SPRÁVA o verejnoprospešných sociálnych službách v Európskej únii
6.3.2007 - (2006/2134(INI))
Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci
Spravodajca: Joel Hasse Ferreira
- NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
- DÔVODOVÁ SPRÁVA
- STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci
- STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
- STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
- STANOVISKO Výboru pre právne veci
- STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť
- POSTUP
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o verejnoprospešných sociálnych službách v Európskej únii
Európsky parlament,
– so zreteľom na oznámenie Komisie Implementácia Lisabonského programu Spoločenstva: verejnoprospešné sociálne služby v Európskej únii (KOM(2006)0177) a pracovný dokument útvarov Komisie priložený k uvedenému oznámeniu (SEK(2006)0516),
– so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä články 2, 5, 16, 86, 136, 137 ods. 1 písmená j) a k), 143, 144 a 145,
– so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä jej článok 36,
– so zreteľom na návrh Zmluvy o Ústave pre Európu, najmä jej články II-94 a III-122,
– so zreteľom na svoje stanovisko z 15. novembra 2006 o spoločnej pozícii Rady na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o službách na vnútornom trhu[1],
– so zreteľom na závery Európskej rady v Bruseli z 23. a 24. marca 2006,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2004 o Zelenej knihe o verejnoprospešných službách[2],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2006 o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení[3],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. septembra 2006 o európskom sociálnom modeli budúcnosti[4],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2006 o Bielej knihe Komisie o verejnoprospešných službách[5],
– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a na stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre právne veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0057/2007),
A. keďže verejnoprospešné sociálne služby predstavujú jeden zo základných pilierov, o ktoré sa opiera európsky sociálny model, jeden zo základných prvkov na dosiahnutie sociálneho zmieru a hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti Európskej únie a jeden z nástrojov na dosiahnutie cieľov Lisabonskej stratégie,
B. keďže okrem toho, že verejnoprospešné sociálne služby majú za cieľ zavádzanie hodnôt zdieľaných na európskej úrovni, ako sú sociálna spravodlivosť, rovnosť, solidarita, rozvoj demokracie a slobody a keďže konečným cieľom verejnoprospešných sociálnych služieb je zabezpečenie základných práv občanov a rešpektovanie ľudskej dôstojnosti,
C. keďže verejnoprospešné sociálne služby nemožno považovať za záťaž pre verejnú moc, ale naopak, za zdroj pozitívnych externalít týkajúcich sa hospodárskeho rastu, prosperity, zamestnanosti a sociálnej súdržnosti,
D. keďže poskytovanie verejnoprospešných sociálnych služieb sa uskutočňuje v dynamickom priestore, ktorému sa musia neprestajne prispôsobovať s cieľom udržať si vysokú úroveň kvality a efektívnosti,
E. keďže prístupnosť základných sociálnych služieb je v každom členskom štáte iná; keďže napriek tomu musia byť uvedené služby zabezpečené na celom území Európskej únie, aby sa zaistila hospodárska, sociálna a územná súdržnosť,
F. keďže existuje určitá nejednoznačnosť, pokiaľ ide o niektoré základné pojmy v tejto oblasti napríklad pojmy „verejná služba“, „verejnoprospešná služba“, „verejnoprospešná hospodárska služba“, „verejnoprospešná sociálna služba“ a keďže táto nejednoznačnosť pretrváva aj v nedávno prijatých aktoch Spoločenstva, čo prispieva k právnej neistote v tomto sektore,
G. keďže nedostatok normatívnych predpisov v tejto oblasti sa stal dôvodom širokých a nie vždy súdržných súdnych výkladov; keďže všetky zainteresované odvetvia potrebujú jasný funkčný rámec, obmedzujúci na minimum potrebu súdneho výkladu, aby bolo možné docieliť čo najvyššiu právnu istotu,
H. keďže je naliehavé a nevyhnutné dospieť k objasneniu používaných pojmov a právneho rámca, v rámci ktorého fungujú verejnoprospešné sociálne služby, najmä k objasneniu princípu verejnej prospešnosti a predpisov v oblasti konkurencie a verejnej pomoci,
I. keďže sociálne služby nemožno v žiadnom prípade redukovať na nejakú zostatkovú kategóriu, vymedzenú jej neprispôsobením sa obchodným službám alebo verejnoprospešným hospodárskym službám; keďže práve naopak, na základe časti spoločnosti, na ktorú sa obracajú, a ich osobitosti, pokiaľ ide o organizáciu, financovanie a poslanie, ich treba považovať za úplne samostatnú kategóriu služieb, ktorá je pre spoločnosť zásadná,
J. keďže sektor verejnoprospešných sociálnych služieb poskytuje prácu rastúcemu množstvu ľudí, keďže zvyšovanie zamestnanosti v tomto sektore prekračuje priemernú úroveň ostatných odvetví činnosti, pričom v tomto sektore je zamestnaných veľa žien a keďže v rámci tohto sektora možno objaviť zaujímavé modely profesijnej pružnosti, ako napríklad práca na čiastočný úväzok, kĺzavý pracovný čas alebo dobrovoľníctvo, ktoré je potrebné podporovať a náležite chrániť v rámci pracovného práva; keďže v sektore verejnoprospešných sociálnych služieb existujú znepokojujúce prípady profesijnej neistoty, ktoré je potrebné odstrániť,
K. keďže zdravotnícke služby, vylúčené z vyššie citovaného oznámenia Komisie o verejnoprospešných sociálnych službách, sú takisto verejnoprospešnými sociálnymi službami a teda sa vyznačujú rovnakými charakteristikami i cieľmi; uznávajúc však ich osobitosť čo sa týka zložitosti organizácie zdravotníckych služieb a finančnej náročnosti pre verejné správy členských štátov,
1. víta iniciatívu Komisie, ktorá je súčasťou implementácie Bielej knihy o verejnoprospešných službách a jej cieľom je poskytnúť týmto službám ich vlastný pojmový a právny rámec; domnieva sa však, že oznámenie Komisie o verejnoprospešných sociálnych službách nie je dostatočne objasňujúce, pokiaľ ide o klasifikáciu a definíciu verejnoprospešných sociálnych služieb, a že odsúva na neskôr rozhodnutie o právnom rámci, ktorý sa má uplatňovať;
2. opätovne potvrdzuje svoj záväzok v súvislosti s modernými a kvalitnými verejnoprospešnými sociálnymi službami, zameranými na hodnoty rovnosti, solidarity, zákonnosti a rešpektovania ľudskej dôstojnosti, ako aj na zásady prístupnosti, univerzálnosti poskytovaných služieb, efektívnosti, rozumného narábania so zdrojmi, kontinuity, blízkosti k užívateľovi a transparentnosti, ktoré prispievajú k realizovaniu úloh Spoločenstva, ako sú definované v článkoch 2 a 3 Zmluvy;
3. je presvedčený, že verejnoprospešné sociálne služby predstavujú primeraný prostriedok posilnenia sociálneho rozmeru Lisabonskej stratégie, dosiahnutia cieľov Sociálneho programu a reagovania na výzvy, akými sú globalizácia, priemyselné zmeny, technologický pokrok, demografické zmeny, migrácia alebo zmena sociálnych a pracovných modelov, čím prispievajú k rozvoju sociálnej Európy;
