohode o pridružení medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a krajinami Strednej Ameriky na strane druhej |
|||||||||||
|
Číslo postupu |
||||||||||||
|
Východiskový návrh odporúčania |
||||||||||||
|
Gestorský výbor |
AFET |
|||||||||||
|
Výbory požiadané o stanovisko |
INTA |
DEVE |
|
|
|
|||||||
|
Bez predloženia stanoviska |
|
|
|
|
|
|||||||
|
Rozšírená spolupráca |
|
|
|
|
|
|||||||
|
Spravodajca |
Willy Meyer Pleite |
|
||||||||||
|
Predchádzajúci spravodajca |
|
|
||||||||||
|
Prerokovanie vo výbore |
28.11.2006 |
23.1.2007 |
|
|
|
|||||||
|
Dátum prijatia |
25.1.2007 |
|||||||||||
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: −: 0: |
54 0 7 |
||||||||||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Roberta Alma Anastase, Panagiotis Beglitis, André Brie, Elmar Brok, Marco Cappato, Philip Claeys, Simon Coveney, Véronique De Keyser, Ana Maria Gomes, Alfred Gomolka, Klaus Hänsch, Richard Howitt, Jana Hybášková, Stanimir Ilchev, Helmut Kuhne, Vytautas Landsbergis, Emilio Menéndez del Valle, Willy Meyer Pleite, Eugen Mihăescu, Francisco José Millán Mon, Pasqualina Napoletano, Annemie Neyts-Uyttebroeck, Baroness Nicholson of Winterbourne, Cem Özdemir, Ioan Mircea Paşcu, Libor Rouček, Katrin Saks, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, György Schöpflin, Gitte Seeberg, Marek Siwiec, Hannes Swoboda, István Szent-Iványi, Konrad Szymański, Charles Tannock, Inese Vaidere, Ari Vatanen, Kristian Vigenin, Francis Wurtz, Luis Yañez-Barnuevo García |
|||||||||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Laima Liucija Andrikienė, Francisco Assis, Carlos Carnero González, Alexandra Dobolyi, Árpád Duka-Zólyomi, Glyn Ford, Michael Gahler, Doris Pack, Csaba Sándor Tabajdi, Marcello Vernola |
|||||||||||
|
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Charlotte Cederschiöld, Małgorzata Handzlik, Filip Kaczmarek, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Marcin Libicki, José Javier Pomés Ruiz, José Albino Silva Peneda, Kyriacos Triantaphyllides, Lambert van Nistelrooij, Zbigniew Zaleski, Stefano Zappalà |
|||||||||||
|
Dátum predloženia |
5.2.2007 |
|||||||||||
|
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii) |
… |
|||||||||||