4. víta skutočnosť, že Komisia uznala špecifický charakter základných prvkov vymedzujúcich verejnoprospešné sociálne služby, ktoré ich odlišujú od ostatných služieb; domnieva sa však, že organizačné kritériá, ktoré podľa vyššie uvedeného oznámenia charakterizujú tieto služby, možno akceptovať iba dočasne a informačne, kým sa čaká na konečné výsledky po konzultáciách, ktoré sa Komisia zaviazala uskutočniť s členskými štátmi a poskytovateľmi a užívateľmi týchto služieb;
5. považuje za chybný taký prístup k verejnoprospešným sociálnym službám, ktorý kladie do protikladu normy týkajúce sa hospodárskej súťaže, verejnej pomoci a trhu na jednej strane, a koncepcie verejnej služby, verejnej prospešnosti a sociálnej súdržnosti na druhej strane; naopak, považuje za potrebné ich zosúladiť, podporiť pozitívnu súčinnosť medzi hospodárskou a sociálnou zložkou; potvrdzuje však, že v prípade verejnoprospešných sociálnych služieb musia byť normy týkajúce sa hospodárskej súťaže, verejnej pomoci a vnútorného trhu zlučiteľné s povinnosťami verejných služieb, a nie naopak;
6. uznáva, že pri týchto službách vstupujú do konfliktu dva faktory, ktoré je nevyhnutne potrebné zmieriť: na jednej strane je to zásada subsidiarity, ktorá potvrdzuje voľnosť členských štátov pri definovaní, organizovaní a financovaní verejnoprospešných sociálnych služieb podľa vlastného uváženia, ako aj zásada proporcionality, na druhej strane spoločná zodpovednosť, ktorú Zmluva ukladá Spoločenstvu najmä na základe článku 16, a existencia základných hodnôt a princípov, zdieľaných na európskej úrovni, ktoré musia všetci rešpektovať, pričom predpisy o verejnoprospešných sociálnych službách musia slúžiť ľudským právam a dôstojnosti;
7. domnieva sa však, že vzhľadom na špecifické vlastnosti verejnoprospešných sociálnych služieb, ktoré sa týkajú povahy týchto služieb a situácie tých, ktorí ich využívajú, úlohy verejnej prospešnosti, ktorá im je pridelená a nedostatkov na trhu pri uspokojovaní niektorých požiadaviek na sociálne služby, v prípade konfliktu by mala prevážiť obrana verejného záujmu, ktorá je charakteristickým a základným prvkom verejnoprospešných sociálnych služieb;
8. so znepokojením upozorňuje v tejto súvislosti na nedávne pokusy uplatniť na niektoré verejnoprospešné sociálne služby predpisy a zásady, vzťahujúce sa na služby a verejnoprospešné hospodárske služby, pričom sa neberú do úvahy prvky a zásady, ktoré odlišujú verejnoprospešné sociálne služby od ostatných služieb;
9. víta úmysel Komisie pokračovať dôkladnejšie v procese konzultácií, aby sa vyjasnilo uplatňovanie určitých pravidiel Spoločenstva týkajúcich sa sociálnych služieb; ďalej sa domnieva, že navrhnutý širší proces konzultácií by sa mal dokončiť do polovice roka 2007 a žiada Komisiu, aby vypracovala rozhodnutie o tom, ako nadviazať na tento proces, a identifikovala najlepší prístup vrátane posúdenia potreby a legitímnosti odvetvového legislatívneho návrhu;
10.vyzýva Komisiu a členské štáty, aby chránili a podporovali druhy zamestnanosti, ktoré sa v hojnej miere vyskytujú v oblasti verejnoprospešných sociálnych služieb vrátane ženskej práce, pružnosti pri narábaní s pracovným časom, čiastočných úväzkov, možnosti dobrovoľníctva, pričom sa treba chrániť pred zneužívaním a neistotou a nesmie to viesť k zhoršeniu pracovných podmienok pre pracovníkov v tomto sektore, alebo k využívaniu nekvalifikovaných alebo málo kvalifikovaných zamestnancov; takisto žiada Komisiu, aby do celého konzultačného procesu a do svojej správy zahrnula otázky týkajúce sa integrácie rodového hľadiska;
11. vyzýva Komisiu, členské štáty a poskytovateľov verejnoprospešných sociálnych služieb, aby vzhľadom na stres, pracovný čas (práca na zmeny alebo práca v noci), nebezpečný alebo namáhavý charakter práce, charakter niektorých druhov činnosti sociálnych služieb rozvíjali odbornú prípravu, zameranú na prispôsobenie sa okolnostiam a na schopnosť prekonávať ich, výsledkom ktorej by bola vyššia kvalita poskytovaných služieb a lepšie pracovné a životné podmienky pre pracovníkov v tomto sektore; vzhľadom na vyvíjajúci sa charakter požiadaviek na verejnoprospešné sociálne služby sa tiež domnieva, že je potrebné, aby verejné orgány zabezpečili vysokú úroveň odbornej prípravy pracovníkov pôsobiacich v sektore verejnoprospešných sociálnych služieb;
12. blahoželá Komisii k jej iniciatíve uskutočniť v rámci definície a organizácie verejnoprospešných sociálnych služieb konzultácie so všetkými zainteresovanými aktérmi; domnieva sa, že takýto dialóg povedie k väčšej transparentnosti a vyššej kvalite týchto služieb, ako aj k posilneniu zásad a hodnôt, ktorými sú inšpirované;
13. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rešpektovali rozmanitosť spôsobov organizácie a riadenia verejnoprospešných sociálnych služieb a takisto mnohorakosť zdrojov a metód financovania týchto služieb; vyzýva zároveň k vytvoreniu verejno-súkromných partnerstiev poskytujúcich tieto služby, keďže je potrebné podporovať verejný záujem a zabezpečiť účinnosť a vysokú kvalitu služieb;
14. domnieva sa, že rozmanité kompetentné verejné orgány členských štátov môžu slobodne rozhodovať, či budú verejnoprospešné sociálne služby poskytované združeniami, inými sociálnymi organizáciami alebo súkromnými podnikmi, v prípade, že ich poskytovanie je zlučiteľné so zásadou verejnej prospešnosti, domnieva sa však, že verejný orgán musí mať v každom okamihu možnosť overiť dodržiavanie zásad a hodnôt verejnoprospešných sociálnych služieb zo strany poskytovateľov a skutočnosť, či sa poskytovanie deje v súlade s vopred určenými požiadavkami verejných orgánov;
15. víta účasť spoločností na plnení svojich sociálnych úloh pokiaľ ide o financovanie, podporu a dodávanie verejnoprospešných služieb a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vo vyššej miere zapojili sociálnych partnerov do rozvíjania prístupov takéhoto typu v súlade so zvyklosťami jednotlivých členských štátov;
16. upozorňuje na skutočnosť, že v niektorých členských štátoch nebola decentralizácia moci pri poskytovaní verejnoprospešných sociálnych služieb v prospech regionálnych alebo miestnych orgánov sprevádzaná poskytnutím dostatočného množstva rozpočtových prostriedkov, ktoré by zabezpečili optimálnu kvalitu a množstvo poskytovaných služieb; z tohto dôvodu vyzýva členské štáty, aby postupovali tak, aby bol každý presun kompetencií na regionálne alebo miestne orgány sprevádzaný pridelením náležitých rozpočtových prostriedkov;
17. odporúča zvolať fórum, riadené Európskym parlamentom, ktoré združí európske sociálne organizácie a zástupcov Komisie a Rady a ktoré sa bude môcť zúčastňovať na riadení tohto procesu;
18. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.
- [1] Prijaté texty, P6_TA(2006)0490.
- [2] Ú. v. EÚ C 92 E, 16.4.2004, s. 294.
- [3] Prijaté texty, P6_TA(2006)0089.
- [4] Prijaté texty, P6_TA(2006)0340.
- [5] Prijaté texty, P6_TA(2006)0380.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1. Verejnoprospešné sociálne služby sú základnou zložkou európskeho sociálneho modelu. Ak je potrebné rozvíjať vnútorný trh a posilňovať vonkajšiu konkurencieschopnosť s cieľom zabezpečiť hospodársky rast na celom území Únie, nie je o nič menej dôležité zabezpečiť správne fungovanie sociálnych služieb v celej Únii. Pomôže to pri zabezpečení sociálnej súdržnosti na celom území Európskej únie a prispeje k praktickej podobe sociálnych aspektov Lisabonskej stratégie v tejto oblasti.
2. Demografický rámec súčasnej Európy sa podstatne zmenil. Túto zmenu spôsobilo zvýšenie priemernej dĺžky života na celom území Únie a zníženie miery natality vo väčšine členských štátov. Celý tento proces ovplyvňuje politiky v oblasti sociálneho zabezpečenia a ochrany, solidarity medzi generáciami, rodinnej politiky, pružnosti pracovného času, ako aj účasti žien na trhu práce.
3. Mnohí občania Európskej únie sú mimoriadne citliví na sociálny aspekt procesu európskej integrácie. Referendá organizované v rôznych členských štátoch v súvislosti s európskou ústavnou zmluvou to jasne ukázali. Často sa zdôrazňoval kontrast medzi pôvodným textom smernice o službách, ktorý vyvolal množstvo obáv v rôznych oblastiach a sektoroch, hlavne v západnej Európe, a zreteľne alebo reálne menšou pozornosťou, ktorú Európska únia venuje sociálnym aspektom budovania Európy. V tejto politickej súvislosti môže byť proces zameraný na objasnenie špecifickej úlohy verejnoprospešných sociálnych služieb a verejnoprospešných sociálnych služieb ako celku nielen veľmi užitočný, ale môže pomôcť aj pri objasňovaní budúceho vývoja procesu budovania spoločnej Európy v rámci celej Únie.
4. Oznámenie o verejnoprospešných sociálnych službách, ktoré v mene Európskej komisie predložil Vladimír Špidla, ponúka príležitosť na objasnenie úlohy verejnoprospešných sociálnych služieb v celej Európe, čo sa týka sociálnych aspektov, ako aj oblasti právnej istoty. Takisto nepochybne ponúka príležitosť na rozšírenú diskusiu, ktorá musí presahovať vypracovanie, diskusiu a hlasovanie o tejto správe Parlamentu. Do tejto rozšírenej diskusie sa musia zapojiť sociálne organizácie pôsobiace na európskej úrovni, regionálne alebo miestne orgány, Európsky parlament, Európska komisia a Európska rada.
5. Jedným z aspektov, ktoré je potrebné podrobiť analýze, je prípadné vytvorenie právneho nástroja, ktorý by v oblasti sociálnych služieb pokrýval aj zdravotníctvo, zabezpečil by politickú priehľadnosť postupov a takisto by zabezpečil právnu istotu dotknutým sociálnym organizáciám. Ďalej musí zaviesť všeobecné zásady, týkajúce sa činností realizovaných v tejto oblasti dotknutými verejnými orgánmi, či už sú miestne, regionálne, národné alebo federálne štáty alebo autonómne spoločenstvá.
6. Je absolútne nevyhnutné, že ak miestne alebo regionálne orgány prijmú rozličné funkcie pri podpore a financovaní verejnoprospešných sociálnych služieb, vyčlenené prostriedky na národnej úrovni musia byť adekvátne, aby miestne alebo regionálne orgány mohli kvantitatívne a kvalitatívne splniť svoju sociálnu úlohu, hlavne pokiaľ ide o podporu verejnoprospešných sociálnych služieb. Okrem toho je veľmi potrebné nepretržite zabezpečovať úplnú priehľadnosť finančných vzťahov medzi verejnými orgánmi a sociálnymi organizáciami.
7. Opatrenia týkajúce sa organizácie a riadenia verejnoprospešných sociálnych služieb sa v jednotlivých krajinách od seba veľmi líšia. Je potrebné rešpektovať túto rozmanitosť a vo všetkých prípadoch overiť kvalitu poskytovaných služieb a správne využitie prípadných verejných prostriedkov, ktoré boli vyčlenené, či už ide o vnútroštátne zdroje alebo o zdroje z rozpočtu Spoločenstva.
8. V každom prípade však toto oznámenie Komisie predstavuje krok k poskytnutiu jasného právneho štatútu verejnoprospešných sociálnych služieb. Uskutočnenie rozšíreného procesu, ktorý odporúča, môže prispieť k tomu, aby bolo právne postavenie združení a ostatných organizácií vstupujúcich na územie sociálnych služieb v priestore Únie definované a objasnené, keďže je to potrebné, správne a užitočné.
9. Verejnoprospešné sociálne služby spĺňajú všetky podmienky na posilnenie sociálneho rozmeru Lisabonskej stratégie. A to jednak objemom pracovných miest, ktoré môžu vytvoriť, ako aj sociálnou súdržnosťou, ktorú pomáhajú zabezpečovať. Najmä však prostredníctvom spoločenskej úlohy, ktorú rozličným spôsobom zohrávajú v Európskej únii.
10. Je skutočnosťou, že aktívne sociálne politiky sú neoddeliteľné od hospodárskych politík. Hospodárska politika podporujúca rozvoj a vytváranie pracovných miest prispeje rozhodujúcim spôsobom k vypracovaniu a konkretizácii aktívnejšej sociálnej politiky. Tak bude možné spojiť hospodársky rast a sociálnu súdržnosť.
11. Je potrebné jasne a zásadne uznať v celom priestore Európskej únie prácu tých, ktorí dobrovoľne pomáhajú organizáciám, ktoré priamo v teréne zabezpečujú verejnoprospešné sociálne služby. V tomto kontexte je potrebné rozvíjať odbornú prípravu, ktorá umožní zvýšiť kvalifikáciu dobrovoľníkov a pracovníkov poskytujúcich verejnoprospešné sociálne služby.
12. Je tiež nevyhnutné, aby sa uvažovalo o úlohe verejnoprospešných hospodárskych služieb v Európskej únii a aby sa zabezpečilo celkové objasnenie pojmu verejnoprospešných služieb, verejnoprospešných sociálnych služieb a verejnoprospešných hospodárskych služieb a všetkým účastníkom sa tak poskytla právna istota v sociálnej oblasti a objasnili sa príslušné postupy.
13. V rámci celého priestoru Európskej únie je potrebné rešpektovať rozmanitosť modelov organizácie a riadenia verejnoprospešných sociálnych služieb. Postupy a pravidlá financovania služieb musia byť v súlade s všeobecnými zásadami transparentnosti a monitorovania zo strany verejných orgánov, aby sa tak zabezpečilo náležité plnenie úloh s ohľadom na sociálne poslanie verejného záujmu, za ktoré nesú zodpovednosť verejnoprospešné sociálne služby na celom území Európy. Je potrebné zabezpečiť aj dodržiavanie verejnej prospešnosti, ako aj efektívnosti a kvality služieb vzhľadom na úlohy, ktoré definovali verejné orgány.
14. Pre podniky, ktoré sú si vedomé svojej spoločenskej zodpovednosti, bude dôležité prispievať k financovaniu a podpore verejnoprospešných sociálnych služieb, ba v odôvodnenom prípade budú môcť podporovať samotné ich vytváranie alebo posilňovanie.
15. V každom prípade, čo sa týka verejnoprospešných sociálnych služieb, je potrebné zabezpečiť náležitú transparentnosť pri udeľovaní dodávateľských zmlúv, týkajúcich sa dodávok materiálu alebo poskytovania služieb sociálnymi organizáciami.
16. V tejto súvislosti je nevyhnutné nielen objasniť zásadu verejnej prospešnosti, ale aj normy, ktoré sú platné v oblasti verejnej súťaže a poskytovania štátnej pomoci. Samozrejme je potrebné zohľadniť zásadu subsidiarity, ktorá vnútroštátnym verejným orgánom zaručuje slobodu definovať, organizovať a financovať verejnoprospešné sociálne služby, a rešpektovať zásadu proporcionality v súlade so základnými európskymi hodnotami.
17. Cieľom tejto dôvodovej správy a predkladanej správy je prispieť k posilneniu sociálnej zložky procesu vytvárania Európy, zabezpečiť sociálnym aktérom a verejným orgánom potrebnú právnu istotu, ako aj finančnú transparentnosť a potrebnú zlučiteľnosť s pravidlami uplatňovanými v oblasti vnútorného trhu a zlepšiť tiež kvalitu poskytovaných služieb a dodržiavať zásadu subsidiarity a konkretizáciu Lisabonskej stratégie v sociálnej oblasti.
STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci (20.12.2006)
pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci
o verejnoprospešných sociálnych službách v Európskej únii
(2006/2134(INI))
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Bernhard Rapkay
NÁVRHY
Výbor pre hospodárske a menové veci vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do svojho návrhu uznesenia tieto návrhy:
A. keďže verejnoprospešné služby sú nielen dôležitou súčasťou sociálnej a hospodárskej súdržnosti, ale zároveň v podstatnej miere prispievajú ku konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva,
B. keďže judikatúra Súdneho dvora Európskych spoločenstiev je v súčasnosti rozsiahla, neustále sa vyvíja a týka sa rôznych aspektov verejnoprospešných služieb vrátane štátnej pomoci, rovnakého zaobchádzania a/alebo narúšania hospodárskej súťaže; keďže množstvo prípadov, ktoré prejednáva Súdny dvor a týkajú sa zlučiteľnosti verejnoprospešných služieb s pravidlami vnútorného trhu, nastoľuje otázku právneho objasnenia v tejto oblasti, čo potvrdzuje aj oznámenie Komisie; keďže verejné orgány a subjekty pôsobiace v oblasti verejnoprospešných sociálnych služieb vnímajú neustály vývoj judikatúry Súdneho dvora, najmä pokiaľ ide o pojem „hospodárska činnosť“, ako zdroj neistoty, keďže istá nejednoznačnosť stále pretrváva, hoci judikatúra a právne predpisy Spoločenstva v tejto oblasti sa usilujú o vyjasnenie a obmedzenie neistoty,
C. keďže vzhľadom na zásadu subsidiarity v súlade s článkom 5 ods. 2 Zmluvy o ES je úlohou členských štátov a ich regionálnych a/alebo miestnych orgánov definovať verejnoprospešné služby a určiť, ktoré služby sú verejnoprospešnými službami a akým spôsobom by mali byť organizované, financované, poskytované, hodnotené a kontrolované, a toto by sa malo plne rešpektovať pri vypracúvaní návrhov ďalších právnych predpisov,
D. keďže v článku 2 smernice o službách na vnútornom trhu sú z rozsahu pôsobnosti tejto smernice výslovne vylúčené určité sociálne služby týkajúce sa sociálneho ubytovania, opatery detí a pomoci rodinám a ľuďom v stave trvalej alebo prechodnej núdze poskytované štátom, ním povereným poskytovateľom služieb alebo uznanými charitatívnymi organizáciami,
1. víta zámer Komisie pokračovať dôkladnejšie v procese konzultácií, aby sa vyjasnilo uplatňovanie určitých pravidiel Spoločenstva týkajúcich sa sociálnych služieb; ďalej sa domnieva, že navrhnutý širší proces konzultácií by sa mal dokončiť do polovice roka 2007 a žiada Komisiu, aby vypracovala rozhodnutie o tom, ako nadviazať na tento proces, a identifikovala najlepší prístup vrátane posúdenia potreby a legitímnosti odvetvového legislatívneho návrhu.
2. zdôrazňuje, že verejnoprospešné služby by mali byť vysoko kvalitné a dostupné a mali by mať komplexný rozsah, mali by byť poskytované za optimálnu cenu, mali by rešpektovať sociálnu rovnováhu a mali by byť poskytované na základe dlhodobého zabezpečenia týchto služieb; kladie tiež dôraz na to, že väčšina verejnoprospešných služieb môže byť poskytovaná za podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže podľa zásady rovnakého zaobchádzania so súkromnými a verejnými podnikmi;
3. pripomína skutočnosť, že platné predpisy v tejto oblasti sú stanovené judikatúrou Súdneho dvora a výkladom jednotlivých prípadov zo strany Komisie a že preto sa zatiaľ nedosiahla ani potrebná právna istota, ani primeraná transparentnosť;
4. zdôrazňuje, že v tých prípadoch, keď pravidlá trhu Európskeho spoločenstva zjavne bránia poskytovaniu verejných služieb, sú preferovaným riešením cielené opatrenia a odvetvové predpisy, a že základom akýchkoľvek návrhov politík musí byť podrobné a nepretržité hodnotenie verejných služieb v EÚ identifikujúce problémové oblasti;
5. vyzýva preto Komisiu, aby v oblasti verejnoprospešných služieb týkajúcich sa sociálnej a zdravotnej starostlivosti zabezpečila väčšiu právnu istotu a aby v prípade potreby vypracovala návrh odvetvovej smernice Rady a Parlamentu v tých oblastiach, v ktorých je to vhodné; ďalej vyzýva Komisiu, aby všetky príslušné návrhy zvážila a predložila spoločne s cieľom predísť problémom s ich vymedzovaním;
POSTUP
Názov |
Verejnoprospešné sociálne služby v Európskej únii |
||||||
Číslo postupu |
|||||||
Gestorský výbor |
EMPL |
||||||
Výbor, ktorý predložil stanovisko |
ECON |
||||||
Rozšírená spolupráca – dátum oznámenia na schôdzi |
|
||||||
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko |
Bernhard Rapkay |
||||||
Predchádzajúci spravodajca výboru požiadaného o stanovisko |
|
||||||
Prerokovanie vo výbore |
6.11.2006 |
22.11.2006 |
|
|
|
||
Dátum prijatia |
20.12.2006 |
||||||
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
33 2 0 |
|||||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Zsolt László Becsey, Pervenche Berès, Sharon Bowles, Udo Bullmann, Elisa Ferreira, Jean-Paul Gauzès, Donata Gottardi, Sophia in 't Veld, Wolf Klinz, Andrea Losco, Astrid Lulling, Cristobal Montoro Romero, Joseph Muscat, John Purvis, Alexander Radwan, Bernhard Rapkay, Dariusz Rosati, Eoin Ryan, Antolín Sánchez Presedo, Manuel António dos Santos, Olle Schmidt, Margarita Starkevičiūtė, Sahra Wagenknecht |
||||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní
|
Katerina Batzeli, Valdis Dombrovskis, Harald Ettl, Syed Kamall, Werner Langen, Klaus-Heiner Lehne, Alain Lipietz, Jules Maaten, Vladimír Maňka, Thomas Mann, Corien Wortmann-Kool |
||||||
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Reinhard Rack |
||||||
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii) |
|
||||||
STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (22.11.2006)
pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci
o sociálnych službách všeobecného záujmu v Európskej únii
(2006/2134 (INI))
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Roberto Musacchio
NÁVRHY
Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
1. víta zámer Oznámenia o verejnoprospešných sociálnych službách, ktorým je podporiť modernizáciu sociálnych služieb v Spoločenstve s cieľom poskytovať služby s vysokou úrovňou kvality, bezpečnosti a účinnosti a rešpektovať práva spotrebiteľov a užívateľov, dôstojnosť pacientov a slobodu poskytovania cezhraničných služieb; považuje za vhodné zabezpečiť väčšiu právnu istotu v oblasti verejnoprospešných služieb, najmä sociálnych služieb, lekárskej a farmaceutickej liečby, v prípade potreby prostredníctvom návrhu osobitnej smernice Európskeho parlamentu a Rady týkajúcej sa príslušného odvetvia;
2. poukazuje na to, že verejnoprospešné sociálne služby sú nevyhnutné pre hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť v EÚ, pretože reagujú na záväzky v oblasti verejných služieb a ciele všeobecného záujmu definované príslušnými orgánmi každého členského štátu v súlade so zásadou subsidiarity; zdôrazňuje význam transparentnosti pri definícii týchto cieľov, najmä vzhľadom na to, že tieto služby sú čoraz viac poskytované tretími stranami, a to prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev a outsourcingu, a ako také spadajú do pôsobnosti práva Spoločenstva;
3. domnieva sa, že sloboda poskytovania verejnoprospešných sociálnych služieb a sloboda príslušných poskytovateľov služieb usadiť sa by mala viesť a prispievať k dodržiavaniu realizácie cieľov rovnakého všeobecného prístupu a spravodlivých podmienok pri poskytovaní takýchto služieb v rámci všeobecných požiadaviek, ako ich definujú členské štáty;
4. argumentuje, že verejnoprospešné sociálne služby umožňujú zaručenie výkonu základných práv občanov EÚ, pretože sa týkajú najdôležitejších služieb každodenného života; preto sa domnieva, že ich je potrebné považovať za osobitné odvetvie reagujúce najmä na zásady solidarity, sociálneho začlenenia, účinnosti a finančnej udržateľnosti; v tejto súvislosti uznáva úlohu súkromného sektora;
5. zdôrazňuje, že pri hodnotení charakteristických znakov poskytovania takýchto služieb by verejné orgány mali prednostne zohľadňovať výhody zaručenia sociálnej súdržnosti a lepšieho sociálneho začlenenia, keď sú používatelia často priamo zapojení do poskytovania služby prostredníctvom neziskových organizácií;
6. zdôrazňuje, že pri príprave opatrení proti rizikám každodenného života, ako sú riziká spojené so zdravím, pracovnými úrazmi, atď., je potrebné venovať osobitnú pozornosť osobám závislým či už z dôvodu postihnutia alebo veku;
7. poukazuje na to, že riadenie na európskej úrovni by malo napomôcť zabezpečiť, aby členské štáty pri poskytovaní týchto služieb zaručili tieto zásady:
• rovnaký všeobecný prístup;
• úplné územné pokrytie, geografický a sociálny prístup k spoľahlivým vysokokvalitným službám za prístupné ceny a pri jednotných normách kvality;
• sociálne prijateľné koncesionárske poplatky pre postihnuté osoby a nízkopríjmové skupiny obyvateľstva a mechanizmy určené na potláčanie sociálneho vylúčenia;
• opatrenia na zabránenie regionálnych rozdielov, zabezpečenie právnej istoty, transparentnosti a súladu s rámcovými podmienkami poskytovania služieb;
8. domnieva sa, že v súlade s týmito zásadami by príslušné orgány mali mať slobodu na zavádzanie režimov povoľovania upravujúcich prístup k organizácii sociálnych služieb a súčasne by mali dodržiavať zásadu nediskriminácie;
9. v tejto súvislosti vyzýva všetky zúčastnené strany na ďalšie konzultácie a spoluprácu na stanovenie rámca potrebného na fungovanie a uskutočňovanie cieľov verejnoprospešných sociálnych služieb pri rešpektovaní ich základných zásad a hodnôt.
POSTUP
Názov |
Verejnoprospešné sociálne služby v Európskej únii |
||||||
Číslo postupu |
|||||||
Gestorský výbor |
EMPL |
||||||
Výbor požiadaný o stanovisko dátum oznámenia na schôdzi |
ENVI |
||||||
Rozšírená spolupráca – dátum oznámenia na schôdzi |
|
||||||
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko |
Roberto Musacchio |
||||||
Predchádzajúci spravodajca výboru požiadaného o stanovisko |
|
||||||
Prerokovanie vo výbore |
3.10.2006 |
|
|
|
|
||
Dátum prijatia |
21.11.2006 |
||||||
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
44 |
|||||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Adamos Adamou, Georgs Andrejevs, Irena Belohorská, Johannes Blokland, Frieda Brepoels, Dorette Corbey, Chris Davies, Avril Doyle, Mojca Drčar Murko, Edite Estrela, Jill Evans, Anne Ferreira, Karl-Heinz Florenz, Alessandro Foglietta, Matthias Groote, Françoise Grossetête, Satu Hassi, Jens Holm, Mary Honeyball, Caroline Jackson, Aldis Kušķis, Peter Liese, Jules Maaten, Roberto Musacchio, Péter Olajos, Adriana Poli Bortone, Vittorio Prodi, Frédérique Ries, Dagmar Roth-Behrendt, Guido Sacconi, Kathy Sinnott, Antonios Trakatellis, Evangelia Tzampazi, Thomas Ulmer, Marcello Vernola, Anja Weisgerber, Åsa Westlund, Anders Wijkman |
||||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Bairbre de Brún, Christofer Fjellner, Milan Gaľa, Vasco Graça Moura, Erna Hennicot-Schoepges, Ria Oomen-Ruijten, Pál Schmitt, Renate Sommer, Bart Staes, Andres Tarand |
||||||
Náhradníci (čl. 178 ods.2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
|
||||||
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii) |
|
||||||
STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (27.11.2006)
pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci
o verejnoprospešných sociálnych službách v Európskej únii
(2006/2134(INI))
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Luisa Fernanda Rudi Ubeda
NÁVRHY
Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
A. keďže na verejnoprospešné sociálne služby sa nevzťahujú žiadne osobitné ustanovenia v zmluvách, aj keď predstavujú jednu z najdôležitejších kategórií verejnoprospešných služieb;
B. keďže však verejnoprospešné sociálne služby prispievajú k realizácii úloh Spoločenstva, tak ako sú definované v článkoch 2 a 3 Zmluvy o ES vrátane vyššej úrovne zamestnanosti a sociálnej ochrany, k zvyšovaniu životnej úrovne a kvality života, k dosiahnutiu vysokej úrovne ochrany zdravia, k rovnosti mužov a žien a k posilňovaniu hospodárskej a sociálnej súdržnosti;
C. keďže v tomto prípade sa v plnej miere uplatňuje zásada subsidiarity, čo umožňuje členským štátom definovať ich príslušné sociálne služby, úlohy, organizáciu a spôsob financovania vrátane univerzálneho prístupu k týmto základným a životne dôležitým službám;
D. keďže po tom, ako Európsky parlament prijal v druhom čítaní pozmenený a doplnený návrh smernice o službách na vnútornom trhu, boli z jej poľa pôsobnosti vylúčené verejnoprospešné služby nehospodárskeho charakteru definované členskými štátmi a sociálne služby ako sociálne ubytovanie, starostlivosť o deti a podpora rodín;
E. keďže, z dôvodu ich osobitného charakteru, môžu mať sociálne služby priamy dosah na vnútorný trh so službami a majú takisto priamy dosah, ibaže iným spôsobom, na verejnosť, navyše v závislosti od sociálnej skupiny, do ktorej patrí; keďže zmeny v spoločnosti vrátane demografických zmien, vyžadujú intenzívnejšiu činnosť orgánov verejnej správy s cieľom zabezpečiť, aby najväčšie bremeno starostlivosti nezostávalo na pleciach rodín a teda ženám;
F. keďže vnútorný trh so službami a pravidlá hospodárskej súťaže môžu mať vplyv na poskytovanie verejnoprospešných sociálnych služieb, ktoré zohrávajú rozhodujúcu úlohu v rámci solidarity a ochrany sociálnej siete na celom území Európskej únie;
1. víta oznámenie Komisie Implementácia Lisabonského programu Spoločenstva: Verejnoprospešné sociálne služby v Európskej únii (KOM(2006)0177), ktoré bolo ohlásené v Bielej knihe o verejnoprospešných službách (KOM(2004)0374) a ktoré vyplýva z vylúčenia sociálnych služieb z poľa pôsobnosti zmenenej a doplnenej smernice o službách na vnútornom trhu v rámci ktorej Európsky parlament schválil spoločnú pozíciu Rady v druhom čítaní; víta úsilie Komisie úspešne realizovať postup konzultácie s členskými štátmi ako aj so všetkými zainteresovanými sektormi s cieľom nájsť rovnováhu medzi charakteristikami, ktoré sú vlastné pre tieto služby a ktoré občas sťažujú ich všeobecné definovanie a rovnováhu medzi uplatňovaním zásad transparentnosti, otvorenej hospodárskej súťaže a nediskriminácie, ktoré sú právne záväzne v EÚ, ako aj uplatňovaním práva Spoločenstva v oblasti verejného obstarávania a koncesií;
2. schvaľuje postup Komisie a uznáva, že sociálne služby majú vo svojej podstate verejnoprospešný charakter; zdôrazňuje, že tieto základné a životne dôležité služby spĺňajú osobitnú úlohu sociálnej ochrany a solidarity a priamo ich poskytujú miestne a regionálne skupiny alebo sú zverené špecifickým subjektom; domnieva sa, že jednotlivé verejné správy musia byť zárukou poskytovania týchto služieb so zreteľom na stanovené ciele v oblasti sociálnych vecí;
3. domnieva sa, že sa musí uplatňovať požiadavka na úspešné zavŕšenie úloh, tak, ako je stanovená v článku 16 a v článku 86, ods. 2 Zmluvy;
4. zdôrazňuje, že je potrebná súdržnosť medzi stanoviskom Únie so zreteľom na pravidlá týkajúce sa verejnoprospešných sociálnych služieb a stanoviskom, ktoré prijme v rámci rokovaní WTO, najmä v súvislosti s oblasťou sociálnych a zdravotných služieb v rámci Všeobecnej dohody o obchode a službách (GATS);
5. berie na vedomie, že v súčasnosti majú členské štáty rôzne modely koncepcie, poskytovania a financovania sociálnych služieb, a hoci sú verejné orgány zodpovedné za poskytovanie sociálnych služieb pre občanov, nie vždy fungujú ako priami poskytovatelia;
6. domnieva sa, že v súvislosti s uplatňovaním zásady subsidiarity majú členské štáty právo v každom prípade definovať podľa svojich zvyklostí a praxe znaky a úlohy sociálnych služieb, ktoré tvoria podstatu Európskeho sociálneho modelu; verí však, že popri tradičnom kritériu univerzálnosti, transparentnosti a prístupnosti, by mal byť definovaný aj spôsob štruktúry a organizácie sociálnych služieb;
7. domnieva sa, že právo členských štátov na určenie vlastných sociálnych služieb by malo byť v súlade s požadovanou právnou istotou, ktorá chráni verejné orgány, ktoré ručia za sociálne služby, poskytovateľov a používateľov sociálnych služieb a verejnosť na celom území EÚ;
8. domnieva sa, že neziskový štatút niektorých poskytovateľov týchto služieb by mal byť považovaný za zlučiteľný so slobodou usídliť sa, ktorá je zakotvená v zmluvách; súčasne sa domnieva, že vzhľadom na osobitný charakter takýchto služieb by sa malo považovať za vhodné vyplatenie akejkoľvek náhrady od orgánov činných v poskytovaní sociálnych služieb skutočným poskytovateľom týchto služieb; domnieva sa, že táto náhrada sa nesmie považovať za štátnu pomoc, ak je splnená zásada poskytovania náhrad;
9. domnieva sa, že rozšírenie týchto služieb, ktoré je možné pripísať rastúcim potrebám, a vytvorenie nových služieb môže umožniť vytvorenie nových pracovných miest, čo bude mať kladný vplyv na plnenie cieľov Lisabonskej stratégie, predovšetkým so zreteľom na pracovníčky, keďže na jednej strane sú miesta v oblasti sociálnych služieb obsadzované prevažne ženami a na druhej strane rozvoj týchto služieb umožňuje najmä ženám udržať si pracovné miesto a zotrvať na pracovnom trhu;
10. domnieva sa, že z predchádzajúcich skúseností členských štátov možno usudzovať, že otvorenie sa súťaži s vhodnými právnymi zárukami pre odvetvie sociálnych služieb pozitívne vplýva na hospodársky rast a vytváranie nových pracovných miest a na zlepšovanie kvality poskytovaných služieb;
11. víta možnosť, že Komisia prijme iniciatívy na vyjasnenie predpisov Spoločenstva, ktoré sa uplatňujú na tieto služby a na stanovenie zodpovednosti EÚ a členských štátov v prípade prekážok pri voľnom poskytovaní služieb na vnútornom trhu.
POSTUP
Názov |
Verejnoprospešné sociálne služby v Európskej únii |
||||||
Číslo postupu |
|||||||
Gestorský výbor |
EMPL |
||||||
Výbor, ktorý predložil stanovisko dátum oznámenia na schôdzi |
IMCO |
||||||
Rozšírená spolupráca |
|
||||||
Spravodajca |
Luisa Fernanda Rudi Ubeda 4.9.2006 |
||||||
Predchádzajúci spravodajca |
|
||||||
Prerokovanie vo výbore |
10.10.2006 |
21.11.2006 |
22.11.2006 |
|
|
||
Dátum prijatia |
23.11.2006 |
||||||
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
32 0 2 |
|||||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Charlotte Cederschiöld, Mia De Vits, Janelly Fourtou, Małgorzata Handzlik, Malcolm Harbour, Christopher Heaton-Harris, Anna Hedh, Edit Herczog, Anneli Jäätteenmäki, Pierre Jonckheer, Alexander Lambsdorff, Kurt Lechner, Arlene McCarthy, Manuel Medina Ortega, Zita Pleštinská, Guido Podestà, Luisa Fernanda Rudi Ubeda, Heide Rühle, Leopold Józef Rutowicz, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Eva-Britt Svensson, József Szájer, Marianne Thyssen, Jacques Toubon, Bernadette Vergnaud |
||||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Jean-Claude Fruteau, Benoît Hamon, Konstantinos Hatzidakis, Othmar Karas, Maria Matsouka, Joseph Muscat, Olle Schmidt, Anja Weisgerber |
||||||
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Marie-Line Reynaud |
||||||
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii) |
... |
||||||
STANOVISKO Výboru pre právne veci (21.11.2006)
pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci
o verejnoprospešných sociálnych službách v Európskej únii
(2006/2134(INI))
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Gabriele Stauner
NÁVRHY
Výbor pre právne veci vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
1. vyjadruje vážne pochybnosti o tom, že právne predpisy na úrovni EÚ v oblasti verejnoprospešných sociálnych služieb môžu priniesť skutočné zlepšenie situácie občanov a účinnosti týchto služieb;
2. vyzýva preto Komisiu, aby prostredníctvom výsledkov štúdie uvedenej v jej oznámení prijala podrobne a na základe číselných údajov stanovisko k otázke konkrétnej potreby úpravy na úrovni EÚ, ako aj k významu a účelu takejto úpravy;
3. vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na možnú právnu úpravu, ktorú zvažuje, uviedla, na akom právnom základe ju má v úmysle založiť; už teraz poukazuje na to, že týmto právnym základom nemôže byť článok 16 Zmluvy o ES;
4. zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa v prípade úprav plánovaných zo strany Komisie v oblasti verejnoprospešných sociálnych služieb dodržiavala a uplatňovala zásada subsidiarity ustanovená v článku 5 Zmluvy o ES;
5. výslovne zdôrazňuje, že na základe právomocí a zásady subsidiarity je definícia verejnoprospešných sociálnych služieb výhradnou záležitosťou členských štátov;
6. zdôrazňuje, že zabezpečenie jednotlivých prvkov organizácie, financovania a štruktúry verejnoprospešných sociálnych služieb je výlučne v právomoci a zodpovednosti členských štátov a miestnych orgánov;
7. preto už teraz odmieta akékoľvek (zmiešané) financovanie, ktoré Komisia prípadne zvažuje, ako zásah do pôvodných právomocí členských štátov.
POSTUP
Názov |
Verejnoprospešné sociálne služby v Európskej únii |
||||||
Číslo postupu |
|||||||
Gestorský výbor |
EMPL |
||||||
Výbor, ktorý predložil stanovisko |
JURI |
||||||
Rozšírená spolupráca - dátum oznámenia na schôdzi |
|
||||||
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko |
Gabriele Stauner |
||||||
Predchádzajúci spravodajca výboru požiadaného o stanovisko : |
|
||||||
Prerokovanie vo výbore |
3.10.2006 |
|
|
|
|
||
Dátum prijatia |
21.11.2006 |
||||||
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
13 8 0 |
|||||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Maria Berger, Carlo Casini, Rosa Díez González, Giuseppe Gargani, Klaus-Heiner Lehne, Katalin Lévai, Antonio López-Istúriz White, Achille Occhetto, Aloyzas Sakalas, Gabriele Stauner, Andrzej Jan Szejna, Diana Wallis, Jaroslav Zvěřina |
||||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Nicole Fontaine, Jean-Paul Gauzès, Othmar Karas, Eva Lichtenberger, Arlene McCarthy, Manuel Medina Ortega |
||||||
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
Sharon Bowles, Albert Deß, Ewa Klamt |
||||||
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii) |
|
||||||
STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (24. 11. 2006)
pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci
Sociálne služby všeobecného záujmu v Európskej únii
(2006/2134(INI))
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Edit Bauer
NÁVRHY
Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
A. keďže Spoločenstvo a členské štáty majú spoločnú zodpovednosť za verejnoprospešné hospodárske služby,
B. keďže v súvislosti s verejnoprospešnými službami je potrebné rešpektovať a uplatňovať zásadu subsidiarity v súlade s článkom 5 Zmluvy o ES,
C. keďže rozšírenie verejnoprospešných sociálnych služieb predstavuje hybnú silu zapojenia väčšieho počtu žien do pracovného procesu,
D. keďže verejnoprospešné sociálne služby zásadne prispievajú k takým hodnotám Spoločenstva, akými sú rovnosť mužov a žien a hospodárska, sociálna a územná súdržnosť, a keďže tieto služby úzko súvisia so základnými sociálnymi právami,
E. keďže verejnoprospešné sociálne služby poskytované v trhových podmienkach nie sú chránené pred uplatňovaním pravidiel vnútorného trhu Spoločenstva a hospodárskej súťaže a keďže ich zásadne ovplyvňujú zmeny týkajúce sa spôsobu poskytovania, financovania a regulácie služieb,
1. poukazuje na to, že sociálne služby, podobne ako všetky verejnoprospešné služby, tvoria ústredný pilier európskeho sociálneho modelu, ktorý zásadným spôsobom prispieva k sociálnej súdržnosti, sociálnemu začleneniu a uplatňovaniu základných práv;
2. zdôrazňuje skutočnosť, že Európsky parlament vo februári 2006 hlasoval za vylúčenie sociálnych služieb zo smernice o službách;
3. podporuje vytváranie konkrétnych právnych nástrojov pre verejnoprospešné sociálne služby na európskej úrovni; žiada Komisiu, aby predložila právny nástroj týkajúci sa verejnoprospešných sociálnych služieb, ktorý by umožnil vysvetliť, ako sociálne služby súvisia s právnym rámcom EÚ, napríklad s pravidlami hospodárskej súťaže a vnútorného trhu;
4. vyzýva Komisiu, aby vytvorila väčšiu právnu istotu v oblasti verejnoprospešných sociálnych služieb a navrhla právny rámec na objasnenie regulačného rámca, v ktorom služby fungujú a môžu sa modernizovať, a ktorý by súčasne rešpektoval právo členských štátov určiť, čo považujú za verejnoprospešné sociálne služby a akým spôsobom ich chcú organizovať;
5. znovu pripomína význam regulácie trhu v oblasti verejnoprospešných sociálnych služieb zo strany členských štátov a právo členských štátov zachovať alebo vytvoriť systém schvaľovania s cieľom zabezpečiť prístupnosť verejnoprospešných sociálnych služieb pre všetkých, ich kontinuitu a špičkovú kvalitu;
6. odporúča členským štátom, aby pri vymedzovaní verejnoprospešných sociálnych služieb brali do úvahy osobitné služby pre jednotlivé pohlavia, najmä poradenstvo a sociálne služby určené predovšetkým pre ženy a dôležité služby, ktoré prispievajú ku skvalitneniu života žien alebo k rovnosti, napríklad zdravotnícke služby a vzdelávanie;
7. vyzýva členské štáty, aby zabezpečili nediskriminačný prístup k verejnoprospešným sociálnym službám všetkým občanom, najmä znevýhodneným skupinám vrátane slobodných matiek a starších žien;
8. vyzýva členské štáty, aby vo svojich politikách verejnoprospešných sociálnych služieb rýchlejšie pokročili v napĺňaní lisabonského a barcelonského cieľa v oblasti zabezpečenia vyššieho stupňa zosúladenia profesionálneho a rodinného života;
9. žiada Komisiu, aby do svojich monitorovacích správ zahrnula otázky sociálneho začlenenia a rodovej rovnosti a aby začlenila problematiku práv detí do osobitých politík;
10. vyzýva členské štáty, aby zhodnotili vplyv jednotlivých verejnoprospešných služieb z rodového hľadiska a aby v oblasti poskytovania sociálnych služieb zabezpečili dodržiavanie antidiskriminačných právnych predpisov;
11. odporúča Komisii a členským štátom, aby konzultovali s príslušnými zainteresovanými stranami vrátane zástupcov organizácií pre práva žien a organizácií na ochranu práv detí a osôb s postihnutím.
POSTUP
Názov |
Verejnoprospešné sociálne služby v Európskej únii |
||||||
Číslo postupu |
|||||||
Gestorský výbor |
EMPL |
||||||
Výbor, ktorý predložil stanovisko dátum oznámenia na schôdzi |
FEMM |
||||||
Rozšírená spolupráca - dátum oznámenia na schôdzi |
|
||||||
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko |
Edit Bauer |
||||||
Predchádzajúci spravodajca |
|
||||||
Prerokovanie vo výbore |
5.10.2006 |
23.11.2006 |
|
|
|
||
Dátum prijatia |
23.11.2006 |
||||||
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
13 3 0 |
|||||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Edit Bauer, Hiltrud Breyer, Ilda Figueiredo, Věra Flasarová, Zita Gurmai, Esther Herranz García, Lívia Járóka, Pia Elda Locatelli, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Christa Prets, Eva-Britt Svensson, Britta Thomsen |
||||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Anna Hedh, Sophia in 't Veld, Heide Rühle, Bernadette Vergnaud |
||||||
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
|
||||||
Poznámky (údaje, ktoré sú k dispozícii iba v jednej jazykovej verzii) |
... |
||||||
POSTUP
Názov |
Verejnoprospešné sociálne služby v Európskej únii |
|||||||||||
Číslo postupu |
||||||||||||
Gestorský výbor |
EMPL |
|||||||||||
Výbor, ktorý predloží stanovisko |
ECON |
ENVI |
IMCO |
JURI |
FEMM |
|||||||
|
ITRE 15.6.2006 |
|
|
|
|
|||||||
Bez predloženia stanoviska(-ísk) |
ITRE |
|
|
|
|
|||||||
Rozšírená spolupráca |
|
|
|
|
|
|||||||
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko |
Joel Hasse Ferreira |
|
||||||||||
Predchádzajúci spravodajca |
|
|
||||||||||
Prerokovanie vo výbore |
23.11.2006 |
18.12.2006 |
28.2.2007 |
|
|
|||||||
Dátum prijatia |
1.3.2007 |
|||||||||||
Výsledok záverečného hlasovania |
+ - 0 |
34 1 5 |
||||||||||
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Jan Andersson, Alexandru Athanasiu, Roselyne Bachelot-Narquin, Emine Bozkurt, Philip Bushill-Matthews, Alejandro Cercas, Christina Christova, Derek Roland Clark, Proinsias De Rossa, Harlem Désir, Harald Ettl, Richard Falbr, Carlo Fatuzzo, Ilda Figueiredo, Joel Hasse Ferreira, Stephen Hughes, Karin Jöns, Jan Jerzy Kułakowski, Jean Lambert, Raymond Langendries, Bernard Lehideux, Elizabeth Lynne, Thomas Mann, Ana Mato Adrover, Maria Matsouka, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Pier Antonio Panzeri, Jacek Protasiewicz, José Albino Silva Peneda, Kathy Sinnott, Jean Spautz, Gabriele Stauner, Anne Van Lancker |
|||||||||||
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Edit Bauer, Françoise Castex, Donata Gottardi, Sepp Kusstatscher, Roberto Musacchio |
|||||||||||
Náhradníci (čl. 178 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
André Brie, Jaromír Kohlíček, Anja Weisgerber |
|||||||||||
Dátum predloženia |
6.3.2007 |
|||||||||||
Poznámky |
|
|||||||||||